Upload
mauricio-machado
View
1.962
Download
25
Embed Size (px)
Citation preview
• Un mito es un relato tradicional que se refiere a acontecimientos prodigiosos, protagonizados por seres sobrenaturales o extraordinarios, tales como dioses, semidioses, héroes, monstruos o personajes fantásticos.
• Mombe’upy - leyenda: ha’e umi mombe’uohechaukáva táva arandu, katuetei ñamomorã, ha ñanemomba’embyasýva. Mombe’upy ñemopyendamba’e oikova’ekue ymave añetehápe, ha iñambueohóvo oñemombe’uhápe, oñenohê térã oñemoîve
• El origen de la mitología Guaraní se remonta al encuentro
de Tau y keraná. Taú era un espíritu, Keraná era una niña
de extraordinaria belleza que se pasaba los días
durmiendo, por eso le pusieron por nombre Keraná
(dormilona) y era la simpática personificación de la tribu.
Taú se había enamorado de la joven doncella y
pretendiendo conquistarla se había transformado en un
apuesto joven. Al séptimo día consecutivo de sus visitas
intenta raptar a la niña interviniendo Angatupyry (espíritu
del bien), para evitar tan triste suceso. Este se traba en
lucha con Taú durante siete días, pero las artimañas del
mal pretendiente hacen que logre ventaja, dándose por
vencido Angatupyry, maléfico.
• Taú ya dueño de la situación procede a raptar a keraná, lo cual causa profunda tristeza e indignación en el clan de nuestros primigenios antepasados pidiendo castigo ejemplar al raptor. Angatupyry hace de Taú objeto de una terrible maldición según la cual todos sus hijos se convertirán en monstruos.
Así nacieron sucesivamente: Tejú Jagua; Mboi-Tu’î, Moñai, Jasyjatere, Kurupí, Ao Ao y finalmente Luisón. Todos ellos nacidos a destiempo (sietemesinos).
• Al sobrevenir el último de estos engendros con la aparición del séptimo monstruo, surge en los cielos (como una advertencia de que los hombres deberán cuidarse de estos duendes) la conformación estelar de Las Siete Cabrillas, pertenecientes a las constelaciones del hemisferio sur.También en ese momento surgieron los azotes de la humanidad (que son siete) en sus categorías diversas; entre ellas se encuentran las siete grandes penas: el miedo, el dolor, el llanto, el hambre, la sed, la enfermedad y la muerte.
• Y entre otras más siete, tenemos las que causan
grandes aflicciones a la humanidad entera: la
injusticia, el robo, la miseria, las pestes, el
terremoto, el incendio y la guerra.
Estas son, en síntesis, las desgracias que
significan la presencia sobre la tierra de los
siete monstruos engendrados por Taú Y
KERANA
• 1) Teju Jagua: Hete ojogua umi teju
tuichávape, ha oguereko pokõi jagua akã.
Kóva ha’e Tau ha Kerana memby ypykue.
Hete tuichágui ndaikatúi oipuru mbarete
oguerekóva. Okaru yvakuéra, eirete oguerúva
chupe ipehẽngue Jasy Jatere.
• 2) Mbói Tu’ĩ: Kóva ha’e Tau ha Kerana memby
mokõiha, hete mbói ha iñaka tu’ĩ. Oje’émi hese
Ha’eha mba’e he’õ rerekuára. Avei ha’e pira,
mbusu, ysapy ha yvoty ñangarekohára.
3) Moñái: Kóva hina Tau ha Kerana memby
mbohapyha. Ñu ha yvytu jára, ipokovívare ha
mondaháre oñangareko ha oipytyvõ. Omondáva
omono’õ Cerro Yyytykuápe, ko’ağa hérava Cerro
Kavaju Atyrápe. Avare Tume ohapyva’ekue
itakuápe ha upe guive opyta héra Moñaikuare.
*4) Jasy Jatere: Kóva hina Tau ha Kerana
memby irundyha. Ko mitã’i yvágaicha hesa hovy
asy ha kuarahy mimbícha iñakãrague sa’yju.
Oğuahẽvo asajepyte ndaje osẽ omosarambi
mborayhu ha tetia’e.
*Oje’e hese opívo oguataha ha oguerekoha ipópe
ka’a rakã pehẽngue ome’ẽva ichupe
mba’ekuaaita. Oipurúva oguerokañy hağua mitã
oguaraháva ipehẽngue Ao-Ao.
• 5) Kurupi: Kóva hina Tau ha Kerana memby
poha. Karia’y karape oikóva asajepyte ka’aguýre
• ñemiháme. Oikóje ohapera’arõ mitãkuña osẽva
asajerei hógagui, Kurupi ojuráne katuete ha
ogueraha
• ka’aguy hesakãhápe kapi’ipe rovyũ ha
hyakuãvureíva ári orairõ ombotarova térã ojuka
peve.
6) Ao Ao: Kóva hina Tau ha Kerana memby
poteĩha. Oje’e Ao Ao oikoha kure ka’aguýramo ha
ijatyha hendivekuéra; oiko hağua oñondive
kuimba’e ro’o rapykuéri. Ndaje kuimba’ekuéra
ojehekýi hağua
Ao Aógui, ojupí yvyra raka rehe; ha upéicha jave
Ao Ao ojo’o yvy ha oity yvyra, ho’u hağua
kuimba’e.
• 7) Luisõ: kóva hina Tau ha Kerana memby
pokõiha. Ojogua peteĩ jaguápe; ivai, hesa vera ha
iñakãguasu. Pyharepyte vove oho ojapajeréi
te’ongue ári, upévare hesa’yju ha ine. Oĩramo
kuña imembýva pokõi kuimba’e, pe ipahaguéva
ha’eva’erã katuete Luisõ. Pyhare reñandúramo
oñarõva ha opoko nde py ipo ro’ysãme, ha’e
Luisõ nemomarandúva nde ára paha
Tava Tovatime oiko’akue petei ñande ypykuérahérava Hose ava guaraní oñemongaraiva’ekue. Ha’e ojapo ta’anga tupãope guarã. Petei jey ohoyvyra rekávo ka’aguýpe. Upépe osê chupe guaikurukuéra, kyhyjepópe oñani pe ka’aguymbytére oikuaágui ko’ava ndohayhuiha chupe. Guaikurukuéra ohupytypotoaite jave ojuka haguãHosépe, kova oñemoi petei yvyra poguasukupépe, oñesu ha oñembo’e tupasýme:-Chemokañymína ko’a guaikuru resa renondégui, aníkena ehejatei che recha hikuái Tupãsymi
Leyendas del Paraguay
• Tupãsy Ka’akupe Mombe’upy (FOLKLORE)
Ase ramo ko’agui tekovére, ajapóta ndéve
nera’anga yvyrágui, nemomora haguã opavave
oikóva guive ko yvy ape ári. Tupasý ohendu iñe’ê
ha umi guaikuru oguahêvo ijypýpe, iñipytûmba
ijerére ha ndohechai hikuái moôpa okañy Hose.
Ou jevývo Tovatî me, Hose vy’ape omombe’u
Pa’ikuerape ojehu’akue chupe ka’aguypýpe,
ha mba’épa ojapose oipopepývo Tupãsyme.
Pa’ikuera oguerohoryeterei pe ojaposeva ha he’i
chupe:
-Ejapona mokoi Tupãý ra’anga, petêi tuicháva,
tupaópe guãra ha ambue michîvéva, nde rógape
guarã.
Heta ara ohasa rire pe Tupãsy ra’anga michivéva
oguereko’ákue hógape Hose,
ojereraha Tupão Ka’akupépe. Ko’ága peve pe ta’anga
oime Tupão Ka’akupépe ha upepeve
ojeho opa tendágui poapy jasypokõipe, ojechauka
hagua jerovia ha mborayhu Tupãsyme
• KA,A
Peteî áraje Ñande Ru ou tujamíramo oguatávo
yvy ape ári ha ikane’ômarô oheka peteî ogami
opytu’u haĝua.
Ohohápe, mavave ndoipe’ái chupe hóga rokê.
Maymáva oñembotavypa chugui.
Ipahápe oĝuahê peteî tujami rógape. Upéva
ombohasa chupe hógape, ome’ê chupe y ha
tembi’u ha okemi haĝua avei ome’ê chupe. Upe
tujami oikóje itajýra ndive ha mokôive
oñangareko porâ Ñande Ru rehe
• Ohecharamógui tujami ha tajýra reko marangatu,
Ñande Ru ojevývo yvágape omoheñóije yvy ári
tujami róga korapýpe peteî ka’avo pyahu.
• Upéi oĝuahêkuri tujami rendápe Ñande Ru
remimbou; ombo’eva’ekue tujami ha tajýrape
mba’éichapa oipuru’arâ ka’avo pyahu,
ombohérava ka’a, opytáva mokôivéva poguýpe.
Kurusu Isabel
Oiko ndaje ñorãirõ guasu aja, Cerro Corápe. Upe peve
oguahê peteî kuñakarai hérava Isabel ha imembykuña’i
Hetaiterei oî omanóva upe ñorãirõme, mbovy tekove
opyta, umíva apytépe oî Isabel ha imembykuña’i, avei
kuimba’e ha kuña iñembyahýi ha ijy’ uheijoáva.
Péicha, oîháicha, oñepyrû oipykúi tape oguahê
haguãicha Concepción peve, opytáva 50 légua upégui.
Pe tapére heta oî ho’ava kane’ogui, oî avei omanóva
y’ uhéi ha ñembyahýigui.
Pe tendápe omohenda hikuái peteî kurusu
ha oñemombe’u upe araite guive
oipytyvõha opavave umi ojeroviávape hese.