MEDZILABORCEkedysi a dnes

POHAD DO HISTRIEMESTA

Prv psomn zmienka1543 Tento daj sa oficilne povauje za rok prvej psomnej zmienky o Medzilaborciach, aj ke poda archvnych zznamov s ete starie daje o prvej psomnej zmienke.

ERB MESTAV ervenom tte na troch zlatch lnoch strieborn kl so zlatm vencom.

.

VLAJKA MESTA

Vmera chotra: 4748 ha. Nadmorsk vka 326 m.n.m. Mesto le na stoku Laborca s Vydrakou. Ron priemern teplota je 7C,

ron hrn zrok 700-850 mm. Typ zstavby: Centrom osady z 15. st. bola vidlica ciest

z Humennho na Haburu a Lupkow, kde stoj grckokatolcka cerkov.

Pvod nzvu Laborec , nzvu rieky i nzvu obce Medzilaborce sa spja s knieaom Laborcom, ktorho v dol rieky (vtedy Sviravy) vojaci knieaa Almoa obesili.

Kniea Laborec poda akad. Maliara tefana Hapaka

dolm Laborca niekoko storo prechdzala vznamn historick cesta, v starch anloch nazvan VIA PUBLICA (cesta verejn) a neskr VIA MAGNA (cesta vek), ktor spjala tto oblas smerom cez Posko s Baltickm morom a s Ruskom.

Roku 1150 cez laboreck lokalitu viedol svoje vojsk na Sanok Gejza II., uhorsk kr.

Roku 1420 as Batuchnovch hrd mongolskch Tatrov prenikla cez Lupkovsk priesmyk do Uhorska.

Tto podansk obec patrila panstvu Humenn: - v 17.-18. storo patrila Cskyovcom - v 19. storo Andrsyovcom.

V roku 1860 sa Medzilaborce stali jednm z 21 administratvnych obvodov v Zemplnskej upe.

V roku 1964 bol Medzilaborciam priznan tatt mesta.

Prv uhorsko - halisk eleznica cez Lupkovsk priesmykPvodn portl tunela a colnica z roku 18961873 Medzilaborce boli napojen na eleznin dopravu.

V ase I. svetovej vojny v okol Medzilaboriec v rokoch 1914 1915 boli urputn bojeNa jar 1915 bol znien eleznin most na trase Medzilaborce - Lupkow

I. svetov vojna priniesla reginu Medzilaboriec stran nsledky. Zahynulo tu vek mnostvo vojakov obidvoch armd. Svedia o tom poetn cintorny a v samotnch Medzilaborciach je ich es.

Po vojne zostali na trati pokoden rune a vozne

Pamtnky padlm v I. svetovej vojnePamtnk eskej druinePamtnk Delo

Roku 1922 sa zaala prevdzka v parnej ple. Pla pracovala do roku 1932. Potom v menom rozsahu od roku 1939. Zanikla v roku 1958.

II. svetov vojnaKu koncu II. svetovej vojny boli Medzilaborce dleitm opornm bodom faistov v obrane Karpt.

Mesto bolo osloboden 26.11.1944 jednotkami 1.s. armdneho zboru v ZSSR a 4. ukrajinskho frontu 242. streleckej divzie pod vedenm genmjr. Lisinova.

V boji proti faistom zahynulo 12 obanov Medzilaboriec.

Pamtnk padlm v II. svetovej vojne

Pohady na hlavn ulicukoniec19. storoia

zaiatok 20. storoia

1946

Vkup obilia v roku 1949

Druh polovica 50. rokov 20. storoia

1982

Medzilaborce ponkaj:

- nvteva kultrnych pamiatok- nvteva kultrnych a portovch podujat- nvteva mzea- ubytovanie - krsna prroda- monosti na letn i zimn turistiku- cykloturistick trate- dobr podmienky na portov vyitie

Grcko-katolick cerkov Sv. Bazila Vekho Klasicistick, postaven v druhej polovici 18. storoia.

IKONOSTAS CERKVI SV.BAZILA VEKHO

Vntorn zariadenie je z roku 1878. Oproti pvodnmu vzhadu sa po rekontruknch prcach mierne zmenil interir a exterir cerkvi.

Pravoslvna cerkov Sv. DuchaCerkov postaven v renesannom slohu v roku 1949. Je znma aj pod prvlastkom chrm pamtnk. Je toti povaovan i za pamtnk obetiam oboch svetovch vojen. Nedvno bola vykonan rekontrukcia malieb (350 ikon na ploche 1600 m).

Rmsko-katolick kostolPanny Mrie Bol vybudovan v roku 1903 a je bez slohovej atribcie.

Zrcaniny Krsnobrodskho monastyra- jeho histria siaha do 14. storoia

Mzeum modernho umenia Andyho Warhola

Festival kultry a portu

2005 - 43. ronk FKa -

ubytovanie

EUROHOTELLABOREC

Penzin Andy

Dobr podmienky pre zimn porty

Krsna prroda

Zimn turistika

Lyiarske preteky

cykloturistika

Tenisov kurt

kolkre

trhy