34
4 2012 Notársky časopis Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky ODBORNÝ ČLÁNOK NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) Č. 650/2012 POSTREHY Z PRAXE LIKVIDÁCIA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI ROZHOVOR OLIVER ANDRÁSY: NOTÁR JE PRE MŇA SYNONYMOM SERIÓZNOSTI DIANIE V KOMORE ŠKOLENIE NOTÁROV TÁLE 2012 AKTUÁLNE Z NK SR 10 ROKOV S CENTRÁLNYM INFORMAČNÝM SYSTÉMOM NK SR

Notársky časopis · 4 2012 Notársky časopis Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky ODBORNÝ ČLÁNOK NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) Č. 650/2012

Embed Size (px)

Citation preview

42012

N o t á r s k y č a s o p i s

V y d á v a N o t á r s k a k o m o r a S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

ODBORNÝ ČLÁNOK NARIADENIE EURÓPSKEHO

PARLAMENTU A RADY (EÚ) Č. 650/2012

POSTREHY Z PRAXE LIKVIDÁCIA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

ROZHOVOR OLIVER ANDRÁSY: NOTÁR JE PRE MŇA

SYNONYMOM SERIÓZNOSTI

DIANIE V KOMORE ŠKOLENIE NOTÁROV TÁLE 2012

AKTUÁLNE Z NK SR 10 ROKOV S CENTRÁLNYM

INFORMAČNÝM SYSTÉMOM NK SR

>> OBSAH

13

20

24

29ARS NOTARIA 4/2012

Ročník: 16. • Vyšlo: 17. 12. 2012

Vydáva: Notárska komora Slovenskej republikyKrasovského 13, 851 01 Bratislava 5tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 [email protected], www.notar.sk

Redakčná rada:JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)JUDr. Pavol Dorič, PhD.JUDr. Jozef OpatovskýJUDr. Katarína Valová, PhD.

Periodicita:štyrikrát ročne

Predplatné:[email protected]

Inzercia:[email protected]

Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk

Foto: Notárska komora SR, archív autorov, Karol Maco, thinkstock.cz

Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229

ÚvodníkOdborný článok3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

Miriam Imrich Breznoščáková

Judikát8 Postavenie notára podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného

zákonníka Zuzana Grófiková

Postrehy z praxe10 Likvidácia akciovej spoločnosti, ak nie je možné zvolať

uznášaniaschopné valné zhromaždenie Erika Szóradová

Rozhovor13 Pán Andrásy, na slovíčko...

Z diania v právnickej obci16 Konferencia Ústava Slovenskej republiky

– 20 rokov v národnom a európskom pohľade Ján Hamara

17 III. ročník medzinárodného sympózia Právo – Obchod – Ekonomika

Pavol Dorič

19 Recenzia: Právo duševného vlastníctva Peter Čabák

Dianie v komore20 Společné výjezdní zasedání prezidia NK ČR a prezidia

NK SR v Hluboké nad Vltavou Eva Ivicová Brejchová, Martin Foukal

23 Kongres francúzskych notárov Tomáš Gardon

24 Školenie notárov Tále 2012 Iveta Vašková

Aktuálne z NK SR26 Desať rokov s Centrálnym informačným systémom NK SR Miroslav Pavlovič

28 Aktuality z posledného zasadnutia valného zhromaždenia CNUE

Peter Danczi

29 André Schwachtgen. Zostala spomienka... Jozef Opatovský, Marian Mikl

30 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch (rok 2012)

Dávame do pozornosti30 Anotácie31 Prehľad právnickej literatúry

2 ArS nOtAriA 4/12

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

len málokto z nás si uvedomil, že uplynulo dvadsať rokov od obnovenia slobodného notárstva latinského typu na Slovensku. Táto udalosť bude pravdepodobne predme-tom hodnotenia kompetentných, najmä tých, ktorí stáli pri zrode slobodného notárstva, ale bolo by vhodné, aby ju vyhodnotili aj iné kompetentné osoby, najmä z akade-mického prostredia.Okrem výročia slovenského notárstva si pripomíname aj desiate výročie zavedenia centrálneho informačného systému do činnosti notárskej komory a notárskych úra-dov na Slovensku. Je to už desať rokov, čo sme denne konfrontovaní s týmto systémom, ktorý zásadným spô-sobom zmenil tradične konzervatívnu činnosť notára vydávať a uchovávať právne akty v listinnej podobe – so systémom, ktorý nám v mnohým smeroch uľahčil našu prácu, ale zároveň nám ju aj sťažil, skomplikoval a mno-hým z nás možno aj znechutil.Obnovenie slobodného notárstva na Slovensku spre-vádzal nástup informačných technológií, ako aj nástup právnych vzťahov v elektronickej podobe. Málokto si uve-domuje, že v oblasti komunikácie, a tým aj v oblasti práv-nych vzťahov sme svedkami historickej zmeny. V dávnej minulosti ľudia komunikovali iba ústne, neskôr sa zača-lo komunikovať aj v listinnej podobe a v súčasnosti sme svedkami komunikácie v elektronickej podobe. Na to muselo reagovať aj notárstvo. Notárska činnosť je prak-ticky listinná činnosť, a ak notár nebude využívať elek-tronickú komunikáciu, respektíve ak nebude kombino-vať listinnú a elektronickú podobu právnych aktov, jeho činnosť zostane na okraji záujmu.

Veľkým prísľubom pre slovenské notárstvo sú naši mla-dí kolegovia, ktorí aktívne pôsobia najmä v analytickej a legislatívnej skupine. Preto verím, že budú pokračovať v zlepšovaní centrálneho informačného systému s ta-kým entuziazmom, s akým ho začala budovať malá sku-pina notárov pred desiatimi rokmi.Podrobnejší pohľad na zavedenie informačného systé-mu do činnosti notárov nájdete v rubrike Dianie v komo-re pod názvom Desať rokov s Centrálnym informačným systémom Notárskej komory Slovenskej republiky.

JUDr. Miroslav Pavlovičviceprezident NK SR

Úvodník

3

>> OdBOrný článOk

Cieľom nariadenia bolo poskytnúť jednotný systém predpisov, vyplývajúcich z rozdielnych noriem členských štátov, upravujúcich dedenie s medzinárodným prvkom a spadajúcich pod medzinárodné právo. Právny aspekt tohto návrhu treba vidieť najmä v tom, že sa zameriava na odstránenie všetkých prekážok voľného pohybu osôb, ktoré majú bydlisko v Európskej únii a ktoré si môžu vo-pred usporiadať svoje dedičstvo a efektívne zaručiť práva dedičov alebo odkazovníkov a iných osôb spojených so zosnulým, ako aj veriteľov poručiteľa, čo sa mohlo do-siahnuť iba v podobe spoločných noriem v oblasti dede-nia s medzinárodným prvkom, ktoré musia byť jasné, jednotné a totožné v podobe nariadenia, aby sa zabezpe-čila právna istota a predvídateľnosť pre občanov. Účelom nariadenia, naopak, nie je, aby samo osebe malo aký-koľvek dosah na vnútroštátne hmotné právo členských štátov EÚ, ktorým sa upravujú status, práva a povinnosti dedičov ohľadom majetku (či dedičstva) poručiteľa.

ZáväznosťZ hľadiska teórie práva (základné 1) nariadenie EP a Eu-rópskej rady (ER) ako legislatívny akt EÚ je prameňom práva SR a ako také je všeobecne záväzné, čiže bez-prostredne použiteľné, resp. uplatniteľné.2 Nariadenie všeobecne platí od okamihu nadobudnutia účinnosti vo všetkých členských štátoch, a to publikovaním v Úrad-nom vestníku EÚ. Toto nariadenie nadobudlo v členských štátoch účinnosť 17. 8. 2012, teda dvadsiatym dňom po

jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ dňa 27. 7. 2012.3

Členský štát nijakým spôsobom nemôže zabrániť plat-nosti nariadenia v rámci svojho právneho poriadku. Nariadenie sa bude uplatňovať v členských štátoch od 17. 8. 2015 s výnimkou dvoch článkov, ktoré ukladajú členským štátom splniť si do 16. 1. 2014 určité notifikač-né povinnosti, najmä pokiaľ ide o zhrnutie vnútroštátnych legislatívnych úprav týkajúcich sa dedenia, jeho postu-pu a orgánov vykonávajúcich právomoc v tejto oblasti.4 To spôsobuje, že všetky vnútroštátne právne predpisy v rozpore s nariadením sú týmto nariadením vytláčané. Nariadenie má bezprostredné právne následky, pretože zakladá práva a povinnosti takým spôsobom, že aj tretie subjekty vrátane vnútroštátnych súdov sú nimi viazané. Skutočnosť, že nariadenie platí v každom členskom štáte, neznamená, že v ňom má aj rovnaké účinky5, pretože tie vyvoláva tam, kde sú rovnaké podmienky aplikácie naria-denia, pričom sa môže stať, že na území určitého štátu nebude mať žiadne účinky z dôvodu neexistencie skut-kových podstát, na ktoré možno nariadenie aplikovať.6

Rozsah pôsobnostiPrvé dva články nariadenia vymedzujú pôsobnosť naria-denia jednak pozitívne7 a jednak negatívne, teda vyme-dzením tých inštitútov, na ktoré sa nariadenie nevzťa-huje a ktoré ostávajú upravené vnútroštátnym právom.8 Pozastavíme sa pri posledných dvoch právach, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie, čo má vplyv na vysporiadanie

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

V zmysle legislatívnych aktov EÚ v súvislosti s programom Európa bez bariér schválil Európsky parlament (EP) dňa 4. 7. 2012 návrh Európskej komisie (EK) komunitárneho nariadenia o celoeurópskych dedičstvách. Ide o dlho očakávaný právny predpis, ktorým sa v rámci EÚ komplexne upravuje problematika dedenia v prípadoch s medzinárodným prvkom. Dosiaľ totiž na komunitárnej úrovni nebola prijatá žiadna právna úprava obsahujúca kolízne normy, pravidlá určenia súdnej príslušnosti a pravidlá uznávania a výkonu rozhodnutí či verejných listín v oblasti dedičského práva.

1) Základným nariadením sa stanovujú základné princípy určitej úpravy a ich konkretizácia sa prenecháva ďalšej úprave (vydávanej radou) a vykonávacie nariadenie (vydávané komisiou na základe právomoci, ktorú na ňu delegovala rada).

2) Bezprostrednosť či uplatnenie je vlastnosť nariadenia spočívajúca v aplikovateľnosti nariadenia bez potreby inkorporácie alebo transformácie (čo by bolo v rozpore s jeho účelom, ako je to napríklad pri smerniciach) do právneho poriadku členského štátu.

3) Podľa čl. 84 odsek prvý nariadenia: toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.4) čl. 84 odsek druhý nariadenia: Uplatňuje sa od 36 mesiacov od dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, teda leta 2015, okrem článkov 77 a 78, ktoré sa uplatňujú

od 9 mesiacov pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia, a článkov 79, 80 a 81, ktoré sa uplatňujú od dňa nasledujúceho po dni prijatia tohto nariadenia.5) čl. 84 odsek tretí nariadenia: toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.6) čl. 83 nariadenia: toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie po osobách, ktoré zomreli 36 mesiacov od dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo neskôr,

pričom, ak si zosnulý zvolil rozhodné právo na dedenie po ňom pred 36 mesiacmi odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, jeho voľba je platná, ak spĺňa podmienky stanovené v kapitole iii alebo ak je platná podľa noriem medzinárodného práva súkromného platných v čase voľby v štáte, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt, alebo v ktoromkoľvek inom štáte, ktorého bol štátnym príslušníkom.

7) čl. 1 odsek prvý: toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie majetku zosnulých osôb.

4

>> OdBOrný článOk

ArS nOtAriA 4/12

dedičstva a účinky prechodu vecných práv. V písmene k) povaha vecných práv sa spresňuje, že nariadenie sa uplatňuje na nadobudnutie vecného práva k majetku pro-stredníctvom dedenia, ale nie na obsah takéhoto vecné-ho práva. Vylúčenie povahy vecných práv znamená, že sa od členského štátu nebude vyžadovať uznanie vecného práva k majetku podliehajúceho zapísaniu v tomto člen-skom štáte, ak jeho majetkové právo dané vecné právo nepozná. Nariadenie nemá vplyv na numerus clausus majetkových práv členských štátov, kvalifikáciu majetku a práv ani na určenie výsad držiteľa takýchto práv. Pre-to v zásade nie je právoplatné zavedenie vecného práva, ktoré nie je známe právu v mieste, kde sa majetok na-chádza. Dedičské právo nemôže viesť k tomu, že v člen-skom štáte, v ktorom sa majetok nachádza, sa rozštiepi alebo upraví vlastnícke právo, ktoré tento štát nepozná. Napríklad usus fructus sa nemôže zaviesť v štáte, ktorý ho nepozná. Naopak, výnimka sa nevzťahuje na prevod vecného práva dedením, ktoré členský štát, v ktorom sa majetok nachádza, pozná. V písmene l) zápisu práv k nehnuteľnostiam alebo hnu-teľným veciam do registra vrátane právnych náležitos-tí takéhoto zápisu a účinkov zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra sa zasa spresňuje, že nariadenie sa neuplatňuje na zverejnenie majetkových práv, najmä fungovanie katastra nehnuteľností a účin-ky zapísania alebo nezapísania do tohto katastra, čo je teda z pôsobenia nariadenia výslovne vylúčené a pone-chané na vnútroštátne právo štátu, ktorý register vedie. Zápis do registra vecných práv je vyňatý z dedičského rozhodného práva v prospech štátu, kde sa bude vyko-návať zápis do registra. Znamená to, že v právnom po-riadku členského štátu, v ktorom sa vedie register, sa určia podmienky a spôsob registrácie a orgány, ktoré sú zodpovedné za kontrolu splnenia všetkých požia-daviek a úplnosti predloženej dokumentácie. S cieľom vyhnúť sa zdvojovaniu dokumentov je nevyhnutné, aby registračné orgány takéto písomnosti, ktoré vyhotovili príslušné orgány v inom členskom štáte a ktorých po-užívanie je ustanovené v nariadení, akceptovali. Môžu však požiadať o predloženie ďalších písomností, ktoré sa požadujú v zmysle právnych predpisov týkajúcich sa registra, avšak nemôžu spochybniť, že daný dedič nado-budol toto právo. Na zabezpečenie toho, aby písomnosti z iného členského štátu predložené žiadateľom obsaho-vali v čo najväčšom možnom rozsahu všetky informácie požadované na účely zapísania, sa zavedú informačné

hárky, v ktorých sa uvedú všetky písomnosti alebo infor-mácie zvyčajne požadované v každom členskom štáte. Tieto informačné hárky budú stanovené len na zapísanie nehnuteľného majetku a iba na informačné účely.

Vymedzenie pojmovDefinícia jurisdikcie zahŕňa tak súdy, ako aj notárov, kto-rí vykonávajú súdne funkcie v niektorých štátoch, ale-bo notárov či iných právnikov, ktorí vykonávajú v určitej konkrétnej dedičskej veci súdne funkcie na základe po-verenia príslušného súdu.9 Nariadením nie je dotknutá súčasná vnútorná organizácia orgánov, ktoré sú prísluš-né na konanie v dedičských veciach v členských štátoch. V členských štátoch, v ktorých majú v súčasnosti právo-moc konať v dedičských veciach iné ako súdne orgány (napríklad notári), zostane tento stav zachovaný.Na jednoznačné posúdenie právomoci orgánov člen-ských štátov konať v dedičských veciach je významná de-finícia súdu, pričom sa vychádza zo skutočnosti uvede-nej v odôvodnení nariadenia, že dedičstvá sa najčastejšie vysporadúvajú mimosúdne. Pojem súdy použitý v tomto nariadení sa poníma v širšom slova zmysle a zahŕňa aj ďalšie orgány v prípade, že vykonávajú funkciu súdov, najmä na základe zmocnenia, t. j. hlavne notárov.10

PrávomocMedzi členskými štátmi, v ktorých sú pravidlá súdnej prí-slušnosti vo veciach dedenia značne rozdielne, je najviac rozšírená príslušnosť členského štátu podľa posledného obvyklého bydliska zosnulého, ktorá sa často prekrýva s miestom, kde sa nachádza majetok zosnulého. Celé nariadenie je postavené na kritériu obvyklého pobytu poru-čiteľa, ktorým je daná aj príslušnosť súdu, teda všeobec-ná príslušnosť.11 Tieto súdy budú príslušné rozhodnúť o celej veci a všetkých aspektoch dedenia bez ohľadu na to, či ide o nesporové, alebo sporové konanie. Pravidlá týkajúce sa právomoci v kapitole II sa vzťahujú na súdy a takisto na ďalšie orgány a právnické povolania, ktoré konajú ako justičný orgán, konajú na základe poverenia súdu alebo pod dohľadom súdu a ktoré budú musieť spl-niť požiadavky obsiahnuté vo vymedzení pojmu súd.S cieľom naplniť zásady jednoty ius a fori (práva a súdu), z ktorej vychádza toto nariadenie, sa umožňuje dotknu-tým účastníkom (dedičom) dohodnúť, že výlučnú prá-vomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy toho členského štátu, ktorý si poručiteľ zvolil na vyspo-riadanie svojho dedičstva podľa článku 22.12 Tieto súdy by

8) čl. 1 odsek prvý druhá veta: nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci. čl. 1 odsek druhý: Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené: k) povaha vecných práv a l) zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto

práv do registra.9) čl. 2: týmto nariadením nie je dotknutá právomoc orgánov členských štátov konať v dedičských veciach.10) čl. 3 ods. 2: „Súd“ je akýkoľvek justičný orgán, iný orgán a príslušník právnického povolania, ktorý má právomoc v dedičských veciach, vykonáva funkcie justičného

orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu, alebo pod kontrolou justičného orgánu.11) čl. 4: Právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.12) čl. 5: Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci

dohodnúť, že výlučnú právomoc konať bude mať súd uvedeného členského štátu. dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu s uvedeným dátumom a musia ju podpísať dotknutí účastníci.

5

tak mohli začať konanie na návrh účastníkov na základe dohody o voľbe súdu a z tohto dôvodu vykonávať právo-moc: odovzdať veci z jedného súdu na druhý v súlade s ustanoveniami nariadenia, ďalej súdu, ktorý začal ko-nanie bez návrhu, zastaviť či prerušiť konanie na žiadosť najmenej jedného účastníka a so súhlasom všetkých ostatných účastníkov, či aby sa účastníkom umožnilo vy-sporiadať dedičstvo zmierom v členskom štáte, ktorého právny poriadok si zosnulý zvolil.Pripomienky členských štátov (aj SR) k možným kom-plikáciám posúdenia či absentovania kritéria obvyklého pobytu sa prejavili v zakotvení tzv. subsidiárnej právo-moci súdu štátu, podľa kritéria, kde sa majetok nachá-dza, pri splnení podmienky štátnej príslušnosti alebo obvyklého pobytu.13

Rozhodné právo V nariadení sa presadzuje ako všeobecné pravidlo právo obvyklého pobytu poručiteľa14 namiesto práva podľa štátnej príslušnosti, pretože sa zhoduje so stredobodom záujmu zosnulého a často s miestom, kde sa nachádza väčšina jeho majetku. Takéto určenie zrejme väčšmi pri-spieva k začleneniu obvyklého bydliska do členského štátu a zabraňuje diskriminácii osôb, ktoré v ňom majú bydlisko bez toho, aby mali jeho štátnu príslušnosť. Hoci sa obvyklé bydlisko jednoznačne zohľadňuje ako primárne, najmä v dohovoroch, toto nariadenie zakotvuje tzv. úniko-vú doložku so svojou výnimočnou povahou na jej uplatňo-vanie.15 Obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti je všeobec-ným kolíznym kritériom na určenie právomoci podľa kapitoly II a na určenie rozhodného práva podľa kapito-ly III. Do nariadenia sa vložili dve odôvodnenia, v ktorých sa poskytuje usmernenie každému orgánu príslušnému na určenie obvyklého pobytu zosnulého v čase smrti.16

Kritérium obvyklého pobytu, tzv. habitual residence, je tak jediným štatútom príslušnosti súdu a aplikácie práv-neho poriadku súčasne, čím sa vylučuje štiepený štatút, napr. kombinácia obvyklého pobytu a rei sitae. Nariade-nie zavádza pre európskeho občana, ktorý bude pred-vídať rozhodné právo podľa ustanovení nariadenia mož-nosť vyhnúť sa uplatneniu rozhodného práva obvyklého pobytu tým, že si zvolí za rozhodné právo pre dedenie

po ňom v prípade jeho smrti právo štátneho občianstva, ktoré je často zhodné s jeho predchádzajúcim dlhodo-bým pobytom, pri splnení určitých formálnych a obsaho-vých náležitostí takéhoto úkonu voľby práva.17

Právnym poriadkom určeným podľa článku 21 alebo článku 22 sa spravuje celé dedičstvo.18 Nariadenie roz-širuje rozsah – oblasť pôsobnosti rozhodného práva tak, že upravuje celé dedičské konanie, od jeho začatia až po konečný prevod dedičstva oprávneným osobám. Nadobudnutie vecného práva dedičom z dôvodu dede-nia sa určí podľa rozhodného práva, ale spôsob, účinky a zverejnenie sa určia podľa majetkového práva členské-ho štátu, v ktorom sa majetok (predmet vecného prá-va) nachádza. V prípade, že má zápis majetku v určitom členskom štáte (SR, Francúzsko) deklaratórny účinok, takýto účinok bude mať potom zápis každého majetku, ktorý je predmetom dedenia a ktorý sa nachádza v tomto členskom štáte. Podobne, ak má zápis majetku konšti-tutívny účinok (Nemecko), takýto účinok bude mať zápis každého majetku, ktorý je predmetom dedenia a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte. Takáto úprava znamená, že okamih prechodu rôznych častí majetku, ktoré sú predmetom dedenia a ktoré podliehajú zápisu do katastra nehnuteľností, sa môže v určitom obmedze-nom rozsahu líšiť, a to v závislosti od členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza (lex rei sitae). V prípade, že sa podľa práva rozhodného pre dedenie stane dedič vlastníkom majetku okamihom smrti zosnulého (SR, Francúzsko), rovnako by to platilo pre všetok majetok

13) čl. 10: Ak nemal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, majú napriek tomu právomoc konať vo veci celého dedičstva súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ak: a) mal zosnulý v čase smrti štátnu príslušnosť tohto členského štátu; alebo v prípade, že to tak nie je, b) mal zosnulý svoj predchádzajúci obvyklý pobyt v uvedenom členskom štáte a v čase, keď súd začal konať, neuplynulo viac ako päť rokov od zmeny tohto miesta obvyklého pobytu. Ak nemá právomoc žiaden súd v členskom štáte, majú právomoc konať o majetku, súdy členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza.

14) čl. 21: Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, rozhodným právom vo veci celého dedičstva je právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.15) Ak zo všetkých okolností prípadu jasne vyplýva, že v čase smrti mal zosnulý preukázateľne užšie väzby na iný štát, ako je štát, ktorého právo by bolo rozhodným

právom podľa odseku 1, rozhodným právom v dedičských veciach je výnimočne právo tohto iného štátu. 16) Prvé odôvodnenie zodpovedá tomuto textu: „V tomto nariadení sa za všeobecné kolízne kritérium na účely určenia právomoci, ako aj rozhodného práva stanovuje

obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti. Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu posúdiť všetky okolnosti života zosnulého počas rokov pred smrťou a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové okolnosti, predovšetkým trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. takto určený obvyklý pobyt by mal odhaliť úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom pri zohľadnení konkrétnych cieľov tohto nariadenia. V druhom odôvodnení je uvedený zoznam niektorých komplikovaných príkladov, pričom zodpovedá tomuto textu: „V určitých prípadoch by sa stanovenie obvyklého pobytu mohlo ukázať ako zložité. takýto prípad by mohol nastať najmä vtedy, ak by zosnulý z pracovných alebo ekonomických dôvodov odišiel pracovať do zahraničia, a to aj na dlhý čas, avšak zachoval by si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu. V takom prípade by zosnulý v závislosti od okolností prípadu mohol mať obvyklý pobyt stále v krajine svojho pôvodu. iný zložitý prípad by mohol nastať, ak by zosnulý striedavo žil vo viacerých štátoch alebo ak by cestoval zo štátu do štátu bez toho, aby sa trvalejšie usadil v ktoromkoľvek z nich. Ak bol zosnulý štátnym príslušníkom jedného z týchto štátov alebo mal svoj hlavný majetok v jednom z týchto štátov, štátna príslušnosť alebo umiestnenie majetku by mohli byť osobitným faktorom pri celkovom posúdení všetkých skutkových okolností.“

17) čl. 22: Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom. Voľba sa urobí výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti.

18) čl. 23 odsek druhý: Uvedené právo upravuje najmä: písm. a) – j).

6

>> OdBOrný článOk

ArS nOtAriA 4/12

nachádzajúci sa v členskom štáte, v ktorom má zápis deklaratórny účinok. V prípade majetku nachádzajúceho sa v členských štátoch, ktoré uplatňujú systém zápisu s konštitutívnym účinkom (Nemecko), by prechod, na-opak, nastal okamihom zápisu.Nariadenie obsahuje ustanovenia o rozhodnom prá-ve pre formálnu platnosť všetkých úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti (závety, spoločné závety a dedičské zmluvy) vyho-tovených v písomnej podo-be.19 Cieľom bolo dosiahnuť rovnaké kolízne kritériá, ako sú kritériá Haagskeho dohovoru z roku 1961 o ko-líznych normách týkajúcich sa ustanovení foriem záve-tu.20 Členským štátom (16 štátov), ktoré sú zmluvnými stranami Haagskeho doho-voru z roku 1961, sa umožní pokračovať v uplatňovaní dohovoru na základe ustano-venia nariadenia. SR patrí medzi štáty (11 štátov), ktoré ho neratifikovali a ktoré sú viazané ustanoveniami naria-denia s rovnakým obsahom. Prípustnosť spoločných zá-vetov a dedičských zmlúv je na účely nariadenia otázkou hmotnoprávnej platnosti.

Osobitný režim ukladajúci obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia alebo majú na dedenie vplyv v súvislosti s určitými kategóriami majetku Pri rozdelení (vysporiadaní) dedičstva je významný vzťah medzi dedičským právom, ako právom rozhodným, a majetkovým právom, o ktorom sa EK (ako predkla-dateľ návrhu nariadenia) vyjadrila, že ak ustanovenia o rozdelení dedičstva sa v danom štáte nachádzajú v majetkovom práve, tak nič nebráni ich použitiu, keďže v dedičskom práve sa nena-chádzajú. Na druhej strane však, vychádzajúc zo sku-točnosti, že podľa rozhod-ného práva sa rozdelí celé dedičstvo (vrátane nehnu-teľností nachádzajúcich sa v inom členskom štáte, napr. v SR), môžeme konštato-vať, že po rozdelení dedičstva príslušným orgánom pod-ľa tohto práva nemôže toto rozdelenie, za predpokladu splnenia formalít týkajúcich sa zápisu uvedených ďalej,

spochybniť členský štát, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedenia, a to bez ohľadu na predpisy majetkového práva tohto členského štátu. Takýmto ty-pickým predpisom majetkového práva v SR je napríklad zákon č. 180/1995 Z. z.21, ktorý bol zo strany Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) po konzultácii s Notárskou komorou SR (NK SR) predložený ako právny predpis s osobitosťou delenia určitých nehnuteľností a ktorý by

preto ako taký zakladal oso-bitosť režimu, ktorú by mal rešpektovať rokujúci súd.22 A preto na zápis (cudzieho) rozhodnutia príslušného súdu rokujúceho aj o takej nehnuteľnosti v SR, na ktorú by sa uplatnil tento osobitný predpis, ako aj s ohľadom na to, že by sa od dedičov nemalo požadovať, aby sa zúčastnili na novom konaní

alebo aby získali nové písomnosti na účely potvrdenia, rozdelenia dedičstva, ku ktorému došlo v súlade s roz-hodným dedičským právom, tento (cudzí) súd bude mu-sieť dedičstvo rozdeliť (vysporiadať) v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z., a tým rešpektovať podmienky a nále-žitosti, listiny spôsobilej na zápis do registra vedeného v štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza (SR). Táto výnim-ka sa neuplatňuje najmä na rozdeľujúci režim alebo po-vinný dedičský podiel.Nariadením sa zakotvuje, že ak je to možné, členské štá-ty budú musieť prispôsobiť neznáme vecné právo k naj-bližšiemu ekvivalentu vo vnútroštátnom právnom po-riadku po nevyhnutnej adaptácii neznámeho druhu vecného práva.23 Spolupráca medzi orgánmi príslušných členských štátov (členského štátu, v ktorom sa vedie de-

dičské konanie a ktorý vydal dedičské rozhodnutie a člen-ského štátu, v ktorom má dôjsť k zapísaniu) sa ustano-ví v prípadoch, keď bude po-trebné objasniť povahu a ob-sah neznámeho vecného práva (napríklad francúz-skeho) a orgánu štátu zápi-

su, ktorý by bol súčinný pri vypracovaní tohto dokumentu obsahujúceho adaptáciu práva (malo by ísť o iný justičný orgán, lebo napríklad v SR Správa katastra len zapisuje záznamom). Bude na každom členskom štáte, aby určil

19 čl. 27: Písomný právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti je z formálneho hľadiska platný, ak je jeho forma v súlade s právnym poriadkom: písm. a) – e).20 Haagsky dohovor upravuje výlučne rozhodné právo v otázke formálnej platnosti závetov (vrátane spoločných závetov) a neupravuje iné druhy testamentárnych

úkonov, akými sú dedičské zmluvy.21 § 23 ods. 3, 4 a 5 zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom22 čl. 30: Ak právny poriadok štátu, v ktorom sa nachádza určitý nehnuteľný majetok, určité podniky alebo iné osobitné kategórie majetku, obsahuje osobitný režim,

ktorý z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov ukladá obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia tohto majetku alebo majú na takéto dedenie vplyv, tento osobitný režim sa uplatňuje na dedenie, pokiaľ sa podľa právneho poriadku tohto štátu tento režim uplatňuje bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie.

23 čl. 31: Ak sa osoba dovoláva vecného práva, na ktoré má nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, a právny poriadok členského štátu, v ktorom sa práva dovoláva, dotknuté vecné právo nepozná, toto právo sa v prípade potreby čo najviac prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto štátu, pričom zohľadní ciele a záujmy, ktoré dotknuté vecné právo sleduje, a s ním spojené účinky.

>> Takýmto typickým predpisom majetkového práva v SR je napríklad zákon č. 180/1995 Z. z., ktorý bol zo strany Ministerstva spravodlivosti SR po konzultácii s Notárskou komorou SR predložený ako právny predpis s osobitosťou delenia určitých nehnuteľností a ktorý by preto ako taký zakladal osobitosť režimu, ktorú by mal rešpektovať rokujúci súd.

>> Cudzí súd bude musieť dedičstvo rozdeliť (vysporiadať) v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z., a tým rešpektovať podmienky a náležitosti, listiny spôsobilej na zápis do registra vedeného v štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza (SR).

7

orgán, ktorý bude zodpovedný za toto prispôsobenie. Nariadením sa zaviedla povinnosť, aby každý členský štát podľa noriem svojho práva upravujúceho podmienky zápisu vecných práv do registrov nehnuteľností vypraco-val formuláre na zápis do registrov nehnuteľností.

Európske osvedčenie o dedičstveNariadením sa zavádza európske osvedčenie o dedič-stve (EDO). EDO je právnym nástrojom sui generis, ktorý má jednotné právne účinky vo všetkých členských štá-toch. EDO sa vydá v členskom štáte, v ktorom právomoc konať v dedičských veciach vyplýva z kapitoly II v súlade s rozhodným právom pre dedenie podľa kapitoly III.24 Je na každom členskom štáte, aby v súlade so svojím prá-vom určil orgán príslušný na svojom území na vydanie osvedčenia, pričom však vydávajúci orgán bude musieť zohľadniť určité dôležité procesné záruky stanovené v nariadení. EDO je písomnosť, ktorá osobe v nej určenej ako dedič, odkazovník, vykonávateľ alebo správca umož-ňuje vykonávať práva alebo právomoci uvedené v EDO v zmysle rozhodného práva pre dedenie.25 EDO v závis-losti od účelu, na ktorý bolo vystavené, predstavuje platnú písomnosť na účely zapísania majetku v registri členské-ho štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Prísluš-nou autoritu na vydanie EDO sú súdy alebo iné orgány, ktoré sú oprávnené rozhodovať v dedičských veciach podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu.26

Dosah na právny poriadok SRPrijatie nariadenia ako priamo záväznej právnej normy do právneho poriadku SR bude znamenať aj nevyhnut-nosť prispôsobiť ďalšie zákony a právne normy SR v sú-lade s ustanoveniami nariadenia. V čl. 77 a 78 nariadenia sa členským štátom ukladá predložiť zoznam, ako aj sa-motná úprava tých vnútroštátnych legislatívnych aktov, ktorých sa toto nariadenie dotýka, na čom už teraz SR (MS SR v spolupráci s NK SR) pracuje. Preto bude po-trebné novelizovať Občiansky súdny poriadok, možno aj Notársky poriadok a zákony upravujúce prechod majet-ku a zápis do registrov. Dosiaľ platný ZoMPS sa bude vzťahovať na nečlenské krajiny EÚ.Na záver azda ostáva položiť si otázku: Uľahčí nové ko-munitárne nariadenie celoeurópske dedičstvá? Odpoveď na túto otázku, v ktorej však možno vidieť aspekt európ-skeho občana, ako aj aspekt súdu či notára prerokúvajú-ceho cezhraničné dedičstvo, prinesie pre nás notárov až

prax. Pokiaľ ide o práva európskych občanov, novým naria-dením sa zavádzajú mnohé zmeny, ktoré sú krokom vpred:• harmonizácia kolíznych noriem, ktorými sa určuje roz­

hodné právo pre dedenie na európskej úrovni, čo zna-mená, že právne poriadky členských štátov upravujúce dedenie ustúpia tejto jednotnej právnej úprave abso-lútne, na rozdiel od niektorých medzinárodných zmlúv,27

• odteraz sa bude uplatňovať ako jediné kritérium roz-hodného práva pre dedenie s cezhraničným prvkom – kritérium obvyklého pobytu poručiteľa,

• možnosť pre poručiteľa zvoliť si na úpravu dedenia aj iné právo ako právo podľa obvyklého pobytu. Môže si teda ešte za života zvoliť právo podľa svojej štátnej príslušnosti prostredníctvom závetu, prípadne dedič-skej dohody, čo v spojení s touto harmonizáciou práva podľa obvyklého pobytu uľahčí plánovanie dedenia pre príslušníkov EÚ alebo tretích krajín,

• jednota rozhodného práva pre dedenie, podľa ktorého sa bude riadiť celé dedičstvo, pričom sa teda nebude viac rozlišovať medzi hnuteľnými a nehnuteľnými veca-mi, ako to je v niektorých členských štátoch (aj v SR),

• zachovanie spôsobu zápisu, účinkov a zverejňovania vecných práv do registrov podľa právneho poriadku štátu, v ktorom sa register vedie, s akceptáciou roz-hodnutia štátu vydania, teda príslušného súdu na pre-rokovanie dedičstva,

• vytvorenie európskeho dedičského osvedčenia, kto-rým sa uľahčí vysporiadanie cezhraničných dedič-stiev, najmä pokiaľ ide o účinky a uznávanie ako dôkaz o postavení dediča vo všetkých členských štátoch.

V rámci EÚ (Dánsko, Spojené kráľovstvo a Írsko nariade-nie neprijali) sú teda tieto nové kolízne normy (nariade-nie) univerzálne aplikovateľné, a to sa týka aj príslušní-kov krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.28

Mimo EÚ bude aj naďalej otázka rozhodného práva pre dedičstvo riešená rôznymi spôsobmi podľa toho, či sa v kra-jine kladie dôraz na právo podľa štátnej príslušnosti, alebo na právo podľa obvyklého pobytu, či na rozlišovanie medzi nehnuteľnými vecami (právo podľa miesta nehnuteľnos-ti) a vecami hnuteľnými (právo podľa obvyklého pobytu).

JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovánotárka so sídlom vo Vranove nad Topľou

Autorka je členkou Vzdelávacej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky a zároveň členkou pracovných skupín Prezídia Notárskej

komory SR – medzinárodnej skupiny a legislatívnej skupiny.

24 čl. 62: týmto nariadením sa zavádza európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len „osvedčenie“), ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte a má účinky uvedené v článku 69. Použitie osvedčenia nie je povinné. Osvedčenie nenahrádza vnútroštátne doklady používané na podobné účely v členských štátoch. Osvedčenie, ktoré sa raz vydá na použitie v inom členskom štáte, má však účinky uvedené v článku 69 aj v členskom štáte, ktorého orgány ho vystavili v súlade s touto kapitolou.

25 čl. 63: Osvedčenie je určené na to, aby ho využívali dedičia, odkazovníci s priamymi právami k dedičstvu a vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva, ktorí sa potrebujú v inom členskom štáte dovolať svojho postavenia alebo uplatniť svoje práva ako dedičia alebo odkazovníci a/alebo realizovať svoje právomoci ako vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva.

26 čl. 64: Osvedčenie sa vydá v členskom štáte, ktorého súdy majú právomoc podľa článkov 4, 7, 10 alebo 11. Orgánom štátu pôvodu je: a) súd v zmysle článku 3 ods. 2 alebo b) iný orgán, ktorý má právomoc rozhodovať v dedičských veciach podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

27 čl. 75 ods. 1: týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov a ktoré sa týkajú otázok upravených v tomto nariadení.

čl. 75 ods. 2: Bez ohľadu na odsek 1 má toto nariadenie medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvomi alebo viacerými z nich v rozsahu, v ktorom sa týkajú otázok upravených v tomto nariadení.

28 Príklad: tak sa bude na dedičstvo po čínskom občanovi, ktorý žije v Poľsku, uplatňovať právo poľské bez toho, aby bolo dotknuté jeho právo za života si zvoliť právo čínske.

8 ArS nOtAriA 4/12

>> JUdikát

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 1/1998, zo dňa 28. 1. 1998)

Komentár Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v dovola-com konaní vo veci nesprávne obsadeného súdu. Prí-pustnosť dovolania vyvodzovala žalovaná z toho, že ide o rozhodnutie vydané v konaní postihnutom vadou uve-denou v § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku (pripúšťajúcou dovolanie proti právoplatnému rozhod-nutiu odvolacieho súdu vydanému v konaní, v ktorom rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne ob-sadený, ibaže namiesto sudcu rozhodoval senát).Za pozornosť stojí skutočnosť, že jednou zo strán bola notárka a predmetom súdneho sporu bola činnosť spojená nie priamo s výkonom notárskej činnosti, ale s činnosťou notárskej kancelárie. Súd prvého aj druhé-ho stupňa posúdil právny vzťah žalobkyne a žalovanej podľa § 612 Občianskeho zákonníka, t. j. ako vzťah ob-čianskoprávny, a nie obchodnoprávny. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR vyplýva, že notár, aj keď nie je pod-nikateľom a jeho činnosť sa nepovažuje za podnikateľskú činnosť a nemá znaky podnikania, v prípade, ak vstupuje do vzťahu s iným podnikateľom, na tento účel sa posu-dzuje jeho postavenie v danom vzťahu podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.

Z odôvodneniaŽalobkyňa je notárkou, štátom určenou a splnomocne-nou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa zákona (§ 2 zákona č. 323/1992 Zb.). Napriek oso-bitnému postaveniu notára, ktoré vyplýva priamo z uve-deného zákona, má výkon notárskej činnosti charakte-ristické znaky podnikania, aj keď s určitým obmedzením (napríklad ak ide o ingerenciu štátu pri menovaní no-tárov, ďalej štátny dohľad nad činnosťou notárov, inšti-tucionálne prvky notárskeho úradu, činnosť súdneho komisára). Z hľadiska ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka treba preto notára (podobne ako advokátov alebo komerčných právnikov) považovať za osobu podnikajúcu na základe iného než živnostenského

oprávnenia podľa osobitného predpisu. Na oboch stra-nách daného vzťahu sú podnikatelia (žalovaná je osoba zapísaná v obchodnom registri) a so zreteľom na všet-ky okolnosti, najmä povahu kupovanej veci určenej pre potreby notárskej kancelárie, je zrejmé, že daný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Ide teda o obchodný vzťah (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).Z uvedeného vyplýva, že súdy oboch nižších stupňov nesprávne vyhodnotili povahu právneho vzťahu, z kto-rého žalobkyňa vyvodzovala žalobou uplatnený nárok, v dôsledku čoho obchodnú vec nesprávne považovali za občianskoprávnu. So zreteľom na túto vadu bolo v dovo-lacom konaní potrebné vyriešiť otázku, či nejde o vadu v zmysle § 237 OSP. Dovolací súd sa osobitne zameral na dve z vád vypočítaných v tomto ustanovení, a to vadu v zmysle § 237 písm. g) OSP, pripúšťajúceho dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu vy-danému v konaní, v ktorom rozhodoval vylúčený sud-ca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto sudcu rozhodoval senát, a vadu v zmysle § 237 písm. f) OSP pripúšťajúceho dovolanie proti právoplatnému roz-hodnutiu odvolacieho súdu vydanému v konaní, v ktorom bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 237 písm. g) neuvádza, čo rozumie pod pojmom nesprávne obsadený súd. Logicky však nesprávne obsadený je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zlo-ženie súdneho orgánu, ktorý má vec prerokovať a roz-hodnúť. To, že obsadením súdu sa nerozumie určenie konkrétnej osoby sudcu, ktorý má vo veci konať, ale roz-hraničenie pôsobnosti medzi senátom a samosudcom, potvrdzuje napokon celkom jednoznačne samotný text § 237 písm. g) OSP, v zmysle ktorého nejde o nesprávne obsadený súd, ak namiesto sudcu rozhodol senát.Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, že v pred-metnom súdnom konaní nedošlo k vade uvedenej v § 237 písm. g) OSP, z existencie ktorej dovolateľka vyvodzuje procesnú prípustnosť jej opravného prostriedku.Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f) OSP) treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu,

Postavenie notára podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníkaTým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prerokovali a rozhodli o nej sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP a ani nerozhodol nesprávne obsadený súd (§ 237 písm. g) OSP). Z rozdielnosti povahy prerokúvaných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníkov a možností ich realizácie.

9

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho proces-ných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriad-kom, aby obhájil a ochránil svoje práva a právom chrá-nené záujmy. Vo všeobecnosti sa za odňatie možnosti konať považuje napríklad to, ak súd ustanovil účastníko-vi konania opatrovníka, hoci pre to neboli dané zákonné predpoklady, alebo ak súd vydal rozsudok bez toho, aby účastníka riadne upovedomil o nariadení pojednávania. O prípad odňatia možnosti konať pred súdom ide aj vte-dy, ak vo veci na prvom stupni namiesto krajského súdu nesprávne konal okresný súd; je totiž procesným prá-vom účastníka, aby o jeho právach a povinnostiach bolo rozhodnuté súdom vecne a miestne príslušným.V prerokúvanej veci je nepochybné, že bez ohľadu na to, či išlo o vec obchodnú, alebo občianskoprávnu, konali

súdy vecne a miestne príslušné. Tým, že predmetnú ob-chodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prero-kúvali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce roz-hodujú občianskoprávne spory, nebola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Z hľadiska možnosti realizácie procesných práv účast-níka treba totiž zdôrazniť, že procesný postup súdu pri prejednávaní obchodných sporov je koncepčne upravený rovnako ako pri prerokúvaní občianskoprávnych sporov a že tento proces upravujú tie isté ustanovenia Občian-skeho súdneho poriadku.

Spracovala JUDr. Zuzana Grófikovánotárka so sídlom v Bratislave

10 ArS nOtAriA 4/12

>> POStrEHy Z PrAxE

Likvidácia obchodnej spoločnosti sa vykonáva v súla-de so všeobecnými ustanoveniami obsiahnutými v § 70 až 75a zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka) v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zá-konník) a pre jednotlivé formy obchodných spoločností sa použijú ustanovenia osobitne upravujúce likvidáciu konkrétnej formy obchodnej spoločnosti. Likvidáciu ak-ciovej spoločnosti upravujú ustanovenia § 219 a nasl. Obchodného zákonníka. Pri akciovej spoločnosti, kto-rej predmetom sú činnosti, ktoré zo zákona podliehajú osobitnému režimu a dohľa-du, je potrebné likvidáciu vy-konávať v súlade s ustano-veniami osobitných právnych predpisov (napríklad § 66 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje likvidáciu bánk, § 158 zák. č. 566/2001 (Zákon o cenných papieroch) upravuje likvidáciu obchodníka s cennými papiermi, § 84 a 85 zák. č. 8/2008 (Zákona o poisťovníctve) upravuje likvidáciu poisťovne a zaisťovne). Obchodný zákonník sa použije subsidiárne, v rozsahu, ktorý umožňuje príslušný osobitný právny predpis. Likvidácia spoločnosti sa vykoná v prípade, že obchodná spoločnosť zaniká bez právneho nástupcu a zároveň má majetok. Výnimky ustanovuje Obchodný zákonník v § 68 ods. 2. Rozhodnutie o vstupe spoločnosti do likvidácie nemusí byť definitívne. Ak nebola likvidácia nariadená súdom, ale bola dôsledkom rozhodnutia orgánu spoloč-nosti, ktorý je oprávnený o tejto veci rozhodnúť, možno rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidá-cie zrušiť a spoločnosť môže naďalej fungovať. Moment, dokedy je možné odvolať pôvodné rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie, je fáza rozdeľova-nia likvidačného zostatku.

O zrušení spoločnosti, o jej vstupe do likvidácie a o vy-menovaní likvidátora akciovej spoločnosti rozhoduje val-né zhromaždenie akciovej spoločnosti. Najvyšší orgán akciovej spoločnosti – valné zhromaždenie – je nezastu-piteľným orgánom spoločnosti. Jeho nekonanie alebo skutočnosť, že nie je uznášaniaschopné, a teda nefunkč-né, ohrozuje výkon elementárnych práv akcionárov,

a teda aj ďalší chod spo-ločnosti. Nemožnosť zvolať uznášaniaschopné valné zhromaždenie v procese lik-vidácie akciovej spoločnosti istým spôsobom komplikuje likvidáciu, legislatíva však pamätá aj na takýto stav. Rozhodnutia urobené na

valnom zhromaždení spoločnosti sa v takom prípade nahrádzajú rozhodnutím súdu. Súd rozhoduje o zrušení akciovej spoločnosti v prípadoch uvedených v § 68 ods. 6, § 161b ods. 2, § 161c ods. 2 Obchodného zákonníka. Za podmienok stanovených zákonom podáva návrh na zrušenie a likvidáciu akciovej spoločnosti osobitný sub-jekt (Národná banka Slovenska v súlade s § 157 ods. 6 Zákona o cenných papieroch, v súlade s § 65 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov alebo v súlade s § 83 zák. č. 8/2008 o pois-ťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ak stanovy akciovej spoločnosti neurčujú inak, likvidáciu akciovej spoločnosti vykonáva predstavenstvo spoloč-nosti. Stanovy môžu určiť, že likvidátorom bude určitá osoba. Nie je efektívne a snáď ani reálne, aby v stano-vách bola určená presná osoba, možno však určiť, že likvidátorom bude napríklad predseda dozornej rady, akcionár s najväčším podielom na základnom imaní spoločnosti a podobne. Inak likvidátora vymenuje valné zhromaždenie spoločnosti. Likvidátora môže vymenovať

Likvidácia akciovej spoločnosti,ak nie je možnosť zvolať uznášaniaschopnévalné zhromaždenieZrušenie obchodnej spoločnosti likvidáciou je forma zrušenia obchodnej spoločnosti, pri ktorej obchodné imanie spoločnosti neprechádza na žiadneho právneho nástupcu. Pritom, ako sa mnohokrát nesprávne domnieva laická verejnosť, nemusí ísť o rozhodnutie, ktoré je následkom nepriaznivej finančnej situácie obchodnej spoločnosti, ale jednoducho ide len o rozhodnutie obchodnej spoločnosti ukončiť svoju činnosť. Likvidácia predstavuje proces, v rámci ktorého sa obchodná spoločnosť vyrovnáva s množstvom úkonov a vzťahov, v ktorých figurovala a ktoré sú potrebné na ukončenie jej existencie. Z nich osobitne dôležitým je uspokojenie pohľadávok veriteľov.

>> Nemožnosť zvolať uznášaniaschopné valné zhromaždenie v procese likvidácie akciovej spoločnosti istým spôsobom komplikuje likvidáciu, legislatíva však pamätá aj na takýto stav.

11

aj súd, a to na základe návrhu, ale aj bez návrhu v súlade s § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka. Likvidátora menu-je do funkcie súd v prípade, ak na základe rozhodnutia súdu dochádza k zrušeniu akciovej spoločnosti, v prípa-de, ak akciová spoločnosť nemá ustanovený štatutárny orgán alebo takýto orgán nemá žiadneho člena, alebo likvidátora neustanoví spoločnosť bez zbytočného od-kladu. Jedným z takýchto dôvodov je aj prípad, ak val-né zhromaždenie spoločnosti nie je uznášaniaschopné a likvidátora menuje valné zhromaždenie.Odlišný spôsob stanovenia osoby likvidátora vyplýva z osobitnej právnej úpravy, keď návrh podáva zákonom určený subjekt (Národná banka Slovenska v prípadoch uvedených vyššie, takisto v prípade uvedenom v § 158 ods. 2 Zákona o cenných papieroch, t. j. v prípade, ak sa obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je bankou, zrušuje likvidáciou). Ak likvidáciu nevykonáva štatutárny orgán spoločnos-ti, vymenovať možno jedné-ho alebo viacerých likvidá-torov. Ustanovenie vhodnej osoby za likvidátora či likvi-dátorov má na ďalší proces likvidácie veľký vplyv. Vymenovanie viacerých likvidátorov je účelné najmä v prípade, ak má spoločnosť rozsiahly majetok a existuje predpoklad, že proces likvidácie bude náročnejší, a je teda žiaduce, aby ho vykonávalo viacero

osôb. Nie je vylúčené, že pre každého z ustanovených likvidátorov sa určí odlišný spôsob konania v mene spo-ločnosti. V prípadoch, keď likvidáciu nevykonáva štatutárny orgán spoločnosti, hranica medzi kompetenciou predstaven-stva a kompetenciou likvidátora je vymedzená v § 72 Obchodného zákonníka, podľa ktorého likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spo-ločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoloč-nosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybave-ných obchodov. Likvidátor teda vykonáva len také úkony, ktoré priamo súvisia s likvidáciou spoločnosti a naplne-ním jej účelu. Funkcia predstavenstva počas likvidácie nezaniká, ostáva naďalej v záležitostiach, ktoré sa ne-

považujú za úkony v procese likvidácie (napríklad právo zvolať valné zhromaždenie a podobne). V situácii, keď štatutárny orgán spoločnos-ti nevykonáva funkciu likvi-dátora, funkcia likvidátora

zanikla a zároveň ešte nie je ustanovený nový likvidátor, bude štatutárny orgán spoločnosti vykonávať popri svo-jej funkcii aj funkciu likvidátora, a to na nevyhnutný čas, kým sa vymenuje nový likvidátor.

>> Likvidátora môže vymenovať aj súd, ak valné zhromaždenie spoločnosti nie je uznášaniaschopné a likvidátora menuje valné zhromaždenie.

12 ArS nOtAriA 4/12

>> POStrEHy Z PrAxE

Príklad z praxeNázorne uvediem postup, s ktorým som sa stretla vo svojej praxi: ide o akciovú spoločnosť, ktorá už dlhý čas reálne nefungovala, najmä nevyvíjala žiadnu obchodnú činnosť. Ide o akciovú spoločnosť založenú v deväťde-siatych rokoch minulého storočia, ktorej akcionármi sú z veľkej časti osoby, ktoré majú veľmi vysoký vek, niekto-rí majú pobyt v zahraničí alebo sú s najväčšou pravdepo-dobnosťou, vzhľadom na ich vek, mŕtvi. Predstavenstvo spoločnosti sa rozhodlo zvolať valné zhromaždenie spo-ločnosti, na ktorom by predložilo návrh na zrušenie spo-ločnosti s likvidáciou a návrh na ustanovenie likvidátora. Zvolaniu valného zhromaždenia a zaslaniu pozvánok však predchádzal pomerne náročný proces, zmyslom ktorého bolo zistiť akcionárov spoločnosti, respektíve ich právnych nástupcov, ako aj to, ktorí z akcionárov sú žijúci a ktorí zmenili svoj pobyt. Predstavenstvo písomne informovalo akcionárov o úmysle zvolať valné zhromaž-denie, a to buď na adresy trvalého pobytu, ktoré figuro-vali vo výpise z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s., alebo na adresy, o ktorých malo predstavenstvo spoločnosti vedomosť, že sa na nich akcionári zdržiava-jú, a požiadalo ich o oznámenie, či došlo k zmene u akci-onára spoločnosti. Na svoje žiadosti dostalo predstaven-stvo spoločnosti rôznorodé odpovede, v zmysle ktorých žijúci akcionári potvrdili svoj pobyt a uviedli, na akej adrese sa zdržujú. V prípade mŕtvych akcionárov spo-ločnosti buď predstavenstvo spoločnosti nedostalo žiad-nu odpoveď a zásielka sa vrátila ako nedoručená, alebo mu odpovedali rodinní príslušníci či právni nástupcovia nežijúcich akcionárov. Niektorí z nich zaslali predsta-venstvu aj rozhodnutia, ktorými bolo ukončené kona-nie o dedičstve po mŕtvom akcionárovi. Niektorí právni nástupcovia až na základe uvedenej písomnej žiados-ti predstavenstva zistili, že poručiteľ vlastnil akcie ich spoločnosti. Predstavenstvo spoločnosti tak v prípade nežijúcich akcionárov dostalo rôznorodé odpovede – v niektorých odpovediach zaslali právni nástupcovia rozhodnutie, ktorým bolo ukončené konanie o dedičstve po mŕtvom akcionárovi, v rámci kto-rého boli predmetom dedičstva aj akcie tejto konkrétnej akciovej spoločnosti, niektoré odpovede obsahovali síce dedičské rozhodnutie, jeho predmetom však neboli ak-cie tejto konkrétnej akciovej spoločnosti a v inom prípa-de dedičia predstavenstvu oznámili, že dedičské konanie vedené nebolo. V prípade, keď sa predstavenstvu vrátila zásielka s po-známkou, že adresát je neznámy, požiadalo Register obyvateľov SR o oznámenie pobytu týchto akcionárov. Tak sa predstavenstvu podarilo zistiť nové adresy po-bytov niektorých akcionárov, pri iných akcionároch však Register obyvateľov SR oznámil rovnakú adresu, akú malo k dispozícii predstavenstvo.

Po získaní informácií o akcionároch predstavenstvo spo-ločnosti zvolalo valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré sa konalo a bolo uznášaniaschopné. Na predmetnom valnom zhromaždení spoločnosti akcionári spoločnos-ti schválili návrh na zrušenie spoločnosti, jej vstup do likvidácie a ustanovili likvidátora. Za likvidátora bol vy-menovaný predseda predstavenstva spoločnosti, ktorý najlepšie poznal jej vnútorné pomery, bol jedným zo za-kladajúcich akcionárov spoločnosti a mal prehľad o jej aktivitách za všetky roky jej pôsobenia. Likvidátor však v procese likvidácie zomrel a predstavenstvo spoločnos-ti bolo nútené zvolať valné zhromaždenie spoločnosti s cieľom vymenovať nového likvidátora. Valné zhromaž-denie však nebolo uznášaniaschopné. V súlade s Obchodným zákonníkom v prípade, ak funkcia likvidátora zanikla, nový musí byť vymenovaný bezod-kladne a spôsobom, akým bol vymenovaný predchádza-júci likvidátor. Ak likvidátora takýmto spôsobom usta-noviť nemožno (napríklad z dôvodu nemožnosti zvolať uznášaniaschopné valné zhromaždenie), vymenuje likvi-dátora súd v súlade s ust. § 71 ods. 4 Obchodného zá-konníka, a to bez návrhu alebo na návrh. Keďže zákon upravuje právo menšinových akcionárov (teda akcionárov, ktorých hodnota akcií je aspoň 5 % hodnoty základného imania spoločnosti) domáhať sa odvolania vymenovaného likvidátora a právo vymenova-nia iného likvidátora alebo právo vymenovania nového likvidátora, ak funkcia dovtedajšieho likvidátora zanik-la (napríklad smrťou) a nie je možnosť vymenovať ho na valnom zhromaždení spoločnosti z dôvodu, že nie je uznášaniaschopné, akcionári spoločnosti podali návrh na registrový súd, príslušný podľa sídla akciovej spoloč-

nosti na vymenovanie nové-ho likvidátora. Súd rozho-duje v danej veci uznesením v súlade s § 200e písm. b) zák. č. 99/1963 (Občianske-ho súdneho poriadku) v zne-ní neskorších predpisov.

Predstavenstvo spoločnosti v súčasnosti čaká na roz-hodnutie súdu vo veci zmieneného návrhu. Likvidátor, ktorý bude súdom vymenovaný, bude pokračovať tam, kde skončil predchádzajúci likvidátor. Nemožnosť zvolať uznášaniaschopné valné zhromažde-nie akciovej spoločnosti nebráni riadnemu priebehu a ukončeniu likvidácie spoločnosti, v zásade ju môže len predĺžiť. Zákonodarca osobitne upravuje, akým spôsobom postupovať v prípade nemožnosti zvolať uznášaniaschop-né valné zhromaždenie tak, aby sa zabránilo neodôvodne-ným komplikáciám, aby likvidátorovi nič nebránilo realizo-vať všetky kroky potrebné na ukončenie likvidácie a aby bol ekonomický zámer likvidácie efektívne naplnený.

JUDr. Erika Szórádovánotárska kandidátka JUDr. Kataríny Valovej, PhD.,

notárky so sídlom v Bratislave

>> Nemožnosť zvolať uznášaniaschopné valné zhromaždenie akciovej spoločnosti nebráni riadnemu priebehu a ukončeniu likvidácie spoločnosti, v zásade ju môže len predĺžiť.

13

>> rOZHOVOr

Každý vás pozná z televíznej obrazovky ako humoristu, ale nie všetci si uvedomujú, že ste takisto len človek, ktorý v súkromnom živote zápasí s bežnými problémami, aj právneho charakteru. Mám pravdu?Teraz už chvalabohu nezápasím, čo som rád. Ale boli časy, keď som sa súdil o lesy, ktoré sme dostali v rámci reštitúcií. Súdil som sa so Slovenskou republikou a mu-sím povedať, že sme to vyhrali až po úroveň najvyššieho súdu, takže to bola celkom dobrá škola. Neskôr som ešte rozmýšľal, že sa budem súdiť s televíziou Prima, keď mi ukradli námet na reláciu Nikto nie je dokona-lý a začali ju vyrábať bez môjho súhlasu. Ale nakoniec som od toho ustúpil. Za peniaze, ktoré by som minul na súdne poplatky, som si radšej postavil dom. Mojím sú-perom by bol totiž Vladimír Železný, vtedy všemocný pán českých médií.

Dotkli ste sa niekedy pri práci humoristu notárskej problematiky? Mali ste ako hosťa v niektorej zo svojich relácií notára?Notára nie. Vždy sme pozývali populárnych a známych ľudí. Vy, notári, musíte na popularite ešte popracovať. Nie je medzi vami pre ľudí všeobecne známa osobnosť. Keď sme robili reláciu Dereš, ako hostí mali sme via-cerých ministrov spravodlivosti, či už to bol Ján Čarno-gurský, Ivan Šimko alebo Daniel Lipšic. A mali sme aj predsedu najvyššieho súdu, pána Harabina. A možno aj ďalších, na ktorých mená si momentálne nespomínam, ale notár medzi nimi nebol. Možno by ste si mali určiť niekoho, kto by na verejnosti vystupoval tak, aby bol vše-obecne známy a ľudia by sa s ním stotožnili. S notármi sme sa však stretli pred kamerou v progra-moch, v ktorých prebiehalo žrebovanie, napríklad Snívaj-te s nami. Na mená niektorých si ešte doteraz spome-niem a komunikácia s nimi bola vždy dobrá.

Váš pracovný život sa spája s humorom. Viete nám opísať nejakú kurióznu situáciu z právnického prostredia, ktorú ste zažili?Právnické prostredie je príliš seriózne na humorné si-tuácie. Skôr si spomínam na milé stretnutia s mojimi priateľmi-právnikmi. Keď sme sídlili na Panenskej uli-ci, pravidelne zhruba raz za mesiac či dva sme hráva-

li biliardový turnaj o takzvaný veniec hanby. Na týchto stretnutiach sme sa dobre zabavili. Treba povedať, že právnici sú často veselší ľudia ako humoristi, lebo hu-mor je našou prácou. Ale práca právnikov je seriózna a humorom sa akoby oslobodzujú. Jedna príhoda v súvislosti s notárskou činnosťou mi predsa len napadla. Raz ma seklo v krížoch až tak, že som nevedel vstať z postele. A čo čert nechcel, práve v tom čase som potreboval overiť svoj podpis na zmluve, preto som požiadal notárstvo o overenie u mňa doma. Prišla pani na overovanie a okolo mojej postele sedela celá rodina. Vyzeralo to, akoby som už umieral. Vrcho-lom situácie bolo, že v tej chvíli prišla aj pani doktorka, ktorá mi mala dať infúziu. Všetko som mal rozplánované na celý deň, ale podľa zákona schválnosti prišla lekárka zároveň s notárskou overovateľkou. Keď mi do ľavej ruky tiekla infúzia, pravou som podpisoval overovaciu knihu a okolo mňa sedelo sedem príbuzných, zdalo sa mi to také komické, že som dostal záchvat smiechu. A smial som sa a smial a smial. Nevedel som prestať. Pani dok-torka mi neskôr prezradila, že keď vyšla z nášho domu, sedela ešte dvadsať minút v aute, lebo si myslela, že sa práve vrátila z blázinca. V tom sa zase až tak nemýlila.

Pán Andrásy, na slovíčko...Možno sa našim čitateľom bude zdať výber osoby na rozhovor trošku nezvyčajný vzhľadom na to, že časopis ARS NOTARIA je určený notárom a širokej právnickej verejnosti. Výber Olivera Andrásyho však nie je náhodný. Možno menej je známa skutočnosť, že pochádza z právnickej rodiny. Humor Olivera Andrásyho, jeho pôsobenie v reláciách zameraných na intelektuálny vtip, ako aj skutočnosť, že vyrastal v rodine zasiahnutej notárstvom a právom, sú dôvodmi na jeho oslovenie a sme veľmi radi, že naše pozvanie na rozhovor prijal.

Oliver Andrásy a JUdr. katarína Valová, Phd., členka redakčnej rady ArS nOtAriA

14 ArS nOtAriA 4/12

>> rOZHOVOr

Viem, že váš prastarý otec bol notár. Je teda váš vzťah k notárstvu o niečo bližší ako u iných „neprávnikov“?K právnickému povolaniu mám mimoriadne kladný vzťah. Z otcovej strany som z čisto právnickej rodiny. Môj otec bol právnik, môj starý otec bol právnik a dvaja zo štyroch prastarých otcov boli tiež právnici. Jeden z nich, starého otca otec, bol notár v Jelšave. Takže právnikov sme mali doma požehnane. A myslím, že to tak trošku poznačilo aj mňa. Spomínam si, že už ako chlapec som veľmi rád sledoval relácie typu dnešnej Súdnej siene. Nie v československej televízii, lebo tam také nebolo, ale v maďarskej. Riešili tam kontroverzné prípady a pýtali sa ľudí, ako by ich zhodnotili a vyriešili. Aj keď sme zaklada-li firmu, písal som množstvo zmlúv a celkom ma to bavi-lo. Viem, že zmysel pre detail je dôležitý, ako aj predvída-nie možných situácií. Znalosť týchto vecí robí právnika dobrým právnikom – vedieť predvídať situácie a zmluvne ich podchytiť, respektíve navrhnúť riešenie. Pri vážnych veciach by si aj priatelia mali svoj vzťah zmluvne upraviť. Myslím, že to nenaštrbí kamarátsvo, môže to, naopak, zabrániť jeho zániku. Takže aj ja sa snažím byť predvídavý.

Čo sa vám vybaví pod pojmom notár? Notár kedysi a notár dnes – aké rozdiely ste postrehli z pohľadu profesie, ktorú poznáte z rodiny, a z pohľadu človeka, ktorý občas vyhľadá služby notára?Notár je pre mňa synonymom serióznosti. Keď niečo osvedčí, tak to musí byť na sto percent. Samozrejme, v každom povolaní sa nájdu ľudia, ktorí nie sú stoper-centní. Spomínam si na prípady z tlače, keď sa riešila aj neserióznosť konkrétnych notárov, najmä v súvislosti s kauzami vydržania pozemkov. To je, samozrejme, vec notárskej komory, aby takéto prípady riešila, lebo to naj-viac kazí povesť tejto profesie. Zároveň však vieme, že nie všetko, čo prebehne tlačou, sa tak naozaj muselo odohrať. Stačí ale jeden takýto prípad a poškodí množ-stvo slušných notárov. Pre notársky stav je to potom ob-rovská ujma. S notárom sa má spájať serióznosť, preto-že ľudia sa na nich vždy s dôverou obracali a aj obracajú.

Verejnosť často nepozná funkciu notára a jeho miesto v spoločnosti. Vedeli by ste definovať, akú prácu notár vykonáva a aké istoty a garancie predstavuje pre ľudí?Odborne určite nie. Viem len to, s čím som sa stretol. Naj-viac sa človek stretne s overovaním podpisov a kópií doku-mentov a, ako som už spomínal, s osvedčením žrebovania. Viem, že notár spisuje aj notárske zápisnice. Spomínam si na typ zápisnice, pri ktorej možno priamo vymáhať dlh, bez súdneho konania. Určite má aj rozsiahlejšiu činnosť, ale priamo som sa s iným typom ešte nestretol.

Myslím si o vás, že ste človek, ktorý sa dobre orientuje v práve, aj keď nemáte právnické vzdelanie. Považujete aj napriek tomu prácu notárov pri spisovaní zmlúv a pri iných úkonoch za osožnú a využívate ju?

Pri spisovaní darovacích zmlúv som sa vždy obrátil na právnikov, pretože je to, samozrejme, iná úroveň, ako keby som zmluvu napísal sám. Je to zrejmé pri bežnom čítaní a podľa mňa sa to dá rozoznať. Jazyk právnika a štýl jeho písania je iný. Takže pri spisovaní zmlúv sa rozhodne obraciam na právnikov.

Aký právny problém, s ktorým by ste sa stretli v rodine alebo v práci, by ste sa rozhodli riešiť práve s notárom?Určite overovanie, ale aj iné veci. Ako som už spomínal, pre mňa notár znamená serióznosť. V poslednom čase sa stretávam s notármi pri dedičských konaniach, kto-rých som absolvoval niekoľko. Čo sa týka dokladov, som teoreticky aj prakticky pripravený. Notár, ktorý riešil po-sledné dedičské konanie, mi dokonca povedal, že s ta-kým pripraveným klientom sa ešte v živote nestretol.

V spoločnosti sa často vyskytujú aj negatívne reakcie na notárov. Prečo je to podľa vás tak?Myslím si , že to súvisí najmä so zlou medializáciou. Sta-čí jeden zlý prípad a povesť notárstva v očiach verejnosti utrpí. Spomínam si aj na rozdiel v poplatoch bánk a no-tárov pri notárskej úschove a bankovej zábezpeke, ktoré ľudia riešili. Myslím, že poplatky z notárskej úschovy boli kedysi vyššie. Už sa to upravilo, takže aj finančne sa viac oplatí vybavovať všetko cez notára.Ako negatívum ale rozhodne vnímam to, že overovanie podpisov na dôležitých dokumentoch môžu robiť aj mat-riky, ktoré nie sú takým garantom ako notári. Nedávno sa mi stalo, že sme uzatvárali kúpnu zmluvu a druhá strana overila podpisy na matrike z dôvodu, že je to lacnejšie. Tento dôvod u mňa rozhodne neobstojí, pretože pri zmluvách môže ísť o milióny, aj desiatky miliónov a ušet-riť na podpise jedno euro je smiešne. Matrika nemá elektronickú evidenciu podpisov, zmluvy sa nezväzujú, teda s nimi možno následne manipulovať, čo je trestuhod-né navádzanie na možné podvody. Podľa môjho názoru by mal mať štát záujem na tom, aby v spoločnosti vládla právna istota, a zjednotiť postupy pri overovaní podpisov, alebo určiť, ktoré dokumenty nemôžu overiť matriky.

Aké sú vaše skúsenosti s notármi a ich službami? Musím povedať, že dobré. Pravidelne chodievam k nie-ktorým notárom. Sú vždy ochotní a skúsenosti mám dobré v každom smere.

Možno je vám známe, že od konca minulého roka si možno vyžiadať výpis z obchodného registra aj u notára. Občan požadujúci tento výpis už nemusí ísť na príslušný súd. Stačí navštíviť ktorýkoľvek notársky úrad na Slovensku, ktorých rozloženie reflektuje počet obyvateľstva a ich potreby, čiže služba je dostupná každému. Ako vnímate túto službu?Nevedel som o tom, je to pre mňa novinka. Ale potešilo ma to, pretože pre potreby mojich podnikateľských akti-

15

vít občas potrebujem takýto výpis a myslím, že je to veľmi rozumná vec. Tým, že notárov je viac, navštíviť ich je ove-ľa jednoduchšie ako chodiť po súdoch. Určite aj čakanie je kratšie. Je to veľké zjednodušenie pre všetkých.

Asi sa nemýlim, keď poviem, že ste mali ambície venovať sa aj politike, minimálne tej komunálnej. Zaujíma ma preto váš názor na situáciu s vybavovaním vecí na úradoch. Privítali by ste, keby mali notári kompetenciu vybavovať niektoré administratívne procesy sami a klienti by tak boli vybavení na jednom mieste? Mám na mysli napríklad zápisy do katastra nehnuteľností, keď by notár spísal pre klientov napríklad zmluvu o prevode vlastníctva bytu a následne by elektronickým prístupom mohol takúto zmluvu priamo zavkladovať do katastra nehnuteľností, ako je to v niektorých iných krajinách. Alebo by notár mohol vznik obchodných spoločností a ich zmeny priamo zaregistrovať do obchodného registra bez ingerencie súdu.Priznám sa, že nepoznám presne kompetencie obchod-ného registra a notára. Ak by to však bolo tak, na notárov by zrejme prešla väčšia zodpovednosť. V prípade, ak by neboli splnené zákonné podmienky pri určitom úkone, bol by zodpovedný notár. Ale v prípade, ak by notári boli ochotní prevziať na seba túto zodpovednosť, z hľadiska klientov by to bol prínos. Čo sa týka zmlúv o prevode nehnuteľností, myslím si, že by to bola dobrá myšlienka. Zabránilo by sa mnohým podvodom. Teraz sa stáva, že jeden byt sa predáva aj viackrát alebo sa predá byt a majiteľ o tom ani nevie. Myslím si, že každý kto kupuje nehnuteľnosť, by mal mať záujem, aby bola kúpno-predajná zmluva spísaná for-mou notárskej zápisnice. Aby mal jednoznačnú istotu, že kupuje od reálneho vlastníka a že zmluva je urobená správne.

Je povolanie notára jedným z tých, pre ktoré by ste sa rozhodli, keby ste mali osemnásť?Voľakedy byť notárom bola aj vec spoločenskej prestíže a vážnosti. Ale aj dnes možno považovať toto povolanie za také, ktoré požíva vážnosť. Navyše, stav notárov je regulovaný, takže ním nemôže byť hocikto. Ak by som si vyberal smer štúdia v demokratických podmienkach, a nie za komunizmu, bolo by na poprednom mieste. Asi by som nešiel robiť práve notára, ale smerom k právu by som sa vydal.

A teraz niečo zo súkromného života. Viem, že rád cestujete. Kde ste strávili tohtoročnú dovolenku a aké sú vaše najbližšie cestovateľské plány?Tento rok sme s manželkou začínali na Kube, potom sme sa pred letom plavili loďou okolo britských ostrovov a chvíľu sme boli aj vo Francúzsku. Koncom septembra sme boli v Toskánsku. Cestovali sme autom, prešli sme aj vidiek, čo bolo veľmi zaujímavé, a potom aj mnohé

mestá. Boli sme v Pise, Volterre, ale najviac ma očarila Siena. Nádherné mesto, podľa mňa krajšie ako Floren-cia. A to už je čo povedať! Cestujem, kým môžem, lebo hrozí, že od januára opäť budem vyrábať nejakú reláciu, takže času na cestovanie budem mať podstatne menej.

Aké sú vaše ďalšie záľuby?Baví ma história. Z kníh si vyberám prevažne historic-ké a životopisné. Naposledy som sa začítal do životopisu Gándhího, ktorý bol, mimochodom, tiež právnik. Človek si myslí, že o Gándhím vie všetko, a čo nové sa už môže dozvedieť o človeku, ktorý hladovkou a rôznymi pochod-mi vyhnal Angličanov z Indie!? Musím však povedať, že som bol veľmi prekvapený, pretože Gándhí vôbec ne-hladoval, aby prejavil odpor proti Angličanom, ale pre-to, aby sa indickí hinduisti a indickí moslimovia medzi sebou nevraždili. A keď posledný britský miestokráľ lord Mountbatten (ten istý, ktorý bol neskôr zavraždený pri teroristickom útoku IRA v Belfaste) odovzdával moc prvému indickému prezidentovi Nehrúovi, Gándhí sa tej-to udalosti vôbec nezúčastnil. Bol zhrozený z toho, kam sa India rúti. Nemýlil sa. O pár rokov ho zavraždili jeho vlastní. Keď zomierala Gándhího manželka, najstarší syn tohto zanieteného askétu a abstinenta bol taký opitý, že nevládal stáť na nohách. Vedeli ste to?

To som naozaj nevedela. Ďakujem za rozhovor, pán Andrásy.

Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD.členka redakčnej rady ARS NOTARIA

Oliver Andrásy

dátum narodenia: 15. 11. 1957

rodinný stav: ženatý, manželka Danka, dcéra Vierka

Vzdelanie: vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

Povolanie: slovenský moderátor, scenárista a režisér, od roku 1983 pracoval v redakcii zábavných žánrov Slovenské-ho rozhlasu, v roku 1993 založil spolu s Elenou Vacvalovou a Stanislavom Gurkom firmu Hattrick

dielo: • autor a moderátor cyklických rozhlasových relácií Humo-

rikon (Slovenský rozhlas), Päťadvadsať (Slovenský roz-hlas), Dereš (Rádio Twist)

• autor televíznych relácií Apríl, apríl (Československá te-levízia), Pátranie pokračuje (Československá televízia), Škola života (Československá televízia)

• autor a moderátor televíznych relácií Čo dokáže ulica (Československá televízia, neskôr Slovenská televízia), Aj múdry schybí (VTV, neskôr TV Markíza), Nikdo není doko-nalý (Prima), Dereš (TV Markíza)

• producent a režisér televíznych relácií Bonzáčik (VTV, ne-skôr TV Markíza), Dve na tri (TV Markíza)

• knižná tvorba: Len o tých druhých (Východoslovenské vy-davateľstvo, 1988)

16 ArS nOtAriA 4/12

>> Z diAniA V PráVnickEJ OBci

Dvadsať rokov trvania ústavy je – najmä s ohľadom na medzinárodný kontext – krátke obdobie. Za tento čas sa však Slovenská republika stala pevnou súčasťou demo-kratického európskeho a svetového systému, medziná-rodných inštitúcií a vybudovala si charakter štátu reš-pektujúceho práva a slobody všetkých osôb. S vývojom spoločnosti je úzko spätý aj vývoj právneho systému, na vrchole ktorého stojí práve ústava. Toto výročie dáva prí-ležitosť štátnikom, politikom, ale aj širšej verejnosti pre-ukázať ústave náležitú úctu a poukázať na jej význam, ako aj možnosť odbornej verejnosti diskutovať o jej pôsobení v ústavnom systéme štátu a zhodnotiť jej kladné stránky a prípadné možnosti jej ďalšieho kvalitatívneho vývoja.Konferencia venovaná tomuto výročiu sa konala 12. sep-tembra 2012 v historickej budove Národnej rady Sloven-skej republiky v Bratislave. Jej cieľom bolo na najvyššej odbornej úrovni posúdiť vplyv Ústavy Slovenskej repub-liky na budovanie a rozvoj demokratického a právneho štátu, jej miesto v medzinárodnom priestore a načrtnúť tendencie jej vývoja. Záštitu nad konferenciou prevzal prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý predniesol úvodný príspevok. V ňom zhodnotil význam ústavy najmä pre spoločnosť a medziľudské vzťahy, pod-mienky jej zrodu a poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na jej príprave. V závere vyzval na zvýšenie právneho ve-domia a vlastenectva v spoločnosti: „Je v našom exis-tenčnom národno-štátnom záujme, aby sme cez pozna-nie ústavy posilňovali vedomie spoločnosti o sebe, teda o nás, primkýnali našich občanov k vlasti.“ Po ňom nasledovali plenárne vystúpenia predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej, vedúceho Kance-lárie prezidenta SR Milana Čiča, podpredsedu Ústavné-ho súdu ČR Pavla Holländera, vedúceho Katedry ústav-

ného práva PF UK v Bratislave Ľubora Cibulku a rektora Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Jána Sváka. Popoludní prebiehali paralelné rokovania vo dvoch sek-ciách: Ústava Slovenskej republiky v národnom pohľade pod vedením Ľubora Cibulku a Ústava Slovenskej re-publiky v európskom pohľade pod vedením Jána Sváka. Z myšlienok prednesených na konferencii rezonoval naj-mä teoretický príspevok prof. Holländera Soumrak mo-derního státu, v ktorom z filozoficko-právnej perspektívy načrtol vývoj štátu od predmoderných usporiadaní až po postmodernú súčasnú situáciu rozpadu klasického štát-neho útvaru na takzvaný otvorený štát. To v našom práv-nom priestore vyúsťuje do plurality právnych poriadkov a judiciálnej konkurencie súdov oprávnených rozhodovať s konečnými účinkami (Európsky súd pre ľudské práva, Európsky súdny dvor a ústavné súdy). Ďalší autori sa venovali ústave a ústavnosti z rôznych uhlov pohľadu, napríklad ochranou ústavnosti Ústavným súdom SR, spôsobmi presadzovania ústavných zmien v doterajšej ústavno-politickej praxi, analyzovali kon-formnosť ústavy v európskom meradle. Častou témou viacerých príspevkov bola otázka potrieb zmien v ústave a forma ich realizácie. Za Notársku komoru SR sa konferencie zúčastnili JUDr. Katarína Valová, PhD., notárka so sídlom v Bratislave, členka Prezídia NK SR a JUDr. Ján Hamara, notár so síd-lom v Považskej Bystrici. Prítomnosť zástupcov NK SR ocenil aj JUDr. Boris Balog, PhD., jeden z organizátorov konferencie. Aj napriek krátkemu obdobiu života ústavy a jej celkovo až 27 priamym novelizáciám alebo nepriamym doplne-niam ústavnými zákonmi panovala na konferencii vše-obecná zhoda, že Ústava Slovenskej republiky napĺňa svoj účel pri konštituovaní slovenskej štátnosti a ochra-ny základných práv a slobôd občanov. Ústava obstála aj v teste európskej konformity. Z pohľadu ústavnoprávne-ho tu nie je reálna potreba prijatia novej ústavy. Istá oba-va tkvie práve v častých, najmä politicky motivovaných zmenách. Vyššia politická kultúra alebo rigidnejšie na-stavené mantinely ústavodarného procesu by iste zvýšili stabilitu ústavy, a tým aj posilnili jej majestát.

JUDr. Ján Hamaranotár so sídlom v Považskej Bystrici

Konferencia Ústava Slovenskej republiky – 20 rokov v národnom a európskom pohľadeDňa 1. septembra 2012 uplynulo 20 rokov od prijatia Ústavy Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou. Bol to jeden z dôležitých míľnikov slovenskej štátnosti, ktorý predurčoval rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a dával právny základ samostatného zvrchovaného demokratického štátu Slovákov a príslušníkov národnostných menšín žijúcich na tomto území.

17

Sympózium otvoril prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., ktorý privítal všetkých prítomných domácich a zahranič-ných účastníkov sympózia, najmä z Ústavu štátu a práva AV ČR, Ústavu štátu a práva SAV, z Právnických fakúlt z Prahy, Plzne, Brna, Olomouca, Bratislavy a Košíc, takisto z Univerzity v Rzeszówe a Łodzi, zo Štátnej uni-verzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, z Univerzity Sorbon-ne v Paríži, z Prezidentského inštitútu humanitárneho vzdelávania v Petrohrade, zo Štátnej moskovskej právnej akadémie a z Právnickej akadémie zriadenej pri Minis-terstve spravodlivosti Ruskej federácie. Prvý tematický okruh sympózia týkajúci sa súkromného práva v štátoch Vyšehradskej štvorky otvoril prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., predseda subkomisie pre záväzkové právo v rámci prebiehajúcej rekodifikácie občianskeho práva na Slovensku, ktorý okrem iného uviedol, že je po-trebných ešte veľa spoločných medziodborových disku-sií, týkajúcich sa tejto časti občianskeho práva. Premiér Slovenskej republiky Róbert Fico sa v tejto súvislosti vyjadril, že si uvedomuje závažnosť tejto problematiky a nebude tlačiť na žiadne termíny ukončenia prác na rekodifikácii občianskeho práva. Po JUDr. Petrovi Voj-číkovi, CSc., vystúpili prof. JUDr. Josef Bejček, CSc., z Právnickej fakulty MU v Brne a prof. JUDr. Přemysl Raban, CSc., z Právnickej fakulty ZČU v Plzni, ktorí rozoberali záväzkové právo a zmluvný systém po vydaní nového Občianskeho zákon-níka v Českej republike. V rámci tohto tematického okruhu vystúpil aj zástupca Notárskej komory SR, JUDr. Pavol Dorič, PhD., s témou príspevku Legislatívny zámer rekodifikácie dedičského práva v rámci občianskeho hmotného práva, ktorý bol spracovaný v spoluautorstve s JUDr. Karolom Kovácsom, prezidentom Notárskej komory Slovenskej republiky

a zároveň členom rekodifikačnej komisie, pracujúcim na paragrafovom znení nového Občianskeho zákonníka pre oblasť dedičského práva. Medzi zaujímavé príspevky patril aj príspevok prof. JUDr. Márie Patakyovej, PhD., z Právnickej fakulty UK v Brati-slave, v ktorom rozobrala § 131 ods. 2 Obchodného zá-konníka, podľa ktorého „Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona spoločenskej zmluvy alebo sta-nov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.“ Tu poukázala na nález Ústav-

ného súdu SR IV. 434/2010, v zmysle ktorého Ústavný súd skonštatoval s použitím uvedeného zákonného usta-novenia, že postačí zistenie, že uznesenie valného zhro-maždenia bolo v rozpore so zákonom a bolo by zbytočné

skúmať, či boli reálne práva spoločníka porušené. Podľa prof. Patakyovej tento nález Ústavného súdu nemožno aplikovať na iné prípady a treba rozlišovať skutkový zá-klad každého prípadu individuálne, s použitím zásady proporcionality.

III. ročník medzinárodného sympóziaPrávo – obchod – ekonomikaV dňoch 24. až 26. októbra 2012 sa na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách konal už III. ročník medzinárodného sympózia Právo – obchod – ekonomika, ktorého hlavným organizátorom je Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Toto sympózium bolo pripravené v spolupráci s Ústavom štátu a práva AV Českej republiky, v. v. i., a Ústavom štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Odborným garantom tohto sympózia je každoročne prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., vedúci katedry Obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ Košice. Sympózium bolo rozdelené do troch tematických okruhov, a to: Rekodifikácia súkromného práva v štátoch Vyšehradskej štvorky, Právo – obchod – ekonomika a fúzie obchodných spoločností.

>> Vymedzenie právnych noriem v rekodifikovanom Občianskom zákonníku musí byť jednoduché a jasné tak, aby bol zachovaný princíp zrozumiteľnosti, prehľadnosti a jasnosti právneho poriadku.

18 ArS nOtAriA 4/12

>> Z diAniA V PráVnickEJ OBci

Príspevok JUDr. Dariny Ostrožovičovej z Právnickej fa-kulty UPJŠ v Košiciach, publikovaný v zborníku z tohto sympózia, rozoberá právno-komparatistické aspek-ty kúpnej zmluvy s ohľadom na rekodifikačné procesy. V ňom sa okrem iného uvádza: „Základný problém, ktorý nastáva v praxi a ktorý by mohla odstrániť navrhovaná rekodifikácia Občianskeho zákonníka, je multiplicita zákonnej úpravy rôznych právnych inštitútov, napríklad kúpna zmluva, zmluva o dielo, úprava bezdôvodného obohatenia a iné, ktorá narušuje poznateľnosť právne-ho stavu a právnu istotu, komplikuje možnosť aspoň minimálnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí všet-kých článkov súdnej sústavy vrátane rozhodnutí Ústav-ného súdu, ktorý ako súdny orgán ochrany ústavnosti musí mnohokrát zasiahnuť do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z tohto pohľadu musí byť vymedzenie právnych noriem v reko-difikovanom Občianskom zákonníku jednoduché a jasné tak, aby bol zachovaný princíp zrozumiteľnosti, prehľad-nosti a jasnosti právneho poriadku.“JUDr. Regina Hučková, PhD., z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach sa vo svojom príspevku venovala práv-nej úprave mediácie na Slovensku a skonštatovala, že: „Napriek tomu, že zákon o mediačnom konaní bol v slovenských podmienkach prijatý už v roku 2004, do-posiaľ nemožno hovoriť o väčšom záujme o túto metódu riešenia vybraných sporov. Zásadná novelizácia zákona o mediácii bola zrealizovaná zákonom č. 141/2010 Z. z., v ktorom sa premietli do textu zákona aj niektoré európ-ske štandardy pre oblasť mimosúdneho riešenia sporov

a s účinnosťou od 1. júla 2010 sa začatie mediácie viaže na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom cen-trálnom registri listín.“JUDr. Diana Treščáková, PhD., sa vo svojom príspevku venovala uzatváraniu zmlúv v 21. storočí a okrem iného uviedla: „Dnes sa bežne uzatvárajú tzv. zmluvy na diaľ-ku, niekedy aj bez toho, aby si spotrebiteľ uvedomil, že ide o riadne uzavretú zmluvu, ktorá má rovnakú práv-nu silu ako zmluva uzavretá „tradičným“ spôsobom – vo forme listiny. Zmluva na diaľku je procesom elektronic-kej kontraktácie a označuje sa ako E-contracting. E-ob-chod je v podstate tradičným obchodom, líši sa však od

neho elektronickou formou predaja a prostredím. Člen-ské štáty Európskej únie sú povinné vytvárať podmienky na uzatváranie zmlúv touto formou, pričom toto možno dosiahnuť stanovením jasnej-

ších pravidiel, tak, aby došlo k zvýšeniu dôvery spotrebi-teľa v tento spôsob uzatvorenia zmluvy.“Odznelo ešte veľa zaujímavých príspevkov kolegov z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Maďarska a Ruskej federácie, ktoré si možno prečítať vo vydanom zborníku z tohto sympózia. V závere sympózia jeho organizátori poďakovali všetkým aktívne vystupujúcim aj prítomným za ich účasť a vyslovili nádej, že budúcoročné sympó-zium tohto druhu, ktoré bude spojené so 40. výročím za-loženia Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, bude ešte úspešnejšie a plodnejšie.

JUDr. Pavol Dorič, PhD.člen redakčnej rady ARS NOTARIA

>> S účinnosťou od 1. júla 2010 sa začatie mediácie viaže na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín.

JUdr. Pavol dorič, Phd., prednášajúci za nk Sr

19

Osobitosťou tejto monografie je jej učebnicový typ, čomu sa podriadila nielen jej štruktúra, ale aj spôsob výkladu. Monografia obsahuje výklady inštitútov práva duševného vlastníctva, ako aj súvisiacich inštitútov.Problematika je v diele rozdelená do piatich častí. Prvá časť diela je venovaná základným teoretickým otázkam práva duševného vlastníctva, ako aj vzťahom a súvislos-tiam s inými odvetviami slovenského právneho poriadku. Druhá časť obsahuje výklady autorského práva, práva výkonných umelcov, práva výrobcov zvukových a zvuko-vo-obrazových záznamov, ako aj problematiku kolektív-nej správy práv a zmluvného autorského práva.V tretej časti sú výklady z oblasti priemyselných práv súvisiace s výsledkami tvorivej duševnej činnosti (paten-tové právo, právo úžitkových vzorov, dizajnov, topografií polovodičových výrobkov či nových odrôd rastlín) a výklad z oblasti priemyselných práv týkajúcich sa označovania (právo ochranných známok, právo označenia pôvodu vý-robkov a zemepisného označenia výrobkov, obchodné mená). Zaujímavé a pre prax aktuálne sú aj výklady tý-kajúce sa zlepšovacích návrhov, know-how, loga či náz-vov domén. V tretej časti je spracovaná aj problematika zmluvného práva vo vzťahu k priemyselnému vlastníctvu a stručne aj konanie pred Úradom priemyselného vlast-níctva SR. Do štvrtej časti autori zaradili problematiku mimosúdnej a súdnej ochrany duševného vlastníctva vrátane správneho súdnictva, rozhodcovského konania, mediácie a exekúcie vo vzťahu k predmetom duševného vlastníctva. Poukazuje sa aj na prostriedky ochrany du-ševného vlastníctva prostredníctvom nekalej súťaže, ako aj obchodného tajomstva. Autori do tejto časti zaradili čoraz aktuálnejšiu problematiku plagiátorstva. Piata časť je venovaná medzinárodnej ochrane duševné-ho vlastníctva a osobitne európskemu právu duševného vlastníctva.Ako sme uviedli, monografia je vzhľadom na spôsob spracovania predovšetkým vhodnou študijnou litera-túrou pre študentov právnických, ale aj iných vysokých

škôl. Publikácia iste zaujme aj sudcov, prokurátorov, advokátov, patentových zástupcov a ďalších, ktorí po-trebujú základné informácie z oblasti práva duševného vlastníctva a orientáciu v takej rozsiahlej a veľmi aktuál-nej problematike. Publikácia môže byť užitočná aj pre notárov, notárskych koncipientov a ostatných zamestnancov notárskych úradov, pretože obsahuje pomerne podrobné výklady týkajúce sa dedenia predmetov duševného vlastníctva. V prvej časti (kap. 5.2.) autori poukazujú na osobitosti predmetov dedenia, ktoré sa týkajú duševného vlast-níctva. Upozorňujú, že treba dôsledne rozlišovať dede-nie hmotného substrátu, na ktorom je nehmotný statok vyjadrený (zhmotnený), dedenie konkrétnych (v čase smrti známych) relatívnych majetkových práv a nárokov a dedenie absolútnych majetkových práv. Podrobnejší rozbor problematiky dedenia autorských práv je uvede-ný v druhej časti (kap. 6.8.) v rámci výkladov autorského práva. Monografia obsahuje pomerne rozsiahly vecný register, ktorý umožní dobrú orientáciu a vyhľadávanie konkrét-nych otázok. Rozsiahly je aj zoznam literatúry, čo v prí-pade záujmu umožní čerpať informácie z ďalšej odbornej literatúry zo všetkých oblastí práva duševného vlastníctva.

JUDr. Peter Čabák

RecenziaDo slovenskej odbornej právnickej literatúry pribudla monografia, ktorá je prvým komplexným spracovaním celej problematiky práva duševného vlastníctva v Slovenskej republike. Pod vedením profesora Petra Vojčíka ju pripravil kolektív odborníkov z oblasti práva duševného vlastníctva: JUDr. Zuzana Adamová, PhD., JUDr. Renáta Bačárová-Miščíková, PhD., LLM., JUDr. Eduard Szattler, PhD., a JUDr. Peter Molnár, PhD.

20 ArS nOtAriA 4/12

>> diAniE V kOmOrE

Setkání bylo zahájeno ve čtvrtek 13. 9. 2012 vpodvečer za účasti starosty města Hluboká nad Vltavou a sená-tora v jedné osobě, pana Ing. Tomáše Jirsy, se kterým se podělil o vřelé uvítací slovo i prezident Notářské ko-mory České republiky JUDr. Martin Foukal a prezident Notářské komory Slovenské republiky JUDr. Karol Kovács. Pracovní část setkání pak pokračovala v pátek 14. 9. 2012 s tímto programem:• výměna informací o aktuální situaci notářství v jed-

notlivých zemích,• vývoj legislativy dotýkající se problematiky notářství,• porovnání informačních systémů Notářské komory

České republiky a Notářské komory Slovenské re-publiky.

Výměna informací o aktuální situaci v notářstvíJednání společného zasedání zahájil JUDr. Martin Fou-kal, prezident Notářské komory České republiky, přivítal přítomné, členy prezidií obou národních notářských ko-mor a vyjádřil přesvědčení, že vzájemné setkání, spolu s výměnou aktuálních informací, bude přínosem pro obě strany a že společné jednání potvrdí nadstandardní vzta-hy mezi oběma Komorami.

O aktuální situaci v notářství na Slovensku informoval JUDr. Karol Kovács, prezident Notářské komory Slovenské republiky. Pohovořil o připravené novele zákona o advo-kacii, která více reguluje výkon advokacie. Podle návrhu měla přiznat advokátům nové kompetence, které dosud na Slovensku vykonávali jen notáři, například se jednalo o osvědčování podpisů či úschovy peněz. Návrh s novými kompetencemi advokátů však nakonec přijat nebyl.JUDr. Karol Kovács dále poukázal i na zrušení principu numerus clausus slovenským exekutorům, k němuž do-šlo na Slovensku před několika lety a o jehož znovuza-vedení nyní slovenští exekutoři opět usilují. Exekutoři se také nyní snaží získat další rozšíření svých kompetencí o možnost vykonávat osvědčování o průběhu dobrovol-ných dražeb, jejichž výkon dosud patří pouze slovenským notářům. JUDr. Karol Kovács závěrem konstatoval, že i přes uvedené snahy o získání kompetencí na úkor slo-venských notářů jsou vztahy Notářské komory Sloven-ské republiky se slovenskou advokátní a exekutorskou komorou stále na dobré partnerské úrovni.JUDr. Karol Kovács dále informoval české kolegy o tom, že v současné době Notářská komora Slovenské repub-liky věnuje pozornost otázce odvolávání notáře v sou-

Společné výjezdní zasedání prezidia NK ČR a prezidia NK SR v Hluboké nad VltavouVe dnech 13. až 15. září 2012 proběhlo v České republice tradiční společné výjezdní zasedání prezidií Notářské komory České republiky a Notářské komory Slovenské republiky. Jako místo pro setkání bylo vybráno městečko Hluboká nad Vltavou, místo s bohatou historií, jež je spjato zejména s královským hradem Hluboká, založeným spolu s nedalekými Českými Budějovicemi v polovině 13. století králem Přemyslem Otakarem II. Čeští a slovenští kolegové jednali v prostorách Hotelu Štekl, nalézajícím se v těsné blízkosti zámku Hluboká. V tomto hotelu byli též ubytováni.

Zleva: viceprezident nk čr JUdr. miloslav Jindřich, prezident nk Sr JUdr. karol kovács, prezident nk čr JUdr. martin Foukal a viceprezident nk Sr JUdr. miroslav Pavlovič

Pracovní jednání obou prezidií v regentském sále Hotelu Štekl, Hluboká nad Vltavou

21

vislosti s dosažením věkové hranice, která dosud v zá-koně není stanovena. Problematiku otevřela poslankyně JUDr. Renáta Zmajkovičová. Notářská komora Sloven-ské republiky se nechá inspirovat českou právní úpra-vou, v níž je stanoveno jako důvod pro odvolání notáře ministrem spravedlnosti dosažení věkové hranice 70 let. K otázce promítnutí celkové ekonomické situace na Slo-vensku, ale i v celé Evropě do činnosti slovenských no-tářů JUDr. Karol Kovács zmínil, že trendy v ekonomice se zákonitě odrážejí v činnosti notářů a jejich finančních příjmech. Situace je v tomto ohledu nejpalčivější v Brati-slavě, kde v posledních letech došlo k výraznému zvýšení počtu notářských úřadů.K problematice mediálního obrazu slovenského no-tářství JUDr. Kovács připomněl, že v médiích byl pohled na slovenské notáře poškozen zejména korupční kauzou Gorila, kdy média laicky a povrchně informovala o údaj-né účasti jednoho z notářů v tomto případu.V obecné rovině JUDr. Karel Kovács zmínil slovenskou úpravu Centrálního informačního systému (CIS), kde stručně informoval o kladech, ale i jistých záporech zvo-leného technického řešení.O aktuální situaci notářství v České republice informoval JUDr. Martin Foukal, prezident Notářské komory České republiky. K mediálnímu obrazu českého notářství uvedl, že Notářská komora České republiky je v současné době médii oslovována zejména v souvislosti s otázkami, kte-

ré se týkají nové úpravy řízení o pozůstalosti podle no-vého občanského zákoníku. Zároveň se průběžně snaží provádět obecnou mediální osvětu notářské činnosti.O vývoji legislativy týkající se problematiky notářství po-hovořil za českou stranu JUDr. Miloslav Jindřich, vice-prezident Notářské komory České republiky. Nejprve shrnul zákon o mediaci, který zakotvuje v českém práv-ním řádu možnost alternativního řešení soukromopráv-ních sporů za účasti mediátora, podporujícího komuni-kaci mezi osobami na sporu zúčastněnými tak, aby jim pomohl dosáhnout smírného řešení uzavřením mediač-ní dohody. Zákon rovněž upravuje postavení zapsaných mediátorů, podmínky pro zápis do seznamu mediátorů a dohled nad činností mediátora. Výkon mediace bude slučitelný s činností notáře a v tomto ohledu bude třeba novelizovat notářský řád. Notář sice nebude mít výsad-ní postavení jako například advokát, ale bude moci tuto činnost vykonávat vedle činnosti notáře, nezávisle na této činnosti, splní-li podmínky jako každý jiný mediátor.V této souvislosti připomněl, že při projednávání návr-hu zákona o mediaci v prosinci 2011 v ústavněprávním výboru Poslanecké sněmovny Parlamentu ČR byl před-ložen pozměňovací návrh, iniciovaný Českou advokátní komorou. Ten umožňoval sepisování mediačních dohod s doložkou přímé vykonatelnosti, tedy exekučních titu-lů. Hrozil tak zásadní průlom do notářských pravomocí, ohrožující samu podstatu notářství. Pozměňovací návrh

členové prezidia notářské komory české republiky a prezidia notářské komory Slovenské republiky

22 ArS nOtAriA 4/12

>> diAniE V kOmOrE

byl ústavněprávním výborem schválen, v rámci třetího čtení v plénu sněmovny ale nakonec tento pozměňující návrh schválen nebyl.JUDr. Miloslav Jindřich dále poskytl informaci o projed-návání vládního návrhu zákona, kterým se mění občan-ský soudní řád a další související předpisy, v němž je na-vrženo zrušení pravomoci soudních exekutorů sepisovat exekutorské zápisy o exekučním titulu.JUDr. Miloslav Jindřich dále zmínil, že v souvislosti s rekodifikací českého občanského práva, provedeného zákonem č. 89/2012 Sb., občanským zákoníkem, byla připravena Ministerstvem spravedlnosti ve spolupráci s Notářskou komorou ČR a dalšímu subjekty rozsáhlá novelizace souvisejících právních předpisů. Ve vztahu k notářství se jedná o významnou úpravu notářského řádu a řízení o pozůstalosti, jež bude součástí připravo-vaného zákona o nesporných řízeních. Významná bude také nová kompetence notářů při zápisech údajů do veřejných rejstříků právnických a fyzických osob. Vedle zápisů na návrhy, o kterých se povede řízení v dosavad-ní podobě, budou notáři na žádost přímo zapisovat bez řízení údaje do příslušného veřejného rejstříku, pokud

bude mít zápis podklad v notářském zápisu, který notář sepsal. Toto oprávnění zvýší rychlost a celkový komfort prováděných zápisů do obchodního rejstříku.Notářská komora České republiky by měla v souladu s právní úpravou nového občanského zákoníku nadále vést rejstřík zástav, dále evidenci právních jednání pro případ smrti, evidenci smluv o manželském majetkovém režimu, seznam prohlášení o určení opatrovníka a seznam veřejných listin o manželském majetkovém režimu. V rámci posledního bodu programu pak došlo i k porov-nání informačních systémů Notářské komory České re-publiky a Notářské komory Slovenské republiky.JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notářské ko-mory Slovenské republiky, stručně informoval o vývoji slovenského CIS, o zkušenostech s jeho postupnou im-plementací a úpravách v rámci elektronizace slovenské-ho notářství. Podotkl, že například výpisy z obchodního rejstříku jsou jediné výpisy, které jsou na Slovensku vy-dávané on-line. To chápe jako zásluhu a přínos sloven-ských notářů při elektronizaci slovenské veřejné správy. Zároveň připomněl, že různé IT firmy, které slovenský systém připravovaly a upravovaly, ne vždy plně reflekto-valy potřeby a zkušenosti notářů. Systém byl postupně upravován a zpřesňován, ve své současné podobě fun-guje od prosince roku 2011. Došlo i na praktickou ukázku fungování slovenského CISu, které českým kolegům předvedl člen prezidia No-tářské komory SR JUDr. Ľubomír Ondov. Zároveň pod-robněji informoval o technickém řešení aplikace. Zají-mavé bylo pro české kolegy i zjištění, že všechny činnosti slovenských notářů s výjimkou vidimace se vykonávají prostřednictvím připojení ke vzdálenému centrálnímu serveru, kde probíhají veškeré operace (například cen-trální přidělování NZ). Poděkováním všem účastníkům společného zasedání obou prezidií ukončil prezident Notářské komory ČR JUDr. Martin Foukal pracovní část setkání.V rámci společenské části setkání si pak během páteč-ního odpoledne slovenští a čeští přátelé prohlédli zámek Hluboká, navštívili blízké České Budějovice, kde krátkou prohlídku centra města zakončili návštěvou vyhlášené restaurace Masné krámy s ochutnávkou prvotřídního piva z Budějovického Budvaru. Po návratu do Hotelu Štekl bylo setkání zakončeno slavnostní večeří a rozlou-čením slovenských a českých přátel.Zvláštní poděkování patří prezidentce Notářské komory v Českých Budějovicích JUDr. Evě Ivicové Brejchové, kte-rá tuto akci organizačně zajistila, a ředitelce Hotelu Štekl paní Renatě Suchomelové a jejímu skvělému personálu, jenž přispěl k báječné atmosféře v průběhu celé akce.

JUDr. Eva Ivicová Brejchováprezidentka Notářské komory v Českých Budějovicích

za přispění JUDr. Martina Foukalaprezidenta Notářské komory České republiky

Praktickou ukázku fungování slovenského ciSu předvedl člen Prezidia nk Sr JUdr. Ľubomír Ondov (sedící uprostřed).

místo společného výjezdního zasedání – Hotel Štekl, Hluboká nad Vltavou

23

Kongres bol venovaný téme transmisie (odovzdania). Počas dvoch dní štyri komisie predložili výsledky skoro dva a pol ročnej práce v podobe legislatívnych návrhov. Každá komisia orientovala svoju prácu na určitý úsek v celom procese transmisie: • vôľa ako podnet pri zanechaní dedičstva a darovaní,• právny a daňový rámec transmisie v súvislosti s rastú-

cim významom medzinárodných právnych noriem,• realizácia transmisie prostredníctvom notárskej listi-

ny a jej adaptácia na dynamický rozvoj spoločnosti,

• ochrana záujmov rodiny pri plánovaní transmisie a úloha notára.

O predložených návrhoch sa následne diskutovalo a hla-sovalo. Prijaté závery budú predložené príslušným le-gislatívnym orgánom a zodpovedným ministerstvám vo Francúzsku ako podklady na ďalšie rokovania.

Mgr. Tomáš Gardonpracovník Notárskej komory Slovenskej republiky, zahraničná sekcia

Kongres francúzskych notárovDelegácia NK SR sa dňa 23. septembra 2012 na pozvanie prezidenta Najvyššej rady francúzskeho notárstva Benoita Renauda zúčastnila na 108. kongrese francúzskych notárov vo francúzskom meste Montpellier. Moderná Park&Suits Arena privítala na celkovej ploche 2 200 m2 okrem účastníkov kongresu a zahraničných delegácií aj 123 vystavovateľov a sponzorov – bánk, nadácií a firiem z oblasti informačných technológií a genealógie.

Zľava: me Benoit renaud, prezident najvyššej rady francúzskeho notárstva, JUdr. karol kovács, prezident nk Sr, a mgr. tomáš Gardon, pracovník zahraničnej sekcie nk Sr, počas odovzdávania darov na slávnostnom obede pre zahraničné delegácie

24 ArS nOtAriA 4/12

>> diAniE V kOmOrE

Po oficiálnom otvorení školenia prezidentom NK SR JUDr. Karolom Kovácsom a privítaní prítomných si všetci minútou ticha pripomenuli pamiatku zosnulého kolegu JUDr. Miroslava Debnára, notára so sídlom v Martine.Prvou témou školenia boli Elektronické služby a notár. Venoval sa jej JUDr. Miroslav Gregor, predseda analy-tickej skupiny a člen Prezídia NK SR. V rámci tejto časti školenia vystúpila Mgr. Iveta Vašková, notárska kandi-dátka a členka analytickej skupiny, ktorá predniesla prí-spevok o elektronických konaniach na katastri nehnuteľ-ností v zmysle zákona 304/2009 Z. z. v znení jeho noviel. Tento zákon sa okrem Notárskeho poriadku dotkol aj zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníc-kych a iných práv k nehnuteľnostiam. Mgr. Vašková sa zamerala na inštitút oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad, elektronické podanie návrhu na vklad a výhody pre účastníkov jednotlivých úkonov. Zdôraznila privile-gované postavenie právneho úkonu spísaného vo forme notárskej zápisnice v rámci katastrálneho konania, ktorý sa posudzuje odlišne ako úkony, ktoré vo forme notár-skej zápisnice spísané nie sú. V druhej – praktickej časti svojej prednášky demonštrovala detailný postup, aký má aplikovať notár pri vykonávaní oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad a pri podávaní elektronického návrhu na

vklad, keďže tento postup spôsobuje napriek vyše dvoj-ročnej účinnosti novelizovaného katastrálneho zákona v praxi problémy. K tejto téme školenia vystúpil aj Mgr. Peter Danczi, pred-seda medzinárodnej skupiny a člen Prezídia NK SR, ktorý si pre prítomných pripravil podrobnú ukážku postupu pri registrácii spoločnosti s ručením obmedzeným do ob-chodného registra. Je to činnosť, ktorá sa podobne ako elektronické katastrálne konania dostáva do povedomia klientov len postupne. Novelou zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri vykonanou zákonom č. 24/2007 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. augusta 2007 k rozšíre-niu dovtedy možných spôsobov podania návrhu na zápis do obchodného registra o možnosť tzv. elektronického podania, t. j. podania realizovaného elektronickými služ-bami obchodného registra, dostupnými prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Pri elektronickom podaní návrhu na zápis do obchodného registra je súdny poplatok za zápis spoločnosti s ručením obmedzeným podstatne nižší (–50 % v porovnaní s klasickým návrhom na obchodný register), dokumenty sa k elektronickému návrhu prikladajú iba ako sken originálu, a teda nie je potrebné vyhotovovať ich vo viacerých origináloch, res-pektíve robiť z nich overené kópie. Celý postup sa prí-

Školenie notárov Tále 2012V dňoch 11. až 13. októbra 2012 zorganizovalo Prezídium notárskej komory Slovenskej republiky školenie notárov v hoteli Partizán na Táloch. Možno konštatovať, že tohtoročného školenia sa zúčastnil vysoký počet notárov, k čomu prispeli aktuálne témy, ktorými sa notársky stav na Slovensku zaoberá.

JUdr. karol kovács, prezident nk Sr, prednášajúca mgr. iveta Vašková, JUdr. miroslav Gregor a mgr. Peter danczi, členovia Prezídia nk Sr

25

tomným účastníkom podrobne vysvetlil, pričom najmar-kantnejšiu výhodu pre notárov predstavuje disponovanie zaručeným elektronickým podpisom a časovou pečiat-kou, ktoré platná právna úprava vyžaduje. Predseda Analytickej skupiny NK SR, JUDr. Miroslav Gregor, demonštroval pred prítomnými účastníkmi nový systém podpisovania dokumentov zaručeným elektronic-kým podpisom v systéme Webnotár, ktorý by mal byť za-vedený v krátkom časovom horizonte. Hlavný prínos nového modelu podpisovania dokumentov ZEP-om spočíva v zjed-nodušení a urýchlení postupu podpisovania, kde už nebude potrebné samostatne pracovať s aplikáciou Q-SIGN a do-kumenty osobitne podpisovať, ale podpisovanie ZEP-om bude automaticky včlenené do systému Webnotár.Pozvanie na tohtoročné školenie notárov prijal doc. JUDr. Marek Števček, PhD., generálny riaditeľ Sekcie civilné-ho práva Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý vystúpil na tému Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti podotkol, že rekodifikačné práce na Občianskom zákonníku sú takmer kompletné a v júli tohto roka bola zriadená rekodifikačná komisia, ktorej cieľom je rekodifikovať občianske právo procesné a s ním súvisiace právne predpisy, s prijatím ktorých sa počíta do roku 2015. Doc. JUDr. Marek Števček, PhD., je zároveň predsedom tejto komisie. Pre potreby posúde-nia teoretických otázok bola za podpredsedníčku komisie ustanovená doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., a pre potre-by praxe podpredsedníčka komisie JUDr. Jana Baricová.Prednášajúci vyzdvihol prístup a spolupôsobenie NK SR pri formovaní nových právnych predpisov v komisii, ktorej predsedá, a kde NK SR zastupuje JUDr. Katarína Valová, PhD., predsedníčka legislatívnej skupiny a členka Prezí-dia NK SR. Ďalej uviedol, že k jednotlivým právnym pred-pisom, ktoré majú prejsť novelizačným procesom, patrí najmä Zákon o rozhodcovskom konaní, kde sa počíta so

zavedením zákonnej požiadavky na osobu rozhodcu, u ktorého bude nová právna úprava vyžadovať právnické vzdelanie a ktorá v aktuálnej právnej úprave absentuje, ako aj so zavedením dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR nad rozhodcovskými súdmi. Novelizáciou prejde aj Exe-kučný poriadok a Notársky poriadok, najmä inštitút vydr-žania. Dotkol sa aj nového právneho predpisu – Správneho súdneho poriadku, ktorým by mali byť na súdoch zavedené špecializované senáty. Ďalšie nóvum v právnom poriad-ku SR má byť rozdelenie sporovej a nesporovej agendy do osobitných predpisov. Ďalej spomenul notársku zá-pisnicu ako exekučný titul, ktorú často skúmajú súdy z hľadiska vecného práva. V nadväznosti na prebiehajúcu rekodifikáciu doc. JUDr. Marek Števček, PhD., uviedol aj jej metodologické východiská, ku ktorým patria najmä:• živá odborná diskusia, týkajúca sa rekodifikácie,• snaha nevylučovať sa z európskeho, najmä stredoeu-

rópskeho právneho priestoru,• rešpektovanie judikatúry Európskeho súdneho dvo-

ra v oblasti ľudských práv, judikatúry vnútroštátnych autorít – Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR a v neposlednom rade teoretických východísk.

Posledná časť školenia bola venovaná prednáške na tému Komunikácia notára s klientom a riešenie konflikt-ných situácií, v ktorej prítomná psychologička vysvetlila rôzne aspekty komunikácie notára s klientom. Notár má vzbudzovať v účastníkoch dôveru, má byť nestranný, ne-zaujatý, má vynaložiť úsilie na predchádzanie konfliktom a sporom v právnych vzťahoch. Hoci sa tieto požiadavky na notárov kladú v Etickom kódexe notára, nebolo na škodu si ich priblížiť konkrétnymi prípadmi.

JUDr. Iveta Vaškováčlenka Vzdelávacej komisie NK SR

JUdr. karol kovács, prezident nk Sr, a doc. JUdr. marek Števček, Phd., generálny riaditeľ Sekcie civilného práva ministerstva spravodlivosti Sr

26 ArS nOtAriA 4/12

>> AktUálnE Z nk Sr

Na tieto skutočnosti slovenskí notári mysleli od počiat-ku obnovenia slobodného notárstva. Už pri menovaní prvých notárov v roku 1993 mal každý notár možnosť zakúpiť si počítačové programové vybavenie Notár pre Windows, ktoré vypracovala úzka skupina notárov v spo-lupráci s IT spoločnosťou. V deväťdesiatych rokoch mi-nulého storočia vedenie Notárskej komory neustále zva-žovalo zavedenie komplexného informačného systému, pričom sa inšpirovalo niektorými zahraničnými notár-stvami a ich informačnými systémami. Po počiatočných problémoch a neúspechoch, ktoré viedli až k súdnemu sporu, sa Notárska komora rozhodla v roku 2002 vybu-dovať centrálny informačný systém v rozsahu, v akom ho poznáme dnes. V tomto období na Slovensku prebiehala reforma záložného práva k hnuteľným veciam a v rám-ci týchto zmien sa vytváral register záložných práv. Vo výberovom konaní na pre-vádzku tohto registra uspe-la Notárska komora a tento register jej bol zverený so všetkými kompetenciami. V uvedenom roku začali pre-biehať legislatívne práce, menil sa Občiansky zákon-ník, Notársky poriadok, ako aj ďalšie právne predpisy. Zároveň prebiehalo množstvo rokovaní s predstaviteľmi Ministerstva spravodlivosti SR, Úradu vlády SR, predstaviteľmi Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ako aj ďalších inštitúcií. Prebiehali aj práce na programovom vybavení systému, rokovania s IT firmami a inými dodávateľmi. Treba uviesť, že na týchto prácach participovala úzka skupina notárov, naj-mä vtedajšie vedenie Notárskej komory. Výsledkom bolo zavedenie centrálneho informačného systému s účin-nosťou od 1. 1. 2003. Došlo tak k rozšíreniu kompetencií notárov, práca notárov sa stala dôveryhodnejšou a cie-ľom zmien malo byť aj zjednodušenie a sprehľadnenie práce na notárskych úradoch. Nový systém pracoval na svoj rozsah a zložitosť takmer bez problémov a treba povedať, že zažil aj hviezdne oka-mihy. Pochvalne sa o ňom vyjadrovali politici, médiá, do-konca britský konzervatívny ekonomický týždenník

The Economist v súvislosti s reformou záložného práva uviedol, že register je vzorom pre Európu a citujem: „Slo-vensko je teraz zrejme jedinou krajinou sveta s plne fun-gujúcim a súdržným systémom pravidiel zaistenia úverov. Ak sa Európska únia rozhodne systém zjednotiť, mohla by prevziať slovenský. Pre politické dôvody totiž pravde-podobne neprevezme americký model.“ Rovnako pote-šujúce bolo stretnutie s predstaviteľmi Notárskej komo-ry Ruskej federácie a zástupcami prezidenta a premiéra Ruskej federácie v roku 2012 v súvislosti s reformou zá-ložných práv v Rusku, ktoré sa uskutočnilo na základe odporúčania predstaviteľov Európskej únie. Tí hodnotia náš systém ako najlepší v Európe. Uznanie získal cen-trálny informačný systém aj na Slovensku. Na Medziná-rodnom kongrese ITAPA v roku 2003 bola udelená CIS NK SR prvá cena v kategórii zlepšovanie procesov.

Taký je na systém pohľad tých, ktorí s ním nepracujú. A aký je pohľad nás notárov, ktorí s ním dennodenne prichádzame do styku? Nie je ani zďaleka taký ružový. Pozitíva, ktoré systém pri-niesol, a nie je ich málo, nie-kedy berieme ako samozrej-

mosť a často na ne zabúdame. O pozitívach systému sa však teraz nechcem rozširovať. Našou povinnosťou je informačný systém vylepšovať, a ak ho chceme mať skutočne kvalitný, spoľahlivý a dô-veryhodný, musíme hľadať jeho chyby, hovoriť o nich, analyzovať ich a zároveň ich riešiť.Tým som zároveň odpovedal na základnú otázku – potre-bujeme centrálny informačný systém? S mojím názorom sa určite nestotožňujú všetci notári. Boli aj úvahy zrušiť ho a vrátiť sa k pôvodnému stavu. Našťastie, tieto snahy mali slabý základ a podporu.Aké sú teda východiská? Veľkou výhodou nášho informačného systému je, že je zakotvený priamo v zákone o notároch a notárskej čin-nosti. Nevýhodou zakotvenia informačného systému v zákone je jeho nízka flexibilita v súvislosti s vývojom in-formačných technológií. Z tohto dôvodu by bolo vhodné

Desať rokov s Centrálnym informačným systémom NK SRPri zavádzaní centrálneho informačného systému pred desiatimi rokmi som pôsobil z poverenia vedenia Notárskej komory a na žiadosť Úradu vlády SR vo funkcii projektového manažéra celého projektu, preto sa vo svojom príspevku niekoľkými vetami vrátim k vzniku, vývoju a cieľom tohto informačného systému, ako aj k hľadaniu východísk na zlepšenie systému a registrov.

>> Našou povinnosťou je informačný systém vylepšovať a ak ho chceme mať skutočne kvalitný, spoľahlivý a dôveryhodný, musíme hľadať jeho chyby, hovoriť o nich, analyzovať ich a zároveň ich riešiť.

>> S účinnosťou od 1. júla 2010 sa začatie mediácie viaže na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín.

27

v rámci legislatívnej činnosti iniciovať zmenu ustanovení zákona o jednotlivých registroch tak, aby ich úprava bola len rámcová a podstatnú časť právnej úpravy preniesť do výnosu Ministerstva spravodlivosti.V roku 2004 Notárska komora vybudovala Notársky centrálny register listín. Inšpirovali sme sa rakúskymi kolegami, ktorí vybudovali takýto systém niekoľko rokov pred nami. Snahou komory bolo dať notárskym aktom vyšší stupeň dôveryhodnosti a možno tým získať aj ďal-šie kompetencie. Tento archív listín sa však ukázal ako značne zaťažujúci tak notárov, ako aj informačný sys-tém. Ukazuje sa, že tento register predbehol čas, je to register, ktorý zavádza právnu istotu a poriadok. Dnešný moderný typ spoločnosti však o takéto atribúty nejaví ani najmenší záujem, o to viac však o nich hovorí. Bude potrebné zamyslieť sa nad týmto registrom. Osobne nie som za jeho zrušenie, treba však hľadať riešenia, ako zjednodušiť spôsob ukladania listín, ich prenos na ko-moru, respektíve do akej miery je potrebné používať za-ručený elektronický podpis.Každý z nás pozná ten pocit, keď príde do úradu účastník, požiada o vykonanie notárskeho úkonu a vtedy sa notár aj účastník začínajú triasť, či funguje internet. Áno, naša práca sa stala závislou od internetu. Ale je to skutočne tak? Ak sa zamyslíme nad našou činnosťou, zistíme, že priama závislosť od internetu je iba pri notárskom cen-trálnom registri záložných práv.Pri ostatných činnostiach by mohol byť systém nastave-ný tak, že notár vykoná na žiadosť účastníka úkon, pridelí úkonu poradové číslo, odovzdá účastníkovi listinu a zá-roveň odošle na komoru informáciu o vykonaní úkonu. Internet býva nefunkčný niekoľko minút a v priebehu dňa musí byť táto informácia doručená na komoru. Pri spisovaní notárskych zápisníc sme si zvykli, že zá-pisnica obsahuje niekoľko spisových značiek a porado-vých čísel. Pri zamýšľanej novelizácii výnosu minister-stva spravodlivosti by bolo vhodné vykonať zmenu tak, aby každá notárska zápisnica, respektíve každý notársky úkon obsahoval iba jednu spisovú značku alebo porado-vé číslo.Centrálny informačný systém si za desať rokov svojej existencie vyžiadal veľké investície do údržby, ale aj do modernizácie a dôkladnej kontroly. V roku 2011 bolo vy-budované aplikačné programové vybavenie WebNotar, pozostávajúce z archívneho systému na ukladanie do-kumentov v elektronickej podobe, ktoré sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Pri budovaní toh-to systému sme už neboli takí aktívni ako pri budovaní systému pred desiatimi rokmi, prácu sme prenechali takmer výlučne dodávateľským firmám a pri celkovom hodnotení musím konštatovať, že nízka angažovanosť notárov viedla k zníženiu užívateľského komfortu. Je na škodu, že pred budovaním uvedeného systému sa neu-robila dôkladná analýza registrov a nedošlo k odstráne-niu nedostatkov. Možno aj niektoré podnety, ktoré som tu uviedol, mohli byť už zapracované v tomto systéme.

Povinnosťou každého z nás je však hľadať tieto nedostat-ky a navrhovať riešenia. Nemôžeme byť iba zaslepenými kritikmi, pretože tento systém má slúžiť a slúži nám no-tárom. Za desať rokov fungovania systému sme vykonali veľa práce, ak však chceme upevniť postavenie sloven-ského notárstva, musíme ho stále vylepšovať, pretože má obrovský potenciál využitia v štátnej správe a justícii. Len tak je možné myslieť na prepojenie s inými systé-mami a s registrami iných subjektov, len tak je možné získať nové kompetencie.

JUDr. Miroslav Pavlovičviceprezident NK SR

28 ArS nOtAriA 4/12

>> AktUálnE Z nk Sr

Chorvátsko sa dňa 1. 7. 2013 stane 28. krajinou Európskej únie, čím sa zároveň zmení jeho doterajší štatút pozoro-vateľa na riadneho člena CNUE. Z finančného a príspev-kového hľadiska sa podľa počtu obyvateľov (4,2 miliónov) a počtu notárov (310) spolu so Slovenskom, Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Luxemburskom a Slovinskom zaradí do štvrtej skupiny. V dôsledku toho sa na rok 2013 zníži príspevok Notárskej komory Slovenskej republiky, keď-že sa suma rozdelí medzi viaceré krajiny. Formálne sa prístup Chorvátska bude schvaľovať na decembrovom zasadnutí CNUE.Ako najdôležitejší projekt CNUE sa v súčasností javí projekt EUfides. Je odpoveďou Európskeho notárstva

na projekt CROBECO, ktorý navrhla Európska asociácia pozemkových registrov (ELRA). Pôvodné nadšenie pre CROBECO u ELRA už opadlo a narazilo sa na mnoho prekážok, CNUE však vo svojom projekte EUfides naďa-lej pokračuje a chce priniesť pre občanov Európskej únie zjednodušenie predaja a kúpy nehnuteľností s cezhra-ničným prvkom. Ak si napríklad kupujúci zo Slovenska vyhliadli a na kúpu vybrali nehnuteľnosť v inej krajine EÚ (napríklad pri maďarskom Balatone a dohodli základné podmienky s predávajúcimi v Maďarsku), bude môcť pro-stredníctvom tejto platformy každá zo strán komunikovať so svojím notárom. Notári si vytvoria spoločný spis, ich komunikácia bude prostredníctvom elektronických pod-pisov bezpečná a vytvorí sa tak akýsi notársky priestor. Platforma identifikuje konkrétnych notárov, overia sa ich elektronické podpisy a bude fungovať prístupná na akejkomkoľvek médiu, to znamená na počítači, v mobile, tablete a podobne. Na základe svojich informácií o obsa-hu zmluvy notári oboznámia svojich klientov o potrebe registrácií a daňových aspektoch. Zabezpečí sa tak vyso-ká právna istota úkonov. Francúzske notárstvo navrhuje využiť a prispôsobiť svoju existujúcu platformu, čaká sa však na predostretie prípadných alternatívnych projek-tov od ostatných členských krajín CNUE. Na decembro-vom zasadnutí sa rozhodne o konkrétnom variante.V oblasti smernice o uznávaní odborných kvalifiká-cií smeruje všetko k vylúčeniu notárstva z pôsobnosti smernice tak, ako to schválilo aj valné zhromaždenie CNUE. Europoslankyňa a spravodajkyňa smernice Ber-nadette Vergnaud prijíma názory notárov a chápe oso-bitosť nášho povolania. Pre európske notárstvo je však okrem vylúčenia z pôsobnosti smernice potrebné aj vý-slovne v nej uviesť, že pre špecifickosť povolania sa no-tárov smernica netýka.Okrem prezidenta a viceprezidneta CNUE boli do funkcie nového koordinátora Európskej notárskej siete jednomy-seľne zvolení Raul Radoi, stály zástupca Rumunskej no-társkej komory v Bruseli, a do funkcie nového predsedu prípravného výboru v oblasti vzdelávania Cindy Fökehrer, stála zástupkyňa Rakúskej notárskej komory v Bruseli.

Mgr. Peter Danczipredseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR

Aktuality z posledného zasadnutia valného zhromaždenia CNUERada notárstiev Európskej únie (CNUE) zvolila na svojom ostatnom valnom zhromaždení dňa 5. 10. 2012 v Bruseli nového prezidenta a viceprezidenta na rok 2013. Za prezidenta bol jednomyseľne zvolený luxemburský notár Frank Molitor, za viceprezidenta tiež jednomyseľne belgický notár André Michielsens.

29

Týmto dňom sa zatvorila aj odborná stránka v knihe ži-vota významného predstaviteľa svetového notárstva, vy-znávajúceho princípy rímskej právnej kultúry. Mé. André Schwachtgen sa narodil 22. novembra 1938. Pochádzal z rodiny významného úradníka Belgického kráľovstva. Určitú časť svojho života prežil v Afrike, v Belgickom Kongu a potom sa so svojou rodinou usadil v Luxembur-gu. S manželkou Marianou vychoval štyri deti. Kolega Mé. André Schwachtgen bol vzorným manželom a milu-júcim otcom svojich detí. Rodina mu bola veľkou oporou nielen v jeho odbornej notárskej praxi, ale aj pri všet-kých funkciách, ktoré zastával. Zodpovednosť, pracovi-tosť, viera a zmysel pre spravodlivosť boli piliermi jeho životnej orientácie. Významnou etapou jeho života bol výkon funkcie prezidenta Medzinárodnej únie notárstva so sídlom v Buenos Aires v Argentíne, ktorú zastával v období rokov 1992 – 1995. Bolo to práve obdobie, kedy sa formovali a rozvíjali princípy slobodného notárstva aj u nás. Slovenské notárstvo v zastúpení Notárskou ko-morou Slovenskej republiky (NK SR) bolo prijaté za riad-neho člena U.I.N. na kongrese dňa 12. februára 1994 vo Viedni. Tomuto prijatiu predchádzala vizitácia komisie U.I.N. na Slovensku v dňoch 27. až 30. júna 1993, kto-rá zisťovala a skúmala podmienky prípadného vstupu NK SR do tejto organizácie. Dovtedy nebolo zvykom, aby sa prezident U.I.N. osobne zúčastnil takejto vizitácie, ale Mé. André Schwachtgen urobil výnimku z hľadiska oso-bitnej náklonnosti k slovenskému notárstvu. Potvrdil ju aj v neskoršom období, keď si vytvoril osobitné priateľ-ské vzťahy s predstaviteľmi slovenského notárstva. Vá-žil si pohostinnosť, ktorú mu počas návštevy Slovenska venovali slovenskí hostitelia, a neskôr rád spomínal na ubytovanie v apartmáne Smolenického zámku, v ktorom v minulosti bývali aj iné významné osobnosti, napríklad aj sovietsky predstaviteľ Nikita Sergejevič Chruščov. Zmienku o tom uviedol aj vo svojom príspevku v mimo-riadnom čísle notárskeho časopisu ARS NOTARIA, ktoré vyšlo pri príležitosti 10. výročia obnovenia slobodného slovenského notárstva.Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutočnila 27. sep-tembra 2012 na miestnom cintoríne v Luxemburgu a následne pri svätej omši v katolíckom kostole Belair. Na týchto smútočných zhromaždeniach sa zúčastnila

rodina zosnulého, veľa osobných priateľov a kolegov. Za U.I.N. sa s ním prišiel osobne rozlúčiť jej súčasný prezident Jean Paul Decorps z Francúzska, čestný pre-zident U.I.N. Dr. Helmut Fessler a mnoho ďalších pred-staviteľov z odborných právnických a notárskych kruhov. Za NK SR a Notársku akadémiu Slovenska sa smútočnej rozlúčky zúčastnil čestný prezident NK SR JUDr. Jozef Opatovský. Po smútočných obradoch sa v úzkom rodin-nom a priateľskom kruhu v klube Cercle Munster, ktoré-ho prezidentom bol Mé. André Schwachtgen, uskutočni-lo spomienkové posedenie. André, vždy si bol usmievavý, priateľský a dobrej vôle, k čomu iste nemalou mierou prispelo aj skvelé vínko, ktorým si nikdy v spoločnosti priateľov nepohrdol. Tvo-je nezištné rady, ale aj postrehy prešľapov rodiaceho sa slobodného notárskeho stavu v bývalom Československu a neskôr na Slovensku, nás vždy napriamili na správnu cestu, po ktorej sme aj vďaka Tebe neomylne prešli všet-kými úskaliami až do brány slobodného notárstva.

Ďakujeme André, Requiescat in Pace!

Za Notársku komoru Slovenskej republiky JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Marian Mikl čestný prezident NK SR notár v Martine

André SchwachtgenZostala spomienka...Svetová notárska pospolitosť, ako aj jednotlivé národné notárske komory združené v Medzinárodnej únii notárstva (U.I.N. pôvodne U.I.N.L.), s hlbokým zármutkom prijali správu súčasného prezident U.I.N. Jeana Paula Decorpsa, že dňa 22. septembra 2012 ukončil svoju životnú púť čestný prezident U.I.N. Mé. André Schwachtgen.

mé. André Schwachtgen, prezident U.i.n.l. (v strede) po slávnostnom prijatí nk Sr do vtedajšej Únie latinského notárstva (U.i.n.l.) vo Viedni dňa 12. februára 1994 spolu s JUdr. Jozefom Opatovským, prezidentom nk Sr (vpravo) a JUdr. marianom miklom, viceprezidentom nk Sr (vľavo)

30 ARS NOTARIA 4/12

V časopise Ad Notam číslo 2/2012 riešil Mgr. Jiří Bartoš otázku týkajúcu sa oceňovania akcií v dedičskom konaní. Konštatoval, že podľa názoru niektorých notárov takéto ak-cie sú bez hodnoty, pričom iní ich oceňujú menovitou hod-notou. Autor sa domnieva, že ani jeden z týchto spôsobov oceňovania nie je správny, a odporúča použiť stránky Burzy cenných papierov alebo obchodníkov s cennými papiermi, na ktorých možno zistiť trhovú cenu akcií poručiteľa ku dňu jeho smrti. Vhodné je obrátiť sa aj sa na emitenta cenných papierov s požiadavkou, aby zistil ceny týchto akcií ku dňu smrti poručiteľa. V prípade, ak nemožno hodnotu akcií zistiť týmto spôsobom, treba ju určiť podielom vlastného imania emitenta pripadajúceho na jednu akciu, a to podľa poslednej účtovnej závierky spoločnosti pred dňom smrti poručiteľa.

V časopise Ad Notam číslo 3/2012 riešil Mgr. Jiří Bartoš dedičstvo po poručiteľovi s dvojitým štátnym občianstvom. Autor konštatuje, že na začatie dedičského konania je po-trebné vydanie úmrtného listu zvláštnou matrikou daného štátu pre občanov, ktorí zomreli v cudzine, a nie je postaču-júci úmrtný list vydaný úradom cudzieho štátu, na ktorého území poručiteľ zomrel. Vystavenie takéhoto úmrtného lis-tu je potrebné aj na zápis úmrtia poručiteľa do Centrálnej evidencie obyvateľstva daného štátu, a tým aj na zisťovanie okruhu dedičov po poručiteľovi. Takisto sa nemožno uspo-kojiť s okruhom dedičov po poručiteľovi, uvedeným v dedič-skom rozhodnutí iného štátu, ale treba postupovať úplne v režime štátu, kde prebieha dedičské konanie, a takto zistiť okruh dedičov po poručiteľovi, aby boli zachované všetky ich dedičské práva po poručiteľovi.

V katastrálnom Bulletine číslo 1/2012 sa rozoberá otázka, či možno drobiť spoločnú nehnuteľnosť tak, že stavbu (ur-bársky dom) zdedí jeden dedič a ostatné spoločné nehnu-teľnosti druhý dedič. Zo samotnej právnej úpravy a účelu zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že úprava sa vzťahuje iba na spoločnú nehnuteľnosť, ktorou môže byť iba pozemok. Na stavby tento zákon nemožno aplikovať, ani s nimi spájať pojem, ktorým je drobenie stavieb, takže na nakladanie so stavbou (urbársky dom) sa nevzťahuje režim zákona o pozemkových spoločenstvách, ale právny režim osobitného zákona, primárne Občianskeho zákonníka.

V katastrálnom Bulletine číslo 1/2012 sa riešil prípad, keď v notárskej zápisnici notár skonštatoval, že nadobudnutá nehnuteľnosť patrí do BSM, lebo ju jeden z manželov kúpil počas manželstva. K notárskej zápisnici neboli priložené žiadne doklady – čestné vyhlásenie či sobášny list. V ko-naní v rámci registra Z sa zapisujú iba práva deklarované v osvedčení o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním a v osvedčení o dedičstve, takže notárska zápisnica, ktorou notár iba osvedčí, že nadobudnutá nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), je osved-čením iných skutočností v zmysle § 64 Notárskeho poriadku a právo deklarované na základe takejto listiny správa ka-tastra nemôže do katastra nehnuteľností zapísať. Dôvodom je, že notár takouto listinou nedeklaruje vznik, zmenu alebo zánik práva, ale len opisuje dej, ktorého bol svedkom.

Spracoval JUDr. Pavol Dorič, PhD.člen redakčnej rady ARS NOTARIA

Anotácie

V dňoch 13. – 15. 9. 2012 sa konalo spoločné stretnutie prezídií NK ČR a NK SR v Hlubokej nad Vltavou.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal:• súčinnosťouod15.októbra2012zvýkonufunkcieJUDr.AnnuGrexovú,notárkusosídlomNotárskehoúradu

v Rimavskej Sobote v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota, na jej vlastnú žiadosť.

Dňa29.9.2012zomrelJUDr.MiroslavDebnár,notársosídlomvMartine,sktorýmposlednározlúčkaboladňa 2. 10. 2012 v Trebostove pri Martine.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky vymenoval:• súčinnosťouod22.10.2012: JUDr.SilviuPršebicezanotárkudosídlavKráľovskomChlmcivobvodeOkresnéhosúduTrebišov, JUDr.TomášaTrelluzanotáradosídlavTrenčínevobvodeOkresnéhosúduTrenčín.

Zmeny v orgánoch Notárskej komory SRVLegislatívnejskupinePNKSRnahradilodseptembra2012členaJUDr.PavlaDoriča,PhD.,notárasosídlomvGel-nici,JUDr.JánHamaraml.,notársosídlomvPovažskejBystrici,ačlenkuJUDr.MiriamImrichBreznoščákovú,notárkusosídlomvoVranovenadTopľou,naobdobieod1.10.2012do31.3.2013nahradíJUDr.JurajGöbl,notárskykandidát Mgr. Martiny Sobinkovičovej, notárky so sídlom v Košiciach.

NK SR informuje:V dňoch 7. 6. – 16. 6. 2013 sa bude konať 3. púť notárov do Medžugoria. Kontaktná osoba pre organizačné veci je JUDr.MartaVaľková,notárkasosídlomvBardejove,t.č.054/4726553.

Notárska komora SR želá všetkým pokojné prežitie vianočných sviatkov a šťastný a úspešný nový rok.

Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v komore a o vymenovaných notároch (rok 2012)

>> AKTUÁLNE Z NK SR

31

>> dáVAmE dO POZOrnOSti

Základy práva duševného vlastníctva Jarmila lazíková – vyd. iura edition

Rok vydania: 2012Počet strán: 302Väzba: mäkká

Publikácia poskytuje pohľad na jednotlivé nehmotné statky, ktorým právo duševného vlastníctva poskytuje právnu ochranu. Hlavným cieľom je obozná-miť čitateľa so základnými právnymi inštitútmi duševného vlastníctva, po-núknuť mu systém, ako sa zorientovať v spleti rozličných právnych predpisov na národnej, úniovej aj medzinárodnej úrovni.

Výber judikatúry k občianskemu zákonníku 4 – Dedenievyd. iura edition

Rok vydania: 2012Počet strán: 111Väzba: mäkká

Kniha prináša výber rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z oblasti občianskeho práva hmotného, týkajúcich sa dedenia, ktoré je zakotvené v ustanoveniach § 460 – § 485 Občianskeho zákonníka. Judikáty sú priradené k jednotlivým ustanoveniam zákona a na okraji strany, vedľa znenia judikátu či právnej vety sú uvedené kľúčové slová a pojmy, ktoré zjednodušujú orientáciu v publikácii.

Výber judikatúry k Občianskemu zákonníku 5 – Záväzkové právovyd. iura edition

Rok vydania: 2012Počet strán: 710Väzba: mäkká

Kniha prináša výber rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z oblasti občianskeho práva hmotného, týkajúcich sa záväzkového práva, ktoré je zakotvené v usta-noveniach § 511 – § 880 OZ. Judikáty sú priradené k jednotlivým ustanove-niam zákona a na okraji strany, vedľa znenia judikátu či právnej vety, sú uve-dené kľúčové slová a pojmy, ktoré zjednodušujú orientáciu v publikácii.

Ustanovenie, postavenie a zodpovednosť člena predstavenstva akciovej spoločnostiPeter Strapáč – vyd. Eurounion

Rok vydania: 2012Počet strán: 248Väzba: mäkká

Publikácia sa snaží poukázať na dôležitosť predstavenstva ako samostatného, nezávislého rozhodovacieho orgánu v organizačnej štruktúre akciovej spo-ločnosti. Rozoberá platnú právnu úpravu, venuje sa charakteristike predstaven-stva a jeho vzťahu k ostatným orgánom a. s. Pomocou komparácie s právnymi úpravami krajín SR, ČR, Poľska a anglo-americkou právnou kultúrou navrhuje riešenia problémov, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s danou problematikou.

Autorský zákon. Komentář, 4. vydání Helena chaloupková, Petr Holý – vyd. c. H. Beck

Rok vydania: 2012Počet strán: 489Väzba: pevná

Už 4. vydanie komentára k autorskému zákonu je prakticky zameraným výkla-dom autorského práva a súvisiacich práv. Rieši problematiku licenčných zmlúv a práv autorov, výkonných umelcov, práv výrobcov záznamov, vysielateľov či vy-davateľov. Pozornosť venuje aj audiovizuálnym dielam a počítačovým programom.

Zástavní právo – § 152 – § 172 Občanského zákoníkulukáš Vymazal – vyd. linde

Rok vydania: 2012Počet strán: 272Väzba: mäkká

Podrobný komentár k jednotlivým ustanoveniam právnej úpravy zástavného práva v Občianskom zákonníku vrátane vybranej judikatúry publikovanej v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Komentár využijú vo svojej praxi najmä advokáti, sudcovia, rozhodcovia, právnici v súkromnej sfére, v štátnej správe a samospráve a študenti vysokých škôl s právnickým zameraním.

Výber judikatúry k Obchodnému zákonníku vyd. iura edition

Rok vydania: 2012Počet strán: 432Väzba: mäkká

Publikácia obsahuje výber judikátov Najvyššieho súdu SR vo veciach uprave-ných zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších pred-pisov. Netradičná forma spracovania spočíva v tom, že judikáty sú priradené k jednotlivým paragrafom zákona, pričom vedľa znenia judikátu – na okraji strany – je uvedený stručný opis veci, na ktorú sa daný judikát vzťahuje.

Občiansky súdny poriadok – platný od 1. apríla 2012vyd. nová práca

Rok vydania: 2012Počet strán: 704Väzba: mäkká

Základným prameňom civilného procesného práva ako relatívne samostat-ného právneho odvetvia slovenského právneho poriadku je Občiansky súdny poriadok (OSP). Do rúk sa vám dostane úplné znenie zákona po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 388/2011 Z. z. s rozsiahlym komen-tárom a doplnenou judikatúrou, zachytávajúci právny stav k 1. aprílu 2012.

Právo Európskej únieViliam karas, Andrej králik – vyd. c. H. Beck

Rok vydania: 2012Počet strán: 560Väzba: pevná

Publikácia ucelene zachytáva problematiku práva Európskej únie. Z obsaho-vého hľadiska reaguje na dynamický vývoj v právnom poriadku EÚ, a to najmä vo vzťahu k zásadnej reforme, ktorú priniesla Lisabonská zmluva. Čitateľovi táto učebnica poskytne oporné body na lepšie pochopenie fungovania EÚ, jej právneho rámca, ako aj spôsobov uplatňovania úniového práva na Slovensku.

Zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Komentár kalesná, Blažo – vyd. c. H. Beck

Rok vydania: 2012Počet strán: 424Väzba: pevná

Predkladaný komentár k platnému zákonu o ochrane hospodárskej súťaže (zákon č. 136/2001 Z. z. v platnom znení) je prvou publikáciou tohto druhu na Slovensku. Napriek tomu, že od znovuzavedenia súťažného práva do sloven-ského právneho poriadku uplynulo už viac ako 20 rokov, súťažné právo sa stále nedočkalo zodpovedajúceho spracovania v odbornej literatúre. Práve predkladaný komentár sa usiluje aspoň o čiastočné zaplnenie tejto medzery.

Zákonník práce s judikatúrou vyd. iura edition

Rok vydania: 2012Počet strán: 404Väzba: mäkká

Publikácia je spracovaná netradičnou formou, ktorú oceníte vo vašej každoden-nej práci. Netradičné spracovanie spočíva v tom, že na prvom mieste je uve-dené aktuálne, t. j. účinné znenie daného ustanovenia a postupne jeho znenie v časových pásmach päť rokov spätne po jednotlivých novelách tohto predpisu.

Európske právorastislav Funta, Štefan nebeský, Filip Juriš – vyd. tribun EU

Rok vydania: 2012Počet strán: 472Väzba: mäkká

Kniha poskytuje ucelený a komplexný prehľad o EÚ a európskom práve. Štu-dijný text slúži na osvojenie vedomostí v takých oblastiach, ako je európska integrácia, fungovanie európskych inštitúcií, právo v rámci vnútorného trhu únie, súťažné právo či zahraničná a bezpečnostná politika EÚ. V knihe je spracované aj relevantné ustanovenie ohľadne novej Zmluvy o rozpočtovej zodpovednosti v EÚ.

Vybral JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA

32 ArS nOtAriA 4/12

>> kOmErčná PrEZEntáciA

V minulom čísle sme sa v odbornom článku obsiahlejšie venovali problematike zodpovednosti notára za škodu. V nadväznosti na túto problematiku sa vás chceme spýtať, v akom rozsahu nás poistenie profesijnej zodpovednosti chráni a aké nároky si môžeme z poistenia uplatniť?Z poistenia vyplýva pre notára právo, aby za neho pois-ťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej v priamej súvislos-ti s výkonom notárskej profesie, ak za ňu na základe vše-obecne záväzných právnych predpisov notár zodpovedá, a to až do výšky dohodnutého limitu. Okrem priamej ško-dy spôsobenej pri výkone profesie ide napríklad aj o ná-hradu pokút a penále, ktorých zaplatenie bolo uložené klientovi v dôsledku porušenia povinnosti notára. Do výš-ky 5 000 € zároveň poisťovateľ uhradí náklady na obnovu dokumentov, ktoré prevzal od klienta na výkon profesie v prípade ich zničenia, poškodenia alebo straty. V po-isťovni Allianz majú notári navyše poistenú aj takzvanú prevádzkovú zodpovednosť za škody na živote a zdraví, ktoré nastanú pri činnosti (prevádzke) notárskeho úra-du. Toto poistenie sa vzťahuje aj na zamestnancov.

Viete nám uviesť príklady škôd, ktoré sa z poistenia profesijnej zodpovednosti už hradili, respektíve oblasti, v ktorých najčastejšie hrozí vznik škôd?Najčastejšie príčiny uplatnenia nárokov na náhradu ško-dy súvisia s pochybením notárov pri spisovaní a vydávaní listín o právnych úkonoch, napríklad zmluvy o pôžič-ke a exekučné tituly alebo konania vo veci notárskych úschov. Pomerne čerstvý je napríklad prípad uplatnenia nároku na náhradu škody pri spisovaní a vydávaní lis-tín o právnych úkonoch. Notár spísal zmluvu o pôžičke, v ktorej sa stanovili podmienky na splácanie úveru medzi dlžníkom a veriteľom. Zmluvné strany sa v zmluve do-hodli, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatnou celá dlžná suma, pričom v prípade nezapla-tenia celej dlžnej sumy do stanoveného termínu môže veriteľ pristúpiť k uspokojeniu pohľadávky aj v exekuč-nom konaní. V dôsledku administratívnej chyby v zmluve o pôžičke však súd exekúciu zamietol. Následne bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Veriteľ si takto mu-sel prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzného konania. Keďže už veriteľ nemohol svoju pohľadávku uspokojiť prostredníctvom exekučného konania, ale musel čakať na ukončenie konkurzného konania, uplatnil si náhradu škody.

Ako ďalší príklad by som uviedol konanie vo veci notár-skych úschov, kde veľké riziko vzniku nárokov voči no-tárom súvisí s neoprávneným vydaním alebo nevydaním peňazí alebo listín z notárskej úschovy. V tomto prípade ide často o neoprávnené nároky, no aj pri neoprávnených nárokoch vznikajú značné súdne trovy a náklady na práv-ne zastúpenie, ktoré sa priebežne vyplácajú z poistenia.

Je výška škôd, za ktoré zodpovedá notár pri výkone svojej profesie, obmedzená? V minulosti sme sa stretli s otázkou viacerých notárskych úradov, či je možné zvoliť aj vyšší limit, ktorý by pokrýval ich potreby. Prichádza takáto možnosť do úvahy? Čo sa týka výšky škôd, zodpovednosť notárov je neobme-dzená, a preto môžu byť dôsledky vzniknutého nároku voči nim finančne zničujúce. Preto je dôležité zvoliť limit, na ktorý notársky úrad uzatvára poistenie profesijnej zodpovednosti tak, aby obsiahol možné hroziace škody. Z tohto dôvodu sme na nasledujúce poistné obdobie za-bezpečili možnosť dohodnúť poistenie až na takmer troj-násobnú výšku v hodnote 2 000 000 €.

Mnohých notárov možno trápia aj iné otázky týkajúce sa poistenia a profesijnej zodpovednosti, prípadne si nie sú istí, či by sa ich problém dal riešiť prostredníctvom poistenia. Môžete nám povedať, kde by sa mohli informovať? Aj touto formou by som chcel požiadať pani notárky a pá-nov notárov, aby sa na mňa v prípade akýchkoľvek otázok neváhali obrátiť. Do pozornosti si dovoľujem dať, že ma môžu kontaktovať nielen v oblasti profesijnej zodpoved-nosti, ale aj v iných druhoch poistenia, respektíve v prí-pade akejkoľvek poistnej udalosti z poistenia všeobecne. Bude mi cťou poskytnúť služby a servis, na ktorých si naša spoločnosť zakladá.

Mgr. Miroslav Urbáneksprávca majetkového poistenia pre kľúčových klientov

Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava

mobil: 0948/660 068, tel.: 02/555 628 12

Poistenie profesijnej zodpovednostiV tomto čísle časopisu ARS NOTARIA vám prinášame rozhovor na tému poistenie profesijnej zodpovednosti. O jeho význame a úprave nám porozprával Mgr. Miroslav Urbánek, správca majetkového poistenia kľúčových klientov zo spoločnosti MPS, s. r. o.

Pokyny pre autorov

1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných

článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany.

3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby

bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.

Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10.

6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text.

7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.

8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.

9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť

údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).

11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu.

12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis.

13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.

14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.

15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.