2 . m odul: Komunikačné zručnosti pre zdravotníckych odborníkov

“Európska sieť pre surveillance a kontrolu rakoviny krčka maternice v nových členských štátoch EÚ – AURORA”

2. modul: Komunikačné zručnosti pre zdravotníckych odborníkov

www.aurora-project.eu

Táto publikácia je súčasťou projektu «AURORA», ktorý je podporený z rozpočtu Európskej únie v rámci programu Zdravie.

OBSAHÚčinné komunikačné zručnosti pre zdravotníckych odborníkovKomunikácia pre zdravie Vzťahy medzi lekárom a pacientom v preventívnej starostlivostiLekárov problém Základné pravidlo, ktoré si treba uvedomiťČo robiťAko rozprávať?Vysvetlite preventívny charakterPapanicolauov testZmena zdravotných návykovZmena zlých zdravotných návykovPostojové prístupy k zmene zdravotného správaniaApely na vzdelávanieApely na strachPrečo sa ľudia menia?RozhovorZásadyZistite si fakty a rozmýšľajte nad odpoveďamiPsychológoviaZhrnutieZdroje

Účinné komunikačné zručnosti pre zdravotníckych odborníkov

Účinné komunikačné zručnosti pre zdravotníckych odborníkov

Vzťahy lekár a pacient v preventívnej starostlivosti

Dilema Áno, ale...

Ako hovoriť s pacientmi

Zmena zdravotných návykov

Motivačný rozhovor

Prečo sa ľudia menia?

Príklad: Dialóg medzi lekárom a pacientom

Zhrnutie

Vzťahy lekár-pacient

Áno ... ale Ako rozprávať? Zdravotné návyky

Rozhovor Zhrnutie

Komunikácia pre zdravie

Vzťahy medzi lekárom a pacientom v preventívnej starostlivosti

Prvá návšteva je pre pacienta zásadná a môže viesť buď

k začiatku účinného vzťahu, alebo sa môže skončiť nespokojnosťou na oboch stranách a hľadaním iného poskytovateľa starostlivosti alebo odmietnutím zapojenia sa do preventívnej činnosti (napr. PAP test).



Rozhovor Zhrnutie

Komunikácia medzi lekárom a pacientom zahŕňa verbálne

a neverbálne procesy, prostredníctvom ktorých lekár

získava informácie od pacienta a zdieľa ich s ním, čím sa vytvára

terapeutický vzťah.

Komunikácia môže vyzerať jednoducho. V skutočnosti môže byť tento typ komunikácie pomerne náročný.

Lekárov problém



Rozhovor Zhrnutie



Rozhovor Zhrnutie

Je to naozaj len na lekárovi liečiť pacienta, s nutným rešpektom získať si jeho dôveru tak, aby poskytol čo najlepšiu starostlivosť, najmä pokiaľ ide o preventívnu starostlivosť.

Základné pravidlo, ktoré si treba uvedomiť

Najmä keď ide o preventívnu starostlivosť.

Čo by mal lekár spoznať ako prvé, je:



Rozhovor Zhrnutie

DILEMA...ÁNO...ALE

Keď sa ľudia chcú zmeniť, ale zároveň sa nechcú zmeniť. Keď by si chceli dať spraviť PAP test... ale zároveň im v tom bránia napríklad rozpaky, nedostatok znalostí, kultúrne alebo náboženské bariéry.

PAP test….?



Rozhovor Zhrnutie

Toto sa označuje ako:

ambivalentný konflikt

a

vyriešenie ambivalentnosti je rozhodujúce pre to, aby nastala zmena.

Ak si osoba poradí s ambivalentnými myšlienkami, umožní jej to urobiť cenné rozhodnutia a pohnúť

sa smerom k zmene.

Skúmanie ambivalentnosti je práca v jadre problému, ktorým

je neschopnosť pohnúť sa.

DILEMA...ÁNO...ALE



Rozhovor Zhrnutie

Čo robiťUdržujte s pacientom očný kontakt, podajte si ruky a predstavte saUpokojte pacienta a vytvorte si vzťah.

Nestojte

Dovoľte pacientovi, aby vám povedal svoj príbehPoužívajte otvorené otázky

Nepredpokladajte, že ľudia sa vyznajú v medicíne – vysvetľujte – používajte príklady

Oboznámte sa s pozadím pacienta (náboženské alebo kultúrne bariéry)

Povzbudzujte ho, aby kládol otázky

Dávajte si pozor na náznaky, verbálne aj neverbálne

Vyhnite sa odsudzujúcemu jazyku a správaniu

Poskytnite podporu

Vybudujte si partnerstvo, to povzbudí vášho pacienta, aby sa vrátil na následný test

Uvedomujte si svoje neverbálne podnety – nedávajte najavo podráždenie, nesúhlas,

netrpezlivosť.



Rozhovor Zhrnutie

Takto nieTakto nie Chcem si dať spraviť PAP test... ale

hanbím sa...

Nehanbite sa, ja prezerám každý deň

veľa žien!

Ženy, najmä z marginalizovaných skupín ako migranti, majú kultúrne a náboženské bariéry, ktoré im bránia nechať sa vyšetriť lekárom - mužom.

Ako rozprávať?



Rozhovor Zhrnutie

Chápem vás – ale porozprávajme sa o tom, čo vlastne je PAP test a akým spôsobom prispeje k vášmu zdraviu.

Namiesto toho povedzteNamiesto toho povedzte

Chceli by ste radšej, aby PAP test vykonala

zdravotná sestra?

;)



Rozhovor Zhrnutie

Takto nieTakto nie"Pretože je to

dobré pre vaše zdravie," alebo: "Pretože vás to

ochráni pred rakovinou."

Mnoho žien sa zľakne, už len keď začujú slovo

rakovina. Mnoho žien najmä

z rozvinutých krajín si myslí, že ak sa cítia

dobre, tak im nič nie je.

Cítim sa dobre; prečo by som si mala dať spraviť PAP test?



Rozhovor Zhrnutie

Vysvetlite preventívny charakter Papanicolauovho testu




Rozhovor Zhrnutie


Namiesto toho Namiesto toho povedztepovedzte

Niektoré choroby sa vyvíjajú počas veľmi

dlhého obdobia – ak sa o seba budete starať

častými testami, ušetríte si peniaze a problémy

v budúcnosti.

späť



Rozhovor Zhrnutie


Predchádza to

prekanceróznym léziám oveľa skôr, ako sa z nich stane

rakovina


späť



Rozhovor Zhrnutie

Bojím sa rakoviny... Nechcem vedieť, či

mám rakovinu.

Takto nieTakto nie

Chápem, že sa bojíte, ale nie je to také hrozné, ako si

myslíte.



Rozhovor Zhrnutie

Použite jednoduché, ale presné informácie o preventívnom charaktere PAP testu.

Nepredpokladajte, že všetky ženy rozumejú zdravotníckej terminológii.

Hovorte upokojujúco a buďte chápaví bez ohľadu na jednoduchosť otázok.




Rozhovor Zhrnutie

VysvetliteVysvetlite



Rozhovor Zhrnutie

Takto nieTakto nie

Nechcem zistiť, že mám HPV; môj partner sa na mňa nahnevá, budem mať

problém.



Rozhovor Zhrnutie

HPV je vo veľkej miere buď nepochopený,

alebo zle chápaný pre jeho súvis so sexom ako

hlavným spôsobom prenosu.

Takto nieTakto nie

Mnoho lekárov sa v tomto bode nesnaží zasiahnuť, a to vedie k nedorozumeniam



Rozhovor Zhrnutie

Namiesto tohoNamiesto toho

Vysvetlite, čo je ten vírus;

Ako sa nakazí väčšina žien;

Ako je vírus mnoho rokov asymptomatický;

Ako väčšina žien, ktoré majú HPV, nikdy nedostane rakovinu;

Poskytnite vzdelávací materiál;



Rozhovor Zhrnutie

Zmena zdravotných návykov

“Návyk je návyk

a nikto ho nemôže len tak vyhodiť

z okna, môže ho iba zmeniť postupne,

krok za krokom.”

Mark Twain



Rozhovor Zhrnutie

Zmena zlých zdravotných návykov

Postojové prístupy k zmene zdravotného správania

Apely na vzdelávanie

Apely na strach



Rozhovor Zhrnutie

Postojové prístupy k zmene zdravotného správania

Poskytnite ľuďom správne informácie o vplyvoch ich slabých zdravotných návykov.

Môžu mať motiváciu zmeniť takéto návyky zdravším smerom.

Kampane pre zmenu prístupu• vyvolajte túžbu • neúspešné v prípade jednoduchého učenia ľudí, ako to majú presne robiť.



Rozhovor Zhrnutie

Apely na vzdelávanieSprávy by mali výslovne uvádzať závery.

• Komunikácia vychvaľujúca prednosti skríningu rakoviny krčka maternice by mala výslovne dôjsť k záveru, že osoba by mala zmeniť svoje správanie tak, aby zahrnovalo skríning.

Extrémnejšie správy dosahujú výraznejšie zmeny prístupu, ale iba do určitého bodu.

• Veľmi extrémne správy sa podceňujú.

Pre správanie týkajúce sa detekcie ochorení ako je skríning rakoviny krčka maternice, bude najúčinnejšie zdôrazniť problémy, ktoré nastanú, ak sa skríning nevykoná.

• Pre správanie týkajúce sa podpory zdravia, napríklad používanie opaľovacieho krému, bude účinnejšie zdôrazniť výhody, ktoré tým možno dosiahnuť.



Rozhovor Zhrnutie

Ak je publikum náchylné na zmenu zdravotného návyku, komunikácia by mala obsahovať iba priaznivé body.• Ak publikum nie je náchylné na prijatie správy,

komunikácia by mala prediskutovať obe strany problému.

Napríklad: •Osobám pripraveným ísť na skríning rakoviny krčka maternice by sa malo hovoriť iba o jeho zdravotných výhodách. •Osoby nerozhodnuté ísť na skríning rakoviny krčka maternice by sa mohli dať presvedčiť komunikáciou,

ktorá poukáže na riziká nevykonania skríningu, pričom uzná a spochybní vyhýbanie sa mu.




Rozhovor Zhrnutie


Poskytovanie informácií:

Nezaručuje, že ľudia dostanú informácie správnym spôsobom. Keď sa ľudia dozvedia negatívne informácie o rizikách týkajúcich sa ich zdravia :• spracúvajú informácie defenzívne• namiesto toho, aby takáto osoba urobila vhodnú zmenu zdravotného správania, môže problém vnímať ako menej vážny alebo bežnejší ako predtým.



Rozhovor Zhrnutie

Apely na strach

Predpoklad: Ak sa ľudia boja toho, že určitý návyk ničí ich zdravie, zmenia správanie, aby zredukovali svoj strach.•Čím viac sa jedinec bojí, tým je pravdepodobnejšie, že dokáže zmeniť príslušné správanie.•Výskum zistil, že táto súvislosť neplatí vždy.

Zmeniť to, či nie..?



Rozhovor Zhrnutie

Apely na strach

Presvedčovacie správy, ktoré vyvolajú priveľký strach, môžu v skutočnosti narušiť zmenu zdravotného správania.

•Strach sám osebe• nemusí postačovať na zmenu správania• nemusí vyvolať dlhodobé zmeny v zdravotných

návykoch.

Ak sa strach nespojí s: •odporúčaním aktivity•informáciou o účinnosti zdravotného správania.



Rozhovor Zhrnutie

Prečo sa ľudia menia?

Záujem o tému pacientovej motivácie často začína uvažovaním nad tým, prečo ženy nechcú podstúpiť PAP test.

Produktívnejšia a užitočnejšia otázka je, prečo sa ženy chcú starať o svoje zdravie.

Podľa Millera a Rollnica (2002) má motivácia tri súčasti:

Ochotu zmeniť to.

Schopnosť dokázať to.

Pripravenosť.



Rozhovor Zhrnutie

Ochota: Dôležitosť zmeny



Rozhovor Zhrnutie

Schopnosť: Sebavedomie pre zmenu

Niekedy sa ženy cítia ochotné, ale nie schopné

postarať sa o svoje zdravie.

V tejto časti rozhovoru by im mal lekár

ponúknuť riešenie.



Rozhovor Zhrnutie

Pripravenosť: Otázka priorít

Ženy môžu byť ochotné a schopné postarať sa o svoje zdravie, ale nie pripravené urobiť to.

Nechcem dostať rakovinu krčka

maternice, ale PAP test pre mňa

momentálne nie je to najdôležitejšie.



Rozhovor Zhrnutie

Rozhovor

Čo viete o rakovine krčka

maternice?

Niečo som o nej počula...

Lekár začína s otvorenou otázkouLekár začína s otvorenou otázkou



Rozhovor Zhrnutie

RozhovorRozhovor

Viete, že môžete

predísť jej výskytu?

Čo mám robiť?



Rozhovor Zhrnutie

Rozhovor

Musíte pravidelne

chodiť na PAP test

Viem, ale bude to pre

mňa problém.

Klientka okamžite vyjadrí ambivalenciu, ktorá sa dá ľahko pochopiť defenzívne.



Rozhovor Zhrnutie

RozhovorPrečo to pre vás

bude problém?Budem sa cítiť trochu trápne.

Namiesto

konfrontácie lekár

použije jednoduchú

reflexiu.

Chápem, že takéto vyšetrenie nie je ženám príjemné. Nie, to tak

nie je.

Neviem, ale dúfam, že

budem zdravá.

Reflexia a

podpora dôležitej

hodnoty. Želám si, aby to tak bolo, ale myslím, že o tom

môžete samu seba uistiť, ak sa budete starať

o svoje zdravie, napríklad že si dáte urobiť PAP test.

Lekár predpokladá, že ambivalencia pretrváva a využije túto príležitosť na posilnenie motivácie

tým, že sa pozrie do budúcnosti.

Čo myslíte, čo sa môže stať, ak nepodstúpite

vyšetrenie PAP testom?



Rozhovor Zhrnutie

RozhovorL: Prečo to pre vás bude problém?P: Nemám na to čas.L: Uvedomujem si, že účasť na skríningu rakoviny krčka maternice vás oberie o čas.P: Mám prácu, deti, naozaj nemám čas. L: Takže ak sa nezúčastníte tohto programu, ušetríte čas. P: Áno, pravdaže!L: Čo myslíte, čo by sa mohlo stať, keby ste mali na krčku maternice nejaké abnormálne zmeny?P: Dúfam že ich nemám. L: Kiež by to tak bolo, ale ak tam budú zmeny, koľko času stratíte?P: Máte pravdu. Liečba by trvala oveľa dlhšie a nemohla by som chodiť do práce.L: Aké iné problémy ešte máte?P: Nemám nikoho, kto by sa postaral moje dieťa...L: Nie je pravda, že jedna hodina strávená vyšetrením PAP testu vám ušetrí množstvo dní?P: Máte pravdu.

Jednoduché potvrdenie

Namiesto konfrontácie použije lekár jednoduchú reflexiu

Lekár predpokladá, že ambivalencia pretrváva,

a využije túto príležitosť na posilnenie motivácie tým, že sa

pozrie do budúcnosti.

Lekár použije reflexiu a pokračuje v pohľade do budúcnosti

Žiadosť o vysvetlenie.

Lekár použije naznačujúcu otázku.



Rozhovor Zhrnutie

Rozhovor

Ako mi môže tento PAP test pomôcť? Ak mám rakovinu,

mám ju, nič to nezmení.

Toto vyšetrenie môže odhaliť abnormality krčka maternice, ktoré môžu viesť k rakovine

krčka maternice. Ak zistíme, že ste v skorom štádiu takýchto

abnormalít, môžeme rakovine krčka maternice predísť.

.

Poskytnutie informácií



Rozhovor Zhrnutie

Zásady

Spolupráca – vyhýbať sa autoritatívnemu prístupu, namiesto toho komunikovať podobne ako v partnerskom vzťahu.

Viac klásť otázky ako robiť vyhlásenia.

Radšej skúmanie ako nabádanie.

Radšej podpora ako presviedčanie.

Skôr klient než lekár by mal udávať argumenty pre zmenu.



Rozhovor Zhrnutie

Zistite si fakty a rozmýšľajte nad odpoveďamiAk pracujete so ženami z okrajových skupín:

Berte do úvahy jazykové bariéry

a pokúste sa využiť tlmočníka.;

Ak ste muž, máte kolegyňu, ktorá by mohla vykonať PAP

ster.Vysvetlite, aká je úloha PAP testu, čo je rakovina krčka maternice, aká je rola HPV

Pri vysvetľovaní HPV a jeho súvislostí s rakovinou krčka

maternice buďte vecní a bez predsudkov. Hovorte o tom, aké

je bežné HPV. Vysvetlite, ako takmer všetky ženy dostanú

tento vírus, ale len u niekoľkých sa vyvinie rakovina krčka

maternice.

Berte do úvahy konkrétne kultúrne

presvedčenia. Berte do úvahy hanbu, strach

a rozpaky.



Rozhovor Zhrnutie

Psychológovia

Vypracovali prístupy k zmene zdravotných návykov, ktoré zahŕňajú:

• vzdelávacie faktory• motivačné faktory.

Skúmajú:

• vnímanie náchylnosti k zdravotným rizikám,• presvedčenie o dôležitosti zdravotných

návykov pre dosiahnutie týchto rizík,• vnímanie osobnej schopnosti znížiť tieto

riziká.



Rozhovor Zhrnutie

ZhrnutieTo, či osoba praktizuje konkrétne zdravotne správanie, záleží na niekoľkých presvedčeniach a prístupoch:

Veľkosť zdravotnej hrozby.

All photos licensed by FreeDigitalPhotos.netAmbro, Stewart Miles, Castillo Domonici, Andy Newson, photostock



Rozhovor Zhrnutie

správne

nesprávne

správne

nesprávne

Zdroje: kliknite sem



Rozhovor Zhrnutie

Veľmi dobre!Veľmi dobre!



Rozhovor Zhrnutie

Veľa ste sa toho Veľa ste sa toho nenaučilinenaučili!!



Rozhovor Zhrnutie

Zdroje• Banks, SM., Salovey, P., Greener, S., Rothman, A.J., Moyer, A., Beauvais, J., & Spel, E. ( 1995). The effects of message framing on mammography utilization. Health Psychology,

14, 178-184.• Barry D. Weiss. Health literacy and patient safety: Help patients understand. Manual for clinicians. Second edition2007 American Medical Association Foundation and

American Medical Association.• Becker, M.H. & Janz, N.K. (1987). On the effectiveness and utility of health hazard/health risk appraisal in clinical and nonclinical settings. Health Services Research, 22, 537-

551.• Carlson, N.R. (1998). Psychology of behavior. Boston: Allyn & Bacon.• Conner, M. & Norman, P. (1995). Predicting health behavior: Research and practice with social cognition models. Buckingham, Philadelphia: Open University Press.• Croyle , R.T., Sun, Y. C., & Louie, D. H. ( 1993). Psychological minimization of cholesterol test results: Moderators of appraisal in college students and community residents.

Health Psychology, 12, 503-507.• Gerrard, M., Gibbons, F. X., Benthin, A. C., & Hessling, R. M. (1996). A longititudinal study of the reciprocal nature of risk behaviors and cognitions in adolescents: What you do

shapes what you think, and vice versa. Health Psychology, 15, 344-345.• Kalichman, S. C., & Coley, B. (1996). Context framing to enhance HIV- antibody-testing messages targeted to African American women. Health Psychology, 14, 247-254.• Leventhal, H. (1970). Findings and theory in the study of fear communications. In L. Berkowitz (Ed.), Advances in experimental social psychology (Vol. 5, pp. 120-186). New

York: Academic Press. • Millar, M. G., & Millar, K. (1995). Negative affective consequences of thinking about disease detections behaviors. Health Psychology, 14, 141- 146.• Millar, M. G., & Millar, K. (1996). The effects of anxiety on response times to disease detection and health promotion behaviors. Journal of Behavioral Medicine, 19, 401- 414.• Miller, W.R., Rollnick, S. (2002). Motivational Interviewing. Preparing People for Change. New York, London: The Guilford Press.• Norman, P., Abraham, C. & Conner, M. (2000). Understanding and Changing Health Behavior: From Health Beliefs to Self-Regulation. Australia: Hardwood academic

publishers.• Ogden, J. (2003). Health Psychology: A textbook (2nd Eds). Buckingham: Open University Press.• Rothman, A.J., & Salovey, P. (1997). Shaping perceptions to motivate healthy behavior: The role of message framing. Psychological Bulletin, 121, 3-19• Rutter, D. & Quine, L. (2002). Changing Health Behavior. Buckingham: Open University Press.• S.E. Taylor & Thompson, S.C. (1982). Stalking the elusive ‘vividness’ effect. Psychological Review, 89, 155-181.• Savard, M. Bridging the Communication Gap between Practitioners and their Patients. Role of HPV and Advances in Cervical Cancer Prevention in Monsonego J. (ED.)

Emerging Issues on HPV Infections from Science to Practice, Basel: Karger Publications, 2006. • Self, C. A., & Rogers, R.W. (1990). Coping with threats to health: Effects of persuasive appeals on depressed, normal, and antisocial personalities. Journal of Behavioral

Medicine, 13. 343-358.• Stroebe, W. & Stroebe, M., S. (1997). Social Psychology and Health. Great Britain: St Edmundsbury Press.• Sturges, J. W., & Rogers, R.W. (1996). Preventive health psychology from a developmental perspective: An extension of protection motivation theory. Health Psychology, 15,

158-166.• Sutton, S. R., & Eiser, J. R. (1984). The effect of fear-arousing communications on cigarette smoking: An expectancy-value approach. Journal of Behavioral Medicine, 7, 13-34.• Weinstein, N.D. (1993). Testing four competing theories of health-protective behavior. Health Psychology, 12, 324-333.

Documents

2 . m odul: Komunikačné zručnosti pre zdravotníckych odborníkov