12
PONNJE:’Mining’ ani mhargai hanche modekat chirddun aslolea Gõychea sadea lokacher novea yevzonneancho pavs rokoitanch Gõyche tizorent mohsul (rev- enue) zoma korpachem ani nagrikank ek novo bhorvanso divpa sarkem Gõychem 2013-14 vor- sachem odmas potr mukhel montri Manahor Parrikar hannem vidhan s o b h e n t manddlem.Bailam- bhurgim-xikpeam san- gata, somaz kolyan- nacher chodd ani kherit bhor dila.Xetki, dud ut- padon, nustem mari, xikxonn, bholayki,porya- voronn sarkea mol- lancher hea odmas-po- trant mhotv divpant ailam. Mohsul vaddoupa khatir sadea lokacher soroll rupan tteksam ghalunk nant. Mukhel mhonnllear bandkam mollar ani soro nir- miticher chodd tteksam lagu korpa vixim Par- rikaran chodd bhor dila. Gõychea itihasant poilech pavtt mukhel montrean Konknnintlean odmas-potr manddlem. Atam merenchea kalla modem hem odmas-potr soglleam von vhoddlem, mhonnge 10053.24 kotti rupiyanchem zaun asa.Gelea vorsa poros hea odmas-potrant 9.8% itli vadd zalea.He pavt- tichea odmas-potrant so- majik yevzonneam- cheruch 660 kotti rupiya khorch kor- pachi toyari sorkaran dovor- lea.Chalu vor- sachea xevottak 82.90 kotti rupiyanchi mohsulachi tutt zalear 755.16 kotti rupiya dud- dvanchi tutt sorkaran opekxit dhorlea. Fuddlea vorsa rajyachem vikas-mol (develop- ment rate) 12% itlem vhorpacho aplo proytn astolo.Tea up- rant tem 15% meren fuddem vhorpache aple proytn astole, oxem mukhel mon- trean sanglem. Gelea Kongres sorkarachea kallant za- lolea rinnank lagon ra- jyachem arthik gonni- tuch bigddun gelem.Tantun modekat minam khonnincho vevsay bond zalolean,tantuntle sumar 900 kotti rupiyancho soroll mohsul sorkarak yeupacho chuklo.Haka lagon chalu vorsa 860 kotti rupiya ‘pending’ ur- lolim ‘bill’-am farik ko- runk khorch korche pod- dle.Takach lagon Gõychi arthik sthiti bigoddli ani sorkarak rinnam ghen- vchim poddlim.Hea vorsa manddlolea odmas-po- tracho sadea nagrikak kosloch tras zanvcho nhoy hem nodrek dovrun hem odmas-potr toyar kelam. Odmas-potr sador ke- lea uprant aplea ‘cabin’- ant ghetlole potrkar porixodent uloytana, “Ge- lea sorkaran kaddun dovorlolim rinnam farik korunkuch duddu bhorche poddle.Toruy- punn he pavttichem odmas-potr manddtana, soglle kodden ‘balance’ korpacho hanvem proytn kela.Odmas-potrant bho- layki, xikxonn, bhouxik mollancher bhor hanvem divpacho yesesvi proytn kela.Mohsul zoma korpa khatir sadea nagrikank koslech tras dinvche nhoy, hachi chouxil’lean hanvem kallji ghetlea,” oxem mukhel montrean spoxtt kelem. Herald t t www.heraldgoa.in Ponnje<Sonvar, 23 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12 MHOTVACHEM Amcho Avaz Konknnint Poilench Rongit Satollem 75 disank Nustem Marpachea Karyacher bondhi PAN 3 Rajki mollar ostoreanchem yes PAN 4 Komunidadicho somazak faido koso zatolo? PAN 10 Elvis Gomes SAG- cho rajki bolli PAN 11 UN tharav pokxpati ani rajki – Sri Lanka PAN 7 Novea obheaskromach i magnni PAN 9 Gõychem odmas-potr 2013-14 Anturn polloun pãyem soddpacho proitn Odmas-potr opekxe pormonnem na- Khaunte Hem odmas-potr opekxe pormonnem zaunk na. Gõychea vikasachi dixa hea odmas-potrantlean disona.Minam khon- neo bond zaleat tacho porinnam hea odmas-potracher zala, hem spoxtt ritin zollkota.Punn Porvore motdar songhachea vikasachi tortud hea odmas-potrant asa.Toruy punn kaim yevzonneo ani tortudeo tust ani thoknnay korpa sarkeo asat Rinnank lagon arth-vevosthecher porinnam zatolo-Rane Veg-veglleo yeuzonneo ani suvidha chalik laupa khatir mukhel montri Manahor Parrikaran rinnam ghevop chaluch dovorlam. Hea odmas-potrant jahir keloleo yeu- zonneo vevharant ghalpak poryan, Parrikarak rinnachoch adhar ghenvcho poddttolo.Haka lagon hea adinch odmas- potrant vaddloli tutt anikuy vaddttoli ani art-vevosthecher tacho porinnam zatolo, oxem mot virodhi pokxacho fud- dari Pratapsing Rane hannem ugddapem kelem. Odmas-potrant kamdarancher dur- lokx-Fonseca Odmas-potrantle kaim mud’de bore asat, punn Parrikaran kamdar vorgacher sarkench durlokx kelam.Sorkari khateamni je kamdar kontrad pod’dotir asat tankam neamit rupan bhorti korpak sorkaran hea odmas-potrant kosloch vichar kelolo na.’Home guards’-ank 300 rupiya mandhan (renumeration) ditat. Hem mandhan tankam khupuch unnem zavn asa.Te pulisam itlich seva kortat.Tanchem mandhan kiteak vaddounk na? Khon- ninchea oddchonneank sampoddloleam khatir 140 kotti rupiyanchi tortud kelea, punn he duddu tanche meren sarke pavtole mhonnpachi khatri konn ditolo?Bond asloleo minam khonneo kedna suru zatoleo hacho ul’lekh Parrikaran hea odmas-potrant kelolo na. Na tor bhroxttachar vaddttolo-Roland ‘Electronic ration cards’ korpacho vichar sorkaran manddla. Hi kolpona khupuch bori asa.Punn je lok rexen karddancher mellpi tandull ghenant, oslea mon’xanchim nanvam hea noveam karddancher nond zainant hachi kallji ghevop gorjechem. Tanchim nanvam ‘electronic ra- tion cards’-ancher samil kelim zalear, bhroxttachar anikuy vaddttolo. ‘CM should walk the talk’-Vijay ‘CM speaking a lot.But instead of talking too much, he should walk the talk’, oxi protikriya opokx amdar Vijay Sardessai hannem porgott keli.Parrikaran odmas-potrachem bhaxonn Konknnintlean kelem. Konknnitlean bhaxonn korpachem soddun, dusri khoinchich gozal hea odmas-potrant na.Mohsul zoma korpa khatir tteksamni-i vadd kelea.Minam khonneo bond zalolean, vhodda promannan mohsul buddon gela.Hacho porinnam odmas-potracher zala.Punn Mopa vi- mantollak lagon poryattonachi udorgot zatoli, oxem jem Par- rikar mhonntta, ti gozal sarki na. VATICAN CITY: Aitara disa sadho iadnik koso zaun Papa Saib Francisan Vatican-ant raupi so- mazak mis bhettoilem ani aikopeank rokddoch tanchea kornneancho dox dusreancher ghalcho nhoim mhunn agro kelo. Papa Saib Francis, adlem Kardinal Jorge Bergoglio, hannen Santa Anna, he Vatican-achea xime bhitorle Firgojen, ji thoimchea kamdarank misam bhettounk vaprunk yeta, thoim kaim xem’boramni lokank mis- achem bolidan bhet- toilem. Firgojen bhitor sorchea adim, Papa Saib Francis thoinch lagim aslolea Vatican darvonttea (gate) bhair ‘Italian’ bhaxen tache nanv “Francesco, Francesco, Francesco” mhunn bovall korpi bore- magpeank bhettunk thamblo. To tanchea modlea zaiteam borabor uloilo, hanslo ani uprant aplea ghoddialak bott dakhoun mhunnlem: “10 voram vazot aileat. Mhaka bhi- tor vochon mis bhet- tounk zai. Te mhaka rav- tat.” Zambllea rongachim angvostram ghalun, tan- nen kaim borpavoll nas- tana ‘Italian’ bhaxen lhanxem provochon dilem, jem ostoren pro- duvari adharla tacher ad- harit aslem. Povitr Pus- tokan sangla tea pormonnem eke ostoren produvar adharla mhunn lok tika fatraupak sodtalo tednam Jezun tankam sanglem “Tumchea mod- lea zannen konnen ked- nanch patok adharunk nam to ticher poilo fator martolo” ani uprant te ostore kodden vollon Jezun mhunnlem “Voch, anink patok adhari naka”. Mhaka dista ami poryant kednam kednam heach mon’xam porim vagtat jem eke vatten Jezuk aikotat ani dusre vatten dusreacher fator xevttun ani dusreank op’man ko- runk fuddem sortat. Ho Jezucho sondex zaun asa kaklluticho. “Hanv mhunnta, mon’x- achea jivitant ho ek khoddegant sondex ani to mhunnlear Dhoniachi kaklut,” Papa Saib Fran- cis-an aplea mhovall tal- lean mhunnlem. Papa Saib zo poilea Aitarak lokank axirvad ani sondex diuncho aslo, zo sondex to tachea odhikrut ghorachea zonelantlean hozaramni lokank dita, tannen mhunnlem “Lokamni so- danch Devache kaklutik ukttim ravunk zai, kaim nezo vhoddantle vhodd patok poryant adharlem zalear.” “Dhonia Dev amkam kaklutin bhorunk ked- nanch ubgonna vo thoko nam, je konn tachea kod- dlean bhogsonnem ma- gunk yetat tankam to ritea hatamni portun daddina,” tannen mhunnlem. “Hea vellar ami Deva kodden kurpa magun gheum-ia ani bhogson- nem-i magun gheum-ia karann bhogsonnem di- upi amcho Dhonia Dev kednanch thokonam”, tannen mhunnlem. Mis somplea uprant eke Igorjechea Padrvi- gara bhaxen to bhair ye- vun ubo ravlo ani jim mis somplea uprant ap-aplea ghora vetalim tankam mell’lo. Hea vellar khub zan- nank prarthun san- glem:”Mhoje pasot ma- gat.” Peleak dox di naka: Papa Saib Francis ‘Anti-Rape’ Mosudeak ‘Parliament’-achi maniatay NOVI DIL’LI: Portun-portun bolatkar opradh korpeank moro poryant bondhkhonn vo mornnachem formonn, ani pattlav korop (stalking), ‘voyeurism’, ‘acid attack’, ani her opradheank khor kheast diupachea mosudeak (bill) Par- lamentan maniatay dilea. Hea mosudea vixim Lok Sobhent Mungllara disa ani Rajya Sobhen Brestara disa bhasabhas zaun pas korpant ailo. Atam tea mosudeak Raxtrpoti Pranab Mukherjee, hanchi maniatay mell’llea uprant, ho mosudo kaideachea rupan vevharan ghalunk yetolo. ‘Criminal Law (Amendment) Bill-2013’ jem Dil’lin za- lolea bolatkara uprant fuddem haddlolem, tatun loingik sombondh zoddunk maniatayechi piray 18 vorsam astoli mhunn spoxtt kelam, zo zaitea rajki pokxancho vadvi- vadacho (debate) mud’do aslo. “Hanv sangonk sodtam ki zaupi opradh zaupache thallche mhunn khor kaido ghoddtanv,’ so voram lam- bayechea Mosudea sombondhit vadvidacher zabab ditana Ghor Montri Sushilkumar Shinde-n sanglem. Hea mosudea udexim ‘Indian Penal Code’, ‘Code of Crim- inal Procedure’, ‘Indian Evidence Act’ ani ‘Protection of Children from Sexual Offences Act’ hea kaideamni sud- haronnam haddpachi opekxa asa. 2rea Panar Vach 1993 Mumboi ‘serial bomb-blasts’ prokronn Sanjay Dutt-ak 5 vorsanchi bondkhonn NOVI DIL’LI:1993 vorsa Mumboi hanga- sor zalolea ‘serial bomb blasts’ prokron- nant sinema kolakar Sanjay Dutt haka ek khoddegant dhoko bosla. Sorv unchle niti- sobhen Sanjay Duttak 5 vorsanchi bond- khonninchi kheast formaylea.Hea prokro- nnantlo dusro aropi Yakub Memon haka hea adinch faxichi sojea niti-sobhen aplea nikalant diloli.Punn her 10 aropi je hea prokronnant gunthlole asat, tankam jivit bhor bondkhonn favo zaloli asa. Hea bomb sfottantlo mukhel aropi Yakub Memon haka TADA niti-sobhen for- mayloli faxiyechi kheast toxich dovorlea.Yakub Memon ho Tiger Memon hacho dhaktto bhav zaun asa. Mumboint 1993 vorsa zalole ‘serial bomb blasts’ prokronnacho to ‘master mind’ zaun asa. Tannem ani tachea 10 sangateamni Mum- boint 12 zageancher bombamni bhorlolim mottoram dovorlolim.Haka lagon heam 10 aropeank jivit bhor bondkhonnichi kheast formaylea. Bondkhonn favo zalolea 10 aropeank akantvad nirmann korpachem proxikxonn (training)ani hatiyaram (weapons) Pak- istanan dilolim.Bharatache niti-sobhen hea adim sabar pavtti apleam aikovnneamni (hearings) Pakistanak guneanvkari tharayla.He sompurnn ghoddnuke fattlean Pakistanantli ISI he akantvadi songhottne- cho mhotvacho vantto asa oxem niti-sob- hen dilolea aplea nikalant nomud kelam. Sinema kolakar Sanjay Dutt hannem bekaidexir ritin hatiyaram ballgillolim mhonn sorv unchle niti-sobhen (supreme court) 5 vorsanchi kheast formaylea.Heach prokronnant Sanjay Duttan 18 mhoyneanchi kheast bhogloli asa.Taka lagon atam taka sadde-tin vorsam porot bondkhonnint ravchem poddttolem. Desant yeupi hatiyaranchi topasnni ko- rpak Mumboi pulis, Customs khatem ani ‘coast guard’ hankam sogllech kodden opyes ailem.Taka lagon 1993 vorsa Mum- boint bomb sfott ghoddoun haddpak akantvadeank zoit mell’lolean, niti-sobhen desantlea surokxa yontonnank gunean- vkari tharayleant. Itle mozgotim, niti-sob- hen hea prokronnant 100 zannank guneanvkari tharaylole, ani 23 zannanchi suttka keloli.12 zannank faxi, 20 zannank jivit bhor bondkhonn ani 68 zannank bondkhonnichi kheast formayloli. 2rea Panar Vach Gõy-Mumboi provaxi bosik obghat 40 zannank mornn, 16 Gõykarancho aspav PONNJE: Gõyant thavn Mumboi vochpi eke provaxi bosik ostomt Ma- haraxttrant, Ratnagri jil’leant Khed hangasor sokallchea fanteaparar ge- lea mongllara zalolea eka bhirankull obghatant 40 zannank moronn ailem, za- lear urlole gombhir zokhmi zale. Odhikrut mahiti mell’lea tea pormonnem, Mahakali Travels nanvachi hi bos gheun bosicho ddraivor Santaji Kailas Birdatt hi obghatak sampoddleli bos gheun Gõyam thavn Mum- boi vetalo. He bosint sumar 50 provaxi asle. Sokallim sumar 4.30 vaztam hi bos Jagbuddi pula kodde pavtanch ddraivor Santaji- cho hea bosichea ‘steering’- a velo tabo Sutton bos tea pulachi deg (fence) mod- dun sokol nodint konsoll’li. Hea obghatant ekun 37 lok zagearuch somple, za- lear 16 monis gombhir ani kirkoll zokmi zalea. 2rea Panar Vach

23 MARCH AMCHO AVAZ

Embed Size (px)

DESCRIPTION

GOA,NEWS,POLITICS

Citation preview

  • PONNJE:Mining animhargai hanche modekatchirddun aslolea Gycheasadea lokacher noveayevzonneancho pavsrokoitanch Gychetizorent mohsul (rev-enue) zoma korpachemani nagrikank ek novobhorvanso divpa sarkemGychem 2013-14 vor-sachem odmas potrmukhel montri ManahorParrikar hannem vidhans o b h e n tm a n d d l e m . B a i l a m -bhurgim-xikpeam san-gata, somaz kolyan-nacher chodd ani kheritbhor dila.Xetki, dud ut-padon, nustem mari,xikxonn, bholayki,porya-voronn sarkea mol-lancher hea odmas-po-trant mhotv divpantailam. Mohsul vaddoupakhatir sadea lokachersoroll rupan tteksamghalunk nant. Mukhelmhonnllear bandkammollar ani soro nir-miticher chodd tteksamlagu korpa vixim Par-rikaran chodd bhor dila.

    Gychea itihasantpoilech pavtt mukhelmontrean Konknnintleanodmas-potr manddlem.Atam merenchea kallamodem hem odmas-potrsoglleam von vhoddlem,

    mhonnge 10053.24 kottirupiyanchem zaunasa.Gelea vorsa poroshea odmas-potrant 9.8%itli vadd zalea.He pavt-tichea odmas-potrant so-majik yevzonneam-cheruch 660 kottirupiya khorch kor-pachi toyarisorkaran dovor-lea.Chalu vor-sachea xevottak82.90 kottir u p i y a n c h imohsulachi tuttzalear 755.16kotti rupiya dud-dvanchi tuttsorkaran opekxitdhorlea. Fuddleavorsa rajyachemvikas-mol (develop-ment rate) 12%itlem vhorpacho aploproytn astolo.Tea up-rant tem 15% merenfuddem vhorpacheaple proytn astole,oxem mukhel mon-trean sanglem.

    Gelea Kongressorkarachea kallant za-lolea rinnank lagon ra-jyachem arthik gonni-tuch bigddungelem.Tantun modekatminam khonninchovevsay bondzalolean,tantuntle sumar900 kotti rupiyancho

    soroll mohsul sorkarakyeupacho chuklo.Hakalagon chalu vorsa 860

    kotti rupiya pending ur-lolim bill-am farik ko-runk khorch korche pod-dle.Takach lagon Gychiarthik sthiti bigoddli anisorkarak rinnam ghen-vchim poddlim.Hea vorsamanddlolea odmas-po-tracho sadea nagrikakkosloch tras zanvcho

    nhoy hem nodrek dovrunhem odmas-potr toyarkelam.

    Odmas-potr sador ke-lea uprant aplea cabin-ant ghetlole potrkarporixodent uloytana, Ge-lea sorkaran kaddundovorlolim rinnam farikkorunkuch duddu

    bhorche poddle.Toruy-punn he pavttichemodmas-potr manddtana,soglle kodden balancekorpacho hanvem proytnkela.Odmas-potrant bho-layki, xikxonn, bhouxikmollancher bhor hanvem

    divpacho yesesvi proytnkela.Mohsul zoma korpakhatir sadea nagrikankkoslech tras dinvchenhoy, hachi chouxilleanhanvem kallji ghetlea,oxem mukhel montreanspoxtt kelem.

    Herald

    tt www.heraldgoa.inPonnje

  • Pri Antimo Gomesak VidhanSobhent xrodhanjali

    2Ganv-ganvamni

    1lea Panar Thaun...

    Anti-Rape Mosudeak Parliament-achi maniatay

    12 March 1993 vorsa zalolea hea serialbomb blasts-ant Mumbointlo Zaveri Bazar,Dadar hangachem Plaza sinema ghor,Mahim, Share Bazar, Century Bazar, HotelSea Rock, Sahara vimantoll, Air Indiaimarot, Hotel Juhu Centaur, Sena Bhavanheam zageancher bomb sftott ghoddounhaddlole.Hantunt 257 lokak moronn ani713 lok gombhir zokhmi zalolo. Hea bombsfottak lagon odmasan267 kotti

    rupiyanche aspotichem luskonn zalolem.Sanjay Duttan hea adim dedd voroz

    bondkhonnichi kheast bhogloli.Atam takachear satolleam bhitor pulisam kodde xe-ronnam (surrender) yeunchopoddttolo.Hea adim TADA niti-sobhenSanjay Duttak 6 vorsanchi kheast formay-loli. Sorv unchle niti-sobhen tantunt 1voros unnem korun tachea 5 vorsancheakheasticher aplo xikko marlo.

    Zokhmi zaloleam modlea 3 monxankdusrea disa Budvara disa mornnan girasle.

    Obghatachi khobor kolltanch azu-bazu-cho lok urponjinim zoma zalo. Fon korunraxtriya maha-margachea odhikareank(national high ways authority) toxench doncranes apovpant aileo.Ganvchea lokamnivhodda kalljidarponnan te bosichimpotrim katrun tantuntlea meloleank anisalvar zaloleank bhair kaddpak zoit mel-loylem. Te bosichea unchlea bhagachosarkhoch churo zalolo. Hea obghatantzokhmi zaloleank lokamni tabortobChiplun hangachea Walawalikar hospita-lant prathamik upchar korpa khatir bhortikele.

    Hea vixim, Gychea vahatuk khateantlomukhel odhikari Arun Dessai hannemmahiti dilea tea pormonnem,MH04FC9559 hi obghatak sampoddloli bos Ma-hakali Travels hanchi zaun asa. Hi bossemi luxury suvidhechi ason, hebosintlean ekunn 51 provaxeank vhorpakzata, ani obghat ghoddlo tea vellar hebosint titlech provaxi provas kortale.Hi bosSomara rati Moddganv hangachean sutt-loli.

    He bosint Moddganvchean 11, Ponnjeani Mapusa hangachean 21 provaxichoddlole.Tor urlole provaxi Sawantwadiani Kankavli hanga choddlole. Hi bosprovaxeank gheun Mumboi vetana,sokallim fantea parar Khed hangasor Jag-buddi nodicher aslolea pulachi deg mod-dun sokol khol nodint konslloli. Ddraivo-racho tabo suttlolean ho obghat ghoddlozanunk zai, oso vahatuk khateacho anilokacho mullavo odmas asa.

    Hea obghata vixim atam meren mahitimelllea tea pormonnam, Khed hanga za-lolea hea bosichea obghatan zantun 40

    lokak moronn ailam, tantun 16 Gykaran-cho aspav asa. Hea dharunn obghatachitoxench tantunt 40 lokak moronn ailemhachi khobor aikon, Gy ani Maharaxttrrajyamni dukhest vatavronnposorlam.Dilli parliament-antui heobghata vixim dukh porgott korpant ailem.Maharaxttr ani Gyant choltolea vidhansobha odhivexonnanim, hea obghatantsomploleank xrodhanjali vomppachetharav haddun somploleancheaghorcheank dukhest buzvonn bhettoyli.

    Ponnje

  • 3Ganv-ganvamni

    Ponnje

  • MHAPXEM: Tumchea bhurgeancher bore sonvskar korat,cheddo vo cheddum zanv, tanche modem bhed-bhav korinakat,dogamkui ek sarko odhikar ani respet-man diyat, ani tumcheabhurgeank borea gunnamni bhorat. Bhurgeancher bore sonvskarzalearuch aiz ostoreancher ani cheddvancher zaupi otteacharthambtole. Tancher zatat te goir-prokar thamboupa khatir os-toream vixim somazant asloli mansikta (mentality) bodolchipoddttoli, ani hanv ho ditam to sondex nove pillge meren pavoun-cho poddttolo, oxem mukhel montri Manahor ParrikarYashodaminipuroskar bhettoupachea dobajea vellarmhonnllem.

    Directorate of Women and Child Development ani Goa WomenCommission hannim ghoddoun haddlolea Yashodamini hepuroskar bhettoupachea dobajea vellar mukhel montri uloytalo.Hea dobajeak up-mukhel montri Francis Dsouza, nogor odheokxSudhir Kandolkar, Bailam Aiyogachi odheokx Vidhya Shet Tan-wade ani Sunil Masurkar hajir aslole.

    Bharot desant ostoreancher zaupi otteacharancho ankddoho usko korpa sarko asa.Pulis khup kodden ostoreancher zaupiguneanv nodnd korun ghena aslolean to ankddo unnem kosodista. Ostoreancher zaupi otteachar unnem zaupak zai zalear,somazantlea dor eka monxan apli mansikta bodolpachi gorozasa. Ek sarko ghov-bail, cheddo-cheddum ani ami sogllim eksarkim oxem monant dhorun cholpak zai. Somaz ostoream viximchinttolea chintnamni khupch vhodd promannan bodol ghoddunyeupak zai, oxem Parrikaran fuddem mhonnllem.

    Ostoreamni ap-apleacher zatolea otteacharank kalljidarpon-nan protikar (defend) korunk zai.Otteacharam virudh zhuz di-vpak proxikxonn gheupak zai. Bailancher hat ukolpi dadleankkhorem mhonnllear somazanuch lisanv xikoupak zai. Itlenchnhoi tor tankam kheastik laupak zai. Ostoreanchi surokxa hipoili somazachi zababdari zaun asa, oxem Parrikar uloylo.

    Hea vellar Parrikar ani Francis Dsouza hanchea hatantleanhe Yashodamini puroskar bhettoupant aile. Hea dobajeakvhodde sonkhen lok hajir aslo.

    4Ostori

    Ponnje

  • Dabang Salman Khansoddeak Dabang, Body-guard, Dabang-2 toxench EkTha Tiger him tachim filmahit gelolean to aplea zoitachetengxer paula. Salman Khansoddeak Sohail Khan hachea dig-dorxonna khala toyar zaupi Metalhea filmanchea cholchitrkoronn kor-pant okupad asa.Punn Sohail Khan han-nem hea fimachea copyrights-achem mol130 kotti rupiya itlem sanglolean soddeakBollywood-ant heach filma vixim cheor-cha cholleli aikopak melltta.

    Metal film Otubrmhoineant prodorxit (re-lease) zatolem. Dubai hangaaslolem shooting schedulepurnn zalam. Fuddlea shoot-ing-a vixim azunuy kainchmahiti nasli, toruy copy-rights-ache duddu atammerenche soglle recordsmoddun uddoytole mhon-npachim lokxonnam dispaklagleant. Sohailak Metalfilma khatir 90 kotti rupiyan-cheo khupuch magnneoailoleo. Punn Salmanacheacraze-ak cash korpa khatirtannem 130 kottirupiyanchea khala yeupaknakar dilo.

    5Rajkaronn

    Rupea Poddddear

    Ponnje

  • 6Vicharkhonn

    Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho

    Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:

    St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;

    RNI No: (Registration Under Process)

    Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications

    Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-

    dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,

    Panjim, Goa - 403001.

    Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the con-cerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser.Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all theconsequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

    HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries

    [email protected]. For Letters to the Editor

    [email protected] articles/features

    [email protected]

    dsad

    Ponnje

  • 7Des Pordes

    Ponnje

  • Ponnje
  • Boreach vorsam fattli gozal hi. Tachea main taka Clifford hem

    sobit nanv ghatlelem. Punn lhanuchponnim thavn tacho pai taka apur-bayen Klifu mhonn ulo marunk la-glo, ani tedna thavn taka gho-rantlim sogllim Klifu mhonnonklaglo. Ghorantlim sogllimmhonnlear, tachi mai, tacho pai anitachi xemai, mhonnlear paichi mai.

    Klifuchi mai souvi xikleli. Paidusri fel zaun iskol soddun dilelem.Tanchea ghorant xikxonnachovhoddlo probhav naslo. Goribghorabo. Ghorant vachpachem,mhonnlear pustok, vo zavn tem ekmasik vo ek potr pasun kednachdisonk na. Punn hoi, aslim don lhanpustokam. Don lhan magnneachimpustokam jim olotoricher aslim timthoinch dhamplelim aslim. Timkedna konnen ugoddlelim mhonnkonnakuch ugddas naslo. Tancherdhul boslolo astalo, ani vorsamsoron tanchim panam hollddulimzalelim.

    Klifu vhaddon vhoddlo zatalo, anitoxinch tachea boroborchim xer-

    achim bhurgim vaddtalim. Klifukednai tanchea borobor misollzavn khelltalo. Heram bhurgeamlagim zaitim borim-borimkhellnnim astalim, punn babddeaKlifu lagim khellnim aslim timmoddkim aslim, jim tachea paintaka ganvchea festak feryentghetlelim tim. Heram lagim borimkhellnnim asat, ani aplea lagimpornim ani moddkim khellnnimasat mhonn Klifu-k kednach un-neponn disonk naslem. Aplea lagimkhellnnim asat tim gheun khuxiaslo, ani apleak heram bhurgeamlagim khellnnim asat toslim zaimhonn tannen kednach aplea ba-paik fors korunk na. Punnkhellnnea bhair heram bhurgeamlagim ABC xikpachim pustokamaslim tim ek dis Klifu-n polloilim,ani tachea lhan jivitant poilechpauttim apnnak kitem zai koxemdislem, ani tem mhonnlear ABC xik-pachim pustokam. Tea disa ghoravetoch tannen roddkulem tonddkoruna plea mai lagim apnnak ABCxikpachim pustokam zai mhonnmaglem. Main aplea ghovak san-glem, ani aplo put ABC xikonk sodtamhonn khuxi zauchea bodlek tachopai ragan bhorlo. Klifuchea mainkto xiklolo zai aslo, punn tachea paiknaka aslo. Karann ekuch aslem. Xik-pacho korch tachea lagim korunkzauncho na mhonn to zanno aslo.

    Klifuchea bapaichem ulttemchintop. Apunn xikonk na mhonnapleak bori nokri mellonk na, anitea karannak lagon hi goribsannbhogtam. Hem chintun aplo putxikonk sodta ani to xikon bori nokrikorun goribsannintlo bhair sorchooxem chinchem soddun to aplea

    putak-ui oxikxit dhovrun tachem-ijivit goribsannin revddaun dovrunkkortalo. Punn Klifuchea mainktoxem zalelem naka aslem.Putachea xikxonnantlean-uch aplokuttumb goribsannentlo bhairsoronk xektolo, hem ti bes borizanno asli. Aplea putak ABC pus-tokam gheuchim vo gheuchim nhoi.Aplea putak iskolak dhaddcho, vodhaddcho nhoi, hacher Klifucheamai ani pai modem brooch bhed-bhav zalo. Xekim aplo ghov aplenchkhorem korun bosla mhonn Kli-fuchi mai dukhi zali.

    Kainch upai na zavn olotorimukhar dimbyer poddon rozar ko-rtana tichi nodor tea magnneacheapustokancher poddli. Vell lainas-tana tinnen tim pustokam kaddlimani tancher dhul boslolo to saf kelo.Dor disa aplo ghov bhair soronapleak khoim kam meuta zalearpollounk vetalo tedna ti Klifuk teapustokancher okxoram asa timxikoitali. Eka doyal xezarean tikaek boroupachem pustok ani ekpensil dilo. heo vostu gheun tinnenaplea putak xikxonnachi ollokh diliani tachea kallzant xikxonnachomog rigoilo. Aplo put vachunk xiklotem polloun bapain aplem monbodollem.

    Aiz Klifu aplem unchlem xikoppurem korun ek bori nokri korta.Sokallim to kamak vochonkbhair sorchea adim chukonas-tana olotorivoilem ek supurlem,veludachea lugttan xinvlelempurse kaddta, tacho umaogheta, aplea maincho axirvadgheta ani bhair sorta. Tea velu-dachea purse-ant tim don magn-neachim pustokam asat.

    9Xikxonn

    Kothakar ani

    kadamborikar

    WILLYGOES

    Mott

    vi K

    oth

    a

    Sahittya

    Ponnje

  • Communidade zom-nichi survey nimnne pautt1904 vorsa korunk aileli,oxem kollta. Tednam saun,anink konnenuch surveykorunk nam, karonn Com-munidade Code-a pormon-nem soglle plots je faideakghetleat te tannim Commu-nidadik portun diunchepoddtele mhunn. Je plotslease-acher dileattanchem lease renew ko-rpachem urlam.

    Sorkaran ghoddoun had-dlelea zomin sudharon-nank (land reforms) lagonlease-ar plots ghetleleankte renew korpachem pod-donk nam, zaka lagon com-munidadi noxtt zait asat,oxem anik ek mot asa.

    Aplea dhonsompotichomhunnlear zomnicho, borepoddotin vapor koruncommunidadik yenavollkorunk zata.Toslem bore-ponn haddpak kaim vattooxeo asat:

    Sonyukt xetivaddi (cor-porate farming): Yenavollsabuddhir haddchea khatirsonyukt xetivaddik ani dudutpon korpakhatir zomindiunchi. Gyant dudachemunnemponn niyontritkochea khatir hemfaideaxir zaunk yeta. Bokd-denk dovorlear poryantmas ani dudachi niamitpurvonn mellonk xokta.

    Ghorbandnni (hous-ing): Ghoram bandunk ani

    sonsthenche karya korunkcommunidade zomin

    lease-ar diunk yetali. Anilease-k lagon commu-

    nidadik rokkom yenavollastali. Zaite pautti, hirokkom zomnichea vas-tovik molachea rokkomekhala astali. Yenavoll mel-loun gheunchea khatir dordha vorsamni lease-achirokkom vosul koropfaieaxir upay zaunk xekta.

    Renewable Energy: Hiprokriya communidadimnivevharant ghatli zaleartankam faydeaxir zaunkxokta. Viz xoktechi gorozdisan-dis vaddot asa. Tachikaim promannan bhorpaykorunk hem faideaxir za-unk xekta. Toxench tem

    tankam yenavollichea vat-tenuy adhar diunk xokta.

    Fish Farming: Gyantpausachea disamni mannx-eamni (farmlands) nustimpospachi porampora asa.Zatun , communidadicheazomnir sungttam ani herprokarachim nustim po-sun, vaddounk zata.Sthanik lokancho tosochpordesantlean poryantoslea nusteanchea ut-padonak demand astolo.

    Communidadimni osleafaideaxir karyam khatirzomin dilear akhea so-mazak boreak poddtolem

    10Somajik MollarPonnje

  • Khella Moidanar 11

    Kola ani Kolakar

    Ponnje

  • Songitkar Agnelo Dias ani Xavierde Moira hancho sotkar Mukhel SoireArsebisp Fillipe Neri Ferrao hancheahatantleant Marsache 17ver, 2013hea disa Ponnje Kala Academy-cheavosreant zalo. Ho sotkar dobazoVellekar Nirmiti hacho Fr. Nevil Gra-cias hannem ghoddoun haddlolo.Hea dobajiachea somoyar Fr. NevilleGracias hannem boroun digdorxitkelolo tiatr Taka Khursar Marmachier haddlo. Vigar Geral Padr JoseRemedios Fernandes ani AmchoAvaz hea satolleache sompadpiTomazinho Cardozo manache soiremhunn hajir asle.

    Aplea ulovpant bhov manest Ar-sebisp saib-an Agnelo Dias ani Xavierde Moira hanchea vavrachi tust keliani tanchea fuddlea karyan tankamsogllem yes anvddelem. Arsebispsaiban Fr. Nevil Gracias hancheaivavrachi vakannnni korun mhunt-

    tlem, Fr. Nevil aplea tiatram vorvimJezuchem utor simpddaita ani tiatrpollennaram bhitor dhormik bhav-nam zagoita. Taka Khursar Mar heatiatrachea sogllea kolakarank xebaskidiun Arsebisp saiban aplem uloupsompoilem.

    Agnelo Dias ani Xavier de Moirahankam ek shawl ani ek yadostik(memento) bhettoun tancho Arse-bisp saiban bhovman kelo.

    Survatek Fr. Nevil Gracias hannemhea sotkar dobajiachem mhotv san-glem. Dhormik tiatr machier had-dunk laglear apleak vis vorsam bhor-lim mhunn hajir asloleank kolloilemani hea visui vorsank he donuim son-gitkar Agnelo Dias ani Xavier deMoira aplea tiatrak neamit songitdi-it aileat mhunn tanche Fr. Graciashannem upkar attoile.

    Hea tiatrak padri, madri ani upottlok hajir asle.

    Vaskokar tiatrache vhoddmogi hem sot konn negarvechona. Konknni tia-tranchea mollar Vas-cokaranchem yogdan khubvhortem mhonnlear hanvotitay adharchona. Suttkeadim ani suttke uprant savnlegun Vascokar tiatrmachier misoll zalle asat

    hantun-ui bilkul dubavnam. Sogllim Vaskokar tia-trist bhavam-bhoinnnamjim Devadhin zaleant anijim azun tiatrachea palka-chi seva kortat tancheamnavancho hang ullekh ke-lear ho lekh navamnichsomptolo. Dekhun fud-darak kednam kherit tan-cho ugddas korcho.

    Punn soddeak Vaskuxarant ek favo toslo rit-mansugecho tiatrachovosro nason toruiVaskokaramni tiatrak fattkorunk nam henchtanchem vhoddlem yogdanmhonnuk zata. Kaim kallfattim Vasku xarant don tia-trache tatpurte mattovastale. Hea mattvamni gi-manchea mousomant tiatrzatale. Te mhonnlearSrikant DhargalkarachoNatraj Theatre vo Mattov

    ani dusro Damodar Man-dap. Kaim vorsam fattim hedonui tiatranche vosrebond zale. Natraj mattovtor sapuch bond zalo zalear,Damodar Mandapachea za-gear Vidyadheeraj Bhavanho vosro ubho zalo punnthoim atam tiatr zainant,fokot Hindu somazachimlognam ani her suvallezatat. MPT-chem tiatra-chem hall Sayantara jemHeadland Sada hangaaslem tantun thodde bhovtiatr zatale, punn tevui za-lear gorjek poddonmhonnlolea porim. Anihachem karann mhonnleartem Vasku xara bhairsumar tin kilometram poisaslem ani dusrem karannmhonnlear tantun choddlok zainaslo. Dekun arthiknodren pollelear hangatiatr machier haddunk faid-

    deachem tharonaslem. Oxe toren ek kaim vor-

    sam fattlo kall aslo jednaVasku xarant tiatr mortakaim disonk lagle, karanntiatr machier haddunk ekfavo toslo vosra nam dekun.Humedin bhorlole tiatrmogi Vasku savn khaxeaPonnje ani Moddganvvochun tiatr poun apli asbhagoitale. Antrea poireanmhonnlolea porim vorsakek vo don fautt igorjecheaadrar festak vo dusrea su-valleak kednai vorsak ek vodon-tin tiatr machier had-dtale.

    2006 vorsak Junacheamhoinneant Vasku Sant An-dre-che firgojent Padri JoseAnton da Costa hannimPadr Vigar mhonn proveskelo ani tannem hangaproves kelleak savn tia-trank novem boll ailem.

    Tiatr je Vasku nattak zaityetale te tannem porot zagekele ani tiatrank novem jivitdilem mhonnlear otitayzanvchinam. Igorjecheaadrar tiatr machier had-dunk Fr. Costan sogllemsompeponn dilem zoxeporim, igorjechi istej, kod-deli, bizli nhoich bogor ig-orjechea sabar zomeankani songottnnak punn hersomajik zomeak ani heranklegun. Tanche koddsun oslopattimbo ani sohokar ailodekun Gyant bhair sorlolodor ek digdorspeacho tiatrVasku igorjechea adrarmachier ailo. Namnnecheani fanki boroinnar ani dig-dorspi aplo tiatr Vaskuxarant zavncho he nodrenFadaracho pallov ghenuklagle. Ani oxe toren FadaranVaskukarank boreantlebore tiatr Vasku haddun

    soglleam tiatr mogianchioddchon pois keli ani tia-tristankui aplo adhar kelo..

    Zo tiatrancho unnavVasku mattov nasloleanzallo to Fadar Costan apn-nem mukhar soron igor-jechea adrar tiatr haddunto unnav pois kelo. Atamunnim purim sat vorsambhorot ailim, Vasku xarantzorui tiatr jive urleat za-lear te fokot Fadar Costa-chea boreponnan.Pavsachea mousomant le-gun Fadaran igorjecheaiskolachea vosreant tiatrmachier haddleat anilokank toxe digdorspeankkhoxall keleat.

    Fadar Jose Anton daCosta ek niz Konknni bhax-echo mogi ani tosoch tia-trancho, amche sonskru-tayecho ani songit, gitam,mandde dulpodancho

    bhokt. Tannem khaxeaapleo sabar Mandde-dulpodancheo toxeochkantarancheo audio CDkaddleat ani sabar De-vosponnim tiatr legunboroun digdorsp korunmachier haddleat. Vaskuxarant astana taka tiatrmachier haddunk vell mel-lunk nam zait, karann toailolea disa savn firgo-jechea ani tichi durusthikorpachea vavrant gulzaun urlo. Punn itlem asontorui tannem VaskuchimLharam mhonn ek monbhulgavpi Konkani gitan-cho audio CD album toyarkelo. Hea albumakAgostinho da Cruz hannimsongit dillem.

    Halinch jedna Vaskuxarant igorjechea adrarTomazinho ani tachea san-gateamni sador kello

    kherit show SvotontrGyant tiatrachi udorgot10ver Marsache machierhaddlo tedna sumar 700odik lokh hajir zalo. Hemitle sonkhen lokanchemasnnem ani thoim hajir za-vop mhonnlear hochomotkar Fadaracheakhas aplea boreaponnamkelem. Vasku xarant atamBaina Vattharant RavindraBhavanachi imarot ubhizata. 19ver Dezembrache2007 vorsa tacho bhuniadifator bosoilolo. Ho prokolpkedna toyar zatolo hachimahiti na ani itle vegin zaithachi-i axea na. Punnkitem-i zanv, Ravindra Bha-van ubhem zanv vo naka,je meren Fadar Jose Antonda Costa Vasku firgojentasa te meren Vasku xaranttiatrancho fuddar sugurasa.

    Tiatr Machier

    Lekhok ani Ttikakar

    Daniel F De Souza

    Ponnje