Normy STN EN a ISO v technickom kreslení

5/22/2018 Normy STN EN a ISO v technickom kreslen

1/96


2/96

METODICKO-PEDAGOGICK CENTRUM

NOV NORMY STN, EN A ISOv technickom kreslen pre strojrov

Anton FREIWALD

Bratislava 2012


3/96

2

Nzov: Nov normy STN, EN a ISO v technickom kreslen pre strojrovAutor: Ing. Anton Freiwald, PhD.

Recenzenti: doc. Ing. Jn Veselovsk, PhD., Ing. Jozef BobekVydavate: Metodicko-pedagogick centrum v BratislaveJazykov prava: Radoslav PeciarGrafickprava: Ing. Monika ChovancovVydanie: 1.Rok vydania: 2012

Poet strn: 95ISBN 978-80-8052-426-5


4/96

3

OBSAH

VOD ...................................................................................................................... 4

1

NORMALIZCIA VTECHNICKOM KRESLEN...................................................... 61.1 TECHNICK VKRESY, TITULN BLOK ASPIS POLOIEK.............................. 61.2 MIERKY ..................................................................................................................131.3 IARY ....................................................................................................................131.4 TECHNICK PSMO ..............................................................................................192 ZOBRAZOVANIE SIASTOK.............................................................................222.1 POHADY ..............................................................................................................222.2 METDY PREMIETANIA .......................................................................................222.3 REZY ......................................................................................................................253 KTOVANIE ..........................................................................................................273.1 IARY APKY ......................................................................................................273.2 KTY ......................................................................................................................273.3 TOLEROVANIE ROZMEROV .................................................................................283.4 ZAPISOVANIE TOLERANCI..................................................................................324 GEOMETRICK TOLERANCIE.............................................................................354.1 PRVKY A DRUHY TOLEROVANIA ........................................................................354.2 DOPLNKOV ZNAKY ..........................................................................................374.3 PRKLADY PECILNEHO TOLEROVANIA AZMENY V TOLEROVAN..............434.4

VEOBECN TOLERANCIE ..................................................................................44

5 PREDPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU ......................................................475.1 DRSNOS POVRCHU AZNAKY DRSNOSTI......................................................475.2 ZAPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU ............................................................515.3 PRAVA POVRCHU ATEPELN SPRACOVANIE POVRCHU.............................546 NORMALIZOVAN SIASTKY...........................................................................566.1 OZUBEN PREVODY ............................................................................................566.2 VALIV LOISK ...................................................................................................626.3 TESNENIA ..............................................................................................................656.4 SKRUTKY A MATICE .............................................................................................676.5 KOLKY AZVLAKY ............................................................................................786.6 NITOVAN ASKRUTKOV OCEOKONTRUKCIE............................................796.7 ZVRAN SPOJE ..................................................................................................817 VROBN VKRESYZOSTV A SIASTOK...................................................887.1 VKRES ZOSTAVY ...............................................................................................887.2 VKRES SIASTKY ............................................................................................887.3 SAMOSTATN ZADANIE VKRESU ZOSTAVY AVKRESOV SIASTOK......917.4 LOHA NA DITANN VZDELVANIE...............................................................93

ZVER ....................................................................................................................94ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV..........................................................95


5/96

4

VOD

V devdesiatych rokoch nastpila Slovensk republika na cestu eurpskej integrciea spoluprce. V oblasti technicko-hospodrskeho rastu nastal na Slovensko prlevzahraninho kapitlu dorznych odvetv hospodrstva. Vrmci strojrskehopriemyslu zaznamenala Slovensk republika najskr hlbok padok, na ktorom sauritm percentom podieala aj zastaran normalizcia, ktor malo vtedajieeskoslovensko odlin od eurpskej. Po jeho rozdelen nastala v Slovenskejrepublike zmena v oznaovan noriem zpvodnej znaky SN (eskoslovensknorma) na znaku STN (Slovensk technick norma) aesk republika si ponechalaznaku SN (esk sttn norma).Vplyvom zavdzania vroby v strojrskych podnikoch rznymi zahraninmi firmamizaala vznika potreba zjednocovania eurpskych noriem ahlavne prechod mnohchnaich noriem na medzinrodn normy ISO aeurpske normy EN.

Relna prax vak ukzala, e aj po zaveden azapracovan tchto noriem douvania vSlovenskej republike mnostvo uiteov technickho kreslenia vyuujepoda zauvanch starch (neplatnch) noriem tak, ako sa to niekedy oni uili. Lenmal as uiteov technickho kreslenia sa sna vyuova poda najnovch noriemzavedench na tvorbu technickej dokumentcie vSlovenskej republike. alia aspedaggov len postupne zapracovva nov normy do svojich uebnch plnov. Na

mnohch kolch chbaj aj najnovie strojncke tabuky (a mono aj in literatra),do ktorchje u nov normalizcia implementovan. Jedno zviacerch odvodnen,preo mnoh vyuujci uia tudentov poda starch noriem, vychdza ztoho, e namnohch kolch je samozrejmosou, e vyuujci, ktor predtm uili technickkreslenie, sa zaali pecializova na vubu CAD/CAM systmov atzv. klasicktechnick kreslenie namiesto nich zaali vyuova uitelia, ktor toto kresleniepredtm neuili. Zpochopitench dvodov uia tudentov poda tch noriem, ktorsami poznaj. Samozrejme, e dvodov akovch faktorov zastaranej vuby jevea.

iaci, ktor pokrauj vo vzdelvan na technickch univerzitch (kde je u plnezaveden vuba poda novch technickch noriem), si suritmi problmamizvykaj na nov metdy aformy rzneho oznaovania siastok alebo spsobovktovania. Tto iaci pouvaj star terminolgiu, na ktor si zvykli na strednej kole,m jej (okrem inho) nerobia dobr meno. U absolventov, ktor vstupuj dopracovnho procesu, je vmnohch prpadoch nutn prekoovanie aj v oblastiach,ktor by u mali zo strednej koly ovlda (a neovldaj ich nie vlastnmzaprinenm). Aj to vrh na kolu zl meno.

Potreba poznania prslunch platnch novch noriem vyplva aj zo samotnej tvorbytechnickej dokumentcie vpraxi absolventom strednej koly, ktor ovlda


6/96

5

nadtandardne vpotov techniku aje vybaven dostatonou komunikanouschopnosou vuritom cudzom jazyku, ktor je prioritn pre dan zahranin firmualebo firmu so zahraninou asou. Takto absolvent pracuje na poste strednhomanamentu s rznym softvrom CAD/CAM, ktor umoujepracova poda rznych

noriem. Absolvent vak mus vedie, ak normu me do tvorby technickejdokumentcie pomocou prslunho softvruimplementova.

Spracovanie tohto uebnho zdroja pre inovan vzdelvanie v rmci nrodnhoprojektu Profesijn akarirov rast pedagogickch zamestnancov reflektuje podauvedenchskutonost na potreby rozvjajceho sa strojrskeho (a s nm svisiacehoautomobilovho) priemyslu vSlovenskej republike. V sasnostije hlavnm kritriomekonomickho rastu nho ttu export vroby. Kee na Slovenku je najviacrozvinut automobilov priemysel (ako sas strojrskeho priemyslu), je na miestepripravova pre tento priemysel aj kvalifikovanch odbornkov na poadovanej rovni.

Tieto poiadavky mu plni op len kvalifikovan pedaggovia s patrinmiznalosami vo svojej aprobcii. Nov zkono vchove avzdelvan . 245/2008 Z. z.umouje kadej kole pomocou ttnych vzdelvacch programov anslednekolskch vzdelvacch programov prispsobi si npl vyuovacieho predmetupoda vlastnch potrieb, m prispieva ku skvalitovaniu samotnho vyuovaciehoprocesu a zrove tm umouje inovovanie samotnej nplne kadho predmetupoda poiadaviek a rozvoja priemyslu, s ktorm vdanom prpade svis aj tvorbaa zavdzanie novch noriem do prpravy technickej dokumentcie. Podstatn asvuby prpravy technickej dokumentcie zahapredmet technick kreslenie,

ktorho sa toto inovan vzdelvanie tka.

Obsahom tohto uebnho zdroja je shrn teoretickch apraktickch zrunostpotrebnch na vyuovanie predmetu technick kreslenie zhadiska novejnormalizcie STN, EN aISO potrebnch na tvorbu celej technickej dokumentcie.


7/96

6

1 NORMALIZCIA VTECHNICKOM KRESLEN

1.1 TECHNICK VKRESY, TITULN BLOK ASPIS POLOIEK

prava vkresovch listov

Kad vkresov list mus ma rmik, strediace znaky, orientan mrieku,orezvacie znaky a oznaenie formtu.

Tto zkladn prava vkresu mus spa nasledovn zkladn poiadavky (obr.1.1a1.3):

Rmikhrbka iary 0,7 mm ktor tvor lem okolo plochy na kreslenie a m byirok na avej strane 20 mm vo vntri normalizovanho formtua na ostatnch trochstranch 10mm.

Strediace znaky v osiach smernosti orezanho listu hrbky 0,7 mm, ktorzasahuj do plochy na kreslenie 10mm (strediaca znaka nie je vosiach smernostiplochy na kreslenie, v osiach smernosti orezanho listu).

Orezvacie znakyv tyroch rohoch ohranienia normalizovanho formtuv tvareuholnka sdkou ramien 10 mm a hrbkou 5mm.

Obr. 1.1 prava vkresov formtov A3 a A0


8/96

7

Orientanmriekas dkami sekov 50mm meranch vdy na kad stranu odstrediacich znaiek. Lem orientanej znaky adeliace iary sekov sa robia hrbkouiar 0,35mm (obr. 1.3). seky sa oznauj zhora nadol vekmi psmenami azavadoprava slicami svkou 0,35mm (pri formte A4 sa oznaenie sekov orientanejmrieky uvdza len na hornej apravej straneobr. 1.2).

Oznaenie formtuvkresuv pravom rohu spodnho lemu (napr. A4).

Obr. 1.2 prava vkresov formtu A4

Obr. 1.3 Hrbky iar na pravu vkresov

pri A4 na tchtosekoch u nie sorientan polia

dvojnsobnrka ako vpravo


9/96

8

Tituln blokTituln blok poda STN EN ISO 7200 vkompaktnej minimalizovanej forme vhodnpre dokumenty (napr. na kolch) aj suvedenmprkladom vyplnenia pol je na obr.1.4.

Obr. 1.4 Tituln blok poda STN EN ISO 7200 vkompaktnej minimalizovanej forme konkretizovanna dokumenty pre kolsk potreby

Poda normy sa polia na daje vtitulnch blokoch av zhlaviach dokumentov deliana:

1. Polia na identifikan dajea) zkonn vlastnkmeno zkonnho majitea vkresu, navijak,b) identifikan slospsob slovania nieje ustlen a normalizovan. slo

vkresu sa me sklada len z slicalebo me by kombinovan z psmena slic,c) index zmenyudva sa len index zmeny, ktor je opsan na inom mieste,d) dtum vydaniadtum prvho oficilneho schvlenia dokumentu,e) slo listu apoet listov vkresy, ktor s zloen zniekokch listov

s rovnakm identifikanm slom vkresu, sa oznauj poradovm slomlistov (napr. prv list zcelkove piatich listov sa ozna 1/5),

f) ifra jazyka uvdza sa ifra jazyka (poda STN ISO 639) , v ktorom suveden asti dokumentu zvisl od pouitho jazyka (napr. slovenina sk,anglitina en).

2. Polia na popisn dajea) tituludva obsah dokumentu, prpadne viac podrobnejch informci, napr.o pvode, uren na trh, normovanch podmienkach, pokynoch na stavbualebo umiestnenie at. Titul sa m zostavi zustlench termnov uvdzanchv medzinrodnch alebo nrodnch normch, resp. podnikovch normchalebo v praxi pri pouvan dokumentu,

b) doplnkov titulpodrobnejie informcie ako vpoli titul.

3. Polia na administratvne dajea) zodpovedn oddelenieskratka alebo ifra jednotky zodpovednej za obsah

a drbu dokumentu vase jeho schvlenia,b) technick referent kontaktn osoba, ktor bude odpoveda, usmerova

a reagova na dopyty,


10/96

9

c) zodpovedn osoba meno osoby, ktor schvlila dokument. Ak ich je viac,mu sa uvies vtitulnom bloku alebo v osobitnej asti dokumentu,

d) vyhotovil meno osoby, ktor dokument vytvorila alebo vykonala jehozmenu,

e) typ dokumentu uruje postavenie dokumentu vzhadom na obsah

informcie ausporiadania zobrazenia. Je jednm zhlavnch dajov, podaktorho sa me dokument vyhada,f) triedenie/kov slov text alebo ifra na triedenie obsahu dokumentu,

ktor sa pouije na jeho vyhadanie,g) postavenie dokumentu uvdza, v ktorej fze svojho ivotnho cyklu sa

dokument nachdza. Uruje sa termnmi V prprave, Kontroluje sa,Schvlen, Zruen,

h) slo stranyzvyajne sa generuje systmom vyhotovenia dokumentu,i) poet strnzvis od pouitho vyhotovenia, napr. psma, formtu papieru

a vekostiznakov,j) formt papieraformt pvodnho dokumentu, napr. A4.

Obr. 1.5 Prklad monho tvaru titulnho bloku vkompaktnej minimalizovanej formena vrobnom vkrese poloky pre kolsk potreby

In polia sobsahom technickho charakteru, ktor neuvdza norma, sa pridvajpoda potreby (obr. 1.5) len vtedy, ak sa pouij, napr. polia pre hlavn mierkuvkresu, znaka metdy premietania pouit na vkrese, veobecn toleranciea poiadavky na charakter povrchu. Do poa materil sa uvedie jeho znaka,

prpadn jeho in dohodnut oznaenie. Trieda odpadu sa uvdza poda STN 420030 a STN 42 1331. V poli rozmer, polotovar sa uvedie pre siastku vyrobenz polotovaru rozmer pouitho polotovaru aslo prslunej normy, pre siastkuvyroben zvkovku alebo odliatku sa uvedie slo zpustky alebo slo modelu.

Spis poloiekSpis poloiek (v minulosti nazvan aj kusovnk) je tabuka, v ktorej sa presnerozpisuj vetky komponenty zloenho celku pomocou sla odkazu na siastku.Uruj mnostvo, slo dokumentu (vkresu) siastky, technick daje at.Vzjomn vzba medzi spisom poloiek aich grafickm zobrazenm na vkrese jedan identifikanm odkazom. Tento odkaz sa me uri pomocou odkazu na

siastku alebo slom dokumentu (vkresu) siastky.


11/96

10

Ke je spis poloiek sasou vkresu (obr. 1.6a), umiestuje sa tak, aby sa talv smere od zkladnej strany vkresovho listu. Me sa pripoji k titulnmu blokua jeho vonkaj rmik sa nakresl iarou rovnakej hrbky ako rmik kresliacej plochy.Ke je spis poloiek vyhotoven na vkrese, zhlavie spisu poloiek sa umiestujedolu a poradie zpisov mus by zdola hore.

Ke je spis poloiek samostatnm dokumentom (obr. 1.6b), vyhotovuje sa na listynormalizovanho formtu a mus sa oznai tm istm identifikanm aleboregistranm slom, ak m vchodiskov vkres. Poradie zpisov mus by zhoradolu a zhlavie sa mus umiestni hore. Poradie dajov je voliten.

Obr. 1.6 Spis poloiek a) sas vkresu, b) samostatn dokument

Spis poloieksa mus usporiada do stpcov tabuky vyhotovenej svislmi hrubmialebo tenkmi iarami tak, aby sa informan daje mohli vpisova pod nasledujcezhlavia (nslednos dajov je voliten):

- odkaz na siastku,- mnostvo,- jednotka,- slo dokumentu (vkresu) siastky,- nzov siastky,- technick daje, oznaenie,

- poznmky.

V stpci Odkaz na siastku je oznaenie jednotlivch ast zostavy alebooznaenie samostatnch siastok na tom istom vkrese. Odkazy na siastku szkladnm dokumentom aidentick siastky musia ma na vkrese tie ist odkazy,najm to ist slo.V stpci Mnostvosa uvdza celkov mnostvo (poet) tejto poloky pre jednu plnzostavu (montny celok).V stpci Jednotkasa uvdza entita zvolen ako zklad alebo normalizovan miera.V stpci Technick daje, oznaenie sa uvdza slovn alebo znakov daj, ktor

zaha rozmery, materil, daj ovkone, vrobn oznaenie, slo normy.Konkrtne prklady spisov poloiek, ako by bolo najvhodnejie pouva v kolch,s uveden na obrzkoch 1.7 a1.8.

a) b)


12/96

11

FORMT NENORMALIZOVANCH ROZMEROV

Obr. 1.7 Spis poloiek umiestnen priamo na vkrese zostavy


13/96

12

FORMT NENORMALIZOVANCH ROZMEROV

Obr. 1.8 Samostatn spis poloiek


14/96

13

1.2 MIERKY

Odporan mierky zobrazovania siastok na vkresoch poda normy STN EN ISO5455 s uveden vtabuke 1.1.

Tab. 1.1 Odporan mierky zobrazovania

Mierky strojnckych vkresov

skuton vekos mierky zvenia mierky zmenenia

1 : 1

2 : 15 : 1

10 : 120 : 150 : 1

100 : 1

1 : 2 1 : 2001 : 5 1 : 5001 : 10 1 : 10001 : 20 1 : 20001 : 50 1 : 50001 : 100 1 : 10000

pln oznaenie na vkrese:MIERKA 5 : 1 alebo sa pouije skratka:M 5 : 1.

Ak by mohlo djs knedorozumeniu, uvdza sa iba:5 : 1.

1.3 IARY

Norma STN ISO 128-20 uvdza veobecne pouiten pravidl na zobrazovanie iarna vetkch druhoch dokumentcie technickho vrobkuvrtane diagramov, plnova mp.

Typy iarNorma uruje 15 zkladnch typov iar a uruje ich seln oznaenie.

Vetky zkladn typy iar mono okrem priamej svislejzhotovi tie ako4 monvarianty:

- pravideln svisl vlnovkov,

- pirlov,

- zalamovan (cikcakov),- svisl iara od ruky.

Norma uvdza aj mon kombincie dvoch alebo viacerch navzjom rovnobenchiar.

Hrbky iarUruje nasledujci rad hrbok d vetkch typov iar:

- d = 0,13; 0,18; 0,25; 0,35; 0,5; 0,7; 1; 1,4; 2 mm;- pomer hrbok vemi hrubej, hrubej a tenkej iary je4 : 2 : 1.

pri mierke nemusme psa MIERKA ani M


15/96

14

Pravidl na kreslenie iar

Tab. 1.2 iary aich seln oznaenie

01 svisl

02 iarkovan03 iarkovan svekmi medzerami

04 dlh iarka bodka

07 bodkovan iara

10 bodkoiarkovan iara

11 dve iarkybodka

12 iarka dve bodky

Prvok iary slo typu iary Dka

bodky 04 a 07 a 10 a 15 0,5 d

medzery 02 a 04 a 15 3 d

krtke iarky 08 a 09 6 d

iarky 02, 03 a 10 a 15 12 d

dlh iarky 04 a 06, 08 a 09 24 d

vek medzery 03 18 d

Pozn.: dhrbka iary

Pri kreslen iar sa riadime nasledovnmi pravidlami:- najmenia medzera medzi dvoma rovnobenmi iarami je najmenej 0,7 mm,- dky prvkov iar pri runom vyhotovovan vkresov s poda nasledovnch

tabuliek:

Obr. 1.9 Prklad spjania, resp. kriovania iar


16/96

15

Dky iar a dky prvkov iar pri ich vyhotovovan systmami CAD stanovuje normaSTN ISO 128-21.

Prklad spjania, resp. kriovaniaiar je na obr. 1.9.

Spojenia iarPre spojenie iar existuj nasledovn pravidl(obr. 1.10):- zkladn typy iar sa prednostne dotkaj a pretnaj viarkach,- iary sa musia zana vmieste pripojenia alebo v plnom, resp. iastonom

kri vytvorenom iarkami.

Obr. 1.10 Ukka spojena iar

Oznaovanie iar poda normyNorma stanovuje spsob vyhotovenia psmenovo-slicovho kdovho oznaeniatypu iary, jej hrbky a prpadne aj farby. Naprklad oznaenie iary typu . 03a hrbky 0,25 mm sa uvdza:

IARA ISO 128-2003 x 0,25

Odkazov iaryNorma STN ISO 128-22 uruje pravidl vyhotovovania odkazovch iar, zstavokodkazovch iar a ich sast, ako aj usporiadanie pokynov nad odkazovmi iarami alebo pri nich na vetkchdruhoch technickch dokumentov.

Odkazov iary sa vyhotovuj:- tenkou svislou iarou,-

uprednostuje sa ich odklonen kreslenie

15 (od obrysov zobrazenia

alebo od rmeka vkresu),- dve a viac iar sa mu zbieha,- mu sa lomi pod ostrm uhlom,- nemaj sa kri sinmi odkazovmi iarami a zstavkami odkazovch iar.

Odkazov iary sa zakonuj(obr. 1.11):a) pkou (otvorenou, uzatvorenou, vyplnenou), ak sa kon na iare

znzorujcej obrys alebo hranu, potrubie alebo elektrick vedenie a pod.),b) bodkou s priemerom d = 5 x hrbka iary, ak sa kon v obrysoch (v ploche)

predmetu,

c) bez zakonenia, ak sa kon na inej iare (ktovacej, iare symetrie).

nemus by prienik iar

nutnspojenie

nutn prienik


17/96

16

Obr. 1.11 Zakonenie odkazovch iara, b, cspsoby zakoneniaodkazovch iar

Zstavky odkazovch iarZstavky sa vyhotovuj tenkou svislou iarou pripojenou horizontlne alebovertiklne kodkazovej iare (v smeroch tania dajov na vkrese).

Zstavkymajnasledovn charakter (obr. 1.12):- pevn dku (l = 20 x hrbka iary), ak sa pokyny (daje) umiestuj

vystredene za odkazovou iarou alebo nadvzuj na grafick znaku,- dku prispsoben dke udvanch pokynov, ktor sa umiestuj nad

zstavkou (me sa vynecha, ak je odkazov iara nakreslen vjednom

zo smerov tania a v smere zpisu pokynov dajov alebo ak sa nedpoui).

Obr. 1.12 Zstavky odkazovch iar

Krokgrafick doplnokv spjacom bode odkazovej iary azstavkyPoadovan charakteristika v krku sa uvdza len raz a rovnak poiadavky platia

odkazoviara by samala dotkaktovacejiary

odkazoviara by samala dotkaktovacejiary alebostredu

me by pouitviac druhovodkazovch iara mu byzalomen aj podostrm uhlom

me by pouitchviac druhovodkazovch iara mu byzalomen aj podostrm uhlom

na jednej odkazovej iareme by aj viac zstaviek


18/96

17

pre vetky povrchy alebo rohy dookola obrysu alebo profilu zobrazenej asti (obr.1.13). Znaka krku sa nesmie poui, ak daje nie sjednoznan, alebo sa tkajvetkch povrchov alebo rohov siastky. Vtom prpade sa daj uvedie vtitulnombloku alebo vjeho blzkosti.

Obr. 1.13 Prklady pouitia krku grafickho doplnku vspjacom bode odkazovej iary azstavky

iary na strojnckych vkresochNorma STN ISO 128-24 konkretizuje pouvanie zkladnch typov iar nastrojnckych vkresoch. Vnasledujcej tabuke je uveden prehad vetkchmonch aplikci typov a hrbok iar.

Norma STN ISO 128-24 u zohaduje zmeny vpouvan niektorch typov a hrbok

iar uvdzan valch do sstavy STN zavedench astiach normy STN ISO 128.

Tieto zmeny s vyznaen vtabuke 1.3 hrubouervenou tlaou:- iary ohybov. 01.1.11 sa poda STN ISO 128: 1997 vobrazoch rozvinutho

tvaru vyznaovali tenkou bodkoiarkovanou iarou sdvoma bodkami,- zakonenie iastonch alebo preruench pohadov, rezov a prierezov

svislou tenkou iarou od ruky . 01.1.18 sa veobecne uprednostuje,- zakonenie iastonch pohadov svislou tenkou iarou so zalomeniami

(s cikcakmi) . 01.1.19 sa pouva pri kreslen spodporou potaa (najednom vkrese sa odpora pouva len jeden typ iary),

- zakryt hrany. 02.1.1 azakryt obrysy. 02.1.2 sa poda STN ISO 128:1997 mohli zobrazova alternatvne iarkovanou hrubou alebo iarkovanoutenkou,

- poloha rovn rezov sa poda STN ISO 128: 1997 oznaovala sekamizhotovenmi svislou hrubou iarou,

- rmeky plch sosobitnm urenm (napr. na umiestnenie znaky,oznaenia a pod.) sa poda STN 01 3109: 1981 zobrazovali tenkou svislouiarou.


19/96

18

Tab. 1.3 Pouitie iar

slo iara Pouvanie

01.1 Svisl tenk iara .1 imaginrne iary prieniku .10 uhloprieky rovn

.2 ktovacie iary .11 iary ohybov

.3 predlovacie iary .12 ormovanie podrobnost

.4 zstavky a odkazov iary .13 opakujce sa podrobnosti

.5 rafovanie .14 prieny rez kueov

.6 obrysy otoench prierezov .15 poloha vrstiev

.7 krtke osi .16 premietajce le

.8 dn zvitov .17 iary mrieok

.9 zakonenia ktovacch. iar

Svisl tenk od ruky .18 zakonenie iast. pohadov

Svisl tenk so zalomeniami .19 zakonenie iast. pohadov

01.2 Svisl hrub .1 viditen hrany .5 hlavn iary grafov, mp, ...

.2 viditen obrysy .6 osov dky prieok

.3 chrbty zvitov .7 deliace iary vkovkov, ...

.4 hranice u. dky zvitov .8 iary pok rezov aprier.

02.1 iarkovan tenk .1 zakryt hrany .2 zakryt obrysy

02.2 iarkovan hrub .1 povrchov spracovanie

04.1 Bodkoiark. tenk s dlhou iarkou .1 osi .3 rozstupov krun. ozubenia

.2 iary smernosti .4 rozstupov krunice dier

04.2 Bodkoiark. hrub s dlhou iarkou .1 plochy s tep. a inou pravou

.2 poloha rovn rezov

05.1 Bodkoiarkovantenk s dlhou iarkou a dvomabodkami

.1 obrysy priahlch ast .6 obrysy altern. vyhotovenia

.2 krajn polohy pohybl. ast .7 obrysy konenho tvaru

.3 aiskov iary .8 plochy s osobit. urenm

.4 vchodiskov obrysy .9 posunut tolerann zna

.5 asti pred rovinou rezu

Skupiny hrbok iarNorma STN ISO 128-24 uruje skupiny hrbok iar (tab. 1.4), priom uvdza, e nastrojnckych vkresoch sa zvyajne pouvaj dve hrbky iar: tenka hrub. Hrbkya skupiny iarsa maj zvoli poda typu, formtu a mierky vkresu. Vzjomn pomermedzi dvoma hrbkami tenkch a hrubch iar m by 1: 2.

Tab. 1.4 Odporan hrbky iar

Skupina iar

Hrbka iary pre iaru slo

01.2, 02.2, 04.2 - hrub iary 01.1, 02.1, 05.1 - tenk iary

0,25 0,25 0,13

0,35 0,35 0,18

0,5 *) 0,5 0,25

0,7 *) 0,7 0,35

1 1 0,5

1,4 1,4 0,7

2 2 1


20/96

19

1.4 TECHNICK PSMO

Veobecn poiadavkyNorma STN EN ISO 3098-0: 1999 uruje a definuje veobecn poiadavky na kritripopisovania technickch vkresov.

Parametre technickho psma s nasledovn:

- nominlny rozmer h vonkajieho obrysu vekch psmen abecedy. Prevetky druhy psma (latinsk abeceda, grcke znaky, znaky cyriliky, psmoCAD) je uren normalizovan rad nominlnych hodnt vok vekch psmenh:

h= 1,8; 2,5; 3,5; 5; 7; 10; 14 a 20 mm

- hrbka iar psma d pomocou hrbky iar d sa definuj pomern

rozmerov rky znakov a rozmery siete (mrieky) na vyhotovenie ich vzorov,normalizovan s dva pomery hrbky iar k menovitej vke psma d/h,a to:

d/h= 1/14 - pre psmo typu A(zke)

d/h= 1/10 - pre psmo typu B(stredn)

- uhol psma vetky typy psma (latinsk abeceda, grcke znaky, znakycyriliky) mu by vertiklne(kolm) alebo sklonen(ikm) suhlom sklonu75.

Norma odpora prednostne pouva psmo typu B vertiklne. Zkladn rozmerypsma typu B sa uvdzaj vtabuke 1.5.

Norma obsahuje tie predpis normalizovanho oznaenia psma. Naprklad sborgrafickch znakov psma typu B, vertiklneho, latinsk abeceda, nominlny rozmer 5mm sa oznauje: Psmo ISO 3098 BVL5

Latinsk abeceda, slice a znakyTto as normy uruje spsob vyhotovenia psma latinskej abecedy, slic a znakovpouvanch na technickch vkresoch a v pripojench dokumentoch.

Norma uvdza vzory psma latinskej abecedy, slic a znakov:

- psmo typu A (zke), sklonen;- psmo typu A (zke), vertiklne;- psmo typu B (stredn), sklonen;- psmo typu B (stredn), vertiklne m sa uprednostova pri pouvan.

Pre latinsk abecedu, slice a znaky s ,,najvznamnejmi" zmenami(oproti STNISO 3098-1: 1998):


21/96

20

- vypustenie jednho z doteraz monch alternatvnych tvarov psmena malejabecedy aa slice 7(t. j. tch, ktor boli vnahradenej norme odporanako prednostnobr. 1.14),

- zenie vetkch vzorov psma typu A zke (latinsk abeceda, grckeznaky, znaky cyriliky) o jeden dielik siete d x d.

Obr. 1.14 Vypustenie alternatvnych tvarov a, 7

Rozmery psmatypu B

Tab. 1.5 Rozmery psma typu B

Parameter psma Nsobok h Rozmery (v milimetroch)

Vka psma h (10/10)h 1,8 2,5 3,5 5 7 10 14 20

Vka psma malej abecedy (vka x) c1 (7/10)h 1,26 1,75 2,5 3,5 5 7 10 14

Preah psmen malej abecedy c2 (3/10)h 0,54 0,75 1,05 1,5 2,1 3 4,2 6

Doah psmen malej abecedy c3 (3/10)h 0,54

Vka plochy pre diakritick znaky f (4/10)h 0,72 1 1,4 2 2,8 4 5,6 8

Medzera medzi znakmi a (2/10)h 0,36 0,5 0,7 1 1,4 2 2,8 4

Rozstup medzi zkladnmi iarami min.

1)

b1 (19/10)h 3,42 4,75 6,65 9,5 13,3 19 26,6 38


2)

b2 (15/10)h 2,7 3,75 5,25 7,5 10,5 15 21 30


3)

b3 (13/10)h 2,34 3,25 4,55 6,5 9,1 13 18,2 26

Medzera medzi slovami e (6/10)h 1,08 1,5 2,1 3 4,2 6 8,4 12

Hrbka iary d (1/10)h 0,18 0,25 0,35 0,5 0,7 1 1,4 2

1) Riadky psma s psmenami vekej a malej abecedy s diakritickmi znakmi.2) Riadky psma s psmenami vekej a malej abecedy bez diakritickch znakov.3) Riadky psma len s psmenami vekej abecedy bez diakritickch znakov.

bez hikas iarkou


22/96

21

Hlavn rozmery psma typu B poda tabuky 1.5 s zobrazen na obr. 1.14.

Obr. 1.15 Hlavn rozmery psma typu B


23/96

22

2 ZOBRAZOVANIE SIASTOK

2.1 POHADY

Zkladn smery vyhotovenia pohadov (obr. 2.1) s nasledovn:

Pohad vsmere: apohad spredu hlavn pohad

bpohad zhora

cpohad zava

dpohad sprava

epohad zdola

fpohad zozadu

Obr. 2.1 Zkladn smery vyhotovenia pohadov

2.2 METDY PREMIETANIA

Metdy umiestovania a zobrazovania pohadov:- metda premietania v prvom kvadrante,- metda premietania v treom kvadrante,- metda spouitm referennch pok,- zobrazenie pomocou iastonch pohadov,

- zjednoduen zobrazenie smernch ast.

norma uneuvdzanzvypohadov: nrys,bokorys a pdorys


24/96

23

Metda premietania v prvom kvadranteEurpsky spsob premietaniav prvom kvadrante je znzornen na obr. 2.2.

Obr. 2.2 Metda premietania vprvom kvadrante

Metda premietania v treom kvadranteAmerick spsob premietaniav treomkvadrante je znzornen na obr. 2.3.

Obr. 2.3 Metda premietania vtreom kvadrante

Metda s pouitm referennch pokZ priestorovho hadiska vyuvame aj metdu spouitm referennch pok (obr.2.4). Kad pohad mus by oznaen psmenom smeru pohadu.

znaka, ktor

umiestujeme dotitulnho bloku


25/96

24

Obr. 2.4 Metda svyuitm referennch pok

Zobrazenie pomocou iastonch pohadov

Ak nie je potrebn nakresli cel obraz, vyuvame iaston pohady (obr. 2.5).

Obr. 2.5 Zobrazenie pomocou iastonch pohadov

Zjednoduen zobrazenie smernch astSmern asti maximlne zjednoduujeme (obr. 2.6). Nesmieme zabudn naznaky smernosti.

Obr. 2.6 Zjednoduen zobrazenie smernch ast

pky naoznaeniesmerupohadua otonhosmerupohadumu by ajotvoren

pky naoznaeniesmerupohadua otonhosmerupohadu suzavret30uhlom


26/96

25

2.3 REZY

Norma v sasnosti nerozliuje rez aprierez. Zobrazme to, o nm viac vyhovuje,ale neuvdzame to (REZani PRIEREZ).

Musme vak jednoznane zobrazi (obr. 2.7):- smer pohadu pomocou smerovej pky, ktor sa kresl hrubou svislou

iarou (typ 01.2.8) a ktor sa umiestni pri konci iary oznaenia polohy rovinyrezu alebo prierezu. Vekos psma h m by -1,4 krt via ako popis navkrese (kty),

- polohu roviny rezuoznauje sa hrubou bodkoiarkovanou iarou sdlhouiarkou (typ 04.2.2). Oznaenia roviny rezu mu by vprpade potrebyspojen tenkou bodkoiarkovanou iarou sdlhmi iarkami typu 04.1.

Obr. 2.7 Zobrazenie rezov

Vyie zobrazen rezy zobrazujeme aj pomocou pootoench prierezov (obr. 2.8):

Obr. 2.8 Zobrazenie rezov pomocou pootoench prierezov

rezov iara muspretna siastku

oznaenie sa umiestujev rezovej rovine

pouitie tenkej

bodkoiarkovanejiary vrezovejrovine


27/96

26

Obr. 2.9 Mon rozmery pky rezu

pka aoznaenie rezu m svoje presn rozmery (obr. 2.9).

Norma ISO 128-50 stanovuje rafovanie (obr. 2.10) tenkmi svislmi iarami (typ01.1.5) vo vhodnom uhle (pokia mono 45) k hlavnmobrysom, osiam smernostiobrazov rezov alebo prierezov s najmenou medzeroumedzi iarami 0,7 mm alebovyiernenie pri vemi malch siastkach.

Obr. 2.10 rafovanie rezov

rafovanie m by 45

vzhadom na obrysysiastky nie napolohu vkresu


28/96

27

3 KTOVANIE

3.1 IARY APKY

Medzinrodn normauvdza veobecn pravidl na ktovanie pre vetky technickoblasti aplikcie (v strojrstve, elektrotechnike, stavebnctve apod.).

Norma STN ISO 129-1:2006 uruje, e predlovacie iary sa ved spravidla kolmona rozmer a predluj sa za ktovacie iary pribline 8 x d (d hrbka iary).Zakonenie ktovacej iary (obr. 3.1) m presn pravidl.

Obr. 3.1 Zakonenie ktovacej iary

3.2 KTY

Obr. 3.2 alie symboly pri ktovan

Okrem symbolov pri ktovan zavedench v doterajej norme priemer , polomer

R, polomer gule SR, priemer gule S zavdza nvrh normy aliesymboly (obr. 3.2): oblk a hrbka t. Pri ktovan dky oblka sa oblik zapisuje

pozor na zmenen pravidl ohadom druhov a dky pok, dky pomocnchiara nhrady pok

pozor na zmenen pravidl ohadom druhov adky zakonovania ktovacejiary, dky predlovacch iara nhrady pok

oblk je pred ktou

nie T2


29/96

28

pred ktu (nie nad ktu), hrbky dosiek mono ktova nad odkazovou iarouzpisom, napr. t = 2 (namiesto T2).

Nasledovnm spsobom (obr. 3.3) sa u kty zapisova nesm:

Obr. 3.3 Zakzan spsob zpisu kt

Ako prvky ktovania(obr. 3.4)zavdza nvrh normy:

1 ktovacie iary,2 kty,3 zakonenie ktovacej iary,4 odkazov iary,5 predlovacie (namiesto pomocn) iary,6 zaiatok ktovacch iar.

Obr. 3.4 Prvky ktovania

3.3 TOLEROVANIE ROZMEROV

Norma stanovuje 20 normalizovanch tolerannch stupov(tab. 3.1)IT01 a IT18:

- IT01 a IT0na pecilne pouitie,- IT1 a IT18 na veobecn pouvanie.

ktovacia iara nesmie bypreruen apky nesm ma 15uhol zovretia, ako je to tu zobrazen

slo 0 sau nepe

ktovacia iara nesmie bypreruen apky nesm ma 15uhol zovretia, ako je to tu zobrazen


30/96

29

Tab. 3.1 Tolerann stupne

Menovitrozmermm [mm]

Tolerann stupne

IT1 IT2 IT3 IT4 IT5 IT6 IT7 IT8 IT9 IT10 IT11 IT12 IT13 IT14 IT15 IT16 IT17 IT18

nad do

Tolerancie

m mm

- 3 0,8 1,2 2 3 4 6 10 14 25 40 60 0,1 0,14 0,25 0,4 0,6 1 1,4

3 6 1 1,5 2,5 4 5 8 12 18 30 48 75 0,12 0,18 0,3 0,48 0,75 1,2 1,8

6 10 1 1,5 2,5 4 6 9 15 22 36 58 90 0,15 0,22 0,36 0,58 0,9 1,5 2,2

10 18 1,2 2 3 5 8 11 18 27 43 70 110 0,18 0,27 0,43 0,7 1,1 1,8 2,7

18 30 1,5 2,5 4 6 9 13 21 33 52 84 130 0,21 0,33 0,52 0,84 1,3 2,1 3,3

30 50 1,5 2,5 4 7 11 16 25 39 62 100 160 0,25 0,39 0,62 1 1,6 2,5 3,9

50 80 2 3 5 8 13 19 30 46 74 120 190 0,3 0,46 0,74 1,2 1,9 3 4,6

80 120 2,5 4 6 10 15 22 35 54 87 140 220 0,35 0,54 0,87 1,4 2,2 3,5 5,4


31/96

30

Tolerann triedyV norme STN EN 20286-2 sa uvdza prehad tolerannch trieddier a hriadeov (tab. 3.2), pre ktor s spracovan tabuky hodntmedznch odchlok.

Tab. 3.2 Tolerann triedy dier a hriadeov

H1 JS1

H2 JS2

EF3 F3 FG3 G3 H3 JS3 K3 M3 N3 P3 R3 S3

EF4 F4 FG4 G4 H4 JS4 K4 M4 N4 P4 R4 S4

E5 EF5 F5 FG5 G5 H5 JS5 K5 M5 N5 P5 R5 S5 T5 U5 V5 X5

CD6 D6 E6 EF6 F6 FG6 G6 H6 JS6 J6 K6 M6 N6 P6 R6 S6 T6 U6 V6 X6 Y6 Z6 ZA6

CD7 D7 E7 EF7 F7 FG7 G7 H7 JS7 J7 K7 M7 N7 P7 R7 S7 T7 U7 V7 X7 Y7 Z7 ZA7 ZB7 ZC7

B8 C8 CD8 D8 E8 EF8 F8 FG8 G8 H8 JS8 J8 K8 M8 N8 P8 R8 S8 T8 U8 V8 X8 Y8 Z8 ZA8 ZB8 ZC8

A9 B9 C9 CD9 D9 E9 EF9 F9 FG9 G9 H9 JS9 K9 M9 N9 P9 R9 S9 U9 X9 Y9 Z9 ZA9 ZB9 ZC9

A10 B10 C10 CD10 D10 E10 EF10 F10 FG10 G10 H10 JS10 K10 M10 N10 P10 R10 S10 U10 X10 Y10 Z10 ZA10 ZB10 ZC10

A11 B11 C11 D11 H11 JS11 N11 Z11 ZA11 ZB11 ZC11

A12 B12 C12 D12 H12 JS12

A13 B13 C13 D13 H13 JS13

H14 JS14

H15 JS15

H16 JS16

H17 JS17

H18 JS18


32/96

31

h1 js1

h2 js2

ef3 f3 fg3 g3 h3 js3 k3 m3 m3 p3 r3 s3

e4 f4 fg4 g4 h4 js4 k4 m4 m4 p4 r4 s4

cd5 d5 e5 ef5 f5 fg5 g5 h5 js5 j5 k5 m5 m5 p5 r5 s5 t5 u5 v5 x5

cd6 d6 e6 ef6 f6 fg6 g6 h6 js6 j6 k6 m6 m6 p6 r6 s6 t6 u6 v6 x6 y6 z6 za6

cd7 d7 e7 ef7 f7 fg7 g7 h7 js7 j7 k7 m7 m7 p7 r7 s7 t7 u7 v7 x7 y7 z7 za7 zb7 zc7

b8 c8 cd8 d8 e8 ef8 f8 fg8 g8 h8 js8 j8 k8 m8 m8 p8 r8 s8 t8 u8 v8 x8 y8 z8 za8 zb8 zc8

a9 b9 c9 cd9 d9 e9 ef9 f9 fg9 g9 h9 js9 k9 m9 m9 p9 r9 s9 u9 x9 y9 z9 za9 zb9 zc9

a10 b10 c10 cd10 d10 e10 ef10 f10 fg10 g10 h10 js10 k10 p10 r10 s10 x10 y10 z10 za10 zb10 zc10

a11 b11 c11 d11 h11 js11 k11 z11 za11 zb11 zc11

a12 b12 c12 d12 h12 js12 k12

a13 b13 d13 h13 js13 k13

h14 js14

h15 js15

h16 js16

h17 js17

h18 js18


33/96

32

Tolerann pole sa oznauje: Tolerann zna(obr. 3.5)

Obr. 3.5 Tolerann zna

3.4 ZAPISOVANIE TOLERANCI

Dkov rozmerydaje dkovch rozmerov sa zapisuj priamo za menovitmi rozmermi:

- tolerannmi znakami (obr. 3.6) ak je to potrebn, mu sa uvdza ajselnmi hodnotami odchlok alebo medznch rozmerov

Obr. 3.6 Zpis dkovch toleranci tolerannmi znakami

- selnmi hodnotami medznch odchlok (obr. 3.7) pri zpise toleranciealebo selnch hodnt medznch odchlok je op dovolen poui nielenrovnak vku psma, akou s menovit rozmery, ale rovnako je dovolenpouva psmo menej vky ako psmokt, ale nie menie ako 2,5 mm

Obr. 3.7 Zpis dkovch toleranci selnmi hodnotami

- medznmi rozmermi (obr. 3.8)

mon pouitie oboma spsobmi

mon pouitie oboma spsobmi

tolerann zna diery

tolerann zna hriadea


34/96

33

Obr. 3.8 Zpis dkovch toleranci medznmi rozmermi

- predpisom obmedzenia rozmeru v jednom smere (obr. 3.9)zapsanm min.alebo max.

Obr. 3.9 Zpis dkovch toleranci predpisom obmedzenia rozmeru vjednom smere

Uhlov rozmeryZapisovanie medznch odchlok uhlovch rozmerov(obr. 3.9):

- zapisuj sa podobnm spsobom ako medzn odchlky dkovch rozmerov,avak pri menovitej hodnote uhla a pri hodnotch medznch odchlokuhlovch rozmerov sa musia uvdza meracie jednotky

- pri zapisovan medznej uhlovej odchlky vuhlovch mintach alebosekundch sa mus pred ich hodnoty uvies 0, resp. 00

Obr. 3.10 Zpis uhlovch toleranci

Vkresy zostvNa vkresochzostv zapisujeme tolerancie nasledovne:

- tolerannmi znakami (obr. 3.11) tolerann znaka pre dieru sa

umiestuje pred znakou pre hriade alebo nad ou; ak je to potrebn, mu


35/96

34

sa zapsa aj seln hodnoty medznch odchlok voblch ztvorkch (mesa poui len jedna ktovacia iara)

Obr. 3.11 Zpis toleranci zostv tolerannmi znakami

- selnmi hodnotami medznch odchlok(obr. 3.12)pred rozmer kadej zosiastok zostavy sa mus uvies nzov alebo oznaenie poloky, kta diery

mus by vo vetkch prpadoch umiestnen nad ktou hriadea

Obr. 3.12 Zpis toleranci zostv selnmi hodnotami medznch odchlok

pozinsla jepotrebn

odkaz nasiastku jepotrebn

uvies


36/96

35

4 GEOMETRICK TOLERANCIE

4.1 PRVKY A DRUHY TOLEROVANIA

Prvky geometrickho tolerovania s:

- tolerovan prvok tvarovprvok telesa, ktor je predmetom geometrickhotolerovaniabod, iara, povrch, os smernosti, rovina smernosti, rozstupovplocha a pod.,

- tolerannzname byplocha kruhu, plocha medzikruia, plocha medzirovnobekami, priestor valca, priestor gule, plocha alebo priestor zna,v ktorej sa mus nachdza tolerovan prvok,

- zkladajeden alebo viac geometrickch prvkov, na ktor sa vzahujetolerovan prvok.

Tab. 4.1 Geometrick tolerancie

Tolerancie Tolerovan charakteristiky Znaky Poiadavka zkladne

Tvaru

Priamos nie

Rovinnos nie

Kruhovitos nie

Valcovitos nie

ProfiluProfil danho obrysu mon

Profil danho povrchu mon

Smeru

Rovnobenos no

Kolmos no

Sklon no

Polohy

Umiestnenie mon

Sstrednos a sosovos no

Smernos no

HdzaniaKruhov hdzanie no

Celkov hdzanie no

Tolerann zna

rku tolerannej zny uruj dve roviny (obr. 4.1), a to v smere urenom ktovanmalebo dve ekviditann plochy v smere kolmom ku konkrtnemu geometrickmutvaru, ak sa neuvdza in, naprklad predpisom uhla .


37/96

36

Obr. 4.1 Tolerann zna uren rovinami

Tolerann zna je kruhov alebo valcov vtedy (obr. 4.2), ke sa pred hodnotoutolerancie uvdza , alebo guov, ak sa uvdza S.

Obr. 4.2 Valcov tolerann zna

ZkladaZklada, ktor sa vzahuje na tolerovan prvok, sa oznauje psmenom vekejabecedy v rmeku spojenom priamkou s vyplnenm alebo przdnymtrojuholnkom urujcim zkladu.

Trojuholnk oznaenia zkladne s psmenovm oznaenm v rmeku sa umiestuje:

- na obrys alebo na predenie obrysu pomocnou iarou alebo na odkazovejiare, ak zkladnm prvkom je povrch,

- na preden ktovacej iary, ak zkladnm prvkom je ktovanm definovanos alebo rovina smernosti alebo bodak na ktovacej iare nie je dostatokmiesta pre vntorn pky a pouij sa vonkajie pky, jedna vonkajia pka

sa nahrad zkladovm trojuholnkom.


38/96

37

4.2 DOPLNKOV ZNAKY

Doplnkov znaky nm dopaj informcie ospsobe geometrickho tolerovania,bez ktorch by bolo potrebn zvyova poet geometrickch toleranci.

Prklady doplnkovch znaiek s uveden vtabuke 4.2.

Tab. 4.2 Doplnkov znaky geometrickho tolerovania

Opis vznamu doplnkovej znaky Znaky

Oznaenie tolerovanho prvku

priame

pomocou psmena

Oznaenie zkladnho prvku

Oznaenie iastkovej zkladne

Teoreticky presn rozmer

Podmienka obalovej plochy

Podmienka maxima materilu

Podmienka minima materilu

Dookola (profil)

Oznaenie iastkovejzkladneNahradzuj zkladn prvky(obr. 4.3), ktor tvoria plochy povrchy. Ich skuton tvarsa vdy li od idelneho rzne vsledky pri meran, vrobe a pod.


39/96

38

Obr. 4.3 Oznaenie iastkovej zkladne

Prklad predpisovania iastkovch zkladn je na obr. 4.4.

Obr. 4.4 Predpisovanie iastkovch zkladn

Teoreticky presn rozmerTeoreticky presn rozmer (obr. 4.5) je najastejie vyuvan pri tolerancii

umiestnenia.

zklada vbode

zkladana seke

zklada na kruhovejalebo tvorcovej plke


40/96

39

Obr. 4.5 Teoreticky presn rozmer

Podmienka obalovej plochyPodmienka obalovej plochy me by uplatnen na jednotliv prvok s iastky, napr.povrch valca alebo prvok tvoren dvoma rovnobenmi rovinami. Tto podmienkaznamen, e oblka menovitho tvaru s rozmerom na maxime materilu nesmie byprekroen.

Podmienka je vhodn na predpis usiastok, ktor tvoria uloenie. Predpispodmienky umouje uskutoova kontrolu vrobkov jednoducho meranmpomocou obalovho prvku kontrolnho kalibra.

Podmienka obalovej plochy sa predpisuje znakou E vkrku umiestnenou zatoleranciou dkovho rozmeru alebo odkazom na normu ISO 8015 (v titulnom blokualebo vjeho blzkosti).

Ak je podmienka obalovej plochy valcovho prvku predpsanpoda nasledovnhoobr. 4.6, je dan:

- cel hriade mus lea vo vntri obalovej plochy sprvneho geometrickho

tvaru s rozmerom maxima materilut. j. 150,

- kad skuton miestny rozmer hriadea mus lea vrozmerovej tolerancii0,04 a me sa meni od 150 do 149,96.

To znamen, e ak m hriade skuton miestne priemery na maxime materilu150 mm, mus by presne valcov.

rozstup umiestnenia jednotlivchtvarov u nemus by tolerovan,lebo je tolerovan geometrickoutoleranciou a teoreticky presnmrozmerom


41/96

40

Obr. 4.6 Podmienka obalovej plochy

Podmienka maxima materiluAk sa z funknch a ekonomickch dvodovpoaduje vzjomn zvislos rozmerov

a smeru alebo polohy prvku (resp. prvkov), me sa predpsa podmienka maximamaterilu.

valcov prvok predpis podmienkyobalovej plochy navkrese

dodranie odchlkygeometrickho tvarupri prehnut hriadea(ei hriadea)

dodranie odchlkygeometrickho tvaru pri tzv.sdkovitosti hriadea (DMRa HMR hriadea)

dodranie odchlkygeometrickho tvarupri prehnut hriadea(ei a DMR hriadea)

hriade spriemermi namaxime materilu musby vtomto prpadeteoreticky presnegeometricky vyroben


42/96

41

Norma definuje a popisuje princp maxima materilu auruje jeho pouvanie napredpis zvislosti medzi toleranciami rozmerov ageometrickmi toleranciami.

Zmontovatenos siastok zvis od vzahu medzi skutonmi rozmermia skutonmi geometrickmi odchlkami dvoch prvkov, ktor tvoria uloenie.

Podmienka maxima materilu sa na vkresoch predpisuje psmenom M vkrku.

Prklad vyuitia podmienky maxima materilu na tolerancii kolmosti osi apu:

- ak mme vyrobi ap poda nasledujceho obr. 4.7, kad miestny skutonrozmer apu mus by vrozmedz 15,98 a 16,00

Obr. 4.7 Predpis podmienky maxima materilu na vkrese

- ak s priemery apu na hranici maxima materilu (16,00obr. 4.8), potomtolerann valec m priemer rovn zadanej geometrickej tolerancii kolmosti(T = 0,04)

Obr. 4.8 Priemery apu na hranici maxima materilu

-

ak s priemery apu na hranici minima materilu (15,98 obr. 4.9), potomtolerann valec m priemer v ohodnotu tolerancie rozmeru (T = 0,02),t. j. T = 0,04 + 0,02 = 0,06

predpis podmienkymaxima materilu navkrese

rozmery apu nahranici maximamaterilu


43/96

42

- ap mus vdy lea vo vntri virtulneho valca (napr. kalibra) spriemerom16,04

Obr. 4.9 Priemery apu na hranici minima materilu

Podmienka minima materiluVzjomn zvislos rozmerov a geometrie prvkov sa me predpsa aj pomocoupoiadavky minima materilu (obr. 4.10). Poiadavka minima materilu sa mevyui na zabezpeenie napr. minimlnej hrbky steny rrky (a jej pevnosti prinamhan vntornm pretlakom), minimlnej rky dosadacej plochy nliatku at.

Ak sa poaduje dodranie predpsanej geometrickej tolerancie, napr. tolerancieumiestnenia len vtedy, ke bude rozmer prslunho prvku na rozmere minimamaterilu, (t. j. pre dieru horn medzn rozmer, pre hriade doln medzn

rozmer), predpe sa tto poiadavka psmenom L v krku za hodnotu geometrickejtolerancie do tolerannho rmeka.

Obr. 4.10 Podmienka minima materilu

rozmery apu nahranici minimamaterilu

predpispoiadavkyminima materiluuplatovanhlavne nazabezpeenieminimlnej hrbkysteny rrky privntornomnamhanpretlakom(predpis mus byna obochpriemeroch rrky)

predpispoiadavkyminima materiluuplatovanhlavne nazabezpeenieminimlnej hrbkysteny rrky privntornomnamhanpretlakom(predpis mus byna obochpriemeroch rrky)


44/96

43

4.3 PRKLADY PECILNEHO TOLEROVANIA AZMENY V TOLEROVAN

Geometrick tolerovanie zvitov, ozubenia, liabkovania a pod.Tolerancie a oznaenia zkladn udvan k osi smernosti na zvitovch astiachsiastok sa vzahuj na rozstupov priemer zvitu, ak sa neuvdza in, napr.

oznaenm MD pre vek priemer zvitu.

daje o tolerancich a zkladniach uvdzan na ozubeniach a liabkovaniachsadopaj o oznaenie tvarovho prvku (obr. 4.11), pre ktor platia, napr. PD prerozstupov priemer, MD pre vek (hlavov) priemer alebo LD pre mal (ptn)priemer.

Obr. 4.11 Geometrick tolerovanie zvitov

Zmeny v tolerovanNorma priniesla nasledovn zmeny:

- zruila sa monospredpisovania geometrickch toleranci vzahujcich sa naspolon osi smernosti (obr. 4.12) a oznaovania zkladovch os

Obr. 4.12 Zruenie monosti vyuitia spolonej osi smernosti

- zruila sa monospriameho spjania tolerannho rmeka so zkladami(obr. 4.13), poda nvrhu ISO/DIS napojenie avho okienka tolerannhormeka s tolerovanm prvkom sa m prednostne urobi z avej stranya v smere myslenej osi tolerannho rmeka

vzahuje sa navek priemerzvitu

vzahuje sa na rozstupovpriemer zvitu

neme by spolon oszkladne sosoutolerovanho prvku


45/96

44

Obr. 4.13 Zruenie monosti priameho spjania tolerannho rmeka

- zruila sa monos zpisu psmenovho oznaenia viacerch zkladn vjednom okne (obr. 4.14) tolerannho rmeka

Obr. 4.14 Zruenie monosti zpisu dvoch zkladn do jednho okna

4.4 VEOBECN TOLERANCIE

Veobecn medzn odchlky rozmerovNorma STN EN ISO 22768-1 a 2uruje nepredpsan medzn odchlky dkovch

a uhlovch rozmerov vtyroch triedach presnosti: jemn(f), stredn(m), hrub(c)a vemi hrub(v).

V titulnom bloku alebo vjeho blzkosti sa uvdza spolon predpis, ktor sa sklad:- z oznaenia normy ISO 2768,- zo znaky triedy presnostipoda STNEN ISO 22768-1.

Naprklad: ISO 2768-m.

Tab. 4.3 Hodnoty veobecnch medznch odchlok dkovch rozmerov

Trieda presnosti Medzn odchlky pre zkladn rozsah rozmerov (mm)

Oznaenie Nzov0,5

do 3cez 3do 6

cez 6do 30

cez 30do 120

cez 120do 400

cez 400do 1000

cez 1000do 2000

cez 2000do 4000

f jemn 0,05 0,05 0,1 0,15 0,2 0,3 0,5 -

m stredn 0,1 0,1 0,2 0,3 0,5 0,8 1,2 2

c hrub 0,2 0,3 0,5 0,8 1,2 2 3 4

vvemihrub

- 0,5 1 1,5 2,5 4 6 8

neme by priameprepojenie zkladnea tolerovanho prvku

neme by vjednom okneuvedench viac zkladn


46/96

45

Tab. 4.4 Hodnoty veobecnch medznch odchlok skosenia a zaoblenia hrn

Trieda presnosti Medzn odchlky pre zkladn rozsah rozmerov (mm)

Oznaenie Nzov 0,5 do 3 cez 3 do 6 cez 6

fm

jemnstredn 0,2 0,5 1

cv

hrubvemi hrub 0,4 1 2

Tab. 4.5 Hodnoty veobecnch medznch odchlok uhlovch rozmerov

Trieda presnosti Medzn odchlky pre rozsah dok kratieho ramena v mm

Oznaenie Nzov do 10 od 10 do 50 od 50 do 120 od 120 do 400 od 400

fjemn 1 030 020 010 05

m stredn

c hrub 130 1 030 015 010

v vemi hrub 3 2 1 030 020

Nepredpsan geometrick tolerancieNorma STN EN ISO 22768-2 uruje nepredpsan geometrick tolerancie vtrochtriedach presnosti: H,K aL.

Veobecn geometrick tolerancie platia pre vetky geometrick charakteristikyokrem valcovitosti, tvaru danho profilu, tvaru danej plochy, sklonu, sosovosti,umiestnenia a celkovho hdzania.

V titulnom bloku alebo vjeho blzkosti sa uvdza spolon predpis, ktor sa sklad:- z oznaenia normy ISO 2768,- z oznaenia triedy presnosti podaSTN EN ISO 22768-1,- z oznaenia triedy presnosti poda STN EN ISO 22768-2.

Naprklad: ISO 2768-mK.

Tab. 4.6 Veobecn tolerancie priamosti a rovinnosti

Trieda presnosti

Tolerancie pre rozsah menovitch dok (mm)

do 10od 10do 30

od 30do 100

od 100do 300

od 300do 1000

od 1000do 3000

H 0,02 0,05 0,1 0,2 0,3 0,4

K 0,05 0,1 0,2 0,4 0,6 0,8

L 0,1 0,2 0,4 0,8 1,2 1,6

Hodnoty sa zvolia pri priamosti v zvislostiod dky prslunej priamky, pri rovinnostiod dky dlhej strany plochy alebo od priemeru kruhovej plochy.


47/96

46

Veobecn tolerancie kruhovitostiVeobecn tolerancia kruhovitostisa rovnselnej hodnote tolerancie priemeru, alev iadnom prpade nesmie by via ako veobecn tolerancia kruhovhoobvodovho hdzania.Veobecn tolerancie rovnobenosti

Veobecn tolerancia rovnobenosti sa rovn selnej hodnote tolerancie rozmerualebo tolerancie priamosti alebo rovinnosti poda toho, ktor z nich je via. Zazkladu sa povauje dlh z dvoch prvkov, ktorch rovnobenos sa uruje.

Tab. 4.7 Veobecn tolerancie kolmosti

Triedapresnosti

Tolerancie pre rozsah menovitch dok kratej strany (mm)

do 100od 100do 300

od 300do 1000

od 1000do 3000

H 0,2 0,3 0,4 0,5

K 0,4 0,6 0,8 1

L 0,6 1 1,5 2

Za zkladu sapovauje dlhia z obidvoch strn, ktor tvoria prav uhol.

Tab. 4.8 Veobecn tolerancie smernosti

Trieda presnosti

Tolerancie pre rozsah menovitch dok (mm)

do 100od 100do 300

od 300do 1000

od 1000do 3000

H 0,5

K 0,6 0,8 1

L 0,6 1 1,5 2

Za zkladu sa z dvoch smernch prvkov povauje ten, ktor m viu dku.Hodnota tolerancie sa uruje v tabuke pre hodnotu menovitho rozmeru smernhoprvku.Veobecn tolerancie sosovostiHodnoty veobecnch toleranci sosovosti nie s stanoven. Tolerancia sosovosti

me by vkrajnom prpade tak vek, ako je hodnota veobecnej toleranciekruhovho obvodovho hdzania.

Tab. 4.9 Veobecn toleranciekruhovho hdzania (obvodovho,elnho a v danom smere)

Trieda presnosti Tolerancia kruhovho hdzania (mm)

H 0,1

K 0,2

L 0,5

Za zkladu sa povauj plochy pre loisk (ak s ako tak oznaen), resp. dlhz oboch prvkov.


48/96

47

5 PREDPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU

5.1 DRSNOS POVRCHU AZNAKY DRSNOSTI

Vydanie v porad tretej normy STN EN ISO 1302: 2004 v krtkom obdob je

vystenm zavedenia sboru viacerch novch noriem ISO, ktor sa vydvali od roku1996 a ktor zaviedli nov metdy a postupy na hodnotenie funknch povrchovast mechanizmov akontrukci ak nim nov terminolgiu adefincie novchparametrov.

Normalizovali sa tri zkladn skupiny parametrov charakteru povrchu:

- profilov parametre,- motvov parametre,- parametre zaloen na krivke materilovho podielu.

Defincie tchto parametrov s vnormch, napr.: STN EN ISO 4287: 1999, STN ENISO 12085: 2000, STN EN ISO 13565-2 a 3: 2003.

Doteraj parameter Ry (najvia vka profilu) sa premenoval na Rz. Starparameter Rz- (vka nerovnost profilu zdesiatich bodov) u nie je definovan.

Tab. 5.1 Profilov parametre

Parametredrsnosti

Amplitdov parameterRozstup.param.

Hybridnparam.

Param.vzahujce sa

na krivku mater.podielu

Vrcholpriehlbina stredn hodnota

R- parametre(drsnosti)

Rp Rv Rz Rc Rt Ra Rq Rsk Rku RSm RDq Rmr(c) Rdc Rmr

W- parametre(vlnitosti)

Wp Wv Wz Wc Wt Wa Wq Wsk Wku WSm WDq Wmr(c) Wdc Wmr

P- parametre(truktrne)

Pp Pv Pz Pc Pt Pa Pq Psk Pku PSm PDq Pmr(c) Pdc Pmr

Tab. 5.2 Motvov parametre

Parametre drsnosti Parametre

Profil drsnosti (motvov parametre drsnosti) R Rx AR -

Profil vlnitosti (motvov parametre vlnitosti) W Wx AW Wte

Tab. 5.3 Parametre zaloen na krivke materilovho podielu

Parametre drsnosti Parametre

Profil drsnosti (R-profillinerna as krivky) Rk Rpk Rvk Mr1 Mr2

Profil drsnosti (R-profilpravdepodob. as krivky) Rpq Rvq Rmq

truktrny profil (P-profilpravdepod. as krivky) Ppq Pvq Pmq


49/96

48

Znaky drsnosti

Tab. 5.4 Znaky drsnosti

Zkladn grafick znaka

Rozren grafick znaka

pln grafick znaka

Vrobn postupubovon vrobn

postupmateril sa mus

odoberamateril sa nesmie

odobera

Rozmery plnej znaky (obr. 5.1) a miesta na doplovacie poiadavky na charakterpovrchu:

Obr. 5.1 Rozmery plnej znaky drsnosti povrchu

Tab. 5.5 pln rozmery znaky drsnosti

Vka slic apsmen, h 2,5 3,5 5

Hrbka iary znaky apsma d= d 0,25 0,35 0,5

Vka znaky H1 3,5 5 7

Vka znaky H2 7,5 10,5 15

daje v mieste a:Naprklad Ra 3,2.

daj vmieste b:Uvdza sa daj (obr. 5.2) len v prpadoch, ak s udan dve poiadavky na charakterpovrchu (Uhorn medza, L doln medza).

Obr. 5.2 daj vmieste b


50/96

49

daj vmieste c:Uvdza sa spsob vroby (obr. 5.3), spracovanie, povrchov pravy alebo inpoiadavky na vrobn postup pri vyhotoven povrchu (ak sa poadovan charakterpovrchu d dosiahnu len uritm vrobnm postupom doplujcim textom alebooznaenm povlaku poda normy STN EN ISO 1456).

Obr. 5.3 daj vmieste c

daj v mieste d:Ak je z funknch dvodov potrebn uri smer nerovnost povrchu (obr. 5.4)

smer morfolgie povrchovej vrstvy, uvedie sa to v plnej grafickej znake znakoupoda obrzka.

rovnobene kolmo dva ikmsmery

viacsmern priblinekruhov

smer

priblineradilny

smer

nijaksmer

Obr. 5.4 daj vmieste d

daj v mieste e:Uvdzasa poadovan prdavok(obr. 5.5) selnou hodnotou vmilimetroch (ak je topotrebn).

Obr. 5.5 daj vmieste e


51/96

50

Orientcia grafickej znakyGrafick znaka spolu sdoplovacou informciou sa mus orientova tak, aby satala len zdola alebo z pravej strany vkresu (obr. 5.6).

Znaka platn pre doln, resp. prav obrysov hrany sa preto mus umiestni na

odkazov iaru.

Grafick znaka, resp. pka odkazovej iary sa m dotka povrchu materiluobrobku.

Obr. 5.6 Orientcia grafickej znaky drsnosti

Umiestnenie grafickej znakyGrafick znaka alebo pka odkazovej iary sa me umiestni (obr. 5.7):

- na obrysovejiare alebo na preden obrysovej iary (miesto 1 a 2);- na predlovacejiare ktovania (miesto 3);- na ktovacejiare pri daji rozmeru prvku (miesto 4);- na tolerannom rmekugeometrickej tolerancie (miesto 5).


52/96

51

Obr. 5.7 Umiestnenie grafickej znaky drsnosti

5.2 ZAPISOVANIE CHARAKTERU POVRCHU

Rovnak poiadavka m charakter povrchu (obr. 5.8) pre vetky povrchy obrobku(alebo vinu)a umiestujesa bezprostredne pri titulnom bloku(vekos znaky jerovnako vek ako na vkrese):

Obr. 5.8 Predpsanie charakteru povrchu, ak je pre vetky plochy obrobku rovnak


53/96

52

Predpsanie charakteru povrchu zloitho profilu (obr. 5.9):

Obr. 5.9 Predpsanie charakterupovrchu zloitho profilu

V poet plch srovnakou drsnosou (obr. 5.10) sa me oznai przdnouznakou. Nad tituln blok napeme vznam tohto oznaenia:

Obr. 5.10 Predpsanie vieho potu plch s rovnakm charakterom povrchu

Odlin charakter povrchuna jednej ploche (obr. 5.11):

Obr. 5.11 Odlin charakter povrchu na jednej ploche


54/96

53

Charakter povrchu viacerch rovnakch plch (obr. 5.12):

Obr. 5.12 Charakter povrchurovnakch plch

Predpsanie charakteru povrchuobvodu siastky (obr. 5.13):

Obr. 5.13 Predpsanie charakteru povrchuobvodu siastky

Predpsanie charakteru povrchutolerovanch zvitov (obr. 5.14):

Obr. 5.14 Predpsanie charakteru povrchu tolerovanch zvitov

Predpsanie charakteru povrchu bokovzubov ozubench kolies (obr. 5.15):

Obr. 5.15 Predpsanie charakteru povrchu bokov zubov ozubench kolies

plat po celomobvode


55/96

54

Ak maj ma neoznaen plochy (obr. 5.16) rovnak charakter povrchu, napr.Ra=3,2m, zpis sa uvedie nad tituln blok:

Obr. 5.16 Charakter povrchu neoznaench plch

5.3 PRAVA POVRCHU ATEPELN SPRACOVANIE POVRCHU

pravu povrchu meme predpsa tromi spsobmi:

- pecilnym mechanickm spracovanm (obr. 5.17)

Obr. 5.17 prava povrchu pecilnym mechanickm spracovanm

- chemickm alebo elektrochemickm spracovanm (obr. 5.18)

Obr. 5.18 prava povrchu chemickm alebo elektrochemickm spracovanm

- nananm ochrannch vrstiev (obr. 5.19)

Obr. 5.19 prava povrchu nananm ochrannch vrstiev


56/96

55

Tepeln spracovanie memepredpsadvoma spsobmi:

- cel povrch siastky je tepelne spracovan (obr. 5.20)

Obr. 5.20 Cel povrch siastky je tepelne spracovan

- len as povrchu siastky bude tepelne spracovan (obr. 5.21)

Obr. 5.21 Len as povrchu siastky bude tepelne spracovan


57/96

56

6 NORMALIZOVAN SIASTKY

6.1 OZUBEN PREVODY

Norma STN EN ISO 2203 : 1998 stanovuje dohodnut spsob znzorovania ast

ozubench kolies vrtane zvitovkovch areazovch kolies. Tka sa vkresovsiastok azostv.

Zobrazovanie ozubench kolies v pohadeAk je potrebn vyznai zmysel sklonu zubov kolesa (tab. 6.1 a obr. 6.1) aleboozubenho segmentu (hrebea) velnom pohade, sklon sa znzorn troma plnmitenkmi iarami zodpovedajceho tvaru asmeru. Ak sa znzoruj ozuben kolesv zbere, sklon zubov sa znzorn iba na jednom kolese.

Tab. 6.1 Vyznaenie zmyslu sklonu zubov ozubench kolies

Ozubenieikm spravm aavm

sklonompov pirlov

Obr. 6.1 Zobrazovanie ozubench kolies vpohade

Zobrazovanie ozubench kolies vrezeObe ozuben koles s znzornen vreze v rovine osi, priom sa predpoklad, eubovone zvolen ozuben koleso je iastone zakryt druhm ozubenm kolesom.

v pohade kolies vzberesa obrysov iary pretnaj(rovnako je tomu privetkch druhochozubench prevodov

v pohade mimo zberukolies kreslme len hlavova rozstupov krunicu


58/96

57

Obr. 6.2 Zobrazovanie ozubench kolies v reze

Kreslenie ozubench kolies na vrobnch vkresocheln ozuben koles(obr. 6.3):

- norma nepecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov ibapre eln ozuben koles s evolventnm ozubenm, ale m veobecnplatnos,

- nestanovuje pravidl vyznaenia zmyslu stpania bonej krivky zuba (vpomocnom, resp. hlavnom obraze),

- nepredpisuje uvdzanie znaiek jednotlivch velin v tabuke dajov,

- nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln ainforman,

v reze ozubench kolies v zbere sa kresliazuby jednotlivch kolies tak, akoby zub prvhokolesa bol pred zubom druhho (a teda akobytieto zuby boli zobrazen vpohade aniev reze)v tomto prpade je jedno, ktor kolesozobrazme ako to, o e relatvne v redu

v reze mimo zberu ozubench kolieskreslme zub kolesa tak, akoby bola rezovrovina v zubovej medzere


59/96

58

- neuvdza vyobrazenie ozubenho segmentu a vyobrazenie elnhoozubenho kolesa s vntornm ozubenm,

- vyaduje uvies v tabuke dajov tolerancie vzdialenost os elnhoozubenho skolesia.

Obr. 6.3 Vrez zvkresuelnho ozubenho kolesa

Kueov koless priamymi zubami (obr. 6.4):

- norma nepecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov ibapre kueov ozubenkoles vlune s priamkovm zkladnm profilom nadprechodovou krivkou, ale plat veobecne pre kueov ozuben koless priamym ozubenm,

- nestanovuje vkyzuba kueovho ozubenhokolesa,- nepredpisuje uvdzanie znaiek jednotlivch velin v tabuke dajov,- nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln ainforman,- vyaduje uvies tolerancie hlavovho priemeru, priemeru otvoru, vzdialenosti

vrcholu rozstupovho kuea a vzdialenosti hlavovej krunice od vzanejroviny,

- v tabuke dajov vyaduje udanie tolerancie hrbky zuba.


60/96

59

Obr. 6.4 Vrez zvkresukueovho kolesa spriamymi zubami

Ozuben hrebene(obr. 6.5):

- norma pecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov iba preozuben hrebene s priamymi zubami,

- nestanovuje pravidl vyznaenia zmyslu stpania bonej krivky zuba (v

pomocnom resp. hlavnom obraze),- nepredpisuje uvdzanie znaiek jednotlivch velin v tabuke dajov,- nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln a informan.


61/96

60

Obr. 6.5 as vkresuozubenho hrebea

Zvitovkov skolesie svalcovou zvitovkou:

- norma pecifikuje pravidl kreslenia vkresov a obsah tabuky dajov iba prevalcovzvitovku a zvitovkov koleso,

- nestanovuje pravidl vyznaenia zmyslu stpania bonej krivky zuba vpomocnom, prpadne hlavnom obraze,

- nepredpisuje uvdzanie znaiek jednotlivch velin v tabuke dajov,- nedel tabuku dajov na asti zkladn, kontroln a informan.

Tab. 6.2 Oznaenie typu zvitovky

Typ zvitovky Tvar profilu bokov zubovA s priamkovm osovm profilom zvituI s evolventnmskrutkovicovmprofilomN s priamkovm profilom bokov zvitov v normlovej rovine k rozstupovej krunici

Cs konkvnym osovm profilom vytvorenm diskovm typom nstroja s konvexnmprofilom po obvode na oboch stranch

K s konvexnm osovm profilom vytvorenm diskovm typom nstroja tvaru dvojithokuea


62/96

61

Prklad zobrazenia valcovej zvitovky (obr. 6.6) s normalizovanm zkladnmprofilom na vkrese aprklad vyplnenia tabuky dajov:

Obr. 6.6 Prklad zobrazenia valcovej zvitovky avyplnenia tabuky dajov na vkrese valcovejzvitovky


63/96

62

Prklad zobrazenia zvitovkovho kolesa (obr. 6.7) s normalizovanm zkladnmprofilom na vkrese aprklad vyplnenia tabuky dajov:

Obr. 6.7 Prklad zobrazenia zvitovkovhokolesa a vyplnenia tabuky dajov na vkresezvitovkovho kolesa

6.2 VALIV LOISK

Normy STN EN ISO 8826-1 a 2: 1998 stanovuj spsoby veobecnhozjednoduenho zobrazenia apodrobnejieho zjednoduenho zobrazenia. Aby sa

predilo nedorozumeniam, na vkrese sa m poui len jeden druh zjednoduenia.Pre osobitn prpady, ke sa vyaduje via prehadnos (napr. vkatalgoch, pripodrobnejch zobrazeniach uloenia) umouje norma poui podrobn zobrazenie.

Poda uvedench noriem mono pri zobrazovan valivch losk na vkresoch zostva v inch dokumentoch poui nasledovn spsoby(obr. 6.8):

- podrobn zobrazenie (obr. 6.8a),- veobecn zjednoduen zobrazenie (obr.6.8b),- podrobnejie zjednoduen zobrazenie (obr. 6.8c, d).


64/96

63

a) b) c) d)

Obr. 6.8 Spsoby zobrazovania valivch losk na vkresochzostv

Veobecn zjednoduen zobrazenie

Na veobecn ely, naprklad vtedy, ke nie je nutn zobrazi presn tvara podrobnosti valivho loiska (napr. na vkresoch zostv, kde u je zobrazenpodrobn zobrazenie toho istho loiska), sa valiv loisko zobrazuje tvoruholnkoma zvislm osovm krom vstrede tvoruholnka (obr. 6.9a). Ak je nutn ukzaskuton obrysy prieneho rezu loiska, zobraz sa poda obr. 6.9b.

a) b)

Obr. 6.9 Veobecn zjednoduen zobrazenie valivho loiska

Podrobnejie zjednoduen zobrazenie

Toto zobrazenie sa m poui vtedy, ke nie je nutn zobrazi presn tvara podrobnosti rznych druhov valivch losk. Priestor na vkrese, vktorom je

umiestnen valiv loisko, sa mus ohranii obrysom tvorcom alebo obdnikom(aj vtedy, ke loisko nem vntorn alebo vonkaj krok). Vohranien sauvdzaj prvky podrobnejieho zjednoduenho zobrazenia, ktor sa zobrazujhrubou svislou iarou(tab. 6.3).

Krtka hrub iara sa nakresl kolmo na dlh hrub iaru v mieste radilnej osismernosti valivho prvku(tab. 6.4). Ohranienie priestoru valivho loiska a vetkyprvky zobrazenia sa kreslia svislou hrubou iarou, ktor sa pouila na vkrese naviditen obrysy a hrany.

zobrazenie so

skutonmi obrysmiprieneho rezu

prkladyzobrazovaniajednotlivch prvkovs uveden

v tabukch 6.2 a6.3


65/96

64

Tab. 6.3 Prvky podrobnejieho zjednoduenho zobrazenia

Dlh hrub iara predstavujcaos rotcie valivho prvku

Ak sa valiv prvok neme naklpa

Ak sa valiv prvok me naklpa

Krtka hrub iarapredstavujca valiv prvokalebo alternatvne nzornzobrazenie valivho prvku

Veobecne na zobrazenie potu radov apolohy

valivch prvkov

Zobrazenie guky

Zobrazenie valeka

Zobrazenie ihlovho valeka, ihly

Tab. 6.4 Prklady niektorch kombinci charakteristickch loiskovch prvkov na podrobnejiezjednoduen zobrazenie

Podrobnejie

zjednoduenzobrazenie Vznam zobrazenia

Jednoradov gukovloisko

Jednoradov valekov loisk

Jednoradov gukov loisko

s kosouhlm stykomJednoradov kuelkov loisko

Dvojradov naklpacie gukovloisko Dvojradov sdkov loisko

Jednoradov ihlov

loiskoIhlov loiskov puzdro Ihlov loiskov klietka

Jednosmern axilne gukovloisko

Jednosmern axilne valekov loisko

Obojsmern axilne gukov loisko


66/96

65

6.3 TESNENIA

Hriadeov tesnenia vyrbaj pecializovan vrobcovia a na vkresoch zostv sakreslia a oznauj akonormalizovan alebo typizovan poda noriem STN EN ISO9222-1, 2 : 1997.

Podrobn zobrazenietesneniaPodrobn zobrazenie (obr. 6.10) sa pouva len v tch prpadoch, ke je to nutn,napr. v katalgoch, prrukch, prospektoch.

Vetky obrysy a vntornpodrobnosti sa kreslia svislou tenkou iarou. Ak to nieje nevyhnutn, plochy rezov sa nerafuj.

Obr. 6.10 Podrobn zobrazenie tesnenia

Schematick zobrazenietesneniaUhloprieny kr umiestnen v (obr. 6.11):

- strede tvorca,- obryse tesniacej sstavy vmierke vkresu.

Zsady pri schematickom zobrazovan tesnen:- kr sa nedotka obrysu tesnenia,- kreslia sa svislou hrubou iarou,- ak je nutn naznai smer psobenia tesnenia, dopln sa pkou.

Obr. 6.11 Schematick zobrazenie tesnenia

smerpsobeniatesnenia

zkladnznaka

zobrazenie skutonch obrysovprierezu miesta pre tesnenie

cel tesnenie sa vykresuje tenkouiarou pokia mono bezrafovania rezovch plch


67/96

66

Podrobnejie schematick zobrazenieAk je potrebn v schematickom zobrazen bliie uri kontrukn charakteristikytesnenia, mono vyznai:

- statick prvok (upevovaciu as),

- dynamick prvok tesnenia (tesniacu manetu, tesniaci hrot, prachovku a pod.).

Prvky podrobnejieho schematickho zobrazenia (obr. 6.12, 13) sa zakreslia doobrysu zobrazenia tesnenia. Vetky iary sa kreslia svislou hrubou iarou akoviditen obrysy a hrany na vkrese.

Obr. 6.12 Podrobnejie schematick zobrazenie tesnen

podrobnejieschematickzobrazeniehriadeovho tesnenia

schematickzobrazenie

podrobnejie schematickzobrazenieupchvkovho tesnenia

podrobnzobrazenie

podrobnzobrazenie

podrobnzobrazenia


68/96

67

Obr. 6.13 Podrobnejie schematick zobrazenie tesnen

6.4 SKRUTKY A MATICE

Norma STN EN ISO 6410-1 uruje metdy zobrazenia skrutkovch zvitova zvitovch ast na technickch vkresoch.Norma STN EN ISO 6410-2 sa zaobervlokami so zvitmi anorma STN EN ISO 6410-3 zjednoduenm zobrazovanm.

Podrobn zobrazenie

Obr. 6.14 Podrobn zobrazenie zvitu skrutky a matice

Pri uritch typoch technickej dokumentcie vrobku (napr. publikcie, pouvateskprruky at.) sa me poui podrobn zobrazenie zvitu (obr. 6.14) v pohadealebo reze na znzornenie samostatnch siastok alebo zostv. Obrys a rozstupzvitov sa nemus kresli presne vmierke. Na technickch vkresoch sa podrobnzobrazenie pouije len vodvodnench prpadoch.

podrobnejieschematick zobrazeniehriadeovho krku sprachovkou

podrobnejieschematick zobrazenieradilneho labyrintovhotesnenia

podrobnzobrazenia

podrobnzobrazenia

nemus by vmierke (totozobrazenie sa pouva lenv publikcich aprrukch)


69/96

68

Dohodnut zobrazenieVzdialenos medzi iarami, ktor zobrazujchrbt adno zvitu, by mala zodpovedavke zvitu (obr. 6.16), ale medzera nem by menia ako: dvojnsobok hrbkysvislej hrubej iary alebo 0,7 mm, priom plat via hodnota. Odpora sa voli prid = 8mm vzdialenos iar 1,5 mm a pri d = 6mm voli zjednoduen zobrazenie

poda ISO 6410-3.

Obr. 6.15 Dohodnut zobrazenie vntornch zvitov

Oznaenie zvituOznaenie druhu zvitu (napr.: M, G, Tr, W a pod.), menovit priemer alebo vekos(napr.: 20; a pod.).

Ak je potrebn, dopln sa oznaenie druhu zvitu o daje:

- stpanie zvitu (L) vmm,

- rozstup (P) v mm,- smer stpania (LH av zvit, RH prav zvit nemusme oznaova, ale

ak sa na jednej siastke nachdzaj aj prav, aj av zvity,vtedy ich oznaimusme),

- tolerovanie,- dka zaskrutkovania (S, L, N),- poet chodov.

Prklady:- M 20x26G/6hLH,

- M 20xL3P1,56HS,

- G ,- Tr 40x7,- M 20x26G/6hLH,- M 20x26G/6hRH.

nepln tenkkrunicupretiahnurovnako cez obe

osi


70/96

69

Vloky so zvitmiVetky spsoby monch zobrazen s na obr. 6.16:

Obr. 6.16 Podrobn, dohodnut azjednoduen zobrazenie vloky so zvitom

Oznaovanie normalizovanch spojovacch siastok poda novch noriemSTN EN ISO

Normy ISO vychdzaj znoriem DIN, ale ich nekopruj. Bval normy SN boliv oblasti spojovacch siastok vecne podobn normm DIN. Preto s vterazplatnch normch STN siastky vecne aj rovnak, ale irozdielne oproti normmISO. Do sstavy noriem ISO boli zaraden ado sstavy STN prevzat aj siastkynov, u ns netradin. Treba rta stm, e normy prevzat do STN zbvalchnoriem SN s postupne ruen, kee ilo onormy nrodn anie medzinrodn.

V svislosti spostupnm prijmanm novch noriem STN EN ISO s t. . platn ajstar, dosia nenahraden normy STN. Niektor zo starch noriem neboli nahradenplne, ale iba ich as. truktra lenenia noriem STN aISO nie je zhodn.

Pri navrhovan novch kontrukci predpisujeme siastky poda noriem STN ISOEN.

podrobnzobrazenie

dohodnutzobrazenie

zjednoduenzobrazenie

podrobnzobrazenie

dohodnutzobrazenie

zjednoduenzobrazenie


71/96

70

Prklad oznaovania skrutiek:

Obr. 6.17 Presn skrutka so eshrannou hlavou

Skrutkaso eshrannou hlavou(obr. 6.17):- s metrickm zvitom M10,- dkou 50mm,- pevnostn trieda 5.8 (poda STN mechanickch vlastnost 5S),- pravou povrchu pozinkovanm(A3L podaISO 4042)

sa poda STN EN ISO 4014 (02 1101) Spojovacie siastky. Skrutky

so eshrannou hlavou. Vrobn triedy Aa B oznauje:

SKRUTKA ISO 4014 - M10x505.8A3L

STN 02 1101 je zruen!

Tab. 6.5 Mechanick vlastnosti aprava povrchu skrutiek a matc

Mechanick vlastnosti prava povrchu

Prvdoplnkov

slicapoda STN

Skrutky Matice Druhdoplnkov

slicapodaSTN

prava podaSTN

prava podaISO 4042

Trieda

pevnostipodaSTN

Trieda

vlastnostpodaISO 898-1

Trieda

vlastnostpodaISO 898-2

0 4D 3.6 4.6 4 0 bez pravy1 5D 5.6 5 1 ist povrch2 5S 5.8 5 2 ernenie slovne3 6G 6.9 6 3 fosftovanie slovne4 8E 8 4 kadmiovanie B3L

5 8G 8.8 8 5 zinkovanie A3L

6 10G 10 6 povlak mosadze D3J

7 10K 10.9 7 niklovanie E3J

9 12K 12.9 12 8 chrmovanie F3J


72/96

71

Normy, ktor urovali spsob oznaovania mechanickch vlastnost STN 02 1005 Presn skrutky amatice a STN 02 1006 Hrub skrutky amatice, s vcelomrozsahu nahraden normouSTN EN ISO 898-1: 2001 (tab. 6.5).

Norma STN 02 1101 zahrovala ir okruh druhov skrutiek ako normy STN EN ISO,

lebo tieto s rozdelen na asti pre kad druh samostatnes vlastnm slom, napr.:

- STN EN 24015 Spojovacie siastky. Skrutky so eshrannou hlavou sredukovanou hladkou asou drieku. Vrobn trieda B.

- STN EN ISO 4014 Skrutky so eshrannou hlavou. Vrobn triedy Aa B.- STN EN ISO 4016 Skrutky so eshrannou hlavou. Vrobn trieda C.- STN EN ISO 8765 Skrutky so eshrannou hlavou sjemnm metrickm

zvitom. Vrobn triedy Aa B.

Tab. 6.6 Znaenie mechanickch vlastnost svornkov, skrutiek azavtanch skrutiek poda STN ENISO 898-1

Mechanick vlastnostiTrieda vlastnost

3.6 4.6 4.8 5.6 5.8 6.8 8.8d16

9.8 10.9 12.9

Pevnos vahu Rm[MPa] 300 400 500 600 800 900 1000 1220

Medza klzu ReL[MPa] 180 240 320 300 400 480 640 640 720 900 1080

Prv slica (tab. 6.6) poda STN EN ISO 898-1 triedy vlastnost znamen 1/100nominlnej ahovej pevnosti Rm[N.mm

-2] a druh slica za bodkou znamendesansobok pomeru hodnoty medze klzu ReL (do triedy 6.8), alebo zmluvnhonaptia Rp0,2 (od triedy 8.8) a menovitej pevnosti v ahu Rm (tzv. pomern medzaklzu).

Tab. 6.7 Znaenie povrchovch prav poda STN EN ISO 4042

Kov povlakuHrbkapovlaku

Stupe lesku adodaton spracovanie

Znaka Kd 0 0

matn

bezfarebn AZn A 3 1 modrast a dhov BCd B 2+3 2 lt a ltohned CCu C 3+5 3 olivovozelen a olivovohned D

CuZn D 4+8 4

pololeskl

bezfarebn E

Ni E 5+10 5 modrast a dhov FNiCr F 8+12 6 lt a ltohned G

CuNiCr G 10+15 7 olivovozelen a olivovohned HCuNi H 12+18 8

leskl

bezfarebn JSn J 4+6 9 modrast a dhov K

CuSn K lt a ltohned LAg L olivovozelen a olivovohned M

CuAg N vysoko leskl ako A, B, C alebo D Nubovon ako A, C alebo D Pmatn hnedoierna a hned Rpololeskl hnedoierna a hned Sleskl hnedoierna a hned T


73/96

72

Prklad oznaovania matc:

Obr. 6.18 Presn eshrann matica

Presn eshrann matica(obr. 6.18):- s metrickm zvitom M12,- pevnostntrieda 8 (poda STN triedy pevnosti 8G),- zinkovan, leskl

sa poda STN EN ISO 4032 eshrann matice, typ 1. Vrobn triedy Aa Boznauje:

ESHRANN MATICAISO 4032M128A3L

Poda STN 02 1401Presn eshrann maticesaoznauje (oznaovala):

MATICA M12 STN 01 1401.55

Me sa sta, e niektor matice vyroben poda STN EN ISO bud ma in rozmer,ako mali pre rovnak zvit pri STN.

Navye sortiment matc sa upravil (podobnm spsobom ako sortiment skrutiek):

- STN EN ISO 4032 eshrann matice, typ 1. Vrobn triedy A aB.-

STN EN ISO 4033 eshrann matice, typ 2. Vrobn triedy A aB.- STN EN ISO 4034 eshrann matice. Vrobn trieda C.

Tab. 6.8 Znaenie mechanickch vlastnosti matc poda STN EN 20898-2

Trieda vlastnostimatice

Trieda vlastnostiodpovedajcich skrutiek

Vekos maticetyp 1 typ 2

4 3.6 4.6 4.8 > M 16

5 3.6 4.6 4.8 5.6 5.8

6 6.8 M 398 8.8 M 39 > M 16 M 399 9.8 M 16

10 10.9 M 3912 12.9 M 16 M 39


74/96

73

Oznaovanie vlastnost na skrutkch amaticiachNa skrutkch a maticiach sa poda STN EN ISO uvdzaj nasledujce oznaenia(obr. 6.19):

- znaka vrobcu,- znaky mechanickch vlastnost,

- znaka avho zvitu skrutky a matice.

Obr. 6.19 Oznaovanie vlastnost na skrutkch amaticiach

Tab. 6.9 Znaky nhradnho oznaovania vlastnost na skrutkch a maticiach

Trieda vlastnost8.8 9.8 10.9 12.9

Identifikan znaka

Matice s rozmerom zvitu M5 sa musia oznai (obr. 6.20) na nosnom povrchu,resp. ele matice poda obr. a, alebo alternatvne pomocou znakovacch symbolov(jamiek a zrezov) poda obr. b. Na obr. cje uveden prklad umiestnenia znakyvrobcu.

na zavtanchskrutkch

na hlave eshrannej skrutky

na valcovej hlave skrutkys vntornm eshranom


75/96

74

a) b) c)

Obr. 6.20 Nhradn oznaovanie vlastnost na skrutkch amaticiach

Hodinov systm oznaovania tried vlastnost na skrutkch poda STN EN ISO 898-1(obr. 6.21):

Obr. 6.21 Hodinov systm oznaovania tried vlastnost na skrutkch

Skrutky a matice s avm zvitom (obr. 6.22) sa oznauj pkou vylisovanou nahlave skrutky alebo na matici poda obr. a.Alternatvne oznaenie, ktor je vytvorenmalm ostrm zpichom, je uveden na obr. b. Oznaenie avho zvitu nazvrtnch skrutkch je uveden na obr. c.

tandardnumiestnenieoznaenia

nhradnoznaenie

nahradenieznakovacej bodkyznakom vrobcu


3.6 4.6 4.8 5.6 5.8

6.8 8.8 9.8 10.9 10.9 12.9


76/96

75

a) b) c)

Obr. 6.22 Oznaenie skrutiek amatc savm zvitom

Prklad oznaovania podloiek:

Obr. 6.23 Podloka

Podloka pre skrutku M12 so eshrannou (obr. 6.23) hlavou a pre eshrannmaticu menovitho rozmeru M12 z ocele bez pravy povrchu sa poda STN EN ISO

7089 Ploch kruhov podloky. Ben rad. Vrobn trieda Aoznauje:

PODLOKAISO 7089N12 - 200HV

Jednotliv oznaenia znamenaj:- Ntyp N (normlny),- 12menovit vekos pre skrutku M12,- 200HVtvrdos poda Vickersa.

Poda STN 02 1702 Podloky pre skrutky so eshrannou hlavou a preeshrann maticesaoznauje (oznaovala):

PODLOKA12 STN 02 1702.11



nhradnoznaenie

nhradnoznaenie

na zavtanchskrutkch


77/96

76

Prklad oznaovania apov:

Obr. 6.24 ap

apbez hlavy (obr. 6.24) s priemerom 20h11 dky 100 smenovitm priemeromdier pre zvlaku 6,3 arozstupom dier 80 z ocele bez povrchovej pravy sa podaSTN EN ISO 2340 apy bez hlavyoznauje:

APISO 2340 - B20 x 100 x 6,3 x 80 - St

STN 02 2106je zruen!

alie normy pre spojovacie siastky

STN EN 24017 (02 1103) Skrutky so eshrannou hlavou (so zvitom khlave).

Vrobn triedy Aa B.

STN EN ISO 8676 (02 1103) Skrutky so eshrannou hlavou s jemnm metrickmzvitom (so zvitom k hlave). Vrobn triedy A aB

STN EN ISO 4033 (02 1401) eshrann matice, typ 2. Vrobn triedy A a B (ISO4033:1999)

STN EN ISO 4035 (02 1403) eshrann matice nzke (so zrazenm). Vrobn triedyA a B (ISO 4035:1999)

STN EN ISO 4762 (02 1143) Spojovacie siastky. Skrutky s valcovou hlavous vntornm eshranom (ISO 4762:1997)

STN EN ISO 8675 (02 1403) eshrann matice nzke (so zrazenm) s jemnmmetrickm zvitom. Vrobn triedy A a B (ISO STN EN ISO 8673 (02 1404)eshrann matice, typ1, s jemnm metrickm zvitom. Vrobn triedy A a B (ISO8673:1999)

STN EN ISO 8674 (02 1404) eshrann matice, typ 2, s jemnm metrickmzvitom. Vrobn triedy A a B (ISO 8674:1999)

STN EN ISO 4018 (02 1103) Skrutky so eshrannou hlavou (so zvitom k hlave).Vrobn trieda C (ISO 4018:1999)


78/96

77

STN EN ISO 898-1 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastokz uhlkovej a legovanej ocele. as 1: Skrutky (ISO 898-1:1999)

STN EN ISO 898-5 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastokz uhlkovej a legovanej ocele. as 5: Nastavovacie skrutky a podobn spojovacie

siastky so zvitom nenamhan ahom (ISO 898-5:1998)

STN EN ISO 898-6 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok. as 6:Matice so stanovenmi hodnotami zmluvnho zaaenia. Zvit s jemnm stpanm(ISO 898-6:1994)

STN EN ISO 898-6 (02 1005) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok. as 6:Matice so stanovenmi hodnotami zmluvnho zaaenia. Zvit s jemnm stpanm(ISO 898-6:1994)

STN EN 22341 (02 2109) apy s hlavou

STN EN 26157-1 (02 1016) Spojovacie siastky. Poruenia povrchu. as 1:Skrutky na veobecn pouitie

STN 02 1023 Kueov osaden zahbenie pre skrutky so zpustnou hlavou

STN 02 1024 Valcov zahbenie pre skrutky s valcovou hlavou

STN EN 20273 (02 1050) Spojovacie siastky. Diery na skrutky

STN EN ISO 4753 (02 1031) Spojovacie siastky. Zakonenie siastoks vonkajm metrickm zvitom ISO (ISO 4753:1999)

STN EN ISO 4036 (02 1403) eshrann matice nzke (bez zrazenia). Vrobn triedaB (ISO 4036:1999)

STN EN ISO 3506-3 (02 1007) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok z ocelodolnch proti korzii. as 3: Nastavovacie skrutky a podobn spojovacie siastkynenamhan ahom (ISO 3506-3:1997)

STN EN ISO 3506-2 (02 1007) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok z ocel

odolnch proti korzii. as 2: Matice (ISO 3506-2:1997)

STN EN ISO 3506-1 (02 1007) Mechanick vlastnosti spojovacch siastok z ocelodolnch proti korzii. as 1: Skrutky(ISO 3506-1:1997)

STN EN ISO 4014 (02 1101) Skrutky so eshrannou hlavou. Vrobn triedy A a B(ISO 4014:1999)

a alie. Daj sa zaisti na uvedench adresch:

Slovensk stav technickej normalizcie, Karlovesk 63, 840 00 Bratislava

www.sutn.sk alebowww.sutn.sk/eshop/public/search.aspx
http://www.sutn.sk/http://www.sutn.sk/eshop/public/search.aspxhttp://www.sutn.sk/eshop/public/search.aspxhttp://www.sutn.sk/


79/96

78

6.5 KOLKY AZVLAKY

Prklad oznaovania kolkov:

Kolkov je niekoko druhov, oznaovanie si ukeme na valcovom kolku.

Obr. 6.25 Valcov kolkna vkrese zostavy

Valcov kolk(obr. 6.25) s priemerom d = 6 mm, dkou l = 50mm z ocele 11 109 sapoda STN EN ISO 2338 Kolkyoznauje:

KOLKISO 2338 B650St

STN 02 2150je zruen!

Kreslenie zvlaiek na vkresoch zostv:

Zvlaku vprienom reze zobrazujeme podobne ako kolk (obr. 6.26), len s tmrozdielom, e stredom zvlaky je pln hrub iara. rafovanie je veden aj cez ttoiaru.

Obr. 6.26 Zvlaka navkresezostavy

rafovanie je vedencez pln hrub iaru


80/96

79

6.6 NITOVAN ASKRUTKOV OCEOKONTRUKCIE

Nity s normalizovan siastky, ktor na vkresoch kovovch kontrukci kreslmezjednoduene hrubou svislou iaroupoda STN 01 3483 Vkresy stavebnchkontrukci. Vkresy kovovch kontrukcizobrazenie je v nasledujcej tabuke.

Tab. 6.9 Oznaovanie nitov na vkresoch

Spojenie Zobrazenie Oznaenie na vkresoch

nitom s polguovou hlavou naobidvoch koncoch

zpustnm nitom sozvernou hlavou polguovou

zpustnm nitom sozvernou hlavou zapustenou

zpustnm nitom sozvernou hlavou

oovkovitou

Ak je v rade viac nitov, zjednoduene sa zobraz len jeden nit a ostatn sa zobraziatenkmi svislmi iarami. V pohade v smere osi nitov sa nit ozna krikomnakreslenm tenkmi svislmi iarami(obr. 6.27).

Obr. 6.27 Zjednoduen zobrazenie viacradovho nitovho spoja

Ak je na vkrese niekoko rznych druhov alebo vekost nitov, mono ich navzjomodlipsmenami vekej abecedyumiestnenmi veda zjednoduenho zobrazenia(obr. 6.28a) alebo grafickmi znakami (obr. 6.28b). Vznam psmen alebo

grafickch znaiek sa vysvetl na vkrese v poznmke umiestnenej v blzkostititulnho bloku.

prv aaliezobrazenia nitov


81/96

80

Obr. 6.28 Zjednoduen zobrazenie niekokch skupn nitov na vkrese

Norma STN EN ISO 5261v asti: Zjednoduen oznaovanie nosnkov aprofilovchty uvdza zjednoduen zobrazenie dier pre nity askrutky zobrazench hrubousvislou iarou, ktor mu by doplnen znakami nitov aalm technologickmpostupom vroby tak, ako je to uveden vnasledujcej tabuke:

Tab. 6.10 Znaky na zobrazenie dier pre nity a skrutky

Pohad zhora (pohad vrovine kolmej na os diery) Pohad zboku

Diera bez zahbeniavyhotoven pri

monti

Diera s nitom (spolguovmi hlavami)

bez zahbenia vtanaj nitovan v dielni

Diera zahbenzhora

Diera s nitom (zhorapolguov azdola

zapusten hlava) vtan aj nitovan pri

monti

Diera zahben zdola

Diera zahbenz oboch strn

Diera vtanaj zahben (zdola)

pri monti

Diera s nitom bez

zahbeniavyhotoven primonti

Symbolick znaky na zobrazenie dier, skrutiek a nitov v rovinch premietaniakolmch na ich osi sa kreslia poda obr. 6.29.

a) b)


82/96

81

Obr. 6.29 Symbolick znaky na zobrazenie dier, skrutiek anitov v rovinch premietania kolmchna ich osi

6.7 ZVRAN SPOJE

Zvary sa na vkresoch nevykresuj, ale sa oznauj znakami umiestnenmi naodkazovch iarach spolu s ostatnmi dajmi potrebnmi na pln predpsanie zvaru(obr. 6.30) poda STN EN 22553: Zvran a spjkovan spoje. Oznaovanie navkresoch.

Obr. 6.30 Umiestnenie dajov o zvare na odkazovej iare:

Amiesto uren na uvedenie charakteristickho rozmeru zvaru,

Bmiesto na umiestnenie znaiek zvaru,

Cmiesto na zpis dkovch rozmerov zvaru,

Diarkovan iara zstavkyurujca polohu zvaru,

Evidlica odkazovej iary na zpis ostatnch dajov ozvran

R45nit (celistv), poloka45 v spise poloiek (R -Rivet = nit)Nhotov hlava nitu je na

bliej strane100-ov kueov

zahbenie na bliej strane


83/96

82

Na pln oznaenie zvaru treba sprvne poui zkladn a doplujce znaky.Zkladn znaky predpisuj dan typ zvaru (tab. 6.11). Doplujce znakypredpisuj tvar vonkajieho povrchu zvaru (tab. 6.12). Ak sa tvar vonkajiehopovrchu zvaru nepredpisuje, doplujca znaka sa neuvdza.

Tab. 6.11 Zkladn znaky zvarov

Nzov zvaru Zobrazenie Znaka Nzov zvaru Zobrazenie Znaka

Lemov zvar Lemov zvar

V zvar 1/2V zvar

DvojstrannV zvar

Dvojstrann1/2Vzvar

I zvar Y zvar

U zvar Dvojstrann Yzvar

Dvojstrann Uzvar

V zvar

Documents

Normy STN EN a ISO v technickom kreslení