50

Click here to load reader

Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Citation preview

Page 1: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Mem

oria

Nos

tra

Vladimír Melzer Vladimír Melzer alebo

spomienky brata Stonohu

Obchodík na námestí

Page 2: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 1

Vladimír Melzer

Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Obchodík na námestí

Mem

oria

Nos

tra

Page 3: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

2 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer

Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Obchodík na námestí

Vydalo: FACTA NON VERBA, o. z., 010 03 Žilina

Texty: Vladimír Melzer

Fotografi e a dokumenty: archív autora

Grafi cká úprava: Jana Kollárová

Neprešlo jazykovou úpravou

Tlač: P+M, Budovateľská 1672/16, 038 53 Turany

Vyšlo v edícii Memoria Nostra, SPOMIENKY NA ŽILINU.

© 2011 FACTA NON VERBA, o. z.

ISBN 978-80-970478-4-9

Page 4: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 3

Uplynul presne rok od doby, čo občianske združenie FACTA NON VERBA Centrum pre dejiny Žiliny a dejiny drotárstva vyda-lo prvú útlu knižočku z novej edície SPOMIENKY NA ŽILINU. Edícia vznikla preto, aby zmapovala zaujímavé osobnosti v dejinách mesta, ktorým sa nedostáva až takej ofi ciálnej pozornosti, ale majú pritom čo povedať a predovšetkým chcú niečo povedať k dejinám mesta. Spočiatku sme neverili, že už prvá časť novej edície vyvo-lá taký záujem. Predsa len v dnešnej dobe majú ľudia množstvo iných starostí ako čítať podobné typy publikácií. Zároveň sme ani moc nedúfali, že sa nám podarí nadobudnúť aspoň nejaké fi nančné prostriedky k vydaniu druhej knižočky z edície SPOMIENKY NA ŽILINU. Nakoniec sme predsa získali podporu Grantového systé-mu mesta Žilina, ktorý vykryl aspoň základnú časť nutných výdav-kov. Knižka vznikala, ako sa hovorí, „na kolene“ a z nadšenia.

Napriek všetkým problémom a ťažkostiam sa vec podarila a vy práve držíte v rukách druhý diel spomínanej edície venovanej spo-mienkam Vladimíra Melzera, ktorého všetci v Žiline poznajú skôr pod menom brat „Stonoha“. Jeho rodina patrila medzi významné obchodnícke rodiny pôsobiace priamo na Mariánskom námestí. Spomienky sú opäť v surovom, nespracovanom stave tak, aby lep-šie vyznela autenticita vlastnej výpovede autora. Pevne dúfame, že i tento náš skromný počin prijmete s pochopením a porozume-ním ako pokus zmapovať nedávne dejiny mesta z tej ľudskej strán-ky. Poďakovanie patrí mojej manželke, Jaroslave Mrvovej, bez jej odbornej pomoci by táto knižka nikdy nevznikla.

PhDr. Marián Mrvazostavovateľ

Page 5: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

4 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 6: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 5

Vladimír Melzer- stručný životopisnarodil som sa 15. 9. 1927 ako tretí potomok rodiny Antona Melzera ml. v rodinnom dome na

Mariánskom námestí v Žiline (predtým nieslo pomenovanie rínok, rink, hlavné námestie – föter, Námestie Františka Jozefa, Námestie Slobody, Námestie svobody, Námestie Dukla). Náš dom sa nachádzal a nachádza na dnešnom Mariánskom námestí číslo popisné 3, pôvodne 32 (v dobe môjho narodenia sa volalo Námestie Slobody, neskôr Námestie svobody). Do Rímsko-katolíckej školy som chodil od r. 1933. Začal som navštevovať Československú štátnu reálku, z ktorej som prestúpil do meštianskej školy pri tržnici. Po jej skončení som absolvoval v rokoch 1943-45 dvojročnú Štátnu obchodnú školu v Žiline. Od 1. 2.1946 som nastúpil ako účtovník do podni-ku Národná správa Harmanecká papiereň, uč. spol. Harmanec. Neskoršie som bol preložený do fi liálky v Žiline. V rokoch 1949-1951 som si odslúžil vojenskú prezenčnú službu v Pacove, neskôr v Tábore a v Klatovoch v ČSR. Po skončení vojenskej služby som nastúpil 12.11.1951 u Severoslovenských tehelní n. p. v Žiline ako investičný účtovník a neskôr ako podnikový revízor. 20.9.1956 som prestúpil na miesto investičného plánovača u Krajskej základne miestneho hos-podárstva, neskoršie som prešiel do Rempa. Pri ZVL odbyt Žilina, ktorý bol preložený z Prahy do Žiliny, som pracoval od roku 1960 do roku 1987 ako vedúci jednoradových guličkových ložísk až do odchodu na starobný dôchodok. V súčasnosti žijem na Predmestskej ulici.• Rímsko-katolícku školu som navštevoval od roku 1933.• Na Štátnu obchodnú školu v Žiline som nastúpil v roku 1943. • Školu som ukončil v roku 1945. • 1. 2. 1946 som nastúpil ako účtovník do podniku Národná správa Harmanecká papiereň, uč.

spol. Harmanec, neskoršie som bol preložený do fi liálky v Žiline.• Vojenskú prezenčnú službu som absolvoval v Pacove, neskôr v Tábore a v Klatovoch. • 12. 11. 1951 som nastúpil u Severoslovenských tehelní n. p. v Žiline ako investičný účtovník

a neskôr ako podnikový revízor.• 20. 9. 1956 som prestúpil na miesto investičného plánovača u Krajskej základne miestneho

hospodárstva. • Neskôr som prešiel do Rempa.

Od roku 1960 do roku 1987 - do odchodu na starobný dôchodok - som pracoval ako vedúci jednoradových guličkových ložísk pri ZVL odbyt Žilina, ktorý bol preložený z Prahy do Žiliny.

Page 7: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

V poradí už druhú útlu publikácia by som rád zapl-nil spomienkami na svojich predkov, na rodný dom na dnešnom Mariánskom námestí, kde som pribudol do rodiny Antona Melzera ml. ako tretí potomok. Spo-mienky na detstvo sú z pohľadu staršieho človeka čas-to až úsmevné, i keď si už dnes uvedomí, že sa niektoré huncútstva nestretli u dospelých s porozumením. Ale čas rýchlo prešiel a bezstarostné detstvo vystriedali školské povinnosti a odchod na strednú školu. Popri učení som si vždy našiel čas na športovú činnosť, aj keď sa mojou najväčšou záľubou stal skauting a až doteraz sa venujem fi latelii. Zo spomienok skladám obraz, aby som čo najpresnejšie priblížil dnešnému čitateľovi rodný dom na Mariánskom námestí číslo 3 (pôvodne číslo 32) od 18. storočia až po súčasnosť. Mariánske námestie, štvorcové námestie so zacho-valými arkádami, laubňami (najskôr nazývanými podsiene), od roku 1987 vyhlásené pamiatkovou rezerváciou, bolo od 13. storočia centrom obchodu, trhov, remeselnej výroby, neskôr tu bývali bohatí a významní občania Žiliny. Z pôvodných 40 domov sa ich zachovalo tridsaťdva. A práve so spomienkami na jeden z nich sa chcem s Vami podeliť. Veľmi dobre si pamätám na otcov obchodík s miešaným tovarom, na dvor pri dome, kde boli malé pivnice a dielňa, pavla-čové byty. Všetko sa zmenilo na nepoznanie, ale pre priblíženie a uchovanie chcem svoje spomienky uložiť do tejto brožúry. Aby si aj čitatelia mohli predsta-viť, ako sa na námestí žilo v minulom storočí. Snáď sa mi zamýšľané rozprávanie podarí. Tak si sadnime a počúvajte, čo všetko sa tu odohralo.

Page 8: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 7

Page 9: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

8 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

I. kapitola

Moji predkoviaMôj starý otec Anton Melzer sa narodil 13. júna 1864 vo Frýdku-Místku na Morave.

Pochádzal zo štyroch detí. Jeho sestra Mária Kianičková, rodená Melzer, sa vydala do Žiliny za Jána Kianičku - pernikára, ktorý pôsobil na Dolnom vale. Druhá sestra Anna Sperlová, rodená Melzer, bývala vo Frýdku-Místku a mala syna JUDr. Lea Sperla, ktorý sa stal dvorným porad-com vo Viedni. Brat žil vo Viedni s troma dcérami, a to Mariene, Augustou a Grette.

Anton Melzer prišiel do Žiliny s ďalšími remeselníkmi a obchodníkmi zo Sliezska, aby pomohol oživiť hospodársky život v meste. V roku 1894 kúpil od Kalinajovcov na námestí za osem tisíc zlatých dom číslo popisné 3 (pôvodne 32). Tu si spolu s manželkou Žofi ou Melzerovou, rodenou Durišovou (6. mája 1863 až 25. marca 1909), otvorili obchod s miešaným tovarom. Mali spo-lu tri deti: Štefana (14.11.1888-2.12.1900), Annu (1892-1969) a Antona ml. (26.1.1895-

26.12.1968) a šesť vnúčat.

Syn Štefan zomrel v mladom veku v roku 1900 ako 12-ročný na infekčnú chorobu.

Dcéra Anna sa ako 18-ročná vydala za Jána Masarša (narodila sa v roku 1892 v Žiline, zomrela v roku 1969, pochovaná je v Žiline). Ján Masarš sa narodil v Kláštore pod Znievom dňa 13.3.1880, zomrel v roku 1946, pochovaný je v Žiline. (Jeho matka Žofi a Melzerová, rodená

Durišová.Starý otec Anton Melzer.

Page 10: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 9

Opis rodného listu Antona Melzera ml.

Page 11: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

10 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Johanna Masarš, rodená Stiellová, bývala v Kláštore pod Znievom). Po prvej svetovej vojne sa stal prednostom stanice v Žiline. Tu zamestnával Slovákov z Dlhého Poľa a z Kysúc, kde panoval veľký nedostatok prá-ce. Pri železnici dostali uniformu, zamestna-necké uhlie, voľný lístok na železnicu a mohli si kosiť násypy pri koľajniciach. Okrem svojho zamestnania sa angažoval politicky, bol pred-sedom HSĽS v Žiline a zakladateľom telocvič-nej jednoty Orol (neviem presne, či tam bol predsedom). S manželkou Annou, rodenou Melzerovou, mali tri dcéry: Martu, Ellu a Edi-tu. Marta a Edita sa vydali v Žiline, Ella do Rumunska.

Marta Bednáriková, rodená Masaršová, si vzala za manžela Ing. arch. Františka Eduar-da Bednárika, ktorý v roku 1939 projektoval spolu s akad. arch. Ferdinandom Čapkom žilinskú železničnú stanicu s centrálnou halou a administratívnu budovu.

Druhá dcéra - Ella Barsan, rodená Masar-šová, sa vydala do Rumunska za Dr. Aurela

Barsana, absolventa vojenskej akadémie v Targu Mureš. Mali dve deti. Obidve, syn a dcéra, boli lekármi.

Tretia dcéra - Edita Čapková, rodená Masaršová, sa vydala za akad. arch. Ferdinanda Čapku, ktorý pracoval u Ing. arch. Františka Eduarda Bednárika, s ktorým projektoval novú železničnú stanicu. Jediný syn, tiež Ferdinand Čapka, bol vedúcim stavebného odboru na MNV Žilina.

Posledný z detí, môj otec, Anton Melzer ml. sa oženil so Štefániou, rodenou Jankovskou, z Trenčína. Manželku spoznal, keď slúžil na vojne u dragúnov. Mali tri deti. Prvý Štefan (môj brat) zomrel v roku 1923 ako 2-ročný a je pochovaný v Trenčíne. Dcéra Marta (moja sest-ra) sa vydala za Rudolfa Knoška, úradníka v Slovenských elektrárňach, ich dve deti Soňa

Ján Masarš.

Page 12: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 11

a Ivan odišli na dôchodok bývať do Rajeckých Teplíc. Ja, Vladimír Melzer som sa narodil ako tretia dieťa do rodiny Antona Melzera ml. dňa 15.9.1927. Oženil som sa s Milušou Kudrhaltovou zo Stanovíc u Pelhřimova a máme spolu 6 detí – 5 dcér a l syna, 12 vnúčat a 5 pravnúčat.

Môj starý otec zomrel 17. apríla 1901 v Žiline. Toho istého roku (1901) sa Anna a môj otec Anton ml. stali majiteľmi domu. V roku 1909 im zomrela matka Žofi a Melzerová, otec Anton ml. a sestra Anna dostali za tútora žilinského farára Františka Podivínského (v Žiline pôsobil v rokoch 1874-1920). Deti - Anton Melzer ml. a Anna, vydatá Masaršová, navštevovali židov-skú školu v Žiline, lebo len na tejto škole sa učili reči - nemčinu, maďarčinu. V dome bol obchod s rôznym tovarom, ktorý po Antonovi Melzerovi st. a manželke Žofi i prevzal Anton Melzer ml. a s manželkou splácali sestre Anne postupne jej polovicu domu, ktorú im odpredala. Mojím rodičom patril dom do roku 1962, kedy bol poštátnený a obchod musel byť zlikvidovaný.

Deti Antona Melzera st., Anna, Anton ml. a Štefan.

Anton Melzer ml.

Page 13: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

12 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Anton Melzer 13. VI. 1864 Frýdek Místek 17. IV. 1901 Žilina

Ištván Melzer 14. XI. 1888

2. XII. 1900 Žilina

m. Žofi a Melzer, r. Gyuriš (Duriš) 6. V. 1863 25. III. 1909

Anna Masarš, r. Melzerová 1892 1969

m. Ján Masarš 1880 1964

Marta Bednáriková, r. Masarš 1910 20. IX. 2000

m. Ing. arch. František Eduard Bednárik 1902 1960

Ella Barsan, r. Masarš 1912 1970

m. Aurel Barsan

Edita Čapková, r. Masarš 11. 9. 1918

m. akad. arch. Ferdinand Čapka 15. VIII. 1905 1987

Ing. František Bednárikm. Zlatica Bednáriková

MUDr. Aurel Barsan

Ing. Ferdinand Čapka 1940 1999

Viktoria, r. Barsan

Ferdinand Čapka ml.

Ing. Marta Žideková, r. Bednáriková

Page 14: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 13

Anton Melzer ml. 26. I. 1895 26. XII. 1968

m. Štefánia Melzerová, r. Jankovská 26. XII. 1893 23. V. 1981

Štefan Melzer 2.VII. 1921

1. VIII. 1923

Marta Knošková, r. Melzerová

23. I. 1926

m. Rudolf Knoško 31. VIII. 1914

10. II. 1991

Vladimír Melzer 15. IX. 1927

m. Miluše Melzerová,r. Kudrhaltová

23. VII. 1924, Pelhřimov

Ivan Knoško 22. X. 1947

m. Mária Knošková, r. Valachová

2. IV. 1951

Soňa Knošková 7. VI. 1951

Ivan Knoško ml. 6. VI. 1974

Marián Knoško 10. X. 1977

Ľudmila Grecová, r. Melzerová 26. VII. 1951

m. Ing. Zdeno Grec

Ing. Peter Grec 8. VIII. 1973

Ing. Michal Grec 28. VI. 1975

Page 15: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Milena Menkyová, r. Melzerová

11.VI. 1955

m. Miloš Menkyna

Vladimír Melzer ml. 27. I. 1957

m. Ing. Alena Melzerová, r. Sedláková

Linda Hariss, r. Menkynová

20.VI. 1978

Ing. Radoslav Menkyna 29. VI. 1984

Ing. Zuzana Melzerová 24. III. 1980

Jana Kapustová, r. Melzerová

18. III. 1954

m. Pavol Kapusta

Jana Kapustová 11. VIII. 1983

Pavol Kapusta 29. XI. 1981

Stanislav Kapusta 29. IV. 1976

Page 16: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 15

Michal Melzer 21. IV. 1986

Eva Kyšová, r. Melzerová 15. X. 1959

m. Ing. Marián Kyša

Katarína Kruželová, r. Melzerová 23. XII. 1964

m. Ing. Miroslav Kružel

Jaroslav Kyša 27. IV. 1981

Natália Kyšová 23. XI. 1986

Lenka Kruželová 6. X. 1990

Page 17: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

16 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 18: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 17

Page 19: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

18 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Prevod domu na Mariánskom námestí na Annu Masaršovú, rod. Melzer, a Antona Melzera ml.V r. 1930 kúpil Anton Melzer ml. dom pre manželku Štefániu Melzer, rod. Jankovskú, od Anny Masarš, rod. Melzerovej.

Page 20: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 19

II. kapitola

Rodný domV tejto kapitole sa budem venovať opisu domu v čase, keď v ňom žil Anton Melzer ml. Môj

otec vtedy býval na Námestí Slobody číslo popisné 3 (pôvodne 32), neskôr ho premenovali na Námestie Dukla a v súčasnosti, po zmene názvu v roku 1991, stojí dom na Mariánskom námestí.

Pozrime sa troška do histórie. Dom číslo popisné 3 (pôvodne 32) patril v 18. storočí žilin-skej rodine Slatíni, z ktorej pochádzali i richtári Ján a Ladislav. Roku 1779 vlastnila dom Zuzana Slatíni vydatá za Mikuláša Ségiho. Potom ho vyženil Ján Kubíni. Jeho dediči dali dom za požičaných 4 659 zlatých ako zálohu Antonovi Kalinovi (Kalinajovi), ktorý bol richtárom v rokoch 1834-1838. Keďže dlh nesplácali, exekúciou ho prevzali Kalinajovci, pričom doplatili 250 zlatých.

V roku 1894 kúpil dom za 8 000 zlatých Anton Melzer st. (pochádzal z Frýdku-Místku) s manželkou Žofi ou, rodenou Durišovou. Ich deti Anna, neskôr vydatá za Jána Masarša, a Anton Melzer ml. (jeho manželka Štefánia, rodená Jankovská, pochádzala z Trenčína) sa stali majiteľmi domu v roku 1901. V dome bol obchod s miešaným tovarom, ktorý po smrti Antona Melzera st. viedla jeho manželka Žofi a, rodená Durišová, a po jej smrti ho zdedili deti - Anton Melzer ml. a Anna, vydatá Masaršová.

Anton Melzer ml. (môj otec) sa vyučil za obchodníka v Olomouci, pracoval v Budúcnosti a po smrti matky Žofi e práve on prevzal obchod s miešaným tovarom.

Ešte sa chcem zmieniť o jednej skutočnosti súvisiacej s domom na Mariánskom námestí. Na dome Pavla Folkmanna naproti starej radnici je otáčaný veterník, na ktorom je dátum 11. augusta 1886 ako spomienka na strašný požiar, ktorý zničil takmer celé námestie. Požiar vznikol o tri budovy ďalej na dvore domu, ktorý patril žilinskému občanovi - obchodníkovi Melzerovi. Vypukol náhodou od prevrátenej nádoby, v ktorej sa rozpúšťal tér na náter dre-vených striech. Tento deň bol veľký vietor a od ohňa sa chytili drevené šopy, celé námestie aj s kostolmi vyhorelo. Po ohni boli zbúrané aj staré štíty domov, ktoré sa až teraz pri rekon-štrukcii námestia postupne obnovujú. Na tomto dome, kde vznikol požiar, by sa mala na pa-miatku tejto udalosti umiestniť pamätná doska.

Page 21: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

20 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 22: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 21

Page 23: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

22 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Folkmannov dom – záber na letopočet 11. 8. 1886.

Page 24: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 23

Roku 1994 sa podľa návrhu Ing. arch. Ľubomíra Kružela realizovala kompletná obnova a rekonštrukcia objektu s novým sedlovým zastrešením a štítom do námestia, reštaurátorsky sa obnovila nová fasáda s využitím átria na poschodí objektu a architektonicky sa obnovil svet-lík s liatinovým stĺpom na schodišti. Využitie kamennej pivnice na reštauráciu znehodnotilo časti kamenných stien. Objekt slúži na obchodné, reštauračné účely a podkrovie na ubytovanie – penzión.

Popis domu A. Melzera ml. ako som si ho v spomienkach vykreslil ja - Vladimír Melzer

Na prízemí bola veľká predlžená obchodná miestnosť s 2 pultmi a portálom zásuviek z čer-veného smreku, v ktorých boli uložené koreniny ako paprika, škorica, kmín, aníz atď. Tieto neboli prevzaté novým majiteľom, a tak ich stihol zlý trest. Rúbal som ich na dvore na kúrenie, dva pulty boli tiež vyhodené, stará dvojramenná váha - ani neviem, kto ju uchmatol, potom tam bola decimálka, kde sa vážili ťažšie tovary. V nízkej chodbe so železnými dverami bol sklad tovaru, lebo ryža chodila v žochoch až cca 80 kg a múka v papierových vreciach. A keďže myšičky rozhryzli vrecia a ryža sa z jutových vriec sypala, musel zasiahnuť kocúr Mišo, ktorý myšky naháňal. Otec ho pustil do parku pri soche Immaculaty (Panny Márie), zapískal a Mišo cez cestu pratal sa domov.

Dlhou chodbou pri obchode sa dalo dostať na dvor domu, kde boli malé pivničky a jedna miestnosť, ktorú mal určitú dobu v prenájme mäsiar Tibor Duriš ako „varštak“ (mäsiarsku dielňu). Boli tam aj kuríny pre hydinu a z dvora viedli schody na pavlač s drevenými doskami, z ktorých sa vstupovalo do pavlačových bytov, a to do štyroch bytov l-izbových. Dva z nich obývali korenárky z Uherského Hradišťa, a to Paulína a pani Guričová, ktoré každé ráno na námestí predávali koreniny, bylinky, papriku, muškátové orechy a pod. a na noc nosili tzv. „štondy“ (predajné pulty) do dvora, aby si ich uschovali. Neskoršie po pani Guričovej býval pán Dzurik, ktorý pred domom predával detské čapice a svetríky.

V ďalšom 1-izbovom byte býval pán Borák s rodinou, ktorý tiež na pulte na námestí predával textil. V poslednom byte, ktorý mal okna do uličky za domom býval pán Porubčanský, zdravot-ník v nemocnici, aj s rodinou. Pavlačové byty nemali kúpeľne ani WC. Jedno WC bez automa-tického splachovanie bolo na konci pavlače a toto sa zalievalo vodou, ktorá v zime zamŕzala.

Z chodby sa odbočovalo do bytu schodmi, ktoré boli osvetlené iba svetlíkom. Vpredu sa nachádzala veľká izba, ktorá bola rozdelená sklenenou stenou, pretože svetlo dopadalo len od námestia a boky boli zastavané susednými domami. Rozdelením veľkej miestnosti rodičia

Page 25: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

24 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

získali spálňu a jedáleň. V spálni stála krásna keramická pec, v ktorej sa kúrilo iba drevom, a v jedálni pec vyhrievaná uhlím. V jedálni bol ešte veľký vyťahovací stôl a dve sklené vitríny „kredence“. V tejto miestnosti sa schádzali návštevy a pri kávičke a štrúdli sa debatovalo o politickej situácii. Stretnutie sa mohlo uskutočniť, až sa zavrel obchod. Navštevovala nás rodina Tvrdých z námestia (pán Tvrdý bol hlavným pokladníkom Sloveny), Dr. Babušek, otcov kamarát, pán Baránek, Artur Lombardini, pani Koničková a pani Durišová. Nebolo ešte televízora, a tak sa v družnej zábave debatovalo pri kávičke. V tretej izbe, ktorá slúžila ako „detská“, som sa narodil. Bola tmavá, keď v zime napadol sneh na svetlík, muselo sa v izbe svietiť. Kuchyňa bola na chodbe, kde bol aj jediný vodovod. Do kuchyne bol premiestnený až neskoršie, a to z dôvodu, lebo pri veľkej zime voda zamŕzala. K tomuto jedinému zdroju pitnej vody si museli všetci nájomníci chodiť s kýbľami pre vodu na varenie, hlavne z pavlačových bytov.

Po rekonštrukcii boli tieto byty prerobené na samoobslužnú reštauráciu, kancelárie a dvor bol zastrešený. V prízemí sa vybudovala kuchyňa, sklady a obchodné miestnosti, jedna s vcho-dom z námestia a druhá pri schodišti, zároveň sa v podkroví na terase vybudovali 3 miestnosti slúžiace ako penzión na ubytovanie návštevníkov.

Dnes niektoré deti a zaťovia z podniku GMK odišli do iných zamestnaní. Terajšia kríza postihla i reštauračné zariadenia, a tak v rámci rozšírenia služieb sa dnes obedy musia roz-vážať autami priamo do podnikov, ktoré si ich objednali.

Page 26: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 25

III. kapitola

Moje detstvo, školské roky a zamestnania

Narodil som sa 15. 9. 1927 ako tretí potomok rodiny Anto-na Melzera ml. v rodinnom dome na Mariánskom námestí (predtým Námestie Slobody, Námestie Dukla).

Do materskej škôlky som chodil do Sirotára, kde boli sestričky sv. Vincenta (vincentky). Vedúcou materskej škôlky bola sestra Maura, a keď som bol dobrý, mohol som sa pohoj-dať na veľkom sadrovom hojdacom koni (asi 1,5 m vysokom). Po obede, keďže rodičia boli zamestnaní v obchode, som sa preháňal na drevenej kolobežke okolo námestia, alebo sme pred sochou Panny Márie hrali s kamarátmi guľky.

Do Rímsko-katolíckej školy, ktorú postavili pri kostole v r. 1775, som dochádzal od roku 1933. Riaditeľom bol Juraj Slotta a triednou učiteľkou pani Adamicová. Po vychodení základnej školy som nastúpil do reálky. Keďže som bol veľký lotor, strelil som pani profesorke Cebecaurovej kovovým U-hačkom do nohy, a tak som dostával zlé známky a pre moju chlapčenskú nerozvážnosť som musel prestúpiť do meštian-

skej školy pri tržnici, kde bol riaditeľom pán Molnár.Po vychodení meštianskej školy som navštevoval v rokoch 1943-1945 dvojročnú Štátnu

obchodnú školu, ktorú som skončil s vyznamenaním. Keďže sa mi po skončení obchodnej školy v Žiline nepodarilo v dôsledku vojnových udalostí nájsť vhodné zamestnanie, nastúpil som 1. 2. 1946 ako účtovník do podniku Národná správa Harmanecká papiereň, uč. spol. Harma-nec, neskoršie ma preložili do fi liálky v Žiline.

Pred odchodom na vojenskú službu ma otec prijal u seba v obchode ako obchodného prak-tikanta. V rokoch 1949-1951 som si odslúžil vojenskú prezenčnú službu v Pacove, neskôr

Deti Antona Melzera ml., Vladimír a Marta.

Page 27: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

26 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 28: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 27

Page 29: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

28 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer – prvé sväté prijímanie, rok 1937.

Page 30: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 29

v Tábore a v Klatovoch v ČSR. Vojenskú službu som skončil s hodnosťou desiatni-ka - veliteľa pešej čaty.

Po jej skončení som nastú-pil 12. 11. 1951 u Seve-roslovenských tehelní n. p. v Žiline ako investičný účtovník a neskôr ako pod-nikový revízor. Nakoľko som sa počas vojenskej služby oženil a žil som odlúčený 400 kilometrov od rodiny, žiadal som svojho zamestnávateľa o pridelenie bytu. Tento byt mi bol ZV ROH prisľúbený a neskoršie pri zmene riadi-teľa Ing. Kobzu v tehel niach mi byt nebol pridelený. Med-zičasom som mal 3 dcéry a čakali sme ďalšie dieťa, takže som potreboval, aby rodina žila spolu. Preto som sa nasťahoval bez výmeru do ešte nedokončeného bytu vo štvorbytovke na Hlinách. Z tohto dôvodu som dostal od Severoslovenských tehelní výpoveď. Pracovný súd uznal túto výpoveď ako protiprávnu a zrušil ju.

Keďže som bol nezamestnaný a musel som zabezpečiť výživu 7-člennej rodiny, nastúpil som 20.9.1956 na miesto investičného plánovača u Krajskej základne miestneho hospodárstva (KZMH), neskôr bola Krajská základňa miestneho hospodárstva zrušená a prešiel som do Rempa, kde som zastával funkciu vedúceho strediska verejného sektoru a potom vedúceho strediska rakvy pre celé Slovensko. Pri ZVL odbyt Žilina, ktorý preložili z Prahy do Žili-ny, som pracoval dvadsaťsedem rokov (1960-1987) ako vedúci jednoradových ložísk až do

Page 31: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

30 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

odchodu na starobný dôchodok. Ako dôchodca som si privyrábal ako strážnik v Športovej hale v Žiline.

Na konci tejto kapitoly by som sa chcel ešte vrátiť v spomienkach k činnostiam spätým so saleziánmi. Ako študent som k nim chodieval od roku 1937. Saleziáni po príchode do Žili-ny postavili oproti kasárňam veľkú budovu s kaplnkou, „hračkárnou“ a futbalovým ihriskom. Keďže rodičia pracovali do večera v obchode, chodil som denne do oratória, kde som hral fut-bal, volejbal, dámu, šach i divadlá a bol som zachránený od fajčenia, pitia a od drog.

Z mesta bol ku saleziánom dosť veľký kus pešo okolo tehelne, a preto sme pre urýchlenie hrali na „zvonkovú hru“. Zazvonili sme na kolónii a bežali, aby nás nechytili. Hrávali sme diva-dlo a pre celkom peknú tváričku ma režisér vybral za Pannu Máriu, pretože ženy ani dievčatá nemohli hrať v divadle. Zvestujúceho anjela hral Karol Hrabovec a ja som sa mu smial, preto nemohol anjel spievať. Okrem toho sme hrali černochov v džungli (pomaľovaní sadzami), kde prišli misionári, ktorí ich chceli priviesť na katolícku vieru.

Rok 1933, 1. trieda Rímsko-katolíckej školy v Žiline. Riaditeľom školy bol Juraj Slotta.

Page 32: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 31

Tablo 2-ročnej Štátnej obchodnej školy, r. 1943-1945.

Page 33: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

32 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 34: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 33

Page 35: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

34 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

IV. kapitola

Športová činnosť a najväčšia záľuba skautingMoju športovú činnosť som začal ako brankár futbalovej jedenástky u saleziánov, ale potom

mi niekedy na dedine ako brankárovi poskákali po rebrách, keď som chytil loptu, a tak som sa futbalu vzdal. Prešiel som na inteligentnejší šport, volejbal, kde sú hráči oddelení sieťou. Moja volejbalová činnosť bola veľmi úspešná a dlhá. Začal som hrať na Bôriku a hral som za JRD Bôrik, neskoršie Sokol Bôrik Žilina, kde sme v Slovenskej Ľupči získali titul majstrov Slo-venska. Pretože bol Bôrik prímestská časť Žiliny, neskoršie som hral za Zemevrty Prieskum Žilina, kde sme získali titul majstrov kraja. Za Prieskum a od roku 1959 Baník Žilina sme boli v tíme títo hráči: L. Sýkora, Frnčo, Erben, Kamil Lalinský, J. Melcer, V. Melzer, Kollá-rik, Michulek, Dagobert Pavlorek, Kubica. Neskôr pod vedením trénera Altusa sa vytvorilo Dynamo A a B. Ja som hral za družstvo B, ktoré si vybojovalo postup do moravsko-slovenskej ligy. Hrali tam hráči Kollárik, Skacel, Linet, Erben, Sklovský, Melzer, Ošípaník a Kubica. Po skončení aktívnej činnosti vo volejbale som sa stal po absolvovaní kurzu rozhodcom II. triedy a potom I. triedy a v roku 1987 som bol vyznamenaný titulom „vzorný rozhodca“, diplom mi odovzdali v Športovej hale v Žiline.

Okrem volejbalu som plával na vojenskej plavárni na štadióne. V roku 1945 bolo obnove-né vodné polo pri ŠK Žilina, ktoré viedol L. Berger. Boli tam hráči Bárdy, Ďurkovič, Far-kaš, Klenka, Klopštok, Melzer, Turčík a Žucha. Zúčastnili sme sa len priateľských stretnutí a v súťaži sme neštartovali. Po dvoch rokoch sa oddiel pre nekvalitnú vodu, ktorá sa fi ltrovala z Váhu, rozpadol.Ďalším mojím srdcovým športom bolo horolezectvo, ktoré som prevádzal na cvičných ska-

lách v Porúbke, vo Vrátnej. Bol som na Mníchovej hlave, na „ťave“ a väčšie túry som absol-voval na kurze pri Žabom plese. Zliezol som Baranie rohy, Čierny štít a Karbolkulový hrebeň.

Page 36: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 35

Page 37: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

36 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata StonohuZemevrty - volejbalové družstvo,

60-te roky 20. storočia.

Page 38: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 37

Sokol Bôrik.

Horolezectvo, Vrátna na Rozutci.

Vysoké Tatry, Zbojnícka chata, 60-te roky

20. storočia.

Page 39: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

38 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 40: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 39

Page 41: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

40 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Pre početnú rodinu a nedostatok fi nancií som sa na veľké hory nedostal. Bol som členom Sokol Slovena.

Doteraz som aktívnym členom Olympijského klubu Žilina a zúčastňujem sa jeho pravidel-ných schôdzok.

Najväčšia záľuba – skauting

Ako 7-ročný som vstúpil do Slovenského katolíckeho skautu v Žiline a bol som vĺčaťom. Mojím vodcom bol Kadurik a Janček. Stal som sa skautom 2. zboru, kde bol zborovým vodcom Anton Brodani, neskôr som bol vodcom 2. smečky vĺčat v 2. zbore. Absolvoval som množstvo letných táborov, a to v Blatnici, Fačkove, Čičmanoch, Lutišiach, kde som zastával funkciu hospodára. Vychoval som množstvo chlapcov a môžem povedať, že pobyt v prírode, v ktorej museli skauti prežiť i nepriazne počasia, ich naučil v nej žiť, založiť oheň, strážiť tábor v noci, morzeovku, stavať stany a pod.

Po skončení aktívnej činnosti v oddieloch som zostal ešte činným členom Old skautov v Žili-ne, kde organizujeme schôdzky pri rôznych príležitostiach, jubileách narodenia, vianočných večierkoch ako i guláše na chate v Žilinskej Lehote.

Jedna spisovateľka povedala, že skautské hnutie má silne korene a ani tri zrušenia ho nezme-nili a znova začal z ničoho. Vedie nás jedna bratská činnosť - v oddieloch vychovávať čestných a samostatných členov nášho národa a Boh nám pomáha, lebo máme ho i v našom sľube, kde sľubujeme oddanosť Bohu, svojej vlasti a voči sebe, aby som sa stal čestným občanom nášho štátu.

Okrem toho sa venujem i fi latelii a mám krásnu zbierku známok Slovenského štátu ako i skautských známok z celého sveta, ktoré si dopĺňam kúpou na burze. V dňoch 10. – 17. 3. 2011 som vystavoval skautské známky z celého sveta v dome MS na Hollého ulici v Žiline.

Page 42: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 41

V. kapitola

Významné osobnosti späté s naším rodom preslávili mesto ŽilinuIng. arch. František Eduard Bednárik si vzal za manželku moju sesternicu (dcéru mojej

tety Anny) Martu, rodenú Masaršovú. V roku 1939 projektoval spolu s akad. arch. Ferdinan-dom Čapkom žilinskú železničnú stanicu s centrálnou halou a administratívnu budovu. Stavba objektov sa začala v roku 1939 a vlastná stanica bola dokončená v roku 1942. Železničná stanica bola v tom čase moderná a nahradila starú železničnú budovu.

Akad. arch. Ferdinand Čapka sa oženil s ďalšou mojou sestrenicou Editou, rodenou Masar-šovou. Pochádzal z Viedne, pracoval u Ing. arch. Františka Eduarda Bednárika a neskôr ako vedúci projektového oddelenia žilinského Stavoprojektu. Medzi jeho najvýznamnejšie projek-ty bezpochyby zaraďujeme mestskú tržnicu. Vyprojektoval ju spolu s Ing. arch. Mikulášom Schestagom. Administratívnu budovu Spojených elektrární severozápadného Slovenska pro-jektoval spolu s Ing. arch. Františkom Eduardom Bednárikom, podobne ako žilinskú železnič-nú stanicu s centrálnou halou a administratívnu budovu (ako uvádzam hore).

V r. 1940–1942 vyprojektoval žilinský futbalový štadión na Strelnici. Preslávila ho hlavne dolná stanica lanovky v Terchovej v alpskom štýle ako i chata pri Popradskom plese. Pre Žilinu sa najviac zapísal projektovaním žilinského Bulváru, ktorý bol pokračovaním cesty zo starého mesta na Hliny. Na Bulvári sa nachádza i jeho pamätná tabuľa, bohužiaľ, doteraz neodovzdaná a neotvorená. Bol ocenený rôznymi cenami – za svoju tvorbu mu bola roku 1975 udelená cena Dušana Jurkoviča. Na slávnostnej akadémii v Mestskom divadle v Žiline dňa 31. mája 2005 mu udelili prestížnu cenu Génius loci Solnensis in memoriam, čím bola ocenená jeho celoživot-ná tvorba za projektovanie nových, dnes známych budov v meste Žilina. Okrem uvedených žilinských stavieb projektoval celý rad horských hotelov a chát po celom Slovensku.

Page 43: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

42 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 44: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 43

VI. kapitola

Spomienky na zaujímavé žilinské postavičkyKaždé mesto má niekoľko zaujímavých osobností - Bratislava Šone Naciho, kukala z kanála

a pod. Aj Žilina má epizódky, ktoré sa odohrali v meste.V Žiline pri Makovickom dome mal pekáreň pán Bayer, ktorý okrem pečenia chleba pestoval

holuby, perličky, pávy, domácu hydinu a aj opice. Jedného dňa prišla zákazníčka k predavačke s reklamáciou, že v chlebe je zapečený šváb. Predavačka zavolala pána šéfa a ten švába z chle-ba vybral a zjedol a povedal: „veď to je hrozienko“. Pani si musela zobrať chleba domov, lebo doličný predmet bol zjedený.

Okrem hore uvedených zvierat mal aj papagáje, ktoré naučil hovoriť. Raz prišiel agent, ktorý po domoch ponúkal látky na šaty. Pán Bayer zavolal ženu, aby si vybrala látku na šaty. Ako si tak skúšala na sebe látku, ako budú šaty vyzerať, papagáj zahlásil: „Čo vy na to, pán Bayer?“ Pán Bayer papagája v hneve chytil a zavrel ho do kurína so sliepkami. Keď bolo počuť krik kúr, ako im papagáj trhá perie, pán Bayer sa pozrel do kurína a papagáj zahlásil „Čo vy na to, pán Bayer?“ Ten sa nahneval, papagája chytil a na klade mu odťal hlavu sekerou. Poprava bola vykonaná a papagáj už neprehovoril.

Ja som ako chlapec chodil do domu Dr. Babuška, kde bývali aj Strakovci, moji kamaráti. Keď sme nemali čo robiť, prišli k nám opice (pravdepodobne makaky), ktorým sme na dlhý chvost zaviazali zvončeky a schovali sa, pretože opice vyzváňali a pán Bayer, ktorý býval v susedstve, si na nás brúsil zuby, že nám vypráši nohavice.

Kedysi, keď sme boli mladí, chodili sme do parku pri Priore zbierať gaštany a žalude. V par-ku bol strážnikom gardista Ďuriník, ktorý dohliadal, aby nikto nestúpil na zelenú trávu. Keď nás uvidel pod stromami, chcel nás chytiť a napariť nám pokutu. My sme mu ušli a priechodmi

Page 45: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

44 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Page 46: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 45

Page 47: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

46 Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

medzi domami sme sa rozutekali. Nakoľko mňa poznal, prišiel do obchodu môjho otca Antona Melzera na námestí so sťažnosťou, že som šliapal po zelenej tráve. Otec sa ho spýtal „A čo ja viem, či to bol môj syn?“ Gardista Ďuriník musel odísť s ovisnutým nosom, lebo nás nemohol chytiť.

V Žiline predával pod laubňami „krivý Náco“ pečené gaštany. „Haise marony!“ vykrikoval a pražil na drevenom uhlí v klietke pukanú kukuricu. Raz, keď sme nemali čo robiť a on kdesi odbehol, hodili sme na rozpálené drevené uhlie náboj do pušky a skryli sme sa za laubne. Ozval sa výbuch a pukance boli pod celými laubňami. Mali sme zaistenú naháňačku, ale pretože mal „krivý Naco“ jednu nohu kratšiu, nemohol nás dohoniť.

Na koniec pridám ešte jednu zaujímavú príhodu, ktorú mi rozprával môj otec. Na Vianoce sa obliekli za Troch kráľov. Dlhé biele košele obrátili na ruby, prichystali si čapice a oblečení za Troch kráľov sa vybrali zavinšovať k otcovej krstnej pani Kubicovej. Ona si zobrala cviker a hovorí: „ukážte sa, králi.“ Keď si ich tak obzerala, naraz hovorí: „Čo ste to za králi, keď máte špinavé košele?“ Bolo po vinšovačke a po peniazoch, a tak sa museli odplaziť domov bez odmeny.

Page 48: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu 47

Takmer celý svoj život som prežil v meste Žilina, ktoré mám nesmierne rád a ktoré v poslednej dobe neustále mení svoju tvár. Práve preto som chcel svojimi spomienkami priblížiť žilincom a Žilinčanom niečo z môjho živo-ta, ktorý bol súčasťou veľkej mozaiky nazývanej dejiny mesta. Využil som túto príležitosť, ktorú mi ponúkol pán PhDr. Marián Mrva, aby som sa s Vami podelil o moje zážitky z detstva, z môjho pôsobenia v skautingu a ponúkol Vám svoje videnie malého časo-vého úseku z histórie nášho krás-neho mesta. Verím, že nájdete pochopenie pre moje rozprávanie a budete ho brať ako moju snahu zachovať pre budúce generácie drobný čriepok z dlhého veku Žiliny.

Vladimír MelzerŽilinaOktóber 2011

Page 49: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ MESTOM ŽILINA

V edícia Memoria Nostra SPOMIENKY NA ŽILINU vyšlo: Ladislav Baránek: Moje spomienky na Predmestie, r. 2010

Page 50: Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Vladimír Melzer

Vladimír Melzer alebo spomienky brata Stonohu

Obchodík na námestí

Vydalo: FACTA NON VERBA, o. z., 010 03 Žilina

Texty: Vladimír Melzer

Fotografi e a dokumenty: archív autora

Grafi cká úprava: Jana Kollárová

Neprešlo jazykovou úpravou

Tlač: P+M, Budovateľská 1672/16, 038 53 Turany

Vyšlo v edícii Memoria Nostra, SPOMIENKY NA ŽILINU.

© 2011 FACTA NON VERBA, o. z.

ISBN 978-80-970478-4-9

9 788097 047849