Upload
janka-struharova
View
273
Download
1
Embed Size (px)
Citation preview
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 1/31
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Publikácia bola vytvorená v rámci národného projektu ŠŠI:
,,Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“
Autor: Mária Škodová
Problematika hodnotenia a sebahodnotenia kvality školy
(podkladová štúdia)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 2/31
2
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Nevidíme veci také, aké sú, ale také, akí sme my.
(Anais Nin)
Úvod
Kvalita školy je v súasnosti podmienkou jej prežitia (pokles populácie, boj o žiaka,
financovanie školy na žiaka...). Každá škola by si mala vypracova# svoj vlastný systém
riadenia kvality, ktorý by sa vz#ahoval na všetky procesy prebiehajúce v škole a ktorý by
zah$'al všetkých jej zamestnancov.
Pre riadenie kvality školy je pod)a Tureka 1 dôležité dodržiavanie týchto zásad:
1. Stanovte si za trvalý cie permanentné zvyšovanie kvality školy na dosiahnutie
konkurencieschopnosti školy a na zaistenie jej perspektívy.
2. Prijmite novú filozofiu – vedenie školy sa musí postavi# do ela zavádzania systému
riadenia kvality v škole, má prenies# ur ité kompetencie na uite)ov a žiakov. Má ich
poveri# úlohami, aby sa zvýšila ich vnútorná motivácia a angažovanos# v oblasti
rozvoja školy i osobného rozvoja.
3. Nespoliehajte sa na hromadnú kontrolu. Nemali by ste sa spolieha# iba na ústne
alebo písomné skúšanie na konci ur itého obdobia, pretože ich výpovedná hodnota je
diskutabilná. Hodnotenie na konci ur itého obdobia už nemôže ma# vplyvna zlepšenie produktivity žiakov. Hodnotenie by sa malo používa# priebežne, a to
predovšetkým na diagnostikovanie existujúceho stavu a na skvalitnenie procesu uenia
sa žiakov. Žiakov by ste mali naui# hodnoti# svoju vlastnú prácu.
4. Spolupracujte so zákazníkmi. Vybudujte úinnú spoluprácu vo vnútri školy (medzi
vedením školy, uite)mi a žiakmi) i s vonkajšími zákazníkmi (medzi rodimi žiakov,
zamestnávate)mi absolventov školy, miestnou komunitou) na báze vzájomnej dôvery
a rešpektujte požiadavky zákazníkov.5. Trvale a nepretržite zlepšujte svoje služby, najmä kvalitu vyuovacieho procesu.
Vedenie by sa malo poui# z existujúcich chýb. Okrem toho má vytvori# také
podmienky v škole, aby uitelia chceli a mali možnos# sa vzdeláva# a stále sa rozvíja#.
6. Organizujte !alšie vzdelávanie zamestnancov školy. Zaínajúcich uite)ov treba
oboznámi# so školskou kultúrou i s oakávaniami školy. Treba ich pripravi# aj
na efektívne vyuovanie i na hodnotenie uebného procesu. V rámci *alšieho
1 Turek, I.: Kvalita vzdelávania. Iura Edition, 2009, s. 50 - 52.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 3/31
3
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
vzdelávania je potrebné pripravi# všetkých uite)ov školy na to, aby dokázali naui#
svojich žiakov hodnoti# vlastnú prácu a efektívne sa ui#.
7. Zorganizujte prácu vedenia. Vedenie školy by malo pracova# pod)a hesla –
Pomáha a netresta . Medzi úlohy vedenia školy patrí aj spolupráca s uite)mi,
s rodimi, ale aj so žiakmi. Zmyslom tejto spolupráce je získa# ich podporu
na úspešnú realizáciu vzdelávacích programov.
8. Odstrá"te strach z pracoviska. Strach na pracovisku znižuje úinnos# práce.
Dôležité je rozdelenie zodpovednosti, ale aj kompetencií. Vedenie pritom uplat'uje
diferencované odme'ovanie.
9. Odstrá"te bariéry medzi skupinami spolupracovníkov. Úinnos# práce uite)ov
a žiakov sa zlepšuje, ak odstránite bariéry medzi skupinami spolupracovníkov. Okrem
predmetových komisií vytvorte aj skupiny uite)ov, ktorí uia v tých istých triedach.
Vzniknú tak skupiny uite)ov vyuujúcich rôzne predmety a ich lenmi sa stanú aj
funkcionári školy. Pomôžete tým odstráni# aj bariéry spolupráce medzi )u*mi
s rôznym postavením v školskej hierarchii.
10. Nepoužívajte frázy, výzvy, heslá ani rôzne slogany. Ak sú kompetencie,
zodpovednos#, ale aj odme'ovanie spravodlivo rozdelené, nebudete musie# svojich
spolupracovníkov povzbudzova# heslami, frázami, pretože sa aj sami dokážu zapáli#
pre rozumnú vec. Ak sa vzdelávacie ciele aj napriek tomu nedosiahnu, potom je
potrebné zlepši# systém a nezva)ova# neúspech na uite)ov.
11. Nepoužívajte %íselné argumenty. Nemali by ste preferova# hodnotenie známkami,
pretože ich výpovedná hodnota je malá. Vôbec neodzrkad)uje napríklad kvalitu
výkonu ani rozvoj žiakov. Okrem toho sa známky môžu sta# jediným cie)om
pre žiakov (vonkajšia motivácia), o zákonite povedie k zníženiu úinnosti uebného
procesu. +ažisko z „uenia sa žiakov“ sa postupne presunie na snahu o „dosiahnutie
dobrej známky“.12. Odstrá"te bariéry, ktoré bránia prežívaniu hrdosti na prácu. Žiaci a uitelia
vo všeobecnosti chcú pracova#, resp. ui# sa, a radi by boli hrdí na svoju prácu.
Prvoradou úlohou školy by preto malo by# vybudovanie dobrého vz#ahu medzi
uite)mi a žiakmi.
13. Zabezpe%te, aby sa každý zamestnanec permanentne zdokonaoval. Škola môže
prosperova# iba vtedy, ak sa uitelia, žiaci, ale aj vedenie školy permanentne
vzdelávajú, a to tak vo svojom odbore, ako aj v pedagogických a psychologickýchdisciplínach.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 4/31
4
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
14. Zapojte všetkých zamestnancov do realizácie zmien. Bez aktívnej podpory vedenia
školy žiadna inovácia v škole nemôže by# úspešná. Iniciátorom zavedenia a uplatnenia
novej filozofie musí by# vedenie školy. Angažovanos# vedenia sa musí prejavi#
na každom kroku – pri vytvorení novej štruktúry školy i pri „zabudovaní“ novej
filozofie do kultúry školy. Angažovanos# vedenia je základným predpokladom
podpory novej filozofie aj zo strany uite)ov a ostatných pracovníkov školy.
Hodnotenie žiakov na vyu! ovaní je jediné hodnotenie v živote ! loveka, ktoré je vo svojej
podstate systematické. 2 Všetky ostatné hodnotenia, s ktorými sa lovek v živote stretáva,
majú charakter až príliš všeobecný a znane náhodný. Systematickos# hodnotenia žiakov
na vyuovaní vidíme v tom, že uite) si túto innos# vopred premyslí, pripraví, organizuje ju,
pravidelne ju v ur itých asových intervaloch vykonáva a výsledky následne porovnáva
so zvolenými normami. A práve týmito kvalitami (systematickos#, permanentnos#) má
školské hodnotenie silný vplyv na povahu vyuovania, na intenzitu uebných inností žiakov
a na samotnú schopnos# sebahodnotenia žiakov.
Sebahodnotenie žiakov je orientované na ich vlastné výkony, na ich vlastnú prácu,
na zaznamenanie ich vlastného pokroku – teda sebahodnotenie v zmysle sebareflexie.
Podstatou sebareflexie je, že žiaci sú zodpovední za svoje uenie a sú do procesu uenia
(rovnako ako do procesu hodnotenia) aktívne zapojení. Sebahodnotenie môže žiakom
pomáha# zlepšova# proces vlastného uenia. Z didaktického h)adiska je ho možné chápa# ako
kompetenciu podporujúcu samostatnos# a nezávislos# od uite)a. Môžeme ho chápa# ako
proces spätnej kontroly, ktorý žiaka núti:
• k premýš)aniu o minulých innostiach a získaných skúsenostiach;
• k znovu vybaveniu si toho, o sa stalo;
• k vymenovaniu toho, o sa nauil, o zvládol, o dosiahol;
• k formulovaniu toho, o sa mu nepodarilo, o mu chýba k splneniu úlohy.
Uviedli sme tu veci, ktoré by mali by# dôverne známe každému uite)ovi. -o mu však
známe by# nemusí, je problematika sebahodnotenia nie na individuálnej úrovni žiaka, ale
na inštitucionálnej úrovni školy. Napomôc# prekonaniu obáv z tohto posunu by mohlo práve
uvedomenie si skutonosti, že aj ke* sa jedná o iný objekt (a k tomu primerané iné
mechanizmy spôsobu hodnotenia a sebahodnotenia), základné princípy a pravidlá, zmysel
a ciele sú v oboch prípadoch skoro identické. Toto uvedomenie a pochopenie môže kladne
ovplyvni# postoj uite)ov k vnímaniu a v prístupe k procesom sebahodnotenia práce vlastnej
2 Pasch, 1998, s.104
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 5/31
5
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
školy. Preto aj na viacerých *alších miestach budeme používa# na lepšie a názornejšie
vnímanie textu príklady alebo ukážky, ktoré sa viažu na prácu so žiakmi.
Aktuálne prístupy k problematike hodnotenia a sebahodnotenia kvalityškôl
Ke* hovoríme o sebahodnotení školy, je v prvom rade potrebné, aby sme si vymedzili
význam pojmu prístup k hodnoteniu. Môžeme ho definova# ako súbor komponentov
(vrátane typu hodnotite)a), hodnotených aspektov a kritérií hodnotenia, procesov a využitia
výsledkov hodnotenia. Hodnotitelia môžu spada pod zodpovednos# orgánu (miestneho,
regionálneho alebo centrálneho) v oblasti vzdelávania, ktorý je zodpovedný za príslušnú
školu. Vtedy hovoríme o externom hodnotení – hodnotenie je zrealizované osobou, ktorá nie
je priamo zainteresovaná do aktivít hodnotenej školy. Iný prípad nastane, ke* sú hodnotite)mi
osoby alebo skupiny osôb príslušnej školy (riadite) školy, uitelia a žiaci, rodiia). Vtedy
hovoríme o internom hodnotení kvality školy. Rozlišujeme teda dva prístupy k hodnoteniu –
externý prístup a interný prístup. Každý prístup sa ešte môže rôzne leni#, napríklad aj
v závislosti od existencie jedného alebo viacerých hodnotite)ov. Môžeme si však zvoli#
a následne definova# aj iné prístupy na základe iných poh)adov, iných aspektov, iných
kritérií...
Pri externom prístupe je za hodnotenie vzdelávania a asti systému riadenia na Slovensku
zodpovedná Štátna školská inšpekcia (*alej ŠŠI). /alšie prostriedky na externé hodnotenie
vzdelávacieho systému má v rámci celoštátnych a medzinárodných meraní k dispozícií
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Sú to predovšetkým rôzne testy a ich
výsledky, ktoré sa ve)mi asto používajú ako nástroj na hodnotenie vzdelávacieho systému.
Ostatné skupiny externých hodnotite)ov, ktorí prichádzajú z rôznych centrálnych alebo
administratívnych orgánov, majú za úlohu kontrolova# iné špecifické aspekty v školách – nakladanie s pridelenými finannými prostriedkami, bezpenos# a ochranu zdravia v školách,
archivovanie školských dokumentov, školské stravovanie a pod. V súasnosti silnejú snahy
prepoji# externé hodnotenie s interným tak, aby sa mohli výsledky interného hodnotenia
využi# pri externom hodnotení.
Existujú aj *alšie dva prístupy k spôsobu získavania informácií o realite, t. j. o aktuálnom
stave javov vo zvolenej oblasti práce školy. Prvý prístup – kvantitatívny – nám umož'uje
získa# ve)ké množstvo informácií, druhý prístup – kvalitatívny – nám umož'uje informácieskúma# hlbšie a vo vzájomných vz#ahoch. Niektoré metódy sú pre oba uvedené prístupy
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 6/31
6
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
spoloné, líšia sa len v konkrétnej podobe jednotlivých nástrojov. Kvantitatívny prístup sa
snaží odpoveda# na otázku – Aká je vaša škola? To znamená, že získame skôr informácie
štatistickej povahy, ktoré sa dajú mera# a štatisticky spracova#. Nevyhotovujeme teda správu
o vlastnom hodnotení školy, ale správu o získaných a spracovaných informáciách a údajoch.
V rámci sebahodnotenia je možné, ale aj potrebné s takouto správou *alej pracova#,
zamyslie# sa nad výsledkami, kriticky ich posúdi#. Kvalitatívny prístup skôr odpovedá
na otázku – Aká je naša škola? Sleduje také javy, ktoré si štatistika nevšíma – kultúru školy,
jej klímu, atmosféru školy. Pri informáciách kvalitatívnej povahy nie je zmyslom generova#
výpoty, zmyslom je prezentova# výsledky v ucelenej a preh)adnej podobe, ktorá má (v tomto
prípade) podobu textu s ukážkami (citácie výrokov, ukážky fotografií...).
Hodnotenie (interné alebo externé), ktoré sa týka samostatných subjektov, nie vždy
poskytne možnos# hodnotite)om utvori# si úsudok o práci uite)ov. Prístupy k externému
hodnoteniu sú rôzne, rozlíši# ich môžeme aj pod)a cieov, ktoré sledujú. Jeden z prístupov
korešponduje s novými trendmi a požiadavkami v hodnotení škôl – jeho cie)om je, aby sa
školy stali centrami kvality, preto im hodnotitelia radia a pomáhajú v procese interného
hodnotenia. Úelom (cie)om) iného prístupu je skontrolova#, i školy dodržiavajú štandardy
a predpisy.
Externé hodnotenie sa môže sústre*ova# nielen na procesy vzdelávania, ale aj na jeho
výsledky (výstupy). Procesy sú súborom aktivít, ktoré premie'ajú vstup na vzdelávací alebo
administratívny výstup. Vstup pozostáva z mnohých faktorov (poet uite)ov, poet prijatých
žiakov...), ktoré bude musie# škola akceptova# ako existujúci stav na dosiahnutie výstupov.
Výstupy sú dosiahnuté výsledky s oh)adom na ciele, ktoré boli pre ne stanovené alebo sú
cie)mi samotnými. Týkajú sa hlavne zruností alebo znalostí, ktoré žiaci dosiahnu poas
školskej dochádzky. Zatia) o výstupy sa týkajú bezprostredne žiakov, procesy na dosiahnutie
týchto výsledkov sa neobmedzujú len na oblas# vzdelávania. Materiálne zdroje potrebné
pre vzdelávacie aktivity sú cestou, ktorá tiež prispieva ku kvalite školského výkonu, a takškola môže aspo' iastone pôsobi# aj prostredníctvom riadenia svojich zdrojov.
Externé hodnotenie má vypracované fázy hodnotenia:
• prípravná fáza hodnotitelia sa pred návštevou konkrétnej školy oboznamujú
s jednotlivými dokumentmi;
• realiza! ná fáza sledovanie, posudzovanie, zber a spracovanie poznatkov;
• konzultácia s vedením školy stretnutie pred návrhom vypracovania záverenej
hodnotiacej správy;
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 7/31
7
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
• nadväznos po hodnotení hodnotitelia kontrolujú, i školy reagujú primerane
na odporúania alebo inštrukcie vydané po hodnotení.
Dôsledky externého hodnotenia, ktoré môžu ovplyvni# školy, sú:
1. Z výsledkov hodnotenia vyplývajú odporúania (alebo inštrukcie), ktoré zabezpeujú
zlepšenie kvality v daných školách.
2. Na základe hodnotenia sa škola zaväzuje vytvori# oficiálny plán (plán opatrení)
na zlepšenie, ktorý stanovuje a vysvet)uje ciele, ktoré sa škola snaží dosiahnu#.
3. Hodnotenie vedie k disciplinárnemu konaniu, ktoré môžu vykonáva# priamo
hodnotitelia alebo vzdelávacie orgány. Disciplinárne opatrenia môžu ovplyvni# školu
alebo jej vedenie. Môžu v sebe zah$'a# zníženie finanných prostriedkov
pri rozde)ovaní zdrojov, odobratie niektorých prednostných práv (vydávanie
certifikátov), uloženie pokút zodpovedným osobám, prípadne ich odvolanie. Niektoré
výsledky externého hodnotenia sa v súasnosti zverej'ujú na internetových stránkach
ŠŠI. Tieto výsledky sa môžu využi# pri celkovom hodnotení vzdelávacieho systému.
Výsledky interného hodnotenia využívajú školy na to, aby zlepšili kvalitu svojej práce
a spôsob fungovania. Interné hodnotenie sa považuje za komplexný proces, ktorý vyžaduje
odborné vedomosti, ktorými školskí zamestnanci vždy nedisponujú.
Interné hodnotenie slúži:
•
k zvidite)neniu kvality školy a k jej rozvoju i už vo vnútri školy, ale aj smerom von;
• k rozvoju spoloných cie)ov a noriem, a tým prispieva k h)adaniu konsenzu vo vnútri
pedagogického zboru;
• k podpore rozsiahlej, trvalej a systematickej diskusie, ktorá vedie k rozvoju školy;
• k rozvoju profilu školy, ktorý slúži predovšetkým na jej odlíšenie od ostatných škôl;
• k prispôsobeniu školy k požadovaným zmenám a spolo! enskej objednávke;
• ako základ k plánovaniu, k stanovovaniu cie)ov pre *alší rozvoj školy.
Interné hodnotenie predstavuje kritickú spätnú väzbu o vlastnej pedagogickej práci.
Opiera sa o ciele, koncepcie, roný plán, školský program a jednotlivé oblasti života školy –
1. výstupy z edukaných procesov, 2. procesy na úrovni triedy, 3. procesy na úrovni školy,
4. vz#ahy s vonkajším prostredím.
1. výstupy z eduka%ných procesov:
• Aké sú vedomosti, zrunosti a návyky žiakov v jednotlivých roníkoch
a v jednotlivých vyuovacích predmetoch ?
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 8/31
8
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
• Dosahujú žiaci vzdelávacie štandardy?
• V porovnaní s predošlými rokmi sú vedomosti, zrunosti a návyky žiakov lepšie,
horšie alebo približne rovnaké?
• Rozdiely vo vedomostiach, zrunostiach a návykoch medzi najlepšími a najhoršími
žiakmi sa zmenšujú, zväšujú alebo sú približne rovnaké?
• Aké úspechy dosahuje škola v zlepšovaní mravných hodnôt žiakov, v rozvíjaní ich
pozitívnych obianskych postojov, v ochote spolupracova#, v iniciatívnosti,
v schopnosti myslie# pozitívne a tvorivo?
• Ako vplýva na výsledky školy v oblasti výchovy sociálny pôvod žiakov, ich pohlavie,
telesné i psychické znevýhodnenie, alebo iné príiny vyvolávajúce nerovnos#
a nespravodlivos#?
• Do akej miery sa o problémoch výchovy diskutuje medzi uite)mi?
• Z akých zdrojov získava škola informácie o výsledkoch v oblasti výchovy? Ako môže
svoje závery dokáza#?
• Kam odchádzajú, kde sa umiest'ujú absolventi školy?
• Do akej miery zodpovedá pracovné zaradenie absolventov profilu absolventa školy?
• Ako pripravila škola svojich žiakov na toto pracovné zaradenie po ukonení školy?
• Súvisí úspešnos# uplatnenia absolventov školy s ich pohlavím, sociálnym pôvodom,
etnickou príslušnos#ou?
• Kde sa nachádzajú absolventi školy (po jednom, dvoch, troch rokoch) od ukonenia
školy?
2. procesy na úrovni triedy:
• Ko)ko vyuovacích hodín sa v škole celkovo neoduí (z akýchko)vek dôvodov)? Aké
sú dôvody neoduenia vyuovacích hodín?
• Aké je využitie vyuovacieho asu (ko)ko percent sa venuje vyuovacím aktivitám
a ko)ko percent neproduktívnej innosti – zápisom do triednej knihy, napomínaniu
žiakov a pod.)?
• Ko)ko asu vynakladajú žiaci domácej príprave na vyuovanie? Ide o produktívne
využitý as?
• Aký poet hodín predstavuje záškoláctvo žiakov?
• Aký je rozdiel vo využívaní asu (aktivita na vyuovaní a as venovaný domácej
príprave na vyuovanie) medzi najlepšími a najslabšími žiakmi?
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 9/31
9
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
• Ko)ko hodín sa v škole vyuuje neodborne (vrátane zastupovania neprítomných
uite)ov)?
• Ko)ko percent vyuovacích hodín z jednotlivých vyuovacích predmetov sa neoduí
vôbec? Ko)ko sa oduí neodborne?
• Má škola jasne stanovené vzdelávacie ciele a výkonové štandardy pre žiakov? Sú
s nimi oboznámení žiaci i uitelia? Sú pre nich zrozumite)né?
• Aká je efektívnos# uenia sa žiakov?
• Aká je efektívnos# vyuovania uite)ov?
• Ako zis#uje škola kvalitu vyuovacieho procesu, ako ju vyhodnocuje, ako stimuluje
uite)ov k zvyšovaniu kvality vyuovacieho procesu?
• Ako pomáha škola zaínajúcim uite)om a uite)om, ktorí majú #ažkosti
s vyuovaním?
• Pristupuje sa vo vyuovacom procese ku všetkým žiakom rovnako?
• Ako sa v škole zis#ujú problémy (prekážky) v uení sa žiakov?
• Ktorým žiakom (skupinám žiakov) sa venuje zvýšená pozornos# (starostlivos#,
podpora) a ktorým nie?
• Akým spôsobom sú podporovaní zdravotne i sociálne znevýhodnení žiaci
vo vyuovacom procese? Do akej miery je tento spôsob efektívny?
• Aký názor majú na podporu zdravotne i sociálne znevýhodnených žiakov rodiia,
žiaci a uitelia?
• Do akej miery sú problémy s uením spôsobené individuálnymi problémami žiakov,
nevhodnými vyuovacími postupmi uite)ov, neefektívnou organizáciou podpory
znevýhodnených žiakov zo strany vedenia školy?
3. procesy na úrovni školy:
• Používajú sa v škole také organizané formy, ktoré umož'ujú žiakom optimálne sa
ui#?
• Monitorujú a vyhodnocujú uitelia pravidelne uebné pokroky žiakov?
• Je v škole vypracovaný systém stimulujúci efektívne a kvalitné vyuovanie?
• Zoh)ad'uje školské kurikulum potreby a želania žiakov?
• Do akej miery sú žiaci spokojní so svojimi uite)mi?
• Aká je sociálna klíma na vyuovaní jednotlivých predmetov?
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 10/31
10
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
• Aká je sociálna klíma v škole? Rešpektujú sa vzájomne uitelia a žiaci? Vyskytuje sa
v škole šikanovanie, protekcionárstvo, úplatkárstvo a podobné negatívne javy?
• Sú pravidlá školského poriadku zrozumite)né, jednoznané? Sú v nich uvedené
pochvaly, odmeny, sankcie za správanie? Sú spravodlivé a pre všetkých rovnaké?
• Majú žiaci školy príležitos# podie)a# sa na rozhodovaní a nies# za svoje rozhodovanie
aj zodpovednos#? Môžu bez obáv predklada# návrhy?
• Aká je kvalita vz#ahov medzi uite)mi a žiakmi?
• Môžu sa žiaci aktívne podie)a# na sociálnom živote školy?
• Ako prebieha v škole rozhodovanie? Kto sa na 'om podie)a?
• Ako je v škole zabezpeené *alšie vzdelávanie uite)ov? Aké sú jeho ciele, obsah,
metódy, kvalita, úas#?
• Ako je v škole zabezpeený odborný rast zamestnancov?
• Má škola jasnú perspektívu?
• Ako dokáže škola reagova# na také zmeny, ktoré môžu napríklad ohrozi# bezpenos#
žiakov, bežné fungovanie školy a pod.?
4. vz'ahy s vonkajším prostredím:
• Ako škola komunikuje s rodimi o uení, uebných pokrokoch i problémoch ich detí?
• Ako škola zis#uje požiadavky a želania rodiov, ako ich rešpektuje?
• Navštevujú rodiia školu radi a ako asto?
• Správajú sa vedenie školy a uitelia ku všetkým rodiom rovnako?
• Podporujú rodiia svoje deti v uení, pomáhajú im v uení? Má škola v tomto smere
vypracované pravidlá?
• S ko)kými rodimi sa (priemerne) individuálne stretne uite) (vedenie školy) za rok?
Aký as týmto stretnutiam venujú? Ko)ko schôdzok s rodimi sa uskutoní rone
(ko)ko listov rodiom škola odošle, ko)ko telefonických rozhovorov s nimi
uskutoní)?
• Aké sú vz#ahy školy s miestnou komunitou? -o jej škola poskytuje?
• Akým spôsobom komunikuje škola s miestnou komunitou? Ako zis#uje jej potreby
a želania? Sú stretnutia pravidelné?
• Sú podmienky v miestnej komunite (životné prostredie, zamestnanos#, služby, dôvera
a pod.) priaznivé pre chod školy? Podporuje miestna komunita školu, pomáha jej?
Ako?
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 11/31
11
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
• Kto patrí k hlavným zamestnávate)om absolventov školy? Informujú zamestnávatelia
školu pravidelne o svojich požiadavkách na jej absolventov?
• Ako komunikuje škola so zamestnávate)mi jej absolventov?
• Ako škola uspokojuje požiadavky zamestnávate)ov na jej absolventov?
• Ako zamestnávatelia absolventov pomáhajú škole nap1'a# tieto požiadavky?
• Ako by mohla škola zlepši# svoje vz#ahy so zamestnávate)mi jej absolventov?
Možné úskalia sebahodnotenia
Pred zaiatkom procesu sebahodnotenia je potrebné si uvedomi#, že musíme pracova#
s takými vstupnými veliinami, ktoré máme k dispozícií (aktívni a menej aktívni uitelia,
nevhodná budova školy, nerozhodné i menej rozhodné vedenie školy, rozmanitý kolektív
žiakov, nedostatok finanných prostriedkov...). Problémy, ktoré môžu v procese
sebahodnotenia nasta#, môžeme zhrnú# do nieko)kých bodov:
• Vedenie školy sa nestotožnilo so sebahodnotením – úplne najhorší prípad.
• Odpor uite)ov k sebahodnoteniu – nie všetci uitelia budú so sebahodnotením
súhlasi#.
• Sebahodnotenie ako príkaz zhora – narobí viac škody ako úžitku.
• Prílišné nadšenie pre sebahodnotenie, prece'ovanie svojich schopností.
• Oce'ovanie lenov realizaného tímu – treba oceni# prácu každého, kto sa podie)a na
sebahodnotení a ke*že je to proces dlhodobý, treba oce'ova# aj jednotlivé, malé
úspechy.
• Vzdelávanie k sebahodnoteniu – je ve)mi dôležité neustále sa vzdeláva#, vzdelávanie
sa je základná podmienka vlastnej zmeny, ale je aj potenciálom pre odstra'ovanie
bariér rozvoja školy.
• Sebahodnotenie ako formalita – je jedným z najväších rizík sebahodnotenia, ale
formálnos# vytvorenia správy o sebahodnotení školy sa skôr i neskôr ukáže a škole
táto skutonos# v konenom dôsledku nepomôže.
Návrh priebehu hodnotenia kvality školy
Predpokladáme, že školy, ktoré zaínajú so sebahodnotením, nebudú všetky oblasti
hodnoti# s rovnakou intenzitou. Samozrejme, že by nemali zabudnú# ani na jednu z nich. Sú
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 12/31
12
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
oblasti, v ktorých sa nevyskytujú žiadne problémy, tie sa môžu iba sledova#. Úplne ideálne by
bolo vybra# si na zaiatku jednu oblas#, v ktorej sú problémy a len postupne sa zamera# aj
na ostatné, získava# skúsenosti a asom spracova# projekt sebahodnotenia školy ako celku.
Pokia) sa škola rozhodne pre sebahodnotenie, mohla by postupova# pod)a nasledujúcich
krokov (iba teoretický návrh):
1. krok : Vybra# si oblas# hodnotenia, objasni# ciele a význam – dôležitý je pozitívny
prístup (výstupy z edukaných procesov, procesy na úrovni triedy, procesy na úrovni
školy a vz#ahy s vonkajším prostredím). Jasne formulova# ciele pomocou SMART –
analýzy. (S – špecifický, cie) musí by# konkrétny; M – merate)ný, stupe' dosiahnutia
cie)a je vidite)ný alebo sa dá odmera#; A – akceptovate)ný, v rámci pedagogického
zboru je možné dosiahnu# minimálny konsenzus, aby bol cie) akceptovaný; R –
realistický, cie) je možné splni# v rámci existujúcich rámcových podmienok, ktoré sa
týkajú napríklad financií, asu, personálnych podmienok, materiálnych podmienok...;
T – terminovaný, cie) je pravdepodobne možné splni# v rámci stanoveného termínu.)
2. krok : Stanovi# si želané požiadavky kvality – stanovi# si kritériá, indikátory, štandard.
3. krok : Ur i# spôsoby a metódy, pomocou ktorých by sa zvýšila kvalita a ur i# skupiny
osôb, ktoré budú zodpovedné za zber údajov. Je potrebné odpoveda# si na otázky –
Ktoré zdroje/metodický know-how máme k dispozícií? Je cie$ sebahodnotenia
s plánovanými nástrojmi dosiahnute$ ný? Ktoré sú prednosti a nevýhody terajších
zis ovacích nástrojov?
4. krok: Realizácia zberu údajov – uvedomi# si, na o si máme dáva# pozor.
Interview – rozhovor sa musí dotýka# výhradne stanovenej témy.
Dotazník – ak návratnos# bude nižšia ako 30 %, nebudú jeho výsledky relevantné.
Pozorovanie – zistenia zaznamenáva# do pozorovacích protokolov, ktoré budú
zamerané na #ažiskové body.
Analýza dokumentácie – dokumenty usporiada#, skontrolova#, analyzova#.5. krok: Analýza a interpretácia údajov – získané údaje sa budú analyzova# na základe
plánovanej kvality.
6. krok: Stanovi# opatrenia na zlepšenie a plánova# *alšie kroky pri tvorbe školského
programu. Pri opatreniach uprednostni# praktické využitie.
Trinás# podmienok úspechu:
1. Aktívna úloha vedenia školy.
2.
Ciele sebahodnotenia precízne objas'ova#.3. Zaa# s oblas#ou, v ktorej máme problémy.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 13/31
13
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
4. Nehodnoti# ve)a naraz – menej je niekedy viac.
5. Konštruktívne zaobchádza# s odporom a konfliktom.
6. Rozumne zaobchádza# so zdrojmi.
7. Úas# tých, ktorých sa to týka.
8. Normy a pravidlá realizácie riadne objasni#.
9. Ís# krok za krokom.
10. Zvoli# jasnú a výstižnú formuláciu otázok.
11. Hodnotiace nástroje majú by# „šité na mieru“, využíva# aj
dostupné príklady.
12. Zjednocova# rozdielne názory a poh)ady.
13. Výsledky, hodnotenia a závery dokumentova#.
Vychádzajúc zo skúseností projektu Sebahodnotenie v európskych školách súhlasíme
s názorom, že sebahodnotenie nemá zaiatok ani koniec, neustále sa zdokona)uje, je
zakotvené v každodennom živote školy. Neexistuje žiadna šablóna, príruka, pod)a ktorej by
si škola sebahodnotenie mohla urobi#. Sebahodnotenie je systematický, pravidelný
a štruktúrovaný proces, v ktorom škola sama zis#uje a vyhodnocuje údaje o hlavných
oblastiach svojej innosti. Vzh)adom na to, že vlastné hodnotenie by malo vychádza#
z vnútorných potrieb školy a vzh)adom na to, že je dôležité pre sebareflexiu školy v snahe
o zmenu a dosiahnutie vyššej kvality vzdelávania, nie je úelné vydáva# nejaký univerzálny
nástroj, ktorý by školy len formálne vyplnili. Myslíme si, že v snahe o vyššiu kvalitu školy je
úinnejšie, ke* si škola sama vyberie alebo vytvorí nástroj, ktorý korešponduje s jej školským
vzdelávacím programom a sama bude premýš)a# o oblastiach a kritériách, ktoré bude
monitorova#, vyhodnocova# a pod)a ktorých bude robi# závery a voli# stratégiu k zlepšeniu.
Najdôležitejším momentom v procese sebahodnotenia je zmena myslenia aktérov hodnotenia,
teda uvedomenie si potreby zmeny. Ciele hodnotenia si škola stanovuje sama, rovnako aj
metódy a formy hodnotenia. Nevýhodou je možná neschopnos# nadh)adu pri poh)ade zvnútra alebo ovplyvnenie osobným vz#ahom ku škole. Využitím sebahodnotenia zvyšuje škola
kvalitu poskytovaného vzdelávania. Nesmie však zabúda# na to, že dôležitejšie a zložitejšie je
kvalitu udržiava#. Zmysel a význam sebahodnotenia spoíva predovšetkým v tom, že
sebahodnotenie je prostriedkom ku skvalitneniu vzdelávania, je hybnou silou udržiavania
a zlepšovania kvality školy, je akýmsi prevzatím zodpovednosti za kvalitu práce školy
a skladaním ú! tov aktérom sebahodnotenia. Sebahodnotenie nie je záležitos#ou jednotlivca, je
to spoloná tímová práca. Potrebné je preto hne* na zaiatku rozdeli# si konkrétne innosti,úlohy, právomoci a zodpovednos#.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 14/31
14
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Úloha riaditea školy v procese sebahodnotenia
Úloha riadite)a je nezastupite)ná pri sebahodnotení, neznamená to ale, že práve on musí
by# koordinátorom všetkých aktivít. Dôležité je však uvedomi# si, že bez podpory riadite)a je
nádej na úspešnos# minimálna:
1. Vyberie spomedzi uite)ov koordinátora sebahodnotenia a oboznámi pedagogický
zbor s jeho kompetenciami.
2. Podporuje sebahodnotenie a procesy s tým spojené.
3. Pomáha plánova# jednotlivé kroky.
4. Umož'uje *alšie vzdelávanie uite)ov v konkrétnej oblasti, ktorá sa javí ako
nedostatone zvládnutá.
5.
Môže tím kontrolova# a musí pracova# s výstupmi, inak by sebahodnotenienesplnilo zmysel.
Sebahodnotenia by sa mali postupne zúastni# všetci zamestnanci školy, každý by mal
k celkovému hodnoteniu prispie# ur itým podielom. Sebahodnotenie so sebou prináša zmenu,
o môže u )udí vyvola# obavy z možných negatívnych dôsledkov, prípadne aj odpor k zmene.
Realizácia zmeny bez aktívnej spolupráce a priamej úasti uite)ov a vedenia školy nie je
možná. Práve uitelia sú tí, ktorí môžu najvýraznejšie prináša# zmeny do práce školy. Je
úplne prirodzené, že si sebahodnotenie spoiatku nezíska každého. Dôležité je, aby žiaci
a rodiia boli chápaní ako rovnocenní partneri sebahodnotenia, mali by by# ponímaní ako
hybná sila zmien. Od nich sa získava spätná väzba a svojimi názormi a návrhmi sa podie )ajú
na zlepšení kvality školy.
Metódy a nástroje sebahodnotenia školy
Metóda je cesta (vyjadrené inými slovami), ako dosiahneme požadovaný cie). Ku každej
zo štyroch skúmaných oblastí života školy je potrebné vybra# vhodný nástroj. Je možné
spracova# preh)ad vhodných, avšak iba odporúaných nástrojov a metód. V kompetencii
samotnej školy je, aké postupy zvolí. (Za každou metódou nasleduje jej podrobnejší popis
a zloženie.)
1. Kladenie otázok
Hodnotiace aktivity sú zamerané na h)adanie správnych odpovedí na dané problémy.
Kladenie otázok a ich obsah je najob)úbenejším druhom hodnotiacich aktivít. Z toho dôvodu,
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 15/31
15
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
že kladenie otázok je hlavnou formou testovania a skúšania žiakov, musí by# citlivé
a systematické, preto je dôležité zauja# formálnejší prístup. Rovnako ako v triede, hodnotenie
kladením otázok môže ma# ústnu, ale aj písomnú formu.
Rozhovor
Rozhovor je hodnotiacou metódou, ktorá používa jazyk ako hlavný zdroj informácií, ím
poskytuje širokú škálu možných reakcií (odpovedí). Rozhovory sú užitoným zdrojom
podrobnejších informácií o probléme na úrovni osobného kontaktu – tvárou v tvár. Rozhovor
sa odvíja od výsledku hodnotenej úlohy a možno ho realizova# individuálne alebo v skupine.
Jeho rozsah sa pohybuje od problémovo orientovaného rozhovoru, v ktorom je pozornos#
sústredená na vopred stanovenú štruktúru, až po vo)né rozprávanie, ktoré je iastone alebo
len minimálne štruktúrované vedúcim rozhovoru. Výhodou rozhovorov je prispôsobenie
otázok konkrétnej situácii, ale aj rešpektu a úcte k osobe poskytujúcej rozhovor.
V sebahodnotení sa rozhovor najastejšie používa na získanie rýchleho preh)adu o tom, o si
)udia myslia o konkrétnych situáciách. Ak je zámerom rozhovorov rieši# problém (napríklad,
ako uite) zvláda konflikty v triede), bude na jednej strane ur ite efektívny spoloný návrh
súboru otázok, ale na druhej strane bude tiež vhodné ponecha# priestor pre individuálny
rozhovor zameraný na podstatu problému.
Kladenie otázok písomnou formou – dotazník
Dotazník je jednou z najjednoduchších a najastejšie používaných metód hodnotenia,
pretože je vhodný pre široký okruh zúastnených. Osoby respondentov zvyajne požiadajú
odpoveda# rôznym spôsobom – v závislosti od úelu požiadaviek a od stup'a požadovanej
úrovne. Ak sú do dotazníka navyše zalenené aj ur ité charakteristické rty (rod, etnikum,
vek), môžu by# následne analyzované tak, aby ukázali odlišnosti názorov v skupine.
Dotazníky sa používajú na dosiahnutie viac alebo menej štandardizových odpovedí, ktoré by
mohli by# )ahšie porovnate)né. Ich ve)kou výhodou je dôvernos#, ktorú poskytujú
a anonymita, ktorá umož'uje žiakom, uite)om a rodiom odpoveda# estne a bez obáv.Preh ad
Preh)ad je alternatívou dotazníka. Odlišuje sa tým, že je administrovaný niekým, kto
dohliada na zber údajov, prípadne v zbere údajov hrá priamu úlohu. Táto metóda sa používa
pri zhromaž*ovaní údajov, ktoré skúmajú isté aspekty školského života alebo uenia. Môže
obsahova# napríklad preh)ad o používaní výpotovej techniky alebo preh)ad o ase, ktorý
zaberá presun z triedy do triedy, preh)ad o frekvencii a kvalite listov odoslaných rodiom,
preh)ad o predstavách rodiov o školských stretnutiach. Môže by# úinnejšou metódou akodotazník, pretože sa vyhneme triedeniu, šíreniu, rozde)ovaniu, zbieraniu aj analýze, iže
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 16/31
16
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
všetkému, o by mohlo zabra# mnoho asu. Nemá však dôverný charakter. Preh)adový
protokol napísaný alebo uložený na CD ROM-e je potom vytvorený na základe
zhromaž*ovania a analýzy údajov.
Na prehad ukazovate)ov rozvoja pedagogického zboru by mohli by# použité
nasledovné ukazovatele:
• Poet uite)ov, ktorí sa zúast'ujú vzdelávania.
• -as, ktorý uitelia strávia v škole mimo vyuovania.
• Množstvo asu, ktorý venujú plánovaniu úloh.
• -as strávený pri konkrétnej tvorbe rozhodnutí o celoškolskom probléme.
• Plány na prenos aktivít vzdelávania uite)ov.
• -as strávený s aktérmi školského života.
• Množstvo asu venovaného inštitúciám zvonka (sociálnym službám, polícii...).
Na prehad ukazovate)ov škola – domov, by mohli by# použité nasledovné ukazovatele:
• Percento rodiov, s ktorými sa uitelia (riadite)) stretnú individuálne raz rone.
• -as, ktorý venujú uitelia (riadite)) rodiom.
• Znalos# rodiov o rozhodnutiach školy.
• Informácie uite)ov o situácii žiakov doma.
•
Percento listov, ktoré rodiia dostanú domov za obdobie jedného mesiaca. Percento pozitívnych a negatívnych listov.
• Percento telefónnych hovorov zo školy domov rodiom alebo naopak. Dôvod týchto
hovorov.
Denný záznam – denník
Bremeno – to je pôvodný význam slova a je odvodený od slova lodný alebo prevádzkový
denník, do ktorého sa zapisoval priebeh cesty a udalosti poas celej plavby lode.
Zaznamenávaním udalostí – v slede a za vopred ur ené asové obdobie – môžeme pozorova# napríklad žiaka a získa# preh)ad o priebehu jeho vzdelávania a o jeho rozvoji. Denný záznam
je platným nástrojom na zistenie, ako )udia využívajú svoj as. Ak chce vedenie školy
(napríklad) lepšie využi# as na riadenie uite)ského zboru, je dobrým nápadom zisti#
schému množstva asu, ktorý uitelia venujú riešeniu rôznych úloh. Poas jedného týžd'a si
uitelia zaznamenávajú svoje innosti a potom si ich porovnávajú. Výsledky týchto záznamov
tvoria základ pre *alšie kroky v procese vývoja.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 17/31
17
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Silovépole
Silové pole sa používa ako dynamická sila, ktorá vedie k dosiahnutým úspechom alebo
ich od nich odráža v opanom smere. Hodnotiace údaje ve)mi asto signalizujú protichodné
ciele v procese vývoja metód, pretože v individuálnom dôsledku musí by# vývoj školy
produktívny a dynamický. Silové pole ho môže zvidite)ni# jednak na úrovni osobnej, ale aj
na organizanej úrovni.
Prostriedok silového po)a je zvyajne zasadený do prostredia protichodných cie)ov alebo
cie)ov stojacich ved)a seba. Silové pole núti žiakov rozpozna# tie veci, ktoré im pomáhajú
alebo zabra'ujú v ich uení.
2. Pozorovanie
Pozorovanie je prirodzená aktivita, ktorá sa pri hodnotení asto používa. Ak sa
zameriame na to, o vidíme, smerujeme k tomu, o chceme vidie#. Ak sledujeme to, o
chceme, musíme venova# zvláštnu pozornos# aj predsudkom a úsudkom, prispôsobi#
a spresni# naše sledovanie špecifickým kritériám.
Pozorovanie je aktivita, ktorá sa znane odlišuje od videnia objektu. Pozorovanie
za odborným úelom je disciplinovanou koncentráciou pozornosti na ur ité deje. Zbieranie
údajov pozorovaním je dobrým zaiatkom pre sebahodnotenie, pretože nevyžaduje mnoho
materiálov. Dôležité pre dosiahnutie cie)a pri rozvoji škôl je, aby pozorovacie úlohy neboli
obmedzené len na zdokona)ovacie cvienia, mali by sa týka# takého potu uite)ov, ako je to
možné. 3 V pozorovaní sa isté údaje zhromaž*ujú uprednost'ovaním ur itých problémov,
zatia) o iné problémy sa posúvajú do úzadia. Táto metóda je najpôsobivejšia tam, kde musí
by# obmedzená mnohotvárnos# a výrazné sústredenie sa na zameraný problém môže
zapríini# pokles koncentrácie pri pozorovaní. Na pozorovanie je nutný subjektívny poh)ad.
Sledovanie
Sledovanie je inou formou pozorovania. Pozorovate) je akoby tie'om žiaka – uite) alebo vedúci uite) sleduje jedinca poas ur itého asového obdobia.
Táto metóda imitovania je zameraná na jednotlivca alebo skupinu a tiež na jedno
pozorovanie osobitného problému alebo postupu v oblasti vyuovania, uenia, školskej
dochádzky. Žiaka alebo inú osobu sprevádza pozorovate), ktorý ju napríklad sleduje ako tie'
v priebehu celého d'a. Imitovanie (sledovanie) celej triedy poas jedného d'a alebo aj
viacerých, je tiež možným spôsobom. Metóda má osobitný význam pri dlhodobom sledovaní
3 Schratz and Walker, 1995
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 18/31
18
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
názorov, cie)ov. Pomáha sa stotožni# s modelovými prípadmi nad asový rámec lepšie, ako
poskytnutím bežných preh)adov v danom momente. Poskytuje as podie)a# sa na školskom
živote.
Z etických dôvodov je dôležité informova# )udí o tom, kto bude imitovaný a o je
úelom i zmyslom tejto hodnotiacej aktivity, aby sa sledovaný zbytone neobával. Tie%om
musí by# však vopred jasná ich úloha poas, ale aj po ukonení tie%ového sledovania.
Pozorovanie možno vies# smerom k individuálnemu problému (správanie sa chlapcov
verzus správanie sa dievat...), ktorý môže by# vo vnútri alebo mimo triedy (alebo v oboch
prípadoch). Existujú, samozrejme, rôzne spôsoby pozorovania. Pozorovacie aktivity môžu
by# klasifikované aj pod)a schopností pozorovate)a vidie#. Výber medzi otvoreným a skrytým
pozorovaním pôsobí na situáciu vtedy, ke* pozorovate) nie je vidite)ný tými, o sú
pozorovaní. Skryté pozorovanie má výhodu v tom, že jedna osoba je schopná zhromaž*ova#
autentické údaje, ale je tu zahrnutý aj etický aspekt. Znamená to, že výskumník by mal ma#
dôveru sledovaného a výsledky výskumných aktivít musí chráni# najlepšie, ako je to možné
pre úastníkov, ktorí ani netušia, o pre nich môžu znamena# výsledky hodnotenia výskumu.4
Výhodnejšie sú viac štruktúrované pozorovania. Zo sociálneho kontextu, v ktorom sa
pozorovanie uskuto'uje, si vyberáme tak, aby sme mohli zauja# vlastný názor.
3.
Triedenie a uprednost"ovanie
Q-triedenie
Charakter Q-triedenia je vlastne (predstavuje) súbor kariet s rôznymi výpove*ami
na každej z nich. Jednotlivec alebo skupina osôb má daný jeden súbor, ktorý majú roztriedi#
pod)a jednotlivých kritérií. Aktivity triedenia dávajú možnos# vniknú# jednotlivcovi,
prípadne skupine, do výberu kritérií pre konkrétne predmety. Na rozdiel od dotazníka má tú
výhodu, že umož'uje respondentovi spolieha# sa na seba pri výbere a použití vyjadrovacích
prostriedkov. Výsledok triedenia je viac priate)ský a pomáha pri posudzovaní úrovne, ktorá bola daná a poskytnutá poas procesu skúmania.
Jednotlivci alebo skupiny dostanú súbor kariet a pod)a pokynov ich roztriedia v súlade
s kritériami, ktoré sú pre nich a pre daný úel najdôležitejšie. Napríklad, ak škola rozhodla
o k )úovom probléme svojho rozvoja, tieto problémy a preferencie môžu by# uložené
4 Sanger, 1998:36
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 19/31
19
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
na jednotlivých kartách a jednotlivci alebo skupiny ich potom triedia pod)a dôležitosti otázok
hne*, alebo môžu ma# tiež charakter dlhodobého prednostného postavenia.
Uvedieme príklad – Uitelia chcú zisti#, aké sú vz#ahy žiakov ku škole, k ueniu, k sebe, aké
sú ich vzájomné vz#ahy. Na objasnenie situácie použijú vymyslené postavy, priom každá
z nich je opísaná na oddelenej karte.
Napríklad – „Skupina vyíta Petrovi, že urobil nieo zlé“; „Ke* ich zbadala, ako sa bijú,
odbehla pre“; „Pokúšali sa uniknú# s niekým, koho poznajú potom, ako ukradli pe'aženku“.
Každý žiak dostane súbor kariet s požiadavkou, aby ich roztriedil pod)a nasledovných
kategórií:
• Celkom sa mi to pái.
• Trochu sa mi to pái.
• Nie ve)mi sa mi to pái.
• Vôbec sa mi to nepái.
Žiaci umiest'ujú každú kartu pod jednotlivé kategórie alebo do jednej zo štyroch
škatuliek, o ktorej si myslia, že je najprijate)nejším rozhodnutím. Výsledky môžu by# použité
pre *alšie skúmanie.
Q-tr iedenie: uprednost !ovanie
Je to obmena Q - triedenia z predchádzajúcej asti. Jednotlivec alebo skupina má súbor
kariet s výpove*ami a žiada sa od nich, aby karty roztriedili pod)a toho, o uprednost %ujú.
Táto obmena Q-triedenia je užitoná na rýchle zis#ovanie priorít jednotlivcov alebo skupiny.
Výsledky sú dostupné každému do ukonenia tejto innosti. V samotnom procese každý môže
dokazova#, tvrdi#, svedi#, debatova# o tom, o uprednostnil. Diskusia hrá dôležitú as#
v procese dosahovania rozhodnutí. V tomto zmysle možno uprednost %ovanie chápa# ako
demokraticky riadený proces.
Hoci mali by# karty triedené pod)a ur itých kritérií, pre umiestnenie v rebrí ! ku je
prioritou názor jednotlivca alebo konsenzus skupiny. Použité karty by mali by# obmedzené
na malý poet. Týmto by sa lepšie zamerala pozornos# na daný problém a zlepšila by sa
kvalita diskusie. Iným stimulujúcim postupom v procese diskusie je negatívne rozmiestnenie
– pozostávajúce z najmenej ob)úbených volieb.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 20/31
20
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
4. Zbieranie dokumentov
V organizácii je ve)a dokumentov a )udských výtvorov, ktoré možno zozbiera#
a analyzova# za úelom hodnotenia. Výsledky podrobného skúmania zvyajne poskytujú
dôležité vniknutie do problému.
Analýza dokumentov
V mnohých prípadoch sa v dokumentoch nachádza postaujúci dôkaz, ktorý sám osebe
vedie k sebahodnoteniu. Je dôležité už na zaiatku rozhodnú# o tom, o chce škola skutone
zis#ova#, pretože analýza údajov je zvyajne ve)mi nároná.
Dosiahnutie ur ených cie)ov hodnotenia závisí od vlastníctva materiálov, ktoré môžu
vyvola# úinnú diskusiu a poskytnú# potrebné vniknutie do problému.
K zoznamu dôležitých patria:
• Záznam o dochádzke
• Písomné správy
• Práce žiakov
• Zápisnice zo schôdzí
• Štatistické údaje
• Demografia
• Plány akcií
• Obežníky
• Korešpondencia
• Kalendár stretnutí
• Miestne noviny
Pred zaiatkom sebahodnotenia využitím dokumentov je dôležité spolone premyslie#
a formulova# príslušné otázky. Otázky by mohli by# nasledovné:
• -o nám dokumenty nepovedia?
• -o sa musí v škole zmeni#?
• Ako sa zmení asový údaj a preo?
Pri analýze dokumentov je potrebné uvažova# o kategóriách, ktoré nám pomôžu
pri interpretácií údajov. U)ahí to klasifikáciu záverov z poh)adu *alších krokov. Napríklad
pre školu môže by# zaujímavé využitie zápisníc z výroných schôdzí, pretože umožnia
uvidie# (pripomenú# si), aké závery boli prijaté.
Po dohode o kategóriách je potrebné následne nájs# a zráta# vety alebo asti textu, ktoré patria do každej z nich. Kategórie musia by# kvalitatívne analyzované, posudzované
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 21/31
21
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
z interpretaného h)adiska. Rokovanie prináša so sebou dôležitú stránku celého hodnotenia
a má za následok usporiadanie a riadenie budúceho stretnutia. Na vysvetlenie si predstavte, že
škola chce zisti# obiansky postoj skupiny žiakov. Rozhodnú sa nazrie# do materiálov, ktoré
žiaci vyprodukovali poas školského roka. Materiály sú zozbierané a analyzované pod)a
dohodnutých kritérií ob! ianskeho postupu. Môže to by# napríklad materiál vyhotovený
v škole, môže to by# výsledok projektovej práce v komunite, prípadne aj osi iné.
Sprievodné otázky pre analýzu by mohli by#:
• Ako je žiak/žiaka predstavený v dokumente?
• Aký je jeho/jej postoj k ostatným?
• Majú uitelia jednoznaný postoj k vyuovacím predmetom?
• Aký druh osobného profilu údaje navrhujú?
Portfólio
Portfólio predstavuje súbor dokumentov, ktoré podávajú preh)ad práce jednotlivca alebo
skupiny, preh)ad o ich výkonoch. Vo väšine výchovných a vzdelávacích systémov sa
študijné výsledky žiakov všeobecne posudzujú pod)a miery úspešnosti v skúškach. Tento
ukazovate) síce odzrkad)uje vedomosti a zrunosti žiakov, ale neodráža ich študijné výsledky
vo všeobecnosti.
Žiakov požiadame, aby prehodnotili svoju školskú prácu za ur ité asové obdobie (napr.
polrok alebo školský rok) a zhromaždili dôkazy o uení sa v špecifických študijných
oblastiach. Môžeme využi# rôzne spôsoby. Žiaci môžu sami zhromaždi# materiály z oblastí,
v ktorých sú si vedomí svojej zrunosti, o im umožní vidie# svoju osobnú silu. Možno ich
tiež požiada#, aby rozlišovali medzi oblas#ou dokonalosti, oblas#ou priemerných výkonov
a oblas#ou problémov. Portfóliá je vhodné prehodnocova# a následne používa# ako
ukazovatele žiackeho samozis ovania ich individuálnych študijných výsledkov.
Portfólio je ve)mi osobný spôsob komunikatívnych schopností a úspechov. Dokument by
nemal by# považovaný za odbornú prácu. Nepredstavuje len zhromaž*ovanie materiálov
a ich ukladanie ako dôkazov, rovnako tak buduje a zah$'a zbieranie správ od žiakov.
Zo všetkých dimenzií je portfólio najdôležitejšou metódou sebareflexie. Zostávame v styku
so žiakmi v objavovaní ich vlastného ja, vychádzame z ich vlastných študijných výsledkov,
musíme sa podie$ a na zrozumite$ ných termínoch, použi slovník v komunikácií tak, aby sme
ich udržali v kontakte s ich nahromadenými dôkazmi o ich vlastnej spôsobilosti. Rovnako sa
opierame o naše predstavy o tom, ! o znamená by úspešným a poskytnú tieto predstavy
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 22/31
22
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
našim žiakom. Jedným zo spôsobov je ponecha im zodpovednos za svoje výsledky, prejavené
pocity a necha ich napísa alebo rozpráva o nahromadených dôkazoch. 5
Sebareflexiu možno zlepši# tak, že žiaci uložia struný preh)ad navrch každého
dokumentu, ktorý sa nachádza v ich portfóliu, na ktorom je napísané:
• Uve*te dôvod, preo ste si zvolili tento druh práce, ktorý je tu zahrnutý.
• Napíšte struný preh)ad o tom, o dokument obsahuje.
• Udajte históriu vzniku informácie, ktorá by itate)ovi pomohla pochopi#, o mu
v dokumente nebolo jasné.
• Upozornite na asti dokumentu, ktorým má itate) venova# zvláštnu pozornos#.
Takáto komunikácia vplýva na spätnú väzbu, ktorú by žiaci na svoje výsledky mali
dosta#.
5. Diskutovanie
Diskutovanie je typom komunikácie, ktorú môžeme nájs# vo väšine hodnotiacich
aktivít, pretože je to v podstate rokovací postup. Predstavuje ur ité metódy postavené
na diskusii o probléme medzi jednotlivcami alebo skupinami (uvádzame ich v *alšej asti).
Poh ad kolegu (Peer review)
Rozvoj uite)a si vyžaduje odbornú metódu získavania spätnej väzby. Poh)ad kolegu je
formulovaný spôsobom vzájomnej výmeny odborných vedomostí i spolonou vzájomnou
spätnou väzbou na prácu.
Hoci majú uitelia množstvo odborných vedomostí, tieto asto zostávajú obmedzené iba
na priestor ich vlastnej triedy. Najob)úbenejšou formou poh$ adu kolegu je vzájomná návšteva
tried. Môže sa uskutoni# na individuálnej alebo celoškolskej úrovni. Pri poh$ ade kolegu je
osožné zamera# sa na ur itý problém. Diskusia na danú tému sa môže uskutoni#, ak sa
na danom probléme dohodneme vopred. Aby sme sa sústredili na dohodnutý problém, môže
by# prínosom sledova# ho prostredníctvom harmonogramu (asového programu).
Ke*že vyuovacie výsledky zohrávajú dôležitú úlohu úspechu žiaka v škole, kritériá
a hodnoty pre testovanie a známkovanie by mali by# predmetom pravidelného hodnotenia.
Kritériá kvality možno najlepšie odhadnú# vzájomným porovnávaním i posudzovaním
postupov a výsledkov testovania a skúšania. Tieto rozdielne metódy môžu by# použité:
5 Richard Stiggins (1997: 149)
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 23/31
23
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
V škole – Uitelia si navzájom vymie'ajú svoje testy, písomné práce, vrátane výsledkov
hodnotenia medzi uite)mi rovnakých predmetov, alebo prostredníctvom rovnakých
predmetov diskutujú o spoloných aj rozdielnych dohodnutých postupoch.
Vo viacerých školách – Uitelia, najmä rovnakých predmetov, h)adajú školu rovnakého
zamerania, uskuto'ujú výmenu svojich testov, diskutujú o výsledkoch hodnotenia,
o spoloných i rozdielnych postupoch.
V rôznych kr aj inách – Rovnaký postup možno použi# v školách rôznych krajín na to, aby
sme získali kritický európsky poh$ ad . (Na prípravu a uskutonenie takýchto postupov
môžeme použi# napr. e-mail.)
Cie ová skupina
Cie)ová skupina je zostavená na rýchle získanie preh)adu názorov skupiny )udí na ur itý
problém. Daný názor je potom považovaný za charakteristický a vzorový pre širšiu as#
rovnakej zložky. Vytvorenú cie)ovú skupinu tvorí 6 – 20 )udí zdie)ajúcich rovnaký názor.
Môže by# napríklad vytvorená skupina 20 rodiov, ktorá bude predstavova# názory rodi! ov
ako celku. Otázky a obsah diskusie preto musia by# zamerané na h)adanie spôsobov, ako o
najestnejšie a najúprimnejšie vyjadri# (opísa#) názory aktérov školského života. Podobnú
stratégiu v širokom rozsahu používajú marketingové firmy a vládni initelia pri tvorbe
politiky. Medzi výhody patrí úspornos#, úinnos# a možnos# pokraova# v skúmaní
hodnotnými údajmi. Na druhej strane môže by# menej spo)ahlivá v porovnaní s dotazníkmi,
ktoré sú rozsiahlejšie a môžu predstavova# reprezentatívnejšiu vzorku.
Dôležité je pripravi# kritériá pre výber )udí, ktorí budú tvori# cie)ovú skupinu.
Rozhodujúca je výskumná metóda, i budú skupinu tvori# aj rodiia zastupujúci tých, ktorí
do školy nechodia tak asto, ako by bolo potrebné, pretože predstavujú iba tiché hlasy, ktoré
si zvyajne nikto nevypouje. Je dôležité umožni# osobám priestor na analytické
diskutovanie, dôležité je zisti# ich predpoklady a oakávania. Tieto skutonosti si vyžadujú
predovšetkým v maximálne možnej miere využi# as venovaný každému zúastnenému.Ak sú skupiny zložené, je užitoné zostavi# zoznam otázok, ktoré sú v každej skupine
rovnaké. Výsledky z rôznych skupín treba následne porovna#. Na overenie platnosti je
niekedy potrebné zasla# výsledky cie)ovej skupine spä# na preverenie a kontrolu, i sú
zaznamenané výstižne a predstavujú naozaj ich názory.
Školy, ktoré používajú túto metódu, zostavili skupiny rodiov a žiakov, využili burzu
nových nápadov a formou diskusie h)adali odpovede na otázky, ktoré sa javili škole ako
zásadné. Školy mali s výberom vzorky rodiov #ažkosti, pretože bolo potrebné starostlivovybra# typických predstavite)ov rodiov. Manažment týchto stretnutí však na základe
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 24/31
24
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
skúseností získal zrunosti a neuprednost'oval vybrané osoby. Skupiny boli podporované
k tomu, aby uviedli svoje názory otvorene. Aktéri školského života v tomto prípade mohli
zohra# dôležitú nestrannú a u)ahujúcu úlohu.
6. Hranie úloh
Stvár 'ovanie zvláštnych scén na základe skúseností alebo predstáv je zmysluplným
spôsobom identifikácie problému.
Situa $ ný dialóg
Situaný dialóg je aktivita, ktorá sa získava využitím )udskej vnímavosti a schopnosti
zahra# pravdivý príbeh alebo nie! o neskuto! né. Hranie situaných rolí je vždy súhrnnou
innos#ou, pretože prináša spoloné myslenie, pocity a hranie je rovnako výpovedné ako
odpove*.
Hranie úloh možno použi# ako formu hodnotenia i postup nasledujúci po hodnotení. Jeho
úloha v hodnotení je jedinená a teoreticky vplyvná. Napríklad požiadaním žiakov, aby
zahrali, ako vidia svoju triedu a svojho uite)a, možno odhali# otvorenú sympatiu, averziu,
oakávania, hlboko skryté zážitky zo života triedy. Ale aj uitelia môžu zahra# rôzne situácie,
predstavia problémy, ktoré sú pre rozvoj školy závažné.
Situané hranie môže by# spontánne alebo pripravené, závisí od zámeru a úlohy
v procese hodnotenia. -asová príprava by mala by# primerane postaujúca pre hercov, aby sa
dohodli na dejovej línii a zápletke skrytej v hlavnom poslaní, ktoré má by# vyjadrené. Pretože
hranie rolí musí by# postavené na improvizácii, bez predchádzajúcich skúseností hrajúcich
osôb a bez prípravy známej alebo vymyslenej udalosti, mala by sa ich príprava vyhnú#
scenáru. Do hrania môžu by# zapojení aj mladší žiaci, pre ktorých môžu by# prínosom úlohy
napísané na kartách, ktoré budú obsahova# hlavné aspekty, na ktoré sa majú zamera#
pri premýš)aní a pri príprave. -as na prípravu poskytuje viac istoty pred skutoným hraním
hry. Ako je hranie role vedené, závisí na špecifickom kontexte, v ktorom sa uskuto'uje.Rozprávanie príbehu
Inou formou hrania príbehu je rozprávanie. Rozprávanie príbehu má dlhodobú tradíciu
uchovávania príhod a historiek a záleží viac na osobnej interpretácii rozprávaa ako
na presnej replikácii udalosti. Hoci sú príbehy hlboko zasadené do skutonosti, vychádzajú
najmä z pocitov i skúseností a prinášajú do popredia hodnotné údaje.
Z analytického h)adiska nie sú príbehy použité na hodnotiace ú! ely typom príbehov
pri káve, ale sú postavené na formálnom rámci, ktorý závisí od toho, kde a ako bude použitý.Príbehy môžu rozpráva# rôznymi spôsobmi rôzni )udia – uitelia, rodiia, žiaci. Môžu by#
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 25/31
25
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
pravdivé alebo vymyslené, ale vždy sa rozprávajú za istým úelom. Potom zvyajne nasleduje
diskusia, ktorá zis#uje problémy a navrhuje alternatívne konce, alebo zis#uje kritické body,
v ktorých sa príbeh mohol obráti# iným smerom.
Úastníci sa využívajú na pritiahnutie pozornosti poslucháa ku k )úovým témam alebo
osobnostiam.
Napríklad – „V príbehu je sedem osôb. Každá z nich hrá dôležitú úlohu vplývajúcu
na konený výsledok. Na základe vypoutého ur i, kto bol za to najviac zodpovedný?“
Žiaci utvoria 3-lenné alebo 4-lenné skupiny. Každý len skupiny rozpráva svoj príbeh
o uení sa – „Povedz ostatným príbeh o tom, kedy si sa skutone nieo nauil (v triede, mimo
triedy).“
Nakoniec žiaci z každej skupiny zis#ujú, o bolo spoloné v rôznych príbehoch, ktoré
pouli. Údaje zo skupiny sa zozbierajú a vytvoria základ pre *alší výskum a diskusiu. Príbehy
sú hlboko zasadené do škôl alebo inej organizácie a z tohto dôvodu sa môžu sta# as#ou
roného záznamu hodnotiacich aktivít.
7. Meranie
Táto as# je venovaná metódam, ktoré používajú pre hodnotenie ísla. Zaína
vysvetlením termínu ukazovatele a poukazuje na meranie výkonnosti používaním
ukazovate)ov pridanej hodnoty.
Ukazovatele
Uitelia sa s#ažujú – V škole pribúdajú menné zoznamy. Riadite) hovorí - Úbytok
študentov minulý rok klesol po prvýkrát odvtedy, ! o som prišiel na túto školu. Rodi však
môže konštatova# a pýta# sa – ' ítal som v novinách, že výkonnos školy sa zhoršila. Zlepší sa
v budúcnosti, alebo by som mal posla svoju dcéru študova inam?
Použitie podobných ukazovate)ov je v školách ve)mi asté. -o teda predstavujú
ukazovatele? Ako by mala škola vybra# taký súbor ukazovate)ov, ktorý by bol prospešný pre jej úely? Ako môže by# použité sebahodnotenie?
Ukazovatele sú štatistické údaje, ktoré vypovedajú o zdraví školy a ktoré vedú k úinnejším
rozhodnutiam.
Tak ako tachometer a nádrž paliva v aute, ukazovatele vzdelanosti poskytujú podstatné
informácie o bežnom chode školy, navrhujú dobré postupy školy a varujú pred možným
problémami. 6
6 Oakes, 1986
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 26/31
26
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Zameranie sa na rozhodnutia znamená, že ukazovatele zvolené jednotlivcom alebo aj
ostatnými, by mali v konkrétnom prípade pomôc# ur i#, i je situácia v škole uspokojivá
alebo nie. Ak je situácia neuspokojivá, mali by pomôc# vytýi# priestor pre opatrenia. Ani
z*aleka nie sú všetky štatistické údaje užitoné do takej miery ako ukazovatele. Napríklad
výška uite)a nie je potrebným ukazovate)om, pretože neexistuje dôkaz, i má vplyv
na efektivitu vývoja školy. Neexistuje preto dôvod uprednost'ova# fakt, akým je výška
uite)a. Priemerný plat uite)a je rovnako štatistický údaj a rovnako nie je potrebným
ukazovate)om, a to ani vtedy, ak škola nemá vôbec žiadny spôsob na riešenie zmien platov
súvisiacich s množstvom pe'azí vyplácaných uite)om. Na druhej strane skúška výkonnosti
poskytuje informácie, ktoré majú priamy vplyv na metódy a praktiky na úrovni školy a triedy.
Hodnota ukazovate)ov záleží na technických, abstraktných i metodických inite)och. Prvým
odborným ukazovate)om, ktorý musí ma# podkladové tvrdenie a ktorý sa môže posudzova#,
môže by# napríklad nejaký štandard dohodnutý aktérmi školského života, objektivita, ktorá
je daná školskou radou, odborníkmi alebo menej normatívnym spôsobom, priemerná hodnota
ukazovate)ov v rovnakej škole alebo jej minulé výsledky. Mali by tiež ma# nasledovnú
odbornú charakteristiku.
Mali by sa zmera# a vypoíta# hlavné a trvalé línie školy na pravidelnej báze (napr.
jedného roka), pretože chápanie a identifikácia rovnakých smerov je dôležitým prínosom
pre platnú interpretáciu. Bez periodických údajov nemôžu by# vopred poskytnuté ukazovatele
varovných signálov. Ukazovatele by mali by# zrozumite)né širšiemu publiku.
To však nevyhnutne neznamená, že by mali by# )ahšie spoítate)né. Niekedy je
efektívnejšie použitie vysoko nároných ukazovate)ov v porovnaní s jednoduchšími
a dvojzmyselnými. Vysoko nároné moderné poítae sú napríklad )ahšie použite)né ako tie,
ktoré sa bežne používali pred desiatimi rokmi. Miera opakovania (opakovanie v triede pre
*alší rok) je príkladom jednoduchého, ale nejasného ukazovate)a. Ukazovatele pridanej
hodnoty sú zložité, no nie je #ažké pochopi# ich intuitívne.Ukazovatele by mali by# spo)ahlivé a platné. Spo)ahlivos# je technický termín opisujúci
presnos# použitých meracích nástrojov. Miera záškoláctva je nespo)ahlivá, ak prípady
záškoláctva neboli zaznamenané. Nikdy nie je spo)ahlivá dokonca ani miera dosiahnutých
úspechov skúšaním, pretože ten istý žiak by mohol jeden de' pracova# lepšie ako druhý de',
prípadne raz by mohol dosta# )ahší test, inokedy #ažší. V dobrých kvantitatívnych meraniach
je však možné zmera# spo)ahlivos# a ak je príliš slabá, existuje možnos# oznai# interval
spo)ahlivosti. Ten oznauje interval dôvery, ktorý je možný vloži# do údajov.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 27/31
27
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Platnos# je ove)a abstraktnejšou otázkou. Meranie je platné vtedy, ak sa meria to, o je
na meranie ur ené. Miera úspechu v záverenom výskume nie je celkom platným indikátorom
efektivity školy, pretože tu môžu existova# iné príiny, rôzne vysvet)ovania, uvažovania.
Napríklad - Miera záškoláctva môže by# považovaná za platnú na meranie uite)ovho
strateného asu, ak prijmeme návrh, že ostatné premenné, ktorých sa to týka (napr. stratený
as v priebehu hodín) zvyšujú alebo znižujú mieru záškoláctva.
Meranie školskej výkonnosti
-o absolventi školy vedia a o dokážu urobi#, záleží nielen od kvality školy. Vytvorenie
ukazovate)ov pridanej hodnoty dovo)uje porovna# školu len v oblasti žiackej výkonnosti,
za ktorú žiaci sami zodpovedajú. Poskytujú preto viac rozumných a právoplatných zobrazení
kvality školy v porovnaní so skutonou mierou výkonnosti. Školská výkonnos# je ur ená
mierou úspechov pri skúškach alebo testoch na konci posledného roka.
Pridanú hodnotu možno použi# na testovanie vyuovacích výsledkov v ur itom predmete
alebo pre nieko)ko zoskupených predmetov pre inú osobnú alebo spoloenskú oblas#.
Výpoet pridanej hodnoty môže by# daný externe – vonkajším zastupite$ stvom školy. Je
asovo nároný a vyžaduje si ur itý výsledok a uplatnenie. Pre školy je dôležité vedie#
vysvetli# a interpretova# získané výsledky:
• Údaje testov merajú výkony odhadom približnej hodnoty, preto poskytuje dobrý
systém ukazovate)ov interval dôvery.
• -ím menší poet žiakov, ktorí sa podrobia testu, tým je menšia dôveryhodnos# údajov,
a teda aj vyšší interval dôveryhodnosti.
• Pohyblivos# žiakov je problémom v prípade, že sa zaiatoné a konené výsledky
meraní rozoberajú viac ako jeden rok. Všetky školy pocítia poas tohto obdobia
únavu. Pridaná hodnota musí by# vypoítaná na jednotnej skupine žiakov, ktorí sa
podie)ajú na úvodnom i záverenom teste.
•
Ak má škola kladnú pridanú hodnotu v jednej oblasti, nemusí to by# aj v ostatých
oblastiach. Pokia) je pozitívny vz#ah medzi celkovým plnením prác v jednom
vyuovacom predmete, v druhom tento vzájomný vz#ah nie je taký silný.
• Úrove' ukazovate)ov pridanej hodnoty zodpovedá úrovni testov, skúšok alebo
mierke, pod)a ktorej boli zostavené.
• Ukazovatele pridanej hodnoty sú úinnými nástrojmi. Sú však len jednou as#ou
procesu hodnotenia. Je potrebné dop1'a# ich kvalitnými údajmi, pretože samotné
neposkytujú vysvetlenie, preo je výsledok nízky alebo vysoký. Sú potrebné *alšie
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 28/31
28
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
metódy na vysvetlenie – o stojí v pozadí stúpajúcich alebo klesajúcich
výkonnostných noriem.
Hoci uvedené ukazovatele nie sú nároné na pochopenie, predsa si vyžadujú ur ité
vysvetlenie, predovšetkým pre )udí neinformovaných o štatistických postupoch a spôsoboch
práce, a to napríklad znázornením údajov grafickou formou.
Ukazovatele pridanej hodnoty podávajú úplný obraz pôsobnosti školy a zriedkavo
poukazujú na špecifické innosti, ktoré musia by# dané. Detailnejšie informácie sa získajú
pochopením toho, v om problém spoíva. Pre úely školského plánovania poskytujú najlepší
základ spojené kvantitatívne a kvalitatívne údaje, v zhromaž*ovaní ktorých sa sústavne
pokrauje.
Pre školy a triednych uite)ov je užitonejšie ma# údaje pridanej hodnoty
na individuálnej úrovni žiaka. Aby rástla dostupnos# a dômyselnos# techniky školy, môžu sa
dosiahnuté výsledky (alebo postoje) údajov pre každého žiaka vyznai# krivkou v porovnaní
s národnými, miestnymi alebo školskými normami, ktoré po ase môžu ukáza# napredovanie
alebo aj návrat spä# k miere pridanej hodnoty. S takýmito údajmi je )ahké porovna# pridané
hodnoty jednotlivých uite)ov alebo jednotlivých oblastí. S týmito údajmi zaobchádzame
však vždy s požadovanou opatrnos#ou a dôveryhodnos#ou.
8. Kreslenie
Hodnotenie obrázka
Obrázky môžu by# použité ako nástroje neverbálnej komunikácie. Tieto môžu vyrobi#
úastníci hodnotenia (napr. detské kresby), prípadne to budú obrázky komer né (napr.
z asopisov).
Obrázky sa použijú v hodnotení tam, kde je #ažké použi# jazyk ako komunikaný
prostriedok. Zvidite)nenie za ahuje do innosti rôzne asti mozgu a otvára *alšie stránky
)udskej komunikatívnej vnímavosti. Ke* žiakov požiadame, aby nakreslili, ako vidia svojuškolu, svojich uite)ov alebo vz#ahy medzi nimi, sú schopní svoje pocity vyjadri# spôsobom,
ktorý iné médiá neumož'ujú. Podobne aj dospelí môžu použi# kreslenie na to, aby sa prejavili
v ur itých stránkach svojho osobného alebo profesionálneho života.
Ak je táto technika použitá na zistenie predstáv alebo ideálov, žiakov alebo uite)ov
možno napríklad požiada#, aby nakreslili svoju ideálnu školu snov. Následne môžu
o výsledkoch kreslenia diskutova#, vyvodzova# závery, môžu sa s nimi stotožni# a tieto sa
stanú tak podkladom pre *alšie oakávania a potreby. Zistenia poskytujú hodnotný odrazovýmostík pre *alšie kroky vo vývoji školy.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 29/31
29
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Hodnotenie fotograf ie alebo videozáznamu
Fotoaparát alebo videokameru možno použi# na záznam školského života za úelom
hodnotenia. Vizuálny výsledok potom poskytne základ pre *alšiu diskusiu a rozvoj. Teraz,
ke* sú digitálne kamery široko dostupné, hodnotenie prostredníctvom fotografií môže ve)mi
)ahko poskytnú# rýchle výsledky.
Žiakom sa dá fotoaparát alebo videokamera, ktorý využijú ako hodnotiaci nástroj na
zistenie kultúry školy ako inštitúcie vzdelávania. Žiacke fotografie alebo videozáznamy sú
mnohovýznamné. Žiaci si však musia vytvori# v triedení obrázkov ur itý konsenzus.
V malých skupinách sú sústredení a ur ení )udia na skúmanie každodenného školského
prostredia z rôznych poh)adov.
Existuje nieko)ko príin, preo škola pri hodnotení používa fotoaparát (napr. škola ako
sociálne miesto):
• Žiaci neporovnávajú pod)a vopred pripravených nástrojov, na ktoré by mohli reagova#
len súhlasom alebo nesúhlasom.
• Použitie vizuálnych vyjadrovacích prostriedkov obmedzí použitie hovoreného jazyka.
• Hodnotenie sa dotýka použitia techník spätých s realitou obsiahnutou vo vyuovaní
(napr. v školskej dochádzke).
• Berie do úvahy emocionálne potreby žiakov.
• Predstavením fotografického dôkazu môžu žiaci poskytnú# a odhali# zložité
skutonosti, podpori# vlastný názor, ktorý musí by# spojený so svetom dospelých.
Aby táto metóda umožnila žiakom vo)ne sa pohybova# v škole, mal by by# vopred
navrhnutý a dohodnutý ur itý postup (napríklad takýto):
1. Vytvorená skupina 4 – 5 žiakov, ktorá sa sama dohodla.
2. Každá skupina diskutuje v škole na štyroch miestach, kde sa všetci lenovia skupiny
cítia š#astní a na štyroch miestach, na ktorých sa cítia menej príjemne.
3.
Tímy rozhodnú, do akých rámov vložia svoje obrázky (najlepším možným grafickým
spôsobom), aby vyjadrili vlastné názory – napr. na konkrétne miesto alebo )udí.
4. -lenovia tímov robia fotografie alebo videozáznam v súlade s tým, o om rozhodli
v bode 3.
5. Po zhotovení fotografie spracujú (ak sa vydarili). Každá skupina vyrobí plagát,
na ktorý umiestni svoje fotografie a napíše k nim komentár, aby vysvetlila, o sa im
páilo, o nie a preo? Ak použijú videozáznam, mala by by# pripravená krátka
ukážka pozostávajúca z podstaty správy.
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 30/31
30
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolonos#. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
6. Skupiny potom prezentujú svoje plagáty alebo videozáznamy ostatným v triede.
Podnietia tak diskusiu o *alšej innosti zo svojho poh)adu.
7. Pripraví sa predstavenie plagátov alebo videozáznamov širšiemu publiku (napr.
uite)skému zboru alebo rodiom).
Hodnotenie fotografiou dáva možnos# vyjadri# niektoré základné sociálne normy, ktoré
možno použi# ako podklad pre otvorený a konštruktívny dialóg zúastnených strán. Metóda je
dobre prispôsobená pre elektronické médiá a obrázky môžu by# predstavené prostredníctvom
internetu (s použitím verzie s titulkami) aj medzinárodnému publiku.
9. Zapisovanie do denníka
Denník je osobná správa v písanej forme, ktorá kombinuje odborné a osobné skúsenosti
jednotlivého uite)a alebo žiaka. 7 Je hodnotným dokumentom pre žiakov aj uite)ov,
do ktorého môžu zaznamenáva# svoje poznámky, pozorovania, skúsenosti, pocity
a myšlienky pravidelne. Tieto môžu by# po vzájomnej úvahe obas použité.
Žiakov možno požiada#, aby si viedli svoj osobný denník z nieko)kých príin – pomôže
im vyjadri# vlastné pocity a myšlienky, povzbudí ich rozvíja# svoje zvyky a sebavyjadrenia,
pomôže im ui# sa, komunikova# o svojich problémoch vlastnými slovami, zamera# sa
na špecifické problémy. Denníky slúžia na zaznamenanie informácií aj osobnejšieho rázu,
ktoré si každý žiak dôverne zapisuje (ako prežíva de' v škole, ako sa správa k ostatným mimo
triedy, ako sa vyrovnáva s konfliktnými situáciami, napr. so šikanovaním a násilím a pod.).
Rovnako aj uitelia môžu použi# profesionálny denník na sledovanie nadasového problému.
Záznamy do denníka sú osobné a nie sú písané pre nikoho iného. Môžu sa teda sta# partnermi
v profesionálnom rozvoji samotného pisate)a, môžu do nich zaznamena# skúsenosti tí, ktorí
váhajú otvorene hovori# s ostatnými. Vytvára sa priestor pre nieo, o má z pisate)ovho
h)adiska svoju mravnú hodnotu. Záznamy môžu tvori# abstraktné myšlienky, podrobne
opísané pozorovania v triede, alebo v nich môžu by# tlmoené skúseností a pocity z napätýchsituácií.
Žiaci si môžu vies# denník v škole i doma. Zaznamenajú si informácie o problémoch,
ktoré majú pri riešení úloh alebo pri problémoch s uite)mi, zaznamenávajú si #ažkosti
vzniknuté v súvislosti so školskou alebo domácou prácou. Je dôležité, aby informácie
podrobne zaznamenávali okolnosti – Kedy sa daný problém vyskytol? Aká informácia
chýbala k dokoneniu úlohy? Ako sa snažili problém vyrieši#? Kto a ako mohol pomôc#?...
7 Holly, 1989
7/23/2019 Hodnotenie a sebahodnotenie skoly.pdf
http://slidepdf.com/reader/full/hodnotenie-a-sebahodnotenie-skolypdf 31/31
Z asu na as majú žiaci príležitos# stretnú# sa a hovori# o istom probléme, vymeni# si
názory s uite)mi (alebo s inou osobou, ako je napr. sociálny pracovník alebo psychológ).
Hoci vedenie denníka má silnú sebareflexívnu podstatu, jeho hlavným úelom je slúži# ako
súkromný osobný záznam žiackych skúseností, a tiež ako prostriedok na priebežné sledovanie
osobného a sociálneho rozvoja, zárove' ako agenda pre usporiadanie štruktúrovaných
stretnutí.
10. Výkonnostný profil
Profil výkonnosti pomáha zvidite)ni# vz#ahy medzi )u*mi alebo medzi rôznymi
zastupite$ stvami. Môže to vyzdvihnú# dôveryhodnos# alebo ur itý odstup, dôležitos# alebo
vyrovnané postavenie. Zvyajne nadobúda podobu nákresu alebo kresby, ktoré redukujú
zložitú štruktúru na graficky zrozumite)ný formát. Profil výkonnosti je použitý
na zvidite)nenie názoru rôznych skupín aktérov školského života vhodnou podobou.
Rozmanité zložky danej situácie alebo vzájomných vz#ahov sú nartnuté na liste papiera
a pripnuté na tabu)u tak, aby navzájom súviseli. Symbolické zvýraz'ovae sa používajú
na spresnenie a zdôraznenie jednotlivých názorov, ako je otvorenos#, uzavretos#, vzájomné
vz#ahy, stupe' dôležitosti. Krivka výkonnosti jednotlivca alebo skupiny je vhodným
štartovacím bodom pre diskusiu o osobnom a odbornom postupe na úrovni jednotlivca alebo
organizácie.
Školský život vždy odráža širšie sociálne systémy. Ich vzájomné vz#ahy sú úinné
a poskytujú vizuálny preh)ad o tom, ako všetko vzájomne súvisí a pomáha v rozvoji
odlišných vývojových stratégií.