MINIŠTRANT SA RÁD NAMÁHA

Sv. Jozef pri práci v dielni a pri ňom ešte malý Ježiš. Pod týmto obrazom sú slová

„ORA ET LABORA“ (Modli sa a pracuj).

Zo Svätého písma

vieme len málo

o skrytom živote Pána

Ježiša.

Ako dvanásťročný navštívi chrám v Jeruzaleme, kde „všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami... Potom sa s nimi (rodičmi) vrátil do Nazareta a bol im poslušný... A Ježiš

sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“(porov. Lk 2,47-52).

Čas v Nazarete: - bol naplnený prácou, každodennou námahou,

veď nám bol podobný vo všetkom, okrem hriechu- s námahou sa živil a v pote tváre jedol svoj chlieb

(Porov . Gn3,17n)

... A pritom iste nezabúdal na modlitbu...

Svätý Benedikt, patrón Európy,

mal zásadu: „Ora et labora“.

Človek zabúda na Boha, má pre neho čoraz menej času a je mu

zaťažko sa namáhať.

„Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko

a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu... Kto nechce pracovať, nech ani neje.“

(2 Sol, 3,7-8.10b)- píše sv. Pavol.

Schopnosť pracovať Pán Boh vložil do našej ľudskej prirodzenosti. Ba dokonca človek v sebe objavuje aj

záľubu v práci. Môžeme to pozorovať na malých deťoch, ktoré sa vedia hrať na dospelých

a napodobňovať ich prácu. Vedia sa pritom krásne zabávať. Pre nich je to hra.

(Spomeňte si tu na rôzne povolania, na ktoré ste sa hrali, keď ste boli malí... spomeňte si tiež na

veci, s ktorými ste sa hrali).

Ten, kto sa rád namáha, je zdravší a mocnejší a kto sa rád namáha, ten si ako dospelý bude

vedieť zadovážiť rôzne veci, ktoré mu budú na radosť a budú mu prinášať úžitok.

ŠPORT

Je potrebné, aby sme vedeli dobre zladiť mieru práce a mieru športu. Nemožno ísť športovať, ak nás doma čaká súrna práca. Prázdniny sú aj na to, aby sme sa učili správne a primerane si

vyčleniť čas na prácu a čas na hru.

O kniežati sv. Václavovi sa píše: „V čase žatvy v tichu tmavej noci

na svoje pole vychádzal a s najvernejším sluhom svojím

pšenicu žal a na svojich ramenách domov nosil, na ručnom mlyne mlel,

zároveň ako pekár i knieža múku preosieval, pre vodu chodil a v noci ju

vážil, hovoriac: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“, a tak ju domov

donášajúc s múkou miesil a hostie robil. Tiež do vinice sa ponáhľal, hrozno trhal a vlastnými rukami

vytláčal, do džbánu vlieval a k svätej obeti uchovával.“

Toto jeho počínanie nám pripomína, že všetka ľudská námaha má svoje miesto vo svätej omši. Keď prinášame nekvasený chlieb a víno, aby sa cez slová kňaza premenili na Telo a Krv Ježiša Krista, prinášame ich ako plod zeme a práce

ľudských rúk. K týmto darom môžeme priložiť vlastný obetný dar, námahu našich rúk.

Uživotnenie

Ochotne sa zapojím

do práce doma, pri kostole

alebo pri fare.

Naučím sa viac si vážiť

všetky veci, ktoré vytvorili ľudské

ruky, a tým i ich námahu.

V srdci i mysli si budem

niesť a často pripomínať heslo

Ora et labora.

Pri prinášaní obetných darov

ponúknem Bohu námahu a plody práce svojich rúk.