Voda Vltavou a Dunajom, ale i Moravou, ktorá oba naše

národy ani tak nerozdeľuje, ako spája, tečie neskutočne rýchlo

- a tak Slovensko-český klub oslávil v roku 2011 už pätnáste

výročie. Dospel do veku, v ktorom sa prideľujú občianske

preukazy. Toto občianske združenie vzniklo v roku 1996 s cieľom udržiavať a zvyšovať

úroveň česko-slovenských vzťahov. Zvláštny dôraz

samozrejme kladie na potreby Slovákov v Českej republike,

ktorých združuje predovšetkým. Členmi klubu je však aj celý rad osobností spoločenského

a kultúrneho života v Česku i na Slovensku, ktorí stále dovidia

ponad už zmieňovanú rieku Moravu i ponad každodennosť.

Čo Slovensko-český klub za tých pätnásť rokov dokázal?

Vladimír Skalský, Naďa Vokušová

Slovensko-český klub

� �

Po celý čas svojej existencie vydáva klub mesačník Slovenské dotyky, Magazín Slovákov v ČR. Ten sa neobmedzuje len na slovenskú tematiku v Českej republike, hoci je neobyčajne rozsiahla a zaujímavá, ale venuje sa česko-slovenským vzťahom vo všetkých oblastiach. Predstavuje osobnosti akokoľvek spojené s oboma našimi krajinami, mapuje život spoločnosti v ČR a SR, vrátane politiky, histórie, legislatívy, medzištátnych vzťahov, neziskového sektoru, či školstva. Veľmi podrobne sa venuje česko-slovenským kultúrnym vzťahom nech už ide o divadlo, film, hudbu, alebo slovesné umenie. Tradíciou sa už stalo vydávanie príloh Literárne dotyky a Dotyky so slovenčinou, v minulosti aj divadelnej či detskej prílohy. Predsedom redakčnej rady časopisu je už mnoho rokov spisovateľ Ladislav Ballek, ktorý bol od roku 2001 po sedem rokov veľvyslancom SR v ČR. Členmi redakčnej rady sú Anton Baláž, Vojtech Čelko, Ľubomír Feldek, Vladimír Hanzel, Emil Charous, Ján Rakytka, Vladimír Skalský, Juraj Šajmovič, Marián Vanek, Robert Vano, Naďa Vokušová a Gabriela Vránová.

Slovensko-český klub spolupracuje od vzniku tohto časopisu v roku 2004 na vydávaní literárneho štvrťročníka Zrkadlenie/Zrcadlení, hlavným vydavateľom ktorého je Slovenský literárny klub v ČR. Ide o česko-slovenskú revue veľkého rozsahu, ktorá zachytáva výnimočný fenomén česko-slovenského literárneho kontextu. Titul je pripravovaný spolu s PEN-klubmi v oboch krajinách a ďalšími spolupracujúcimi inštitúciami početným redakčným kruhom, v ktorom zasadli špičkové osobnosti oboch literatúr. Predsedá mu Oľga Feldeková. Odozva periodika je od samotného začiatku výnimočná. K desiatemu výročiu klubu napísali vtedajší riaditeľ Literárneho informačného centra v Bratislave Alexander Halvoník a jeho zástupca

Slovenské dotyky

Zrkadlenie/ZrcadleníAnton Baláž, že ho možno „(paradoxne) považovať i za obsahovo najpestrejší a graficky najpríťažlivejší slovenský literárny časopis vôbec“.

� �

Slovensko-český klub v rokoch 2001–2007 vydával internetový denník krajanov na všetkých kontinentoch Český a slovenský svet – Český a slovenský svět. Tento internetový denník určený Čechom a Slovákom po celom svete, začal činnosť 1. októbra 2001 a medzi prvými zverejnenými príspevkami boli aj príhovory, ktoré napísali prezidenti oboch štátov, Václav Havel a Rudolf Schuster. Súčasťou portálu bolo po istý čas aj internetové Rádio Slovenský svet.

Slovensko-český klub prevzal prostredníctvom svojej sesterskej organizácie – Slovensko-českého klubu v SR – aj vydávanie Českej besedy, mesačníka Čechov, Moravanov a Slezanov na Slovensku. Vydával ho niekoľko rokov až do rozhodnutia nepokračovať vo vydávaní zo strany rednúcej českej komunity.

Od roku 2008 spolupracuje Slovensko-český klub pri príprave internetového portálu Svetového združenia Slovákov v zahraničí Slovenské zahraničie.

Od roku 2010 pripravuje klub reláciu „Rozumiete správne po slovensky?“ pre Rádio Ethno.

Slovenské dotyky

/Zrcadlení

Slovensko-český klub vyvíja celý rad kultúrnych aktivít. Asi na prvom mieste treba zmieniť, že organizuje cyklus festivalov Dni slovenskej kultúry po Českej republike. Projekt je ako celok najväčšou slovenskou kultúrnou aktivitou na území Českej republiky. Jednotlivé festivaly prebiehajú v rozsahu od niekoľkých dní po mesiac a zahŕňajú od siedmich do niekoľkých desiatok podujatí z oblasti divadla, literatúry, hudby, výtvarného umenia, folklóru... Cyklus sa neustále rozširuje, v roku 2011 sa uskutočnil v pätnástich mestách a mestských častiach. Zmyslom cyklu je predstavovať slovenskú kultúru v regiónoch, kde je o ňu veľký záujem, avšak kam sa inak často ťažko dostáva. Slovensko-český klub organizuje cyklus spolu s miestnymi spoluusporiadateľmi vrátane regionálnych pobočiek klubu. Myšlienka sa zrodila v Moravskej Třebovej, kde je teda najstaršie ohnivko v náhrdelníku festivalov. Mimoriadne renomé si získal aj festival v Českých Budějoviciach, kde sa jeho súčasťou stal aj Radničný bál, najväčší ples v južných Čechách, ktorý nadobudol česko-slovenský charakter. Výnimočné postavenie majú napríklad aj Dni slovenskej kultúry v Plzni, kde funguje i jediná Slovenská informačná kancelária v ČR, prevádzkovaná miestnou pobočkou Slovensko-českého klubu. Popri vysokej umeleckej hodnote sa festivalom darí získavať veľkú návštevnosť, značnú mediálnu odozvu a spoločenskú úroveň. Opakovane sa na festivaloch zúčastnil prezident SR, ale tiež podpredseda vlády ČR, ministri kultúry oboch krajín, veľvyslanci, poslanci a senátori, hajtmani a samozrejme primátori a starostovia miest.

Ďalšiemediálne projekty

S mimoriadnym úspechom sa stretla aj mapa slovenských miest v Prahe - od pamätníkov cez kostoly až po galérie a reštaurácie, ktorá je dostupná v multimediálnej on-line i printovej podobe. S týmto vynikajúcim nápadom prišiel historik Vojtech Čelko.

Klub realizuje aj televízne projekty pre Českú i Slovenskú televíziu, spolupracuje aj s oboma verejnoprávnymi rozhlasmi.

Dni slovenskej kultúry po Českej republike

� �

Slovensko-český klub vydáva knihy, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektami česko-slovenských vzťahov a zvlášť slovenského života v Českej republike. Časť z nich predstavuje osobnosti – príkladom môžu byť knihy profilov 30 Slováků v České republice, 1997, či Slovensko-české osudy (100+1 osobnost české společnosti v České republice), 2001. Ďalšie prinášajú literárnu a výtvarnú tvorbu jednotlivých autorov. Slovensko--český klub vydáva i publikácie súhrnnej povahy. Spomenúť možno hoci antológie Slovenská literatúra v Prahe 2000, 2000, Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov (Praha v zrcadle Slovenské literatury), 2001, spolu so Slovenským literárnym klubom v ČR aj pendant Rozdíly sbližují (Čeští spisovatelé o Slovensku), 2005, či s D+Gallery výpravné výtvarné publikácie Čas v súvislostiach - Slovenské výtvarné umenie dvoch storočí, 2005 a Slovenská kresba a grafika 20. storočia, 2008. Osobitnú zmienku si zasluhuje Čítanka moderní slovenské literatury pro střední školy, 2003, alebo zborník Slovenský jazyk na české škole, 2005, doplnený aj didaktickým CD-ROMom. Vynechať asi nemožno jediné dostupné samostatné české vydanie Proglasu, alebo celkom výnimočnú štúrovskú sériu ôsmich kníh z pera Zdenky Sojkovej, ktoré vychádzali v rokoch 2003–2010. Klub vydal aj literárne diela jednotlivých autorov, napríklad román Eleny Kovalovej-Kytkovej, čerpajúci z osobných skúseností počas Slovenského národného povstania Mŕtvi sa dívajú, 2007. Knihu poviedok Juraja Kuniaka v preklade Emila Charousa Nadmořská výška 23 let, 2002, či básnický cyklus rovnakého autora Nervus vagus, 2010. Vydal aj zbierku básní Vladimíra Skalského K tichu, 2000, knihu Jána Rakytku o Felixovi Kolmerovi Žít zakázáno, zbierku fejtónov Nade Vokušovej Ako rozbiť dúhu alebo Bez sukne a bez pasu, 2004 a ďalšie.

Slovensko-český klub pomáhal na svet aj ďalším knihám iných vydavateľov, vrátane titulov ako Valér Mikula a kol.: Slovník slovenských spisovateľov, 1999. Predovšetkým však knihám Slovenského literárneho klubu v ČR či Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Z tých prvých zmieňme aspoň zborník k 125. výročiu narodenia kľúčovej osobnosti histórie Slovenska 20. storočia Milan Rastislav Štefánik 1880–1919, 2005 (spolu so Spoločnosťou M. R. Štefánika), dve spomienkové knihy Ľubomíra Feldeka V otcovej Prahe, 2006, a Homo Politicus, 2008, knihu štvorice autorov Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Naďa Vokušová a Marián Vanek Fejtóny, 2008, knihu esejí Vladimíra Skalského Kľúčové slová: Praha, Slovensko, literatúra, 2004, publicistický opus Gustáva Murína a Petra Žantovského Dualóg, 2009, či súhrn publicistiky historika Vojtecha Čelka Zo všetkých strán, 2011. Život Oľgy Szántóovej približuje kniha Nežila som nadarmo, 2006, väzenskú poéziu priblížil preklad básní Štefana Sandtnera, o ktorý sa postaral Martin Kučera: Žalář můj žaltář, 2008. Nezmieniť nemožno recesistickú knihu Violy Vyholenej-Šípivej „Krivolaká prť je ku šťastiu, 2007, či prvý príbehový česko-slovenský slvník pre deti z pera Barbory Škovierovej Pozri, ako je dnes pekne, 2009. Z druhej skupiny, teda kníh Svetového združenia Slovákov v zahraničí stojí za zmienku predovšetkým podiel klubu na trojici antológií slovenskej literatúry v zahraničí Medzi dvoma domovmi (poézia 2008, próza 2009, publicistika 2010).

Knihy

� �

Slovensko-český klub organizuje už tradičné Slovenské salóny v Nostickom paláci, sídle Ministerstva kultúry ČR, úspech zaznamenali aj podujatia v Míčovni Pražského hradu, realizované na základe zmluvy s Kanceláriou prezidenta Českej republiky. Klub realizuje ďalšie klubové večery v rôznych priestoroch, usporadúva výstavy, vrátane každoročného ambiciózneho projektu Slovenské výstavy pre Prahu, ktoré sa v priebehu rokov uskutočňovali v prestížnych priestoroch ako Mánes, Nová síň, Café galerie Černá labuť, ale aj Slovenský inštitút, D+Gallery, AD71 či Galerie Orlická. alebo jednorazových veľkých výstav ako 200 rokov slovenského výtvarného umenia. Z desiatok ďalších možno spomenúť hoci Slovenské výtvarné leto v Prahe, pravidelné Salóny slovenských karikaturistov či superúspešnú výstavu Roberta Vana.

Projektyveké,ešte väčšiei maličké

marca do 27. júna 2008, za ten čas vlak zastavil na staniciach Praha, Plzeň, České Budějovice, Jihlava, Brno, Ostrava, Olomouc, Pardubice, Hradec Králové, Liberec, Ústí nad Labem a Terezín. Tento ambiciózny projekt vzbudil obrovskú pozornosť, účasťou ho podporili najvyššie politické osobnosti na čele s predsedom Poslaneckej snemovne ČR, členmi vlády, viacerými veľvyslancami, poslancami a senátormi, hajtmanmi a primátormi. Expozíciu videlo takmer 40 tisíc návštevníkov, najmä žiakov základných a študentov stredných škôl, desiatky z nich sa sami stali lektormi, rozdali sa tisícky metodických DVD, CD a printových materiálov každej triede, ktorá do vagónov zavítala. Vyšli stovky článkov, odvysielali sa desiatky televíznych a rozhlasových materiálov, mestá zaplnili stovky citylightov. Na projekt nadviazali ďalšie aktivity aj v nasledujúcich rokoch.

Organizuje tiež odborné semináre a konferencie, v roku 1999 napríklad spolu s MŠMT ČR, Univerzitou Karlovou a Veľvyslanectvom SR v Prahe pamätnú konferenciu o slovenčine a slovenských reáliách v českom školstve, ktorá po prvý raz upozornila na dnes už notoricky známy fenomén postupnej straty česko-slovenskej pasívnej dvojjazyčnosti, najmä v prípade českých detí. Slovensko-český klub spoluusporadúva od roku 2005 aj veľmi úspešnú Literárnu súťaž Jána Kollára, hlavným organizátorom ktorej je Slovenský literárny klub v ČR.

Dalo by sa tu vymenovať ešte množstvo aktivít - prezentácia slovenskej literatúry na knižných veľtrhoch, predovšetkým na Svete knihy, partnerský podiel na divadelných festivaloch v Prahe či Zlíne, alebo hoci Slovenské plesy, neskôr Česko-slovenské bály alebo Slovenské veselice. Našou ambíciou však nie je vyčerpávajúci výpočet.

Na mladé publikum, tvorené na prvom mieste tisícmi slovenských študentov v Prahe a ČR, sa zameral spoluprácou so Student Zone Prague a organizovaním koncertov a takzvaných Slovákovíc v priestoroch ako kluby SaSaZu, Roxy, Radost FX či Next, na ktorých sa vystriedali mladé kapely i interpreti ako Chiki liki tu-a, Puding pani Elvisovej, Polemic či Marián Čekovský.

V roku 2007 pripravil klub večer Charta 77 a Slováci za účasti prezidenta Václava Havla, slovenských i českých signatárov, historikov a ďalších vzácnych hostí. Zazneli aj piesne Ivana Hoffmana a Roba Grigorova z čias revolúcie a pripomenula sa tak i táto dôležitá kapitola česko-slovenských vzťahov.

O rok neskôr sa Slovensko-český klub spojil s Múzeom SNP z Banskej Bystrice a s Českými dráhami pripravil Projekt Vagón pre Českú republiku – uskutočnil sa v termíne od 26.

� �

Slovensko-český klub realizuje aj veľké množstvo širších medzinárodných projektov. Bol koordinátorom prezentácie stredoeurópskej literatúry navonok pod názvom Centraleuropeans in Central Europe – partnermi boli PEN-kluby v jednotlivých krajinách. V rámci programu sa zorganizovali konferencie (najväčšie v Prahe a Košiciach), vznikla centrálna databáza a web-prezentácia stredoeurópskej literatúry, začala sa udeľovať stredoeurópska Cena Karla Čapka. Klub sa podieľa na organizácii najväčšej vedomostnej súťaže pre deti a mládež Eurorebus, zohral veľkú úlohu pri jej rozšírení za hranice Česka. Stal sa aj partnerom projektu Cap a l’Est (Cesta na východ), hlavnou súčasťou ktorého je divadelný festival v Banskej Štiavnici.

Klub koordinuje už od roku 2006 aj projekt „Visegrad – Terra Interculturalis“ venovaný vzájomným národnostným menšinám v strednej Európe. V rámci neho sa pravidelne konajú medzinárodné konferencie, opakovane na zámku v Budmericiach, Prahe i Moravskej Třebovej, z ktorých klub vždy vydáva zborník. V rámci projektu sa organizuje každoročne vždy tématická kultúrna výmena – či už literárna,

Od prelomu rokov 2010 a 2011 pôsobí na sympatickej adrese V závětří 4 v pražských Holešoviciach Slovensko-český ART klub. Usporadúvajú sa v ňom klubové večery, besedy, literárne a hudobné pásma, divadelné predstavenia, ale aj výstavy slovenského umenia. Okrem kaviarne je v ňom aj zasadacia sála či átrium s grilom. Hneď v prvých mesiacoch sa v ňom objavili medzi účinkujúcimi osobnosti ako Pavol Hammel, Ivan Wilhelm, Pavel Pafko, Ladislav Ballek, Oľga a Ľubomír Feldekovci, Juraj Herz, Andrea Kerestešová, Katarína Koščová, Alexander Schonert, Dušan Malota, Traxleři... a samozrejme Jiří Klapka, ktorý je nielen najčastejším vystupujúcim muzikantom ART klubu, ale ako predseda ČeskoSlovenskej scény koordinuje divadelné produkcie v Slovensko-českom ART klube i inde.

ČeskoSlovenská scéna je projektom, ktorý Slovensko-český klub spoluprodukuje od jej vzniku v roku 2000. Jej domovskými scénami boli pred ART klubom pražská Reduta, Damúza a najdlhšie

a divadlomoderný priestor Café TEATRu Černá Labuť, ČeskoSlovenská scéna však po celý čas hosťovsky účinkuje aj v ďalších mestách ČR a SR. Hlavným cieľom scény je uvádzať predstavenia, na ktorých spolupracujú českí a slovenskí divadelníci. Herci oboch národností v nich hrajú spolu, každý vo svojom jazyku. Ďalším cieľom scény je privážať do Prahy najkvalitnejšie predstavenia – najmä mladého – slovenského divadla. Scéna tak vypĺňa medzeru v oboznámenosti publika, ktorá vznikla okrem iného nízkou úrovňou vzájomnej televíznej výmeny. Medzi prelomové predstavenia možno určite zaradiť napríklad Dom Bernardy Alby v réžii Doda Gombára, Znesiteľnú ľahkosť pitia v réžii Petra S. Butka či predstavenie rovnakého režiséra Zhasnite lampióny s Tatianou Vilhelmovou a Mariánom Miezgom, inscenáciu Shirley Valentine Ivana Balaďu, v ktorej žiarila Zuzana Kronerová alebo predstavenie z pera Dušana Malotu o otcovi slovenského tanga, pražskom Slovákovi Dušanovi Pálkovi Prečo sa máme rozísť? s Igorom Šebom.

Medzinárodné a legislatívne aktivity

� �

divadelná alebo v oblasti výtvarného umenia, hudby či tradičnej kultúry. Slovensko-český klub vyvíja tiež

legislatívne aktivity v ČR i SR. Sústreďuje sa na odstraňovanie akýchkoľvek bariér v česko-slovenských vzťahoch a odstraňovanie občas vznikajúcich problémov v tejto oblasti. Významným spôsobom sa podieľal na tvorbe noriem,

ktoré umožnili získať dvojaké občianstvo veľkým skupinám občanov v oboch republikách, predovšetkým väčšine Slovákov žijúcich v ČR a Čechov na Slovensku. Vďaka iniciatíve klubu sa podarilo odstrániť vtedy

aktuálne hroziace problémy pri prezenčnej službe dvojitých občanov, vrátane vzájomného uznávania celej dĺžky služby a dokladov o nespôsobilosti, takzvaných „modrých knižiek“. Úspešné bolo aj úsilie Slovensko-českého klubu o to, aby sa uzavrela dohoda o zdravotnom poistení, ktorá by umožnila bezproblémový pobyt občana SR v Českej republike a naopak. Slovensko-český klub sa angažoval pri príprave viacerých právnych noriem, napríklad menšinového zákona v ČR. Kľúčovým orgánom bola v tomto smere Rada pre národnostné menšiny vlády ČR, kde Naďa Vokušová či Vladimír Skalský dlhodobo pôsobia, Naďa Vokušová aj ako predsedníčka Výboru pre dotačnú politiku a Vladimír Skalský i ako podpredseda rady. Klub však v legislatívnej oblasti zohral rolu aj na pôde Parlamentu ČR a Národnej rady SR, na celom rade konferencií a prijatí, ako aj v širokom spektre médií. Aktívnu úlohu zohral pri umožnení občanom SR žijúcim v zahraničí voliť korešpondenčne. Angažoval sa v diskusiách o režime na česko-slovenských hraniciach, pri ratifikácii Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov, alebo každoročnej príprave grantových programov.

Významne sa predstavitelia Slovensko-českého klubu angažujú aj na pôde Svetového združenia Slovákov v zahraničí, strešnej organizácie slovenského sveta. Vladimír Skalský je od roku 2006 predsedom tejto organizácie.

Medzinárodné a legislatívne aktivity

Klub koordinuje činnosť regionálnych pobočiek v jednotlivých českých a moravských mestách, konkrétne v Českých Budějoviciach, Plzni, Brne, Kroměříži, Jihlave

a Ostrave, vznikla aj jeho sesterská organizácia Slovensko--český klub v Slovenskej republike.

� �

Oslava 15. výročia vzniku Slovensko-českého klubu, ktorá sa konala uprostred decembra, tesne pred vyčerpávajúcim vianočným zhonom, už v takmer domácom prostredí klubu – v koniarni Nostického paláca na pražskom Maltézskom námestí - bola doslova veľkolepá. V sále sa zišlo vyše dvesto ľudí, a poniektorí sa nemali napokon ani kam posadiť. Večera sa zúčastnil celý rad českých i slovenských oficialít, ich príhovory napokon prinášame na ďalších stranách tejto slávnostnej prílohy. Prišla aj väčšina ľudí, ktorí už pätnásť rokov spolupracujú či už s klubom, jeho časopismi, sesterskými organizáciami a predstavitelia regionálnych klubov. Ale i, a možno najmä, priaznivci klubu, jeho aktivít, jeho ducha. Lebo ten je, nepochybne, rozhodujúci. Génius loci, trúfam si povedať, je možno pocítiť vari vo všetkých priestoroch, kde svoje akcie klub organizuje, a to je to najdôležitejšie... Pretože za ním ľudia prichádzajú a nás teší, že ho aj nachádzajú.

Naďa Vokušová

ečer vzájomnej vakyV

� �

Večerom sa rozhodli divákov sprevádzať protagonisti klubu Naďa Vokušová a Vladimír Skalský. Kto už toho, napokon, o tejto organizácii vie viac, kto zažíval jej detské choroby, nepriazne osudu i všakovaké krízy. Po dvadsiatich rokoch spolupráce vieme na seba i zareagovať, spontánne sa podpichnúť, pripomenúť niečo, čo ten druhý zabudol. Napokon tak, ako v každodennej práci. Sme nesmierne radi, že nás prišli podporiť a divákov pobaviť i mnohí umelci, ako napríklad operná speváčka, slovenská sopranistka Lívia Ághová, dnes už legendárna hudobno-spevácka skupina Traxleři, ktorá tento raz zhudobnila niektoré diela vlaňajšieho jubilanta Karla Jaromíra Erbena. Pritom, isteže, nemohol chýbať ani hudobník, spevák a najmä rusista, predseda ČeskoSlovenskej Scény Jiří Klapka, s ktorým sme vydali knihu Kytice (originál v českom jazyku zároveň so slovenským a ruským prekladom a s ilustráciami Miroslava Huptycha). A nebol by to Jirka, keby nás priamo na pódiu nedonútil, aby sme aspoň kratučký úryvok (treba dodať, že trojjazyčne!)

10 11

nezarecitovali. No, je to zjavne muž, ktorému jednoducho nikto nedokáže odolať, aj keď by sa mal akokoľvek strápniť!

Ale prišli nás pozdraviť aj ďalší. Akáže by to bola oslava, keby ju svojím nefalšovane radostným spôsobom neokorenila aj skupina Motovidlo či Dušan Malota s šansónmi. No a objavila sa i mladá šansoniérka, keď sme už pri tom – Zdenka Trvalcová – talent, výrazne sa už presadzujúci na pôde pražských muzikálov. Slovenskí herci pôsobiaci v Divadle v Dlouhé Magdaléna Zimová a Martin Matejka predniesli úryvok z predstavenia Ja, Malkáč, ktorú podľa geniálnej predlohy spisovateľa-samouka Ľuba Dobrovodu naštudovala práve slovenská „sekcia“ tohto divadla. Zablahoželať prišiel, pochopiteľne ako inak, než spevom, aj prezident českého PEN klubu, spisovateľ a pesničkár Jiří Dědeček. Mladé publikum i účinkujúcich zároveň zastúpila slovenská študentka, klaviristka Kristína Koščíková. Ani Motovidlo nevydržalo a k jej moderne pojatým skladbám sa živelne pripojilo, najmä teda jeho kapelník Edo Brabec. Ku koncu sa napokon pridala hrou na klavír i Svetlana Kalousková, Rusínka, duša galérie Josefa Kalouska. Aj v predstaveniach sme teda obsiahli tak nejako gro

10 11

z činnosti Slovensko-českého klubu. Uprostred tej všetkej spleti slova, tónov a spevu sme si ešte pripomenuli výročia dvoch ľudí, veľmi vzácnych pre náš klub i naše srdcia – deväťdesiatku českej slovakistky Zdenky Sojkovej, ktorej sme vydali už osem kníh a gratulácia patrila aj sudcovi Rudolfovi Tomašovičovi k jeho šesťdesiatym piatym narodeninám. Všetci sa bavili ešte dlho po skončení programu, pri príjemných melódiách Motovidla a slovenských gurmánskych hodoch v podaní Jaroslava Škoríka, majiteľa Slovenskej Koliby Javorník.

Čo ešte dodať? Slovensko-český klub si našiel v slovenskej menšinovej komunite v Českej republike svoje už nevykoreniteľné miesto a hlboká vďaka tých, čo ho zakladali, patrí všetkým spolupracovníkom, ktorí klubom prešli za celú jeho históriu, ktorí mu držali palce a všemožne ho podporovali, všetkým, ktorí navštevujú jeho podujatia a v neposlednom rade, aj tým, ktorí mali s nami trpezlivosť, lebo nie vždy sa úplne všetko podarí. A.... a zostaňme radšej len pri slovách povďaku...

Za podporu akcie Slovensko-český klub ďakuje Ministerstvu kultúry ČR,Hlavnému mestu Praha, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

a Slovenskej Kolibe Javorník

1� 1�

Vážim si vašu činnosť. Vaše edičné aktivity, významné kultúrne počiny i periodické spoločensko-kultúrne aktivity za ostatných 15 rokov pomohli udržať a rozvinúť nielen povedomie prirodzenej slovensko-českej vzájomnosti a súdržnosti, ale aj pocit zmysluplného obnovovania, napĺňania a obohacovania slovenskej identity v kultúrne, hodnotovo i ľudsky prívetivom a prajnom prostredí. Nie je to málo. Nie je to málo predovšetkým v tejto dobe, kedy sa zo vzťahov vytrácajú hodnoty, kedy sa nenosí hľadanie iných,

než materiálnych hodnôt a kedy brak, plytkosť a povrchnosť denno-denne otupujú naše zmysly. Nie je to málo v čase, kedy nie všetky národy dokážu nachádzať cesty k vzájomnému porozumeniu, k úcte, tolerancii a ústretovej komunikácii s partnerom a susedom. Preto spoločné aktivity malých či väčších spoločenstiev dobrej vôle, dobrých vzťahov i dobrých mravov majú mimoriadny význam z hľadiska podpory a šírenia porozumenia.

Som presvedčený, že slovensko-české vzťahy a väzby všeobecne, ale aj vaše slovensko-české aktivity vnímate ako cennosť, ako hodnotu, ku ktorej sme sa prepracovali storočiami a preto sme aj povinní ju chrániť, udržiavať a rozvíjať za každých historických okolností. Ubezpečujem vás, že práve takto pozitívne vnímam slovensko-české vzťahy, spoluprácu a komunikáciu na štátnej i medziľudskej úrovni, ale i Vašu 15-ročnú činnosť.

Do ďalších rokov prajem všetkým členom, podporovateľom i sympatizantom Slovensko-českého klubu veľa chuti do pokračovania vzájomne sa obohacujúceho slovensko-českého dialógu i procesu poznávania sa, mnoho úspešných tvorivých zámerov, napomáhajúcich zbližovaniu a porozumeniu dobrých ľudí.

Ivan Gašparovič,prezident Slovenskej republiky

Svět, ve kterém jste před patnácti lety zakládali svůj Slovensko-český klub, se proměnil. Naděje plné představy jednotné Evropy, měny a ekonomiky dnes vystřídala nejistota, kdy se všichni ptají – co bude dál. Možná stojíme na prahu dalekosáhlých změn, které mohou významně změnit náš každodenní život.

Jako i v tom obyčejně lidském, tak i v tom politickém světě je ve složitých chvílích nejlepší, když má člověk přátele, má se s kým poradit, vzájemně se podpořit, podělit se o společné zkušenosti, hledat cesty

a dohromady po nich kráčet.Jsem proto velmi ráda, že je Slovensko-český klub jedním z nositelů

hodnot, které společně sdílíme, že je rozvíjí a kultivuje. Vždyť duchovní potenciál českých a slovenských osobností, idejí a mozků, které posunují lidské myšlení kupředu, je veliký.

Chtěla bych Vám při patnáctých narozeninách Slovensko-českého klubu popřát všechno nejlepší i všetko najlepšie, abychom k sobě cestu ne nacházeli, ale udržovali, pěstovali, čistili a velebili, neboť takových společných cest kolem nás není mnoho.

Miroslava Němcová,predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky

Je mi cťou a potešením pozdraviť stretnutie Slovensko-českého klubu, ktorý už 15 rokov svojou existenciou aj činnosťou pestuje, pripomína a potvrdzuje zvláštny a srdečný vzťah medzi slovenským a českým národom. Tento náš vzájomný vzťah musel v minulosti prekonať isté turbulencie a komunikačné problémy, ktoré vznikli na ceste oboch našich národov k slobode – po desaťročiach, počas ktorých totalitný režim zametal nepohodlné otázky pod koberec. Dnes možno konštatovať, že

náš vzťah tieto problémy nielen prežil a úspešne prekonal, ale že jeho dnešnú podobu možno vyzdvihnúť ako pozitívny príklad aj pre iné národy. Je povzbudzujúce uvedomiť si, že prevzatie zodpovednosti v rámci vlastných národných štátov neznamenalo zabudnutie spoločnej minulosti. Naopak, ako sa naďalej ukazuje, naša vzájomná emancipácia pomohla odbúrať riziko vzájomného odcudzenia, a položiť základy pre novú, sebavedomú komunikáciu v prostredí kooperujúcej a integrujúcej sa Európy, ktorá sa sama musela a dodnes v niektorých ohľadoch musí naďalej vyrovnávať s minulosťou ťaživého a neprirodzeného rozdelenia železnou oponou.

Pavol Hrušovský,predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Vážené dámy, vážení pánové, bratři Slováci,s velkým potěšením jsem zaregistroval, že Slovensko-

-český klub slaví již 15.výročí úspěšné činnosti, kterou přispívá ke skvěle se rozvíjejícím vazbám mezi našimi státy a národy. Slovenská národnostní menšina, která v České republice je jednou z nejpočetnějších, je nám bezesporu nejblíže. Desítky let soužití obou národů ve společném státě a blízkost jazyka toto naše chápání jenom potvrzují. Slovenská kultura a práce našich občanů Slováků nás obohacují. Slovensko-český klub se

svou bohatou kulturně-literární činností pomáhá nejen Slovákům v Čechách, ale také přispívá k rozvoji našich vzájemných nadstandardních vztahů. Do dalších let činnosti klubu přeji hodně úspěchů.

Vladimír Galuška, námestník ministra zahraničných vecí Českej republiky

Veľmi si cením mnohorakú činnosť vášho klubu a úsilie utužovať vzťahy medzi bratmi, Slovákmi a Čechmi. Vážená pani Vokušová, vážený pán Skalský, prijmite odo mňa srdečný pozdrav a želanie, aby sa Slovensko-českému klubu naďalej darilo rozvíjať dobré vzťahy medzi našimi národmi pestrou paletou zaujímavých a hodnotných podujatí a činov.

Iveta Radičová,predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Je mi ctí přivítat Vás v prostorách Ministerstva kultury, v Nostickém paláci, při příležitosti oslav 15. výročí Slovensko-českého klubu. Ostatně pro Slovensko--český klub to není prostředí neznámé, neboť se zde konalo již několik kulturních akcí tohoto aktivního občanského sdružení.

Slovensko-český klub patří mezi subjekty, na jejichž aktivity Ministerstvo kultury každoročně poskytuje dotace v rámci výběrového dotačního řízení v programu na podporu kulturních aktivit příslušníků národnostních

menšin žijících v České republice a v programu podpory rozšiřování a přijímání informací v jazycích národnostních menšin. Je potěšitelné, že jeho činnost přispívá k vzájemnému poznávání, prezentaci slovenské kultury a rozvoji vztahů mezi Čechy a Slováky.

Do dalších let přeji Slovensko-českému klubu mnoho nových nápadů úspěchů.

Jiří Besser,minister kultúry Českej republiky

Je pre mňa potešením prihovoriť sa vám pri príležitosti 15. výročia založenia Slovensko-českého klubu a zároveň sa pripojiť k vašim gratulantom. Túto vzácnu chvíľu by som chcel využiť predovšetkým na vyslovenie uznania za vašu prácu, ale aj pozdvihnutie aktivít klubu, ktoré pomáhajú utužovať vzájomné česko-slovenské vzťahy. Cením si to o to viac, že i keď si Slovenská republika postavenie samostatného štátu buduje v európskom i v celosvetovom kontexte len posledné desaťročia, spoločná história našich národov

siaha do dávnejšej minulosti. Dôkazom toho je práve skutočnosť, že komunita Slovákov žijúcich v Českej republike patrí k tým najpočetnejším. Naša jazyková, geografická i kultúrna príbuznosť dokázala prirodzeným spôsobom nadviazať na spoluprácu v mnohých oblastiach z obdobia existencie spoločného štátu a som rád, že tento trend pokračuje i naďalej. Pre oba naše štáty je to iste potešujúca skutočnosť...

Chcel by som sa preto poďakovať Slovensko-českému klubu, že sa počas svojho pätnásťročného pôsobenia zasadil o presadzovanie záujmov Slovákov v českom prostredí. V tomto smere bola jeho úloha nezastupiteľná a tak, ako oceňujem jeho prácu a výsledky, je rovnako na mieste vyjadriť presvedčenie, že toto partnerstvo sa bude naďalej rozvíjať k spokojnosti oboch strán. Ďakujem vám, že prostredníctvom aktivít vašej organizácie môžu moji rodáci aj za hranicami Slovenska stále nachádzať svoj domov.

Eugen Jurzyca,minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Je pre mňa potešením, že sa vám môžem prihovoriť pri príležitosti 15. výročia vzniku vášho klubu. S uspokojením konštatujem, že vaša činnosť je úspešná, bohatá, zaujímavá a oslovuje čoraz väčší počet záujemcov o slovenskú kultúru tvorenú v českom prostredí. I vaším pričinením sa slovenská a česká kultúra prelínajú, ovplyvňujú a navzájom obohacujú. Vaša činnosť prispieva k udržiavaniu si slovenského povedomia, k zachovávaniu slovenského jazyka v prostredí inej krajiny a dáva dôvod byť

hrdým na svoje korene.Teší ma taktiež, že sa nezameriavate len na generáciu, ktorej vlasťou

bolo bývalé Československo, ale že ste šíriteľmi slovenskej kultúry i medzi mladými ľuďmi, ktorí sa už narodili v dvoch nových štátoch. Približujete literárne hodnoty slovenského národa nielen vo svojich literárno-spoločenských periodikách, vydávaním kníh v slovenčine pre deti, ale umožňujete ich spoznávanie aj aktívnym zapájaním mladých ľudí do tvorby prostredníctvom literárnej súťaže Jána Kollára.

Patrí vám ocenenie za doterajšiu činnosť vyvíjanú s cieľom šírenia slovenskej kultúry, jej rozvoja, zachovania, ale i jej spoznávania českou spoločnosťou. Do budúcnosti vám želám veľa úspechov a i naďalej rozširujúci sa okruh priaznivcov.

Peter Brňo,veľvyslanec Slovenskej republiky v Prahe

1� 1�

Městská část Praha 7 a Slovensko-český klub mají za sebou několik let úspěšné spolupráce. Za jeden z jejích významných momentů považuji otevření Slovensko-českého ART klubu, ke kterému došlo v Praze 7 v loňském roce. Osobně jsem tento klub v Holešovicích mnohokrát navštívil a mohl se tak opakovaně přesvědčit, jak osobitá a nenapodobitelná atmosféra panuje na kulturních a společenských setkáních, jež nesou nezaměnitelný punc slovenské srdečnosti a spontánnosti. Jsem proto velice rád, že se

právě v naší městské části nachází místo, kde je v neformálním prostředí prezentována slovenská kultura a zároveň se zde člověk může setkat s řadou zajímavých lidí, kteří jej během pár okamžiků dokáží přesvědčit o tom, že zde stále přetrvávají pouta, která nepřetrhla ani bezmála dvě desetiletí vzájemného odloučení.

Hovořím-li o Slovensko-českém klubu, samozřejmě nemohu zmínit pouze holešovický ART klub. Patnáctiletá historie této organizace je doslova nabytá různorodou činností, jejímž společným mottem vždy byla příkladná péče o česko-slovenské vztahy a jejich další prohlubování. Ať už se jednalo o vydávání časopisů a knih, pořádání nejrůznějších kulturních akcí, přednášek a besed či organizaci mezinárodních krajanských projektů. Dovolím si tvrdit, že právě díky nadšení lidí, jako je Naďa Vokušová a Vladimír Skalský, se z našich dvou národů po rozdělení nestali obyčejní sousedé, ale ti nejlepší přátelé, kteří si stále mají co nabídnout.

Jiří Koutský,člen Rady Mestskej časti Praha 7

Bohaté spektrum kulturních akcí, široká vydavatelská činnost a posilování vzájemného historického, současného a budoucího fenoménu všeho společného Čechům a Slovákům je nezastupitelným posláním Slovensko-českého klubu nejen v Praze, ale i v obou nyní samostatných a suverénních republikách.

Je mi ctí, když mohu prohlásit, že také Městská část Praha 1, kde vykonávám funkci člena Rady, velmi intenzívně pomáhá naplňovat principy vzájemnosti obou národů v tomto pražském regionálním měřítku.

Především v grantech, zaměřených na oblast kultury a ochranu kulturního dědictví nachází místo konkrétní spolupráce Slovensko-českého klubu a Městské části Praha 1. Samotný Slovensko-český klub je pravidelně již po řadu let, včetně toho letošního, podporován městskou částí.

15. výročí vzniku Slovensko-českého klubu je významnou příležitostí k setkání osobností, které ideové hodnoty našich vztahů spoluvytvářejí. Dovolte, abych vás všechny přítomné srdečně pozdravil a nám všem dohromady popřál další úspěšnou spolupráci v posilování prospěšných vzájemných vztahů Čechů a Slováků na území Městské části Praha 1.

Pavol Škrak, člen Rady Mestskej časti Praha 1

Naše město již řadu let úzce spolupracuje se Sloven-sko-českým klubem, zejména na, pro nás velmi význam-né akci, jakou je organizace a průběh Dnů slovenské kultury. Tento festival slovenské kultury a umění naše město pořádá již řadu let a v příštím roce – od 12. dubna 2012 – pořádáme již ročník 17. Tato akce významně při-spívá k lepší a rozšiřující se spolupráci mezi partnerský-mi města Moravská Třebová a Banská Štiavnica. Všichni se na něj těšíme a již nyní probíhají přípravy v zájmu důstojného, hodnotného, ale i bohatého programu.

Miloš Izák,starosta mesta Moravská Třebová

Vážená pani predsedníčka, vážený pán 1. podpredseda,vážení účastníci slávnostného programu k 15. výročiu Slovensko-českého klubu,vari nebude vadiť, ak budem na tomto mieste ako námestník ministra školstva Českej republiky používať slovenčinu. Teda môj rodný jazyk, hoci v Prahe žijem už od vysokej školy, a to radšej ani nebudem prezrádzať, aký dlhý čas je. Ak mám byť veľmi stručný, musím na tomto mieste povedať, že považujem za veľmi pozitívne to, že Česi a Slováci si zachovali, ba prehĺbili svoje vzájomné

dobré vzťahy aj napriek rozdeleniu niekdajšieho spoločného štátu. Je dôležité rozvíjať našu kultúrnu blízkosť, zachovávať zrozumiteľnosť jazykov. Ako predstaviteľa ministerstva školstva, ktorý mal tú česť slúžiť aj ako rektor Univerzite Karlovej, ma osobitne teší záujem a úspešnosť slovenských študentov na našich vysokých školách a spolupráca oboch národov v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Veľa v týchto otázkach vykonáva práve aj oslávenec – Slovensko-český klub. Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy napokon podporuje niektoré jeho vzdelávacie aktivity. Celkom nedávno sme sa stretli i na spoločnej debate v Slovensko-českom ART klube. Ďakujem klubu za jeho angažovanosť na poli vzdelávania, ale pravdaže i kultúry a v ďalších oblastiach a chcem mu zaželať, aby sa mu rovnako, ak nie viac, darilo i v ďalších rokoch.

Ivan Wilhelm,námestník ministra školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky

Musím povedať, že sme veľmi radi, že sme mohli spolupracovať so Slovensko-českým klubom na mnohých aktivitách, najmä však na ambicióznom Projekte Vagón v roku 2008.

Projekt Vagón bol v Česku zameraný na problematiku holokaustu a pripomenutie si 66. výročia začiatku deportácií slovenských Židov. Predstava dnešnej mladej generácie o tejto smutnej etape slovenských dejín je nejasná a často deformovaná. Sme presvedčení,

že najjednoduchšou, a zrejme aj najefektívnejšou, formou ako priblížiť školskej mládeži dejiny holokaustu, bola zvolená forma putovnej výstavy v železničných vozňoch. Expozícia bola situovaná do dvoch vozňov, identických s tými, ktoré sa používali pri deportáciách a putovala po mnohých českých mestách. Navštívilo ju okolo 40 tisíc detí a študentov a mala až neuveriteľný ohlas. Ďakujeme ešte raz klubu za neoceniteľnú pomoc pri tomto prospešnom diele.

Stanislav Mičev,generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici

Pri zmienke o Slovensko-českom klube, osobnejšom premýšľaní o ňom, nezriedka – a v čase slávností pätnásťročnej pôsobnosti tohto spolku ešte častejšie – mimovoľne zjaví sa mi pred očami jeho rodný znak: zelený strom. A vidím si ho aj na hladine Moravy, nakloneného na obidva brehy rieky, a rád, lebo ako hovorievam, vyrastal som v kultúrach z obidvoch jej brehov, oslovený slovenskou aj českou... Po prvý raz, a to ešte s malým, len nedlho predtým zasadeným,

spoznal som sa so zeleným stromom v Moravskej Třebovej, na prvom z radu Dní slovenskej kultúry v Čechách, a tam si ma, a už raz a navždy, získal... – zrástol som s ním, keď v duchu aj vyrastal... Medzitým sám vykročil do výšok, z ktorých dovidieť už do všetkých českých krajov, ale aj do zahraničia, a počet Dní slovenskej kultúry v Čechách pozvyšoval na úroveň svojich rokov... Spolok, ktorému sa zelený strom stal rodným znakom, zrodil sa na ten prvý popud srdca, ktorý je dobrý, z vedomia svojich zakladateľov nerozlúčiť, ale naopak, upevňovať česko-slovenskú kultúrnu vzájomnosť, určujúcu vo vedomí bratstva Čechov a Slovákov, a ten najlepší úžitok z neho má tak slovenská kultúra v Čechách, ako česká na Slovensku... Kultúru tvorí a všetky jej najosobitejšie diela vytvára spolupôsobenie rozumu, srdca a obrazotvornosti. Nie každému z nás sa ich v osobitejšej podobe ako daru od osudu dostáva, ale, ako to hovorievam aj v súkromnejších rozhovoroch, zakladateľom Slovensko-českého klubu, jeho tvorcom hlavným a určujúcim, N. Vokušovej, predsedníčke SČK, a V. Skalskému, 1. podpredsedovi SČK, predsedovi Svetového združenia Slovákov v zahraničí, sa naozaj nevyhli... A tak ten náš zelený strom za tých pätnásť svojich rokov len rástol, nadobúdal vplyvu, vážnosti a rešpektu vo všetkých českých krajoch a spoločenských vrstvách. Všímal som si to najmä v časoch môjho veľvyslaneckého pôsobenia v ČR, keď mi návštevy podujatí klubu vo všetkých českých krajoch ponúkli možnosť bezprostrednejšie zoznámiť sa s tými skrytejšími osobitosťami ich života, teda s ich originalitou, keď narovnako aj s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev... – a tak som odrazu vedel o nich, ale aj o sebe a slovenských osobitostiach viac... Slovensko-český klub, živý a rozrastajúci sa zelený strom, vidí sa mi – a takto vnímam všetky slovenské spolky v ČR a české v SR – v udržiavaní vedomia bratstva Čechov a Slovákov priam nezastupiteľným, preto mu želám, aby nám naďalej len rástol a rástol: do výšky aj do šírky...

Ladislav Ballek, Prezident Slovenského PEN centra

Vážená pani predsedníčka Slovensko-českého klubu,ctení krajania a priatelia Slovenska,nezastupiteľnú úlohu v udržiavaní slovenského

povedomia majú slovenské spolky a organizácie. Jedným z aktívnych spolkov je aj Slovensko-český klub, ktorého ambíciou je zachovávanie a šírenie slovenskej kultúry v Českej republike. Počas svojej existencie približuje českej verejnosti jej pestrosť a krásu a množstvo uskutočnených aktivít dokazuje neustály záujem o kultúrne dedičstvo svojich predkov. Za všetky

spomeňme aspoň bohatú vydavateľskú činnosť, organizovanie kultúrnych podujatí, akými sú úspešné Dni slovenskej kultúry, spolupráca s rozhlasom, televíziou a divadelnou scénou, organizácia odborných seminárov, konferencií a pod.

Dovoľte mi vysloviť uznanie a poďakovanie za zmysluplnú prácu Vám i všetkým členom klubu, ktorú mnohí vykonávate vo svojom voľnom čase. Do ďalších plodných rokov Vašej klubovej činnosti Vám prajem veľa nadšenia, elánu a odhodlania prezentovať Slovensko v pozitívnych obrazoch s prihliadnutím na blízkosť a kultúrnu príbuznosť našich susedských štátov. Pevne verím, že sa Vám rovnako ako doteraz i v budúcnosti bude dariť zachovávať a rozvíjať národnú, kultúrnu a jazykovú svojbytnosť Slovákov v Českej republike.

Milan Vetrák,predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

1� 1�

Slovensko-českému klubu k výročiu veľa entuziazmu do ďalšej práce a ešte veľa nových výročí

želajú Feldekovci

Rozhled, invence, vytrvalost, to jsou myslím hlavní vlastnosti, podmiňující úspěšnost spolkově orientované činnosti, zejména pokud se zaměřuje na kulturní a hlavně uměleckou sféru. Za patnáct let svých široce založených aktivit obstojí Slovensko-český klub při úhrnném hodnocení po mém soudu na výbornou ve všech oblastech, které sleduje.

Jako literárnímu historikovi je mi nejblíž spolkový program ediční; oba jeho iniciátoři a organizátoři – šéfredaktorka Slovenských dotyků paní Naďa Vokušová

a editor revue Zrkadlenie-Zrcadlení pan Vladimír Skalský – by si zasloužili nejvyšší vyznamenání za umění edičně čarovat v době, kdy velikost nejistot mnohonásobně převyšuje malost jistot, abych parafrázoval slova básníkova... Takové vyznamenání bohužel neexistuje, takže aspoň osobní uznání – je toho bohatě a je to krásné!

Úhrnný obraz dostane pevné kontury až s časovým odstupem umožňujícím vidět panoramaticky. Přesto si na základě svého poznaní česko-slovenských a slovensko-českých vztahů v literatuře troufám už dnes tvrdit, že v dějinné vývojové linii zaujmou literární a ediční aktivity klubu velmi čestné místo originalitou a pluralitou svých záměrů i jejich realizací, na něž by mohl být hrdý každý renomovaný nakladatelský dům, jak je znám z někdejší vlastní redakční praxe.

Klub má na svém nakladatelském kontu za patnáct let úctyhodné množství knižních titulů – beletristických, popularizačních i naučných – v převážně většině bezziskových! Určitě by stálo za to seřadit je podle časové posloupnosti vydání, podle témat a sledovaných problémů – a myslím, že bychom užasli nad nabízeným bohatstvím, přičemž silnou stránkou je vždycky osobité grafické řešení a originální výtvarný doprovod knihy...

Nechci podávat výčet, pouze glosovat příklady redakční iniciativy. Za její vyvrcholení i po stránce jedinečné vydavatelské výdrže za nejsvízelnějších vnějších okolností považuji česko-slovenský čtvrtletník Zrkadlenie-Zrcadlení, sledující v širokém problémovém spektru vzájemné literární i kulturně politické souvislosti včerejška i dneška. Že vychází už devátý rok, pokaždé s novátorským výtvarným doprovodem, je skoro malý zázrak.

Ať tedy Zrcadlení nadále zrcadlí, co má v programu, a knih klubu ať přibývá. Gaudeamus igitur, jak zpívá starobylý studentský hymnus.

Emil Charous,literárny historik

K vašemu peknému výročiu vám prajem aj krásné ďalšie roky!

Mali by byť prinajmenšom také pekné, ako pre mňa posledný, 2011.

Aj keď som už vyše päťdesiat rokov mimo Slovenska, stále tam patrím a dali mi to pocítiť tiež tým, že som sa stal čestným občanom v mojom rodnom meste Kežmarku a tiež, že som dostal najvyššiu cenu za film utvorený Slovákom.

Srdečne vás všetkých zdravímJuraj Herz,

režisér

Ani sa mi nechce veriť, že je to len pätnásť rokov, lebo sa mi zdá, že s redakciou Slovenských dotykov, ktoré vydáva Slovensko-český klub, spolupracujem odjakživa. Cením si za tie roky spolupráce ústretovosť v prijímaní mojich návrhov a spoľahlivosť pri príprave spoločných projektov. Nemôžem v tejto súvislosti nespomenúť aj vydanie Zborníka k 125. výročiu narodenia gen. M. R. Štefánika. Veru, veľmi rýchlo sa rozchytal a verím, že k stému výročiu založenia Československej republiky vyjde jeho rozšírené

vydanie. Podobne i mapa slovacík v Prahe.Som tiež vďačný, že som sa celé roky mohol podieľať na spoločných

akciách v rámci toho, čo sme kedysi nazývali česko-slovenský kultúrny kontext. Cením si aj vydavateľskú činnosť Slovensko-českého klubu. Nielen časopis Slovenské dotyky, či revue Zrkadlenie/ Zrcadlení, ale veľké množstvo kníh, ktoré by ťažko hľadali svojho vydavateľa. Napríklad knihy Zdenky Sojkovej, Emila Charousa či Ľubomíra Feldeka, ale aj krásne umelecké knihy vydané v spolupráci s D + Gallery, alebo tri antológie slovenskej poézie, prózy a esejí príznačne nazvané Medzi dvoma domovmi.

Považujem za skvelé organizovanie Kollárovej súťaže, ktorá sa snaží, aby ten niekdajší bilingvizmus v jazykovej podobe, ktorý sa stratil rozdelením štátu pokračoval aspoň v obsahovej forme.

Želám Slovensko-českému klubu do ďalších rokov veľa úspechov v jeho aktivitách a všetkým, ktorí sa na nich aktívne či pasívne podieľajú, radosť zo spoločnej činnosti.

Vojtech Čelko,predseda Štefánikovej spoločnosti

Už 26 rokov si v českom prostredí užívam veľmi príjemný a vľúdny pracovný a rodinný „exil“. O to viac mám radosť z každej nefalšovanej, zo srdca prameniacej snahy o rozvoj a rozkvet už i tak prebohatých väzieb, ktoré po mnoho storočí spájajú oba naše národy. Pri pracovných pobytoch v zahraničí či pri kratších cestách za rodnú medzu, mi vždy bolo tým najväčším potešením vysvetľovať, že národy Českej republiky a Slovenska žijú v priateľskej symbióze a vo vzájomnej úcte, a že nie je správne nás uvádzať

v zoznamoch lokálnych konfliktov či znepriatelených etník. Pätnásť rokov Slovensko-českého klubu, venovaných kultivácii tejto vzájomnosti, si bezpochyby zaslúži výraz uznania. Uznania za desiatky zaujímavých akcií, za bohatú publikačnú činnosť, za podporu mladým talentom a uznávaným seniorom, či jednoducho za to, že sa na pôde klubu môžu stretávať ľudia dobrej vôle. Prijmite, prosím, moje úprimné blahoželanie k tak významnému jubileu a rovnako i prianie toho najlepšieho, čo si môže klub a my všetci želať do rokov budúcich.

Peter Palečka,člen predstavenstva a námestník generálneho riaditeľa Komerčnej banky

Pätnásťročný človek je na prahu svojho života. Má už síce za sebou detstvo, ale to najväčšie dobrodružstvo ho ešte len čaká. Myslím, že to isté platí aj pre Slovensko-český klub v ČR. Má za sebou úspešný štart a som si istý, že má pred sebou nemenej úspešnú budúcnosť. A tú mu úprimne želám – je totiž dôležité, aby ďalej plnil svoju úlohu tmelu pre tých, ktorých síce osud zavial mimo domov, ale prostredie, kultúra i ľudia, medzi ktorými vyrastali, im zostali blízki a chcú sa medzi nich vracať aj v budúcnosti.

Peter Weiss,sexuológ

Život mi potvrdil pravdivost starého slovanského přísloví – přítele poznáš, když s ním sníš kilo soli. A to se, jak známo, nesní hned najednou. Po patnácti letech už většinou víme kdo je kdo a já, moji milí, Naděnko a Vlado, jsem moc rád, že jsem vás mohl poznat a jít vedle vás a s vámi stejným směrem. A vzpomínám na ty krásné, společně prožité hvězdné okamžiky s Mistry Ladislavem Ballekem, Jiřím Suchým, Ľubomírem Feldekem, Jiřím Žáčkem, Jurajem Herzem, prof. Ivanem Wilhelmem a dalšími, na společná zpívání

a veselé pohárky, ale také na odborná kolokvia a semináře, koncerty, vernisáže, knihy... a moc mne těší váš smysl pro humor i to, jak je na vás vidět, že máte rádi lidi, těší mne vaše nadšení a mám potěšení z naší jednomyslnosti. Dnes stačí, když si stejně jako sehraní muzikanti řekneme název skladby a tóninu a hrajeme. Tak na zdraví a ať nám to hraje.

Jiří Klapka,predseda ČeskoSlovenskej scény

Milí priatelia, inakšie oslovenie mi pri tejto vzácnej príležitosti

jednak neprichádza na um, jednak mi ani na um neprišlo dajaké iné hľadať.

Predovšetkým teda Ad multos annos! Slovensko--českému klubu, nech jeho členov a činovníkov ani na chvíľu neopustí nadšenie, s akým sa jeho aktivitám venovali doteraz – a bolo to veru na tých aktivitách aj cítiť. Pretože, ak je v živote okolo nás veľa vecí, ktoré sa oklamať dajú, sú aj veci, ktoré sa oklamať nedajú:

toto je jedna z nich. Nadšenie pre vec, radosť z radosti iných, obrovský zápal pre vec, z ktorej nemusí nevyhnutne plynúť taký alebo onaký zisk či osobný prínos – toto všetko nemožno predstierať, na toto sa nemožno iba hrať.

A pokiaľ sa pamätám na aktivity klubu, nespomeniem si na nijaký zadný pocit niečoho predstieraného, sileného, na nijaký falošný podtón protagonizmu za každú cenu. Teda, predovšetkým z týchto dôvodov ešte raz: všetko najlepšie do ďalších rokov, do ďalších podujatí a vzhľadom na nie práve ideálnu historickú epochu i veľa síl do ďalších bojov.

Ak môžem byť aspoň trochu osobný, keď kdekoľvek na cestách v cudzine stretnem auto so značkou CZ, premkne ma čosi veľmi príjemné, dôverné, ba povedal by som: prívetivé. Je to pekný pocit, preto naďalej robte všetko pre to, priatelia, aby sme ďalšie generácie na oboch stranách Moravy o tento pocit neobrali.

Stanislav Vallo,generálny riaditeľ Sekcie medzinárodnej spolpráce

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Všetko naj naj a naj k vášmu výročiu.

Mirek Huptych,básnik a výtvarník

1� 1�

Nepríjemný pocit osamotenia Slovákov v Čechách po rozpade Česko-Slovenska trval pomerne dlho. Vystriedal ho pocit radosti, keď v roku 1999, za podpory Slovensko-českého klubu, vznikol v Českých Budějoviciach Klub Slovenských dotykov. Ocitli sme sa - Slováci a Česi - v novej dimenzii očakávania, čo sa bude diať v česko-slovenských vzťahoch. V novembri ešte tohoto roku primátor Miroslav Tetter a jeho námestníčka Vlasta Bohdalová, Naďa Vokušová a Vladimír Skalský za Slovensko-český klub a my z

„dotykov“ sme sa dohodli na uskutočnení prvého ročníka Dní slovenskej kultúry v Českých Budějoviciach. Nastal malý kulturní tresk v krajskom meste a my sme sa začali tešit každý rok na mesiac február, keď v Českých Budějoviciach bude zas a znovu znieť slovenčina. Program bol z roka na rok krajší a bohatší. Za 12 rokov existencie tohto slovenského sviatku sme si užili peknú riadku umeleckých skvostov.

Slovensko-českému klubu v Prahe patrí naše poďakovanie za všetky ročníky a pomoc pri ich realizácii. Ďakujeme Nade Vokušovej, Vladimírovi Skalskému a dalším členom klubu a želáme všetko len to dobré do dalších rokov existencie Slovensko-českého klubu, veľa dobrých nápadov, príjemných akcií, stretávaní s výnimočnými ľudmi a tiež viacej peňazí.

Mária Klierová ,predsedníčka Klubu Slovenských dotykov, České Budějovice

Málokto z tých, čo s podujatiami Slovensko-českého klubu prichádzajú do kontaktu, môže mať jeho bohatú rozvetvenú činnosť v merku celú. Či už v časovom rozpriestranení 15 rokov, či z hľadiska jednotlivých jej zložiek, kultúrneho pôsobenia v literárnej, divadelnej, výtvarnej sfére, „naživo“ či publikačne, v oblasti slovensko-českých aj slovensko-slovenských (so zohľadnením českého životného priestoru) vzťahov. Nedá sa každému využívať a osobne zužitkovať všetko, s čím Slovensko-český klub prichádza, hoc je človeku

neraz ľúto, ak pre niečo nemôže prísť na zaujímavé podujatie s ponukou kultúrneho zážitku, stretnutia, spoznania ľudí a ich pôsobenia. Ale je pekný pocit vedieť, že to „všeličo“ je, že všeličo dôležité zo života a pre život slovenskej menšiny, slovenských ľudí v českom prostredí a vzájomné slovensko-české vzťahy v Slovensko-českom klube vzniká a žije – a ak už treba vyberať, vybrať si zo širokej ponuky aspoň čosi.

My na pražskej slovakistike, „inštitucionálne“ v porovnaní so Slovensko--českým klubom o niekoľko rokov mladšej, si vážime našu dlhodobú spoluprácu vo viacerých oblastiach. Samu pozornosť kontinuálne venovanú slovakistickému pracovisku v Slovenských dotykoch, v Zrkadlení/Zrcadlení či v jednotlivých ročníkoch publikácie Visegrad – Terra Interculturalis, ponuku a existenciu publikačného priestoru, príležitosť prezentovať prostredníctvom Slovensko-českého klubu širšej verejnosti to, čomu sa venujeme. Z posledného času sú to najmä dva projekty, Dotyky so slovenčinou v Slovenských dotykoch a pravidelná rozhlasová relácia na rádiu Ethno venovaná česko-slovenským jazykovým vzťahom.

Ak sa možno ešte v krátkom pozdravnom prívete za niečo poďakovať, chcela by som spomenúť Literárnu súťaž Jána Kollára, vyzdvihnúť jej motivujúcu, povzbudzujúcu úlohu v literárnej tvorbe mladých ľudí, pre nás osobitne milú aj tým, že medzi laureátov súťaže patria po mnoho rokov aj študenti slovakistiky. Pre nich špeciálne napokon majú význam, aj im sú určené mnohé ďalšie podujatia Slovensko-českého klubu, aj periodické a knižné publikácie ním vydávané. Nejde však, aby to tak nevyznelo, prirodzene len o nich – zacielenie Slovensko-českého klubu je oveľa širšie.

Je toho veľa, čo Slovensko-český klub v priebehu 15 rokov priniesol do českého (a nielen českého) kultúrneho priestoru, čo poponúkal, rozvinul – a čo, možno veriť a treba si / mu želať, bude kontinuálne rozvíjať ďalej. Aby aj prichádzajúce roky boli také úspešné a plodné!

Nech sa darí!Mira Nábělková,

Kabinet slovakistikyKatedra středoevropských studií FF UK v Praze

Po skončení FAMU v Prahe som chcel nakrúcať slovenské filmy. Tiahlo ma to k domovu a nikdy som si nemyslel, že to tak nebude. Lenže osud chcel inak. Mal som tu lásku, dramatickú sopranistku, ktorá svoju budúcnosť videla v Čechách. Nakoniec sa mi podriadila a dostala angažmán v Bratislave. Lenže ja som ho tam nedostal. Moja žiadosť sa niekde na Kolibe stratila a nikdy som nedostal odpoveď. Tak sa prihodilo, že ja, milenec Slovenska, som sa stal Slovákom žijúcim v zahraničí. Narodil sa nám syn, žena

skončila v Karlínskom divadle a ja nezamestnaný. Pri akejsi príležitosti som sa stretol s Naďou Vokušovou a Vladom Skalským, tiež Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Lenže programovo, aby pomocou časopisu „Dotyky“ a aj inak udržovali dobré vzťahy medzi našimi národmi. Ich aktivita je pozoruhodná. Aj mne, ako mnohým iným, dali príležitosť popularizovať vlastnú tvorbu. Osud vie byť niekedy aj spravodlivý, podarilo sa mi síce nakrútiť aj v Slovenskej televízii niekoľko filmov, ale ťažisko mojej tvorby je v Česku. Som tomu nakoniec rád. Všetci vedia, že som Slovák, berú ma ako Čecha a myslím, že našim hanbu nerobím. Som rád Slovákom žijúcim v zahraničí.

Juraj Šajmovič,kameraman a výtvarník

Dnes, pri významnom výročí Slovensko-českého klubu, musím viac-menej zopakovať slová, ktoré som povedal a napísal už pred piatimi rokmi. Protagonistov klubu som spoznal ako neúnavných organizátorov kultúrnych aktivít i ako kvalitných novinárov. Spolu sme pripravili niekoľko výstav, večerov, rozhovorov i televíznych relácií. Stál som tiež pri zrode Slovensko--českého klubu, ale boli to oni, čo svojou každodennou prácou a organizovaním tisíce drobností pozdvihli organizáciu na úroveň, na ktorej je teraz. My ostatní

si ani neuvedomujeme, čo ich to stojí za úsilie a krásne sa na ich akciách zabávame a oddychujeme. A páči sa mi aj ich zmysel pre humor a nadhľad, ten mám u ľudí najradšej. Určite im teda patrí vďaka. Aj moja osobne – skladám klobúk a držím palce.

Robert Vano,fotograf

Spoločnosť Jána Kollára v Českej republike s radosťou prijíma skutočnosť, že Slovensko-český klub si v roku 2011 pripomína 15. výročie svojho vzniku.

Vnímame vaše výročie ako 15 rokov prevážne veľmi úspešnej činnosti Slovensko-českého klubu, ktorý po prekonaní počiatočných „vývojových“ problémov do súčasnosti dozrel ako výrazná základňa historického prepojenia vzájomnosti Čechov a Slovákov aj po vzniku (alebo napriek vzniku) dvoch samostatných štátov.

Z hľadiska Spoločnosti Jána Kollára, ktorá stráženie a rozvíjanie mnohostrannej vzájomnosti Slovákov a Čechov ako vzácneho dedičstva našich predkov – velikánov národa – má vo svojom trvalom programe, vysoko ceníme aj iniciatívu Slovenského literárneho klubu založením Literárnej súťaže Jána Kollára, ktorý v decembri 2011 realizuje veľmi úspešne už svoj 7. ročník.

Predstaviteľom a všetkým členom i priateľom Slovensko-českého klubu prajeme mnoho úspechov aj do dlhej budúcnosti.

Vojtech Vecán,predseda Spoločnosti Jána Kollára

Tak som sa dopočul, že Slovensko-český klub slávi sto rokov svojej úspešnej existencie. A ak to aj nie je sto rokov, tak pri tom všetkom, čo doteraz dokázali, mne to ako storočie pripadá.

Ďalšou príčinou tej mýlky v časomiere môže byť aj to, že si neviem spomenúť, kedy som ja tie dve zrastené organizačné dvojčatá, Naďu Vokušovú a Vlada Skalského, prvýkrát zaregistroval. Viem, že to začalo naším spoločným rozhovorom pre periodikum S-Č klubu – Slovenské dotyky. Ale vo svojej knižnici som našiel

reprezentačnejší štvrťročník Zrkadlenie/Zrcadlení, kde už od prvého čísla prvého ročníka 2004 prispievam hneď dvomi úvahami. Minimálne od tej doby mám Slovensko-český klub v zornom poli a nestačím sa čudovať, čo všetko dokážu zorganizovať na tej najvyššej úrovni v prospech slovensko--českých kultúrnych a spoločenských vzťahov.

Nechcite, aby som všetko vymenúval, lebo to bude naozaj výpočet na jednu storočnicu. Skrátka, toto je okrem iného aj dôkaz, že nie je pravda, že by bol každý nahraditeľný. Naďa Vokušová a Vlado Skalský na čele Slovensko-českého klubu určite nie. Nech im to v prospech slovensko-českých vzťahov vydrží tých príslovečných sto rokov!

Gustáv Murín, čestný predseda Slovenského PEN Centra

Už pred rokom 1999 sa v Brne okolo krajanského magazínu „Slovenské dotyky“ poniektorí jeho odberatelia začali stretávať len tak pred domom, neskôr pri kávičke na kus reči. Takéto stretnutia nakoniec vyústili založením občianskeho združenia pod názvom Klub Slovenských dotykov. Išlo o štartovací názov združenia, dnes je to už Slovensko-český klub Brno. Keď sa zahľadíme do budúcnosti, tak aj my tu v Brne prichádzame k záveru, že pokiaľ máme i naďalej rozvíjať už aj tak dosť nadštandardné slovensko-české

vzťahy, mali by sme do tohto procesu vo väčšej miere zapojovať ľudí mladších generácií, ktorí by v našom klube boli určite vítaní. Ako sa nám to podarí ukáže budúcnosť.

Štefan Rychtárik,predseda SČK Brno

Veľa šťastia do šestnásteho i ďalších rokov existencie nášho klubu!

Marián Vanek,spisovateľ a karikaturista

1�

SLOVENSKO-ČESKý KLUB, ANASTÁZOVA 15, 169 00 PRAHA 6HLAVNÁ KANCELÁRIA: SALMOVSKÁ 11, 120 00 PRAHA 2

TEL.: 224 918 483, TEL./FAX: 224 919 525, WWW.CZSK.NET, E-MAIL: KLUB@CZSK.NET

Čas si zjavne nedáva načas. Pätnásť rokov! A mne sa zdá naozaj ako včera, keď sme v pomerne ťažkých podmienkach a stresujúcej neistote zakladali Slovensko-český klub. Vôbec sme netušili, ako jeho vývoj dopadne, či prežije aspoň rok. Nemožno sa preto asi čudovať, že mám k nemu vzťah ako k vlastnému dieťaťu – neľahko sa rodilo, vypiplávali sme ho z plienok, neraz sa báli, aby neprišlo k úrazu, aby všetko zvládlo, a tak veľmi sme mu držali palce... každý rodič to koniec-koncov pozná. Aj tú hrdosť pri

obzretí sa dozadu na to, čo všetko dokázalo. Keď si prečítate túto našu brožúrku, nepochybne pochopíte aj bez ďalších slov, čo za tými pätnástimi rokmi je práce, prebdených nocí, vyčerpania, sĺz na krajíčku, bojov s veternými mlynmi, ako často sme stáli pred tým povestným prahom, keď to človek všetko chce už-už vzdať, ale napokon nikdy nevzdá... Prečo? Najmä pre ten nádherný pocit po vydarených akciách, po vyjdení každej jednej knižky, každého čísla oboch časopisov, pre pohľad do tvárí priaznivcov klubu na našich stretnutiach, pre ich smiech či aspoň úsmevy, pre to, ako sa u nás cítia účinkujúci umelci, ktorým sa často nechce z podujatí ani odísť, pre nekonečné množstvo priateľov, ktorých sme pri našej činnosti získali. Keby bolo na to miesto, poďakovala by som im tu menovite všetkým. Za neuveriteľnú podporu i toleranciu, za slová chvály i za rady, ale aj za kritiku v dobrom, za to, že dokázali vždy v pravú chvíľu podať pomocnú ruku, neurážať sa pre malichernosti, za to, že začali postupne k Slovensko-českému klubu pociťovať tiež takmer rodičovskú zodpovednosť i rodičovskú lásku. Ďakujem vám, priatelia i spolupracovníci – bez vás by sme to v žiadnom prípade nedokázali. A my vám za to sľubujeme, že za svojím dieťaťom budeme vždy pevne stáť, brániť ho a bojovať zaň. Snáď aj všetky tie veterné mlyny nakoniec zdoláme...

Naďa Vokušová,predsedníčka Slovensko-českého klubu

Zhrnúť do pár riadkov, s čím všetkým sa mi v mysli spája 15 rokov Slovensko-českého klubu, to je veľmi ťažká úloha. Pred podobnú - matematik vo mne by mohol povedať, že o tretinu ľahšiu - som bol postavený pri príležitosti desiateho výročia. Vtedy som napísal aj toto „Stal sa pre mňa doslova druhou identitou, reagujem na ten názov tak, ako na meno.“ Vysvetľoval som vtedy, že v podobe Slovensko-českého klubu a jeho projektov sme postavili dom, zasadili strom i splodili syna. Teda vytvorili sme niečo, čo stojí,

trvá a slúži, niečo, čo rastie, i niečo, v čom – dúfajme – prežijeme, čo nás svojou perspektívou presahuje. Dni slovenskej kultúry po Českej republike, Slovenské dotyky, dvojaké občianstvo, knihy – to všetko sú domy, stromy či synovia alebo dcéry, aby sme boli genderovo vyvážení...

Za 15 rokov sa stihne to dobré, aj to zlé. Stihne sa oných biblických sedem bohatých i sedem chudobných rokov i čosi navyše. Stihne sa toho vlastne toľko, že pri preberaní fotiek a zostavovaní stručnej výberovej histórie klubu som sa až zľakol. Stále však platí to, čo povedal TGM o štátoch a čo si dovolím parafrázovať tak, že každá inštitúcia sa udržiava ideami, na ktorých vznikla. A tie sa dajú zhrnúť do názvu jednej skupiny na sociálnej sieti: Som Slovák a mám rád Čechov, som Čech a mám rád Slovákov. Ladislav Ballek mi kedysi povedal zhruba toto: Keď čítam akýkoľvek časopis, akýkoľvek text, podvedomo sa zamýšľam nad tým, aká je motivácia jeho existencie, kvôli čomu bol napísaný či vydaný. Práve aj pre príjemný pocit z odpovede na túto otázku čítam rád Slovenské dotyky či vami vydané knižky.

Nuž, uvedomujem si a priznávam, zasa som bol patetický a neskromný. Budem sa teda ďalších päť rokov kajať. Ale k výročiu to vari aj patrí!

Vladimír Skalský,1. podpredseda Slovensko-českého klubu,

prezident Svetového združenia Slovákov v zahraničí