CIE ĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRU ČNOSTI ?· Psychologické smery (štrukturalizmus, asocianizmus, reflexológia, behaviorizmus, tvarová psychológia, kognitívna psychológia, hlbinná psychológia,

  • Published on
    05-Feb-2018

  • View
    225

  • Download
    8

Embed Size (px)

Transcript

  • ttny pedagogick stav, Pluhov 8, 830 00 Bratislava

    CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRU NOSTI MATURANTOV ZO PSYCHOLGIE

    Bratislava 2008

  • 1. CIE MATURITNEJ SKKY

    Obsah uebnho predmetu a teda aj poiadaviek na vedomosti a zrunosti maturantov m integrujci charakter, spja vedomosti a zrunosti nadobudnut poas celho tdia aj v alch vyuovacch predmetoch ( najm biolgii, nuke o spolonosti, dejepise, literatre ). Maturitn skka sa vzahuje na cel uivo, preto cieov poiadavky maj syntetick charakter a nemusia sa vdy kry s obsahom prslunho tematickho celku uebnch osnov. Samotn poiadavky tvoria zklad pre vypracovanie loh (zadan) internej asti maturitnej skky.

    Poiadavky na vedomosti a zrunosti iakov s formulovan ako operacionalizovan ciele, ktor vyjadruj, na akej rovni iak poznatky ovlda. Formulcia operacionalizovanch cieovch poiadaviek vychdza z Bloomovej a Niemierkovej taxonmie loh a tieto taxonmie maj by uplatovan aj pri vypracovan loh (zadan ) maturitnej skky.

    Sasou cieovch poiadaviek na vedomosti a zrunosti s aj ukky tzv. exemplifikanch loh, ktor ilustruj formlnu i obsahov strnku maturitnej skky a rove zvldnutia uiva.

    Predkladan dokument cieov poiadavky na vedomosti a zrunosti maturantov zo psycholgie je dokument flexibiln a jeho sasti, obsah aj poiadavky predstavuj otvoren systm prstupn zmenm. Otvorenos systmu je nevyhnutn vzhadom na nov poznatky a sksenosti spoloenskej a kolskej praxe.

    2. CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRU NOSTI

    Psycholgia ako voliten maturitn predmet umouje iakom prostrednctvom maturitnej skky prezentova: poznanie zkladnch psychologickch pojmov, kategri a ich vzahov. Osvojen zkladn

    psychologick poznatky a ich vekuprimeran miera zvntornenia maj mnohostrann vzahy k poznvaniu, sprvaniu a individulnemu kognitvnemu a emocionlnemu rastu iaka,

    interpretciu podstaty psychologickho vkladu udskho prevania a sprvania z pohadu rznych psychologickch smerov a prdov. iaci doku vysvetli individulnos ako aj zalenenos osobnosti do socilneho prostredia a ich podiel na duevnom zdrav. Primeran interpretcia (nielen) psychologickch poznatkov uahuje sebapoznvanie, nabda k sebakontrole, sebavzdelvaniu a k zujmu o duevn hygienu a k starostlivosti o duevn zdravie seba a svojich blzkych, prispeje k prprave na vysok kolu a pracovn zaradenie,

    samostatn, pohotov a vhodn uplatnenie osvojench poznatkov , postojov morlnych hodnt pri vklade, posudzovan a rieen situci, ktor navodzuje socilna skutonos (napr. vchova, partnersk vzahy, medzigeneran vzahy, budca profesionlna orientcia iaka, zamestnanos/nezamestnanos, ivotn tl a duevn zdravie ). Poznvanie duevnho ivota loveka umouje iakom orientova sa v poznvan a chpan seba, inch ud , vedome zdokonaova komunikciu, medziudsk vzahy a tvori vlastn ivotn tl.

    Veobecn cie maturitnej skky je konkretizovan v iastkovch cieoch. Konkretizovan truktra iastkovch cieov je formulovan v troch hierarchicky usporiadanch rovniach. To znamen, e od prezentovania vedomostnej rovne (rove A : vedomosti, porozumenie ) iak postupuje k prezentovaniu schopnosti analyzova a vysvetova situcie, riei situcie a problmy (rove B : analza, interpretcia a aplikcia), argumentova, obhajova, hodnoti svoje vroky, postupy, postoje a rieenia (rove C : syntza, posudzovanie a tvorba vlastnch postupov).

    Obsah cieovch poiadaviek na vedomosti a zrunosti maturantov je vymedzen pojmami, kategriami, javmi a vzahmi medzi nimi z tchto tematickch okruhov: veobecn psycholgia psycholgie osobnosti a iastone vvinov psycholgia socilna psycholgia

  • 2.1 Veobecn psycholgia

    Obsah Predmet psycholgie. Zalenenie psycholgie do rmca vedeckch discipln. Psychologick

    disciplny. Psycholgia ako veda a jej hranice. Psychika. Determincia psychiky. Formy, obsahy duevnho ivota (psychick procesy, psychick stavy, psychick vlastnosti). Metdy pouvan v psycholgii (pozorovanie, rozhovor, experiment, testy, analza dokumentov) a etika ich pouitia. Psychologick smery (trukturalizmus, asocianizmus, reflexolgia, behaviorizmus, tvarov psycholgia, kognitvna psycholgia, hlbinn psycholgia, humanistick psycholgia).

    Poiadavky na vedomosti a zrunosti

    2.1.1 Definova, popsa , charakterizova, vymenova zkladn pojmy, kategrie, javy Definujte pociovanie, pam at. Popte proces vnmania, schmu vovho konania, metdy na zskavanie informci, ... Charakterizujte determinanty psychiky, prevanie loveka, humanistick psycholgiu,... Vymenujte aplikovan psychologick disciplny, ostatn vedy o loveku, psychick procesy

    zmyslovho poznvania, ...

    2.1.2 Interpretova, analyzova, vysvetova, triedi zkladn pojmy, kategrie. javy Vysvetlite determinciu psychiky, pouitie psychologickch metd, funkciu pozornosti, ... Zorate pojmy sprvanie konanie innos poda miery veobecnosti, mylienkov opercie

    poda nronosti, druhy pocitov ,... Interpretujte definciu myslenia, podstatn znaky jednotlivch psychologickch smerov.

    2.1.3 Porovna, zisova vzahy medzi javmi (prinu, nsledok, cie, prostriedok, vplyv, funkciu, inok, spsob ...), zoveobecni a konkretizova, ilustrova na prklade, aplikova Porovnajte pociovanie a vnmanie, jednotliv psychologick smery, vedy o loveku. Zistite vzahy : o me by prinou absencie zrakovch pocitov, o je prinou

    geometricko-optickch klamov, preo treba riei problmy. Ilustrujte vplyv socilneho uenia, ilustrujte vplyv socializcie na utvranie osobnosti loveka. Aplikujte poznatky: charakterizova svoju pam a pozornos a poveda, i ju me lovek

    zlepova , poveda, na ktorej rovni vovho konania najastejie zlyhva.

    2.1.4 Argumentova, hodnoti, tvori a posudzova svoje vroky, postoje, postupy, rieenia Potvrdi vplyv biologickej determincie psychiky v ivote loveka. Posdi vrok najlepie npady prichdzaj rno.

    2.2 Psycholgia osobnosti

    Obsah Osobnos defincia, osobnosti . Osobnos a prostredie (adaptcia, vvin, vchova).

    truktra osobnosti. rta a vlastnos. Typolgie osobnosti. Schopnosti. Inteligencia. Tvorivos. Poruchy intelektu. Charakter. Postoje. Potreby. Zujmy. Apircie. Ciele. Sebauvedomenie. Sebahodnotenie. Sebaobraz, Sebacta. Svedomie. Zrelos osobnosti. Rodina. Vchova. Vvinov tdi detstvo, dospelos, staroba. Osobnos a psychick zdravie. Zdravie. Nron ivotn situcie. Problmy. Konflikty. Frustrcia. Stres. Zvldanie nronch ivotnch situci. Lska, strach, smtok , rados, smiech, hnev, agresia v ivote loveka. Neurza. Depresia. Psychopatia. Vytvranie pozitvneho scenra ivota. ivotn tl. Psychohygiena.

    Poiadavky na vedomosti a zrunosti

    2.2.1 Definova, popsa , charakterizova, vymenova zkladn pojmy, kategrie, javy

  • Definujte osobnos zo psychologickho hadiska, nron ivotn situcie. Popte ako sa prejavuje prevanie stresovej situcie. Charakterizujte zujmy loveka, reakcie na frustrciu. Vymenujte typy temperamentu poda..., znaky zrelej osobnosti.

    2.2.2 Interpretova, analyzova, vysvetova, triedi zkladn pojmy, kategrie. javy Vysvetlite, preo charakterizujeme osobnos ako organick celok, vzah sprvanie flegmatika a innos nervovej sstavy.

    Vyjadrite vlastnmi slovami typick vlastnosti obbenho literrneho hrdinu. Analyzujte, zarate rados do rmca prejavov duevnho ivota, psychick zdravie ako stav loveka, popte nevyhnutn schopnosti pre svoju budcu profesiu, analyzujte svoj reim da.

    2.2.3 Porovna, zisova vzahy medzi javmi (prinu, nsledok, cie, prostriedok, vplyv, funkciu, inok, spsob ...), zoveobecni a konkretizova, ilustrova na prklade, aplikova Na konkrtnom prklade ukte ako charakter a postoje ovplyvuj sprvanie loveka, poda

    sprvania loveka uste o rtch osobnosti. Zistite v om me spova problm adaptcie na spoloensk normy. Porovnajte, ktor faktory udskho sprvania ohrozuj udsk zdravie dnes a ktor v minulosti. 2.2.4 Argumentova, hodnoti, tvori a posudzova svoje vroky, postoje, postupy, rieenia Porate svojmu spoluiakovi, ktor m problmy s dochvnosou a argumentujte preo. Vytvorte nvrh projektu Ako zniova trmu u iakov 1.ronka gymnzia

    2.3 Socilna psycholgia

    Obsah Predmet socilnej psycholgie. lovek a skupina. Socializcia. Socilne a in normy

    sprvania. Socilne uenie. Skupina. Klasifikcia skupiny. Socilna rola. Socilna status. Socilna pozcia. Vodcovstvo a vedenia skupiny. tly vedenia skupiny. Skupina a dav. Socilna identita Medzietnick vzahy. Tolerancia. Socilna komunikcia. Asertivita. Afilicia, samota, osamotenie. Agresia. Agresivita. Hostilita. ikanovanie. Prosocilne sprvanie.

    Poiadavky na vedomosti a zrunosti

    2.3.1 Definova, popsa, charakterizova, vymenova zkladn pojmy, kategrie, javy Definujte predmet socilnej psycholgie, socilnu skupinu, dav,... Popte prcu socilneho psycholga, druhy tlov vedenia skupiny, konflikt rol, ... Charakterizujte prosocilne sprvanie, neverblnu komunikciu, ... Vymenujte zkladn znaky socilnej skupiny, vymenujte socilne normy,...

    2.3.2 Interpretova, analyzova, vysvetova, triedi zkladn pojmy, kategrie. javy Vysvetli pojem socializcia, masov komunikcia, afilicia,... Interpretujte kedy a ako sa vytvraj/menia postoje, vznam normy pre socilnu skupinu,

    uri o je socilna skupina a socilny status ,...

    2.3.3 Porovna, zisova vzahy medzi javmi (prinu, nsledok, cie, prostriedok, vplyv, funkciu, inok, spsob ...), zoveobecni a konkretizova, ilustrova na prklade, aplikova Porovnajte rodinu ako primrnu skupinu s ostatnmi skupinami, m sa li socilna skupina a dav,

    socilnu rolu a pozciu, vysvetlite rozdiel v pojmoch osobnos rola identita. Rozdete skupiny poda jednotlivch kritri, charakterizujte vetky skupiny, ktorch je lenom, Konkretizujte, ktor z desatora asertvnych prv bolo pre konkrtneho iaka najprospenejie,

    konkretizujte pozitva jednotlivch tlov riadenia.

    2.3.4 Argumentova, hodnoti, tvori a posudzova svoje vroky, postoje, postupy, rieenia

  • Poste a vysvetlite vrok . tra Lska je vekch inov zrod., poste a vysvetlite udov mdros ..., poste predloen refert.

    pravy cieovch poiadaviek zo psychologie pre iakov so zdravotnm znevhodnenm

    Psycholgiu ako voliten predmet by si mali zvoli iaci, ktor zvldnu cieov poiadavky v plnom rozsahu. Poiadavky smerom k prave cieovch poiadaviek mu by len technickho charakteru.

    iaci so sluchovm postihnutm

    Cieov poiadavky zo psycholgie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami pre intaktnch iakov.

    iaci so zrakovm postihnutm

    Cieov poiadavky zo psycholgie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami pre intaktnch iakov.

    iaci s telesnm postihnutm

    Cieov poiadavky zo psycholgie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami pre intaktnch iakov.

    iaci so pecifickmi poruchami uenia

    Cieov poiadavky zo psycholgie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami pre intaktnch iakov.

    iaci s naruenou komunikanou schopnosou

    Cieov poiadavky zo psycholgie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami pre intaktnch iakov.

    iaci chor a zdravotne oslaben

    Cieov poiadavky zo psycholgie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami pre intaktnch iakov.

    iaci s pervazvnymi vvinovmi poruchami (s autizmom)

    Cieov poiadavky zo psycholgie pre tto skupinu iakov s toton s cieovmi poiadavkami pre intaktnch iakov.

Recommended

View more >