V roku 1510 sa panujúci kráľ Vladislav Druhý / z rodu Jagelovského / rozhodol navštíviť všetky slobodné mesta, s cieľom presvedčiť sa, či si zaslúžia byť ,, slobodné“. Krátko pred návštevou Bánoviec, Bánovciam vyhorel kaštieľ, v ktorom chceli Bánovčania ubytovať kráľa aj s družinou. ,,A čo teraz?“, pýtal sa magistrát mesta. Mešťania mlčali. Vtedy sa prihlásil mešťan Kúkoľ a prehlásil pred magistrátom : ,,Kráľa aj s družinou ubytujem ja, vo svojom dome. Dom, byt a aj dvor mám veľký a pre kráľa vystrojím aj hostinu.“ Bánovčania svojho kráľa privítali s jasotom, čomu bol kráľ veľmi prekvapený. Ba upodozrieval svoj druži-nu, že oni si ten jasot ,,objednali“! Mešťan Kúkoľ predstúpil pred kráľa a povedal, že toto privítanie je malou vďačnosťou za ,,slobodné mesto“. V mene všetkých mešťanov Bánoviec mu predostrel dary Bánovčanov. Boli to baly belasého súkna a prekrásne čižmy. Belasým súknom a čižmami boli Bánovce známe po celom okolí. Kráľ presvedčiac sa o kvalite darov rozhodol, že Bánovčania budú súknom a čižmami zásobovať jeho družinu. A na koniec návštevy listinou potvrdil štatút mesta ako ,,slobodné mesto“.

Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starých nákresov akade-mický maliar K.Onreička.

Bánovce boli 50 rokov poddanským mestom. Až v roku 1376 kráľ Ludvik Veľký listinou zlatom zdobenou /drží ju v ruke - znak tri ruže/ písmom slovenským písanú, ktorou poddanstvo mesta Bánovce zrušil a slo-bodným ho určil. V listine sa píše: ,, Nech Bánovce nesmá byť už mestom poddanským, ale len Pánu Bohu a mne oddané.“ Ludvik Veľký bol ozaj veľký, múdry a spravodlivý. Najradšej hovoril po slovensky a po chorvátsky. V kra-jine založil prvú univerzitu v Pätikostoloch /??/ v roku 1367.

Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starých nákresov akademický maliar K.Onreička.

Ukážka z veršovanej publikácie ,,Zo starých Báno-viec“ , ktorá sa zmieňuje o bánovskej bosorke Zuze Šantavej.

V Bánovciach podnes bolo ich málo,U nás vždy všetko Bohu česť vzdalo.Archív náš jednu poznamenáva,Je to akási Zuza Šantavá.

Šesťdesiat rokov je práve to dnesHriešnu jej dušu čo odniesol bes.Nebola odtiaľ, z cudziny prišla,Vo dne vždy spala, v noci von išla.

Vraj že bola tá pekelná stvoraMrzkejšia ako iná potvora.Raz bola človek, druhý raz zviera,letela lepšie od netopiera.

Na poliach veľké robila škody,Nebolo vôbec žiadnej úrody.Krupobitím nám zničila všetko,Ovce a kravy nedali mlieko.

Pálila domy, šírila nemoc,Ľudia prosili Boha o pomoc.Dva plné roky ničila obec,Raz ju chytili, - tým jej bol koniec.

Na Pažiť z mesta von ju odvliekli,Bánovce celé hneď sa tam zbehly.Tajila najprv, nechcela priznať,ba, na mešťanov začala brýzgať.

Hlásnik hneď svedčil, že v noci videl,ako sám diabol z jej domu vyšiel.Našlo sa u nej šesť druhov mastí,Dve metly, taktiež amulet zlatý.

Potom tri ženy tiež prisahaly,Na metle lietať ju vídavaly.A len čo vzlietla ona do vzduchu,Povstalo mračno v celom tom kruhu.

Porodnej baby dievča videlo,Bosorka ako mastí si telo.Mastením týmto líškou sa stala,Hydinu cez noc nám roztrhala.

Potom aj sama, - s veľkým mučením,ťahaním nechtov – priznala svoj čin.Rychtár ju živú odsúdil spáliť,By sa nemohol zlý duch zas vrátiť.

Nato ju zdrapil náš bánovský katLen – milosť! zakríkla niekoľkokrát.Hranica razom vzplanula ohňom,Bosorka s hrozným skončila stonom.

Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starých nákre-sov akademický maliar K.Onreička.

Mehmed - veliteľ Turkov so sídlom v Nových Zámkoch škrípal zubami nad odpoveďou Bánovského richtára Andreasa Fillu na jeho výzvu, aby sa Bánovčania bez milosti vzdali Turkom. ,,Bánovčania budú brániť svoje Bánovce do poslednej kvapky krve“. Postupom času Bánovčania zabudli na hrozbu Mehmeda (ten mal s celým vojskom brániť Viedeň) a odvolali svoje nočné hliadky. Toto využili Turci a v noci nečakane vpadli do Bánoviec. Veľa ľudí povraždili a richtára verejne sťali. Pred sťatím povedal:,, Andreas Fillo meno je moje, hodnejšie je jak cisárstvo tvoje“.

Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starýchnákresov akademický maliar K.Onreička.

Na pohľadnici je jedno z najstarších zobrazení starých Bánoviec. Tkáči resp. tkáčky na tkanom gobelíne zobrazili Bánovce v romantickom pohľade! Zaujímavý je pohľad na vežu kostola sv. Mikuláša na cintoríne! Veža má iný tvar ako dnes! Na zobrazení je rozoznať Maršalov mlyn /v ľavo/ a Strakovičov mlyn/ v pravo/.

Zdroj : Fotka –Naše Bánovce a Internet

Na pohľadnici je vyobrazené bánovské Alžbetino námestie okolo roku 1900. Pomenovania dostávalo podľa panovníkov/ kráľovná Alžbeta/, neskôr podľa známych slovenských osobností / M. R. Štefánik/ a v dnešnej dobe sa volá Námestie Ľ. Štúra.

Zdroj: fotka internet

Na pohľadnici je v strede námestia stĺp hanby /dereš/, ako pamätník stredovekého mestského práva.

Zdroj : fotka internet

Železničná trať Topoľčany-Bánovce-Trenčín sa začala stavať 1.mája 1900 a bola dokončená v roku 1901 a vtom istom roku prišiel aj prvý par-ný vlak do Bánoviec. Na pohľadnici je vidieť zariadenie na doplňovanie vodou.Toto zariadenie muselo byť skoro na každej železničnej stanici. Vedľa pohľadnice je imitácia cestovného lístka , na ktorom sú udávane názvy zastávok, kde vlak stál.V tej dobe sa Bánovce volali Trencsén Bán.

Zdroj : fotka-Naše Bánovce

Vedomostný kvíz. Otázka č. 8

Železničná trať Topoľčany-Bánovce-Trenčín sa začala stavať 1.mája 1900 a bola dokončená v roku 1901 a vtom istom rokuprišiel aj prvý parný vlak do Bánoviec. Na pohľadnici je vidieť zariadenie na doplňovanie vodou.Toto zariadenie muselo byť skoro na každej železničnej stanici. Vedľa pohľadnice je imitácia cestovného lístka , na ktorom sú udávane názvy zastávok, kde vlak stál.V tej dobe sa Bánovce volali Trencsén Bán.

V ktorom roku prišiel prvýkrát vlak do Bánoviec? Bolo to: a-1898, b-1901, c-1903

Zdroj : fotka-Naše Bánovce

Na pohľadnici je najznámejší hotel v Bánovciach v rokoch 1907-1938, hotel Barón . Do tohto hotela cho-dieval aj Janko Jesenský. Na jeho mieste dnes stojí Štátna sporiteľňa. Traduje sa príhoda, že J. Jesenskému jeho klient zaplatil miesto peňazí – kozou, ktorú premenil v predmetnom hotely za vedro čiernej kávy.

Zdroj :fotka-internet

Záfortňa (za bránou), patrí k najstarším uliciam Bánoviec. Nad Záfortňou bola západná brána do mesta. Na fotke je zobrazený starý vzhľad ulice. Na tejto ulici bola vychýrená sánkovačka.

Zdroj : album p.Janušku

V Zámkoch Mehmed len rozmýšľa , sedí,od zlosti je už jak krieda bledý.Vždy čibuk fajčí a kávu pije,neteší ho nič – ani hárem nie.

Baša to človek náramne hrdý,krvilačný a sťa kameň tvrdý.Veľký strach vládne v jeho okolí,zvlášť dneska neni mu nič po vôli.

Premýšľa stále a nemôže zniesť,z Bánoviec akú mu doniesli zvesť.Fillovu hlavu chce u seba mať,aby už mohol raz spokojne spať.

Viac ho myšlienka ešte trápila,posádka že sa nevrátila.Nevie určite čo sa stalo,či snáď nebolo vojska primálo?

Počul on aké chýry sa šíria,že mu zostali z vojska len štyria.Vačšinu Turkov rychtár obesil,kresťanov ale v meste osadil.

Mahmed len stále zúril,keďže vždy Sultán na Viedeň súril.A nech sa stane, čo chce, čokoľvek,hlavu nebude nosiť ten človek.Ba! Aký človek! Rychtár je sviňaa sporostý somár s psíma ušima.No počkaj, džaur! Keď príde môj časna tvojej hlave nezostane vlas.

Mahmed porazil už veľkých kráľov,asnáď sa má báť z dedín rychtárov?Sultánovi list ja napíšem dnes,neustúpim prv, kým nezdochne pes.

Napíšem k tomu, že v celej zemi,vzdornosti takej viac páru neni.Potom nám doista aj on povolí,na Bánovce by sme tiahnuť mohli.

Dlhší čas prešiel od tejto doby,v Bánovciach riadne práca sa robí.Na Turka nikto už nepomýšľa,skôr drevo voziť na zimu smýšľa.

V okolí, Turkov sa motalo dosť,títo už boli len koža a kosť.Zbraň tiež predali, žobrali stále,krádeže sem-tam páchali malé.

Komentár k obraázku č.11:

Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starýchnákresov akademický maliar K.Onreička.

Dnes je v tejto budove Pastoračne centrum. V dobe fotenia tejto fotky tu bola banka ,,Bánovská sporiteľňa“. Keď porovnávame stav budovy na fotke z terajším stavom , tak zo strany Farskej ulice sú dva vchody a dnes je ten druhý posunutý a je bez vchodového priečelia.Zo strany námestia nebol vchod do budovy . Je to jedna z mála budov, ktorá sa ako zázrakom zachovala na dnešnom námestí.

Zdroj fotky : Internet

Komentár k obrázku č.12 :

Budovu na rohu námestia a Farskej ulice dala postaviť v roku 1907 Bánovská sporiteľňa, účastinná spoločnosť. Banka bola založená v roku 1873 a bola najstarším finančným ústavom v meste. Z detailov budovy sú zaujímavé malé terasy na čelných rohoch a vyťahovacie rolety na všetkých oknách.

Toto je pohľad na Bánovce z konca 19.storočia. Ta malá cestička je terajšia cesta vedúca z Uhrovca na Topoľčany.

Zdroj fotky : Internet

Toto je pohľad na Bánovce z konca 19.storočia. Ta malá cestička je terajšia cesta vedúca z Uhrovca na Topoľčany.

Na obrázku je pohľad na bánovsky kaštieľ údajne z druhej polovice 19. storočia. Aspoň na pohľadnici sa nám zachoval pozostatok starého opevnenia mesta Bánoviec. Je to biely múrik popri Radiši. V monografii sa píše, že mestské opevnenie malo dve mestské brány . Horná bola nad ulicou Záfortňa a Dolná bola pri terajšom mestskom parku. Od Dolnej brány smerom cez ulicu Za valmi pokračovalo opevnenie cez ulicu Andreja Kmeťa k Hornej bráne. Odtiaľ oblúkom cez terajšiu ulicu Janka Jesenského a približne cez ulicu Andreja Sládkoviča pokračovalo cez dnes už neexistujúcu Hlbokú ulicu až k Dolnej bráne.

Zdroj informácii : fotka –internet ,text- Monografia Bánovce nad Bebravou

Na obrázku je pohľad na bánovsky kaštieľ údajne z druhej polovice 19. storočia. Aspoň na pohľadnici sa nám zachoval pozostatok starého opevnenia mesta Bánoviec. Je to biely múrik popri Radiši.V monografii sa píše, že mestské opevnenie malo dve mestské brány . Horná bola nad ulicou Záfortňa a Dolná bola pri terajšom mestskom parku .Od Dolnej brány smerom cez ulicu Za valmi pokračovalo opevnenie cez ulicu Andreja Kmeťa k Hornej bráne.Odtiaľ oblúkom cez terajšiu ulicu Janka Jesenského a približne cez ulicu Andreja Sládkoviča pokračovalo cez dnes už neexistujúcu Hlbokú ulicu až k Dolnej bráne.

Toto je pohľad na Vajanského nábrežie. Je to pohľad z ulice Za valy do ulice Andeja Kmeťa.. Stredom zvr-chu dole pohľad pretína Farská ulica. Za povšimnutie stojí rožná budova celkom v ľavo, kde bol bánovský pivovar. Neskoršie tam bola elektráreň a teraz je tam Slovenská záhrada. Celkom v pravo je hrabačka sena, ktorá bola ťahaná koňom a ovládaná pohoničom.

Zdroj : Naše Bánovce

Toto je pohľad na Vajanského nábrežie. Je to pohľad z ulice Za valy do ulice Andeja Kmeťa.. Stredom zvrchu dole pohľad pretína Farská ulica. Za povšimnutie stojí rožná budova celkom v ľavo, kde bol bánovský pivovar. Neskoršie tam bola elektráreň a teraz je tam Slovenská záhrada. Celkom v pravo je hrabačka sena, ktorá bola ťahaná koňom a ovládanápohoničom.

Toto je pohľad na dominantu námestia kostol Najsvätejšej trojice cez terajšiu Rokošsku ulicu, ktorá sa vtedy volala Mäsiarska ulica.

Zdroj :Internet a Naše Bánovce

Toto je pohľad na dominantu námestia kostol Najsvätejšej trojice cez terajšiu Rokošsku ulicu, ktorá sa vtedy volala Mäsiarska ulica.