1. 1VODN SLOVODet, ktor poas plnenia povinnej kolskej dochdzky potrebuj z rznych dvodov individulny prstup uiteov, pecifick pravu vzdelvacieho prostredia i pecializovan odborn pomoc, z roka na rok pribda. Deti s rznymi zdravotnmi diagnzami, s poruchami v uen a v sprvan u nie s v kolch raritou, ale benm javom. Napriek tomu ich koly stle vnmaj ako problm, s ktorm si pedaggovia nevedia poradi.asto pozorovan neschopnos benej zkladnej koly vytvori deom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami vhodn vzdelvacie podmienky vak nie je na Slovensku povaovan za chybu kolskho systmu. Naopak, v naej krajine ete stle verme, e zdrojom problmovch situci s deti, nie neprun kolsk systm.Uitelia, pecialisti, pracovnci ministerstva kolstva, ale aj laick verejnos podliehaj ilzii, e je vetko v poriadku a e ak sa niekde rodiia iaka stretn s neprofesionlnym prstupom zo strany koly, ide skr o ojedinel prpad. Prbehy, ktor sme zozbierali, vak naznauj, e situcia je omnoho vnejia. Ilustruj typick situcie, v ktorch sa deti v kolch ocitaj a odhauj, e problmy, na ktor naraj, nemaj charakter zriedkavho pochybenia, ale systmovej chyby.

2. 2Deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, medzi ktor sa radia aj deti so zdravotnm znevhodnenm a deti zo socilne znevhodnenho prostredia, maj na Slovensku k dispozcii viacer formy pomoci a podpory. Zriauj sa pre ne pecilne koly a pecilne triedy, maj k dispozcii pecilnych pedaggov, psycholgov a asistentov. Zrove im je ponkan monos vzdelva sa spolone s ostatnmi vrstovnkmi v bench zkladnch kolch. Rodiia si teda mu vybra. Ako vak vidno na konkrtnych prbehoch, kolsk integrcia na Slovensku nara na mnostvo prekok, ktor slobodn vobu rodiov vrazne oklieuj.V naich kolch funguje vea vec iba formlne. V skutonosti sa nie vetky pravidl dodriavaj a pomoc, ktor deti a ich rodiia oakvaj, asto neprichdza. Niekedy je to dokonca prve kola, ktor deom s rznymi akosami v uen namiesto podania pomocnej ruky ivot ete viac skomplikuje. Napriek tomu sa vak njdu aj prklady dobrej praxe, ktor ukazuj, e ak kola naozaj chce, doke aj v skostnatenom kolskom systme vyjs deom v strety. koda len, e s tieto prklady skr vnimkou potvrdzujcou pravidlo a nie vinovm javom.Zatajte sa do dvanstich prbehov det, z ktorch kad popisuje in problmov situciu. Prbehy prerozprvali rodiia, uitelia alebo deti samotn. Vetky prbehy s autentick, niektor z nich u boli zverejnen v mdich alebo na blogoch. V niektorch prpadoch sme deom zmenili men a prbeh upravili tak, aby sme repektovali anonymitu rodiny. Vo vetkch prbehoch s vak udalosti popsan pravdivo.Ku kadmu prbehu sme pripojili aj odborn pohady prvny, pedagogick a psychologick. Osvetlenm problmovch situci z troch rznych uhlov sme sa snaili o ich komplexnejie vysvetlenie. Dfame, e v odbornch komentroch njdu cenn rady nielen rodiia, ale aj uitelia.Svet det so zdravotnm znevhodnenm a ich autentick sksenosti s inkluzvnym vzdelvanm v bench kolch v rznych krajinch Eurpy ilustrujeme vrokmi Charlotte a alch mladch ud z rznych krajn Eurpy, ktor uvdzame v podobe, v akej boli zachyten v rmci ich vypoutia v Eurpskom parlamente. Odborn komentre, ktor sme k nim pridali, rmcuj tmu integrcie a inkluzvneho vzdelvania a vysvetuj, v om s tieto prstupy odlin.almi prbehmi poukazujeme na konkrtne situcie, v ktorch sa ocitaj deti so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v kolch na Slovensku. 3. 3Dyslektika Laura sa v kole vemi snaila uspie, no neprofesionlny prstup uiteky ju stle zral na kolen.Ondrej sa v kole pasoval s podobnmi akosami v uen, a ho uenie celkom prestalo tei. Rodiia ho napokon zo koly radej vzali a zaali ho vzdelva doma.Ema bojovala s opanm problmom v kole sa jej pilo a rada by v nej ostala, no uitelia ju po iestich rokoch odmietli vzdelva.Podobn sksenos zaila aj Mali, ktor prila na Slovensko z cudziny. V kole narazila na bariru nepochopenia a odmietnutia.S rasovmi predsudkami zo strany uiteov sa stretla aj Stela, adoptovan rmske dievatko, ktor vak malo napokon celkom in problm, ako uitelia stereotypne predpokladali.Zinka,Jurko a Lujza s zas deti, ktor sa do benej koly mono nikdy nedostan. Nechc ich toti prija ani do pecilnych klok a kl.Problmy s prijatm do klok a zkladnch kl vak maj aj deti, ktor sa od svojich rovesnkov na prv pohad v niom neodliuj. Hovor o tom prbeh malho diabetika Mareka.Rodiia Patrika s vystaven podobnej neistote. Nevedia kam zapsa syna do koly, pretoe im nikto nevie poradi.Na druhej strane prbehy Biby a Maja ukazuj, ako sa me integrcia zdravotne znevhodnenho dieaa v kole podari. Odkrvaj vak zrove aj bariry, ktor ju zbytone komplikuj.V zverenom prbehu Kiky vidno, e aj ben deti maj svoje problmy, na ktor kola neraz nevie adekvtne reagova.Prbehy det ilustruj, e kad diea v kole potrebuje individulny prstup a pomoc pedaggov, bez ohadu na to, i je alebo nie je zaraden do kategrie det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Preto nie je fr iada od det, aby sa prispsobovali monostiam koly, ale mali by sme iada od kl, aby sa vedeli adaptova na potreby det.Na prprave a realizcii Inch prbehov v podobe manulu advokanho poradenstva spolupracovali Zuzana Zimenov, Maro Matiako, Ondrej Dostl, Viktor Humaj, Naa Krkov, Duan Sloboda a Peter Dr. 4. 4Da 7. novembra 2011 predstavilo v Eurpskom parlamente 88 mladch ud z 31 eurpskych krajn svoje nzory na inkluzvne vzdelvanie. Cieom tohto vypoutia bolo plnohodnotne zapoji mladch ud vo veku od 14 do 19 rokov do diskusi o spolonom vzdelvan iakov so zdravotnm znevhodnenm a ich zdravmi spoluiakmi v bench kolch.Nominovan delegti zastupovali irok klu rozlinch potrieb a vina z nich prila na vypoutie zo koly v hlavnom vzdelvacom prde, teda nie zo pecilnej koly. Viacerch z nich sprevdzali aj ich zdrav spoluiaci.Podujatie ponklo mladm uom prleitos vyjadri sa. Vytvorilo pre nich platformu na sformulovanie vlastnch nzorov na oblas vzdelvania, na vyslovenie svojich potrieb a poiadaviek a na uvaovanie o vzich do budcna. Mlad udia sa tak mohli podeli o svoje osobn sksenosti a spolone debatova o tom, ako vyzer v praxi inkluzvne vzdelvanie a ako ovplyvuje ich kadodenn ivot.Nasledujce postrehy mladch ud (ich men uvdzame v ztvorkch), ktor ponkame niie, s prevzat z materilu Nzory mladch na inkluzvne vzdelvanie, ktor vznikol na zklade vypoutia mldee so zdravotnm znevhodnenm v Eurpskom parlamente v Bruseli v roku 2011. Viac informci o podujat ako aj pln prepisy diskusi mladch v jednotlivch skupinch njdete na webovej strnke Eurpskej agentry pre pecilne vzdelvacie potreby a inkluzvne vzdelvanie, ktor vypoutie zorganizovala. 5. 5Niektor udia nechpu rozdiely. udia bez zdravotnho postihnutia sa s lovekom so zdravotnm postihnutm mu vyrovna dvoma spsobmi bu id pre, nestaraj sa a nesnaia sa, alebo sa skaj pta a pochopi ho, hoci ho vlastne nechpu. Mj otec mval problmy, ke som bol mlad, lebo udia nevedeli, o je to ADHD, a otec nevedel, ako im to vysvetli. Je dleit, aby udia poznali rzne druhy problmov (Dagur).akou lohou je pochopi problmy jednotlivch iakov. kola a jej zamestnanci by mali chpa akosti dieaa a poskytn mu podporu, ktor potrebuje, aby sa mu darilo. Mali by sme sa dosta do bodu, kde nie je diskrimincia, ale pochopenie (Sam, Charlotte, Jere).V spolonom vzdelvan so zdravmi demi sa meme stretn s novmi barirami, ktor musme prekonva, ako s naprklad: neprun postoje uiteov (Wessel); prekky brniace ueniu a socilne bariry (Bethany); spoloensk vplyvy a tlaky na rodiov (Triin); ikanovanie (Sophie); slab socilne zzemie a nevyhovujce podmienky na uenie mimo koly (Gemma); nedostaton obianska vybavenos, slab prstupnos verejnch miest, problmy s dopravou (Francesco).Pedagogick prprava uiteov je skutone mimoriadne dleit (Sophie). Pedagogick prprava neraz vak neposkytuje dostatok sprvnych informci o integrcii zdravotne postihnutch do bench kl. udia so pecilnymi potrebami u i tak maj problm a snaha o zaistenie podpory, ak nie je adekvtna, im niekedy ete viac komplikuje ivot (Wessel).Uitelia niekedy nemaj ani zujem dozvedie sa nieo o zdravotnom postihnut (Mryem). Vlda zodpoved za vyplcanie miezd uiteom za ich prcu, s platen za to, e uia, ale nie s motivovan, aby sa venovali nieomu navye. Vinu uiteov preto ani nezaujma inklzia, nechc sa dozvedie nieo viac o pecilnych vzdelvacch potrebch (Laima).Uitelia by potrebovali dobr metodiku (Elin). Uitelia mono maj obavy z toho, e by zdravotne postihnutm iakom museli venova viac pozornosti ako ostatnm (Robert). V triede s niekokmi iakmi so zdravotnm postihnutm by vak uite nemal venova prlin pozornos postihnutm. Uite mus njs rovnovhu medzi podporovanm iakov s postihnutm aj bez postihnutia (Daniel).Dvaja alebo viacer uitelia a asistenti v inkluzvnej triede musia pracova ako tm. Je to zrunos navye, ktor si tto uitelia musia 6. 6osvoji pecilnou prpravou. Uite by mal ma podporu alch odbornkov, aby sa vedel rozhodn, koko doplnkovho asu vyaduj iaci s postihnutm (Philipp). Vldne krty vak maj vplyv na niektor druhy pomoci. Peniaze te do kl, ale je to nani, pretoe podporu musia robi uitelia sami, ale nevedia, ako na to (Wessel).Jednotliv odbornci musia pracova spolone. Nov genercia pedaggov by mala by lepie pripraven na to, aby rozumela iakom s postihnutm, a aby sa vyuovanie uskutoovalo lepie. V mojej krajine sa pomha a privea (Kamilla).U ns zas musme stle iada o pomoc. Pomoc neprichdza automaticky. Je to dlh proces, km dostanete, o potrebujete (Pauline).Potrebujeme viac technickch pomcok, aby osoby s postihnutm mali prstupn informcie (Franois). Slabozrak iaci potrebuj viac elektronickch knh a zvukovch knh (ukasz, ron).Fyzick prstup do budov je dleit (vahy, automatick dvere, prstupn vypnae a pod.) (Thomas).V prpade psomiek treba doplnkov as (ukasz).Potrebujeme systmy internej podpory na pomoc pre iakov so zdravotnm postihnutm, a to priamo v kole. V prpade pomoci zvonka sa toti mu cti odlin a izolovan (Mei Lan).Uitelia musia by otvoren, aby pochopili, o iak potrebuje, ako mu pomc (Nana-Marie). lovek me by dobr v jednom predmete a v druhom nie, ale prsne kritri by mu nemali brni v rozhodnut tudova aj tieto oblasti (Daniel).iakov neradno nijako odrdza (Robert). Potrebujeme si veri (James). Je dleit, aby mi aj uitelia verili (Efstathios). Uitelia musia venova viac pozornosti tomu, o iaci doku, a nie tomu, o nedoku. udia ns musia vnma aj inak, ne len cez nae postihnutie. Som sluchovo postihnut ale to nie ja, iba moje ui. Ja a moja porucha nie sme jedno a to ist. Pedaggovia potrebuj viac vedomost o zdravotnom postihnut. Potrebujeme viac spolonch aktivt mimo koly, vo vonom ase, pri porte a pod. pre zbavu (Elin).Najvm problmom s zastaran postoje a nedostaton poznatky ud je to ako ivot v tme (Triin). Skutonm problmom je nutnos neustle druhm vysvetova, o potrebujem ako dosiahnu, aby si ostatn uvedomovali moje obmedzenia. Je vemi ak, ke to musm robi 7. 7znova a znova. Spoloensk kontakty medzi iakmi s postihnutm a bez neho s preto asto prli obmedzen (Barbara).Musme hlavne odstrni diskriminciu a ikanovanie. Niektor tudenti vedia dos o mojom zdravotnom postihnut, ale i tak sa zo ma smej pre poruchu ADHD (Maria).Uitelia by mali hovori so iakmi o postihnut ben iaci sa nedoku rozhodn, ako by mi mohli pomc (ron). Informovanos o rznych zdravotnch postihnutiach by mala by sasou vzdelvacieho programu pre vetkch (Katrina).Spolonos nechce akceptova ud s akosami uritho typu, ale spoloensk prijatie je pre ns vemi dleit (Robert). S postihnutm sa spja stigma, ktor treba odstrni. V benom prostred musia iaci s postihnutm znova a znova vysvetova svoje problmy novm uiteom a spoluiakom. Potrebujeme ohaduplnos (Keenan).Na ceste k inkluzvnemu vzdelvaniu je potrebn zohadova viac psychologick otzky, ne tie praktick. V prpade skrytho postihnutia, ako je naprklad Aspergerov syndrm, treba o om ud informova, lebo si vytvraj vlastn zvery. Aj odbornkom niekedy chbaj vedomosti a ptaj sa: Ak mte vlastne problm? Vetci sme individulni mj autistick spsob myslenia ovplyvuje to, km som (Daniel).udia nie vdy vedia inne komunikova (Tom).Kad chpe inkluzvne vzdelvanie inak, neexistuje spolon defincia inkluzvneho vzdelvania a to je problm. Potrebujeme lepiu informovanos nepohneme sa alej, km si kad nebude uvedomova, o v skutonosti znamen, by postihnut (Katrina).Potrebujeme koly bez barir. Inkluzvne vzdelvanie me by prospen pre vetkch, aj pre ud bez postihnutia (Elmo, Kanivar, Aure, F).POHAD PRVNIKAInkluzvne vzdelvanie svis so zkladnm prvom na vzdelanie. Prvo na vzdelanie garantuje naa stava a cel rad medzinrodnch dohovorov o udskch prvach. Najdleitejm a aj najprogresvnejm je Dohovor OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm. Prvo na vzdelanie sa povauje za kov zkladn prvo kadho loveka, pretoe 8. 8vzdelvanie je povaovan za nevyhnutn prostriedok pre realizciu inch udskch prv.Vaka vzdelaniu sa mu udia vymani z chudoby, pretoe svis so zamestnanm, a teda aj s prvom na prcu. Vaka vzdelaniu sa mu udia podiea na sprve vec verejnch, naprklad preta si noviny, zauja politick postoj a ten obhajova. Niekedy sa vo vzahu k prvu na vzdelanie pouva metafora, e ak by sme si predstavili udsk prva na stpajcej ploine, tak vzdelanie je siln motor, ktor tto ploinu poha nahor.Prvo na vzdelanie ud so zdravotnm postihnutm v medzinrodnch dokumentochSkr, ne sa zameriame na prvo na vzdelanie v Dohovore OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm, predstavme si strune dva dleit dokumenty OSN, ktor formovali diskusiu o prve na vzdelanie v inkluzvnom prostred.V roku 1993 prijala OSN tzv. tandardn pravidl pre vyrovnanie prleitost pre osoby so zdravotnm postihnutm a v pravidle l. 6 sa zaoberala aj otzkou vzdelvania ud so zdravotnm postihnutm. Poda tohto ustanovenia by tty mali uzna rovn vzdelvacie prleitosti v primrnom, sekundrnom a tercirnom vzdelvan pre deti, mlde a dospel osoby so zdravotnm postihnutm v integrovanom usporiadan. Tento dokument pouva ete pojem integrcia. To vbec nevad, dleit je, e u v tej dobe tieto pravidl predpokladali reformu, pretoe cieom bolo, aby iaci boli pripravovan na vzdelvanie v hlavnom vzdelvacom prde.Na tieto tandardn pravidl nadviazalo v roku 1994 tzv. Vyhlsenie UNESCO zo Salamanky, ktor u jednoznane hovor nie o integrcii, ale o inklzii. V bode 1. tohto vyhlsenia je zdraznen naliehavos zaistenia vzdelvania vetkch det, mldee a dospelch so zvltnymi vzdelvacmi potrebami v rmci benho vzdelvacieho systmu. alej v bode 3. sa zdrazuje zmer, aby deti so zdravotnm postihnutm boli vzdelvan v bench kolch. koly s vyzvan, aby nali spsob ako spene vzdelva vetky deti, ktor s vne znevhodnen, alebo maj vne zdravotn postihnutie.Od 2. polovice 90. rokov je termn integrcia postupne nahradzovan pojmom inklzia. Integrcia popisuje proces premiestnenia iaka do koly hlavnho vzdelvacieho prdu, priom poiadavky tkajce sa adaptcie na kolsk prostredie sa klad na iaka, nie na koly a na 9. 9zmenu systmu vzdelvania. Oproti integrcii, inkluzvne vzdelvanie sa prejavuje v prispsoben kolskch podmienok na vzdelvanie tak, aby zodpovedali potrebm vetkch iakov.Posun od integrcie k inklzii nie je len posunom v terminolgii za elom politickej korektnosti, ide o zsadn zmenu v pohade na problematiku. Je to prechod od prijatia stanoviska, e prekky sa vyskytuj na strane dieaa, k prijatiu tzv. socilneho modelu, kde bariry pre uenie existuj v truktrach samotnch kl a v postojoch spolonosti. Inkluzvne vzdelvanie je prstup, ktor dva kadmu dieau prvo zastova sa na vube v kole hlavnho vzdelvacieho prdu.Dva vyie zmieovan dleit dokumenty vydldili cestu k prvu na vzdelanie v inkluzvnom prostred, ktor garantuje Dohovor OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm.Dohovor OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm a prvo na vzdelanieV Dohovore OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm je prvo na vzdelanie upraven v l. 24. Poda lnku 24 ods. 1 dohovoru tty, [s] cieom realizova toto prvo bez diskrimincie a na zklade rovnch prleitost () zaistia zaleujci vzdelvac systm na vetkch rovniach. Slovensk text dohovoru kostrbato preklad pojem inkluzvny ako zaleujci. Jazykov puristi mi sn odpustia, ale ja budem naalej pouva pojem inkluzvny, nakoko ide o prvny pojem, ktor m presn prvny obsah. o sa tka lnku 24 ods. 1, toto ustanovenie znamen, e Slovensk republika mus prehodnoti svoj vzdelvac systm a zmeni ho tak, aby bol inkluzvny. tt nem monos sa tomuto zvzku vyhn a k reforme vzdelvania det so zdravotnm postihnutm mus pristpi.Poda lnku 24 ods. 2 psm. a) dohovoru pri realizcii prva na vzdelanie tty zaistia, aby osoby so zdravotnm postihnutm neboli z dvodu svojho postihnutia vylen zo veobecnej vzdelvacej sstavy. Toto je odrazom povinnosti nevyluova deti so zdravotnm postihnutm z hlavnho vzdelvacieho prdu, pokia s u takto vzdelvan. alej poda lnku 24 ods. 2 psm. b) dohovoru, m Slovensk republika povinnos zaisti, aby osoby so zdravotnm postihnutm mali na rovnom zklade s ostatnmi prstup k inkluzvnemu, kvalitnmu a bezplatnmu zkladnmu vzdelvaniu a strednmu vzdelvaniu v mieste, kde ij. Toto ustanovenie je prepojen so zkazom diskrimincie a s povinnosou ttu zaisti primeran pravy. Inmi slovami, toto ustanovenie hovor o tom, 10. 10e deom so zdravotnm postihnutm musia by upraven podmienky tak, aby mohli by vzdelvan inkluzvne v hlavnom vzdelvacom prde. To je mon dosiahnu rznymi spsobmi, napr. prostrednctvom asistentov, pravou fyzickho prostredia v triede a kole, pravou osnov, a pod.Toto ustanovenie je prepojen so zkazom diskrimincie a s povinnosou ttu zaisti tzv. primeran pravy. Primeran pravy (v anglitine reasonable accommodation) je prvny pojem, ktor l. 2 dohovoru OSN definuje tak, e sa jedn o nevyhnutn a adekvtne zmeny a prispsobenie, ktor nepredstavuj nemern alebo nadmern zaaenie a ktor sa robia, ak si to vyaduje konkrtny prpad, s cieom zabezpei osobm so zdravotnm postihnutm vyuvanie alebo uplatovanie vetkch udskch prv a zkladnch slobd na rovnakom zklade s ostatnmi. Nezaistenie primeranch prav me zaloi diskriminciu na zklade zdravotnho postihnutia. Poda l. 2 dohovoru OSN diskrimincia na zklade zdravotnho postihnutia je kad robenie rozdielov, vylenie alebo obmedzenie na zklade zdravotnho postihnutia, ktorch cieom alebo inkom je narui alebo znemoni uznvanie, vyuvanie alebo uplatovanie vetkch udskch prv a zkladnch slobd v politickej, hospodrskej, socilnej, kultrnej, obianskej alebo inej oblasti na rovnakom zklade s ostatnmi; zaha vetky formy diskrimincie vrtane odmietnutia primeranch prav.Ke hovorme o inkluzvnom vzdelvan, hovorme o potrebe prehodnoti rozsah pecilneho vzdelvania. V iadnom prpade nejde o slep ruenie pecilnych kl, ale o postupn transformciu vzdelvacieho systmu tak, aby deti so pecilnymi vzdelvacmi potrebami mohli by vzdelvan v hlavnom vzdelvacom prde. Zrove musme ma na pamti lnok 24 ods. 2, psm. c) dohovoru, ktor hovor o tom, e Slovensk republika zabezpe, aby sa nevidiacim, nepoujcim a hlucho-slepm osobm, najm deom, poskytovalo vzdelvanie v takch jazykoch, spsoboch a prostriedkoch komunikcie, ktor s najvhodnejie pre dan osobu, a v prostred, ktor maximalizuje vzdelanostn a socilny rozvoj. Toto ustanovenie predpoklad, e takmto prostredm me by aj napr. oddelen pecilna kola. Preto nie je pravda, ak vs bude niekto strai tm, e novodob hlsatelia inklzie volaj po plnom ruen pecilnych kl, hromadnom prepan pecilnych pedaggov a alch represlich. Kdee, to v iadnom prpade. Medzinrodn spoloenstvo vol iba po tom, aby pecilne kolstvo nebolo normou, ale vnimkou, a aby rodiia det so zdravotnm postihnutm mohli svoje deti bez obv a problmov zapsa do bench kl s vedomm, e kola urob 11. 11vetko preto, aby ich deti mohli maximalizova svoje akademick a socilne spechy.Vravte, e je to ak? Samozrejme, vzdelvanie v inkluzvnom prostred je pre pedaggov vemi nron. Preto dohovor v l. 24 ods. 4 zavzuje tt k tomu, aby zamestnal ako uiteov aj ud so zdravotnm postihnutm, ktor poznaj Braillovo psmo a znakov re, a vykolil uiteov a personl vo vetkch druhoch vzdelvania tak, aby vedeli poskytn plnohodnotn vzdelanie pre ud s postihnutm. Je na bedrch ttu, aby vykolil naich uiteov a vytvoril miesta pre asistentov. Ak sa uitelia brnia, e nevedia ako maj vzdelva naprklad deti s Downovm syndrmom, tak sa im nemono udova. Bohuia, me by celkom ben, e uite v ivote ani nevidel loveka s Downovm syndrmom, nie ete to, e by ho mal vedie vzdelva. To ale nie je chyba uiteov a riaditeov kl, je to primrne chyba ttu, resp. orgnov ttnej sprvy a samosprvy na seku kolstva. Prve tieto subjekty totito nes poda l. 24 ods. 4 dohovoru zodpovednos za to, aby uitelia vedeli, ako maj k deom so pecifickmi potrebami pristupova.Inkluzvne vzdelvanie v slovenskom kolskom zkoneDohovor OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm nebol doposia plne implementovan do kolskej legislatvy. Otzku vzdelvania det so zdravotnm postihnutm upravuje 29 ods. 10 a 11, 31 ods. 3, 144 ods. 2, 3 kolskho zkona. Aj ke kolsk legislatva nebola upraven tak, aby zodpovedala modernm poiadavkm dohovoru OSN, je nutn tieto ustanovenia interpretova v slade s l. 24 Dohovoru OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm a elom dohovoru, ktorm je v prpade prva na vzdelanie, koniec hromadnej segregcie det so zdravotnm postihnutm v pecilnom (oddelenom) vzdelvacom systme, ako aj segregcie v rmci benho vzdelvacieho systmu.V oblasti vzdelvania det so zdravotnm postihnutm je vemi dleit koncept primeranch prav, ktor je definovan vyie. kolsk legislatva tento koncept jasne neupravuje, ale meme sa oprie o 144 ods. 2 kolskho zkona, poda ktorho: Diea so pecilnymi vchovno- vzdelvacmi potrebami alebo iak so pecilnymi vchovno- vzdelvacmi potrebami m prvo na vchovu a vzdelvanie s vyuitm pecifickch foriem a metd, ktor zodpovedaj jeho potrebm, a na vytvorenie nevyhnutnch podmienok, ktor tto vchovu a vzdelvanie umouj. Toto ustanovenie nemono vyklada tak, e bud vytvoren podmienky v pecilnych kolch tak vklad by bol totito v rozpore so zmieovanm dohovorom OSN. Ak budeme teda interpretova ustanovenia kolskej legislatvy, tak prstup mus by prve opan. 12. 12Poda pravidiel vkladu zkladnch udskch prv musme kolsk legislatvu vyklada v slade s dohovorom OSN, teda spsobom, e naprklad 144 ods. 2 kolskho zkona zavzuje ben koly (resp. ich zriaovateov) zaisti primeran pravy pre deti so zdravotnm postihnutm a vychdza i z princpu, e segregovan vzdelvanie v pecilnych kolch je vnimka a nie norma.Zklad textu bol pvodne psan pre rodiov det s Downovm syndrmov a vyiel v asopise Slnenica.POHAD PEDAGGAIntegrcia det so pecilnymi vzdelvacmi potrebami do vzdelvacieho prostredia bench kl nara v sasnosti na vek problmy, pretoe sa realizuje pri nedostatonom zabezpeen vhodnch materilnych, finannch a personlnych podmienok. Najviac viditenm nedostatkom v tejto oblasti je slab rove debarierizcie kl, nedostaton je vak i poskytovanie vhodnej metodickej pomoci uiteom, ktor by mali integrovanm iakom vo zvenej miere venova. Alarmujco nzky je i poet asistentov, psycholgov, pecilnych pedaggov a alch odbornch pracovnkov priamo na pde kl.V procese integrcie uklad tt kolm povinnos zabezpei svojim iakom tak vzdelvacie prostredie, ktor im pome vyrovna ich prpadn hendikep a vo vzdelvan napredova obdobnm spsobom ako napreduj ich bezproblmov spoluiaci. tt vak tto povinnos definuje vemi nejasne, resp. kolm dva legitmnu monos tto povinnos obs v prpade, ak nedoku pre diea so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami vytvori vhodn vzdelvacie prostredie. Bremeno posdenia monosti, resp. nemonosti integrova diea so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami do kolektvu bench iakov pritom le na samotnej kole.Vzhadom na to, e kola postupuje pri posudzovan iadost o integrciu det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami na zklade vlastnho uvenia, nastvaj rozporupln situcie na jednej strane me kola takto deti odmietnu bez toho, aby sa snaila vyhovie ich potrebm, na druhej strane ich me prija bez toho, aby pre ne dokzala vytvori adekvtne vzdelvacie prostredie.Motivciou kl k integrcii bva nezriedka monos zska na integrovanch iakov zven finann normatv, ktor integrciu sprevdza. Zven normatv m kolu motivova k tomu, aby 13. 13integrovanm iakom zabezpeila potrebn vzdelvacie pomcky a pomoc pecilnych pedaggov, psycholgov a asistentov. Nie vdy sa tak ale stane. koly naraj na skutonos, e ani zven objem financi nesta na zamestnanie potrebnch expertov v kolskom prostred, preto odborn pomoc iakom zabezpeuj inak prostrednctvom uiteov, ktor urobia prcu navye, hoci na u nie s adekvtne pripraven, a formou externej spoluprce s Centrami pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie (CPPPaP) a s Centrami pecilno-pedagogickho poradenstva (CPP). Nie vdy je vak tento nhradn pln efektvny.Integrovan iaci postupuj v bench kolch spravidla poda individulnych vchovno-vzdelvacch plnov. Pri ich realizcii vak nemaj uitelia dostatok znalost a sksenost, ani metodickej podpory, o sa me odrazi na ich kvalite.Neschopnos benej zkladnej koly vytvori dieau so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami na svojej pde vhodn vzdelvacie podmienky nie je ttom povaovan za aktny problm, preto ju ani aktvne neriei. Naopak, namiesto aktvneho nasadenia motivanch a podpornch nstrojov na pomoc kole, aby dokzala integrova kad diea, ktorho rodi o to prejav zujem, sa slab materilne, technick a personlne vybavenie kl povauje za legitmny dvod na neprijatie dieaa do koly. Takto postoj ttu deformuje slobodn vu rodia pri vbere koly, ako aj samotn reformn ciele, medzi ktor patr posilnenie individulneho prstupu uiteov k iakom a odbranie prekok, ktor deom brnia v kolskom vzdelvan uspie.Bremeno zabezpeenia blaha dieaa prena prvny systm na rodia, ktorho zavzuje vykona sprvnu vobu. Dochdza tak k prekrteniu zkladnej mylienky podpory integrcie det so pecilnymi vchovno- vzdelvacmi potrebami do prostredia bench kl a k zabetnovaniu paralelnch vzdelvacch ciest. Intern metodick materil ttnej kolskej inpekcie, vydan v roku 2011 k problematike kolskej integrcie, to vyjadruje jasne: iak so VVP je pokodzovan, ak mu kola neme alebo nedoke zabezpei pravu podmienok, obsahu, foriem, metd a prstupov vo vchove a vzdelvan, ktor vyplvaj z potrieb jeho zdravotnho znevhodnenia alebo nadania, alebo jeho vvinu v socilne znevhodnenom prostred. Rovnako je iak pokodzovan, ak uite nepozn a nerealizuje potrebn pecilnopedagogick starostlivos. Spsob mu tm obmedzenie rozvoja schopnosti kompenzova orgnov a funkn nedostatky spsoben jeho zdravotnm znevhodnenm, resp. postihnutm. Vdy je potrebn zvi pred rozhodnutm o zalenen iaka so VVP do benej triedy, i s vytvoren vetky podmienky potrebn pre jeho spen integrciu, aliu 14. 14rehabilitan starostlivos a jeho osobnostn rozvoj. Ak kola tieto podmienky nem, alebo ich dokzatene nie je mon zabezpei, rodi kon proti prvam dieaa, ak aj napriek tejto skutonosti trv na jeho prijat do benho typu koly. Nesplnenie podmienok me znamena nespech snaenia o integrciu iaka a me ma negatvne nsledky pre cel jeho al ivot. Pri vkone rodiovskch prv s rodiia poda 28 ods. 1 psm. a) a ods. 2 zkona . 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov povinn chrni zujmy dieaa tak, aby mu zabezpeili vestrann rozvoj. Nerepektovanm odbornch odporan pre vobu formy vzdelvania ich dieaa sa mu dosta do rozporu s uvedenm ustanovenm zkona o rodine.Pointou inkluzvneho vzdelvania by malo by prve opan konanie za normlny by sa v om mal povaova stav, e kad jedna ben zkladn kola doke vytvori podmienky na vzdelvanie vetkch det, bez ohadu na ich pecifick vzdelvacie potreby, nie e ich vytvori vbec nemus a e rodiia det s povinn tto neochotu i neschopnos koly akceptova.Viac sa k tejto tme dotate naprklad v publikcii O krok bliie k inklzii, ktor v rmci aktivt Koalcie za rovnos vo vzdelvan vydalo v roku 2013 Centrum pre vskum etnicity a kultry (CVEK) a lovk v tsni poboka Slovensko.POHAD PSYCHOLGADnes mme na Slovensku monos integrova iaka so pecilnymi vzdelvacmi potrebami do bench kl. Ide predovetkm o poruchy uenia, ako napr. problmy s tanm, potanm, s porozumenm gramatickch pravidiel a alie. V praxi to znamen, e sa sname iakovi poskytn ist druh avy, aby zvldol poadovan uivo na dostatonej rovni. Uivo, ktor m zvldnu ben iak. avami mu vak len poskytujeme monos, aby ostatnch dobehol. iaka sa sname prispsobi k obrazu benej koly.Inklzia by mala znamena opan snahu, nie snai sa prispsobova deti kole, ale kolu deom. V dnenej dobe sa zabda na vek skupinu det, ktor sa dostvaj do akost pod vplyvom rznych situci, ktor nevedia a nemu ovplyvni. Ako zabezpei, aby aj tieto deti mohli v kole zai pocit spechu, vnimonosti, zska sebavedomie? Prve tieto pocity a zitky by mohli by vsledkom dobre zvldnutej inklzie. 15. 15alou z dleitch oblast, kde inklzia pomha, je vytvorenie spolonho kontaktu rznych det a a pestovanie ich vzjomnej komunikcie. Ak deti selektujeme do rozlinch vzdelvacch prdov, izolujeme ich od seba. Jedna skupina det je izolovan v pecilnych kolch, in zas vyrast rovnako izolovane v bench kolch. Spolon vzdelvanie je jedna z ciest ako zmeni postoje det, zdravch aj znevhodnench, vies ich k akceptcii rozmanitosti a ku vzjomnej tolerancii, o me prispie k ich lepiemu uplatneniu sa v relnom ivote, v spolonosti, v miestnej komunite.Na inkluzvne vzdelvanie je vak potrebn vytvori v kolch vhodn podmienky. Inkluzvne vzdelvanie toti kladie na kolu ovea vyie nroky, ne ak sa dnes klad na ben zkladn kolu. Pedaggovia inkluzvnej koly musia v spoluprci s almi odbornkmi vedie zvldnu vek rznorodos v zloen iakov, ktor maj rzne vzdelvacie potreby. Je na uiteoch, asistentoch a alch odbornkov psobiacich v kolch, aby tieto potreby iakov naplnili. Na to vak potrebuj pomoc v oblasti prpravy na uitesk povolanie, ale aj v oblasti alieho vzdelvania a v oblasti metodickej podpory.Inklzia je dlhodob proces. Proces, ktor si bude vyadova zmenu postojov, toleranciu a spoluprcu vetkch aktrov. V om me by vemi npomocn kolsk psycholg. Pri transformcii koly je jeho loha kov najm v oblasti komunikcie. Zkladom spenej premeny kolskej klmy je toti otvoren a efektvna komunikcia vetkch zastnench uiteov, iakov, ich rodiov a alch odbornkov. 16. 16Polroka douujem Lauru - druhku na gymnziu - anglitinu. Dieva m dyslexiu, prestpilo z inho gymnzia, kde anglitinu nemalo a navye m vne zdravotn problmy, kvli ktorm vea hodn vymekalo. Napriek tomu mm pocit, e to s tou jej anglitinou nie je a tak tragick, mohla by by tak slabia trojkrka.Jej uiteka si to vak nemysl. Pravidelne jej dokazuje, e ni nevie, pred triedou ju poniuje a ohovra aj v inch triedach. Dievau tvrd, e je na prepadnutie. Absoltne ignoruje jej dyslexiu, neurobila ni, m by jej uenie uahila. Naopak, vyslovene ju ikanuje. Dieva je toti poda nej sprost, ako to raz povedala bez obalu aj jeho mame.Roky pripravujem maturantov, testujem jazykov rove pri pohovoroch do prce, vediem firemn jazykov kurzy, take znalos cudzieho jazyka viem celkom dobre posdi. A Laura sa vaka douovaniu naozaj zlepuje. Ke vak napsala prednedvnom dobre psomku, uiteka ju namiesto pochvaly obvinila, e to urite dosiahla podvodom. Samozrejme, bez dkazov. My sme sa v prprave na t psomku fakt nadreli, take ma to dos vytoilo.Ila som sa teda s pani uitekou do koly porozprva. Slune som sa predstavila a sptala som sa jej, preo neberie do vahy Laurinu dyslexiu, preo ju neska radej stne, preo odmieta o problmoch komunikova s rodimi a preo ju pred spoluiakmi poniuje a ete ju aj krivo obviuje namiesto toho, aby ocenila, e sa jej konene zaalo dari. Odpoved som sa samozrejme nedokala, uiteka sa urazila a snaila sa rozhovor o 17. 17najrchlejie ukoni. Na druh de vyzvala Lauru jej triedna, aby sa anglitinrke ospravedlnila.Chpem, e uitelia na strednch kolch to nemaj ahk, ale vylieva si zlos na deckch, to nie je fr. Laurini rodiia s neastn. Nevedia si da rady, kee v kole s nimi odmietaj komunikova. Uitelia si tam navzjom kryj chrbt, pochybenie nepripustia. Laura napokon vaka tomu, e som sa jej zastala, neprepadla. Na vysveden mala z anglitiny tvorku. Jednu bitku sme teda vyhrali, vojna vak pokrauje. o bude s dievaom o rok, nikto nevie. Vade sa pe o tom, ako iaci terorizuj uiteov a verm, e to je v mnohch prpadoch aj pravda. Ale ako sa m brni nezrel, zakomplexovan decko, ke je to naopak?!Podobn prbeh, ako je ten Laurin, zava aj Edo. Pribli nm ho jeho mamika:Mm syna na prvom stupni zkladnej koly, ktor m pecifick vvojov poruchy uenia dysgrafiu a dyslexiu a prevodov poruchu sluchu. M problmy najm s uenm cudzieho jazyka. Zle pouje, zle pe, zle ta. Na zaiatku sa vemi snail, no v poslednej dobe je deprimovan a anglitinu nechce ani vidie.Anglitinrka ho zoprkrt poastovala vrokmi, e v histrii koly nemali doteraz iaka, ktor by mal z testu 0 bodov alebo tvoja mama si mysl, e na vine som ja ale ty si len leniv sa ui. Mal ju nem rd a ke im odpadne anglitina, vyhlasuje to za najastnej de vo svojom ivote. Teraz prepad.Snaila som sa v kole argumentova viacermi metodikami, ktor hovoria o tom, ako pracova s demi so pecifickmi poruchami uenia, ale neuspela som. Pani zstupkya riaditeky mi poradila, e na to by som musela ma odporanie z poradne a poiada o integrciu, ale e chpe, e tomu sa rodiia brnia, kee nechc, aby to malo diea doivotne v papieroch.Dnes viem, e som jej naletela, pretoe situcia dieaa sa d po ase znova prehodnoti, diea teda nie je poznaen na cel ivot. kole sa zrejme len nechcelo vyrba synovi individulny tudijn pln.POHAD PRVNIKAV prpade Laury sa jav, e ide jednak o otzku nevhodnho a dehonestujceho prstupu pedagga, ktor me by povaovan aj za ikanovanie, a tie je tu problm hodnotenia uiteom. Zkon . 245/2008 18. 18Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) zakazuje v 3 psm. r) pouvanie vetkch foriem telesnch trestov a sankci vo vchove a vzdelvan. Pre Lauru je ale ovea dleitejie ustanovenie 144 kolskho zkona, ktor upravuje jej prva a zrkadlovo aj povinnosti uiteky. Poda 144 ods. 1 psm. e) kolskho zkona m diea alebo iak prvo na individulny prstup repektujci jeho schopnosti a monosti, nadanie a zdravotn stav v rozsahu ustanovenom tmto zkonom.Zrove, poda 144 ods. 2 kolskho zkona, ak m diea alebo iak pecilne vchovno-vzdelvacie potreby, tak m prvo na vchovu a vzdelvanie s vyuitm pecifickch foriem a metd, ktor zodpovedaj jeho potrebm, a na vytvorenie nevyhnutnch podmienok, ktor tto vchovu a vzdelvanie umouj. Poda 2 psm. i) kolskho zkona je pecilnou vchovno-vzdelvacou potrebou poiadavka na pravu podmienok, obsahu, foriem, metd a prstupov vo vchove a vzdelvan, uplatnenie ktorch je nevyhnutn na rozvoj schopnost alebo osobnosti dieaa a dosiahnutie primeranho stupa vzdelania a primeranho zalenenia do spolonosti. Kto sa rad do kategrie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, upravuje taktie 2 kolskho zkona, priom dyslexia je pecifick vvinov porucha uenia a tto kategriu definuje 2 psm. n) kolskho zkona.Tieto ustanovenia kolskho zkona tak na jednej strane upravuj prvo Laury na individualizovan prstup, t. j. prstup uit na mieru a na druhej strane aj zkladn povinnos uiteky takto skutone k Laure pristupova. To me znamena najm pravu podmienok, foriem, metd a prstupov z pedagogickho hadiska. Zrove, uiteka nesmie diea alebo iaka v iadnom prpade poniova, zosmieova a ura. Okrem toho, e ide o prejav hrubej neprofesionality, ide taktie o poruenie ustanovenia 144 ods. 1 psm. k) kolskho zkona, poda ktorho m diea alebo iak prvo na ctu k svojej osobe a na zabezpeenie ochrany proti fyzickmu, psychickmu a sexulnemu nsiliu.Potreba individualizcie v prpade dieaa alebo iaka so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa odra aj pri hodnoten. Poda 55 ods. 4 kolskho zkona, pri hodnoten a klasifikcii iaka s vvinovmi poruchami alebo iaka so zdravotnm postihnutm sa zohaduje jeho porucha alebo postihnutie. Monos brni sa proti nespravodlivmu a nesprvnemu ohodnoteniu upravuje 57 ods. 3 kolskho zkona, poda ktorho ak iak alebo zkonn zstupca iaka m pochybnosti o sprvnosti klasifikcie na konci prvho a druhho polroka, me do troch pracovnch dn odo da zskania vpisu slovnho hodnotenia alebo klasifikcie prospechu a sprvania iaka za prv polrok alebo do troch 19. 19pracovnch dn odo da vydania vysvedenia poiada riaditea koly o vykonanie komisionlnej skky.Prstup k deom a iakom s vvinovmi poruchami uenia kritizovala aj ttna kolsk inpekcia v jednej zo svojich sprv sprv o stave a rovni kolskej integrcie. Zo zverov inpekcie vyplva, e vina uiteov neuplatnila individulny prstup najm vo vzahu k iakom s vvinovmi poruchami uenia. Uivo nebolo diferencovan, dostali rovnako nron lohy ako ich spoluiaci.iaci s dysgrafiou a dysortografiou museli odpisova pouky a poznmky z tabule do zoitov, dyslektici sami potichu ta nov uivo v uebnici a samostatne z neho napsa poznmky do zoita. Kontrolou dikttov a kontrolnch prc sa zistilo, e zvyajne psali diktty identick s dikttmi intaktnch iakov a boli hodnoten znmkami rovnako ako ostatn. kolsk inpekcia kritizovala klasifikciu a hodnotenie, ktor nevychdzalo z odporan poradenskch centier a ktor nebolo individulne prispsoben iakovi s vvinovou poruchou.Pokia ide o hodnotenie, prvm krokom v Laurinom prpade by mala by sanos na uiteku, ktor je potrebn adresova riaditeovi koly. Ak kola nezaist iadnu npravu, je namieste obrti sa so sanosou na ttnu kolsk inpekciu, pretoe t je orgnom ttu, ktor pln v zmysle zkona . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve funkciu kontroly ttu nad rovou pedagogickho riadenia a nad rovou vchovy a vzdelvania.Sanos je potrebn adresova kolskmu inpeknmu centru poda miestnej prslunosti. Bliie informcie o forme sanosti njdete tu. Poda 13 ods. 7 zkona o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve me ttna kolsk inpekcia prija odporania, uloi opatrenia, ale aj nariadi komisionlne preskanie pri zisten nedostatkov pri klasifikcii.POHAD PEDAGGApecifick vvinov poruchy uenia tvoria skupinu porch, ktor sa prejavuj zretenmi akosami pri nadobdan a pouvan takch zrunost, akmi s hovorenie, porozumenie hovorenej rei, tanie, psanie, matematick usudzovanie alebo potanie.Nesvisia priamo so znenm intelektom dieaa, naopak, tto iaci mvaj priemern, asto a nadpriemern inteligenciu. Preto je potrebn odliova pecifick poruchy uenia od tzv. nepecifickch, ktor naopak 20. 20mu by spsoben aj znenou rovou intelektovch schopnost alebo zmyslovm postihnutm, i neurologickm ochorenm.Za pecifick vvinov poruchy uenia oznaujeme rznorod skupinu porch, ktor sa vyleuj na zklade veobecnch prejavov v tan (dyslexia), v psan (dysgrafia), v uplatnen gramatickch pravidiel pri psan (dysortografia), v potan a matematickom usudzovan (dyskalklia), v kreslen (dyspinxia), v hudobnom prejave (dysmzia), v schopnosti vykonva zloit praktick lohy a koordinova pohyby (dyspraxia), vo vvine a porozumen rei (dysfzia) a pod.Dyslexia znamen pecifick neschopnos naui sa ta benmi vyuovacmi metdami napriek tomu, e iak m primeran inteligenciu a jeho spoloensk a kultrny rozvoj je sprevdzan dostatonmi, vhodnmi podnetmi. Porucha postihuje rchlos tania bu je vemi rchle, sprevdzan mnostvom chb, alebo je npadne pomal, niekedy a pomocou slabikovania.Pri dyslexii zaznamenvame rzne prejavy:- problm predstavi si a zapamta si jednotliv psmen,- problematick rozliovanie tvarov psmen,- znen schopnos spja psan a zvukov podobu hlsky,- problmy v rozliovan tvarovo podobnch psmen,- nerozliovanie zvukovo podobnch hlsok,- problmy s mkenm hlsok,- hlskov inverzia nedodriavanie sprvneho poradia psmen v slabike alebo v slove,- pridvanie psmen, slabk do slov,- vynechvanie psmen, slabk v slovch,- domanie si koncovky slova poda sprvne pretanho zaiatku slova,- nerepektovanie kvantity samohlsok,- neschopnos ta s intonciou,- nesprvne tanie predlokovch vzieb,- nepochopenie obsahu tanho textu,- dvojit tanie tanie slova, slabiky najprv eptom, a potom nahlas.Z uvedenho vyplva, s akmi problmami mus v kole diea kadodenne zpasi. Tie asto neustupuj ani na strednej kole. Preto je nevyhnutn, aby dieau pri uen dokzal uite poda pomocn ruku. Ak sa tak nestane, vkon dieaa v kole sa obvykle zniuje a nastupuj aj alie problmy, spsoben stresovou situciou. Vyuovanie zane 21. 21v dieati zbytone vyvolva pocity zkosti a naptia, o zas skresuje proces hodnotenia. Opakovan nespechy v kole tak mu cel problm znsobi a mu vies a k nstupu neurotickho sprvania dieaa, o pochopitene cel problm iba zhor.Prkladov monch av v kole pre iakov so pecifickmi vvinovmi poruchami je viacero:- neporovnva ich vkon s ostatnmi spenmi iakmi, vedie to k zbytonej frustrcii,- hodnoti individulne,- umoni dieau zai pocit spechu, poksi sa odhali jeho siln strnky a na tch stava,- preferova stnu formu prejavu pred psomnou,- zvoli tak psomn formu preverovania vedomost, ktor vyaduje len krtku odpove na poloen otzku,- vyuva predtlaen texty s monosou voby sprvnej odpovede,- netrva na zbytone rozsiahlom zpise poznmok preberanho uiva,- v nukovch predmetoch nehodnoti chyby v psomnom prejave, zameriava sa len na obsah,- nehodnoti chyby, ktor vznikli z nesprvne pretanho zadania,- v cudzch jazykoch preferova uenie sa sluchom (vizulne prijmanie informci asto zlyhva), sstredi sa najm na zvldnutie zkladnej slovnej zsoby,- vyuva o najviac nzornch pomcok a multisenzorilny prstup.V kadom prpade je vak potrebn vypracova iakovi individulny tudijn pln. Uiteom v tom me poradi naprklad aj prruka Metodicko-pedagogickho centra Tvorba individulnych vchovno- vzdelvacch plnov pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.Vo vchove a vzdelvan iakov s vvinovmi poruchami uenia by sa mali uitelia riadi predovetkm odporaniami pecilneho pedagga z centra pecilno-pedagogickho poradenstva, ktor vedie iaka v evidencii. kola, ktor integruje, by nemala riei problmy iakov bez spoluprce s poradenskm zariadenm, ktor m v rmci svojej poradenskej koncepcie v nplni prce tto kooperciu a pomoc kolm zabezpeova. 22. 22POHAD PSYCHOLGAVerblne prejavy, reakcie a konanie Laurinej uiteky s neprpustn. Samozrejme, kad z ns m z asu na as na pleciach naloen viac, ako je schopn unies, avak prija tento argument ako paulne ospravedlnenie naej komunikcie a sprvania je neakceptovaten. Obzvl v prpade, ke nae iny mu negatvne psobi rozvoj osobnosti a psychick zdravie det a na ich vkon v kole.Pravideln poniovanie iaky pred celou triedou me by povaovan za ikanovanie. Bezdvodn a ni nerieiace vystavovanie iaky nadmernmu negatvnemu stresu len zvyuje jej chybovos pri skaniach uiva, zniuje koncentrciu pozornosti a celkovo zniuje jej vkonnos. Inmi slovami, diea za takchto podmienok me dosahova horie vsledky, ktor nezodpovedaj jeho kognitvnym schopnostiam a jeho hodnotenie me by skreslen, kee v skutonosti m na viac.Pri deoch so pecifickmi vvinovmi poruchami uenia, akou je aj dyslexia, je nesmierne dleit pozitvna sptn vzba a sprvna motivcia k ueniu, ktor im nejde tak hladko, ako inm deom. Takto deti si vyaduj viu pozornos, individulny prstup k ueniu, kde treba zohadni aj pecifick formy a metdy uenia a radej prikroi k individulnemu hodnoteniu.Postoj Laurinch rodiov k celej situcii je sprvny, hoci vsledok ich snaenia zatia neviedol k nprave. V prpade ich snahy o komunikciu so kolou, kolou patrine neoptovanou, ale ani nemohol by in. Aby bola snaha kontruktvne riei problm spen, mus by zujem na oboch stranch. Je vemi dleit, e v prpade Laury diea cti, e rodiia, teda najdleitejie osoby v jeho ivote, mu dveruj, s na jeho strane a snaia sa mu pomc. Aspo iastone sa tak vyvauje pocit neistoty, ktor Laura plne zbytone zava v kole. 23. 23Volm sa Ondrej. Mm p srodencov. Ja som asi tak v strede. Mm dev rokov a chodm do domcej koly. Na zaiatku druhho ronka som odiiel zo koly kvli tomu, e som dyslektik.kola sa mi vemi nepila. Nemal som tam skoro iadneho kamarta. V domcej kole ich mm omnoho viac. Kad de rno, ke sa zobudm, idem dolu pomc mamine s raajkami a s Mriou. Mria je moja mal sestra. M rok aj pol. Po raajkch ideme kad robi svoju prcu. Ja idem robi matematiku. Zatia Juraj rob sloveninu. Juraj je mj mlad brat. Je vemi usilovn, nepotrebuje dokonca ani pomoc. Doma ete zostva Marek, ktor ide hore ta komiks. Marek je mj najmlad brat. M es rokov. Martin a Veronika, moji star srodenci, t chodia do koly. Martin by chcel chodi radej do domcej koly, ale na druhom stupni to nie je mon.Teraz vm poviem, ako sa doma ume. Matematika sa mi prli nepi. Oproti Jurajovi, ja potrebujem maminu. Mm problmy so sstredenm. Ke dorobm matematiku, idem robi sloveninu. Prli sa mi s ou nedar. Ke z nej robm testy, tak je najaia. Najviac sa mi z nej pi tanie. tam vemi rd. U som pretal sriu Narni a Brata vlka. Teraz tam Deti kapitna Granta od Verna. Je to vemi dlh kniha. M asi 540 strn. Ke pretam desa strn za de a stihnem to do konca przdnin, tak pjdeme do ZOO.Na kole sa mi nepilo to, e som musel ma vemi dlh vyuovanie a domce lohy. Trvali mi dve alebo tri hodiny. Hral som sa maximlne pol hodinu. To bolo na tom to zl. Teraz mm kopu vonho asu. S 24. 24nam uenm konievame na obed. Potom sa idem hra s legom alebo si tam. Na domcej kole sa mi pi to, e mme vea vletov. Boli sme v Banskej Bystrici na vstave tankov a protitankovch diel, nedvno sme ili dokonca a do eska na vetern mlyn v Kuelove. Ke sme boli na ervenom kameni, mali sme tam obleen rytierske kostmy.Aj prrodoveda ma vemi bav. Ocino kpil alekohad a mamina nm dala zaujmav lohu: njdite troch cicavcov, troch vtkov a troch bezstavovcov. Hadme aj drobn veci, ktor si potom pozrieme mikroskopom.x o x o x o xOndrej zva v texte rob vea chb, nm psan vyie uveden text je publikovan po jazykovch pravch. Eseje vak pe rd. Nauil sa ich v kole, kam chodme na pravideln polron a koncoron preskavanie. Teda v kole, ktor je jeho kmeovou kolou pre domce vzdelvanie.Ke sme zanali s domcim vzdelvanm, boli sme s manelkou na pochybch, i je to naozaj sprvne rozhodnutie. Argumenty proti domcemu vzdelvaniu sme mali podobn tm, ak vnmame u inch ud. Zfalstvo z problmov so vzdelvanm dyslektika v kole vak bolo vie ako nae obavy.Ak sme chceli, aby Ondrej dostal aspo dvojku, musel poobede po nvrate zo koly sprvne prepsa vetko, o namral cez vyuovanie. Plus bolo treba urobi s nm vetky lohy. Vdy pritom plakal, lebo jeho srodenci sa mohli hra a on nie.U po pol roku v domcej kole sa Ondrejov stav vrazne zlepil. Vrtila sa mu chu k ueniu. labikr sme zahodili, zaali sme ta Narniu. Ondrej za dva roky pretal vetkch sedem knh a dnes o sebe hovor, e rd ta. Skste sa spta nejakho pecilneho pedagga, povie vm, e pri dyslektikovi je to zzrak.POHAD PRVNIKAOndrej vyuva osobitn spsob plnenia kolskej dochdzky formou individulneho vzdelvania, ktor sa uskutouje bez pravidelnej asti na vzdelvan v kole. Zkon . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) upravuje individulne vzdelvanie v 24. Z pohadu Dohovoru OSN o prvach osb so zdravotnm postihnutm je mon 25. 25argumentova, e iak m prvo na individulne vzdelvanie, pokia to odvoduje jeho zdravotn postihnutie.Individulne vzdelvanie je totito mon chpa ako urit pravu vzdelvania, ktor je primeran a individualizovan. Primeran prava je pritom prvny pojem, ktor l. 2 dohovoru definuje tak, e ide o nevyhnutn a adekvtne zmeny a prispsobenie, ktor nepredstavuj nemern alebo nadmern zaaenie a ktor sa robia, ak si to vyaduje konkrtny prpad, s cieom zabezpei osobm so zdravotnm postihnutm vyuvanie alebo uplatovanie vetkch udskch prv a zkladnch slobd na rovnakom zklade s ostatnmi.Nezaistenie primeranch prav je jednm z dvodov zakladajcich diskriminciu na zklade zdravotnho postihnutia. V oblasti vzdelvania primeran pravy znamenaj rzne postupy, ktor individulne reaguj na potreby dieaa so zdravotnm postihnutm a jeho okolia tak, aby toto diea zskalo vzdelanie a kompetencie.O povolen individulneho vzdelvania rozhoduje riadite koly, do ktorej bol iak prijat (tzv. kmeov kola), na zklade psomnej iadosti zkonnho zstupcu maloletho iaka alebo na zklade psomnej iadosti plnoletho iaka. Individulne vzdelvanie sa povouje okrem inho aj iakovi koly, ktormu jeho zdravotn stav neumouje as na vzdelvan v kole, priom k iadosti o povolenie individulneho vzdelvania zkonn zstupca alebo plnolet iak prilo vyjadrenie veobecnho lekra pre deti a dorast. V prpade, e by riadite koly nevyhovel iadosti o individulne vzdelvanie, je mon sa proti rozhodnutiu odvola poda sprvneho poriadku. Odvolanie sa podva na sprvnom orgne, ktor napadnut rozhodnutie vydal, a to do 15 dn od doruenia rozhodnutia. V tomto prpade treba odvolanie dorui riaditeovi koly Riadite me aj sm svoje pvodn rozhodnutie zmeni a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tak neurob, o odvolan rozhodne odvolac orgn, ktorm je v prpade zkladnej koly poda 6 ods. 5 zkona o ttnej v sprve v kolstve a kolskej samosprve obec, ktor je jej zriaovateom. V prpade, e obec nie je kolskm radom, rozhodne o odvolan obvodn rad v sdle kraja. V prpade strednej koly je odvolacm poda 9 ods. 5 tohto zkona samosprvny kraj, ktor je zriaovateom koly.Ak odvolac orgn odvolaniu nevyhovie, je mon jeho rozhodnutie preskma prostrednctvom tzv. sprvnej aloby, ktor sa podva na miestne prslun krajsk sd. V tomto tdiu odporame vyhada odborn prvnu pomoc. Ak toti rodi sm nem prvnick vzdelanie, mus by pri sprvnej alobe zastpen advoktom. alobu je potrebn 26. 26poda do dvoch mesiacov od doruenia rozhodnutia odvolacieho orgnu. aloba je spoplatnen poplatkom vo vke 70 eur. V prpade spechu vo veci, zaplaten sdny poplatok a nklady prvneho zastpenia uhrad protistrana.pecilna je situcia, ak ide o rozhodovanie riaditea skromnej koly alebo skromnho kolskho zariadenia a riaditea cirkevnej koly alebo cirkevnho kolskho zariadenia, pretoe v tomto prpade sa poda 38 ods. 5 zkona o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve nepostupuje poda sprvneho poriadku. V tomto prpade je vak mon poda 38 ods. 7 zkona poda tzv. iados o preskmanie tohto rozhodnutia, ktor sa podva riaditeovi, ktor rozhodnutie vydal, v lehote do 15 dn odo da doruenia rozhodnutia. Ak riadite cirkevnej koly alebo cirkevnho kolskho zariadenia nevyhovie iadosti, postpi ju zriaovateovi koly alebo kolskho zariadenia, ktor o nej rozhodne do 15 dn od doruenia iadosti. Odlin je postup v prpade skromnch kl. Ak riadite skromnej koly alebo skromnho kolskho zariadenia nevyhovie iadosti, me sa iadate domha svojich prv sdnou cestou v zmysle 7 Obianskeho sdneho poriadku. V takom prpade odporame konzultciu s prvnikom.POHAD PEDAGGAIndividulne vzdelvanie je forma plnenia kolskej dochdzky definovan v zkone . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon). V prpade iaka prvho stupa zkladnej koly sa me vzdelvanie povoli aj z inch ako zdravotnch dvodov, u starch iakov sa vak individulne vzdelvanie povouje spravidla iba zo zdravotnch dvodov. Preto sa dvaja Ondrejovi star srodenci nemu vzdelva doma, ale musia chodi do koly.iados o povolenie individulneho vzdelvania podva rodi psomne kole, do ktorej bolo jeho diea prijat. K iadosti spravidla priklad nvrh individulneho vzdelvacieho plnu, popis priestorovho a materilno-technickho zabezpeenia vzdelvania a zoznam uebnc a uebnch textov, ktor sa bud pri individulnom vzdelvan pouva.O povolen individulneho vzdelvania rozhoduje riadite koly. Zaujmav s nsledn povinnosti koly, ktor sa lia vzhadom na to, z akch dvodov sa rodi rozhodne o individulne vzdelvanie poiada. Ak rodi iada o individulne vzdelvanie kvli zdravotnmu stavu dieaa, takmuto iakovi zabezpe pedagga kola a to v rozsahu najmenej dve hodiny tdenne. Ak vak rodi iada o individulne 27. 27vzdelvanie z inch ako zdravotnch dvodov, mus svojmu dieau kvalifikovanho pedagga zabezpei sm a kola iba preveruje iakove vedomosti.Rozdiel je aj v hodnoten individulne vzdelvanch iakov. Ak je iak vzdelvan individulne kvli zdravotnmu znevhodneniu, je poda zkona osloboden od komisionlnych skok vo svojej kole a klasifikovan me by iba na zklade psomnej sprvy, ktor tvrrone predklad riaditeovi jeho vyuujci pedagg. Pri klasifikovan sa samozrejme prihliada aj na iakov zdravotn stav.Kontrolu nad vzdelvanm iaka, ktor sa individulne vzdelva z inch ako zdravotnch dvodov, vak vykonva kola ovea prsnejie. Takto iak sa v nej kad polrok hodnot formou komisionlnej skky z prslunho uiva kadho povinnho predmetu. Na zklade vsledkov komisionlnej skky potom kola vyd iakovi vysvedenie.Je evidentn, e rodi, ktor sa rozhodne doma vzdelva svoje diea z inch ako zdravotnch dvodov, to nem v praxi ahk. Ak nem prslun pedagogick kvalifikciu, mus dieau na vlastn nklady zabezpei uitea. Ak prslun kvalifikciu m, u ho doma on sm, no tm sa zrove vzdva monosti pracova a zarba. Napriek tomu to pre mnohch rodiov stoj za to.Hoci je domca kola na Slovensku skr okrajovm javom, jej popularita pomaly stpa a rodiia, ktor si tto formu vzdelvania vyskaj a s s ou spokojn, sa oraz hlasnejie doaduj umonenia pokraovania v individulnom vzdelvan svojich det aj na druhom stupni zkladnej koly. Rodiny, ktor praktizuj domce vzdelvanie, sa na Slovensku zdruuj naprklad v obianskom zdruen Domce vzdelvanie. Spolonm menovateom ich aktivt je zujem prebra pln zodpovednos za vchovu a vzdelvanie svojich det.Poda dajov stavu informci a prognz kolstva sa v kolskom roku 2013/3014 doma vzdelvalo 42 iakov. Obianske zdruenie Domce vzdelvanie na Slovensku vtedy tieto rodiny oslovilo s prieskumom, do ktorho sa zapojilo 18 rodn s 30 iakmi, o predstavuje 71 percent doma vzdelvanch det. Vsledky prieskumu potvrdili pozitvny vplyv tzv. domcej koly na vkon iakov.Pedaggovia na Slovensku nemaj jednotn nzor na domce vzdelvanie, ak nejde o nevyhnutn formu vzdelvania vzhadom na zdravotn stav dieaa. Niektor uitelia domcu kolu podporuj 28. 28a ponkaj rodiom pri uen potrebn pomoc, no njdu sa ja tak, ktor by domce vzdelvanie najradej zruili.Zstancovia domcej koly argumentuj jednoznanmi pozitvami, medzi ktor patr monos prispsobova vubu individulnemu tempu iaka, jeho nadaniu, zujmom a inm pecifikm. Tvrdia, e domce vzdelvanie podporuje v deoch zvedavos a chu ui sa a oproti kolskmu vzdelvaniu je pre deti prirodzenejie a preto celkovo efektvnejie.Odporcovia domcej koly naproti tomu argumentuj nedostatkom podnetov, ktor diea v domcej kole dostva a upozoruj na nedostaton socializciu det. Poukazuj tie na slabiu prispsobivos tchto det na stresov situcie ale aj na ich niiu chu sai s ostatnmi.Jadrom Ondrejovho prbehu je vak nieo in. Podstatou je motivcia jeho rodiov vzia ho zo koly a radej ho vzdelva doma. Za tmto ich rozhodnutm stoj skutonos, e Ondrejovi ako dyslektikovi neumonila kola vzdelva sa takm spsobom a tempom, ktor by prihliadalo na jeho problmy s uenm, a to napriek tomu, e tak mohla a mala urobi. Tm kola ohrozila Ondrejovu ancu na dobr vsledky.Ondrej bol napokon z uenia v kole natoko vyerpan a demotivovan, e rodiia radej pristpili na domce vzdelvanie ako na jedin monos ako unikn zo kolskho stresu. Z tohto uhla pohadu nebola ich voba vemi slobodn. Je toti vemi pravdepodobn, e ak by ich synovi bola bvala kola ponkla kvalitn vzdelvaciu slubu a podporu, nemali by vbec dvod siahnu po monosti individulneho vzdelvania doma. Pre kolsk vzdelvanie na Slovensku, ktor nedoke adekvtne reagova na potreby iakov, to nie je dobr vizitka.POHAD PSYCHOLGAOndrejov prbeh je typickm prkladom toho, ako me kola pripravi diea o rados z uenia, potlai v om zvedavos a chu objavova okolit svet a tm v om zabrzdi jeho potencil. Zrove je ale aj prkladom toho, ako mono prekonva na prv pohad nezdolaten prekky. Nie vetky deti vak takto ancu dostan. Nie kad rodi vie alebo me zmeni svoj ivotn tl a cel ho prispsobi potrebm det.Km dospel lovek m ivot vo svojich rukch, deti maj svoj ivot v rukch dospelch. Bazlnym nastavenm kolskho systmu by preto malo by zabezpeenie o najkvalitnejch podmienok vzdelvania pre 29. 29vetky deti bez rozdielu, vrtane det, ktor s uritm spsobom znevhodnen. Primrnou lohou koly by malo by silie o pln vyuitie potencilu jej iakov a snaha adekvtne im pri uen pomha.Reim benho kolskho da je vemi nron pre vetky deti. Dopoludnia vyuovanie v kole, popoludn kolsk klub, rzne zujmov krky, psanie loh neraz a do neskorho veera, potom sa u len rchlo najes, umy a up do postele, pretoe rno sa skoro vstva a koloto sa opakuje. Kam sa v om podel priestor na hru a oddych? Ten Ondrejovi vemi chbal, podobne, ako chba mnohm inm deom.Deti, ktorm uenie nejde tak ahko ako benmu iakovi, trpia ovea viac pod tlakom neadekvtnej zae. Tieto deti sa toti ovea rchlejie unavia a skr podliehaj vyerpaniu ako ich spoluiaci, preto potrebuj dostatok asu a priestoru na optovn zskanie psychickej pohody a novej energie. Ak im vak v kole nikto nepomha, na zvldnutie kolskch povinnost potrebuj poda v porovnan s ostatnmi spoluiakmi intenzvnej a dlhie trvajci vkon, o je pre nich z dlhodobho hadiska nenosn.U Ondrejovch rodiov sme svedkami podpornho, chpajceho a obetavho prstupu, vaka ktormu vrtili synovi straten istotu, motivciu a poskytli mu monos zska kvalitn vzdelanie netradinou formou. Zauja tento postoj nie je ahk. Chce to odvahu a presvedenie, e zauvan formy a metdy vzdelania v podobe, v akej ich poznme dnes, nemusia by vhodn pre kadho.Je vemi pravdepodobn, e bez svojich rodiov by Ondrej pretal z Narnie akurt tak nadpis, no nie preto, e by nevedel ta, ale preto, e mu v kole nedali ancu posva sa spsobom, ktor repektuje akosti, s ktormi sa ako dyslektik mus de o de pasova. 30. 30Ema m Downov syndrm. Jej schopnosti s v tzv. hraninom psme, o znamen, e sa pri vhodnej pomoci a motivcii doke vea naui. ist jednotkrka z nej zrejme nikdy nebude, zkladn uivo v rmci povinnej kolskej dochdzky sa vak zvlda ui spolu s ostatnmi demi. Ema je dnes smaka v benej zkladnej kole.Prv stupe zkladnej koly ukonila bez vraznejch problmov. Vzdelvan bola v benej triede spolone so svojimi spoluiakmi, za pomoci asistentky uitea. V uen sa jej darilo, medzi deti zapadla, vetko bolo v poriadku. V siedmej triede sa vak situcia zaala komplikova. Uivo je na druhom stupni zkladnej koly nronejie a nie vetci uitelia mali s Emou potrebn trpezlivos. Riaditeka koly preto rozhodla, e Ema bude osloboden od niektorch predmetov. Vzhadom na Emino postihnutie ilo o ben krok v slade so kolskm zkonom, ktorm sa zvykn podobn situcie riei. iakovi sa vypracuje individulny tudijn pln, v ktorom sa mu niektor predmety vynecha. Takmuto rozhodnutiu vak mus predchdza vyetrenie dieaa v odbornej poradni a odporanie pecilneho pedagga. V prpade Emy vak kola tento postup nedodrala, ale konala svojvone.Riaditeka koly zrove rozhodla, e Ema bude vzdelvan prevan as da mimo svoju triedu, v tzv. pecilnej uebni. So spoluiakmi, s ktormi sa kamartila sedem rokov, mohla by zrazu iba tri vyuovacie hodiny tdenne a poas vekej prestvky. alie tri hodiny mala trvi v inej triede, v ktorej v tom ase uila uiteka, ktor bola ochotn 31. 31venova sa Eme. Zvyok asu, strvenho v kole, Emu vzdelvali izolovane od ostatnch det, v samostatnej miestnosti o rozmeroch pribline 3x3 metre, v bonom krdle koly, veda atn na telesn vchovu, bez tabule a alch pomcok, iba s asistentkou uitea. O svojom kroku informovala riaditeka rodiov obyajnm listom na hlavikovom papieri koly.Ke sa rodiia Emy saovali, e je ich dcrka bezdvodne oddelen od ostatnch det, a e je nedostatone vzdelvan, kola argumentovala Eminm zdravotnm postihnutm. Ema je vraj v benom vyuovacom procese nevzdelvaten, napriek tomu, e sa jej dlh roky predtm darilo, o om svedia riadne vysvedenia. Od ostatnch det je vraj oddelen preto, aby sa na uenie lepie sstredila. kola odporuila rodiom preradi Emu do pecilnej koly.Napriek sanostiam rodiov kola od svojho rozhodnutia neustpila a v priebehu kolskho roka situci, ktor Emu zbytone traumatizovali, pribdalo. Bliaci sa koniec kolskho postavil Eminch rodiov pred zsadn otzku o s ou bude alej? Km sa ich podnet doriei sdnou cestou, ubehn roky. A v kole, kde Emu odmietaj, nem zmysel ostva.Po mornom hadan nali kolu, vzdialen od ich bydliska vye esdesiat kilometrov. Napriek komplikovanmu kadodennmu dochdzaniu s vak radi, e sa niekto ich dcrky ujal a me dokoni dochdzku do benej zkladnej koly.POHAD PRVNIKAZ prvneho hadiska m problm dve roviny. Tou prvou je, e riaditeka koly o rozhodnut Emu oslobodi od vzdelvania a vyli ju z kolektvu rodiov informovala iba listom. Pritom poda 5 ods. 3 zkona . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve mala rozhodova ako sprvny orgn a vyda sprvne rozhodnutie, proti ktormu by rodiia mohli poda odvolanie. O monosti poda odvolanie by samozrejme mali by priamo v prslunom rozhodnut aj pouen.Riaditeka ako sprvny orgn nedodrala zkonn formlne nleitosti pre sprvne rozhodnutie, o by mohlo tie znamena, e znemonila rodiom prvne sa brni proti jej postupu. V takom prpade je mon poda odvolanie v lehote 15 dn od doruenia takhoto listu. Kee v tomto prpade chba pouenie o monosti poda odvolanie, je v prpade 32. 32zmekania zkonom stanovenej veobecnej 15-dovej lehoty pre odvolanie mon v tomto prpade poda odvolanie v lehote troch mesiacov od oznmenia rozhodnutia.Odvolanie sa podva na sprvnom orgne, ktor napadnut rozhodnutie vydal. V tomto prpade treba odvolanie dorui riaditeke koly Riaditeka me aj sama svoje pvodn rozhodnutie zmeni a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tak neurob, o odvolan rozhodne odvolac orgn, ktorm je v tomto prpade poda 6 ods. 5 zkona o ttnej v sprve v kolstve a kolskej samosprve obec, ktor je zriaovateom koly. V prpade, e obec nie je kolskm radom, rozhodne o odvolan obvodn rad v sdle kraja.Odvolac orgn by mal dan rozhodnutie preskma. Ak tak neurob a podan odvolanie naprklad vyhodnot ako sanos, ktor zamietne, poruuje prva rodiov a dieaa na efektvny opravn prostriedok. Ak nebud rodiia spokojn s rozhodnutm odvolacieho orgnu, napr. obce, maj monos poda tzv. sprvnu alobu na miestne prslun krajsk sd. V tomto tdiu odporame vyhada odborn prvnu pomoc. Ak toti rodi sm nem prvnick vzdelanie, mus by pri sprvnej alobe zastpen advoktom. alobu je potrebn poda do dvoch mesiacov od doruenia rozhodnutia odvolacieho orgnu. V zvislosti od formy reakcie odvolacieho orgnu na odvolanie me by aloba spoplatnen poplatkom vo vke 70 eur, ale me by aj od sdneho poplatku osloboden. V prpade spechu vo veci, zaplaten sdny poplatok a nklady prvneho zastpenia uhrad protistrana.Druh rovina svis s tm, e pravdepodobne dolo k porueniu 31 ods. 4 zkona . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon), poda ktorho na zklade iadosti zkonnho zstupcu iaka a odporuenia praktickho lekra pre deti a dorast me riadite zkladnej koly zo zdravotnch dvodov alebo z inch zvanch dvodov rozhodn o osloboden alebo iastonom osloboden iaka od vyuovania niektorho predmetu, a to na cel kolsk rok alebo jeho as; v rozhodnut ur nhradn spsob vzdelvania iaka v ase vyuovania tohto predmetu. Ak je vyuovac predmet zaraden ako prv alebo posledn vyuovacia hodina da, me by iak so shlasom zkonnho zstupcu uvonen z vchovy a vzdelvania bez nhrady.Riaditeka koly me rozhodn iba na zklade iadosti rodiov a zrove mus ma k dispozcii odporanie odbornka. o sa tka systematickho vyleovania z kolektvu a oddelenho vzdelvania v malej miestnosti, pravdepodobne dolo k porueniu jednho z princpov vchovy a vzdelvania poda 3 psm. d) kolskho zkona, konkrtne 33. 33zkazu vetkch foriem diskrimincie a obzvl segregcie. Je preto namieste odporui rodiom alie prvne kroky voi kole, najm podanie tzv. antidiskriminanej aloby.POHAD PEDAGGAZa kolsk integrciu sa v sasnosti povauje vchova a vzdelvanie iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v kolch urench pre iakov, ktor pecilny prstup v uen nevyaduj. V minulosti sa za integrciu povaovalo aj vzdelvanie det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami v pecilnych triedach bench kl. Dnes to u neplat, integrovan diea by malo by sasou kolektvu benej triedy.Cieom integrcie je dosiahnu najvy mon stupe socializcie dieaa, ie jeho zapojenia do benho ivota. Povaova vylenenie dieaa z kolektvu a jeho segregovan vzdelvanie v kabinete i pecilne upravenej miestnosti za skuton integrciu, je preto nemysliten. V prpade Emy teda kola nekonala v prospech dieaa, ale tak, aby si zrejme o najviac uahila situciu, kee viacero uiteov odmietlo Emu vzdelva.Pre spen integrciu je nutn, aby kola dokzala dieau zabezpei potrebn materilno- technick, organizan a personlne podmienky na vzdelvanie, ktor v prpade Emy zabezpeen neboli. Treba poveda, e s touto praktickou rovinou realizcie prva na integrciu dnes zpas vina kl. Tie, ktor sa na integrciu iakov so pecilnymi vchovno- vzdelvacmi potrebami podujm, sa vak v prevanej miere snaia dieau vhodn podmienky zabezpei. asto ide o neahk boj s byrokraciou, chbajcimi financiami a nedostatkom metodickej pomoci, o vedenie kl a uitelia ako zvldaj.V prpade koly, do ktorej chodila Ema, vak zara opan snaha uiteov a riaditeky namiesto hadania monch rieen oraz komplikovanejej situcie, sa pokali dievatka zbavi. Sved to o nedostatonom pedagogickom plnovan a slabej tmovej spoluprci pedaggov, ktor sa nechali zaskoi problmami, svisiacimi s vyuovanm nronejieho kurikula na druhom stupni zkladnej koly a zrejme aj so zmenou klmy v triede, ktor sa prirodzene s nastupujcou pubertou u iakov men, bez ohadu na to, i maj alebo nemaj medzi sebou integrovanho spoluiaka i spoluiaku. 34. 34V aktulne platnom metodickom materili ttnej kolskej inpekcie sa uvdza, e riadite zkladnej koly neme odmietnu prija a vzdelva diea s diagnostikovanmi pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, ak diea do tejto koly patr poda bydliska, nakoko kolsk dochdzka je povinn pre vetky deti prslunho veku bez rozdielu. kola, v ktorej je iak so zdravotnm znevhodnenm individulne integrovan, je povinn vypracova mu v spoluprci s poradenskm zariadenm alebo so kolskm pecilnym pedaggom individulny vzdelvac program. kolm sa neodpora iba integrovan vzdelvanie iakov so strednm a akm stupom mentlneho postihnutia.V rovnakej metodike sa vak pripa, e ak riadite koly alebo prslun zariadenie vchovnho poradenstva a prevencie zist, e vzdelvanie nie je na prospech integrovanmu iakovi alebo dokonca jeho zdravm spoluiakom, navrhne zkonnmu zstupcovi in spsob vzdelvania dieaa, vrtane monosti navrhn preradenie na in kolu. Znamen to, e koly, v snahe riei narastajce problmy spojen s integrciou, mu poui argument, e vkonom prv integrovanho iaka nemu by obmedzen prva ostatnch astnkov vchovno- vzdelvacieho procesu. Odmietnutie integrova diea tak dokonca me nadobudn ndych akejsi ochrany ostatnch iakov, ktorch je vina, m sa postup koly vlastne legitimizuje.tt kolm takto argumentciu dokonca sm ponka, ke naprklad v metodikch, vypracovanch Metodicko-pedagogickm centrom, je spomnan argument bene pouvan a odporan. V skutonosti vak ide nejde o ni in, iba o povolenie rezignova na dan stav vec a nemusie urobi vetko pre to, aby boli v prvom rade uspokojen vzdelvacie potreby dieaa.Problm Emy je vak ete zloitej, kee sa nachdza v tzv. hraninom psme mentlnej retardcie. iaci v hraninom psme mentlnej retardcie toti nie s v zmysle internho metodickho materilu ttnej kolskej inpekcie (str. 5) iakmi so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Zvzn prvne predpisy sa na nich dvaj ako na bench iakov, napriek ich sce ahkmu, no prtomnmu hendikepu.Znamen to, e tieto deti nemu by zaraovan do pecilnych kl, ale aj to, e sa maj vzdelva bez pecilnej pomoci. Inmi slovami maj by automaticky zaraden do benho vzdelvacieho programu spolu so zdravmi spoluiakmi a je len na nich, aby ho zvldli. Toto rozhodnutie mono povaova za typick prklad, ke sa v snahe pomc vyleje z vaniky s vodou aj diea. tt v snahe zabrni tomu, aby boli tieto deti neprvom zaraovan do pecilnych kl, kee s 35. 35schopn zvlda ben typ kolskho vzdelvania, im teraz v podstate odopiera akkovek formu pecilnej pomoci, a to napriek tomu, e maj oproti ostanm spoluiakom evidentn hendikep.Tak ako pre zdrav diea, aj pre diea s mentlnym postihnutm je uenie zkladnou podmienkou jeho psychickho vvinu. Plnovan stimulcia kognitvnych procesov a praktick innos dieaa pri kontakte s jeho okolm, najm so zdravmi rovesnkmi, navodzuj situcie podporujce uenie a stimuluj pokroky v jeho vvoji.Na Slovensku niet v pedagogickej obci sporu o tom, i s deti s mentlnym postihnutm, konkrtne s Downovm syndrmom, vzdelvaten. Je jasn, e s. Uitelia sa vak doku dlh hodiny spori o to, i tieto deti patria alebo nepatria do bench tried. Ale to len preto, e vina uiteov nie je na tieto situcie dostatone pripraven a aj t uitelia, ktor sa do integrcie pustia, naraj v praxi na chaotick byrokratick predpisy a zfal nedostatok podpory.Viac o integrcii iakov s Downovm syndrmom sa mete dozvedie na strnkach Spolonosti Downovho syndrmu na Slovensku.Praktick rady pre rodiov, ako postupova pri zaleovan dieaa do benej koly, njdete v manuli pre rodiov Individulna integrcia det s Downovm syndrmom v zkladnej kole, ktor vydalo obianske zdruenie UP-Down syndrom.POHAD PSYCHOLGAPre deti s Downovm syndrmom je ich integrcia do prirodzenho zdravho socilneho prostredia nevyhnutnosou, pretoe len tak maj ancu na vestrann rozvoj. Iba diea, ktor nie je izolovan od zdravch rovesnkov, m monos plne vyui svoj potencil, kee deti sa uia najm napodobovanm svojho okolia. S to prve deti v bench materskch a zkladnch kolch, ktor mu znevhodnen deti posva alej. Reciprone zas prtomnos dieaa s Downovm syndrmom me inch obohati. Tieto deti disponuj vraznmi socilnymi zrunosami, akmi s naprklad tolerancia, solidarita, empatia, dobrosrdenos, o me ma pozitvny vplyv na rozvoj osobnosti ostatnch det.Pre deti s Downovm syndrmom je tak integrcia do bench zkladnch kl nesmierne dleit a potrebn. Mnoh z nich dosahuj hranin psmo ahkej mentlnej retardcie, o znamen, e maj vyvinut dostaton kognitvne schopnosti na to, aby v kole 36. 36prosperovali, avak tie sa im rozvjaj pomalie. Preto je nevyhnutn dostatone ich stimulova. A o je vemi dleit zdrazni, rozvoj myslenia a osobnosti loveka nie je preduren len jeho genetickm nastavenm, vrazne ho ovplyvuje aj kadodenn kontakt s realitou, v ktorej vyrast a vzdelva sa.Nie je vnimkou, e v otzke integrcie sa stretvame s nepochopenm zo strany pedaggov, ktor maj neraz inak nastaven systm oakvan ohadom vzdelvania znevhodnench det. Argumentuj nedostatonou rovou kolskho vkonu tchto det a nedosiahnutm podobnho hodnotenia, ak dosahuje vina ich rovesnkov. Je potrebn opakovane pripomna, e takto deti maj monos ui sa poda individulnych vzdelvacch plnov, ktor mono dieau nastavi tak, e bude repektova jeho individulne schopnosti.Km sa nezmen nastavenie spolonosti nielen voi udom s Downovm syndrmom, ale veobecne voi zdravotne znevhodnenm, km sa nezlep systmov spoluprca medzi kolami a intitciami poskytujcimi pedagogicko-psychologick poradenstvo, a km sa neprijm potrebn opatrenia na rovni zvznch predpisov, budeme, bohuia, zrejme ete neraz pou o prbehoch, ako je ten Emin.D SA TO AJ INAKNa rozdiel od Emy, Peko dostal ancu u v klke. Jeho prbeh predstavuje dobr sksenos, o ktor sa s nami podel Pekova mama:Chcela by som vemi poakova vetkm uom, ktor nm dali ancu i v naej obci ivot benej rodiny, bez nutnosti cestova s malm dieaom do vzdialench pecilnych zariaden. Tm, ktor dali ancu nmu synovi Pekovi vzdelva sa v kole, ktor navtevuj aj jeho srodenci a kamarti z ulice. Vaka patr bvalm aj sasnm zamestnancom materskej koly, zkladnej koly a tie zstupcom zriaovatea bvalej pani starostke a sasnmu starostovi.Je to pre nho syna najlepia prprava pre al ivot. Nielen on sa u, ako je potrebn sa sprva v spolonosti, ale aj jeho kamarti maj vaka tejto sksenosti bliie k tolerancii, vzjomnmu pochopeniu a pomoci druhmu. U od ranho detstva, kedy sa formuje osobnos loveka, nadobdaj sksenosti a poznanie, e s medzi nami aj udia, ktor s troku odlin. Mono nevynikaj ikovnosou, rchlosou, znalosami i talentom, no uia ns tomu najpodstatnejiemu udskosti, otvorenosti, vzjomnej pomoci a lske. 37. 37Vdy, ke vidm Pekovch kamartov, ako mu s niem pomhaj, ako mu vysvetuj alebo sa s nm hraj, bvam dojat, koko trpezlivosti a snahy pomc sa v deoch skrva. Verm, e aj vaka oraz astejej integrcii hendikepovanch det a spolonej vchove bud medziudsk vzahy primnejie a priateskejie.Vemi si vim odvahu a odhodlanie zamestnancov naej koly integrova Peka do benej triedy. V sasnosti je na Slovensku, ia, stle vemi mlo zkladnch kl, ktor s ochotn prija diea s mentlnym postihnutm. D sa poveda, e naa kola patr k prvm lastovikm, k priekopnkom integrcie a inklzie (spolonho vzdelvania vetkch det).Napriek formlnej legislatvnej podpore integrcie nie s k dispozcii jasn postupy a metdy vzdelvania integrovanho dieaa, pedaggovia musia asto zloito vyhadva a vypracovva individulne plny, o si popri ich benej prci vyaduje nemlo asu navye. Preto by som chcela aj touto cestou vyjadri nau vaku a obdiv uiteom a ich asistentkm za ich pozitvny prstup a odvahu vyda sa na neprebdan cestu s naim Pekom. akujeme!Cel prbeh Peka njdete na webovch strnkach Spolonosti Downovho syndrmu. 38. 38Prednedvnom prilo na nau kolu dievatko z Thajska. V tom ase malo jedens rokov. Jej rodiia boli na Slovensku u dlhie, Mali za nimi pricestovala po roku ich pobytu u ns. Po prchode na Slovensko zaila Mali poriadny kultrny ok in udia, in klma, in strava, in nboenstvo. Vetko tu bolo pre u nov. A niomu nerozumela. Po slovensky toti nevedela ani slovo.Mali zaala na Slovensku chodi do koly. Napriek tomu, e mala jedens, zaradili sme ju k mladm iakom na prvom stupni, do mojej triedy. Km sa nenau komunikova vo vyuovacom jazyku, nemalo vznam zaradi ju k rovesnkom na druhom stupni. Ujala som sa jej za pomoci tlmonky, ktor nm sprostredkovala jej mama. Prv mesiace v kole boli nron pre ns obe, ale nakoniec sme nali spsob, ako spolu komunikova. Nastali rzne situcie, niekedy a humorn, ktor ns neraz zaskoili, no snaili sme sa riei ich najlepie ako sme vedeli. Tu v spoluprci s rodinou, tam s vedenm koly, so zriaovateom, aj s neziskovou organizciou, ktor sa na Slovensku venuje vzdelvaniu cudzincov. Mali absolvovala niekoko kurzov slovenskho jazyka priamo v kole pod mojim vedenm, podporn vubu jazyka, komunikan cvienia, vea som s ou konverzovala aj mimo vyuovania. Vedenie koly zabezpeilo pre Mali aj jazykovho asistenta.Postupne sme zistili, e Mali je vemi ikovn. Upravili sme jej teda tudijn pln, kee uivo na prvom stupni bolo pre u prli ahk, najm v matematike. Na matematiku bola vyslovene nadan. Jazykov asistent je pomhal aj na vetkch ostatnch predmetoch a Mali sa v kole zaalo dari a bola astn. V priebehu jednho kolskho roka 39. 39zvldla uivo troch ronkov zkladnej koly. Nauila sa psa, ta a komunikova v slovenine, nala si kamartov. S rodimi sme ako kola tie dobre vychdzali. Teili sa z spechov dcrky a boli van za pomoc.Situcia sa zmenila hne nasledujci kolsk rok. Zmeny nastali dve Mali postpila do vyieho ronka na druh stupe a v kole nastpila nov pani riaditeka. Ani jedna zmena nebola pre dievatko dobr. Mali upli bez vysvetlenia a bez prpravy hne v prv de po przdninch do iesteho ronka, do triedy s plne neznmym kolektvom. Posadili ju do zadnej lavice, ktor je navye iba pre jednho iaka, take sedela sama, bokom od ostatnch. V triede sa striedali uitelia poda jednotlivch predmetov a ona iadneho z nich nepoznala. No o bolo najhorie, ke som chcela Mali pomc preklen prv tdne v neznmom prostred, nov vedenie koly, ktor nebolo stretov voi integrcii malej cudzinky, mi v tom zabrnilo. Vraj nie je vhodn, aby sa uiteka z prvho stupa mieala do prce kolegov na druhom stupni. Takto ma kola odstavila nielen od dievatka, ale aj od jeho rodiny.kola zrove podala podnet na stredie prce, socilnych vec a rodiny, v ktorom tvrdila, e Mali je podvyiven, nenos si do koly desiatu, ani nechod na obedy a e sa o u rodiia dostatone nestaraj. kola doslova vyrobila zbyton konflikt, ktor bol nielen neopodstatnen, ale priam zlomysen. Rodina dievatka sa pochopitene ohradila, ale kee ilo o cudzincov s pomerne vekou reovou barirou a kola im v komunikcii prestala pomha, nebolo v ich silch situciu pochopi, ani ju vyriei.Mali medzitm prestala v kole prospieva, prestalo sa jej dari. Bolo to citliv dievatko, ktor vemi ako nieslo zmenu klmy a fakt, e je zrazu neelan. Uitelia na druhom stupni s ou toti nemali trpezlivos a vlastne ani nevedeli, ako by k nej mali pristupova. Mali preto mnohm veciam v novej ltke nerozumela a problm mala aj s domcimi lohami. Ako iestaka sa navye musela zaa ui dva alie cudzie jazyky k slovenine jej pribudla anglitina a nemina. Dievatko zaalo by preaen, vystresovan a smutn. V tom, o ju bavilo, nenapredovala, a v tom, v om sa jej nedarilo, prepadala. Pomoc jazykovho asistenta sa zila na pr hodn tdenne.Situcia sa stala nenosnou, a sa napokon rodina Mali pod tlakom okolnost rozhodla, e Slovensko radej opust a presahuje sa do Mnchova. Ukonili svoje podnikanie na Slovensku, vypovedali njomn zmluvu, zbalili sa a odili. 40. 40POHAD PRVNIKAProblm Mali je problmom zlyhania individulneho prstupu a pravy podmienok pre vzdelvanie a odra komplexnej problm zle nastavench pravidiel a podmienok pre vzdelvanie cudzincov v Slovenskej republike. Vzdelvanie cudzincov upravuje 146 zkona . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon), priom zkon nedefinuje deti cudzincov ako samostatn skupinu det a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami.Napriek tomu, aj deti cudzincov maj prvo na individulny prstup, ktor upravuje 144 ods. 1 psm. e) a j) kolskho zkona, a prvo na rovn zaobchdzanie, o upravuje pecilne 146 ods. 2 kolskho zkona. Poda neho sa m deom cudzincov poskytova vzdelvanie za tch istch podmienok ako obanom Slovenskej republiky a maj ma teda aj rovnak prva ako in iaci. Kad iak m poda kolskho zkona prvo na individulny prstup repektujci jeho schopnosti a monosti, nadanie a zdravotn stav v rozsahu ustanovenom tmto zkonom ( 144 ods. 1 psm. e)) a na organizciu vchovy a vzdelvania primeran jeho veku, schopnostiam, zujmom, zdravotnmu stavu a v slade so zsadami psychohygieny ( 144 ods. 1 psm. j)). Uplatnenie tchto prv bolo Mali prstupom uiteov a postupom vedenia koly evidentne upret.Odchod Mali a jej rodiny zo Slovenska je zlm vysvedenm pre jej kolu. Je toti pravdepodobn, e podobnm spsobom kola pristupuje aj k inm iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami a neuplatuje voi nim individulny prstup. Rovnako zrejme postupuje aj voi inm iakom, ktor by individulny prstup potrebovali a poruuje tak ich prva. Je vak tie mon, e kola voi inm iakom doke uplatova individulny prstup a jej prstup k Mali bol podmienen tm, e ilo o cudzinku, navye cudzinku inej rasy. V takom prpade by v uvedenom prpade mohlo s aj o diskriminciu na zklade pvodu iaky.V prpade Mali nastal prv problm pri zaraden do iesteho ronka. Zaraovanie do ronkov upravuje 146 ods. 4 kolskho zkona, poda ktorho riadite koly zarauje deti do prslunho ronka po zisten rovne ich doterajieho vzdelania a ovldania ttneho jazyka. Priom z dvodu nedostatonho ovldania ttneho jazyka mono diea podmienene zaradi do prslunho ronka poda veku, a to najviac na jeden kolsk rok. Toto ustanovenie nie je jednoznan a me spsobova dva druhy problmov. Tm prvm je, e diea je zaraden do 41. 41niieho ronka, ne by malo by, druh problm je opan, e diea je zaraden do vyieho ronka, ne je primeran. o sa tka rozhodnutia riaditeky koly o zaraden Mali do uritho ronka, nejde o rozhodnutie v zmysle 5 ods. 3 zkona . 596/2003 Z. z. o ttne sprve v kolstve a kolskej samosprve a Mali nem monos brni sa odvolanm. Ale me poda sanos k ttnej kolskej inpekcii.Druh vaha sa tka monosti poskytn Mali po zaraden do vyieho ronka urit prechodn dobu. Neexistuje prvny predpis, ktor by jednoznane toto umooval, ale bolo by mon aplikova analgiu so situciou iakov s nadanm, opierajc sa pritom o poiadavku individualizcie. Poda 5 ods. 3 vyhlky Ministerstva kolstva SR . 307/2008 o vchove a vzdelvan iakov s intelektovm nadanm sa pri preraden iaka do vyieho ronka poskytne prechodn doba na prispsobenie a osvojenie uiva vyieho ronka. Toto kola neumonila a tento postup koly by mohol by taktie predmetom sanosti podanej na ttnu kolsk inpekciu.Mali, resp. jej rodiia mali ete monos poiada o vypracovanie individulneho uebnho plnu poda 26 kolskho zkona. Vzdelvanie poda individulneho uebnho plnu me na iados zkonnho zstupcu iaka alebo na zklade iadosti plnoletho iaka povoli riadite koly, priom v tomto prpade u riadite rozhoduje poda 5 ods. 3 psm. n) zkona . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve sprvnym rozhodnutm, ktor je mon napadn odvolanm.Odvolanie sa podva na tom sprvnom orgne, ktor napadnut rozhodnutie vydal. V tomto prpade treba odvolanie dorui riaditeke zkladnej koly. Riaditeka me aj sama svoje pvodn rozhodnutie zmeni a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tak neurob, mus odvolanie predloi zriaovateovi kvli rozhodnutiu o odvolan. V prpade, e odvolac orgn podanmu odvolaniu nevyhovie, Mali a jej zkonn zstupcovia maj monos poda tzv. sprvnu alobu na miestne prslun krajsk sd.V tomto tdiu odporame vyhada odborn prvnu pomoc. Ak toti rodi sm nem prvnick vzdelanie, mus by pri sprvnej alobe zastpen advoktom. alobu je potrebn poda do dvoch mesiacov od doruenia rozhodnutia odvolacieho orgnu. aloba je spoplatnen poplatkom vo vke 70 eur. V prpade spechu vo veci, zaplaten sdny poplatok a nklady prvneho zastpenia uhrad protistrana. 42. 42POHAD PEDAGGAPrpad Mali na Slovensku vbec nie je ojedinel. Kad kolsk rok ben zkladn koly navtevuje pribline tisc det z cudziny a alie tiscky det, ktor maj aspo jednho rodia pvodom z inej krajiny. aliu, nijako zvl evidovan skupinu, tvoria deti, ktorch rodiia u medziasom zskali slovensk obianstvo.Povinn kolsk dochdzka sa u ns vzahuje na vetky deti, ktor dosiahli vek es rokov a kolsk spsobilos, a to bez ohadu na pvod alebo obianstvo ich alebo ich rodiov. Poda kolskho zkona sa deom cudzincov s povolenm pobytom na zem SR, ako aj deom iadateov o udelenie azylu poskytuje vchova a vzdelvanie za tch istch podmienok ako obanom Slovenskej republiky ( 146 a 147 kolskho zkona). Pribline 90% det cudzincov navtevuje ttne koly a len zlomok skromn a cirkevn koly. Deti cudzincov neij len vo vekch mestch, ale nezriedka aj v malch obciach vo vetkch reginoch Slovenska.Vzdelvanie dieaa z cudziny me by znane komplikovan pre kolu, rodiov a v prvom rade pre samotn diea. Nezriedka sa stva, e takto iak do novej koly neprde na zaiatku, ale v priebehu kolskho roka, ke sa spolu s rodinou na Slovensko prisahuj. V niektorch prpadoch chbaj doklady o jeho predolom vzdelvan. No aj ke s k dispozcii, mnohokrt z nich nemono zisti, o presne u diea ovlda a o ete nie, kee uebn osnovy s v jednotlivch krajinch rozdielne.Aj ke je nstup do koly vopred avizovan, vina kl na takto situciu nie je pripraven. Vedenie a uitelia nevedia, do akho ronka maj iaka poda jeho znalost zaradi, o a ako ho maj ui a ako to maj hodnoti. Aj ke v tomto ohade existuj rmcov usmernenia a opatrenia napr. zaradenie do ronka s prihliadnutm na vek dieaa, monos poiada o zabezpeenie kurzu slovenskho jazyka, hodnotenie v prechodnom obdob poda prospechu z pvodnej koly uitelia elia mnostvu kadodennch akost, pri ktorch postupuj intuitvne a nemaj koho poiada o kvalifikovan pomoc.Kee mnoh koly a uitelia nenachdzaj inn metodick, materilnu a finann podporu, aby mohli takto deti vzdelva, nezriedka sa stva, e rodiov od zaradenia prve do ich koly odrdzaj. V kolch, kde s takto deti u zaraden, sa ich pecifick potreby asto prehliadaj, v inch interpretuj ako chyba dieaa, rodiov i dokonca celej kultry. Benou praxou bvalo zaradi deti cudzincov kvli 43. 43neznalosti jazyka o niekoko ronkov niie. Aj ke takto rozhodnutie mohlo by uroben v dobrej vli, okrem psychologickch dsledkov vyplvajcich z navtevovania triedy s vrazne mladmi iakmi sa neskr vyskytol zvanej problm takto deti dovili vek ukonenia povinnej kolskej dochdzky v ase, ke boli v niom ako 9. ronku zkladnej koly.Oproti deom slovenskch obanov m vek as det cudzincov nevhodu u na zaiatku svojej vzdelvacej cesty na Slovensku, ktor vyplva z ich poiatonej neznalosti alebo len slabej znalosti vyuovacieho jazyka. Diea si kvli tomu neme hne osvojova nov poznatky, nerozumie pokynom uitea a nedoke sa zapoji ani do benej komunikcie so svojimi vrstovnkmi. Jeho rodiia sloveninu spravidla taktie neovldaj. Aj ke kolsk zkon umouje pre deti cudzincov organizova zkladn a rozirujce kurzy ttneho jazyka a koly o ne mu poiada prslun odbory kolstva, o tejto monosti v mnohch prpadoch koly ani nevedia. Navye, takto kurzy s predmetom dohodovacieho konania, a teda nie je nijako garantovan, e sa v prpade potreby naozaj poskytn. Douovanie skromnmi poskytovatemi je pre mnohch rodiov finanne nedostupn.Slovensk uitelia nie s na prcu s demi cudzincov odborne pripravovan. Nevedia vyuova diea, ktor hovor inm jazykom a popri tom ui vetky ostatn deti. Chbaj im k tomu podrobn metodick postupy a uebn pomcky. Na Slovensku doposia nemme ani veku primeran uebnice sloveniny ako cudzieho jazyka, ktor je odlin od vyuovania sloveniny ako materiny. Deti k nm prichdzaj aj z krajn, v ktorch je odlin nielen jazyk, ale i psmo, take ete pred uenm sa slovok a tvorbou gramatickch vzieb sa najprv musia naui nov abecedu, vrtane jej zpisu.Jazykov barira je najastejia, no zaleka nie jedin komplikcia pri vzdelvan det cudzincov. Aj tak nron jazyk, akm je slovenina, sa deti nauia pomerne rchlo, ak sa zvol vhodn postup, venuje sa tomu potrebn as a ak maj dostatok monost na komunikovanie a vzdelvanie sa spolu so svojimi rovesnkmi. Takto iaci s vak v novej krajine v neznmom, cudzom prostred, na ktor sa najprv potrebuj adaptova aj v takch samozrejmch veciach, ako je klma i strava, o rznych pravidlch a kultrne podmienench vzorcoch sprvania i komunikovania ani nehovoriac. Aj tak banality ako postavenie sa pri prchode uitea do triedy, zdravenie, hlsenie sa, tykanie a vykanie i rznorod npisy po celej kole mu by pre diea nov, udn a asto mtce. Me kvli tomu preva neustly pocit neistoty a ma strach prejavi sa, aby sa nezosmienilo. 44. 44Ak si uite tieto svislosti neuvedomuje alebo ich prehliada, oskoro sa mu odrazi v sprvan aj vo vzdelvacch vsledkoch. Ak svoju triedu na prchod takhoto dieaa vopred nepriprav, nemus zapadn do novho kolektvu. Spoluiaci mu vnma ako nespravodliv, e sa k nemu pecilne pristupuje, e sa inak hodnot. Naopak, citliv zohadovanie takchto pecifk, ktor si v prvej fze vyaduje nemlo silia a pomoci zo strany spoluiakov, kolegov, vedenia koly aj rodiov, me vemi rchlo vies nielen k spenej adaptcii a naueniu sa vyuovacieho jazyka, ale aj k aliemu spenmu tdiu a uplatneniu sa v ivote bez alej pomoci.Thajsk dievatko Mali malo astie na uiteku, ktor sa aj bez predolej sksenosti s vyuovanm det z cudziny a bez dostatonej pomoci zvonka rozhodla investova znan as a energiu, aby ju sloveninu nauila aspo na ben komunikan rove, a to aj prostrednctvom svojpomocne vypracovanch materilov. Zrove jej z vlastnej iniciatvy vytvorila individulny pln, zabezpeila douovanie, asistentku a v spoluprci s bvalm vedenm koly aj flexibiln rozvrh, v ktorom mohla navtevova rzne predmety v rznych ronkoch poda rovne jej znalost. Takto nadprca jej mohla spsobi a neskr veru aj spsobila nemal problmy, pretoe slovensk kolstvo s podobnou flexibilitou a stretovosou nielen nepota, ale ju priamo potla, obas i sankcionuje.Deti cudzincov s, rovnako ako deti slovenskch obanov, vemi rozmanit, a preto neexistuj a ani nemu existova jednotn postupy, ako vzdelva povedzme vietnamsk i ukrajinsk deti. Kad je individualitou a na jeho vchovu a vzdelvanie zaleka nevplva len to, z akej krajiny pochdza, ale aj jeho socioekonomick, kultrne, nboensk i rodinn zzemie, osobnostn charakteristiky a rozmanit nadanie. Zohadovanie pecifk sa vak v naej praxi asto zuuje iba na diagnostikovanie a individulnu integrciu. Stle rozliujeme bench a problmovch iakov, k prvm pristupujeme ako k jednoliatej mase a k druhm obdobne, no poda stanovenej diagnzy. Individulne plny, prispsobovanie rozsahu, obsahu, tempa a metd uenia robme spravidla len vtedy, ak na to mme papier z poradne, inak to nemme o o oprie a ako obhji. Na to, e vetky deti maj pecifick vzdelvacie potreby, sme v legislatve aj praxi do vekej miery rezignovali. Individulny prstup je najastejie deklarovanm kli a zrove najvm mtom slovenskho kolstva.Deti cudzincov netreba psychologicky vyetrova a ani im nachdza diagnzy. Sta si zisti ich rove znalost a zrunost, identifikova preferovan tly uenia, oblasti a postupy, pri ktorch napreduj 45. 45rchlejie a pri ktorch potrebuj pomoc. Namiesto testovania asto viac pome obyajn pozorovanie, rozhovor, zdrav rozum a empatia. A samozrejme pomoc, spoluprca a podpora zo strany kolegov, ktorej prtomnos a neskr absencia sa v prpade Mali ukzala by zsadnou. Jej prbeh ukazuje, ako cielen snaha konkrtnej uiteky, ktor viedla k pozoruhodnm vsledkom, me by vemi ahko znien ignoranciou, nestretovosou i priamo nevraivosou vedenia koly, ktor sa namiesto hadania rieen a vyuitia ponknutej pomoci radej chce problmovho dieaa zbavi. Takto postoj nemono zmeni iadnou legislatvou. o vak legislatvne zmeni mono, je vytvori tak podmienky na vzdelvanie det, aby potreba zbavova sa ich jednoducho nevznikala.Deti cudzincov s len jednm prkladom toho, ako vzdelvanie za tch istch podmienok v praxi znamen, e uitelia maj iba vemi obmedzen monosti na individulny prstup k svojim iakom. Ich prca toti nie je hodnoten poda toho, odkia a kam sa iak s ich pomocou posunul, ale poda toho, i oduili predpsan uivo a ak znmku i skre v testovaniach ich iaci dosiahli. Vzdelvanie det cudzincov tak poukazuje na to, ako sasn vzdelvac systm nereflektuje rozmanit potreby iakov, km nemaj urit diagnzu. Tm, e kolsk zkon garantuje rovnoprvnos prstupu k vchove a vzdelvaniu a zohadovanie vchovno-vzdelvacch potrieb jednotlivca, si tt splnil len zkladn, deklaratvnu povinnos. Aby mohlo by vzdelanie naozaj it na mieru potrebm kadho dieaa, a aby nemuseli vetci zainteresovan rezignova alebo sa dokonca zbali a ods, treba toho ete vea urobi.Na Slovensku sa vzdelvaniu det cudzincov vskumne a metodicky venuj len mimovldne organizcie. Centrum pre vskum etnicity a kultry a Nadcia Milana imeku v tejto oblasti vyvinuli akreditovan vzdelvac program pre uiteov zkladnch kl a v spoluprci s nimi vyvinuli praktick metodiky a postupy, ktor spracovali do publikci, ktor s verejne dostupn.POHAD PSYCHOLGARiaditelia kl a uitelia s pri nstupe dieaa cudzincov na kolu odkzan do vekej miery sami na seba. Kee maj k dispozcii len vemi mlo podpornch nstrojov, ktor by pomohli zvldnu spene zaleni diea z inej kultry do iackeho kolektvu, musia asto improvizova a postupova intuitvne. Vhodu maj t, ktor sa mu oprie o dostatok vlastnch sksenost, no tie koly, ktor doteraz takto 46. 46sksenos nemaj, tpu. Z tohto pohadu je mono pre niekoho obrann reakcia novho vedenia koly pochopiten, avak nielen z pohadu dievatka a jej rodiny, neprijaten.Vo vine kl na Slovensku sa kladie v draz na zskavanie vedomost ako na vytvranie pozitvnej socilnej klmy v triede. Je to koda, pretoe psychologick vskumy ukazuj, e pozitvna socilna klma pomha nielen iakom v uen, ale aj uiteom. Vytvranie pozitvnych a podporujcich medziudskch vzahov, aktvne povanie, spoluprca, empatia, akceptcia a otvoren komunikcia o problmoch pomha vytvori v triede tak atmosfru, ktor podporuje vzjomn spoluprcu, toleranciu ale aj potrebn disciplnu.kolsk prostredie, ktor iaci vnmaj ako nepriatesk i dokonca ohrozujce, znemouje deom uenie. Naopak, pozitvne prostredie, v ktorom vldne zujem a pocit spolupatrin