22
JOZEF CÍGER - HRONSKÝ JOZEF MAK

JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

  • Upload
    meir

  • View
    284

  • Download
    3

Embed Size (px)

DESCRIPTION

JOZEF CÍGER - HRONSKÝ. JOZEF MAK. Život autora. narodil sa v  roku 1896 vo Zvolene chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a v Leviciach na učiteľskom ústave 1914 narukoval na taliansky front od 1932 – tajomník Matice slovenskej redigoval detský časopis Slniečko - PowerPoint PPT Presentation

Citation preview

Page 1: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

JOZEF MAK

Page 2: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Život autora

• narodil sa v roku 1896 vo Zvolene• chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a

v Leviciach na učiteľskom ústave• 1914 narukoval na taliansky front• od 1932 – tajomník Matice slovenskej• redigoval detský časopis Slniečko• 1945 emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku,

Taliansku a nakoniec v Argentíne• založil tam zahraničnú Maticu slovenskú• 1959 predseda SNR v zahraničí• zomrel v roku 1960 v Argentíne (Luján)

Page 3: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

DIELO

• Poviedky a novely:U nás doma (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929), Žltý dom v Klokočove (1927), Podpolianske rozprávky (1923), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (1944), Šmákova mucha (1944)

• Romány:Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1932), Jozef Mak (1933), Na krížnych cestách (1939), Pisár Gráč (1940), Na Bukovom dvore (1944), Andreas Búr Majster (1948), Svet na trasovisku (1960)

• Tvorba pre deti a mládež: Janko Hrášok (1926,), Smelý zajko (1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Sokoliar Tomáš (1932), Zlaté hodinky (1934)

Page 4: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Charakteristika tvorby• usiluje sa vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života:

nad príbehom dominuje hlas rozprávača, príbehová irónia a zobrazovanie postavy v stave jej duševnej trýzne a utrpenia

• romány sú napísané sugestívnym jazykom, s bohatstvom vnútornej expresie a psychologickou hĺbkou postáv

• jeho základným duševným stavom je utrpenie• štylistickým špecifikom Hronského románov je oslovovanie postáv, ich

zaklínanie, aby sa vymanili zo stavu pasivity a životnej ťaživosti • nad fabulou začína dominovať pozícia rozprávača, čomu zodpovedá aj

autorské hodnotenie situácií, výjavov a postáv a celý román sa napokon vníma ako rozprávačský monológ

• téma osamelosti ľudského indivídua, straty základných istôt • dominuje téma násilia a utrpenia, spočívajúceho v neschopnosti

komunikovať – jedna z podstatných tém literatúry 20. storočia

Page 5: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Charakteristika tvorby

Expresionizmus zdôrazňuje subjektívnu, výrazovú stránku a usiluje

sa o stupňovanie výrazu (umeleckou nadsádzkou) usiluje sa poukázať na psychickú alebo duševnú

skutočnosť viac ako na vonkajšie udalosti pocity živelného odporu voluntarizmus – zdôrazňovanie, preceňovanie

významu vôle zvláštne príbehy zvláštnych postáv dramatickosť, drastickosť a kontrast

Page 6: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Charakteristika tvorby

Lyrizácia dominuje expresionisticko-senzualistická

epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom vnímaní)

psychické stavy postáv lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie,

expresívne vyjadrovanie…) vnútorný monológ

Page 7: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

JOZEF MAK

ŽÁNER: román (expresionistický)DRUH: epikaFORMA: prózaPROSTREDIE: dedinské, v dedine HudákovoTÉMA: ponor do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej

spoločenskej situácieOBDOBIE: prelom 19. a 20. storočia, pred 1. svetovou vojnou

DEJ: Autor sa nedotýka témy frontu, ale dopadu nešťastia vojny na

dedinského človeka.

Page 8: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

• fatalita (osudovosť) románu• autor lyrizuje mnohé pasáže (napr. opis

inovate), jedinečne pracuje s pásmom reči postáv a pásmom reči rozprávača

(rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa svojej postave, hovorí za ňu, pretože Jozef Mak dostal pri narodení do daru od Boha ukrižované ruky, ale nedostal ústa – o svojich citoch nevie hovoriť, všetko sa odohráva v jeho vnútri, ale nič nevypovie)

Page 9: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Kompozícia

• 75 kratších kapitol označených číslom• viacero kapitol má začiatok pozvoľný, bez

dramatickosti, často s lyrizáciou v opise prírodnej scenérie

• opakovanie motívu príchodu inovate v 63. a 75. kapitole (svadba – smrť)

• využíva kontrast:

Page 10: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

a) postáv: Jozef - Jano, Maruša – Julab) citov a činov: Jozefova láska k matke (zahanbenie, že je

nemanželský); láska a dôvera voči Maruši (nečakané sklamanie); úžasná pracovná aktivita (nie je majiteľom domu, v ktorom býva a ktorý sám postavil); prudký cit a bohaté ľudské vnútro Jozefa a July (neschopnosť vyjadriť svoje city slovom)

Page 11: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Hlavná postava je komponovaná ako symbol jednoduchého slovenského človeka, vďaka ktorému národ prežil:

prijíma beh dejín, tak, ako prichádza, nebojuje proti veterným mlynom, nekladie si pre seba riešenie celonárodných alebo celosvetových problémov, snaží sa opäť a opäť vstať a pokračovať v ťažkom, ale poctivom živote.

„mak“ – zrnko v makovniciJozef Mak = človek-milión

„Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že

najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Page 12: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Postavy

Jozef Makv jeho mene je drobnosť (početnosť, mnohosť),

teda nie výnimočnosťJulaObjavuje sa až v 38. kapitole. Nízke dievča s utrápenými očami, ľavú ruku má

chorú, od pleca až po lakeť ju má vyschnutú.

Page 13: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Postavy

MarušaNajexpresionistickejšia postava v diele. Prekoná

zmenu z krásneho a dobrého dievčaťa na skazenú a škaredú ženu.

Page 14: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Ďalšie postrehy

expresionistický pocit hrôzy a zhnusenia:

… a keď sa jej Jozef Mak prizrel, zdalo sa mu, že má krvavé oči. Krvavé oči, že sa jej bezkrvné pery, že sa jej trasú a že jej uschol dych.

Na Jozefa sa začala valiť hrôza. Zošediveli mu líca, prsty nevedomky mrvili suché seno a chladli.

Page 15: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Ďalšie postrehy

postavy konajú pudovo, nekontrolovane:

Ani na ume nemal, aby Marušu objal, a nemohol za to, že sa tak stalo… no a keď ju pocítil v ramenách, zdivela v ňom krv.

Page 16: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Ďalšie postrehy

lyrizácia prózy, napr. personifikuje prírodu do postavy panny – nevesty v bielom inovaťovom závoji:

Inovať je najnádhernejší závoj. Nijakej panne na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká

príroda sama, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda-panna si ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch. Príroda-panna rada sa parádi cez celý rok, truhla so šatami akoby nemala dna.

Page 17: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Ďalšie postrehy

kultivovaný ľudový jazyk, veľmi expresívny, výrazne zachytí nežnosť, ale aj akciu a zlosť či opitosť:

Tancovať, hmýriť sa neprestávali Janove hlavy. Keď Jozef udrel fľašou medzi oči jednej, všetky hneď skrvaveli

a všetky rovnako rozzevené ústa rovnako schrčali. Jozef chcel ich vidieť všetky a chcel sa rehotať diabolsky, ale

pred oči tislo sa mu tisíc a tisíc rúk, zastreli mu svet, mykali ho, socali, teplou krvou oblievali a nezrozumiteľne hučali.

Page 18: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Ďalšie postrehy

reč postáv je plná zámlk a nedopovedaných viet:

A čím viac sa díva Jozef Mak, tým väčšmi sa mu duša mračí, lebo nevie, nevie, ako povedať Jule aspoň jediné láskavé slovo, ako sa k nej prihnúť aspoň trochu, ako sa jej aspoň nejakým úškľabkom poďakovať za obsah plachtičky (poznámka: za syna), čo vlečie pred sebou, a za jedenásť ciest. Nič nevie Jozef Mak, iba hlavu by si vedel preťať.

Pomôž mi, Jula! Ó, Jula vďačne, veď je na to stvorená na svet.

Page 19: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

Ďalšie postrehyrozprávač sa niekedy správa ako bábkoherec, hovorí za svoje postavy,

domýšľa, čo chceli povedať, čo by sa patrilo, aby povedali. Je vševediaci a vždy prítomný:

Prvý raz sa jej pozrel do očú a videl najsamprv, aká je Jula nesmierne čistá. Potom to, že pricloňuje trochu oči a viečka má biele, priezračné, i celú pleť takú jasnú, čistú, hladkú a bielu, a nevedel, iba tak cítil, že táto jasnota pochodí od troch vecí: od materstva, od únavy a od radosti.

Hej, nepekná Jula bola takáto zázračne krásna. A umná, dobrotivá. Skoro celkom priclonila oči mihalnicami, aby nepomýlila Jozefa Maka,

keď sa cez srdce díva na ňu. Nech sa len díva…

Page 20: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

ÚLOHYNačrtnite stručný prierez dejinami slovenského románu. Charakterizujte

literárny druh – román. Vymenujte typy románu. Pomocou ukážky interpretujte nosnú ideu románu Jozef Mak.

Jozef Mak sa musel odvrátiť i prvý i druhý raz a musel ísť do kúta.Tu sedí a biedny je.Nuž a kto je biedny, tomu nemôžeš inšie priložiť, iba biedu, tak počúvaj,

Jozef Mak, aby si mal biedy ešte viac.

Trp, Jozef Mak.Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je

kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

Page 21: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

ÚLOHY

Inovať je nádhernejší závoj. Nijakej panej na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká sama príroda, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda – panna si ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch.

Nájdite v ukážke dôkaz lyrizácie prozaického textu. Urobte morfologický rozbor podčiarknutých slov v

texte.

Page 22: JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

nádhernejšíPrídavné meno: akostné, mužský rod, singulár, N, pekný (2. stupeň)panejPodstatné meno: konkrétne, všeobecné, životné, ženský rod,

singulár, G, panizachceSloveso: činnostné, plnovýznamové, 3. os., singulár, prítomný,

oznamovací, činný, dokonavý vidzoPredložka: vokalizovaná, prvotná, jednoduchá, GjejZámeno: privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor: môjibaČastica