V skratke

• Slovensko práve oslavuje 15 rokov vstupu do EÚ a my sa v aktuálnej téme pozeráme ako sa za toto

obdobie zmenila ekonomická výkonnosť v regiónoch

• V titulkových ukazovateľoch HDP na obyvateľa sa môže javiť, že Bratislava sa ostatným regiónom za

toto obdobie ešte viac vzdialila

• Bližší pohľad však ukáže, že tomu tak nevyhnutne nemusí byť

• Miera evidovanej nezamestnanosti po prvýkrát v histórii SR poklesla pod päťpercentnú hranicu

• Rýchly rast produkcie v automobilovom priemysle sa v marci spomalil

Kľúčové očakávané udalosti

• 6. júna budú zverejnené detaily rastu HDP za 1Q19. Aktuálne trendy v jeho kompozícii sú v miernom

nesúlade s predpokladmi. Zdá sa, že v úvode roka posilnil zahraničný dopyt, zatiaľ čo ten domáci

oslabil. Presné detaily pomôžu lepšie uchopiť aktuálne ťažko čitateľnú situáciu, keď nálada podnikov

klesá, no reálna aktivita ostáva solídna.

1

FINANČNÉ SPRÁVY A ANALÝZY

Trendy trhu

MÁJ 2019

Autori:

Zdenko Štefanides I Hlavný ekonóm

Andrej Arady I Senior ekonóm

Michal Lehuta I Makroekonóm

aktuálne pred mesiacom začiatok roka

4.6.2019 3.5.2019 31.12.2018

EUR/USD 1,124 1,120 0,34% ▲ 1,145 -1,89% ▼

EUR/CZK 25,74 25,71 0,13% ▲ 25,74 0,03% ▲

EURIBOR 3M -0,323 -0,309 -0,01p.b. ▼ -0,309 -0,01p.b. ▼

EURIBOR 12M -0,175 -0,114 -0,06p.b. ▼ -0,117 -0,06p.b. ▼

SK ŠD 10R VÝNOS 0,375 0,514 -0,14p.b. ▼ 0,789 -0,41p.b. ▼

DE ŠD 10R VÝNOS -0,209 0,025 -0,23p.b. ▼ 0,242 -0,45p.b. ▼

medzimesačná

zmenaYTD zmena

EÚ a progres v SR regiónoch

Slovensko tento rok oslavuje pätnásť rokov vstupu do Európskej únie. Prínosy členstva pre celú krajinu v

základných makroekonomických ukazovateľoch sú zrejmé a široko zdokumentované aj v médiách (viď napr. tu).

My sa v aktuálnej téme pozeráme ako boli tieto prínosy a zlepšenia v makroekonomických ukazovateľoch

rozdelené v regiónoch. Či, obrazne povedané, všetky koláče boli rozdané v Bratislave a regiónom sa ušli iba

omrvinky. Alebo či si porovnateľne pomohli aj regióny mimo hlavného mesta.

V titulkových ukazovateľoch rastu ekonomickej aktivity a vyprodukovaného HDP na obyvateľa sa

skutočne môže javiť, že za tých pätnásť rokov sa Bratislava ostatným regiónom ešte viac vzdialila. Bližší pohľad

však ukáže, že tomu tak nevyhnutne nemusí byť. Jedným z dôvodov je fakt, že mnoho ľudí do hlavného mesta a

jeho okolia dochádza za prácou z iných regiónov. Títo cezpoľní pracujúci vytvárajú HDP v Bratislavskom kraji na

úkor regiónov, v ktorých majú oficiálny pobyt.

2

MÁJ I 2019

EUR/CZK EUR/USD 3M EURIBOR

Zdroj: Macrobond, Bloomberg

Predikcie

Zdroj: Intesa Sanpaolo, VÚB banka research

aktuálne

4.6.2019 2Q19 3Q19 4Q19 1Q20

EUR/USD 1,12 1,11 1,12 1,14 1,18

EUR/CZK 25,74 25,7 25,6 25,6 25,6

EURIBOR 3M -0,32 -0,33 -0,33 -0,34 -0,32

EURIBOR 12M -0,18 -0,10 -0,06 -0,09 -0,06

SK ŠD 10R výnos 0,38 0,64 0,83 0,82 0,79

DE ŠD 10R výnos -0,21 0,09 0,23 0,22 0,19

predikcie

3

MÁJ I 2019

Azda najväčším nedostatkom je fakt, že HDP na obyvateľa nezohľadňuje cenové rozdiely, alebo inak

povedané paritu kúpnej sily medzi jednotlivými regiónmi. Platí to nielen v prípade regiónov Slovenska, ale aj

ostatných krajín EÚ, čím sa de facto regionálne dáta HDP na obyvateľa publikované Eurostat-om diskvalifikujú ako

objektívne merítko regionálnej ekonomickej výkonnosti. Faktom však je, že tieto údaje sú používané ako hlavné

kritérium pre štrukturálnu politiku EÚ zameranú práve na znižovanie regionálnych rozdielov v Únii. Minimálne pre

tento dôvod treba v údajoch regionálneho HDP podľa parity kúpnej sily zjednať nápravu.

V každom prípade, v budúcom VÚB mesačníku sa pozrieme na iné ekonomické ukazovatele, ktoré možno

lepšie než HDP odrážajú ekonomickú realitu a progres toho ktorého regiónu.

Graf 1: Priemerný reálny rast HDP od roku 2004 do 2017 (v %)

V dynamike rastu HDP Bratislavský kraj zvyšok Slovenska predbehol, keď reálne dosiahol priemerný

medziročný prírastok 4,6% (počítané od roku 2004 do 2017 kedy oficiálne dáta o regionálnom HDP zatiaľ končia).

Zvyšok Slovenska rástol o 0,6-1,0 bodu pomalšie. Faktom však je, že gro tohto rozdielu sa udialo v roku 2009.

Vtedy HDP v Bratislave po očistení o infláciu stagnoval, no v iných regiónoch sa reálne prepadol o 6 až 8%. Ak by

sme odhliadli od tohto roku, priemerný reálny rast ekonomickej aktivity v regiónoch by sa od Bratislavy až tak

významne nelíšil (viď graf 1). V každom prípade, hoci aj regióny rástli o čosi pomalšie ako Bratislavský kraj, aj ony

významne prevýšili priemerný rast v EÚ ako takej (1,4%).

V raste ekonomickej aktivity Bratislava regióny predčila...

Vyšší rast ekonomickej aktivity navyše súvisel aj s väčším počtom ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V

Bratislavskom kraji vzrástol počet obyvateľov od roku 2004 do minulého roku o 9%, čo bolo najviac spomedzi

všetkých krajov na Slovensku. Ekonomicky aktívnych obyvateľov pribudlo v Bratislavskom kraji relatívne o čosi

menej, 7%, čo bol porovnateľný prírastok s krajmi východného Slovenska. V pomere k celkovej populácii však ostal

podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva v Bratislavskom kraji dlhodobo najvyšší spomedzi všetkých krajov na

Slovensku(viď tabuľku 1).

...aj vďaka prírastku obyvateľstva, vrátane „cezpoľných“...

Zdroj: ŠUSR, VÚB

4

MÁJ I 2019

Tabuľka 1: Počet obyvateľov, celkom vs ekonomicky aktívnych (v tisícoch)

Samostatným faktorom sú „cépečkári“, teda ľudia, ktorí do hlavného mesta a jeho okolia dochádzajú za

prácou z iných regiónov. Títo cezpoľní pracujúci vytvárajú HDP v Bratislavskom kraji, no keďže tu nemajú trvalý

pobyt, ich ekonomická pridaná hodnota sa pripočíta obyvateľom, ktorí sú tu oficiálne prihlásení. To zvyšuje HDP

na hlavu v Bratislavskom kraji a naopak znižuje v regiónoch kde „cépečkári“ majú oficiálny pobyt. Keďže však ich

počty a toky nie sú z verejných zdrojov zdokumentované, sme odkázaní na oficiálne údaje a počtoch obyvateľov a

pomerových štatistík z nich odvodených.

Graf 2: Rast nominálneho HDP (v %, priemer za obdobie 2004-17)

...čo o niečo zmierňuje jej náskok v dynamike rastu...

2004 2018 zmena

zmena v

% 2004 2018 zmena

zmena v

% 2004 2018 zmena

Slovensko 5 382 5 446 64 1% 2 659 2 746 88 3% 49% 50% 1%

Bratislavský kraj 600 655 55 9% 330 354 24 7% 55% 54% -1%

Západné Slovensko 1 864 1 827 -37 -2% 933 934 0 0% 50% 51% 1%

Trnavský kraj 553 563 10 2% 288 289 1 0% 52% 51% -1%

Trenčiansky kraj 602 587 -15 -3% 295 301 6 2% 49% 51% 2%

Nitriansky kraj 710 678 -32 -5% 351 344 -7 -2% 49% 51% 1%

Stredné Slovensko 1 353 1 340 -13 -1% 659 678 18 3% 49% 51% 2%

Žilinský kraj 694 691 -3 0% 333 345 12 4% 48% 50% 2%

Banskobystrický kraj 659 649 -10 -1% 327 333 6 2% 50% 51% 2%

Východné Slovensko 1 566 1 624 58 4% 736 781 45 6% 47% 48% 1%

Prešovský kraj 796 824 29 4% 374 398 25 7% 47% 48% 1%

Košický kraj 770 800 30 4% 362 382 20 6% 47% 48% 1%

populácia celkom ekonomicky aktívne obyvateľstvo podiel na celkovej populácii

Zdroj: ŠUSR

V každom prípade, vyprodukovaný HDP na obyvateľa v Bratislavskom kraji rástol pomalším tempom ako

celkový HDP vyprodukovaný v tomto kraji: v priemere od roku 2004 do 2017 na úrovni 5,0% vs 5,6%. V iných

regiónoch Slovenska bol rast HDP na obyvateľa len zhruba o pol percentuálneho bodu pomalší ako v

Bratislavskom kraji. V podrobnejšom členení na kraje však boli rozdiely výraznejšie, kedy najpomalší prírastok bol

zaznamenaný v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji, zatiaľ čo Trnavský a Žilinský kraj sa dynamikou rastu

HDP na obyvateľa Bratislavskému minimálne vyrovnal (viď graf 2).

Zdroj: ŠUSR, VÚB

5

MÁJ I 2019

...no rozdiel v absolútnej úrovni HDP na obyvateľa pretrváva

Avšak ešte ani v roku 2017 sa podľa údajov Štatistického úradu žiadny z regiónov úrovňou HDP na

obyvateľa nedostal na úroveň Bratislavského kraja v čase vstupu do Únie. A podľa našich odhadov to platilo

aj v roku 2018 a s veľkou pravdepodobnosťou ešte aj v aktuálnom roku 2019. Podľa údajov Eurostat-u síce

druhý najproduktívnejší kraj, Trnavský, úrovňou HDP dosiahol úroveň Bratislavy už v roku 2011, no to platí po

prepočítaní HDP vtedy platným aktuálnym kurzom koruny voči euru, ktorý bol výrazne slabší ako konverzný

kurz (cca 40 SKK za jedno euro vs 30,1260 v konverznom kurze).

Podstatné je, že v pomere k aktuálne ekonomickej výkonnosti sa Bratislavskému kraju ostatné kraje

nepribližujú, skôr naopak (viď posledné dva stĺpce tabuľky 2).

Tabuľka 2: HDP na hlavu v bežných cenách (eur na obyvateľa)

* údaje za kraje v r. 2017 nie sú zatiaľ v databáze Eurostat-u dostupné, tu sme ich dopočítali zaokrúhľovaním údajov ŠÚSR

Zdroj: ŠÚSR, Eurostat, VÚB

Aby sa zreálnila hodnota vyprodukovaného HDP, treba zohľadniť rôznu cenovú úroveň v regiónoch.

Kúpna sila priemerne zarábajúceho obyvateľa je iná v Bratislave a iná v Prešove. Asi najrukolapnejšie je to

zjavné na trhu nehnuteľností, ktoré sú v Bratislavskom kraji viac ako dvojnásobne vyššie ako v Prešove, no

priemerná mzda je vyššia ani nie o dve tretiny (viď náš mesačník z februára dostupný tu). Výrazné rozdiely

sú aj v cenách služieb. Po úprave o paritu kúpnej sily by tak hodnota HDP v Prešove mala relatívne oproti

Bratislave stúpnuť a naopak HDP Bratislavy oproti Prešovu klesnúť.

Objektívnemu porovnaniu by mala pomôcť kúpna sila...

...v oficiálnych štatistikách sú si však cenovou úrovňou všetky kraje

rovné...

Na prekvapenie však oficiálne údaje Eurostat-u upravené o paritu kúpnej sily cenové rozdiely medzi

krajmi nezohľadňujú. Vyprodukovaný HDP v jednotlivých regiónoch Eurostat upraví rovnakým, celonárodným

koeficientom parity kúpnej sily (viď posledné stĺpce tabuľky 3). Metodika jej výpočtu je navyše skreslená a v

ostatných rokoch podhodnocuje reálnu konvergenciu Slovenska k priemeru EÚ (viď tu). Tým, že Eurostat na

prepočet parity kúpnej sily používa priemerné ceny za celé Slovensko v podstate umelo navyšuje kúpnu silu

Bratislavčanov a naopak podhodnocuje kúpnu silu Prešovčanov.

2004 2017 zmena v % 2004 2017 zmena v % 2004 2017

Slovensko 8 565 15 602 82% 6 400 15 600 144% 44% 43%

Bratislavský kraj 19 377 36 705 89% 14 600 36 700 151% 100% 100%

Západné Slovensko 8 109 14 429 78% 6 100 14 400 136% 42% 39%

Trnavský kraj 8 995 16 946 88% 6 800 16 900 149% 46% 46%

Trenčiansky kraj 7 955 12 931 63% 6 000 12 900 115% 41% 35%

Nitriansky kraj 7 551 13 645 81% 5 700 13 600 139% 39% 37%

Stredné Slovensko 6 992 12 439 78% 5 300 12 400 134% 36% 34%

Žilinský kraj 6 933 13 316 92% 5 200 13 300 156% 36% 36%

Banskobystrický kraj 7 054 11 509 63% 5 300 11 500 117% 36% 31%

Východné Slovensko 6 322 11 129 76% 4 800 11 100 131% 33% 30%

Prešovský kraj 5 133 9 338 82% 3 900 9 300 138% 26% 25%

Košický kraj 7 551 12 974 72% 5 700 13 000 128% 39% 35%

r. 2004 v konverznom kurze

(ŠÚSR)

r. 2004 v aktuálnom kurze

SKKEUR (Eurostat)*

podiel z

Bratislavského kraja

6

MÁJ I 2019

Tabuľka 3: HDP na hlavu v eurách a v parite kúpnej sily

* počítané ako pomer HDP v bežných cenách a v parite kúpnej sily

Zdroj: Eurostat, VÚB

Takáto „unitárna“ parita kúpnej sily v podstate diskvalifikuje regionálne dáta HDP na hlavu ako

objektívne merítko regionálnej ekonomickej výkonnosti. Faktom však je, že je používané ako hlavné kritérium

pre čerpanie štrukturálnych fondov z EÚ zameraných práve na znižovanie regionálnych rozdielov v Únii

(nárok majú len regióny, ktoré sú výkonnosťou HDP na obyvateľa pod 75% priemeru EÚ).

Pre Bratislavčanov „unitárna“ parita kúpnej sily má obzvlášť trpkosladkú príchuť. Na jednej strane ich

od roku 2008 „papierovo“ robí „bohatšími“ než Viedenčanov (viď graf 3). Na druhej strane ich však

diskvalifikuje od možnosti čerpať štrukturálne eurofondy. Pre ostatné regióny Slovenska naopak toto

štatistické podhodnotenie ich relatívnej ekonomickej výkonnosti v tomto smere poskytuje určitú výhodu.

...a preto „mind the Purchasing Power Parity gap“!

Graf 3: HDP na obyvateľa – v bežných cenách (vľavo) a v parite kúpnej sily (vpravo) vyjadrené ako

percento priemeru EÚ28

40

60

80

100

120

140

160

180

200

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016

Wien

Bratislavský kraj

40

60

80

100

120

140

160

180

200

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016

Wien

Bratislavský kraj

2004 2016 2017 2004 2016 2017 2004 2016 2017

Slovensko 6 400 15 000 15 600 12 800 22 500 22 900 50% 67% 68%

Bratislavský kraj 14 600 35 900 36 700 29 000 54 000 53 800 50% 66% 68%

Západné Slovensko 6 100 13 900 14 400 12 100 20 900 21 100 50% 67% 68%

Trnavský kraj 6 800 16 300 - 13 500 24 500 - 50% 67% -

Trenčiansky kraj 6 000 12 800 - 11 900 19 200 - 50% 67% -

Nitriansky kraj 5 700 12 900 - 11 300 19 400 - 50% 66% -

Stredné Slovensko 5 300 11 900 12 400 10 500 17 900 18 200 50% 66% 68%

Žilinský kraj 5 200 12 900 - 10 400 19 400 - 50% 66% -

Banskobystrický kraj 5 300 10 900 - 10 600 16 400 - 50% 66% -

Východné Slovensko 4 800 10 400 11 100 9 500 15 600 16 300 51% 67% 68%

Prešovský kraj 3 900 9 100 - 7 700 13 600 - 51% 67% -

Košický kraj 5 700 11 700 - 11 300 17 600 - 50% 66% -

eur v bežných cenách v parite kúpnej sily parita kúpnej sily*

Zdroj: Eurostat, VÚB

7

MÁJ I 2019

Rýchly odhad HDP z 1Q19 odhalil rast, ktorý bol veľmi podobný koncu minulého roku a v zásade v súlade

s očakávaniami. V sezónne očistenej miere stúpol HDP medzikvartálne 0,9%, medziročne sezónne neupravený o

3,7%. Dynamika rastu tak bola v oboch vyjadreniach o desatinku vyššia ako na konci predošlého roka, ale citeľne

nižšia ako v jeho predošlej časti. Aké sú trendy v rámci skladby HDP zatiaľ presne nepoznáme (detaily budú

zverejnené 6.júna), no podľa mesačných údajov aktivity odhadujeme, že mierne poľavil rast domáceho dopytu, čo

bolo nateraz kompenzované zahraničným dopytom. Či sa dá s takýmto trendom počítať aj do ďalších kvartálov nie

je jasné. Predstihové indikátory a stav jednotlivých sektorov napovedajú skôr oslabenie zahraničného dopytu a

stabilný rast domáceho dopytu. Náš celoročný odhad rastu 3,5% r/r oproti 4,1% r/r v 2018 sa zatiaľ javí ako reálny.

Rast by mal v druhej časti roka spomaliť bez ohľadu na zmeny dopytu aj kvôli bázickému efektu v sektore výroby

áut. Vonkajšia ekonomika nesie výrazne pozitívne (rast v skutočnosti zatiaľ nespomaľuje ako firmy čakali a brexit,

či obchodná vojna, môžu skončiť lepšie než sa očakáva), ale aj výrazne negatívne riziká (clá na autá v USA sa

budú pojednávať na jeseň, a rovnako celá obchodná vojna a brexit môžu dopadnúť aj oveľa horšie než sa

očakáva). Rozptyl odhadov rastu eurozóny sa tak výrazne rozširuje.

Konkrétnejšie, čo sa aktivity týka, priemysel rástol v priemere blízko 7% r/r v 1Q, v marci 7,3% r/r. Výroba

áut medziročne vzrástla v 1Q o 20%, výroba strojov o 24%. Zatiaľ čo druhý menovaný sektor rástol v úvode roka

pomerne stabilne, výroba áut má klesajúcu dynamiku, v marci vzrástla už „len“ 13,6%. V každom prípade zatiaľ sú

to top ťahúne rastu priemyslu a sú exportne orientované. Stavebníctvo medzitým ochladlo. Nálada v tomto sektore

je zatiaľ stále dobrá, ale ochladenie je citeľné. Veľký potenciál zvrátiť tento trend majú verejné infraštruktúrne

projekty, no ich manažment má problémy, opätovné naštartovanie je ťažko čitateľné. S postupom prvého kvartálu

ochladla zrejme aj súkromná spotreba. Napovedajú to tržby maloobchodníkov. V januári rástli 4,5% r/r, vo februári

len stagnovali a v marci už klesali o 1,9% r/r. Tento trend je prekvapivý. Pracovný trh totižto produkuje pracovné

miesta solídnym tempom aj naďalej, 0,3% k/k v 1Q oproti 0,4% k/k v predošlých dvoch kvartáloch. Miera

registrovanej nezamestnanosti medzitým aj počas 2Q klesá na nové a nové minimá. V apríli už dokonca pod

hranicu 5%, presnejšie na 4,9%. Ostatný pokles je už ale len veľmi mierny. Potenciál ďalšieho poklesu sa už

zreteľne míňa. Zhruba tretinu z novo obsadených pracovných miest v apríli obsadili zahraniční pracovníci. Domáci

s adekvátnou kvalifikáciou sú zriedkavosťou. Firmy sa ale na nedostatok sťažujú už menej. Prílev zahraničných

pracovníkov a aj spomalenie rastu, časť tohto problému vyriešila.

Májový prieskum ekonomického sentimentu titulkovo priniesol ďalší pokles nálady v domácej ekonomike,

najmä kvôli ochladeniu v stavebníctve, v službách a maloobchode. Priemysel časť predošlého pesimizmu vymazal.

Naďalej ale máme najväčšie obavy práve o tento sektor, keďže sa o neho opiera náš budúci rast, no v eurozóne

ako celku je priemysel v skepse.

Graf: Trendy v ekonomickej aktivite, 3MMA, r/r

Boom je definitívne za nami, rast ale ostáva solídny

Graf: Nedostatok pracovnej sily ako

limitujúci faktor výroby

Prehľad dát ostatného mesiaca

8

MÁJ I 2019

Kľúčové makroekonomické indikátory

2014 2015 2016 2017 2018 2Q18 3Q18 4Q18 II.19 III.19 IV.19 2019F 2020F

HDP

Reálny HDP r/r % rast 2,8 4,2 3,1 3,2 4,1 4,5 4,6 3,6 - - - 3,5 3,5

Nominálny HDP r/r % rast 2,6 4,0 2,6 4,5 6,3 7,0 7,0 5,3 - - - 5,7 5,9

HDP (bežné ceny) mld EUR 76,1 79,1 81,2 84,9 90,2 22,7 23,8 23,3 - - - 95,4 101,0

HDP na obyvateľa EUR 14 062 14 612 14 983 15 589 16 545 4 155 4 365 4 278 - - - 17 491 18 499

Spotreba domácností r/r % rast 1,4 2,3 2,9 3,5 3,0 2,0 3,2 3,4 - - - 2,6 2,5

Spotreba verejnej správy r/r % rast 5,2 5,4 1,6 1,7 1,9 0,7 1,6 3,8 - - - 2,0 2,0

Tvorba hrubého fixného kapitálu r/r % rast 3,0 21,9 -9,4 3,4 6,8 18,5 -5,7 9,0 - - - 1,0 3,0

Vývoz r/r % rast 3,9 6,0 5,5 5,9 4,8 7,6 5,6 4,7 - - - 5,5 6,0

Dovoz r/r % rast 4,8 8,0 3,4 5,3 5,3 6,6 5,4 7,8 - - - 5,6 5,5

Inflácia

CPI r/r % rast -0,1 -0,5 0,2 1,9 1,9 2,8 2,7 1,9 2,3 2,7 2,3 2,2 2,2

CPI priemer -0,1 -0,3 -0,5 1,3 2,5 2,8 2,7 2,2 - - - 2,2 2,1

HICP r/r % rast -0,1 -0,5 0,2 2,0 1,9 2,9 2,7 1,9 2,3 2,7 2,4 2,2 2,2

HICP priemer 0,0 -0,3 -0,5 1,4 2,5 2,9 2,7 2,1 - - - 2,2 2,1

Jadrový CPI r/r % rast 0,2 -0,2 0,9 2,7 1,8 3,2 3,0 1,8 1,9 2,4 1,9 2,0 2,2

Jadrový CPI priemer 0,2 0,0 0,1 2,1 2,8 3,2 3,0 2,3 - - - 2,0 2,1

PPI r/r % rast -3,7 -4,5 -1,8 2,0 4,3 5,5 6,1 4,3 4,0 4,4 3,9 3,0 2,2

PPI priemer -3,5 -4,2 -4,3 1,9 4,9 4,8 6,4 5,7 - - - 3,0 2,2

Vonkajšia bilancia

Bilancia zahraničného obchodu - kumul. mln EUR 4702,4 3319,2 3645,9 3051,2 2459,6 1836,9 2224,2 2459,6 630,5 973,1 - 2958,0 3349,5

12M Obchodná bilancia / HDP % 6,2 4,3 4,5 3,6 2,7 - - - - - - 3,1 3,3

Vývoz r/r % rast 0,9 4,6 3,6 4,6 5,6 9,8 8,4 5,3 7,6 3,4 - 8,0 7,6

Dovoz r/r % rast 0,1 7,2 3,1 8,0 8,0 10,8 7,3 9,1 6,0 6,1 - 7,6 7,4

Trh práce

Miera nezamestnanosti koniec obdobia 12,3 10,6 8,8 5,9 5,0 5,4 5,4 5,0 5,2 5,0 4,9 4,7 4,5

Miera nezamestnanosti priemer 12,8 11,5 9,5 7,1 5,4 5,5 5,4 5,1 - - - 5,1 4,9

Miera nezamestnanosti (VZPS) priemer 13,2 11,5 9,7 8,1 6,6 6,6 6,4 6,1 - - - 6,0 5,6

Hrubá mesačná mzda EUR priemer 858 883 911 952 1013 1004 992 1101 - - - 1 069 1 123

Nominálna mesačná mzda r/r % rast 4,1 2,9 3,4 4,4 6,2 6,4 6,1 5,8 - - - 5,5 5,1

Reálna mesačná mzda r/r % rast 4,2 3,2 3,9 3,1 3,6 3,5 3,3 3,5 - - - 3,3 3,0

Produkcia, tržby a sentiment

Priemyselná produkcia r/r % priemerný rast 2,9 6,7 4,6 3,4 4,4 5,8 6 4,5 5,6 7,3 - 8,0 6,0

Stavebná produkcia r/r % priemerný rast -3,6 18 -10,7 3,1 7 4,4 10,5 8,7 1,7 -0,5 - 3,0 3,0

Maloobchodné tržby r/r % priemerný rast 3,6 1,7 2,2 6,0 4,1 2,5 3,6 4 0 -1,9 - 4,0 3,5

Indikátor ekonomického sentimentu koniec obdobia 102,9 99 102,8 103 - 102,8 98,5 97,6 98,4 98,5 96,7 - -

Úrokové sadzby

ECB refinančná sadzba koniec obdobia 0,05 0,05 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,25

3M EURIBOR koniec obdobia 0,08 -0,13 -0,32 -0,33 -0,31 -0,32 -0,32 -0,31 -0,31 -0,31 -0,31 -0,34 0,04

1R EURIBOR koniec obdobia 0,33 0,06 -0,08 -0,19 -0,12 -0,18 -0,16 -0,12 -0,11 -0,11 -0,11 -0,09 0,18

Výnos 10R SK štátneho dlhopisu koniec obdobia 1,09 0,74 0,90 0,81 0,79 0,87 0,95 0,79 0,84 0,57 0,51 0,8 1,2

Výnos 10R EU štátneho dlhopisu koniec obdobia 0,54 0,63 0,21 0,43 0,24 0,30 0,47 0,24 0,18 -0,07 0,01 0,2 0,6

Výmenný kurz

EUR /USD koniec obdobia 1,210 1,087 1,052 1,201 1,145 1,168 1,160 1,145 1,138 1,122 1,122 1,140 1,190

EUR /USD priemer 1,328 1,110 1,105 1,130 1,181 1,192 1,163 1,141 1,135 1,130 1,123 1,130 1,180

Poznámka: Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky dáta sú ku koncu roka

Zdroj: Národná banka Slovenska, Štatistický úrad SR, Národný úrad práce, VÚB banka, Intesa Sanpaolo

Tento materiál je pripravovaný: Odbor Ekonomické analýzy, VÚB banka

Hlavný ekonóm Senior ekonóm

Zdenko Štefanides +421 2 5055 2567 zstefanides@vub.sk Andrej Arady +421 2 5055 2812 aarady@vub.sk

Michal Lehuta +421 2 5055 2812 mlehuta1@vub.sk

Predaj

Lukáš Žitný +421 2 5055 9650

Róbert Jaselský +421 2 5055 9630

Zuzana Šikulová +421 2 5055 9620

Tento materiál bol pripravený VÚB bankou. Informácie a názory boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak VUB banka neposkytuje záruku za ich úplnosť a správnosť. Táto

správa bola pripravená len na informačné účely a nie je určená ako ponuka alebo solicitácia na predaj alebo kúpu ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo

publikovaný len s menom VÚB banka. Nemal by byť pokladaný za náhradu za vlastný úsudok. VÚB banka alebo ktorákoľvek iná osoba spojená s ňou môže využiť akýkoľvek materiál a/alebo informácie, na

ktorých je tento materiál založený bez predošlého zverejnenia rovnakých materiálov a informácii pre klientov. VÚB banka a/alebo osoby s ňou spojené môžu mať z času na čas dlhé alebo krátke pozície vo

vyššie zmienených finančných produktoch.