Download pdf - Časopis Frfľoš

Transcript

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    1/28

    november 2015, ročník VIII.

    Časopis o minulosti, prítomnosti a budúcnosti Hradišťa

    Stretnutie priateľov 

    regionálnej histórieHradište 28. novembra 2015

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    2/28

     3

    Hradište 

     2

    imavskou dolinou. Vnútri tohto ohraničenia jadro predstavujú

    bce Málinec, Ozdín, Bystrička, Rovňany, Krná, Hradište, Uhor-ké, Slaná Lehota, České Brezovo, Poltár, Zelené, Breznička, Ka-novo, Točnica, Cinobaňa, Turíčky, Mládzovo s určitými predo-šetkým kultúrnymi presahmi na všetky svetové strany.Poeticky novohradský kraj ospieval štúrovský básnik Janko

    rancisci-Rimavský: Novohrad, Novohrad, ty čarovný kraju, (...)Krásny si mi, krásny, krajším nemožno byť, / len škoda, Novo - rad, že nám nechceš ožiť.Priatelia a nadšenci tohto čarokrásneho kraja východného, resp.

    orného Novohradu, voľne združení svojím záujmom „ožiť, resp.živiť“ jeho jedinečnú kultúrnu dimenziu, prichádzajú konkrétny -

    mi činmi odkrývať odkaz svojich otcov a materí a doplniť do mo-aiky aj svoj vlastný tvorivý vklad. Predložené príspevky tvoriaevnú základňu, na ktorej vo vzájomnej súčinnosti sa rozhodlis)poznávať najmä kultúrne hodnoty tohto teritória, a to nielen donútra, ale hlavne smerom vonku, aby tento kraj ďalej neupadalo nezáujmu a nepoznania, ale práve naopak, pretože má čo po-úknuť do slovenskej kultúry. Všetci, ktorým je tento kraj srdculízky, môžu svojím konkrétnym počinom (a to aj nápadom) pri-pieť k zviditeľneniu hlavne prostredníctvom SLOVA ukrytého do

    amäte akéhokoľvek žánru zhmotneného v knižnom vydaní.Napokon každý nie gestom, alebo ľahostajnosťou, ale činommôže naplniť ďalší z poetických odkazov majstra slova, a to Da-iela Maróthyho. Tohto básnika inšpirovala príroda, ale aj ľudiaich životy k tomu, že bol hrdým Novohradčanom, a tak do

    vojho vlasteneckého motta si zaštítil povestný výrok: Som Novo - radčanom od koreňa.

     Július Lomenčík

    editoriál 

    Územie Novohradu pred-tavujú v súčasnosti okresy

    Veľký Krtíš, Modrý Kameň,učenec a Poltár. V rámciohto teritória sa geografic-y vyčleňuje oblasť vo vý -hodnej časti, ktorú možnohraničiť na severnej straneorskými pahorkami, na zá-ade Lučenskou dolinou,a juhu územím na čiareučenec – Rimavská Sobotana východe Sušianskou a

    edakcia: Mišo Šesták ([email protected]), Anna Semančíková ([email protected]), Martin Falť[email protected]), Július Katona ([email protected]), Anna Sujová ([email protected]), Jana Melichová,

    avol Lašák ([email protected]), Alica Pancíková, Peter Katona ([email protected]), Anna Tatiana Slobodová[email protected])o čísla prispeli: Jana Jarábeková, doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., Prof. PhDr. Leon Sokolovský CSc., Ing. Jurajaššák, Ing. Ján Jančovic, Zora Nagyová, Július Jarábek, Milan Pupala, Ing. Pavol Hlodák, Mgr. Ľubomír Falťan, CSc.

    grafická úprava: Mišo Šesták, vydáva občianske združenie PreHradišteštvrťročník, ďalšie číslo vyjde: december 2015, cena: 1,00 euro (A5), 1,50 euro (A4)

     Strana 3

     O Hradišti

     Strany 4 - 5

     Frfľoš

     Strany 6 - 13

     Nové a pripravované knihy

     Strany 14 - 22

     Povesť v Novohrade, Novohrad v povesti

     Strany 23 - 27 

     Osídlenie severozápadneho Malo- hontu a severného Novohradu

     Strany 28 - 30

     Novohrad ohniskom migrácie

     Strany 31 - 35

     Literatúra a regionálne pramene

     Strany 36 - 43

     Človek z horného Novohradu vo víre druhej svetovej vojny

     Strany 44 - 47  Súčasné dilemy Hornohradu

     Strany 48 - 51

     Prírastky regionálnej literatúry 2000 - 2015

     V obci sa tradične konajú rôzne športové, kultúr-ne a spoločenské akcie, z ktorých sa mnohé stalipravidelnými. Sú to volejbalový turnaj – Memoriál

     Viliama Henžeľa, Nohejbalový turnaj o pohár sta-rostu, Vianočný stolnotenisový turnaj, pravidelneu nás vystupuje ochotnícky divadelný súbor z Pol-

    tára, koná sa vatra SNP, športový deň detí. Hradištesa, ako jedna z troch najmenších obcí, pravidelnezapája do súťaží Hornohradských športových dní atradične najvyššiu účasť mávame na hromadnýchakciách Na kolesách proti rakovine a Turistický

     výstup na Jaseninu, organizovaných Mikroregió-nom Hornohrad, ktorého členom je aj naša obec.Obec už dvadsať rokov udržiava priateľské styky soSlovákmi žijúcimi v Maďarsku v obci Čabasabady

     v blízkosti Békešskej Čaby, s ktorými každoročnepodľa možností organizujeme spoločné akcie. Priorganizovaní rôznych podujatí medzi sebou úzkospolupracujú spoločenské organizácie pôsobiace

     v obci a obecné úrady. V obci pôsobia tieto spoločenské organizácie:Občianske združenie PreHradište  – vzniklo

     v roku 2004, svoje aktivity smeruje najmä do pod-pory a organizovania kultúrnych, spoločenských ašportových akcií, najmä detí a mládeže. Od roku2007 má od Lesného a pozemkového spoločenstva

     v Hradišti v prenájme ovocný sad, v ktorom sa, aj

    s prispením viacerých občanov, začalo s jeho zá-chranou a revitalizáciou.

    Základná organizácia Jednoty dôchodcovSlovenska v Hradišti   – cieľom organizácie je

     vzájomnou spoluprácou a aktivizáciou členov na-pomôcť k plnohodnotnému duchovnému, spolo-čenskému a kultúrnemu životu občanov tretieho

     veku v rámci možností života na dedine.Poľovnícky spolok Lesného a pozemkové-

    ho spoločenstva v Hradišti   – vznikol v roku1994. Členovia spolku zabezpečujú pri organizo-

     vaní vybraných akcií najmä občerstvenie, prípravu vynikajúceho poľovníckeho guľášu z vlastnoručneulovenej zveri.

    Chotár Hradišťa patrí medzi najstaršie osídlenélokality Novohradu. K obci patria miestne častiHrabovská a Hradištské vrchy. Názov obce sa od-

     vodzuje od slova hrad. V prvej písomnej zmien-ke z roku 1435 má názov obce tvar Hradissa, ne-skôr Haradiháza (1454), Hradistia (1573), Hradiste

    (1773), Hradistya či Várkút.Nad poľnohospodárstvom malo do 19. storočiaprevahu spracovanie dreva. Obyvateľstvo sa vo

     veľkej miere venovalo výrobe drevených kolies adreveného riadu. Zemepáni obce dali časom klčo-

     vať hory a spracúvať drevo, a tak sem prichádzalidrevorubači až z Oravy a usadzovali sa natrvalona Hradištských vrchoch. V roku 1826 o obyvate-ľoch obce A. Mocsáry napísal: „Tunajší obyvateliasú hlavne vo výrobe dreveného riadu takí pracovi - tí, že ich práci dáva pokoj len noc, lebo po celý deňsa venujú svojej výrobnej činnosti.“ 

    Počas prvého sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo v Uhorsku v rokoch 1784 až 1787, žilo v obci 476obyvateľov, 691 obyvateľov v roku 1900, 680 oby -

     vateľov v roku 1970, 418 obyvateľov v roku 1980,315 obyvateľov v roku 1991 a 296 obyvateľov priposlednom sčítaní v roku 2001.

    Intravilán obce je charakteristický obojstrannou po-točnou radovou zástavbou s bohatou zeleňou. Do-minantou obce je secesný evanjelický kostol z roku

    1884. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bol napočesť padlým hradištským občanom v prvej a druhejsvetovej vojne v strede obce postavený pomník, ktorýje do dnešných čias dôstojne udržiavaný.

    Obec bola v sedemdesiatych rokoch minuléhostoročia administratívne pričlenená k strediskovejobci Uhorské a po rokoch stagnácie je od roku1990 opäť samostatnou obcou s vlastnou samo-správou, postupne sa rozvíja a žije bohatým spo-ločenským a kultúrnym životom. Od opätovnéhoosamostatnenia sa v obci zrekonštruovali verejnébudovy, obec bola splynofikovaná, opravená časťmiestnych komunikácií, verejné studne, upravenýstred obce, viacúčelové ihrisko.

     O HradištiPočet obyvateľov: 239 

    Rozloha katastrálneho územia: 1 457 ha Poľnohospodárska pôda: 927 ha 

    Lesy: 485 ha 

    Pavol Lašák 

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    3/28

     5

    Frfľoš 

     4

    Frfľoš 

    Krátko o Frfľoši Meno časopisu nadväzuje na tradíciu, ktorá v Hra-išti i v jeho osade Hrabovská pretrvávala niekoľkoesaťročí – Frfloš boli zbierky krátkych humorných uštipačných veršov o miestnych obyvateľoch, kto-

    é sa čítali na zábavách. Niektoré z nich sa dokoncaachovali aj v písomnej podobe, viď kniha Hradište ,trany 223 a 224.Musím však priznať, a to zvlášť pri prezentácii

    asopisu mimo hraníc obce či mikroregiónu Hor-ohrad, že meno Frfľoš nepôsobí na náhodnýchitateľov príliš pozitívne alebo ich minimálne mä-e, čo sa obsahu časopisu týka. Niekoľkokrát sa

    mi ľudia, ktorých som oslovil s prosbou o spolu-rácu, priznali, že ich postoj bol veľmi opatrný čiedôverčivý a to až do chvíle, kým časopis nedr-ali v rukách a nevideli jeho obsah.Prvotným cieľom časopisu bolo prinášať obča-

    om aktuálne správy a novinky z obce. Hneď priultom čísle sme však pochopili, že v Hradišti, obciani nie 250 obyvateľmi, tieto informácie nedokážu

    az za tri mesiace naplniť obsah časopisu (priemer-é číslo malo do dnešného dňa bezmála 42 strán).ogickým krokom bolo, že sme svoj záujem otočilio minulosti našej obce, postupne začali uverej-ovať články o významných rodákoch a osobnos-ach obce, rôzne články z histórie (svadby, históriairkvi, svetové vojny, história školy atď.), spomien-y a iné. Takmer vzápätí prišiel nápad, že naše sna-enie uzavrieme knihou o Hradišti.

    Kniha HradišteNápad skrsne v okamihu, horšie to je s realizá-

    iou. Knihu sme plánovali na leto 2011, kedy obecslavovala 600 rokov od prvej písomnej zmienky

    (až neskôr sme zistili, že rok 1411 je nesprávny aprvá písomná zmienka o obci má vročenie 1435). V marci 2010 prestal Frfľoš vychádzať. Dôvodombola strata motivácie, ktorú sme opäť našli až najeseň 2012. A kým mlčal Frfľoš, nerobili sme anina knihe. Roky 2013 a 2014 však už boli plné ho-rúčkovitých príprav a 30. augusta 2014 sme knihumohli slávnostne predstaviť.

    Čo sa týka histórie, Hradište v žiadnom prípa-de nemôže konkurovať väčším obciam, vždy bolomalou dedinou na samom okraji diania. Boli smesi toho vedomí a rozhodli sa slabosť pretaviť do

     výhody. Chceli sme urobiť knihu o ľuďoch pre ľudí,sústredili sme sa preto najmä na orálnu históriu,ohraničenú približne rokmi 1880 – 1989. Prvú ka-pitolu o najstaršej histórii obce spracovali histori-ci, ostatné materiály sú z pier rodákov a občanovobce. Tretinu knihy tvoria profily zhruba 250 hra-dištských rodín, takmer bez výnimky všetkých, kto-ré v období nášho záujmu v Hradišti aspoň chvíľubývali. Publikácia sa tak stala pre občanov mimo-

    riadne atraktívnou, každý si tam našiel rodinu čiznámych. Zrejme aj tomu vďačíme, že sa náklad700 kusov vypredal do roka (opäť podotýkam, žeHradište má dnes 250 obyvateľov, t. j. náklad boltakmer tri knihy na obyvateľa). Vďaka príkladnejspolupráci takmer všetkých občanov a rodákov sado knihy podarilo nazbierať aj úctyhodných 1100fotografií. Domnievam sa preto, že sa nám poda-rilo vytvoriť takmer úplný obraz života v Hradišti

     v 20. storočí tak, ako sa zachoval v spomienkachľudí.

    Keď konečne utíchla robota okolo vydania kni-ha a usporiadania slávnosti, padli aj nie práve pre-kvapivé slová: „Ďalšia kniha už nikdy viac.“ 

    nálnu literatúru majú, naša skúsenosť však hovorí,že im ju musíte doniesť až pod nos.

    Domnievame sa, že ak by sa spojili viacerí autori,bolo by možné podniknúť a vymyslieť zaujímavé

     veci s minimálnymi nákladmi. Aj o tom chcem ho- voriť na Stretnutí priateľov regionálnej histórie. Za-ujímavé by mohlo byť vytvorenie putovnej (a pre-dajnej) výstavy regionálnych kníh, ktorá by mohlabyť uvedená nielen v knižniciach (Lučenec, Kokavanad Rimavicou a i.), ale napríklad aj na obecnýchakciách (Brdárska kapustnica vo Veľkej Vsi, Hor-nohradská klobása v Hradišti a mnoho iných), prí -padne priamo v kultúrnych domoch väčších obcí(Málinec, Cinobaňa a iné.) S výstavami by mohlibyť spojené diskusie autorov so žiakmi, študentamiči dôchodcami, čím by sa hlavne medzi mladšímimohol vzbudiť záujem o svoj kraj.

    Ďalšou možnosťou je šírenie informácií medziľudí v elektronickej či tlačenej forme. Viem si, po -

     vedzme raz za šesť mesiacov, predstaviť vydávanie

    elektronického informačného bulletinu o novýchknihách, prípadne aj s kratšími popularizačnýmičlánkami o regionálnej histórii. Ak by sa do jehošírenia zapojilo dosť autorov regionálnej histórie,

     verím, že by sa tieto informácie dostali k všet-kým počítačovo zdatným záujemcom. Raz za čassa môže naskytnúť aj možnosť vydať tento bulletin

     v tlačenej forme – napríklad ak pri tlači knihy osta-ne pol voľného hárka. Tlačené bulletiny by mohlibyť bezplatne distribuované cez obecné úrady, au-torov či kníhkupectvá.

    Rôznych možností je bezpochyby veľa a ja ve-rím, že aj bez grantov a dotácií sa s dostatočnouchuťou dá urobiť veľa muziky za málo peňazí.

    Ďalšie aktivity Predsavzatie vydržalo len pár mesiacov. Málin-

    čan Tibor Urbašík nám bol pri tvorbe knihy Hra-dište nápomocný mnohými cennými spomienkamia pripomienkami, ani nehovoriac o tom, že námposkytol niekoľko príbehov, ktoré mal priprave-né do svojej vlastnej knihy. Práve s tou som musľúbil pomôcť. Slovo dalo slovo, kniha Spomienkyz okolia horného Ipľa   uzrela svetlo sveta v marci2015. Ďalšou v poradí bola kniha Zažili sme vojnu ,

     v ktorej sme spolu s Júliusom Lomenčíkom zhro-maždili zápisy obecných kroník nášho regiónu aspomienky z rokov 1938 – 1945. Dva týždne po nejprišla z tlačiarne kniha Pavla Lašáka a Mateja Keš -jára Hradište – Čabasabady: 20 rokov družobnýchvzťahov . Zatiaľ poslednou knihou, na ktorej sa po -dieľala partia ľudí okolo Frfľoša je druhé vydanie

    povestí hradištského rodáka Jána Žiláka Z nášhokraja , predstavená práve na Stretnutí priateľov re-gionálnej histórie.

    S jedlom rastie chuť, o ďalších pripravovanýchknihách píšeme na inom mieste. Čím hlbšie sa člo -

     vek do problematiky ponára, tým viac objavuje ďal-šie zaujímavé materiály. Našim cieľom je sprístupniťčitateľom rôzne texty (kroniky, denníky, rukopisy,ale aj povesti či spomienky) súvisiace s oblasťouhorného Novohradu a priľahlého okolia. V centrenášho záujmu je predovšetkým orálna história, pri-márne nás nezaujímajú dejinné udalosti ako také,ale to, ako ich naši predkovia vnímali a prežívali.

    Našim veľkým snom je vydanie edície kníh čonajväčšieho počtu obcí poltárskeho okresu na sta-rých fotografiách. Prvé knihy edície pripravujeme

     v Cinobani a Utekáči, ďalšie sa črtajú. Celé to všakstojí a padá na záujme občanov jednotlivých obcí,pretože síce vieme pomôcť s takmer všetkým oko-lo vydania knihy, materiál do nej si ale obce musianazbierať samé.

    Na tomto mieste by som chcel ponúknuť mož-nosť spolupráce každému, kto má záujem o vyda-nie knihy, ale trápi sa s jej zalomením (úpravou),korektúrami, distribúciou či financiami. Veríme,že pri troche snahy je možné robiť pekné a pritompre čitateľa finančne dostupné knihy.

    Propagácia a možnosti spolupráce Vydanie atraktívnej, peknej a cenovo dostupnej

    knihy je len prvý krok. Ten ľahší. Knihu treba do-stať k čitateľom. Ak hovoríme o regionálnej litera-túre, poltársky okres je jeden z piatich najmenšíchna Slovensku, teda o výške nákladu nemožno maťprehnané očakávania. Ľudia ale záujem o regio-

     Frfľoš Časopis o minulosti, prítomnosti a budúcnosti Hradišťa

    V máji tohto roku uplynulo osem rokov od vydania skúšobného nultéhočísla hradištského obecného časopisu Frfľoš s podtitulom Časopis

    o minulosti, prítomnosti a budúcnosti Hradišťa. Popri tridsiatich dvochdodnes vydaných číslach časopisu sa partia združená okolo Frfľoša 

     podieľala i na vzniku piatich kníh. Ak by nám to niekto v roku 2007  predpovedal, neverili by sme...

    Mišo Šesták 

    Priaznivcom Frfľoša bol aj fotograf Tibor Huszár (1952 - 2013), ktorý mal chatu na Hradištských vrchoch.

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    4/28

    7 

    nové knihy nové knihy 

     6

    banské mestá, ale aj pre vojenskú expanziu doGemera a ďalej na východ. Autorka v epickej kategórii času rešpektuje pa-

    noramatický časový záber vytyčovaného význač-ným historickým dátumom: „Viete, že dediny Novo - hradu a osady, ako sú Madačka, Nedelište, Senné,Veľká nad Ipľom, Rapovce a Pleš, dobyli Turci užv minulom roku?“  – 1575 (s. 6), pričom priestorovodej zasadila do fiľakovského sandžaku: „Ten vzni - kol pred tromi rokmi. Dnes susedí so sečianskymsandžakom a hraničná čiara pokračuje v Divínea v Dobroči...“  (s. 6) V týchto časových a priesto-rových súradniciach sa odohráva vlastný príbeh le-gendy, ktorý autorka uvoľnila dynamikou ľudskéhodiania vo vnútri významnej dejinnej udalosti.

    Historické skutočnosti tak tvoria len rámec príbehu, v ktorom sa na základe zachovanej legendy sústredila

    Hana Košková: Janičiarka (vyšlo: november 2015)

    Od polovice sedemdesiatych rokov 20. storo-ia je v slovenskej literatúre prítomná spisovateľka

    Hana Košková. Pred čitateľskú verejnosť predstu-ovala predovšetkým s poetickými výpoveďamivojej duše nazerajúc na problémy sveta, spoloč-osti a najmä človeka. Aj napriek ukotveniu svoj-o životného bytia na relatívne úzko vymedzenom

    kúsku svetového priestoru“ – rodného NovohraduLučenec a okolie) – cez „svoje“ videnie človekakolo seba, ale i pohľadu na život svojich predkovdanej lokalite presvetľuje človečenský priestor

    ez hraníc. A tak jej poetická i prozaická tvorbaerpajúca najmä z rodného kraja svojou umeleckouodnotou oslovuje čitateľa kdekoľvek z hľadiskariestoru a kedykoľvek z hľadiska času.Po prevažne poeticky ladených slovách sa v os-

    atnom desaťročí rozhodla prehovoriť aj v prozaickyyrozprávaných príbehoch. Aj na základe vlastnéhooznania sa prihovorila detskému čitateľovi v kniž-ách Ľudožrútska ulica  (2007) a Vitajte v Krkaháji  2009). V kruhoch čitateľov najviac zarezonoval sú-or povestí a legiend tematicky čerpajúci z Novo-radu v dvoch po sebe vydaných knihách Mara

    medvedia  (2007) a Poludnica z Čerepeša  (2010).V rozprávaní o osudoch človeka pokračuje ajpredloženom prozaickom príbehu – legende

    aničiarka . Námet čerpá z obdobia 16. storočia,eď turecký polmesiac zatienil aj Novohrad. Sta-

    o sa tak po porážke uhorských vojsk pri Moháčiroku 1526. Turkom sa tým otvorila cesta na in-

    áziu do Uhorska. Následne k tomu napomoholj boj o trón (zvolení boli dvaja králi: FerdinandHabsburský a Ján Zápoľský), ktorý sa v regió-

    och premietal do vzájomnej nevraživosti. Totovojvládie a celkovú agóniu krajiny využili Turcivojenskými útokmi sa postupne zmocnili Bu-

    ína (1541), v roku 1544 padol do ich rúk hradNovohrad a postupne ovládli Sečany, Fiľakovo aalgó (1544) a v poslednej fáze týchto ťažení aj

    Modrý Kameň a Divín (1575). Takto Turci ovládlielý Novohrad, ktorý mal pre nich strategický vý -nam: bol nástupišťom na bohaté stredoslovenské

    na vykreslenie osudov mladých ľudí v tieni polmesia-ca. Hana Košková sa usiluje dodať svojmu uchopeniutakéhoto námetu punc tvorivosti a estetickej hodnoty.Tvorivosť sa prejavuje vo vnútornej dynamike diela,keď si dokázala nájsť priestor pre vlastné sujetové/problémové uchopenie uvedenej tematiky. Do cen-tra udalostí nestavia historicky významné alebo osob-nostne výlučné postavy, ale postavy a postavičky za-kotvené v bežnom vtedajšom živote. Zvýznamňujeich najmä na pozadí ich „nehrdinských“ aktivít, čižeautorská motivácia vychádza z obyčajnej individuál-nej čestnosti a statočnosti, čo má v tejto legende svojeideové aj estetické funkcie.

    Pre vlastné autorské spracovanie legendy saopiera o rozprávanie A. Machúta z čias, keď akoredaktorka okresných novín Ipeľ zozbierala množ-stvo vzácneho slovesného materiálu, ktorý využila

    najmä pri písaní novohradských povestí. Neuspo-kojila sa však len s informáciami, ktoré sa zacho- vali v ústnej podobe o osude dvojčiat zavlečenýchTurkami do zajateckých táborov na prevýchovu,pričom jedno z dvojčiat bolo dievča, ktoré sa pre-oblieklo za chlapca, aby zostalo spolu s bratom.Pre zachytenie dobových reálií preštudovala HanaKošková aj množstvo dostupného archívneho ma-teriálu. Niektoré zo získaných poznatkov funkčnezakomponovala do pásma rozprávača.

    Čo znamená vlastne slovo „janičiar“? Slovník cu-dzích slov uvádza: „hist. člen elitnej, vybratej pecho-ty za vlády sultánov v Turecku; pren. pejor. potur-čenec, zapredanec“ (Šaling, S. – Ivanová-Šalingová,M. – Maníková, Z., 1997, s. 575). Janičiari sa najčas-tejšie vyskytujú v radoch porobeného národa.

    Doteraz sa v literárnom zobrazení prezentova-lo janičiarstvo len u mužov, u žien sa uvádzalo,že boli odvlečené do tureckých háremov. Potvr-dzujú to aj slovníky, v ktorých sa nestretávameso ženskou podobou slova „janičiar“. V Koškovej

    príbehu sa pravdepodobne po prvý raz v sloven-skej literatúre stretávame s tým, keď janičiarstvoreprezentuje ženská hrdinka. A tak čitateľskú po-zornosť upúta legenda už svojím netypickým ná-zvom – janičiarstvo v ženskom rode:  Janičiarka .Zaujímavý názov avizuje hodnotenie janičiarstva

     v tomto príbehu na základe úplne iných kritérií,ako sú známe doteraz. Literárna postava – štrnásť-ročné dievča Margita z Dobroče – nespĺňa atribú-ty janičiarstva. Do pre ňu neznámeho prostrediasa dostáva náhodne násilným zavlečením a svoju„kožu“ pred odvlečením do háremu si zachraňujeľsťou, keď využije ešte zatiaľ žensky nevyprofilo-

     vanú postavu a predstiera, že je chlapec.

     Nové a pripravované knihyrôzni 

    Estetické posolstvo legendy je zvýraznené výbe-rom jazykových prostriedkov, ktorý je záležitosťouštylizovanosti, literárnosti. V Koškovej individu-álnom štýle sa prejavuje výrazné poetické ladeniecelého príbehu, čo úzko súvisí s jej doterajším vní -maním predmetného sveta v básnických textoch.

     Aj v tejto próze nechýba množstvo pozoruhodnýchobrazných jazykových prostriedkov, ktoré adekvát-ne dotvárajú atmosféru zobrazovaných skutočností(metafory, personifikácie, prirovnania, epitetá). Pou-žitím obrazných výrazových prostriedkov Hana Koš-ková veľmi výstižne a pôsobivo stvárnila jednotlivéscény. Výraznou frekvenciou použitia v texte tak

     vytvorila emocionálne silné pôsobenie, čím ovplyv-ňuje recepciu čitateľa. Tieto skutočnosti naznačujúsubjektívnosť textu, čo upozorňuje na osobnostný

     vklad autorky do sujetovo-kompozičnej a estetickej

    štruktúry umeleckého textu. Výber jazykového vý -raziva osobitne poznačili slová, ktoré charakterizujúdanú dobu. Prejavilo sa to aj výberom typických tu-reckých slov z danej doby, ktorých význam vysvet-ľuje v závere priložený slovník neznámych slov.

    Hana Košková na pozadí významnej historickejudalosti v regióne Novohradu zachytila nielen vte -dajšou dobou poznačené problémy (násilné za-

     vlečenie do zajateckých táborov s cieľom výcho- vy „janičiarov“), lebo čitateľ zistí, že osud hlavnejhrdinky Margity svojím realistickým spracovanímmá nadčasovú hodnotu. Ponúkla tak veľmi cennýodkaz so silným etickým akcentom. Nevtieravoulyrickosťou podania plynie dej v rytme striedaniajednotlivých častí, v ktorých prevláda dynamic-kosť vetných výpovedí rešpektujúcich dikciu špe-cifickosti prirodzeného jazyka. Aj v tejto legendeuprednostnila jednoduchosť podania príbehu, alenie zjednodušenosť, pričom vťahuje čitateľa dopríbehu tým, že v pásme rozprávača, ale hlavne

     v reči postáv mnoho len naznačí. Uprednostni-

    la dynamickosť podania príbehu cez dialógy bezzbytočnej rozvláčnosti v opisoch. Pritom príbeh je

     vyrozprávaný s umeleckou presvedčivosťou.Výňatky z lektorského posudku Júliusa Lomenčíka 

     Ján Žilák: Z nášho kraja (vyšlo 28. novembra 2015)

    Cesta k druhému vydaniu útlej knižočky hradišt-ského rodáka Jána Žiláka nebola jednoduchá. Prvé

     vydanie vyšlo v roku 1948 vo vydavateľstve Tra-noscius, aktuálne druhé vydanie sprevádzalo nie-koľko problémov. Prvým bolo zohnať kompletnýexemplár knihy, keďže v duplikáte, ktorý má vo

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    5/28

     9 8

    nové knihy nové knihy  

    sklárskeho priemyslu v medzivojnovom obdobíako aj hromadnú výrobu počas socializmu a na-koniec aj dnešnú výrobu. Autori priblížili čitateľomzbierky skla, ktoré sú ukryté v múzeách ako aju súkromných zberateľov. Zamerali sa aj na výtvar-ný vývoj a dizajnérov skla. V knihe sú reproduko -

     vané staré aj nové katalógové listy, strihy a značkyslovenského skla.

    Pavol Hlodák 

     Juraj Laššák a kolektív:Ďubákovo stručná história.(predpokladaný termín vydania: január 2016)

    Kniha Ďubákovo stručná história  je prvou knihou,ktorá opisuje históriu Ďubákova od jeho založeniapo dnešok. V knihe je mnoho doposiaľ nepubliko -

     vaných informácii. Získať ich bola namáhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti a času. Zhmotnených je v nej mnoho hodín strávených v archívoch, múzej-ných knižniciach aj na internete. Ale aj mnoho ho-dín absolvovaných rozhovorov s ľuďmi, ktorí boliochotní sa so svojimi spomienkami podeliť. Urobilito veľmi radi, pretože si uvedomili, že súčasné Ďu-bákovo už nie je to, ktoré si pamätajú z mladosti.Stráca sa. Hrozí mu zánik. Klesá v ňom počet oby -

     vateľov. Pribúdajú domy, v ktorých nikto nebýva,stodoly, ktoré už nikto nepotrebuje a nepoužíva apreto sa rozpadávajú.

    Okrem histórie školstva, obchodu, mlynárstva,samosprávy je v nej aj zmienka o tom, ako saobyvatelia bránili proti dlhoročnej stavebnej uzá-

     vere vyhlásenej kvôli výstavbe plánovanej vod-nej nádrže pre prečerpávaciu vodnú elektráreňIpeľ, a ako nakoniec svoj boj vyhrali, keď imdal za pravdu Ústavný súd. Možnože Ďubáko-

     vo bude musieť nakoniec ustúpiť tlaku rastúcejspotrebe energií, aby sa na jeho území mohla

    nádrž vybudovať. Tým nenávratne zanikne. Aj v minulosti mnohé dediny zanikli a my by smesa v dnešných časoch o nich a ich obyvateľochradi niečo dozvedeli, ale nevieme, kde by sa dalanejaká informácia nájsť. Touto knihou chcemezanechať budúcim generáciám stopu, ktorá imprípadné pátranie uľahčí.

    Čitatelia v nej nájdu aj informácie o rodinách,ktoré prišli do Ďubákova ako prvé pri jeho zalo-žení. Aj to, odkiaľ prišli, čím sa živili, akým dialek-tom hovorili a mnoho ďalších informácii. V druhej časti knihy je biografický lexikón osôb,

    ktoré v jej histórii zohrali významnejšiu úlohu.Ing. Juraj Laššák 

    vojom fonde Slovenská národná knižnica, chýba-ú štyri strany. Štvorica strán chýbala aj v druhomxemplári, ktorý sa nám podarilo zohnať, našťastieo však boli iné štyri strany.

    Závažnejším problémom bolo zistiť, kto je vlast-íkom práv na rukopis. V autorskej spoločnos-LITA nám bolo odporučené, že jediný spôsob,

    ko zistiť, či práva vlastnia dediči alebo Tranoscius,e nahliadnutie do zmluvy medzi vydavateľstvom

    Jánom Žilákom, ktorá by mala byť v Tranosciu.A tu nastal kameň úrazu, pretože sme sa, napriekmailom i telefonátom, nemohli k zmluve dopátrať.omohol až zásah majiteľa tlačiarne P+M, kde smeačili všetky svoje knihy – dostali sme od Tranosciaúhlas na druhé vydanie, hoci stále nie je jasné,i práva má vydavateľstvo alebo dediči. S vydanímšak, našťastie, súhlasili jedni aj druhí, ostávalo tedaž len nájsť ilustrátora, keďže pôvodné ilustrácieme len tak použiť nechceli a nemohli a pátrať pootomkoch akademického maliara Aurela Kajlicha,

    torí žijú prevažne v zahraničí, sa mi, pravdupove-iac, nechcelo.Náhoda dala naše cesty dokopy s ilustrátorkou

    adkou Hrabovskou, ktorá odviedla fantastickúobotu a knihu zdobí jej osem ilustrácií. Úprim-e jej ďakujem za promptné a obetavé vyriešenieášho problému.Názov Z nášho kraja  je presný, povesť Obri na

    Hrádku  je z Hradišťa, Zimovisko  a Runa  sú z Ko-avy nad Rimavicou, Zloduch  z Cinobane a Mŕtvyybník  z Kalinova. Zachovali sme pôvodné znenieextu bez výraznejších zásahov, slová, s ktorýmiy dnešný (hlavne mladý) čitateľ mohol mať prob-ém, nájde v slovníku, ktorý spolu s doslovom

    Samuel Činčurák: Vojna (Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918)(predpokladaný termín vydania: jún/júl 2016)

    Stáva sa, že človek pri pátraní po jednej veciobjaví inú, rovnako alebo možno ešte i viac za-ujímavú. Potvrdzuje to moje pátranie v ozdínskejkronike. V zápise z roku 1936 som sa dočítal: „Do - stala sa totiž na povrch verejnosti jedna knižkaNové Slovensko. Pisateľa a pôvodcu tohto literár - neho plodu nechceme zvečniť a biľagovať, ako na

     pranier stavia a biľaguje nesvedomite niektorýchOzdínčanov i živých i mŕtvych pod cudzím me - nom vo svojom spise, ako už aj predtým v knižkeTajní vrahovia povláčil niektorých. Nuž by to bolochvályhodnou vecou, keď roľníckeho stavu človek

    zaoberá sa i literatúrou a i sám literárne plodyhodné vzdelania a poučenia vydáva. Ale keď svoje pero zneužije, použije nielen šľachetným cieľom,ale i zlostne, zlomyseľne napádajúc česť iných,tak je ten nie hoden toho mena: spisovateľ. A keď

     jeho ctižiadosť siaha po veľkom ozdobnom titule, prívlastku priekopník vraj nového Slovenska, taknech zostane pri napomáhaní šľachetných cieľov,nech nekope do sveta, bez rozumu a rozvahy doiných, nech nezájde na pole nielen Božím, alei svetským zákonom zakázané. Hriech je, nevzde - lanosť je, surovosť je raniť blížneho živým slovomnespravodlivo, tým viac je to, keď sa to deje písa - ným slovom.“ 

    Nebolo ťažké zistiť, kto tak veľmi rozčeril pokoj -nú hladinu života v Ozdíne – Samuel Činčurák, ve-dúci činiteľ Modrého Kríža v tejto obci. Keď somna internete pátral po ďalších informáciách o ňom,na portáli oslovma.hu som našiel článok Jána Jan-čovica Samuel Činčurák – Náboženský spisovateľz Pivnice a s ním prišiel vyššie spomínaný objav.

     V poslednom odstavci Ján Jančovic píše: „Zo 75 príspevkov – príbehov zo života približne 50 zostalov rukopise. Hodnotný sa zdá denník (dva zošity)z 51-mesačného pobytu na bojiskách prvej sveto - vej vojny, ktorý výstižne zachytáva priebeh vojnya úlohu samotného autora a jeho veliteľa, ktorémuSamuel Činčurák bol osobným sluhom. Jeho spra - covanie a vydanie by odhalilo veľa zaujímavých

     postojov, príbehov a udalostí, ktoré Samuel Činču - rák ako „pucák“ vysokého dôstojníka počas štyrochrokov na fronte pozoroval a prežil.” 

    Nuž, hovorím si, prečo sa na to spracovanie a vydanie nepodujať. Podarilo sa mi skontaktovať sas Jánom Jančovicom, ktorý ma nasmeroval na pro-

    spracoval Július Lomenčík. Ostáva nám len veriť,že kniha si aj po 67 rokoch od svojho prvého vy -dania nájde svojich čitateľov.

    Mišo Šesták 

    Pavol Hlodák, Július Križáni:Krása slovenského skla (vychádza: december 2015)

    Nová kniha Krása slovenského skla  autorov PavlaHlodáka a Júliusa Križániho je voľným pokračova-ním knihy Zrod a vývoj slovenského skla – Sklár - ne stredného Slovenska , ktorá vyšla v roku 2012.Pokiaľ prvá kniha sa zaoberala sklárňami a najmäľuďmi, ktorí sa zaslúžili o zrod a vývoj slovenskéhoskla, táto pojednáva o ich výrobkoch, o kráse slo-

     venského skla. V priebehu jednotlivých období odrenesancie až po súčasnosť autori tejto knihy opi-sujú výrobu a na početných fotografiách prezentujútvary skla, ktoré sa vyrábali na území Slovenska.

    Krása skla sa nerodila razom, na jej vývoji sa podie-ľali mnohí dizajnéri, technológovia, taviči a sklárskimajstri. Títo ľudia svojim umom a zručnosťou dali

     výrobkom dokonalý tvar a pôsobivý vzor. Vytvorilidokonalú harmóniu krásy a úžitkových vlastností,ktorú oceňujú nielen obchodníci ale aj bežní užíva -telia a zberatelia starožitného skla.

    Kniha formátu A 4 má 216 strán a viac ako 710prevažne farebných fotografií a 3 tabuľky, v kto-rých sú zaznamenané všetky známe sklárne a ich

     výrobný program. Kniha začína kapitolou o naj-staršom slovenskom skle a jeho podobách a ďa-lej pokračuje vývojom sklárstva v 16 až 19. storočí.Opisuje úspechy slovenského sklárstva, problémy

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    6/28

     10 11

    nové knihy 

    esora Ivana Mojmíra Zoborského, vnuka Samuelainčuráka. Slovo dalo slovo, dohodli sme sa naydaní denníkov. Dva zošity obsahujú takmer tri-to strán zaujímavého a, myslím si, netradičnéhoohľadu na štyri krvavé roky prvej svetovej vojny.amuel Činčurák slúžil pri treňákoch – dopravo-ali do bojovej línie zásoby a potrebný materiálneskôr pri pekárni. Priamo bojov sa teda nezú-

    astnil, zato zažil a podrobne opisuje život tesnea frontom. Postupne popisuje utrpenie a životnéodmienky obyvateľov Srbska, dnešnej UkrajinyTalianska, ktorí sa nedopatrením ocitli v blíz-

    osti zúriaceho frontu. Podrobne tiež opisuje aritizuje život vojska a hlavne jeho dôstojníkov,ktorými bol ako dôstojnícky sluha v dennom kon-akte. Je to čítanie skrz-naskrz neveselé, miestamiž depresívne. „Poobede každý deň behali kočiare

    mesta do mesta, vozili sa na nich dôstojníci roz - 

    čných trúp a oddielov, každý mal po boku v kočia - e neviestku, ktorej sa do zubov vyškieral. Videl somyšších lekárov od zdravotníckeho oddelenia, ktoría vozili s takými potvorami – daktorý aj dve maledľa seba. Hrozil som sa nad tou bezbožnosťou,torá sa prevádzala, no čo mohlo byť iné? Dámya žobrať hanbili, robiť sa im nechcelo, no a taktoolo predsa veselo! Čo tam po mužovi, ktorý je v zá - opoch alebo padol do zajatia. Ženštiny sa boli takozpustili, nielen že sa s dôstojníkmi vozili až doákopov, ale aj samé ta chodili a v zákopoch smil - 

    nili. Lekári si už nevedeli rady, bo denne prichodilielé húfy nakazených oboch pohlaví. Vydali rozkazochytať také ženy, ktoré sa nachodili okolo záko - ov. A bolo ich dosť nazbieraných, no tie mestské,ajnejšie, trávili hlúpych mužov ďalej.

    Vrchné vojenské veliteľstvo zakázalo dôstojníkom,oddôstojníkom aj vojakom, ktorí nemajú prácumeste, do mesta chodiť, bo dôstojníci chodili kaž - 

    dý večer do Czernowitzu do kina a odtiaľ k neviest - 

    am. Bolo vraj zistené, že jeden večer dvaja ruskídôstojníci boli v kine ako špióni. Prezlečení v civil - nom obleku tu pozorovali, čo sa deje v Rakúsku.Druhé, že v zákopoch nebolo dôstojníkov, že sa vrajo meste prechodili. Nové nariadenie naviedlo dôs - ojníkov na novú špekuláciu. Neviestky sa prezlieklido dôstojníckych šiat a na cudzie dovolenie precho - dili cez most, chodili do frontu, veď vojak na varteítať nevedel a potom či on pozná všetkých dôstoj - 

    níkov? Hlavne keď ukázal kus papiera a ešte lepšiek posotil fľašku s rumom, za ktorú by bol aj celúrmádu ruskú pustil a nie dôstojníka alebo pod - 

    dôstojníka zo svojho vojska. Veselý vojenský životCzernowitzi tak neprekazilo ani vyššie komando.“ 

     V súčasnosti sú denníky prepísané, čaká náspráca na ich upravení (štylistickom a jazykovom),spracovaní poznámkového aparátu a doslovu, akoi vytvorenie ilustrácií, keďže sa žiadne fotografienezachovali. Ak sa nič neočakávané nestane, pri-bližne 350-stranová kniha by sa k čitateľom mohladostať v polovicu budúceho roka.

    Mišo Šesták 

     Utekáč na starých fotografiách (predpokladaný termín vydania: máj/jún 2016)

    Utekáč ako osada s neurčeným dátumom vznikupatrila niekoľko storočí pod materskú obec Koka -

     va nad Rimavicou. Samotná história Utekáča bola v tomto období skrytá akoby pod obrusom Koka- vy. Aká je skutočná história Utekáča? Je taká stará,

    ako je obec Kokava nad Rimavicou, alebo je eštestaršia? Ako vplýval rozvoj sklárskeho priemyslu v Utekáči na formovanie sa materskej obce Kokavanad Rimavicou? Aké osobnosti formovali vývoj ute-káčskej doliny? O týchto osobnostiach nikto neho-

     vorí, ani nepíše. Všetky osobnosti a história končialen v Kokave nad Rimavicou. Je to preto, lebo malihistorické a rodové spojenie s Kokavou? Či životďalej od Kokavy, v jej jednotlivých osadách, nebolpre históriu materskej obce dôležitý? A zostával na-ozaj zakrytý pod obrusom, pod ktorý sa nikomunechcelo nazrieť?

    I keď je Utekáč od 1. januára 1993 samostatnouobcou, jeho história, osobnosti a technický um maj-strov sklárov ostáva stále skrytý a zahalený. Občian-ske združenie Prvá iskra sa snaží zviditeľniť históriurodnej obce, jej obyvateľov a ich kultúrno-spolo-čenský život. Ľudí, ktorí svojou tvorivosťou vytvorili„utekáčsky fenomén“. Tento mal niekoľko storočísvoje miesto v regióne, na Slovensku i vo svete. Tosú dôvody, ktoré nás vedú k zodpovednosti zvi -

    diteľniť stratenú históriu Utekáča a tým vzdať úctugeneráciám, ktoré ju po stáročia vytvárali.

    Postupne by malo vyjsť päť kníh, tematickybudú rozdelené takto:

    Prvý diel – vzhľad obce a jej premeny Druhý diel – história sklárskej výroby spojená

    s rozvojom technológií a výrobnými procesmiTretí diel – školstvo a športŠtvrtý diel – združenia a zložky národného fron-

    tu počas histórie obcePiaty diel – monografia obce a osobnosti Utekáča

    Pre občianske združenie Prvá iskra je dôležitýaj ďalší cieľ – práce okolo rekonštrukcie Forgá-

    čovského kaštieľa za účelom zriadenia sklárskehomúzea s celoslovenskou pôsobnosťou. Vieme, žeto je náročná úloha, ale je našou povinnosťou za-nechať pre ďalšie generácie kus histórie sklárskychmajstrov a aspoň v spomienkach a dokumentochoživiť hodnoty, ktoré nám zanechali.

    Milan Pupala 

    Cinobaňa na starých fotografiách (predpokladaný termín vydania: august 2016)

    Cinobaňa je jednou z najväčších obcí v regióne, nodoteraz neexistuje žiadna rozsiahlejšia publikácia o jejdávnejšej či novšej histórii. V poslednom období sapritom doslova roztrhlo vrece s monografiami obcí,hoci nie všade to bolo spojené s kladným prístupom

    obecných úradov. Keď ma oslovil autor knihy Hra- dište  s ponukou pomoci pri príprave publikácie o Ci-nobani, vzbudil môj záujem. Po prednesení návrhustarostovi obce tento prisľúbil podporu. V prípade Cinobane nepôjde o typickú monogra-

    fiu, zameriavame sa na zozbieranie fotografií a ich čonajpresnejší a najpodrobnejší popis. Najstaršie foto-grafie sú z konca 19. storočia, smerom do prítomnostisme obdobie nášho záujmu ohraničili rokom 1989.

    Tento rok sme sa sústredili na zber materiálova fotografií, momentálne začíname s ich spraco-

     vávaním. Zbieranie materiálu nebolo jednoduché,Cinobaňa už nie je typická dedina s pôvodnýmobyvateľstvom. Veľkú časť tvoria prisťahovalci a tí

    nemajú „archívy“ z dávnej či nedávnej histórie.Získané materiály sme sa rozhodli vydať v dvoch

    zväzkoch. Prvý bude zameraný na históriu obce amal by slúžiť aj na jej reprezentáciu, druhý budeobsahovo určený viac obyvateľom obce – budeobsahovať fotografie z bežného života obce (škol-stvo, kultúra, šport, družstevné práce atď.) a texto-

     vo by ho mali spestrovať spomienky na minulosť. Ako sa dielo podarí, uvidíme v lete 2016. Prikla-

    dám krátku ukážku z opisu baníckej histórie obce:„Úradníci banského podniku v Kremnici po - 

    žiadali 16. mája 1594 banského sudcu v BanskejBystrici o povolenie ťažiť v starej opustenej strie - bornej bani neďaleko Cinobane (Swinabanii nadViničkou) a zaviazali sa, že vyťažené drahé kovyzamenia v banskej komore. Zároveň požiadali

    o povolenie postaviť taviacu pec, suchú a mokrústupu. Ďalšia baňa na striebro (Svätý Juraj) leža - la v kopci Srýborná (Strieborná), hneď pri územízvanom „Baniczer grund“ a aj v nej chceli ďalšíťažiari obnoviť ťažbu a postaviť hutu, stupy, šla - movňu, sklady, kováčsku dielňu a vykopať vodné

     jarky a prístupové cesty.Do banského podnikania sa pustil aj miestny

    zemepán Žigmund Forgách. Začal v obci Kalino - vo a pokračoval v Cinobani (s baníkom Andre - 

     jom Kruschowicsom). Zdá sa, že im to vynášalo,lebo roku 1598 vložili finančné prostriedky opäťdo miestnych baní – žíl. Do žily Žigmund, Andrej,

     Ján, Anna, Alžbeta a Katarína.

    nové knihy 

    Fotografia z pripravovanej knihy o Cinobani 

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    7/28

     12 13

    nové knihy 

     v celej histórii o chod futbalového klubu zaslúžili.Samozrejme, boli obdobia vydarenejšie, ale aj také,kedy mnohí nad úrovňou hry znechutene kývli ru -kou. Stále sa však na svoj š tadión vracali, dúfajúc, že

    sa kvalita hry zlepší. A vždy sa dočkali, išlo len o to,ako dlho kríza v jednotlivých obdobiach trvala. O to veselšia sa kráča fanúšikovi po nevydarenom obdo-bí na štadión, keď začína badať, že úroveň hry stúpaa do mužstva sa na ihrisku dostáva pohoda.

    Pôvodne som predpokladal, že vydanie knihy bysom mohol stihnúť k začiatku majstrovstiev Európy

     v roku 2016. Po zrelej úvahe som sa rozhodol, že vydanie bude musieť počkať ešte ďalší rok. Uvedo-mujem si, že za tie roky sa vo futbale na Poltári pre-mlelo nespočetne veľa futbalistov (len ja som ich zamoju desaťročnú kariéru v „A“ mužstve napočítaltakmer sto a to som určite na niekoho zabudol),ale aj funkcionárov, trénerov, hospodárov, šoférov,bez ktorých by to jednoducho nefungovalo. Nech-cem zabudnúť na nikoho, kto si to zaslúži a to budenesmierne ťažké. Dúfam, že sa mi to podarí.

    Na tomto mieste chcem poďakovať všetkým, ktorík dielu doteraz prispeli spomienkami, fotografiou,komentárom či dobrou radou. Ostatných, ktorí bymohli poradiť či pomôcť, prosím, aby tak urobili

    čo najskôr. Pritom nemusí ísť o futbal len priamo v Poltári. Kapitola venovaná začiatkom futbalubude zrejme koncipovaná zo širšieho hľadiska, tedanielen vznik futbalu v Poltári, ale aj v okolitých ob-ciach súčasného poltárskeho okresu. Prosím preto

     všetkých, ktorí majú archívne dokumenty (fotogra-fie, zápisnice atď.) k začiatkom svojich futbalovýchklubov (Cinobaňa, Kalinovo, Kokava, Utekáč, Máli-nec atď.), aby mi o nich dali vedieť. Jedná sa hlavneo vznik a prvé roky pôsobenia jednotlivých klubov,ktoré by mali byť datované do prvých desaťročí20. storočia. Vopred ďakujem a verím, že sa mi po-darí vytvoriť čo najzaujímavejšiu publikáciu.

    Pavol Lašák 

    Druhá ukážka je z Hradišťa. Kronikári našťastienepísali len o vážnych veciach, túto epizódku zapí -sal Martin Žilák v kapitole o svadobných zvykoch:„Na svadbe sa ľudia veselili, spievali, nechybela animuzika. Aj pre ňu sa vyšlo s tanierom, aby do tanie - ra každý dal. Starejší zacengal a prehlásil: ‚Nemó - žeťe povédaťi, že sa naší muzikanťi planí. Navozajhrajú dobre a misímo sa jin za jich dobrú muzikuaj odmeňiťi. Navrhujen, abe chlapi daľi do taňéra

     po 10 grajcárí a žene po 5 grajcárí.‘ Muzikant nad - skočil a vytkol starejšiemu: ‚A čó že je to, či je to plá - ca za takú muziku? To je málo. Bodaj ván, pán sta - réši, rohe narósle!‘ Vyskočil aj starejší a zahromžilna cigáňa: ‚Čó si to povédav, te somár?‘ Muzikantsa opravil: ‚Ešte že čó, pán staréši, ňi vám! Aľe abevo vašon chľéve narósle rohe. Abe sťe mali volke.‘“ 

    Mišo Šesták 

    Poltársky futbal (pracovný názov, predpokladaný termín vyda-

    nia: leto 2017)

     Je nespochybniteľné, že futbal je hrou hier. Fe-nomén, ktorý sa po nesmelých začiatkoch v rôz -nych podobách postupne vypracoval na dnešnú,doteraz nevídanú, úroveň. Spoločne sa tešíme, žesa dočkáme ešte krajších, férovejších a spravodli-

     vejších súbojov na ihriskách. Väčšina z miliónov fanúšikov však nemôže na-

    živo sledovať súboje najlepších futbalistov v naj-špičkovejších kluboch sveta a musí sa uspokojiť lens televíznymi prenosmi. Tie však nemôžu nahradiť

     vzrušenie a atmosféru na štadiónoch a ihriskách,preto nečudo, že sa veľkému záujmu tešia aj nižšiesúťaže. Ľudia si cestu na tieto zápasy nájdu, pretožetu hrajú „ich“ hráči, zápasy sa konajú blízko, častosú okorenené tradičnou rivalitou medzi susednýmiobcami. V neposlednom rade aj preto, že si to akté-

    ri týchto zápasov zaslúžia. Sú to oni, ktorí mnoho-krát aj bez kvalitného tréningu idú s kožou na trhpred hladných a náročných divákov.

    Svetlo sveta už uzrelo nespočetne veľa publiká-cií o futbale v rôznych verziách, s rôznym zamera-ním. S myšlienkou zhrnúť históriu futbalu v Poltáripodľa dostupných materiálov, aj keď Poltár nehrával

     vysoké súťaže, sa pohrávam už desať rokov. Desaťrokov splietam myšlienky, ako by taká publikáciamohla vyzerať. Postupne si uvedomujem, že to takéjednoduché nebude. V knihe, ktorá by mala byť za-ujímavá nielen pre Poltárčanov, ale aj pre vernýchfanúšikov z okolia vďačných aj za takúto úroveň fut-balu, chcem vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí sa

    založiť obecné kroniky. V poslednej, tretej kapitole,budú chronologicky zoradené udalosti z tridsiatychrokov 20. storočia, končiac rokom 1937.

    Tentoraz v nej bude zahrnutých pravdepodob-ne 13 obcí poltárskeho okresu, teda menej ako

     v prvej knihe, pretože nie vo všetkých obecnýchkronikách sú zápisy z tohto staršieho obdobia.

    Na záver dve ukážky, najprv z kroniky Veľkej Vsi: „Už v roku 1915 bolo zakázané pečenie žemlía rožkov, v roku 1917 zavedené boli tri bezmäsédni v týždni, lebo častými rekviráciami hovädziehodobytka bol stav jeho značne znížený, takže nastal

    nedostatok mlieka. Tiež nebolo možné dostať petro - lej, nebolo uhlia, cukru a múky málo, len na lístky,niekedy vôbec nič, ryža a káva žiadna, alebo len za

     prehnanú cenu, masla bolo málo, slovom bola bie - da o všetko. Ovšem za aprovizáciu dostalo sa všet - ko, počínajúc tabakom a cvernami, ktorých tiež ne - bol nadbytok. Samozrejme aj roľníci boli v ťažkom

     položení, keďže skoro každý žiadal od nich obilie avšetkým vyhovieť nemohli. Bez obilia nemohol ničdostať, teda ak nemal obilie, nemal nič. S obilím sakupčilo všetko, remeselník svoj tovar len za obiliea hospodárske výrobky dával roľníkovi. Rozšírilo sasvietenie acetylénom z karbidu, ktorý bol tiež za po - krm vymeňovaný.“ 

    Gróf Žigmund bol vtedy pánom hradov Šomoš - a a Sečany. Ich žiadosť o ťažbu zlata a striebraopustených baniach z konca 16. storočia, speča - 

    ená reverzom banským sudcom, je pravdepodobneoslednou písomnou zmienkou o ťažbe v Cinobani.

    Dá sa však predpokladať, že ťažbu v 17. storočí nepre - ušili. Ďalším banským podnikateľom v Cinobani bolozef Enzler zo Spiša, ktorý tiež v roku 1773 požiadalpovolenie ťažiť a spracúvať v tomto chotári drahé

    ovy. Chcel postaviť hutu a stupy a spracovávať staréaldy a trosky v hore Kopec a v dolinke Na Hutu.

    O podobné povolenie žiadal aj Ján Urbany, ktorýhcel preskúmať staré haldy a trosky Pod Kopou atrieborným vrchom. Jozef Enzler s Jánom Urbanym

    uzavreli dňa 27. júla 1774 zmluvu o spoluprácibanskom podnikaní a prebraní štôlne Klement. Za

    poločníka si pribrali aj Jozefa Okolicsányho, notára

    Novohradskej župy, a Ignáca Szinowicza. Chceli ťa - 

    žiť v bani Anna, kde sa nachádzala zlatá a striebor - ná ruda. Zlato vyťažené zo štôlne zamieňali v Krem - nici. Išlo však len o malé množstvo v sume 29 zl. a 56r., čo predstavovalo 1 lót a 3 gramy.Stredobodom pozornosti sa v Cinobani stala

    3. apríla 1776 zavalená štôlňa či šachta na zlatostriebro v hore Czinopel a Šaško, zvaná Svätý Ján.

    V máji 1776 požiadal Ján Urbany a spol. o banskúrepôžičku na šachtu Svätá Anna v lokalite Huta.

    Aj Imrich Török de Szendro z Podrečian investovaldo opustených baní v Cinobani. Banské podnika - nie bolo dosť rizikové a nákladné, preto podnikate - a hľadali spoločníkov pre spoločné investovanie doaníctva.“  Július Jarábek 

    Zažili sme prvú republiku(predpokladaný termín vydania: jeseň 2016)

    Keďže kniha Zažili sme vojnu našla medzi čitateľ -

    mi veľmi dobrú odozvu, rozhodli sme sa pripraviťej pokračovanie, aj keď paradoxne ide o obdobie,toré druhej svetovej vojne predchádzalo. Novániha sa bude volať Zažili sme prvú republiku, jejozsah však bude obsiahlejší – bude siahať až doakúsko-Uhorska, približne po rok 1850, keďžeiektorí kronikári si dali tú námahu a zapísali ajajvýznamnejšie údaje z tohto obdobia.Rozdelená bude do troch kapitol. Prvá bude ob-

    ahovať chronologicky zhrnuté udalosti z Rakúsko-Uhorska, prvú svetovú vojnu, boľševický vpád aznik ČSR. V druhej budú predstavené obce tak,ko ich zachytili kronikári v polovici tridsiatych ro-ov 20. storočia, kedy vyšiel zákon, že obce musia

    nové knihy 

     Takto by mohla vyzerať obálka 

    Žiaci poltárskej školy hrali football už v šk. roku 1912/13

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    8/28

     14

    utz, rukopis). Rozprávač príbehov sa síce usilujebyť nestranný, predsa len nemôže nezaujať postojk činom svojich hrdinov. Knihu tvorí 24 príbehov,ktoré vytvárajú povesťový sprievod k slovenskejhistórii na strednom Slovensku – v dolinách a le -soch Slovenského rudohoria, ale aj na Muránskejplanine, na Horehroní – od tatárskych vpádov

     v 13. storočí až po sociálne motivované zbojnícke vzbury v prvej polovici 18. storočia. Pred čitateľom

     príspevky  príspevky 

    V rámci povesťovej mapy Slovenska patrí južnáasť Banskobystrického kraja k málo známym. Ideúzemie historického Novohradu, konkrétne po-

    ornosť zameriame na premeny spracovania poves-na území okresov Poltár a Lučenec. Aj v tomto

    raji sa povesti tradovali najmä ústnym podanímpokolenia na pokolenie. V knižnom vydaní na-

    hádzame písomne zachytené rozprávanie povestiPrepadnuté zvony  báťom Dlabajom (v tom čase asi0-ročný) z Málinca, ktoré zapísal učiteľ M. PohrancVladimír Polívka uverejnil v monografii Lučenec araj novohradský  (1928).Do polovice 20. storočia sa len sporadicky ob -

    avovali povesti a legendy z daného kraja rôznejvality od niektorých autorov bez koncepčnejšieameraného zmapovania regiónu vo väčšom roz-ahu. V publikačnom predstavení daného kraja

    rostredníctvom povestí, legiend, bájí nachádzameagmentárne spracované niektoré príbehy v súbor-ých vydaniach, napr. od Ľudovíta Janotu (Sloven - ké hrady I. – III.; 1935, 2. zv. 1937, 3. zv. 1938; dieloyšlo vo fotoreprinte roku 1996), ktoré boli deter-

    minované dobou vzniku ako vtedajšej kultúrno-osvetovej činnosti s výrazným náučno-výchovnýmôsobením využitia historického príbehu. V tomtoojzväzkovom projekte nachádzame z Novohraduapríklad povesť z obdobia tureckých vojen viažu-u sa ku stredovekému hradu Ozdín (okres Pol-ár). Neskoršie v povestiach o slovenských hradoch

    pera Jána Domastu (tematicky sú konformnépovesťami Ľ. Janotu) nachádzame povesti o Di-

     vínskom hrade (okres Lučenec), napríklad o kon-ci posledného divínskeho hradného pána hovorípovesť Posledný hintov veľkomožného pána Bala - šu  (Domasta, 1991, s. 151 – 164). Dokonca povesťo dobrodružnom živote posledného pána Divín-skeho hradu pod názvom Hrad Divín alebo Želez - ný muž  je zapísaná v maďarskom origináli Divény - vára vagy: A vas ember   Petrom Tatárom už roku1857 (Nyomatja kiadja Bucsánsky, Pesten, 1857). V literárnom spracovaní nachádzame povesti

    z horného Novohradu v literárnom stvárnení v kni-he Z nášho kraja  (vydavateľstvo Tranoscius, 1948)od Jána Žiláka (1906 – 1981) z Hradišťa.

    Novohradské prostredie spracoval aj FrantišekKreutz (1920 – 2004) z Katarínskej Huty v historic-kých prózach a povestiach, ktoré publikoval v kniheKliatba na Muráni  (1972). Vznikla prepracovaním

    rozprávaní konkrétnych rozprávačov, Jozefa Čupkua Šimona Švajku, literárnym spracovaním archívnychdokumentov (miestny archív v Brezne, štátny archív

     v Radvani, zápisy v kronike obce Bystrá, ale aj pro-tokol o výsluchu Jakuba Surovca, kapitána, a Tomá-ša Greguša z Kubách, člena zbojníckej družiny) a

     vlastnou interpretačnou činnosťou.Námety pre príbehy našiel v histórii jej dôklad-

    ným archívnym štúdiom. V centre jeho pozornostiboli najmä ľudia, pričom chcel vyzdvihnúť mravnúsilu jednoduchých ľudí. Do poeticky ladeného roz-právania vsúval sociálne motívy, lebo bývali takéčasy, že, „... boli na svete páni a poddaní. Pánovibolo, ako bolo, ale poddanému iba zle bývalo“  (Kre-

     Povesť v Novohrade – Novohrad v povesti

    doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD.

    ožíva život na feudálnych hradoch a v ich podhra-diach, v mestách i na dedinách. Nachádzame tu re -meselníkov, baníkov, sedliakov, panských sluhov,hradných pánov a zbojníkov. Na jednej strane je tuobrana pred nájazdami Turkov, na strane druhejľudoví zbojníci hľadajú spôsoby pomsty za krivdy.Príbehy sú usporiadané tematicky: povesti o hradeMuráň, o kráľovi Matejovi, o Tatároch, o Turkoch anajviac sú zastúpené povesti so zbojníckou tema-

    tikou.František Kreutz sa v spo- 

    mínanom cykle povestí sozbojníckou tematikou vy -hol zobrazeniu všeobecneznámej postavy Jánošíka,ale do centra svojej po-zornosti zahrnul ďalšíchzbojníkov. Zaujal ho ro-dák z Tisovca Jakub Suro-

     vec (1715 – 1740), ktoréhopo výsluchu a dokazova-com pokračovaní odsúdilina trest lámaním v kolesena breznianskych Visel-niciach 11. októbra 1740.Tento zbojník s deväť-člennou skupinou zamest-nával feudálne vrchnosti

     v siedmich stoliciach, akoaj v priľahlej časti poľské-ho Podhalia. Jeho kum-pána Tomáša Greguša,rodom z Kubách (terazSpišské Bystré), pretožebol „menším“ zbojníkom,14. októbra „len“ obesili.Kreutz v breznianskom ar-

    chíve našiel zápis z vypo-čúvania obidvoch týchtozbojníkov („Zbojník Su-rovec a Novohrad“, 1990,rukopis).

    Literárne spracova-nie nachádza svoj pre-dobraz v Kreutzovomhistorickom výskume,ktorého výsledky za-písal napríklad v štúdiiZbojník Jakub Surovec(1740 – 1990) (Brezno,1990), ktorú pripravil

    Aj v druhom desaťročí 21. storočia má význam sprístupňovať slovesné  prejavy vznikajúce na istom regionálnom základe, pretože svojím 

     poznávacím, estetickým, ale i výchovným posolstvom je ich úloha stále nezastupiteľná. Konkrétne úsilie obnovovať historické povedomie 

    na podklade lokálneho nadobúda opodstatnenie najmä prostredníctvom povestí, príbehov, legiend z konkrétnych oblastí Slovenska. Povesť ako 

    čitateľsky úspešný žáner vo všetkých vekových kategóriách zaujala 

    v kontexte pôvodnej slovenskej prózy už dávnejšie jedno z popredných miest.

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    9/28

     17  16

    dou na vozoch“  sa uberali do Haliče. Za Mýtnousa však stretli so Surovcom a jeho kamarátmi, ktoríhrnčiarom škodu finančne vyrovnali. Zároveň sarozhodli, že spravodlivosť zoberú do svojich rúk,lebo Surovec vyhlásil, že „... s vrchnosťou a jej od - danými služobníkmi sa nedá ľudsky rozprávať;musíme na kus múdrej reči zaskočiť k tomu lotrovido Mýtnej!“  (tamže, s. 5) Surovec s kamarátmi sarozhodol tento čin osláviť v krčme na Dobroči apodľa zistení Františka Kreutza na tejto dobročskejzábave „Surovec a jeho druhovia utrácali z nazbí - 

     janého najviac na pálenku a „hudca“, ba Surovecdal priniesť celé konce „oravského“ plátna. – Neme - ral „od buka, do buka“, lebo na krčmovom dvorenerástli buky, zato odmeriaval sprajné rífy, moc - nými rukami plátno trhal a rozdával dobročskýmdievkam „do lády“ . („Zbojník Surovec a Novohrad,

    1990, rukopis) Takéto správanie Surovca a jehodruhov Kreutz považoval za prejavy gavalierstvaso zmyslom pre spravodlivosť. Preto Kreutz pri-šiel k záveru, že „... vystúpenie zbojníka Surovca

     – tisovského rodáka – značnou mierou ovplyvniloa dotváralo jánošíkovskú tradíciu.“  („Zbojník Su-rovec a Novohrad, rukopis) Vo vystúpení JakubaSurovca videl, že Jánošíkovská tradícia „vznikala“pred i po Jánošíkovom vystúpení. Všetky vystú-penia sa napokon zliali do jednej „jánošíkovskejtradície“, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťoubohatstva slovenskej slovesnej kultúry, motívomrozprávok, piesní, povestí a príbehov, drsnej sku-točnosti kolektívov anonymných tvorcov. Vznikali

     v ich predstavách o spravodlivom usporiadaní ži- vota ľudí podľa božích zákonov. V tomto duchuna podklade získaných autentických historickýchdokumentov o Jakubovi Surovcovi sa FrantišekKreutz inšpiroval k povestiam i k historickým pró-zam: okrem uvedenej povesti Mýtňanský mýtnik  (bola uverejnená aj v knihe Kliatba na Muráni ,

    1972, s. 224 – 231) to boli aj ďalšie práce publiko- vané v knihe Kliatba na Muráni: Poďme, chlapci, poďme zbíjať   (s. 232 – 250), Surovcov testament  (s. 251 – 261) a Keď si, zbojník, taký pán , ktorá

     vyšla v knihe Heľpianska bosorka  (1985, s. 165).Príbehy týchto próz sa však už neodohrávajú

     v novohradskom prostredí.Z príspevkov už publikovaných, ako aj z rozprá-

     vaní z rukopisov sa František Kreutz odhodlal k ichbásnickému stvárneniu vo Veršovanom testamentezbojníka Tomáša zo Spiša  (1990, rukopis): „Úmyseldávnejšie vôľu mi sužoval, / by z dejov BREZNIAN - SKYCH niektorý zveršoval, / tým činom doplnil, čov spisbe byť malo / a dlhé stáročia veru tam chýbalo.“

    (tamže, s. 1) Z historického materiálu sa pokúsil na-písať epos, ktorý má svoju faktografickú hodnotu,ale so silnou jazykovou patinou a miestami s ryt -micky nevybrúsenými veršami. Popri originálnychmetaforách a množstve kvalitných rýmov sú v texteaj verše končiace sa lacnými gramatickými rýmami.

     Autor v tomto veršovanom epickom diele sleduje„svojho“ Jakuba Surovca viac-menej „etnograficky“,pričom narába s rozsiahlou slovnou zásobou. Po-užíva aj výrazy, ktoré sú pre súčasného čitateľa užzastarané a náročné na vnímanie. Aj tento zveršo-

     vaný príbeh obsahuje novohradské reálie, naprí -klad prepad lakomého mýtnika v Mýtnej, ktorý zaprechod zo župy do župy vymáhal nielen peniaze,„... ale mýtnik-krčmár aj na trunku klame. / Každývečer ládu otvorí, prezerá, / k bohatstvám pribúdatoho dňa úžera.“ (Kreutz, 1990, s. 176) Na ilustrá-

    ciu uvádzame veršovaný opis prepadu mýtnika--krčmára z Mýtnej: „Aj ten večer zvŕzga mýtnikovaláda, / keď do štvrtej stovky ostatný ukladá, / ostatnýukladá dukátik zo zlata / a na bráne trepot: „Krč - már, otvor vráta!“ / Nástojčivé hlasy, chlapské siloumocou / pohostenie chcú mať augustovou nocou. /Zdráha sa mýtniček spoza pevnej brány, / zbojníci

     požiarom hrozia z druhej strany. / V mýtnici naMÝTNEJ otvárajú vráta, / preľaknutý mýtnik vopredstratu ráta, / lebo strmí chlapi nepoznajú špásy, /

     pýtajú i schmatnú všetko z mýtnej kasy. // Keď saráno v MÝTNEJ druhý deň prebudí, / mýtnik namýtnici nekatuje ľudí, / ani sa o mýto s nikým ne - 

     poprieči, / pripálené nohy v posteli si lieči.“ (tamže,s. 176) Aj z tejto krátkej ukážky je zrejmé, že Kreu-tzovi nešlo o umelecké stvárnenie príbehu, ale skôrlen o veršovaný dokument. Autor tu sprístupnil au-tentické výpovede aktérov pred breznianskym sú-dom, získané z archívnych materiálov: „Na tú istúotázku Surovec pri mučení odpovedá, že PonickýAndráš ho sviečkou pálil a Tomáš že ho držal. (...)

    Že Ponický vzal niektoré dukáty a voľačo drobných peňazí... Zo strieborných peňazí každému z nich po toliari a z dukátov po tri sa dostalo, s ktorými peniazmi v Málinských horách sa delili...“ („Zboj - ník Jakub Surovec“ – poznámky, 1990, rukopis)O delení si peňazí v „Málinských horách“ zmenilna rodné, cinobanské: „O šiestich zbojníkoch anichýru, slychu, / v CINOBANSKÝCH horách zaľahlik oddychu. / Zaľahnú k oddychu, rečami sa smelia,

     / do hŕbok, do šiestich dukáty si delia. / A hoc zlatakaždý do kapsy odkladá, / jednako ich zmáha ties - nivá nálada.“  (Kreutz, 1990, rukopis, s. 176) V povestiach knihy Kliatba na Muráni  so zboj-

    níckou tematikou sa objavuje aj postava ľudové -

     príspevky  príspevky 

    250. výročiu popravy. K tejto postave zhromaždilaozaj množstvo vzácneho archívneho materiálu.rantišek Kreutz svojím výskumom poukázal naosť výrazný podiel Jakuba Surovca pri vytváranídotváraní jánošíkovskej tradície, lebo rozsahomôsobnosti (Malohont, Gemer, Zvolenská župa,

    Novohrad, Liptov, Orava, Spiš, poľské Podhalie)inventárom nazbíjaného prevyšoval „majstra“

    boja Juraja Jánošíka (1688 – 1713). Na základeískania hodnoverných zdrojov prišiel k záveru,e „... vystúpenie zbojníka – tisovského rodáka –načnou mierou ovplyvňovalo a dotváralo jáno - íkovskú tradíciu“ (Kreutz, rukopis). V rukopisepísomnej pozostalosti ďalej čítame: „Jánošíkov - 

    ká tradícia, o ktorej sa už veľmi veľa popísalo,najmä tendenčne, je neodmysliteľnou súčasťouohatstva slovenskej slovesnej kultúry, motívom

    ozprávok, piesní, povestí a príbehov, ktoré vzni - 

    ali v priebehu stáročí na podklade neutešenej,drsnej skutočnosti kolektívov anonymných tvor - ov. (...) Jánošíkovská tradícia „vznikala“ predpo Jánošíkovom vystúpení. Činy zbojníckych pred - hodcov, ako boli Hlavatý, Adamčík, Ilčík, Uhorčíkďalších menej známych, rovnako ako aj vystú - enia nasledovníkov – Rajnohu, Surovca – zlialia do jednej jánošíkovskej tradície.“  (tamže) Podľaeho v jánošíkovskej tradícii, z ktorej vychádzaliiacerí básnici i prozaici, je „Surovec príslušníkománošíkovej družiny, a to navzdory generačnémuosunu, lebo tvorcom piesní, povestí je miera časuanedbateľná v pomere k pravde a spravodlivosti.“tamže) Odozvou zo získaných historických realítJakubovi Surovcovi sa František Kreutz inšpiro-

    al k povestiam, v ktorých sa vrátil k tematike do-nievajúceho zbojníctva na Slovensku zachytenímorehronského regiónu s enklávami na Orave asevernom Novohrade.V literárnej tvorbe Františka Kreutza sa stretáva-

    me so zachytením zbojníckej tematiky aj v priestoreNovohradu. Prvopočiatky tohto záujmu o uvede-ú tematiku nachádzame už v rodinnom prostredí,eď od svojej matky získaval prvé informácie. Ne -kôr si dotváral realistický obraz Surovca na pod -lade autentických dokumentov, pričom niektorénich ho práve nasmerovali do Novohradu, a to ajokolia jeho rodnej Cinobane. Napríklad zo súd-eho protokolu so Surovcom sa dozvedel z jehoýpovede, keď na otázku, kde sa s Martinom Po-akom spojil, Surovec odpovedal, že „na Sino baniCinobani pri Lučenci) fatens sa jednal na službu,de tiež i ten Martin fatentom jeho zviedol preč zolužby a prišli na brezniansky salaš na Čierny vrch

    rečený.“  („Zbojník Jakub Surovec“ – poznámkovýaparát, rukopis). Z písomnej pozostalosti FrantiškaKreutza sa bližšie dozvedáme o niektorých zboj-níckych aktivitách Surovca a jeho družiny v No-

     vohrade, keď napr. nočnou hodinou ozbíjali mýt-nika-krčmára v Mýtnej na prechode z Novohradudo Zvolenskej župy. Z mýtnikovej komory zobralizbojníci zbrane, klobúky, šaty, slaninu i loj a Su-rovec z jeho truhlice presypal do svojej kapsy 400zlatých. O „mýtňanské“ mýto sa zbojníci podelili

     v Málinských horách. („Jakub Surovec a jánoší -kovská tradícia“, rukopis) František Kreutz v štúdiio Jakubovi Surovcovi k odpovediam Surovca aGreguša pri vyšetrovaní breznianskeho súdu o výš-ke podielu z mýtňanskej lúpeže poznamenal, že„... sa nám vidia nepravdepodobné, lebo podľa zis - tenia súdu mohla mýtnikova truhlica obsahovať asi

    25 – 30 dukátov, takže drobných peňazí mohlo byťv celkovej hodnote 150 toliarov.“  (1990)Udalosť, ktorá sa odohrala v Mýtnej pravdepo-

    dobne na konci leta 1740, Kreutz literárne spra-coval v povesti Mytniansky mýtnik (prvýkrát uve-rejnená v časopise pre žiakov vyššieho stupňanárodných škôl – Ohník (1960/61, č. 5, s. 4 – 5).Dej situoval do jarného obdobia roku 1739, keďz jarmoku vo Veľkej Slatine odchádzali haličskíhrnčiari bez zárobku za ponúkané hlinené hrnce,hrnčeky, misky, mliečniky. Cestou domov sa podTrhanovou rozhodli prenocovať. Tu ich pri vatrenavštívil Jakub Surovec s dvoma kamarátmi. Ránopotom hrnčiari pokračovali v ceste domov, ale

     v Mýtnej im mýtnik za hrnce narátal úžernícke mýto,a to aj napriek ich prosbám, že na jarmoku nič ne-predali. Správanie lakomého mýtnika voči hrnčia-rom zobrazil Kreutz v nasledovnej scéne: „– Poní - žene prosím, – obracal sa majster Rajprich, – keby siniečo vybrali a prižmúrili oči... nič sme nepredali!Lakomý mýtnik si vybral poriadnu hŕbku hlineného

    nádobia, a nezľutoval sa, oči neprižmúril. Nie a niesa s mýtnikom pokonať. Napokon mu dal majsterRajprich aj strieborný peniaz, čo bol dostal včera odSurovca za rozbitý hrniec a čo mal premyslený nadesať miest. Ale mýtnikovi sa ešte i teraz málilo. Podlhom jednaní predsa len mýtnik prepustil hrnčia - rov, ale ničoho nespustil z mýtneho poplatku. Po - smelený prítomnosťou panských drábov, porobil navozoch hrnčiarov dielo skazy. Peniaze, chýbajúcedo výšky poplatku, premenil na drobné. Z celej silyudieral svojou bakuľou po krehkom hlinenom tova - re na vozoch hrnčiarov...“  (1960/61, s. 5)

    Majster Rajprich a jeho druhovia odchádzaliz Mýtnej so slzami v očiach a „s rozmnoženou bie - 

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    10/28

     18 19

    aj starý Ďarmocký sa volal podľa toho, že sedel v Ďarmotách. Vo svojich poznámkach „Cinoban-skí zbojníci” Kreutz ďalej píše: „... najlepšie z nichsom poznal Štefana Spišiaka. Pamätám sa, že do

     pokročilého veku (nad 70 rokov) robil v hute, kdena železnom fúriku vozil popílené drevo, a to za - riadením zhadzoval do pece – gazameter. Potomžil ešte na dôchodku a dožil sa vysokého veku.Rozumne a rád rozprával, no nikdy nerozprávalo svojej mladosti. Bol vraj vyzradil spoluzbojníkov,a tí ho valaškami dorúbali. Musela to byť pravda,lebo jeho zohyzdená tvár niesla neklamné stopy povalaškách. Na jednu nohu napádal, mal ju krat - šiu, že aj to bola pamiatka na bitku od kamará - tov, to neviem.”  (Kreutz, Poznámky, námety, prvéspracovania, rukopis) V povestiach so zbojníckou tematikou vychádza

    František Kreutz z ľudových umeleckých prejavovo karpatských zbojníkoch. Tak ako ľud videl v zboj-níkoch a ich činoch stelesnenie túžby po pomste apo slobode, aj Kreutz dáva svojim povestiam silnýsociálny rozmer a svojím záverečným riešením ich

     vníma ako spravodlivé potrestanie zla páchanéhona poddanom ľude. V povestiach, ktoré by vzhľa-dom na kompozičnú šírku mohli byť aj iným li-terárnym útvarom, Kreutz smeruje k realistickémuzobrazeniu so zachovaním historickej autenticity.Podobne postupuje aj v príbehoch odohrávajúcichsa v rodnom novohradskom prostredí, do ktorých

     vniesol ako nový prvok zbojnícku tematiku, ktoráje v slovenskej literatúre spätá skôr s inými oblas -ťami Slovenska.

     V propagácii novohradského kraja medzi čita-teľmi výrazne napomohla v priebehu 80. rokov azačiatkom 90. rokov 20. storočia víkendová prílohakrajského denníka Smer , resp. Smer dnes , v kto-rej sa uverejňovali povesti z rôznych kútov vtedaj-

    šieho Stredoslovenského kraja. Povesti a príbehyz Novohradu v uvedenom čase publikoval najmäPavel Jánoš z Kalinova (napr. Lúpežný rytier : Smer,28. 6. 1985; Hladomor : Smer, 4. 12. 1987 a iné),ktoré neskoršie vyšlo knižne pod názvom Poves - ti a príbehy z Novohradu   (1999, 127 s.) s cieľom„vzbudiť záujem o minulosť a oživovať posolstvo vý - chovných a etických hodnôt, spočívajúcich v úctek minulosti“  (citované zo záložky obalu). Uvedenéspracovanie nevybočilo z podoby folklórnej štruk-túry bez výraznejších umeleckých ambícií tvorivejinvencie autora, čím sa takto vytvorený model po-

     vestí posunul viac do podoby ľudového rozpráva-nia z podania pamätníkov – „starších dedinčanov“

    (napr. povesti Žobrácka palica, Mara medvedia,Hun a Cút ) a potom z ústnych podaní viažucichsa k obciam Kotmanová, Budiná, Políchno, Divína Halič. Z hľadiska geograficko-priestorového si-tuovania dejov príbehov je autorka verná predo-

     všetkým rodnej lokalite dedinky Tuhár a blízkehookolia. Kreatívnym spracovaním ľudových roz-právaní z uvedeného prostredia prináša fabulo-

     vané príbehy zväčša obyčajných ľudí – „ich príbe-hov“ – vyrozprávané živým hovorovým jazykom

     v sviežom rozprávačskom štýle naplnenom dyna-mickosťou a najmä jemnou lyrickosťou podania,ktorá sa napája z prameňov jej poetického vide -nia sveta. Zamerala sa pritom aj na vysvetlenie

     vzniku niektorých chotárnych názvov a pomeno- vaní, napr. Legenda o vrchu Javor, Kozí chrbát,Kamenné vráta, Havranová, O skúpej Kovačke .

     V súbore ponúka i príbehy z východného Novo-hradu (Málinec) – Cestou do Pešti, Odkiaľ prišliobri, Hrad obrov v Málinci  – a prináša i príbehz hranice novohradského regiónu s Gemerom--Malohontom (Hrudka zlata z Kokavy ). Na zákla-de získaných historických faktov sa zamerala aj naFiľakovský hrad, Haličský zámok a Divínsky hrad.Spracovala aj príbehy o niektorých osobnostiach,

    napr. o vnučke slávnej huslistky Panne Cin-kovej (Legenda o pravnučke Cinka Pan - 

    ny ), ktorá „svojím umením, osobnýmšarmom a pôvabom sa tak preslá - 

    vila, že ju pozývali šľachticizo širokého okolia, abyhrou dodala lesku ichbálom“  (Drenko, 1986,s. 180). Hana Koškovákaždý získaný podnet

     v podobe fragmentu,resp. historického fak-tu sujetovo dotvorila

    do optimálnej podo-by príbehu so silnýmetickým nábojom. V jednotlivých vý -

    povediach naplnilasúčasné tendencie au-torskej povesti, ktoráspeje k stručnejším(torzovitejším) for-mám. Bez zbytočnejbalastom vystuženejrozprávačskej roz-

     vláčnosti uprednost-ňuje jednoduchosť

     príspevky 

    o hrdinu Juraja Jánošíka ( Jánošík a panské pivo ,164 – 168; Jánošík a lakomý valach , s. 187 – 195).

    V novohradskom prostredí však literárne spraco-al Jánošíka len v povesti Však príde rátanie  (1972,169 – 176; prvýkrát bola publikovaná v časopise

    re školskú mládež Ohník   (1962/63, s. 4 – 5), ao v reáliách rodného cinobanského prostredia. Ajtejto povesti sa Kreutz usiluje poukázať na naprá-

    anie krívd bedárov, ktorá tak, ako aj predchádza-úce, má štruktúru lineárneho rozprávania. Píše o ci-obanskom richtárovi Garajovi a jeho najmladšomynovi Jankovi v časoch osvieteného kniežaťa Rá-ócziho. V príbehu zobrazil postavu Jánošíka, ktorýa Točnicou „sedel na skale, bradu opieral o chrb - y dlaní, čo pevne oblápali valašku“ . (1972, s. 171)V tom čase tadiaľ prechádzali drábi so zviazanýmankom Garajom, ktorému v Cinobani vraveli Ryško.

    ánošík si s nimi poradil, čo autor vystupňoval hu-mornou pointou: „Jánošík milých drábov ukladaledného za druhým na rozložitý chrbát vlastnéhoola a pekne zamotúzil, aby nebodaj nespadli, leboy sa mohli poudierať. Veru ich tak Jánošík – dvochjednej strany a druhých dvoch z druhej stranynaloženého Riavka pošibal.“   (tamže, s. 175) Po

    yslobodení Janka Garaja z rúk drábov sa Jánošíkním vybral do Cinobane. V tejto súvislosti Kreutzzávere príbehu napísal, že „... po tejto návšteve

    a u Janka Garaja v Cinobani svietievalo častejšie,keď zasa bolo Jankovi ľúto a nespravodlivosť pri - 

    rievala jeho náturu, nuž vyhľadal Jánošíka a jehohlapcov. A veru Janko Garaj Ryško z Cinobane úč - oval popri Jánošíkovej pravici nejednu poddanskúrivdu, obtrel nejednu bedárovu slzu.“  (s. 176)Zbojnícka tematika Kreutza zaujala na literár-

    e spracovanie aj preto, lebo už v detstve sa do -vedel o zbojníkoch z okolia rodnej Cinobane,a dokonca jedného z nich, z čias mladosti, ajoznal. Uvádza to vo svojich poznámkach o ci-

    obanských zbojníkoch. Z písomnej pozostalostia dozvedáme, že na sklonku 19. storočia v ob-asti Cinobane vyčíňali niekoľkí zbojníci. FrantišekKreutz spomína aj niektoré mená z čias svojhoetstva, napr. „pamätám sa, že po matkinom roz - rávaní som sa obával starého Uhliara. (...) Mat - a mi vravela, že bol ako zbojník nemilosrdný, žeaz zahubil dieťa tak, že ho strčil hlavou do bút - vej diery stromu a tam predtým pustil pochytanéady.”  Ako zbojníka spomína aj akéhosi RáčanaCinobane, o ktorom sa z rozprávania dozvedel,e to bola jeho prezývka a pravým menom sa vo-al Salaj. Uvedenú prezývku dostal preto, lebo sidpykával trest za zbojníctvo v Rácoch. Podobne

     príspevky 

     –, ktoré P. Jánoš získal „na potulkách po okolitýchobciach Novohradu“  (tamže). Publikoval tu aj po-

     vesti viažuce sa k prostrediu horného Novohradu,napr. Morské oko  (viažuca sa k oblasti Látok), Prí - saha poddaných  (Zelené), Turci v Chladnej studni  (osada Chladná studňa), Chlapi zo skalnej úžľabi - ny  (Hradište a Katarínska Huta).

    Na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia sana stránkach Smeru , resp. Smeru dnes  (v rokoch1991 – 92 uverejnených päť povestí) povesťovoutvorbou prezentovala aj poetka Hana Košková(1942, rodáčka z Tuhára), ktorá sa v slovenskejliteratúre etabluje predovšetkým ako poetka naj-mä lyricko-reflexívneho ladenia. Popri lyrických

     výpovediach veľmi intenzívne so silným emocio-nálnym zanietením k svojmu rodnému kraju zbie-rala, najmä počas redaktorskej práce v okresných

    novinách Ipeľ  (1978 – 1992), veľmi vzácny a cen-ný slovesný materiál na napísanie povestí predo- všetkým z horného Novohradu. Svoje záznamyzískané jednak z ľudového prerozprávania, alei z obecných kroník, resp. archívnych materi-álov, opierajúc sa o konkrétne historické fakty,pretlmočila do podoby súboru povestí a legiendpod názvom Mara medvedia  (2007). Aj v prípadeHany Koškovej sa zberateľská činnosť ukázala nieako krátkodobá záležitosť, pretože tvorivéspracovanie vzácneho slovesného materi-álu jej zabralo značnú časť produktív-neho veku, čím sa potvrdili slováliterárneho vedca ZdenkaKasáča (1924 Poltár):„Hotové súbory poves - tí neraz dlho ostávajúv rukopisoch ... Preto sa

     pri klasických povesťo - vých súboroch málokedyobdobie ich vzniku kry - 

     je s rokom ich knižnejrealizácie“   (1996, s. 5).O zachovaní niekto-rých udalostí o životea dianí v Novohra-de sa v povestiachopiera z hľadiskapramenného mate-riálu o ústne poda-nia od informátorovnajmä z rodinnéhoprostredia – rozprá-

     vania starej mamy,rodičov i prarodičov

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    11/28

     20 21

    okoreňuje imaginárnym svetom, predsa len jeich vyznenie realistické a nadčasovou prin-cipiálnosťou umožňuje situovať ich doktorejkoľvek reálnej doby, pričompercipient postrehne nepriamuintenciu ich aktualizácie. Koš-kovej novohradské povesti alegendy sú, povedané so spi-sovateľkou pre deti a mládežMáriou Ďuríčkovou, „citovýmdejepisom“ tohto regiónu Slo-

     venska. Preto ich možno vnímaťako „človečenské dejiny Novo-hradu“. Hana Košková z pohľaduhrdinov zavedie čitateľa na hradys poukázaním na spupnosť mocipá-nov („Fiľakovský hradný kapitán,

    lúpežný rytier Fulka, neraz využilnešťastie ľudí, ktorí utekali pred ta - társkymi hordami. Prepadával icha oberal o majetok. Jeho ľudia sanezdráhali prevrátiť koč, po - voz s hrnčiarskym tovarom,ukradnúť plnokrvníkovz grófskych maštalí, orabo - vať zemepána.“  – Legen-da o lúpežnom rytieroviFulkovi, s. 126), medziturecké hordy, ale aj dopríbytkov prostých ľudí,ktorí často z nevedomostiprežívali imaginárne javy,ale zároveň cez ich osudy

     vykreslila autorka ich svettúžby po spravodlivom ži-

     vote. Niektoré bosoráckeprocesy podľa dobovýchmateriálov posúva z nadpri-

    rodzenej podoby do reálnehosveta, keď napr. v závere povestiBosoráci (s. 115 – 117) píše: „Už o týždeň vlkodla - ka chytili, lebo sa medzitým kamsi do hory vytratil.Ešte si nestihol ani pot z čela poutierať a siahovicedreva zložiť na dvore – a už ho zväzovali. Nejed - nej žene v Rapovciach i na okolí odľahlo, keď sadozvedeli, že je vlkodlak tam, kam patrí. – Len abysa druhí nezačali na zloduchov premieňať a ško - diť, – s obavami si šepkali ženy. Veď bratia divýchzvierat sa stávajú nesmrteľní nielen v povestiach.“(Košková, 2010, s. 117). Hana Košková, na rozdielod niektorých predchádzajúcich autorov, Fran-tiška Kreutza alebo Pavla Jánoša, ktorí v poves -

    tiach zachytávali ľudíz tohto kraja často z pohľa-du zlého sociálneho položenia, si všímanaozaj každodenný život ľudí s poukázaním naich povahové slabosti. Napr. v povesti Pastierovverný pes spracovala archívny záznam o popravepastiera, ktorý zabil svoju ženu pre podozreniez nevery. Aj takéto zápisy pretransformovala dojedinečného beletristického podania so silnýmhumanistickým posolstvom. A tak práve takýmtočlovečenským pohľadom na Novohrad poukazujena jeho nespochybniteľný duchovný priestor, kto-

     príspevky 

    odania príbehu s nepodcenením svojho čitateľa,torého svojimi náznakmi vťahuje do aktívnej ko-

    munikačnej spolupráce pre dotvorenie príbehu.ozbierané príbehy vyrozprávala s umeleckouresvedčivosťou, pričom z každého riadku textuítiť úctu k minulosti regiónu Novohradu.Vo voľnom pokračovaní pod názvom Polud - 

    nica z Čerepeša   (2010) sa prejavila ako poetka,eďže názov znie poeticky. Samotný názov pri-lížila autorka vyjadrením: „Poludnica je v slo - enskej mytológii bytosť škodiaca človeku, ktorá sajavuje na poludnie. Čerepeš bola rómska osadaa Fabiankou (v Lučenci), ktorá už zanikla. Ró - 

    movia sa odsťahovali do prepychových víl v meste.Pamätám sa, ako sme s manželom v jedno júlovéopoludnie prechádzali okolo tejto osady. Práveam bola svadba s vynikajúcou rómskou hudbou.

    Pozvali nás medzi seba, aby sme si šli zatancovať.Bývali sme vtedy na Fabianke. Aj povesť v knihee inšpirovaná týmto obdobím.“   (novohrad.sme.k, dostupné na internete) Autorkino vyjadrenievedčí o dôkladnom poznaní zobrazovaného pro-tredia, keďže tvorí jednu zo základných tema-ckých zložiek diela. Deju by chýbal zmysel, aky neboli hlavné postavy zakotvené v konkrét-ej podobe fyzickej reality. Povesti a legendy súituované geograficky najmä na území dnešnýchkresov Lučenec a Poltár s konkrétnymi lokalita-

    mi – Ozdínsky hrad, hrad Šalgó, Fiľakovský hrad,iľakovo, Lučenec, kláštor pri Trebeľovciach, Ze-ené, Poltár, Ratka, Breznička, Rovňany, Malá Ves,olíchno, Ábelová, Uhorské, Bzová, osada Be-na, kopec Biele skálie, Málinec, Halič, Kokavaad Rimavicou, Divín, Uderiná, Tuhár, Cinobaňa,očnica, Vidiná, Lupoč, Osušie pri Nedelišti, Ra-ovce, Dobroč. Ukotvenie príbehov v uvedenýchídlach si od autorky žiadalo ich poznanie takvonkajšieho, čiže prírodného pohľadu ako aj

    nútorného, čiže svojského sociokultúrneho po-ľadu. Bez poznania týchto atribútov by nemohlaachytiť ľudské príbehy z týchto prostredí umelec-y presvedčivo. V povestiach obohacuje pozna-ie súčasných generácií o poznatky vzniku po-

    menovaní mnohých miest, riek, vrchov, bahurín,kalísk, vysvetľuje vznik osobitostí a prírodnýchvláštností viacerých lokalít Novohradu. Dôkladnéoznanie prostredia získala jednak svojím dote-ajším životným pôsobením v Novohrade a tiežrostredníctvom autentických výpovedí mnohýchozprávačov (svojej starej mamy, ďalej Márie Kmi-iakovej či Adama Mahúta) a informácií získanýcho zažltnutých archívnych historických dokumen-

     príspevky 

    tov alebo tiež z ľudovej balady Bohuslava Tablica(1769 České Brezovo – 1832, evanjelický kazateľ,spisovateľ, osvietenský básnik, literárny historik,prekladateľ literárnych diel, editor, vydavateľ a or-ganizátor literárno-kultúrneho života v začiatočnejfáze slovenského národného obrodenia). To záro-

     veň potvrdzuje, že recepčným cieľom je vytvára-nie si vzťahu k Novohradu, jeho tradíciám, históriia najmä k ľuďom cez ich svojské osudy. Spomína-né východiskové texty si prispôsobila svojim au-torským zámerom, potrebám a naturelu. Príbehyuchopila predovšetkým cez hrdinov a priestoro-

     vé okolnosti. Získané slovesné prejavy a skutoč-né historické udalosti tvoria tak len východiskok tomu, aby viac povedala o ľuďoch a dejináchkraja, o tradičných zamestnaniach, ľudových tra-díciách, ale aj o vplyve nadprirodzených javov na

    konanie a správanie ľudí. Hana Košková v niekto-rých príbehoch síce vychádza z historickej uda-losti, nie však s cieľom vytvorenia nového mýtu,ale zaľudňuje ich postavami a dotvára do novejpodoby svojskou originálnosťou a štylistickou eru-dovanosťou. Umeleckým spracovaním rešpektujeautentickú folklórnu predlohu alebo podkladyz archívnych materiálov, ale zároveň uplatňuje

     vlastný umelecký tvorivý vklad najmä lyrickosťouaž baladickosťou svojho podania, čo tkvie v jej pr-

     votnom lyrickom videní a zobrazení sveta. Napr.na ilustráciu možno uviesť úvod k povesti Zvono-

     vé jamy (lokalita Málinec a Ozdín): „Duše zvonovsa vedia radovať, ale i smútiť. Klingotajú i bimba - 

     jú, ak ich zvonár vie poriadne poťahať za „fúzy“.Vzlietajú do výšky ako vtáci, aby siahli na tíšinuv srdci pobožných ľudí a ak im odpovie i ozvenazoširoka i zďaleka, môže takéto zvony závidieť de - dine každý.“  (Košková, 2010, s. 73)

    Historický kolorit z období od 13. storočia, resp. vykreslený imaginárny svet vytvárajú len rámec

    pre zachytenie človeka vo víre udalostí a inten-zívne vnímaných neskutočných javov. Autorka sapokúsila na malej ploche zachytiť správanie a ko-nanie človeka z pozície jeho povahy, naturelu prijeho každodenných radostiach a starostiach. Poprečítaní knihy čitateľ získa prehľad o živote ľudí

     v Novohrade na pozadí viacerých nielen historic-kých udalostí, ale aj bežných scén života. Potvr -dzuje to aj autorka v poznámke na záver konšta-tovaním, „že i v regióne Novohrad nechali dejinyhlboké stopy v ľudskom vedomí“  (2010, s. 135). Na

     vytýčení súradníc z minulosti vytvára dramatickésituácie, do ktorých sa dostávali ľudia na tomtoúzemí počas doterajšej histórie, pričom aj keď ich

  • 8/17/2019 Časopis Frfľoš

    12/28

     22 23

    Koncom 18. storočia boli na teritóriách uvede-ných v nadpise len dve väčšie sídla a to Kokavanad Rimavicou v severozápadnom Malohonte aMálinec v severnom Novohrade. Severne od nichpodľa všeobecne prevládaného názoru boli v tomčase len neosídlené lokality zarastené prevažne bu-

    kovými lesmi. Podmienky na ich osídlenie vzniklipo tom, ako sa začal priemyselný rozvoj v dolinerieky Rimavy budovaním železiarní v RimavskomBrezove, Likieri, Tisovci, sklární v doline rieky Ri-mavica (v Kocihe a na Doline, t. č. v katastri obceDrábsko), papierne v Kokave nad Rimavicou atď.

     Vznikol tým dopyt po drevnom uhlí pre železiarne,salajky a veľa suchého bukového dreva pre sklárnea mäkkého dreva k výrobe celulózy pre papier-ne. Stavby týchto manufaktúr vyvolali aj potrebustavebného dreva. Lesné komplexy boli pre tietopriemyselné manufaktúry dôležitou surovinovouzákladňou. Je preto logické, že zemepáni, ktorýmlesné komplexy patrili, sa rozhodli ich využiť. Spo -meniem aspoň tri najväčšie z nich. Zičiovci (Zichy)z Divína, Forgáčovci (Forgách) z Haliče a Sentivá-niovci (Szentivany) z Rovnian. K tomu bolo potreb-ných mnoho drevorubačov, uhliarov (carbonári ),salajkárov – paličov popola (uster cinerus ) a po-

     vozníkov. Lenže práve tieto lokality neboli v tomčase príliš preľudnené, pretože predtým odtiaľto

    utieklo mnoho poddaných na „dolné zeme“ – úze -mia v Uhorsku (Maďarsku), ktoré boli v 17. storočí

     vyľudnené následkom tureckej okupácie. Prísununových obyvateľov bránil zákon o nevoľníctve, kto-rý nedovoľoval, aby poddaní opustili svojho zeme-pána. To bolo brzdou rozvoja v monarchii, pretocisár Jozef II. v roku 1785 nevoľníctvo zrušil. Vytvo-rili sa tým podmienky na prísun osídlencov najmäzo severných stolíc Uhorska, z Oravy a Kysúc. V pamätnej knihe obce Látky, ktorú zostavil

     v septembri 1934 tamojší notár adjutant Štefan Sanis-lo, sa uvádza, že v roku 1730 zeme


Recommended

ČASOPIS AHA!
ČASOPIS AHA! Documents
Časopis Ikaros: článek
Časopis Ikaros: článek Education
Časopis Korespondencije
Časopis Korespondencije Documents
Časopis MH
Časopis MH Documents
EVROPSKÝ ČASOPIS EKONOMIKY A MANAGEMENTU · Přístup redakce «Evropský časopis ekonomiky a managementu» – mezinárodní časopis věnovaný aktuálním otázkam ekonomiky
EVROPSKÝ ČASOPIS EKONOMIKY A MANAGEMENTU · Přístup redakce «Evropský časopis ekonomiky a managementu» – mezinárodní časopis věnovaný aktuálním otázkam ekonomiky Documents
HISTORICKÝ ČASOPIS
HISTORICKÝ ČASOPIS Documents
Můj časopis
Můj časopis Documents
Interfob časopis
Interfob časopis Documents
ČASOPIS - cchma.cz
ČASOPIS - cchma.cz Documents
Časopis agencije Oskar
Časopis agencije Oskar Travel
čAsopis 2013
čAsopis 2013 Documents
časopis diskursi
časopis diskursi Documents
Fizioterapeutski časopis
Fizioterapeutski časopis Documents
Školský časopis
Školský časopis Documents
ZGODOVINSKI ČASOPIS
ZGODOVINSKI ČASOPIS Documents
Časopis darivanja
Časopis darivanja Documents
Časopis Jezik
Časopis Jezik Documents
Časopis Vozíčkář
Časopis Vozíčkář Documents