CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI ?· Stechiometria 8. Roztoky (pravé) 9. Chemické reakcie…

  • Published on
    15-Feb-2019

  • View
    212

  • Download
    0

Embed Size (px)

Transcript

ttny pedagogick stav, Pluhov 8, 830 00 Bratislava

CIEOV POIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUNOSTI MATURANTOV Z CHMIE

ROVE B

Bratislava 2004

VOD Cieom vyuovania chmie na gymnzich je zoznmi iakov s chmiou ako experimentl-

nou prrodnou vedou, s jej vplyvom na ostatn vedn odbory a na ben ivot. iaci sa maj naui pracova so zkladnou odbornou terminolgiou, vhodne prezentova odborn informcie a poznatky, analyzova problmy, aplikova poznatky pri rieen jednoduchch problmov, vytvra hypotzy a vyui ich pri rieen konkrtnych loh. Mali by chpa javy a procesy prebiehajce v prrode aj technickej praxi, logicky spja poznatky nadobudnut tdiom aj inch vednch odbo-rov a riei nastolen problmy. Chmia, ako predmet, ktor roziruje veobecn vzdelanie iakov, sasne poskytuje zklady nevyhnutn pre alie vzdelvanie (chemick odbory, medicna, envi-ronmentlne vedy a pod.).

Chmia je v rmci novej koncepcie maturitnej skky zaraden medzi veobecnovzdelvacie voliten predmety. Cieom maturitnej skky z chmie je overi, do akej miery si iaci osvojili po-znatky z jednotlivch oblast chmie a schopnos ich vyuitia v praxi.

Pri zostavovan katalgu cieovch poiadaviek na maturitu z chmie sme vychdzali z obsahu a rozsahu dostupnch uebnc chmie pre gymnzi a z platnch tandardov pre chmiu, priom vzhadom na potrebu inovova a aktualizova obsah chmie sme navrhli niektor odpora-n tmy. Kategrie cieovch poiadaviek na vedomosti a zrunosti

Cieov poiadavky na vedomosti a zrunosti, uvdzan v tomto materili, s spracovan pre extern aj intern as maturitnej skky z chmie. Rozdelili sme ich na tyri kategrie (Zapamta-nie a reprodukcia, Aplikcia, Pozorovanie a experiment, Prca s informciami), na ktor bude v externej a internej asti kladen rozdielny draz. V testovej asti sa bud kontrolova najm kom-petencie z kategri Zapamtanie, reprodukcia a Aplikcia, ale iastone aj z kategrie Pozorovanie a experiment (navrhn experiment, aplikova poznatky z experimentov realizovanch poas tdia). Z kategrie Prca s informciami s testom kontrolovaten len niektor kompetencie, a aj to ne-priamo, napr. prca s chemickmi tabukami, schmami a grafmi. To vak neznamen, e ostatnm schopnostiam (napr. praktick zrunosti, prca v skupine, vyjadrenie vlastnho nzoru a pod.) sa nem vo vyuovan chmie venova pozornos. Naopak, tieto musia by overovan a skan v internej asti vyej rovne prednostne.

alej uvdzame veobecn spsobilosti, ktor by mal iak maturujci z chmie preukza. Pre lepiu prehadnos neuvdzame vade vodn formulciu iak mus vedie, resp. iak mus by schopn.

1. Zapamtanie, reprodukcia:

pozna nzvy, daje, vzahy medzi veliinami, fakty, terie, pouva odborn terminolgiu, nzvoslovie, definova pojmy, veliiny, zkony, opsa chemick vedeck metdy / techniky, vymenova, uvies prklady, opsa znaky chemickch ltok, dejov a pod., nachdza svislosti medzi zloenm, truktrou a vlastnosami ltok, informova o dejoch v irch svislostiach.

2. Aplikcia:

porovnva, klasifikova, priradi, zaradi chemick ltky, vlastnosti, deje, hada svislos-ti a analyzova ich,

aplikova poznatky pri rieen chemickch loh a problmov svisiacich s benm ivo-tom, chemickmi vrobami, ochranou a tvorbou ivotnho prostredia,

pozna princpy chemickch dejov a javov a na zklade toho usudzova o ich dsledkoch, posudzova vzahy medzi vlastnosami ltok a priebehom chemickch dejov, uvies argumenty pre chemick a fyziklno-chemick deje,

2

dokza, ukza, zdvodni zkonitosti, svislosti, terie, hypotzy, vznam vedeckch ob-javov.

3. Pozorovanie a experiment:

pozorova chemick ltky, chemick reakcie, deje a javy, zaznamenva priebeh a vsledky pozorovan, spracova ich vo forme tabuliek, grafov a schm,

vytvori hypotzy a navrhn experimentlny spsob ich overenia, ukza zkladn laboratrne zrunosti a uskutoni chemick experiment, vyhodnoti vsledky experimentu, formulova zvery a diskutova o nich, napsa laboratrny protokol, dodrova pravidl bezpenosti pri prci v chemickom laboratriu, prejavi schopnos samostatnej prce a prce v skupinch.

4. Prca s informciami:

vyhada v chemickej literatre (napr. MFCHT) informcie, daje, grafy, tabuky potrebn na rieenie problmu,

porozumie odbornmu textu, svislou formou strune zhrn jeho obsah a reagova na otzky tkajce sa textu,

vyhadva a spracovva informcie zskan z chemickej literatry, internetu a pod., a vedie ich vyui pri tvorbe refertov a projektov,

pracova s modelmi zlenn, pracova s potaovm softvrom urenm na modelovanie truktr molekl a pod., vyjadri vlastn nzor na aktulne problmy svisiace s chmiou (zneisovanie a ochrana

ivotnho prostredia, zskavanie energie a pod.). Tmy cieovch poiadaviek

Tmy cieovch poiadaviek pokrvaj uivo chmie vetkch ronkov na gymnzich. Z-rove slia na rchlejiu orientciu v cieovch poiadavkch pre extern ale aj intern as matu-ritnej skky. Veobecn, fyziklna a anorganick chmia

1. Ltky prvky, zleniny, zmesi 2. Zloenie a truktra atmov 3. PSP 4. Chemick vzby 5. Skupenstv ltok 6. Nzvoslovie anorganickch ltok 7. Stechiometria 8. Roztoky (prav) 9. Chemick reakcie

10. Termochmia 11. Chemick kinetika 12. Chemick rovnovha 13. Kyseliny a zsady 14. Oxidcia a redukcia 15. Zracie reakcie 16. Anorganick zleniny

16.1. s-prvky a ich vlastnosti 16.2. Prvky 13. a 14. skupiny (III.A a IV.A) 16.3. Prvky 15. skupiny (V.A) 16.4. Prvky 16. skupiny (VI.A) 16.5. Prvky 17. a 18. skupiny (VII.A a VIII.A)

3

16.6. d-prvky a ich vlastnosti

Organick chmia a biochmia 17. Charakteristika a rozdelenie organickch zlenn 18. Uhovodky 19. Derivty uhovodkov

19.1. Derivty uhovodkov rozdelenie, halognderivty 19.2. Duskat derivty uhovodkov nitroderivty, amny 19.3. Kyslkat derivty uhovodkov hydroxyderivty, tery 19.4. Karbonylov zleniny - aldehydy, ketny 19.5. Karboxylov kyseliny 19.6. Derivty karboxylovch kyseln

20. Prrodn ltky 20.1. Heterocyklick zleniny, alkaloidy 20.2. Lipidy, mydl 20.3. Sacharidy 20.4. Bielkoviny 20.5. Nukleov kyseliny, ATP, proteosyntza

21. Zklady biochmie 21.1. Chemick zloenie a znaky ivch sstav 21.2. Vitamny 21.3. Enzmy, hormny 21.4. Fyziklnochemick deje v ivch sstavch 21.5. Biosyntza a metabolizmus sacharidov 21.6. Biosyntza a metabolizmus lipidov a bielkovn 21.7. Citrtov cyklus. Koncov oxidan reazec

22. Chmia ako prrodn veda Cieov poiadavky pecifikovan pre jednotliv tmy a podtmy

V tejto asti podrobne pecifikujeme poiadavky na vedomosti, zrunosti a schopnosti, ktor bud u maturantov z chmie na zkladnej rovni - B overovan. Jednotliv tmy s podrobne roz-pracovan tak, aby bolo jasn, do akej miery m iak dan uivo ovlda (a ktor informcie s u nad rmec maturitnej skky na rovni B odporan tmy).

pecifick ciele nie s uebnmi osnovami chmie a nie s ani metodickm materilom pre vyuovanie jednotlivch tematickch celkov. S sborom vstupnch kompetenci, ktor m iak maturujci z chmie na zkladnej rovni preukza.

V kategrii 3. Pozorovanie a experiment: neuvdzame, e iak mus vedie napsa labora-trny protokol, vyhodnoti vsledky a diskutova o nich a pod. Tieto schopnosti sa bud samozrejme od iakov poadova. Pre prehadnos alej neuvdzame vodn formulciu iak vie, resp. iak je schopn. 1. Ltky prvky, zleniny, zmesi 1. Zapamtanie, reprodukcia:

definova pojmy astica, prvok, zlenina, chemick ltka (chemick indivduum), zmes homognna, koloidn, heterognna; sstava (izolovan, uzavret, otvoren), homognna (rovnorod), heterognna (rznorod) sstava, fza,

informova o vzname pojmov prrodn ltka, skupenstvo ltky, plazma, syntetick ltka, e-nergia; destilcia, filtrcia, dekantcia, sedimentcia, sublimcia, extrakcia, krytalizcia.

2. Aplikcia:

4

uri poet fz a zloiek v danch zmesiach, rozli a porovnva typy zmes a sstav, odli od seba molekuly prvkov a zlenn, uvies prklady plynnho, kvapalnho, tuhho skupenstva; prrodnch a syntetickch ltok,

rznych typov zmes a sstav (izolovan, uzavret, otvoren); chemickch ltok, zmes, prv-ku, zleniny.

3. Pozorovanie a experiment:

pozna a uplatova zsady bezpenosti pri prci v chemickom laboratriu, pozna a pomenova zkladn laboratrne sklo a pomcky, navrhn a zostavi jednoduch aparatru na prpravu zmes a oddeovanie zloiek zmes se-

dimentciou, filtrciou, krytalizciou, sublimciou a destilciou, navrhn a uskutoni experimenty zaloen na oddeovan zloiek zmes pouvanch

v domcnosti. 2. Zloenie a truktra atmov 1. Zapamtanie, reprodukcia:

opsa zloenie jadra atmu (p, n) a truktru elektrnovho obalu atmu (elektrnov vrst-vy),

definova pojmy atm, elektrn, protn, neutrn, atmov orbital, valenn vrstva, valenn elektrny, elektrnov konfigurcia atmu, protnov (atmov) slo Z, nuklenov (hmot-nostn) slo A, neutrnov slo, nuklid, izotopy, katin, anin.

2. Aplikcia:

porovna relatvny nboj a hmotnos neutrnu, protnu a elektrnu, uri poet elektrnov na jednotlivch vrstvch (K, L, M, N, ...) atmu danho prvku, zakresli tvary s, p, d orbitalov a vedie ich poty (vzhadom na priestorov orientciu), uri poet n, e, p v atme elektroneutrlneho prvku a inov na zklade znalosti A, Z a nbo-

ja inu, uri poet elektrnov na valennej vrstve atmu danho prvku ak je znme Z, uvies prklady izotopov a nuklidov.

4. Prca s informciami:

v chemickch tabukch vyhada protnov a atmov sla prvkov. 3. Periodick systm prvkov (PSP) 1. Zapamtanie, reprodukcia:

reprodukova periodick zkon, opsa periodick tabuku (PT) ako grafick vyjadrenie PSP (krtku aj polodlh), pozna trivilne nzvy skupn prvkov (alkalick kovy, kovy alkalickch zemn, halogny,

chalkogny, vzcne plyny), definova pojmy skupiny a peridy PT, elektronegativita prvkov, 1. ionizan energia, elek-

trnov afinita, prechodn prvky, oxidcia, redukcia, opsa usporiadanie atmov prvkov v polodlhej PT.

2. Aplikcia:

uri maximlne a minimlne mon oxidan slo atmov danch prvkov v zleninch na zklade ich postavenia v PT,

objasni vznam PSP a PT,

5

porovna elektronegativitu, 1. ionizan energiu prvkov na zklade ich postavenia v PT (s, p prvky),

usdi na zklade postavenia prvku v PT o jeho chemickch vlastnostiach a vlastnostiach je-ho zlenn (redoxn a acidobzick) s a p prvky,

zaradi prvok medzi kovy, nekovy, s, p, d prvky, na zklade potu elektrnov na valennej vrstve uri, v ktorej peride a skupine PT sa na-

chdza dan prvok (a naopak), 3. Pozorovanie a experiment:

vytvori hypotzu a overi experimentom vlastnosti prvkov v hlavnch a vedajch podsku-pinch a v peridach (voliten tma).

4. Prca s informciami:

v MFCH tabukch vyhada fyziklne a chemick vlastnosti prvkov.

4. Chemick vzby 1. Zapamtanie, reprodukcia:

definova pojmy vzbovos, donor, akceptor elektrnu, chemick vzba, vzbov energia, vzbov uhol, dka vzby, von elektrnov pry, polarita vzby, polarita molekuly (nie diplov moment), radikly, molekula.

2. Aplikcia:

vysvetli energetick zmeny spojen so vznikom a znikom vzby (disocian energia, vz-bov energia) a posdi vzah s pevnosou vzby,

uri vzbovos atmu v molekule, porovna s teoretickm predpokladom z PSP, porovna polaritu kovalentnch vzieb v danch molekulch (rozdiel elektronegativt), vysvetli princp vzby kovalentnej, polrnej, nepolrnej, jednoduchej, nsobnej, inovej,

vodkovej, kovovej vzby, van der Waalsovch sl, opsa vplyv faktorov na vekos vzbovho uhlu (nevzbov elektrnov pry, nsobn

vzby) a na dku chemickej vzby (nsobn vzby), porovna fyziklne vlastnosti ltok ako dsledok chemickej vzby, uvies argumenty pre charakteristick vlastnosti kovov a elektrolytov, uvies argumenty pre truktru krytalickch mrieok (inov, molekulov, kovov, kova-

lentn krytl) z hadiska vzieb a vlastnost, stabilitu molekuly N2, anomliu vody, porovna vlastnosti H2S a H2O, HF a HCl, NH3 a PH3, etanol a dietylter, etanol a kyselina

octov ako dsledok vzieb v molekulch, nakresli geometriu a elektrnov truktrne vzorce molekl H2O, NH3, BeCl2, BF3, CH4,

CO2, H2S, H2O2, C2H4, C2H2, CH3Cl, CO, HX, CCl4, X2, CH3OH, CH3OCH3, CH3COOH, H3O+.

napsa zpis valennch sfr atmov H, Na, K, Be, Mg, Ca, B, N, C, O, F, He, Ne, S, halo-gny, naprklad , O :

zaradi vzby v danch zleninch k jednotlivm typom vzieb (H2O, NH3, BeCl2, BF3,

CH4, CO2, H2S, H2O2, C2H4, C2H2, CH3Cl, CO, HX, CCl4, X2, CH3OH, CH3OCH3, CH3COOH, NaX, KX, CaX2, H3O+).

3. Pozorovanie a experiment:

vytvori hypotzu a overi experimentom vlastnosti zlenn s kovalentnou vzbou polrnou a nepolrnou (voliten tma).

4. Prca s informciami: zostavi modely molekl uvedench hore,

6

vyhada v literatre, asopisoch a na internete informcie o rieen problmov svisiacich s problematikou chemickch vzieb a truktr molekl (polarita vzby, vzbovos, elektro-negativita).

5. Skupenstv ltok 1. Zapamtanie, reprodukcia:

pozna pojmy dvojatmov molekuly plynov; var kvapaliny, vyparovanie, kondenzcia, vo-dkov vzby v kvapalinch a krytalickch ltkach; krytalick ltka, amorfn ltka, teplota topenia, tuhnutia, difzia plynov,

charakterizova typ vzieb v dvojatmovch molekulch plynov, typ vzieb medzi moleku-lami kvapaln, truktru inovch krytlov, truktru atmovch krytlov, truktru mole-kulovch krytlov, kovov krytalick mrieku.

2. Aplikcia:

porovna rzne skupensk stavy (s, l, g pohyb astc, praliv sily a vzdialenos medzi asticami),

porovna vlastnosti skupenskch stavov H2O ako dsledok typu vzieb, aplikova poznatky o type vzby a hada svislosti medzi chemickmi a fyziklnymi vlast-

nosami ltok a ich krytalickou truktrou (napr. inov krytly - vedenie elektrickho pr-du v tavenine, rozpustnos v polrnych rozpadlch, krehkos, topenie pri vysokch teplo-tch; molekulov krytly nevodivos ani v tavenine, rozpustnos v nepolrnych rozpad-lch, sublimcia, prchavos; kovov krytly elektrick vodivos, kujnos, anos, kreh-kos, tvrdos, lesk, hustota a pod.),

porovna truktru a typ vzieb v grafite a diamante a ich tvrdos a elektrick vodivos, vysvetli princp skupenskch premien na konkrtnych prkladoch.

3. Pozorovanie a experiment:

pozorova a overi experimentom vplyv teploty na vlastnosti ltok (skupensk premeny) a ich vyuitie, vedenie elektrickho prdu v elektrolytoch.

4. Prca s informciami:

zostavi modely krytalickch truktr poda dostupnch uebnch pomcok (NaCl, grafit), vyhada v literatre, resp. na internete informcie o vplyve teploty na vlastnosti ltky.

6. Nzvoslovie anorganickch ltok 1. Zapamtanie, reprodukcia:

definova pojem oxidan slo atmu prvku v zlenine, pozna a zapsa znaky, slovensk nzvy prvkov s, p, d (V, Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn, Ag,

Cd, W, Os, Ir, Pt, Au, Hg). (Nie lantanoidy a aktinoidy len vedie, e existuj.), napsa vzorce molekuly prvku kyslk, dusk, sra, fosfor, vodk, halognov (O2, N2, S8, P4, H2,

X2), pomenova a zapsa vzorce: voda, sulfn, metn, amoniak, peroxid vodka, informova o vzname pojmov chemick vzorec, stechiometrick (empirick) vzorec, mole-

kulov (sumrny) vzorec, funkn (racionlny) vzorec, truktrny (kontitun) vzorec, truktrny elektrnov vzorec, uvies prklady.

2. Aplikcia:

uri oxidan sla jednotlivch prvkov v zleninch, oxidan sla atmov prvkov (0), (rmska slica ako prav horn index),

poui pravidl...

Recommended

View more >