ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNKUdiplom.utc.sk/wan/1900.pdf · analÝza rizÍk pri prÁci vo vÝrobnom podnku diplomovÁ prÁca monika ČepelkovÁ ŽilinskÁ univerzita

ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNKU

DIPLOMOVÁ PRÁCA

MONIKA ČEPELKOVÁ

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD.

Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: 18. 4. 2008

ŽILINA 2008

Diplomová práca: Analýza rizík pri práci vo výrobnom podniku

2

Ev. číslo:

Ev.č.:07/DŠ

ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE

Meno a priezvisko diplomantky: Monika Čepelková

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť – denné štúdium

Téma diplomovej práce:

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD.

Preddiplomový seminár: 28.01.-29.01.2008

Dátum odovzdania práce: do 18.04. 2008 (2x v pevnej väzbe, 1x na CD)

Oboznámenie sa s posudkami oponenta a vedúceho DP do 09. 05. 2008

V Žiline dňa 31. 10. 2007 Doc. PhDr. Jiří Horáček, CSc.

vedúci Katedry krízového manažmentu FŠI ŽU

ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNIKU

Základné ciele práce: • Identifikovať a posúdiť riziká pri práci vo výrobnom podniku. • Navrhnúť opatrenia a odporúčania na minimalizáciu rizík pri práci vo

výrobnom podniku. Rámcový obsah:

• Teoretická časť - Riadenie pracovných rizík a bezpečnosť práce vo výrobnom podniku. Právny rámec bezpečnosti práce. Metódy posudzovania rizík.

• Praktická časť – Na modelovom prípade vysvetliť proces analýzy rizík

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA Katedra krízového manažmentu


3

Abstrakt

ČEPELKOVÁ, Monika: Analýza rizík pri práci vo výrobnom podniku. [Diplomová

práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra krízového

manažmentu. Vedúci: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie:

Inžinier v odbore Občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 71 s.

V diplomovej práci som sa zamerala na identifikáciu a posudzovanie rizík pri práci vo

výrobnom podniku. Popísala som schému riadenia rizika, metódy na posudzovanie rizík

pri práci. Následne som si vybrala jednu z týchto metód a aplikovala som ju na vybraný

podnik. Po ohodnotení rizík pri práci v podniku som navrhla konkrétne opatrenia na

zníženie, prípadne odstránenie rizík pre jednotlivé činnosti.

Kľúčové slová: nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko, bezpečnosť

Abstract

ČEPELKOVÁ, Monika: Analysis of the working risks in the manufacturing company.

[Diploma Thesis]. University of Žilina. Faculty of Special Engineering; Department of

Crisis Management. Advisor: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Qualification degree:

engineer in Civil security department. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 71 p.

I directed on identifing and appraisal of the working risks in the manufacturing

company in my diploma thesis. I wrote a scheme of direction risk, the methods of

appraisal working risks. Then I chose one of them and I applied it on the choice

company. After valuation the working risks in the company, I proposed the concrete

measures on lowering, respectively removal risks for single functions.

Key words: danger, jeopardy, risk, security


4

Predhovor

Jednou zo základných povinností zamestnávateľov a vedúcich zamestnancov je

starostlivosť o zaistenie bezpečných pracovných podmienok a ochrany zdravia pri práci.

Človek, ktorý sa cíti na svojom pracovisku príjemne a bezpečne, dokáže podať oveľa

lepší pracovný výkon ako ten, ktorý sa cíti ohrozený. Ohrozenie môže vyplývať zo

samotného výkonu určitej činnosti, ale aj z nebezpečných vlastností používaných

materiálov či technických zariadení. Na to, aby sa dalo týmto ohrozeniam predchádzať,

je potrebné najskôr ich spoznať. Až keď vieme, čo a akým spôsobom môže

zamestnancov ohroziť, dokážeme navrhovať a vykonávať príslušné opatrenia, ktoré

znižujú pravdepodobnosť vzniku pracovného úrazu. Ja som sa rozhodla vo svojej práci

zamerať na riziká vyplývajúce z výkonu rôznych činností pri výrobe tlakových nádob.

Jednotlivé riziká som ohodnotila, aby som zistila, či sú alebo nie sú akceptovateľné.

V prípade neakceptovateľnosti rizika som navrhla opatrenia na jeho zníženie, prípadne

odstránenie. Písanie tejto práce mi prinieslo mnoho nových poznatkov a skúseností,

ktoré budem môcť využiť aj v budúcnosti. Za cenné rady a usmernenie pri písaní svojej

diplomovej práce by som rada poďakovala doc. Ing. Zdeňkovi Dvořákovi, PhD. Ďalej

by som rada vyjadrila poďakovanie Milanovi Surovčíkovi, ktorý mi poskytol potrebné

informácie v rámci spoločnosti TLAKZAR, ktoré mi slúžili ako podklad pre

spracovanie analýzy rizík pri práci vo výrobnom podniku.


5

Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC „Risk assessment“ ................. 19 Tabuľka 2 Prístupy pri navrhovaní opatrení na zníženie rizika...................................... 25 Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP........................... 26 Tabuľka 4 Početnosť výskytu havárie ............................................................................ 30 Tabuľka 5 Stupeň poškodenia zdravia............................................................................ 30 Tabuľka 6 Kľúčové slová pre HAZOP........................................................................... 31 Tabuľka 7 Kategórie kritickosti ...................................................................................... 32 Tabuľka 8 Slovenské technické normy........................................................................... 44 Tabuľka 9 Pravdepodobnosť (početnosť) vzniku negatívneho javu............................... 45 Tabuľka 10 Dôsledok negatívneho javu ......................................................................... 46 Tabuľka 11 Určenie hodnoty rizika ................................................................................ 46 Tabuľka 12 Stupnica rizík a kritériá bezpečnosti ........................................................... 47 Tabuľka 13 Určenie hodnoty rizika pri vykonávaní údržby elektrických zariadení ...... 49 Tabuľka 14 Určenie hodnoty rizika hroziaceho majstrovi v kovovýrobe ...................... 50 Tabuľka 15 Určenie hodnoty rizika pri obrábaní kovov................................................. 52 Tabuľka 16 Určenie hodnoty rizika pri obsluhovaní tvárniacich strojov na kov ........... 54 Tabuľka 17 Určenie hodnoty rizika pri nanášaní náterových hmôt................................ 58 Tabuľka 18 Určenie hodnoty rizika pri ručnej manipulácii s bremenami ...................... 61 Tabuľka 19 Určenie hodnoty rizika pri zváraní elektrickým oblúkom.......................... 65 Zoznam obrázkov Obrázok 1 Vzťah nebezpečenstva, ohrozenia, rizika a človeka ..................................... 13 Obrázok 2 Činnosti súvisiace s prípravou na posudzovanie rizík.................................. 15 Obrázok 3 Schéma riadenia rizika .................................................................................. 16 Obrázok 4 Možnosti výberu posudzovaného systému.................................................... 17 Obrázok 5 Aspekty, ktoré treba zohľadniť pri identifikácii ohrození ............................ 18 Obrázok 6 Dvoj a trojstupňová stupnica rizika............................................................... 23 Obrázok 7 Päťstupňová stupnica rizika .......................................................................... 24 Obrázok 8 Stupnica rizika............................................................................................... 35 Obrázok 9 Výrobná hala ................................................................................................. 37 Obrázok 10 Graf produkcie spoločnosti ......................................................................... 38 Obrázok 11 Graf odberateľov produkcie ........................................................................ 38 Obrázok 12 Elektroúdržbár............................................................................................. 48 Obrázok 13 Majster v kovovýrobe ................................................................................. 50 Obrázok 14 Obrábač kovov ............................................................................................ 51 Obrázok 15 Obsluha tvárniacich strojov na kov............................................................. 53 Obrázok 16 Obsluha vysokozdvižného vozíka............................................................... 56 Obrázok 17 Striekač........................................................................................................ 57 Obrázok 18 Montovanie nádob....................................................................................... 59 Obrázok 19 Ručná manipulácia s bremenami ................................................................ 60 Obrázok 20 Brúsenie prenosnou brúskou....................................................................... 62 Obrázok 21 Zvárač.......................................................................................................... 64


6

Obsah

ÚVOD ........................................................................................................... 8

1 RIADENIE RIZÍK PRI PRÁCI ......................................................... 10

1.1 Zásady riadenia rizík pri práci ..........................................................................10 1.2 Nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko ...................................................................12 1.3 Algoritmus posudzovania a hodnotenia rizík ...................................................15

1.3.1 Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov...........................17 1.3.2 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození ......................................................18 1.3.3 Kategórie nebezpečenstiev a ohrození...........................................................19 1.3.4 Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem ...........21 1.3.5 Výpočet a hodnotenie rizika ..........................................................................21 1.3.6 Posúdenie bezpečnosti systému .....................................................................23 1.3.7 Postup pri prijímaní opatrní na zníženie rizika..............................................24

1.4 Právny rámec bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.....................................26 1.5 Metódy posudzovania rizík pri práci ................................................................28

1.5.1 Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA)........................................................28 1.5.2 Čo sa stane ak… (What if Analysis - WFA)..................................................29 1.5.3 Úvodná analýza nebezpečenstva (Preliminary Hazard Analysis - PHA) ......29 1.5.4 Štúdia nebezpečnosti a prevádzkyschopnosti (Hazard And Operability Study

– HAZOP)......................................................................................................30 1.5.5 Analýza vplyvov porúch a ich následkov (Failure Modes And Efects

Analysis- FMEA)...........................................................................................32 1.5.6 Analýza stromom porúch (Fault Tree Analysis - FTA).................................33 1.5.7 Analýza príčin následkov (Cause Consequence Analysis - CCA) ...............33 1.5.8 Analýza spoľahlivosti človeka (Human Reliability Analysis – HRA) .........34 1.5.9 Komplexná metóda posudzovania rizika na pracovnom mieste....................34 1.5.10 Bodová metóda ..............................................................................................36

2 CHARAKTERISTIKA PODNIKU.................................................... 37

2.1 TLAKZAR, s.r.o. ..............................................................................................37 2.2 Stratégia spoločnosti na obdobie rokov 2007 - 2010........................................39

2.2.1 Poslanie spoločnosti.......................................................................................40 2.2.2 Vízia spoločnosti............................................................................................40 2.2.3 Strategické ciele spoločnosti..........................................................................40 2.2.4 Taktické ciele spoločnosti..............................................................................40

2.3 Právne predpisy používané v podniku ..............................................................42

3 APLIKÁCIA VYBRATEJ METÓDY NA POSUDZOVANIE

RIZÍK PRI PRÁCI V PODNIKU............................................................ 45

3.1 Vyhodnotenie rizík pri vykonávaní údržby elektrických zariadení a údržby budovy...............................................................................................................48

3.2 Vyhodnotenie rizík hroziacich majstrovi v kovovýrobe...................................50 3.3 Vyhodnotenie rizík pri obrábaní kovov ............................................................51 3.4 Vyhodnotenie rizík pri obsluhe tvárniacich strojov na kov ..............................53 3.5 Vyhodnotenie rizík pri obsluhe vysokozdvižného vozíka................................56


7

3.6 Vyhodnotenie rizík pri nanášaní náterových hmôt...........................................57 3.7 Vyhodnotenie rizík pri montovaní tlakových nádob ........................................59 3.8 Vyhodnotenie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami..................................60 3.9 Vyhodnotenie rizík pri vŕtaní a brúsení ............................................................62 3.10 Vyhodnotenie rizík pri zváraní elektrickým oblúkom......................................64

4 VŠEOBECNÉ NÁVRHY, OPATRENIA NA ZNÍŽENIE RIZÍK. 67

ZÁVER....................................................................................................... 69

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY......................... ......................... 70


8

ÚVOD

Riziko existuje prakticky všade a človek sa s ním stretáva v priebehu celého života.

S rizikom je nutné počítať pri práci, pri ceste do zamestnania, domov, ale i vo voľnom

čase. Posudzovanie bezpečnosti strojov a zariadení, ale tiež rôznych pracovných

činností a prostredia je v súčasnosti veľmi živou problematikou. Prax naviac až príliš

často poukazuje na to, že i profesijní odborníci pri bežnom výkone rutinných povinností

robia chyby. Riadenie rizika vychádza z predpokladu odhalenia zdrojov rizika, analýzy

faktorov ovplyvňujúcich riziká a vyhodnotenia rizík. Posudzovanie rizika nie je

jednoduchou záležitosťou. V každom podniku preto musia zamestnávatelia venovať

pozornosť zisťovaniu hlavne tých rizík a tým oblastiam, ktoré môžu spôsobiť škody

väčšieho rozsahu. Zamestnávatelia musia prijímať účinné opatrenia, aby výskyt rizík

bol znížený na čo najnižšiu mieru.

Vo svojej práci som sa rozhodla zamerať na riziká pri práci vo výrobnom podniku,

pretože bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov je jedným z najdôležitejších

faktorov úspešného fungovania výrobného podniku. Použila som údaje z reálne

existujúceho podniku, ktorého skutočný názov som v práci neuviedla, ale nazvala som

ho TLAKZAR. Tento podnik sa zaoberá výrobou rôznych druhov tlakových nádob.

Výroba pozostáva z viacerých činností, ktoré so sebou prinášajú určité riziká.

Cieľom mojej práce je popísať postup a metódy na posudzovanie rizík. S ich využitím

následne identifikovať a posúdiť riziká pri práci vo výrobnom podniku. Na základe

zistenej hodnoty rizika navrhnúť konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie

rizika.

V prvej časti mojej práce som popísala základné pojmy nebezpečenstvo, ohrozenie,

riziko, ktoré by sme mali poznať, pokiaľ chceme posudzovať riziká v podniku.

Na posudzovanie rizika existuje mnoho metód, pričom väčšina z nich vychádza

z algoritmu uvedeného v STN EN 1050. Jednotlivé kroky tohto algoritmu som v práci

podrobne rozpísala a taktiež som uviedla aj najčastejšie používané metódy na

posudzovanie rizík pri práci. Uviedla som aj právne normy súvisiace s bezpečnosťou

a ochranou zdravia pri práci.


9

V druhej časti mojej práce som charakterizovala výrobný podnik TLAKZAR, jeho

strategické i taktické ciele a takisto právne predpisy, ktorými sa riadi pri vykonávaní

výrobného procesu.

Tretia časť je zameraná na aplikáciu bodovej metódy pri hodnotení rizík v podniku.

Vybrala som desať činností súvisiacich s výrobou tlakových nádob. Pri každej činnosti

som sa snažila identifikovať, čo a akým spôsobom môže pracovníka ohroziť pri výkone

konkrétnej činnosti. Po zistení hroziacich rizík som na základe konzultácie

s odborníkom z praxe stanovila pomocou bodovej metódy pravdepodobnosť vzniku

nežiaducej udalosti (úrazu) a jej dôsledok. S využitím týchto údajov som vypočítala

hodnotu rizika, aby som zistila, či je riziko akceptovateľné alebo nie. Z informácie

o akceptovateľnosti, prípadne neakceptovateľnosti rizika som vychádzala pri

navrhovaní konkrétnych opatrení na zníženie, prípadne odstránenie rizika.

V poslednej časti som uviedla zovšeobecnené návrhy a opatrenia na zníženie rizík pri

práci vo výrobnom podniku.


10

1 RIADENIE RIZÍK PRI PRÁCI

1.1 Zásady riadenia rizík pri práci

Na základe prijatia rámcovej Smernice 89/391/EEC o opatreniach na zlepšenie BOZP

sa zmenili v mnohých oblastiach dovtedajšie prístupy a postupy, zmenila sa filozofia

v ochrane práce. Jedným zo základných princípov novej politiky BOZP sa stala aj

povinnosť posudzovať riziká.

Filozofia posudzovania rizík vychádza z nasledovných princípov:

� každá činnosť obsahuje riziká,

� neexistuje nulové riziko, neexistuje absolútna bezpečnosť,

� bezpečnosť je vlastne akceptovanie určitého stupňa rizika,

� hranica akceptovateľnosti rizika nie je pevná, mení sa podľa stupňa technickej

a kultúrnej úrovne a možností vedy a techniky,

� riziko je možné zvládnuť - riadiť, technickými, organizačnými a výchovnými

opatreniami,

� na dosiahnutie bezpečnosti nestačí vykonať opatrenia podľa predpisov a noriem;

je treba posúdiť riziko aj nad rámec právnych požiadaviek,

� posúdenie rizík a prijatie zodpovedajúcich opatrení nezaručuje, že nedôjde

k úrazu alebo inej nežiaducej udalosti, preto súčasťou preventívnych opatrení

musí byť aj príprava na zvládnutie prípadnej nežiaducej udalosti (úrazu,

havárie),

� o zostatkových rizikách (teda o tom, že k ohrozeniu môže dôjsť, aj keď je

pravdepodobnosť veľmi malá) musia byť informovaní zamestnanci, užívatelia

a iné osoby, ktorých sa ohrozenie týka,

� hodnotenie rizík má byť vykonané so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa

práce,

� metódy posudzovania rizík udávajú postupy, ktoré umožňujú na jednej strane

komplexne a systematicky posúdiť to, čo môže ľuďom ublížiť a na druhej strane

sa zamerať na najzávažnejšie nedostatky, kde sú najväčšie riziká,

� riziko musí dokázať zvládnuť ten, kto ho vytvára - konštruktér vo svojom

návrhu, výrobca vo svojom výrobku, zamestnávateľ v práci, ktorú zadáva,


11

� posudzovanie rizík v podniku je kampaňou, do ktorej musia byť zainteresovaní

všetci zamestnanci,

� výsledky posudzovania rizík musia byť zavedené do organizácie práce

a vzdelávania zamestnancov (Majer, 2006).

Pochopenie týchto zásad a ich aplikácia v praxi, ako aj zvládnutie zodpovedajúcich

metód posudzovania rizík sa stretáva v reálnom živote s ťažkosťami, predovšetkým

v malých a stredných podnikoch, kde nie sú k dispozícii špecialisti v tejto oblasti.

Povinnosť posudzovať riziká vyplýva zo zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP a z mnohých

ďalších harmonizovaných predpisov. Keďže na podstatu a metódy posudzovania rizík

nie sú pevne stanovené pravidlá, každý zamestnávateľ si môže zvoliť vlastný postup.

Musí však ísť o systematický postup, ktorým sa mu podarí odhaliť, či pracovnou

činnosťou, strojmi, používanými látkami a pracovným priestorom nie je ohrozená

bezpečnosť, zdravie a život ľudí, zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia, organizačné

a riadiace nedostatky, zmapovať faktory, ktoré ovplyvňujú pracovnú pohodu a vykonať

opatrenia pre zefektívnenie práce. Najčastejšie sa používa algoritmus posudzovania

rizík, ktorý vychádza z STN EN 1050, ale ďalšie návody možno získať aj v rôznych

príručkách.

Zákon o BOZP v § 5 uvádza zásady prevencie, z ktorých podstatnú časť tvoria zásady

riadenia rizík. Medzi tieto zásady patrí:

� vylúčenie nebezpečenstva a rizika z neho vyplývajúceho,

� posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere pracovných

zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich

používania,

� vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,

� uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi

ochrannými opatreniami,

� nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými

prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia.


12

1.2 Nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko

V predchádzajúcich citáciách som použila viaceré pojmy podobného významu:

nebezpečenstvo - ohrozenie - riziko. Tieto pojmy však nemajú presne ten istý význam,

v hovorovej reči ani v zahraničných publikáciách nie sú definované rovnako.

Existuje viacero výkladov týchto pojmov, uvediem niektoré z nich:

� „nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a

pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca“ (§ 3 Zákona

o BOZP),

� „Nebezpečenstvo je vlastnosť objektu spôsobiť neočakávaný negatívny jav -

latentná vlastnosť objektu“ (Sinay,1997).

� Podľa direktívy Seveso II sa pod pojmom nebezpečenstvo rozumie „skutočná

(vnútorná) vlastnosť nebezpečnej látky alebo fyzikálnej situácie s potenciálom

pre vytvorenie škôd na ľudskom zdraví a/alebo na životnom prostredí“.

� „ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude

poškodené“ (§ 3 Zákona o BOZP),

� „Keď sa stroj, príp. technický objekt, uvedie do prevádzky a nezohľadní sa jeho

nebezpečná vlastnosť, keď sa začnú vykonávať činnosti, pri ktorých sa

vyskytujú nebezpečenstvá, keď sa aktívne začnú používať materiály, ktoré sa

vyznačujú nebezpečenstvom, dochádza k ohrozeniu v určitom pracovnom

priestore a v čase. Ohrozenie sa môže týkať tak humánneho faktoru, t.j. osôb,

ako aj materiálneho faktoru, t.j. okolitých objektov“ (Sinay, 1997).

� „ riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a

stupeň možných následkov na zdraví“ (§ 3 Zákona o BOZP)

� „Riziko je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera

ohrozenia. Je to pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a jeho dôsledok“

(Šimák, 2006).

� Podľa direktívy Seveso II pod pojmom riziko sa rozumie „pravdepodobnosť

špecifických účinkov nastávajúca počas špecifického obdobia alebo počas

špecifických podmienok“.


13

zdroj miera

pôsobiaci

stav

Obrázok 1 Vzťah nebezpečenstva, ohrozenia, rizika a človeka

V ďalšej časti však uvediem podrobnejšie definície, ktoré nám pomôžu lepšie objasniť

aj samotnú filozofiu posudzovania rizík.

Posudzovanie rizík je systematické preverovanie toho, čo môže na pracovisku ľuďom

ublížiť a zároveň aj zváženie, či sú súčasné bezpečnostné opatrenia dostatočné, aby sa

nikto nezranil, ani neochorel. Zahŕňa identifikovanie parametrov posudzovaného

systému, identifikáciu nebezpečenstiev a ohrození, výpočet rizika a hodnotenie jeho

akceptovateľnosti. Na to nadväzuje návrh bezpečnostných opatrení, čo sa však už

označuje ako riadenie rizík.

Nebezpečenstvo je potenciálna vlastnosť alebo schopnosť pracovného prvku

(materiálu, stroja, pracovnej činnosti), ktorá môže zapríčiniť vznik úrazu alebo inej

škody. Je to potenciálny zdroj možného zranenia, alebo poškodenia zdravia, je to zdroj

ohrozenia.

Stroje, materiály, technológie a pracovné činnosti sa vyznačujú tým, že môžu spôsobiť

neočakávane negatívny dôsledok - napr. poškodenie človeka, alebo majetku. Ide

o nebezpečenstvo alebo nebezpečné činnosti.

Na nebezpečenstvo sa možno pýtať otázkou: “čo môže spôsobiť úraz, alebo nežiaducu

udalosť?“ (Majer, 2006)

Ohrozenie je aktívna vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav - úraz či škodu. Je to

možnosť aktivovania nebezpečenstva v konkrétnom priestore a čase (na rozhraní stroj -

človek- prostredie).

Ak stroje, materiály, technológie a pracovné činnosti obsahujú určité nebezpečenstvo,

a ak tejto ich vlastnosti je vystavený človek alebo prostredie – ide o ohrozenie.

Na ohrozenie sa možno pýtať otázkou: “ako môže dôjsť k úrazu alebo ku škode?“

(Majer, 2006)

Nebezpečenstvo Ohrozenie Riziko

Človek


14

Riziko - týmto pojmom sa vyjadruje pravdepodobnosť, že negatívny jav vznikne

a zároveň aj dôsledky tohto javu. Je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, je

to miera ohrozenia, stupeň ohrozenia. Vyjadruje, koľkokrát sa negatívny jav vyskytne

a čo spôsobí.

Na riziko sa možno pýtať otázkou “aké veľké je ohrozenie, aká je pravdepodobnosť, že

dôjde k úrazu a s akými následkami?“

Matematicky to možno vyjadriť formuláciou, že riziko je funkciou pravdepodobnosti

a dôsledku nežiaducej udalosti: R = p x D

(Majer, 2006)

Akceptovateľné riziko je také riziko, ktoré je možné (s ohľadom na úroveň vedeckých,

technických a ekonomických možností, spoločenských podmienok, kultúru práce

a pod.) akceptovať, pretože pravdepodobnosť a dôsledok nežiaducej udalosti je

spoločensky a humánne únosná.

V prípade, že počas činnosti si osoby uvedomujú stupeň ohrozenia, pripravujú sa

cieľavedome na aktivity umožňujúce znižovať pravdepodobnosť vzniku negatívneho

javu a uvedomujú si, ako sa počas jeho vzniku správať, aby jeho dôsledky boli čo

najmenšie, riziko nadobúda rozmer akceptovateľného rizika. Podľa skúsenosti a

odborných zdrojov početnosť v prípade akceptovateľného rizika nadobúda hodnoty

10 5− až 10 7− , to znamená, že negatívny jav sa vyskytne jedenkrát z celkového počtu 100

000 až 10 000 000 javov alebo jedenkrát za100 000 až 10 000 000 časových jednotiek

( Sinay, 1997).

Zostatkové riziko sa najčastejšie spája s technickými zariadeniami. Tieto nie je možné

konštruovať tak, aby boli 100 % „bezpečné“. Súčasné normatívy stanovujú pravidlá pre

bezpečné konštruovanie a uvedenie technického zariadenia do prevádzky, ako aj

pravidlá pre jeho bezpečnú prevádzku. V prípade, že nie je možné odstrániť

nebezpečenstvá, príp. ohrozenia v etape projektu zariadenia, uvedie sa to v návode na

obsluhu. Tým sa poskytne informácia užívateľovi o pravdepodobnosti vzniku

negatívneho javu a o jeho dôsledku, t.j. informácia o zostatkovom riziku a súčasne sa

uvedie, čo je možné vykonať alebo dodržiavať - napr. formou ochranných opatrení -

aby sa dôsledok týchto rizík „zmenšil“ (Sinay, 1997).


15

Neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je definované v § 3

Zákona o BOZP ako také, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov

nemožno vylúčiť ani obmedziť.

Pojmy nebezpečenstvo - ohrozenie - riziko nemožno od seba oddeľovať, pretože ide o

tri stránky tej istej veci. Nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia a riziko mierou tohto

ohrozenia. Preto nemožno hovoriť o ohrození tam, kde neexistuje nebezpečenstvo

a taktiež nemožno vyhodnotiť riziko, ktoré vyjadruje stupeň ohrozenia, ak neexistuje

ohrozenie.

1.3 Algoritmus posudzovania a hodnotenia rizík

Posudzovanie rizík si mnohí spájajú len s procesom identifikácie nebezpečenstiev

a ohrození a vyhodnotenia rizika. V podmienkach podnikovej praxe je však potrebné

chápať a aplikovať posudzovanie rizík v širších súvislostiach, ako podnikovú stratégiu

pri prevencii úrazov, pri zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Posudzovanie rizík možno chápať aj ako spôsob myslenia, spôsob správania sa pri

práci, s neustálym vedomím toho, čo môže ľudí ohroziť, schopnosťou rozoznať riziká

a čeliť im. Má ísť o celopodnikovú kampaň, do ktorej sa zapoja všetci zamestnanci.

Príprava na posudzovanie rizík má zahŕňať nasledovné činnosti:

Obrázok 2 Činnosti súvisiace s prípravou na posudzovanie rizík

Príprava na posudzovanie

rizík

Prijatie plánu posudzovania rizík

a jeho implementácie

v podnikovej praxi

Zainteresovanie zamestnancov,

školenie

Príprava pracovných

tímov

Príprava systému zberu informácií a dokumentácie


16

Posudzovanie rizík v malej a jednoduchej prevádzke môže zvládnuť zamestnávateľ aj

sám. Pokiaľ ide o zložitejšie prevádzky, kde sa nachádza viacero technických zariadení

a technológií a vykonávajú sa rôzne činnosti, je potrebné posúdiť riziká komplexne

a systematicky.

Napriek tomu, že posudzovanie rizík pozostáva zo súboru logických krokov, jeho

úspešnosť závisí v značnej miere od skúseností a rozhodovacích schopností

posudzovateľov. Preto veľmi záleží na ich výbere a dodržaní nasledovných zásad:

� posudzovanie nevykonáva iba jeden človek, ale skupina viacerých odborníkov,

� do identifikácie nebezpečenstiev sú zapojení nielen vedúci pracovníci, ale aj

všetci ostatní zamestnanci.

Väčšina metód posudzovania rizík vychádza z algoritmu, ktorý je uvedený v STN EN

1050 (schéma riadenia rizika):

Obrázok 3 Schéma riadenia rizika ( Zdroj: Sinay: Riziká technických zariadení, 1997, str. 52 )


17

1.3.1 Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov

Prvým krokom uvedeného algoritmu je identifikácia posudzovaného systému. Tu sa

majú zodpovedne a dostatočne presne určiť miesta a situácie, kde môže dôjsť k úrazu

alebo k inej nežiaducej udalosti. Existuje viacero možností, ako urobiť výber toho, čo

treba posudzovať, kde na pracovisku treba posudzovať riziká:

Obrázok 4 Možnosti výberu posudzovaného systému

Posúdeniu by nemali byť podrobené len nebezpečenstvá, ktoré môžu spôsobiť úraz

alebo chorobu z povolania, ale aj také situácie na pracovisku, ktoré spôsobujú:

� stresy a nepohodu,

� nevhodné pracovné podmienky,

� znižovanie výkonnosti a efektívnosti práce,

� prestoje a poruchy,

� iné materiálne škody (Majer, 2006).

Hodnotitelia prejdú po pracoviskách a odhadnú

miesta a situácie, kde môže dôjsť k úrazu.

Vychádzame zo zoznamov: profesií a činností,

strojov a zariadení, používaných látok,

pracovných priestorov (pre každú položku treba

identifikovať nebezpečenstvá, ohrozenia,

vyhodnotiť riziko).

Na základe kvalifikovaného odhadu expertov

a manažérov a na základe vyjadrenia (dotazníka)

zamestnancov, prípadne informácií o úrazoch

spracovať zoznam kritických činností, strojov,

látok a priestorov z hľadiska závažnosti rizika.

Výber posudzovaného

systému


18

1.3.2 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození

Identifikácia nebezpečenstiev

Pri identifikácii nebezpečenstiev je potrebné zistiť, čo môže na pracovisku alebo pri

pracovných činnostiach spôsobiť škodu.

Ak sa posudzuje vybraný systém (stroj, činnosť, pracovný priestor), treba v ňom

identifikovať tie vlastnosti, charakteristiky, ktoré sú potenciálnou príčinou vzniku

škody, úrazu, ohrozenia zdravia - negatívneho javu.

Identifikovať ich môžeme na základe dokumentácie, štatistiky úrazovosti, či iných

podkladov alebo vyhľadávaním nebezpečenstiev priamo na pracovisku. Pomôckou

môžu byť aj zoznamy kategórií nebezpečenstiev a ohrození (Majer, 2006).

Identifikácia ohrození

Ak už boli identifikované nebezpečenstvá, treba určiť, ako môžu spôsobiť negatívny

jav. Musí sa teda určiť dej, spôsob možného nepriaznivého pôsobenia nebezpečenstva

na človeka, prostredie, hodnoty. Z jedného nebezpečenstva možno odvodiť jedno alebo

viac ohrození. Pri identifikácii ohrození treba zohľadniť určité aspekty (obrázok 5).

Obrázok 5 Aspekty, ktoré treba zohľadniť pri identifikácii ohrození

Kto môže byť vystavený pôsobeniu

nebezpečenstva

Aký je dosah pôsobenia

nebezpečenstva

Charakteristika nebezpečenstva

a spôsob iniciácie, úroveň ochrany

Kombinácia viacerých

nebezpečenstiev

Výrobní pracovníci,

údržbári, čističi, návštevníci, exkurzie, záchranári

Treba poznať zóny ohrozenia,

podmienky pôsobenia

nebezpečenstva

Možnosť iniciácie toho, aby

nebezpečenstvo spôsobilo škodu,

závisí aj od stupňa ochrany

Môže vzniknúť iné ohrozenie, ako pôsobením

každého nebezpečenstva

osobitne


19

1.3.3 Kategórie nebezpečenstiev a ohrození

Pri identifikácii nebezpečenstiev a ohrození sú dobrou pomôckou zoznamy kategórií

nebezpečenstiev a ohrození, ktoré umožňujú lepšiu orientáciu v tom, čomu sú ľudia

vystavení pri práci. Takéto zoznamy možno nájsť vo viacerých normách, príručkách

a predpisoch, medzi ktoré patria napríklad:

� STN EN 12 100 - 1, Bezpečnosť strojov,

� STN EN 1050, Posudzovanie rizík,

� príloha 2 nariadenia vlády SR č.395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na

poskytovanie a používanie OOPP,

Ako takýto zoznam vyzerá, som uviedla v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC „Risk assessment“ ( Zdroj: Sinay, 1997, str. 57 )

Pracovné zariadenia

nedostatočná ochrana rotujúcich a pohyblivých častí, voľný pohyb častí alebo materiálu (padajúcich, váľajúcich sa, kĺzajúcich, preklapajúcich, odlietajúcich, hojdajúcich sa, bortiacich sa), ktoré môžu zasiahnuť človeka, pohyb strojov a dopravných prostriedkov, nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu (trenie, tlakové nádoby), zachytenie, porezanie, vtiahnutie, bodnutie, úder, odrenie, pohmoždenie, amputácia (mechanické ohrozenia).

Pracovné zvyklosti a usporiadanie pracovísk

nebezpečné povrchy (ostré hrany, rohy, špice, drsné povrchy, šmykľavé povrchy vyčnievajúce časti), práce vo výškach, práce v nevhodnej polohe (jednostranná záťaž), obmedzené priestory (práca medzi pevnými časťami), zakopnutie a pokĺznutie (vlhké a šmykľavé povrchy), stabilita pracovníka, vplyv používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovné techniky a metódy, vstupy a práce v uzatvorených priestoroch.

Používanie elektrického prúdu

elektrické vypínače strojov, elektrická inštalácia, elektrické zariadenia, ovládače, izolácia, prenosné elektrické zariadenia, elektrická energia, ktorá môže spôsobiť požiar


20

Pokračovanie Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC „Risk assessment“

Expozícia látkami

ohrozujúcimi zdravie

vdýchnutie, požitie alebo absorpcia nebezpečných látok kožou, vrátane aerosólov a jemných častíc, používanie horľavých a výbušných materiálov, nedostatok kyslíka, prítomnosť žieravín, reaktívne látky, dráždivé látky.

Expozícia fyzikálnym faktorom

elektromagnetické žiarenie (tepelné, röntgenové, ionizujúce),lasery, hluk a ultrazvuk, vibrácie, horúce látky a prostredie, studené látky a prostredie, média pod tlakom (stlačený vzduch, para, tekutiny).

Expozícia biologickým

faktorom

riziko infekcie mikroorganizmami (exo a endotoxínami), prítomnosť alergénov.

Faktory prostredia a pracovných klimatických pomerov

nevhodné osvetlenie, nevhodná teplota, vlhkosť, vetranie, znečistenie, neporiadok.

Vzťah pracovného miesta a ľudského faktoru

bezpečnostný systém závisí na získaní a spracovaní presných informácií, závislosť na znalostiach a schopnostiach personálu, závislosť na dobrej komunikácii a správnych pokynoch na zmenu podmienok, dôsledok predpokladaného neplnenia bezpečných pracovných postupov, vhodnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov, slabá motivácia pracovať bezpečne, ergonomické faktory.

Psychologické faktory

pracovná záťaž (intenzita, monotónnosť), rozmery pracoviska, napr. klaustrofóbia, osamelosť na pracovisku, vplyv konfliktov, vplyv rozhodovania v stresovej (záťažovej) situácii, nízka úroveň riadenia práce, reakcie v prípade núdzových situácií.

Organizácia práce

faktory pracovného procesu (nočná práca, odpočinok), riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stratégia a riadenie údržby, najmä bezpečnostných zariadení, zabezpečenie vyšetrovania úrazov a mimoriadnych situácií.

Ostatné faktory

nebezpečné konanie iných osôb, práca so zvieratami, nepriaznivé poveternostné podmienky, striedanie pracovísk, práca pod vodou.


21

1.3.4 Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem

Tento krok často nebýva zaradený v algoritme riadenia rizík. Predpokladá sa akosi

samozrejme, že posudzovaný systém spĺňa bezpečnostné predpisy dané zákonmi,

vyhláškami, smernicami, technickými normami. Zo skúseností sa ukazuje, že je

výhodné zaradiť tento krok ešte pred ohodnotenie rizika. Rešpektovaním právnych

ustanovení možno totiž podstatne ovplyvniť parametre rizika: pravdepodobnosť a

dôsledok nežiadúcej udalosti. Ak bude už v tomto kroku zosúladený stav s

bezpečnostnými predpismi, nebude potrebné uvažovať s rizikom, ktoré riešia tieto

predpisy. V tomto kroku teda posudzovatelia porovnajú, či dané zariadenie, technológia,

priestor a pod. spĺňajú požiadavky platných bezpečnostných predpisov a noriem, ale aj

technickej dokumentácie a návodov výrobcu (Sinay, 1997).

Tento rozhodovací blok určuje ďalší postup v rámci analýzy rizika nasledovne:

� ak nie sú splnené požiadavky noriem, je potrebné realizovať opatrenia podľa

predpisov a znovu preveriť, či sa nezmenili parametre posudzovaného systému, a

aké nebezpečenstvo a ohrozenia z neho vyplývajú,

� ak sú splnené požiadavky noriem, postupuje sa na ďalší krok (Sinay, 1997).

1.3.5 Výpočet a hodnotenie rizika

Pokiaľ vychádzame z definície rizika, riziko (R) vyjadruje pravdepodobnosť vzniku

nežiaducej udalosti a zároveň závažnosť jej dôsledku. Hovoríme, že riziko je funkciou

dvoch základných parametrov: pravdepodobnosti (p) a dôsledku (D).

Matematicky môže byť riziko vyjadrené:

� ako lineárna funkcia: R = p . D

� ako nelineárna funkcia: R = f (p,D)

Na určenie hodnoty rizika sa používajú viaceré metódy v závislosti od účelu

posudzovania rizík, druhu ohrození, od získaných informácií, možností posudzovateľov

a podobne (Majer, 2006).


22

Metódy na určenie hodnoty rizika sa rozdeľujú na:

Kvalitatívne hodnotenie používa slovné vyjadrenie na opis rôzneho stupňa

pravdepodobnosti a dôsledkov. Používa sa najmä na získanie všeobecného prehľadu

o rizikách vtedy, keď ide o jednoduchú prevádzku alebo keď chýbajú číselné údaje na

kvantitatívne hodnotenie,

Polokvantitatívne (semikvantitatívne) hodnotenie je postup, keď kvalitatívne opísané

stupnice majú pridelené číselné hodnoty, ktorých kombináciou sa určí stupeň ohrozenia

a následne hodnota rizika. Je vhodnou metódou na preverenie rizík na pracovisku,

určené ako východisko na bezpečnostné opatrenia v prevádzke (napríklad bodová

metóda),

Kvantitatívne hodnotenie používa numerické hodnoty pravdepodobnosti (1krát za

100 000 cyklov, 1 úraz na 100 000 pracovníkov) a dôsledky nežiaduceho javu (hodnota

v korunách, stupeň poškodenia zdravia, politické škody, ekologické škody a podobne).

Používa sa pri presnom a dôslednom hodnotení rizík, najmä pri konštruovaní strojov, pri

používaní nebezpečných látok, prevencii veľkých priemyselných havárií, atď.

(Sinay, 1997).

V niektorej literatúre sa uvádza aj rozšírená definícia rizika:

R = p x D x Ex x O

(Ex – expozícia, vystavenie ohrozeniu, O – uplatnenie ochranných opatrení)

Znamená to, že hodnota rizika ako funkcie pravdepodobnosti a dôsledku sa násobí ešte

koeficientom, vyjadrujúcim expozíciu človeka v ohrozenom priestore a koeficientom

vyjadrujúcim vplyv ochranných opatrení.

Riziko však ovplyvňuje oveľa viac faktorov ako tie, ktoré sú uvedené v poslednej

definícii (Ex, O). Tieto faktory možno rozdeliť na merateľné a nemerateľné.

Merateľné: dĺžka expozície, rýchlosť vzniku udalosti, počet osôb vystavených

ohrozeniu, hodnota strát, parametre systému (hmotnosť), rýchlosť pohybu, výška.

Nemerateľné: rozoznateľnosť existencie nebezpečenstva, rozoznateľnosť vzniku úrazu,

kvalifikácia obsluhy, ľudský faktor, vplyv prostredia, úroveň kontrol a údržby,

komplexnosť systému, preventívne opatrenia (Majer, 2006).


23

1.3.6 Posúdenie bezpečnosti systému

Jedným z najdôležitejších krokov algoritmu posudzovania rizika je posúdenie

bezpečnosti posudzovaného systému. Ide o rozhodnutie, či je určená hodnota rizika

akceptovateľná alebo nie. Aby sme vedeli správne rozhodnúť, treba určiť rozhranie

medzi akceptovateľným a neakceptovateľným rizikom.

Mnohé teoretické práce a praktické návody hľadajú spôsoby, ako možno objektivizovať

hranicu akceptovateľnosti rizika. Pri bežnom posudzovaní rizík na pracoviskách je

rozhodovanie vo veľkej miere poznačené subjektivitou hodnotiteľov a obmedzenosťou

informácií o možných príčinách a následkoch a vzťahu medzi nimi. V tomto smere sú

preto úspešnejšie metódy posudzovania vplyvu škodlivých faktorov pracovného

prostredia na zdravie alebo niektoré deduktívne kvantitatívne metódy. V praxi však nie

je dôvod podceňovať subjektívne hodnotenie pri posudzovaní rizík pri práci, pokiaľ je

dobrá vôľa zlepšovať bezpečnosť pri práci (Majer, 2006).

Problémom ale zostáva, ako potom posúdiť zodpovednosť zamestnávateľa, ak dôjde

k úrazu a je preukázané, že zamestnávateľ riziko podcenil. Že o ňom vedel, ale

považoval ho za akceptovateľné a preto neprijal zodpovedajúce opatrenia. Na

rozhodovanie o tom, či je posudzovaný systém bezpečný, sa používajú rôzne stupnice:

Obrázok 6 Dvoj a trojstupňová stupnica rizika

Dva stupne

Neakceptovateľné riziko

Tri stupne

Malé riziko

Stredné riziko

Veľké riziko

Akceptovateľné riziko


24

Obrázok 7 Päťstupňová stupnica rizika

Okrem týchto sa v praxi sa možno stretnúť aj s postupmi, ktoré majú desať alebo až sto

bodovú stupnicu. Ich nevýhodou sú však neostré hranice medzi jednotlivými stupňami

bezpečnosti.

Nedá sa teda odporučiť, ktorú stupnicu je najvhodnejšie použiť, pretože každá má svoje

výhody a nevýhody a jej výber by mal vychádzať predovšetkým z účelu, pre ktorý sa

posudzovanie rizík vykonáva.

1.3.7 Postup pri prijímaní opatrní na zníženie rizika

Ak sa pri posudzovaní bezpečnosti systému zistilo, že riziko má vyššiu hodnotu, ako je

akceptovateľné riziko, je potrebné navrhnúť opatrenia na jeho zníženie alebo úplné

odstránenie.

Úplne možno riziko odstrániť len vtedy, ak sa odstráni zdroj - teda nebezpečenstvo,

alebo sa odstráni ohrozenie (vylúčia sa osoby z nebezpečného priestoru), to však vo

väčšine prípadov nie je možné. Preto ak existuje v posudzovanom systéme

nebezpečenstvo, ktoré vyvoláva ohrozenie s vyšším rizikom ako je akceptovateľné,

a predpokladá sa, že skôr či neskôr spôsobí zranenie alebo škodu, treba prijať

bezpečnostné opatrenia na zníženie rizika. Na stanovenie bezpečnostných opatrení sa

Päť stupňov

Bezvýznamné riziko

Akceptovateľné riziko

Mierne riziko

Nežiaduce riziko

Neprijateľné riziko


25

využívajú štandardné postupy a zásady, ktoré umožňujú systematický prístup pri

navrhovaní opatrení. Najčastejšie sú odporúčané dva rámcové prístupy, ktoré sú

uvedené v tabuľke 2 (Sinay, 1997).

Tabuľka 2 Prístupy pri navrhovaní opatrení na zníženie rizika

Metódy priority

ochranných

opatrení

Prednostne majú byť prijímané opatrenia kolektívnej

ochrany, a v prípade, že to nie je možné dosiahnuť

súčasnými dostupnými prostriedkami, nasleduje

individuálna ochrana.

V predvýrobnej etape sa riziká znižujú prednostne

konštrukčnými a projekčnými riešeniami. Ak sa nedosiahla

požadovaná úroveň bezpečnosti, navrhne sa použitie

bezpečnostných zariadení. Ďalšou možnosťou je

individuálna ochrana pracovníkov a organizačné opatrenia.

Zostávajúce riziká sa riešia bezpečnostnými inštrukciami,

pracovnými postupmi a školením pracovníkov.

Metódy

prispôsobenia

parametrov rizík

a rizikových

faktorov

Prednostne sa treba snažiť obmedziť riziko priamo pri zdroji

- teda odstránením nebezpečenstva, možno meniť parametre

posudzovaného systému, znížiť pravdepodobnosť vzniku

nežiaducej udalosti, znížiť dôsledky možnej nežiaducej

udalosti.

Pri prijímaní bezpečnostných opatrení sa stanovia priority na základe hodnotenia rizík.

To znamená, že systémy s vysokým rizikom sa musia riešiť okamžite - riešením je aj

zastavenie prevádzky alebo dočasné opatrenia. Systémy s malým rizikom možno riešiť

aj neskôr. Do plánu opatrení je však potrebné zahrnúť aj akceptovateľné riziká, pretože

aj tie je možné ešte znížiť. Možno zlepšiť napríklad pracovné podmienky a pohodu na

pracovisku. V ďalšom postupe sa má preveriť, či sa pri navrhovaných opatreniach

zmení riziko. To znamená, že systém sa má podrobiť znovu postupu podľa uvedeného

algoritmu a overiť, či je zostatkové riziko akceptovateľné.


26

1.4 Právny rámec bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Základným predpisom Európskej únie, ktorý je spracovaný podľa Rímskej dohody je

rámcová Smernica 98/391/EEC - opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia

zamestnancov pri práci. Svojím obsahom sa priamo aj nepriamo dotýka bezpečnosti

strojov a bezpečnosti výroby. Podľa tejto smernice zamestnávateľ musí byť schopný

identifikovať a ohodnotiť riziká, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie, určiť a vykonať

potrebné ochranné opatrenia. Pri plánovaní prevencie rizík sa majú zohľadniť vplyvy

techniky, organizácie práce, pracovných podmienok, sociálnych vzťahov a vplyvy

životného prostredia. Na uvedenú rámcovú smernicu nadväzujú ďalšie smernice, ktoré

stanovujú minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia (88/364/EEC -

nebezpečné činnosti, 89/654/EEC - minimálne požiadavky BOZP, 89/656/EEC - osobné

ochranné pracovné prostriedky, 92/058/EEC - bezpečnostné značenie, 89/655/EEC -

pracovné prostredie a iné).

Právny rámec Slovenskej republiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci

Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP

Zákony

124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhlášky

718/2002 na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení 500/2006 ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze (MPSVaR) 504/2006 o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania (MZ SR) 511/2001 o podrobnostiach o hodnotení rizík existujúcich chemických látok a nových chemických látok pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie 208/1991 o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách motorových vozidiel 59/1982 ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení


27

Pokračovanie Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP

Nariadenia vlády

308/2004 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia 310/2004 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia 391/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko 392/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov 395/2006 o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov 393/2006 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí 387/2006 o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci 281/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami 276/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami 115/2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku 355/2006 o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci

Súvisiace predpisy

311/2001 zákonník práce 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov


28

1.5 Metódy posudzovania rizík pri práci

Na posudzovanie rizík sa v súčasnosti používa množstvo rôznych metód, ktoré je možné

deliť na indukčné a dedukčné.

Induk čné metódy („ex ante“) umožňujú predvídať možnú poruchu zariadení v ucelenej

prevádzkovej zostave, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli

poruchy zapríčiniť; pomáhajú vyhodnotiť počet a následky porúch a prijať vhodné

preventívne opatrenia.

Dedukčné metódy („ex post“) analyzujú nehody, ktoré sa už v praxi vyskytli a hľadajú

udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili (Novák, 2005).

V ďalšom texte som uviedla metódy, ktoré patria medzi najpoužívanejšie.

1.5.1 Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA)

Táto metóda je najstaršia zo všetkých. Vzťahuje sa predovšetkým na existujúce

prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov

prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné

pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne

zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov

rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava

kontrolných záznamov), hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien

(Šimák, 2006).

Druhy bezpečnostného auditu:

� audit techniky ( napr. stroje a technické zariadenia, budovy),

� audit výrobného procesu ( napr. osvetlenie, požiar, explózia, technológie

nebezpečných látok, doprava ťažkých nákladov),

� audit manažmentu (napr. osobná a kolektívna ochrana, údržba, prvá pomoc, účasť

zamestnancov, súlad s príslušnou legislatívou) (Sinay, 1997),

� audit informačnej bezpečnosti,

� audit informačného systému.


29

1.5.2 Čo sa stane ak… (What if Analysis - WFA)

Cieľom zaistenia bezpečnosti metódou What if Analysis je identifikácia nebezpečných

stavov v technologickom procese. Pomocou charakteristických otázok, začínajúcich

tradičným „Čo sa stane ak…“ sa zisťujú príčiny havárií a navrhujú sa opatrenia na

zvýšenie bezpečnosti. Môže byť však vyslovená aj akákoľvek námietka týkajúca sa

bezpečnosti a nemusí byť vyjadrená ako otázka.

Zostavenie charakteristických (pilotných) otázok, smerujúcich k identifikácii

nebezpečenstva, nie je systematizované, závisí od skúseností a intuícií tímu odborníkov,

ktorý štúdiu uskutočňuje. Prebieha formou porád vybraných odborníkov, ktorí sú

podrobne zoznámení s procesom. Na poradách sa dôsledne uplatňuje “brainstorming” –

spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu

vypracúva skúsený tím odborníkov (Šimák, 2006).

1.5.3 Úvodná analýza nebezpečenstva (Preliminary Hazard Analysis - PHA)

Cieľom úvodnej analýzy nebezpečenstva (PHA) je poskytnúť veľmi rýchlo prehľad

prevádzkových nebezpečenstiev, ktorý môže byť východiskovým podkladom pre

detailnú analýzu. Tento spôsob môže byť taktiež aplikovaný v počiatočnom štádiu

projektovania, kedy sú k dispozícii iba veľmi všeobecné zámery a technologické

schémy. Základnou myšlienkou PHA je zvoliť predmet štúdia a identifikovať, ktoré

problémy môžu vzniknúť. Ten, kto analýzu vypracúva (jednotlivec alebo tím), berie do

úvahy potenciálne nebezpečenstvo najprv „voľne“, potom použitím napr. „check list of

hazard types“. Tabuľka uvádza kontrolný záznam možných typov nebezpečenstva.

� Pre každé nebezpečenstvo sa berie do úvahy relatívna početnosť aj následky

a sú identifikované potenciálne havárie.

� Zvolené havárie sú odhadnuté pomocou predpokladanej početnosti a stupňa

poškodenia zdravia jednotlivca a obyvateľstva.

� Tento odhad je určený len približne, z tohto dôvodu sú početnosti výskytu

havárií a ich následky klasifikované iba v určitých rozmedziach (Novák, 2005).


30

Tabuľka 4 Početnosť výskytu havárie ( Zdroj: Novák, 2005, str. 195)

Tabuľka 5 Stupeň poškodenia zdravia ( Zdroj: Novák, 2005, str. 196)

Index rizika možno stanoviť nasledovne: I = P + S

Index rizika naznačuje závažnosť rizika. Používa na určenie, ktoré nebezpečenstvá si

vyžadujú zvláštnu pozornosť a na určenie rozsahu detailnejšej analýzy.

1.5.4 Štúdia nebezpečnosti a prevádzkyschopnosti (Hazard And Operability

Study – HAZOP)

Jedným z najjednoduchších a zrejme aj najrozšírenejších prístupov k identifikácii

nebezpečenstva je štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti nazývaná HAZOP.

Vyvinula ju spoločnosť ICI- Petrochemicals Division vo Veľkej Británii a v súčasnej

dobe predstavuje istý uznávaný štandard pri posudzovaní nebezpečenstva a zaisťovaní

bezpečnosti zložitých chemických zariadení. Je to flexibilná metóda, ktorá je použiteľná

pri veľkých kontinuálnych prevádzkach, ale aj pri malých diskontinuálnych procesoch i

pri jednotlivých zariadeniach. Pri tejto štúdii menší tím odborníkov vypracováva

kritické posúdenie projektu (prevádzky). Každý úsek sa posudzuje systematicky s

využitím série kľúčových slov. Na základe týchto slov si členovia tímu môžu okamžite

vytvoriť predstavu a podľa toho identifikovať pravdepodobné odchýlky od

Početnosť P k havárii nedôjde, nebezpečenstvo vylúčené 0 menej než 1× za 1000 rokov 1 medzi 1× za 100 a 1× za 1000 rokov 2 medzi 1× za 10 a 1× za 100 rokov 3 medzi 1× za rok a 1× za 10 rokov 4 častejšie než 1× za rok 5

Stupeň poškodenia zdravia S bez zranenia 0 vážne zranenia 2 smrteľná nehoda 3 niekoľko smrteľných nehôd 5


31

navrhovaných podmienok. Ďalej je nutné určiť, či existuje podmienka, pri ktorej by

mohlo dôjsť k odchýlke. Ak táto príčina existuje, je potrebné skúmať jej dôsledky

(Novák, 2005).

Tabuľka 6 Kľúčové slová pre HAZOP ( Zdroj: Novák, 2005, str. 197)

Kľúčové slovo

Význam Výklad

NO, NOT (žiadny, nie je)

kompletná negácia účelu

nebola realizovaná žiadna časť účelu

MORE (viac, vyšší)

zvýšenie

vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď.

LESS (menej, nižší)

kvantitatívne zníženie

vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď.

AS WELL AS (takisto, tiež)

kvantitatívne zvýšenie

všetky navrhnuté účely sú dosiahnuté spolu s určitou prídavnou činnosťou

PART OF (časť niečoho)

kvantitatívne zníženie

realizované sú iba niektoré zámery (účely)

REVERSE (reverz, spätný)

logický protiklad

je najvhodnejší pre činnosti ako spätný tok alebo chemická reakcia, môže sa aplikovať aj vo vzťahu k látkam

OTHER THAN (iný než)

kompletná náhrada

nedosiahla sa žiadna časť z pôvodného účelu, dochádza k inej činnosti


32

1.5.5 Analýza vplyvov porúch a ich následkov (Failure Modes And Efects

Analysis- FMEA)

Analýza vplyvov porúch a ich následkov (FMEA) hodnotí možné poruchy zariadenia

a ich vplyvy na technologický proces, ku ktorým môže dôjsť na rôznych úrovniach –

v systéme, subsystéme alebo v jeho komponentoch. Pri analýze FMEA sa vytvára

tabuľka možností porúch zariadení a ich účinkov na systém alebo podnik. FMEA je

jedným z prvých systematických postupov pre analýzu porúch, využíva sa od 50-tych

rokov. Jej princípom je skúmanie každého komponentu systému a zodpovedanie

nasledujúcich otázok:

Ako sa môže komponent poškodiť?

Čo sa môže stať, keď sa komponent poškodí? (Novák, 2005)

Môže byť rozšírená o početnosť výskytu porúch alebo o ich pravdepodobnosť. V tom

prípade sa realizuje Analýza príčin, následkov a kritickosti porúch (Failure Modes,

Effects and Criticality Analysis – FMECA), pričom v postupe FMECA sa každá

identifikovaná porucha ohodnotí kombinovaným vplyvom svojej pravdepodobnosti

výsledku a závažnosti svojich následkov. Záverečným krokom je štúdium kritickosti

porúch, pričom sa vyberajú tie prípady porúch, ktoré sú najzávažnejšie. Kategórie

kritickosti uvádza nasledujúca tabuľka .

Tabuľka 7 Kategórie kritickosti

( Zdroj: Novák, 2005, str. 198)

Kategória Následky

katastrofická strata systému (zariadenia), niekoľkonásobné zranenie, smrť

kritická zranenie, poškodenie zariadenia, nebezpečný stav vyžadujúci okamžitú nápravu

okrajová žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne poškodenie funkcie zariadenia, žiadne zranenie osôb

zanedbateľná žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne zranenie osôb, nie je potrebná okamžitá náprava


33

1.5.6 Analýza stromom porúch (Fault Tree Analysis - FTA)

Analýza stromom porúch (zostavenie schémy porúch) je jedna z klasických metód na

identifikáciu nebezpečenstva. Špeciálne sa používa pri určení kombinácií porúch, ktoré

môžu viesť k havárii. Existuje veľa variantov tejto metódy, pre všetky sú však spoločné

symboly pre popísanie príčin havárie.

Strom porúch má tzv. „TOP“ (vrcholnú) udalosť, ktorá je hlavnou nežiaducou

udalosťou. V spojení s touto udalosťou je možné použiť OR GATE („alebo“ hradlo) pre

niekoľko vstupných prípadov. OR GATE špecifikuje, že výstupná udalosť môže nastať,

ak sa vyskytne akýkoľvek vstupný prípad. Možno použiť aj AND GATE („a“ hradlo),

čo vyjadruje, že výstupná udalosť nastane iba vtedy, keď sa vyskytnú všetky vstupné

prípady.

Analýzou pomocou stromu porúch vytvoríme prehľadné a systematické vizuálne

zobrazenie, z ktorého je na prvý pohľad zrejmé, akým spôsobom prispievajú jednotlivé

základné prvky k poruchovosti systému. Je osvedčeným, dobre prepracovaným

postupom užitočným v oblasti projektovania a prevádzkovania technologických

procesov.

Strom porúch je grafický model, ktorý zobrazuje rôzne kombinácie porúch zariadení

a ľudských chýb, ktoré môžu vyústiť do vážnej systémovej poruchy (tzv. vrcholná

udalosť) (Novák, 2005).

1.5.7 Analýza príčin následkov (Cause Consequence Analysis - CCA)

Analýza príčin následkov (príčina – následok) je pracovný postup, ktorý zahŕňa najprv

skúmanie počiatočnej „rozhodujúcej udalosti“ a potom štúdium sledu udalostí vo

výrobnom procese s ohľadom na ich príčiny. Diagram príčin a následkov zaznamená

výsledky analýzy, pričom preferuje príčinný vzťah medzi udalosťami a ich časovým

sledom. Rozhodujúca, kritická udalosť je definovaná ako:

� udalosť, ktorá môže za určitých okolností spôsobiť závažné následky,

� je vhodná ako počiatočná udalosť na vypracovanie analýzy.

Rozhodujúca udalosť by sa mala zvoliť tak, aby úplne pokryla nebezpečenstvo

zariadenia (Novák, 2005).


34

Pri analýze príčin následkov sa využívajú dva hlavné smery:

1. „bežná stratégia sledu“ - vhodná predovšetkým pre diskontinuálne procesy.

Študuje sled udalostí, napr. pri projektovaní zariadenia alebo bezpečnostného

systému a ďalej sú sledované odchýlky od tohto sledu. Odchýlky sa hodnotia za

predpokladu, že sa pri bežnej činnosti nemôžu vyskytnúť.

2. „prí činná cesta“ - vhodná pre analýzu príčin následkov kontinuálnych procesov.

Sleduje sa šírenie udalostí vo výrobnom procese, počnúc počiatočnou udalosťou

a vyplývajúce zmeny v potrubných systémoch, technologických zariadeniach,

bezpečnostných zariadeniach a pod. ( Novák, 2005).

1.5.8 Analýza spoľahlivosti človeka (Human Reliability Analysis – HRA)

Cieľom analýzy spoľahlivosti človeka je identifikovať možné ľudské chyby a ich

pôsobenie alebo aj príčiny týchto chýb. Predstavuje teda systematické hodnotenie

faktorov, ktoré ovplyvňujú činnosť operátorov, technikov, pracovníkov údržby

a ostatného personálu vo výrobe. Systematicky vymenúva chyby, ktoré sa môžu

vyskytnúť v priebehu normálnej prevádzky technológií alebo v prípade núdzových

stavov, ďalej faktory prispievajúce k týmto chybám a úpravy systému, ktoré je možné

navrhnúť na zníženie pravdepodobnosti týchto chýb. Súčasťou analýzy je identifikácia

dôležitých miest systému, ktoré sú ovplyvnené jednotlivými chybami a určenie poradia

týchto chýb vo vzťahu k ostatným, na základe pravdepodobnosti výskytu havárií alebo

závažnosti ich následkov. Výsledky je možné aktualizovať pri zmenách projektu alebo

výroby (Šimák, 2006).

1.5.9 Komplexná metóda posudzovania rizika na pracovnom mieste

Táto jednoduchá a nenáročná metóda vyvinutá pre malé a stredné podniky umožňuje

pracovníkom jednoduchým spôsobom ohodnotiť riziko úrazu. Komplexne berie do

úvahy hlavné faktory práce, ktoré ovplyvňujú riziko na pracovisku.

Komplexná metóda vychádza z poznania, že úraz vzniká vo väčšine prípadov

z viacerých príčin. Práca sa vykonáva v systéme človek - stroj - pracovné prostredie.


35

Úroveň bezpečnosti závisí od všetkých troch prvkov - parametrov, preto metóda

postupne posudzuje vplyv každého parametra systému:

� posúdenie rizika spôsobeného strojom alebo zariadením - faktor S

� hodnotenie vplyvu pracovného prostredia, enviromentu - faktor E

� vplyv človeka, spôsobilosť osoby zvládnuť riziko - faktor O (Majer, 2006).

Konkrétnemu riziku, ktoré existuje v pracovnom procese a je funkciou jednotlivých

parametrov systému, sa prideľujú bodové hodnoty. Tieto potom umožňujú hodnotenie

výsledného rizika. Po stanovení hodnôt jednotlivých faktorov sa výsledná hodnota

rizika vypočíta podľa vzťahu:

R = S.E – O.(S/30)

Jednotlivé bodové hodnoty boli stanovené experimentálne, odborným odhadom podľa

toho, ako vplývajú jednotlivé faktory na výsledné riziko. Vzorec vyjadruje podiel

jednotlivých parametrov a hodnota S/30 berie do úvahy spôsobilosť osoby zvládnuť

riziko stroja.

Ak dosadíme do vzorca najnižšie hodnoty z tabuliek, dostaneme výsledné riziko R = 0,

Ak dosadíme najvyššie hodnoty, bude maximálna hodnota rizika R = 60.

Dôležitou fázou je stanovenie hranice akceptovateľnosti. Odborníci ju stanovili na

hodnotu R = 10 (Majer, 2006).

prijate ľné riziko neprijateľné riziko

0 R = 10 ( hladina akceptovateľnosti) 60

Obrázok 8 Stupnica rizika (Zdroj: Majer, 2006, str.520)


36

1.5.10 Bodová metóda

Túto metódu využívame na polokvantitatívne vyhodnotenie rizík. Jednotlivé stupne

pravdepodobnosti a dôsledku sa popíšu slovne a pridelí sa im bodová hodnota. Ich

kombináciou sa vyhodnocuje veľkosť rizika pomocou matice, predstavujúca súčin

oboch hodnôt.

Klasická verzia používa päť stupňov pravdepodobnosti (početnosti):

A- veľmi vysoká pravdepodobnosť

B- vysoká pravdepodobnosť

C- stredná pravdepodobnosť

D- nízka pravdepodobnosť

E- veľmi nízka pravdepodobnosť

Dôsledok negatívneho javu sa podľa bodovej metódy zatrieďuje do jednej zo štyroch

kategórií:

I- katastrofický dôsledok

II- kritický dôsledok

III- málo významný dôsledok

IV- zanedbateľný dôsledok

Pre určenie hodnoty rizika podľa bodovej metódy možno zostaviť maticu z kategórií

dôsledku a stupňov početnosti. Najväčšie riziko je pri veľmi vysokej početnosti

a katastrofickom dôsledku a bude mu priradená hodnota 1. Najpriaznivejší stav má

hodnotu 20. Pre vyhodnotenie rizík sú číselné hodnoty rizika zaradené do niekoľkých

skupín, ktoré charakterizujú stupnicu rizika:

Bodové rozpätie 1 – 5 neprijateľné riziko,

6 – 9 nežiaduce riziko,

10 – 17 mierne riziko,

18 – 20 prijateľné riziko (Majer, 2006).

Metód na posudzovanie rizík v podniku je mnoho, ale na posúdenie rizík pri práci sa

v praxi najčastejšie využívajú posledné dve uvedené metódy. Ja som si vybrala jednu

z nich a použila som ju na posúdenie rizík pri práci vo vybranom výrobnom podniku.


37

2 CHARAKTERISTIKA PODNIKU

2.1 TLAKZAR, s.r.o.

Spoločnosť TLAKZAR, s.r.o. je súkromná slovenská firma bez účasti zahraničného

kapitálu, ktorá vznikla v roku 2003. Odkúpením odštepného závodu „Výroba tlakových

nádob“ vo svojej činnosti nadviazala na dlhoročné skúsenosti v návrhu a výrobe

beztlakových a tlakových zariadení, výmenníkov tepla a ohrievačov vody.

Využitím spojenia vysokej profesionality a flexibility technikov a robotníkov realizuje

technické riešenia na najvyššej úrovni, k čomu jej slúžia vlastné konštrukčné a výrobné

kapacity.

Obrázok 9 Výrobná hala

Jedným zo základných cieľov spoločnosti je spokojný zákazník. Pri svojej činnosti

uplatňuje zákazkový spôsob výroby. Technické riešenie a výrobu realizuje podľa prianí

a potrieb zákazníka a v zmysle platných noriem a predpisov. Snaží sa o čo najužší

kontakt so zákazníkmi s cieľom stáleho zlepšovania kvality výrobkov a služieb. Ako

podpora pre splnenie tohto cieľa je zavedenie a uplatňovanie systému manažérstva

kvality EN ISO 9001:2000.

Zavedený systém komplexného zabezpečenia kvality výrobkov a výroby v zmysle

Európskej smernice 97/23 EC modul H,H1 a nariadenia vlády Slovenskej republiky

č.576/2002, ako aj oprávnenie vyrábať podľa technických predpisov AD-2000


38

Merkblatt HP0/ EN 729-2 umožňujú vyrábať certifikované výrobky podľa dohodnutého

technického štandardu.

Prevažnú časť, t.j. 82 % produkcie tvoria neštandardné výrobky, ako sú zásobné

a akumulačné nádoby jedno a dvojplášťové pre uskladnenie rôznych médií bez tlaku

a pod tlakom, napájacie nádrže a odplyňovače, kolóny, autoklávy, filtre, rúrkové

výmenníky tepla a rôzne zvarence pre rôzne oblasti použitia.

18 % produkcie dopĺňajú štadardné ( katalógové ) výrobky, a to beztlakové a tlakové

nádoby, ohrievače vody, výmenníky tepla pre systémy centrálneho zásobovania teplom

a pre uskladnenie vody, kondenzátu a vzduchu.

Produkcia spoločnosti

82%

18%neštandardnévýrobky

štandardné výrobky

Obrázok 10 Graf produkcie spoločnosti

Ročný objem predaja predstavuje 3 mil. EUR (105mil. Sk), z toho je 60 % pre

Slovenských odberateľov a 40 % pre zahraničných (Rakúsko, Holandsko, Írsko,

Nemecko, ČR..)

Odberatelia produktov

60%

40% slovenskí odberatelia

zahraničníodberatelia

Obrázok 11 Graf odberateľov produkcie


39

Výroba spoločnosti sa realizuje vo výrobných halách o rozlohe 7 544 m2 , v ktorých sa

nachádzajú stroje a zariadenia potrebné pre výrobu tlakových nádob: do objemu 100

tisíc litrov, do hmotnosti 16 ton, do priemeru 3,8 metra a do hrúbky steny plášťa 20

milimetrov.

Súčasťou technológie je aj zvárací automat pre zváranie pod tavidlom, pieskovacia

kabína povrchových úprav.

V spoločnosti pracuje 58 zamestnancov v zložení:

31 robotníkov vo výrobe,

9 obslužných robotníkov výroby,

2 pracovníci na obchodnom úseku,

10 pracovníkov na výrobno – technickom úseku,

2 pracovníci na referáte kvality,

4 pracovníci ekonomického úseku.

Mesačná produkcia nie je rovnomerne rozložená počas celého roka z dôvodu

zákazkovej výroby a jej sezónnosti. Zvýšené požiadavky zákazníkov nad vlastné

kapacitné možnosti spoločnosti pokryté kmeňovým stavom zamestnancov sú riešené

nájmom odborných pracovníkov od spoločnosti, s ktorou má TLAKZAR dlhodobú

spoluprácu v tejto oblasti. Zároveň je výrobný proces rozložený do viacerých zmien za

účelom dodržať dohodnuté termíny dodávok.

Spoločnosť je prístupná spolupráci s každým partnerom, na základe obojstranne

výhodných podmienok.

2.2 Stratégia spoločnosti na obdobie rokov 2007 - 2010

Stratégia vymedzuje víziu a poslanie spoločnosti, definuje základné strategické ciele,

rozpracované do taktických cieľov na úrovni jednotlivých kľúčových procesov.

Navrhuje a určuje základné smery, perspektívy a podnikateľské aktivity spoločnosti na

určité časové obdobie vopred. Poukazuje na riziká pri implementácii stratégie do

spoločnosti a navrhuje opatrenia na ich znižovanie.


40

2.2.1 Poslanie spoločnosti

Poslaním spoločnosti je bezpečne, spoľahlivo, efektívne a konkurencieschopne

navrhovať, vyrábať beztlakové a tlakové nádoby na uskladnenie a akumuláciu rôznych

médií, rúrkové výmenníky a vyrábať rôzne zvarence a zariadenia podľa dodanej

dokumentácie zákazníka pri trvalom znižovaní negatívnych vplyvov výrobných

procesov na životné prostredie.

2.2.2 Vízia spoločnosti

Víziou spoločnosti je prechod na zákaznícky orientovanú, procesne riadenú spoločnosť,

udržujúcu si trvalý vývoj trhovej hodnoty majetku, smerujúcu k úrovni popredných

spoločností na stredoeurópskom trhu.

2.2.3 Strategické ciele spoločnosti

� zabezpečiť rast trhovej hodnoty a konkurencieschopnosti spoločnosti,

� zlepšiť si postavenie na domácom trhu s tlakovými nádobami a zlepšiť si pozíciu

výrobcu tlakových zariadení podľa dodanej dokumentácie v stredoeurópskom

regióne,

� zabezpečovať vysokú kvalitu vyrábaných výrobkov a poskytovaných podporných

služieb,

� udržovať a zvyšovať bezpečnosť prevádzky výrobných zariadení a minimalizovať

dopady na životné prostredie,

� udržovať a rozvíjať vzťahy so zákazníkmi a dodávateľmi,

� vytvárať pozitívny obraz spoločnosti vo vzťahu k verejnosti.

2.2.4 Taktické ciele spoločnosti

Vychádzajú zo strategických cieľov so zameraním na nasledovné činnosti:

Riadenie spoločnosti (vrátane finančného)

V súlade so záujmami spoločníkov smeruje celé manažérske riadenie k zaisteniu

kapitálovej stability a postupného rastu výkonnosti spoločnosti. Orientácia na procesné

riadenie má za cieľ zaistiť transparentné prostredie a vzťahy na všetkých úrovniach


41

riadenia dosahovaním jednoznačných zodpovedností a kompetencií, uplatňovaním

princípu jedného garanta (vlastníka procesu).

Zabezpečenie dlhodobej výnosnosti kapitálu znamená úsilie spoločnosti o trvalý rast

trhovej hodnoty pomocou:

� hodnotovo orientovaného finančného riadenia,

� dôsledného sledovania a vyhodnocovania stanovených cieľov spoločnosti

a aplikáciou účinnej spätnej väzby,

� výhodných a efektívnych finančných investícií pri nákupe výrobných zariadení,

� ďalšieho znižovania nákladov spoločnosti.

Výroba

Ciele v oblasti výroby, zamerané na udržanie trvalej konkurencieschopnosti pri výrobe

výrobkov sú dosiahnuteľné:

� optimalizáciou prevádzkových nákladov na výrobu výrobkov a nákladov na údržbu

výrobných zariadení,

� optimalizáciou nasadzovania výrobných kapacít za účelom zvyšovania efektivity

obchodovania v reálnom čase,

� znižovaním ekologického zaťaženia prostredia z prevádzky výrobných zariadení,

� udržiavaním bezpečnej a spoľahlivej prevádzky výrobných zariadení,

� znižovaním nákladov na nákup materiálu, energií, kooperácií a služieb.

Obchod

Zlepšenie pozície postavenia na domácom trhu s tlakovými nádobami a zlepšenie si

pozície výrobcu tlakových zariadení podľa dodanej dokumentácie v stredoeurópskom

regióne dosahovať:

� udržaním terajších a získavaním nových zákazníkov,

� tvorbou kontraktov „šitých na mieru“ pre významných zákazníkov,

� zlepšovaním pozitívneho imidžu a vnímania spoločnosti TLAKZAR verejnosťou.

Ľudské zdroje

Taktické ciele, ktoré si spoločnosť kladie v súvislosti s rozvojom ľudského potenciálu,

dôležité z pohľadu vytvárania hodnôt pre zamestnanca, sú zamerané na podporu

všetkých činností v spoločnosti a preto majú významný vplyv na ich efektivitu. Za


42

účelom ich plnenia sú kladené zvýšené nároky aj na samotných zamestnancov, od

ktorých spoločnosť očakáva:

� akceptovať požadovanú úroveň výkonnosti a efektívnosti, kvality práce a úroveň

vzdelania,

� schopnosť a ochotu prispôsobovať sa zmenám spojených s charakterom zákazkovej

výroby,

� ochotu odovzdávať poznatky a skúsenosti iným kolegom, komunikovať a ústretovo

spolupracovať,

� lojálny postoj k strategickým rozhodnutiam spoločníkov.

Stratégia spoločnosti smeruje k tomu, aby TLAKZAR, s.r.o. bol trvalo rešpektovaným

a uznávaným výrobcom v Slovenskej republike a v Európe.

Aby spoločnosť dosiahla tieto ciele, musí sa okrem iného zaoberať aj posudzovaním

rizík, teda predovšetkým ich identifikáciou, ohodnotením. Následne musí vykonať

príslušné opatrenia na zníženie, alebo odstránenie neakceptovateľných rizík, ktoré

ohrozujú výrobný proces. Medzi tieto riziká patria aj riziká vyplývajúce z jednotlivých

činností pri výrobe, na ktoré sa podrobne zameriavam v tretej kapitole.

2.3 Právne predpisy používané v podniku

Všetky činnosti v podniku sa musia riadiť určitými právnymi predpismi. Keďže

TLAKZAR sa zaoberá výrobou tlakových nádob, jedná sa najmä o predpisy týkajúce sa

problematiky tlakových nádob, ale aj o ďalšie súvisiace predpisy. Medzi najdôležitejšie

z nich patria:

Zákony:

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

Zákon č. 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákonník práce č. 311/2001 Z.z.


43

Vyhlášky a nariadenia vlády SR:

Vyhláška MPSVR SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci a bezpečnosti technických zariadení

Nariadenie vlády SR č. 513/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických

požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na jednoduché 1. tlakové nádoby v

znení nariadenia vlády SR č. 328/2003 Z. z.;


požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenia v znení nariadenia

vlády SR č. 329/2003 Z. z.;

Nariadenie vlády SR č. 310/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických

požiadavkách a posudzovania zhody na strojové zariadenia,

Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov;

Nariadenie vlády SR č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách na pracovisko;

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a

používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov;

Nariadenie vlády SR č 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných

požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami;

Nariadenie vlády SR č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia,

symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;


požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na prepravné tlakové zariadenia;


44

Slovenské technické normy

Tabuľka 8 Slovenské technické normy

Označenie STN Názov STN

STN EN ISO 5817 (05 0110)

Zváranie. Zvarové spoje ocelí zhotovené oblúkovým z zváraním. Smernica na určovanie stupňov kvality

STN EN ISO 15609-1(05 0311)

Stanovenie a schválenie postupov zvárania kovových materiálov. Stanovenie postupu zvárania. Časť 1: Oblúkové zváranie

STN EN ISO 15607(05 0310)

Stanovenie a schválenie postupov zvárania kovových materiálov. Všeobecné zásady (ISO 15607:2003

STN 05 0710 Zváranie. Predpisy pre úradné skúšky zváračov

STN EN 764 – 2 (69 0004)

Tlakové zariadenia. Časť 2: Veličiny, značky a jednotky

STN EN 764 – 3 (69 0004)

Tlakové zariadenia. Časť 3: Definície zúčastnených strán

STN EN 764 – 4 (69 0004)

Tlakové zariadenia. Časť 4: Stanovenie technických dodacích podmienok pre kovové materiály

STN EN 764 – 5 (69 0004)

Tlakové zariadenia. Časť 5: Dokumentácia o zhode a kontrole materiálov

STN EN 764 – 7 (69 0004)

Tlakové zariadenia. Časť 7: Bezpečnostné systémy pre nevyhrievané tlakové zariadenia

STN EN 13445 – 1(69 0010)

Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 1: Všeobecne

STN EN 13445 – 2(69 0010)

Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 2: Materiály

STN EN 13445 – 4(69 0010)

Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 4: Výroba

STN EN 13445 – 5(69 0010)

Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 5: Kontrola a skúšanie

STN 69 0010 – 2 – 1 Tlakové nádoby stabilné. Technické pravidlá. Časť 2 – 1: Kategorizácia nádob

STN 69 0012 Tlakové nádoby stabilné. Prevádzkové požiadavky. Zmeny: *a 9/89, 2 6/92;


45

3 APLIKÁCIA VYBRATEJ METÓDY NA

POSUDZOVANIE RIZÍK PRI PRÁCI V PODNIKU

Ako som už spomenula, na posudzovanie rizík v podniku sa používa mnoho metód.

Zamestnávatelia si môžu zvoliť tú, ktorá im najviac vyhovuje vzhľadom na predmet

podnikania alebo o ktorej sú presvedčení, že dokáže najlepšie posúdiť riziká v danom

podniku. Ja som sa na základe konzultácie s odborníkom danej spoločnosti rozhodla

posúdiť riziká pri práci pomocou bodovej metódy. Táto metóda sa často využíva v praxi

najmä preto, lebo je pomerne jednoduchá a skúsený odborník dokáže rýchlo stanoviť

hodnotu rizika, na základe ktorej navrhne príslušné opatrenia. Túto metódu som už

v práci uviedla, teraz ju však podrobnejšie popíšem a aplikujem na daný podnik.

Bodová metóda sa používa na polokvantitatívne vyhodnotenie rizík. To znamená, že

stupne pravdepodobnosti a dôsledku sa popíšu slovne a pridelia sa im bodové hodnoty.

Na základe týchto hodnôt dokážeme vyhodnotiť veľkosť rizika pomocou matice, ktorá

obsahuje všetky kategórie dôsledku a triedy početnosti. Aby sme vedeli stanoviť

pravdepodobnosť a dôsledok negatívneho javu, využívame nasledovné tabuľky:

Tabuľka 9 Pravdepodobnosť (početnosť) vzniku negatívneho javu (Zdroj: Majer, 2006, str. 515)

Pravdepodobnosť Trieda Frekvencia vzniku Časové pôsobenie

ohrozenia veľmi vysoká A jav vznikne veľmi často

nepretržité ohrozenie

vysoká B jav vznikne niekoľkokrát počas životnosti zariadenia

časové ohrozenie

stredná C jav vznikne niekedy počas životnosti zariadenia

zriedkavé ohrozenie

nízka D vznik javu je málo pravdepodobný

veľmi zriedkavé ohrozenie

veľmi nízka E vznik javu je takmer vylúčený

takmer nemožné ohrozenie


46

Tabuľka 10 Dôsledok negatívneho javu (Zdroj: Majer, 2006, str. 516)

Typ dôsledku Kategória Opis dôsledku

katastrofický I

usmrtenie v dôsledku pracovného úrazu alebo úplné zničenie systému, nenahraditeľné straty

kritický

II

ťažký úraz, choroba z povolania alebo rozsiahle poškodenie systému, straty vo výrobe, veľké finančné straty

málo významný

III

ľahký úraz, začiatok choroby z povolania alebo menšie poškodenie systému, finančné straty

zanedbateľný

IV

menej ako ľahký úraz, zanedbateľná porucha systému

Pre určenie hodnoty rizika možno zostaviť už spomínanú maticu z kategórií dôsledku

a tried početnosti. Najväčšie riziko je pri veľmi vysokej početnosti a katastrofickom

dôsledku a bude mu priradená hodnota 1. Najpriaznivejší stav má hodnotu 20. Výsledná

matica je bodovým vyjadrením rizika podľa nasledujúcej tabuľky.

Tabuľka 11 Určenie hodnoty rizika (Zdroj: Majer, 2006, str. 516)

Početnosť Dôsledok I.

Katastrofický II. Kritický

III. Málo významný

IV. zanedbateľný

A – veľmi vysoká

1 3 7 13

B – vysoká

2 5 9 16

C – stredná

4 6 11 18

D – nízka

8 10 14 19

E – veľmi nízka

12 15 17 20

Pre vyhodnotenie rizík (bezpečnosti) sú číselné hodnoty rizika zaradené do niekoľkých

skupín, ktoré charakterizujú stupnicu rizika.


47

Tabuľka 12 Stupnica rizík a kritériá bezpečnosti (Zdroj: Majer, 2006, str. 517)

Bodové rozpätie

Stupnica rizík Kritériá bezpečnosti

1 – 5

neprijateľné

Systém je neprijateľný – okamžité uplatnenie ochranných opatrení, odstavenie systému

6 – 9

nežiaduce

Systém je nebezpečný – uplatnenie ochranných opatrení

10 – 17

mierne

Systém je bezpečný s podmienkou zaškolenia obsluhy, prehliadok a pod .

18 - 20

prijate ľné

Systém je bezpečný, bežné postupy

Touto metódou teda dokážeme vyhodnotiť veľkosť rizika, ktoré vyplýva z jednotlivých

činností pri práci s tlakovými nádobami, výmenníkmi tepla alebo s inými produktami

vyrábanými spoločnosťou. Ja som si vybrala desať významných činností súvisiacich

s výrobou tlakových nádob, pri ktorých som vyhodnotila veľkosť rizika bodovou

metódou.

Vyhodnotenie rizík jednotlivých činností pri výrobe tlakových nádob

bodovou metódou

Výroba tlakových nádob pozostáva z množstva rôznych činností, ktoré so sebou

prinášajú určité riziká. Aby sme im vedeli predchádzať, musíme ich najprv poznať. Na

identifikáciu a ohodnotenie rizík pri jednotlivých činnostiach som sa rozhodla použiť

bodovú metódu.

Pri každej činnosti uvediem rozhodujúce parametre, identifikujem možné

nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré z nich vyplývajú. Potom na základe tabuliek

využívaných v bodovej metóde stanovím pravdepodobnosť vzniku a dôsledok

negatívneho javu a následne vyhodnotím riziko. Po zistení hodnoty rizika navrhnem

opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizika.


48

3.1 Vyhodnotenie rizík pri vykonávaní údržby elektrických zariadení

a údržby budovy

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: elektroúdržbár vykonáva

predovšetkým údržbu elektrických zariadení, ale aj údržbu budovy, zabezpečuje

prevádzkyschopnosť strojov a zariadení používaných pri výrobe tlakových nádob,

Rozhodujúce parametre systému (rizikové faktory):

Zamestnanec: elektroúdržbár

Pracovný priestor: výrobné haly- podlahy, hluk

Pracovné nástroje: náradie na vykonávanie údržby

Obrázok 12 Elektroúdržbár

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: komunikácie - podlahy (šikmosť, šmykľavosť, nerovnosť),

Ohrozenie: pri pohybe v priestoroch pracoviska môže dôjsť k pošmyknutiu

na nerovnostiach a šikmých podlahách,

B. Nebezpečenstvo: pracovné pomôcky a materiál (regále, rýchloviazače, ostré

hrany..),

Ohrozenie: pri manipulácii s archívnymi materiálmi je možnosť poranenia sa

(tlak, úder, rez, seknutie, pichnutie, bodnutie, odretie..),

C. Nebezpečenstvo: elektrické zariadenia (úraz elektrickým prúdom),

Ohrozenie: pri obsluhe a opravách strojov a zariadení napájaných


49

elektrickým prúdom a pri kontakte nechránenej pokožky

s elektrickým prúdom môže dôjsť k veľmi ťažkým poraneniam.

Môže k tomu dôjsť dotykom so zásuvkou, vypínačom alebo

nechránenými časťami elektrických zariadení.

Tabuľka 13 Určenie hodnoty rizika pri vykonávaní údržby elektrických zariadení

Riziko Pravdepodobnosť

úrazu p

Dôsledok úrazu

D

Hodnota rizika

R = p x D

A C- stredná III- málo významný 11- mierne riziko

B C- stredná III- málo významný 11- mierne riziko

C C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko

Navrhované opatrenia:

A. Prideliť zamestnancovi vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky – pracovná

protišmyková obuv. Zabezpečiť označenie všetkých nerovností na komunikačných

cestách v zmysle príslušnej vyhlášky.

B. Prideliť zamestnancovi vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky. V rámci

školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci oboznámiť zamestnanca

s rizikami vykonávanej práce.

C. V rámci školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci oboznámiť

zamestnanca s rizikami vykonávanej práce a opatreniami na ich odstránenie alebo

obmedzenie. V zmysle vyhlášky MPSVaR č. 718/2002 Z.z. na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení

vyškoliť zamestnanca na poskytovanie prvej pomoci pri úrazoch elektrickým

prúdom a zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov.


50

3.2 Vyhodnotenie rizík hroziacich majstrovi v kovovýrobe

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: majster v kovovýrobe riadi

činnosť priamo vo výrobných priestoroch, vedie projektovú dokumentáciu, zadáva

úlohy a kontroluje ich plnenie, v prípade potreby pomáha zamestnancom v kovovýrobe,


Zamestnanec: majster v kovovýrobe

Pracovný priestor: výrobná hala - podlaha, hluk

Obrázok 13 Majster v kovovýrobe

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození

A. Nebezpečenstvo: elektrina (úraz elektrickým prúdom),

Ohrozenie: pri neoprávnenej manipulácii s elektrickými zariadeniami alebo

pri poruche elektrického zariadenia môže dôjsť k úrazu,

B. Nebezpečenstvo: pracovné prostredie (fyzikálne nebezpečenstvá),

Ohrozenie: vplyv rizikového faktora pracovného prostredia – hluk

(poškodenie sluchu), pošmyknutie, vyvrtnutie nohy.

Tabuľka 14 Určenie hodnoty rizika hroziaceho majstrovi v kovovýrobe


úrazu p

Dôsledok úrazu

D

Hodnota rizika

R = p x D

A C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko



51


A. Zamestnanci nesmú akýmkoľvek spôsobom zasahovať do živých častí

elektrického zariadenia. V prípade poruchy elektrických zariadení treba vypnúť

príslušnú časť alebo v prípade potreby aj celé zariadenia, aby neoprávnené osoby

nemali prístup k živým častiam elektrického zariadenia a zabezpečiť jeho opravu

odborne spôsobilou osobou. Je potrebné vykonávať pravidelné prehliadky

a kontroly elektrických zariadení a odstraňovať zistené nedostatky, udržiavať

zariadenie v bezpečnom stave. Takisto treba vykonávať školenie zamestnancov

bez elektrotechnickej kvalifikácie.

B. Oboznámiť zamestnancov s rizikami a nebezpečenstvami na pracovisku a ich

vplyvmi na zdravie človeka. Vybaviť zamestnanca osobnými ochrannými

pracovnými prostriedkami: chrániče sluchu, pracovná obuv, pracovné rukavice.

Zabezpečiť na pracovisku primeranú teplotu.

3.3 Vyhodnotenie rizík pri obrábaní kovov

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: jedná sa o obrábanie kovov

stolovými a stojanovými brúskami, frézami, sústruhmi, vŕtačkami, hobľovačkami,


Zamestnanec: obrábač kovov

Pracovný priestor: výrobná hala – podlahy, hluk

Pracovné nástroje: brúsky, frézy, sústruhy, vŕtačky, hobľovačky

Obrázok 14 Obrábač kovov


52

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: upínanie brúsneho kotúča,

Ohrozenie: pri upínaní brúsneho kotúča môže dôjsť k úrazu vyšmyknutím

alebo zlomením kľúča, prípadne k úrazu nedostatočne upnutým

brúsnym kotúčom,

B. Nebezpečenstvo: priestor obsluhy,

Ohrozenie: pracovný priestor obsluhy je veľakrát znečistený od oleja alebo

triesok, preto sa používa ochranná rohož, ale pokiaľ je táto rohož

poškodená alebo chýba, obsluhe hrozí úraz pošmyknutím alebo

zakopnutím,

C. Nebezpečenstvo: pracovný priestor - miesto opracovávania,

Ohrozenie: pokiaľ na stroji chýba ochranný kryt proti úletu častíc, hrozí

obsluhe poškodenie zraku a poranenie vplyvom odletujúcich

častíc,

D. Nebezpečenstvo: manipulácia s obrobkami

Ohrozenie: pri manipulácii s obrobkom môže dôjsť k úrazu vyšmyknutím

alebo pádom obrobku, čo môže zapríčiniť porezanie obsluhy

na ostrých častiach obrobku alebo pomliaždenie prstov

na končatinách.

Tabuľka 15 Určenie hodnoty rizika pri obrábaní kovov


úrazu p

Dôsledok úrazu

D

Hodnota rizika

R = p x D




D C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko


A. Brúsny kotúč môže vymieňať iba poverená osoba. Nesmie sa používať brúsny

kotúč s obehovou rýchlosťou, ktorá je vyššia než rýchlosť určená pre brúsku.

Treba používať nepoškodené a neopotrebené upínacie náradie od výrobcu brúsky.

Venovať maximálnu pozornosť a sústredenosť upínaniu kotúča.


53

B. Na pracovisku udržiavať poriadok. Pracovný priestor nezmenšovať odkladaným

materiálom. Vybaviť priestor obsluhy nepoškodenou ochrannou rohožou.

C. Obsluhu stroja oboznámiť s ohrozeniami a nebezpečenstvami a prijatými

opatreniami na ich obmedzenie alebo odstránenie. Osadiť (opraviť) prestaviteľný

ochranný priehľadný kryt z netrieštivého lepeného skla. Poskytnúť zamestnancom

ochranné okuliare alebo ochranný štít.

D. Používanie ochrannej obuvi s vystuženou špicou a protišmykovou podrážkou.

Používanie ochranných rukavíc.

3.4 Vyhodnotenie rizík pri obsluhe tvárniacich strojov na kov

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: zamestnanci obsluhujú tvárniace

stroje na kov - hydraulické lisy, strojné tabuľové nožnice,


Zamestnanec: lisár, strihač

Pracovný priestor: výrobná hala - podlahy, stiesnené priestory, hluk

Pracovné nástroje: strojné tabuľové nožnice, hydraulické lisy

Obrázok 15 Obsluha tvárniacich strojov na kov


54

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: elektrické zariadenie,

Ohrozenie: pri neodbornej manipulácii s elektrickým zariadením môže dôjsť

k zásahu elektrickým prúdom,

B. Nebezpečenstvo: ručné náradie,

Ohrozenie: pri nedodržaní bezpečnostných predpisov pre zaobchádzanie

s náradím môžu vzniknúť bodné rany, tržné rany, sečné rany

rezné rany, pomliaždeniny, podliatiny, otlaky,

C. Nebezpečenstvo: manipulácia s plechom,

Ohrozenie: pri použití strojných tabuľových nožníc môže dôjsť k pádu

plechu na osobu na zadnej strane nožníc, môže dôjsť k

preťaženiu, k prirazeniu a pomliaždeniu ruky plechom,

D. Nebezpečenstvo: nedostatočné manipulačné priestory pri práci so strojnými

tabuľovými nožnicami,

Ohrozenie: stiesnené priestory môžu spôsobiť zachytenie odevu alebo

materiálu pohyblivou časťou stroja, zakopnutie a následný pád do

priestoru stroja, ustrihnutie prstov v strižnom priestore nožníc,

E. Nebezpečenstvo: hydraulické lisy (porucha na hydraulickom obvode),

Ohrozenie: prejdenie dovolenej polohy piestu pri zdvihu, prekročenie

stanoveného tlaku, únik tlakového média, uvedenie lisu do chodu

viacerými osobami, výron vysokotlakej kvapaliny, môže dôjsť

k ohrozeniu zdravia zamestnancov.

Tabuľka 16 Určenie hodnoty rizika pri obsluhovaní tvárniacich strojov na kov


úrazu p

Dôsledok úrazu

D

Hodnota rizika

R = p x D


B B- vysoká III- málo významný 9- nežiaduce riziko


D C- stredná II- kritický 6- nežiaduce riziko

E B- vysoká III- málo významný 9- nežiaduce riziko


55


A. Osoby bez elektrotechnickej kvalifikácie nesmú zasahovať do živých častí

elektrického zariadenia (EZ). Obsluha zariadenia bez elektrotechnickej

kvalifikácie musí byť poučená v zmysle vyhlášky č. 718/2002 Z.z., musí byť

pravidelne oboznamovaná s predpismi a požiadavkami bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci (BOZP) a jej vedomosti musí zamestnávateľ overovať najmenej

raz za dva roky. Prácu na EZ môže vykonávať iba odborne spôsobilý a poverený

zamestnanec. Pred začatím práce na EZ (oprava, údržba) treba odpojiť zariadenie

od elektrického prúdu (postupovať podľa určeného pracovného postupu).

B. Pri práci sa môže používať iba náradie určené zamestnávateľom. Nepoužívať

poškodené náradie. Pred použitím sú zamestnanci povinní skontrolovať náradie.

Zistené nedostatky, o ktorých sa opodstatnene domnievajú, že ohrozujú ich život,

zdravie, ako aj bezpečnosť musia bezodkladne ohlasovať zodpovednému

zamestnancovi. Zamestnancov treba oboznámiť s pracovným postupom, so

spôsobom používania pracovného náradia, s predpismi BOZP, poskytnúť im

pracovný odev, pracovné rukavice, pracovnú obuv.

C. Neprekračovať určené technické parametre zariadenia. Vykonávať pravidelnú

ročnú prehliadku zariadenia a zistené nedostatky odstraňovať v určených

termínoch. Zabezpečiť, aby do prevádzky neboli uvádzané stroje, ktoré svojim

technickým stavom nevyhovujú požiadavkám ochrany zdravia a bezpečnosti pri

práci. Poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP),

určiť im bežné pracovné postupy, zabezpečiť ich dodržiavanie. Prácou na

zariadení poverovať iba zaučené, odborne a zdravotne spôsobilé osoby.

Vykonávať pravidelné školenie a overovanie vedomostí zamestnancov z predpisov

BOZP.

D. Určiť vhodný priestor na ukladanie materiálu a odkladanie hotových výrobkov.

Určiť zamestnancom pracovný postup a kontrolovať jeho dodržiavanie.

Zamestnanec je povinný pri práci postupovať tak, aby si nezmenšoval

manipulačný priestor pri stroji, ktorý musí byť aspoň 1 m.

E. Dodržiavať určený pracovný postup a pracovné pomôcky. Pred začatím práce

skontrolovať stroj (najmä zabezpečovacie a ochranné prvky a zariadenia), zistené

nedostatky bezodkladne hlásiť zodpovednému zamestnancovi. Používať

predpísané OOPP. Vykonávať pravidelné odborné prehliadky stroja, pravidelnú


56

údržbu, opravy a čistenie stroja. Osoby bez elektrotechnickej kvalifikácie nesmú

zasahovať do elektrických častí stroja.

3.5 Vyhodnotenie rizík pri obsluhe vysokozdvižného vozíka

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: vysokozdvižný vozík sa používa

na prepravu bremien a na manipuláciu s nimi medzi jednotlivými výrobnými halami,


Zamestnanec: obsluha vysokozdvižného vozíka

Pracovný priestor: výrobné haly

Pracovné nástroje: vysokozdvižný vozík

Obrázok 16 Obsluha vysokozdvižného vozíka

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Nebezpečenstvo: motorový vysokozdvižný vozík,

Ohrozenie: pád bremena z vidlíc (pri manipulácii, pri ukladaní), pád bremena

na vodiča, pád osoby z vozíka za jazdy, nabehnutie vozíkom na

osobu, pád vodiča z vozíka pri zostupovaní, prelomenie rampy

(prípadne mostíka), pritlačenie osoby časťou vozíka, prirazenie

osoby k pevnej prekážke, prevrátenie vozíka.

Pravdepodobnosť úrazu p: C- stredná

Dôsledok úrazu D: II- kritický

Hodnota rizika R = p x D 6- nežiaduce riziko


57


Nenechávať spustený vozík bez dozoru. Nenechávať kľúčik v zapaľovaní

vysokozdvižného vozíka po jeho odstavení, ak k nemu majú prístup aj iné osoby okrem

obsluhy. Nepohybovať sa pod zdvihnutým a prevážaným bremenom. Neprebiehať

a nezdržiavať sa za cúvajúcim vozíkom. Nepridržiavať prepravované bremeno.

Komunikácie, po ktorých sa pohybujú vysokozdvižné vozíky musia byť rovné a pevné,

aby nedošlo k strate stability vozíka alebo k pádu premiestňovaného bremena z vidlíc

vozíka. Na vysokozdvižnom vozíku treba vykonávať pravidelné prehliadky a kontrolu,

viesť predpísanú dokumentáciu o vysokozdvižnom vozíku. Obsluhovať tento vozík

môžu iba osoby, ktoré vlastnia platný preukaz vodiča vysokozdvižného vozíka, sú

zdravotne spôsobilé a poverené zamestnávateľom. Vozík sa nesmie preťažovať.

3.6 Vyhodnotenie rizík pri nanášaní náterových hmôt

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: nanášanie náterových hmôt

ručne alebo striekacou pištoľou,


Zamestnanec: striekač

Pracovný priestor: priestor na občasné nanášanie náterových hmôt

Pracovné nástroje: striekacia pištoľ

Obrázok 17 Striekač


58

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: priestor na občasné nanášanie náterových hmôt,

Ohrozenie: možnosť požiaru horľavých kvapalín, ktoré sú striekacou

pištoľou rozprašovné a pri nedokonalom odsávaní môžu tvoriť

výbušnú zmes v danom priestore.

B. Nebezpečenstvo: priestor na občasné nanášanie náterových hmôt,

Ohrozenie: výpary riedidiel ( uhľovodíky – toluén, xylén), pri striekaní

náterových hmôt vzniká aerosól rozriedenej farby. Výpary

a aerosól ohrozujú dýchacie orgány a poškodzujú pečeň.

Tabuľka 17 Určenie hodnoty rizika pri nanášaní náterových hmôt


úrazu p

Dôsledok úrazu

D

Hodnota rizika

R = p x D

A C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko

B B- vysoká II- kritický 5- neprijateľné riziko


A. Činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sa môžu vykonávať až po

splnení opatrení na zamedzenie vzniku požiaru podľa písomne vypracovaného

pokynu pre danú činnosť. Elektrické zariadenia v priestore pre občasné nanášanie

náterových hmôt musia byť vyhotovené v nevýbušnom prevedení. Na skladovanie

a miešanie náterových hmôt musí byť určená samostatná, primerane veľká

miestnosť so zabezpečenou ventiláciou, aby koncentrácia výparov nepresiahla

25% dolnej medze výbušnosti. Pracovisko musí byť vybavené požiarno-

technickými zariadeniami a príslušnými písomnými predpismi v zmysle predpisov

o ochrane pred požiarmi. Ovládače elektrických zariadení musia byť inštalované

mimo priestoru pre občasné nanášanie náterových hmôt. V tomto priestore sa

nesmie fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom.

B. Odsávacie zariadenie treba udržiavať v prevádzky schopnom stave, potrubia

a filtre treba pravidelne čistiť. Zamestnanec musí používať osobné ochranné

pracovné prostriedky na ochranu dýchacích orgánov. Zamestnávateľ je povinný

vysielať zamestnanca na preventívnu lekársku prehliadku najmenej raz za dva

roky.


59

3.7 Vyhodnotenie rizík pri montovaní tlakových nádob

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: montovanie nádob, vložiek,

konečná montáž,


Zamestnanec: osoba vykonávajúca montáž

Pracovný priestor: výrobná hala, podlahy

Pracovné nástroje: stroje a náradie na uľahčenie montáže

Obrázok 18 Montovanie nádob

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Nebezpečenstvo: fyzikálne nebezpečenstvá (oheň),

Ohrozenie: pri ručnej manipulácii s bremenami, predmetmi s rôznou

povrchovou teplotou v určitom pracovnom priestore môže dôjsť

k vzniku požiaru.

Pravdepodobnosť úrazu p: C- stredná


Hodnota rizika R = p x D 6- nežiaduce riziko


60


Dodržiavať určený pracovný postup, používať predpísané osobné ochranné pracovné

prostriedky, udržiavať poriadok na pracovisku. Kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie

pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku. Pravidelne

oboznamovať zamestnancov s nebezpečenstvami, ohrozeniami a rizikami

vyplývajúcimi z pracovnej činnosti a s opatreniami prijatými na ich odstránenie alebo

obmedzenie.

3.8 Vyhodnotenie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: manipulácia s bremenami,

prenášanie bremien, ukladanie na určené miesto,


Zamestnanec: osoba vykonávajúca manipuláciu s bremenami

Pracovný priestor: výrobné haly, podlahy

Obrázok 19 Ručná manipulácia s bremenami

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: ručná manipulácia s bremenom,

Ohrozenie: pri prenášaní bremena je pozornosť osoby sústredená na

bremeno a hrozí väčšie nebezpečenstvo, že zakopne o nejakú

prekážku (neporiadok, výčnelky, pohodené nástroje, dopravné


61

prostriedky) a spadne; hrozí aj mechanické poranenie

bremenom,

B. Nebezpečenstvo: ručná manipulácia s bremenom, materiálmi, predmetmi,

Ohrozenie: poškodenie chrbtice, preťaženie a presilenie, pritlačenie prstov,

strata súdržnosti bremena, zrútenie stohu kusového materiálu,

C. Nebezpečenstvo: ručná manipulácia s plechom,

Ohrozenie: pri manipulácii s plechom môže dôjsť k úrazu vyšmyknutím

alebo pádom plechu, čo môže zapríčiniť porezanie obsluhy na

ostrých častiach plechu alebo pomliaždenie prstov na

končatinách pri ukladaní na určené miesto.

Tabuľka 18 Určenie hodnoty rizika pri ručnej manipulácii s bremenami


úrazu p

Dôsledok úrazu

D

Hodnota rizika

R = p x D

A B- vysoká III- málo významný 9- nežiaduce riziko


C B- vysoká II- kritický 5- neprijateľné riziko


A. Nemanipulovať s bremenami, ktorých hmotnosť je väčšia ako maximálne

povolená hmotnosť pre jednotlivé vekové kategórie. Kontrolovať, či podlaha, kde

sa manipuluje s materiálom nie je poškodená. Odstraňovať prekážky (spadnutý

materiál, blato), ktoré bránia v plynulej komunikácii. Poskytnúť zamestnancom

osobné ochranné pracovné prostriedky (pracovné rukavice, pracovnú obuv,

pracovný odev). Pravidelne čistiť všetky komunikačné priestory a manipulačné

plochy.

B. Zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických možností zamestnanca pri

ručnej manipulácii s bremenami. Zabezpečiť podľa miery ohrozenia preventívne

lekárske prehliadky na posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov pre

konkrétnu pracovnú činnosť. Oboznámiť zamestnancov s pracovným postupom,

rizikami vyplývajúcimi z pracovnej činnosti a opatreniami prijatými na

obmedzenie alebo odstránenie rizika. Zamestnanec je pri práci povinný dodržiavať

právne predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.


62

Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné

prostriedky.

C. Poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky (pracovnú obuv

so spevnenou špicou, pracovné rukavice odolné proti porezaniu, pracovný odev,

ochrannú zásteru). Prácou možno poverovať iba zdravotne spôsobilé osoby. Pri

práci musia zamestnanci postupovať podľa určeného pracovného postupu. Pri

manipulácii s plechom treba rešpektovať maximálnu povolenú hmotnosť bremena.

3.9 Vyhodnotenie rizík pri vŕtaní a brúsení

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: vŕtanie elektrickou ručnou

vŕtačkou, brúsenie prenosnou brúskou,


Zamestnanec: osoby, ktoré pracujú s vŕtačkami a brúskami

Pracovný priestor: výrobná hala, hluk

Pracovné nástroje: prenosná brúska, elektrická ručná vŕtačka

Obrázok 20 Brúsenie prenosnou brúskou


63

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Nebezpečenstvo: vŕtanie ručnou vŕtačkou, brúsenie, obrusovanie,

Ohrozenie: pri vŕtaní, brúsení môže dôjsť k úrazu rotujúcim nástrojom,

odletujúcimi časticami, vymršteným obrobkom, elektrickým

prúdom,

Pravdepodobnosť úrazu p: B- vysoká


Hodnota rizika R = p x D 5- neprijateľné riziko


Pri používaní elektrického náradia treba bezpodmienečne dodržiavať zásadné

bezpečnostné opatrenia. Chrániť sa pred zásahom elektrickým prúdom. Chrániť

elektrické náradie pred dažďom, nepoužívať ho vo vlhkom alebo mokrom prostredí,

v blízkosti horľavých kvapalín alebo plynov. Uschovávať toto náradie na bezpečnom

mieste (na suchom, vyvýšenom alebo uzamknutom mieste). Pravidelne kontrolovať

kábel elektrického náradia, predlžovacie káble, v prípade poškodenia ich dať opraviť

u odborníka alebo vymeniť. Rukoväte udržiavať suché, bez stôp oleja a tuku. Zabrániť

tomu, aby došlo k neúmyselnému zapnutiu prístroja – pred zapnutím prístroja do siete

musí byť spínač vypnutý. Zabrániť kontaktu neoprávnených osôb s elektrickým

náradím. Zamestnanci musia používať osobné ochranné pracovné prostriedky (pracovný

odev, rukavice, nešmykľavú obuv, ochranné okuliare, ochrannú rúšku). Musia byť

oboznámení s návodom na obsluhu a údržbu elektrického náradia, s predpismi,

pravidlami a smernicami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci..


64

3.10 Vyhodnotenie rizík pri zváraní elektrickým oblúkom

Popis posudzovaného systému – pracovnej činnosti: zváranie nádob elektrickým

oblúkom,


Zamestnanec: zvárač

Pracovný priestor: výrobná hala, hluk

Pracovné nástroje: zváračka

Obrázok 21 Zvárač

Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození A. Nebezpečenstvo: zváranie elektrickým oblúkom,

Ohrozenie: pri zváraní elektrickým oblúkom odletujú iskry, ktoré môžu

zapáliť pracovný odev, môžu spôsobiť popálenie,

B. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom,

Ohrozenie: zváraním vznikajú rôzne toxické látky (aerosóly, prach, dym),

ktoré sú pri vdychovaní škodlivé a spôsobujú rôzne choroby

pľúc a dýchacích ciest zamestnancov pracujúcich v tomto

prostredí,

C. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom,

Ohrozenie: pri zváraní vzniká ultrafialové a infračervené žiarenie, ktoré


65

majú nepriaznivý účinok na zrak zvárača a osôb v blízkosti

zváracieho pracoviska,

D. Nebezpečenstvo: zváranie elektrickým oblúkom,

Ohrozenie: môže nastať úraz zvárača zasiahnutím elektrického prúdu, riziko

sa zvyšuje vo vlhkom alebo mokrom prostredí,

E. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom v priestoroch

so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom,

Ohrozenie: v priestoroch so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom môže

nastať pri zváraní požiar alebo explózia, ktoré môžu ohroziť

zamestnanca alebo jeho okolie,

F. Nebezpečenstvo: zváranie plameňom a elektrickým oblúkom v uzavretých

a tesných priestoroch,

Ohrozenie: pri zváraní v uzavretých a tesných priestoroch vzniká

nebezpečenstvo udusenia alebo poškodenia dýchacích ciest

zvárača pôsobením nebezpečných splodín alebo vyčerpaním

kyslíka.

Tabuľka 19 Určenie hodnoty rizika pri zváraní elektrickým oblúkom


úrazu p

Dôsledok úrazu

D

Hodnota rizika

R = p x D

A D- nízka III- málo významný 14- mierne riziko



D C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko

E C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko

F C- stredná I- katastrofický 4- neprijateľné riziko


A. Poskytnúť zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky - kožené

zváračské gamaše, ohňovzdorne impregnovaný pracovný oblek, zváračskú

pracovnú obuv, kožený zváračský rukáv, koženú zásteru. Zabezpečiť opakované

školenie zváračov v lehote najmenej raz za dva roky. Vykonať poučenie

zamestnancov bez elektrotechnickej kvalifikácie.


66

B. Pri zváraní materiálov, pri ktorých vznikajú aerosóly ťažkých karcinogénnych

kovov, je potrebné použiť odpovedajúci dýchací prístroj. Zaistiť dostatočné

vetranie v pracovnom prostredí, odsávanie škodlivín pri zváraní. Poskytnúť

zamestnancovi vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu

dýchacích ciest.

C. Pracovisko treba zabezpečiť tak, aby bol čo najnižší prienik žiarenia do okolia.

Zamestnanci musia používať pri zváraní osobné ochranné pracovné prostriedky na

ochranu zraku (zváračská kukla, zváračské okuliare).

D. Chrániť prívody zváracieho zariadenia a jeho častí pred mechanickým

poškodením. Zamestnanci musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia a návody

v pokynoch výrobcu zváracieho zariadenia. Nesmú opravovať zariadenie pod

napätím, používať poškodené vodiče alebo iné príslušenstvo. Nesmú zvárať vo

vlhkom alebo mokrom prostredí. Musia byť poučení o predpisoch pre zváranie

elektrickým oblúkom a o poskytnutí prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom.

Opravy zváracieho zariadenia môže vykonávať len odborný zamestnanec.

E. Zvárať na miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom možno len po

splnení opatrení uvedených v písomnom povolení, ktoré vydáva poverený

zamestnanec. Pred začatím práce treba skontrolovať, či sú na danom pracovisku

funkčné všetky hasiace zariadenia a mať tieto zariadenia v pohotovosti. Po

skončení práce kontrolovať pracovisko po nevyhnutne potrebnú dobu pre prípadný

vznik požiaru. Umiestniť do dostatočne veľkej vzdialenosti všetky materiály, ktoré

by sa mohli vznietiť a spôsobiť požiar, poprípade ich pozakrývať nehorľavými

materiálmi. Určiť nebezpečenstvo vzniku požiaru a následne určiť pracovný

postup, ktorý toto nebezpečenstvo minimalizuje. Zabezpečiť voľné únikové cesty.

Zabrániť rozstreku roztaveného kovu a rozstreku iskier. Zvárača treba poučiť

o bezpečnostných predpisoch v danom prostredí. Zamestnávateľ je povinný vydať

písomné povolenie na zváranie s uvedením opatrení na zabezpečenie ochrany pred

požiarmi pri tejto činnosti.

F. Na pracovisku zabezpečiť riadne vetranie a odsávanie splodín zvárania,

dostatočný prívod vzduchu. Zvárača treba vybaviť vhodnými osobnými

ochrannými pracovnými prostriedkami na ochranu dýchacích ciest.


67

4 VŠEOBECNÉ NÁVRHY, OPATRENIA NA ZNÍŽENIE

RIZÍK

V predchádzajúcej kapitole som navrhla konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne

odstránenie rizík vyplývajúcich z uskutočňovania príslušnej činnosti. Aj napriek tomu,

že každá činnosť má určité špecifiká, niektoré opatrenia sú vhodné pre všetky činnosti:

Dodržiavanie právnych predpisov

Najvýznamnejším opatrením na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je

predovšetkým rešpektovanie a dodržiavanie príslušných právnych predpisov. V tomto

prípade sa jedná o zákony, vyhlášky, nariadenia vlády a iné predpisy, ktoré som uviedla

v prvej a druhej kapitole. V súvislosti s dodržiavaním týchto predpisov by mal

zamestnávateľ vykonávať nasledovné opatrenia, ktoré postupne popíšem.

Poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov

Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancom vhodné osobné ochranné pracovné

prostriedky. Konkrétny druh závisí od vykonávanej činnosti. Medzi základné osobné

ochranné pracovné prostriedky patrí: pracovná protišmyková obuv, pracovný odev,

pracovné rukavice, chrániče sluchu, ochranné okuliare, ochranná rúška, ochranná

zástera, osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích ciest.

Školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Ďalším dôležitým opatrením je vykonávanie pravidelných školení zamestnancov

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Existuje viacero druhov školení v závislosti

od aktuálnej situácie. Jedná sa o tieto školenia:

� vstupné - jeho súčasťou je aj inštruktáž na pracovnom mieste,

� opakované - obnovenie vedomostí získaných pri predchádzajúcom školení

a doplnenie vedomostí o nové skutočnosti. Opakovanie školenia sa podľa zákona

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci musí uskutočniť max. do 2 rokov. Pre

vybrané profesie je interval opakovania stanovený osobitnými predpismi.

� doplňovacie - pri zmenách pracovnej náplne, pri preradení na inú prácu, pri

zavádzaní nových technológií,

� stanovené záväznými predpismi- elektrotechnici, zvárači.


68

Oboznamovanie zamestnancov s ostatnými predpismi

Okrem školení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je potrebné zamestnancov

oboznamovať aj s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami bezpečnosti práce,

s bezpečnostnými postupmi. Takisto sa musia dozvedieť o vyskytujúcich sa

predvídateľných nebezpečenstvách, o ich účinkoch na zdravie a o opatreniach na ich

obmedzenie alebo odstránenie.

Kontrola dodržiavania príslušných predpisov na pracovisku

Len samotné uskutočnenie školenia však nezaručuje, že zamestnanci sa budú správať

tak, ako je potrebné a ako sa od nich očakáva. Preto je veľmi dôležitá aj následná

kontrola dodržiavania pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ostatných

predpisov na pracovisku. Aby zamestnanci naozaj dodržiavali stanovené pravidlá,

predpisy, pracovné postupy, mali by existovať konkrétne sankcie za ich porušovanie.

Takýmito sankciami by mohlo byť napríklad nevyplatenie príplatku za prácu nadčas

alebo príplatku za prácu cez víkendy.

Pravidelná údržba a opravy technických zariadení

Okrem uvedených opatrení, ktoré sa týkajú zamestnancov, treba venovať pozornosť aj

používaným technickým zariadeniam, strojom. Je potrebné vykonávať pravidelné

prehliadky používaných zariadení a zistené nedostatky odstraňovať v určených

termínoch. Taktiež treba zabezpečiť, aby do prevádzky neboli uvádzané stroje, ktoré

svojim technickým stavom nevyhovujú požiadavkám ochrany zdravia a bezpečnosti pri

práci.

Pokiaľ sa budú uplatňovať tieto opatrenia, podstatne sa zníži výskyt pracovných úrazov

a iných nežiaducich udalostí, ktoré negatívne vplývajú na celý výrobný proces

v podniku.


69

ZÁVER

Kvalitu pracovného života, ako jeden zo zdrojov sociálnych a ekonomických efektov

zamestnávateľského subjektu, neodmysliteľne tvorí okrem ďalších prvkov aj

bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Podstatou požiadaviek platných noriem v tejto

oblasti je dôsledné a systematické preverovanie toho, čo môže ľuďom na pracovisku

ublížiť, posúdenie, či sú súčasné bezpečnostné opatrenia dostatočné, aby nikto

nespôsobil úraz sebe alebo inému zamestnancovi. Nejde však len o právnu povinnosť,

ale i o existenčný záujem zamestnávateľa. Bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov

musí byť rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plnenia pracovných a výrobných

úloh.

Ja som si stanovila za cieľ mojej práce popísať postup a metódy posudzovania rizík,

identifikovať a posúdiť riziká hroziace pri výkone jednotlivých činností vo výrobnom

podniku a na základe hodnoty rizika navrhnúť konkrétne opatrenia na zníženie,

prípadne odstránenie rizika.

Myslím si, že tento cieľ sa mi podarilo splniť. V prvej kapitole som okrem iného

popísala podstatu jednotlivých krokov algoritmu posudzovania rizík. Taktiež som

rozobrala niektoré významné metódy, ktoré sa využívajú pri posudzovaní rizík.

Identifikáciou rizík pri výkone jednotlivých činností a ich posudzovaním som sa

zaoberala v tretej kapitole. Na základe zistených údajov som tieto riziká ohodnotila

pomocou bodovej metódy. Po ohodnotení som navrhla konkrétne opatrenia na zníženie

rizík pri vykonávaní jednotlivých činností. A nakoniec vo štvrtej kapitole som uviedla

zovšeobecnené návrhy a opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizík súvisiacich

s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vo výrobnom podniku.

Čo sa týka prínosu mojej práce, myslím si, že som dokázala zrozumiteľným spôsobom

popísať a objasniť danú problematiku a navrhla som opatrenia, ktoré sú reálne

uskutočniteľné a ich uplatnenie pomôže znížiť počet úrazov v danom podniku.


70

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1] BOJNANSKÝ, M. 2005. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v praxi.

Bratislava: Nová práca, 2005. 532 s.

[2] CHEVALIER, A. – HIRSCH, G. 1994. Riziká podnikání. Praha: Victoria

Publishing,1994. 187 s.

[3] KANDRÁČ, J. – SKARBA, D. 2000. Metodický postup na hodnotenie rizík

nebezpečných prevádzok a štúdia o podnikoch v Slovenskej republike. [on line].

[cit. 18. 2. 2008]. Dostupné na: http://www.enviro.gov.sk/servlets/files/2110

[4] MAJER, I. a kol. 2006. Praktická príručka pre bezpečnostných technikov.

Bratislava: Verlag Dashöfer, 2006. 722 s.

[5] MERNA, T. – AL-THANI, F.2007. Risk management. Řízení rizika ve firmě.

Brno: Computer Press, a.s., 2007. 194s.

[6] MIKOLAJ, J. 2001. Rizikový manažment. Žilina: RVS FŠI ŽU, 2001. 170 s.

[7] Národný inšpektorát práce. 2002. Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci. [on line]. [cit. 20. 2. 2008]. Dostupné na:

http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf

[8] NOVÁK, L. a kol. 2005. Krízové plánovanie. Žilina: FŠI ŽU, 2005. 208 s.

[9] PAČAIOVÁ, H. 2003. Posudzovanie rizík – porovnanie definícií, metód

a postupov. [on line]. [cit. 13.12.2007]. Dostupné na:

http://www.ebts.besoft.sk/part_UVOD/odborne_forum/prispevky/clanky/forum_

zaver6.doc

[10] PROCHÁZKA, T. 2007. Identifikace a hodnocení rizik. [on line]. [cit. 23. 2.

2008]. Dostupné na:

www.synthesia.eu/en/content/download/9553/93571/file/OS_65_6.pdf

[11] SEŇOVÁ, A. – ANTOŠOVÁ, M. 2007. Hodnotenie rizík možného ohrozenia

bezpečnosti a zdravia zamestnancov ako súčasť kvality pracovného života

v podniku. [on line]. [cit. 23. 2. 2008]. Dostupné na:

http://casopisy.euke.sk/mtp/clanky/1-2-2007/4.senova-antosova.pdf

[12] SINAY, J. 1997. Riziká technických zariadení. Košice: STU, 1997. 212 s.

[13] Smernica Rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií

zahŕňajúcich nebezpečné látky („Smernica Seveso II“) z 9. decembra 1996

[14] ŠIMÁK, L. 2006. Manažment rizík. Žilina: FŠI ŽU, 2006. 116s.


71

[15] Vyhláška č. 718 / 2002 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republliky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a

bezpečnosti technických zariadení. z 20. novembra 2002

[16] Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a

doplnení niektorých zákonov z 2. februára 2006

Documents

ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNKUdiplom.utc.sk/wan/1900.pdf · analÝza rizÍk pri prÁci vo vÝrobnom podnku diplomovÁ prÁca monika ČepelkovÁ ŽilinskÁ univerzita