Eurobarometer Európskeho parlamentu (EB/EP 79.5)€¦ · 4 -Sociálne veci a zamestnanosť sú najdôležitejšou rozpotovou prioritou pre respondentov v eurozóne (53 % oproti 43

1

Generálne riaditeľstvo komunikácie

ODDELENIE MONITOROVANIA VEREJNEJ MIENKY

Bruxelles, août 2013

Eurobarometer Európskeho parlamentu (EB/EP 79.5)

SOCIÁLNO-DEMOGRAFICKÉ ZAMERANIE

Hospodárska a sociálna časť

Pokrytie: EÚ 27/EÚ 28

Kategória obyvateľov: 27 624 Európanov vo veku 15 rokov a viac

Metodika: osobne (CAPI)

Realizácia prieskumu: 7. – 23. júna 2013, prieskum uskutočnila spoločnosť

TNS opinion

ÚVOD 2

A. ÚLOHA EURA .............................................................................................................. 7

B. AKÁ JE EUROZÓNA V ROKU 2025? ...................................................................... 16

C. ROZPOČET EURÓPSKEJ ÚNIE ............................................................................... 25

D. TRI INICIATÍVY NA ZLEPŠENIE VÝKONNOSTI EURÓPSKEHO

HOSPODÁRSTVA.................................................................................................................. 35

E. EURÓPANIA A GLOBALIZÁCIA V ROKU 2025................................................... 45

Keďže Chorvátsko pristúpilo k EÚ 1. júla 2013, t. j. osem dní po ukončení tohto terénneho

prieskumu, niektoré otázky boli v prípade tejto krajiny mierne upravené, aby mohli byť

výsledky zmysluplne začlenené do tohto prieskumu Eurobarometer.

UPOZORNENIE

Prieskum uskutočnila spoločnosť TNS opinion formou osobných rozhovorov s 27 624 občanmi

v 28 krajinách EÚ. Výsledky sú vyjadrené buď na úrovni EÚ 28 (v prípade nových otázok),

alebo formou tendencií pre EÚ 27.

Tento prieskum EP je doplnený jednou otázkou, ktorú 23. júla 2013 uverejnila Európska

komisia v rámci prieskumu Standard Eurobarometer (EB 79.3).

Oddelenie monitorovania verejnej mienky

Jacques Nancy +32 2 284 24 85

[email protected]

mailto:[email protected]

2

Vek Pohlavie Pracovné

zaradenie

V eurozóne/mimo

eurozóny

ÚVOD

Z preskúmania výsledkov podľa pohlavia, veku a druhu pracovného zaradenia Európanov,

ako aj priradenia do skupiny krajín (v eurozóne/mimo eurozóny) vyplývajú určité sociálno-

demokratické tendencie.

Rozdiely medzi pohlaviami sú celkovo málo výrazné, aj keď možno konštatovať, že u

mužov prevláda pocit, že euro vo všeobecnosti zmiernilo negatívne dôsledky krízy, zatiaľ

čo ženy sú vo všeobecnosti citlivejšie k sociálnym témam.

Rozdiely medzi vekovými skupinami sú výraznejšie: mladí (15 – 24 rokov) častejšie

dávajú prednosť koordinovanej reakcii členských štátov na krízu a chcú, aby EÚ míňala

svoje rozpočtové prostriedky na vzdelávanie a odbornú prípravu. Najstaršia veková skupina

(55+) sa najčastejšie domnieva, že rozpočet EÚ je príliš vysoký.

Určité rozdiely existujú medzi kategóriami týkajúcimi sa pracovného zaradenia:

manažéri sú najpozitívnejší, pokiaľ ide o úlohu eura v kontexte krízy, a samostatne

zárobkovo činné osoby si myslia, že prioritou rozpočtu EÚ má byť rast. Osoby

v domácnosti a nezamestnaní sú najmenej presvedčení o tom, že Európska únia má

najlepšiu pozíciu, aby im do roku 2025 priniesla najefektívnejšie využívanie pozitívnych

účinkov globalizácie alebo ich ochránila pred jej negatívnymi účinkami.

Pomerne výrazné rozdiely sú medzi respondentmi z eurozóny a respondentmi z krajín

mimo nej: prví dávajú jasne prednosť koordinovaným opatreniam a najčastejšie sa

domnievajú, že reforma bankového systému bude najúčinnejšia na európskej úrovni, zatiaľ

čo druhí sú viac naklonení individuálnym riešeniam a myslia si, že väčšiu účinnosť reformy

finančného systému zabezpečenia vnútroštátne opatrenia.

Podrobne:

Reakcie na krízu: väčšina respondentov sa v súvislosti s bojom proti kríze prikláňa ku

koordinovaným opatreniam medzi členskými štátmi (okrem respondentov z krajín

mimo eurozóny). Zamestnanosť ostáva v kontexte krízy zďaleka najvyššou prioritou

EÚ.

- Všetky kategórie Európanov a osobitne manažéri (61 %) a študenti (58 %)

dávajú prednosť koordinovaným opatreniam pred individuálnymi.

- Na druhej strane, pri tejto téme existujú veľké rozdiely medzi krajinami

v eurozóne a krajinami mimo nej: respondenti v krajinách mimo eurozóny

uprednostňujú individuálne opatrenia (49 % oproti 41 % pre koordinované

opatrenia), zatiaľ čo v eurozóne je to naopak (36 % oproti 55 %). Európska

únia je aktér, ktorý je najúčinnejšie schopný čeliť kríze najmä pre študentov

(27 %), vekovú kategóriu 15 – 24 rokov (25 %) a respondentov z eurozóny

(23 %). Zatiaľ čo vo všetkých kategóriách sa odpovede delia pomerne

3

rovnomerne medzi Európsku úniu a národné vlády, v krajinách mimo eurozóny

sú na prvom mieste národné vlády (27 %).

- Najvyššou prioritou EÚ v kontexte krízy musí byť zamestnanosť osobitne

pre nezamestnaných (83 %). Kúpna sila a verejný dlh sa častejšie spomínajú

v eurozóne, zatiaľ čo bývanie v krajinách mimo nej.

Úloha eura: vo všetkých kategóriách respondentov prevláda pocit, že euro nepomohlo

zmierniť dôsledky krízy, aj keď pocit, že euro znížilo dôsledky krízy, je v porovnaní so

septembrom 2011 silnejší.

V krajinách mimo eurozóny sú respondenti rozdelení v otázke, či ich krajina prijme

jednotnú menu v roku 2025.

- Muži (41 %) a manažéri (43 %) mierne prevládajú nad ženami (35 %), osobami

v domácnosti a nezamestnanými (34 % v obidvoch prípadoch) v názore, že euro

prispelo k zmierneniu dôsledkov krízy. Takmer žiadny rozdiel neexistuje medzi

jednotlivými vekovými skupinami.

- V krajinách mimo eurozóny si väčšina žien myslí, že ich krajina prijme jednotnú

menu v roku 2025 (47 % „áno“ oproti 44 % „nie“), zatiaľ čo muži sú

skeptickejší (45 % „áno“ oproti 48 % „nie“).

- Osoby mladšie ako 40 rokov, osoby v domácnosti a nezamestnaní z krajín mimo

eurozóny sú väčšinou presvedčení, že ich krajina prijme euro v roku 2025.

Naopak, osoby staršie ako 40 rokov, samostatne zárobkovo činné osoby

a manažéri si myslia, že ich krajina si ponechá svoju národnú menu.

Rozpočet EÚ za „primeraný“ považujú všetky kategórie Európanov a najmä muži

(42 %), mladí vo veku 15 – 24 rokov (43 %), manažéri (47 %) a zamestnanci (49 %).

- Muži (25 %), osoby mladšie ako 40 rokov (24 %) a manažéri (25 %) si častejšie

ako ženy (19 %), osoby staršie ako 55 rokov (19 %) a dôchodcovia (19 %)

myslia, že rozpočet EÚ je príliš nízky.

- U respondentov v eurozóne (25 %) častejšie prevláda názor, že rozpočet je

„príliš nízky“, než mimo nej (17 %).

Rozpočtové priority Európskej únie sa výrazne líšia medzi jednotlivými kategóriami

respondentov.

- Muži (50 %) a samostatne zárobkovo činné osoby (55 %) dávajú na prvé miesto

rast.

- Ženy (52 %), osoby v produktívnom veku (52 % osôb vo veku 25 – 54 rokov),

robotníci (51 %), osoby v domácnosti (50 %) a nezamestnaní (57 %)

uprednostňujú sociálne veci a zamestnanosť.

- Podľa mladých vo veku 15 – 24 rokov (51 %) a študentov (54 %) by EÚ mala

svoje rozpočtové prostriedky používať predovšetkým v oblasti vzdelávania

a odbornej prípravy.

4

- Sociálne veci a zamestnanosť sú najdôležitejšou rozpočtovou prioritou pre

respondentov v eurozóne (53 % oproti 43 % v krajinách mimo eurozóny).

Takisto väčší počet respondentov z eurozóny než mimo nej uviedol vzdelávanie

a odbornú prípravu (48 % oproti 36 %) a vedecký výskum (25 % oproti

16 %).

- Respondenti z krajín mimo eurozóny si myslia, že najdôležitejšou rozpočtovou

prioritou by mal byť rast (47 %).

Vo všeobecnosti sa väčšina Európanov domnieva, že celková reforma bankového

systému by bola účinnejšia na európskej úrovni, a to aj napriek tomu, že ich názory

sa rozchádzajú v otázke záruky na bankové vklady občanov.

- Muži, respondenti vo veku 40 – 54 rokov (okrem podpory problémových

bánk) a manažéri si najčastejšie myslia, že jednotlivé opatrenia na reformu

bankového systému by boli účinnejšie na európskej úrovni.

- Ženy (46 %), osoby staršie ako 55 rokov (48 %), osoby v domácnosti (48 %)

a dôchodcovia (47 %) si väčšinou myslia, že záruka na bankové vklady by

bola účinnejšia na vnútroštátnej úrovni.

- Veľké rozdiely sa zistili medzi respondentmi z eurozóny a mimo nej: respondenti z eurozóny si vždy častejšie myslia, že tieto jednotlivé opatrenia by

boli účinnejšie na európskej úrovni. Na druhej strane, v krajinách mimo

eurozóny by účinnosť bola lepšia na vnútroštátnej úrovni pri troch zo štyroch

opatrení.

Pokiaľ ide o zvýšenie výkonu európskeho hospodárstva, Európania si myslia, že

najskôr sa musí zlepšiť vzdelávanie a odborná príprava. Ďalšie iniciatívy uviedla

menej ako jedna tretina Európanov s pomerne malými rozdielmi medzi jednotlivými

kategóriami respondentov.

- Mladí (53 %) a študenti (55 %) najčastejšie uviedli zlepšenie vzdelávania

a odbornej prípravy, ktoré vedie vo všetkých kategóriách.

- Zjednodušenie zakladania nových podnikov o niečo častejšie uviedli osoby

vo veku 25 – 39 rokov (34 %) a najmä nezamestnaní (39 %).

- Muži (34 %), respondenti vo veku 40 – 54 rokov (33 %) a najmä manažéri

(41 %) častejšie uviedli investície do výskumu a inovácií.

- Prvých päť iniciatív častejšie uviedli respondenti z eurozóny, z toho

osobitne investície do výskumu a inovácií (35 % oproti 24 %). Naopak,

v krajinách mimo eurozóny boli častejšie uvedené investície do dopravy (18 %

oproti 9 % v eurozóne).

Európania a globalizácia v roku 2025: EÚ je najefektívnejším aktérom pri

zabezpečovaní najefektívnejšieho využívania pozitívnych účinkov globalizácie, ale aj

pri ochrane pred jej negatívnymi účinkami (narovnako s národnými vládami). Čína,

výrazne na čele, a Spojené štáty budú podľa respondentov najvýkonnejšími

ekonomikami v roku 2025.

5

- Muži častejšie ako ženy uviedli EÚ, ale aj všetkých ostatných aktérov,

v súvislosti s využívaním pozitívnych účinkov globalizácie v roku 2025, ale aj

v súvislosti s ochranou pred jej negatívnymi účinkami. Vysvetlením je častejšia

odpoveď „neviem“ u žien (22 % oproti 14 % mužov v prípade využívania

pozitívnych účinkov; 23 % oproti 15 % mužov v prípade ochrany pred

negatívnymi účinkami).

- Európsku úniu častejšie uviedli mladí vo veku 15 – 24 rokov (53 % v prípade

využívania pozitívnych účinkov; 52 % v prípade ochrany pred negatívnymi

účinkami), študenti (57 %; 54 %) a manažéri (55 %; 56 %). Manažéri zároveň

častejšie ako priemer uviedli národné vlády, ktoré postavili na čelo aktérov

chrániacich obyvateľov pred negatívnymi účinkami globalizácie (58 %).

- V krajinách mimo eurozóny sú národné vlády aktérom, ktorý najlepšie ochráni

obyvateľov pred negatívnymi účinkami globalizácie v roku 2025 (53 % oproti

47 % pre EÚ). V eurozóne je to naopak (46 % oproti 49 %).

6

7

A. ÚLOHA EURA

8

DÔRAZ NA VEK

1. Výsledky za Európsku úniu

Q35 Mohli by ste mi povedať, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Euro celkovo zmiernilo negatívny dopad krízy.

Vekové s

kupin

y

Ú

LO

HA E

URA

9

2. Národné výsledky

ÚLO

HA E

URA

Vekové s

kupin

y

10

DÔRAZ NA POHLAVIE



Pohla

vie

.

ÚLO

HA E

URA

11


ÚLO

HA E

URA

Pohla

vie

.

12

DÔRAZ NA POVOLANIE



Pro

fesijné s

kupin

y

ÚLO

HA E

URA

13


ÚLO

HA E

URA

Pro

fesijn

é s

kupin

y

14

DÔRAZ NA EUROZÓNU/KRAJINY MIMO EUROZÓNY



Euro

zóna -

Mim

o E

uro

zóny

ÚLO

HA E

URA

15


ÚLO

HA E

URA

Euro

zóna - M

imo E

uro

zóny

16

B. AKÁ JE EUROZÓNA V ROKU 2025?

Táto otázka sa položila iba v krajinách mimo eurozóny

17


18

DÔRAZ NA VEK

1. Výsledky krajín mimo eurozóny

Q36 Myslíte si, že do roka 2025 prijme (NAŠA KRAJINA) euro?


Vekové s

kupin

y

AKÁ J

E E

URO

ZÓ

NA V

RO

KU

2025?

19



AKÁ JE

EU

RO

ZÓ

NA V

RO

KU

2025?

Vekové s

kupin

y

20

DÔRAZ NA POHLAVIE




Pohla

vie

.

AKÁ J

E E

URO

ZÓ

NA V

RO

KU

2025?

21



AKÁ JE

EU

RO

ZÓ

NA V

RO

KU

2025?

Pohla

vie

.

22

DÔRAZ NA POVOLANIE




Pro

fesijné s

kupin

y

AKÁ J

E E

URO

ZÓ

NA V

RO

KU

2025?

23



AKÁ JE

EU

RO

ZÓ

NA V

RO

KU

2025?

Pro

fesijn

é s

kupin

y

24

25

C. ROZPOČET EURÓPSKEJ ÚNIE

26

DÔRAZ NA VEK


Q41 Celkový rozpočet EÚ predstavuje viac-menej 1 % z celkového hrubého domáceho produktu (HDP) všetkých členských štátov, t. j. okolo 145 miliárd EUR. Povedali

by ste, že tento podiel je príliš vysoký, primeraný alebo príliš malý?

Vekové s

kupin

y

RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ

ÚN

IE

27


RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ Ú

NIE

Vekové s

kupin

y

28

DÔRAZ NA POHLAVIE




Pohla

vie

.

RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ

ÚN

IE

29


RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ Ú

NIE

P

ohla

vie

.

30

DÔRAZ NA POVOLANIE




Pro

fesijné s

kupin

y

RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ

ÚN

IE

31


RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ Ú

NIE

Pro

fesijn

é s

kupin

y

32





Euro

zóna -

Mim

o E

uro

zóny

RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ

ÚN

IE

33


RO

ZPO

ČET E

URÓ

PSKEJ Ú

NIE

E

uro

zóna - M

imo E

uro

zóny

34

35

D. TRI INICIATÍVY NA ZLEPŠENIE VÝKONNOSTI EURÓPSKEHO

HOSPODÁRSTVA

36

DÔRAZ NA VEK


Q43 Ktoré tri iniciatívy by mohli najviac zlepšiť výkonnosť európskej ekonomiky? (MAX. 3 ODPOVEDE)

Vekové s

kupin

y

TRI

INIC

IATÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI

EU

RÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

37


TRI IN

ICIA

TÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI E

URÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

Vekové s

kupin

y

38

DÔRAZ NA POHLAVIE



Pohla

vie

.

TRI

INIC

IATÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI

EU

RÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

39


TRI IN

ICIA

TÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI E

URÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

Pohla

vie

.

40

DÔRAZ NA POVOLANIE



Pro

fesijné s

kupin

y

TRI

INIC

IATÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI

EU

RÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

41


TRI IN

ICIA

TÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI E

URÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

Pro

fesijn

é s

kupin

y

42




Euro

zóna -

Mim

o E

uro

zóny

TRI

INIC

IATÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI

EU

RÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

43


TRI IN

ICIA

TÍV

Y N

A Z

LEPŠEN

IE V

ÝKO

NN

OSTI E

URÓ

PSKEH

O H

OSPO

DÁRSTVA

Euro

zóna - M

imo E

uro

zóny

44

45

E. EURÓPANIA A GLOBALIZÁCIA V ROKU 2025

1. Najlepšie postavení aktéri, ktorí vám umožnia ťažiť z pozitívnych účinkov

globalizácie

46

DÔRAZ NA VEK


Q37T Ktorý z nasledujúcich aktérov vám v roku 2025 podľa vášho názoru umožní najefektívnejšie využívať pozitívne účinky globalizácie? Po prvé? A po druhé? (2 MOŽNÉ ODPOVEDE)

Vekové s

kupin

y

E

URÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

47


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Vekové s

kupin

y

48

DÔRAZ NA POHLAVIE



Pohla

vie

.

EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

49


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Pohla

vie

.

50

DÔRAZ NA POVOLANIE



Pro

fesijné s

kupin

y

EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

51


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Pro

fesijn

é s

kupin

y

52




Euro

zóna -

Mim

o E

uro

zóny

EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

53


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Euro

zóna - M

imo E

uro

zóny

54

55

2. Najlepšie postavení aktéri, ktorí vás ochránia pred negatívnymi dopadmi

globalizácie

56

DÔRAZ NA VEK


Q38T A ktorý z nasledujúcich aktérov vás v roku 2025 bude podľa vášho názoru schopný najefektívnejšie chrániť pred negatívnymi účinkami globalizácie? Po prvé? A po druhé? (2 MOŽNÉ ODPOVEDE)

Vekové s

kupin

y

EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

57


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Vekové s

kupin

y

58

DÔRAZ NA POHLAVIE


Q38T A ktorý z nasledujúcich aktérov vás v roku 2025 bude podľa vášho názoru schopný najefektívnejšie chrániť pred negatívnymi účinkami globalizácie? Po prvé? A po druhé? (2 MOŽNÉ ODPOVEDE)

Pohla

vie

.

EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

59


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Pohla

vie

.

60

DÔRAZ NA POVOLANIE

1. Výsledky za Európsku úniu Q38T A ktorý z nasledujúcich aktérov vás v roku 2025 bude podľa vášho názoru schopný najefektívnejšie

chrániť pred negatívnymi účinkami globalizácie? Po prvé? A po druhé? (2 MOŽNÉ ODPOVEDE)

Pro

fesijné s

kupin

y

EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

61


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Pro

fesijn

é s

kupin

y

62


1. Výsledky za Európsku úniu Q38T A ktorý z nasledujúcich aktérov vás v roku 2025 bude podľa vášho názoru schopný najefektívnejšie

chrániť pred negatívnymi účinkami globalizácie? Po prvé? A po druhé? (2 MOŽNÉ ODPOVEDE)

Euro

zóna -

Mim

o E

uro

zóny

EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

63


EU

RÓ

PAN

IA A

GLO

BALIZ

ÁCIA

V R

OKU

2025

Euro

zóna - M

imo E

uro

zóny

Documents

Eurobarometer Európskeho parlamentu (EB/EP 79.5)€¦ · 4 -Sociálne veci a zamestnanosť sú najdôležitejšou rozpotovou prioritou pre respondentov v eurozóne (53 % oproti 43