DIP|.Ol'{ACIAU ERE OTOBALIZACIE

rltl|l[ililt,llil

DIPLoMAcIA v 6nP GLoBAt'rzActP

II.

AktuAln e otazky teorie a praxe diplomacie

Erik PajtinkaPeter Rosputinslry

(eds.)

PAMIKOBratislava 2014

DIPLOMACIA V ERE GLOBALIZACIE II.

Aktualne otAzl<y teorie a praxe diplomacie'

Autori:

Editori monografie:

Recenzenti:

Vt:dct:ky redaktor:

.lrrzyl<ovY r<ldaktor

l)izrr.irr olxilkY:

Vy<lrrviltcL:

tlratislava 2O14

O PhDr. Erik Pajtinka, PhD' (1,20 AH)

O PhDr. Mgr. Peter Rosputinsky, PhD' (2'18 AH)

@ Ing. Jan Hiich, CSc. (1,62 AH)

O PhDr. Roland KYSka '.Ot

AH)O Mgr. Boris MattoS, PhD'

O PhDr. Marian Sekerak (I,77 AHI

PhDr. Erik Pajtinka, PhD'

PhDr. Mgr. Peter RosPutinskY, PhD'

prof. PhDr. Zden1kVeselY, CSc'

doc. PhDr. Dalibor Vldek, CSc'

doc. PhDr. Jana Lasicova, PhD'

Mgr. Pavol Pajtinka

THIS IS LOCCO s. r. o'

PAMIKO sPol. s r. o.

Textpublikdc'iealeboakakotuekjehoias(nesmiebyfuZiadnejformekopiroua-na aiebo inak reprodukouand" bez predchd.dzajiceho pisomndho sihlasu uyda-

uatela a autorou PrtsluinYch easfi'

rsBN 978-80-85660-09-8

t27

OBSAH

l lvocl

l,;rpitola 1:

Itrlrlomaticka sluZba Europskej unie po prijati Lisabonskej zrnluvyt,r tlt Pajtinka ...............

l,..r1ritola 2:l.rrr1211f41n. dimenzia diplomacie Europskej unie a medzinarodn€L 'rrzr rlarne pravot', tt t l?osputinskg

l. rl,rlola 3:I'rt'lorrraticka sluZba a diplomacia SvAtej stolice v kontexte jej1,,, ,,,lrcrria pri Organizdcii Spojenych narodov7!t tt tt ut Sekerak

I ,;'rlolrt 4:! I ,,rrr rrrrit)k& diplomacie jako ndstroj zahranidni politiky a jeji.,r irr,rlrrr vyzvy na piikladu eeske republikyt'r't l lt tclt

!.tl,rl('l;lr;'

!,ri rt :rl r rrr rliplomacia: vyuZitie informadno-komunika-nych,, l,r,,lor,,it v diplomatickej praxir '!'ttr,l /(rl.sA'a - Boris MattoS 94

, ,,,,, 707

,,,tir.r 110

22

\l

72

PhDr. Erik Pajtinka, PhD. je odbornym asistentom na Katedre medzinarod-

nych vztahov a diplomacie Fakulty politickych vied a medzinarodnych vztahov

Univerzity Mateia Bela v Banskej Bystrici a ako pedagog posobi tiez na Fakul-

te socialnych vied Univerzity Karlovej v Prahe (cR). Ako hostujuci vedecky

pracovnik posobil na Holandskom inStitute medzinarodnych vzlahov clingen-

dael v Haagu (Holandsko). V ramci vedecko-vyskumnej cinnosti sa Specializu-

je najmA na otazky sucasnej teorie a praxe diplomacie, hlavne na problemati-

ku bilateralnej diplomacie a dipiomacie Europskej rinie. Je autorom odbornej

monografie slounik diplomacie (2013), ako aj viacerych studii a ciankov publi-

kovanych v odbornych a vedeckych dasopisoch v SR i v zahtanici'

phDr. Mgr. Peter Rosputinski" PhD. je odbornym asistentom na Katedre

medzinarodnych vztahov a diplomacie Fakulty politickych vied a medzinarod-

nych vztahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prednasal na Akade-

mii ozbrojenych s1l generdla Milana Rastislava stefenika, NArodnej akad€mii

obrany marsala Andreja Hadika di na universite de Reims champagne-Ar-

denne, a to najma predmety medzinarodn€ pravo, medzinarodn6 organizdcie a

diplomaticke a konzularne pravo. Je autorom monografii Neutralita u medzi

ndrodngch uzfahoch (2010) a rJuod do Stidia medzinarodnych organizacil

(2011), vysokoskolskej ucebnice Praktikum zdiplomatick'lho akonz'ularneho

praua (2013), spoluautorom troch ucebnic a monografii a niekoLkych desiatok

Studii a clAnkov.

PhDr. Maridn Seker6k je internym doktorandom na InStitute politologicklich

Studii Fakulty socialnych vied Univerzity Karlovej v Prahe (eR), kde posobi otl

akademickeho roku 2OI3 12014. VyStudoval odbor politologia na Fakulte poli

tickych vied a medzinarodnych vzlal:Iov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bys

trici. Je autorom recenzovanej vedeckej monografie Ekonomickd demokracitr'

dejiny, te6ria a prax (2073) s predhovorom Ilony Svihlikovej, ako aj viaceryr'lt

Studii a recenzii publikovanych v domacej i zahranl(nej tlaci. Vo svojom vv

skume sa zaobere teoriami participacnej a deliberativnej demokracie, zamcsl

naneckou participaciou (ekonomickou demokraciou), lybranymi otazklrrrl

politickej teorie, pbftickej filozofie a teologie, ako aj diplomaciou SvAtej stoli

DIPLOMACIA V ERtr GLOBALIZACIE II.AktuAlne ot€ul<y teorie a praxe diplomacie.

Autori: Erik Pajtinka (Kapitola 1)

Peter Rosputinsky (Kapitola 2)Marian Sekerak (Kapitola 3)Jan Hiich (Kapitola 4)

Roland KySka - Boris MattoS (Kapitola

Editori: trrik Pajtinka - Peter Rosputinsky

VydavateL: PAMIKO spol. s r. o., Bratislava

Rok r,ydania:2O14

Vydanie: prve

Rozsah: 129 stran

NdLklad: 150 ks

ISBN: 978-80-85660-09-8EAN: 9788085660098

s)

r29

I{APITOLA 3

DIPLOMATICI{A SLUZBA A DIPLOMACIA SVATEJsroLIcE v KoNTEXTE JEJ pOsogpNrA pRI

oRceurzAcrr spoJplfcH wARopov,

MARTAN snxBnAx

uvoo

Diplomaticke aktivity svdtej stolice zryiajne nie su objektom zrisenejlr,zornosti medii a pomerne skromny je aj pocet vedeckych prac, ktore sa im'r'nujri, hoci v ostatnom dase sa ich pocet vyrazne zvysuje. cielom telto kapi_trrly nie je identifikovat dovody, preco je to tak. odpoved na otazku, preco sa'rlitivity svdtej stolice (dalej len ,,SS") na med.zinarodnej scene tesla rastucej1'rrzornosti by si vyZadovala komplexni anaryzu, ktora by vsak nemusela bytlrrrstavenA na empirickych zaklad,och a pohybovara by sa prevaZne v rovine'lrrrnnienok. Na nasledujucich riadkoch by som preto skor rad poodkryr nie-l.t,re suvislosti azakutia, ktore sa s diplomaciou SS, nie ceikom spravne na_\ vanou aj,,vatikanska diplomacia", spdjaju.

Hned na zaciatokje potrebne zdoraznif, Ze slovn6 spojenie ,,vatikan_,li;L diplomacia" je sk6r Zurnalisticke a vedie k nevyhnutnemu zjednodusova-,rrr a tim aJ zahmlievaniu rozdielov medzi SS ako subjektom medzinarodnehor'rrva sul generis aVatikanskym mestskym Statom, ktoryie skutoinim sta_t'r'r s vlastflym uzemim, obyvateLstvom, spravou a schopnostou nadvazovat'lvky s inymi statmi, hoci podLa niektorych kritikov nem6Ze byt povazovani''r itat, kedZe nie je schopny garantovaf vrastnu nezavisrost.es Niekedy vsak aj

lrripade pravnickej spisby dochad,za k volnemu zamieianiu terminov, ako tol'rl<azuje stat M' Blackovej, ktora hned vprvej vete svojho cr6Lnku pise, Ze

l' xt vznikol v ramci pro,gr,amu. rozuoja vednych oblasti na Univerzite Karlovel v praheI rrvoLlK), P 17 vedg o sporeinosti, politice a

^idit"h ue uyzudchdobg, riesenom na Institute,' lrt'logickych studii Fakulty socidlnych viecl Univerzity Karlovej v pr-ahe.

'irrc pozri napr. v:

'UENTE ggp]g lrotS;, c*no-rt pZ"o1, xOcr 1rOZS1, ARANGT._I t/, rre96r, cARCiA MARTIN lrooa;, sar,vanoR - pariorv iioosl, nvNcienr lzorr;,, \UJO (2011), SEKERAK (2012,2013), SMrD (2012)

51

,,Svdta stolica je najmenSi narodny Stat sveta ("')"'nu Je pritom pozoruhodnd'

ZesamakatolickacirkevvKldexekanonick,ittoprauapodpojmomSSch5tperimskeho velkiaza (pape2a\, ako aj Stdtny sekretariat' Radu pre verejn€ zaie-

Zitosti cirkvi a in6 ustanovizne Rimskej kurie (t'j' kongregacle' tribunaly a in€

urady a orgAny)'e7 A1 blvaly StAtny sekretar SS kardinAl Angelo Sodano

v jednom zo svojich p..iuuou oznaiil SS za "ustrednu vladu katolickej cir-

kvi,,.es Rovnako tak ani Mestsky stat Vatik6n neslobodno stotoznovat s kato'

iickou cirkvou, hoci aj tu je zjavn€, ze jeho existencia je podmienena prave

jestvovanim tejto cirkvi. Ako paradoxn6 sa mOZe javit lyjadrenie Daga l{am-

marskjolda,druhehogenerainehotajomnikaOrganizaciespojenychnarodov(daiej len ,,OSN*), ktory v lete 1957 v Zeneve vyhldsil' 2e ked poZiada o au'

dienciuvoVatikAne,nenavStivi,,vatikanskehoktala"'alehlavukatoiickelcirkvi,ggcoiiustrujevtedajSiusekundarnupoziciuVatikanuaSSvporovnanis katolickou cirkvou v odiach svetovej verejnosti' V kaZd'om pripade faktom

ostava,2enijakittnanabolenskAin5tituciavmodernomsveteneposobisudasneakocirkevipolitickdorgarlzacianaglobAlnejurovnianeqlsielasvojichvlastnych, medzinArodne uznAvanych diplomatickych reprezentantov' a netest

sa uznaniu ako nezavisleho clena spolocenstver narodov zo strany ostatnyclt

clenovtohtospoloeenstvatak,akopravekatolickacirkevprostrednictvomSS,atonapriektomu,Zejejzaklaciatelexplicitnepovedal:"Mojekralovstvonie'it'z tohto sveta" (Jn 18,36)'1oo

Zv|il's|nyzretelbudevtomtotextekladenynaprlsobenieSSvramt.idoposial naJvyznamnejSej medzinarodnej organizacie v dejin6Lch ludstva' kto

rou je oSN a ktora ^iluuZ pri svojom zrode viac nez in€, podobne organizaci(

zaulohuposobitvramcipreventivnejdiplomacie,bytpriestoromnaodovzdtivanie a zdielanie inlbrmacii medzi Statmi a platformou na formulovanie sprt

locnychhodnotaprincipov.Kapitoly,ktorebuduvtomtoprispevkrrnasledrlvat,budupretoVenovaneobjasneniuSpecifickehostatusustalehopozorovat(.

e6 BLACK, M.: The unusuat souereign state: The Foreign Souereign 'Immunities

Act anrl

titisation against tt " H;i;;";"i;' Iti ':t"^:"^'!: stobal piest sexuat abuse scandal' tn

wi"*"o.rrin international L"aw Journal' roe ' 27 '

2OO9 ' '' 2' s' 299 '

e7 Porov. K6dex kanontc{e-ho prdtta' 2' r'ycl Trnava: SSV' 1996' SS 360 a 361'

e8 SODANO, A.: The noilJ S[":, fr"seice in International Affairs.ln: Seton Hall Journal ttl

Dlplornacy and InternatiJnalRelations' roe' 2'2OO1' e' i'-t::0'' t:-:.^-^:ceCitovan6v:SALVADoR,CCSANCHEZPATRON'J'M:Laparticipctci6ndeLaSutttrtSedeenLasNacionesUnid'as:Sunl'rc|)oestatutode,,estad'oobseruad'orpe'nnanente,,.|n

Anuario de Derecho Internacional, roc' 27' 2005' s 455-456'100Porov.MURPHY,F.X.:VaticanPotitics:Structureand'Function.In:WorldPolitics,roc.|]{t'197 4, a. 4, s. 542 '

l'a pri OSN, ktory aktuhlne SS prtnaleLi, teda sposobu a forme, akou je prilcjto organizacii zastupena. Dale.l sa moja pozornost sustredi na analyzu pos-

lavenia diplomatickych reprezentantov SS pri OSN, sposob ich qyberu, ichrrktivity a cinnost na pode tejto organizacie. Nasledne pristupim k opisurr hodnoteniu hlavl'ch uloh, resp. oblasti ich aktivit, t.j. pribliZim, na akirrrgendu v oblasti diplomacie (a tym aj medzinarodnych vzfahov) sa zameriava-

11.r, ako aj dovody tejto orientacie. Na zaver zhodnotim aktualne lyzty diplo-rnacie SS, zvlait na pode OSN. Vdaka tomu, verim, sa citatelskej verejnosti

lrodari utvorit si kornplexnejSi obraz o tejto nezlycajnej azaiste (nielen z ve-

i leckeho hladiska) atraktivnej medzinArodnoprAvnej entite.

1. STATUS STALEHO POZOROVATEUA

I ked SS nie je clenskym StAtom OSN, od 6. aprila 1964 mir pri tejto

'rganrzacli status staleho ,,pozorovate'lskeho Statu"tot lstc/), pricom tento sta-trrs bol potvrdeny Valnyrn zhromazdenim OSN na zaklade rezolucie c. 58/314,rrr 16. jula 2004, ktora bola po 6 mesiacoch vlastnych priprav prijatA v roku10. r,ryrocia ziskania tohto statusu.l02 ESte niekolko rokov predtym bolo medzirckretariatom SS a OSN na zaklade vzajomnej koreSpondencie dohodnute, Ze

lo bude prAve SS a nie Mestsky 5t6rt Vatikan, ktorA bude pridruZenA k tejtorrradzinarodnej organizacii. Samotne oznamenie o lysiarli staleho pozorovatela

;rr uskutodnilo prostrednictvom noty vtedajSieho Statneho sekretAra SS kar-,linala Amleta Giovanniho Cicogrraniho, ktoru 21. marca 7964 zaslal general-

rrt'mu tajomnikovi OSN U Thantovi, ktory na nu pozitivne reagoval 6. aprilaI r..103

Vzhladom na skutoinost, Ze SS ako taka nie je Statom, ,je pozoru-lrodne, Ze VZ OSN necharakterizuje Svdtu stolicu ako ne5tatneho aktera, ale

rlio pozorovatelsky 5tat",10a co m6Ze znamenat, Ze OSN nie je sciropnA adek-,;rtne pristupovat k takym atypickym entitam, akou je SS, hoci status staleho

l,,rzorovateLa. maju aj viacere medzivlAdne organizacie a ine entity, akyml su

liesolution lAl58lL.64) 58/314, S 1.

I?o1u sprostredkovatela a prdvneho poradcu zohralv priebehu priprav textu rezolucie vte-l.risi taliansky velr.yslanec pri OSN Marcello Spatafora (vo funkcii 2003 2008).

Kompletne znenie oboch n6t v anglictine moin.o ndrjst v: SALVADOR, C.C. SANCFIEZl' \'|'RON, J.M.: La parti.cipacion de Lct Santa Sede en Las Naciones Unidas: su ftueL)o estatutoi',.estadoobseruadorperm.anente".In: AnuariodeDerecholnternacional,roe.2l,2005,s.

itYNGAtrRT, C.: The Legal Stcttus of the HoIg See. In: Goettingen Journal of InternationalL\rJ. rod. 3.207I. c. 3. s. 841.

5253

napr. Medzinarodny vybor eerveneho kri\a, Medzinarodny olympijsky r'ybor

alebo Suverenny vojensky Spitalny Rad svAteho Jana z Jeruzalema, Rodosu

aMalty.l05DokopymoanorozlisitStyritypystAlychpozorovateLov:nedlensk6stiity, medzivladne organrzacie, hnutia narodneho oslobodenia a mimovladne

organizacte(NGos).106StatusstAlehopozorovatelaakonedlenskehoStdtuOSN md okrem SS eSte Stet Palestina, a to na zaklade rezolicie a. 67 lI9222. novembra 2012. Pre tento status neexistuje nijake pravne ukotvenie

v charte osN ani v Dohode o pravach a imunitach speciali.zovanych inStitucii

zroku 1947; md vylucne prakticky charakter. o tento status mo^e poziada,i

neilensky stet osN, ktory je clenom aspon jednej specializovanej agentfry

organizacie. Hoci absencia pisanych pravidiel m6Le naznacovat uriitu neias-

nosf v udelovani tohto statusu, v praxi sa ustalilo, ze ho prideluje vZ osN

prostrednictvom rezolucie na zaklade predchadzajiceho hlasovania. Prax

pridelovania tohto statusu sa teda qvinula na zaklade dlhodobeho izu, zdvo'

rilosti, privilegii a precedensov,r0z pridom sa jej vznik datuje uZ od pociatkov

OSN, konkretne od roku 1946, kedy on ako prva poaiadala Svajciarska konfe

deracia. Neskor tento status nadobudli aj mnohe ine Staty, ako napr. Raku-

sko, KLDR, JuLnaKorea ii Finsko. Postupne sa vsak vSetky na zaklade vlast

n6ho uvaZenia a predloZenej ziadosti stali riadnymi clenmi osN, vdaka domtl

maju tento status ako neclenske stdty uZ len SS a Palestina. Neclensk€ pozo-

rovatelske strity maju pravo prehovorit prostrednictvom svojich zastupcov na

VZ OSN, maju volny pristup k vAcSine dalSich stretnuti v remci vyborov orga-

nizacie, zucastnuju sa na med.zinarodnych konferenciach pod zastitou osN,

maju tieZ pristup k rele-vantnym dokumentom' Nedisponuju vSak hlasovacim

pravom. Ide teda o limitovanu a nepriamu formu ucasti na prijimani rozhod

nuti vramci oSN. Ich status ma tak podobu akehosi,,destneho l6ef2'(108 11u

druhej strane, osoby, ktore priamo r,ykonavaju mandat staleho pozorovatela,

su zaclenen6 do diplomatickeho zboru a tesia sa vysadam a imunitam rovna

ko ako ich naprotivky z clenskych Statov'

Je zaujimave, Ze SS si spociatku voii organizaciam ako je OSN a

predtym spolocnost narodov zachovavala odstup a vyjadrovala sa k nim skep

ticky. Tesne po I. svetovej vojne existovala moZnost vstupu sS do Spolodnosli

10s BliZSie k pravnemu postaveniu tohto radu pozri CERNY (201 1)'

,.. e"ro""..,: GARCIA UAnfiU, C.: El estatito juridico de [a Santa Sede en las Naciont':;

unidas. In: Ius Canonicum, ro-. 38, 1998, d. 75, s 191 '

107 Pofovnaj MOWER, A.G., Jr.: Obseruer Counties: Quosi Members of the United Nations

Inr International Organization, roi. 20, 1966, d 2, s' 267 '

108 Porovnai tamLe, s.267.

narodov, kedZe pri zrode tejto my5lienky stal Benedikt XV. Otdzka jej clenstva

bola otvoren6, v20, rokoch, avSak proti tejto potencialite sa postavili Velka

tlritAnia a Francuzsko. Obaly z ,,ovladnutia sveta prostrednictvom Spoloc-

nosti" zo strany papela sa objavovali prileZitostne aj v niektorych politickych

l<ruhoch v USA.10e SS sa nikdy nestala clenom tejto organizacie a zaujala na-

sledne voci nej zna(ne kriticky postoj. Jedno z najvystiZnej5ich lyjadreni na

tLito t€mu nachadzame u Pia XI., ktory vo svojej povojnovej encyklike Ubi ar-

cano Dei consilio z 23.12.7922 namiesto pozemskej medzinarodnej organizacie

postuluje ako ideirl spoltiprace celej ludskej rodiny katolicku cirkev. Nekriti-zuje sice Staty za ich usilie o spolupracu, takuto snahu vSak povaZuje za neti-

cinnu vtedy, ked cast kooperujucich Stritov neformuluje svoje snahy uprimne,

rrLe usiluje sa naplnif len vlastne mocensk6 ciele. V dokumetne vtedajSia hlava

l<atolickej cirkvi vyslovene uvadza:

,,NijakA cisto LudskA inStitucia nedokaZe dnes byt taka ucinna vo

r,ynachadzani suboru medzinarodn6ho prAva, ktore by bolo su-

ladne s podmienkami vo svete, ako boi stredovek, ktory patril do

skutocnej Spolocnosti narodov - krestanstva. NemoZno popriet,

Ze v stredoveku bolo toto pravo casto poru5ovan6, hoci stale

existovalo ako ideAl, podla ktoreho moLno posudzovat konanie

narodov, a ktore bolo svetlom majdku volajucim tych, ktori stra-

tili smer pri navrate do bezpecia. trxistuje vSak in5titucia, ktoraje schopna zabezpe(if posvAtnost prava narodov. Tato inStituciaje sucastou kald€ho naroda a zaroveije nad vSetkymi narodmi.

Taktre? sa teSi najvySsej autorite, pinosti doktrindlnej moci apoS-

tolov. Touto in5tituciou je Kristova cirkev. Ona jedind je schopna

r,ykonat toto veLke dielo - prelo1e nie je len boZsky poverene

viest Ludstvo, ale aj vdaka jej vlasnej povahe a ustanoveniam,

ktor€ vlastni z dovodu starobylej tradicie a velkej prestiZe, ktoraod konca vojny nielenZe nebola umenSenA, aie dokonca eSte

vzrastla - nemoLe neZ uspiet v takom podnikLr, v ktorom by ininepochybne zlyhali." t to

Porovnaj: POLLARD, J.F.: Benedict XV: The Pope of Peace. London: The Continuum Inter,;rtional Publishing Group, 1999, s. 146.

,, PIUS XI.: Litterae encgclicae Ubi arcano Dei consilio. In: Acta Apostolicae Sedis, rod. XIV,t\)'22. a. 18. s. 689.

Tony katolickej vynimoinosti. jedinecnosfi a ,.r,lvolenosti viesf".rrr akizaznievali v citovanej pasAZi, je potrebne vnimat v kontexte vtedajSej cirkvi,ktora sa nachadzala e5te dlho pred obrodnym IL vatikdnskym koncilom (1962

-1965),112 hoci je pravdou, Ze podobne ,,univerzalisticke" rivahy vychddzali

zust papeza aj pocas koncilovych rokov. Na stretnuti s vtedajSim (v poradi

tretim) generalnym tajomnikom OSN U Thantom zBarmy (vo funkcii 1961-

l97 l\ \1. jnla 1963 v Rime pApeZ Pavoi Vi. na jednej strane ocenil program

OSN eliminacie vojnovych hrozieb, pomoci novokonStituujucim sa krajinamv obdobi dekolonizacie a ochrane prav a dostojnosti Ludskych bytosti, no za-

rovei zdOraznll, ze univerzAlnost katolickej cirkvi do istej miery odraZa du-chovnu oblast v kontraste s iasnou sf6rou OSN. Roznorode ideologie cien-

skych StAtov OSN s cieLom zabranil zlu vojny a podporif ,,dobru vec mieru"podLa neho koresponduju s konceptom humanity, ktory je sucastou ,,duchov-nej misie" katolickej cirkvi.lr3

Z uvedenych prikladov r,yplyva, Ze postoje jednotlir,ych papeZov k me-

dzinarodnym organizaciam typu Spolocnosti narodov a OSN neboli vZdy zhod-

n€ a mohli q,volat nazorovu dichotomiu, tak ako to bolo v pripade nastupcttPia XI. a jedneho z predchodcov Pavla YI. P6.peL Pius XII. od svojho zvolenia v

roku 1939 povaZovai angaZovanie sa krestanov v medzinarodnych organiza-

r11 MimovoLne m6Le v tejto srivislosti prist na mysel pomerne mlady a aktuAlny koncepl.,zodpovednost ochraiovat" (responsibilitg to protect: J?2fl, ktor6ho sa dotkol aj Benedikt XVLpodas svojho prejaur kVZ OSN vroku 2008. Zo slovenskej adeskej spisby na tuto temttpozrinapr. BiLKovA (2010), euBRiK HUSENtcovA (2011), RATICOVA (2012), RATICOVA

- KAseAKovA (2012).112 Podas konciloveho,,kvasu" mySlienok zaznievali rozne smele pl6Lny tykajfce sa aj dlplomacie SS. Spomedzi nich rynikd n5.pad kardindrla Lea Jozefa Suenensa, ktory kritizovalapoStolskych nunciov a legdtov za ich pokusy vykondvat neprimerany vplyv v Stdtoch, do

ktorych boli ryslani. Ich diplomaticke posobenie malo mat vAcSmi teologicl<y zaklad, ktory sa

mal zrkadlit vkladeni dorazu skor na pastoradny, nei na dipiomaticky rozmer ich sluZby.Tak6to zmeny sa vSak nestretli s podporou (inak reformne naladen6ho) Pavla VI. ani Rimskcjkurie. Porovnaj: MURPHY, F.X.: Vatican Politics: Stntcture and Function. In: World Politics,roi. 26, L974, a. 4, s. 547. Paradoxny je v tomto kontexte fakt, 2e ciele diplomacie papeZov(prinajmenSom od clas Pavla VI.) su skor pastoracn6, nie politicke. Hoci pdpeZ ostava hlavortVatikZLnskeho mestsk6ho 5t6tu, r,ykonava svoje zahranicne cesty, vretane tych oficidlnych,predovSetkym ako pastier.,St6tnikom je aZ akosi ,,sekundarne". Porovnaj: MATLARY, J.H,:The just peace: The public and classical diplomacg of the Holg See" In: Cambridge Review ol'

International Affairs, roc. 14,2OOl, (. 2, s. 87.113 PAVOL VL: Ad Excellentissimum Virum U Thant, Consilii Nationum Unitarum Secretaiutt.In: Acta Apostolicae Sedis, roi. 55, 1963, c. 1 1, s. 652-654. Pozri tieL LUCIEN BRUN, J.: llSaint-SAge et les Institutions internationales. In: Annuaire franqais de droit international,roc. 10, 1964, s. 538 Paul VI to U Thant. ln: America, roc. 1 09, 1963, 4. 4, s. 91 92.

,'tach za istu formu ,,misijnej povinnosti",lla nepreukazoval velku doveru inSti-t ucii, v ktorej po II" svetovej vojne zasadli spolu za stol spojenci, medzi ktoty-rni boli St6Lty s diktaturou, vratane komunistick€ho ZSSR. NepribliZovala sarlostatodne jeho predstavam o spolocnosti, v ktorej ,,v5etky narody rozpoznajur-;polocny duchovny a morelny ucel ludstva", ako to zdoraznil vo svojom tra-rlicnom vianocnom rozhlasovom prihovore uprostred studenej vojny v roku1953.11s PapeL vo svojich prejavoch a r,yjadreniach pri roznych prileZitostiach,.rrpakovane a otvorene kritizoval novo sa rodiaci povojnovy poriadok. Pouka-,roval na to, Ze samotne predpoklady, na ktoryckr je zaloleny, sir mylne, Ze

lrezpecnost a stabilitu nemoZno dosiahnut za cenu potlacovania preva a ob-rrredzovania vlastnych cielov. Pre tieto mySlienky vSak nedokazal ziskal pod-poru tlaku Sirokej verejnosti. Namiesto toho sa neprestAval (ako dlhoroinyrr skuseny vatikansky diplomat, pozn. M.S.) pokladat zahraia na diplomatic-liej Sachovnici, a to v obdobi, ked veLke svetove mocnosti ovladali hru a r,y-rnyilali nov€ pravidle.'r116 Pius XII. na jednej strane ocenil, Ze sa politickarrrudrost, dobra voLa narodov a organizaina autorita zjednotili do podobylrezpecneho medzinarodneho systemu, avSak pravo veta Sovietskeho zvdzuv Bezpednostnej rade OSN v irom vzbudzovalo vaZne pochybnosti o miero-tvornej schopnosti tejto organizecie.llT Pius XIi. uprednostioval skutocnurradnArodnu autoritu, nie povojnovu alianciu narodov, kde pravo veta v BR,,narirSalo princip rovnosti StAtov a predstavovalo hrozbu, Ze organizaciuovladnu vei'moci.(118 Papelova nedovera v OSN pramenila zaroveh zfaktu, Le

lnto organizAcia privadzala podLa neho Staty sveta ,,k reSpektovaniu Ludskych

lrrav inStitucionAlnou formou bez tclho, aby zaznelo, 2e tieta prava lryrastajut, prirodzentho poriadku sveta. OSN bola podla neho 1en organrzaciau, ktorailra docasne, za cenu momentalneho politickeho kompromisu, dokAzala obha-lrt akysi pokoj zbrani.(rle Recepcia konceptu Ludskych prav rnala u Pia XII.

1 LUCIEN-BRUN, J.: le Saint Sidge et les Institutions internationales. In: Annuaire frangais,lt'droit international, r'oc. 10, i954, s. 538.

'PtrUS XII.: Radiomessaggio di Sua Santitd Pio XII ai popoli di tutto il mondo, 24.I2.1953., LLTXMOORE, J. -- BABIUCHOVA, J.: VcLtikan a rudg prapor. Boj o duSi ugchodni Euro.pg.

l'r.aha: Volvox Globator, 2003, s. 11.' Porov. tamZe. s. 153.

'' LUCAL, J.A.: The United Nation.s andthe Holg See [..J. In: America, roc. 723, l97O, a. 1,2,

31.7. Zaujimave je, 2e k zruSeniu prava veta v BR OSN sa SS priklonila aj o niekolko,lcsatroci nesk6r rr disl<usidch o reforme OSN. Pozri Vatican Fauours Reform of U.N. Securitgr'ouncil. In: America, roc. 191, 2004, a. 12, s. 6.

'j BREINDL, F.: Lidskd. prdua ue uztaltu Vatikana a OS1[. Disertacni pnice. Ceske Bude',rice: JihoceskA untverzita v Ceskych Budejovicich. Teologicka fakulra. Katedra teologicke' tiky, socialni etiky a etickeho vzd6lav6ni, 2007, s. 39.

56 57

taktieL Specificku, predkoncilovri podobu, kedZe ju vo svojich textoch intepre-toval najmA ako ochranu prAv osob proti neprimeranym zasahom zo stranytotalitnych StAtov,tzo co je vSak pochopiteLne prihliadajuc na jeho odpor vodikomunizmu. VzhLadom na r,ySSie uvedene skutocnosti je jasne, Le za pontlfi-kAtu ,,vojnovlho" papeza nebola spolupraca SS s OSN myslitelna a mohla sarozvinul aZ po jeho smrti, a to v case konania II. vatikanskeho koncilu.

Od dias nadobudnutia statusu staleho pozorovateLa vlvstalo niekoLkozavaLnych preka1ok proti pripadnemu riadnemu clenstvu SS v OSN, a tovzhladom na jej Specialnu povahu. Je zjavn€, ze bez existencie katolickejcirkvi, s ktorou je inherentne prepojena, by SS nikdy nejestvovala. DokoncauZ dnes je niekedy bona fide povaZovanA za ,,hybrid StAtu a nebozenstva((.12rV pripade riadneho clenstva by sa toto stotoZnovanie zrelme e5te prehibilo a

pre SS by bolo zIoLitO vystupit proti konkretnemu Statu, co diskusie vo VZOSN a jej vyboroch predpokladaju, ked1e jej postoj by sa automaticky identi-fikoval s nAboZenstvom a poziciou katolickej cirkvi. SS by sa tieZ musela ak-tivne podieLat na tvorbe bezpednostnej agendy a spoluposobit pri prenoseprAvomoci v ramci zloLiek OSN, vratane prijimania sankcii. r22 Pri mnohychotazkach by zrejme SS bola nutena zdrLal sa hlasovania, rozhodne vSak niez taktickych dovodov. NarySe, na zaklade cl. 24 Lateranskych zmluv by SS

nebola schopna nijako priamo zasahovat do konfliktov medzi Statmi a uZvobec by nemohla akceptovat akekolvek sankcie, ktore by na niektory Strituvalila BR OSN. V predmetnom clAnku totiL v roku 1929 vyhlasila, i,e ,,si Lelaostat a aj ostane mimo vSetkych dasnych sporov medzi narodmi((. t23 f{esivpripade kooperacnych medzinarodnych organizacii nevzntka clenskemuStAtu ,,povinnost spravat sa nejakym sp6sobom na zaklade rozhodnutia inejako.vnutroorganizacnej povahy bez toho, aby s tym dany Stat suhlasil",tzrpricom aj normy, ktore takato organizacia lytvoriia, maju pre clensky Stat lenodporuiaci charakter, v pripade rezolucii BR OSN ide uz o prAvne zavazn(.

120 Porovnaj: STICA, P.: Lidska prauo a socidlni uieni cirkue. In: Acta Universitatis Carolinat,Theologica, roc. 3,20\3, (.. 2, s. 20.i21 CAMPBELL, F.: New deuelopment: Faith and foreign policy - a perspectiue from thcVatican. In: Public Money & Management, roi.29,2009, a.6, s. 348.122 Otom pozriviac v: KARLAS, J.: Mezindrodni organizace apfenos moci: prauidla ddlbtlmociubezpeinostntchorganizactch.In: Mezindrodnivztaly, roc. 4I,2002, d.2, s.31-35.123 TreatA betuleen the Vatican and Italg.ln: The American Journal of International Law, roc.23, 1929, c.3, dodatok: Oficidlne dokumenty, s. 194.r 24 ROSPUTINSKY , P.: Lluod do Studia medzinarodnych organizocii. Banska Bystrica: Fakullrrpolitickych vied a medzinArodnych vzlahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 201 I,s.67.

normy, ktorymi ma povinnost sa clensky strit riadit, ako sa o tom pise v cl. 25charty oSN. Vzhladom na \,ysoki stupen vnutornej slobody v rozhodovani,na eticke principy vlastne jej diplomacii, ako aj na wz spominanu neutralitu jetakmer nemozne si predstavit, aby ss ako clensky stat osi\ suhlasila s akou-l<olvek rezoluciou BR osN, zvlast s rezoiuciami, ktore by sa tykali nejakej for-Lny sankcii proti konkretnemu Statu.

I ked sS prini,]e1i aj nadalej status staleho pozorovateLa - neclenske-ho statu oSN, prileZitostne sa objavuju aj lvahy o jej riadnom clenstve. Stalosa tak napriklad na jesen roku 2002, kedy sa vtedajsi stdtny sekretar SS,kardinAl Angelo sodano pre taliansky dennik coriere d.ella sera tyjadrtl, zeVatikAn studuje ,,moLne formy vyraznejsej ucasti na tomto zhromaLdenT,, (vzOSN, pozn. M.S.), pricom by do uvahy spadalo aj riadne clenstvo v pripade,,,ak by to bolo uZitoa..e.*12s Tato otazka sa pre SS stala aktud.lnou najmdv dOsledku zmeny statusu Svajiiarskej konfederacie do podoby riadneho cle-rra osN, ked - aL do roku 2012, ako bolo spomenute r,yssie * ostala osamote-rra ako neclensky pozorovateLski stat. Kardinal sodano dalej zdoraznil, ze,,forma naSej ucasti ostava otvorenou otazkou". V podobnom duchu sa vyjad_ril aj arcibiskup a neskorsi kardinal Renato Raffaele Martino, vtedajsl strilylrozorovatel SS pri osN, podla ktoreho uL na zmenu statusu na riadnehor:lena ,,nastal das.(126 V kaZdom pripade, okrem prav, ktorym sa uZ teraz teSirr ktore su rysvetlen€ niZSie, sa vnimanie SS v oSN nepochybne posilniio ajv dosledku jej pravidelneho financneho prispievania (od roku 2003) na chodorganizacie.

status staleho neclenskeho pozorovatelskeho stritu pri osN nie jev pripade ss celkom samozrejmy. UZ samotna rezolucia z roku 2004 bola,dpovedou na opakovane spochybnovanie pozicie a vyznamu medzinarodno-lrrAvneho postavenia SS vzhladom na jej tzv. pro-life postoje, teda na opoziciuvoci umel6mu ukondeniu tehotenstva, 127 pri-om toto spochybiovanie sa spo-

t't vatican Mag seek Full Membership In united Nations.ln: church & state, rod. 56, 2003,,.2, s. 16.

" TamLe.'i rento postoj bol opakovane predndsany najmd na Medzind.rodnej konferencii oSN o po-

lrrriacii a romoji,ktor6 sa konala v egiptskej Kdhire v septembri roku 1994, na Svetovom sa-rrrite spolocenskeho rozvoja v Kodani v roku 1995 a na 4. svetovej konferencii o Zendch v pe-l(rngu v roku i995. Je zaujimav6, Ze SS bola na medzinarodnu konferenciu orsanrzovanut tSN pozvand e3te pred nadobudnutim pozorovateLskeho statusu. Stalo sa tak v ioku 1955,licd sa aidastnila Konferencie o mierovom tyuLivani atomovej energie v Zeneve, pri--omlrrrticipujuce strity, zvldsi tie z vychodnej Eur6py, ocenili pritomnost ,,duchovnej mocnosti,,.

59

radicky objavuje az do sucasnosti, a to najma v suvislosti so sexualnymi

skandalmi niektorych pedofilnych katolickych knazov.l28 Zaujimatry je v tejto

suvislosti aj diplomaticky obrat v zahranicnopolitickej retorike Spojenych

Statov americkyr:h.ESte v roku 1944, teda tesne pred koncom 2' svetovej vojny, v dasoch

tbrmovania sil povojnoveho svetoveho politickeho syst6mu, sa vtedajSi StAtny

sekretar USA Cordell Huii (1871-1955) ryjadril, ze clenstvo sS v medzina-

rodnej organizacri, akou sa neskor stala OSN, je ,,neZiaduce", pretoLe ,,ako

rnalicky stdt by Vatikan nebol schopny plnit svoje povinnosti clena v orga-

nizacli, ktorej primarnym ucelom je udrZiavanie medzinArodneho mieru a bez-

pecnosti. V mnohych pripadoch nebolo takym malym Statom umoZnene, aby

vstupili r1o Spolocnosti narodov. elenstvo v takejto organizacii by nebolo zludi-

telne s opatreniami clanku 24 Lateranskej zmluvy, najmA co sa tyka duchov-

neho statusu [Vatikdnu] a [eho] ucasti na moZnom pou2iti ozbrojenej sily."tze

Americky minister zahrani(nych veci nar,ySe zdoraznil, Ze SS (Hull hovoril

explicitne o Mestskom State VatikaLn) by sa i napriek tomu,2e by nebola clen-

kou tejto organizacie, mohla podieLat na jej socialnych a humanitarnych akti-

vitach, pricom by nebola naruSena ,jej tradicna rola pri napomahani mieru

prostrednictvom .jej obr,ykleho vplyvu".r30 Domnieval sa, 2e potencialnym

dlenstvom v organizacli takeho typu, akym v rokoch 1920-7946 bola Spolod-

nost narodov (a akym sa kratko potom stala OSN), by sa nijako nezvysila

ochrana integrity a uzemnej celistvosti Mestskeho Stdtu VatikAn.

Ako je zja.vn€, C. Hutt argurnentoval uZ spominanym clAnkom i. 24

Lateranskrych zmluv, ktory priamo zabranuje SS, aby sa aktivne anga'ovala

v sporoch medzi Statmi, hoci jej zarovefi nezabraiuje, aby posl<ytovala

v taky-chto sporoch sprostredkovanie alebo dobre sluZby. Pravdou je tiez, 2e

v case, ked minister Hull prednaSal svoje slova este nebolo zrejme, ako bude

povojnove svetove usporiadanie tryzeraf, ani aky charakter bude mat organi-

zacia, ktora mala nahradit Spolocnost narodov. Nehovoriac o tom, Ze Statut

neclenskeho pozorovatelsk€ho Stdtu bol taktieZ eSte skOr iba mySiienkovou

konltrukciou. Navyse, clenstvo v osN bolo kratko po jej vzniku '"yhradene ien

o dva roky na to, 20.8.1957 sa SS stala ilenkou Medzinarodnej agentfry pre atomo\'n ener-

giu.rza giD31s kproblematike pozri napr. ABDULLAH (1996), NEALE (1998), BLACK (2009),

FANTAU (2011).12e Citovan6 v: cRAWFORD, J.: The Creatian of states in. International Law. 2. iyd. oxford:

Oxford University Press, 2007, s. 224-225.130 Tamze.

Statom, ktore st6rli na strane spojencov proti Nemeckej riSi a Japonsk6mu

cisarstvu, co SS vzhladom na svoju trvalu neutralitu nespinala.

Zasadna zmena v americkom postoji k SS a jej statusu staleho pozo-

rovateLa - neclenskeho Statu OSN nastala 11. jula 2000, kedy 106' Kongres

LISA na svojom 2. zasadani schvalil rezohiciu a. 253. V ne.i sa dlenovia Sne-

movne reprezentantov na ndvrh skupiny svojich dlenov lyjadriii za zachovanie

jej statusu staleho pozorovatela pri OSN v reakcii na uZ spominan€ spocltyb-

novanie tejto skutocnosti zo strany niektorych vpllvnych rnimovlAdnych or-ganizacli nesuhlasiacich s jej etickymi nazormi a usilujucimi sa zniLit jej sta-

tus do podoby inych stAlych pozorovatelov, akym je napr. Svetova rada cirkviirlebo mimovladne organizacie. Pomerom hlasov 416:I v prospech rezoiucie

kongresmani vzhladom na medzinarodne uznanu prAvnu subjektivitu SS

a starobylost jej diplomacie siahajucu aL do 4. storocia po Kr. vyjadriii: (1)

nmysel zachoval status SS ako staleho pozorovatela pri OSN vzhladom najejdlhodobe a silne angaZovanie se v otazkach ludskych pril, (2\ odmietnutie

akychkolvek snah odobrat jej tento status, (3) vieru, ze degtadacia takehoto

statusu v pripade SS by vriZne poSkodila doveryhodnost OSN a (4) Le takato

degradacia by zasadne naruSila vzlahy medzi OSN a jej jednotlivymi clensky-

rni stetmi. 131

Z uvedenej historicko-diplomatickej skusenosti je evidentne , ze na

zaciatku tretieho milenia, na rozdiel od obdobia zkonca 2. svetovej vojny, uZ

bol vdaka vyjasnenym vzlahorn medzi SS a USA a reciprodnemu otvoreniu

velvyslanectiev v roku 1984 americky postoj voci SS ustretovy. Pozoruhod-

r.rou, hoci dnes uZ zabudnutou epizodou, ktora sa tyka tak statusu staleho

pozorovateLa - ne<ilenskeho Statu OSN, ako aj Spojenych Statov americkych,

bo1 ich diplomaticky postoj voci Dohovoru o zastupeni Statov a ich vztahoch

s medzinarodnymi organizaciami univerzalneho charakteru, ktory bol prtlaty

vo Viedni 14. marca 1975. ESte vo faze priprav tohto dokumentu, kedy sa pri-

lromienkovali rozlicne pracovne verzie, sa povodne zamySlalo, Ze neilenskymstatom medzinarodnych organrzacii univerzalneho charakteru budir pripisane

podobne funkcie, akymi by mali disponovat clensk€ Staty. Viacer6 Staty mali

voci takejto podobe predmetneho clAnku vyhrady, no otvorene ich nevzniesli,

vzhLadom na ocakavanu opoziciu zo strany Svajiiarska, ktore Lry s velkou

1-rravdepodobnostou nesuhlasilo s formulaciou, ktorA by zntzovalajeho status

staleho pozorovateLa a neclensk6ho StAtu OSN. Napriek tomu USA navrhli,

rr Porovnaj: I{ouse Congressional Resolution 253

61

aby osoba staleho pozorovateLa ,,plnila, v mene lysielajuceho Statu, aktivityorganrzacie atdrLiavala spojenie s organizaciou", pridom zarovei poZadovali,aby bol z navrhovaneho ci. 7 trymazany bod (c), v ktorom sa malo pisat o tom,Ze osoba stAieho pozorovatela vykonava za r,ysielajuci Stat negociacie s organrzactou. USA tym chceli odlisit stale misie od pozorovateLskych a zaroveispochybnit skutocnost, 2e pozorovatelske misie r,ykonavaju zo svojej podstatyreprezentativnu funkciu. Tento americky pozmenujuci navrh sa v zhodes oiakavaniami stretol s odporom zo strany Svajiiarska, ale aj SS a bol pod-poreny viacerymi vychodoeuropskymi a rozvojovymi Statmi.l32 Vdaka tomuamerlcky navrh na zmenu povodneho textu nepresiel a cl. 7 ziskal nasleduju-cu podobu, ktorA je aplikovana aj na pripad SS v OSN:

,,Funkcie stalej pozorovateLskej misie spodivaju okrem ineho v:

(a) zaistovani reprezentacie lysielajuceho Statu a zahezpeio-vani jeho zaujmov vo vztahu k organizacii, ako aj v udrZiavanispojenia s Rou,

(b) zistovani aktivit v organizacli a ich oznamovani vlade wsie-lajuceho Statu,

(c) napomahani spoluprace s organizaciou a negociovaniS iOU.,,t33

Rozsah prav, ktorymi disponuje SS v OSN spocival mnoho rokov nanepisanych pravidldch, ktore boli stanovend v srikromnom liste vtedajsiehogeneralneho tajomnika osN u rhanta. Platilo napriklad pravidlo, podLa kto-reho musela ss pred rystupenim na vz osN ziskat suhlas vsetkych piatichregionAlnych skupin. zarovei nemohla nechat kolovat vlastn€ dokumentya navrhy medzi clenskymi Statmi a nemala pravo na odpoved v pripade inter-vencii, ktore sa jej tykali. Od roku 200a je subor prAv SS pregnantne ryjadre-ny v ttL spominanej rezolucii, ktora potvrdiia, Ze participacia SS v OSN nemaideologicky, ale najmd: pravny charakter. VzhLadom na jej vyznam je uZitocne

132 FENNtrSSY, J.G.: The 1975 Vienna Conuention on tlrc Representation of States in TheirRelations uith International Orgonizations of a uniuersal Clnracter. In: The American Journalof International Law, rod. 7p, 1976, c. 1, s. 68. Pozri tieL GHtrBALI, V.-y.: Le role des missions permanentes aupr'Os des organisations internationales uniuerselles. In: Aspects recentsdu droit des relations diplomatiques: Colloque de Tours de la Societe franEaise pour le droitinternational. Paris: Pedone, 1989, s. 177-178.133 Conuention on the Representation of States in TLrcir Relations uith In.ternation.alOrganizations of o Uniuersal Character. In: The American Journal of International Law. roc.69. 1975. c. 3. s. 734.

rrviest tento ,,vypocet" v plnom zneni. Rezolucia teda SS priznava:

1) PrAvo zuiastnovat sa vSeobecnych diskusii na VZ OSN,

2) Bez ujmy na uprednostnovani clenskych StAtov pravo zapisatsa na zoznam recnikov ku konkretnyrn agendAm na plenarnomzasadani VZ OSN po poslednom clenskom State zapisanom natomlo zozname,

3) Pr5Lvo intervenovat, s predchadzajicim lysvetlenim alebo navyZradanie, k relevantnym rezoluciam VZ OSN, pricom tuto irrter-venciu vykonava iba raz prostrednictvom predsedu VZ OSN na za-ciatku kazdeho zasadania zhromazdenia.

4) Prdvo na odpoved,

5) PrAvo vlastnej komunikacie vztahujucej sa k zasadaniam apraci VZ OSN, pridom tato komunikacia mA podobu oficialnehodokumentu zhromaidenia a obieha priamo bez sprostredkovania,

6) PrAvo vlastnej komunikacie vztahujucej sa k zasadaniam apraci vSetkych medzinarodnych konferencii konanych pod zaSti-tou YZ OSN, pricom tato komunikacia ma podobu olicialneho do-kumentu konferencie a obieha priamo bez sprostredkovania,

7) Pravo vznAsat namietky vztahujuce sa k akemukolvek zaveruzahtiajucemu Svdtu stolicu, pricom toto pravo nezahiia pravozmenil rozhodnutie predsedajuceho,

8) PrAvo pr:ispievat k navrhom rezolucii a rozhodnuti, ktore odka-zujina Svdtu stolicu, pricom taketo nAvrhy rezolucli a rozhodnutibudu podrobene hlasovanlu ien v pripade vznesenia takejto poZia-davky zo strany ilenskeho statu,

9) Usadenie reprezentanta SvAtej stolice nasledu'ie hned po clen-skych Stdtoch a pred ostatnymi pozorovatelmi, ked sa zucastnujeako nedlensky pozorovateLsky Stdt, majuc pridelenych Sest miestv sieni VZ OSN,

10)SvAta stolica nema pravo hlasovat alebo navrhovat kandidatovna vz osN.134

Z uvedeneho zoznamlr prav SS v ramci OSN lyplyva niel<olko skutoc-rrosti. Po prve, spochybnovanie jej medzinarodnopravneho statusu a pokusy

I Resolution lAl 58 lL.64l 58/314, s. 2-3.

zmenil ho na NGO su za sucasnych okolnosti bezpredmetne, prip. odsudene

z formalno-prAvneho hladiska na neuspech. Nic na tom nemoZu zmenil ant'

rozsudky narodnych sridov, ktorych jurisdikcia sa konci na hraniciach StAtu,

kde boli rynesen6. Nar,yse plati, 2e nijak6, mitlovladna organrzact'a nepodpisu-je medzinarodne zmlur,y, ani nema svojich diplomatickych reprezentantov

v roznych Statoch amedzinarodnych organizaciach, co je pripad SS.13s

Po druhe, SS moZe vyrazne ovpiyvnovat priebeh medzinarodnych

konferencii konanych pod zaStitou OSN, formovanie nazorov v ich priebehu

i prijimanie zaverecnych rozhodnuti. Tym, ze disponuje pravom distribuovat

medzi udastnikov konferencie svoje dokumenty, v ktorych predkladA vlastny

pohlad na konkr6tne diskutovane otazky, mA moZnost formovat mienku clen-

skych Stdtov a presviedcat ich, aby podporili jej postoje, ako sa to stalo v pri-

pade spominanej k6Lhirskej konferencie z roku 1994, kedy sa viacere StAty,

vratane islamskych, pridali na jej stranu pokial i51o o temu umelych potratov

apouLivania prostriedkov zabranujucich podatiu. Taketo ,,fundamentalistickealiancie" su vSak z perspektivy SS ,,ner,yhnutnou strategiou projektovania

katolickej socialnej nAuky namedzinarodnej urovni.(136 Podobny scenar nie je

vyluceny ani v buducnosti, ked sa globdlnou otdzkou stane problematika

homosexualnych partnerstiev, resp. manZelstiev, voci ktorym prezentuje SS

dlhodobo odmietave (katolicke) stanovisko, a ktora ma - nateraz - prevaZne

euroamericky kr.rlturny charakter a netyka sa mnohych StAtov Afriky a Azie,

z ktorych viacer6 zaraduji homosexualitu medzi trestnd ciny a v niektorychpripadoch ju trestaju smrtou. To iste plati aj v pripade zasadani VZ OSN,

,,parlamentu sveta",137 kde prr.latie niektorych rezolicii moLe byt rozhodnut6

aj na zaklade alokovania vAcSiny zoskupenej v koalicii, v ktorej sice SS nebu-

de hrat veducu ulohu, ale moze prispiet svojou autorit.ou k jej kreovaniu

u upi1,.un. K niecomu podobnemu uZ doSlo v decernbri roku 2008 v priebehu

diskusii o deklarAcii OSN, ktord mala odsudit diskriminaciu na zaklade sexu-

alnej orientacie a rodovej identity, a ktoru na'VZ OSN iniciovali USA, Fran-

cuzsko, Holandsko, Koiumbia a Slovinsko. SS rystupila proti tejto deklardcii

SS zdoraznujic, Le sice odmieta nasilie proti akejkoLvek Ludskej osobe bez

135 Porovnaj: GARCIA MARTIN, C.: El estcttuto juridico de Ia Santa Sede en las Naciones Uni

das. In: Ius Canonicum, roc. 38, 1998, a. 75, s.2O7.13b CHONG A. TROY, J.: A Ilniuersal Sacred Mission and the Uniuersat Seatlar Organization:TLrcHolgSeeandtheunitedNations. In:Politics,Religton&Ideologr,roc. 12,2011,c.3,s339.t37 Pozry KENNEDY, P.: Porlament suEta: OSN a hleddni sudtoud ulddy. Praha: NakladatelstvrLidove noviny, 2009.

ohLadu na jej sexualnu orientaciu, ale ze zarovei kategorie ,,sexualna orienta-cia" a ,,rodova identlta" nemaju ukotvenie v medzinarodnom prave. prijatiedeklaracie s pouZitim tychto terminov malo podLa SS viest k pravnej neistotea v konednom dosledku aj k rytvoreniu novej a flexibilnej formy diskriminacietych Statov, ktore neuznavaju partnerske, resp. manZelske zvazky os6b rov-nakeho pohlavia, a ktore by vplyvom deklarAcie mohli byt k takejto prAvnejLiprave priamo ci nepriamo nlten€.138 Priradila sa tym kpovd.cSine moslim-skym Stdtom, ktore podpisali opoziin€. stanovisko vodi tejto pripravovanej de-klaracii. NaboZenska misia katolickej cirkvi sa teda prostrednictvom diploma-tickeho posobenia SS napina gm, ze vSetkym (di:e aj nekatolickym) nArodomponuka svoj ,,eticky hlas", ktory zaznieva medzi politickymi diskusiami bezohladu na ich pravne, dejinne alebo kulturne ukotvenie.l3e Teto misia sa vSaknekondi vZdy diplomatickym uspechom, kedZe napr. spominana deklaraciasice nebola prrjatri vroku 2008, ale vroku 2011 uspel vhlasovani podobnydokument iniciovany JuZnou Afrikou. Taktiez ani opozicia sS z roku 2004voci tomu, aby OSN poskytovala rovnake benefity tym svojim zamestnancom,ktori v Stritoch, kde je to pravne moLn€., uzavreli registrovane partnerstva,resp. homosexualne manZelstva, akym sa tesia heterosexualne zosobasenizamestnanci, sa neskondila uspeSne, kedze v juli 2014 OSN oznamlla, ze

benefity pre svojich zamestnancov tejto kategorie bude poskytovat.l40Po tretie, medzi vyrazy diplomatickej zdvorilosti patri prAvo SS pred-

rrasat v BR osN a naYZ osN politicke vyjadrenia a pripajat vlastn6 stanovi-sko, co tryuLiva nielen jej stAly pozorovatel, ale aj ptryeLi. V roku 1965 nayZlrrehovoril Pavol VI., v rokoch 1979 a 1995 sv. Jan Pavol II. a v roku 2008 svojprihovor predniesol Benedikt XVI.

Fyzicky rykonava funkciu staleho pozorovatela SS vZdy prelAt v hod-nosti titularneho arcibiskupa v diplomatickej hodnosti apostolskeho nuncla,Irtory je pozyvany na vSetky zasadnutia VZ OSN a ktoreho menuje na zaklad.evlastneho wva1eniapapezna neurcite obdobie. Prrrym bol Mons. Alberto Gio-vannetti, hoci povodne sa nim mal stat intelektualne zamerany polyglot,Mons. James Henry Ambrose Griffiths, pomocny biskup arctdiecezy New york:r titularny biskup Gazy, ktory dovtedy reprezentoval SS pri OSN pri mnohych

'! Porovnaj: Stotement (...), 18.I2.2008; Vatican makes clear (...), 12.I2.2OO8."" Porovnaj: CHONG A. - TROY, J.: A uniuersal sacred Mission and the Uniuersal secular()rgonization: The Holg see andthe united Nations. In: Politics, Religion & Ideologr, rod,. 1,2,101 1, d. 3, s. 337.1\ Pozri'. EARLY, T.: Votican, others compromise on U.N. gay benefits language. In: National

t ;rtholic Reporter, roc. 40, 2OO4, a.24, s.8.

prileZitostiach a bol jej stSLlym pozorovatelom pri Hospod6Lrskej a socialnej ra-

de.141 Tomuto menovaniu vSak zabranilo jeho necakane umrtie 24' februata

1964.142 Zaujimavostou je. ze a2 do roku 2010 boli na tento post menovani

vylucnediplomatitalianskejnarodnosti,pricomdoposialdvajaznichnesk6rnadobudli kardindlsky titul. Nasledujuca tabulka pribliZuje, kto a v akom

obdobi posobil v tejto funkcii.

* V pripade e6te Zijricich pre15.tov je zachyteny stav ich pozicie v cirkevnei hierarchii

k25.g.2014. V praxi vsak niektori zasl:uLlli diplomati Svatej stolice zryknri casom ziskat kar-

dinalsky titul, co zdleLinavylucnom rozhodnuti pdpela, ktor6je 1en taZko predikovatelne'

MisiastalehopozorovateLaSSpriUradeosN,specializovanychinSti-tuciAchaMedzinarodnejorganizacttpraceexistujetaktier,voSvajciarskejZeneve. Ustanovena bola Pavlom VI. 1. februAra 1967. V tom istom roku sa

SS stala stalym pozorovatelom pri Svetovej zdravotnickej organizacii (WHO)'

Med.zin6.rodnejorgantzaciiprace(ILO),svetovejmeteorologickejorganizacii(WMO) a Medzinarodnej organizacii pre migrantov (lOM)' V tom case uZ SS

bola dlenkou Vykonneho vyboru OSN Vysokeho komisara pre utecencov

TUNHCR), ato od' roku 1951, ako aj Konferencie OSN o obchode atomoli

141 Tohto pozorovatela mala SS od roku 1965. Porovnaj: GARCiA MARTIN, C':.El estatuto-irt

ridico de la Santa Sede en las Naciones tJnidas, In: Ius Canonicum, ro.. 38, 1998, d. 75, s

196.r42 Porovnaj tamZe, s. 193, pozn. d' 100'

(UNCTAD) - od roku 1964. Rovnako ako v pripade staleho pozorovatela v New

Yorku, aj pozorovatela SS v Zeneve menuje papez, ma status apoStolskeho

nuncia a v cirkevnej hierarchii zastava poziciu titularneho arcibiskupa, hociv pripade pnrych dvoch diplomatov to tak nebolo. Prehlad osob, ktore zasta-vali tuto funkciu pribliZuie nasleduiuca tabulka.

' V pripade eSte Zijucich prelAtov je zachyteny stav ich pozicie v cirkevnej hierarchiili 25.9.2014. V pra-xi vSak niektori zasluZlli diplomati SvZitej stolice zr,yknf dasom ziskat kar-r I inaisky titul, do zafezi na llrludnom rozhodnuti pape1a, ktore je Ien tazko predikovatelne.

Okrem spominanych zastripeni v New Yorku a Zeneve md SS svojich

stalych zastupcov aj pri roznych agenturach OSN. Ide o staleho pozorovatela

lrri centrale UNESCO vPariZi (od roku 1988), pri Organizacii pre priemyselnyrozvoj (UNIDO) a Urade OSN a Specializovanych inStituciAch - obe vo Vied-

STALI R.EPREZENTANTI SVATEJ STOLICE PRI OSN V NEllI YORI(U

Neskor5ie meno-vanie za kardinila

(d6tum;*

2r.3.1964 - 1973Mons. Alberto Giovannetti25.7.1973 -18.9.1986

arcibiskupGiovanni Cheli

3.72.1986 -r.70.2002

talianskaarcibiskuPRenato Raffaele Martrno

30.1o.200230.06.2010

arcibiskuPCelestino Migliore

17.7.2010 -1.7 .2014

arcibiskuPFrancis Assisi Chullikatt

filipinskat.7 .2014arcibiskuPBernardito CleoPas Auza

STALI REPREZENTANTI svATEJ STOLICE PRI ORADE OSN, SPECIALIZOVA-micn rrstrr0crl{cs A MEDZINA,RoDNET oRGANrzAcfi PRAcE v ZENEVE

MenoP6sobenie vo

funkcii NirodnostNeskor5ie menova-

nie za kardin6la(d6tuml*

otec Henri de Rietmatten 1967 t97l ? n1e

Mons. Silvio Luoni1971

1 5.5. 1 978talianska

nie, neskOr vysvAtenyza arcibiskupa

(2s.6.r978)arcibiskup

Jean-Eclouaro Lucren KUpp1978 1980 francuzska n1e

arcibiskupEdoardo Rovida

7.3.1981 -26.1.1985

talianska n1e

arcibiskupJusto Mullor Garcia

3.5.1985 -30.1 1.199 1

Spanielska nl.e

arcibiskupPaul Fouad Tabet

1991 - marec1 995

libanonskdL nle

ercihishrn

Giuseppe Bertellomarec 1995 -27.1.2.2000

talianska ino (18.2.2012\

arnihicLrrn

Diarmuid Martint7 .1.2001 -

3.5.2003irska n1e

arcibiskupSilvano Maria Tomasi

10.6.2003 talianska nle

67

ni,la3akoajozAstupcupriProgrameosNHABITATsosidlomvNairobi,ktoryjeagenturouosNpreludskesidlaaosidlenie.JenositelommandatuVZoSNna Sirenie socialne a environmentalne udrZatelnych miest s cielom zabezpe-

ceniaadekvatnehoblvaniaprevSetkych.Uradposlednehomenovanehoza-stupcu SS vznikoi v roku 1996 a zastava ho ex officio apoStols}<y nunclus

v Keni.laa

2. PRINCiPY A CIELE DIPLOMACIE SVATEJ STOLICE V RI4'MCI

osN

PodlaarcibiskupaCelestinaMiglioreho,niekdajSiehostAlehopozoro-vatelaSSpriosN,boloprijatierezolucieVZosNtykajucesaSSvroku2004

,do\ezitym krokom vpred, ktory reflektuje u5lachtile hodnoty

a spolocne zfutjmy zdie'lan€' SvAtou stolicou a OSN' Sme anga-

Zovanivrovnakychcieloch,ktoresizasluliaochranuzaklad-nych ludskych prav, ochranu dostojnosti a hodnoty ludskej

osoby a napomahanie spolocneho dobra' Aby sme dosiahli tie-

to ciele, potrebujeme usporiadanE medzinarodnd spolocenstvo

postaven€ na pevnej kon5trukcii prAva' ("') S kon5trukciou po-

stavenou na takychto principoch, ktore vedu naSe usilie' sme

schopni zabezpe(il dosahovanie vzajomnej tuZby po trvalej

a univerzalnej spravodlivosti a pokoji'"14s

VySsiecitovandlyjadrenielystihujepodstatudiplomatickehop6sobe-niaSSvramciosN.VnomsazameriavapredovSetkymnaproblematikueti-kyamoralkyvmedzinArodnychvz|altoch,zd,oraziujepotrebudodrZiavaniamedzinarodneho prava a lyzdvihuje antimilitarizmus, zmysel a doleZitost me-

dzinarodnych inStitucil ako platformy spoluprAce a mierov€ho rieSenia kon-

fliktovmedziStatmi(pacifizmus).VdakatomuSajejdiplomactaazahrantenapolitika vo vseobecnosti pribliZuje k Anglickej skole teorie medzinarodnych

vztahov.la6 Medzi kLucove temy diplomacie SS patria otdzky chudoby arozvo-ja, uplneho a v5eobecn6ho odzbrojenia, regionalnych ozbrojenych konfliktov,

svetov6ho terorizmu, vzdelavania, a predovSetkym zakladnych ludskych prdv.rznanich VSeobecnou deklaraciou ludskych praY z roku 1948, osobitne prA-

va na Zivot kazdeho jednotlivca a ptava na naboZensku slobodu' 147 Tuto de-

i<laraciu, ako aj vyznam OSN ako takej, ocenil vo svojej sociAlnej encyklike

Pacem in Terris z roku 1963 aj sv. JAn XXIIL V dokumente ryjadril svoje ex-

plicitne Zelanie, ,,aby Struktura a prostriedky OSN clm dalej tym viac zodpo-

vedali velkosti a vzneSenosti jej poslania a aby cim skor prisiel das, ked OSN

bude mocf ucinne chrAnit prava ludskej osoby, ktore bezprostredne suvisia s

fudskou dOstojnostou, a preto su vSeobecn6, nedotknutelne a nemenitel-

ne.(148 V nadvaznosti na tieto a podobne r,yjadrenia je potrebne dodat, 2e cha-

panie katalogu tudskych prAv sa v pripade SS obmedzuje na tradidn6 ramce,

ktore nepripuStajn jeho rozSirovanie o novu generaciu prav, kam moZno ne-

pochybne zaradil aj prAva homosexualov na rovn€ zaobchadzanie zo strany

majoritnej vAcSiny, co zahtia napr. prAvne uznavanie partnerskych zvitzkov

tychto osOb. Univerzalnost, nedeliteLnost a nezavislost Ludskych prav z po-

hLadu SS (a tym aj katolickej cirkvi) spociva na ich zakorenenosti ,,v pri-

rodzenom prave zapisanom v ludskych srdciach a pritomnom v odliSnych kul-turach a civllizaciach. Odnatie ludskych prav z tohto konceptu by (z pohladu

katolickej vierouky, doplnil M.S.) znamenalo ziLil ich rozsah a posunut ich do

relativistickej koncepcie, podLa ktorej sa zmysel a interpretecia ptav mo1e

menit, a ich univerzalnost by bola popreta v mene kulturnych, politickych,

socialnych a dokonca naboZenskych pohladov", ako sa vo svojom prejave pred

VZ OSN r,yjadril v roku 2008 Benedikt XVI.rleVSetkymi rySSie uvedenymi parcialnymi temami, ku ktorym sa na

pode OSN pravidelne vyjadruju diplomati SS a niekoLkokral uL aj papeZi, sa,

116 pozri viac v: BARBATO, M.: A State, a Diplomat, ond a Transnqtional church: The Multi-tggered. Actorness of the HotA See. In: Perspectives. Review of International Affairs, roc. 21,:1013,4.2,s.37-34; HYNEK, N.'. AnglickdSkolaateoiemezinarodnichuztahu. In: MezinA-

rodnivztahy, roc. 40, 2005, a. 2,s. 76-89'tl Pozri'. LAJOLO, G.: Address bg H.E. Archbishop Giouanni Lajolo, Secretary for tlrc Holg

See's Relahons with States at the General Debate of the 59fh Session of the UN General Assemblg, 29.9.2OO4. PodrobnejSie o prdvach Zien, deti a o boji proti rasizmu v diplomacii sslrozri CHONG, A. - TROY, J.: A [Jniuersal Sacred Mission and the Uniuersal Secular Organiza'tion: The Holg See andthe united Nations. In: Politics, Religion & Ideologi, ro(,. 12,2011, d.

.i. s. 343-349.rsJANXXIII.: PaceminTerris. In ActaApostolicaeSedis,roc.55, 1963,c.5,s 296.re BtrNEDIKT XVI.: Ad DeLegatos Nationum Unitarum. In: Acta Apostolicae Sedis, roc. C,

.1008. a. 5. s. 334.

r43 V 6ase pisania textu boli obe miesta stdlych pozorovatelov vo Viedni vakantn6, pridom od

rokulgg8doroku2013sanatomtoposteqistriedato6diplomatov Oatg\1t1994jerepre'

zerftantSS pri tychto agentrirach OSN zaroveR jej zAstupcom pri Organizdcii pre bezpednost

a spolupracu v EuroPe (OBSE)r44 Dokladni historicky u t.oi.ti.t 5t rozbor posobenia SS v oSN ponuka GRATSCH' EJ ': Thc

uotg i"" oiatn" unitid Nations lbcs-lsgs' New York, NY: Vantage Press' 1997

,0, "11o1, See at U.N. Facilitated bg Unanimous Resolution, 2 '7 '2004 '

68 69

pochopitelne, prelina spiritualna dimenzia, t'j' prindsanie evanjelia do kom-

pt.".re.1 reality medzinarodnych vztahov a med'zinarodnych diskusii o rOznych

spolocenskychprobl€mochaludskychpravach.lsoPrizna|tovosvojejpred-naske na Katolickej univerzite Najsvatejsieho Srdca v Milane v roku 2002 aj

arcibiskup a neskorSi kardinAl Jean-Louis Tauran' ked povedal' Ze SS sa

vmedzinarodnomprostrediusilujepropagovatMagisteriumkatolickejcir-kvi.151 Zaiste aj ztoho dovodu ss vyjadrila ustami kardinala Sodana podporu

vybudovaniu Komisie oSN na budovanie mieru (Peacebuilding Commission\,

,,zamerani na navrhovanie a implementaciu ambicioznej strategie prekona-

vaniatychprvkovetnickehonapAtia,ktoredAvajurastkonfliktom('..).152CielediplomatickehousiliaSSvmedzinArodnomprostredisatakvolnepre-krlvaju s moralnymi principmi, ktore vo svojej vierouke vyznava a presadzuje

katolickacirkev,eosauZukdzaloanepochybneeSteukaZenapr.Vglob5ll-nych diskusiAch o hodnote a predstave o ludskych prAvach v pripade homo-

sexualnychosob,ktorym,mimochodom,katolickacirkevznemoZnujeposobitv klerickom stave a tym nepriamo aj v diplomatickych sluZbach SS' ktore su

takmer vylucne ryhradene knazom' Umyslom SS v rAmci OSN je teda posobit

nielen ako ,,pozorny stAly pozorovatel, a1e aj ako putujuci spolocnik' kedykol-

vek pripraveny podporit komplexne a narodne aktivity (tejto organizacie' do-

plniirvr.s.;".ts3 Detekovat hlavne principy jej diplomacie znamena zamerat sa

na analyzu prejavov a prihovorov diplomatov apapelov' ako aj na oficialne

dokumenty. Na zaklade ich rozboru moano konStatovat, 2e moralny vplyv SS

moLeme ozna(if terminom ',diplomacia ako kazatelstvo"'ts+ ktory vsak - ako

sa uZ viackr at ukazalo - nemusi byt zo strany sekularizovanych Statov, me-

dzindrodnych institucii, mimovladnych organizacii a ostatnych transnacto-

ndlnych akt6rov medzinArodnych vztahov prijimany vZdy s pochopenim'

zAvpn: NovE vfzvvPri prileZitosti oslAv 25. vyrocia prijatia Charty OSN generalny tajom-

nik tejto organizacie U Thant konstatoval krizu dovery, ktorej oSN celila a

ktorA sa mala prejavovat v nedostatku schopnosti zaujat poziciu reSpektova-

rrej a mocensky vpllvnej autority. 1ss MoZno konstatovat, 2e takato ,,kriza d6ve-

ry" pretrvava prakticky dodnes a z dasu na cas vystupuje do popredia pomer-

ne vyrazne. Prejavuje sa to tak v jej percepcii ,,globalnou spolocnostou", ako aj

politickymi elitami. Azda aj preto SS dlhodobo podporuje roky diskutovanuzasadnu reformu tejto organtzAcie. Tato by mala smerovat k tomu, aby sa

OSN stala ,,efektivnejsou vo svojich vlastnych pracovnych metodach, rychlej-

Sou v reagovani na obdobie mieru a potreby rozvoja, ako aj autoritativnejSou

vo svojom vlastnom rozhodovani.(1s6 Jednoznadne sa v tejto suvislosti vy-

jadril Benedikt xvl. vo svojej socialnej encyklike caitas in ueito.te z roktt

2009, kde vola po reforme OSN i ,,medzinArodnej financnej a ekonomickej

architektury", aby sa tak ,,konecne uskutodnil socialny poriadok, zodpoveda-

jirci mravnemu poriadku, a prepojenie medzi moralnou a socialnou sferou,

medzi politikou a sf6rou ekonomickou a obcianskou, ako je to uZ nacrtnute

v Charte Spojenych nArodov.ulsT Rok predtym vo svojom prejave k VZ OSN

podotkol, Ze suiasn6 medzinarodne spolocenstvo celi paradoxu, ked multila-

teralny konsenzus nie je dosahovany prostrednictvom dohody co najvAcSieho

poitu Statov, ale ,je stAle podriadeny rozhodnutiam nieko'lkych, zatial do sve-

tove problemy volaju po intervencii v podobe kolektivnej akcie medzin5.rodne-

ho spolocenstva.(rls8 Aj preto SS zastava v diplomatickom svete stanovisko

podpory reformy oSN s cielom zlepsit jej aktudlnu kapacitu, medzinarodnu

kredibilitu a vykonnost. lse Ci SS dokdLe zo svojej sucasnej pozicie nejako pri-

spiet k tejto reforme , zostava nateraz len laLko zodpovedatelnou otazkou.

;s Porovnaj: UTHANT: The Uniuersality of the u.N.: Giuing the Charter aChance. In: Vita-]

Speeches ofthe Day, roc.36, 1970,a.21, s.652-653.16 MIGLIORE, C: The seious disorder in uorld affairs requires a gtobal remedg. Hopes for

II.N. Reform. In: America, roi. I92,2005, a. 21, s' 12.

'/ BENEDIKTXVI.: Canilas inueitate. Trnava: SSV-Vojtech, 2009,g67.,s BENEDIKT XVI.: Ad Delegotos Nationum [Jnitarum. In: Acta Apostolicae Sedis, roc. c,

.1008. a. 5. s. 332.,') Porov. MIGLIORE, C.: The seious disorder in tuorld affairs requires a global remedg. Ho-

trcs for IJ.N. Reform. In: America, roe. 192, 2005, a. 27, s- 72.

r50 porovnaj. soDANO, A.'. The Hotg see's Presence in Internationat Affairs' in: seton Hall

Journal ofDiplomacy and lnternational Relations' roc 2'2001' d 1' s 90-91 -

rsL TAURr\N, J._L.: tectureig i/"nri"nop JeanLouis Tauran onthe theme "The presence ol

the Hotg See in the international orgonizations", 22 4 '2OO2 '

1s2 SODANO, A.: Addreqs "i c"ii""t Angelo sodano_to the summit of the heads of state antl

gor"rn^"nt duing the 6i,0ti General Assemblg of the united Nations' 16'9 2005'

153 LAJ.LO, G.: Address Ai in ArchbisLrip'Giouanni Lajolo, Secretary_for the HoIg See's

Relations with States at tLli'Generol oebate of the 59th Sesslon of the tJN General Assemblg'

29 .9 .2OO4 , s. 5 .

154 CHONG A. - TROY, J .: A Ihniuersal sacred Mission and tLrc [Jniuersal secular organization:

The HoIg See andtne untted iotions.In: politics, Religion & Ideolory, roc. 12,2011, c. 3, s

342.

7071

Dostupn€ na: http://www'foreign.gov'sk/App/wcm/media 'nsf/r'rv-ByID/ID-

88E9880ABF 37FEE7 C7257848007F275C-SK/ $Fi1e/ I 30408-HODNOTIACA-

SPMVA-20i 1.Pdf.

Sprduaoiinnostikonzuld'rnejsluZbyur'2012'[online]lcit'27'8'2O141'Do-.i rprre na: http: / /www.foreign. gov'sk/App/wcm/media'nsf/vw-ByID/lD-

7BA8EB88 1 D9B7E 1 ICI257B2DO034C50D-SK/ $Fite / 1 303 I 2-hodnotiaca-sp

rava-2)12.Pdf .

Sprdua o iinnosti konzuldrnej sluibg u r' 2013' [online] lctt' 27 '8'207a1'

Dostupne na: http: / /www.foreign' gov'sk/ App/wcm/ media'nsf/vw-BylD / ID-

D43g877g56C7 1A32C7257 CC}O04652E2-SK/ $File I 140429 - Sprava-cinnost

-konz-sluzby-20 1 3.Pdf.

Sprduaoplneniilohzahrqniinejpotitikgslouenskejrepublikguroku2012.fonline] lcll. 27.8.2O141. Dostupne na: http://www'mzv'sk/App/wcm/me

dia.nsf/vw_BylD/ ID-,\OEE4E9907EDB5F3C 1 257820003486BE-SK/ $Fi1e/ 1 3

0228 -spr av a-o-plneni-u1o h

-ZP -2O I 2' p df '

TICHY-FISSLBERGER, 8... Der Schutz der EtJ-Birger durch die diplomatischen

und konsularischen vertretungsbehorden. In: obwexer, w': Die Europaische

Union im Volkerrecht. Europarecht Beiheft 2' Baden-Baden: Nomos' 2Ol2' s'

2r7 -229.

tJK response to the commission's Green Paper on Diplomatic and consular

ProtectionofUnionCitizensinThird'Countnes.[online]|cit.29.8,2oI4|.Dostupne na: http: / /www.careproject'eu/ database/upload/ UKresponseGP

/ UKresponseGPText'Pdf.

VERMEER-KUNZI-I, A.: Where the Law Becomes lrreleuant: consular Assistan-

ce and the European Union. ln'. International and Comparative Law Quarterly,

rod. 60, 2011,a.4, s. 965-995.

Viedenskg dohouor o konzuld'rngch stykoch' 1963' Zverejneny v Zbierke zako-

nov pod a. 321 1'969 Zb.

VooREN,B.-WESSEL,R.A.:ErternalRepresentationandtheEuropeanEx-temal Action Serutce: Selected Legal Challenges. CLEER Working Papers

2012/5, s. 59-82. [online] [cit. 30.7'2014]' Dostupne na http:l ldoc'utwente

.nI I 8 15 12 I 1 /wessel89.Pdf'

WOUTERS, J. - DUQUET, S.: The EU, EEAS and tJnion Delegations and Inter-

national Diplomatic Law : Neu Horizons. Working Paper No. 62 - Mag 2011.Leuven Centre for Global Governance Studies, 2011. [online] [cit. 31.7.2014].Dostupne na: https: / / ghum.kuleuven.be/ ggs/ publications/working_papers

/ neqseries /wp6 1 -70/ wp 62.pdf .

WOUTERS, J. - DUQUET, S. - MEUWISSEN, K.'. Hotu does the shepherd shel-ter his sheep? The European Union and consular law. IJpdated uersion Decem-ber 2013. Working Paper No. 107 - June 2013. Leuven Centre for Global Gov-ernance Studies, 2013. [online] [cit. 31.7.2014]. Dostupne na: https://ghum.kuleuven.be / ggs / publications/wp 1 07 -wouters-duquet-euwissenjanuary2014.pdf .

2010 Report on the Application of the EU Charter of Fundamental Rights. fonli-nel [cit. L8.2014]1. Luxembourg: Publications Office of the European Union,2011. Dostupne na: http://ec.europa.eu/justice/fundamental-rights/files/annual _report_20 1 O_en.pdf.

2011 Report on the Application of the EU Charler of Fundamental Rights. [onli-nel [cit. L8.2ol4l. Luxembourg: Publications Office of the European Union,2012. Dostupne na: http://ec.europa.eu/justice/fundamental-rights/files/charter_reporf_en. pdf.

2012 Report on the Application of the Eu Charter of Fundamental Rights. lonli-ne] [cit. 1.8.2014]. Luxembourg: Publications Office of the European Union,2013. Dostupn6 na: http:l lec.europa.eu/justice/fundamental-rights/reportl2012 ltndex.html# l176f zoomed.

2013 Report on the Application of the EIJ Charter of Fundamental Rights.COM(2014) 224 final. [online] [cit. 1.8.2014]. Brussels,2014. Dostupne na:http: I I eur-lex.europa.eu/legal-content/ EN/TXT/PDF/?uri=CELEX : 520 1 4DC0224&from=EN.

KAPITOLA 3

ABDULLAH, Y.: Tlrc Holg See at United Nations Conferences: State or Church?In: Columbia Law Review, roi.96, 1996, a.7, s. 1835-1875.

ARANGIO-RUIZ, G.: On the Nature of the International Personalitg of the HoIgSee. In: Revue Belge de Droit International, roc.29, i996, s. 355-369.

ARAUJO, R.J.: The HoIg See - International Person and Souereign. In: Ave Ma-

115

ria International Law Journal, rod. 1, 201I, ''

1, s' 1-62'

BARBATO,Ml.AState,aDiplomat,andaTransnationalChurch:TheMulti-lagered Actorness of the Holy See. In: Perspectives. Review of International

Affairs, ro6,. 2I,2013, a. 2, s' 27-48'

BENtrDIKT XVI.: Ad Delegatos Nationum rJnitqrum. In: Acta Apostolicae Sedis'

roc. C, 2008, a. 5, s. 331-338'

BENEDIKT XYl.'. Caritas in ueritate' Trnava: SSV - Vojtech' 2009'

BILKOVA, y.: odpouddnost za ochranu (R2P): Noud naddje nebo star6 pokrgtec-

tui? Praha'. Pravnicka fakulta \)Kv Praze, 20lO'

BLACK,M;Theunusualsouereignstate:TheForeignSouereignlmmunitiesActand litigation against the Hotg See for its role in the global pnest sental abuse

scandal.In: Wisconsin International Law Journal, rod" 27 ' 2009' ''

2' s' 299-

333.

BREINDL, F.: Lidskd prdua ue uztahu Vatikdnu a OSl[' Disertaini pnice' e eske

Budejovice: Jihodesk6t univerzita v eeskych Bud€jovicich' TeologickA fakulta'

Katedrateologickeetiky,socidlnietikyaetickehovzdElavani,200T.

CAMPBELL, F.: New d.euelopment: FaitLt and foreign policg - a perspectiue from

the vatican.ln: Public Money & Management, rod. 29, 2009, d. 6, s' 347*350'

cIpRoTTI, P.: The Holy see: Its function, form and sfalus in international law'

In: Concilium, roi. 6, 7970, a.8, s' 63-73'

conuention on the Representation of states in Their Relations with International

o.rganizations of a (Jniuersal Character. In: The American Journal of Interna-

tional Law, rod. 69, I975, a.3, s' 730-758'

CRAWFORD'J,:TheCreationofstatesinlnternationalLqw.2.vyd,oxford:Oxford UniversitY Press, 2007'

eeRNY, M:. Vgbran€ aspektg prduniho sgst€mu Maltezsk€ho fuidu. In: Revue

cirkevniho prava, to(. 17,2011, ''

I, s' 27-36'

eueRiK, M. - HUSENICOVA, L; Dichot6mia liberdlneho a Stdtocentick'ho

pistupu k ,,zodpouednosti ochraiouaf"' ln" VitovskA' J' (ed'): Bezpecnost a jej

dimenzie v sueasnom globalizovanom svete: zbotnlk z medzinarodnej konfe-

rencie,PodhAjska3._4.februdra2O1'l.Podhdjska:Vychodoeuropskaagentu-ra pre rozvoj n. o., 201I, s.27-33'

EARLY, T.'. Vatican, others compromise on U.N. gag benefits language. In: Na-tional Catholic Reporter, roc. 40, 2A04, a.24, s. 8.

FANTAU, J.: Rethinking tlrc souereing status of the HoIg See: Towards a great-er equalitg of states and greater protection of citizens in the United States Co-urts. In'. Cardozo Journal of International and Comparative Law, rod. 19,201 l. i. 2. s.487-524.

FENNESSY, J.G.: The 1975 Vienna Conuention on the Representation of Statesin Their Relations with International Organizations of a tJniuersal Clwracter. InThe American Journal of International Law, roc. 70, I976, a. 7, s. 66-72.

GARCIA MARTIN, C.: El estatuto juridico d"e la Santa Sede en las NacionesUnidas. In: Ius Canonicum, roc. 38, 1998, a. 75, s. 167-2I4.

GHEBALI, Y.-Y.: Le role des missions permanentes auprds des organisationsintemationales uniuerselles. In: Aspects r6cents du droit des relations diplo-matiques: Colloque de Tours de la Societe frangaise pour le droit internatio-naI. Par12: Pedone, 1989, s. 173-188.

GRATSCH, E. J.: The Holg See andthe United Nations 1945-1995. New york,NY: Vantage Press, 1997.

House Congressional Resolution 253. [online]. The Library of Congress,17.7.2000. [cit. 6.9.2014]. Dostupne na: http://www.gpo.gov/fdsys/pkg/BILLS-l06hconres 253pcs/pdf/BILLS-l06hconres 253pcs.pdf.

HYNEK, N.: Anglickd Skola ateorie mezindrodnich uztahi. In: Mezinarodnivztahy, rod. 40, 2005, a. 2, s.76-89.

CHONG, A. - TROY, J.: A Uniuersal Sacred Mission and the [Jniuersal SecularOrganization: The Holy See and the United Nations. In: Poiitics, Religion &Ideology, ro(. 72,2017, a.3, s. 335-354.

JAN XXIIL: Pacem in Terris. In: Acta Apostolicae Sedis, roc. 55, 1963, c. 5, s.257*304.

KARLAS, J.: Mezinarodnt organizace apFenos moci: prauidla delbg mociu bezpeinostnich organizacich. In: Mezinarodni vztahy, roi. 4I, 2002, i. 2, s.

23-48.

KtrNNEDY, P.: Parlament sudta: OSl[ a hleddni suetou€ uld"du. Praha: Naklada-telstvi Lidove novinv. 2009.

117

KOCK, H.F: Die uolkerrechtliche Stellung des Heiligen Sfuhls. Dargestellt an

seinen Beziehungen zu staaten und. internationalen Organisationen' Betlin:

Duncker & Humblot, 1975.

K6dex kdnonick€ho prdua. 2' "yd'

Trnava: SSV' 1 996'

LAJoLo, G.: Address bg H,E' Archbishop Giouanni Lajolo, Secretary for the Holy

See,s Relations witl Stites at the General Debate of the S9tbSession of the UN

GeneralAssemblg.[oniine].UnitedNations,29'g'2004[cit.5.9.2014].Dostupnena: http: / /www.un.org/webcast/ga/ 59/statements/holeng 040929'pdf'

LUCAL, J.A.: The tJnited Nations andtlrc Holy See' Ahistorg of scholarlg spe-

culation, frustrated hopes and' groping for better (lftsl'uers illuminates the

Church'smixedperspe-ctiueofthe(lN'In:America'ro('123'797O'e'72's'3 15-3 17.

LUCIEN-BRUN, J.: 1,e saint-sidge et les Institutions internationqles' In: Annua-

ire franQais de droit international, rod' 10, 1964' s' 536-542'

LUXMOORE, J. - BABIUCHOVA, J.'. vatikdn a rudg prapor' Boj o duSi uychod'

nt Europy. Praha: Volvox Globator, 2003'

MATLARY,J.H.:Thejustpeece:ThepublicqndclassicaldiplomacyoftheHolgsee.In:cambridgeReviewoflnternationalAffai.rs,rod.14,200l,''2's'80-94.

MIGLIORE, C.: The senous disorder in world affairs requires a global remedg'

Hopes for U.N. Reform.ln: America, ro(' 192,2005' ''

2I' s' 9-72'

MOWER, A.G., Jr.: Obseruer Counties: Quasi Members of tlrc United Nations'

In: International Organization, rod' 20, 1966, c' 2' s' 766-283'

MURPHY,F.X.:VaticanPolitics:StructureandFunction.In:WorldPolitics,roc.26,1974, c. 4, s' 542-559.

NEALE,P.R.:?hebodiesofChristasinternationalbodies:theHolgSee,wom(b)anandt|rcCairoConference,In:ReviewoflnternationalStudies,roc'24, 1997, d. 1, s. 101-1 18.

PAVOLVI.:AdExcellentissimumVirumUTlnnt,ConsiliiNationumUnitarumsecretqnum.ln: ActaApostolicae sedis, roc. 55, 1963, i' 11, s' 652-654'

Paul W to U Thant.In: America, roc' 109, 1963,'' 4' s' 9l-92'

PIUS XI.: Litterae encgclicae ubi arcano Dei consilio.In: Acta Apostolicae se-

dis, roc. L4,1922, c. 18, s. 673-700.

plus XII. : Radiomessaggio di sua santitd Pto xII ai popoli di tutto iI mondo.

[online]. Vatican.va, 24.12.1953 [cit. 9'9.2014]. Dostupn6 na:

http:/ /www.vatican.va/ holy_father/pius_xii/ speeches/ 1953 / documents/hf-

p-xii spe-1 9 531224 -che-abitava-it.html.

POLLARD, J.F.: Benedict XV: The Pope of Peace' Londyn: The Continuum In-

ternational Publishing Group, 1999.

PUENTE EGIDIO, J.: Personalidad Internacional de la Ciudad del Vatican'

Madrid: Instituto Francisco de Vitoria, 1965.

Resolution adopted by the General Assembly [without reference to a Main

Committee (A/ 58/ L.64)l 58/ 314: Participation of the HoIg see in the work of the

United. Nqtions. [online]. United Nations, 1.7.2004 [cit. 5.9.2014]'

Dostupne na: http: I I www.un. org/ en / ga/ search/view-doc. asp?symbol=A

/RES/58/3 14&Lang=E.

ROSpUTINSKY, P.: Uuod d.o Stidia medzinarodngch organizdcif. Banska Bys-

trica: Fakulta politickych vied amedzinarodnych vztahov Univerzity Mateja

Beia v Banskej Bystrici, 201 1.

RATICOVA, J.: Responsibility to Protect as a Norm and Practice in International

Relations. In: Bezpednostn6 forum 2012. Zbotnik prispevkov zY- medzina-

rodnej vedeckej konferencie. Banska Bystrica: Fakulta politickych vied

amed,zinarodnych vzlahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2o12, s.

47-55.

RATICOVA, J. - KAS|AKOVA, D.: ,Politika oclrang": Reformuldcia konceptu-

dlneho rdmca reakcje OSff na ohrozenia mieru a bezpeinosti. In: Politicke vedy,

roc. 15, 2012, a. 1, s. 105-130.

RYNGAERT, C.: The Legal status of the Holy see. In: Goettingen Journal of

International Law, roc. 3,2011, a. 3, s. 829-859.

SALVADOR, C.C. - SANCHEZ PATRON, J.M: La participaci6n de La santa se-

de en Las Naciones t|nidas: su nueuo estatuto de ,,estado obseruador perma-

nente". In: Anuario de Derecho Internacional, ro'' 2I,2005, s' 449-474'

SEKERAK, M.: Sudtd stolica: medzindrodnoprdune a diplomatick€ dimenzie. ln'.

r19

Nov6 Horizonty, roc. 6,2012, d. 1, s. 18-24.

^-..-- i -. '.SEKERAK, M.: Posobenie Sutitej stolice u medzindrodnej politike a jej diploma-tickd sluZba. In: PolitologickA revue, rod. 19, 2013, d. 1, s. 58-86.

SODANO, A.: The HoIy See's Presence in International Affairs. In: Seton HallJournal of Diplomacy and International Relations, rod. 2,2001 , d. 1, s. 87*9I.

SODANO, A.: Address of Cardinal Angelo Sodano to the Summit of the heads ofstate and gouernment during the 60th General Assembly of tlrc United Nations.

[online]. Vatican.va, 16.9.2005 [cit. 11.9.2014]. Dostupne na: http://www.vatican.va/roman_curia/ secretariat_state 12005 I documents/rc_seg-st_200509 16_onu_en.html.

Statement of the HoIg See delegation at the 63rd Session of the General As-semblg of the United Nations on the Declaration on human rigltts, sexual orien-tationandgenderidentitg. [online]. Vatican.va, 18.12.2008 [cit. 11.9.2014].Dostupne na: http: / /www.vatican.va/roman_curia/ secretariat_state/2008

/ documents / rc_seg-st_2008 1 2 1 8_statement-sexual-orientation_en. htm1.

ir.,nSMID, M.: K osobitostiam medzindrodnopraunej subjektiuitg Suatej stolice. ln:LantajovS., D. (ed.): Pravo narodov na sebaurcenie v kontexte moderntiho me-dzinarodneho prava: Zbornlk prispevkov lydany v ramci grantoveho projektuVEGA Ministerstva Skolstva SR pod a. 1/0505/ 1 1. Trnava: TrnavskA univerzi-ta v Trnave, Pravnicka fakulta, 2012, s. II5--I22.x^r^ |S'I'ICA. P.: Ltdska praua a socialni uieni ctrkue. In: Acta Universitatis Caroli-nae Theologica, rod. 3, 2013, c. 2, s. i 1-34.

iAURAN, J.-L.: Lecture bg Arclhishop Jean-Louis Tauran on tLte theme ,,Thepresence of tlrc Holy See in the international organizations". [online]. Vati-can.va, 22.4.2002 fcit. 1L9.20141. Dostupne na: http://www.vatican.va/roman_curia/ secretariat_state/ documents/rc_seg-st_doc_2002 0422_tauran_en.html.

Treatg betueen the Vatican and Italg. In: The American Journal of Internatio-nal Law, ro(..23, 1929, a" 3, dodatok: Ofici6Llne dokumenty, s. 194.

U TI{ANT: The Uniuersalitg of tlrc U.N.: Giuing the Charter a Chance. In: VitalSpeeches of the Day, roc. 36, 1,970, a.21, s. 652-655.

VATICAN INFORMATION SERVICE: HoIg See at U.N. Facilitated by UnanimousResolution. [online]. United Nations, 2.7.2004 [cit. 10.9.2014]. Dostupne na:

http:/ /www.vis.va/vissolr/index.php?vi=ati&dl=6fdbbadb-720f-9fb5-6165-4f1fbe4e0ca3&dl-t=text/xml&dl a= y&ul= 1&ev= 1.

vatican Fauours Reform of u,N. secuitg council. In: America, roc. r9r, 2004.d. 12, s. 6.

vatican makes clear its opposition to u.N. homosexuality d.eclaration. In: Natio-nal Catholic Reporter, roc. 45, 2008), c. 4, s. 3.

vatican May seek FulI Membership In united. Nations.In: church & State. roc.56, 2003, c. 2, s. 16.

I{APITOLA 4

Businesslnfo,cz: Oficidlni portal pro podnikd.ni a export. Dostupne na:http : / /www. businessinfo. cz.

czechlnuest: Agentura pro podporu podnikdni a inuestic. Dostupne na:http : / /www. czechinvest. org.

CzechTourism. Dostupne na http: I I www. czechtourism. cz.

Cze chTrade. Dostupne na: http : / / www. czechtrade. cz.

eeska centra. Dostupne na: http: I I czechcentres.cz.

Ceskd nd.rodni banka: Statistika ptatebni bilance. Dostupne na:http: / /www. cnb. czl cs/ statistika/ platebni_bilance_stat/ platebni_bilance_q / index.html.

eesky statistickg iiad: Databd.ze zahraniiniho obchodu. Dostupne na:http : I I apl. czso. cz I pll I stazo I ST AZO .ST AZO.

eeskg statistickg iiad": Makroekonomicke idaje. Dostupne na:http:/ /www2 -czso.cz f csu/redakce.nsf/i/cr:-makroekonomicke_uda1e.

Dohoda o spoluprd.ci Ministerstua zahraniinich uect a Ministerstua primgslu aobchodu u otdzkdch spojengch se zabezpeioudnim zahraniine obchod.nl politi-ky, zahraniiniho obchodu a podpory exportu u d.nnosti zaltraniini sluzbg Ceskerepublikg z 8.10.1998 (aktualizovana v iijnu 2000). Interni dokument MZVCR.

Dohoda mezi Ministerstuem prumyslu a obchodu a Ministerstuem zahraniinicLtudci o ziizeni a fungoud.n(, spoleineho Klientskdho centra pro podnikatele. Do_

t20 121