Marián Čurný: Náčrt dejín tehliarstva na Slovensku so zreteľom na mesto Košice

(http://www.viacassa.eu/)

NÁČRT DEJÍN TEHLIARSTVA NASLOVENSKU SO ZRETEĽOM NA MESTO

KOŠICE

18. november 2009 • Mgr. Marián Čurný • Počet komentárov: 17 (http://www.viacassa.eu/nacrt-dejin-tehliarstva-

na-slovensku-so-zretelom-na-mesto-kosice/#comments) • Cechy a remeslá (http://www.viacassa.eu/category/clanky

/cechy-a-remesla/)

NES VÁM PRINÁŠAME JEDEN OPÄŤ OBSIAHLEJŠÍ ČLÁNOK V

ktorom sa dozviete čosi o tehliarstve na území Slovenska a nebudú

samozrejme opomenuté ani Košice. Pre našu stránku ho poskytol Mgr.

Marián Čurný.

POČIATKY V DOBE RÍMSKEJ

Množstvo z technologických výdobytkov, doteraz využívaných prakticky denno-denne, priniesli na

naše územie v období antiky Rimania. Práve v dobe rímskej sa aj na územiach severne od Dunaja

objavujú prvé tehlové stavby. Tehly vyrábali príslušníci rímskych légií, podľa ktorých boli tehly

a ostatné tehliarske výrobky označované – kolkované, a neskôr aj súkromní výrobcovia. Takto

označené výrobky nachádzame v prípade všetkých rímskych stavieb na juhozápadnom Slovensku

(Bratislava-hrad, Devín, Dúbravka, Rusovce, Čunovo, Iža, Stupava, Cífer-Pác a Veľký Kýr) (1). Na

východnom Slovensku boli takéto výrobky doposiaľ prakticky neznáme, preto je potrebné poukázať na

archeologické nálezy rímskych imbrexov zo Šebastoviec (2) a tegúl z Ražnian-Ostrovian (3).

Náčrt dejín tehliarstva na Slovensku so zreteľom na mesto Košice • Via ... http://www.viacassa.eu/nacrt-dejin-tehliarstva-na-slovensku-so-zretelom...

1 z 13 14. 10. 2015 11:48

INTERMEZZO

Vo víre veľkých zmien v osídlení celej Európy, ktoré reprezentovalo sťahovanie národov, sa na

niekoľko storočí stratila znalosť výroby tehiel. To trvalo počas celého včasného stredoveku, kedy sa

s prvou monumentálnou architektúrou stretávame až vo veľkomoravskom období. No využitie

vlastných tehliarskych výrobkov zaznamenávame iba v prípade staroměstsko-uherskohradištskej

aglomerácie na Morave (4).

STREDOVEK

Tehla ako stavebný materiál sa v románskom období uplatnila predovšetkým v sakrálnej architektúre,

ktorá sa na Slovensku vyskytuje v dvoch nížinných oblastiach, na juhozápadnom a juhovýchodnom

Slovensku (5). Na výrobu románskych „plevoviek“ sa používala ílovitá spraš riedkej kašovitej

konzistencie, do ktorej sa vmiesili obilné plevy. Následné formovanie tehiel sa realizovalo priamo na

zarovnanom teréne posypanom pieskom vtláčaním už hustejšej tehliarskej zmesi do drevených foriem

položených na zemi. Tie sa opatrne ešte za mokra vytiahli a ďalej používali. Na základe nálezového

fondu tehiel z archeologického výskumu benediktínskeho kláštora v Košiciach-Krásnej nad

Hornádom B. Polla (6) predpokladá, že drevené formy nemali presne fixované parametre. Po vysušení

boli tehly vypaľované v milieroch alebo v stálych poľných peciach ohraničených štyrmi múrmi a

krytých strechou.

Najväčší rozmach tehliarstva na Slovensku nastal v 14. a 15. storočí, kedy sa v mestách a väčších

obciach začala širšia výstavba i profánnych tehlových budov. Najviac rozšírená bola výroba tehiel v

okolí Bratislavy, Trnavy, Nitry, Lučenca a Košíc (7). Gotické tehly sú v doterajšom ponímaní

synonymom tzv. prstoviek, t.j. tehiel vyznačujúcich sa pozdĺžnymi žliabkami vytvarovanými prstami

počas výroby do vlhkej hliny (8). Popri klasických tehlách obdobia gotiky – prstovkách si však

musíme povšimnúť aj tzv. kanelované tehly, t.j. tehly, ktoré vznikli tak, že po natlačení potrebného

množstva hliny do drevenej formy bola ich lícna strana upravená valčekovaním pomocou dreveného

kolíka v priereze okrúhleho tvaru, čím vznikli viacnásobné pravidelne rozmiestnené rovnobežné

žliabky – kanelúry (9). Takéto tehly poznáme napr. z dominikánskeho kláštora v Košiciach, kde ich

archeológovia datujú do obdobia okolo polovice 15. storočia – obr. 1 (10).

PÍSOMNÉ PRAMENE

Písomné pramene vzťahujúce sa na výrobu tehiel na Slovensku sú dosť zriedkavé a obsahovo

málovravné. Najstaršie písomné zmienky indikujúce tehliarsku výrobu nachádzame v Bardejove,

Bratislave a Košiciach. Medzi záznamami v Aktoch súdu mesta Košice z rokov 1393-1405 nachádzame

spolu 26 zmienok o tehliaroch, ktorí sú rečou tohto dokumentu nazvaní czigelstreicher, czigeler,

czigiler alebo czigler (11). K lokalitám so starou produkciou tehiel nás privádzajú aj toponymá s

príznačným významom. V Košiciach sa v roku 1400 uvádza predmestská osada Tehelná Ves –

Zichelsdorf a v roku 1480 Tehlová ulica – Zigelgass (12).

NOVOVEK

Počiatok novoveku sa v Uhorsku ohlásil veľmi neblahým spôsobom. Turecké nebezpečenstvo a po


2 z 13 14. 10. 2015 11:48

bitke pri Moháči v roku 1526 otvorená hrozba si vyžiadali dôsledné a radikálne zmeny v architektúre

opevnených lokalít. Nové trendy v oblasti fortifikácií mali svoje vyznenie aj v tehliarstve. Tehla sa

stala v podstate osnovným stavebným prvkom pri výstavbe nových protitureckých pevností, resp.

prestavbách starších opevnení. Značne zosilnel štátny a vojenský dohľad nad týmto výrobným

odvetvím, boli zaberané mestské a cirkevné tehelne. Produkcia tehiel sa niekoľkonásobne zvýšila,

zmenila sa tvarová škála výrobkov. V slovenskej časti Uhorska sa srdcom protitureckej obrany stala

pevnosť Nové Zámky. V skutočnosti ide vlastne o dve pevnosti, tzv. staršiu (1545-1573) a mladšiu

(1573-1691). Z výstavby tej mladšej poznáme množstvo detailov vzťahujúcich sa na výrobu a využitie

tehiel na výstavbu (13). Košice v tomto období chránilo mestské opevnenie zosilnené ôsmimi

bastiónmi. Bastióny bývali vybudované z kameňa, no využitie tu našla aj tehla. Paradoxným je napr.

pomenovanie Tehlového bastiónu, ktorý bol rovnako kamenný, čiže jeho meno nevyplýva z použitého

stavebného materiálu (14).

Nakoľko sú písomné pramene o výrobe a výrobcoch tehiel v Košiciach ale aj na Slovensku všeobecne

pomerne skúpe na informácie, je potrebné obrátiť našu pozornosť na hmotné doklady, samotné

tehliarske výrobky. V novoveku je už škála tehliarskych výrobkov pomerne široká a zahŕňa okrem

tehiel aj dlaždice, korýtkovú a plochú strešnú krytinu, rôznorodé tehlové tvarovky, obkladacie dosky,

potrubia, architektonické články a ďalšie predmety. V roku 2007 bola počas archeologického výskumu

v priestore pri kaplnke sv. Michala v Košiciach objavená dlaždica s rozmermi 22 x 22 x 5-5,5 cm

a vyrytým nápisom NOBILIS ATAV T/FESCUR (obr. 2). Z nápisu je identifikovateľný výklad iba

prvého riadku, a to vo význame „šľachtický“. Zachovaná časť je iba torzom nápisu umiestneného

pôvodne pravdepodobne na viacerých dlaždiciach. Dlaždicu s nápisom možno datovať do obdobia

okolo roku 1600 (15). Od 16. storočia novou a pre účely stavebnohistorických i archeologických

výskumov mimoriadne vítanou pomôckou je novinka v úprave povrchu tehiel, a síce ich značkovanie.

ZNAČKOVANIE

So značkovaním tehiel sa ojedinele začíname stretávať od polovice 16. storočia a potom následne až po

polovicu 20. storočia, kedy takmer všetky tehliarske prevádzky na Slovensku boli nútené prejsť

znárodnením. Za približne 500 rokov intenzívnej tehliarskej výroby v Uhorsku bolo vyprodukovaných

niekoľko sto miliónov tehiel, pričom, čo sa týka územia dnešného Slovenska, odhadujem, že sa

použilo viac ako tri tisíc tehliarskych značiek. Značky na tehlách boli sprvoti zavedené ako prostriedok

na vylúčenie prevádzok bez práva výpalu a zároveň aj ako ochrana v prípade potreby zistenia výrobcu

defektných výrobkov.

Značky sa skladali z písmen a číslic. Kým pri písmenách išlo spravidla o iniciály mena a titulu

vlastníka tehelne, cirkevných a svetských hodnostárov, ako aj mestá, čísla obyčajne predstavovali rok

viažuci sa k dátumu stavby, na ktoré boli tehly určené. Okrem toho sa ako tehliarske značky používali

aj rôzne znaky, symboly, zobrazenia a erby. V jazyku tehliarskych značiek prevládala latinčina, skoro

sa však doň premietla nemčina a od polovice 19. storočia aj maďarčina. Značky v slovenčine sa

začínajú objavovať až so vznikom nástupníckeho Československa v roku 1918. Možno tvrdiť, že takmer

každá tehelňa v tomto období používala vlastnú signatúru. V porovnaní s okolitými krajinami je tento

stav analogický iba v susednom Maďarsku a čiastočne aj v Rakúsku.

Pri značkách rozlišujeme podľa spôsobu prevedenia dva základné druhy: pozitívne a negatívne


3 z 13 14. 10. 2015 11:48

značky. Obidva druhy vyžadovali osobitný, od seba sa zásadne odlišujúci výrobný postup založený

buď na zrkadlovo otočených negatívoch značiek (obr. 3: a, b) alebo pozitívnych štočkoch a

razniciach vkladaných na dno tehliarskych foriem, resp. zakomponovaných do raziacich lisov (obr. 2:

c, d). Kým prvý postup sa používal pri ručnej výrobe až do polovice 20. storočia, v druhom prípade

ide o výsledok technologického vývoja v tehliarstve od druhej polovice 19. stor. Súčasne s negatívnymi

značkami sa vyvinuli aj kombinované, ktoré mali negatívne prevedenú kartušu a pozitívne písmená a

čísla značky (obr. 2: e), resp. išlo o kombináciu negatívnych značiek v negatívnych kartušiach

doplnených o ďalšie pozitívne značky (obr. 2: f).

Najstaršiu zmienku o výrobe tehliarskych štočkov, určených na značkovanie tehiel, poznáme z roku

1852 z maďarskej Starej Budy (16). Najnovšie publikovali P. Pospechová a P. Wittgrúber (17)

tehliarsky štočok, „raznicu“, tehelne Imreho Rösslera v Pezinku so zakomponovaným rokom 1895.

Využívanie kovových štočkov na vytváranie značiek súvisí so zavádzaním niektorých nových druhov

náradia a jednoduchých strojov do tehliarskej výroby (tehliarsky formovací stroj), ktoré v západnej

Európe začína v priebehu 18. storočia (18). V slovenských pomeroch je ale typické skôr pre 19.

storočie, zvlášť od jeho druhej polovice. Odvtedy zaznamenávame silnejúci trend prenajímania a

inovácie panských tehelní súkromnými podnikateľmi (najmä zavádzanie Hoffmannových

kruhovkových tehliarskych pecí po roku 1858), ktoré pôvodne zväčša produkovali na princípe

tradičnej ručnej práce. Neznamená to však, že tento spôsob úplne vytlačil pozitívne značky. Tie sú

známe ešte aj z prvej polovice 20. storočia a viažu sa na produkciu menších tehelní, často rodinného

charakteru (19).

Zjednodušenie možno úlohu tehliarskych značiek pri datovaní tehiel a konštrukcií, z ktorých

pochádzajú, načrtnúť nasledovne. Pozitívne značky sa v našom prostredí začínajú objavovať od

polovice 16. storočia a pri ich časovom zaradení možno vychádzať zo správnej interpretácie iniciál

titulov a mien zväčša svetských a cirkevných zemepánov a miest, pod správu ktorých patrili tehelne.

Od druhej polovice až záveru 19. storočia sa u nás stretávame s negatívne a kombinovane (negatívne –

negatívne, pozitívne – negatívne) prevedenými značkami, ktorých výroba súvisí s technologickým

progresom v tehliarstve, reprezentovaným zavádzaním prvých strojov do výroby (formovacie lisy a

pod.).

TEHELNE

Pre obdobie novoveku je paradoxné to, že aj napriek predpokladateľným indíciám o väčšom množstve

dobových prameňov k tehliarstvu, zaznamenávame pravý opak. V súvise s doterajším záujmom o túto

problematiku poznáme iba niekoľko zmienok o tehliarstve v Košiciach. Pre 18. storočie pochádza z

Košíc iba stručná zmienka o tom, že tu v roku 1729 pracovala jedna tehelňa (20). V roku 1846 sa

v Košiciach a Prešove uskutočnili prvé priemyselné výstavy, na ktorých sa podľa dobovej tlače

kvalitnými výrobkami prezentovali mechanizované tehelne z Bardejova, Prešova, Budimíra, Drienova,

Záhradného a Skrabského (21). O tom, že v Košiciach minimálne od 18. storočia pracovalo hneď

niekoľko tehelní, nás presviedčajú dobové vojenské mapové zobrazenia (obr. 4) a priamo nálezy

značkovaných tehiel (obr. 5-8). Podľa súpisu remeselníkov v Uhorsku z roku 1828 pracovali v

Košiciach dvaja tehliari, ktorí zamestnávali neudaný presný počet nádenníkov podľa potreby (22).

V roku 1878 založil tehelňu v Košiciach na Moldavskej ceste Peter Jakab. Na tomto mieste sa v


4 z 13 14. 10. 2015 11:48

novoveku sústreďovala tehliarska výroba v Košiciach, no vyrábala a vypaľovala sa tu aj strešná

krytina, kachlice a iné stavebné keramické výrobky (23). Pri spracovaní jedného z autentických

mapových podkladov mesta Košice, „Idea protographica Cassoviensis“ (Prvotná grafická idea mesta

Košice), z rokov 1831-1834 nachádzame v legende k dnešnej Žižkovej ulici v bezprostrednej blízkosti

Moldavskej cesty nasledovné: „Via Kis Idam, Jaszoviam, Szomolnokium, item Saczam, Sepusium,

Tornam et ad tegullarias domus castro fer..“ (Cesta do Malej Idy, Jasova, Smolníka, tiež do Šace,

Moldavy, Turne a vedúca do tábora domu tehliarov) (24). V roku 1874 tu vznikla priemyselná tehelňa

a po nej keramická továreň Hornouhorskej stavebnej účastinnej spoločnosti, ktorú založili v roku

1872. O tri roky prevzala mestskú tehelňu na Moldavskej ceste i so zariadením, čo jej umožnilo, aby

rozšírila prevádzku o výrobu keramického materiálu. V roku 1908 vyrobila 8 mil. tehiel a 1,5 mil.

kusov keramických produktov (25).

Peter Jakab postupne zjednotil menšie košické tehelne do jedného veľkého podniku vybudovaného na

juhozápadnom okraji mesta. Prakticky všetky tehly z tohto obdobia nesú značku ET (obr. 5), čo je

skráteninou maďarského pomenovania pre Zjednotené tehelne – Egyesült téglagyár (26), no

používali sa aj značky zložené z iniciál jeho mena JA a JP. Peter Jakab zomrel v roku 1903, no v

tehliarskom podnikaní po ňom pokračovali jeho synovia Gejza (1863-1915) a Vojtech (1870-1952).

Vojtech Jakab viedol Zjednotené košické tehelne od roku 1898, no už od roku 1902 podnik prevzala

účastinná spoločnosť. V tej sa Vojtech stal riaditeľom, no už nie majiteľom. Po vzniku 1. ČSR sa

tehelne zlúčili s bývalou Hornouhorskou stavebnou spoločnosťou (27). Podľa údajov J. Jekelfalussyho

z roku 1892 v Košiciach v tomto období jestvovala okrem tehelne P. Jakaba a tehelne Hornouhorskej

stavebnej spoločnosti aj tehelňa Štefana Dávidká ml. na Sennom námestí (obr. 7). V širšom okolí

Košíc ešte produkovali tehelňa Jasovského prepošstva v Jasove, mestská tehelňa v Nižnom Medzeve,

tehelňa ostrihomského seminára v Sadoch nad Torysou, tehelňa grófa S. Forgácha v Slanci a tehelňa

baróna Rudolfa Schella vo Veľkej Ide (28). Štatistické údaje z roku 1910 uvádzajú v Košiciach dve

produkujúce tehelne (29). Na Slovensku vtedy (1912) pracovalo 467 tehelní a v roku 1930 to bolo už

489 závodov na výrobu tehliarskeho tovaru s celkovým počtom 6292 pracovníkov (30).

SLOVO NA ZÁVER

Načrtnutý prehľad dejín tehliarstva v Košiciach na pozadí jeho vývoja v našej krajine uzatváram

povestným „posledným klincom do rakvy“, a síce informáciou zo záverečného obdobia slobodného

podnikania aj v rámci výroby tehiel. Po prevzatí politickej moci a nastolení vlády jednej strany v roku

1948 pripravila Komunistická strana Československa nevyhnutné zmeny v hospodárskom systéme

krajiny, ktoré v počiatočnom štádiu charakterizovalo poštátnenie priemyslu a slobodných prevádzok

v súkromnom vlastníctve jeho znárodnením. Väčšina tehliarskych prevádzok na východnom

Slovensku bola včlenená do Východoslovenských tehelní, n.p. Košice (Breznička, Humenné, Jasov,

Lučenec, Poltár, Poltár-Zelené, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie a Tornaľa).

Niektoré tehelne nespĺňali podmienky na znárodnenie a zostali nezačlenené. Jednou z nich bola aj

posledná košická súkromná tehelňa, ktorá ešte v roku 1961 patrila Jánovi Gážimu (31). Mnohí

z miestnych výrobcov tehiel v Košiciach a na okolí zostávajú ešte stále neznámi, spoznať ich môžeme

podľa tehliarskych značiek, ktorých počet je výzvou pre ďalšie bádanie v tejto oblasti.

POZNÁMKY


5 z 13 14. 10. 2015 11:48

1. K problematike pozri: Bazovský, Igor: Tehla v dobe rímskej. In: Laterãrius. Dejiny tehliarstva na

Slovensku. Zborník SNM – Archeológia – SUPPLEMENTUM 2, Bratislava, v tlači.

2. Archeologický výskum na sídlisku z mladšej doby rímskej v Šebastovciach pod vedením M.

Lamiovej-Schmiedlovej z AÚ SAV – VPS Košice.

3. Nálezy z opakovaných prospekcií O. Lórencza zo Šarišských Michalian, PhDr. A. Karabinoša z KPÚ

Košice, pracovisko Levoča a doc. PhDr. M. Vizdala, CSc. z Inštitútu histórie FF PU v Prešove.

Budinský-Krička, Vojtech: Ostrovany, okr. Prešov – pri cigánskej kolónii. Košice 1984. Nálezová

správa č.j. 14/84-VPS (Archív AÚ SAV – VPS Košice)

4. Galuška, Luděk: Slované. Doteky předků. O životě na Moravě 6.-10. století. Brno 2004, s. 100, 101.

5. Slivka, Michal: Tehla ako stavebný materiál. (Príspevok k dejinám tehliarstva.) Pamiatky a príroda

5, Bratislava 1980, s. 26-28.

6. Polla, Belo: Košice-Krásna. K stredovekým dejinám Krásnej nad Hornádom. Košice 1986, s. 245.

7. Kopin, Rudolf: Dejiny keramiky na Slovensku. Od praveku po dnešok. Košice 1999, s. 126.

8. Nagy, Peter: Stredoveká stavebná keramika na Slovensku. Diplomová práca. Bratislava 2003. (KA

FiF UK v Bratislave) s. 13.

9. Čurný, Marián: Tehla ako stavebný materiál stredovekej a novovekej architektúry na Slovensku.

Pohľad archeológa. Dizertačná práca. Nitra 2008. (AÚ SAV Nitra) s. 41.

10. Rusnák, Rastislav: Košice v stredoveku. Na podklade novších archeologických výskumov.

Dizertačná práca. Košice 2009. (AÚ SAV – VPS Košice)

11. Halaga, Ondrej R.: Počiatky Košíc a zrod metropoly. Košice 1992, s. 289, tab. na str. 300.

12. Slivka, Michal: c.d., s. 27.

13. Čurný, Marián: c.d. 2008, s. 44.

14. Duchoň, Jozef: Prehľad vývojom opevnenia mesta Košíc. Od predmestskej fázy po 20. storočie.

Nepublikovaný rukopis. Košice 1989, s. 14.

15. Čurný, Marián: c.d. 2008, s. 218, tab. 90: 760; Nagy, Peter – Čurný, Marián: Stredoveké

a včasnonovoveké keramické dlaždice zo Slovenska. Archaeologia Historica 34, Brno 2009, s. 348,

349, obr. 3a.

16. Lövei, Pál: Adatok a magyarországi téglagyártás és felhasználás történetéhez. Magyar

Müemlékvédelem 11, Budapest 2002, s. 236.

17. Pospechová, Petra – Wittgrúber, Peter: Pálená krása. Tehly a tehliarske značky. Pezinok 2004, 2.

str. obálky.

18. Kopin, Rudolf: c.d., s. 127.

19. Čurný, Marián: Poznatky o výrobe a značkovaní tehiel na území mesta Nitra a na jeho okolí v

období novoveku. Archeologia technica 17, Brno 2006, s. 55.


6 z 13 14. 10. 2015 11:48

20. Gregor, Pavel – Gregorová, Jana – Krá¾ová, Eva: S t r e šné krytiny na Slovensku v minulosti.

Bratislava 2004, s. 52.

21. Hapák, P. – Sninèák, J.: Prešov v rokoch 1711-1848. I n : I. Sedlák a kolektív: Dejiny Prešova 1,

Košice 1965, s. 205; Komora, P.: Primát Košíc a Prešova. P rvé priemyselné výstavy na Slovensku.

Historická Revue 9, 1997, s. 11, 12.

22. Novotný, J.: Ke stavu øemeslné výroby a postavení øe meslníkù na východním Slovensku v první

polovinì 19. století. Nové Obzory 12, Prešov 1970, tab. XXIV.

23. Urbanová, Nina: Historická strecha a strešná kry t i n a východoslovenských mestských sídiel v

písomných prameòoch. In: P. Gregor (Zost.): Historic k á strešná krajina na Slovensku. Zborník z

vedeckej konferencie. Bratislava 2004, s. 66.

24. Duchoò, Jozef: Prvotná grafická idea Košíc. Historica Carpatica 37, 2006, Košice 2007, s. 122.

25. Nìmec, Z. – Duchoò, J. – Rybárová, K.: Košice 1780-1918. Seèovce 1994, s. 176, 201, 247.

26. Duchoò, Jozef: Úspech vybudovaný z tehál. Rod Ja k a bovcov prežil v krásnych stavbách. FACE

magazín 3, Košice 2007, s. 10.

27. Tamže, s. 11.

28. Jekelfalussy, J.: Magyarország iparosainak és ke reskedõinek czím- és lakjegyzéke. Budapest 1892,

s. 1745, 1747, 1748, 1750.

29. Herman, J.: Tehelne na Slovensku. In: P. Pospech ová – P. Wittgrúber (Zost.). Pálená krása. Tehly

a tehliarske znaèky. Pezinok 2004, s. 13.

30. Èurný, Marián: c.d. 2008, s. 80; Herman, J.: Prís pevok k histórii tehliarskej výroby na Slovensku.

Zborník SNM 74, História 20, Bratislava 1980, s. 165, pozn. 2.

31. Èurný, Marián: c.d. 2008, príloha 2; Informácie o s t a r ý ch názvoch tehelní a hliníkov.

Nepublikovaný rukopis, è.j. 109/1961 (Archív AÚ SAV Nitra).

Mgr. Marián Èurný

Archeologický ústav SAV – VPS Košice

[email protected]

Náèrt dejín tehliarstva na Slovensku so zrete¾om na mesto Košice • Via ... http://www.viacassa.eu/nacrt-dejin-tehliarstva-na-slovensku-so-zretelom...

7 z 13 14. 10. 2015 11:53

Documents

Marián Čurný: Náčrt dejín tehliarstva na Slovensku so zreteľom na mesto Košice