Pamiatky UNESCO - Slovensko

  • View
    220

  • Download
    0

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Slovenská agentúra pre cestovný ruch

Text of Pamiatky UNESCO - Slovensko

  • Pamiatky UNESCO

    w w w. s l o v a k i a . t r a v e l

    UNESCO SK.indd 1 30.5.2013 17:20:59

  • w w w. s l o v a k i a . t r a v e l

    2

    Spot Slovenska

    Kultrne a prrodn pamiatky na Zoznamoch svetovho dedistva UNESCO

    VLKOLNEC pamiatkov rezervcia udovej architektry

    LETINY evanjelick artikulrny kostol

    TVRDON rmskokatolcky Kostol Vetkch svtch

    HRONSEK evanjelick artikulrny kostol

    BANSK TIAVNICA mesto a technick pamiatky okolia

    KEMAROK evanjelick artikulrny Kostol sv. Trojice

    LEVOA historick jadro mesta

    SPISK HRADSpisk hrad a pamiatky okolia: Spisk Podhradie centrum obce, Spisk Kapitula s Katedrlou sv. Martina, ehra Kostol sv. Ducha

    HERVARTOV rmskokatolcky Kostol sv. Frantika z Assisi

    BARDEJOV historick jadro mesta

    BODRUAL grckokatolcky Kostol sv. Mikula

    LADOMIROV grckokatolcky Kostol sv. Michala Archanjela

    RUSK BYSTR grckokatolcky Kostol Prenesenia ostatkov sv. Mikula

    VIHORLATSK VRCHY Karpatsk bukov pralesy (Vihorlatsk prales)

    BUKOVSK VRCHY Karpatsk bukov pralesy (Stuica, Rook a Haveov)

    DOBINSK ADOV JASKYA adov jaskya

    OCHTINSK ARAGONITOV JASKYA aragonitov jaskya

    GOMBASECK JASKYA krasov jaskya

    JASKYA DOMICA krasov jaskya

    KRSNOHORSK JASKYA krasov jaskya

    JASOVSK JASKYA krasov jaskya

    kultrne pamiatky UNESCO

    prrodn pamiatky UNESCO

    krajsk mesto

    medzinrodn letisko

    hlavn cesta

    dianica

    UNESCO SK.indd 2 30.5.2013 17:21:05

  • 3Slovensko, krajina svetovho dedistva

    Podmanivo oarujce umenie stvrnen samotnou prrodou snbiace sa s fasci-nujcimi architektonickmi skvostami dokumentuj pestr histriu a pvab tak malebnej krajiny, akou je Sloven-sko. Neobyajn bohatstvo prrodnch i kultr nych pamiatok sa ukrva takmer v ka dom regine.

    Tajomn zkutia nedotknutch pralesov, ojedinel podzemn krovstv, legenda-mi opraden diela rozprvajce vznee-n prbehy minulosti, starobyl mest s pozoruhodnmi pamtihodnosami, impozantn artefakty udovho umenia to vetko pod znakou zastreujcou prve uniktnos toho, o Slovensko po-nka.

    Osem vnimonch slovenskch po-kladov u m svoje pevn a nenahra-diten miesto medzi elitou pamiatok zapsanch na Zoznamoch svetovho dedistva UNESCO. i u sa vyberiete po stopch dvnej minulosti do niekto-rho z prekrsnych historickch miest ako Bardejov, Levoa, alebo Bansk tiavnica, preskmate uniktne ume-leck vediela jask Slovenskho krasu, nechte sa una okzujcou hud-bou tradinho drevenho hudobnho nstroja fujara, navtvite tuln de-dinku Vlkolnec, vydte sa po stopch jedinench drevench kostolkov Kar-patskho oblka, pozriete sa na okolit svet z romantickch run Spiskho hradu, alebo sa poprechdzate panen-

    skou prrodou bukovch pralesov, ka-d z tchto jedinenost vm poskytne nezabudnuten a fascinujce zitky.

    V rukch drte sprievodcu po tchto ne-obyajnch pamiatkach, ktorch nvte-va sa pre vs stane neopakovatenou.

    Objavte krajinu, ktorej pvab oar kadho, spoznvajte jej jedinenosti, navtvte nrodn portl miesto, kde sa o Slovensku dozviete vetko, o ste doteraz netuili a o ste si vdy elali vedie:

    www.slovakia.travel

    UNESCO SK.indd 3 30.5.2013 17:21:06

  • w w w. s l o v a k i a . t r a v e l

    4

    Bansk tiavnicaStrieborn mesto

    Bansk tiavnica, mesto situovan priamo v centre vulknu medzi tiav-nickmi horami, predstavuje magick a mystick miesto, kde lovek a prroda poas svojho spolunavania splynuli v jedno. tiavnica m v sebe nebadan mgiu a svojou tulnou, priam rodin-nou atmosfrou priahuje nvtevn-kov prestench hlukom vekch miest. Prve kvli uniktnemu aru tejto ma-lebnej krajiny bolo mesto a technick pamiatky okolia v roku 1993 zarade-n do Zoznamu svetovho dedistva UNESCO.

    tiavnica, v minulosti nazvan tie

    Strieborn mesto, bola eldordom, do ktorho sa za zlatom a striebrom zbie-hali dobrodruhovia Eurpy, Turci aj lpen rytieri. Niekoko storo bola pokladnicou Raksko-Uhorska a jed-nm z najznmejch miest Eurpy. Z bohatstva podzemia sa stavali veko-lep palce vo Viedni a Budapeti, platil honosn ivot cisrskeho dvora, rstla veda, kolstvo a kultra, fi nancovali sa vojny. Kedysi, ako tretie najvie mesto Uhorska, bola tiavnica aj miestom najvyej vzdelanosti. Tu bol prvkrt na svete pouit na odpaovanie hor-

    niny pun prach, a prve tu Mria Terzia zriadila prv technick vysok kolu na svete. Vaka tomu tu mohol vznikn aj jedinen systm esde-siatich navzjom prepojench, umi vybudovanch jazier zvanch tajchy, kde sila vody slila pri jej vyerpva-n zo zaplavench ban, aj na pohon zariaden na spracovanie rudy. Bohat tiavnick meania pozvali do mesta poprednch architektov, ktor im bu-dovali palce zaryt do strmch kopcov. tiavnick vrchy s derav ako emen-tl. V centre skrva skoro kad dom svoj vchod do podzemia. Je to tajupln miesto s nesmiernou silou.

    UNESCO SK.indd 4 30.5.2013 17:21:19

  • 5Informan centrum mesta Bansk tiavnica

    Nmestie sv. Trojice 6 969 01 Bansk tiavnicaTel.: +421 45 694 96 53

    +421 45 692 05 35ic@banskastiavnica.skwww.banskastiavnica.skwww.banskastiavnica.org

    N 482734.79 E 185334.04

    Tipy na vletyKatie vo Sv. Antone niekdajie sdlo bulharskho cra so zbierkou nbytku z celho sveta a poovnckou expozciou.Kpele Sklen Teplice s terml-nou vodou v prrodnej jaskyni.Kremnica starobyl bansk mesto s najstarou nepretrite fungujcou mincovou na svete.D sa tu sfra do bane priamo v mes-

    te, alebo v banskom skanzene ksok za nm. Nvtevnci mu hada mine-rly, pova historky o bankovan v starch asoch. Medzi dominanty mesta bezpochyby patr aj tiavnick Kalvria, jedna z najkrajch baroko-vch kalvri v Eurpe, ktor stoj na kopci Scharfenberg, Ostr vrch, pria-mo v epicentre sopky.

    Kultrna ponuka Banskej tiavnice je tie na mimoriadne vysokej rov-ni, s jedinenmi malmi fi lmovmi a hudobnmi festivalmi, koncertmi a zaujmavmi podujatiami pre deti.

    Okzujca okolit krajina, popre-tkvan znaenmi turistickmi chodnkmi a cyklotrasami s ndher-nmi vhadmi, je rovnako oarujca ako samotn mesto. Tajchy dnes sl-ia na kpanie a lnkovanie, v zime na koruovanie. Z jarkov, ktor ke-dysi z kopcov zberali a do tajchov pri-vdzali daov vodu, s chodnky a horsk cyklotrasy. Oplat sa popre-chdza po malebnom blzkom okol ukrvajcom mnostvo romantic-kch zkut. Na kadom kroku mo-no njs stopy dvnej banskej minu-losti, dnes u harmonicky vrasten do krajiny.

    UNESCO SK.indd 5 30.5.2013 17:21:20

  • w w w. s l o v a k i a . t r a v e l

    6

    VlkolnecPulzujci ivot tradci

    Vlkolnec je pvabn dedinka leiaca uprostred ndhernej prrody Liptova, v ktorej si nvtevnci mu plnmi d-kami vychutnva jedinen atmosfru pln pozoruhodnch tradci a neopako-vatenej histrie. Predstavuje najzacho-valejiu pamiatkov rezervciu udovej architektry na Slovensku. Vaka uni-ktnym pvodnm drevenm stavbm bol v roku 1993 zapsan do Zoznamu svetovho dedistva UNESCO.

    Rzovit podhorsk obec, chrnen skalnmi bralami vrchu Sidorovo, sa nachdza na pt hrebeov nrodn-ho parku Vek Fatra, pribline tri kilo-

    metre od mesta Ruomberok. Legendy hovoria, e nzov Vlkolnca je odvode-n od vskytu vlkov v tejto oblasti. In zdroje zase spomnaj, e dedinka bola pomenovan poda vlch jm, ktor sa tu vyskytovali. Tie predstavovali vyhbe-n maskovan jamu s kolom na jej dne, v minulosti vyuvan predovetkm na chytanie divej zvery, alebo sliacu aj ako sas obrany pred nepovola-nmi nvtevnkmi. Obyvatelia tejto mimoriadne malebnej obce sa ivili naj-m ponohospodrstvom, salanctvom a drevorubastvom. Svoje zrunosti so spracovanm dreva vyuvali aj pri stav-be svojich obydl, ktor sa v pvodnom

    stave zachovali a do sasnosti. Mal vrchrska dedinka akoby vzdorovala asu a vetkm zmenm, oho dkazom je ojedinel sbor vye 40-tich idylic-kch drevench stavieb okzujcich zrubovch domekov na kamennch podmurovkch s hlinou omazanmi stenami a indovmi strechami.

    K pozoruhodnm dominantm Vlkoln-ca patr dreven dvojpodlan zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom pod-stavci, cenn zrubov studa z roku 1860 a barokovo klasicistick rmskoka-tolcky Kostol Navtvenia Panny M-rie. arovn atmosfru dotvra mal

    UNESCO SK.indd 6 30.5.2013 17:21:29

  • 7Informan centrum Ruomberok

    A. Bernolka 1034 01 RuomberokTel.: +421 44 432 10 96info@ruzomberok.euwww.ruzomberok.euwww.vlkolinec.sk

    N 490215.97 E 191634.97

    Tipy na vletyArcheologick skanzen Havrnok s ukkami keltskho osdlenia na bre-hoch Liptovskej Mary najvej vod-nej ndre na Slovensku s mnostvom rznych vodnch portov. Malin Brdo stredisko cestovnho ruchu s mnostvom atraktivt poas celho roka (lyovanie, Bike Park, la-nov drhy, apod.).Termlne kpalisko v Beeovej a akvapark v Liptovskom Mikuli zbava i relax v teplej vode poas celho roka.

    potik teci v drevench aboch uprostred dedinky. Nachdza sa tu aj typick roncky zrubov dom, ktor je sasou expozcie Liptovskho mzea, a nvtevnci sa v om mu dozvedie o pvodnom spsobe ivota a bvania ronckej rodiny na zem Dolnho Lip-tova.

    V sasnosti ije v tejto vnimonej obci pribline dvadsa obyvateov, kto-r ctia a oivuj tradcie svojich pred-kov. Poas roka sa tu kon niekoko za-

    ujmavch kultrnych a spoloenskch podujat pribliujcich nvtevnkom tradin spsob ivota, udov tvorbu, folklr a zvyky tunajch ud.

    tuln dedinka Vlkolnec nie je napriek svojmu vzhadu mzeom, ale vaka urputnmu vzdoru sasnej modernej doby, iv a svojrzna obec s oaruj-cou atmosfrou, ponkajca vetkm svojim nvtevnkom nevedn zitok s prchuou autentickej histrie a jedi-nench tradci.

    UNESCO SK.indd 7 30.5.2013 17:21:31

  • w w w. s l o v a k i a . t r a v e l

    8

    Levoa, Spisk hrad a pamiatky okoliaKlenoty Spia

    V prekrsnom prostred reginu Spi, jednej z turistami najnavtevovanejch oblast vchodnho Slovenska, sa rozpre-stiera zemie svetovho vznamu. Nd-hern vhad na okolie ponka dominan-ta tohto malebnho reginu Spisk

    hrad, tiaci sa na najvej vpencovej skale. Milovnci histrie a peej turisti-ky si vychdzku na mu spoji s nv-tev