View
2
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY
UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Niektoré klimatické a fenologické charakter istiky
pestovania vini�a
vo vybraných oblastiach Slovenska
za obdobie 1988-2002
JÁN KLIMENT
2003
2
Niektoré klimatické a fenologické charakter istiky pestovania vini�a
vo vybraných oblastiach Slovenska za obdobie 1988-2002
DIPLOMOVÁ PRÁCA
JÁN KLIMENT
KATEDRA METEOROLÓGIE A KLIMATOLÓGIE
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY
UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
VEDÚCA DIPLOMOVEJ PRÁCE: RNDr. O ga Braslavská, CSc.
Bratislava 2003
3
�
akujem RNDr. O� ge Braslavskej, CSc. za odborné vedenie a doc. RNDr. Milanovi
Lapinovi, CSc. za cenné rady pri vypracovávaní tejto práce. �
alej � akujem Jurajovi Stachovi
za pomoc pri riešení informatických problémov, P. Ing. Viliamovi Šulákovi, OFMCap. za
povzbudenie, ke� som to chcel vzda� a ostatným, ktorí akýmko� vek spôsobom prispeli
k tomuto výslednému dielu.
4
�
estne vyhlasujem, že som predkladanú diplomovú prácu vypracoval ja. Použil som údaje
z databanky SHMÚ a literatúru uvedenú v preh� ade.
5
Obsah
Úvod ...........................................................................................................................5
1 Základné poznatky o pestovaní vini�a z h�adiska klímy ..................................7
1.1 Pôvod a história kultúrneho vini � a ........................................................................7
1.2 Ekologické � initele a ich vplyv na rast a vývin vini � a ..........................................8
1.2.1 Klimatické � initele ...............................................................................................8
1.2.1.1 Poškodenia vini � a poveternostnými vplyvmi .....................................................11
1.2.1.1.1 Mrazové poškodenia ...........................................................................................11
1.2.1.1.2 Poškodenia atmosférickými zrážkami ................................................................13
1.2.1.1.3 Iné nepriaznivé poveternostné vplyvy ...............................................................14
1.2.2 Pôdne � initele .....................................................................................................15
1.2.3 Topografické � initele .........................................................................................16
1.3 Fenologická charakteristika vini � a ......................................................................17
2 Vinohradnícke oblasti na Slovensku .................................................................18
3 Mater iál a metodika ............................................................................................21
3.1 Spracovanie fenologických údajov ......................................................................21
3.2 Spracovanie klimatologických údajov .................................................................28
4 Výsledky fenologického spracovania .................................................................31
4.1 Fenologické fázy ..................................................................................................31
4.1.1 Pu� anie pú� ikov ..................................................................................................31
4.1.2 Prvé listy .............................................................................................................32
4.1.3 Za� iatok kvitnutia ...............................................................................................33
4.1.4 Koniec kvitnutia .................................................................................................34
4.1.5 Zavesovanie strapcov .........................................................................................35
4.1.6 Mäknutie bobú� ..................................................................................................37
4.1.7 Zberová zrelos� ..................................................................................................38
4.2 Medzifázové intervaly .........................................................................................40
4.2.1 Pu� anie pú� ikov – za� iatok kvitnutia .................................................................40
4.2.2 Za� iatok kvitnutia – koniec kvitnutia .................................................................41
4.2.3 Zavesovanie strapcov – mäknutie bobú� ............................................................42
4.2.4 Mäknutie bobú� – zberová zrelos� .....................................................................43
4.2.5 Koniec kvitnutia – zberová zrelos� ....................................................................44
4.2.6 Pu� anie pú� ikov – zberová zrelos� ....................................................................45
6
4.3 Fenometria ...........................................................................................................46
4.3.1 Cukornatos� ........................................................................................................46
4.3.2 Úroda ..................................................................................................................47
5 Výsledky klimatologického spracovania ...........................................................49
5.1 Základné klimatické charakteristiky ....................................................................49
5.1.1 Teplotné charakteristiky .....................................................................................49
5.1.2 Ro� ný úhrn zrážok .............................................................................................51
5.1.3 Trvanie slne� ného svitu v teplom polroku .........................................................52
5.2 Porovnanie hodnoteného obdobia s klimatickým normálom ..............................52
5.3 Porovnanie západného a východného Slovenska ................................................54
6 Vplyv klímy na fenológiu vini�a ........................................................................56
6.1 Mrazové ohrozenia ..............................................................................................56
6.2 Charakteristické dni .............................................................................................58
6.3 Teplotné sumy .....................................................................................................58
6.4 Chod teploty v teplom polroku a nástup fenofáz ................................................59
6.5 Korelácie medzi vybranými fenologickými a klimatickými charakteristikami ..60
Záver .......................................................................................................................63
Preh�ad literatúry ..................................................................................................65
Pr ílohy .....................................................................................................................66
7
Úvod
Hrozno má vo výžive � udí ve� ký význam. Konzumovaním � erstvého hrozna alebo
hroznovej š� avy dostáva � udský organizmus vitamíny, cukry, minerálne a iné látky.
Pripravujú sa z neho kompóty, š� avy, sirupy, koncentráty, ktoré sú základnou zložkou
mnohých osviežujúcich nápojov, mušty, sušené hrozienka. Predovšetkým sa z neho vyrába
víno. Kým víno získa správnu chu� , vô� u a harmóniu, prejde dlhá cesta. A na tejto ceste hrá
významnú úlohu po� asie.
Cie� om diplomovej práce je zhodnoti � konkrétny vplyv po� asia, resp. klímy na životné
prejavy vini � a hroznorodého a niektoré kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky jeho
pestovania na Slovensku.
Na tento ú� el som spracoval údaje zo štyroch fenologických staníc: jednej na západnom
Slovensku (Myslenice), jednej na východnom Slovensku (Orechová) a dvoch na strednom
Slovensku (Sebechleby a Dolné Plachtince). Volil som ich tak, aby každá z nich mala
fenologické pozorovania pod� a rovnakej metodiky pre ten istý kultivar (odrodu) vini � a –
konkrétne Müller-Thurgau, aby boli zastúpené všetky regióny Slovenska (západ, stred,
východ), a aby pozorovacie obdobie bolo � o najdlhšie. Pri splnení týchto podmienok bolo
k dispozícii najdlhšie možné 15-ro� né obdobie 1988 – 2002. Ku každej fenologickej stanici
som vybral jednu alebo dve klimatologické stanice, ktoré sa nachádzajú na tom istom mieste
ako fenologická alebo v blízkom okolí. Pre Myslenice Bratislava-Koliba a Myslenice, pre
Sebechleby Dudince, pre Dolné Plachtince Dolné Plachtince a pre Orechovú Michalovce
a Orechová.
Na každej fenologickej stanici zvláš� a v priemere za všetky som vyhodnotil nástupy
jednotlivých fenologických fáz a urobil trendovú analýzu. Na klimatologických staniciach
som spracoval klimatické dáta, konkrétne priemerné, minimálne a maximálne teploty
vzduchu, trvanie slne� ného svitu a úhrny atmosférických zrážok. Pri trendových analýzach
som posúdil štatistickú významnos� jednotlivých trendov a priemerné nástupy fenologických
fáz som porovnal pomocou vzájomných korelácií s klimatickými ukazovate� mi.
V Dolných Plachtinciach boli k dispozícii aj fenometrické záznamy o hektárových
výnosoch a cukornatosti muštu skúmanej odrody. Tieto som taktiež štatisticky spracoval
a porovnal s klimatickými ukazovate� mi.
8
Na štatistické spracovanie fenologických, fenometrických a klimatologických dát som
použil štandardné aplikácie Microsoft Office. Pri práci s databázou klimatických dát som
využil Microsoft Access a na tabu� kové a grafické vyhodnotenie výsledkov Microsoft Excel.
V závere práce som sa pokúsil nazna� i � možnosti využitia získaných výsledkov na
plánovanie pestovania vini � a na Slovensku, prípadne na zlepšenie technológie pestovania
v závislosti od klímy a po� asia.
9
1 Základné poznatky o pestovaní vini�a z h�adiska klímy
1.1 Pôvod a histór ia kultúrneho vini�a
Druh Vitis vinifera, do ktorého zahr� ujeme naše sorty vini � a, sa objavil v období tre� ohôr.
V tomto období bol rozšírený v pomerne súvislom pásme, najmä na severnej pologuli.
V štvrtohorách � adovce vytla� ili vini � spolu s iným rastlinstvom na juh, kde rástol chránený
pod prímorskými alebo suchozemskými masívmi horstiev. Viacnásobný posuv � adovcov
roz� lenil pôvodne súvislé pásmo vini � a na lokality, v ktorých sa vplyvom súboru rozli � ných
vonkajších podmienok po� as mnoho tisíc rokov vytvorili ve� mi rôznorodé formy, � ím si
možno vysvetli � dnešnú druhovú rôznorodos� rodu Vitis. Prispela k tomu aj okolnos� , že po
ústupe � adovcov sa vini � znova rozširoval na územiach, z ktorých bol vytla� ený a nástupom
� alšej � adovej doby bol znovu zatla� ený na juh. Tento proces sa opakoval po� as miliónov
rokov štyri až pä� krát.
Zmienky o vini � i sa nachádzajú v starých egyptských a ázijských prame� och,
v dokumentoch starých Babylon� anov a Asýr� anov. Ve� ký podiel na rozširovaní vini � a sa
pripisuje starým Feni � anom, ktorí ho rozširovali na obchodných cestách. Za pôvodný domov
vini � a sa ozna� uje Predná Ázia alebo Zakaukazsko. Odtia� to sa dostal do Sýrie a Palestíny
a potom do Egypta. Z Grécka sa dostal vini � do Francúzska, odkia� ho Rimania rozšírili po
ostatných krajinách prostredníctvom vojenských légií. V období rímskeho impéria sa vini �
udomácnil v severovýchodných provinciách starej Galie, v Burgundsku a v Champagni.
V stredoveku rozširovali pestovanie vini � a hlavne kláštory a š� achta. Potreba vína ako sú� as�
náboženských obradov pomohla rozširova� vinohradníctvo súbežne s kres� anstvom od juhu
na sever.
Okrem európskeho kontinentu je vini � rozšírený aj v južnej � asti Severnej Ameriky.
Americké druhy rodu Vitis sa ve� mi dlho nachádzali iba v divokých lesných porastoch. Až
v 17. storo� í, ke� sa prejavilo úsilie pestova� európsky vini � aj v Severnej Amerike, stúpol
záujem o pôvodné druhy. Európsky vini � dovezený z Francúzska v južných štátoch Ameriky
neuspel vzh� adom na minimálnu odolnos� vo� i škodcom a chorobám, v severných štátoch
vzh� adom na klimatické faktory. Preto vznikali hybridy severoamerických druhov
s európskym vini � om. Vo východnej Ázii sa európske odrody a americké priamorodiace
hybridy uplatnili viac ako pôvodné formy a rozšírili sa v �
íne, Japonsku a v Kórei. Na južnú
pologu� u (Južná Amerika, Austrália) sa vini � rozšíril spolu s civilizáciou.
10
Pestovanie vini � a hroznorodého na Slovensku má dlhoro� nú tradíciu. Po� iatky
vinohradníctva u nás siahajú až do obdobia rímskej ríše, do 3. storo� ia n.l., kedy cisár Marcus
Aurelius Probus zrušil starý zákaz pestovania hrozna a svojim legionárom prikázal vysádza�
vini � a zaklada� vinohrady. Najstaršou vinohradníckou obcou na Slovensku je Bratislava.
Rozširovanie viníc postupovalo po južných svahoch Malých Karpát cez Ra� u, Jur, Myslenice,
Limbach, Pezinok, Modru až po Orešany. V 11. – 12. storo� í sa hlavné centrá vinohradníckej
produkcie nachádzali okrem Bratislavy aj v Nitre, Leviciach a Komárne. Vpády Tatárov však
spôsobili devastáciu vinohradov a vy� udnenie týchto oblastí. Až nemeckí kolonisti znovu
oživili vinohradnícke tradície na Slovensku, ke� významne prispeli k založeniu a rozvoju
malokarpatských vinohradníckych miest (Bratislava, Jur pri Bratislave, Pezinok, Skalica,
Modra), ale aj � alších (Pukanec, Krupina). Toto obdobie (14. storo� ie) zaznamenalo ve� ký
rozmach vinohradníctva na Slovensku. Najvä� ší úder utrpelo slovenské vinohradníctvo
inváziou hubových ochorení – perenospóry a vošky fyloxéry vini � ovej. Prvý raz sa objavili
v Bratislave v roku 1880 a zni � ili dve tretiny vinohradov. Až po vyriešení problému ochrany
proti fyloxére sa postupne vinohrady obnovovali za� iatkom 20. storo� ia.
1.2 Ekologické �initele a ich vplyv na rast a vývin vini�a
Prostredie, v ktorom vini � rastie, vytvárajú ekologické � initele. Tieto možno rozdeli � do
štyroch skupín:
klimatické svetlo, teplo, voda, vzduch
pôdne fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti
topografické zemepisná poloha, nadmorská výška, reliéf, sklon pozemku, expozícia svahu
antropogénne vplyv � loveka na prostredie
1.2.1 Klimatické �initele
Vini � je svetlomilná a teplomilná rastlina, ktorá ve� mi citlivo reaguje na priebeh po� asia,
takže možnos� jeho výskytu závisí predovšetkým od klimatických podmienok.
Svetlo je základnou podmienkou existencie vini � a, pretože iba za jeho prítomnosti sa
v zelených � astiach rastliny uskuto� � uje fotosyntéza a príjem živín. Od intenzity svetla závisí
tvar, ve� kos� a farba listov. Má vplyv na zakladanie a diferenciáciu súkvetia v pú� ikoch.
Vini � neznáša zatienenie. Pri silnom zatienení listy žltnú a opadávajú, podobne opadávajú aj
súkvetia.
11
Ro� ná suma trvania slne� ného svitu má by� minimálne 1300 hodín, priemerne sa požaduje
aspo� 1500 – 1600 hodín.
Cie� om všetkých agrotechnických opatrení je zachytenie maximálneho množstva svetelnej
energie. To sa dosahuje sponom1, orientáciou smeru radov a tvarovaním vini � a tak, aby sa
dosiahol rozvoj listovej plochy kra.
Teplo je � inite� , ktorý ovplyv� uje teplotu vzduchu a pôdy, aj teplotu všetkých orgánov
vini � a. Teplota tak umož� uje všetky životné procesy vini � a. Jednotlivé životné procesy sa
realizujú iba po prekro� ení zodpovedajúceho teplotného minima. Pri teplotnom optime sú
intenzívnejšie, pribúdaním teploty medzi minimom a optimom sa urých� ujú, po prekro� ení
teplotného maxima sa životné pochody spoma� ujú, alebo celkom zastavujú. Minimálne,
optimálne a maximálne teploty sú pre jednotlivé životné procesy rozdielne.
Pre rast a funkciu podzemných orgánov vini � a je dôležitá teplota pôdy. V predjarí, ke�
za� ína obdobie aktívneho života vini � a – obdobie vegetácie, stúpajúca teplota pôdy vyvoláva
zmeny v procesoch, odohrávajúcich sa v kore� och vini � ového kra. V dôsledku týchto zmien
nastáva prúdenie miazgy z kore� ov do nadzemných � astí vini � a. Prúdenie miazgy vo
vini � ovom kre nastáva, ak teplota pôdy v miestach s najvä� ším množstvom nasávajúcich
kore� ov dosahuje minimálne 6 °C, optimálne 7 – 10 °C. Je to v h�bke pôdneho profilu asi 30
cm. Tento proces závisí aj od stavu kore� ovej sústavy.
Vplyvom � alšieho jarného otep� ovania nastáva pu� anie pú� ikov. Každý kultivar má
vlastný teplotný prah, � iže priemernú dennú teplotu, pri ktorej pu� í a pohybuje sa v rozpätí
9,5 – 11 °C. Pre európsky vini � sa stanovila tzv. priemerná vegeta�ná nula. Je to vtedy, ke�
priemerná denná teplota vzduchu dosiahne v období prúdenia štiav 10 °C a trvá aspo� týžde�
(7 dní). V oblastiach, kde sa dosahuje vegeta� ná nula až v druhej polovici mája, nie je možné
vini � pestova� , pretože je vegeta� né obdobie krátke.
Kvitnutie nastáva, ke� priemerná denná teplota vzduchu dosahuje minimálne 15 °C.
Optimálna teplota na kvitnutie je 25 – 30 °C. Sú� et teplôt v období kvitnutia sa pohybuje
okolo 320 °C. Kvietky rozkvitajú najmä od 8. do 11. hodiny.
Intenzívny rast všetkých orgánov najlepšie prebieha pri teplotách 25 – 30 °C. Teplotné
minimum je 10 – 12 °C. Teploty nad 30 °C sú vhodné iba pri sú� asnej vysokej vlhkosti
vzduchu. Po� as celej fenofázy je ve� ká spotreba vody, predstavuje 40 – 45 % z celkového
množstva spotrebovaného cez celé vegeta� né obdobie.
1 Pod sponom sa rozumie dispozícia použitá pri rozmiest� ovaní (vysadzovaní) rastlín na pozemku, ktorá vo všeobecnosti zah� � a jednak
geometrickú schému výsadby (štvorec, obd� žnik, kosoštvorec, kosod� žnik, trojuholník), jednak vzájomnú vzdialenos� rastlín, susediacich
v rámci použitej schémy.
12
Na vyzretie dreva treba tiež ur� ité množstvo tepla. Kritériom je suma teplôt vzduchu po� as
vegeta� ného obdobia. Vyjadruje sú� et všetkých priemerných denných teplôt vzduchu od
prúdenia štiav až do ukon� enia vyzrievania hrozna, t.j. po technologickú zrelos� hrozna. Pri
skorých kultivaroch nesmie vegeta� ná teplotná suma klesnú� pod 2400 °C, pri neskorých pod
2800 °C.
Okrem toho možno zadefinova� sumu aktívnych teplôt po� as vegeta� ného obdobia. Táto
vyjadruje sú� et tých priemerných denných teplôt vzduchu, ktoré dosiahli aspo� 10 °C. Totiž
aj po nastúpení vegeta� nej nuly dochádza na jar ešte k ochladeniam pod 10 °C, ale
k zastaveniu vegetácie už nedochádza, pretože rozbehnuté procesy sú nezvratné. �
alšou
významnou charakteristikou je suma celkovej energetickej bilancie po� as vegeta� ného
obdobia.
Rôzne kultivary majú rôznu d�žku vegetácie. Pod� a trvania vegeta� ného obdobia, resp.
pod� a doby dozrievania hrozna rozde� ujeme odrody vini � a do siedmich skupín. Každá
skupina má svoju vlastnú potrebu sumy aktívnych teplôt a energetickej bilancie po� as
vegetácie. V nasledujúcom preh� ade sú tieto charakteristiky uvedené.
Odrody pod�a
doby dozrievania
D�žka vegetácie
[dni]
Suma aktívnych
teplôt [ °C]
Suma energetickej
bilancie [kJ.cm-2]
ve� mi skoré do 120 do 2000 do 130
skoré 120 – 130 2200 148
stredne skoré 130 – 140 2500 155
strednej doby dozrievania 140 – 160 2700 170
stredne neskoré 160 – 170 2800 180
neskoré 170 – 180 2900 nad 180
ve� mi neskoré nad 180 nad 2900 nad 180
Priemerná ro� ná teplota vzduchu má by� minimálne 9 °C. Optimálna teplota je 11 – 16 °C.
Priemerná júlová teplota na zabezpe� enie dobrého dozrievania má by� asi 18 °C. Priemerná
teplota po� as vegetácie má by� okolo 15 °C.
Nízke teploty nepriaznivo pôsobia na pu� anie, kvitnutie a vyzrievanie hrozna a dreva,
ve� mi nízke teploty – mrazy ni � ia jednotlivé orgány vini � a.
13
Voda pôsobí nielen ako ekologický � inite� prostredia, ale je zárove� sú� as� ou samotného
vini � a, hlavne jeho zelených orgánov. Slúži na transport živín v rastline, udržuje napätie
v bunkách a zú� ast� uje sa na procesoch látkovej premeny.
Vini � má po� as ro� ného vegeta� ného cyklu dve maximá potreby vlahy. Najviac vody
spotrebuje v období najvä� šieho vyparovania a najprudšieho rastu, druhé maximum je
v období mäknutia bobú� a dozrievania hrozna.
Vini � má dva prirodzené zdroje vody. Je to pôdna voda a atmosférické zrážky. Pretože
vini � má mohutne vyvinutú kore� ovú sústavu, dokáže dobre využíva� zásoby dostupnej
pôdnej vody a vä� šinou netrpí po� as vegetácie jej nedostatkom. �
o sa týka atmosférických
zrážok, dáž� podporuje priebeh všetkých dôležitých životných pochodov. Vini � priaznivo
reaguje na rovnomerné rozdelenie zrážok po� as roka. V prvej polovici vegeta� ného obdobia
vyžaduje viac vody, v druhej polovici, ke� dozrievajú bobule a drevo, potrebuje suchšie
a teplejšie po� asie. Minimálny ro� ný úhrn má by� 300 - 350 mm, optimum sa pohybuje medzi
550 – 650 mm.
Rosa zvlh� uje ovzdušie a zabra� uje ve� kému poklesu teploty listov.
Snehová pokrývka pôsobí ako prirodzená ochranná vrstva pôdy proti nízkym teplotám,
a tak chráni kore� ovú sústavu pred zam� zaním. Roztopený sneh zasa zásobuje pôdu zimnou
vlahou.
1.2.1.1 Poškodenia vini�a poveternostnými vplyvmi
1.2.1.1.1 MRAZOVÉ POŠKODENIA
Pred�asné jesenné mrazy
Môžu sa vyskytova� v � ase kone� ného dozrievania hrozna, t. j. koncom septembra alebo
za� iatkom októbra.
Poškodzujú listy, ktoré tak usychajú, hnednú, skrúcajú sa a môžu pred� asne opadáva� .
Bobule sa scvrkávajú, menia farbu; dochádza k prerušeniu dozrievania. Nevyzreté hrozno
nadobúda nepríjemnú príchu� , mušt má zlú kvalitu. Bobule sa spravidla poškodzujú pri
minimálnych teplotách pod -5 °C, trvajúcich 2 – 3 dni. Pred� asné jesenné mrazy majú za
následok aj slabé vyzretie dreva, ktoré má potom zníženú odolnos� proti zimným mrazom.
Priama ochrana proti skorým jesenným mrazom je nemožná, ale tam, kde sa vyskytujú
� astejšie, treba pestova� kultivary s kratším vegeta� ným obdobím.
14
Zimné mrazy
Vini � citlivo reaguje na priebeh po� asia aj v období vegeta� ného pokoja. Zimné mrazy sú
nebezpe� né vtedy, ak sú silné a trvajú dlhodobo. Môže dôjs� k namrznutiu alebo zamrznutiu
pú� ikov jednoro� ného dreva, nadzemných � astí rastliny alebo kore� ovej sústavy.
Vyzreté vini � ie a pú� iky znášajú krátkotrvajúce mrazy až do -20 °C. Vini � v dobrej
kondícii môžu poškodi � zimné mrazy v týchto prípadoch:
ke� teplota klesne na pár dní pod -18 °C,
za silného vetra sta� í pod -15 °C - poškodzujú sa pú� iky a vini � ie,
ke� teplota klesne pod -20 °C - poškodzuje sa kambiálne pletivo,
ke� teplota klesne pod -25 °C - poškodzuje sa staré drevo.
Vini � v zlej kondícii (s nevyzretým drevom) môžu poškodi � aj nižšie teploty (-10 °C až
-15 °C). Vznik mrazových škôd podporujú aj prudké teplotné výkyvy (denné a no� né). Škody
môžu nasta� už pri teplotách -5 °C.
Odolnos� proti zimným mrazom môžu zníži � nasledujúce klimatické a poveternostné
� initele:
- ve� ké suchá alebo nadmerné zrážky v predchádzajúcom vegeta� nom období,
- poškodenie krúpami,
- poškodenie skorými jesennými mrazmi,
- teplé po� asie v prvej polovici zimy, po ktorom nasleduje obdobie s nízkymi teplotami.
Rôzne odrody sú rôzne odolné vo� i zimným mrazom. Preto rozlišujeme odrody pod� a
kultivarovej citlivosti na:
- citlivé,
- stredne citlivé,
- odolné.
Ochrana proti zimným mrazom spo� íva vo výbere pozemku. Vhodné sú južné,
juhozápadné a juhovýchodné polohy, nevhodné sú nížinné polohy, ktoré sú uzavreté a zo
severnej strany otvorené. Dôležitá je správna agrotechnika (rez, vedenie a pod.) a výživa
(hnojenie) zameraná na dobré vyzretie dreva. Kde sú silné zimné mrazy akútne, je potrebné
zakrývanie rodivých výhonkov naorávaním pôdy na zimu.
15
Neskoré jarné mrazy
Môžu sa vyskytnú� za� iatkom vegetácie, po vypu� aní pú� ikov a vytvorení krátkych
letorastov, t. j. koncom apríla a v prvej polovici mája.
Zelené orgány na mladých výhonkoch sa poškodzujú už pri teplote pod -0,5 °C. Mladé
vrchol � eky výhonkov, � asti listov a strapcov hnednú a vysychajú. Za ur� itých okolností škody
vznikajú až pri teplote -3 °C. Závisí to od vlhkosti vzduchu, rýchlosti vetra, polohy vinohradu,
vzdialenosti letorastov od povrchu a pod. Pri � iasto� nom namrznutí sa listy pri žilách
a v medzižilových pletivách p� uzgierovite zdúvajú, neskôr žltnú až hnednú, vrcholy
výhonkov a strapce odumierajú a � ernejú.
Ochrana pred advek� nými mrazmi nie je možná, ale pred radia� nými áno. Používa sa
nieko� ko techník:
- zadymovanie – nad vinohradom sa utvorí dym zapálením odpadových organických látok
(burina, tráva, vini � ie, mašta� ný hnoj) alebo chemickými zadymovacími látkami, a tak sa
obmedzí vyžarovanie teplého vzduchu,
- rozmiešanie vzduchových vrstiev ventilátormi alebo vrtu� níkmi,
- zohrievanie okolitého vzduchu naftou, térom, koksom alebo uhlím v špeciálnych
kachli � kách,
- zadaž� ovanie (postrekovanie vodou) – postrekova� treba v kritickom � ase, ke� teplota
klesne pod +1 °C, až kým nevystúpi opä� na +1 °C; hodinová výdatnos� má by� 3 mm, pri
teplote okolo -5 °C až 5 – 6 mm,
- zakrývanie slamenými alebo papierovými klobú� ikmi (v záhradkách); kryty nesmú zosta� na
kroch cez de� .
1.2.1.1.2 POŠKODENIA ATMOSFÉRICKÝMI ZRÁŽKAMI
Nadmerná vlhkos�
Ak obla� nos� a zrážky trvajú dlho, spôsobujú zlé kvitnutie kvetov a ich opadávanie. Spolu
so zvýšenou teplotou v priebehu vegetácie podporujú výskyt chorôb a škodcov na súkvetiach,
listoch a bobuliach.
Ak po suchom období na jar, prípadne za� iatkom leta, nastane vlhké po� asie, rýchlo
narastajúce bobule v druhej polovici vegetácie praskajú, znehodnocujú sa a � asto ich zni � í
plese� sivá. Vo fáze dozrievania hrozna znižuje obla� nos� a vzdušná vlhkos� trvanie
slne� ného svitu, � o sa prejavuje zhoršenou kvalitou hrozna.
16
�adovec
Vyskytuje sa po� as letných búrok. Škody závisia od ve� kosti krúp, � i bol � adovec
sprevádzaný daž� om (mokrý � adovec s oblohranatými krúpami) alebo bez daž� a (suchý
� adovec s ostrohranatými krúpami). Dôležité je, � i krupobitie sprevádzala víchrica alebo
bezvetrie. Významnú úlohu má tvar krov. Najvä� šie škody spôsobuje, ke� sú letorasty ešte
malé a krehké.
Listy sú po krupobití roztrhané a roztrapkané, prúty majú poškodenú kôru a pletivá, horná
� as� výhonkov sa môže úplne poláma� . Na bobuliach sa na mieste úderu objaví zelenosivá
preh�bená škvrna, pri silných úderoch praskajú. Poškodené miesta sú vstupnou bránou pre
hubové ochorenia. Ak bol vini � zasiahnutý krupobitím, sú potrebné okamžité agrotechnické
zásahy (postrek, odv� škovanie).
Námraza
Ak je námraza mohutná, môže spôsobi � škodu na vini � i tým, že sa mnohonásobne zvýši
váha kra a oporná konštrukcia ho neudrží. Ak sa � adová vrstva na prútoch udrží dlhšie,
znemožní dýchanie orgánov a pú� iky môžu odumiera� .
Rosa, hmla �
astý a pravidelný výskyt rosy podporuje vznik hubových chorôb, � o sa nepriaznivo
prejaví najmä v období dozrievania hrozna.
Hmly zadržujú slne� né žiarenie, � ím znižujú fotosyntézu. A hoci znižujú nepriaznivé
ú� inky neskorých jarných mrazov, podie� ajú sa na rozvoji hubových ochorení.
1.2.1.1.3 INÉ NEPRIAZNIVÉ POVETERNOSTNÉ VPLYVY
Prechladnutie
Ak vo vegeta� nom období dlhšie trvá chladné po� asie so zamra� ením, spoma� uje sa rast
a životné procesy. Prechladnutie spôsobuje nevhodná poloha vinohradu, � ažké zamokrené
pôdy, rosy a dažde. Výrazne sa prejavuje po dlhšie trvajúcom teplejšom po� así.
Úpal
Vyskytuje sa v lete alebo za� iatkom jesene po dlhšom období s obla� ným a chladnejším
po� asím. Vzniká pri vyšších teplotách spojených so silným priamym oslnením alebo
s nadmerným svetelným žiarením, hlavne pri horúcom vetre na suchých stanovištiach
a výsušných pôdach. Úpal nemusí súvisie� s vysokými teplotami, ale súvisí so svetelným
žiarením.
17
Prejavuje sa na listoch, ktoré hnednú a odumierajú a na bobuliach, ktoré na ožiarenej strane
hnednú, šupka hrubne a pri raste môže mierne popraska� .
Sucho
Brzdí plynulý rast výhonkov a vývoj generatívnych orgánov, ak sa vyskytuje od za� iatku
mája do polovice júna. Ak sa pretiahne do druhej polovice vegetácie, bobule sú drobné a zle
dozrievajú.
Za ve� mi suchých podmienok na jese� nerastie kore� ová sústava, � ím sa v nasledujúcom
roku spomalí jarný vývoj a nemusia vypu� a� o� ká.
Sucho vo februári a v marci po predchádzajúcom dlhšom suchom období môže zaprí� ini �
rýchle vyparovanie vody cez drevo. Ak vini � nemá možnos� vyparenú vodu nahradi � vodou
prijatou kore� mi, nemusí napu� a� , prípadne mu vysychajú výhonky.
Poškodenie vetrom
Nepriamo – na viatych pieskoch alebo prašných pôdach po vypu� aní, ke� jemné pletivá
silne poškodzujú nárazy piesku alebo prachu. V pravidelne poškodzovaných oblastiach
vetrom sa vysádzajú vetrolamy (topole).
Priamo – ke� sú drôty vedenia hrdzavé a pri pohybe letorastov sa listy a strapce odierajú
o ne. Ochrana spo� íva v udržiavaní drôteniek.
1.2.2 Pôdne �initele
Vini � nemá osobitné nároky na druh a typ pôdy. Dobre sa mu darí v každej pôde, neznáša
však príliš slané pôdy a trpí v pôdach s vysokým obsahom vápnika. Na štrkovitých a
kamenistých pôdach s menším obsahom živín dosahuje nižšie úrody. Okrem hlavných živín je
dôležitý obsah stopových prvkov, ktorých býva najviac v pieso� natých a hlinitých pôdach.
Nevhodné sú mokré pôdy a pôdy s vysokou hladinou spodnej vody, pretože sú studené.
Výživa a rast vini � a prebiehajú najlepšie pri neutrálnej alebo slabo kyslej reakcii pôdy (pH
6,5 – 7,2).
Pod� a pôdnych podmienok rozde� ujeme odrody na:
- odrody znášajúce štrkovité a pieso� naté pôdy,
- odrody pre hlinité a hlboké pôdy,
- odrody znášajúce vyšší obsah vápnika v pôde.
18
1.2.3 Topografické �initele
Od topografických � inite� ov vlastne závisia všetky ostatné � initele, lebo poloha daného
miesta ur� uje jeho klímu. Vini � u sa darí len v tých lokalitách, kde má splnené podmienky pre
rast a vývin. Závisí to od nadmorskej výšky stanoviš� a, zemepisnej šírky, vzdialenosti od
mora (kontinentality, resp. maritimity) a � lenitosti terénu. Výskyt vini � a je jednozna� ne
podmienený klímou.
Najlepšie sa vini � u darí v miernom, prípadne v subtropickom pásme. Prirodzená
klimatická hranica pestovania vini � a v západnej Európe je 45 – 50° s.š. Klimatické zóny
svetového vinohradníctva sú 20 – 50° s.š. a j.š. �
o sa týka nadmorskej výšky, vo všeobecnosti nemožno vini � pestova� nad 650 m n.m.
Výnimku tvoria polohy v severných Alpách s južnou expozíciou. Ak priemerná ro� ná teplota
dosahuje iba 8 °C, možno vini � úspešne pestova� do 200 m n.m., pri 9 °C do výšky 300 m
n.m., pri 10 °C do 350 m n.m.
Ve� mi dôležitou charakteristikou je orientácia (expozícia) svahu a jeho sklon.
Najvýhodnejšie sú svahy južné, lebo na ne dopadá najviac a najú� innejších lú� ov, dobré sú
tiež polohy juhozápadné a juhovýchodné. To sú prvotriedne polohy. Ak sú lokality chránené
od severu pohorím, môže sa vinohradu dari � aj na svahoch vyslovene západných alebo
východných. Západné svahy sú vlhkejšie, s menším slne� ným žiarením, ale sú výhodnejšie
ako východné svahy, ktoré trpia mrazmi a vetrami a bývajú suché. Tieto polohy sa ozna� ujú
ako druhotriedne. Polohy so severnou expozíciou, veterné miesta a náhorné roviny možno
využi � na pestovanie vini � a iba v najteplejších oblastiach, ak sú cez de� vystavené slne� nému
žiareniu a dosahuje sa v nich potrebná teplotná vegeta� ná suma, pestova� tu možno len
skoršie kultivary. Z h� adiska terénu sú najlepšie svahovité polohy, ktoré majú sklon 15 – 30°,
� o ve� mi zlepšuje svetelné a teplotné pomery. Majú však tú nevýhodu, že trpia eróziou a treba
na nich stava� nákladné terasy. Nevhodné sú veterné, rovinaté a uzavreté polohy a mrazové
kotliny.
19
1.3 Fenologická charakter istika vini�a
Popri celoživotnom cykle vini � a, charakterizovanom význa� nými rastovými a vývinovými
zmenami v jednotlivých obdobiach, uskuto� � uje sa každoro� ne sa opakujúci cyklus zmien
v morfológii orgánov rastliny. Po� as roka sa pravidelne striedajú rastové vegeta� né fázy
s fázami vegeta� ného pokoja. Toto striedanie tvorí ro� ný vegeta� ný cyklus, kde sa v jednom
roku raz vymení obdobie vegetácie s obdobím vegeta� ného pokoja. Obdobie vegetácie za� ína
prúdením miazgy na jar a trvá až do opadania listov na jese� . Potom nastupuje obdobie
zdanlivého vegeta� ného pokoja, ktoré za� ína opadávaním listov a trvá až do nového prúdenia
miazgy. Deje ro� ného vegeta� ného cyklu sa rozde� ujú na kratšie životné úseky – fázy
(fenologické fázy, fenofázy):
- prúdenie miazgy,
- pu� anie pú� ikov,
- kvitnutie,
- fáza intenzívneho rastu všetkých orgánov,
- dozrievanie hrozna,
- vyzrievanie letorastov,
- fáza relatívneho vegeta� ného pokoja.
V tomto poradí sa pravidelne striedajú a ich priemerný nástup (výskyt) je presne
podmienený charakteristikami klímy. Táto vlastnos� je ve� mi významná. Vini � v� aka nej
môže plni � úlohu indikátora klímy a jej zmien. Naopak, poznajúc zmeny klímy, je možné
usmerni � stratégiu a technológiu pestovania vini � a v súlade s jeho požiadavkami a potrebami
tak, aby sa dosiahlo zlepšenie v kvantite a kvalite kone� ných produktov.
20
2 Vinohradnícke oblasti na Slovensku
Na Slovensku má vinohradníctvo svoju dlhodobú tradíciu, pretože sú tu pre vini �
z h� adiska klímy vhodné podmienky. Pestuje sa prakticky na celom južnom Slovensku,
v nadmorských výškach od 100 do 300 m n.m., niekde aj viac. Zah� � a to okolie Skalice,
oblas� Malých Karpát, Podunajskú rovinu, Juhoslovenskú kotlinu a Východoslovenskú
nížinu.
Prvú komplexnú rajonizáciu vinohradníckej výroby uskuto� nil v 60. rokoch Výskumný
ústav vinohradnícky a vinársky (VÚVV) v Bratislave. Na základe prieskumu klimatických
a pôdnych podmienok a tradícií pestovania vini � a sa ur� ili ekologicky najvhodnejšie
predpoklady na pestovanie jednotlivých kultivarov. Táto rajonizácia sa postupne
prepracovávala a pod� a najnovšej verzie máme na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí, ktoré
sa ešte delia na menšie rajóny, charakterizované ur� itými klimatickými a pôdnymi
podmienkami. V nasledujúcom preh� ade sú uvedené všetky.
I . Oblas� Malé Karpaty
1. Rajón Skalica
2. Rajón Záhorie
3. Rajón Stupava
4. Rajón Bratislava
5. Rajón Pezinok
6. Rajón Modra
7. Rajón Do� any
8. Rajón Orešany
9. Rajón Senec
10. Rajón Trnava
11. Rajón Hlohovec
12. Rajón Vrbové
I I . Oblas� Južné Slovensko
1. Rajón Šamorín
2. Rajón Dunajská Streda
3. Rajón Galanta
4. Rajón Palárikovo
21
5. Rajón Komárno
6. Rajón Hurbanovo
7. Rajón Strekov
8. Rajón Štúrovo
I I I . Oblas� Nitra
1. Rajón Šintava
2. Rajón Nitra
3. Rajón Radošiná
4. Rajón Zlaté Moravce
5. Rajón Vráble
6. Rajón Žitava
7. Rajón Želiezovce
8. Rajón Tekov
9. Rajón Pukanec
IV. Oblas� Stredné Slovensko
1. Rajón Ipe�
2. Rajón Hont
3. Rajón Vinica
4. Rajón Modrý Kame�
5. Rajón Fi � akovo
6. Rajón Gemer
7. Rajón Torna� a
V. Oblas� Východné Slovensko
1. Rajón Moldava
2. Rajón Sobrance
3. Rajón Michalovce
4. Rajón Krá� ovský Chlmec
VI. Oblas� Tokaj
22
Pod� a predchádzajúcej rajonizácie bolo na Slovensku 8 vinohradníckych oblastí. Ich
preh� ad aj s niektorými klimatickými charakteristikami je uvedený v nasledujúcej tabu� ke.
Tab.2.1: Vinohradnícke oblasti na Slovensku a niektoré ich klimatické charakteristiky
pod� a starej rajonizácie
Vinohradnícka
oblas�
Priemerná
ro�ná
teplota
[ °C]
Priemerná
teplota vo
vegeta�nom
období
[ °C]
Ro�ný úhrn
zrážok
[mm]
Ro�ná suma
slne�ného svitu
[h]
Nadm.
výška
[m n.m.]
skalicko-záhorská 8,9 15,0 605 2000 160-240
malokarpatská 9,5 15,5 670 2230 200-280
hlohovsko-trnavská 9,5 15,3 587 2215 160-220
nitrianska 9,6 15,3 586 2102 160-260
podunajská 9,7 15,6 568 2146 120-160
modrokamenská 9,1 15,1 640 2000 180-240
východoslovenská 8,8 15,1 573 1800 140-220
tokajská 9,6 15,8 622 1900 180-280
23
3 Mater iál a metodika
3.1 Spracovanie fenologických údajov
Na štatistické spracovanie fenologických údajov boli použité dáta zo štyroch
fenologických staníc na Slovensku. Sú to Myslenice, Sebechleby, Orechová a Dolné
Plachtince. Boli vybrané tak, aby mal zastúpenie každý región Slovenska (západné –
Myslenice, stredné – Sebechleby a Dolné Plachtince, východné – Orechová), aby na každej
z nich bola pozorovaná tá istá odroda (kultivar) vini � a a aby pozorovanie prebiehalo pod� a tej
istej metodiky po� as celého pozorovacieho obdobia.
Jediným kultivarom, spolo� ne pozorovaným na všetkých štyroch fenologických staniciach
v uvažovanom 15-ro� nom období, bol Müller-Thurgau.
Müller-Thurgau patrí medzi mladé kultivary, tzn. poznáme rodi � ovské odrody,
š� achtite� a a miesto a � as vzniku. Bol vyš� achtený krížením Rizlinga rýnskeho a Silvánskeho
zeleného v Nemecku. Š� achtite� om je švaj � iarsky ovocinár prof. Müller-Thurgau, pod� a
ktorého je pomenovaný. Rozširova� sa za� al zo Švaj � iarska asi v roku 1924.
Patrí medzi najformovate� nejšie odrody, v� aka � omu sa rýchlo rozšíril v severných
vinárskych oblastiach Európy. Nie je náro� ný na polohu, a to v� aka skorému dozrievaniu
a nízkemu obsahu kyselín, preto ho možno rajonizova� aj v menej kvalitných lokalitách, na
svahoch s východnou, západnou alebo severnou expozíciou alebo na náhorných rovinách a
veterných miestach. Neznamená to, že by sa nemohol pestova� vo vynikajúcich polohách. Ak
je však vysadený v teplejších podmienkach, môže sa sta� , že víno je fádne, mdlé, má malý
obsah kyselín. Najlepšie vína z tejto odrody sa získajú z oblastí okrajových alebo s vä� šou
nadmorskou výškou alebo v teplejších oblastiach na severných svahoch a na vysokom vedení.
Má vä� šie nároky na pôdu. Najvhodnejšie sú hlboké pôdy so stálou zásobou vody. Znáša aj
� ažšie, nie príliš suché pôdy. Ve� mi kladne reaguje na vysoký obsah humusu v pôde. Je
náro� ný na hnojenie, potrebuje vysoké dávky draslíka a dusíka. Na plytkých, výsušných,
pies� itých alebo kamenistých pôdach, ako aj na pôdach s vysokým obsahom vápnika sa mu
nedarí. V suchej pôde sú strapce riedke, bobule malé, oneskoruje sa mäknutie a cukornatos� je
nízka. Štrkovité alebo pies� ité pôdy znižujú vzrast, � ím klesá produktivita. Na vápenatých
pôdach trpí chlorózou.
24
Je to ve� mi úrodná odroda. Na výživných pôdach sa pravidelne dosahujú úrody nad
10 t.ha-1, � asto aj nad 15 t.ha-1. Vzh� adom na vysoké úrody je zabezpe� enie harmonickej
výživy nevyhnutné. Cukornatos� je variabilná. Pod� a ro� níkov sa pohybuje v rozmedzí od 15
do 21 kg/100 l muštu, priemerne asi 18 kg/100 l muštu.
Nevýhodou je malá odolnos� dreva a pú� ikov proti zimným mrazom, takže sa nevysádza
do vyslovene mrazových polôh. Na druhej strane má rýchlu regenera� nú schopnos� po
zmrznutí. Je citlivý aj na jarné mrazíky. Ak ho však poškodia, poskytne úrodu aj zo spiacich
pú� ikov. Je zna� ne citlivý na poškodenie hubovými chorobami, hlavne perenospóru a hnilobu
hrozna. Hniloba napáda bobule a celé � asti strapcov najmä na jese� v miestach, kde sa udržuje
vysoká vlhkos� . Preto ho treba pestova� na vysokom vedení a v širších sponoch s možnos� ou
dobrého prevzdušnenia krov.
Müller-Thurgau neskoro pu� í (okolo 20. apríla), pomerne skoro kvitne s normálnou d�žkou
kvitnutia 6 – 10 dní, stredne skoro za� ína dozrieva� a pomerne rýchlo dozreje (okolo 15.
septembra). Patrí medzi odrody so strednou dobou dozrievania. D�žka vegetácie je asi 160
dní, suma aktívnych teplôt po� as vegetácie asi 2700 °C.
Charakteristiky jednotlivých fenologických staníc aj so zmenami, ktoré sa na nich udiali,
sú uvedené v nasledujúcom preh� ade.
Myslenice-Gr inava[1988-2001]; Myslenice-L imbach[2002]
Oblas� malokarpatská
Rajón Pezinok
Nadmorská výška 170 m n.m.
Zemepisná d�žka 17°15´
Zemepisná šírka 48°16´
Sklon svahu 0 – 2°
Expozícia rovina, rovinný svah
Terén viac-menej rovinný pozemok v rovinatej krajine
Pôdny druh hlinitopies� itá pôda
Pôdny podtyp hnedozem
Tvar vysoké vedenie – výška starého dreva nad 80 cm [1988-
2001]; stredné vedenie – výška starého dreva do 80 cm
[2002]
25
Sebechleby
Oblas� stredoslovenská
Rajón Hont
Nadmorská výška 261 m n.m.
Zemepisná d�žka 18°55´
Zemepisná šírka 48°17´
Sklon svahu 2 - 5°
Expozícia juhozápad
Terén zvažujúci sa pozemok v mierne zvlnenej krajine
Pôdny druh hlinitopies� itá pôda
Pôdny podtyp slienovatka zmiešaná
Tvar stredné vedenie - výška starého dreva do 80 cm
Orechová
Oblas� východoslovenská
Rajón Sobrance
Nadmorská výška 140 m n.m.
Zemepisná d�žka 22°13´
Zemepisná šírka 48°42´
Sklon svahu 2 - 5° [1988-1994]; 0 – 2° [1995-2002]
Expozícia juhozápad [1988-1994]; rovina, rovinný svah [1995-
2002]
Terén rovinný pozemok na svahovej terase [1988-1994]; viac-
menej rovinný pozemok v rovinatej krajine [1995-2002]
Pôdny druh hlinitopies� itá pôda
Pôdny podtyp borovina (nížinná slienovatka) [1988-1994]; slienovatka
zmiešaná [1995-2002]
Tvar stredné vedenie - výška starého dreva do 80 cm
26
Dolné Plachtince
Oblas� stredoslovenská
Rajón Modrý Kame�
Nadmorská výška 228 m n.m.
Zemepisná d�žka 19°19´
Zemepisná šírka 48°12´
Sklon svahu 5 - 10°
Expozícia juhozápad
Terén zvažujúci sa pozemok v mierne zvlnenej krajine
Pôdny druh hlinitoílovitá pôda
Pôdny podtyp hnedozem
Tvar vysoké vedenie – výška starého dreva nad 80 cm
V Mysleniciach došlo dvakrát k výmene pozorovate� a, a to v rokoch 1991 a 2002. V roku
2002 došlo aj k zmene fenologického pokusu, ke� sa tento premiestnil na iný svah, avšak
v rámci tej istej lokality a zmenilo sa vedenie z vysokého na stredné. Táto zmena však nie je
nato� ko významná, aby podstatne ovplyvnila výsledné priemery a trendy.
Na stanici v Orechovej došlo takisto dvakrát k výmene pozorovate� a, konkrétne v rokoch
1990 a 1995. V roku 1995 došlo k významnej zmene fenologického pokusu, ke� sa zmenili
sklon a expozícia svahu, terén aj pôdny podtyp. Táto zmena je nato� ko relevantná, že bola pri
interpretácii výsledkov zoh� adnená.
27
Spracovávané boli nasledujúce fenologické fázy:
Fenofáza Symbol
1 pu� anie listových pú� ikov (o� iek) RL
2 prvé listy PL
3 za� iatok kvitnutia ZK
4 koniec kvitnutia KK
5 zavesovanie strapcov ZS
6 mäknutie bobú� MB
7 zberová zrelos� ZZ
Pod� a poslednej metodiky SHMÚ na pozorovanie ovocných plodín, vydanej v roku 1987,
sú jednotlivé fenologické fázy presne definované nasledovne:
Pu�anie listových pú�ikov
Pú� iky sú na vla� ajšom dreve striedavo usporiadané vo dvoch radoch. V zime alebo
v predjarí sa na pestovaných kroch letorasty oby� ajne rezom skracujú, takže pravé terminálne
pú� iky na kre v dobe pu� ania už nie sú; ich funkciu preberajú najvyššie postavené bo� né
pú� iky (stojace najbližšie pod miestom rezu), ktoré pu� ia vä� šinou najskôr a sú predmetom
fenologických pozorovaní. Nižšie postavené pú� iky sa nepozorujú! �
alej je potrebné rozlišova� plodné a neplodné letorasty. Plodné letorasty vyrastajú
z dvojro� ného dreva a z ich pú� ikov sa v prvej � asti vegeta� ného obdobia vyvinú tohtoro� né
plodonosné výhonky; neplodné letorasty vyrastajú zo staršieho dreva (trojro� ného
a viacro� ného) a z ich pú� ikov vyrastú tohtoro� né neplodné výhonky. Všetky fenologické
pozorovania sa vykonávajú iba na plodných letorastoch!
Fenofáza nastupuje, ke� na vrcholku aspo� niektorých koncových pú� ikov plodných
letorastov sledovaného kra sú už badate� né zelené špi � ky listov, prenikajúce
charakteristickým, vä� šinou živo okrovo sfarbeným chumá� ikom chlpov, ktorý sa vytvoril
v dobe po roztvorení obalových šupín pú� ika pred nástupom fenofázy.
28
Prvé listy
Pú� ik sa postupne rozvíja, pri � om jednotlivé listy, v dobe pu� ania ešte k sebe primknuté,
sa rastovými pohybmi z pú� ika uvo� � ujú.
Fenofáza je vymedzená ako moment v procese vývinu listov, ke� pri poh� ade zhora na líce
listu je už vidie� vä� šiu � as� listovej stopky a celú plochu listovej � epele. Fenofáza nastupuje,
akonáhle do popísaného štádia dospejú prvé listy najviac vyspelých pú� ikov v rôznych
� astiach kra.
Za�iatok kvitnutia
Kvety vini � a sú usporiadané do strapcovitého kvetenstva (metliny). Pred rozkvetom sú
vnútorné orgány kvetu (ty� inky, piestiky, žliazky) zakryté korunou skladajúcou sa z piatich
korunných lupienkov, ktoré sú svojimi okrajmi v hornej � asti navzájom zrastené, takže tvoria
tzv. � iapo� ku. Na za� iatku rozkvetu dochádza v súvislosti s rastom ty� iniek k odtrhnutiu
korunných lupienkov od kvetnej osi, takže sa � iapo� ka ako celok uvo� � uje; ur� itý � as sa ešte
udrží zavesená na ty� inkách až napokon odpadne.
Za za� iatok kvitnutia sa považuje odtrhnutie � iapo� ky. V tomto štádiu je pri poh� ade na
kvet zboku vidie� nitky ty� iniek alebo aspo� ich dolnej � asti. Najskôr takto rozkvitajú kvety
v spodnej � asti metliny a rozkvet potom pokra� uje smerom k jej vrcholu. Fenofáza nastupuje,
ke� rozkvitnú prvé kvety v nieko� kých rôzne umiestnených kvetenstvách sledovaného kra.
Koniec kvitnutia
Fenofáza nastupuje v ten de� , ke� opadnú � iapo� ky z najneskoršie rozkvitnutých kvetov
sledovaného kra; bývajú to kvety, ktoré tvoria vrchol � ek metliny. Oneskorené kvetenstvá,
vzniknuté na bo� ných, z pazúch listov vyrastajúcich výhonkoch, sa pri pozorovaní nikdy
neberú do úvahy!
Zavesovanie strapcov
Po odkvete metlina � alej rastie, a to spo� iatku priamo; neskôr sa strapce hrozna za� ínajú
sklá� a� k zemi v súvislosti so zvä� šovaním hmotnosti bobuliek. Pod zavesovaním strapcov sa
rozumie stav, ke� strapce zaujali viac-menej zvislú polohu. Fenofáza nastupuje, len � o
uvedenému popisu zodpovedá aspo� nieko� ko najviac vyvinutých strapcov na rôznych
konároch sledovaného kra.
29
Mäknutie bobú�
Fenofáza nastupuje v dobe, ke� rast zložených plodov (súplodia) už skon� il. V horných,
lepšie osvetlených � astiach kra za� ínajú bobule mäknú� .
Zberová zrelos�
Fenofáza znamená de� , ke� sa za� alo na sledovanej rastline obera� hrozno. Jedná sa skôr o
agrotechnický termín ako fenologický, pretože vä� šinou sa hrozno oberá o pár dní neskôr, ako
v skuto� nosti dozrie. Rozdiel medzi skuto� nou zrelos� ou a zberom závisí od rôznych
okolností a môže by� zakaždým iný.
Na spracovanie fenologických dát som použil 15-ro� né obdobie, ktoré bolo spolo� né pre
všetky skúmané lokality. V Dolných Plachtinciach boli k dispozícii fenologické pozorovania
od roku 1986, v Sebechleboch a Orechovej od roku 1987 a v Mysleniciach iba od roku 1988.
�
alej bolo spracovávané trvanie týchto medzifázových intervalov:
Medzifázový interval Symbol
1 pu� anie pú� ikov - za� iatok kvitnutia RL-ZK
2 za� iatok kvitnutia - koniec kvitnutia ZK-KK
3 zavesovanie strapcov - mäknutie bobú� ZS-MB
4 mäknutie bobú� - zberová zrelos� MB-ZZ
5 koniec kvitnutia - zberová zrelos� KK-ZZ
6 pu� anie pú� ikov - zberová zrelos� RL-ZZ
Pri štatistickom spracovaní údajov je najdôležitejšia ich spo� ahlivos� a � asová homogenita.
Tá môže by� narušená výpadkami pozorovaní, zmenou metodiky pozorovania, zmenou
pozorovate� a, premiestnením stanice a zmenou samotného fenologického pokusu2.
Z � asových radov som vyradil dáta, ktoré logicky nesúhlasili so všeobecnými poznatkami
o fenológii vini � a. Na všetkých staniciach došlo aj k nieko� kým výpadkom v pozorovaní
jednotlivých fenofáz. Dokonca stanica Orechová nepozorovala vôbec v rokoch 1989 a 1994.
Tieto chýbajúce dáta som nedoplnil, pretože neboli k dispozícii žiadne porovnávacie stanice
v okolí, ktoré by mali rovnaké pozorovania.
2 Fenologický pokus je základná pozorovacia jednotka, ktorú tvorí skupina rovnorodých rastlín pestovaných v zhodných stanovištných
podmienkach. Rovnorodos� ou rastlín sa rozumie požiadavka, aby rastliny mali zhodné základné biologické vlastnosti (druh, odroda, vek,
tvar, podnož) a zhodnos� ou stanovištných podmienok sa rozumie požiadavka, aby rastliny patriace do pokusu mali pre svoj vývin rovnaké
vonkajšie podmienky, to zna� í, že ich fyzické prostredie musí ma� aspo� približne rovnaké vlastnosti (terén, sklon a orientácia svahu, spon,
pôda). Takisto sa predpokladá jednotná agrotechnika (rez, výživa, kultivácia, ochrana).
30
Ak v 15-ro� nom � asovom rade chýbali pri niektorých fenofázach alebo medzifázových
intervaloch viac ako 3 údaje, tieto fázy alebo medzifázové intervaly som zo štatistického
spracovania vyradil. Konkrétne v Mysleniciach bola vyradená fáza MB a intervaly ZS-MB
a MB-ZZ a v Orechovej fázy ZS a MB a intervaly ZS-MB a MB-ZZ. V ostatných prípadoch
došlo maximálne k trom výpadkom, takže tieto rady som ešte zahrnul do štatistického
spracovania. Treba doda� , že iba stanica v Dolných Plachtinciach mala profesionálneho
pozorovate� a-špecialistu, preto údaje z tejto lokality sú štandardne spo� ahlivé.
Na stanici v Dolných Plachtinciach boli za analyzované obdobie k dispozícii aj
fenometrické merania pre odrodu Müller-Thurgau. Do štatistického spracovania som použil
dve charakteristiky, a to úrodu a cukornatos� . Údaj o úrode charakterizuje množstvo obraného
hrozna na jednotku plochy a meria sa v tonách na hektár [t.ha-1] a údaj o cukornatosti
vyjadruje množstvo cukrov (glukózy a fruktózy) v dužine hrozna a meria sa v kilogramoch na
100 litrov muštu [kg/100 l].
Pre každú fenofázu a medzifázový interval som vypo� ítal priemerný dátum nástupu fázy,
resp. trvania intervalu, medián, štandardnú odchýlku, maximum a minimum a rozdiel medzi
nimi. Urobil som to pre jednotlivé lokality a pre celé Slovensko ako priemer zo všetkých
štyroch lokalít. �
alej som urobil trendovú analýzu nástupov fenofáz a trvania medzifázových
intervalov a pomocou hladiny významnosti lineárneho trendu – P, pri predpokladanom
normálnom rozdelení, som ur� il, nako� ko sú dané trendy štatisticky významné.
3.2 Spracovanie klimatologických údajov
Na analýzu klímy vo vybraných oblastiach pestovania vini � a hroznorodého som použil
klimatologické dáta zo staníc, ktoré sa nachádzajú priamo na mieste fenologického
pozorovania alebo � o najbližšie k nemu. V Mysleniciach, Dolných Plachtinciach
a v Orechovej sa priamo nachádzali aj klimatologické stanice, pre Sebechleby som vybral
stanicu v Dudinciach. Okrem toho som pre Myslenice použil ako doplnkovú stanicu
Bratislavu-Kolibu a pre Orechovú Michalovce. Analyzoval som to isté obdobie, ktoré bolo
predmetom analýzy fenologických údajov, teda 15-ro� né obdobie od roku 1988 do roku 2002.
Na spracovanie klimatologických dát je takisto nevyhnutná ich homogenita. V prípade
mnou zvolených staníc bola táto viackrát narušená. V nasledujúcom preh� ade sú uvedené
základné informácie o klimatologických staniciach, ktorých merania som využil v tejto práci,
aj so zmenami, ktoré sa na nich udiali.
31
Názov stanice Indikatív Obdobie merania
Nadm.
výška
[m n.m.]
Zemep.
d�žka
Zemep.
šírka
Bratislava-Koliba 11813 01.01.88-31.12.02 286 17°06´38´´ 48°10´07´´
Myslenice 11815 01.01.88-31.12.90 150 17°15´02´´ 48°16´33´´
Myslenice 11815 01.01.91-31.03.98 159 17°14´36´´ 48°16´52´´
Myslenice 11815 01.06.98-31.12.00 159 17°14´47´´ 48°16´24´´
Slovenský Grob 11815 01.04.01-31.12.02 141 17°16´47´´ 48°15´38´´
Dudince 11880 01.01.88-19.01.89 140 18°53´07´´ 48°10´16´´
Dudince 11880 20.01.89-31.12.02 139 18°52´34´´ 48°10´09´´
Dolné Plachtince 11905 01.01.88-31.12.02 228 19°19´12´´ 48°12´24´´
Michalovce 11982 01.01.88-31.12.02 111 21°56´50´´ 48°44´56´´
Orechová 11984 01.01.88-31.12.02 140 22°13´52´´ 48°42´01´´
Na stanici v Mysleniciach sa nemeralo trvanie slne� ného svitu vôbec, v Orechovej boli dva
výpadky v meraní svitu (VI 1989 a VII–IX 1995). Tieto boli nahradené údajmi z doplnkových
staníc, � iže z Bratislavy-Koliby a z Michaloviec. Treba poznamena� , že Myslenice majú
zakrytý západný horizont, kým Bratislava-Koliba nie, takže hodnoty trvania slne� ného svitu
môžu by� v Mysleniciach približne o 5 % nižšie ako na Kolibe. Orechová má zasa trošku
zakrytý východný horizont, takže v lete má trocha menší slne� ný svit ako Michalovce. Okrem
toho sa stanica v Mysleniciach trikrát s� ahovala, pri � om v období od 1.4. do 31.5. 1998
nemerala, podobne od 1.1. do 31.3. 2001. Prvá zmena (1.1. 1991) bola z h� adiska ovplyvnenia
použitých klimatických dát málo významná (��� = -26´´, ��� = +19´´, � h = +9 m n.m.), druhá
zmena (1.6. 1998) bola rovnako bezvýznamná (��� = +11´´, ��� = -28´´, � h = +0 m n.m.),
avšak tretia zmena (1.4. 2001), ke� sa stanica premiestnila do Slovenského Grobu, bola
nato� ko významná (��� = +2´, ��� = -46´´, � h = -18 m n.m.), že bolo potrebné urobi � korekciu
dát. Chýbajúce dáta boli doplnené. Zmena na stanici v Dudinciach bola nepodstatná (��� = -
33´´, ��� = -7´´, � h = -1 m n.m.).
32
Na štatistické spracovanie som vybral nasledujúce meteorologické prvky:
Prvok Symbol Jednotka
1 priemerná denná teplota t_den_pr °C
2 maximálna denná teplota t_max °C
3 minimálna denná teplota t_min °C
4 denný úhrn zrážok zra_uhrn mm
5 denné trvanie slne� ného svitu sln_svit h
Chýbajúce dáta v Mysleniciach (IV – V 1998 a I – III 2001) som doplnil nasledovne.
Denné priemery a denné maximá som doplnil na základe lineárnej aproximácie výškovej
závislosti teploty. Použil som na to 3 stanice z blízkeho okolia Mysleníc, a to také, aby bola
dos� dobre vyjadrená výšková závislos� teploty. Boli to Bratislava-letisko (133 m n.m.),
Bratislava-Koliba (286 m n.m.) a Modra-Piesok (533 m n.m.). Údaje som dop�
� al na
nadmorskú výšku 159 m n.m. Denné minimá som nedoplnil touto metódou, pretože mohli
nasta� rôzne inverzné efekty, ktoré sa nedajú presne kvantifikova� , ale korela� nou metódou,
ke� som koreloval dáta z Mysleníc v � ase, ke� merali, s dátami nameranými na Kolibe a na
základe získaných korela� ných rovníc som doplnil obdobie, v ktorom Myslenice nemerali.
Úhrny zrážok v Mysleniciach som doplnil len pre mesa� né sumy, a to od� ítaním z mapy
s mesa� nými izohyetami.
Prepo� ítanie dát (t_den_pr a t_max) nameraných v Slovenskom Grobe (IV 2001 –
XII 2002) na Myslenice som urobil rovnakou metódou, ale na ur� enie výškovej závislosti som
použil namiesto stanice Bratislava-letisko stanicu Slovenský Grob (141 m n.m.). Dáta som
prepo� ítal na nadmorskú výšku 159 m n.m. Denné minimá som neprepo� ítaval, ale doplnil
korela� nou metódou. Mesa� né úhrny zrážok som od� ítal z mapy.
Jednotlivé prvky som spracovával na mesa� né a ro� né priemery (sumy), priemery (sumy)
v teplom polroku (apríl až september) a pri teplotách aj priemery a sumy v hlavnom
vegeta� nom období. Hlavné vegeta� né obdobie bolo v teoretickej � asti definované ako
obdobie, kedy nastúpi priemerná denná teplota 10 °C a trvá aspo� týžde� . V tejto práci som
hlavné vegeta� né obdobie definoval ako obdobie, v ktorom je priemerná denná teplota aspo�
10 °C nepretržite, tzn. bez prerušenia.
33
4 Výsledky fenologického spracovania
4.1 Fenologické fázy
4.1.1 Pu�anie pú�ikov
y = 0,1673x + 37030
R2 = 0,0172
30.III
4.IV
9.IV
14.IV
19.IV
24.IV
29.IV
4.V
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dátu
m
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.1: Trendová analýza nástupu fenofázy RL na jednotlivých staniciach a v priemere
Priemerný nástup pu� ania pú� ikov za všetky stanice bol 17.4. Najskorší nástup bol
naj � astejšie v roku 1990, priemerne 7.4., najneskorší nástup v roku 1997, okolo 28.4. Na
všetkých staniciach sa fáza postupne oneskorovala, avšak v Orechovej bol trend výrazne
opa� ný, ke� došlo za 15 rokov k priemernému posunu o 8 dní skôr. K výraznému zvratu
v nástupe fenofázy v Orechovej došlo po roku 1997. Mohlo to by� spôsobené zmenou
pozorovate� a a premiestnením stanice v roku 1995, nekvalitou pozorovaní alebo to mohlo by�
podmienené klimaticky. Avšak ani pre jeden lineárny trend nebola zistená štatistická
preukaznos� .
34
Tab.4.1: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy RL
M S O DP p
pr iemer 17.IV 17.IV 17.IV 18.IV 17.IV
najskôr 8.IV 7.IV 7.IV 5.IV 7.IV
rok 1994 1990 1990 1990 1990
najneskôr 28.IV 27.IV 29.IV 29.IV 28.IV
rok 1998 1988 1997 1997 1997
var ia�ný rozptyl 20 20 22 24 21
štandardná odchýlka 6 5 7 6 6
trend +6 +3 -8 +5 +3
významnos� N N N N N
4.1.2 Prvé listy
y = -0,1375x + 37649
R2 = 0,0221
14.IV
19.IV
24.IV
29.IV
4.V
9.V
14.V
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dátu
m
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.2: Trendová analýza nástupu fenofázy PL na jednotlivých staniciach a v priemere
Priemerný nástup tejto fenofázy bol 28.4., v Sebechleboch 29.4. a v Orechovej 27.4.
Najskoršie nástupy sa vyskytovali v rokoch 2000 a 2002, okolo 22.4., najneskoršie v rokoch
1991 a 1997, okolo 6.5. V Dolných Plachtinciach došlo k priemernému oneskoreniu fázy o 1
de� , inde sa fáza posúvala do skoršieho obdobia, avšak bez štatisticky významného trendu.
35
Iba na stanici v Orechovej bol zaznamenaný štatisticky preukazný lineárny trend, ke� sa
nástup fázy za hodnotené obdobie posunul približne o 14 dní skôr. Znova k tomu výrazne
prispeli údaje po roku 1997.
Tab.4.2: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy PL
M S O DP p
pr iemer 28.IV 29.IV 27.IV 28.IV 28.IV
najskôr 23.IV 23.IV 18.IV 18.IV 22.IV
rok 2002 2000 2002 1989 2000
najneskôr 10.V 6.V 7.V 5.V 6.V
rok 1997 1991 1997 1991,1997 1997
var ia�ný rozptyl 17 13 19 17 15
štandardná odchýlka 4 4 7 5 4
trend -3 -1 -14 +1 -2
významnos� N N P>0,05 N N
4.1.3 Za�iatok kvitnutia
y = -0,9658x + 39343
R2 = 0,3148
14.V
24.V
3.VI
13.VI
23.VI
3.VII
13.VII
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dátu
m
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.3: Trendová analýza nástupu fenofázy ZK na jednotlivých staniciach a v priemere
36
Priemerný nástup za� iatku kvitnutia bol v Mysleniciach 8.6., v Sebechleboch 11.6., v
Orechovej a Dolných Plachtinciach 7.6., priemerne za všetky stanice 8.6. Najskoršie nástupy
boli všade v roku 2000, približne 23.5., najneskoršie v roku 1991, okolo 26.6., v Orechovej až
3.7. Na všetkých staniciach boli zistené výrazné posuny do skoršieho obdobia, priemerne o 14
dní, v Mysleniciach o 10 dní, v Orechovej až o 25 dní. Pre všetky lineárne trendy bola zistená
štatistická preukaznos� , v Mysleniciach ve� mi slabá, v Orechovej výrazná.
Tab.4.3: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy ZK
M S O DP p
pr iemer 8.VI 11.VI 7.VI 7.VI 8.VI
najskôr 26.V 24.V 18.V 25.V 23.V
rok 2000 2000 2000 2000 2000
najneskôr 23.VI 26.VI 3.VII 23.VI 26.VI
rok 1991 1991 1991 1991 1991
var ia�ný rozptyl 28 33 46 29 34
štandardná odchýlka 7 8 11 7 8
trend -10 -13 -25 -12 -14
významnos� P>0,2 P>0,1 P>0,01 P>0,05 P>0,05
4.1.4 Koniec kvitnutia
Nástup fenofázy sa na jednotlivých staniciach líšil, priemerne nastupovala 17.6.
Najrýchlejšie nastupovala v roku 2000, v Mysleniciach v roku 1993, ale tam chýbal údaj
z roku 2000. Priemerne to bolo 31.5. Najneskoršie nástupy boli v roku 1991 okolo 5.7. �
o sa
týka trendov, okrem Mysleníc všetky boli štatisticky preukazné, v Sebechleboch málo,
v Orechovej výrazne a všade došlo k priemernému posunu do skoršieho obdobia, v priemere
za všetky stanice o 14 dní, v Mysleniciach o 4 dni, v Orechovej o 23 dní.
37
y = -0,944x + 39308R2 = 0,2747
19.V
24.V
29.V
3.VI
8.VI
13.VI
18.VI
23.VI
28.VI
3.VII
8.VII
13.VII
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dátu
m
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.4: Trendová analýza nástupu fenofázy KK na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.4: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy KK
M S O DP p
pr iemer 18.VI 20.VI 15.VI 17.VI 17.VI
najskôr 9.VI 2.VI 26.V 3.VI 31.V
rok 1993 2000 2000 2000 2000
najneskôr 5.VII 6.VII 7.VII 4.VII 5.VII
rok 1991 1991 1991 1991 1991
var ia�ný rozptyl 26 34 42 31 36
štandardná odchýlka 6 8 10 8 8
trend -4 -14 -23 -16 -14
významnos� N P>0,1 P>0,01 P>0,05 P>0,05
4.1.5 Zavesovanie strapcov
Táto fenofáza nebola hodnotená na stanici v Orechovej pre nedostatok údajov. Priemerne
nastupovala postupne v Mysleniciach 25.6., v Dolných Plachtinciach 1.7., v Sebechleboch
14.7. a v priemere za všetky stanice 4.7. Všade došlo k posunu do skoršieho obdobia približne
o 11 dní so štatisticky preukaznými lineárnymi trendmi, iba v Dolných Plachtinciach bol tento
trend ve� mi málo preukazný. Najskoršie nástupy boli v rokoch 1993, 2000, 2002, priemerne
38
23.6., najneskoršie v roku 1991 okolo 20.7., v Mysleniciach 4.7. v roku 1995, ale chýbal údaj
z roku 1991.
y = -0,7643x + 38966
R2 = 0,2535
8.VI
13.VI
18.VI
23.VI
28.VI
3.VII
8.VII
13.VII
18.VII
23.VII
28.VII19
87
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dátu
m
M
S
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.5: Trendová analýza nástupu fenofázy ZS na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.5: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy ZS
M S DP p
pr iemer 25.VI 14.VII 1.VII 4.VII
najskôr 12.VI 2.VII 18.VI 23.VI
rok 1993 2002 2000 1993
najneskôr 4.VII 25.VII 16.VII 20.VII
rok 1995 1991 1991 1991
var ia�ný rozptyl 22 23 28 27
štandardná odchýlka 7 7 7 7
trend -12 -11 -11 -11
významnos� P>0,05 P>0,1 P>0,2 P>0,1
39
4.1.6 Mäknutie bobú�
Pri mäknutí bobú� neboli spracovávané údaje z Mysleníc a z Orechovej pre ich
nekompletnos� . Na zvyšných staniciach neboli zistené žiadne štatisticky preukazné lineárne
trendy. Fáza sa posúvala do skoršieho obdobia asi o 6 dní. Nastupovala priemerne okolo
12.8., najskôr v roku 2000, približne 29.7., najneskôr v roku 1991, približne 21.8.
y = -0,4304x + 38339
R2 = 0,0959
23.VII
28.VII
2.VIII
7.VIII
12.VIII
17.VIII
22.VIII
27.VIII
1.IX
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dátu
m
S
DP
p
Lineárny (S)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.6: Trendová analýza nástupu fenofázy MB na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.6: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy MB
S DP p
pr iemer 15.VIII 10.VIII 12.VIII
najskôr 30.VII 29.VII 29.VII
rok 2000 2000,2002 2000
najneskôr 26.VIII 17.VIII 21.VIII
rok 1991 1991 1991
var ia�ný rozptyl 27 19 23
štandardná odchýlka 7 6 6
trend -8 -5 -6
významnos� N N N
40
4.1.7 Zberová zrelos�
Fenofáza zberová zrelos� nastupovala priemerne za všetky stanice 16.9., v Mysleniciach
5.9., v Sebechleboch 18.9., v Dolných Plachtinciach 19.9. a v Orechovej 20.9. Najskoršie
nástupy boli vä� šinou v roku 2002 alebo 2000, priemerne koncom augusta, v Mysleniciach už
13.8. v roku 2001. Najneskoršie nástupy boli za� iatkom októbra vä� šinou v roku 1991,
v Mysleniciach 23.9. Všade boli zistené výrazné posuny do skoršieho obdobia.
V Mysleniciach o 25 dní, v Sebechleboch o 14 dní, v Orechovej o 19 dní, v Dolných
Plachtinciach o 12 dní a v priemere za všetky stanice o 16 dní. Všetky trendy boli štatisticky
významné, v Mysleniciach výrazne, v Orechovej a v Dolných Plachtinciach slabo.
y = -1,086x + 39681
R2 = 0,4016
2.VIII
12.VIII
22.VIII
1.IX
11.IX
21.IX
1.X
11.X
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dátu
m
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.7: Trendová analýza nástupu fenofázy ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere
41
Tab.4.7: Štatistické vyhodnotenie nástupu fenofázy ZZ
M S O DP p
pr iemer 5.IX 18.IX 20.IX 19.IX 16.IX
najskôr 13.VIII 1.IX 30.VIII 27.VIII 31.VIII
rok 2001 2000 2000,2002 2002 2002
najneskôr 23.IX 2.X 7.X 2.X 26.IX
rok 1991 1991 1997,1998 1991 1991
var ia�ný rozptyl 41 31 38 36 27
štandardná odchýlka 11 7 14 9 8
trend -25 -14 -19 -12 -16
významnos� P>0,01 P>0,05 P>0,2 P>0,2 P>0,05
42
4.2 Medzifázové intervaly
4.2.1 Pu�anie pú�ikov – za�iatok kvitnutia
Interval RL-ZK trval priemerne 52 dní, najmenej v Dolných Plachtinciach, 49 dní, najviac
v Mysleniciach a Sebechleboch, 54 dní. Minimá sa pohybovali pod 40, maximá nad 70 dní.
Všade bolo zistené postupné skracovanie intervalu, od 9 dní v Sebechleboch po 20 dní
v Orechovej, ale nie všetky trendy vykazovali štatistickú preukaznos� , iba v Orechovej,
Dolných Plachtinciach a v priemere za všetky stanice, pri � om významnos� bola slabá.
y = -0,9232x + 1894,1R2 = 0,2285
20
30
40
50
60
70
80
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dni
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.8: Trendová analýza intervalu RL-ZK na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.8: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu RL-ZK
M S O DP p
pr iemer 54 54 51 49 52
najmenej 39 38 38 34 40
rok 1998 2000 2000 1993 1993
najviac 70 71 76 70 70
rok 2000 1991 1991 1991 1991
var ia�ný rozptyl 31 33 38 36 31
štandardná odchýlka 11 9 12 10 9
trend -10 -9 -20 -17 -14
významnos� N N P>0,1 P>0,1 P>0,1
43
4.2.2 Za�iatok kvitnutia – koniec kvitnutia
Priemerné trvanie obdobia kvitnutia sa pohybovalo okolo 9 dní, v Dolných Plachtinciach
až 11, v Orechovej len 8 dní. Najkratšie kvitol vini � v Orechovej, a to 4 dni v rokoch 1991
a 1993, priemerné minimum bolo 7 dní. Najdlhšie kvitol vini � tiež v Orechovej, konkrétne 17
dní v roku 2002, priemerné maximum bolo 13 dní. �
o sa týka lineárnych trendov, všetky sú
štatisticky nevýznamné alebo len ve� mi málo, a to v Mysleniciach a v Orechovej, kde došlo
k priemernému pred�ženiu intervalu o 3, resp. o 5 dní.
y = 0,0914x - 173,15
R2 = 0,0827
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dni
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.9: Trendová analýza intervalu ZK-KK na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.9: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu ZK-KK
M S O DP p
pr iemer 9 9 8 11 9
najmenej 6 6 4 8 7
rok 1993 1995 1991,1993 1996 1993
najviac 13 11 17 14 13
rok 2001 1990,1991 2002 1990 2002
var ia�ný rozptyl 7 5 13 6 6
štandardná odchýlka 2 1 4 2 1
trend +3 -1 +5 -1 +1
významnos� P>0,2 N P>0,2 N N
44
4.2.3 Zavesovanie strapcov – mäknutie bobú�
Tento interval nebol hodnotený v Mysleniciach a v Orechovej, pretože nebol k dispozícii
dostato� ný po� et údajov. Na ostatných staniciach trval interval 32 dní v Sebechleboch a 40
dní v Dolných Plachtinciach, minimum bolo 25, resp. 32 dní a maximum 41, resp. 47 dní
v Sebechleboch, resp. v Dolných Plachtinciach. Všetky trendy boli štatisticky nevýznamné
a k posunu došlo len v Sebechleboch, kde sa interval pred�žil o 4 dni.
y = 0,2554x - 473,9
R2 = 0,0933
15
20
25
30
35
40
45
50
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dni
S
DP
p
Lineárny (S)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.10: Trendová analýza intervalu ZS-MB na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.10: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu ZS-MB
S DP p
pr iemer 32 40 36
najmenej 25 32 30
rok 1990,1992,2000 1991,2002 1989
najviac 41 47 42
rok 1998 1996 1996,1998
var ia�ný rozptyl 16 15 12
štandardná odchýlka 5 5 4
trend +4 +0 +4
významnos� N N N
45
4.2.4 Mäknutie bobú� – zberová zrelos�
Podobne ako pri predchádzajúcom intervale, ani tu nebolo hodnotené trvanie intervalu na
tých istých staniciach. Na ostatných došlo k štatisticky preukaznému klesajúcemu lineárnemu
trendu, ktorý � inil 7, resp. 6 dní pre Sebechleby, resp. Dolné Plachtince. Najrýchlejšie dozrelo
hrozno v Sebechleboch v roku 1997, za 28 dní, najdlhšie zrelo v Dolných Plachtinciach
v roku 1991, konkrétne 46 dní. Lineárny trend z priemerných hodnôt vykázal ve� mi silnú
štatistickú významnos� .
y = -0,4411x + 916,97
R2 = 0,501
20
25
30
35
40
45
50
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dni
S
DP
p
Lineárny (S)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.11: Trendová analýza intervalu MB-ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.11: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu MB-ZZ
S DP p
pr iemer 34 40 37
najmenej 28 29 31
rok 1997 2002 2002
najviac 41 46 42
rok 1993 1991 1991
var ia�ný rozptyl 13 17 11
štandardná odchýlka 4 4 3
trend -7 -6 -7
významnos� P>0,05 P>0,1 P>0,005
46
4.2.5 Koniec kvitnutia – zberová zrelos�
Tento interval sa správal na jednotlivých staniciach ve� mi rozdielne. V Mysleniciach trval
priemerne iba 79 dní, v Orechovej až 97 dní. V Mysleniciach vykazoval výrazne klesajúci
lineárny trend o 21 dní so štatistickou preukaznos� ou, inde boli trendy štatisticky
nevýznamné, mierne klesajúce, ale v Orechovej stúpajúci o 6 dní. Najprekvapujúcejšie je
zistenie, že v Orechovej trval interval najkratšie v roku 1991, ktorý bol z klimatického
h� adiska najchladnejší.
y = -0,1598x + 408,42
R2 = 0,0108
40
50
60
70
80
90
100
110
120
130
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dni
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.12: Trendová analýza intervalu KK-ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.12: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu KK-ZZ
M S O DP p
pr iemer 79 90 97 94 90
najmenej 59 80 75 76 80
rok 2001 1997 1991 2002 2002
najviac 98 100 117 102 102
rok 1993 1993 1998 2001 1993
var ia�ný rozptyl 39 20 42 26 22
štandardná odchýlka 11 5 15 6 7
trend -21 -1 +6 -4 -2
významnos� P>0,05 N N N N
47
4.2.6 Pu�anie pú�ikov – zberová zrelos�
Tento interval, predstavujúci vlastne trvanie vegeta� ného obdobia, dosiahol priemernú
d�žku 152 dní, 145 v Mysleniciach, 153 v Dolných Plachtinciach a 154 v Sebechleboch
a Orechovej. Najkratší bol koncom hodnoteného obdobia (v rokoch 1999, 2000, 2001, 2002),
najdlhší v prvej polovici devä� desiatych rokov (1990, 1991, 1994). Na všetkých staniciach sa
interval výrazne skracoval, najviac v Mysleniciach, o 27 dní, najmenej v Orechovej, o 12 dní.
Všade, okrem Orechovej, bol klesajúci lineárny trend štatisticky významný, v Mysleniciach
a v priemere za všetky stanice výrazne, v Dolných Plachtinciach slabo.
y = -1,1286x + 2403,5R2 = 0,4449
120
130
140
150
160
170
180
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
dni
M
S
O
DP
p
Lineárny (M)
Lineárny (S)
Lineárny (O)
Lineárny (DP)
Lineárny (p)
Obr.4.13: Trendová analýza intervalu RL-ZZ na jednotlivých staniciach a v priemere
Tab.4.13: Štatistické vyhodnotenie trvania intervalu RL-ZZ
M S O DP p
pr iemer 145 154 154 153 152
najmenej 129 138 138 130 137
rok 1999 2000 2001 2002 2002
najviac 170 169 175 173 165
rok 1994 1991 1998 1990 1994
var ia�ný rozptyl 41 31 37 43 27
štandardná odchýlka 12 10 11 12 8
trend -27 -18 -12 -17 -17
významnos� P>0,01 P>0,05 N P>0,2 P>0,01
48
Na záver možno konštatova� , že prvá fenofáza (RL), okrem Orechovej, mala tendenciu
nastupova� neskoršie, ale bez štatisticky významného trendu. Druhá fáza (PL) nejavila,
s výnimkou Orechovej, žiadne významné trendy. Ostatné fázy (ZK, KK, ZS, MB, ZZ)
nastupovali skôr a objavoval sa pri nich štatisticky významný posun do skoršieho obdobia.
Z tohto rámca vybo� ovala stanica v Orechovej, ktorá od pu� ania pú� ikov po koniec kvitnutia
javila výrazne klesajúce trendy, potom neboli k dispozícii údaje pre zavesovanie strapcov
a mäknutie bobú� a až závere� ná fáza sa správala podobne ako na ostatných staniciach. �
o sa týka medzifázových intervalov, RL-ZK javil tendenciu skracova� sa, � alšie dva
intervaly, ZK-KK a ZS-MB, sa mierne predlžovali, ale bez štatisticky preukazných trendov.
Interval MB-ZZ sa skracoval, pri � om lineárny trend bol štatisticky ve� mi významný, interval
KK-ZZ sa správal ve� mi premenlivo a posledný interval znova vykazoval ve� mi pekne
vyjadrený klesajúci trend.
4.3 Fenometr ia
4.3.1 Cukornatos�
Pri cukornatosti došlo v priebehu skúmaného 15-ro� ného obdobia k dos� ve� kým
výkyvom, o � om sved� í aj ve� ké varia� né rozpätie (8,6 kg/100 l). Priemerná hodnota (16
kg/100 l) je výrazne nižšia, ako uvádza literatúra (18 kg/100 l) a minimum v roku 1988 (12
kg/100 l) bolo tiež hlboko pod minimom uvádzaným v literatúre (15 kg/100 l). Došlo
k výrazne stúpajúcemu lineárnemu trendu, konkrétne o 3,0 kg/100 l, � o je na 15-ro� né
obdobie vysoká hodnota, avšak tento trend bol štatisticky len ve� mi málo významný.
10,0
12,0
14,0
16,0
18,0
20,0
22,0
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
kg/1
00l
CUKORNATOS� [kg/100l] Lineárny (CUKORNATOS� [kg/100l])
Obr.4.14: Trendová analýza cukornatosti hrozna
49
4.3.2 Úroda
Úroda dosahovala ešte premenlivejšie hodnoty ako cukornatos� , o � om sved� í vysoká
hodnota štandardnej odchýlky (6,45 t.ha-1). Aj varia� ný rozptyl bol obrovský (22,09 t.ha-1).
Priemerná hodnota (17,25 t.ha-1) bola v porovnaní s údajom v literatúre (15 t.ha-1) o � osi
vyššia. O nejakom lineárnom trende sa prakticky nedá hovori � . Skôr je zaujímavá extrémne
nízka hodnota v roku 2002 (3,41 t.ha-1).
0,00
5,00
10,00
15,00
20,00
25,00
30,00
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
t/ha
ÚRODA[t/ha]
Obr.4.15: �
asový priebeh hektárových výnosov hrozna
Tab.4.14: Štatistické vyhodnotenie fenometrických meraní
cukornatos� úroda
pr iemer 16,0 17,25
najmenej 12,0 3,41
rok 1988 2002
najviac 20,6 25,50
rok 2000 1988
var ia�ný rozptyl 8,6 22,09
štandardná odchýlka 2,3 6,45
trend +3,0 -3,00
významnos� P>0,2 N
50
Vysvetlivky ku grafom a tabu�kám
M – Myslenice
S – Sebechleby
O – Orechová
DP – Dolné Plachtince
p – priemerná hodnota zo všetkých štyroch staníc
pr iemer – priemerný dátum nástupu fenologickej fázy alebo priemerné trvanie
medzifázového intervalu
najskôr – najskorší dátum nástupu fenologickej fázy
najneskôr – najneskorší dátum nástupu fenologickej fázy
najmenej – najkratšie trvanie medzifázového intervalu alebo najmenšia hodnota
fenometrickej charakteristiky
najviac – najdlhšie trvanie medzifázového intervalu alebo najvä� šia hodnota fenometrickej
charakteristiky
trend – priemerný posun nástupu fenologickej fázy alebo trvania medzifázového intervalu
v d� och, zistený metódou lineárnej regresie
významnos� – hladina významnosti lineárneho trendu (N – štatisticky nevýznamný
lineárny trend, P>0,2 – štatisticky ve� mi málo preukazný lineárny trend, P>0,1 – štatisticky
málo preukazný lineárny trend, P>0,05 – štatisticky preukazný lineárny trend, P>0,01 –
štatisticky výrazne preukazný lineárny trend, P>0,005 – štatisticky silne preukazný lineárny
trend)
51
5 Výsledky klimatologického spracovania
5.1 Základné klimatické charakter istiky
Základné klimatické charakteristiky, ktoré ur� ujú možnosti pestovania vini � a, sú priemerná
teplota, úhrn zrážok a trvanie slne� ného svitu za celý rok, ako aj v priebehu vegeta� ného
obdobia.
V nasledujúcich kapitolách som zhodnotil ro� né chody týchto charakteristík na
jednotlivých staniciach, reprezentujúcich vybrané vinohradnícke lokality, ako aj v priemere za
všetky stanice. Tabu� kové spracovania týchto charakteristík, ale aj niektorých � alších, sa
nachádzajú v Prílohe.
5.1.1 Teplotné charakter istiky
Priemerná ro�ná teplota
8,0
8,5
9,0
9,5
10,0
10,5
11,0
11,5
12,0
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
[°C
]
11815 11880 11905 11984 priemer
Obr.5.1: Priemerné ro� né teploty na jednotlivých lokalitách a v priemere
V priemere za všetky stanice sa priemerné ro� né teploty pohybovali od 9,1 °C v roku 1996
do 11,2 °C v roku 2000. Ako najteplejšia sa ukázala lokalita v Mysleniciach, kde 15-ro� ný
priemer dosiahol hodnotu 10,6 °C. Lokality na strednom Slovensku boli naopak
najchladnejšie, len 9,8 °C. Z h� adiska priemernej ro� nej teploty boli roky 1996, 1991 a 1997
chladné a roky 2000, 1994 a 2002 teplé, � iže pre vini � priaznivé. Najnižšia priemerná ro� ná
teplota bola dosiahnutá v Dudinciach a Dolných Plachtinciach, zhodne po 8,7 °C v roku 1991,
resp. 1996. V týchto rokoch klesla priemerná ro� ná teplota na oboch staniciach pod 9 °C, � o
52
už sú pre vini � nepriaznivé podmienky. Najvyšší ro� ný priemer bol dosiahnutý
v Mysleniciach, konkrétne 11,7 °C v roku 1994.
Priemerná teplota v teplom polroku
15,0
15,5
16,0
16,5
17,0
17,5
18,0
18,5
19,019
88
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
[°C
]
11815 11880 11905 11984 priemer
Obr.5.2: Priemerné teploty v teplom polroku na jednotlivých lokalitách a v priemere
V priemere za všetky stanice sa táto charakteristika pohybovala v rozmedzí od 16,1 v roku
1991 do 17,9 °C v roku 1994, � o sú pre vini � ve� mi priaznivé teploty. Ako najteplejšia sa
ukázala východoslovenská lokalita Orechová, ktorá dosiahla 15-ro� ný priemer 17,3 °C,
najchladnejšie boli Dolné Plachtince, priemerne 16,6 °C. Z h� adiska tejto charakteristiky boli
roky 1991, 1997, 1990, 1996 chladné a roky 1994, 1992, 2000, 2002 teplé. Minimum
zaznamenali obe stredoslovenské stanice v roku 1991, a to 15,6 °C, maximum Orechová
v rokoch 1994 a 2002, konkrétne 18,6 °C.
Lokality na západnom a východnom Slovensku boli približne na rovnakej úrovni
(Myslenice iba o 0,1 °C chladnejšie). Lokality na strednom Slovensku boli od týchto
chladnejšie o 0,5 až 0,7 °C.
53
5.1.2 Ro�ný úhrn zrážok
400
500
600
700
800
900
1000
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
[mm
]
11815 11880 11905 11984 priemer
Obr.5.3: Ro� né úhrny zrážok na jednotlivých lokalitách a v priemere
V 15-ro� ných priemeroch sa jednotlivé stanice ve� mi nelíšili. Najmenej zrážkové boli
Dudince (564 mm), najviac Orechová (683mm). Dudince tu ve� mi nereprezentujú klímu
Sebechlieb, pretože ležia relatívne na rovine v nadmorskej výške iba 140 m, kým Sebechleby
sú severnejšie, v blízkosti Štiavnických vrchov a v nadmorskej výške 261 m, takže je
predpoklad, že tam spadne viacej zrážok. Vzh� adom na to, že zrážkové minimum pre vini � je
300 mm, ani raz sa nestalo, že by niektorá lokalita mala nedostatok prirodzenej vlahy.
Zrážkové optimum je okolo 600 mm a 15-ro� ný priemer za všetky stanice bol 632 mm, takže
možno konštatova� , že na vybraných lokalitách boli z h� adiska zrážkových úhrnov priaznivé
podmienky, hoci v niektorých rokoch mohlo by� ich rozloženie vo vegeta� nom období viac
alebo menej optimálne. Vlhký bol iba rok 1995 v Mysleniciach (949 mm) a rok 1998
v Orechovej (924 mm) a v priemere za všetky stanice rok 1999, (778 m). Najsuchším rokom
v priemere za všetky stanice bol rok 1989 (493 mm).
54
5.1.3 Trvanie slne�ného svitu v teplom polroku
1000
1100
1200
1300
1400
1500
1600
1700
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
[h]
11813 11880 11905 11984 priemer
Obr.5.4: Trvanie slne� ného svitu v teplom polroku na jednotlivých lokalitách a v priemere
Ako najbohatšia na d�žku slne� ného svitu sa ukázala Bratislava-Koliba, ktorá ve� mi dobre
reprezentuje Myslenice, hoci tie môžu ma� asi o 5 % menej svitu. Za 15 rokov dosiahla
priemernú sumu 1439 h. Najchudobnejšia na svit bola Orechová, len 1349 h. Absolútne
maximum bolo v Dudinciach v roku 2000, ke� suma v teplom polroku dosiahla hodnotu
1632 h, minimum bolo v Orechovej v roku 1988, len 1051 h. Najbohatším rokom na trvanie
slne� ného svitu v teplom polroku na všetkých staniciach bol rok 2000. V priemere za všetky
stanice to bolo 1632 h. Najmenej svitu v priemere za všetky stanice bolo v roku 1989, iba
1189 h.
5.2 Porovnanie hodnoteného obdobia s klimatickým normálom
Za klimatický normál som vzal 30-ro� né obdobie 1951-1980 a urobil som porovnanie
tohto obdobia s obdobím 1988-2002, ktoré bolo hodnotené v tejto práci. Porovnanie som robil
len pre Dolné Plachtince a len pre priemerné mesa� né teploty a mesa� né úhrny zrážok,
pretože neboli k dispozícii klimatické normály na iných staniciach, ktoré v rokoch 1951-1980
nemerali (Myslenice, Dudince, Orechová) a v Dolných Plachtinciach nebol klimatický normál
pre úhrny slne� ného svitu.
55
Z porovnania vyplýva, že posledné 15-ro� ie bolo z h� adiska priemernej ro� nej teploty
teplejšie o 0,4 °C a z h� adiska priemernej teploty v teplom polroku bolo teplejšie o 0,5 °C než
je klimatický normál. Porovnanie v jednotlivých mesiacoch je uvedené v nasledujúcej
tabu� ke.
Tab.5.1: Porovnanie priemerných mesa� ných teplôt, priemernej ro� nej teploty a priemernej
teploty v teplom polroku v rokoch 1951-1980 a 1988-2002 v Dolných Plachtinciach
[°C] I I I I I I IV V VI VI I VI I I IX X XI XI I rok TP
51-80 -2,4 0,0 4,5 10,2 14,8 18,3 19,7 18,9 14,9 9,5 4,4 -0,2 9,4 16,1
88-02 -0,9 1,3 5,2 10,5 15,7 18,4 20,4 20,0 14,6 9,7 3,5 -1,0 9,8 16,6
rozdiel 1,5 1,3 0,7 0,3 0,9 0,1 0,7 1,1 -0,3 0,2 -0,9 -0,8 0,4 0,5
Z h� adiska mnou spracovávanej témy je najzaujímavejším obdobím teplý polrok, preto pre
lepšiu názornos� uvádzam ešte grafické porovnanie priemerných mesa� ných teplôt v teplom
polroku.
9
11
13
15
17
19
21
IV V VI VII VIII IX
[°C
]
88-02 51-80
Obr.5.5: Porovnanie priemerných mesa� ných teplôt v teplom polroku
v rokoch 1951-1980 a 1988-2002 v Dolných Plachtinciach
Mesiace apríl, jún, september sú približne na rovnakej úrovni, ale máj, júl a hlavne august
boli v období 1988-2002 výrazne teplejšie ako v období 1951-1980.
56
�o sa týka zrážkových pomerov, hodnotené obdobie bolo z h� adiska ro� ných úhrnov
menej zrážkové než klimatický normál o 12 mm, ale z h� adiska úhrnov v teplom polroku
v � om spadlo o 19 mm zrážok viac ako v období 1951-1980. Pre úplnos� uvádzam tabu� ku.
Tab.5.2: Porovnanie mesa� ných úhrnov zrážok a úhrnu zrážok za rok a za teplý polrok
v rokoch 1951-1980 a 1988-2002 v Dolných Plachtinciach
[mm] I I I I I I IV V VI VI I VI I I IX X XI XI I rok TP
51-80 41 42 35 49 58 81 62 64 44 44 62 50 631 358
88-02 29 29 37 55 55 73 74 60 59 50 57 42 619 377
rozdiel -12 -13 2 6 -3 -8 12 -4 15 6 -5 -8 -12 19
5.3 Porovnanie západného a východného Slovenska
Na porovnanie klimatických pomerov medzi západným a východným Slovenskom som
zvolil dve stanice: Bratislavu-Kolibu a Michalovce. Porovnanie som urobil pre obdobie 1951-
1980 a pre mnou hodnotené 15-ro� né obdobie 1988-2002.
Z porovnania v období 1951-1980 vyplýva, že priemerná ro� ná teplota bola v oboch
lokalitách približne rovnaká, hoci Bratislava-Koliba bola o � osi teplejšia. Priemerná januárová
teplota dosahovala na východe nižšie hodnoty, konkrétne pre mnou porovnávané stanice bola
vo východoslovenskej lokalite o 1,1 °C nižšia ako na západe. V � alších mesiacoch sa tento
rozdiel zmenšoval, a dokonca v lete sa obrátil, ke� priemerná júlová teplota bola
v Michalovciach o 0,4 °C vyššia ako v Bratislave-Kolibe. Najvä� ší rozdiel medzi
východoslovenskou a západoslovenskou lokalitou bol v ro� nej amplitúde teploty. Je to rozdiel
medzi priemernou teplotou najteplejšieho mesiaca (júl) a najchladnejšieho mesiaca (január).
V Michalovciach bola táto amplitúda až o 1,5 °C vä� šia ako v Bratislave-Kolibe. �
o sa týka
priemeru v teplom polroku, na oboch staniciach bola dosiahnutá približne rovnaká hodnota.
Pri zrážkových úhrnoch sa posun smerom na východ prejavil poklesom. V ro� nej sume
napadalo v Bratislave-Kolibe o 76 mm zrážok viac ako v Michalovciach a v sume za teplý
polrok bol rozdiel 29 mm v prospech Bratislavy-Koliby.
Možno konštatova� , že v rámci územia Slovenska sa v teplotných a zrážkových pomeroch
mierne prejavuje vplyv kontinentality. Kvôli lepšej názornosti uvádzam tieto rozdiely
v nasledujúcej tabu� ke.
57
Tab.5.3: Porovnanie niektorých klimatických charakteristík
na vybraných lokalitách západného a východného Slovenska v rokoch 1951-1980
1951 - 1980 Bratislava-
Koliba (B) Michalovce (M)
Rozdiel
(B – M)
priemerná januárová teplota -2,0 °C -3,1 °C 1,1 °C
priemerná júlová teplota 19,3 °C 19,7 °C -0,4 °C
priemerná ro�ná teplota 9,3 °C 9,1 °C 0,2 °C
priemerná teplota v teplom polroku 15,9 °C 16,1 °C -0,2 °C
ro�ná amplitúda teploty 21,3 °C 22,8 °C -1,5 °C
ro�ný úhrn zrážok 669 mm 593 mm 76 mm
úhrn zrážok v teplom polroku 383 mm 354 mm 29 mm
Pre mnou hodnotené obdobie 1988-2002 som zistil ve� mi podobné výsledky. Január bol na
oboch staniciach výrazne teplejší, ale v Michalovciach bol o 1,3 °C chladnejší ako
v Bratislave-Kolibe. Júl bol zhruba o 1 °C teplejší v porovnaní s klimatickým normálom, na
oboch lokalitách vyrovnaný, avšak mierne teplejší na východe (o 0,2 °C). Ro� ný priemer
teploty bol mierne vyšší na západe (o 0,5 °C) a teplý polrok bol úplne vyrovnaný, pri � om
v porovnaní s normálom teplota takisto vzrástla. Ro� ná amplitúda teploty vzh� adom na
normál poklesla, ale rozdiel medzi východom a západom zostal (1,5 °C). Rozdiely v úhrnoch
zrážok boli oproti klimatickému normálu menšie, ale aj tak bolo východné Slovensko
zrážkovo chudobnejšie. V ro� nej sume o 38 mm a v sume za teplý polrok o 2 mm. Všetky
tieto zistenia uvádzam v nasledujúcej tabu� ke.
Tab.5.4: Porovnanie niektorých klimatických charakteristík
na vybraných lokalitách západného a východného Slovenska v rokoch 1951-1980
1988 - 2002 Bratislava-
Koliba (B) Michalovce (M)
Rozdiel
(B – M)
priemerná januárová teplota -0,1 °C -1,4 °C 1,3 °C
priemerná júlová teplota 20,5 °C 20,7 °C -0,2 °C
priemerná ro�ná teplota 10,2 °C 9,7 °C 0,5 °C
priemerná teplota v teplom polroku 16,8 °C 16,8 °C 0,0 °C
ro�ná amplitúda teploty 20,6 °C 22,1 °C -1,5 °C
ro�ný úhrn zrážok 661 mm 623 mm 38 mm
úhrn zrážok v teplom polroku 387 mm 385 mm 2 mm
58
6 Vplyv klímy na fenológiu vini�a
V tejto kapitole som zhodnotil niektoré špeciálne klimatické charakteristiky, ktoré môžu
ma� vplyv na rast a vývin vini � a. Okrem toho sa tu nachádzajú porovnania medzi vybranými
fenologickými, fenometrickými a klimatickými veli � inami a ich vzájomné vz� ahy. Všetko
som robil len pre lokalitu Dolné Plachtince, pretože tu boli fenologické údaje dostato� ne
spo� ahlivé.
6.1 Mrazové ohrozenia
Pretože Müller-Thurgau je odroda citlivá na poškodenie zimnými alebo neskorými jarnými
mrazmi, je dôležité všimnú� si niektoré mrazové charakteristiky. Vybral som tieto: posledný
mrazový de� v roku (na jar), prvý mrazový de� v roku (na jese� ) a po� et studených dní
v zime. Studené dni v zime sú také, v ktorých minimálna denná teplota klesne v mesiacoch
január alebo február aspo� na -10 °C, resp. na -15 °C.
V rokoch 1988, 1989, 1990, 1991, 1994, 1999 nastúpila fenofáza pu� ania pú� ikov skôr,
ako sa vyskytol posledný jarný mráz, preto ohrozenie pú� ikov zamrznutím bolo aktuálne.
Avšak maximálny rozdiel medzi nástupom fenofázy pu� ania a posledným mrazovým d� om
bol iba 10 dní, preto ohrozenie mrazom nebolo ve� mi ve� ké. V ostatných rokoch nastúpila
fenofáza pu� ania až po poslednom jarnom mraze, preto bolo ohrozenie pú� ikov mrazom
nepravdepodobné.
Prvý mrazový de� na jese� nastupoval v každom roku až po dosiahnutí zberovej zrelosti,
preto ohrozenie úrody pred� asnými jesennými mrazmi bolo ve� mi nepravdepodobné. Iba
v roku 1991, ktorý bol celkovo chladný, bol rozdiel malý, konkrétne 2 dni.
V nasledujúcom preh� ade sú uvedené dátumy nástupu pu� ania pú� ikov a posledného
jarného mrazu a dátumy nástupu fenofázy zberová zrelos� a prvého jesenného mrazu
v jednotlivých rokoch v Dolných Plachtinciach.
59
DP pu�anie
pú�ikov
posledný
mrazový
de�
zberová
zrelos�
prvý
mrazový
de�
1988 21.IV 26.IV 21.IX 23.X 1989 11.IV 19.IV 14.IX 5.X 1990 5.IV 11.IV 25.IX 22.X 1991 14.IV 22.IV 2.X 4.X 1992 25.IV 22.IV 20.IX 13.X 1993 25.IV 18.IV 12.IX 27.X 1994 15.IV 20.IV 26.IX 10.X 1995 22.IV 15.IV 24.IX 23.X 1996 24.IV 15.IV 16.IX 25.X 1997 29.IV 25.IV 23.IX 14.X 1998 22.IV 31.III 22.IX 27.X 1999 11.IV 21.IV 22.IX 17.X 2000 18.IV 9.IV 6.IX 22.X 2001 19.IV 15.IV 26.IX 3.XI 2002 19.IV 9.IV 27.VIII 8.X
Po� et studených dní v zime nedosahoval ve� ké � ísla, iba v rokoch 1991, 1993, 1996 ich
bolo viac ako 10. Z toho v roku 1991 boli 4 dni s denným minimom nižším ako -15 °C
a v rokoch 1993, 1996 ani jeden. Ani v jednom roku nebol de� s minimom nižším ako -20 °C.
V nasledujúcom preh� ade sú uvedené po� ty studených zimných dní v jednotlivých rokoch
v Dolných Plachtinciach.
DP po�et dní v I-II
s t_min<=-10 °C
po�et dní v I-II
s t_min<=-15 °C
1988 0 0 1989 1 0 1990 4 0 1991 15 4 1992 2 0 1993 12 0 1994 2 0 1995 5 0 1996 11 0 1997 7 2 1998 5 0 1999 3 0 2000 9 3 2001 0 0 2002 6 2
60
Ukázalo sa, že ohrozenie vini � a mrazmi na lokalite v Dolných Plachtinciach bolo v období
1988-2002 malé, hoci Dolné Plachtince boli z h� adiska teplotných charakteristík spomedzi
všetkých štyroch staníc najchladnejšie. Iba rok 1991 bol mierne rizikový.
6.2 Charakter istické dni
Hodnotil som po� et letných a po� et tropických dní v Dolných Plachtinciach.
Priemerný po� et letných dní bol 75. Najviac ich bolo v roku 2000, konkrétne 98, ve� a bolo
aj v roku 2002 (93). Najmenej letných dní bolo v roku 1989, iba 57, ale chudobný na letné dni
bol aj rok 1991 (60). V po� te letných dní došlo k štatisticky významnému lineárnemu trendu,
ke� ich po� et vzrástol priemerne o 20 dní.
Po� et tropických dní dosiahol priemernú hodnotu 20, maximálne 34 v roku 1992,
minimálne 6 v roku 1999. Nezistil som žiadny štatisticky významný lineárny trend.
Priemerné, maximálne a minimálne po� ty charakteristických dní na ostatných staniciach sa
nachádzajú v Prílohe, tabu� ky 9, 10.
6.3 Teplotné sumy
Intenzívny rast všetkých orgánov a dozrievanie vini � a prebieha len v d� och, v ktorých
dosahuje priemerná denná teplota aspo� 10 °C. Takéto teploty sa nazývajú aktívne teploty. �
ím je dní s aktívnymi teplotami viac a � ím sú tieto teploty vyššie, samozrejme do ur� itej
miery, tým intenzívnejšie prebiehajú tieto procesy.
Na posúdenie intenzity pôsobenia teploty na vini � sa používa charakteristika, vyjadrujúca
sumu aktívnych teplôt v celom roku, v teplom polroku alebo v hlavnom vegeta� nom období.
Na nasledujúcom obrázku sú graficky znázornené sumy aktívnych teplôt v Dolných
Plachtinciach v priebehu sledovaného 15-ro� ného obdobia, a to sumy za rok, za teplý polrok
a za hlavné vegeta� né obdobie, ako som ho definoval v teoretickej � asti.
61
1800
2000
2200
2400
2600
2800
3000
3200
3400
3600
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
[°C
]
rok TP VO
Obr.6.1: Sumy aktívnych teplôt za celý rok, teplý polrok a hlavné vegeta� né obdobie
v Dolných Plachtinciach
Sumy za celý rok a teplý polrok majú približne paralelný chod, avšak sumy za hlavné
vegeta� né obdobie sú trochu rozhádzané. Je to spôsobené rozdielnou d�žkou vegeta� ného
obdobia v jednotlivých rokoch. Hlavne roky 1991 a 1998 sú odchýlené od o� akávanej
hodnoty. Preto je výhodnejšie pracova� s charakteristikami teplého polroka, ktorý tiež dobre
reprezentuje vegeta� né obdobie a navyše sa dajú jeho charakteristiky lepšie porovnáva� .
Z h� adiska teplotných súm bol rok 2000 pre vini � najpriaznivejší a rok 1991
najnepriaznivejší. Hodnotenie ostatných staníc sa nachádza v Prílohe, tabu� ky 16, 17.
6.4 Chod teploty v teplom polroku a nástup fenofáz
Pre každý de� teplého polroka v Dolných Plachtinciach som vypo� ítal 15-ro� ný priemer
priemernej dennej teploty a vyniesol hodnoty do grafu. Do tohto grafu som vložil 15-ro� né
priemery nástupov všetkých hodnotených fenofáz. �
alej sa na obrázku nachádzajú chody
pentádových denných priemerov teploty vzduchu v teplotne najpriaznivejšom a
najnepriaznivejšom roku a sú tam vložené aj nástupy jednotlivých fenologických fáz v týchto
rokoch. Najpriaznivejší bol rok 2000, najnepriaznivejší rok 1991.
Z obrázka možno � ahko vy� íta� , že v roku 2000 nastupovali fenofázy v porovnaní s 15-
ro� ným priemerom výrazne skôr, kým v roku 1991 sa v porovnaní s priemerom oneskorovali.
Súvislos� medzi nástupmi fenofáz a teplotami vidno na príklade medzifázového intervalu RL-
PL, ktorý trval v roku 2000 ve� mi krátko, pri � om teploty v tomto období boli vysoké. V roku
62
1991 trval tento interval naopak dlho, pritom aj teploty boli ve� mi nízke. Možno si tiež
všimnú� , že júl 2000 bol relatívne chladný, � o sa prejavilo pred�žením trvania intervalu ZS-
MB. Naopak, v roku 1991 bolo v polovici júla a za� iatkom augusta relatívne teplo a trvanie
intervalu ZS-MB bolo kratšie než v priemere. V roku 2000 je výrazne teplá najmä prvá
polovica teplého polroka, kým v roku 1991 je prvá polovica teplého polroka výrazne chladná.
Sekvencia fenofáz ZK-KK-ZS tak nastupovala v roku 1991 až o 6 pentád neskôr než v roku
2000.
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
30,0
1.IV
6.IV
11.IV
16.IV
21.IV
26.IV 1.V
6.V
11.V
16.V
21.V
26.V
31.V
5.V
I
10.V
I
15.V
I
20.V
I
25.V
I
30.V
I
5.V
II
10.V
II
15.V
II
20.V
II
25.V
II
30.V
II
4.V
III
9.V
III
14.V
III
19.V
III
24.V
III
29.V
III
3.IX
8.IX
13.IX
18.IX
23.IX
28.IX 3.X
[°C
]
RL ZK KK ZS MB ZZ
RL PL ZK KK ZS MB ZZ
RL PL ZK KK ZS MB ZZ
RL PL
Obr.6.2: Chod 15-ro� ných priemerov denných teplôt (zelená), pentádových priemerov
v roku 1991 (modrá) a 2000 (� ervená) v Dolných Plachtinciach a zodpovedajúce
nástupy fenofáz
6.5 Korelácie medzi vybranými fenologickými a klimatickými
charakter istikami
Nástup každej fenologickej fázy je ovplyvnený teplotou vzduchu, slne� ným svitom a
zrážkami ur� ité obdobie pred dátumom výskytu tejto fázy. Podobne trvanie medzifázového
intervalu závisí nielen od klimatických charakteristík v � ase trvania intervalu. Vychádzajúc
z tohto predpokladu, vypo� ítal som korela� né koeficienty medzi niektorými významnými
fenologickými a rôznymi klimatologickými charakteristikami. Koeficienty, ktoré dosahovali
vysokú hodnotu, sved� ia o vzájomnej súvislosti medzi danými veli � inami.
63
V nasledujúcom preh� ade sú uvedené tie korela� né koeficienty, ktoré dosiahli štatisticky
významnú hodnotu. Všetko je robené iba pre Dolné Plachtince.
t_I I I t_I I I -IV
RL -0,79 -0,79
t_IV-V
ZK -0,94
t_rok t_TP t_max
V-VI I I
zra_uhrn
X-I I I letné dni
�t>=10
TP
ZZ -0,46 -0,54 -0,60 0,37 -0,55 -0,59
t_TP
�t>=10
TP
sln_svit
rok
sln_svit
TP
RL-ZZ -0,44 -0,46 -0,37 -0,37
t_rok t_TP sln_svit
TP letné dni
cukornatos� 0,48 0,40 0,38 0,63
Z uvedeného vyplýva, že nástup pu� ania pú� ikov, ku ktorému dochádzalo priemerne okolo
18.4., silno koreloval s priemernou marcovou teplotou, ako aj s priemernou teplotou v marci
až apríli v tom zmysle, že � ím boli tieto teploty nižšie, tým neskoršie fáza nastupovala.
Ve� mi silná bola korelácia medzi nástupom za� iatku kvitnutia a priemernou teplotou
v apríli až máji. Pre vysokú hodnotu korela� ného koeficientu uvádzam aj graf, ktorý názorne
vyjadruje vz� ah medzi týmito dvoma charakteristikami.
64
20,2
22,2
24,2
26,2
28,2
30,2
32,2
[°C
]
18.V
23.V
28.V
2.VI
7.VI
12.VI
17.VI
22.VI
27.VI
dátum
t_IV-V ZK
Obr.6.3: Priemerná teplota v apríli až máji a nástup fenofázy za� iatok kvitnutia
v Dolných Plachtinciach v rokoch 1988-2002
Na tomto obrázku ve� mi pekne vidno aj opa� nú pozíciu rokov 1991 a 2000. Kým v roku
1991 bolo chladno a fenofáza nastúpila neskoro, v roku 2000 bolo teplo a fenofáza nastúpila
skoro.
Nástup zberovej zrelosti najlepšie koreloval s priemerným teplotným maximom v máji až
auguste a sumou aktívnych teplôt v teplom polroku v zmysle � ím vyššie teploty, tým skorší
nástup fenofázy a naopak. Ve� mi zaujímavou sa ukázala korelácia medzi úhrnom zrážok
v chladnom polroku (október až marec) a nástupom zberovej zrelosti v nasledujúcom roku.
Hoci koeficient nie je vysoký (0,37), nadobúda na rozdiel od iných kladnú hodnotu. Súvislos�
medzi týmito veli � inami by mohla by� taká, že suché (málo zrážkové) zimy implikujú skoršie
dozrievanie hrozna v nasledujúcom roku, kým vlhké zimy (s ve� kými úhrnmi zrážok)
implikujú neskoršie dozrievanie hrozna. Túto hypotézu testovala vo svojej práci Some
climatic indices for Pinot noir maturation at a meteorological station in Burgundy Válerie
Bonnardot, ktorá mala k dispozícii 16-ro� né obdobie (1975-1990) a vyšiel jej korela� ný
koeficient 0,65.
Cukornatos� muštu najlepšie korelovala s po� tom letných dní v roku a tiež s priemernou
teplotou vzduchu v teplom polroku.
65
Záver
Údaje, ktoré som mal k dispozícii, mi neumož� ovali urobi � nejakú rozsiahlejšiu štatistiku,
pretože 15 rokov je ve� mi krátky � asový rad, hlavne � o sa týka zrážok a slne� ného svitu.
Optimálny by bol 30-ro� ný rad, ktorý sa v klimatológii bežne používa. Napriek tomu sa ciele
diplomovej práce podarilo splni � aspo� pre fenologické a teplotné charakteristiky.
Analýza nástupov fenologických fáz vini � a hroznorodého potvrdila trendy publikované
v Národnom klimatickom programe Slovenskej republiky 8/00. Po� núc nástupom za� iatku
kvitnutia sa fenofázy posúvali do skoršieho obdobia, pri � om lineárne trendy vykazovali
vä� šiu alebo menšiu štatistickú významnos� . Najviac sa posunula fenofáza zberová zrelos� ,
ktorá nastupovala v priemere za všetky stanice o 16 dní skôr. Významne sa skrátilo vegeta� né
obdobie, reprezentované intervalom pu� anie pú� ikov–zberová zrelos� , aj vzh� adom na to, že
pu� anie pú� ikov sa mierne posunulo do neskoršieho obdobia. Podobne interval dozrievania
(mäknutie bobú� –zberová zrelos� ) sa podstatne skrátil.
Takéto tendencie znamenajú pre vinohradníkov „zhustený“ agrotechnický kalendár,
pretože musia pružnejšie reagova� na zrýchlený vývin vini � a. Je potrebné presnejšie
na� asovanie jednotlivých agrotechnických operácií, ako sú jarný rez, postrekovanie v � ase
dozrievania a pod. �
o sa týka klimatologického h� adiska, v období 1988-2002 som zistil tendenciu mierneho
otep� ovania sa. Pravdepodobne toto 15-ro� né obdobie bolo pozna� ené všeobecným
otep� ovaním v posledných dvoch desa� ro� iach minulého storo� ia. Ove� a zaujímavejšie je
však porovnanie dvoch z h� adiska teploty protichodných rokov. Jedná sa o roky 1991 a 2000.
Rok 1991 bol najchladnejší a rok 2000 najteplejší. Ak optimum ro� ného priemeru pre vini � sa
pohybuje medzi 11 a 16 °C a v roku 2000 bol priemer za všetky stanice 11,1 °C, bol tento rok
jednozna� ne najpriaznivejší pre pestovanie vini � a. Okrem toho rok 2000 bol najpriaznivejší aj
z h� adiska d�žky slne� ného svitu. Potvrdilo sa to v tom, že práve ro� ník 2000 poskytol na
Slovensku najkvalitnejšie vína.
Vplyv klímy na fenológiu vini � a sa najlepšie ukázal porovnávaním fenologických
a klimatických charakteristík v spomínaných rokoch 1991 a 2000, kde boli súvislosti medzi
nimi najzjavnejšie. Korela� ná analýza priniesla tiež niektoré presved� ivé výsledky o tom, že
klíma má rozhodujúci vplyv na vývin vini � a. Hlavne fázy na za� iatku vegeta� ného obdobia
(pu� anie pú� ikov, za� iatok kvitnutia) ve� mi dobre korelovali s priemernými teplotami
v mesiacoch, ktoré predchádzali ich nástup.
66
Sledovanie zmien klímy má ve� ký význam v tom, že niektoré vinohradnícke lokality sa
môžu sta� v budúcnosti nevhodnými na pestovanie vini � a a zasa na lokalitách, kde sa vini �
nepestoval, sa môže klíma zmeni � tak, že bude možné vini � na nich pestova� .
Na plánovanie vinohradníckej výroby na základe klimatických podmienok je potrebné
dobre pozna� klimatické požiadavky jednotlivých kultivarov a vzájomné vz� ahy medzi
klimatickými ukazovate� mi a fenologickými prejavmi vini � a. Na tento ú� el ešte nie sú na
Slovensku dostato� ne dlhé � asové rady fenologických pozorovaní. Tiež fenologických staníc
je pomerne málo. Aj to sú vä� šinou dobrovo� nícke, � o znižuje spo� ahlivos� pozorovaných
údajov.
67
Preh�ad literatúry
1. J.Braun, G.Vanek: Pestujeme vini � . Bratislava, 1988, Príroda
2. NKP 8/00. Bratislava, 2000, MŽP SR a SHMÚ
3. A.Kišon, R.Hanák: Rajonizácia vini � a v �
SSR. Bratislava, 1962, SAV
4. J.Valter: Metodický predpis 3 Návod na � innos� fenologických staníc Ovocné
plodiny. Bratislava, 1987, SHMÚ
5. G.V.Jones et al.: Asymmetric climatic warming improves California vintages.
Ashland, Southern Oregon University
6. V.Bonnardot: Some Climatic Indices for Pinot noir Maturation at a Meteorological
Station in Burgundy. S. Afr. J. Enol. Vitic., Vol. 18, No. 1, 1997
7. Sind Trends erkennbar? Das Deutsche weinmagazin, 9/10, Mai 2001
8. D.Rupp: Andert sich das Klima? Rebe & Wein, Nr. 9, September 1995
9. F.Záruba a kol.: Vinohradníctvo. Bratislava, 1985, Príroda
10. D.Pospíšilová: Ampelografia �
SSR. Bratislava, 1981, Príroda
11. Dohnal, Kraus, Pátek: Moderní vina� . Praha, 1975, SZN
12. M.Nosek: Metody v klimatologii. Praha, 1972, Academia
13. D.Hoppmann a B.Berkelmann-Loehnertz: Prognosis of phenological stages of
Vitis vinifera for optimizing pest management. 2000 OEPP/EPPO, Bulletin
OEPP/EPPO Bulletin 30
14. V.Kre� mer a kol.: Bioklimatologický slovník terminologický a explikativní.
Praha, 1980, Academia
15. Kol. autorov: Meteorologický slovník výkladový a terminologický.
Praha, 1993, Academia
68
Prílohy
69
Obr.1: Mapka SR s vyzna ením vybraných fenologických a klimatologických staníc
70
Obr.2: Müller-Thurgau
71
TAB.1: PRIEMERNÁ RO� NÁ TEPLOTA
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[°C] 10,6 9,8 9,8 10,4
najvä� šia
(rok)
11,7
(1994)
10,9
(1994,2000)
10,9
(2000)
11,6
(2000) najmenšia
(rok)
9,1
(1996)
8,7
(1991)
8,7
(1996)
9,6
(1997)
TAB.2: PRIEMERNÁ TEPLOTA V TEPLOM POLROKU
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[°C] 17,2 16,7 16,6 17,3
najvä� šia
(rok)
18,4
(1994)
17,6
(1994)
17,5
(2000)
18,6
(1994,2002) najmenšia
(rok)
16,0
(1996)
15,6
(1991)
15,6
(1991)
16,1
(1990)
TAB.3: PRIEMERNÝ RO� NÝ ÚHRN ZRÁŽOK
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[mm] 657 564 622 683
najvä� ší
(rok)
949
(1995)
787
(1999)
797
(1999)
924
(1998) najmenší
(rok)
471
(1989)
407
(1989)
459
(1992)
551
(1991)
TAB.4: PRIEMERNÝ ÚHRN ZRÁŽOK V TEPLOM POLROKU
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[mm] 363 334 377 408
najvä� ší
(rok)
641
(1995)
541
(1999)
534
(1998)
605
(1998) najmenší
(rok)
213
(1992)
196
(2000)
211
(1992)
272
(1991)
72
TAB.5: PRIEMERNÁ RO� NÁ SUMA SLNE� NÉHO SVITU
Bratislava-
Koliba Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[h] 1989 1988 1916 1823
najvä� šia
(rok)
2161
(2000)
2221
(2000)
2165
(2000)
2098
(2000) najmenšia
(rok)
1835
(1996)
1756
(1989)
1763
(1996)
1516
(1989)
TAB.6: PRIEMERNÁ SUMA SLNE� NÉHO SVITU V TEPLOM POLROKU
Bratislava-
Koliba Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[h] 1439 1422 1363 1336
najvä� šia
(rok)
1633
(2000)
1675
(2000)
1619
(2000)
1600
(2000) najmenšia
(rok)
1256
(1989)
1191
(1989)
1213
(1996)
944
(1989)
TAB.7: PRIEMERNÝ POSLEDNÝ MRAZOVÝ DE� V ROKU
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dátum] 12.IV 25.IV 16.IV 11.IV
najneskorší
(rok)
25.IV
(1988)
25.V
(1991)
26.IV
(1988)
24.IV
(1988,1997) najskorší
(rok)
28.III
(1994)
9.IV
(2000)
31.III
(1998)
25.III
(1999)
TAB.8: PRIEMERNÝ PRVÝ MRAZOVÝ DE� V ROKU
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dátum] 29.X 13.X 18.X 20.X
najneskorší
(rok)
23.XI
(1996)
3.XI
(2001)
3.XI
(2001)
8.XI
(1998) najskorší
(rok)
13.X
(1992)
28.IX
(1997)
4.X
(1991)
2.X
(1989)
73
TAB.9: PRIEMERNÝ PO� ET TROPICKÝCH DNÍ V ROKU
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dni] 22 26 20 19
najvä� ší
(rok)
41
(1994)
41
(1994)
34
(1992)
40
(1994) najmenší
(rok)
9
(1999)
9
(1999)
6
(1999)
4
(1997)
TAB.10: PRIEMERNÝ PO� ET LETNÝCH DNÍ V ROKU
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dni] 75 82 75 71
najvä� ší
(rok)
93
(1994)
102
(1993)
98
(2000)
97
(2002) najmenší
(rok)
59
(1996)
63
(1996)
57
(1989)
51
(1989,1990)
TAB.11: PRIEMERNÝ ZA� IATOK VED� AJŠIEHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dátum] 9.IV 8.IV 10.IV 13.IV
najneskorší
(rok)
25.IV
(1988)
25.IV
(1988)
25.IV
(1988)
25.IV
(1988) najskorší
(rok)
21.III
(2000)
16.III
(1990)
22.III
(1999)
30.III
(1998)
TAB.12: PRIEMERNÉ TRVANIE VED� AJŠIEHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dni] 201 196 195 195
najdlhšie
(rok)
235
(2000)
221
(1989)
221
(1989)
234
(2000) najkratšie
(rok)
178
(1997)
177
(1997)
175
(1997)
175
(1992,1997)
74
TAB.13: PRIEMERNÝ ZA� IATOK HLAVNÉHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA (1)
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dátum] 20.IV 20.IV 15.IV 11.IV
najneskorší
(rok)
27.V
(1991)
6.V
(1991)
6.V
(1991)
27.IV
(1997) najskorší
(rok)
30.III
(1999)
1.IV
(1998)
25.III
(1999)
18.III
(1990)
TAB.14: PRIEMERNÝ ZA� IATOK HLAVNÉHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA (2)
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dátum] 3.V 30.IV 29.IV 1.V
najneskorší
(rok)
23.VI
(1999)
27.V
(1991)
26.V
(1991)
30.V
(1990) najskorší
(rok)
11.IV
(2000)
11.IV
(2000)
12.IV
(2000)
11.IV
(2000)
TAB.15: PRIEMERNÉ TRVANIE HLAVNÉHO VEGETA� NÉHO OBDOBIA (2)
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[dni] 149 149 148 150
najdlhšie
(rok)
181
(2000)
193
(2000)
167
(1999)
192
(2000) najkratšie
(rok)
103
(1995)
104
(1991)
105
(1991)
105
(1991)
TAB.16: SUMA AKTÍVNYCH TEPLÔT V HLAVNOM VEGETA� NOM OBDOBÍ (2)
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[°C] 2773 2707 2676 2819
najvä� šia
(rok)
3313
(2000)
3425
(2000)
3049
(2002)
3568
(2000) najmenšia
(rok)
2015
(1999)
1951
(1991)
1946
(1991)
2000
(1990)
75
TAB.17: SUMA AKTÍVNYCH TEPLÔT V TEPLOM POLROKU
Myslenice Dudince Dolné
Plachtince Orechová
[°C] 3045 2941 2929 3090
najvä� šia
(rok)
3257
(1992)
3167
(2000)
3136
(2000)
3359
(2002) najmenšia
(rok)
2850
(1991)
2643
(1991)
2679
(1991)
2853
(1997)
(1) za� iatok hlavného vegeta� ného obdobia definovaný nástupom priemernej dennej teploty 10 °C, trvajúcej aspo� 7 dní
(2) za� iatok hlavného vegeta� ného obdobia definovaný nástupom priemernej dennej teploty 10 °C, trvajúcej bez prerušenia
76
TAB.18: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V MYSLENICIACH
Myslenice RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 28.IV 8.VI 18.VI 25.VI 5.IX najskôr 8.IV 23.IV 26.V 9.VI 12.VI 13.VIII
rok 1994 2002 2000 1993 1993 2001 najneskôr 28.IV 10.V 23.VI 5.VII 4.VII 23.IX
rok 1998 1997 1991 1991 1995 1991 var . rozptyl 20 17 28 26 22 41 št. odchýlka 6 4 7 6 7 11
trend +6 -3 -10 -4 -12 -25 významnos� N N P>0,2 N P>0,05 P>0,01
TAB.19: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V SEBECHLEBOCH
Sebechleby RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 29.IV 11.VI 20.VI 14.VII 15.VIII 18.IX najskôr 7.IV 23.IV 24.V 2.VI 2.VII 30.VII 1.IX
rok 1990 2000 2000 2000 2002 2000 2000 najneskôr 27.IV 6.V 26.VI 6.VII 25.VII 26.VIII 2.X
rok 1988 1991 1991 1991 1991 1991 1991 var . rozptyl 20 13 33 34 23 27 31 št. odchýlka 5 4 8 8 7 7 7
trend +3 -1 -13 -14 -11 -8 -14 významnos� N N P>0,1 P>0,1 P>0,1 N P>0,05
TAB.20: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V ORECHOVEJ
Orechová RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 27.IV 7.VI 15.VI 20.IX najskôr 7.IV 18.IV 18.V 26.V 30.VIII
rok 1990 2002 2000 2000 2000,2002 najneskôr 29.IV 7.V 3.VII 7.VII 7.X
rok 1997 1997 1991 1991 1997,1998 var . rozptyl 22 19 46 42 38 št. odchýlka 7 7 11 10 14
trend -8 -14 -25 -23 -19 významnos� N P>0,05 P>0,01 P>0,01 P>0,2
TAB.21: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V DOLNÝCH PLACHTINCIACH
Plachtince RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 18.IV 28.IV 7.VI 17.VI 1.VII 10.VIII 19.IX najskôr 5.IV 18.IV 25.V 3.VI 18.VI 29.VII 27.VIII
rok 1990 1989 2000 2000 2000 2000,2002 2002 najneskôr 29.IV 5.V 23.VI 4.VII 16.VII 17.VIII 2.X
rok 1997 1991,1997 1991 1991 1991 1991 1991 var . rozptyl 24 17 29 31 28 19 36 št. odchýlka 6 5 7 8 7 6 9
trend +5 +1 -12 -16 -11 -5 -12 významnos� N N P>0,05 P>0,05 P>0,2 N P>0,2
77
TAB.22: VYHODNOTENIE NÁSTUPOV FENOFÁZ V PRIEMERE ZA VŠETKY STANICE
priemer RL PL ZK KK ZS MB ZZ pr iemer 17.IV 28.IV 8.VI 17.VI 4.VII 12.VIII 16.IX najskôr 7.IV 22.IV 23.V 31.V 23.VI 29.VII 31.VIII
rok 1990 2000 2000 2000 1993 2000 2002 najneskôr 28.IV 6.V 26.VI 5.VII 20.VII 21.VIII 26.IX
rok 1997 1997 1991 1991 1991 1991 1991 var . rozptyl 21 15 34 36 27 23 27 št. odchýlka 6 4 8 8 7 6 8
trend +3 -2 -14 -14 -11 -6 -16 významnos� N N P>0,05 P>0,05 P>0,1 N P>0,05
TAB.23: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V MYSLENICIACH
Myslenice RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 54 9 79 145
najmenej 39 6 59 129 rok 1998 1993 2001 1999
najviac 70 13 98 170 rok 2000 2001 1993 1994
var . rozptyl 31 7 39 41 št. odchýlka 11 2 11 12
trend -10 +3 -21 -27 významnos� N P>0,2 P>0,05 P>0,01
TAB.24: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V SEBECHLEBOCH
Sebechleby RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 54 9 32 34 90 154
najmenej 38 6 25 28 80 138 rok 2000 1995 1990,1992,2000 1997 1997 2000
najviac 71 11 41 41 100 169 rok 1991 1990,1991 1998 1993 1993 1991
var . rozptyl 33 5 16 13 20 31 št. odchýlka 9 1 5 4 5 10
trend -9 -1 +4 -7 -1 -18 významnos� N N N P>0,05 N P>0,05
TAB.25: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V ORECHOVEJ
Orechová RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 51 8 97 154
najmenej 38 4 75 138 rok 2000 1991,1993 1991 2001
najviac 76 17 117 175 rok 1991 2002 1998 1998
var . rozptyl 38 13 42 37 št. odchýlka 12 4 15 11
trend -20 +5 +6 -12 významnos� P>0,1 P>0,2 N N
78
TAB.26: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV V DOLNÝCH PLACHTINCIACH
Plachtince RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 49 11 40 40 94 153
najmenej 34 8 32 29 76 130 rok 1993 1996 1991,2002 2002 2002 2002
najviac 70 14 47 46 102 173 rok 1991 1990 1996 1991 2001 1990
var . rozptyl 36 6 15 17 26 43 št. odchýlka 10 2 5 4 6 12
trend -17 -1 +0 -6 -4 -17 významnos� P>0,1 N N P>0,1 N P>0,2
TAB.27: VYHODNOTENIE TRVANIA MEDZIFÁZOVÝCH INTERVALOV
V PRIEMERE ZA VŠETKY STANICE
priemer RL-ZK ZK-KK ZS-MB MB-ZZ KK-ZZ RL-ZZ pr iemer 52 9 36 37 90 152
najmenej 40 7 30 31 80 137 rok 1993 1993 1989 2002 2002 2002
najviac 70 13 42 42 102 165 rok 1991 2002 1996,1998 1991 1993 1994
var . rozptyl 31 6 12 11 22 27 št. odchýlka 9 1 4 3 7 8
trend -14 +1 +4 -7 -2 -17 významnos� P>0,1 N N P>0,005 N P>0,01
Recommended