31
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 1/31  Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolo nos#/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Publikácia bola vytvorená v rámci národného projektu ŠŠI: ,,Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ Autor: Mária Škodová Problematika hodnotenia a sebahodnotenia kvality školy (podkladová štúdia) Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolo nos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 1/31

 

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Publikácia bola vytvorená v rámci národného projektu ŠŠI:

,,Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ 

Autor: Mária Škodová

Problematika hodnotenia a sebahodnotenia kvality školy

(podkladová štúdia) 

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Page 2: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 2/31

2

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

 Nevidíme veci také, aké sú, ale také, akí sme my.

(Anais Nin)

Úvod

Kvalita školy je v súasnosti podmienkou jej prežitia (pokles populácie, boj o žiaka,

financovanie školy na žiaka...). Každá škola by si mala vypracova#  svoj vlastný systém

riadenia kvality, ktorý by sa vz#ahoval na všetky procesy prebiehajúce v škole a ktorý by

zah$'al všetkých jej zamestnancov.

Pre riadenie kvality školy je pod)a Tureka 1 dôležité dodržiavanie týchto zásad:

1.  Stanovte si za trvalý cie  permanentné zvyšovanie kvality školy na dosiahnutie

konkurencieschopnosti školy a na zaistenie jej perspektívy.

2.  Prijmite novú filozofiu – vedenie školy sa musí postavi# do ela zavádzania systému

riadenia kvality v škole, má prenies# ur ité kompetencie na uite)ov a žiakov. Má ich

 poveri#  úlohami, aby sa zvýšila ich vnútorná motivácia a angažovanos#  v oblasti

rozvoja školy i osobného rozvoja.

3.  Nespoliehajte sa na hromadnú kontrolu. Nemali by ste sa spolieha#  iba na ústne

alebo písomné skúšanie na konci ur itého obdobia, pretože ich výpovedná hodnota je

diskutabilná. Hodnotenie na konci ur itého obdobia už nemôže ma#  vplyvna zlepšenie produktivity žiakov. Hodnotenie by sa malo používa#  priebežne, a to

 predovšetkým na diagnostikovanie existujúceho stavu a na skvalitnenie procesu uenia

sa žiakov. Žiakov by ste mali naui# hodnoti# svoju vlastnú prácu.

4.  Spolupracujte so zákazníkmi. Vybudujte úinnú spoluprácu vo vnútri školy (medzi

vedením školy, uite)mi a žiakmi) i s vonkajšími zákazníkmi (medzi rodimi žiakov,

zamestnávate)mi absolventov školy, miestnou komunitou) na báze vzájomnej dôvery

a rešpektujte požiadavky zákazníkov.5.  Trvale a nepretržite zlepšujte svoje služby, najmä kvalitu vyuovacieho procesu.

Vedenie by sa malo poui#  z existujúcich chýb. Okrem toho má vytvori#  také

 podmienky v škole, aby uitelia chceli a mali možnos# sa vzdeláva# a stále sa rozvíja#.

6.  Organizujte !alšie vzdelávanie zamestnancov školy.  Zaínajúcich uite)ov treba

oboznámi#  so školskou kultúrou i s oakávaniami školy. Treba ich pripravi#  aj

na efektívne vyuovanie i na hodnotenie uebného procesu. V rámci *alšieho

1 Turek, I.: Kvalita vzdelávania. Iura Edition, 2009, s. 50 - 52.

Page 3: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 3/31

3

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

vzdelávania je potrebné pripravi# všetkých uite)ov školy na to, aby dokázali naui# 

svojich žiakov hodnoti# vlastnú prácu a efektívne sa ui#.

7.  Zorganizujte prácu vedenia. Vedenie školy by malo pracova#  pod)a hesla –

 Pomáha   a netresta . Medzi úlohy vedenia školy patrí aj spolupráca s uite)mi,

s rodimi, ale aj so žiakmi. Zmyslom tejto spolupráce je získa#  ich podporu

na úspešnú realizáciu vzdelávacích programov.

8.  Odstrá"te strach z pracoviska.  Strach na pracovisku znižuje úinnos#  práce.

Dôležité je rozdelenie zodpovednosti, ale aj kompetencií. Vedenie pritom uplat'uje

diferencované odme'ovanie.

9.  Odstrá"te bariéry medzi skupinami spolupracovníkov. Úinnos#  práce uite)ov

a žiakov sa zlepšuje, ak odstránite bariéry medzi skupinami spolupracovníkov. Okrem

 predmetových komisií vytvorte aj skupiny uite)ov, ktorí uia v tých istých triedach.

Vzniknú tak skupiny uite)ov vyuujúcich rôzne predmety a ich lenmi sa stanú aj

funkcionári školy. Pomôžete tým odstráni#  aj bariéry spolupráce medzi )u*mi

s rôznym postavením v školskej hierarchii.

10. Nepoužívajte frázy, výzvy, heslá ani rôzne slogany. Ak sú kompetencie,

zodpovednos#, ale aj odme'ovanie spravodlivo rozdelené, nebudete musie#  svojich

spolupracovníkov povzbudzova# heslami, frázami, pretože sa aj sami dokážu zapáli# 

 pre rozumnú vec. Ak sa vzdelávacie ciele aj napriek tomu nedosiahnu, potom je

 potrebné zlepši# systém a nezva)ova# neúspech na uite)ov.

11. Nepoužívajte %íselné argumenty. Nemali by ste preferova# hodnotenie známkami,

 pretože ich výpovedná hodnota je malá. Vôbec neodzrkad)uje napríklad kvalitu

výkonu ani rozvoj žiakov. Okrem toho sa známky môžu sta#  jediným cie)om

 pre žiakov (vonkajšia motivácia), o zákonite povedie k zníženiu úinnosti uebného

 procesu. +ažisko z „uenia sa žiakov“ sa postupne presunie na snahu o „dosiahnutie

dobrej známky“.12. Odstrá"te bariéry, ktoré bránia prežívaniu hrdosti na prácu.  Žiaci a uitelia

vo všeobecnosti chcú pracova#, resp. ui#  sa, a radi by boli hrdí na svoju prácu.

Prvoradou úlohou školy by preto malo by#  vybudovanie dobrého vz#ahu medzi

uite)mi a žiakmi.

13. Zabezpe%te, aby sa každý zamestnanec permanentne zdokonaoval. Škola môže

 prosperova#  iba vtedy, ak sa uitelia, žiaci, ale aj vedenie školy permanentne

vzdelávajú, a to tak vo svojom odbore, ako aj v pedagogických a psychologickýchdisciplínach.

Page 4: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 4/31

4

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

14. Zapojte všetkých zamestnancov do realizácie zmien. Bez aktívnej podpory vedenia

školy žiadna inovácia v škole nemôže by# úspešná. Iniciátorom zavedenia a uplatnenia

novej filozofie musí by#  vedenie školy. Angažovanos#  vedenia sa musí prejavi# 

na každom kroku – pri vytvorení novej štruktúry školy i pri „zabudovaní“ novej

filozofie do kultúry školy. Angažovanos#  vedenia je základným predpokladom

 podpory novej filozofie aj zo strany uite)ov a ostatných pracovníkov školy.

 Hodnotenie žiakov na vyu! ovaní je jediné hodnotenie v živote ! loveka, ktoré je vo svojej

 podstate systematické.  2  Všetky ostatné hodnotenia, s ktorými sa lovek v živote stretáva,

majú charakter až príliš všeobecný a znane náhodný. Systematickos#  hodnotenia žiakov

na vyuovaní vidíme v tom, že uite) si túto innos# vopred premyslí, pripraví, organizuje ju,

 pravidelne ju v ur itých asových intervaloch vykonáva a výsledky následne porovnáva

so zvolenými normami. A práve týmito kvalitami (systematickos#, permanentnos#) má

školské hodnotenie silný vplyv na povahu vyuovania, na intenzitu uebných inností žiakov

a na samotnú schopnos# sebahodnotenia žiakov.

Sebahodnotenie žiakov je orientované na ich vlastné výkony, na ich vlastnú prácu,

na zaznamenanie ich vlastného pokroku – teda sebahodnotenie v zmysle  sebareflexie. 

Podstatou sebareflexie je, že žiaci sú zodpovední za svoje uenie a sú do procesu uenia

(rovnako ako do procesu hodnotenia) aktívne zapojení. Sebahodnotenie môže žiakom

 pomáha# zlepšova# proces vlastného uenia. Z didaktického h)adiska je ho možné chápa# ako

kompetenciu podporujúcu samostatnos# a nezávislos#  od uite)a. Môžeme ho chápa#  ako

 proces spätnej kontroly, ktorý žiaka núti:

•  k premýš)aniu o minulých innostiach a získaných skúsenostiach;

•  k znovu vybaveniu si toho, o sa stalo;

•  k vymenovaniu toho, o sa nauil, o zvládol, o dosiahol;

•  k formulovaniu toho, o sa mu nepodarilo, o mu chýba k splneniu úlohy.

Uviedli sme tu veci, ktoré by mali by# dôverne známe každému uite)ovi. -o mu však

známe by#  nemusí, je problematika sebahodnotenia nie na individuálnej úrovni žiaka, ale

na inštitucionálnej úrovni školy. Napomôc# prekonaniu obáv z tohto posunu by mohlo práve

uvedomenie si skutonosti, že aj ke*  sa jedná o iný objekt (a k tomu primerané iné

mechanizmy spôsobu hodnotenia a sebahodnotenia), základné princípy a pravidlá, zmysel

a ciele sú v oboch prípadoch skoro identické. Toto uvedomenie a pochopenie môže kladne

ovplyvni# postoj uite)ov k vnímaniu a v prístupe k procesom sebahodnotenia práce vlastnej

2 Pasch, 1998, s.104

Page 5: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 5/31

5

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

školy. Preto aj na viacerých *alších miestach budeme používa#  na lepšie a názornejšie

vnímanie textu príklady alebo ukážky, ktoré sa viažu na prácu so žiakmi.

Aktuálne prístupy k problematike hodnotenia a sebahodnotenia kvalityškôl

Ke* hovoríme o sebahodnotení školy, je v prvom rade potrebné, aby sme si vymedzili

význam pojmu prístup k hodnoteniu.  Môžeme ho definova#  ako súbor komponentov

(vrátane typu hodnotite)a), hodnotených aspektov a kritérií hodnotenia, procesov a využitia

výsledkov hodnotenia. Hodnotitelia môžu  spada   pod zodpovednos#  orgánu (miestneho,

regionálneho alebo centrálneho) v oblasti vzdelávania, ktorý je zodpovedný za príslušnú

školu. Vtedy hovoríme o externom hodnotení – hodnotenie je zrealizované osobou, ktorá nie

 je priamo zainteresovaná do aktivít hodnotenej školy. Iný prípad nastane, ke* sú hodnotite)mi

osoby alebo skupiny osôb príslušnej školy (riadite)  školy, uitelia a žiaci, rodiia). Vtedy

hovoríme o internom hodnotení  kvality školy. Rozlišujeme teda dva prístupy k hodnoteniu –

externý prístup a interný prístup. Každý prístup sa ešte môže rôzne leni#, napríklad aj

v závislosti od existencie jedného alebo viacerých hodnotite)ov. Môžeme si však zvoli# 

a následne definova#  aj iné prístupy na základe iných poh)adov, iných aspektov, iných

kritérií...

Pri externom prístupe je za hodnotenie vzdelávania a asti systému riadenia na Slovensku

zodpovedná Štátna školská inšpekcia (*alej ŠŠI). /alšie prostriedky na externé hodnotenie

vzdelávacieho systému má v rámci celoštátnych a medzinárodných meraní k dispozícií

 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Sú to predovšetkým rôzne testy a ich

výsledky, ktoré sa ve)mi asto používajú ako nástroj na hodnotenie vzdelávacieho systému.

Ostatné  skupiny  externých hodnotite)ov, ktorí prichádzajú z rôznych centrálnych alebo

administratívnych orgánov, majú za úlohu kontrolova#  iné špecifické aspekty v školách –  nakladanie s pridelenými finannými prostriedkami, bezpenos# a ochranu zdravia v školách,

archivovanie školských dokumentov, školské stravovanie a pod. V súasnosti silnejú snahy

 prepoji#  externé hodnotenie s interným tak, aby sa mohli výsledky interného hodnotenia

využi# pri externom hodnotení.

Existujú aj *alšie dva prístupy k spôsobu získavania informácií o realite, t. j. o aktuálnom

stave javov vo zvolenej oblasti práce školy. Prvý prístup – kvantitatívny – nám umož'uje

získa# ve)ké množstvo informácií, druhý prístup – kvalitatívny – nám umož'uje informácieskúma# hlbšie a vo vzájomných vz#ahoch. Niektoré metódy sú pre oba uvedené prístupy

Page 6: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 6/31

6

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

spoloné, líšia sa len v konkrétnej podobe jednotlivých nástrojov. Kvantitatívny prístup sa

snaží odpoveda#  na otázku –  Aká je vaša  škola? To znamená, že získame skôr informácie

štatistickej povahy, ktoré sa dajú mera# a štatisticky spracova#. Nevyhotovujeme teda správu

o vlastnom hodnotení školy, ale správu o získaných a spracovaných informáciách a údajoch.

V rámci sebahodnotenia je možné, ale aj potrebné s takouto správou *alej pracova#,

zamyslie#  sa nad výsledkami, kriticky ich posúdi#. Kvalitatívny prístup skôr odpovedá

na otázku – Aká je naša škola? Sleduje také javy, ktoré si štatistika nevšíma – kultúru školy,

 jej klímu, atmosféru školy. Pri informáciách kvalitatívnej povahy nie je zmyslom generova# 

výpoty, zmyslom je prezentova# výsledky v ucelenej a preh)adnej podobe, ktorá má (v tomto

 prípade) podobu textu s ukážkami (citácie výrokov, ukážky fotografií...).

Hodnotenie (interné alebo externé), ktoré sa týka samostatných subjektov, nie vždy

 poskytne možnos#  hodnotite)om utvori#  si úsudok o práci uite)ov. Prístupy k externému

hodnoteniu sú rôzne, rozlíši#  ich môžeme aj pod)a  cieov, ktoré sledujú. Jeden z prístupov

korešponduje s novými trendmi a požiadavkami v hodnotení škôl – jeho cie)om je, aby sa

školy stali centrami kvality, preto im hodnotitelia radia a pomáhajú v procese interného

hodnotenia. Úelom (cie)om) iného prístupu je skontrolova#, i školy dodržiavajú štandardy

a predpisy.

Externé hodnotenie sa môže sústre*ova# nielen na procesy vzdelávania, ale aj na jeho

výsledky (výstupy). Procesy sú súborom aktivít, ktoré premie'ajú vstup na vzdelávací alebo

administratívny výstup. Vstup pozostáva z mnohých faktorov (poet uite)ov, poet prijatých

žiakov...), ktoré bude musie# škola akceptova#  ako existujúci stav na dosiahnutie výstupov.

Výstupy sú dosiahnuté výsledky s oh)adom na ciele, ktoré boli pre ne stanovené alebo sú

cie)mi samotnými. Týkajú sa hlavne zruností alebo znalostí, ktoré žiaci dosiahnu poas

školskej dochádzky. Zatia) o výstupy sa týkajú bezprostredne žiakov, procesy na dosiahnutie

týchto výsledkov sa neobmedzujú len na oblas#  vzdelávania. Materiálne zdroje potrebné

 pre vzdelávacie aktivity sú cestou, ktorá tiež prispieva ku kvalite školského výkonu, a takškola môže aspo' iastone pôsobi# aj prostredníctvom riadenia svojich zdrojov.

Externé hodnotenie má vypracované fázy hodnotenia:

•   prípravná fáza   hodnotitelia sa pred návštevou konkrétnej školy oboznamujú

s jednotlivými dokumentmi;

•  realiza! ná fáza   sledovanie, posudzovanie, zber a spracovanie poznatkov;

•  konzultácia   s vedením školy    stretnutie pred návrhom vypracovania záverenej

hodnotiacej správy;

Page 7: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 7/31

7

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

•  nadväznos   po hodnotení      hodnotitelia kontrolujú, i školy reagujú primerane

na odporúania alebo inštrukcie vydané po hodnotení.

Dôsledky externého hodnotenia, ktoré môžu ovplyvni# školy, sú:

1.  Z výsledkov hodnotenia vyplývajú odporúania (alebo inštrukcie), ktoré zabezpeujú

zlepšenie kvality v daných školách.

2.   Na základe hodnotenia sa škola zaväzuje vytvori#  oficiálny  plán (plán opatrení)

na zlepšenie, ktorý stanovuje a vysvet)uje ciele, ktoré sa škola snaží dosiahnu#.

3.  Hodnotenie vedie k disciplinárnemu konaniu, ktoré môžu vykonáva#  priamo

hodnotitelia alebo vzdelávacie orgány. Disciplinárne opatrenia môžu ovplyvni# školu

alebo jej vedenie. Môžu v sebe zah$'a#  zníženie finanných prostriedkov

 pri rozde)ovaní zdrojov, odobratie niektorých prednostných práv (vydávanie

certifikátov), uloženie pokút zodpovedným osobám, prípadne ich odvolanie. Niektoré

výsledky externého hodnotenia sa v súasnosti zverej'ujú na internetových stránkach

ŠŠI. Tieto výsledky sa môžu využi# pri celkovom hodnotení vzdelávacieho systému.

Výsledky interného hodnotenia využívajú školy na to, aby zlepšili kvalitu svojej práce

a spôsob fungovania. Interné hodnotenie sa považuje za komplexný proces, ktorý vyžaduje

odborné vedomosti, ktorými školskí zamestnanci vždy nedisponujú.

Interné hodnotenie slúži:

• 

k zvidite)neniu kvality školy a k jej rozvoju i už vo vnútri školy, ale aj smerom von;

•  k rozvoju spoloných cie)ov a noriem, a tým prispieva k h)adaniu konsenzu vo vnútri

 pedagogického zboru;

•  k podpore rozsiahlej, trvalej a systematickej diskusie, ktorá vedie k rozvoju školy;

•  k rozvoju profilu školy, ktorý slúži predovšetkým na jej odlíšenie od ostatných škôl;

•  k prispôsobeniu školy k požadovaným zmenám a spolo! enskej objednávke;

•  ako základ k plánovaniu, k stanovovaniu cie)ov pre *alší rozvoj školy.

Interné hodnotenie predstavuje kritickú spätnú väzbu o vlastnej pedagogickej práci.

Opiera sa o ciele, koncepcie, roný plán, školský program a jednotlivé oblasti života školy –

1. výstupy z edukaných procesov, 2. procesy na úrovni triedy, 3. procesy na úrovni školy,

4. vz#ahy s vonkajším prostredím.

1. výstupy z eduka%ných procesov:

•  Aké sú vedomosti, zrunosti a návyky žiakov v jednotlivých roníkoch

a v jednotlivých vyuovacích predmetoch ?

Page 8: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 8/31

8

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

•  Dosahujú žiaci vzdelávacie štandardy?

•  V porovnaní s predošlými rokmi sú vedomosti, zrunosti a návyky žiakov lepšie,

horšie alebo približne rovnaké?

•  Rozdiely vo vedomostiach, zrunostiach a návykoch medzi najlepšími a najhoršími

žiakmi sa zmenšujú, zväšujú alebo sú približne rovnaké?

•  Aké úspechy dosahuje škola v zlepšovaní mravných hodnôt žiakov, v rozvíjaní ich

 pozitívnych obianskych postojov, v ochote spolupracova#, v iniciatívnosti,

v schopnosti myslie# pozitívne a tvorivo?

•  Ako vplýva na výsledky školy v oblasti výchovy sociálny pôvod žiakov, ich pohlavie,

telesné i psychické znevýhodnenie, alebo iné príiny vyvolávajúce nerovnos# 

a nespravodlivos#?

•  Do akej miery sa o problémoch výchovy diskutuje medzi uite)mi?

•  Z akých zdrojov získava škola informácie o výsledkoch v oblasti výchovy? Ako môže

svoje závery dokáza#?

•  Kam odchádzajú, kde sa umiest'ujú absolventi školy?

•  Do akej miery zodpovedá pracovné zaradenie absolventov profilu absolventa školy?

•  Ako pripravila škola svojich žiakov na toto pracovné zaradenie po ukonení školy?

•  Súvisí úspešnos# uplatnenia absolventov školy s ich pohlavím, sociálnym pôvodom,

etnickou príslušnos#ou?

•  Kde sa nachádzajú absolventi školy (po jednom, dvoch, troch rokoch) od ukonenia

školy?

2. procesy na úrovni triedy:

•  Ko)ko vyuovacích hodín sa v škole celkovo neoduí (z akýchko)vek dôvodov)? Aké

sú dôvody neoduenia vyuovacích hodín?

•  Aké je využitie vyuovacieho asu (ko)ko percent sa venuje vyuovacím aktivitám

a ko)ko percent neproduktívnej innosti – zápisom do triednej knihy, napomínaniu

žiakov a pod.)?

•  Ko)ko asu vynakladajú žiaci domácej príprave na vyuovanie? Ide o produktívne

využitý as?

•  Aký poet hodín predstavuje záškoláctvo žiakov?

•  Aký je rozdiel vo využívaní asu (aktivita na vyuovaní a as venovaný domácej

 príprave na vyuovanie) medzi najlepšími a najslabšími žiakmi?

Page 9: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 9/31

9

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

•  Ko)ko hodín sa v škole vyuuje neodborne (vrátane zastupovania neprítomných

uite)ov)?

•  Ko)ko percent vyuovacích hodín z jednotlivých vyuovacích predmetov sa neoduí

vôbec? Ko)ko sa oduí neodborne?

•  Má škola jasne stanovené vzdelávacie ciele a výkonové štandardy pre žiakov? Sú

s nimi oboznámení žiaci i uitelia? Sú pre nich zrozumite)né?

•  Aká je efektívnos# uenia sa žiakov?

•  Aká je efektívnos# vyuovania uite)ov?

•  Ako zis#uje škola kvalitu vyuovacieho procesu, ako ju vyhodnocuje, ako stimuluje

uite)ov k zvyšovaniu kvality vyuovacieho procesu?

•  Ako pomáha škola zaínajúcim uite)om a uite)om, ktorí majú #ažkosti

s vyuovaním?

•  Pristupuje sa vo vyuovacom procese ku všetkým žiakom rovnako?

•  Ako sa v škole zis#ujú problémy (prekážky) v uení sa žiakov?

•  Ktorým žiakom (skupinám žiakov) sa venuje zvýšená pozornos#  (starostlivos#,

 podpora) a ktorým nie?

•  Akým spôsobom sú podporovaní zdravotne i sociálne znevýhodnení žiaci

vo vyuovacom procese? Do akej miery je tento spôsob efektívny?

•  Aký názor majú na podporu zdravotne i sociálne znevýhodnených žiakov rodiia,

žiaci a uitelia?

•  Do akej miery sú problémy s uením spôsobené individuálnymi problémami žiakov,

nevhodnými vyuovacími postupmi uite)ov, neefektívnou organizáciou podpory

znevýhodnených žiakov zo strany vedenia školy?

3. procesy na úrovni školy: 

•  Používajú sa v škole také organizané formy, ktoré umož'ujú žiakom optimálne sa

ui#?

•  Monitorujú a vyhodnocujú uitelia pravidelne uebné pokroky žiakov?

•  Je v škole vypracovaný systém stimulujúci efektívne a kvalitné vyuovanie?

•  Zoh)ad'uje školské kurikulum potreby a želania žiakov?

•  Do akej miery sú žiaci spokojní so svojimi uite)mi?

•  Aká je sociálna klíma na vyuovaní jednotlivých predmetov?

Page 10: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 10/31

10

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

•  Aká je sociálna klíma v škole? Rešpektujú sa vzájomne uitelia a žiaci? Vyskytuje sa

v škole šikanovanie, protekcionárstvo, úplatkárstvo a podobné negatívne javy?

•  Sú pravidlá školského poriadku zrozumite)né, jednoznané? Sú v nich uvedené

 pochvaly, odmeny, sankcie za správanie? Sú spravodlivé a pre všetkých rovnaké?

•  Majú žiaci školy príležitos# podie)a# sa na rozhodovaní a nies# za svoje rozhodovanie

aj zodpovednos#? Môžu bez obáv predklada# návrhy?

•  Aká je kvalita vz#ahov medzi uite)mi a žiakmi?

•  Môžu sa žiaci aktívne podie)a# na sociálnom živote školy?

•  Ako prebieha v škole rozhodovanie? Kto sa na 'om podie)a?

•  Ako je v škole zabezpeené *alšie vzdelávanie uite)ov? Aké sú jeho ciele, obsah,

metódy, kvalita, úas#?

•  Ako je v škole zabezpeený odborný rast zamestnancov?

•  Má škola jasnú perspektívu?

•  Ako dokáže škola reagova# na také zmeny, ktoré môžu napríklad ohrozi# bezpenos# 

žiakov, bežné fungovanie školy a pod.?

4. vz'ahy s vonkajším prostredím:

•  Ako škola komunikuje s rodimi o uení, uebných pokrokoch i problémoch ich detí?

•  Ako škola zis#uje požiadavky a želania rodiov, ako ich rešpektuje?

•   Navštevujú rodiia školu radi a ako asto?

•  Správajú sa vedenie školy a uitelia ku všetkým rodiom rovnako?

•  Podporujú rodiia svoje deti v uení, pomáhajú im v uení? Má škola v tomto smere

vypracované pravidlá?

•  S ko)kými rodimi sa (priemerne) individuálne stretne uite) (vedenie školy) za rok?

Aký as týmto stretnutiam venujú? Ko)ko schôdzok s rodimi sa uskutoní rone

(ko)ko listov rodiom škola odošle, ko)ko telefonických rozhovorov s nimi

uskutoní)?

•  Aké sú vz#ahy školy s miestnou komunitou? -o jej škola poskytuje?

•  Akým spôsobom komunikuje škola s miestnou komunitou? Ako zis#uje jej potreby

a želania? Sú stretnutia pravidelné?

•  Sú podmienky v miestnej komunite (životné prostredie, zamestnanos#, služby, dôvera

a pod.) priaznivé pre chod školy? Podporuje miestna komunita školu, pomáha jej?

Ako?

Page 11: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 11/31

11

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

•  Kto patrí k hlavným zamestnávate)om absolventov školy? Informujú zamestnávatelia

školu pravidelne o svojich požiadavkách na jej absolventov?

•  Ako komunikuje škola so zamestnávate)mi jej absolventov?

•  Ako škola uspokojuje požiadavky zamestnávate)ov na jej absolventov?

•  Ako zamestnávatelia absolventov pomáhajú škole nap1'a# tieto požiadavky?

•  Ako by mohla škola zlepši# svoje vz#ahy so zamestnávate)mi jej absolventov?

Možné úskalia sebahodnotenia

Pred zaiatkom procesu sebahodnotenia je potrebné si uvedomi#, že musíme pracova# 

s takými vstupnými veliinami, ktoré máme k dispozícií (aktívni a menej aktívni uitelia,

nevhodná budova školy, nerozhodné i menej rozhodné vedenie školy, rozmanitý kolektív

žiakov, nedostatok finanných prostriedkov...). Problémy, ktoré môžu v procese

sebahodnotenia nasta#, môžeme zhrnú# do nieko)kých bodov:

•  Vedenie školy sa nestotožnilo so sebahodnotením – úplne najhorší prípad.

•  Odpor uite)ov k sebahodnoteniu – nie všetci uitelia budú so sebahodnotením

súhlasi#.

•  Sebahodnotenie ako príkaz zhora – narobí viac škody ako úžitku.

•  Prílišné nadšenie pre sebahodnotenie, prece'ovanie svojich schopností.

•  Oce'ovanie lenov realizaného tímu – treba oceni# prácu každého, kto sa podie)a na

sebahodnotení a ke*že je to proces dlhodobý, treba oce'ova#  aj jednotlivé, malé

úspechy.

•  Vzdelávanie k sebahodnoteniu – je ve)mi dôležité neustále sa vzdeláva#, vzdelávanie

sa je základná podmienka vlastnej zmeny, ale je aj potenciálom pre odstra'ovanie

 bariér rozvoja školy.

•  Sebahodnotenie ako formalita – je jedným z najväších rizík sebahodnotenia, ale

formálnos# vytvorenia správy o sebahodnotení školy sa skôr i neskôr ukáže a škole

táto skutonos# v konenom dôsledku nepomôže.

Návrh priebehu hodnotenia kvality školy

Predpokladáme, že školy, ktoré zaínajú so sebahodnotením, nebudú všetky oblasti

hodnoti# s rovnakou intenzitou. Samozrejme, že by nemali zabudnú# ani na jednu z nich. Sú

Page 12: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 12/31

12

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

oblasti, v ktorých sa nevyskytujú žiadne problémy, tie sa môžu iba sledova#. Úplne ideálne by

 bolo vybra#  si na zaiatku jednu oblas#, v ktorej sú problémy a len postupne sa zamera#  aj

na ostatné, získava#  skúsenosti a asom spracova#  projekt sebahodnotenia školy ako celku.

Pokia)  sa škola rozhodne pre sebahodnotenie, mohla by postupova#  pod)a nasledujúcich

krokov (iba teoretický návrh):

1.  krok : Vybra#  si oblas# hodnotenia, objasni# ciele a význam – dôležitý je pozitívny

 prístup (výstupy z edukaných procesov, procesy na úrovni triedy, procesy na úrovni

školy a vz#ahy s vonkajším prostredím). Jasne formulova# ciele pomocou SMART –

analýzy. (S – špecifický, cie) musí by# konkrétny; M – merate)ný, stupe' dosiahnutia

cie)a je vidite)ný alebo sa dá odmera#; A – akceptovate)ný, v rámci pedagogického

zboru je možné dosiahnu#  minimálny konsenzus, aby bol cie)  akceptovaný; R –

realistický, cie) je možné splni# v rámci existujúcich rámcových podmienok, ktoré sa

týkajú napríklad financií, asu, personálnych podmienok, materiálnych podmienok...;

T – terminovaný, cie) je pravdepodobne možné splni# v rámci stanoveného termínu.)

2.  krok : Stanovi# si želané požiadavky kvality – stanovi# si kritériá, indikátory, štandard.

3.  krok : Ur i# spôsoby a metódy, pomocou ktorých by sa zvýšila kvalita a ur i# skupiny

osôb, ktoré budú zodpovedné za zber údajov. Je potrebné odpoveda#  si na otázky –

 Ktoré zdroje/metodický know-how máme k dispozícií? Je cie$   sebahodnotenia

 s plánovanými nástrojmi dosiahnute$ ný? Ktoré sú prednosti a nevýhody terajších

 zis ovacích nástrojov?

4.  krok: Realizácia zberu údajov – uvedomi# si, na o si máme dáva# pozor.

Interview – rozhovor sa musí dotýka# výhradne stanovenej témy.

Dotazník –  ak návratnos# bude nižšia ako 30 %, nebudú jeho výsledky relevantné.

Pozorovanie  – zistenia zaznamenáva#  do pozorovacích protokolov, ktoré budú

zamerané na #ažiskové body.

Analýza dokumentácie – dokumenty usporiada#, skontrolova#, analyzova#.5.  krok: Analýza a interpretácia údajov – získané údaje sa budú analyzova# na základe

 plánovanej kvality.

6.  krok: Stanovi# opatrenia na zlepšenie a plánova# *alšie kroky pri tvorbe školského

 programu. Pri opatreniach uprednostni# praktické využitie.

Trinás# podmienok úspechu:

1.  Aktívna úloha vedenia školy.

2. 

Ciele sebahodnotenia precízne objas'ova#.3.  Zaa# s oblas#ou, v ktorej máme problémy.

Page 13: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 13/31

13

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

4.   Nehodnoti# ve)a naraz – menej je niekedy viac.

5.  Konštruktívne zaobchádza# s odporom a konfliktom.

6.  Rozumne zaobchádza# so zdrojmi.

7.  Úas# tých, ktorých sa to týka.

8.   Normy a pravidlá realizácie riadne objasni#.

9.  Ís# krok za krokom.

10. Zvoli# jasnú a výstižnú formuláciu otázok.

11. Hodnotiace nástroje majú by#  „šité na mieru“, využíva#  aj

dostupné príklady.

12. Zjednocova# rozdielne názory a poh)ady.

13. Výsledky, hodnotenia a závery dokumentova#.

Vychádzajúc zo skúseností projektu Sebahodnotenie v európskych školách súhlasíme

s názorom, že sebahodnotenie nemá zaiatok ani koniec, neustále sa zdokona)uje, je

zakotvené v každodennom živote školy. Neexistuje žiadna šablóna, príruka, pod)a ktorej by

si škola sebahodnotenie mohla urobi#. Sebahodnotenie je systematický, pravidelný

a štruktúrovaný proces, v ktorom škola sama zis#uje a vyhodnocuje údaje o hlavných

oblastiach svojej innosti. Vzh)adom na to, že vlastné hodnotenie by malo vychádza# 

z vnútorných potrieb školy a vzh)adom na to, že je dôležité pre sebareflexiu školy v snahe

o zmenu a dosiahnutie vyššej kvality vzdelávania, nie je úelné vydáva# nejaký univerzálny

nástroj, ktorý by školy len formálne vyplnili. Myslíme si, že v snahe o vyššiu kvalitu školy je

úinnejšie, ke* si škola sama vyberie alebo vytvorí nástroj, ktorý korešponduje s jej školským

vzdelávacím programom a sama bude premýš)a#  o oblastiach a kritériách, ktoré bude

monitorova#, vyhodnocova# a pod)a ktorých bude robi# závery a voli# stratégiu k zlepšeniu.

 Najdôležitejším momentom v procese sebahodnotenia je zmena myslenia aktérov hodnotenia,

teda uvedomenie si potreby zmeny. Ciele hodnotenia si škola stanovuje sama, rovnako aj

metódy a formy hodnotenia. Nevýhodou je možná neschopnos# nadh)adu pri poh)ade zvnútra alebo ovplyvnenie osobným vz#ahom ku škole. Využitím sebahodnotenia zvyšuje škola

kvalitu poskytovaného vzdelávania. Nesmie však zabúda# na to, že dôležitejšie a zložitejšie je

kvalitu udržiava#. Zmysel a význam sebahodnotenia spoíva predovšetkým v tom, že

sebahodnotenie je prostriedkom ku skvalitneniu vzdelávania, je hybnou silou udržiavania

a zlepšovania kvality školy, je akýmsi prevzatím zodpovednosti za kvalitu práce školy

a  skladaním ú! tov aktérom sebahodnotenia. Sebahodnotenie nie je záležitos#ou jednotlivca, je

to spoloná tímová práca. Potrebné je preto hne* na zaiatku rozdeli# si konkrétne innosti,úlohy, právomoci a zodpovednos#.

Page 14: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 14/31

14

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Úloha riaditea školy v procese sebahodnotenia 

Úloha riadite)a je nezastupite)ná pri sebahodnotení, neznamená to ale, že práve on musí

 by# koordinátorom všetkých aktivít. Dôležité je však uvedomi# si, že bez podpory riadite)a je

nádej na úspešnos# minimálna:

1.  Vyberie spomedzi uite)ov koordinátora sebahodnotenia a oboznámi pedagogický

zbor s jeho kompetenciami.

2.  Podporuje sebahodnotenie a procesy s tým spojené.

3.  Pomáha plánova# jednotlivé kroky.

4.  Umož'uje *alšie vzdelávanie uite)ov v konkrétnej oblasti, ktorá sa javí ako

nedostatone zvládnutá.

5. 

Môže tím kontrolova#  a musí pracova#  s výstupmi, inak by sebahodnotenienesplnilo zmysel.

Sebahodnotenia by sa mali postupne zúastni#  všetci zamestnanci školy, každý by mal

k celkovému hodnoteniu prispie# ur itým podielom. Sebahodnotenie so sebou prináša zmenu,

o môže u )udí vyvola# obavy z možných negatívnych dôsledkov, prípadne aj odpor k zmene.

Realizácia zmeny bez aktívnej spolupráce a priamej úasti uite)ov a vedenia školy nie je

možná. Práve uitelia sú tí, ktorí môžu najvýraznejšie prináša#  zmeny do práce školy. Je

úplne prirodzené, že si sebahodnotenie spoiatku nezíska každého. Dôležité je, aby žiaci

a rodiia boli chápaní ako rovnocenní partneri sebahodnotenia, mali by by#  ponímaní ako

hybná sila zmien. Od nich sa získava spätná väzba a svojimi názormi a návrhmi sa podie )ajú

na zlepšení kvality školy.

Metódy a nástroje sebahodnotenia školy

Metóda je cesta (vyjadrené inými slovami), ako dosiahneme požadovaný cie). Ku každej

zo štyroch skúmaných oblastí života školy je potrebné vybra#  vhodný nástroj. Je možné

spracova#  preh)ad vhodných, avšak iba odporúaných nástrojov a metód. V kompetencii

samotnej školy je, aké postupy zvolí. (Za každou metódou nasleduje jej podrobnejší popis

a zloženie.)

1. Kladenie otázok

Hodnotiace aktivity sú zamerané na h)adanie správnych odpovedí na dané problémy.

Kladenie otázok a ich obsah je najob)úbenejším druhom hodnotiacich aktivít. Z toho dôvodu,

Page 15: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 15/31

15

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

že kladenie otázok je hlavnou formou testovania a skúšania žiakov, musí by#  citlivé

a systematické, preto je dôležité zauja# formálnejší prístup. Rovnako ako v triede, hodnotenie

kladením otázok môže ma# ústnu, ale aj písomnú formu.

Rozhovor

Rozhovor je hodnotiacou metódou, ktorá používa jazyk ako hlavný zdroj informácií, ím

 poskytuje širokú škálu možných reakcií (odpovedí). Rozhovory sú užitoným zdrojom

 podrobnejších informácií o probléme na úrovni osobného kontaktu – tvárou v tvár. Rozhovor

sa odvíja od výsledku hodnotenej úlohy a možno ho realizova# individuálne alebo v skupine.

Jeho rozsah sa pohybuje od problémovo orientovaného rozhovoru, v ktorom je pozornos# 

sústredená na vopred stanovenú štruktúru, až po vo)né rozprávanie, ktoré je iastone alebo

len minimálne štruktúrované vedúcim rozhovoru. Výhodou rozhovorov je prispôsobenie

otázok konkrétnej situácii, ale aj rešpektu a úcte k osobe poskytujúcej rozhovor.

V sebahodnotení sa rozhovor najastejšie používa na získanie rýchleho preh)adu o tom, o si

)udia myslia o konkrétnych situáciách. Ak je zámerom rozhovorov rieši# problém (napríklad,

ako uite) zvláda konflikty v triede), bude na jednej strane ur ite efektívny spoloný návrh

súboru otázok, ale na druhej strane bude tiež vhodné ponecha#  priestor pre individuálny

rozhovor zameraný na podstatu problému.

Kladenie otázok písomnou formou  –  dotazník

Dotazník je jednou z najjednoduchších a najastejšie používaných metód hodnotenia,

 pretože je vhodný pre široký okruh zúastnených. Osoby respondentov zvyajne požiadajú

odpoveda#  rôznym spôsobom – v závislosti od úelu požiadaviek a od stup'a požadovanej

úrovne. Ak sú do dotazníka navyše zalenené aj ur ité charakteristické rty (rod, etnikum,

vek), môžu by#  následne analyzované tak, aby ukázali odlišnosti názorov v skupine.

Dotazníky sa používajú na dosiahnutie viac alebo menej štandardizových odpovedí, ktoré by

mohli by#  )ahšie porovnate)né. Ich ve)kou výhodou je dôvernos#, ktorú poskytujú

a anonymita, ktorá umož'uje žiakom, uite)om a rodiom odpoveda# estne a bez obáv.Preh ad

Preh)ad je alternatívou dotazníka. Odlišuje sa tým, že je administrovaný niekým, kto

dohliada na zber údajov, prípadne v zbere údajov hrá priamu úlohu. Táto metóda sa používa

 pri zhromaž*ovaní údajov, ktoré skúmajú isté aspekty školského života alebo uenia. Môže

obsahova#  napríklad preh)ad o používaní výpotovej techniky alebo preh)ad o ase, ktorý

zaberá presun z triedy do triedy, preh)ad o frekvencii a kvalite listov odoslaných rodiom,

 preh)ad o predstavách rodiov o školských stretnutiach. Môže by# úinnejšou metódou akodotazník, pretože sa vyhneme triedeniu, šíreniu, rozde)ovaniu, zbieraniu aj analýze, iže

Page 16: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 16/31

16

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

všetkému, o by mohlo zabra#  mnoho asu. Nemá však dôverný charakter. Preh)adový

 protokol napísaný alebo uložený na CD ROM-e je potom vytvorený na základe

zhromaž*ovania a analýzy údajov.

 Na prehad  ukazovate)ov rozvoja pedagogického zboru  by mohli by#  použité

nasledovné ukazovatele:

•  Poet uite)ov, ktorí sa zúast'ujú vzdelávania.

•  -as, ktorý uitelia strávia v škole mimo vyuovania.

•  Množstvo asu, ktorý venujú plánovaniu úloh.

•  -as strávený pri konkrétnej tvorbe rozhodnutí o celoškolskom probléme.

•  Plány na prenos aktivít vzdelávania uite)ov.

•  -as strávený s aktérmi školského života.

•  Množstvo asu venovaného inštitúciám zvonka (sociálnym službám, polícii...).

 Na prehad ukazovate)ov škola – domov, by mohli by# použité nasledovné ukazovatele:

•  Percento rodiov, s ktorými sa uitelia (riadite)) stretnú individuálne raz rone.

•  -as, ktorý venujú uitelia (riadite)) rodiom.

•  Znalos# rodiov o rozhodnutiach školy.

•  Informácie uite)ov o situácii žiakov doma.

• 

Percento listov, ktoré rodiia dostanú domov za obdobie jedného mesiaca. Percento pozitívnych a negatívnych listov.

•  Percento telefónnych hovorov zo školy domov rodiom alebo naopak. Dôvod týchto

hovorov.

Denný záznam –  denník

Bremeno – to je pôvodný význam slova a je odvodený od slova lodný alebo prevádzkový

denník, do ktorého sa zapisoval priebeh cesty a udalosti poas celej plavby lode.

Zaznamenávaním udalostí – v slede a za vopred ur ené asové obdobie – môžeme pozorova# napríklad žiaka a získa# preh)ad o priebehu jeho vzdelávania a o jeho rozvoji. Denný záznam

 je platným nástrojom na zistenie, ako )udia využívajú svoj as. Ak chce vedenie školy

(napríklad) lepšie využi#  as na riadenie uite)ského zboru, je dobrým nápadom zisti# 

schému množstva asu, ktorý uitelia venujú riešeniu rôznych úloh. Poas jedného týžd'a si

uitelia zaznamenávajú svoje innosti a potom si ich porovnávajú. Výsledky týchto záznamov

tvoria základ pre *alšie kroky v procese vývoja.

Page 17: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 17/31

17

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Silovépole

Silové pole sa používa ako dynamická sila, ktorá vedie k dosiahnutým úspechom alebo

ich od nich odráža v opanom smere. Hodnotiace údaje ve)mi asto signalizujú protichodné

ciele v procese vývoja metód, pretože v individuálnom dôsledku musí by#  vývoj školy

 produktívny a dynamický. Silové pole ho môže zvidite)ni#  jednak na úrovni osobnej, ale aj

na organizanej úrovni.

Prostriedok silového po)a je zvyajne zasadený do prostredia protichodných cie)ov alebo

cie)ov stojacich ved)a seba. Silové pole núti žiakov rozpozna#  tie veci, ktoré im pomáhajú

alebo zabra'ujú v ich uení.

2. Pozorovanie 

Pozorovanie je prirodzená aktivita, ktorá sa pri hodnotení asto používa. Ak sa

zameriame na to, o vidíme, smerujeme k tomu, o chceme vidie#. Ak sledujeme to, o

chceme, musíme venova#  zvláštnu pozornos#  aj predsudkom a úsudkom, prispôsobi# 

a spresni# naše sledovanie špecifickým kritériám.

Pozorovanie je aktivita, ktorá sa znane odlišuje od videnia objektu. Pozorovanie

za odborným úelom je disciplinovanou koncentráciou pozornosti na ur ité deje. Zbieranie

údajov pozorovaním je dobrým zaiatkom pre sebahodnotenie, pretože nevyžaduje mnoho

materiálov. Dôležité pre dosiahnutie cie)a pri rozvoji škôl je, aby pozorovacie úlohy neboli

obmedzené len na zdokona)ovacie cvienia, mali by sa týka# takého potu uite)ov, ako je to

možné. 3  V pozorovaní sa isté údaje zhromaž*ujú uprednost'ovaním ur itých problémov,

zatia) o iné problémy sa posúvajú do úzadia. Táto metóda je najpôsobivejšia tam, kde musí

 by#  obmedzená mnohotvárnos#  a výrazné sústredenie sa na zameraný problém môže

zapríini# pokles koncentrácie pri pozorovaní. Na pozorovanie je nutný subjektívny poh)ad.

Sledovanie

Sledovanie je inou formou pozorovania. Pozorovate)  je akoby tie'om žiaka – uite) alebo vedúci uite) sleduje jedinca poas ur itého asového obdobia.

Táto metóda imitovania je zameraná na jednotlivca alebo skupinu a tiež na jedno

 pozorovanie osobitného problému alebo postupu v oblasti vyuovania, uenia, školskej

dochádzky. Žiaka alebo inú osobu sprevádza pozorovate), ktorý ju napríklad sleduje ako tie' 

v priebehu celého d'a. Imitovanie (sledovanie) celej triedy poas jedného d'a alebo aj

viacerých, je tiež možným spôsobom. Metóda má osobitný význam pri dlhodobom sledovaní

3 Schratz and Walker, 1995

Page 18: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 18/31

18

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

názorov, cie)ov. Pomáha sa stotožni# s modelovými prípadmi nad asový rámec lepšie, ako

 poskytnutím bežných preh)adov v danom momente. Poskytuje as podie)a#  sa na školskom

živote.

Z etických dôvodov je dôležité informova#  )udí o tom, kto bude imitovaný a o je

úelom i zmyslom tejto hodnotiacej aktivity, aby sa sledovaný zbytone neobával. Tie%om 

musí by# však vopred jasná ich úloha poas, ale aj po ukonení tie%ového sledovania.

Pozorovanie možno vies#  smerom k individuálnemu problému (správanie sa chlapcov

verzus správanie sa dievat...), ktorý môže by# vo vnútri alebo mimo triedy (alebo v oboch

 prípadoch). Existujú, samozrejme, rôzne spôsoby pozorovania. Pozorovacie aktivity môžu

 by# klasifikované aj pod)a schopností pozorovate)a vidie#. Výber medzi otvoreným a skrytým

 pozorovaním pôsobí na situáciu vtedy, ke*  pozorovate)  nie je vidite)ný tými, o sú

 pozorovaní. Skryté pozorovanie má výhodu v tom, že jedna osoba je schopná zhromaž*ova# 

autentické údaje, ale je tu zahrnutý aj etický aspekt. Znamená to, že výskumník  by mal ma# 

dôveru sledovaného a výsledky výskumných aktivít  musí chráni# najlepšie, ako je to možné

 pre úastníkov, ktorí ani netušia, o pre nich môžu znamena# výsledky hodnotenia výskumu.4 

Výhodnejšie sú viac štruktúrované pozorovania. Zo sociálneho kontextu, v ktorom sa

 pozorovanie uskuto'uje, si vyberáme tak, aby sme mohli zauja# vlastný názor.

3. 

Triedenie a uprednost"ovanie

Q-triedenie  

Charakter Q-triedenia je vlastne (predstavuje) súbor kariet s rôznymi výpove*ami

na každej z nich. Jednotlivec alebo skupina osôb má daný jeden súbor, ktorý majú roztriedi# 

 pod)a jednotlivých kritérií. Aktivity triedenia dávajú možnos#  vniknú#  jednotlivcovi,

 prípadne skupine, do výberu kritérií pre konkrétne predmety. Na rozdiel od dotazníka má tú

výhodu, že umož'uje respondentovi spolieha# sa na seba pri výbere a použití vyjadrovacích

 prostriedkov. Výsledok triedenia je viac priate)ský a pomáha pri posudzovaní úrovne, ktorá bola daná a poskytnutá poas procesu skúmania.

Jednotlivci alebo skupiny dostanú súbor kariet a pod)a pokynov ich roztriedia v súlade

s kritériami, ktoré sú pre nich a pre daný úel najdôležitejšie. Napríklad, ak škola rozhodla

o k )úovom probléme svojho rozvoja, tieto problémy a preferencie môžu by#  uložené

4 Sanger, 1998:36 

Page 19: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 19/31

19

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

na jednotlivých kartách a jednotlivci alebo skupiny ich potom triedia pod)a dôležitosti otázok

hne*, alebo môžu ma#  tiež charakter dlhodobého prednostného postavenia.

Uvedieme príklad – Uitelia chcú zisti#, aké sú vz#ahy žiakov ku škole, k ueniu, k sebe, aké

sú ich vzájomné vz#ahy. Na objasnenie situácie použijú vymyslené postavy, priom každá

z nich je opísaná na oddelenej karte.

 Napríklad – „Skupina vyíta Petrovi, že urobil nieo zlé“; „Ke* ich zbadala, ako sa bijú,

odbehla pre“; „Pokúšali sa uniknú# s niekým, koho poznajú potom, ako ukradli pe'aženku“.

Každý žiak dostane súbor kariet s požiadavkou, aby ich roztriedil pod)a nasledovných

kategórií:

•  Celkom sa mi to pái.

•  Trochu sa mi to pái.

•   Nie ve)mi sa mi to pái.

•  Vôbec sa mi to nepái.

Žiaci umiest'ujú každú kartu pod jednotlivé kategórie alebo do jednej zo štyroch

škatuliek, o ktorej si myslia, že je najprijate)nejším rozhodnutím. Výsledky môžu by# použité

 pre *alšie skúmanie.

Q-tr iedenie: uprednost !ovanie  

Je to obmena Q - triedenia z predchádzajúcej asti. Jednotlivec alebo skupina má súbor

kariet s výpove*ami a žiada sa od nich, aby karty roztriedili pod)a toho, o uprednost %ujú.

Táto obmena Q-triedenia je užitoná na rýchle zis#ovanie priorít jednotlivcov alebo skupiny.

Výsledky sú dostupné každému do ukonenia tejto innosti. V samotnom procese každý môže

dokazova#, tvrdi#, svedi#, debatova# o tom, o uprednostnil.  Diskusia hrá dôležitú as# 

v procese dosahovania rozhodnutí. V tomto zmysle možno uprednost %ovanie  chápa#  ako

demokraticky riadený proces.

Hoci mali by#  karty triedené pod)a ur itých kritérií, pre umiestnenie v rebrí ! ku  je

 prioritou názor jednotlivca alebo konsenzus skupiny. Použité karty by mali by#  obmedzené

na malý poet. Týmto by sa lepšie zamerala pozornos#  na daný problém a zlepšila by sa

kvalita diskusie. Iným stimulujúcim postupom v procese diskusie je negatívne rozmiestnenie 

 – pozostávajúce z najmenej ob)úbených volieb.

Page 20: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 20/31

20

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

4. Zbieranie dokumentov

V organizácii je ve)a dokumentov a )udských výtvorov, ktoré možno zozbiera# 

a analyzova#  za úelom hodnotenia. Výsledky podrobného skúmania zvyajne poskytujú

dôležité vniknutie do problému.

Analýza dokumentov

V mnohých prípadoch sa v dokumentoch nachádza postaujúci dôkaz, ktorý sám osebe

vedie k sebahodnoteniu. Je dôležité už na zaiatku rozhodnú# o tom, o chce škola skutone

zis#ova#, pretože analýza údajov je zvyajne ve)mi nároná.

Dosiahnutie ur ených cie)ov hodnotenia závisí od vlastníctva materiálov, ktoré môžu

vyvola# úinnú diskusiu a poskytnú# potrebné vniknutie do problému.

K zoznamu dôležitých patria:

•  Záznam o dochádzke

•  Písomné správy

•  Práce žiakov

•  Zápisnice zo schôdzí

•  Štatistické údaje

•  Demografia

•  Plány akcií

•  Obežníky

•  Korešpondencia

•  Kalendár stretnutí

•  Miestne noviny

Pred zaiatkom sebahodnotenia využitím dokumentov  je dôležité spolone premyslie# 

a formulova# príslušné otázky. Otázky by mohli by# nasledovné:

•  -o nám dokumenty nepovedia?

•  -o sa musí v škole zmeni#?

•  Ako sa zmení asový údaj a preo?

Pri analýze dokumentov je potrebné uvažova#  o kategóriách, ktoré nám pomôžu

 pri interpretácií údajov. U)ahí to klasifikáciu záverov z poh)adu *alších krokov. Napríklad

 pre školu môže by#  zaujímavé využitie zápisníc z výroných schôdzí, pretože umožnia

uvidie# (pripomenú# si), aké závery boli prijaté.

Po dohode o kategóriách je potrebné následne nájs# a zráta# vety alebo asti textu, ktoré patria do každej z nich. Kategórie musia by#  kvalitatívne analyzované, posudzované

Page 21: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 21/31

21

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

z interpretaného h)adiska. Rokovanie prináša so sebou dôležitú stránku celého hodnotenia

a má za následok usporiadanie a riadenie budúceho stretnutia. Na vysvetlenie si predstavte, že

škola chce zisti# obiansky postoj skupiny žiakov. Rozhodnú sa nazrie# do materiálov, ktoré

žiaci vyprodukovali poas školského roka. Materiály sú zozbierané a analyzované pod)a

dohodnutých kritérií ob! ianskeho postupu. Môže to by#  napríklad materiál vyhotovený

v škole, môže to by# výsledok projektovej práce v komunite, prípadne aj osi iné.

Sprievodné otázky pre analýzu by mohli by#:

•  Ako je žiak/žiaka predstavený v dokumente?

•  Aký je jeho/jej postoj k ostatným?

•  Majú uitelia jednoznaný  postoj k vyuovacím predmetom?

•  Aký druh osobného profilu údaje navrhujú?

Portfólio

Portfólio predstavuje súbor dokumentov, ktoré podávajú preh)ad práce jednotlivca alebo

skupiny, preh)ad o ich výkonoch. Vo väšine výchovných a vzdelávacích systémov sa

študijné výsledky žiakov všeobecne posudzujú pod)a miery úspešnosti v skúškach. Tento

ukazovate) síce odzrkad)uje vedomosti a zrunosti žiakov, ale neodráža ich študijné výsledky

vo všeobecnosti.

Žiakov požiadame, aby prehodnotili svoju školskú prácu za ur ité asové obdobie (napr.

 polrok alebo školský rok) a zhromaždili dôkazy o uení sa v špecifických študijných

oblastiach. Môžeme využi# rôzne spôsoby. Žiaci môžu sami zhromaždi# materiály z oblastí,

v ktorých sú si vedomí svojej zrunosti, o im umožní vidie#  svoju osobnú silu. Možno ich

tiež požiada#, aby rozlišovali medzi oblas#ou dokonalosti, oblas#ou priemerných výkonov

a oblas#ou problémov. Portfóliá je vhodné prehodnocova#  a následne používa#  ako

ukazovatele žiackeho samozis ovania ich individuálnych študijných výsledkov.

Portfólio je ve)mi osobný spôsob komunikatívnych schopností a úspechov. Dokument by

nemal by#  považovaný za odbornú prácu. Nepredstavuje len zhromaž*ovanie materiálov

a ich ukladanie ako dôkazov, rovnako tak buduje a zah$'a zbieranie správ od žiakov.

 Zo všetkých dimenzií je portfólio najdôležitejšou metódou sebareflexie. Zostávame v styku

 so žiakmi v objavovaní ich vlastného ja, vychádzame z ich vlastných študijných výsledkov,

musíme sa podie$ a  na zrozumite$ ných termínoch, použi  slovník v komunikácií tak, aby sme

ich udržali v kontakte s ich nahromadenými dôkazmi o ich vlastnej spôsobilosti. Rovnako sa

opierame o naše predstavy o tom, ! o znamená by   úspešným a poskytnú   tieto predstavy

Page 22: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 22/31

22

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

našim žiakom. Jedným zo spôsobov je ponecha  im zodpovednos  za svoje výsledky, prejavené

 pocity a necha  ich napísa  alebo rozpráva  o nahromadených dôkazoch. 5 

Sebareflexiu  možno zlepši#  tak, že žiaci uložia struný preh)ad navrch každého

dokumentu, ktorý sa nachádza v ich portfóliu, na ktorom je napísané:

•  Uve*te dôvod, preo ste si zvolili tento druh práce, ktorý je tu zahrnutý.

•   Napíšte struný preh)ad o tom, o dokument obsahuje.

•  Udajte históriu vzniku informácie, ktorá by itate)ovi pomohla pochopi#, o mu

v dokumente nebolo jasné.

•  Upozornite na asti dokumentu, ktorým má itate) venova# zvláštnu pozornos#.

Takáto komunikácia  vplýva na spätnú väzbu, ktorú by žiaci na svoje výsledky mali

dosta#.

5. Diskutovanie

Diskutovanie je typom komunikácie, ktorú môžeme nájs#  vo väšine hodnotiacich

aktivít, pretože je to v podstate rokovací postup. Predstavuje ur ité metódy postavené

na diskusii o probléme medzi jednotlivcami alebo skupinami (uvádzame ich v *alšej asti).

Poh ad kolegu (Peer review)

Rozvoj uite)a si vyžaduje odbornú metódu získavania spätnej väzby. Poh)ad kolegu je

formulovaný spôsobom vzájomnej výmeny odborných vedomostí i spolonou vzájomnou

spätnou väzbou na prácu.

Hoci majú uitelia množstvo odborných vedomostí, tieto asto zostávajú obmedzené iba

na priestor ich vlastnej triedy. Najob)úbenejšou formou poh$ adu kolegu je vzájomná návšteva

tried. Môže sa uskutoni# na individuálnej alebo celoškolskej úrovni. Pri  poh$ ade kolegu  je

osožné zamera#  sa na ur itý problém. Diskusia na danú tému sa môže uskutoni#, ak sa

na danom probléme dohodneme vopred. Aby sme sa sústredili na dohodnutý problém, môže

 by# prínosom sledova# ho prostredníctvom harmonogramu (asového programu).

Ke*že vyuovacie výsledky zohrávajú dôležitú úlohu úspechu žiaka v škole, kritériá

a hodnoty pre testovanie a známkovanie by mali by#  predmetom pravidelného hodnotenia.

Kritériá kvality možno najlepšie odhadnú#  vzájomným porovnávaním i posudzovaním

 postupov a výsledkov testovania a skúšania. Tieto rozdielne metódy môžu by# použité:

5 Richard Stiggins (1997: 149)

Page 23: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 23/31

23

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

V škole   – Uitelia si navzájom vymie'ajú svoje testy, písomné práce, vrátane výsledkov

hodnotenia medzi uite)mi rovnakých predmetov, alebo prostredníctvom rovnakých

 predmetov diskutujú o spoloných aj rozdielnych dohodnutých postupoch.

Vo viacerých školách  – Uitelia, najmä rovnakých predmetov, h)adajú  školu rovnakého

zamerania, uskuto'ujú výmenu svojich testov, diskutujú o výsledkoch hodnotenia,

o spoloných i rozdielnych postupoch.

V rôznych kr aj inách   – Rovnaký postup možno použi# v školách rôznych krajín na to, aby

sme získali kritický európsky poh$ ad . (Na prípravu a uskutonenie takýchto postupov

môžeme použi# napr. e-mail.)

Cie ová skupina  

Cie)ová skupina je zostavená na rýchle získanie preh)adu názorov skupiny )udí na ur itý

 problém. Daný názor je potom považovaný za charakteristický a vzorový pre širšiu as# 

rovnakej zložky. Vytvorenú cie)ovú skupinu tvorí 6 – 20 )udí zdie)ajúcich rovnaký názor.

Môže by# napríklad vytvorená skupina 20 rodiov, ktorá bude predstavova# názory rodi! ov 

ako celku. Otázky a obsah diskusie preto musia by# zamerané na h)adanie spôsobov, ako o

najestnejšie a najúprimnejšie vyjadri#  (opísa#) názory aktérov školského života. Podobnú

stratégiu v širokom rozsahu používajú marketingové firmy a vládni initelia pri tvorbe

 politiky. Medzi výhody patrí úspornos#, úinnos#  a možnos#  pokraova#  v skúmaní

hodnotnými údajmi. Na druhej strane môže by# menej spo)ahlivá v porovnaní s dotazníkmi,

ktoré sú rozsiahlejšie a môžu predstavova# reprezentatívnejšiu vzorku.

Dôležité je pripravi#  kritériá pre výber )udí, ktorí budú tvori#  cie)ovú skupinu.

Rozhodujúca je výskumná metóda, i budú skupinu tvori#  aj rodiia zastupujúci tých, ktorí

do školy nechodia tak asto, ako by bolo potrebné, pretože predstavujú iba tiché hlasy, ktoré

si zvyajne nikto nevypouje. Je dôležité umožni#  osobám priestor na analytické

diskutovanie, dôležité je zisti# ich predpoklady a oakávania. Tieto skutonosti si vyžadujú

 predovšetkým v maximálne možnej miere využi# as venovaný každému zúastnenému.Ak sú skupiny zložené, je užitoné zostavi# zoznam otázok, ktoré sú v každej skupine

rovnaké. Výsledky z rôznych skupín treba následne porovna#. Na overenie platnosti je

niekedy potrebné zasla#  výsledky cie)ovej skupine spä#  na preverenie a kontrolu, i sú

zaznamenané výstižne a predstavujú naozaj ich názory.

Školy, ktoré používajú túto metódu, zostavili skupiny rodiov a žiakov, využili burzu

nových nápadov a formou diskusie h)adali odpovede na otázky, ktoré sa javili škole ako

zásadné. Školy mali s výberom vzorky rodiov #ažkosti, pretože bolo potrebné starostlivovybra#  typických predstavite)ov rodiov. Manažment týchto stretnutí však na základe

Page 24: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 24/31

24

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

skúseností získal zrunosti a neuprednost'oval vybrané osoby. Skupiny boli podporované

k tomu, aby uviedli svoje názory otvorene. Aktéri školského života v tomto prípade mohli

zohra# dôležitú nestrannú a u)ahujúcu úlohu.

6. Hranie úloh

Stvár 'ovanie zvláštnych scén na základe skúseností alebo predstáv je zmysluplným

spôsobom identifikácie problému.

Situa $ ný dialóg

Situaný dialóg je aktivita, ktorá sa získava využitím )udskej vnímavosti a schopnosti

zahra#  pravdivý príbeh alebo nie! o neskuto! né. Hranie situaných rolí je vždy súhrnnou

innos#ou, pretože prináša spoloné myslenie, pocity a hranie je rovnako výpovedné ako

odpove*.

Hranie úloh možno použi# ako formu hodnotenia i postup nasledujúci po hodnotení. Jeho

úloha v hodnotení je jedinená a teoreticky vplyvná. Napríklad požiadaním žiakov, aby

zahrali, ako vidia svoju triedu a svojho uite)a, možno odhali# otvorenú sympatiu, averziu,

oakávania, hlboko skryté zážitky zo života triedy. Ale aj uitelia môžu zahra# rôzne situácie,

 predstavia problémy, ktoré sú pre rozvoj školy závažné.

Situané hranie môže by#  spontánne alebo pripravené, závisí od zámeru a úlohy

v procese hodnotenia. -asová príprava by mala by# primerane postaujúca pre hercov, aby sa

dohodli na dejovej línii a zápletke skrytej v hlavnom poslaní, ktoré má by# vyjadrené. Pretože

hranie rolí musí by# postavené na improvizácii, bez predchádzajúcich skúseností hrajúcich

osôb a bez prípravy známej alebo vymyslenej udalosti, mala by sa ich príprava vyhnú# 

scenáru. Do hrania môžu by# zapojení aj mladší žiaci, pre ktorých môžu by# prínosom úlohy

napísané na kartách, ktoré budú obsahova#  hlavné aspekty, na ktoré sa majú zamera# 

 pri premýš)aní a pri príprave. -as na prípravu poskytuje viac istoty pred skutoným hraním

hry. Ako je hranie role vedené, závisí na špecifickom kontexte, v ktorom sa uskuto'uje.Rozprávanie príbehu  

Inou formou hrania príbehu je rozprávanie. Rozprávanie príbehu má dlhodobú tradíciu

uchovávania príhod a historiek a záleží viac na osobnej interpretácii rozprávaa ako

na presnej replikácii udalosti. Hoci sú príbehy hlboko zasadené do skutonosti, vychádzajú

najmä z pocitov i skúseností a prinášajú do popredia hodnotné údaje.

Z analytického h)adiska nie sú  príbehy použité na hodnotiace ú! ely  typom príbehov

 pri káve, ale sú postavené na formálnom rámci, ktorý závisí od toho, kde a ako bude použitý.Príbehy môžu rozpráva#  rôznymi spôsobmi rôzni )udia – uitelia, rodiia, žiaci. Môžu by# 

Page 25: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 25/31

25

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

 pravdivé alebo vymyslené, ale vždy sa rozprávajú za istým úelom. Potom zvyajne nasleduje

diskusia, ktorá zis#uje  problémy a navrhuje alternatívne konce, alebo zis#uje kritické body,

v ktorých sa príbeh mohol obráti# iným smerom.

Úastníci sa využívajú na pritiahnutie pozornosti poslucháa ku k )úovým témam alebo

osobnostiam.

 Napríklad – „V príbehu je sedem osôb. Každá z nich hrá dôležitú úlohu vplývajúcu

na konený výsledok. Na základe vypoutého ur i, kto bol za to najviac zodpovedný?“

Žiaci utvoria 3-lenné alebo 4-lenné skupiny. Každý len skupiny rozpráva svoj príbeh

o uení sa – „Povedz ostatným príbeh o tom, kedy si sa skutone nieo nauil (v triede, mimo

triedy).“

 Nakoniec žiaci z každej skupiny zis#ujú, o bolo spoloné v rôznych príbehoch, ktoré

 pouli. Údaje zo skupiny sa zozbierajú a vytvoria základ pre *alší výskum a diskusiu. Príbehy

sú hlboko zasadené do škôl alebo inej organizácie a z tohto dôvodu sa môžu sta#  as#ou

roného záznamu hodnotiacich aktivít.

7. Meranie

Táto as#  je venovaná metódam, ktoré používajú pre hodnotenie ísla. Zaína

vysvetlením termínu ukazovatele  a poukazuje na meranie výkonnosti používaním

ukazovate)ov pridanej hodnoty.

Ukazovatele  

Uitelia sa s#ažujú – V škole pribúdajú menné zoznamy. Riadite)  hovorí - Úbytok

 študentov minulý rok klesol po prvýkrát odvtedy, ! o som prišiel na túto školu. Rodi však

môže konštatova# a pýta# sa – ' ítal som v novinách, že výkonnos  školy sa zhoršila. Zlepší sa

v budúcnosti, alebo by som mal posla  svoju dcéru študova  inam? 

Použitie podobných ukazovate)ov je v školách ve)mi asté. -o teda predstavujú

ukazovatele? Ako by mala škola vybra# taký súbor ukazovate)ov, ktorý by bol prospešný pre jej úely? Ako môže by# použité sebahodnotenie?

Ukazovatele sú štatistické údaje, ktoré vypovedajú o zdraví školy a ktoré vedú k úinnejším

rozhodnutiam.

Tak ako tachometer a nádrž paliva v aute, ukazovatele vzdelanosti poskytujú podstatné

informácie o bežnom chode školy, navrhujú dobré postupy školy a varujú pred možným

 problémami. 6 

6 Oakes, 1986

Page 26: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 26/31

26

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Zameranie sa na rozhodnutia znamená, že ukazovatele zvolené jednotlivcom alebo aj

ostatnými, by mali v konkrétnom prípade pomôc#  ur i#, i je situácia v škole uspokojivá

alebo nie. Ak je situácia neuspokojivá, mali by pomôc#  vytýi# priestor pre opatrenia. Ani

z*aleka nie sú všetky štatistické údaje užitoné do takej miery ako ukazovatele. Napríklad

výška uite)a nie je potrebným ukazovate)om, pretože neexistuje dôkaz, i má vplyv

na efektivitu vývoja školy. Neexistuje preto dôvod uprednost'ova#  fakt, akým je výška

uite)a. Priemerný plat uite)a je rovnako štatistický údaj a rovnako nie je potrebným

ukazovate)om, a to ani vtedy, ak škola nemá vôbec žiadny spôsob na riešenie zmien platov

súvisiacich s množstvom pe'azí vyplácaných uite)om. Na druhej strane skúška výkonnosti

 poskytuje informácie, ktoré majú priamy vplyv na metódy a praktiky na úrovni školy a triedy.

Hodnota ukazovate)ov záleží na technických, abstraktných i metodických inite)och. Prvým

odborným ukazovate)om, ktorý musí ma#  podkladové tvrdenie a ktorý sa môže posudzova#,

môže by# napríklad nejaký štandard dohodnutý aktérmi školského života, objektivita, ktorá

 je daná školskou radou, odborníkmi alebo menej normatívnym spôsobom, priemerná hodnota

ukazovate)ov v rovnakej škole alebo jej minulé výsledky. Mali by tiež ma#  nasledovnú

odbornú charakteristiku.

Mali by sa zmera#  a vypoíta#  hlavné a trvalé línie školy na pravidelnej báze (napr.

 jedného roka), pretože chápanie a identifikácia rovnakých smerov je dôležitým prínosom

 pre platnú interpretáciu. Bez periodických údajov nemôžu by# vopred poskytnuté ukazovatele

varovných signálov. Ukazovatele by mali by# zrozumite)né širšiemu publiku. 

To však nevyhnutne neznamená, že by mali by#  )ahšie spoítate)né. Niekedy je

efektívnejšie použitie vysoko nároných ukazovate)ov v porovnaní s jednoduchšími

a dvojzmyselnými. Vysoko nároné moderné poítae sú napríklad )ahšie použite)né ako tie,

ktoré sa bežne používali pred desiatimi rokmi.  Miera opakovania  (opakovanie v triede pre

*alší rok) je príkladom jednoduchého, ale nejasného ukazovate)a. Ukazovatele pridanej

hodnoty sú zložité, no nie je #ažké pochopi# ich intuitívne.Ukazovatele by mali by# spo)ahlivé a platné. Spo)ahlivos# je technický termín opisujúci

 presnos#  použitých  meracích nástrojov. Miera záškoláctva je nespo)ahlivá, ak prípady

záškoláctva neboli zaznamenané. Nikdy nie je spo)ahlivá dokonca ani miera dosiahnutých

úspechov skúšaním, pretože ten istý žiak by mohol jeden de' pracova# lepšie ako druhý de',

 prípadne raz by mohol dosta# )ahší test, inokedy #ažší. V dobrých kvantitatívnych meraniach

 je však možné zmera#  spo)ahlivos#  a ak je príliš slabá, existuje možnos#  oznai#  interval

spo)ahlivosti. Ten oznauje interval dôvery, ktorý je možný vloži# do údajov.

Page 27: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 27/31

27

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Platnos# je ove)a abstraktnejšou otázkou. Meranie je platné vtedy, ak sa meria to, o je

na meranie ur ené. Miera úspechu v záverenom výskume nie je celkom platným indikátorom

efektivity školy, pretože tu môžu existova#  iné príiny, rôzne vysvet)ovania, uvažovania.

 Napríklad - Miera záškoláctva môže by#  považovaná za platnú na meranie uite)ovho

strateného asu, ak prijmeme návrh, že ostatné premenné, ktorých sa to týka (napr. stratený

as v priebehu hodín) zvyšujú alebo znižujú mieru záškoláctva.

Meranie školskej výkonnosti

-o absolventi školy vedia a o dokážu urobi#, záleží nielen od kvality školy. Vytvorenie

ukazovate)ov pridanej hodnoty dovo)uje porovna#  školu len v oblasti žiackej výkonnosti,

za ktorú žiaci sami zodpovedajú. Poskytujú preto viac rozumných a právoplatných zobrazení

kvality školy v porovnaní so skutonou mierou výkonnosti. Školská výkonnos#  je ur ená

mierou úspechov pri skúškach alebo testoch na konci posledného roka.

Pridanú hodnotu možno použi# na testovanie vyuovacích výsledkov v ur itom predmete

alebo pre nieko)ko zoskupených predmetov pre inú osobnú alebo spoloenskú oblas#.

Výpoet pridanej hodnoty môže by# daný externe – vonkajším  zastupite$  stvom školy. Je

asovo nároný a vyžaduje si ur itý výsledok a uplatnenie. Pre školy je dôležité vedie# 

vysvetli# a interpretova# získané výsledky:

•  Údaje testov merajú výkony odhadom približnej hodnoty, preto poskytuje dobrý

systém ukazovate)ov interval dôvery.

•  -ím menší poet žiakov, ktorí sa podrobia testu, tým je menšia dôveryhodnos# údajov,

a teda aj vyšší interval dôveryhodnosti.

•  Pohyblivos#  žiakov je problémom v prípade, že sa zaiatoné a konené výsledky

meraní rozoberajú viac ako jeden rok. Všetky školy pocítia poas tohto obdobia

únavu. Pridaná hodnota musí by#  vypoítaná na jednotnej skupine žiakov, ktorí sa

 podie)ajú na úvodnom i záverenom teste.

• 

Ak má škola kladnú pridanú hodnotu v jednej oblasti, nemusí to by# aj v ostatých

oblastiach. Pokia)  je pozitívny vz#ah medzi celkovým plnením prác v jednom

vyuovacom predmete, v druhom tento vzájomný vz#ah nie je taký silný.

•  Úrove'  ukazovate)ov pridanej hodnoty zodpovedá úrovni testov, skúšok alebo

mierke, pod)a ktorej boli zostavené.

•  Ukazovatele pridanej hodnoty sú úinnými nástrojmi. Sú však len jednou as#ou

 procesu hodnotenia. Je potrebné dop1'a#  ich kvalitnými údajmi, pretože samotné

neposkytujú vysvetlenie, preo je výsledok nízky alebo vysoký. Sú potrebné *alšie

Page 28: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 28/31

28

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

metódy na vysvetlenie – o stojí v pozadí stúpajúcich alebo klesajúcich

výkonnostných noriem.

Hoci uvedené ukazovatele nie sú nároné na pochopenie, predsa si vyžadujú ur ité

vysvetlenie, predovšetkým pre )udí neinformovaných o štatistických postupoch a spôsoboch

 práce, a to napríklad znázornením údajov grafickou formou.

Ukazovatele pridanej hodnoty podávajú úplný obraz pôsobnosti školy a zriedkavo

 poukazujú na špecifické innosti, ktoré musia by#  dané. Detailnejšie informácie sa získajú

 pochopením toho, v om problém spoíva. Pre úely školského plánovania poskytujú najlepší

základ spojené kvantitatívne a kvalitatívne údaje, v zhromaž*ovaní  ktorých sa sústavne

 pokrauje.

Pre školy a triednych uite)ov je užitonejšie ma#  údaje pridanej hodnoty

na individuálnej úrovni žiaka. Aby rástla dostupnos# a dômyselnos# techniky školy, môžu sa

dosiahnuté výsledky (alebo postoje) údajov pre každého žiaka vyznai# krivkou v porovnaní

s národnými, miestnymi alebo školskými normami, ktoré po ase môžu ukáza# napredovanie

alebo aj návrat spä# k miere pridanej hodnoty. S takýmito údajmi je )ahké porovna# pridané

hodnoty jednotlivých uite)ov alebo jednotlivých oblastí. S týmito údajmi zaobchádzame

však vždy s požadovanou opatrnos#ou a dôveryhodnos#ou.

8. Kreslenie

Hodnotenie obrázka  

Obrázky môžu by# použité ako nástroje neverbálnej komunikácie. Tieto môžu vyrobi# 

úastníci  hodnotenia (napr. detské kresby), prípadne to budú obrázky komer né (napr.

z asopisov).

Obrázky sa použijú v hodnotení tam, kde je #ažké použi#  jazyk ako komunikaný

 prostriedok. Zvidite)nenie  za ahuje  do innosti rôzne asti mozgu a otvára *alšie stránky

)udskej komunikatívnej vnímavosti. Ke* žiakov požiadame, aby nakreslili, ako vidia svojuškolu, svojich uite)ov alebo vz#ahy medzi nimi, sú schopní svoje pocity vyjadri# spôsobom,

ktorý iné médiá neumož'ujú. Podobne aj dospelí môžu použi# kreslenie na to, aby sa prejavili

v ur itých stránkach svojho osobného alebo profesionálneho života.

Ak je táto technika použitá na zistenie predstáv alebo ideálov, žiakov alebo uite)ov

možno napríklad požiada#, aby nakreslili svoju ideálnu školu snov. Následne môžu

o výsledkoch kreslenia diskutova#, vyvodzova#  závery, môžu sa s nimi stotožni# a tieto sa

stanú tak podkladom pre *alšie oakávania a potreby. Zistenia poskytujú hodnotný odrazovýmostík pre *alšie kroky vo vývoji školy.

Page 29: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 29/31

29

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

Hodnotenie fotograf ie alebo videozáznamu

Fotoaparát alebo videokameru možno použi#  na záznam školského života za úelom

hodnotenia. Vizuálny výsledok potom poskytne základ pre *alšiu diskusiu a rozvoj. Teraz,

ke* sú digitálne kamery široko dostupné, hodnotenie prostredníctvom fotografií môže ve)mi

)ahko poskytnú# rýchle výsledky.

Žiakom sa dá fotoaparát alebo videokamera, ktorý využijú ako hodnotiaci nástroj na

zistenie kultúry školy ako inštitúcie vzdelávania. Žiacke fotografie alebo videozáznamy sú

mnohovýznamné. Žiaci si však musia vytvori#  v triedení obrázkov ur itý konsenzus.

V malých skupinách sú sústredení a ur ení )udia na skúmanie každodenného školského

 prostredia z rôznych poh)adov.

Existuje nieko)ko príin, preo škola pri hodnotení používa fotoaparát (napr. škola ako

sociálne miesto):

•  Žiaci neporovnávajú pod)a vopred pripravených nástrojov, na ktoré by mohli reagova# 

len súhlasom alebo nesúhlasom.

•  Použitie vizuálnych vyjadrovacích prostriedkov obmedzí použitie hovoreného jazyka.

•  Hodnotenie sa dotýka použitia techník spätých s realitou obsiahnutou vo vyuovaní

(napr. v školskej dochádzke).

•  Berie do úvahy emocionálne potreby žiakov.

•  Predstavením fotografického dôkazu môžu žiaci poskytnú#  a odhali#  zložité

skutonosti, podpori# vlastný názor, ktorý musí by# spojený so svetom dospelých.

Aby táto metóda umožnila žiakom vo)ne sa pohybova#  v škole, mal by by#  vopred

navrhnutý a dohodnutý ur itý postup (napríklad takýto):

1.  Vytvorená skupina 4 – 5 žiakov, ktorá sa sama dohodla.

2.  Každá skupina diskutuje v škole na štyroch miestach, kde sa všetci lenovia skupiny

cítia š#astní a na štyroch miestach, na ktorých sa cítia menej príjemne.

3. 

Tímy rozhodnú, do akých rámov vložia svoje obrázky (najlepším možným grafickým

spôsobom), aby vyjadrili vlastné názory – napr. na konkrétne miesto alebo )udí.

4.  -lenovia tímov robia fotografie alebo videozáznam v súlade s tým, o om rozhodli

v bode 3.

5.  Po zhotovení fotografie spracujú (ak sa vydarili). Každá skupina vyrobí plagát,

na ktorý umiestni svoje fotografie a napíše k nim komentár, aby vysvetlila, o sa im

 páilo, o nie a preo? Ak použijú videozáznam, mala by by#  pripravená krátka

ukážka pozostávajúca z podstaty správy.

Page 30: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 30/31

30

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

6.  Skupiny potom prezentujú svoje plagáty alebo videozáznamy ostatným v triede.

Podnietia tak diskusiu o *alšej innosti zo svojho poh)adu.

7.  Pripraví sa predstavenie plagátov alebo videozáznamov širšiemu publiku (napr.

uite)skému zboru alebo rodiom).

Hodnotenie fotografiou dáva možnos# vyjadri# niektoré základné sociálne normy, ktoré

možno použi# ako podklad pre otvorený a konštruktívny dialóg zúastnených strán. Metóda je

dobre prispôsobená pre elektronické médiá a obrázky môžu by# predstavené prostredníctvom

internetu (s použitím verzie s titulkami) aj medzinárodnému publiku.

9. Zapisovanie do denníka

Denník je osobná správa v písanej forme, ktorá kombinuje odborné a osobné skúsenosti

 jednotlivého uite)a alebo žiaka. 7  Je hodnotným dokumentom pre žiakov aj uite)ov,

do ktorého môžu zaznamenáva#  svoje poznámky, pozorovania, skúsenosti, pocity

a myšlienky pravidelne. Tieto môžu by# po vzájomnej úvahe obas použité.

Žiakov možno požiada#, aby si viedli svoj osobný denník z nieko)kých príin – pomôže

im vyjadri# vlastné pocity a myšlienky, povzbudí ich rozvíja# svoje zvyky a sebavyjadrenia,

 pomôže im ui#  sa, komunikova#  o svojich problémoch vlastnými slovami, zamera#  sa

na špecifické problémy. Denníky slúžia na zaznamenanie informácií aj osobnejšieho rázu,

ktoré si každý žiak dôverne zapisuje (ako prežíva de' v škole, ako sa správa k ostatným mimo

triedy, ako sa vyrovnáva s konfliktnými situáciami, napr. so šikanovaním a násilím a pod.).

Rovnako aj uitelia môžu použi# profesionálny denník na sledovanie nadasového problému.

Záznamy do denníka sú osobné a nie sú písané pre nikoho iného. Môžu sa teda sta# partnermi

v profesionálnom rozvoji samotného pisate)a, môžu do nich zaznamena# skúsenosti tí, ktorí

váhajú otvorene hovori#  s ostatnými. Vytvára sa priestor pre nieo, o má z pisate)ovho

h)adiska svoju mravnú  hodnotu. Záznamy môžu tvori# abstraktné myšlienky, podrobne

opísané pozorovania v triede, alebo v nich môžu by# tlmoené skúseností a pocity z napätýchsituácií.

Žiaci si môžu vies# denník v škole i doma. Zaznamenajú si informácie o problémoch,

ktoré majú pri riešení úloh alebo pri problémoch s uite)mi, zaznamenávajú si #ažkosti

vzniknuté v súvislosti so školskou alebo domácou prácou. Je dôležité, aby informácie

 podrobne zaznamenávali okolnosti – Kedy sa daný problém vyskytol? Aká informácia

chýbala k dokoneniu úlohy? Ako sa snažili problém vyrieši#? Kto a ako mohol pomôc#?...

7 Holly, 1989

Page 31: Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf

http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 31/31

Z asu na as majú žiaci príležitos#  stretnú# sa a hovori# o istom probléme, vymeni#  si

názory s uite)mi (alebo s inou osobou, ako je napr. sociálny pracovník alebo psychológ).

Hoci vedenie denníka má silnú sebareflexívnu podstatu, jeho hlavným úelom je slúži# ako

súkromný osobný záznam žiackych skúseností, a tiež ako prostriedok na priebežné sledovanie

osobného a sociálneho rozvoja, zárove'  ako agenda pre usporiadanie štruktúrovaných

stretnutí.

10. Výkonnostný profil

Profil výkonnosti pomáha zvidite)ni#  vz#ahy medzi )u*mi alebo medzi rôznymi

 zastupite$  stvami. Môže to vyzdvihnú# dôveryhodnos#  alebo ur itý odstup, dôležitos#  alebo

vyrovnané postavenie. Zvyajne nadobúda podobu nákresu alebo kresby, ktoré redukujú

zložitú štruktúru na graficky zrozumite)ný formát. Profil výkonnosti je použitý

na zvidite)nenie názoru rôznych skupín aktérov školského života vhodnou podobou.

Rozmanité zložky danej situácie alebo vzájomných vz#ahov sú nartnuté na liste papiera

a pripnuté na tabu)u tak, aby navzájom súviseli. Symbolické zvýraz'ovae sa používajú

na spresnenie a zdôraznenie jednotlivých názorov, ako je otvorenos#, uzavretos#, vzájomné

vz#ahy, stupe'  dôležitosti. Krivka výkonnosti jednotlivca alebo skupiny je vhodným

štartovacím bodom pre diskusiu o osobnom a odbornom postupe na úrovni jednotlivca alebo

organizácie.

Školský život vždy odráža širšie sociálne systémy. Ich vzájomné vz#ahy sú úinné

a poskytujú vizuálny preh)ad o tom, ako všetko vzájomne súvisí a pomáha v rozvoji

odlišných vývojových stratégií.