Regionalne disparity_-_Drábek

PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA

FAKULTA EKONÓMIE A PODNIKANIA

FEP-13460-28242

REGIONÁLNE DISPARITY

A ICH DOPAD NA PODMIENKY PODNIKANIA

2015

Richard Drábek

PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA

NÁZOV FAKULTY

REGIONÁLNE DISPARITY

A ICH DOPAD NA PODMIENKY PODNIKANIa

Bakalárska práca

Študijný program: Ekonomika a manaţment podnikania

Študijný odbor: 3.3.16 Ekonomika a manaţment podniku

Školiace pracovisko: Ústav ekonomiky

Školiteľ: Bc. Ing. Ondrej Beňuš, PhD.

Bratislava 2015

Richard Drábek

Poďakovanie

Touto cestou by som rád vyslovil vďaku môjmu školiteľovi, a vedúcemu práce,

Bc. Ing. Ondrejovi Beňušovi, PhD. za trpezlivosť, odborné rady a pomoc, ktorú mi pri

vypracovávaní práce poskytol.

Richard Drábek

ABSTRAKT

DRÁBEK, Richard.: Regionálne disparity a ich dopad na podmienky

podnikania. Bakalárska práca. Paneurópska vysoká škola. Fakulta ekonómie

a podnikania. Školiteľ: Bc. Ing. Ondrej Beňuš, PhD. Bratislava. 2015. s.

Táto bakalárska práca skúma disparity medzi regiónmi na území Slovenska, ich

vývoj a dopad na podnikateľské prostredie. Cieľom práce bolo zanalyzovať vývoj

disparít v jednotlivých regiónoch pomocou vhodne zvolených dostupných

makroekonomických indikátorov. Jednotlivé kapitoly nás postupne oboznamujú

s teoretickými poznatkami o problematike a definíciami pouţívaných výrazov, cieľmi

práce a metodikou jej vypracovávania, nadobudnutými dátami za pomoci jednotlivých

ukazovateľov, a na záver diskusiou zahrňujúcou výsledky práce a vlastné odporúčania

na riešenie problematiky.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Región, regionálna disparita, regionálny rozvoj, regionálna

politika

ABSTRACT

DRÁBEK, Richard.: Regional disparities and their impact on the business

conditions. Bachelor thesis. Paneuropean University. Faculty of economy and

management. Instructor: Bc. Ing. Ondrej Beňuš, PhD. Bratislava 2015.

This bachelor thesis researches the disparities between regions of Slovakia, their

progress and impact on the business conditions. The goal of the thesis was to analyze

the disparities’ progress in single regions using well-chosen available macroeconomic

indicators. Various chapters will acquaint us step by step with theoretical knowledge

and definitions used in the area, with the aims of our thesis and its elaboration methods,

with obtained data by analyzing the indicators, and finally with the discussion

concluding the results and findings and my own recommendations how to deal with the

problem.

KEY WORDS: Region, regional disparity, regional development, regional policy

Obsah

Obsah ............................................................................................................................... 4

Zoznam ilustrácií (nepovinné) ....................................................................................... 6

Úvod ................................................................................................................................. 8

1 Teoretické poznatky v oblasti ................................................................................ 10

1.1 Región .................................................................................................................. 10

1.1.1 Klasifikácia regiónov ................................................................................... 10

1.1.2 NUTS klasifikácia SR .................................................................................. 12

1.2 Regionálny rozvoj ............................................................................................... 12

1.2.1 Teórie regionálneho rozvoja ........................................................................ 12

1.2.2 Neoklasická/endogénna teória regionálneho rozvoja .................................. 12

1.2.3 Keynesovská/exogénna „jadro – periféria“ teória regionálneho rozvoja .... 13

1.2.4 Neomarxistická teória regionálneho rozvoja ............................................... 13

1.2.5 Nová ekonomická geografia ........................................................................ 13

1.2.6 Inštitucionálne smery ................................................................................... 14

1.3 Regionálna politika .............................................................................................. 14

1.4 Regionálna politika Európskej únie ..................................................................... 15

1.5 Regionálne disparity ............................................................................................ 18

1.5.1 Klasifikácia disparít ..................................................................................... 18

1.5.2 Vznik disparít ............................................................................................... 19

2 Ciele práce ................................................................................................................ 21

3 Metodika a metódy skúmania ................................................................................ 22

4 Výsledky práce ........................................................................................................ 23

4.1 Hodnoty ukazovateľov ........................................................................................ 23

4.1.1 Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa ......................................... 23

4.1.2 Miera evidovanej nezamestnanosti .............................................................. 26

4.1.3 Mzdy zamestnancov podľa SK NACE ........................................................ 29

4.1.4 Podniky podľa ekonomických činností podľa SK NACE ........................... 32

4.1.5 Dokončené byty ........................................................................................... 34

4.1.6 Mnoţstvo komunálneho odpadu .................................................................. 37

4.1.7 Porovnanie najpriaznivejších hodnôt ukazovateľov .................................... 40

5 Diskusia .................................................................................................................... 42

Záver .............................................................................................................................. 46

Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 47

6

Zoznam ilustrácií

Graf 1. Regionálny HDP na obyvateľa - BA kraj ........................................................... 23

Graf 2. Regionálny HDP na obyvateľa - TT kraj ........................................................... 24

Graf 3. Regionálny HDP na obyvateľa - TN kraj ........................................................... 24

Graf 4. Regionálny HDP na obyvateľa - NR kraj ........................................................... 24

Graf 5. Regionálny HDP na obyvateľa - ZA kraj ........................................................... 25

Graf 6. Regionálny HDP na obyvateľa - BB kraj ........................................................... 25

Graf 7. Regionálny HDP na obyvateľa - PO kraj ........................................................... 25

Graf 8. Regionálny HDP na obyvateľa - KE kraj ........................................................... 26

Graf 9. Miera evidovanej nezamestnanosti - BA kraj .................................................... 26

Graf 10. Miera evidovanej nezamestnanosti - TT kraj ................................................... 27

Graf 11. Miera evidovanej nezamestnanosti - TN kraj ................................................... 27

Graf 12. Miera evidovanej nezamestnanosti - NR kraj .................................................. 27

Graf 13. Miera evidovanej nezamestnanosti - ZA kraj ................................................... 28

Graf 14. Miera evidovanej nezamestnanosti - BB kraj ................................................... 28

Graf 15. Miera evidovanej nezamestnanosti - PO kraj ................................................... 28

Graf 16. Miera evidovanej nezamestnanosti - KE kraj ................................................... 29

Graf 17. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BA kraj ...................................... 29

Graf 18. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TT kraj ....................................... 29

Graf 19. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TN kraj ....................................... 30

Graf 20. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - NR kraj ...................................... 30

Graf 21. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - ZA kraj ....................................... 30

Graf 22. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BB kraj ....................................... 31

Graf 23. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - PO kraj ....................................... 31

Graf 24. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - KE kraj ....................................... 31

Graf 25. Podniky podľa ekonomických činností - BA kraj ............................................ 32

Graf 26. Podniky podľa ekonomických činností - TT kraj ............................................. 32

Graf 27. Podniky podľa ekonomických činností - TN kraj ............................................ 32

Graf 28. Podniky podľa ekonomických činností - NR kraj ............................................ 33

Graf 29. Podniky podľa ekonomických činností - ZA kraj ............................................ 33

Graf 30. Podniky podľa ekonomických činností - BB kraj ............................................ 33

Graf 31. Podniky podľa ekonomických činností - PO kraj............................................. 34

Graf 32. Podniky podľa ekonomických činností - KE kraj ............................................ 34

Graf 33. Dokončené byty - BA kraj ................................................................................ 34

7

Graf 34. Dokončené byty - TT kraj ................................................................................ 35

Graf 35. Dokončené byty - TN kraj ................................................................................ 35

Graf 36. Dokončené byty - NR kraj ................................................................................ 35

Graf 37. Dokončené byty - ZA kraj ................................................................................ 36

Graf 38. Dokončené byty - BB kraj ................................................................................ 36

Graf 39. Dokončené byty - PO kraj ................................................................................ 36

Graf 40. Dokončené byty - KE kraj ................................................................................ 37

Graf 41. Mnoţstvo komunálneho odpadu - BA kraj ...................................................... 37

Graf 42. Mnoţstvo komunálneho odpadu - TT kraj ....................................................... 37

Graf 43. Mnoţstvo komunálneho odpadu - TN kraj ....................................................... 38

Graf 44. Mnoţstvo komunálneho odpadu - NR kraj ...................................................... 38

Graf 45. Mnoţstvo komunálneho odpadu - ZA kraj ....................................................... 38

Graf 46. Mnoţstvo komunálneho odpadu - BB kraj ....................................................... 39

Graf 47. Mnoţstvo komunálneho odpadu - PO kraj ....................................................... 39

Graf 48. Mnoţstvo komunálneho odpadu - KE kraj ....................................................... 39

Graf 49. Najvyššie hodnoty HDP v krajoch za sledované obdobie ................................ 40

Graf 50. Najniţšie hodnoty miery evidovanej nezamestnanosti v krajoch za

sledované obdobie ........................................................................................... 40

Graf 51. Najvyššie hodnoty priemernej nominálnej mzdy v krajoch za sledované

obdobie ............................................................................................................ 40

Graf 52. Najvyššie hodnoty mnoţstva podnikov v krajoch za sledované obdobie ........ 41

Graf 53. Najvyššie hodnoty dokončených bytov v krajoch za sledované obdobie ........ 41

Graf 54. Najniţšie hodnoty mnoţstva komunálneho odpadu v krajoch za

sledované obdobie ........................................................................................... 41

8

Úvod

Regionálne disparity môţeme riešiť na území štátov, krajov i menších celkov.

Ich riešením sa zaoberajú krajiny po celom svete. V práci sa však sústredíme len na

Slovenskú republiku. Pre Európsku úniu znamenajú disparity aktívnu politiku

hospodárskej a sociálnej súdrţnosti, na ktorej sa najväčším podielom zúčastňujú tie

bohatšie štáty únie. V Slovenskej republike sa štát snaţí riešiť disparity za pomoci

vhodnej regionálnej politiky. V minulom reţime boli disparity výrazne potláčané, no

s prechodom na trhovú ekonomiku sa prejavili vysokou mierou nezamestnanosti,

nevhodnou skladbou podnikov i niţšou kvalitou ovzdušia. Niektoré problémy

pretrvávajú doteraz. Štát aj orgány vyšších územných samosprávnych celkov rozoberajú

tieto nerovnosti a ich riešenia v niektorých strategických plánoch a dokumentoch.

V tejto bakalárskej práci sa sústredíme na jednotlivé regióny na Slovensku a ich

disparity. V prvej časti načneme problematiku definíciou regiónu a objasnením

základných pojmov vyskytujúcich sa v danej oblasti. Následne si začleníme jednotlivé

regióny do rôznych kategórii, ktoré zároveň charakterizujeme. Prvá časť obsahuje aj

aktuálne územno-správne členenie Slovenskej republiky, zamerané najmä na NUTS

(Nomenklatúra územných štatistických jednotiek) klasifikáciu, potrebnej pre

aplikovanie nástrojov regionálnej politiky Európskej únie. V neposlednom rade

sústredíme pozornosť na teórie rozvoja regiónov, nakoľko sú východiskom pre hľadanie

moţností ďalšieho rozvoja regiónov a zniţovanie rozdielov medzi nimi. Venujeme sa aj

regionálnej politike Európskej únie, ktorej prvoradými cieľmi sú rozvoj regiónov

a zniţovanie rozdielov medzi krajinami Európskej únie. Keďţe je Slovenská republika

súčasťou Európskej únie, uvedieme si moţnosti regionálneho rozvoja vo vzťahu k EÚ,

analyzujeme vplyv zahraničných investícii na regionálny rozvoj, ako aj hlavné ciele

politiky súdrţnosti Európskej únie. Vo vzťahu k nej predstavíme v závere práce návrh

rozpočtu Európskej únie pre programové obdobie 2014 – 2020, ktorý je tieţ známy ako

Rozpočet stratégie Európa 2020. Záver prvej časti nám priblíţi samotné regionálne

disparity.

V obsahu druhej časti práce rozoberieme aktuálne rozdiely medzi regiónmi

Slovenskej republiky, so snahou nájsť príčiny, resp. dôvody ich vzniku. V tejto časti

práce sústredíme pozornosť na jednotlivé kraje Slovenskej republiky, zachytávame ich

charakteristické znaky, z ktorých následne dedukujeme príčiny rozdielnosti jednotlivých

9

krajov. Pre jasnejšie a praktickejšie vyjadrenie, a znázornenie regionálnych disparít,

pouţívame viaceré ukazovatele, ako napríklad mieru nezamestnanosti, podiel počtu

pracujúcich v SR pripadajúcich na jednotlivé kraje a priemernú mzdu v jednotlivých

krajoch.

Posledným bodom práce je vyhodnotenie nadobudnutých údajov a formulovanie

vlastných názorov na problematiku. Pokúsime sa nájsť spôsob, ako minimalizovať

dopad regionálnych disparít na rozvoj podnikania v jednotlivých regiónoch, resp. ako

zníţiť regionálne disparity práve pomocou nových pracovných príleţitostí a integrácie

regiónov namiesto sústredenia všetkých aktivít len do najväčších miest.

10

1 Teoretické poznatky v oblasti

Vnímanie regionálneho rozvoja a regionálnej politiky sa neprestajne vyvíja.

Viaceré vyspelé krajiny reformujú jej tradičné vnímanie a sústreďujú sa detailnejšie na

definované ciele. Cieľom regionálnej politiky sa stalo zmierňovanie rozdielov medzi

regiónmi. Ideu harmonického rozvoja regiónov nahradila nová, tzv. rovnosť príleţitostí.

V Európskej únii sa začali vytvárať spoločné finančné zdroje na financovanie

regionálnej politiky. Projekty, ktoré dostanú takúto výpomoc, majú za úlohu riešiť

lokálne problémy a mať charakter rastu. Ďalšou ideou je, ţe rozvíjajúce sa regióny by

mali podporovať slabšie regióny poskytovaním významných hospodárskych

a ekonomických príleţitostí pre subjekty v nich. To by malo viesť k prirodzenej

premene slabších regiónov.

Predtým neţ začneme rozoberať samotné regionálne disparity, regionálny rozvoj

a jeho vývoj, zadefinujeme si v tejto časti niektoré základné pojmy vyuţívané v oblasti.

1.1 Región

Pojem región nemá jasne stanovenú definíciu. Stretávame sa s viacerými, pretoţe

odborníci z jednotlivých oblastí vnímajú tento pojem rozdielne. No ani v daných

oblastiach ho nedefinujú jednoznačne. Ako dôvod sa dá určiť, ţe pojem región vlastne

nemá jednoznačný význam. Ako uvádza Krejčí (2010), definícia regiónu závisí na tom,

za akým účelom sa definuje.

Základom akejkoľvek definície regiónu je však jeho geografické vymedzenie. To

predstavuje ohraničenú oblasť, pričom jej ohraničenie vyplýva od určených kritérií

vzhľadom na účel vymedzenia regiónu.(Výrostová, 2010).

1.1.1 Klasifikácia regiónov

Ako hlavný typ regiónu sa uvádza geografický región, ktorý prestavuje prirodzene

vymedzenú oblasť s určitými charakteristickými vlastnosťami, ktoré predurčujú jeho

vyuţitie. Od geografického regiónu sa potom odvodzujú ďalšie typy regiónov:

urbanistický región – vytvorený štruktúrou sídel

11

sociálny región – tvoria ho ľudia ktorí na danom území ţijú a majú k nemu

istý citový vzťah

ekonomický región – vymedzuje ho prepojenie sociálnych, ekonomických

a urbanistických väzieb na určitom území (Samson et al., 2001)

Avšak ďalej môţeme deliť regióny do rôznych kategórii. Sú to napr.

Prirodzené regióny – vznikali na báze prirodzených a dlhodobo sa vyvíjajúcich

vzťahov závisiac od postupne vznikajúcej identifikácie obyvateľstva. Na tvorbu

regionálnej identity vplývajú rôzne faktory, napr. osídlenie regiónu, kultúra,

história, ţivotná úroveň, sociálno-demografický charakter obyvateľstva a iné.

Prirodzenými regiónmi na Slovensku sú napr. Orava. Kysuce, Liptov.

Administratívne regióny – vytvárajú sa na účely štátnej správy a územnej

samosprávy. Administratívne regióny musia absolútne pokryť kompletné územie

daného štátu, je dôleţitá časová stabilita týchto regiónov, reprezentujú ich

príslušné orgány.

Homogénne regióny – vznikajú spájaním územných celkov na základe

podobnosti podľa určitých indikátorov, napr. stupeň nezamestnanosti, úroveň

príjmu, vysoký podiel zamestnanosti v určitej hospodárskej oblasti. Tieto

podobnosti sú stabilnejšie neţ ekonomické a sociálne znaky, takţe nemajú

potrebu sa meniť v krátkej dobe. (Blaţek, 2011)

Funkčné regióny – územia spájané na základe silnej vzájomnej závislosti

Regióny podľa stupňa rozvoja

o Rozvinuté regióny – majú predpoklady pre rozvoj a ekonomické

fungovanie

o Problémové regióny

Zaostávajúce – podpriemerné hodnoty

Slabé – rozvinuté, ktoré však nestíhajú rýchlemu technickému

pokroku

Prekrvené – príliš veľká koncentrácia ekonomických aktivít

v regióne (Výrostová, 2010).

12

1.1.2 NUTS klasifikácia SR

NUTS 1 – Celé územie SR

NUTS 2 – Bratislavský kraj + západné, stredné a východné Slovensko

NUTS 3 – Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Ţilinský,

Banskobystrický, Prešovský, Košický kraj

LAU 1 – Okresy

LAU 2 - Obce

1.2 Regionálny rozvoj

Regionálny rozvoj je komplex procesov, ktoré prebiehajú vo vnútri regiónov a

ktoré sa týkajú pozitívnych ekonomických, sociálnych, environmentálnych a iných

premien regiónu. býva často zjednodušenia a zamieňaný za regionálny rast. Zatiaľ čo

regionálne rast chápeme ako zvýšenie celkového produktu v regióne v danom časovom

období, regionálny rozvoj je predstavovaný celým komplexom procesov, ktoré

prebiehajú vo vnútri regiónu. rastom sa regionálne rozdiely majú tendenciu skôr

zväčšovať.

1.2.1 Teórie regionálneho rozvoja

Regionálny rozvoj predstavuje čím ďalej, tým významnejší faktor nielen v rámci

rozvoja samotného územia, ale má podiel aj na realizovaní celoplošných ekonomických,

sociálnych a environmentálnych úloh krajiny. Hlavní účastníci regionálneho rozvoja

(orgány štátnej správy, samosprávy a iní) majú na výber z niekoľkých stratégií

regionálneho rozvoja. V odbornej literatúre sa zvyčajne uvádzajú nasledovné:

• stratégie exogénneho rozvoja,

• stratégie endogénneho rozvoja,

• inštitucionálne stratégie.

1.2.2 Neoklasická/endogénna teória regionálneho rozvoja

Základnou myšlienkou neoklasickej ekonómie je vyrovnanie rozdielov medzi

regiónmi a samovoľné dosahovanie rovnováţneho stavu. Podľa neoklasických

prístupov je teda najefektívnejším spôsobom alokácie zdrojov pôsobenia trhových síl.

13

Štátne zásahy do hospodárstva sú neţiaduce. Nevedú k optimálnemu riešeniu, veľakrát

len zhoršujú situáciu. Neoklasické modely sú zaujímavé z hľadiska dlhodobého vývoja

za predpokladu, ţe zohľadnia aj štrukturálne zmeny v ekonomike. Bez týchto zmien

nemoţno uspokojivo vysvetľovať príčiny zväčšovania alebo zmenšovania regionálnych

rozdielov. Modely vychádzajú z mnohých nepravdivých a zjednodušujúcich

predpokladov, ako je dokonalá informovanosť a dokonalá konkurencia. Zdôrazňujú

význam faktorov na strane ponuky (rast kapitálu, prírastok pracovných síl a

technologických zmien).

1.2.3 Keynesovská/exogénna „jadro – periféria“ teória regionálneho rozvoja

Teória skupiny jadro - periféria sa odlišuje od neoklasických modelov

v predpoklade dlhodobej nerovnomernosti ekonomického rozvoja. V dôsledku toho sú

vyţadované intervencie štátu. Úplná eliminácia nerovnomernosti vo vývoji však nie je

moţno ani ţiadúca, pretoţe práve existencia nerovnováhy je nevyhnutná pre ďalší

rozvoj. Typickým rysom týchto teórií je význam prikladaný dopyte po tovare

vyrábanom v regióne, na rozdiel od neoklasických modelov rastu. Všetky teórie tejto

skupiny povaţujú za základnú tendenciu regionálneho rozvoja divergenciu.

1.2.4 Neomarxistická teória regionálneho rozvoja

Marxisticke teórie regionálneho rozvoja majú divergenčný charakter. Problémy,

ktoré spôsobuje nerovnomerný regionálny rozvoj, sú spôsobované všeobecnými

princípmi fungovania kapitalizmu. Hospodársky vývoj rozvinutých krajín a zrútenie

komunistického systému koncom 80. rokov 20. storočia spôsobil, ţe sa tieto teórie

dostali na okraj záujmu. Jedná sa napríklad o teóriu nerovnej smeny, štrukturalistický

marxizmus, teóriu mezoekonomiky alebo teóriu územných delieb práce.

1.2.5 Nová ekonomická geografia

Ku koncu 20. storočia sa stáva modernou nová ekonomická geografia a nová

teória rastu, ktoré vychádzajú z predpokladov a myšlienok neoklasickej teórie

regionálneho rozvoja. V novej ekonomickej geografii tak vzniká niekoľko smerov. Ich

pohľad na základné tendencie regionálneho rozvoja však nie je jednotný. Jedná sa

napríklad o tieto smery:

Koncept path depence povaţuje za základnú tendenciu regionálneho rozvoja

divergenciu a za základnú príčinu medziregionálnych rozdielov náhodu,

prírodné podmienky, silný subjekt alebo historickú udalosť.

14

Nová teória obchodu sa prikláňa k názoru, ţe základnou tendenciou

regionálneho rozvoja je divergencia a príčinou regionálnych rozdielov je náhoda

a prirodzená výhoda.

Nová teória endogénneho rastu ako základnú tendenciu regionálneho rozvoja

povaţuje konvergenciu a príčiny medziregionálnych rozdielov pripisuje

rozdielom vo vybavení regiónov ľudskými zdrojmi a technológiami.

Nová teória rastu má neoklasický základ a tvrdí, ţe základnou tendenciou

regionálneho rozvoja je konvergencia. Príčinou medziregionálnych rozdielov sú

rôzne úrovne stavov rovnováhy regiónov v dôsledku ich odlišných

technologických a behaviorálnych parametrov.

1.2.6 Inštitucionálne smery

Teórie, ktoré sú zaloţené na inštitucionalizme, vznikajú v 80. rokoch 20. storočia.

Snaţia sa vysvetliť príčiny regionálnych disparít s dôrazom na úlohu inštitúcií a ich

historický vývoj. Medzi inštitucionálne smery patria teórie výrobných okrskov a teórie

učiacich sa regiónov. Obe teórie sú divergenčné. Príčiny nerovnomerného rozvoja vidia

v sociálnokultúrnych a inštitucionálnych rozdieloch, ktoré sú medzi regiónmi dané aj

historickým vývojom. Teória výrobných okrskov pripisuje ekonomický rozvoj regiónov

dynamickému rastu malých a veľkých firiem, ich vzájomnej spolupráci, priestorovej

blízkosti a aglomeračnému efektu. Teória učiacich sa regiónov povaţuje za hlavnú

konkurenčnú výhodu vedomosti, schopnosť učiť sa a vytvárať klímu, ktoré napomáha

inováciám.

1.3 Regionálna politika

Riešením regionálnych disparít sa zaoberá regionálna politika. Existuje rad

definícií regionálnej politiky, ţiadna z nich ale nebola akceptovaná za všeobecne

prijateľnú. Napriek tomu regionálnu politiku môţeme všeobecne definovať ako súbor

cieľov, opatrení a nástrojov vedúcich k zniţovaniu príliš veľkých rozdielov v

socioekonomickej úrovni jednotlivých regiónov.

Regionálne problémy sú vnímané po stáročia. Samotná regionálna politika sa ale

začala formulovať aţ po veľkej hospodárskej kríze, teda začiatkom 30. rokov 20.

storočia. Ak sa regionálne problémy koncentrujú v jednej oblasti, vedú k vzniku tzv.

15

problémových regiónov. Môţe sa jednať o regióny s vysokou nezamestnanosťou, slabú

hospodársku výkonnosťou alebo zlou kvalitou ţivotného prostredia. Problémové

regióny môţu brzdiť hospodársky rozvoj celého štátu. Regióny veľmi často zaťaţuje

reštrukturalizácie, a to tak významne, ţe nie sú schopné zvládnuť nevyhnutné

štrukturálne zmeny vlastnými silami. Z pohľadu národného hospodárstva má potom

väčší zmysel poskytovať týmto regiónom výpomoc pre reštrukturalizáciu, ako vyplácať

ohrozeným odvetviam alebo podnikom dotácie pre ich zachovanie. Hlavným cieľom

regionálnej politiky bolo teda vytvoriť predpoklady pre zmiernenie alebo dokonca

odstránenie neúmerných diferencií v rozvoji regiónov v rámci štátu a zároveň prispieť k

zvýšeniu konkurencieschopnosti regiónov i celej regionálnej ekonomiky.

Ciele regionálnej politiky vychádza z identifikácie hlavných regionálnych

problémov aţ poňatie štátnej hospodárskej politiky. Pretoţe dochádza ku konkretizácii

cieľov a nástrojov, je moţné kontrolovať ich splnenie a súbeţne hodnotiť účinnosť

pouţitých nástrojov. Konkrétne ciele môţu byť formulované ako zníţenie výrazných

medziregionálnych diferencií v úrovni nezamestnanosti, v priemerných príjmoch,

zblíţenie úrovne HDP v jednotlivých regiónoch a podobne. Čiastkovým cieľom môţe

byť povzbudenie podnikateľských aktivít, zlepšenie vybavenosti technickou

infraštruktúrou, povzbudenie bytovej výstavby, skvalitnenie ekologickej situácie v

regióne a podobne.

Z cieľov regionálnej politiky sú odvodzované nástroje regionálnej politiky. Tie

sa spravidla zameriavajú na pritiahnutie kapitálu a podnikateľských aktivít do regiónu,

stimulácii vnútorných rozvojových zdrojov, dosídlená alebo stabilizáciu obyvateľstva v

regióne.

1.4 Regionálna politika Európskej únie

Hoci je Európska únia jednou z najbohatších častí sveta, medzi jej regiónmi

existujú významné rozdiely. Prostredníctvom regionálnej politiky únie presúva

prostriedky z bohatých regiónov do chudobnejších. Cieľom tejto podpory je

modernizovať zaostávajúce regióny a umoţniť im, aby dosiahli úroveň vyspelých

regiónov. Príčiny, pre ktoré sú niektoré regióny chudobnejšie ako iné, sú rôznorodé.

Môţe sa jednať o dlhodobé znevýhodnenia v dôsledku geografickej odľahlosti, o

sociálne alebo hospodárske zmeny, i o kombináciu oboch predchádzajúcich faktorov.

V prípade niektorých členských štátov, napríklad Slovenskej republiky, je jednou

z príčin dedičstvo po bývalom systéme centrálne plánovaného hospodárstva.

16

Pri vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa vychádzalo z

predpokladu, ţe sa hospodárskym rastom vyriešia regionálne problémy, dôjde k

integrácii trhu a ku vyostreniu konkurencie. Tieto predpoklady ale naopak viedli k

vzniku problémov v regiónoch s vysokou koncentráciou starých priemyselných odvetví.

Tým bolo potreba poskytnúť špeciálnu pomoc. Významným rokom v histórii

regionálnej politiky EÚ je rok 1973, kedy do Európskej únie spolu s ďalšími štátmi

vstupuje Veľká Británia. Jej územie je postihnuté veľkými regionálnymi rozdielmi a

ona tak očakáva prínos zo svojho členstva v Európskom spoločenstva. V roku 1975 je

preto zaloţený Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), ktorý sa tak stáva

základom regionálnej politiky a nástrojom na zniţovanie výrazných rozdielov na území

spoločenstva. Roku 1986 pristupuje Španielsko a Portugalsko. Oba štáty sa stávajú

veľkými príjemcami pomoci. V roku 1989 sa prijalo rozhodnutie o integrácii

regionálnej politiky s časťou sociálnej a poľnohospodárskej politiky. Vzniká tak

štrukturálna politika a zároveň má definované viaceré ciele:

Podpora rozvoja a štrukturálnych zmien v zaostávajúcich regiónoch

Transformácia regiónov alebo ich častí, ktoré sú ohrozené hospodárskym

úpadkom

Boj s dlhodobou nezamestnanosťou, podpora integrity mladých ľudí a osôb

vyradených z trhu práce do pracovného procesu, adaptácie pracovníkov na

zmeny

Podpora rozvoja vidieckych regiónov a umoţnenie ich rozvoja

a štrukturálnych zmien

Rozvoj a štrukturálne zmeny regiónov s nízkym zaľudnením

Urýchlenie štrukturálnych zmien v poľnohospodárstve.

V roku 1994 sú schválené dokumenty, ktoré prispievajú k hospodárskej

a sociálnej súdrţnosti a k dobudovaniu vnútorného trhu. Ich východiskom je

skutočnosť, ţe regionálne plánovanie je jednak základným predpokladom

harmonického rozvoja spoločenstva a zároveň sa zasadzuje o lepšiu integráciu

okrajových regiónov. Ak budú vyriešené alebo aspoň zmiernené regionálne a lokálne

problémy, bude moţné vyuţiť výhody jednotného vnútorného trhu naplno.

17

Z pohľadu Slovenskej republiky sú zaujímavé programovacie obdobie Európskej únie

na roky 2000 aţ 2006 a 2007 aţ 2013, ktorá sa nášho štátu vďaka vstupu do únie 1.

mája 2004 dotýkali. Pre obdobie 2000 aţ 2006 boli stanovené tri základné ciele:

Podpora rozvoja zaostávajúcich regiónov

Podpora oblastí čeliacich reštrukturalizácii

Podpora politiky zamestnanosti a vzdelávania.

Celé toto programovacie obdobie sa nieslo v znamení snahy o väčšiu efektívnosť

vyuţívania finančných prostriedkov. Striktne sa oddelili finančné prostriedky pre nové

členské štáty a kandidátske krajiny. Súčasná regionálna politika EÚ vychádza z dvoch

základných hodnôt, ktorými sú solidarita a súdrţnosť. Preto je regionálna politika dnes

nazývaná politikou hospodárskej a sociálnej súdrţnosti. Solidarita predstavuje pomoc

regiónom ekonomicky alebo sociálne znevýhodneným v porovnaní s priemernou

situáciou v ostatných členských krajinách. Súdrţnosť potom odráţa skutočnosť, ţe

zniţovanie rozdielov predstavuje výhodu pre všetkých zúčastnených. Regionálna

politika, ktorá si za primárny cieľ kladie zniţovanie regionálnych disparít členských

krajín, zaujíma významné postavenie v celkovej politike EÚ. Z hľadiska finančných

prostriedkov vynakladaných na zabezpečenie svojich cieľov zaberá táto politika

dlhodobo druhú pozíciu, hneď za spoločnou poľnohospodárskou politikou.

Dňa 29.06.2011 predstavila Európska komisia rozpočet na roky 2014 – 2020,

pomenovaný ako program Európa 2020. Cieľom tohto programu bolo:

Dokončiť tvorbu vnútorného trhu

Financovať spoločné politiky

Reagovať na pretrvávajúce či nové spoločné problémy

Pomáhať menej prosperujúcim regiónom

Podnecovať spoluprácu, veľké výskumy, inovácie

Komisia vyčlenila pre tento program 376 miliárd eur a plánuje ich rozdeľovať

nasledovne:

68,7 miliardy na Kohézny fond

11,7 miliardy na územnú spoluprácu

38,9 miliardy na prechodné regióny

162,6 miliardy pre regióny spĺňajúce podmienky cieľa konvergencie

18

53,1 miliardy pre regióny spĺňajúce podmienky cieľa

konkurencieschopnosti

1.5 Regionálne disparity

Disparita je rozdielnosť, resp. nerovnosť znakov, javov a procesov. Jej

identifikácia a následné porovnávanie má racionálny zmysel. Regionálna disparita je

rozdielnosť alebo nerovnosť, ktorá má jednoznačné umiestnenie v území a vyskytuje sa

aspoň v dvoch entitách tejto územnej štruktúry. Je fenoménom posledných dvadsiatich

rokov a pouţíva sa pre ňu aj termín územnej nerovnosť. Regionálnymi disparity sa

rozumie rozdiely v úrovni hospodárskeho, enviromentálneho a sociálneho rozvoja

regiónov v miere, ktorá je celospoločensky povaţovaná za neţiaduce. Regionálne

disparity sa delí na samovoľne vznikajúce a vzniknuté činnosťou človeka. Samovoľne

vznikajúce disparity spôsobuje príroda, alebo sú dané geografickými podmienkami.

Disparity vzniknuté činnosťou človeka súvisí s ekonomickými alebo politickými

vplyvmi. Zistené a vyhodnocované sú najmä tzv. Negatívne disparity. Práve na nich je

zaloţený systém podpory zaostávajúcich regiónov zo strany Európskej únie

a Slovenskej republiky. Pozitívne disparity stoja mimo záujem vedcov, manaţérov

i politikov. Disparity nepreverujeme len preto, aby sme všetci dosiahli rovnakú úroveň.

Poznávame a riešime ich z dôvodu, aby sme ich dokázali účelne a efektívne odlíšiť

a dobre vyuţiť komparatívne výhody.(Kutscherauer, et al, 2007). Regionálne disparity

nachádzajú svoj pôvod v teóriách regionálneho rozvoja.

1.5.1 Klasifikácia disparít

Existuje celý rad pohľadov na regionálne disparity a na ich členenie, ktoré sa líšia

štát od štátu. Regionálne disparity sa najčastejšie delia na ekonomické, sociálne

a územné. Všetky tieto typy disparít sú prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Veľký

význam majú ekonomické disparity, ktoré výrazne ovplyvňujú disparity v ďalších

oblastiach. Napr. sociálne nerovnosti je moţné riešiť úpravami v ekonomickej oblasti.

• Ekonomické disparity sú dané vývojom ekonomického potenciálu. Jedná sa

o HDP na obyvateľa, zamestnanosť, produktivitu práce, výťaţnosť daní, štruktúru

ekonomických aktivít, inovácie a investície v regióne.

19

• Sociálne disparity sú dané vývojom ľudského potenciálu. Medzi sociálne

disparity patrí hustota obyvateľstva, demografická štruktúra, migrácia, kultúrne zázemie

alebo sociálno-patologické vplyvy v regióne.

• Územné čiţe fyzické disparity sú spojené s geografickými a prírodnými

podmienkami. Predstavuje je najmä rozloha, podnebie, kvalita ovzdušia a lesov,

technická infraštruktúra, dostupnosť regiónu.

Disparity sa ďalej môţu členiť napríklad z geografického hľadiska, u ktorého

vychádzame z poznatku, ţe sa disparity menia v súlade s geografickým meradlom

a majú tendencie zvyšovať sa zniţovaním územného merítka. Môţeme potom

identifikovať disparity na európskej, národnej a miestnej úrovni. Disparity na území

Slovenskej republiky môţu vznikať medzi krajmi, okresmi, obcami a pod.

Ďalšie členenie disparít môţe byť na hmotné a nehmotné.

Hmotné - majú svoj odraz v realite a spravidla sú spojené s merateľnými

indikátormi. Tie môţu byť objektívne alebo subjektívne. Objektívne sú

napr. údaje o príjme, chorobnosti, pracovnej neschopnosti, stupňu

vzdelania obyvateľstva, počtu osobných áut, telefónov, televíznych

prijímačov na tisíc obyvateľov a podobne. Subjektívne indikátory sú

vopred stanovené a spravidla sa napĺňajú pomocou výberových zisťovaní.

Nehmotné - majú pôvod v mysliach ľudí a spravidla sú spojené s mäkkými

lokalizačné faktory. Medzi ne patria kvalita ţivotného prostredia, sociálna

kvalita obyvateľstva, povesť regiónu

1.5.2 Vznik disparít

Spôsob vzniku regionálnych disparít je v literatúre zmieňovaný len rámcovo. Na

tejto úrovni poznania sa javí účelné rozoznávať dve dimenzie vzniku regionálnych

disparít:

Samovoľne vznikajúce (spontánne) disparity,

Disparity vznikajúce činnosťou človeka.

K samovoľne vznikajúcim disparitám patrí najmä disparity, vyvolané

geografickými pôvodcami, ako sú povodne, víchrice, kalamity apod.

K disparitám vznikajúcim činnosťou človeka zaraďujeme disparity vyvolané

ekonomickou činnosťou, politickými vplyvmi, vonkajšou ekonomikou (kríza).

20

Vznik regionálnych disparít a ich dôsledok - regionálnu nerovnováhu v štáte

ovplyvňuje rad faktorov.

Primárne faktory

K primárnym faktorom patria:

Relatívne nízka mobilita pracovnej sily

Relatívne nízka mobilita kapitálu

Geografické faktory

Geografickými faktormi moţno najjednoduchšie vysvetliť regionálne disparity.

Niektoré z ovplyvňujúcich faktorov sú:

Nadpriemerné dopravné náklady vedúce k vysokým cenám, nízkym ziskom

alebo obmedzeným trhom

Obmedzený prístup k veľkým mestským centrám poskytujúcim špecifické

sluţby

Veľká vzdialenosť od trhových informácií a kontaktu so zákazníkom

Nízka kvalita dopravných spojov

Zlé prírodné vybavenie, ktoré majú niektoré regióny pre ekonomický rozvoj

(horské oblasti, regióny so zlou pôdou). Naproti tomu určité regióny sú

vybavené prírodným bohatstvom (uhlie, voda, nafta a ďalšie), z ktorého môţu

ťaţiť

Ďalšie primárne faktory

K ďalším primárnym faktorom regionálnej nerovnováhy patria napr.

Inštitucionálne faktory (Centralizácia či decentralizácia štátnych inštitúcií), politické

rozhodnutia vo štátoprávnom a územnom usporiadaní, psychologické faktory a iné.

Sekundárne faktory

Okrem primárnych faktorov prispievajú k nerovnomernému regionálnemu

rozvoju rôzne sekundárne faktory, ktoré vyplývajú z faktorov primárnych. Patrí k nim:

Vonkajšie ekonomika - dopravný systém, kontakt s centrálnymi úradmi,

technická a finančná infraštruktúra

Demografická situácia - rozdiel vo vzdelanosti vidieckeho obyvateľstva voči

mestskému či rozdiely v prírastkoch obyvateľstva.

21

2 Ciele práce

Primárnym cieľom bakalárskej práce je oboznámenie sa s problematikou

regionálnych disparít a súvisiacich pojmov, a následne skúmanie disparít v jednotlivých

regiónoch. Tento cieľ postupne naplníme v teoretickej a praktickej časti.

V teoretickej časti sa budeme venovať:

všeobecnej charakteristike problematiky

definovaniu jednotlivých pojmov

charakteristike regionálneho rozvoja a disparít

Praktickú časť bude tvoriť:

Zhromaţdenie dát z regiónov za pomoci dostupných makroekonomických

ukazovateľov

Analýza dát

Navrhnutie riešenia problému

22

3 Metodika a metódy skúmania

Pri vypracovávaní práce sme vyuţívali viaceré metódy skúmania, okrem iných to

boli najmä logické. A to:

metóda analýzy – vyuţitá pri analýze problematiky a názorov jednotlivých

autorov

metóda syntézy – vyuţitá pri sumarizovaní získaných poznatkov

metóda komparácie – vyuţitá pri porovnávaní získaných poznatkov, na

základe ktorých sme si následne vytvorili vlastný názor

Prácu sme vypracovávali v nasledujúcich etapách:

1. etapa – Štúdium domácej i zahraničnej literatúry o danej problematike

2. etapa – Transformácia získaných poznatkov do písomnej podoby

v jednotlivých častiach bakalárskej práce

3. etapa – Výber vhodných dostupných makroekonomických indikátorov

a ich analyzovanie

4. etapa – Zhodnotenie jednotlivých analýz a vyjadrenie vlastných názorov

a odporúčaní na ich základe

23

4 Výsledky práce

V tejto časti bakalárskej práce si ukáţeme a zanalyzujeme získané dáta. Analýzou

jednotlivých ukazovateľov sme chceli zistiť, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé

regióny a disparity medzi nimi.

Republiku sme skúmali ako osem samostatných regiónov, resp. krajov. Celkovo

sme skúmali 6 indikátorov, a porovnávali sme ich hodnoty v jednotlivých regiónoch

počas obdobia od roka 2011. Potrebné hodnoty a jednotlivé ukazovatele sme získali zo

Štatistického úradu Slovenskej republiky. Ukazovatele, ktoré sme si zvolili na

skúmanie, boli:

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa

Miera evidovanej nezamestnanosti

Mzdy zamestnancov podľa SK NACE

Podniky podľa ekonomických činností

Dokončené byty

Mnoţstvo komunálneho odpadu

4.1 Hodnoty ukazovateľov

4.1.1 Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa

31,431,631,8

3232,232,432,632,8

3333,233,4

2011 2012 2013

Regionálny HDP naobyvateľa v tis. EURkonverzne

Graf 1. Regionálny HDP na obyvateľa - BA kraj

Zdroj: Vlastné spracovanie údajov Štatistického úradu SR

24

14,2

14,3

14,4

14,5

14,6

14,7

14,8

14,9

15

2011 2012 2013


Graf 2. Regionálny HDP na obyvateľa - TT kraj


11,2

11,3

11,4

11,5

11,6

11,7

11,8

11,9

12

2011 2012 2013


Graf 3. Regionálny HDP na obyvateľa - TN kraj


11,3

11,4

11,5

11,6

11,7

11,8

11,9

12

12,1

2011 2012 2013


Graf 4. Regionálny HDP na obyvateľa - NR kraj


25

10,9

11

11,1

11,2

11,3

11,4

11,5

11,6

11,7

2011 2012 2013


Graf 5. Regionálny HDP na obyvateľa - ZA kraj


8,6

8,8

9

9,2

9,4

9,6

9,8

10

2011 2012 2013


Graf 6. Regionálny HDP na obyvateľa - BB kraj


7,3

7,4

7,5

7,6

7,7

7,8

7,9

8

8,1

8,2

2011 2012 2013


Graf 7. Regionálny HDP na obyvateľa - PO kraj


26

9,89,910

10,110,210,310,4

10,5

10,610,7

2011 2012 2013


Graf 8. Regionálny HDP na obyvateľa - KE kraj


Údaje o regionálnom HDP sme porovnávali len po rok 2013, nakoľko novšie

údaje Štatistický úrad neponúka.

4.1.2 Miera evidovanej nezamestnanosti

5

5,2

5,4

5,6

5,8

6

6,2

6,4

2011 2012 2013 2014

Miera evidovanejnezamestnanosti v %

Graf 9. Miera evidovanej nezamestnanosti - BA kraj


27

7

7,5

8

8,5

9

9,5

10

2011 2012 2013 2014


Graf 10. Miera evidovanej nezamestnanosti - TT kraj


8,5

9

9,5

10

10,5

11

2011 2012 2013 2014


Graf 11. Miera evidovanej nezamestnanosti - TN kraj


0

2

4

6

8

10

12

14

16

2011 2012 2013 2014


Graf 12. Miera evidovanej nezamestnanosti - NR kraj


28

9,5

10

10,5

11

11,5

12

12,5

13

2011 2012 2013 2014


Graf 13. Miera evidovanej nezamestnanosti - ZA kraj


0

5

10

15

20

25

2011 2012 2013 2014


Graf 14. Miera evidovanej nezamestnanosti - BB kraj


15

16

17

18

19

20

21

2011 2012 2013 2014


Graf 15. Miera evidovanej nezamestnanosti - PO kraj


29

0

5

10

15

20

25

2011 2012 2013 2014

Miera evidovanej

nezamestnanosti v %

Graf 16. Miera evidovanej nezamestnanosti - KE kraj


4.1.3 Mzdy zamestnancov podľa SK NACE

1080

1100

1120

1140

1160

1180

1200

2011 2012 2013

Priemerná nominálnamzda v EUR

Graf 17. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BA kraj


800

805

810

815

820

825

830

835

840

845

2011 2012 2013


Graf 18. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TT kraj


30

750

760

770

780

790

800

810

820

2011 2012 2013


Graf 19. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - TN kraj


730

740

750

760

770

780

790

2011 2012 2013


Graf 20. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - NR kraj


780

790

800

810

820

830

840

2011 2012 2013


Graf 21. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - ZA kraj


31

740745750755760765770775780785790

2011 2012 2013


Graf 22. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - BB kraj


685

690

695

700

705

710

715

720

725

2011 2012 2013


Graf 23. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - PO kraj


844

846

848

850

852

854

856

2011 2012 2013


Graf 24. Priemerná nominálna mzda zamestnancov - KE kraj


32

4.1.4 Podniky podľa ekonomických činností podľa SK NACE

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

2011 2012 2013 2014

Podniky podľaekonomických činností

Graf 25. Podniky podľa ekonomických činností - BA kraj


0

5 000

10 000

15 000

20 000

2011 2012 2013 2014


Graf 26. Podniky podľa ekonomických činností - TT kraj


0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

18 000

2011 2012 2013 2014


Graf 27. Podniky podľa ekonomických činností - TN kraj


33

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

2011 2012 2013 2014


Graf 28. Podniky podľa ekonomických činností - NR kraj


0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

2011 2012 2013 2014


Graf 29. Podniky podľa ekonomických činností - ZA kraj


0

5 000

10 000

15 000

20 000

2011 2012 2013 2014


Graf 30. Podniky podľa ekonomických činností - BB kraj


34

0

5 000

10 000

15 000

20 000

2011 2012 2013 2014


Graf 31. Podniky podľa ekonomických činností - PO kraj


0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

2011 2012 2013 2014


Graf 32. Podniky podľa ekonomických činností - KE kraj


4.1.5 Dokončené byty

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

2011 2012 2013

Počet dokončených bytov

Graf 33. Dokončené byty - BA kraj


35

2 1502 2002 2502 3002 3502 4002 4502 5002 5502 6002 650

2011 2012 2013


Graf 34. Dokončené byty - TT kraj


0

200

400

600

800

1 000

1 200

1 400

1 600

2011 2012 2013


Graf 35. Dokončené byty - TN kraj


0

200

400

600

800

1 000

1 200

1 400

1 600

1 800

2011 2012 2013


Graf 36. Dokončené byty - NR kraj


36

1 550

1 600

1 650

1 700

1 750

1 800

1 850

1 900

1 950

2011 2012 2013


Graf 37. Dokončené byty - ZA kraj


0

200

400

600

800

1 000

1 200

2011 2012 2013


Graf 38. Dokončené byty - BB kraj


0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

2011 2012 2013


Graf 39. Dokončené byty - PO kraj


37

1 100

1 150

1 200

1 250

1 300

1 350

1 400

1 450

2011 2012 2013


Graf 40. Dokončené byty - KE kraj


4.1.6 Množstvo komunálneho odpadu

252 000

254 000

256 000

258 000

260 000

262 000

264 000

266 000

268 000

270 000

2011 2012 2013

Množstvo komunálnehoodpadu v tonách

Graf 41. Množstvo komunálneho odpadu - BA kraj


226 000

228 000

230 000

232 000

234 000

236 000

238 000

240 000

242 000

2011 2012 2013


Graf 42. Množstvo komunálneho odpadu - TT kraj


38

192 000

193 000

194 000

195 000

196 000

197 000

198 000

199 000

200 000

201 000

2011 2012 2013


Graf 43. Množstvo komunálneho odpadu - TN kraj


246 000

248 000

250 000

252 000

254 000

256 000

258 000

260 000

262 000

264 000

2011 2012 2013


Graf 44. Množstvo komunálneho odpadu - NR kraj


211 500

212 000

212 500

213 000

213 500

214 000

214 500

215 000

2011 2012 2013


Graf 45. Množstvo komunálneho odpadu - ZA kraj


39

166 000

168 000

170 000

172 000

174 000

176 000

178 000

180 000

182 000

2011 2012 2013


Graf 46. Množstvo komunálneho odpadu - BB kraj


196 500197 000197 500198 000198 500199 000199 500200 000200 500201 000201 500

2011 2012 2013


Graf 47. Množstvo komunálneho odpadu - PO kraj


195 000

200 000

205 000

210 000

215 000

220 000

2011 2012 2013


Graf 48. Množstvo komunálneho odpadu - KE kraj


40

4.1.7 Porovnanie najpriaznivejších hodnôt ukazovateľov

0

5

10

15

20

25

30

35

BA TT TN NR ZA BB PO KE

Regionálny HDP na obyvateľa v tis.EUR konverzne

Graf 49. Najvyššie hodnoty HDP v krajoch za sledované obdobie


0

5

10

15

20


Miera evidovanej nezamestnanostiv %

Graf 50. Najnižšie hodnoty miery evidovanej nezamestnanosti v krajoch za sledované obdobie


0

200

400

600

800

1000

1200

1400


Priemerná nominálna mzda v EUR

Graf 51. Najvyššie hodnoty priemernej nominálnej mzdy v krajoch za sledované obdobie


41

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000


Podniky podľa ekonomickýchčinností

Graf 52. Najvyššie hodnoty množstva podnikov v krajoch za sledované obdobie


0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000



Graf 53. Najvyššie hodnoty dokončených bytov v krajoch za sledované obdobie


0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000


Množstvo komunálneho odpadu vtonách

Graf 54. Najnižšie hodnoty množstva komunálneho odpadu v krajoch za sledované obdobie


42

5 Diskusia

Za účelom jasnejšieho zobrazenia vývoja jednotlivých krajov sme skúmali

jednotlivé ukazovatele za obdobie rokov 2011 aţ 2014, resp. 2013, nakoľko Štatistický

úrad SR ponúka hodnoty niektorých ukazovateľov len do roku 2013. Medzi ne patril aj

regionálny HDP na obyvateľa, priemerná nominálna mzda zamestnancov, počet

dokončených bytov a taktieţ mnoţstvo komunálneho odpadu.

Prvým sledovaným ukazovateľom bol regionálny HDP na obyvateľa. V priebehu

troch rokov zaznamenávala väčšina krajov kontinuálny nárast. Rapídnejší vzrast

pozorujeme iba v Bratislavskom kraji, ako uvádza Graf 1. Výnimkou sú Nitriansky

a Trnavský kraj, kde v poslednom sledovanom roku HDP na obyvateľa poklesol.

Moţno môţeme hľadať práve súvislosť medzi poklesom v týchto dvoch krajoch,

a výraznejším nárastom v Bratislavskom kraji, keďţe spolu tieto regióny susedia.

V rámci analyzovania disparít nám Graf 49 udáva najpriaznivejšie hodnoty

regionálneho HDP na obyvateľa v jednotlivých krajoch. Môţeme tu pozorovať

obrovskú priepasť medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi. Bratislavský kraj

má hodnotu HDP na obyvateľa takmer 34 000 eur. To je o viac neţ 100 % vyššia

hodnotu HDP ako majú ostatné kraje. Z nich má najvyšší HDP na obyvateľa Trnavský

kraj – necelých 15 000 eur. Najniţší má Popradský kraj – mierne cez 8 000 eur. Tento

úkaz je zrejme zapríčinený najvyššou koncentráciou podnikov a výroby práve

v Bratislave, ktorá je investormi z viacerých dôvodov uprednostňovaná pred inými

regiónmi, aj napriek snahe štátu podporiť nárast investícii v iných regiónoch.

Druhý ukazovateľ je miera evidovanej nezamestnanosti. Za pozitívny úkaz

povaţujem, ţe takmer v kaţdom kraji bola miera nezamestnanosti v roku 2014 niţšia

ako v roku 2011, keď začala narastať. Neplatí to len v Bratislavskom kraji, kde došlo

v danom období k nárastu miery evidovanej nezamestnanosti o zhruba 0,7 %. Napriek

tomu je na tom Bratislavský kraj stále najlepšie, keďţe sa tam v roku 2014

nezamestnanosť pohybovala okolo 6,1 %. Prijateľnú mieru si drţal aj Trnavský kraj

s hodnotou niečo cez 8 %. V zvyšných krajoch sa úroveň nezamestnanosti pohybovala

podstatne vyššie, najhoršie boli na tom Banskobystrický a Prešovský kraj, s mierou

nezamestnanosti takmer 17,5 %. Na základe Graf 50 sa dá všeobecne povedať, ţe čím

viac na východ od Bratislavy, tým viac miera nezamestnanosti rastie. Zatiaľ čo

v západnom regióne sa hodnoty pohybujú do tých 10 %, v juţnom a východnom

43

regióne siahajú hodnoty aj k 20 %. Môţe za to niţší počet pracovných príleţitostí

v daných regiónoch. A to je zapríčinené stále nedobudovanou kvalitnou infraštruktúrou,

ktorá rozdeľuje Slovenskú republiku na dostupnú časť a nedostupnú.

Tretím ukazovateľom je priemerná nominálna mzda zamestnancov. Jej vývoj

nemoţno zhodnotiť všeobecne, nakoľko v niektorých krajoch rástla a v niektorých

naopak klesala. Medzi kraje s rastúcou priemernou nominálnou mzdou patria

Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Prešovský a Košický. Naopak klesajúce hodnoty

boli zaznamenané v Nitrianskom, Ţilinskom a Banskobystrickom kraji. Mzdy

priemerne narástli o zhruba 40 eur. Pokles predstavoval asi 3 eurá. Priemerná

nominálna mzda opäť vyčnievala len v Bratislavskom kraji, kde predstavovala hodnotu

takmer 1 200 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 721 eur v Prešovskom kraji do

855 v Košickom kraji. Z celkového pohľadu sú priemerné nominálne mzdy celkom

vyrovnané a majú zväčša rastúci charakter, resp. nebadateľný pokles, čo určite môţeme

povaţovať za pozitívny jav.

Ďalším ukazovateľom je mnoţstvo fungujúcich podnikov v krajoch. Zrejme nikoho

neprekvapí, ţe znova jednoznačne vedie Bratislavský kraj, a to počtom takmer 68 000

podnikov. V poradí druhý Nitriansky kraj má takmer 21 400 podnikov. Najmenej

podnikov funguje v Trenčianskom kraji, a to 15 a pol tisíc. Vo všetkých krajoch došlo

za posledné štyri roky k nárastu počtu podnikov, v priemere tempom asi 1000 podnikov

za rok. Rozdiel medzi Bratislavským krajom a ostatnými krajmi je markantný. Práve na

tomto ukazovateli moţno najlepšie vidno disparity v Slovenskej republike. I keď ostatné

kraje uţ tak rozdielne nie sú.

Piaty ukazovateľ je počet dokončených bytov v jednotlivých krajoch. Tento

ukazovateľ je asi najrozdielnejší zo všetkých, raz ide nahor, raz nadol. Tradične vedie

Bratislavský kraj s počtom takmer 3 600 dokončených bytov v roku 2013. Avšak to je

o tisíc menej ako v roku 2012. V Trnavskom kraji ide počet dokončených bytov od roku

2011 nadol, s konečným výsledkom 2334 dokončených bytov v roku 2013. Stály nárast

hodnoty ukazovateľa moţno sledovať iba v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Tam sa

nárast zastavil v roku 2013 na hodnote 1490 v Trenčianskom a 1652 dokončených

bytov v Nitrianskom kraji. Najmenej dokončených bytov pribudlo v Banskobystrickom

kraji, a to v počte 1021. Hodnoty tohto ukazovateľa majú asi najschodovitejší tvar zo

všetkých. Bytov sa najviac stavia v Bratislavskom kraji, práve kvôli citeľnému prílevu

ľudí z ostatných regiónov Slovenska.

44

Posledným ukazovateľom je mnoţstvo komunálneho odpadu. Väčšine krajov sa

darí zniţovať ho, no Bratislavský, Trenčiansky a Košický kraj zaznamenali oproti

prechádzajúcemu roku nárast. V Bratislavskom kraji sa v roku 2013 vyprodukovalo

viac ako 262 000 ton komunálneho odpadu. V Trenčianskom okolo 200 000 ton

a v Košickom niečo cez 216 000 ton komunálneho odpadu. Najlepšie v tejto oblasti

obstál Banskobystrický kraj, ktorý v roku 2013 vyprodukoval „len“ 171 500 ton

komunálneho odpadu. Je to asi jediný ukazovateľ, kde Bratislavský kraj nedominuje, ak

sa na to pozeráme z „pozitívneho hľadiska“ – a teda ţe produkuje najviac komunálneho

odpadu. No nedominuje tak citeľne ako pri iných ukazovateľoch.

Na základe nášho skúmania a analýzy vybraných ukazovateľov v krajoch sa nám

podarilo získať pribliţný obraz o jednotlivých regiónoch a disparitách medzi nimi.

Môţeme povedať, ţe najciteľnejšie disparity sú medzi Bratislavským krajom, ktorý

výrazne dominuje, a všetkými ostatnými, kde sú disparity uţ podstatne nevýraznejšie.

Osobne si myslím, ţe všetky disparity sú prepojené, ak sa nám podarí vyriešiť ich

v jednej oblasti, zlepší sa ich stav aj v ďalších oblastiach.

Môj názor je, ţe problematika disparít by sa mala začať riešiť najprv

dobudovaním kvalitnej infraštruktúry. Tým by sa eliminovala hlavná nevýhoda

niektorých regiónov, a to nedostupnosť, resp. odľahlosť. Tieto regióny by sa tak stali

atraktívnymi pre nových investorov a postupne by sa začali vyrovnávať tým

vyspelejším regiónom. Ak bude dobudovaná infraštruktúra, a nastane príchod nových

a moderných investícii, bude určite treba zabezpečiť kvalitu vzdelania v daných

regiónoch. Udrţiavať odborné stredné školy, a prípadne zaviesť rôzne semináre podľa

potreby, resp. druhu investície ktorá do regiónu prišla.

Vďaka tomu príde k nárastu HDP, pretoţe prídu do regiónu nové investície,

a zároveň sa zníţi miera nezamestnanosti, nakoľko obyvatelia regiónu získajú potrebné

vzdelanie na prácu pre konkrétneho investora. Keď budú obyvatelia zamestnaní

v modernejších podnikoch, budú dostávať aj vyššie mzdy. A keď budú mať ľudia dobre

ohodnotenú prácu, nebudú sa uţ toľko sťahovať do veľkomiest a ţivotná úroveň v

jednotlivých regiónoch sa postupne začne vyrovnávať. A teda postupne začnú zanikať

regionálne disparity.

Takisto je dôleţité klásť dôraz aj na ekologické problémy. Mnoţstvo odpadu ktoré

vyprodukujeme je priam neuveriteľné. Mohli by sme sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu,

a zas začať pouţívať na nákupy plátenné tašky, prútené košíky.. Opäť by sme mali

45

spopularizovať nákup nápojov v sklenených vratných fľašiach. Začať viac pouţívať

šetrnejšie papierové obaly namiesto plastových. Vyradiť všetky staré fabriky ktoré

znečisťujú vzduch. Prestať betónovať mestá, ale vysádzať viac zelene. Aj disparity

ovzdušia by sme mali odstrániť.

46

Záver

Cieľom bakalárskej práce bolo zanalyzovať vývoj regiónov, regionálnych disparít

a ich dopadu na ţivotné prostredie. Tento cieľ sme napĺňali postupne v rozličných

kapitolách, formulovaním teoretických i praktických poznatkov o problematike.

Pri vypracovávaní práce sme čerpali s domácej a zahraničnej odbornej literatúry,

a z internetových zdrojov pre potreby získania oficiálnych štatistík, údajov a hodnôt

ukazovateľov.

Prvá časť nás oboznámila s teoretickými poznatkami a definíciami pojmov.

Venovali sme sa regiónu a klasifikácii jednotlivých druhov. Predstavili sme si niektoré

teórie regionálneho rozvoja. Hovorili sme o regionálnej politike vo všeobecnosti, aj

o regionálnej politike Európskej únie. A v neposlednom rade sme sústredili našu

pozornosť na regionálne disparity, ich vznik a členenie.

V dôsledku narastajúcich problémov, či uţ ekonomických alebo sociálnych,

narastá aj vplyv regionálnych disparít. V druhej časti práce sme sa zamerali na

skúmanie a analyzovanie regiónov a regionálnych disparít za pomoci zvolených

indikátorov. Po spracovaní údajov sme prišli k záveru, ţe aj napriek snahe štátu,

i Európskej únie minimalizovať regionálne disparity, sa ich vývoj poberá skôr opačným

– rastúcim smerom. Príčinou je najmä úpadok poľnohospodárstva a niektorých odvetví

priemyslu, sťahovanie obyvateľstva do veľkomiest, prírodné podmienky, ale aj príchod

nových investorov, ktorí sa väčšinou usadia v tých uţ rozvinutejších regiónoch

a prehlbujú tak ešte viac nerovnosti.

Samotné disparity najviac vplývajú na nezamestnanosť, výšku miezd či úroveň

vzdelania, čo následne ovplyvňuje celkovú ţivotnú úroveň obyvateľstva v rozličných

regiónoch.

47

Zoznam použitej literatúry

Monografia

BLAŢEK, J., UHLÍŘ, D., 2011. Teorie regionálního rozvoje. Praha: Karolinum, 2011.

344 s. ISBN 978-80-2461-974-3

ČAJKA, P., RÝSOVÁ, L., 2008. Regionálny rozvoj a regionálna politika v kontexte

poznatkovo-orientovanej spoločnosti. Zvolen: Bratia Sabovci, 2008. 239 s. ISBN 978-

8089-2412-00

GOZORA, V. et al. 2011. Regionálne disparity v malom a strednom podnikaní.

Bratislava: Merkury, 2011. 135 s. ISBN 978-80-89458-16-5

KREJČÍ, Tomáš, et al. 2010. Regionálny rozvoj – teorie, aplikace, regionalizace. Prvé

vydanie. Brno: Mendelova univerzita, 2010. 155 s. ISBN 978-80-7375-414-3

KUTSCHERAUER, A., et al. 2007. Working papers N.1 2007 - Regionální disparity.

Ostrava: VŠB – Technická univerzita Ostrava, 2007, 75 s. ISBN 1802-9450

MAIER, G., TÖDLING, F. 1997. Regionálna a urbanistická ekonomika: Teória

lokalizácie a priestorová štruktúra. Bratislava: ELITA, 1997. 240 s. ISBN 80-8044-

044-1

RAJČÁKOVÁ, E., 2005. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Bratislava:

Univerzita Komenského 2005. 119 s. ISBN 80-223-203-82

RYDVALOVÁ, P., ZBRÁNKOVÁ, M., ŢIŢKA, M. Regionální disparity a jejich

řešení. Liberec : VÚTS, a. s., 2009. 113 s. ISNB 978-80-87184-08-0

SAMSON, Š., et al. 2001. Regionálna ekonomika. Košice. Technická univerzita

v Košiciach, 2001. 232 s. ISBN 80-7099-716-8

VÝROSTOVÁ, E., 2010. Regionálna ekonomika a rozvoj. Bratislava: Iura Edition,

2010. 352 s. ISBN 978-80-8078-361-7

GAJDOŠ, P., 2005. Teoretický a metodologický rámec klasifikácie a typológie

regiónov Slovenska v kontexte regionálnych disparít. In Podoby regionálnych odlišností

na Slovensku: Príklady vybraných okresov. Bratislava: FORMÁT, 2005. ISBN 80-

855544-39-3. s. 25-28

Webová stránka

Štatistický úrad Slovenskej republiky. Dostupné na http://slovak.statistics.sk

Documents

Regionalne disparity_-_Drábek