23
UNIVERSIDAD NACIONAL DEL ESTE FACULTAD DE FILOSOFIA

Mitos y Leyendas del Paraguay

Embed Size (px)

Citation preview

UNIVERSIDAD NACIONAL

DEL ESTE

FACULTAD DE FILOSOFIA

• Un mito es un relato tradicional que se refiere a acontecimientos prodigiosos, protagonizados por seres sobrenaturales o extraordinarios, tales como dioses, semidioses, héroes, monstruos o personajes fantásticos.

• Mombe’upy - leyenda: ha’e umi mombe’uohechaukáva táva arandu, katuetei ñamomorã, ha ñanemomba’embyasýva. Mombe’upy ñemopyendamba’e oikova’ekue ymave añetehápe, ha iñambueohóvo oñemombe’uhápe, oñenohê térã oñemoîve

• El origen de la mitología Guaraní se remonta al encuentro

de Tau y keraná. Taú era un espíritu, Keraná era una niña

de extraordinaria belleza que se pasaba los días

durmiendo, por eso le pusieron por nombre Keraná

(dormilona) y era la simpática personificación de la tribu.

Taú se había enamorado de la joven doncella y

pretendiendo conquistarla se había transformado en un

apuesto joven. Al séptimo día consecutivo de sus visitas

intenta raptar a la niña interviniendo Angatupyry (espíritu

del bien), para evitar tan triste suceso. Este se traba en

lucha con Taú durante siete días, pero las artimañas del

mal pretendiente hacen que logre ventaja, dándose por

vencido Angatupyry, maléfico.

• Taú ya dueño de la situación procede a raptar a keraná, lo cual causa profunda tristeza e indignación en el clan de nuestros primigenios antepasados pidiendo castigo ejemplar al raptor. Angatupyry hace de Taú objeto de una terrible maldición según la cual todos sus hijos se convertirán en monstruos.

Así nacieron sucesivamente: Tejú Jagua; Mboi-Tu’î, Moñai, Jasyjatere, Kurupí, Ao Ao y finalmente Luisón. Todos ellos nacidos a destiempo (sietemesinos).

• Al sobrevenir el último de estos engendros con la aparición del séptimo monstruo, surge en los cielos (como una advertencia de que los hombres deberán cuidarse de estos duendes) la conformación estelar de Las Siete Cabrillas, pertenecientes a las constelaciones del hemisferio sur.También en ese momento surgieron los azotes de la humanidad (que son siete) en sus categorías diversas; entre ellas se encuentran las siete grandes penas: el miedo, el dolor, el llanto, el hambre, la sed, la enfermedad y la muerte.

• Y entre otras más siete, tenemos las que causan

grandes aflicciones a la humanidad entera: la

injusticia, el robo, la miseria, las pestes, el

terremoto, el incendio y la guerra.

Estas son, en síntesis, las desgracias que

significan la presencia sobre la tierra de los

siete monstruos engendrados por Taú Y

KERANA

• 1) Teju Jagua: Hete ojogua umi teju

tuichávape, ha oguereko pokõi jagua akã.

Kóva ha’e Tau ha Kerana memby ypykue.

Hete tuichágui ndaikatúi oipuru mbarete

oguerekóva. Okaru yvakuéra, eirete oguerúva

chupe ipehẽngue Jasy Jatere.

• 2) Mbói Tu’ĩ: Kóva ha’e Tau ha Kerana memby

mokõiha, hete mbói ha iñaka tu’ĩ. Oje’émi hese

Ha’eha mba’e he’õ rerekuára. Avei ha’e pira,

mbusu, ysapy ha yvoty ñangarekohára.

3) Moñái: Kóva hina Tau ha Kerana memby

mbohapyha. Ñu ha yvytu jára, ipokovívare ha

mondaháre oñangareko ha oipytyvõ. Omondáva

omono’õ Cerro Yyytykuápe, ko’ağa hérava Cerro

Kavaju Atyrápe. Avare Tume ohapyva’ekue

itakuápe ha upe guive opyta héra Moñaikuare.

*4) Jasy Jatere: Kóva hina Tau ha Kerana

memby irundyha. Ko mitã’i yvágaicha hesa hovy

asy ha kuarahy mimbícha iñakãrague sa’yju.

Oğuahẽvo asajepyte ndaje osẽ omosarambi

mborayhu ha tetia’e.

*Oje’e hese opívo oguataha ha oguerekoha ipópe

ka’a rakã pehẽngue ome’ẽva ichupe

mba’ekuaaita. Oipurúva oguerokañy hağua mitã

oguaraháva ipehẽngue Ao-Ao.

• 5) Kurupi: Kóva hina Tau ha Kerana memby

poha. Karia’y karape oikóva asajepyte ka’aguýre

• ñemiháme. Oikóje ohapera’arõ mitãkuña osẽva

asajerei hógagui, Kurupi ojuráne katuete ha

ogueraha

• ka’aguy hesakãhápe kapi’ipe rovyũ ha

hyakuãvureíva ári orairõ ombotarova térã ojuka

peve.

6) Ao Ao: Kóva hina Tau ha Kerana memby

poteĩha. Oje’e Ao Ao oikoha kure ka’aguýramo ha

ijatyha hendivekuéra; oiko hağua oñondive

kuimba’e ro’o rapykuéri. Ndaje kuimba’ekuéra

ojehekýi hağua

Ao Aógui, ojupí yvyra raka rehe; ha upéicha jave

Ao Ao ojo’o yvy ha oity yvyra, ho’u hağua

kuimba’e.

• 7) Luisõ: kóva hina Tau ha Kerana memby

pokõiha. Ojogua peteĩ jaguápe; ivai, hesa vera ha

iñakãguasu. Pyharepyte vove oho ojapajeréi

te’ongue ári, upévare hesa’yju ha ine. Oĩramo

kuña imembýva pokõi kuimba’e, pe ipahaguéva

ha’eva’erã katuete Luisõ. Pyhare reñandúramo

oñarõva ha opoko nde py ipo ro’ysãme, ha’e

Luisõ nemomarandúva nde ára paha

Tava Tovatime oiko’akue petei ñande ypykuérahérava Hose ava guaraní oñemongaraiva’ekue. Ha’e ojapo ta’anga tupãope guarã. Petei jey ohoyvyra rekávo ka’aguýpe. Upépe osê chupe guaikurukuéra, kyhyjepópe oñani pe ka’aguymbytére oikuaágui ko’ava ndohayhuiha chupe. Guaikurukuéra ohupytypotoaite jave ojuka haguãHosépe, kova oñemoi petei yvyra poguasukupépe, oñesu ha oñembo’e tupasýme:-Chemokañymína ko’a guaikuru resa renondégui, aníkena ehejatei che recha hikuái Tupãsymi

Leyendas del Paraguay

• Tupãsy Ka’akupe Mombe’upy (FOLKLORE)

Ase ramo ko’agui tekovére, ajapóta ndéve

nera’anga yvyrágui, nemomora haguã opavave

oikóva guive ko yvy ape ári. Tupasý ohendu iñe’ê

ha umi guaikuru oguahêvo ijypýpe, iñipytûmba

ijerére ha ndohechai hikuái moôpa okañy Hose.

Ou jevývo Tovatî me, Hose vy’ape omombe’u

Pa’ikuerape ojehu’akue chupe ka’aguypýpe,

ha mba’épa ojapose oipopepývo Tupãsyme.

Pa’ikuera oguerohoryeterei pe ojaposeva ha he’i

chupe:

-Ejapona mokoi Tupãý ra’anga, petêi tuicháva,

tupaópe guãra ha ambue michîvéva, nde rógape

guarã.

Heta ara ohasa rire pe Tupãsy ra’anga michivéva

oguereko’ákue hógape Hose,

ojereraha Tupão Ka’akupépe. Ko’ága peve pe ta’anga

oime Tupão Ka’akupépe ha upepeve

ojeho opa tendágui poapy jasypokõipe, ojechauka

hagua jerovia ha mborayhu Tupãsyme

• KA,A

Peteî áraje Ñande Ru ou tujamíramo oguatávo

yvy ape ári ha ikane’ômarô oheka peteî ogami

opytu’u haĝua.

Ohohápe, mavave ndoipe’ái chupe hóga rokê.

Maymáva oñembotavypa chugui.

Ipahápe oĝuahê peteî tujami rógape. Upéva

ombohasa chupe hógape, ome’ê chupe y ha

tembi’u ha okemi haĝua avei ome’ê chupe. Upe

tujami oikóje itajýra ndive ha mokôive

oñangareko porâ Ñande Ru rehe

• Ohecharamógui tujami ha tajýra reko marangatu,

Ñande Ru ojevývo yvágape omoheñóije yvy ári

tujami róga korapýpe peteî ka’avo pyahu.

• Upéi oĝuahêkuri tujami rendápe Ñande Ru

remimbou; ombo’eva’ekue tujami ha tajýrape

mba’éichapa oipuru’arâ ka’avo pyahu,

ombohérava ka’a, opytáva mokôivéva poguýpe.

Kurusu Isabel

Oiko ndaje ñorãirõ guasu aja, Cerro Corápe. Upe peve

oguahê peteî kuñakarai hérava Isabel ha imembykuña’i

Hetaiterei oî omanóva upe ñorãirõme, mbovy tekove

opyta, umíva apytépe oî Isabel ha imembykuña’i, avei

kuimba’e ha kuña iñembyahýi ha ijy’ uheijoáva.

Péicha, oîháicha, oñepyrû oipykúi tape oguahê

haguãicha Concepción peve, opytáva 50 légua upégui.

Pe tapére heta oî ho’ava kane’ogui, oî avei omanóva

y’ uhéi ha ñembyahýigui.

Pe tendápe omohenda hikuái peteî kurusu

ha oñemombe’u upe araite guive

oipytyvõha opavave umi ojeroviávape hese.