View
10
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
strana 1 |
1. ÚVOD
Pomoc mladým ľuďom pri vstupe na trh
práce a zotrvaní na ňom tvorí dôležitú súčasť politík na podporu hospodárskeho
rastu a lepších životných podmienok. Takáto aktivácia a udržateľná integrácia
mladých ľudí je dôležitá aj pri dosahovaní cieľa v oblasti zamestnanosti
stratégie Európa 20201.
Prechod mladých ľudí zo školy do
práce je zaťažený osobitnými výzvami. Ich dôsledkom je relatívne nízka miera
zamestnanosti, vysoká miera nezamestnanosti a veľký počet mladých
ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú
v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Na nezamestnanosť
mladých ľudí má hospodársky cyklus závažnejší vplyv ako na nezamestnanosť
dospelých. Ako noví účastníci s obmedzenými pracovnými
skúsenosťami si mladí ľudia s menšou pravdepodobnosťou nájdu prácu, často
bývajú zamestnaní na dočasné pracovné
zmluvy a na čiastočný úväzok alebo absolvujú stáž a v prípade slabého
hospodárskeho cyklu im častejšie hrozí prepustenie.
Okrem toho má v mnohých členských
štátoch veľký počet mladých pracovníkov
nedobrovoľne dočasné pracovné zmluvy a v takých prípadoch je pre nich ťažšie
prejsť na stálu prácu. Povaha dočasnej práce a príležitosti, ktoré sa ponúkajú
mladým ľuďom, aby si našli trvalé
1 Zvýšiť mieru zamestnanosti ľudí vo veku 20 – 64 rokov aspoň na úroveň 75 %.
a stabilné zamestnanie, sa však v jednotlivých krajinách do veľkej miery
líšia. Prevaha dočasných pracovných
zmlúv pre mladých ľudí môže byť dôsledkom účasti na vzdelávaní
a odbornej príprave alebo skúšobnej lehoty2.
Úrovne zamestnanosti,
nezamestnanosti a neaktivity
mladých ľudí do veľkej miery ovplyvňuje makroekonomická situácia.
Ich dôležité základné príčiny však môžu vyplývať aj zo štrukturálnych vlastností
prechodu zo školy do práce. K týmto štrukturálnym faktorom patria:
neuspokojivé výsledky systému vzdelávania a systému odbornej
prípravy, segmentácia trhov práce, ktorá má
vplyv osobitne na mladých ľudí, a nízka kapacita verejných služieb
zamestnanosti v oblasti poskytovania prispôsobených služieb mladým ľuďom
a nedostatočné úsilie týchto služieb
o zapojenie mladých ľudí v najnestabilnejších situáciách.
Nezamestnanosť a neaktivita mladých
ľudí majú za následok veľké náklady a vyžadujú si zacielené politiky.
Nezamestnanosť, a najmä dlhodobá
nezamestnanosť, na začiatku kariéry má negatívne dlhodobé dôsledky, napríklad
2 Diskusný príspevok zamestnancov MMF,
Youth Unemployment in Advanced Economies in Europe: Searching for Solutions (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelých
hospodárstvach v Európe: hľadanie riešení), december 2014, s. 9.
TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO
SEMESTRA
ZAMESTNANOSŤ MLADÝCH ĽUDÍ
strana 2 |
nižšie budúce zárobky a horšie vyhliadky v oblasti zamestnanosti (takzvaný
„stigmatizujúci účinok“)3. Môže mať za
následok aj celkovo nižšie úrovne produktivity4.
Na vyhliadky mladých ľudí v oblasti
zamestnanosti je potrebné nazerať aj z hľadiska medzigeneračnej
spravodlivosti. S čoraz intenzívnejšou potrebou flexibility sa začali objavovať
netypické formy práce a pracovná
kariéra je teraz nestabilnejšia. Hoci prehĺbenie flexibility môže do istej miery
vyhovovať potrebám podnikov aj pracovníkov, prináša so sebou aj
sociálne riziká. Po niektorých druhoch práce a zručností je na úkor iných
druhov väčší dopyt, čo spôsobuje väčšiu nerovnosť v rozdelení príjmov. Niektorí
pracovníci sa nachádzajú v čoraz
neistejšom postavení.
Vzhľadom na neustále sa meniaci svet práce sa nemusia sociálne systémy
prispôsobené tradičným trhom práce vždy vzťahovať na všetkých, ktorí
potrebujú ochranu. Všetky tieto vývojové
trendy môžu mať väčší vplyv na mladých ľudí než na ľudí v pokročilej fáze
pracovnej kariéry alebo osoby na dôchodku a môžu mať aj dôsledky na
realizovanie životných plánov.
Zníženie počtu potenciálnych
pracovníkov v dôsledku demografických zmien a zvýšenie indexu ekonomického
zaťaženia5 podčiarkuje dôležitosť rastu produktivity práce. Bude čoraz ťažšie
spoliehať sa na to, že pribúdaním ďalších ľudí k pracovnej sile sa môže zabezpečiť
rast. Zo strednodobého hľadiska však môže mať veľký význam aktívne
zapojenie väčšieho počtu ľudí do trhu
práce. Na dosiahnutie vyššej produktivity
3 Fondeville N. a Ward T., Scarring effects
of the crisis (Stigmatizujúce účinky krízy), výskumná poznámka č. 6/2014, Monitor sociálnej situácie, Európska komisia, 2014. 4 Bell, David N. F. a Blanchflower, David G.,
Young people and the great recession (Mladí ľudia a hospodárska recesia), Oxford Review
of Economic Policy 27(2): 241 – 267, 2011. 5 Počet závislých osôb vo veku do 14 rokov a nad 65 rokov vo vzťahu k celkovej populácii vo veku 15 až 64 rokov.
je potrebné, aby sa politiky začali zameriavať na inovácie a rozširovanie
vedomostnej základne EÚ
prostredníctvom zručností a vzdelávania6.
Podpora zamestnanosti mladých ľudí
a zlepšovanie prechodu zo školy do práce sú dôležitými prioritami agendy
EÚ. Prostredníctvom záruky pre mladých ľudí sa členské štáty zaviazali
zabezpečiť, že všetci mladí ľudia vo veku
do 25 rokov dostanú kvalitnú ponuku práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej
prípravy alebo stáží do štyroch mesiacov od ukončenia vzdelávania alebo straty
zamestnania7.
Tento záväzok bol posilnený začlenením
do 8 navrhovaného Európskeho piliera sociálnych práv v podobe zásady č. 4b.
Zásady piliera slúžia ako kompas pre obnovenú konvergenciu smerom
k lepším pracovným a životným podmienkam9. Zníženie podielu mladých
ľudí (vo veku 15 až 24 rokov), ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese
vzdelávania alebo odbornej prípravy
(NEET), v EÚ10 (11,5 % v roku 2016) je preto kľúčovým cieľom.
Záruka pre mladých ľudí vychádza
z politického záväzku všetkých členských štátov EÚ zabezpečiť, aby každý mladý
človek vo veku do 25 rokov dostal
kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo
6 Komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum za rok 2017. 7 Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí. 8 V zásade č. 4b sa stanovuje, že mladí
ľudia majú právo na ďalšie kvalitné vzdelávanie, učňovskú prípravu, stáže alebo ponuku práce do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončení vzdelania
(kapitola I: Rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, Európska komisia, oznámenie o vytvorení Európskeho piliera sociálnych
práv, 2017). 9 Európska komisia, oznámenie o vytvorení Európskeho piliera sociálnych práv, 2017. 10 Ak nie je uvedené inak, členskými štátmi, ktorých sa týkajú údaje v tomto prehľade, sú štáty EÚ 28 a údaje o mladých ľuďoch sa týkajú vekovej skupiny od 15 do 24 rokov.
strana 3 |
stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení
formálneho vzdelania. V EÚ sa rýchlo
realizuje vďaka nevídanej kombinácii silného politického impulzu, značných
finančných zdrojov z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí
a Európskeho sociálneho fondu a výkonných mechanizmov
monitorovania na úrovni EÚ. Z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí
s finančnými zdrojmi vo výške 8,8 miliardy EUR sa poskytuje priama
zacielená podpora mladým ľuďom NEET
žijúcim v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vyššia ako
25 %11.
Tento prehľad má takúto štruktúru:
v oddiele 2 sa skúma nezamestnanosť
mladých ľudí, mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese
vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), ako aj ďalšie kľúčové
ukazovatele výkonnosti v krajinách EÚ, v oddiele 3 sa rozoberajú dostupné
dôkazy, na základe ktorých možno určiť
politiky vhodné na účinné riešenie výziev súvisiacich s nezamestnanosťou
a neaktivitou mladých ľudí, a stručne skúma prístup uplatňovaný na úrovni EÚ
so zameraním na realizáciu záruky pre mladých ľudí,
v oddiele 4 sa uvádzajú osvedčené politické postupy na riešenie týchto
výziev a uvádzajú príklady z členských
štátov EÚ, uvádza sa aj prehľad súčasnej situácie vo všetkých krajinách
EÚ.
Informácie súvisiace s témou zamestnanosti mladých ľudí sa uvádzajú
v prehľadoch o týchto oblastiach:
predčasné ukončenie školskej dochádzky, právne predpisy na ochranu
zamestnanosti, aktívne politiky trhu práce, účasť žien na trhu práce,
zručnosti pre trh práce, chudoba a sociálne vylúčenie, dávky
v nezamestnanosti, nedeklarovaná práca, vývoj miezd a systémy
11 Európska komisia, oznámenie Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch, 2016.
stanovovania miezd a dosiahnutie terciárneho vzdelania.
2. POLITICKÉ VÝZVY: PREHĽAD VÝSLEDKOV V KRAJINÁCH EÚ
Riziká, ktoré ohrozujú úspešný prechod
zo školy do práce, majú viacero foriem.
Keďže podiel mladých ľudí, ktorí sú aktívni na trhu práce, t. j. tých, ktorí sú
buď zamestnaní, alebo si hľadajú zamestnanie, sa v jednotlivých členských
štátoch do veľkej miery líši, pri analýze týchto rizík by sa malo použiť niekoľko
ukazovateľov súvisiacich s príslušnou populáciou (vo veku 15 až 24 rokov).
Okrem toho sa pri analýze vyžaduje starostlivé zváženie faktorov špecifických
pre jednotlivé krajiny.
V súčasnosti je v EÚ nezamestnaných
približne 3,8 milióna mladých ľudí (vo veku 15 až 24 rokov) (pokles z najvyššej
hodnoty 5,7 milióna z januára 2013). Hoci sú tieto údaje naďalej vysoké, od
roku 2013 klesli v EÚ priemerne ročné
miery nezamestnanosti mladých ľudí o 4 percentuálne body na 18,73 % a miery
NEET o 1,5 percentuálneho bodu na 11,5 %. Obe miery klesli vo väčšine
členských štátov EÚ, ale najmä v štátoch, ktoré mali v roku 2013
najvyššie miery (pozri grafy 1 a 3 a tabuľky v prílohe).
Miera nezamestnanosti mladých ľudí je percento nezamestnaných vo
vekovej skupine 15 až 24 rokov z celkovej pracovnej sily v danej vekovej
skupine (ktorá zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných mladých ľudí, ale nie
ekonomicky neaktívnych, t. j. mladých
ľudí, ktorí nepracujú, nie sú dostupní ani si nehľadajú zamestnanie).
Miera nezamestnanosti mladých ľudí
v EÚ sa z najvyššej hodnoty takmer 24 % v roku 2013 znížila na 18,7 %
v roku 2016, ale stále je o 2,8
percentuálneho bodu vyššia ako v roku 2008 (a viac než dvojnásobná oproti
celkovej miere nezamestnanosti v roku 2016, ktorá bola na úrovni 8,6 %).
Jedenásť členských štátov malo mieru nezamestnanosti mladých ľudí nad
20 %: v štyroch z nich dosiahla dokonca viac než 30 % (v Grécku, Španielsku,
strana 4 |
Taliansku a Chorvátsku). V desiatich členských štátoch (v Nemecku, Českej
republike, Holandsku, na Malte,
v Rakúsku, Dánsku, Maďarsku, Spojenom kráľovstve, Estónsku a Litve)
boli miery nižšie ako 15 %, čo je zlepšenie oproti roku 2015, keď to tak
bolo iba v ôsmich členských štátov. Rozptyl nezamestnanosti mladých ľudí
v krajinách eurozóny je naďalej vyšší než
v prípade krajín EÚ 28, a to od nízkej miery 7,1 % v Nemecku po veľmi vysokú
mieru 47,3 % v Grécku (pozri graf 1).
Graf 1 – Miery nezamestnanosti mladých ľudí (15 – 24 rokov) v členských štátoch EÚ, 2008, 2015 a 2016
Zdroj: Eurostat, VZPS [une_rt_a].
Rok 2014 bol po kríze prvým rokom,
v ktorom miera zamestnanosti mladých ľudí (t. j percento
zamestnaných osôb z celkovej populácie
vo veku 15 až 24 rokov) začala zase stúpať. V roku 2016 miera
zamestnanosti mladých ľudí naďalej rástla a dosiahla úroveň 33,8 %, čo je
nárast z 32,5 % v roku 2014, ale stále o 3,5 percentuálneho bodu menej než
najvyššia hodnota v roku 2008 (37,3 %).
Graf 2 – Miera zamestnanosti mladých
ľudí v EÚ (15 – 24 rokov)
Štyri členské štáty mali mieru
zamestnanosti mladých ľudí nižšiu ako 20 % (Grécko 13 %, Taliansko 16,6 %,
Španielsko 18,4 % a Bulharsko 19,8 %).
0
10
20
30
40
50
60
DE
CZ
NL
MT
AT
DK
HU
UK
EE
LT
SI
BG IE LV PL
EU
28
SE
LU
BE FI
RO
EA19
SK
FR
PT
CY
HR IT ES
EL
2016 2015 2008
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
Miera zamestnanosti populácie vo veku 15 – 24 rokov – celkom
%
EÚ 28
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
strana 5 |
Päť štátov s najvyššou výkonnosťou tvorili Holandsko (60,8 %), Dánsko
(58,2 %), Rakúsko (51 %), Spojené
kráľovstvo (50,9 %) a Malta (45,9 %).
V prípade mladých ľudí je dlhodobá nezamestnanosť (t. j. nezamestnanosť
trvajúca minimálne 1 rok, pozri údaje v prílohe) naďalej vysoká. Miera
dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí je stále o 1,9 percentuálneho bodu
vyššia ako v roku 2008 (5,4 % mladej
pracovnej sily v roku 2016), hoci z najvyššej úrovne 8 % z roku 2013
klesla12. Ako už bolo uvedené, nezamestnanosť, a to najmä dlhodobá,
na začiatku kariéry môže mať negatívne dlhodobé dôsledky („stigmatizujúci
účinok“)13.
Keďže nie každý mladý človek je aktívny
na trhu práce, miera nezamestnanosti mladých ľudí neodráža podiel
nezamestnaných mladých dospelých z celkovej vekovej skupiny mladých ľudí.
12 Pozri štatistiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) Eurostatu (yth_empl_120). 13 Fondeville N. a Ward T., citovaný prípad.
strana 6 |
Na druhej strane pomer nezamestnanosti mladých ľudí
znamená percento nezamestnaných
mladých ľudí z celkovej populácie danej vekovej skupiny, t. j. nielen ekonomicky
aktívnych, ale aj neaktívnych mladých ľudí vrátane študentov. Na rozdiel od
miery zamestnanosti teda určuje pomer nezamestnanosti k počtu obyvateľov, na
ktorý nemá vplyv veľkosť mladej pracovnej sily. V roku 2016 sa pomer
nezamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch EÚ pohyboval od
3,4 % v Českej republike po 14,7 %
v Španielsku, pričom priemer EÚ bol na úrovni 7,7 %, čo je pokles oproti
najvyššej hodnote takmer 10 % z roku 201314.
Okrem mladých ľudí, ktorí sú zamestnaní alebo si hľadajú
zamestnanie, je značná časť mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v EÚ
ekonomicky neaktívna. Niektorí z nich
preto, lebo sa vzdelávajú alebo zúčastňujú na odbornej príprave.
Iní však preto, lebo jednoducho odišli z trhu práce alebo naň po odchode zo
vzdelávacieho systému nevstúpili.
Tento aspekt situácie mladých ľudí vyjadruje miera mladých ľudí NEET,
ktorá zodpovedá percentu populácie vo veku 15 až 24 rokov, ktorí nie sú
zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.
Do vymedzenia skupiny NEET preto nepatria mladí ľudia, ktorí sú
zamestnaní alebo sú v procese vzdelávania či odbornej prípravy. Miera
NEET u mladých ľudí (vo veku 15 až 24
rokov) bola začlenená ako hlavný ukazovateľ do sociálneho prehľadu,
a preto je ústredným ukazovateľom plnenia piliera sociálnych práv15.
V rámci populácie NEET existujú veľké rozdiely16 a nie všetky situácie sú
problematické. V prípade niektorých mladých ľudí je štatút NEET iba dočasný
(prechodné obdobie medzi
zamestnaniami alebo pred nájdením zamestnania po dokončení štúdia).
14 Štatistiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) Eurostatu (une_rt_a). 15 Európska komisia, PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE, sociálny prehľad priložený k oznámeniu Komisie Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv, 2017. 16 Eurofound, Skúmanie rozmanitosti NEET, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2016.
strana 7 |
Graf 3 – Mladí ľudia (vo veku 15 – 24 rokov), ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú
v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), za členské štáty EÚ, 2008, 2015 a 2016
Zdroj: Eurostat, VZPS, [edat_lfse_20].
Pre iných je štatút NEET príznakom
znevýhodnenia a naznačuje ukončenie
aktívnej účasti v spoločnosti.
Štatút NEET je aj dynamický: hoci celkové číselné údaje zostávajú
v širšom zmysle rovnaké, situácia mnohých jednotlivcov v rámci skupiny
sa rýchlo mení, pretože si nájdu
zamestnanie alebo sa zapoja do ďalšieho vzdelávania. Existuje však
určitá „základná“ skupina, ktorá sa v priebehu času nemení a ktorá môže
čeliť viacerým prekážkam pri vstupe na trh práce. Pre túto skupinu môže mať
čas, počas ktorého budú patriť do kategórie NEET, najrôznejšie negatívne
dôsledky, napríklad neisté a slabé
vyhliadky v oblasti zamestnanosti, ktoré sú častejšie, alebo problémy
s duševným alebo telesným zdravím, ktoré sú extrémnejšie17.
V roku 2016 bolo mladých ľudí, ktorí nie
To sa premieta do miery NEET 11,5 %
(percento mladých ľudí NEET vo veku
15 až 24 rokov), čo je nárast z úrovne 10,9 % z roku 2008, ale pokles oproti
najvyššej hodnote 13,2 % z roku 2012. V roku 2016 bola miera NEET vo
vekovej skupine 15 až 24 rokov najvyššia, na úrovni viac než 15 %,
v Taliansku, Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, na Cypre a v Grécku.
Napriek zlepšeniam zostávajú miery NEET v týchto členských štátoch naďalej
nad úrovňami spred krízy. V porovnaní s rokom 2015 sa v roku 2016 takmer vo
všetkých členských štátoch zaznamenali pozitívne trendy (pozri graf 3).
Z rozdelenia mier NEET na mladých ľudí
hľadajúcich zamestnanie a neaktívnych NEET vyplýva, že v roku 2016 patrilo
v EÚ 6,2 % mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov k neaktívnym NEET. Miera
neaktívnych NEET sa v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líši;
17 Strandh, M., Winefield, A., Nilsson, K. a Hammarström, A., Unemployment and mental health scarring during the life course (Nezamestnanosť a poznačenie duševného zdravia počas života), Eur J Public Health 24:440-5, 2014
0
5
10
15
20
25N
L
LU
DK
SE
DE
CZ
AT
SI
MT
EE
LT
BE FI
PL
PT
UK
HU
LV
EU
…
EA…
FR
SK IE ES
EL
CY
HR
RO
BG IT
2016
2015
2008
strana 8 |
sú zamestnaní ani sa nezúčastňujú vzdelávania alebo odbornej prípravy
(NEET), 6,3 milióna z celkovej populácie
54,6 milióna mladých ľudí vo vekovej skupine 15 až 24 rokov.
v troch členských štátoch (Bulharsko, Taliansko a Rumunsko) prekračuje
10 % (pozri graf 4).
Graf 4 – Profil NEET (vo veku 15 – 24 rokov), 2016
Zdroj: Eurostat, VZPS, [edat_lfse_20].
Pokiaľ ide o ťažkosti vo fáze prechodu zo vzdelávania do práce, s ktorými sa
stretávajú mladí ľudia, možno rozpoznať rôzne štrukturálne výzvy.
Týkajú sa najmä segmentácie trhu práce, výkonnosti systému vzdelávania
a systému odbornej prípravy,
dostupnosti kvalitných pracovných skúseností a účinnosti prispôsobených
služieb a podpory, ktoré mladým ľuďom poskytujú verejné služby
zamestnanosti. Tieto výzvy sa podrobnejšie rozoberajú ďalej.
Štrukturálna výzva 1: segmentácia trhu práce
Schopnosť mladých ľudí nájsť si prácu
závisí aj od toho, ako je nastavený trh práce a do akej miery existujú právne
predpisy na ochranu zamestnanosti,
aktívna politika trhu práce prispôsobená mladým ľuďom a účinné
politiky mobility pracovnej sily.
Na segmentovaných trhoch práce sú mladí ľudia nadmerne zastúpení
v dočasnej práci a práci na čiastočný úväzok, pričom čoraz zriedkavejšie si
nachádzajú stále zamestnanie. Segmentované trhy práce sa zvyčajne
vyskytujú ako dôsledok vysokej úrovne
ochrany pracovných zmlúv na neurčitý čas a nízkej úrovne ochrany dočasných
pracovných zmlúv, čo má za následok výskyt skupín s istejším a menej istým
postavením na trhu práce.
V krajinách s vysokou segmentáciou
trhu práce hrozí najmä mladým ľuďom, že sa ocitnú v pasci neistého
zamestnania, v ktorom nezískajú dostatočnú odbornú prípravu na
pracovisku, pracujú za pomerne nízku mzdu, a tak majú slabé vyhliadky na
dlhodobé zamestnanie a kariéru. Mladí pracovníci majú okrem toho
v porovnaní s inými vekovými
skupinami častejšie príliš vysokú
0
5
10
15
20
25
IT BG RO HR CY EL ES IE SK FR EÚ28
LV HU UK PT PL BE FI LT EE MT SI AT CZ DE SE DK LU NL
% o
byv
ate
ľstv
a vo
ve
ku1
5–
24
roko
v
Neaktívni NEET Nezamestnaní NEET
strana 9 |
kvalifikáciu na svoje zamestnanie18.
Graf 5 – Percento mladých ľudí (15 až 24 rokov) v dočasnom zamestnaní v porovnaní
s celkovou populáciou v produktívnom veku (20 až 64 rokov) podľa krajiny, 2016
Zdroj: Eurostat, VZPS, [lfsi_pt_a].
18 Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum 2017.
0
10
20
30
40
50
60
70
80
ES SI PT PL
HR FR SE DE
NL IT FI
EU2
8
BE
LU AT
DK CZ
CY IE EL SK HU
MT
UK
BG EE LV LT RO
% z
ame
stn
anco
v
15-24 20-64
strana 10 |
V roku 2016 pracovalo v EÚ v priemere 40,8 % mladých zamestnancov (veková
skupina 15 až 24 rokov) na dočasné
pracovné zmluvy (v porovnaní s 11,2 % pracovníkov vo veku 20 až 64 rokov)
a 32,4 % ich malo prácu na čiastočný úväzok (v porovnaní s 18,9 %
pracovníkov vo veku 20 až 64 rokov)19.
V mnohých členských štátoch majú mladí ľudia častejšie nedobrovoľne dočasné
pracovné zmluvy a často je ťažké prejsť
z nich na stále zamestnanie20. Povaha dočasnej práce a jej vplyv na to, či si
mladí ľudia dokážu nájsť udržateľné zamestnanie, sa však v jednotlivých
krajinách do veľkej miery líšia.
V krajinách ako Nemecko, Holandsko
a Rakúsko sú dočasné pracovné zmluvy pre mladých ľudí často spojené s účasťou
na vzdelávaní a odbornej príprave (kombinácia práce a štúdia alebo
učňovská príprava) alebo so skúšobnou lehotou21. V takých prípadoch môžu tieto
pracovné zmluvy fungovať ako odrazový mostík a podporovať úspešný prechod zo
školy do práce.
O úlohe dočasných pracovných miest
však nevypovedajú žiadne jednoznačné dôkazy. Závisí od inštitucionálneho
a hospodárskeho prostredia. Dočasné pracovné miesta môžu stimulovať
vytváranie ďalších pracovných
príležitostí, a tým znižovať nezamestnanosť mladých ľudí. Vo
všeobecnosti dočasné pracovné zmluvy najčastejšie vedú k stabilnému
zamestnaniu vtedy, keď sú skombinované s odbornou prípravou.
Z dostupných dôkazov teda vyplýva, že sú potrebné reformy zamerané na
19 Eurostat, Zamestnanie na čiastočný úväzok a dočasné pracovné zmluvy – ročné údaje [lfsi_pt_a]. 20 Pozri Eurostat, EU-SILC, Zmena práce
podľa druhu pracovnej zmluvy (ilc_lvhl32) a VZPS, Hlavné príčiny dočasného zamestnania – rozdelenie podľa pohlavia
a veku (v %) (lfsa_etgar). 21 Diskusný príspevok zamestnancov MMF, Youth Unemployment in Advanced
Economies in Europe: Searching for Solutions (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelých hospodárstvach v Európe: hľadanie riešení), december 2014, s. 9.
zmiernenie nerovnakých úrovní ochrany v prípade dočasných pracovných zmlúv
a pracovných zmlúv na neurčitý čas a na
posilnenie prvku odbornej prípravy v dočasných pracovných zmluvách
ponúkaných mladým ľuďom22.
Štrukturálna výzva 2: výkonnosť systému vzdelávania a systému
odbornej prípravy
Nedostatočné výsledky pri získavaní
základných23, ale aj prierezových zručností24 predstavujú závažnú
prekážku zamestnateľnosti. Mnohé členské štáty stále vykazujú vysoký
podiel študentov s nedostatočnými výsledkami v matematike, čítaní a vo
vedeckej gramotnosti.
22 Eichhorst, W., Fixed-term contracts (Pracovné zmluvy na určitý čas), IZA World of Labor 2014: 45 doi: 10.15185/izawol.45. 23 Zručnosti ako počúvanie, rozprávanie, čítanie, písanie a matematika musia byť použiteľné v modernej spoločnosti. 24 Zručnosti, ktoré sa zvyčajne nepovažujú
za osobitne previazané s konkrétnym zamestnaním, prácou, akademickou
disciplínou alebo oblasťou znalostí a ktoré možno využiť v množstve situácií a pracovných prostredí (napríklad organizačné zručnosti).
strana 11 |
Graf 6 – Podiel ľudí vo veku 20 až 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa úrovne dosiahnutého vzdelania, 2016
Zdroj: Eurostat, VZPS [edat_lfse_21] a [lfsa_pgaed].
Mladí ľudia s predčasne ukončenou
školskou dochádzkou a odbornou prípravou nemajú dostatočné zručnosti
a kvalifikáciu25. V dôsledku toho je pravdepodobné, že budú mať závažné
a pretrvávajúce problémy na trhu práce26.
Mladí ľudia, ktorí dokončili iba nižšie sekundárne vzdelanie, znášajú najväčšie
riziko nezamestnanosti a neaktivity. V roku 2016 bola v EÚ priemerná miera
nezamestnanosti vo vekovej skupine 15 až 24 rokov 18,7 %, ale v prípade
nízkokvalifikovaných osôb dosiahla 28 %. Aj miery NEET v prípade
nízkokvalifikovaných mladých ľudí sú
podstatne vyššie ako v prípade mladých
25 Pozri aj tematický informačný prehľad európskeho semestra o osobách s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a odbornou prípravou a informačný prehľad
o zručnostiach pre trh práce. 26 Scarpetta S., A. Sonnet a T. Manfredi, Rising youth unemployment during the crisis:
how to prevent negative long-term
consequences on a generation? (Zvyšovanie nezamestnanosti mladých počas krízy: ako
predchádzať negatívnym dlhodobým dôsledkom na celú generáciu?), pracovný dokument OECD č. 106 týkajúci sa sociálnych otázok, zamestnanosti a migrácie, 2015.
ľudí s minimálne vyšším sekundárne
vzdelaním (pozri graf 6).
Miery zamestnanosti absolventov vyššieho sekundárneho vzdelania sú
neustále vyššie ako v prípade osôb bez sekundárneho vzdelania. Absolventi
terciárneho vzdelania majú vyššie miery
zamestnanosti ako osoby, ktoré majú iba vyššie sekundárne vzdelanie. V tomto
poslednom prípade sa situácia v členských štátoch EÚ podstatne líši:
v roku 2016 prekročila miera zamestnanosti posledných absolventov
(vo veku 20 až 34 rokov) s minimálne vyšším sekundárnym vzdelaním 85 % na
Malte, v Nemecku, Holandsku, vo
Švédsku, v Rakúsku, Českej republike, Luxembursku a Maďarsku, zatiaľ čo pod
hranicou 70 % zostala na Cypre, v Rumunsku, Španielsku, Taliansku
a Grécku27.
27 Pozri Eurostat, VZPS, Miera zamestnanosti
mladých ľudí (vo veku 20 až 34 rokov), ktorí počas posledných troch rokov ukončili
najvyššiu úroveň vzdelania, ktorí nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa dosiahnutého vzdelania, edat_lfse_24.
0
10
20
30
40
50
60
70
80
EÚ
28
Tal
ians
ko
Rum
unsk
o
Gré
cko
Bul
hars
ko
Cyp
rus
Špa
niel
sko
Cho
rvát
sko
(¹)
Fra
ncúz
sko
Loty
šsko
Por
tuga
lsko
Írsk
o
Poľ
sko
Slo
vens
ko
Maď
arsk
o
Bel
gick
o
Litv
a (¹
)
Spo
jené
krá
ľovs
tvo
Fín
sko
Est
ónsk
o
Slo
vins
ko (
¹)
Čes
ká r
epub
lika
Rak
úsko
Nem
ecko
Švé
dsko
Luxe
mbu
rsko
(¹)
Dán
sko
Mal
ta (
²)
Hol
ands
ko
Nór
sko
Šva
jčia
rsko
Isla
nd (
³)
Býv
alá
juho
slov
ansk
á re
publ
ika
Mac
edón
sko
Tur
ecko
Predškolské, základné a nižšie stredné vzdelanie (úrovne ISCED 2011 0 – 2)
Vyššie sekundárne a postsekundárne vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) (úrovne ISCED 2011 3 a 4)
strana 12 |
Štrukturálna výzva 3: dostupnosť kvalitných pracovných skúseností
Kvalitná učňovská príprava a kvalitné stáže zohrávajú hlavnú úlohu pri
podpore hladkého prechodu zo školy do práce. Mladým ľuďom pomáhajú získať
praktické pracovné skúsenosti pred prijatím riadneho zamestnania.
Učňovská príprava je program formálneho odborného vzdelávania
a prípravy (OVP), v ktorom sa striedajú obdobia odbornej prípravy na pracovisku
(obdobia praktických pracovných skúseností na pracovisku) so
vzdelávaním v škole (obdobia teoretického/praktického vzdelávania
v škole alebo v stredisku odbornej
prípravy). Po úspešnom dokončení programu by mal absolvent získať
vnútroštátne uznávanú kvalifikáciu. Medzi zamestnávateľom a učňom býva
často zmluvný vzťah, učeň teda dostáva výmenou za svoju prácu plat28.
Z dôkazov vyplýva, že učni sú dobre zamestnateľní. Ľahšie si nájdu
zamestnanie, dlhšie si ho udržia a dostanú lepší plat ako ich rovesníci,
ktorí sa vzdelávajú len v škole. Ukázalo sa, že systémy učňovskej prípravy
podstatne zvyšujú pravdepodobnosť úspešného prechodu zo školy do práce.
V prípade programov učňovskej prípravy
si ihneď po dokončení programu nájde zamestnanie v priemere 60 až 70 %
absolventov. Počet učňov, ktorí si nájdu zamestnanie do 6 až 12 mesiacov po
dokončení programu, je ešte vyšší, často dokonca prekračuje 80 %. Krajiny
s dobre rozvinutými modelmi učňovskej prípravy a učenia sa prácou (Dánsko,
Nemecko, Holandsko, Rakúsko) vykazujú
podiely nezamestnanosti posledných absolventov OVP na úrovni blížiacej sa
úrovni absolventov terciárneho vzdelávania alebo porovnateľnej29.
28 Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015. 29 Európska komisia, Systémy učňovskej prípravy a stáží v EÚ 27: kľúčové faktory úspešnosti, príručka pre plánovačov politík a aplikujúcich odborníkov, 2013.
V niektorých členských štátoch má však veľmi málo mladých ľudí prístup ku
kvalitným programom učňovskej
prípravy. Zavedenie učenia sa prácou, a najmä učňovskej prípravy, je jednou
z najjednoduchších ciest, ako prepojiť potreby zamestnávateľov so vzdelávaním
a odbornou prípravou v rámci systémov OVP v Európe30.
Stáže sa vo všeobecnosti chápu ako
obmedzené obdobie praxe pre študentov
alebo mladých ľudí, ktorí nedávno dokončili vzdelávanie. Môžu trvať
niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov. Nemusia nevyhnutne prebiehať na
základe pracovnej zmluvy a zvyčajne netvoria súčasť formálneho vzdelávania.
Stáže sa čoraz častejšie využívajú v prípade mladých ľudí počas štúdia
alebo po jeho dokončení. Môžu im pomôcť získať potrebné skúsenosti
a istejšie postavenie na trhu práce. Z prieskumu Eurobarometra o stážach
vyplýva, že takmer každý druhý mladý človek vo vekovej skupine 18 až 35
rokov mal aspoň jednu skúsenosť so
stážou. Sedem z desiatich bývalých stážistov uvádza, že im skúsenosť zo
stáže pomohla nájsť si riadne zamestnanie31.
V niekoľkých štúdiách sa potvrdila
účinnosť stáží pri zlepšovaní šancí
stážistov na získanie zamestnania32. Osobitne to platí pre stáže v rámci
opatrení aktívnych politík trhu práce: účastníci stáží typu aktívnych politík trhu
práce si ľahšie a rýchlejšie nájdu riadne zamestnanie ako tí, ktorí stáže
neabsolvovali. Čoraz častejšie sa však vynárajú obavy týkajúce sa kvality
niektorých stáží. Dostupné dôkazy tieto
obavy potvrdzujú, pričom poukazujú najmä na nedostatočný obsah
30 Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015. 31 Podľa prieskumu malo 46 % respondentov
minimálne jednu skúsenosť so stážou. Rýchly
prieskum Eurobarometra č. 378: Stáže v EÚ, 2013. 32 Európska komisia, Systémy učňovskej prípravy a stáží v EÚ 27: kľúčové faktory úspešnosti, príručka pre plánovačov politík a aplikujúcich odborníkov, 2013.
strana 13 |
vzdelávania a neprimerané pracovné podmienky33.
Stáže v rámci otvoreného trhu sú v oveľa menšej miere regulované ako stáže typu
aktívnych politík trhu práce. Zatiaľ čo pracovné podmienky sa vo všeobecnosti
do veľkej miery dodržiavajú, v mnohých krajinách môže byť obsah vzdelávania
nedostatočný, postupy prijímania zamestnancov netrasparentné, stáže
môžu trvať pridlho a môžu chýbať
pravidlá týkajúce sa riadneho uznávania stáží34.
Štrukturálna výzva 4: kapacita
verejných služieb zamestnanosti na zabezpečenie efektívneho
poskytovania prispôsobených
služieb a podpory mladým ľuďom
Napriek reformnému úsiliu v mnohých členských štátov príliš veľkému počtu
verejných služieb zamestnanosti (VSZ) stále chýba kapacita na poskytovanie
individuálneho poradenstva a primeranej
podpory mladým ľuďom na základe ich konkrétnych profilov35.
Individuálne poradenstvo sa ukázalo ako
užitočné pre mladých ľudí. Vyžaduje si však finančné prostriedky, prostriedky na
zamestnancov (v prvej línii), odborné
znalosti a administratívnu kapacitu. Zatiaľ čo poradenstvo je zvyčajne
najúspešnejšie u osôb, ktoré sú najlepšie pripravené na zamestnanie, intenzívna
podpora môže byť užitočná aj u náročnejších skupín, ak sa využíva
prístup orientovaný na jednotlivca.
33 Eurofound, Fraudulent contracting of work: Abusing traineeship status (Austria, Finland, Spain and UK) [Podvodné
uzatváranie pracovných zmlúv: zneužívanie stáží (Rakúsko, Fínsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo)], 2017. Aj Európske fórum mládeže, Údaje o stážistoch – prieskum
kvality stáží v Európe, 2011; a rýchly prieskum Eurobarometra č. 378: Stáže v EÚ, 2013. 34 Európska komisia, pracovný dokument
útvarov Komisie, Uplatňovanie rámca kvality pre stáže, 2016. 35 Európska sieť verejných služieb zamestnanosti, správa o vykonávaní záruky pre mladých ľudí zo strany VSZ, 2015 a 2016.
V tomto prístupe sa kombinuje niekoľko prvkov (poradenstvo, odborná príprava
a rôzne druhy služieb zamestnanosti)36
a patria k nemu aj partnerstvá, ktoré presahujú tradičné zásahy aktívnych
politík trhu práce (napr. partnerstvá s MVO, ktoré pracujú s mladými
ľuďmi)37.
3. POLITICKÉ NÁSTROJE NA RIEŠENIE POLITICKÝCH VÝZIEV
V prípade mnohých členských štátov si vyžaduje riešenie uvedených výziev
reformu predpisov o trhu práce, ako aj systémov odbornej prípravy, hľadania
zamestnania a vzdelávania. Len tak môžu dúfať v intenzívne zlepšenie
prechodu zo školy do práce
a zamestnateľnosti mladých ľudí.
Okrem toho je politické nástroje potrebné analyzovať aj vo vzťahu
k medzigeneračnej spravodlivosti. Po desaťročiach zvyšovania životnej úrovne
sa začínajú vyskytovať obavy, že dnešní
mladí Európania sa nemusia mať tak dobre ako ich rodičia. Zatiaľ nie je jasné,
ako nakoniec kríza a štrukturálne zmeny v hospodárstve ovplyvnia mladých ľudí.
Do veľkej miery to bude závisieť od ich trhu práce a výkonnosti vzdelávania
v nadchádzajúcich rokoch a od vplyvu politík na podporu zamestnateľnosti
mladých ľudí38.
Štrukturálna výzva: segmentácia
trhu práce
K politickým nástrojom patria:
36 What works for the labour market integration of youth at risk, Mutual Learning
Programme (Čo je účinné pri začleňovaní ohrozených mladých ľudí do trhu práce, program vzájomného učenia), tematický dokument vypracovaný pre výmenu
poznatkov na vysokej úrovni v oblasti učenia, Štokholm, február 2016; Kluve, J., Youth labour market interventions (Intervencie na
trhu práce pre mladých ľudí), IZA World of
Labour, 2014. 37 Pozri tematický prehľad európskeho
semestra Verejné služby zamestnanosti. 38 Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum 2017.
strana 14 |
používanie zacielených a dobre pripravených dotácií miezd a dotácií na
prijímanie pracovníkov na motivovanie
zamestnávateľov k vytváraniu príležitostí pre mladých ľudí, a to najmä tých, ktorí
majú väčšie problémy so vstupom na trh práce,
dotované systémy by mohli byť napríklad podmienené ďalším
zamestnávaním mladého človeka na určitý čas aj po skončení vyplácania
dotácie, s cieľom zabrániť účinku mŕtvej váhy a substitučnému účinku by sa
takéto systémy mali monitorovať/
hodnotiť a mali by byť dostatočne zacielené39,
reformovanie zmluvných dojednaní, a to najmä zosúladením ochrany a práv
v rámci trvalých a dočasných pracovných zmlúv. Je to v súlade so
zásadou č. 5 navrhovaného Európskeho piliera sociálnych práv. V tejto zásade sa
stanovuje, že bez ohľadu na druh
a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci právo na spravodlivé
a rovnaké zaobchádzanie vzhľadom na pracovné podmienky, prístup k sociálnej
ochrane a odbornej príprave40, podpora mladých ľudí, ktorí sa chcú stať
podnikateľmi, poskytovanie podporných služieb začínajúcim podnikom
a zvyšovanie informovanosti
39 Účinok mŕtvej váhy sa týka dotovaných
pracovných miest pre nezamestnaných, ktorí by si našli prácu aj bez dotácií. Efekt premiestnenia sa vyskytuje vtedy, keď dotácia spôsobí stratu pracovného miesta
prostredníctvom narušenia hospodárskej súťaže. Straty pracovných miest sa vyskytujú v podnikoch, ktoré nedostávajú dotácie.
Priamy substitučný účinok sa vyskytuje vtedy, keď dotácia spôsobí nahradenie existujúceho pracovného miesta dotovaným
pracovným miestom, napríklad ak je starší pracovník nahradený dotovanými mladšími pracovníkmi. Bez dotácie by bol naďalej zamestnávaný riadny pracovník. Nepriama
substitúcia sa vyskytuje vtedy, keď sa existujúce voľné pracovné miesto obsadí dotovaným pracovníkom, pričom bez dotácie
by túto pozíciu obsadil iný uchádzač.
Nedotovaní pracovníci môžu byť vylúčení alebo ich podniky nezamestnajú, pretože
uprednostnia lacnejších dotovaných pracovníkov. 40 Európska komisia, oznámenie o vytvorení Európskeho piliera sociálnych práv, 2017.
o príležitostiach súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou,
podpora mobility pracovnej sily
informovaním mladých ľudí o príležitostiach v rôznych oblastiach,
regiónoch a krajinách.
Štrukturálna výzva: výkonnosť
systému vzdelávania a systému odbornej prípravy
K politickým nástrojom patria:
zabezpečenie investícií do systémov vzdelávania a zabezpečenie ich lepšieho
fungovania s cieľom dosiahnuť kvalitné výsledky vzdelávania41,
realizácia komplexných stratégií týkajúcich sa predčasného ukončovania
školskej dochádzky,
uznávanie neformálneho vzdelávania a učenia sa (a to aj prostredníctvom
práce, skúseností získaných pri mobilite a dobrovoľníctvom mladých ľudí alebo
prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov),
ponúkanie spôsobov návratu do procesu vzdelávania a odbornej prípravy
osobám, ktoré predčasne ukončili
školskú dochádzku, a nízkokvalifikovaným mladým ľuďom,
napríklad prostredníctvom programov druhej šance42.
41 Výsledky vzdelávania alebo učenia sú vyjadrením toho, čo vzdelávajúca sa osoba vie, chápe a je schopná urobiť po ukončení
vzdelávacieho procesu. Všeobecnejšie predstavujú vplyv na vzdelanie, spoločnosť a život, ktorý vyplýva z úrovne vzdelania
študentov. 42 Opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností by mohlo zlepšiť množstvo prvkov, napríklad
by mohli byť kombináciou vzdelávania, poradenstva, odbornej prípravy a pracovných skúseností v reálnom pracovnom prostredí, ale aj úzka spolupráca medzi verejnými
službami zamestnanosti, poskytovateľmi vzdelávania, odborného vzdelávania a odbornej prípravy a sociálnymi partnermi,
čím sa zabezpečí zosúladenie programov
s potrebami trhu práce. Ďalšie usmernenie sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov
Komisie pripojenom k oznámeniu Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch, Európska komisia, 2016, s. 108.
strana 15 |
Štrukturálna výzva: dostupnosť kvalitných pracovných skúseností
K politickým nástrojom patria:
pomoc poskytovaná mladým ľuďom pri získavaní pracovných skúseností počas
vzdelávania a pri získavaní zručností
potrebných pre trh práce, a to prostredníctvom reformy systémov OVP,
ponuky väčšieho množstva lepších možností učňovskej prípravy
a zintenzívnenia spolupráce so zamestnávateľmi v školách,
zavedenie komplexného a jednotného regulačného rámca pre učňovskú
prípravu, v ktorom sa jednoznačne sformulujú povinnosti, práva a záväzky
všetkých zainteresovaných strán,
poskytovanie podpory na zavedenie programov učňovskej prípravy
zacielených na malé a stredné podniky, ako aj mikropodniky a stimulovanie
dohôd o rozdelení nákladov medzi zamestnávateľov a subjekty verejného
sektora, podpora systémov učňovskej prípravy
prostredníctvom zvyšovania
informovanosti a profesijného poradenstva,
zabezpečenie transparentnosti ponúk učňovskej prípravy a zjednodušenie
prístupu k takýmto ponukám s podporou verejných a súkromných služieb
zamestnanosti, zavedenie systému zabezpečenia kvality
pre učňovskú prípravu, ktorým sa
zabezpečí platné, spoľahlivé a spravodlivé posúdenie výsledkov
vzdelávania a osvedčená a uznávaná kvalifikácia,
zabezpečenie primeraných pracovných podmienok v rámci stáží (pracovný čas,
trvanie, práceneschopnosť, sviatky), zabezpečenie primeraného obsahu
vzdelávania v rámci stáží (dohoda
o stáži s uvedeným cieľov vzdelávania a určením nadriadeného, ktorý bude
dozerať na stážistu prostredníctvom pridelených úloh a monitorovania
a posudzovania jeho pokroku), podpora uznávania a hodnotenia
znalostí, zručností a kompetencií získaných počas stáže a podnecovanie
poskytovateľov stáží k ich potvrdzovaniu
osvedčením na základe posúdenia.
Štrukturálna výzva: kapacita verejných služieb zamestnanosti na
zabezpečenie efektívneho
poskytovania prispôsobených služieb a podpory mladým ľuďom
K politickým nástrojom patria:
zabezpečenie úplného prístupu mladých ľudí k informáciám o dostupných
službách a podpore s cieľom motivovať ich k zaevidovaniu v službách
zamestnanosti (ku ktorým patria aj mládežnícke organizácie, školy, sociálne
služby a MVO), aktivovanie, zvyšovanie úrovne
zručností a zacielenie podpory na mladých ľudí, a to aj prostredníctvom
profilovania, individuálnych akčných
plánov a aktivačných opatrení vrátane odbornej prípravy a odborných stáží,
prideľovanie vyhradených zamestnancov poskytujúcich služby a podporu mladým
uchádzačom o zamestnanie a spolupracujúcich so školami na
identifikovaní mladých ľudí, ktorí odišli zo školy, ale ešte sa nezaevidovali vo
verejných službách zamestnanosti,
zjednodušenie postupov a zintenzívnenie individualizácie poradenstva
prostredníctvom prístupu založeného na správe prípadov, lepšie nasmerovanie
mladých ľudí od evidencie k individuálnemu akčnému plánovaniu
a zamestnanosti (zabránenie znásobovaniu sprostredkovateľov
a služieb),
stimulovanie verejných služieb zamestnanosti k aktívnej spolupráci so
zamestnávateľmi pri určovaní a vytváraní príležitostí na odbornú
prípravu pre mladých ľudí.
Väčšina týchto politických prostriedkov
bola vypracovaná na základe záväzku členských štátov EÚ v oblasti zavedenia
systémov záruky pre mladých ľudí s cieľom uľahčiť mladým ľuďom prechod
zo školy do práce43. V rámci tohto záväzku (posilneného jeho začlenením
do Európskeho piliera sociálnych práv v podobe jednej z jeho zásad) by mali
členské štáty zabezpečiť, že mladí ľudia
43 Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí.
strana 16 |
do 25 rokov44 dostanú kvalitnú pracovnú ponuku, ďalšie vzdelanie, učňovskú
prípravu alebo stáž najneskôr do štyroch
mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania alebo od okamihu, keď sa
stali nezamestnanými.
4. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK
Členské štáty v posledných rokoch zintenzívnili úsilie v oblasti všetkých
relevantných politických nástrojov na boj proti nezamestnanosti a neaktivite
mladých ľudí. Súvisí to s tým, že vykonávajú záruku pre mladých ľudí,
ktorou sa podporuje komplexný a jednotný súbor štrukturálnych reforiem
na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo
školy do práce.
Upozorniť možno na množstvo výnimočných alebo sľubných postupov45.
Záruka pre mladých ľudí (Francúzsko)
Týmto opatrením sa rieši niekoľko uvedených štrukturálnych výziev.
Zaviedlo sa v druhej polovici roka 2013 ako pilotný projekt a pokračovalo do
decembra 2017. Zameriava sa na pomoc zraniteľným NEET vo veku 18 až 25
rokov pri získavaní väčšej samostatnosti a vykročení na cestu, ktorá bude viesť
k udržateľnému začleneniu a zamestnaniu. Príjemcov vyberá rada
partnerstva zložená zo zástupcov
francúzskych verejných služieb zamestnanosti (Pôle Emploi a Missions
locales), sociálnych centier, sietí na predchádzanie predčasnému ukončeniu
školskej dochádzky, rady departmentu, ministerstva školstva a ďalších združení
zameraných na boj proti chudobe.
V tomto opatrení sa kombinujú
intenzívne poradenstvo a profesionálna skúsenosť s mesačným príspevkom
podmieneným výškou príjmov. Je
44 Niektoré členské štáty rozšírili záruku pre
mladých ľudí na ľudí do 29 rokov. 45 Európska komisia, pracovný dokument
útvarov Komisie pripojený k oznámeniu Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch, 2016.
založené na ročnej zmluve o „vzájomnej reciprocite“ (obnoviteľnej) medzi mladým
človekom a miestnou verejnou službou
zamestnanosti vyhradenou pre mladých ľudí (Missions Locales). Zmluva (vrátane
cieľov a modulov odbornej prípravy) sa vypracúva v spolupráci s mladým
človekom.
„Cesta“ sa začína 6 až 8-týždňovým obdobím kolektívnych seminárov
(zameraných na základné alebo mäkké
zručnosti). Po ňom nasleduje obdobie individuálnej podpory poskytovanej
poradcom, počas ktorého mladý človek získava určité pracovné skúsenosti
a môže sa zúčastniť aj na kurze odbornej prípravy.
Projekt je inovačný svojím prístupom prvotne zameraným na prácu, takže
mladý človek môže získať určité pracovné skúsenosti, ktoré si môže
skompletizovať odbornou prípravou. Vypláca sa mu aj mesačný príspevok,
ktorý predstavuje pre mnohých mladých ľudí cennú záchrannú sieť. Dôležitým
faktorom úspechu sú dobre fungujúce
partnerstvá s miestnymi zamestnávateľmi.
Štrukturálna výzva: segmentácia
trhu práce
„Prvá výzva“ (Slovinsko)
V Slovinsku sa z programu „Prvá výzva“
podporuje zamestnávanie viac než 2 800 mladých ľudí. Program sa skladá
z trojmesačnej skúšobnej lehoty, počas
ktorej mladý človek spozná svojho zamestnávateľa, pracovné povinnosti
a pracovisko. Potom, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec vzájomne
dohodnú, sa v rámci nástroja zabezpečí ročné dotované zamestnanie.
Podpora samostatnej zárobkovej činnosti mladých ľudí (Taliansko)
Finančný nástroj na podporu
samostatnej zárobkovej činnosti (tzv. SELFIE-employment) bol zavedený
v marci 2016 na podporu samostatnej
zárobkovej činnosti mladých ľudí a spočíva v tom, že im pomáha získať
prístup k mikroúverom (do 25 000 EUR) a malým pôžičkám (do 50 000 EUR).
strana 17 |
Celková finančná kapacita nástroja je približne 137 000 000 EUR a nástroj
bude fungovať do 31. decembra 2020.
Podpora samostatnej zárobkovej činnosti
je zameraná na pomoc mladým ľuďom, ktorí si chcú založiť podnik a stať sa
samostatne zárobkovo činnou osobou, ale bežným spôsobom nemôžu získať
dosť finančných prostriedkov. Ak sa podnikateľský nápad vyhodnotí kladne,
príjemca môže získať prístup k úverovým
mechanizmom z národného revolvingového fondu, ktorý sa nazýva
Fond samostatnej zárobkovej činnosti. S cieľom znížiť riziko súvisiace so
začínajúcim podnikom sa prístup k úveru podmieňuje účasťou na odbornej
príprave, na ktorú dozerá regionálna obchodná komora, a prvých 12 mesiacov
po podpise dohody o poskytnutí úveru sa
poskytujú podporné služby.
Štrukturálna výzva: výkonnosť systému vzdelávania a systému
odbornej prípravy
Mentorstvo mladých ľudí (Rakúsko)
Cieľom mentorstva mladých ľudí je znížiť
počet osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, a uľahčiť im prechod
zo školy do práce poskytovaním
bezplatnej prispôsobenej podpory a poradenstva v oblasti vzdelávania
a zamestnanosti, ako aj osobných alebo sociálnych problémov, ktoré mladí ľudia
prípadne riešia.
Mentorstvo mladých ľudí sa týka troch
skupín mladých ľudí: tých, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej
dochádzky, mladých ľudí, ktorí už ukončili štúdium (školu, učňovskú
prípravu) a majú do 19 rokov, a mladých ľudí so špeciálnymi vzdelávacími
potrebami a/alebo zdravotným postihnutím, ktorí majú do 24 rokov.
Mentorstvo mladých ľudí má tri úrovne,
pričom najintenzívnejšia podpora (správa prípadov) sa ponúka v tretej úrovni
a trvá až jeden rok.
strana 18 |
K úspechu tohto programu prispeli dva faktory. Prvým je jeho flexibilný
a komplexný prístup (založený na úzkom
partnerstve medzi mentormi mladých ľudí, školami, verejnými službami
zamestnanosti, sociálnou prácou, prostredím mladého človeka a v prípade
potreby aj zamestnávateľmi a inými zainteresovanými stranami, napríklad
obcami), čo znamená, že pri poskytovaní služieb sa využíva prístup orientovaný na
jednotlivca a služby možno prispôsobiť podpore klientov, ktorí zápasia
s viacerými znevýhodneniami. Druhým je
dobrá kvalita systému monitorovania, ktorý pomáha pri neustálom zlepšovaní
programu.
Stavanie mostov k vzdelaniu (Dánsko)
V Dánsku sa v rámci programu Stavanie
mostov k vzdelaniu snažia na akademickej, sociálnej a osobnej úrovni
pripraviť mladých ľudí na začatie a dokončenie programu odborného
vzdelávania. Tento projekt na vnútroštátnej úrovni riadia verejné
služby zamestnanosti, realizuje sa v 12
obciach po celej krajine a zapája sa doň 44 partnerských škôl OVP a 52
miestnych pobočiek verejných služieb zamestnanosti. Na podporu zapojenia do
projektu sa školám poskytujú osobitné finančné prostriedky.
Kurzy stavania mostov sa uskutočňujú vo vzdelávacom prostredí na odborných
školách, v ktorých sa príjemcovia stretávajú s ostatnými mladými ľuďmi
navštevujúcimi riadne kurzy OVP. Všetci účastníci majú pevne stanovený plán
a zvyčajne dostanú príležitosť zapojiť sa do rôznych kurzov, krátkych odborných
stáží a stáží na skúšku v rámci kurzov
OVP. V prípade potreby sa mladým ľuďom ponúkajú kurzy zamerané na
základnú a matematickú gramotnosť. Okrem toho je každému mladému
človeku pridelený osobný mentor odbornej prípravy. Projekt je zameraný
na podporu mladých ľudí pri prechode zo systému sociálnej pomoci na odborné
vzdelávanie a pri hľadaní tej „správnej“
vzdelávacej cesty. Kurzy stavania mostov trvajú zvyčajne 15 týždňov, hoci
ich dĺžka môže závisieť od potrieb mladého človeka.
Inovačným prvkom tohto projektu je blízke poradenstvo („po ruke“), ktoré
mladí účastníci získavajú počas prechodu
zo systému sociálnej pomoci do vzdelávania, čiže stavanie mostov medzi
dvomi systémami. Kľúčovými faktormi úspechu je úzka spolupráca medzi
úradmi práce a vzdelávacími inštitúciami a osobitná odborná príprava mentorov.
Štrukturálna výzva: dostupnosť
kvalitných pracovných skúseností
Prechodné stáže (Belgicko)
Prechodné stáže, ktoré boli zavedené v máji 2013, sú opatrením aktívnych
politík trhu práce v bruselskom regióne Belgicka. Zameriavajú sa na mladých
uchádzačov o zamestnanie a študentov
zaevidovaných vo verejných službách zamestnanosti s maximálne vyšším
sekundárnym vzdelaním.
Účastníci môžu na tri až šesť mesiacov pracovať v podniku, aby získali prvé
pracovné skúsenosti a zlepšili si
zručnosti odbornou prípravou na pracovisku. Opatrenie sa osobitne
zameriava na mentorovanie a následné činnosti účastníkov.
Program modernej učňovskej prípravy
(Spojené kráľovstvo)
V rámci programu modernej učňovskej
prípravy sa Škótsko snaží o zvýšenie počtu účastníkov učňovskej prípravy
z 25 000 v rokoch 2013 až 2014 na 30 000 v roku 2020. Na zabezpečenie
úzkej previazanosti učňovskej prípravy
s oblasťami hospodárskeho rastu a vytváraním pracovných príležitostí sa
využívajú aj plány investovania do zručností a regionálne posudzovanie
zručností. Osobitne sa program zameriava na poskytovanie učňovskej
prípravy v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).
Štrukturálna výzva: kapacita
verejných služieb zamestnanosti na efektívne poskytovanie
prispôsobených služieb a podpory mladým ľuďom
Poradenské centrá pre celoživotnú
kariéru, CISOK (Chorvátsko)
strana 19 |
Chorvátsko má 11 poradenských centier pre celoživotnú kariéru (CISOK), ktoré
poskytujú bezplatné poradenské služby
v oblasti celoživotnej kariéry všetkým občanom, pričom osobitne sa
zameriavajú na mladých ľudí, a to aj neaktívnych NEET, ktorí nie sú
zaevidovaní vo verejných službách zamestnanosti. Do roku 2020 sa plánuje
zriadiť celkom 22 centier.
Táto intervencia je kombináciou
webových služieb (dotazníky vlastného hodnotenia, portál s ponukou pracovných
miest) realizovaných prostredníctvom webového portálu (www.cisok.hr)
a služieb osobného kontaktu vrátane individuálneho/skupinového poradenstva
v oblasti zručností na riadenie kariéry a seminárov zameraných na techniky
hľadania zamestnania.
Centrá sú úspešné vďaka množstvu
inovačných postupov. Financovanie a poskytovanie služieb je založené na
širokom modeli partnerstva, ktorý zahŕňa obce, komory, MVO, mládežnícke
organizácie, zamestnávateľov, sociálnych
partnerov a školy. Centrá CISOK sú založené na modeli flexibilného
poskytovania služieb, v ktorom sú služby prispôsobené miestnym podmienkam,
ako aj potrebám trhu práce a partnerských organizácií.
Okrem toho sa ročnými plánmi práce a pravidelnými správami o monitorovaní
zabezpečuje pozitívny cyklus spätnej väzby pre poskytovanie a koncepciu
služieb. Poradenská podpora je založená na modeli diferencovaných služieb
prispôsobených profilu individuálneho používateľa. A nakoniec, premiestnenie
centier CISOK z priestorov verejných
služieb zamestnanosti pomáha zabrániť negatívnym predsudkom, ktoré môžu
mať niektorí používatelia voči verejným službám zamestnanosti.
Kontaktné poradenské centrá pre
mladých ľudí (Fínsko)
V roku 2015 Fínsko zaviedlo v obciach
kontaktné poradenské centrá pre mladých ľudí. Centrá poskytujú
nízkoprahovú podporu všetkým mladým ľuďom vo veku do 30 rokov, a to vrátane
osobného poradenstva a vedenia, podpory v oblasti životného
manažmentu, plánovania kariéry,
sociálnych zručností, ako aj v oblasti vzdelávania a zamestnanosti.
Cieľom je posilniť a zjednodušiť služby
pre mladých ľudí a odstrániť duplicitu činností. Inovačným postupom
a dlhodobým cieľom tohto opatrenia je vytvorenie modelu integrovaného
profesijného poradenstva s paralelnými
službami osobného kontaktu a online službami prostredníctvom viacerých
kanálov. Odborníci v poradenskom centre pracujú ako zamestnanci svojich
hostiteľských organizácií, ale prácu vykonávajú v spoločných priestoroch
centra. Okrem využívania spoločného fyzického priestoru vyvíjajú partnerské
organizácie činnosť aj pod spoločnou
značkou a existujú ako sieť so spoločnou digitálnou platformou.
Centrum má prístup k funkčným
službám, v rámci ktorých sa identifikujú potreby mladých ľudí a posilňuje ich
schopnosť riešiť problémy každodenného
života. Kontaktné poradenské centrum podporuje mladých ľudí až do nájdenia
dlhodobého riešenia ich situácie. Týmto riešením môže byť napríklad získanie
prístupu mladého človeka k službám ponúkaným v rámci siete spolupráce
alebo začatie štúdia či práce na novom pracovnom mieste.
Jadrom tejto iniciatívy sú partnerstvá. Sieť širokej spolupráce centra tvorí
množstvo vládnych orgánov, napríklad odborníkov z verejných služieb
zamestnanosti, obecných sociálnych a zdravotných služieb, obecných služieb
mladým ľuďom, úradu sociálneho
zabezpečenia, vzdelávacích inštitúcií a seminárov. Okrem toho sa do
dobrovoľnej práce alebo iných činností súvisiacich s mladými ľuďmi zapája
množstvo mimovládnych organizácií a skupín. Kontaktné poradenské centrum
funguje aj ako spojenie medzi mladými ľuďmi a podnikateľmi alebo obchodnými
organizáciami. Samotní mladí ľudia
takisto zohrávajú aktívnu úlohu pri navrhovaní a hodnotení centier
a zapájajú sa do ich každodenných činností.
strana 20 |
S cieľom zabezpečiť dostupnosť sa centrá nachádzajú na miestach, do ktorých
majú mladí ľudia jednoduchý prístup,
napríklad v nákupných centrách. Centrá okrem toho nepodporujú iba
najzraniteľnejších mladých ľudí. Cieľom je zabrániť stigmatizácii v cieľovej
populácii.
Mladí mediátori (Bulharsko)
Opatrenie Mladí mediátori bolo zavedené
v roku 2015 s cieľom identifikovať, osloviť a aktivovať NEET, ktorí nie sú
zaevidovaní vo verejných službách zamestnanosti. Nezamestnaní mladí
ľudia s vyšším vzdelaním boli vyškolení za mladých mediátorov a v súčasnosti
pracujú pre obce v celom Bulharsku.
Mladí mediátori fungujú ako
sprostredkovatelia medzi neaktívnymi mladými ľuďmi a verejnými inštitúciami,
ktoré poskytujú sociálne, zdravotné, vzdelávacie a iné služby. K ich
povinnostiam patria: identifikácia
a oslovovanie nezaevidovaných NEET, určovanie ich individuálnych potrieb,
informovanie o príležitostiach na zamestnanie, vzdelávanie a odbornú
prípravu a ich nasmerovanie na vhodné služby.
Vo všeobecnej rovine mladí mediátori spolupracujú s miestnymi partnermi na
podpore ďalšej integrácie poskytovania služieb pre NEET. Spolupracujú napríklad
s miestnymi MVO na podpore činností na oslovenie mladých ľudí, so
sprostredkovateľmi práce na výmene informácií o voľných pracovných
miestach a pri spolupráci so
zamestnávateľmi a so školami s cieľom
pomôcť pri opätovnom začlenení NEET do systému vzdelávania.
Tímy s viacerými zručnosťami na podporu mladých ľudí so zložitými
potrebami (Švédsko)
Vo Švédsku sa projekt UngKOMP snaží
zlepšiť účinnosť verejných služieb zamestnanosti a zabezpečiť ich lepšiu
spoluprácu s obcami pri podpore mladých nezamestnaných osôb. Robí to
vytváraním tímov s viacerými zručnosťami, ktoré sa skladajú zo
zamestnancov verejných služieb zamestnanosti a obcí.
Toto opatrenie sa v rokoch 2015 až 2018 zaviedlo v 20 obciach; každý tím
s viacerými zručnosťami sa skladá z 12 až 17 zamestnancov verejných služieb
zamestnanosti a 2 zamestnancov obce a patrí k nemu aj pracovný poradca,
psychológ, sociálny poradca, poradca v oblasti vzdelávania a sociálny
pracovník. Týmto opatrením sa podporí
5 000 mladých ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo im hrozí dlhodobá
nezamestnanosť, a zameria sa na osoby so zložitými potrebami.
Toto opatrenie bolo navrhnuté z hľadiska
mladého človeka. Namiesto pomoci
mladým ľuďom pri hľadaní cesty v neprehľadnom systéme verejných
služieb poskytuje komplexný prístup zameraný na jednotlivca. Tento prístup
je cenný najmä pre mladých ľudí so zložitými potrebami a nízkou motiváciou
spolupracovať s úradmi. Účasť je dobrovoľná a stretnutia sa konajú
v prostredí podobnom spoločenskej
miestnosti, ktorým sa zabezpečuje neformálnosť.
Dátum: 28. 9. 2017
strana 21 |
5. ODKAZY
Bell, David N. F. a Blanchflower, David G., Young people and the great recession (Mladí ľudia
a hospodárska recesia), Oxford Review of Economic Policy 27(2): 241 – 267, 2011
Cedefop, On the way to 2020: data for vocational education and training policies: country statistical overviews (Na ceste k roku 2020: údaje o politikách odborného vzdelávania
a prípravy: štatistické prehľady krajín), výskumná práca strediska Cedefop č. 45, Úrad pre
vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015: http://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/publications/5545
Rada Európskej únie, odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže:
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32014H0327(01)
Rada Európskej únie, odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých
ľudí: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2013:120:0001:0006:SK:PDF
Eichhorst, W., Fixed-term contracts (Pracovné zmluvy na určitý čas), IZA World of Labor
2014: 45 doi: 10.15185/izawol.45
Rýchly prieskum Eurobarometra č. 378: Stáže v EÚ, 2013:
http://data.europa.eu/euodp/sk/data/dataset/S1091_378
Eurofound, Exploring the diversity of NEETs (Skúmanie rozmanitosti NEET), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2016:
http://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2016/labour-market-social-
policies/exploring-the-diversity-of-neets
Eurofound, Working conditions of young entrants to the labour market (Pracovné podmienky mladých účastníkov trhu práce), 2013:
http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_files/docs/ewco/tn1306013s/tn1306013s.pdf
Eurofound, Fraudulent contracting of work: Abusing traineeship status (Austria, Finland, Spain and UK) [Podvodné uzatváranie pracovných zmlúv: zneužívanie stáží (Rakúsko,
Fínsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo], 2017.
Európska komisia, Systémy učňovskej prípravy a stáží v EÚ 27: kľúčové faktory úspešnosti,
príručka pre plánovačov politík a aplikujúcich odborníkov, 2013: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/policy/vocational-
policy/doc/alliance/apprentice-trainee-success-factors_en.pdf
Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie priložený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru
regiónov Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po
troch rokoch: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/EN/TXT/?qid=1475848244336&uri=CELEX:52016SC0323
Európska komisia, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Záruka pre mladých
ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch:
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1475848174477&uri=CELEX:52016DC0646
Európska komisia, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Vytvorenie Európskeho piliera
strana 22 |
sociálnych práv: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=COM:2017:0250:FIN
Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie, sociálny prehľad priložený k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu
a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/SK/TXT/?qid=1494929282379&uri=CELEX:52017SC0200
Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – ročný prieskum 2017:
http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8030
Európska komisia, Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/publications/monitor
15_en.pdf
Európska sieť verejných služieb zamestnanosti, správa o vykonávaní záruky pre mladých ľudí
zo strany VSZ, - 2015: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14322&langId=en
- 2016: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14322&langId=en
Európske fórum mládeže, Interns Revealed — A survey on internship quality in Europe
(Údaje o stážistoch – prieskum kvality stáží v Európe), 2011.
Fondeville N. a Ward T., Stigmatizujúci účinky krízy, výskumná poznámka č. 6/2014, Monitor sociálnej situácie, Európska komisia, 2014:
http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=13626&langId=en
Diskusný príspevok zamestnancov MMF, Youth Unemployment in Advanced Economies in
Europe: Searching for Solutions (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelých hospodárstvach v Európe: hľadanie riešení), december 2014.
Kluve, J., Youth labour market interventions (Intervencie na trhu práce pre mladých ľudí),
IZA World of Labour, 2014.
Scarpetta S., A. Sonnet a T. Manfredi, Rising youth unemployment during the crisis: how to
prevent negative long-term consequences on a generation? (Zvyšovanie nezamestnanosti mladých počas krízy: ako predchádzať negatívnym dlhodobým dôsledkom na celú
generáciu?, pracovný dokument OECD č. 106 týkajúci sa sociálnych otázok, zamestnanosti a migrácie, 2015.
Strandh, M., Winefield, A., Nilsson, K. a Hammarström, A., Unemployment and mental health scarring during the life course (Nezamestnanosť a poznačenie duševného zdravia
počas života), Eur J Public Health 24:440-5, 2014.
strana 23 |
6. UŽITOČNÉ ZDROJE
Caliendo M., Schmidl R., Youth Unemployment and Active Labor Market Policies in Europe
(Nezamestnanosť mladých ľudí a aktívne politiky trhu práce v Európe), november 2015, IZA DP č. 9488.
Carcillo, S., Fernández, R. a Königs, S., NEET Youth in the Aftermath of the Crisis:
Challenges and Policies (Mladí ľudia NEET v období po kríze: výzvy a politiky), pracovný
dokument OECD č. 164 týkajúci sa sociálnych otázok, zamestnanosti a migrácie, OECD Publishing, Paríž, 2015.
Eurofound, NEETs young people not in employment education and training, characteristics,
costs and policy responses (Mladí ľudia NEET, ktorí nie sú zamestnaní, nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vlastnosti, náklady a politické reakcie), Úrad pre
vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2012: https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef125
4en.pdf
Eurofound, Mapping youth transitions in Europe (Mapovanie prechodu mladých ľudí
v Európe), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2014: http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1392
en_0.pdf
Webové sídlo Európskej komisie pre zamestnanosť mladých ľudí:
http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1036&langId=sk
Webové sídlo Európskej komisie pre záruku pre mladých ľudí: Záruka pre mladých ľudí v jednotlivých krajinách: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1161&langId=sk
Webové sídlo európskej siete verejných služieb zamestnanosti: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1100&langId=sk
MOP, webové sídlo Zamestnanosť mladých ľudí:
http://www.ilo.org/global/topics/youth-employment/lang--en/index.htm
Pracovný dokument MMF: Youth Unemployment in Advanced Europe: Okun's law and
Beyond (Nezamestnanosť mladých ľudí vo vyspelej Európe: Okunov zákon a čo ďalej), 2015.
OECD, práca OECD na webovom sídle pre mladých ľudí:
http://www.oecd.org/youth.htm
OECD, Prehľad zručností podľa OECD 2015: Mladí ľudia, zručnosti a zamestnateľnosť: http://www.oecd.org/edu/oecd-skills-outlook-2015-9789264234178-en.htm
OECD, The NEET challenge: what can be done for jobless and disengaged youth? (Výzva v oblasti NEET: čo sa dá urobiť pre mladých ľudí bez práce a motivácie?), marec 2016.
strana 24 |
PRÍLOHA
Tabuľka 1 – Miera nezamestnanosti mladých ľudí z populácie do 25 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % aktívnej populácie do 25 rokov
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
EÚ 28 15,9 15,9 20,3 21,4 21,7 23,3 23,7 22,2 20,3 18,7
Belgicko 18,8 18,0 21,9 22,4 18,7 19,8 23,7 23,2 22,1 20,1
Bulharsko 14,1 11,9 15,1 21,9 25,0 28,1 28,4 23,8 21,6 17,2
Česká republika 10,7 9,9 16,6 18,3 18,1 19,5 18,9 15,9 12,6 10,5
Dánsko 7,5 8,0 11,8 13,9 14,2 14,1 13,0 12,6 10,8 12,0
Nemecko 11,8 10,4 11,1 9,8 8,5 8,0 7,8 7,7 7,2 7,1
Estónsko 10,1 12,0 27,4 32,9 22,4 20,9 18,7 15,0 13,1 13,4
Írsko 9,1 13,3 24,0 27,6 29,1 30,4 26,8 23,9 20,9 17,2
Grécko 22,7 21,9 25,7 33,0 44,7 55,3 58,3 52,4 49,8 47,3
Španielsko 18,1 24,5 37,7 41,5 46,2 52,9 55,5 53,2 48,3 44,4
Francúzsko 19,5 19,0 23,6 23,3 22,7 24,4 24,9 24,2 24,7 24,6
Chorvátsko 25,4 23,6 25,4 32,3 36,6 42,2 49,9 44,9 42,3 31,5
Taliansko 20,4 21,2 25,3 27,9 29,2 35,3 40,0 42,7 40,3 37,8
Cyprus 10,2 9,0 13,8 16,6 22,4 27,7 38,9 36,0 32,8 29,1
Lotyšsko 10,6 13,6 33,3 36,2 31,0 28,5 23,2 19,6 16,3 17,3
Litva 8,4 13,3 29,6 35,7 32,6 26,7 21,9 19,3 16,3 14,5
Luxembursko 15,6 17,3 16,5 15,8 16,4 18,0 16,9 22,3 16,6 19,1
Maďarsko 18,1 19,5 26,4 26,4 26,0 28,2 26,6 20,4 17,3 12,9
Malta 13,5 11,7 14,5 13,2 13,3 14,1 13,0 11,7 11,8 11,0
Holandsko 9,4 8,6 10,2 11,1 10,0 11,7 13,2 12,7 11,3 10,8
Rakúsko 9,4 8,5 10,7 9,5 8,9 9,4 9,7 10,3 10,6 11,2
Poľsko 21,6 17,2 20,6 23,7 25,8 26,5 27,3 23,9 20,8 17,7
Portugalsko 21,4 21,6 25,3 28,2 30,2 38,0 38,1 34,7 32,0 28,2
Rumunsko 19,3 17,6 20,0 22,1 23,9 22,6 23,7 24,0 21,7 20,6
Slovinsko 10,1 10,4 13,6 14,7 15,7 20,6 21,6 20,2 16,3 15,2
Slovensko 20,6 19,3 27,6 33,9 33,7 34,0 33,7 29,7 26,5 22,2
Fínsko 16,5 16,5 21,5 21,4 20,1 19,0 19,9 20,5 22,4 20,1
Švédsko 19,2 20,2 25,0 24,8 22,8 23,7 23,6 22,9 20,4 18,9
Spojené kráľovstvo 14,3 15,0 19,1 19,9 21,3 21,2 20,7 17,0 14,6 13,0
Zdroj: Eurostat, miera nezamestnanosti podľa pohlavia a vekových skupín – ročný priemer, % [une_rt_a].
strana 25 |
Tabuľka 2 – Miera NEET z populácie vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % populácie vo veku 15 – 24 rokov
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
EÚ 28 11,0 10,9 12,4 12,8 12,9 13,2 13,0 12,5 12,0 11,5
Belgicko 11,2 10,1 11,1 10,9 11,8 12,3 12,7 12,0 12,2 9,9
Bulharsko 19,1 17,4 19,5 21,0 21,8 21,5 21,6 20,2 19,3 18,2
Česká republika 6,9 6,7 8,5 8,8 8,3 8,9 9,1 8,1 7,5 7,0
Dánsko 4,3 4,3 5,4 6,0 6,3 6,6 6,0 5,8 6,2 5,8
Nemecko 8,9 8,4 8,8 8,3 7,5 7,1 6,3 6,4 6,2 6,6
Estónsko 8,9 8,7 14,5 14,0 11,6 12,2 11,3 11,7 10,8 9,1
Írsko 10,8 15,0 18,6 19,2 18,8 18,7 16,1 15,2 14,3 13,0
Grécko 11,3 11,4 12,4 14,8 17,4 20,2 20,4 19,1 17,2 15,8
Španielsko 12,0 14,3 18,1 17,8 18,2 18,6 18,6 17,1 15,6 14,6
Francúzsko 10,7 10,5 12,7 12,7 12,3 12,5 11,2 11,4 12,0 11,9
Chorvátsko 12,9 11,6 13,4 15,7 16,2 16,6 19,6 19,3 18,1 16,9
Taliansko 16,1 16,6 17,6 19,0 19,7 21,0 22,2 22,1 21,4 19,9
Cyprus 9,0 9,7 9,9 11,7 14,6 16,0 18,7 17,0 15,3 15,9
Lotyšsko 11,9 11,8 17,5 17,8 16,0 14,9 13,0 12,0 10,5 11,2
Litva 7,1 8,8 12,1 13,2 11,8 11,2 11,1 9,9 9,2 9,4
Luxembursko 5,7 6,2 5,8 5,1 4,7 5,9 5,0 6,3 6,2 5,4
Maďarsko 11,5 11,5 13,6 12,6 13,2 14,8 15,5 13,6 11,6 11,0
Malta 11,5 8,3 9,9 9,5 10,2 10,6 9,9 10,5 10,4 8,6
Holandsko 3,5 3,4 4,1 4,3 4,3 4,9 5,6 5,5 4,7 4,6
Rakúsko 7,4 7,4 8,2 7,4 7,3 6,8 7,3 7,7 7,5 7,7
Poľsko 10,6 9,0 10,1 10,8 11,5 11,8 12,2 12,0 11,0 10,5
Portugalsko 11,2 10,2 11,2 11,4 12,6 13,9 14,1 12,3 11,3 10,6
Rumunsko 13,3 11,6 13,9 16,6 17,5 16,8 17,0 17,0 18,1 17,4
Slovinsko 6,7 6,5 7,5 7,1 7,1 9,3 9,2 9,4 9,5 8,0
Slovensko 12,5 11,1 12,5 14,1 13,8 13,8 13,7 12,8 13,7 12,3
Fínsko 7,0 7,8 9,9 9,0 8,4 8,6 9,3 10,2 10,6 9,9
Švédsko 7,5 7,8 9,6 7,7 7,5 7,8 7,5 7,2 6,7 6,5
Spojené kráľovstvo 11,9 12,1 13,2 13,6 14,2 13,9 13,2 11,9 11,1 10,9
Zdroj: Eurostat, mladí ľudia, ktorí neboli zamestnaní, ani sa nezúčastňovali vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa pohlavia a veku (miery NEET) [edat_lfse_20].
strana 26 |
Tabuľka 3 – Pomer nezamestnanosti mladých ľudí, populácia vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % z celkovej populácie vo veku 15 – 24 rokov
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
EÚ 28 6,9 6,9 8,7 9,1 9,2 9,8 9,9 9,2 8,4 7,7
Belgicko 6,4 6,0 7,1 7,3 6,0 6,2 7,3 7,0 6,6 5,7
Bulharsko 4,2 3,7 4,6 6,8 7,4 8,5 8,4 6,5 5,6 4,1
Česká republika 3,4 3,1 5,3 5,7 5,4 6,1 6,0 5,1 4,1 3,4
Dánsko 5,3 5,8 8,4 9,4 9,6 9,1 8,1 7,8 6,7 7,9
Nemecko 6,1 5,5 5,8 5,0 4,5 4,1 4,0 3,9 3,5 3,5
Estónsko 3,8 4,9 10,7 12,4 9,0 8,5 7,4 5,9 5,5 5,8
Írsko 5,1 7,1 11,7 12,0 12,1 12,3 10,6 8,9 7,6 6,7
Grécko 7,0 6,6 7,9 9,9 13,0 16,1 16,5 14,7 12,9 11,7
Španielsko 8,7 11,7 17,0 17,7 18,9 20,6 21,0 19,0 16,8 14,7
Francúzsko 7,2 7,1 9,1 8,8 8,3 8,8 9,0 8,7 9,0 9,0
Chorvátsko 9,2 8,7 9,2 11,6 11,9 12,7 14,9 15,3 14,0 11,6
Taliansko 6,3 6,5 7,3 7,8 7,9 10,1 10,9 11,6 10,6 10,0
Cyprus 4,2 3,8 5,6 6,7 8,7 10,8 14,9 14,5 12,4 10,8
Lotyšsko 4,5 5,8 13,7 14,4 11,6 11,5 9,1 7,9 6,7 6,9
Litva 2,3 4,0 8,7 10,2 9,2 7,8 6,9 6,6 5,5 5,1
Luxembursko 4,0 5,2 5,5 3,5 4,2 5,0 4,0 6,0 6,1 5,8
Maďarsko 4,6 4,9 6,5 6,6 6,3 7,2 7,3 6,0 5,4 4,2
Malta 7,3 6,1 7,5 6,7 6,9 7,2 6,9 6,1 6,1 5,7
Holandsko 4,3 3,9 4,8 6,0 6,8 8,1 9,1 8,6 7,7 7,4
Rakúsko 5,6 5,1 6,4 5,5 5,3 5,6 5,7 6,0 6,1 6,5
Poľsko 7,1 5,7 6,9 8,2 8,6 8,9 9,1 8,1 6,8 6,1
Portugalsko 8,6 8,5 9,9 10,3 11,5 14,1 13,3 11,9 10,7 9,3
Rumunsko 6,1 5,7 6,4 6,9 7,3 6,9 7,1 7,1 6,8 5,8
Slovinsko 4,2 4,5 5,6 5,9 5,9 7,1 7,3 6,8 5,8 5,1
Slovensko 7,1 6,2 8,6 10,4 10,1 10,4 10,4 9,2 8,4 7,2
Fínsko 8,8 8,8 10,9 10,6 10,1 9,8 10,3 10,7 11,7 10,5
Švédsko 10,1 10,7 12,8 12,8 12,1 12,4 12,8 12,7 11,2 10,4
Spojené kráľovstvo 8,8 9,2 11,3 11,6 12,4 12,4 12,1 9,8 8,6 7,6
Zdroj: Eurostat, miera nezamestnanosti podľa pohlavia a vekových skupín – ročný priemer, % [une_rt_a].
strana 27 |
Tabuľka 4 – Miera dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí (12 mesiacov a viac), populácia vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2007 – 2016, % z aktívnej populácie vo veku 15 – 24 rokov
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
EÚ 28 4,0 3,5 4,6 6,0 6,5 7,5 8,0 7,8 6,5 5,4
Belgicko 5,6 4,9 5,7 6,7 6,0 5,8 7,3 8,0 7,9 6,3
Bulharsko 6,3 5,0 5,2 8,9 12,1 13,8 13,2 11,7 11,1 8,0
Česká republika 3,5 3,1 3,3 5,8 5,3 6,5 6,2 4,4 3,8 2,5
Dánsko : : : 0,9 1,4 1,3 1,3 1,1 0,9 1,0
Nemecko 3,7 3,0 3,0 2,6 2,0 1,9 1,8 1,8 1,6 1,5
Estónsko 3,1 2,9 7,0 12,2 8,8 6,2 6,5 4,4 2,0 2,7
Írsko 1,9 2,5 6,1 11,5 13,4 14,5 10,9 9,2 7,8 5,8
Grécko 9,4 7,8 7,9 11,7 18,9 27,1 30,3 31,5 28,0 25,1
Španielsko 1,8 2,5 6,9 12,1 15,0 18,9 21,9 21,5 16,9 12,8
Francúzsko 4,4 4,3 5,8 6,6 6,0 6,5 6,5 7,2 7,0 7,0
Chorvátsko 11,6 10,5 11,0 16,0 19,9 23,2 25,3 22,6 20,2 12,5
Taliansko 8,2 8,0 10,1 12,3 13,7 17,3 21,0 25,1 22,0 19,4
Cyprus 2,4 : 1,3 2,8 3,9 6,9 12,7 10,7 8,0 5,5
Lotyšsko 1,2 1,8 6,9 12,0 10,2 8,9 6,8 4,7 4,4 5,0
Litva : : 5,2 10,8 11,1 6,8 4,4 4,4 : :
Luxembursko : 3,9 : 3,7 3,8 3,6 3,6 : : :
Maďarsko 6,5 6,2 7,8 10,3 9,3 9,1 8,6 6,7 4,6 3,6
Malta 3,7 3,2 4,5 3,9 4,1 4,5 3,2 3,2 3,5 2,6
Holandsko 0,7 0,5 0,7 1,0 1,3 1,5 2,2 2,3 2,0 1,7
Rakúsko 1,3 1,2 1,4 1,6 1,3 1,4 1,4 1,4 1,7 2,0
Poľsko 7,5 3,8 4,4 4,8 6,8 8,0 8,7 7,4 6,1 4,3
Portugalsko 4,6 4,2 5,4 6,9 8,0 11,7 13,8 12,6 9,9 8,2
Rumunsko 9,7 8,1 6,1 7,2 9,5 9,4 9,0 8,7 8,1 8,7
Slovinsko 3,0 2,1 2,8 4,9 5,5 6,6 8,5 7,6 5,8 6,7
Slovensko 11,6 10,0 11,4 18,4 18,2 19,2 20,6 17,0 14,4 10,6
Fínsko 0,9 : 1,0 1,6 1,0 0,9 1,0 1,0 1,7 1,5
Švédsko 0,7 0,7 1,1 1,7 1,5 1,6 1,5 1,3 1,2 0,9
Spojené kráľovstvo 2,2 2,4 3,6 4,7 5,2 5,8 5,9 4,7 3,2 2,2
Zdroj: Eurostat, miera dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí (12 mesiacov a viac) podľa pohlavia a veku [yth_empl_120].
strana 28 |
Tabuľka 5 – Miera NEET podľa stavu aktivity, populácia vo veku 15 – 24 rokov v členských štátoch, 2016, % z populácie vo veku 15 – 24 rokov
Neaktívni
NEET Nezamestnaní
NEET NEET (spolu)
EÚ 28 6,2 5,4 11,5
Belgicko 5,2 4,7 9,9
Bulharsko 14,5 3,7 18,2
Česká republika 4,2 2,8 7,0
Dánsko 3,8 2,0 5,8
Nemecko 4,3 2,3 6,6
Estónsko 5,5 3,6 9,1
Írsko 7,9 5,1 13,0
Grécko 6,2 9,6 15,8
Španielsko 5,2 9,4 14,6
Francúzsko 5,4 6,5 11,9
Chorvátsko 6,0 10,9 16,9
Taliansko 11,0 8,9 19,9
Cyprus 7,9 8,0 15,9
Lotyšsko 5,7 5,5 11,2
Litva 5,2 4,2 9,4
Luxembursko 2,5 2,8 5,4
Maďarsko 7,2 3,8 11,0
Malta 4,7 4,0 8,6
Holandsko 2,9 1,7 4,6
Rakúsko 3,8 3,9 7,7
Poľsko 5,7 4,9 10,5
Portugalsko 4,1 6,5 10,6
Rumunsko 12,0 5,4 17,4
Slovinsko 4,1 4,0 8,0
Slovensko 5,4 6,9 12,3
Fínsko 5,8 4,2 9,9
Švédsko 3,8 2,7 6,5
Spojené kráľovstvo 6,3 4,6 10,9
Zdroj: Eurostat, mladí ľudia, ktorí neboli zamestnaní, ani sa nezúčastňovali vzdelávania alebo odbornej prípravy, podľa pohlavia a veku (miery NEET) [edat_lfse_20].
Recommended