ïîÜÛÝÛÓÞÛÎ

îððë

ty medu (MVDr. Mária Kantíková) a vyu�itia v elích pro-duktov pre zdravie (RNDr. T. ermáková), o aktualitáchz Apimondie 2005 referoval Ing. R. Chlebo, PhD. Záverkonferencie patril Milade Ivánkovej z Vranova nad Top ous pútavým rozprávaním o udovom lie ite stve, ktorémusa dlhé roky venuje. Ku konferencii bol ve mi operatívnevydaný zborník predná�ok.

al�iu podstatnú as podujatia tvorila prezentácia ne-komer ných zlep�ovate ov a vystavovate ov (bolo ich tak-mer �tyridsa ). Tu sa na�iel priestor na výmenu skúseností.Nechýbali ani medovnikárky �v akcii�. Komer ní vystavo-vatelia z celého Slovenska, z iech, Po ska a Ma arska po-núkli med, medovinu, výrobky z medu, vosku, propolisu,vrátane kozmetiky, no najmä v elárske pomôcky a zaria-denia, literatúru, tematické kazety a videonahrávky.

Záver podujatia patril prvému pokusu �pasovania� ná-dejných adeptov v elárstva a vyhodnoteniu najlep�ích vy-stavovate ov. Milou spomienkou na výstavu zostane aj a-kovný list SZV za propagáciu slovenského v elárstva, ktorýmenovite dostal ka�dý z 36 vystavovate ov. Srde nú atmo-sféru pod iarklo aj spontánne vystúpenie mladého v eláraMilan Skokana zo Sebechlieb, predsedu ZO SZV a vedúce-ho v elárskeho krú�ku, ktorý na pódiu zaspieval na udovúmelódiu Sedliak som ja pesni ku V elár som ja na vlastnéver�e. Uviedol ju slovami, �e ke hasi i, kominári a al�ímajú svoju hymnu, pre o by sa o osi také nemali pokúsiaj v elári? Zo�al ve ký potlesk, ktovie, mo�no sa právezrodila v elárska hymna�

Patrí sa po akova v�etkým organizátorom, menoviteprimátorovi Liptovského Hrádku Ing. Vasilovi Popovi ovi,pracovníkom Ústavu v elárstva, lenom ZO SZV LiptovskýHrádok, ú inkujúcim de om a v�etkým nemenovaným, kto-rí sa ve kou mierou sa pri inili o úspe�ný a najmä srde nýpriebeh podujatia. To napokon pod iarkol aj predseda SZVIng. udovít Gál, ktorý pre ná� asopis povedal:

Pokra ovanie na 3. strane obálky

Národná výstava vydarenej�ia, ne� sa o akávalo

Liptovský Hrádok sa v sobotu 22. októbra 2005 stalmekkou, vlastne ve kým ú om slovenského v elárstva.Vhodne vybratý termín, lákavý program, �o�ívajúci�duch ná�ho v elárstva, úsilie predvies nové poznatky,vypo u si viacero kvalitných predná�ok, dobre predai nakúpi , no najmä stretnú sa s priate mi a vymeni

si skúsenosti po vykonaní v�etkých tohtoro ných pra-videlných inností pri v elstvách � treba na náv�tevuvrcholného tohtoro ného podujatia ná�ho stavu v elár-skeho azda viac impulzov?

Podujatie sa uskuto nilo v priestoroch liptovskohrá-dockého Kultúrneho domu, ktorý bol doslova pritesný premno�stvo v elárov, ktorí nezaváhali a pri�li. Národnú výsta-vu charakterizovali tri aktivity: prezentácia nekomer nýchzlep�ovate ov, prezentácia komer ných vystavovate ov spo-jená s predajom a odborná konferencia. Garantom odbornejasti bol VÚ�V Ústav v elárstva, ktorý pod vedením Tatia-

ny ermákovej pripravil odbornú v elársku konferencius názvom Nové mo�nosti rozvoja slovenského v elárstva.Zazneli predná�ky o obhospodarovaní v elstiev (ú ové sú-stavy, chov v elích matiek a ich vplyv na zvy�ovanie eko-nomiky a rentability v elárenia � Ing. J. Kopernický, CSc.,Ing. K. ermák, CSc.), o zbere obnô�kovaného pe u akoalternatíve zvy�ovania ekonomického príjmu na stabilizova-nie v elárstva innosti (Ing. J. Gróf), nechýbali témy kvali-

Du�ou podujatia bol neúnavný organizátor a propagátorv elárstva Martin Piovar i z Hýb, predseda ZO SZV Liptov-ský Hrádok. Foto: G. Fo ko

Poh ad na predsednícky stôl, z ava M. Ivanková, P. Hovor-ka, . Gál a T. ermáková. Foto: B. Bukovský

Úvod podujatia patril pôsobivému vystúpeniu detí zo súbo-ru CV Lienka. Foto: B. Bukovský

ïéé

Je u� takým starýmzvykom, �e na prelomestarého a nového rokasi nejeden z nás kladieotázku, o nám prine-sie nový rok, ím ne-predvídaným nás pre-kvapí, aká bude situ-ácia v rodine � v akomzdraví do�ijeme jehozáver. Na druhej strane

ka�dý blí�iaci sa nový rok vracia udského duchaspä v ase, mo�no aj preto, aby lovek zhodnotilsvoje iny za uplynulý rok, pri om robí bilanciutoho dobrého a zlého. U� je to raz tak, kalendár sastal svätým almanachom udalostí, ktoré sme pre-�ili a s ktorými sa len stretneme.

a�isko tohoro nej práce SZV sa od za iat-ku sústre ovalo na 8. valné zhroma�denie,ktoré bolo za iatkom apríla v Bratislave. Jehodelegáti o akávajú od nového vedenia kon�truk-tívnej�ie rie�enie nahromadených problémov.Nedostatky spo ívali predov�etkým v neaktív-nej mana�érskej práci bývalého vedenia, v stra-te autority zväzu v �tátnych orgánoch a lenskejzákladni, ako aj v neplnení tých úloh, ktoré ma-li z rozhodnutia lenov plni predstavenstvoa výkonný výbor zväzu. I�lo predov�etkýmo klesajúce �tátne dotácie pre lenov zväzu, kto-rých vý�ka je dnes odrazom predchádzajúcehonaivného riadenia zväzu, a netaktného prístupupredstavenstva zväzu k predstavite om �tátnejsprávy. A to v�etko sa dialo na pozadí diletant-ského hospodárenia s finan nými prostriedkamizväzu riadeného bývalým vedením.

Výkonný výbor, predstavenstvo a najmä pred-seda zväzu � sna�íme sa zo v�etkých síl o preko-nanie odbytových problémov so slovenským me-dom, ktoré v uplynulom období pred nás postavilpád svetových cien medu. Táto realita, vyvolanánákupom ázijských medov, najmä ínskeho, pre-dov�etkým ovplyvnená direktívnym rozhodnutímistých ekonomických kruhov v bruselskej admi-nistratíve, potvrdzuje, �e napriek masovým protes-tom európskych v elárov proti filtrovaniu medua jeho dovozu z tretích krajín, existujú v belgickejmetropole kruhy, ktorých záujmy nezoh ad ujúpotreby rie�enia aktuálnych problémov európskejv elárskej pospolitosti.

SZV ako záujmová organizácia v�etkých v e-lárov � i malých alebo ve kých �, napriek ichrozdielnemu prístupu k odbytu medu sa popri pre-daji zo dvora usiluje zabezpe i predaj cez �pe-cializované výkupné firmy. Stále v�ak nará�a nanezáujem svojich lenov aktívnej�ie sa spolupo-die a na zväzovej innosti formou intenzívnej�ej

práce ZO SZV. O to vä �mi, ke ZO by mali pl-ni mimoriadne dôle�ité funkcie nielen pri zozna-movaní sa s novými poznatkami v chovoch v iel,ale aj o nebezpe ných chorobách v iel, zákazepou�ívania niektorých lie iv a podobne.

Tu je namieste poukáza aj na tých, ktorív na�ich radoch na alej robia zlé meno stato -ným v elárom plniacim nariadenia �VPS SRa na alej pou�ívajú pri v elárení antibiotiká.Takto zne istený med sa potom sna�ia preda doobchodnej siete. Oni na�trbili poves o vysokejkvalite slovenského medu, ktorý popri eskom,rakúskom a ma arskom mede bol v�dy pova�o-vaný za kvalitatívnu �pi ku medzi európskymimedmi. �e ná� med je naozaj hodný vysokéhoocenenia, potvrdili aj výsledky sú a�e o naj-lep�ie medy po as tohtoro nej 39. Apimondiev Írsku. lenovia ZSSVP tu prezentovali slovenskémedy a medovinu, ktoré jednozna ne a opráv-nene potvrdili vysokú kvalitu nielen chuti ná�homedu, ale aj estetickú úrove predávaných vý-robkov z medu. Ceny, ktoré si odniesli domovpotvrdzujú, �e slovenské v elárstvo má úroveporovnate nú s úrov ou v iných krajinách.

Na jednom z prvých miest v Hlavných úlo-hách SZV na roky 2005 � 2008, ktoré prijalo8.VZ SZV, je vytvorenie jednotnej celosloven-skej v elárskej organizácie. Bude to mo�né ibapo zvolaní mimoriadneho VZ SZV, ktoré by od-súhlasilo vytvorenie zdru�enia s inými v elár-skymi subjektmi. Rozhodnutia takého zdru�eniabudú pre lenov SZV a jeho lenov záväzné naj-mä v oblasti spolupráce so �tátnymi orgánmia organizáciami SR. Pripomínam, �e rok 2005bol prvým celým rokom lenstva SR v EÚ.Na�a integrácia v tomto spolo enstve staviapred nás aj nemalé úlohy a povinnosti. Jednouz nich je napríklad jednotná v elárska organizá-cia � reprezentujúca na�e v elárstvo nielen do-ma, ale aj v zahrani í. A práve plnenie týchtoúloh bude ovplyv ova aj budúcnos ná�ho v e-lárstva. Inými slovami, ako a s akou aktivitoubudeme u nás aplikova postupy, ktoré súv lenských �tátoch EÚ u� be�nou samozrej-mos ou, tak bude vyzera úrove ná�ho v elár-stva v budúcom roku, resp. v najbli��ích rokoch.

Prajem vám, milé v elárky a v elári, vá�eníitatelia V elára, pokojné pre�itie viano ných

sviatkov v kruhu najbli��ích. V roku 2006v�etkým �elám pevné zdravie, ve a vzájomnéhoporozumenia a lásky, mnoho tvorivých v elár-skych nápadov, nech vám pre bohatos budú-coro nej úrody medu nesta ia doma nádoby!

PhDr. Beata VRZGULOVÁ:Úlohy zväzu o ami lenov VV SZV . . . 78Ing. Anna VÁLKOVÁ:Zápis z 2. zasadnutia VV SZV . . . . . . . . 79Ing. Tibor JÓKAY:Kalendárium � December . . . . . . . . . . . 80Ing. Róbert CHLEBO, PhD.:ApiExpo 2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí:Od júna 2005 nový zákon . . . . . . . . . . . 85Mgr. Ján PÍ�: Sú a� �VK � Test . 3 . . 86Martina FORGÁ OVÁ: Roj . . . . . . . . . 86Franti�ek BIZUB:Repka pod Krivá om . . . . . . . . . . . . . . . 87Ing. Michal MA I KA, CSc.:�ivot naplnený aktivitami . . . . . . . . . . . 88SPOLO ENSKÁ KRONIKA . . . . . . . . 89Ludmila HOVORKOVÁ:Viano né recepty . . . . . . . . . . . . . . . . . 90KRÍ�OVKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9PREH AD OBSAHU RO NÍKA 2005 . . . 92Prvá strana obálky:O�etrenie v elstiev aerosólovým spôsobompomocou vyvíja a VAT a na za iatku zimyzabezpe í rýchle a dôkladné zní�enie po et-nosti klie�tikov.

Foto: Tibor JÓKAY

Odborný asopis pre v elárov. Ro ník LXXIX 2/2005. Vydáva Slovenský zväz v elárov. Objednávky na predplatnéasopisu prijíma a reklamácie vybavuje Sekretariát Slovenského zväzu v elárov, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Te-

lefón/fax: 02/654 2 4 60. E-mail: szv-vcelari@stonline.sk. Adresa redakcie: Redakcia V elár, Svr ia 4, 842 08 Bratislava.Telefón: 02/43 4 2 55, fax: 02/654 2 4 60. E-mail: ulmo@stonline.sk, redakcia@vcelari.sk. Web: www.vcelari.sk.

�éfredaktorka: PhDr. Beata VRZGULOVÁ. estný predseda RR: Prof. RNDr. Jozef I�MÁRIK, PhD. Redak ná rada: MVDr. Pavel HO-VORKA (predseda), Anna ZÁBOJNÍKOVÁ, Franti�ek BIZUB, Ing. Ján HA� ÍK, Ing. Róbert CHLEBO, PhD., Ing. Tibor JÓKAY, Ing. Ján KO-PERNICKÝ, CSc., Ing. Ján MELEG, CSc., MVDr. Juraj TOPOR ÁK, PhD., JUDr. udovít VOLNÍK. V záujme obsiahnutia názorovej plura-lity uverej ujeme aj príspevky, ktoré nemusia by v súlade so stanoviskom redakcie. Vychádza mesa ne. Predplatné na rok 2005 je 300,� Sk.Registrácia: Ministerstvo kultúry SR / 3. ISSN 0 39�6064. Tla í OPTIMA, 9 7 0 Trnava. Predplatite om distribuuje BALDIS, s. r. o.,Galvániho 2/A, 82 04 Bratislava. asopis pre informa ný systém AGRIS/FAO excerptuje Ústav vedecko-technických informácií prepôdohospodárstvo, Stredisko AGRIS/CARIS FAO, Samova 9, 950 0 Nitra. © Slovenský zväz v elárov, Bratislava 2005.

Z O B S A H U

MVDr. Pavel Hovorkapodpredseda SZV

Príjemné a pokojnépre�itie Vianocv�etkým v elároma priaznivcom v elárenia�elá

redakcia

ÆÑ �×ÊÑÌß ÍÆÊ ïéè

Ján Pí�, Banskobystrický kraj:Od konania ostatného VZ SZV sa podarilo cel-

kovo zlep�i pru�nos v informovanosti lenskejzákladne cez internet s mo�nos ou spätnej reakcielenov na navrhované zmeny, aktuality a aktivity

zväzu. Umo�nila sa �ir�ia zapojenos lenskej zá-kladne na poriadaných akciách zväzu. Zlep �ilo saspojenie a bezprostredný osobný kontakt s len-skou základ ou cez regionálne �truktúry v Bansko-bystrickom kraji � uskuto nenie regionálnej kon-ferencie a následných aktivitách. Zatia sa námnepodarilo vysporiada problémy so zväzovýmmajetkom, nezvládame pomoc v elárom pri odby-te � výkupe v elích produktov za adekvátne, oboj-stranne akceptovate né ceny, problémy medzi vy-kupova mi, dovozcami, spracovate mi a v elármi.�ivelne a nepriaznivo sa vyvíja dota ná politika�tátu na rozvoj v elárstva na Slovensku a za ope o-vaciu innos , o bude ma v blízkej budúcnostiur ite ve mi nepriaznivý a negatívny dosah na sta-bilizáciu v elárstva v celej Slovenskej republike.Franti�ek Dorák, Ko�ický kraj:

Som lovekom, ktorý sa prijaté funkcie sna�íplni k v�eobecnej spokojnosti. To, �e som bol zvo-lený do najvy��ieho vedenia slovenských v elárov,je to pre m a pocta a vyjadrenie dôvery v mojuosobu od v elárov v ko�ickom regióne. �irokou�kálou hlavných úloh prijatých na 8. VZ SZV somsa oboznámil u� s asti priamo na rokovaní VZa podrobne na zasadnutí VV SZV. Sú to náro néúlohy, ktorých plnenie bude vy�adova maximálneúsilie lenov VV, ale aj predsedov, tajomníkov ZOa v neposlednej miere kladný prístup �tátu k nie-ktorým finan ne náro ným úlohám, ktoré si bez je-ho pomoci nedoká�em predstavi . Obdobie, ktoréslovenské v elárstvo teraz pre�íva, by som nazvalbojom o pre�itie, nie je jednoduché napredova nanepoznanej ceste, ktorá stojí pred nami, a�ké jemeni roky zau�ívané spôsoby ako vo v elárení,tak aj v obchodovaní s vyprodukovanými komodi-tami, ktoré sú ur ujúcim meradlom rentability. Mo-mentálne najvä �ím problémom slovenského v e-lára je odpredaj medu, ke nevie realizova predajsvojho medu vo ve kom za slu�nú cenu. Oproti to-muto kardinálnemu problému sa mô�e postavi lensilná a jednotná celoslovenská v elárska organizá-cia, ktorá podporí vznik sekcie komer ných v e-lárov a v al�ej nadväznosti rozvoj a budovanie ro-dinných v elárskych podnikov. V �iadnom prípadenechcem opomenú ani men�ích v elárov, ktorýcha�ia tie isté problémy a asto majú pocit bezrad-

nosti zo sú asného stavu. Komunikácia v regióneje dôle�itým nástrojom rie�enia problémov. Stret-nutia v elárskych funkcionárov, odvá�im sa pove-da , budú dobrou cestou na zdolávanie ne ahkéhoobdobia, ktoré v elárov aká. A preto svojou prá-cou chcem prispie k vy��ie uvedeným zámerom.Ján Ha� ík, Bratislavský kraj:

V otázke sú obsiahnuté vlastne tri podotázky.Aprílové VZ SZV prijalo ve mi obsiahly a o dorozsahu �iroký výpo et cie ov, ktoré je potrebnérie�i . Za trojro né obdobie nie je v silách lenovVV SZV v�etky do dôsledkov naplni . Je preto po-trebné zamera pozornos na najpál ivej�ie otázky

a pokúsi sa ich rie�i k spokojnosti lenskej základ-ne. Tu pova�ujem za k ú ové zlep�enie zdravotnéhostavu v elstiev. Za potrebné pova�ujem vytvorenieú inného systému odovzdávania poznatkov o cho-robách v iel, ich rozpoznania a zdolávania bez po-u�itia antibiotík a iných nepovolených látok a po-stupov. Tým prispejeme k zamedzeniu kontamináciemedu cudzorodými látkami, zlep�íme po�ramote-nú poves slovenského medu. Aby sme organizo-vane mohli spolo ne eli nákazám v iel, potrebu-jeme funk nú organizáciu. Spomínam to preto, �ecítim ohrozenie existencie SZV z dôvodov nedo-statku finan ných prostriedkov na jeho innos . Tuje prvoradé zlep�i finan nú disciplínu od lenskejzákladne (platenie a poukazovanie lenských prí-spevkov) a� po vrcholové orgány zväzu.

�etreniu finan ných prostriedkov napomáhaelektronická komunikácia centra so základnýmiorganizáciami, navy�e umo� uje vzájomné odo-vzdávanie aktuálnych informácií. Umiestnenie in-formácií o v elárstve ako takom a na�om zväzovomna webovej stránke mô�e pritiahnu k v eláreniui �kolskú mláde�, ím by do�lo k �elanému omla-deniu na�ej lenskej základne. Dokonca webovástránka mô�e napomôc k rozbehnutiu úplne zasta-veného odbytu medu. V tejto súvislosti chcemnapomôc pri dotiahnutí do konca zapo atej ko-munikácie vo zväze prostredníctvom elektronickejpo�ty a podie a sa na formovaní a nap aní we-bovej stránky SZV aktuálnymi informáciami.Vladimír Wittner, Pre�ovský kraj:

Za predchádzajúce obdobie sa slovenské v elár-stvo dostalo do problémov, ktoré sa a�ko dajú rie�iza nieko ko mesiacov. Sú to hlavne finan né, ale ajvz ahové problémy. Av�ak pod a môjho názoru pred-nostne by sa mala rie�i legislatíva v oblasti chovuv iel v spolupráci s Ministerstvom po nohospodárstvaSR, aby chov v iel bol rie�ený právnym predpisom.Tibor Jókay, Nitriansky kraj:

Som jediným lenom sú asného VV SZV, kto-rý je sú as ou tohto orgánu u� tretie volebné ob-dobie za sebou. Viem porovnáva a ochotný po-skytova informácie zo svojho uhla poh adu objek-tívne a ve mi kriticky o tom, ako sa pracovalo dvevolebné obdobie dozadu, v asoch, ke s odbytoma kvalitou medu na Slovensku neboli problémya tým v elárenie fungovalo, nech u� bolo centrumpo stránke personálnej také, aké bolo.

asto sa hospodárilo �po socialisticky�, chý-bal kvalitný mana�ment. Dnes �neme výsledkytýchto období� V sú asnosti � aj napriek skrom-nému �ivotu centra � chýba do konca roka 2005pribli�ne 700-tisíc Sk, o do SZV neodviedli zalenské v roku 2004 tie ZO, ktoré neboli spokojné

s jeho prácou. Sú asný Výkonný výbor SZV nie jerozdelený, re�pektujú sa jeho autority. Na Svr ej

4 v�ak chýba e�te jeden pracovník � mu� profe-sionál, mana�ér a v elár v riadnom zamestna-neckom pomere. Tieto dve veci sú najpál ivej�ímproblémom sú asnosti. Hlavné úlohy z posled-ného Valného zhroma�denia sú ve mi rozsiahle,mnohé z nich nebude mo�né splni . Nie v�ak preneochotu alebo neschopnos � ale pre nedostatokfinancií (napr. v elárske laboratórium).

Do spolo ného chcem prispie stavbou a tes-tovaním samofinancujúcej ko ovnej v elárskejfarmy pre ju�né oblasti, ktorá je u� takmer hotováa technológia vykry�talizovaná. Aby sa v�ak vý-sledky dali publikova , je potrebné naplni asovékritérium parametra �tatistického hodnotenia(5 rokov), ktoré sa blí�i ku koncu. A výsledky sús ubné. Ve kým problémom je i to, �e tí, ktorí po

989-om odi�li zo zväzu, sa nechcú vráti . Skôrby nás chceli rozlo�i a pohlti , a týmto ve mi�kodia slovenskému v elárstvu.Pavol Kozá ik, �ilinský kraj:

Najviac asu pri 2. zasadnutí VV sme venova-li majetku SZV a to Slatine a Krá ovej pri Senci.O tieto zriadenia nebol záujem v takom smere, abyz týchto zariadení zisk a výdaj bol nulový, pretoVV SZV bol nútený vypísa konkurz na tietozariadenia. Pri tre om zasadnutí VV bolo viacejzáujemcov o tieto zariadenia. VV vybral najvhod-nej�ích záujemcov.

Vo VV SZV som prvé volebné obdobie.Zvlá�tnos ou je, �e rokujeme od 9:00 hod. do20:00 hod. iba s jednou obed aj�ou prestávkou.Je ve a bodov na rokovaní, málo asu ostáva nadiskusiu a sebarealizáciu.Tibor Valovi , Tren iansky kraj:

Za prvoradé pokladám dôsledné dodr�iavaniestanov. Je chybou, �e úpravy sa mô�u robi iba naValnom zhroma�dení SZV. Pre o? Máme ve kéfinan né problémy. Teraz by sme potrebovali nasvoju innos zvý�i lenské príspevky. Stále saboríme len s problémom, o mô�eme a nemô�eme,ako a o zafinancova a o nie. Môj návrh, resp.my�lienka je v tom, �e by sme na výro ných schô-dzach mohli odsúhlasi zvý�enie odvodu len-ského. Navrhujem 5,� a� 20,� Sk za v elstvo.Schodok v rozpo te by kone ne zmizol. Trebato právnicky upravi � sta ilo by napríkladschválenie 2/3 ( /2) vä �inou lenskej základne.

alej si myslím, �e kým bude záujem mlad�ích�kolákov, mali by sme udr�a innos krú�kov.Osobne chcem iniciova spoluprácu Tren ian-skeho kraja s organizáciami v R, myslím si, �eregionálna spolupráca je ve mi významná, a po-die a sa na zvý�ení záujmu v elárov o ka�doro -nú výstavu Záhradkár � V elár � Zdravý �ivotný�týl v Tren íne v apríli. Na tejto tradi nej výstaveby sme mali propagova v elárenie o najpest-rej�ie, samozrejme, za o najni��ie náklady. Záro-ve sa chcem zasadi za zvý�enie odberu ná�hozväzového asopisu.Rudolf Morav ík, Trnavský kraj:

Zbierame plody nekoncep nej práce predchá-dzajúceho vedenia. Nízke dotácie od Ministerstvapôdohospodárstva SR budú negatívne pôsobi nalenskú základ u. Za dôle�itú pokladám vzájomnú

kon�truktívnu komunikáciu medzi lenmi VVSZV, predsedom a podpredsedami, ktorá sa, samo-zrejme, prejaví v innosti celého SZV. Viacerí le-novia VV okrem svojej práce v regióne, kraji roz-víjajú innos napr. pri práci s mláde�ou, organizá-cii významných podujatí a dru�obných stretnutí.Svoj podiel práce vo vedení rozvíjam popri inomaj na na�ej V elárskej paseke v Krá ovej pri Senci,ktorej chcem prinavráti pôvodné poslanie, vytvo-ri expozíciu moderného v elárstva, vráti do areá-lu chov v elstiev, prida aj testovanie matiek.Ú elnou propagáciou plánujem zvý�i povedomieodbornej a poznatky laickej verejnosti o nenahra-dite nosti v ely v prírode. Areál by mal obsahoma stvárnením ka�dého náv�tevníka kladne oslovi .

Pripravila Beata VRZGULOVÁ

V záujme informovanosti a u��ej spolupráce s lenskou základ ou sme oslovili lenovVýkonného výboru SZV za jednotlivé kraje s rovnakou otázkou:

Na 8. VZ SZV v apríli 2005 ste boli zvolení do najvy��ích orgánov ná�ho zväzu na trojro né ob-dobie. Ako sa po istom ase vo funkcii pozeráte na plnenie hlavných úloh SZV, aké problémy v e-lárstva na Slovensku by sa mali rie�i prednostne? Ako vy osobne mô�ete prispie k ich plneniu?

ïéç

Rokovanie VV SZV viedol pod a schvá-leného programu predseda SZV Ing. . Gál.VV SZV prijal: 38 uznesení.Prerokoval kontrolu plnenia uznesení z .zas. VV SZV.Schválil rámcový program 3. zasadnutiaVV SZV, ktorý sa uskuto ní d a 3. 2. 2005v Bratislave.Schválil asový a obsahový program roko-vaní Predstavenstva SZV v roku 2005.Rozhodol o novelizácií Organiza néhoporiadku SZV.Ulo�il lenom VV SZV zabezpe i plnenieuznesenia 8. VZ SZV a Hlavných úloh SZV.Prerokoval informáciu o erpaní finan nýchprostriedkov za prvý polrok 2005. Kon�ta-toval nesprávnos vykonania evidencieúhrady lenských príspevkov za roky 2003a 2004. Vyzval ZO SZV k vysporiadaniu ne-uhradenia odvodov na ú et S-SZV, a to po-d a po tu v elstiev v zmysle Stanov SZV.Zobral na vedomie predlo�ený návrh na erpa-nie finan ných prostriedkov v 2. polroku 2005.Zdôraznil potrebu prijatia re�trik ných opat-rení s cie om zní�enia schodkového rozpo -tu. Ulo�il spracova rozpo et na rok 2006.Prerokoval podmienky erpania ú elovej dotá-cie, úhrady 30 % nákladov z vlastných zdro-jov. Rozhodol po�iada MP SR o presun finan -ných prostriedkov v zmysle schválených ka-pitol. Zárove vyzval lenov VV SZV a ZOSZV poskytnú návrhy k dotácii na rok 2006.Zobral na vedomie informáciu o hospodáreníú elových zariadení SZV v Krá ovej pri Sen-ci a v Slatine, ktoré sa skon ilo so stratou.Schválil plán hlavných akcií a podujatíSZV v roku 2006 s tým, �e je potrebné ichekonomicky zhodnoti a zapracova do roz-po tu na rok 2006.Posúdil ú as SZV na Národnej výstave vov elárstve spojenej s konferenciou a preda-jom v elárskych potrieb, ktorá sa uskuto níd a 22. 0. 2005 v Liptovskom Hrádku.Rozhodol o objektívnom pride ovaníaerosólových vyvíja ov pre ZO SZVa upozornení o povinnosti úhrady 30 %z fakturovanej ceny.Súhlasil so zmenami správcu webovejstránky SZV. Zru�il uznesenie VV SZV. 2 /2003, 28. . 2003 o organiza nej

�truktúre a schválil novú organiza nú�truktúru S-SZV.Schválil prenájom ú elového zariadenia SZVv Krá ovej pri Senci pre Rudolfa Morav íkana 5 rokov s mo�nos ou pred �enia, a ú elo-vého zariadenia SZV v Slatine pre MartinaPiovar iho na 3 roky s mo�nos ou pred �eniaa podmienkou zachovania v elárskej in-nosti v oblasti testovania v elích matieka po�iadaviek protinákazovej pokladnice.

Ing. Anna VÁLKOVÁ, asistentka,sekretariát SZV

Pozývame vás na 3. ro ník podujatia

V O AV É V I A N O C Esú a� 2- lenných dru�stiev �iakov základných �kôl

v pe ení a zdobení medovní kov.Kde: Základná �kola Hybe

Kedy: 9. decembra 2005Bli��ie informácie:Martin Piovar i, predseda ZO SZV Liptovský Hrádok, Tel.: 0903/526 206

SÚ A� V�ETKÝCH V ELÁROVNa Národnej výstave vo v elárstve v Liptovskom Hrádku (22. 0. 2005) reprezento-vali v elársky stav dve zástavy základných organizácií � sebechlebská a liptovsko-hrádocká. Reprezenta nú stavovskú zástavu zväzu slovenskí v elári zatia nemajú.

Vedenie SZV preto vyhlasuje sú a� na návrh

stavovskej zástavySZV

Vyzývame ZO SZV, v elárov a priaznivcov, aby pripravili návrhy a poslali ich nasekretariát zväzu do Bratislavy do konca februára 2006. V�etky návrhy posúdiodborná komisia, ví azné budú finan ne odmenené.

ÆÑ �×ÊÑÌß ÍÆÊ

PREDPLATNÉ NA ROK 2006V elár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 336,�SkV ela ství . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 408,�SkOdborné v elárske preklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 400,�SkZlo�enka na predplatné bola vlo�ená v . 0/2005. Predplatné mo�no zaplati aj po�-tovou zlo�enkou typu U na adresu SZV, Svr ia 4, 842 08 Bratislava, íslo ú tu:87360 2, kód banky: 0200.Vo vlastnom záujme vypl te zlo�enku itate ne. Podrob-nosti o predplácaní sme písali v . 9/2005, s. 37.

UPOZORNENIEVá�ení itatelia, viacerí ste si predplatili asopis V elár na rok 2006 nesprávnousumou. �iadame v�etkých o doplatok, v opa nom prípade vám nebudeme môc za-sla kompletný ro ník asopisu. akujeme za pochopenie.

Nastal mesiac, ke by mal vrcholi predviano ný predajná�ho naj�iadanej�ieho produktu � medu. Októbrové vy-hliadky sa v�ak nerysujú tak, �e dosiahne úrove nieko -kých predo�lých rokov, najmä v predaji sudového medu.(Pozn.: príspevok je zadaný do tla e koncom októbra.) Cenykvetových medov v USA sú na úrovni ,5 USD/kg. Na eu-rópskom trhu sa pohybujú v najlep�om prípade na úrovni,45 eura/kg. Nadhodnotený kurz koruny napomáha e�te

viac tomu, aby slovenskí v elári � tí, ktorí nie sú schopnískladova svoj med dlh�ie, dostali za svoj med o �tyri a�

�es korún menej. Cena v tr�niciach a pri podomovom predaji sa pohybuje od0 pri kvetových po 80 korún pri medovicových medoch.

ïèð

o al�ie je charakteristické pre sú asné slo-venské v elárske dianie?

Nízke dotácie na v elstvá vyplatené u� v októb-ri, problémy so správou zväzových zariadení(Krá ová pri Senci, Slatina) vrátane centra naSvr ej, al�ie ohniská moru, i ve mi zlý rok prechladné a da�divé leto v podhorských oblastiach?Nehovoriac o spomínaných nízkych výkupnýchcenách medu. Áno, zhruba tieto. as týchto prob-lémov má korene mimo nás � v globalizácii sveto-vého trhu, no ve kú as sme si �vyrobili� sami.�ivotu zväzu chýba 700-tisíc Sk, ktoré základnéorganizácie neodviedli na lenskom za rok 2004.Neodviedli � a z akého dôvodu? Ako protest, i re-voltu? Pre o � to spýtajme tých organizácií. No dô-sledky zná�a sú asné vedenie a roluje tento dlh roz-po tu pred sebou, kým nepríde k najhor�iemu. Pre-o jeden kraj, ktorý sa �cíti �tátom v �táte�, múti

vodu a sna�í sa spochyb ova rozhodnutia Výkon-ného výboru SZV zvoleného Valným zhroma�de-ním SZV? Alebo �by pápe�skej�ím ako je pápe��dnes na Honte letí? Ka�dý mal a má mo�nos pre-zentova výsledky svojich odborných v elárskychschopností. Aj pod a toho ho i sú asná v elárska po-spolitos zatrie uje v hierarchii odborných autorít.Nie sme jednotní. Je�itná urazenos jednotlivcovburcuje emócie neinformovaných. Zbavme sa gé-nov Svätoplukových synov a nenechajme po jed-nom láma prúty. Musíme vydr�a v jednote, i kedotácie klesnú na desa korún na v elstvo. V opa -nom prípade sme stratení. Aj v tomto duchu ve mediskusie na blí�iacich sa výro ných lenských schô-dzach. Musíme ma centrum a musíme ma asopis.

Obdobie Adventu vyu�ime na o najvä �iupropagáciu medu � ná�ho slovenského, ktorý svo-jou kvalitou a biologickou hodnotou vysoko pred-í lacné ázijské medy ponúkané v na �ich obchod-

ných re azcoch. Problémov a svárov je v ka�dejoblasti ná�ho spolo enského �ivota dos , v elárskedianie nevynímajúc, no teraz v období predvia-no ných príprav zabudnime na ne a pre�ime tietonajkraj�ie sviatky roka v pokoji.

Predstavujem v elársky domNie dom v elára ako príbytok v elárovej rodi-

ny, ani dom, kde sa spolo nos v elárov schádza naodborné predná�ky i spolo enské vy�itie � ale v e-lársky dom ako hospodárske zariadenie ú elovour ené na vykonávanie výrobných, re�ijných, úlo�-ných a skladových inností potrebných na zabez-pe ovanie obhospodarovania vä �ieho po tuv elstiev. V krajinách s tradíciou v elárskych ve -kochovov (viac ako 50 v elstiev v zmysle katego-rizácie EÚ) s európskym �tandardom zdravotnejhygieny zvierat sú prvou z podmienok in�ti-

tucionálneho uznania a umo�nenia prevádzkovaniachovu. V na�ich slovenských chovoch a vznikajú-cich v elárskych farmách sú na tento ú el budova-né zariadenia skôr vzácnos ou. Hlavne v men�íchchovoch, do 20 � 30 v elstiev, prevláda asto vyso-ký stupe improvizácie vo výrobe, vytá aní a skla-dovaní medu. Dá sa v�ak o akáva , �e improvizáciabude radikálne obmedzovaná prebratou legislatívouEÚ v oblasti zdravotnej hygieny, predov�etkýma najmä vo ve kochovoch. erpanie finan nýchzdrojov z kohézneho a predvstupových fondov EÚna tieto ú ely je takmer nulové, a tak prvé pokusysú financované zo samotnej rentability v elárenia.

Dispozi né rie�eniei u� novostavba, alebo rekon�trukcia jestvu-

júceho objektu by mala by dispozi ne rie�ená tak,aby bola pohodlná a umo� ovala dobrý pohyb pri�pi kových prácach (medobraní, vytá aní medu).Vhodné je dispozi né rie�enie:

� svetlá vý�ka haly miestnosti � minimálne350 cm,

� minimálna plocha manipula nej a skladovejasti � m2/v elstvo, t. j. miestnos 4 4 m pri po -

te v elstiev 50 (okrem medárne a skladu rámikov),� dispozi né rie�enie: hala s vnútornou skele-

tovou kon�trukciou (piliere, nosníky), aby sa v nejdalo otá a nákladným automobilom s nosnos ou3,5 t s prívesom do ,5 t. Vhodné je priechodnérie�enie (dve brány � vchod a východ),

� sú as ou manipula nej haly by mal by skladrámikov s plochou m2/ 0 v elstiev, tepelne za-izolovaný, chladený,

� podlaha prispôsobená na a��iu prevádzku(betón, dla�ba), bezpra�ná, ú inné vetranie (okna-mi s v elími výklzmi, svetlíkmi), po uzatvoreníbrán a dverí � v elotesnos ,

� k manipula nej hale pri lenená dispozi nesamostatná medáre s plochou 4 5 m = 20 m2

s mo�nos ou umiestnenia dvoch medometov s vý-konom 00� 20 kg vyto eného medu/hod., tepel-ná komora, sklad medu cca 20 �25 m2,

� samostatné sociálne zariadenia (WC, sprcha),�at a, prezliekáre , oddychová a stravovacia miest-nos pre v elára, rodinu a pomocné pracovné sily.

Celý objekt by mal by v blízkosti v elnice, zim-ného stanovi� a � parkoviska ko ových vozov, abykomunikácia pri medobraní a iných sezónnych prá-cach bola optimálna, obmedzila sa sliedivosa ob a�ovanie v elami v priestoroch medárne. Ideál-ne kon�truk né rie�enie: kombinovaný skelet (pilie-re a obvodový plá� � tehla, vodorovné nosné kon-�trukcie � �elezobetónové oce ové nosníky), stre�nákon�trukcia � drevené klincované väzníky, sklonstrechy 5�25 %. Dispozi né vz ahy jednotlivých

blokov, ktoré by mali by sú as ou tohto �peciálnehoú elového objektu, sú dané technológiou obhospo-darovania v elstiev. Do úvahy je potrebné brakri�ovanie komunika ných trás pri jednotlivých pra-covných innostiach (vytá anie medu a uskladnenierámikov, vytá anie medu a presun do skladovýchpriestorov, snímanie a opa ne � nasadzovanie med-níkov a ich presun ku v elstvám a operácie), aby sapri jednotlivých, hlavne v�ak nárazových prácachdali dosiahnu optimálne výkony (napr. vyto enie 80medových rámikov/hod., i nasadenie 60 ks mední-kov/8 hod. a al�ie). Aby vytá anie medu mohlo pre-bieha v �tandardných pracovných podmienkach, jedôle�ité vytvorenie odv elovacej zóny. Medové rá-miky by sa po as prepravy a prípravy na osadenie domedometu mali prirodzenou cestou zbavi o naj-vä �ieho mno�stva zvy�kových v iel. Dá sa to do-siahnu umiestnením odkrytých medníkov do uza-tvoreného priestoru dostato ného objemu, nie príli�osvetleného. V ely v tomto prípade nalietavajú najas okien opatrených výklzmi, cez ktoré sa nezrane-né dostávajú vo vo ného priestoru. Miestnos na vy-tá anie medu je potrebné dispozi ne situova tak,aby sa ani v najhorúcej�om lete neprehrievala nad+ 25 °C. Tu u� neposta uje obvodové murivo hrúb-ky 5 cm (tehla), ale je potrebná hrúbka. 30 cm, kesa z vonkaj�ej strany vy�aduje izolácia, obdobneako stropná kon�trukcia. Ná rt dispozi néhorie�enia tohto typu objektu je na perokresbe.

�tandard vybaveniaVytá aniu medu v gará�ach, letných kuchyniach

i kôlni kách na drevo odzvonilo, rovnako aj vyu�i-tiu obdobných typov priestorov na jeho uskladnenie.U malov elárov sa tejto praxe budeme zbavova lenpostupne, vä �í museli investova . Problémom súa budú finan né zdroje. No u� v era bolo neskoro,a dobre myslí ten, kto myslí dopredu. Je málo v elá-rov, ktorí sú schopní investova na podobné vybave-nie z rentability vlastného v elárenia. A tých, o er-pali na tento druh investícii z fondov EÚ, je e�te me-nej. Dá sa v�ak o akáva , �e kontrolné orgány �tátnejveterinárnej a potravinovej správy SR sa ve mi rých-lo zorientujú, o bude ma pre mnohých z nás neprí-jemné dôsledky. Proces re�trukturalizácie odvetviav elárstva u nás vyrie�i asi nemilosrdná ruka trhu.Kto v posledných pätnástich rokoch spal na vavrí-noch a i bol jestvujúci dota ný systém uplat ovanýv posledných pätnástich rokoch v odvetví v elárstvasystémový � v tom nech si spytujú svedomie tí, kto-rí sedeli na stoli kách zodpovedných.

Príslu�né veterinárne a hygienické normy, vz ahu-júce sa na objekty výroby, balenia i skladovania po-travín, ve mi prísne vymedzujú spôsob stavebno- tech-nických rie�ení jednotlivých �peciálnych priestorov.Napríklad medáre musí ma umývate nú podlahus odtokom, steny oblo�ené umývate ným obkladomdo vý�ky 2 0 cm, v�etky rohy miestnosti musia byzaoblené, svetlá vý�ka miestnosti viac ako 260 cm,bezkontaktové vodovodné batérie a iné �peciality.Bez takto naprojektovaných rie�ení orgány �tátnejzdravotnej správy povolané vyjadrova sa k projekto-vej dokumentácii budúcej stavby svoj súhlas nevy-dajú. Sme u� oboma nohami v kultúrnej Európe, a toi nie o stojí. A tak je potrebné po íta s tým, �e aj kemno�stvo práce na svojom v elárskom dome vyko-náme svojpomocne, do objektu s ú�itkovou plochoudo 240 m2 budeme nútení investova milión. A zajtra,i na budúci rok to bude stále e�te viac. Popri tom

konkurencia � nech sú to u� �táty východnej Ázie(Argentína, Brazília), alebo Balkán i Rumunsko �nespí a zaplavuje Európu lacnou produkciou. Nahradizame�kané investície � ak sa vôbec dá hovori v odvet-ví ná�ho v elárstva o investíciách � je takmer nemo�né.

ÕßÔÛÒÜ_Î×ËÓ

ײ¹ò Ì·¾±® Ö2ÕßÇô j»´·»¦±ª½»

ïèï

Decembrové v elárske práceKonáme to, o obvykle v tomto ro nom ob-

dobí � dielenské práce. Niektorí opravujú to, osa e�te opravi dá. Investície do nových ú ovýchsystémov, ke cena nového ú a je cca dvetisíckorún za kus, sú skôr zriedkavos ou. Aj preto jevýroba ú ov doplnkovou innos ou niektorýchstolárskych dielní. Pozor, ak úle vyrába stolár,ktorý nev elári � preto�e i pri poskytnutí vzorusú detaily na niektorej z astí ú a spravidla skôrproblémom. Dezinfikujme a vy istime v�etkov elárske náradie, aby sme na jar a po as sezónymohli siahnu po pripravených pomôckach a zá-kladných prostriedkoch.

Ú ové dná ako aj celé nadstavce so zahnitýmirohmi, v ktorých v eláril u� ná� pradedo, sa ne-sna�me opravou vráti do produk ného �ivota, na-trime ich a dajme do v elárskeho skanzenu alebomúzea, ak v nás vzbudzujú úctu pre svoj vysokývek. Po et ohnísk moru v elieho plodu neklesá,stagnuje na po te okolo osemdesiat � oficiálne. Nonie je ich viac len preto, lebo sa neh adajú. Starévyrezané rámiky, ktoré majú otvory nielen v mies-tach drôtikovania, ale ich prev tala i vija ka a zhr-dzavené klince im vypadávajú z rohov, u� takistonezachra ujme. Dobre sa nimi bude zakurova .Predaj medu bude viaznu pre nízke ceny. Diverzi-fikujme na iné produkty, na odber surového pe u

a propolisu. Technické pomôcky na ich odber simusíme pripravi teraz v zime. Nesna�me sa vy-mý� a nové kon�trukcie. Konzultujme s kolegom,ktorý u� má s ur itým typom skúsenosti, ne� abynám niektoré technické detaily v letných horú a-vách s a�ovali prácu.

Blí�ime sa k záveru roka 2005. V�etkýmvám prajem pokojné pre�itie posledných dníroka 2005 a úspe�né vykro enie do roku 2006.

ÕßÔÛÒÜ_Î×ËÓ

Perovka: Z autorových podkladov Ing. arch. Martina TRNKUSOVÁ

K lánku pozri aj fotodokumentáciu nazadnej strane obálky.

ïèî

Obchod s medomVe kú as ApiExpa tvorili stánky ob-

chodníkov s medom. Z európskych spra-covate ov medu malo najvä �ie zastúpenieNemecko, vystavovali tu napr. firmy Wal-ter Lang, Alfred L. Wolf, Apimiel,Module, Roeper, Tuchel und Sohn, alejsa prezentovali �panieli (Mongelos),Litovci (Korio Laboratorija), Bulhari(Sizif), Poliaci (Sadecki Bartnik), Fíni(Paradise Honey), Íri (Boyne Valley) a iní.Európskych spracovate ov a importérovmedu zastre�ovala organizácia FEEDM.Z mimoerópskych krajín sa najvýraznej�ieprezentovala Argentína, z Ju�nej Amerikyboli prítomní e�te exportéri z Uruguaja,Paraguaja a Brazílie. Z ázijskej oblastiboli neprehliadnute né stánky ínskych(napr. Apis) a indických medárov.

Zaujímavú marketingovú stratégiupredstavila spolo nos pre organické po -nohospodárstvo Maharishi Vedic, ktorápredáva med produkovaný v súlades princípmi indickej védskej filozofie, te-da s oh adom na postavenie slnka, mesia-

ca a hviezd � med tak mo�no kúpi ajpod a toho, v akom znamení zverokruhuste narodený alebo pod a chorôb, ktorévás najvä �mi trápia.

Hlavnými sponzormi tohoro nej Api-mondie boli popri výrobcovi lie iv VitaEurope e�te medárske spolo nosti Medexa Tentorium. Slovinská firma Medex,fungujúca od roku 954, napokon získaladve zlaté medaily za najkraj�iu expozíciua najkraj�ie balenie medu. KonzorciumTentorium z ruského Permu, vyrábajúcevy�e 60 originálnych produktov vrátanedra�ovaného pe u, medu, balzamov, kré-mov a kúpe ovej kozmetiky, vlastní u�nieko ko medailí z predchádzajúcich Api-mondií. Tento rok im pribudla al�ia zla-tá za najkraj�iu zbierku so v elárskymimotívmi.

Argentínska firma Apitrack zaujalasoftvérom ur eným na evidenciu obcho-dovania s medom a výmenu informáciív medzinárodnom obchode.

Z organizácií zameraných na propa-gáciu medu a podporu výskumu vyu�itiamedu ma najviac zaujal National HoneyBoard z USA, a to najmä svojou filozo-fiou financovania � tomuto osvetovémuzdru�eniu ide cent z ka�dého pol ki-logramu medu vyprodukovaného alebodovezeného do USA.

Ostatné v elie produktyBohaté zastúpenie mali aj firmy vyrá-

bajúce kozmetické a farmaceutické výrob-ky na báze ostatných darov z ú a. Vy-u�itím propolisu sa zaoberajú napr. fran-cúzska firma Apimab a britské spolo -nosti Bee Health a Bee Vital. Kanadskáfirma Apitronic predstavila zariadenie naodber v elích �ihadiel, impulzný generá-tor odoberacieho rámika je u� riadený po-íta ovo. Celý sortiment výrobkov z pe u,

vosku, propolisu a materskej ka�i ky pre-zentovali aj americkí CC Pollen, i ínskiYouither Bioscience, Wangs Bee Gar-den a Sangdi Honeybee. Kanadská v el-nica Paradise a britská firma Beeliefpredstavili svoj kozmetický program akoaj �perky a módne doplnky s motívomv ely. Francúzski v elári z v elníc Flonya Savour Miel spríjemnili výstavu domá-cimi �pecialitami, ako sú d�em s medom,cukríky, medovina, medový ocot, medov-níky, kolá e a nugáty.

Lie ivá a k mne doplnkyNemecká firma Bayer propagovala

tradi né lie ivá proti klie�tikovi � Peri-zin, Bayvarol a Checkmite +. K najzná-mej�ím produktom britskej firmy VitaEurope patria lie ivá proti klie�tikovi-tosti v iel Apistan a Apiguard, alej prí-

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë

ײ¹ò Î�¾»®¬ ÝØÔÛÞÑô иÜòô ÍÐË Ò·¬®¿Î±¾»®¬òݸ´»¾±à«²·¿¹ò¿µ

Medzinárodný v elársky kongres Apimondia jeu� tradi ne sprevádzaný výstavou ApiExpo, ktorá jepre mnohých náv�tevníkov hlavným lákadlom ú as-ti a miestom na obchodné rokovania, neformálnestretnutia a zoznámenie sa s novinkami vo v elár-stve. Na tohoro nom ApiExpe v írskom Dubline sazú astnilo 5 vystavovate ov. Vystavovate ov mo�-no rozdeli do 3 ve kých skupín � prvú skupinu tvo-ria obchodníci s medom a v elími výrobkami, ve ké

v elárske farmy a dru�stvá, al�iu ve kú skupinu tvoria výrobcovia v e-lárskych pomôcok, zariadení a lie iv a napokon tretiu skupinu tvoriaexpozície národných v elárskych zväzov, medzinárodných v elárskychorganizácií, vládnych a charitatívnych zdru�ení.

Balenie medu firmy Medex ocenené zlatou me-dailou za inovatívnos .

Fínska spolo nos Paradise Honey vystavovala automatickú linku na medobranie ur enú pre pro-fesionálnych v elárov a dru�stevné medárne.

ïèí

pravok B40 (známy aj ako Certan) protivija ke vo�tinovej a testovacie súpravyna rýchlu diagnostiku moru a hnilobyv elieho plodu. Na prevenciu pôsobeniavija ky v rezervných plástoch slú�i aj prí-pravok Mellonex od firmy Biovet. Mello-nex aj B40 obsahujú patogén Bacillusthuringiensis var. aizawai, ktorý pôsobíde�truktívne na vija ku a je pritom ne-�kodný pre v ely. �vaj iari z Biovetu pre-zentovali aj ekologické rie�enia na kon-trolu klie�tikovitosti � odparova kyseli-ny � ave ovej Varrox, prípravok Thymo-var zalo�ený na esenciálnych olejoch,a odparova e kyseliny mrav ej. Na bázeesenciálnych olejov, predov�etkým tymo-lu, sú zalo�ené aj lie ivá proti klie�tikoviApi Life Var talianskeho výrobcu Che-micals Laif a Exomite Apis britskej spo-

lo nosti Exosect � tu je zaujímavý aj spô-sob aplikácie cez letá ový otvor bez nut-nosti otvárania ú ov.

Francúzske laboratóriá Biové propa-govali popri Apivare (amitrazové pásikyproti klie�tikovitosti), aj k mny doplnokProvita Bee, obsahujúci niektoré zried-

kavé cukry, fungujúce podobne ako pro-biotiká, alej aminokyseliny, vitamíny, mi-nerálne soli a látku lactoferín, ktorá fixu-je �elezo potrebné na rozvoj patogénnychbaktérií. al�ím podobným produktom jeAroma Bee, ktorý posil uje imunitnýsystém v ely, jeho základom je tymola ostatné esenciálne oleje naviazané nagranulovaný substrát zabezpe ujúci po-stupné odparovanie ú inných látok. Po-dobný prípravok predstavili aj Rakú�aniaz BeeVital � ich roztok HiveClean jevodným roztokom sacharózy, kyselinycitrónovej, kyseliny � ave ovej, propolisua éterických olejov, ktorý sa aplikuje me-dzi rámiky. Povzbudzuje obranyschop-nos v elstva a ú inne pôsobí aj protiklie�tikovi.

Nemecký cukrovar Südzucker je zná-my výrobou krmív pre v ely: Apiinvertje priezra ný sirup vyrobený zo sacha-rózy, glukózy a fruktózy bez tendencie kukry�talizácii a Apifonda je pastovitécukrové cesto.

V elárske zväzy a organizácieNa úrovni národných v elárskych zvä-

zov sa samostatne prezentovali Arménsko,Bulharsko, Írsko, Japonsko, Kórea, Ma-

arsko, Rakúsko, Rusko, Severné Írskoa �kótsko, niektoré �táty zvolili prezen-táciu v elárov v spolo ných stánkochs inými vystavovate mi z ich krajín. Slo-vanské v elárske zväzy zastre�il stánok or-ganizácie Apislavia. Austrália propagovalanasledujúci kongres Apimondie v Mel-bourne v septembri 2007.

Pri príle�itosti konania Apimondie bo-la vydaná 65-centová známka s motívomv iel, ktorú si bolo mo�né spolu s ostat-nými po�tovými ceninami kúpi v stánkuÍrskej po�ty. Tradi ne sa prezentovalaorganizácia IBRA z britského Cardiffu,najvä �ia v elárska kni�nica na svetea vydavate stvo v elárskych periodíka kníh. Odborné knihy a asopisy predá-valo aj �pecializované vydavate stvoNorthern Bee Books.

Z charitatívnych organizácií po-máhajúcich rozvoju v elárstva v chudob-nej�ích astiach sveta sa predstavili nadá-cie Bees for Rural Development, BeesAbroad a Self Help Development. Z ob-lasti plemenitby sa predstavila britskáorganizácia BIBBA koordinujúca vý-skumné a chovate ské aktivity na ochranugenofondu britských v iel. ulým doj-mom pôsobil Karl Jenter, nestor chovumatiek v Európe, ktorý vystavoval svojsvetoznámy systém odchovu spolu s in-�truktá�nym videom. V elie matky ponú-kali argentínske v elnice Los Manantia-les a Malka Qeens.

Kompletný sortiment v elárskychpotriebKatalógový predaj v elárskeho in-

ventára prezentovalo viacero svetovýchvýrobcov a v elárskych predajní, zastú-penie na ApiExpe mali napr. Gréci (Api-tec), Nemci (Bienen-Woight undWarnholz a Graze), Turci (Civan a Te-mel Petek), Francúzi (Ickowicz), Ame-ri ania (Mann Lake), Fíni (ParadiseHoney), Argentín ania (Parodi Apicul-tura), Poliaci (Tomasz Lyson) a viacero

al�ích. eskú republiku reprezentovalaZdenka Koppová � V elárske potrebyOlomouc. Nosným artiklom vä �iny vy-stavovate ov boli úle, v mnohých prípa-doch polystyrénové, a medomety prezáujmových aj profesionálnych v elá-rov, ktoré pojmú od 2 do 70 rámikov.

Anglické firmy B. J. Sherriff a BBWear sa �pecializujú na výrobu ochran-ných v elárskych oblekov.

U� tradi ne patria k najnav�tevova-nej�ím stánkom na Apimondii prezentácielídrov na trhu s v elárskymi pomôckami,akými sú firmy Thorne, Swienty a Thomas.

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë

Stánok firmy Thorne zaujal aj týmto prístrojomna automatické drôtikovanie medzistien.

Systém Melidry umo� uje zni�ova obsah vodyv mede u� po as vytá ania.

Elektronická váha napájaná solárnym lán-kom odosiela sms-správy o hmotnosti ú a namobilný telefón v elára.

Samostatný odvie kova plástov pre strednéa vä �ie prevádzky firmy Giordan.

ïèì

Britský Thorne ponúkal okrem tradi nýchpomôcok aj personalizované etikety named a silikónové formy na svie ky. Zaujalma najmä prístroj na automatické drôti-kovanie medzistien.

Dánska firma Swienty sa na výstavespojila s nemeckou firmou Carl Fritz.Dáni opätovne potvrdili svoju povesjedných z najinovatívnej�ích výrobcovtechnológií a pomôcok pre v elárov. Tá-to firma ponúka vo svojom katalógu viacne� 500 produktov, pri om ich �peciali-tami sú polystyrénové úle, stekucova emedu, pomôcky na chov matiek a kom-pletné linky na medobranie a balenie me-du. Carl Fritz sa �pecializuje na výrobumedometov, skladovacích nádr�í na med,odvie kova ov a mie�a ov na výrobupastovaného medu. Ur ite sa oplatí in�pi-rova aj katalógom francúzskej firmyThomas vyrábajúcej v elárske pomôckya technológie u� vy�e 00 rokov.

Úle a ich sú astiMa arská firma Anivet propagovala ú

s rota ným plodiskom, známy aj ako Kó-nya ú . Výrobcovia tvrdia, �e pri jeho po-u�ívaní nie je potrebné �iadne lie enieproti klie�tikovi a ú inne zabra uje roje-niu. Úle z penového polystyrénu boli ne-priehladnute né v stánku po ského výrob-cu Tomasz Lyson.

Americká spolo nos Pierco sa za-oberá výrobou celoplastových rámikova plastových medzistienok na rozli nérámikové miery. Okrem klasických bie-lych plastových rámikov vystavovala aj

ierne, u ah ujúce prelarvovanie na kon-trastnom iernom podklade, a zelené sozákladmi trúdích buniek slú�iace na pro-dukciu trúdov pri odchove matiek i pre-vencii proti klie�tikovitosti prostredníc-tvom odstra ovania trúdieho plodu. Natieto rámiky sa poskytuje 0-ro ná záru-ka a v mnohých krajinách u� pou�ívanieceloplastových rámikov nahrádza prác-nej�ie zatavovanie klasických vosko-vých medzistien.

Francúzska firma Happykeeper vysta-vovala ú ové dno pozostávajúce z dreve-ného rámu s vymenite nými polyetyléno-vými trubicami umiestnenými v trochdr�iakoch. Ka�dá trubica je umiestnenápod plodovým rámikom. Medzery medzitrubicami (�iroké 3,5 mm a dlhé 450 mm)sú tak umiestnené presne na miestach, kampadá melivo a klie�tiky. Na v elnici voFrancúzsku, kde pou�ívajú tieto dná, údaj-ne nelie ili v elstvá proti klie�tikovi u� odroku 997 � klie�tiky sú síce v ú och prí-tomné, ale v takých nízkych po etnos-tiach, �e nespôsobia úhyn v elstiev.

Medobranie a balenie meduV oblasti nerezových zariadení na vy-

tá anie, skladovanie a balenie medu domi-novali Taliani.

Cosminox predstavil linky na vytá a-nie medu a spracovanie vosku. K ich vý-

robnému programu patria aj medomety,dávkovacie pumpy, automatické aj ma-nuálne plni ky a etiketovacie stroje, z kto-rých sa dajú zostavi kompletné baliacelinky. Podobný výrobný program má ajfirma Giordan, ktorá predstavila integrál-nu linku na medobranie, plni ky na med,lis na odvie kovance at . Kvalitné nerezo-vé medomety a plni ky si bolo mo�né po-zrie aj v stánku firmy Lega. Na nerezovýinventár pre men�ích a stredných v elárovsa �pecializuje Saf Natura. Linky na bale-

nie medu ponúkal formou reklamných le-tákov aj chorvátsky výrobca Matuka.Integrálnu automatickú linku na vytá aniemedu si bolo mo�né pozrie v stánku fín-skeho výrobcu Paradise Honey.

Weilhelm Reus Technik zaujali sys-témom Melidry, ktorý zni�uje obsah vo-dy v mede u� pri samotnom vytá aní a�o %.

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë

Jednoduchý prenosný zdvihák firmy Giordanu ah uje prácu pri dvíhaní plných medníkov.

V stánku firmy Thorne ponúkali aj ú ové dnávhodné pre biologický boj s klie�tikom �v strede ú ové dno Happykeeper zostavenéz umelohmotných trubíc.

Závod Pierco v USA vyrába celoplastové rámikya plastové medzisteny rôznych rámikových mier.

Polystyrénový ú po ského výrobcu Lyson.

Jednoduchá plni ka medov firmy Giordanvhodná aj pre men�ie prevádzky.

ïèë

Zlatú medailu Apimondie za technickúinováciu � radiálny stolový medomet naru ný pohon ur ený pre hobby v elárova v elárov v rozvojových krajinách � zís-kala firma Swienty. Medomet vá�i 20 kg,je �iroký 90 cm a vysoký 20 cm a vojdú sado 3 a� 4 rámiky. Rámiky sa do vkla-dajú nale�ato, med sa vytá a obojstranne,medomet sa po pou�ití dá odlo�i bezve kého nároku na priestor.

Ostatné inovácieFrancúzska firma Chiminove prezen-

tovala podpa a e dymákov do ka�dého po-asia vyrobené z celulózy, obilninových

pliev a pilín, náplne do dymákov vyrobenéz lisovanej p�eni nej slamy, z ktorých dymnedrá�di dýchacie cesty a horí a� 3 hodiny,alej istiaci prostriedok Calumet na od-

stra ovanie propolisu z pomôcok a oble-enia, ako aj porézny nosi (tablety) vyro-

bený z celulózy vhodný na impregnáciu

rôznymi ekologickými látkami proti klie�-tikovi (kyselina mrav ia, � ave ová, mate-rinodú�kový olej a pod.).

Precízny analytický servis kvality medua ostatných v elích produktov ponúkali la-boratóriá z Nemecka (Applica a Eurofins),Argentíny a Írska. Americká firma HannaInstruments predstavila prenosný kolori-meter a refraktometer C22 na objektívnestanovovanie farby medu a obsahu vody.

Talianska firma Tecnimed prezentova-la prístroj Ecosave, ktorý slú�i ako prvápomoc pri bodnutí hmyzom a hadmi, ideo príru ný elektostimulátor s dvoma elek-tródami, ktoré sa prikladajú na miesto vpi-chu. Elektrická stimulácia (3 � 7 impulzov)odstra uje symptómy vpichu (opuch, bo-les ) v priebehu pár minút. al�ími výrob-kami tejto firmy sú Mosquito Click, ktorýpracuje na podobnom princípe, len s krat-�ími elektrickými impulzmi, a Thermofo-cus, prvý nekontaktný teplomer na svete.

Francúzsky Bee Wise vyvinul systémna dia kový monitoring v elstiev prostred-níctvom sms-správ. Elektronická váha sanabíja cez 2 V batériu, autobatériu alebosolárny panel. Na vy�iadanie po�le smss aktuálnou hmotnos ou ú a na v elárov mo-bilný telefón, pri om sa dajú prepoji a�4 úle, z ktorých údaje pôjdu do jednej sms.Je mo�né tie� nastavi hmotnos , po jej pre-siahnutí systém odo�le sms-správou upozor-nenie, údaje o hmotnosti sa dajú automatic-ky zaznamenáva a archivova 2 x dennev nastavených asoch po as 2 mesiacov.

Foto: Ing. Rastislav Pavla a autor

ßÐ×ÓÑÒÜ×ß îððë ÐÎ_ÊÒ×Õ ÎßÜS

Súhrnný lánok postrehov z Apimondie 2005 spolu s odkazmi na webové prezentá-cie jednotlivých vystavovate ov a mno�stvom fotodokumentácie nájdete na stránkachhttp://afnet.uniag.sk/~chlebo/index.php?page=apimondia.

Ma arský tzv. Kónya ú s oto ným plodiskompôsobí aj ako prevencia klie�tikovitosti a rojenia.

Zaujímavý spôsob rie�enia medometu bol v ar-gentínskej expozícii. Oto ný plá� má plné stenyaj dno, ím sa zabráni úniku aromatických látokz medu. Rámiky sa vkladajú vo ne a nie do kápsako pri tradi ných rie�eniach.

Za tento ru ný a ahko uskladnite ný medometur ený najmä pre v elárov v rozvojových kra-jinách získala dánska firma Swienty zlatú me-dailu za technickú inováciu.

Od júna 2005 nový zákonOTÁZKA:Zaujíma nás, ako sa bude aplikova novýzákon o rastlinno-lekárskej starostlivos-ti s oh adom na �ivotné prostredie a ud-ské zdravie.

V elári ZO SZV Tren ín

Odpovedá JUDr. udovít Volník, znalecz odboru po nohospodárstvo, odvetviev elárstvo:

V máji t. r. bolprijatý zákon o rast-linno-lekárskej sta-rostlivosti pod ís-lom 93/2005 Z. z.,ktorý nadobudol ú in-nos . júna 2005.Bol ním zru�ený do-vtedy platný zákon. 285/95 Z. z. (no-

velizovaný v rokoch200 a dvakrát v roku 2003).

V prílohe tohto zákona je uvedený aj zo-znam preberaných právnych aktov Európ-skych spolo enstiev a Európskej únie: )Smernica Rady 9 /4 4/EHS zo d a 5. júla99 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín

na trh a 2) Smernica Rady 2000/29/ES z 8. má-ja 2000 o ochranných opatreniach proti za-vle eniu organizmov �kodlivých pre rastlinyalebo rastlinné produkty do Spolo enstvaa proti ich �íreniu v rámci Spolo enstva.

Tento zákon komplexne upravuje povin-nosti fyzických a právnických osôb na úsekurastlinno-lekárskej starostlivosti, opatreniaproti zavle eniu organizmov �kodlivých prerastliny alebo rastlinné produkty, podmienkyregistrácie a kontroly prípravkov na ochranurastlín, podmienky evidencie a kontroly me-chaniza ných prostriedkov, ako aj pôsobnosorgánov rastlinno-lekárskej starostlivosti a ko-ne ne upravuje tie� sankcie za poru�enie po-vinností zakotvených v zákone.

Oproti minulej úprave do�lo k zmene orgá-nov rastlinno-lekárskej starostlivosti, ke k or-gánom �tátnej správy na tomto úseku okremministerstva, Kontrolného ústavu, Lesníckehovýskumného ústavu pribudol e�te Technickýústav. (Z doteraj�ích orgánov teda vypadli: ob-vodný úrad, lesné úrady a oblastné lesné úrady.)

V závere ných ustanoveniach je splnomocne-nie pre ministerstvo, aby vydalo v�eobecne záväz-ný právny predpis, v ktorom budú uvedené pod-robnosti taxatívne vymenované v § 33 zákona.

Nový zákon po v�etkých stránkach zvy�u-je nároky na úseku rastlinno-lekárskej starost-livosti pri ochrane prírody a krajiny ako aj priochrane zdravia udí. Iba jeho komplexné uve-denie do �ivota zabezpe í, aby rezíduá ú innejlátky nemali negatívny vplyv na zdravie udí,zvierat, rastlín, na podzemnú vodu, alebo ne-priaznivé ú inky na �ivotné prostredie, a v ko-ne nom dôsledku aj na chov v iel.

ïèê

ROJLístie tichu ko �uchotalo vo vetríku, slnko

slabo svietilo, ve bol pekný jarný de . Vô-bec nikto si nemyslel, �e sa nie o stane. Pooblohe s a �ípy leteli vtáky, v ielky tichobzu ali a poletovali z kvetu na kvet. A práveo nich, o v ielkach je tento príbeh, ktorýpí�em. Na�e ve mi u�ito né v ielky, ktorénám dávajú sladu ký med a pe , propolis,vosk a e�te iné veci. Niekedy mô�u by aj �i-votu nebezpe né, ke vás u�tipne v ela, toni , prebolí. Niektorí vravia, �e to má lie ivýú inok. Ako aj ve a liekov, tak aj ve a �iha-diel �kodí. Aj m a u� u�tiplo ve a v iel, do-konca aj do ucha. Ale nikdy nie naraz. Aleja poznám loveka, ktorého u�tiplo narazpä desiat v iel. Tento lovek mi stále hovoril,aby som nechodila po tráve v � apkách, pre-to�e na lenku v elie u�tipnutie najviac bolí.

V ely ticho bzu ali, ja som trhala kvietky,sestra sa hojdala. V ruke som mala celú kyti-cu kvetov pre mamku. A vtedy som si uvedo-mila, �e v ely sú nejaké pobláznené, skorodo m a narazili. Utekala som schova sa dnu.No v polovici cesty som si spomenula naloveka, ktorý sa venuje práci so v elami.

Vybehla som na ulicu a utekala za ním. E�te� astie, �e býva len o dva domy alej.Vbehla som dnu k nim a zakri ala: �Po ,rýchlo, v ely sú pobláznené.�

Vstal a �iel za mnou. Hne , ako vstúpil doná�ho dvora, povedal: �Je to roj, cho dnu!�

Príbeh mi dorozprával tento lovek.Rozpráva, ja pí�em: Rozhliadol sa, musel

nájs v elí roj. Objavil ho na jabloni pred dre-vár ou. Pod strom dal plachtu a ko�ík. Môjotec mu pomohol s rebríkom. Oprel ho, pri-pravený na vyliez . Chytil sa, stúpa na prvýstupienok, na druhý, tretí, �tvrtý. Pú� a sa,na ahuje ruky za ko�íkom, ktorý mu podávamôj otec. Stúpa e�te o stupienok vy��ie. Nopráve tento stupienok sa mu stal osudným.Ako na stúpal, zárove striasal roj. Roj saocitol v ko�i. Polo�il si ho na hlavu. Stúpil nastupienok a ten sa prelomil. V návale panikypustil kô� a pevne sa chytil rebríka. Nemal navýber. Urobil, o mu prebehlo mys ou. Rojalebo zem. Keby dr�al kô�, spadol by z rebrí-ka a dolámal sa. Ale nie, to sa, na� astie, ne-stalo. Ale kô� sa mu prevrátil na hlavu a v e-ly ho za ali �típa . Rýchlo zi�iel z rebríka,otec mu oprá�il v ely. No tento lovek bol�Jediné výsti�né slovo je: na rozpadnutie.Stra�ne ho bolela celá hlava, ve to ko �i-hadiel! Dávali sme mu studené obklady, ajoctové. Moji rodi ia mu povyberali �ihadlá,natreli mas ou, obviazali � v tej chvíli mi pri-padal ako múmia � a nechali odpo íva .Poriadne opuchol. Asi tý�de nevychádzalz domu. Napriek tomu, o sa prihodilo, máv ielky rád doteraz. Stará sa o ne, najmä o tiena�e. No vlastne jeho, preto�e tento lovek,ako som ho nazývala, je � môj starký.

Martina FORGÁ OVÁ, 2-ro ná,Ve ký Blh

Príbeh sa umiestil na 2. mieste v literár-nej sú a�i 2005 v kategórii próza.

III. TEST � NOVEMBER. V d och 2 .� 26. 8. 2005 sa v írskom

Dubline uskuto nil medzinárodný v elárskyKongres Apimondie � federácie v elárskychorganizácií. Jej sídlo sa nachádza v:a) Melbourne, b) Egypte, c) Ríme.2. Divo inou vo v elárstve nazývame:

a) v prírode vo ne �ijúce v elstvo po vyrojení,b) v eliu stavbu vybudovanú bez pomoci me-

dzistienok a zásahu v elára,c) extrémne úto né a pichavé v elstvá.3. Invertáza � enzým je výlu ok hltanových

�liaz v ely, ktorý �tiepi repný cukor na glu-kózu a fruktózu � sa dostáva do medu:a) v ústach,b) v bunkách plástov,c) v mednom vá ku.4. V elárske klie�te, ktoré majú vrchnú, roz-

�írenú as bez zubov, vybavenú ostrými ried-kymi vrúbkami, sa pou�ívajú pri práci v ú och:a) nadstavkových,b) zadovákoch,c) le�anoch.5. Materská miska je:

a) základ materskej bunky,b) k midlo na k menie matiek,c) prípravok na pridávanie matiek do v elstva.6. V teste . II sme klie�tikovitos v iel po-

menovali pod a starej literatúry Varroa ja-cobsoni, za ktorého sa tento parazit pôvod-ne pova�oval:a) Varroa mellifica,b) Varroa destructor,c) Varroa cerana.7. Ruky zne istené propolisom sa najlep�ieistia:

a) teplou vodou a mydlom,b) octom,c) denaturovaným liehom.8. Anatomické trúdice sú v ely robotnice:

a) s innými vaje níkmi, pri ktorých v�ak chý-ba e�te plný vonkaj�í prejav, t. j. kladenieneoplodnených vají ok,

b) ktoré za ur itých okolností kladú neoplod-nené vají ka, z ktorých sa liahnu trúdy,

c) ktoré v ojedinelých prípadoch doká�u plnenahradi chýbajúcu matku.

9. Zásobné v elstvo sa pou�íva:a) iba na zhroma� ovanie medných zásob na

zimné obdobie,b) iba na zhroma� ovanie pe ových zásob na

zimné obdobie,c) iba na prezimovanie náhradných matiek.0. Pod nárazovou zná�kou rozumieme

zná�ku, ke :a) v kraji kvitne hlavná medujúca rastlina (agát,

lipa a pod.),b) v kraji naraz kvitne viacero druhov rastlín,c) sa na zná�ke zú ast ujú v ely � robotnice

v�etkých vekových kategórií od mladu�ieka� po najstar�ie robotnice.

Pripravil Mgr. Ján PÍ�

Odpovede posielajte elektronicky najan.pis@post.sk, po�tou: Mgr. Ján Pí�,Dodekova 6, 98 0 Nová Ba a.

KOMISIA PRE PRÁCU S MLÁDE�OUPRI SZV

A ASOPIS V ELÁR

v y p i s u j ú :2. ro ník

výtvarnej, literárneja fotografickej sú a�e

n a t é m u

V ELÁRSTVO

Vekové kategórie:do 6 rokov 6� 0 rokov

� 4 rokov 5 a viac rokov

Výtvarné, fotografické a literárnepráce (poézia, próza) musia súvi-sie so v elami a prírodou. Ku ka�-dému dielu uve te názov, meno,vek a adresu autora, �koly, CV ,príp. tel. kontakt.Uzávierka sú a�e: 30. apríla 2006Práce posielajte:

Klasickou po�tou:Mgr. Ján PÍ�Dodekova 6968 0 Nová Ba aElektronickou po�tou:jan.pis@post.sk

Pre ví azov v ka�dej kategórii pri-pravíme hodnotné ceny.

-jp-

ïèé

Prvé kvety repky na uvedenom lá-ne sa za�ltli 26. mája. Repka ideálnenadväzovala na dokvitajúce púpavy,ktoré v elstvám poskytovali zná�kuod 0. mája. Dobré po asie a dostatokvlahy v pôde prispeli k tomu, �e hneod za iatku boli z repky dvojkilovédenné prínosy. Rados okolitých v e-lárov v�ak trvala len 5 dní. Posledný

májový de sa rozpr�alo a ochladilo.Ke sa 2. júna vyjasnilo, ranná teplo-ta sa zastavila na nule. V ten de prechlad za ali v ely nosi nektár z repkya� o . hodine predpoludním. al�iedva dni bolo po asie premenlivés akou-takou zná�kou. Nato sa na tý�-de znova ochladilo a bolo po zná�ke.Repka dokvitla 3. júna, doba je kvit-

nutia bola 9 dní. Prínos z nej váhaú a . 60 zaznamenala 2,6 kg, po asda�divých a chladných dní z tohov elstvo spotrebovalo 3,6 kg, teda is-tý prínos bol 9 kg.

Z prilo�eného grafu vidno, akývplyv na prínos medu malo po asie.No ná teplota sa prejavila len tým, �eke bola nízka, v ely za ali na pa�uvyletova neskôr. Ale ke nasledovalslne ný a teplý de , zná�ku to vôbecneovplyvnilo. Tak bolo 26. mája,ke ráno bolo len 5 °C, napoludnie23 °C a denný prínos medu 2 kg. Na-sledujúci de ráno bolo 0 °C a prínostaký istý. Vhodná denná teplota prezná�ku bola od 23 do 30 °C. Ke bolani��ia, aj prínos bol men�í, pod

8 °C �iadny. Ak v�ak pri vhodnej tep-lote 23 °C fúkal vietor, ako 4. júna,v elám to prácu s a�ovalo a prinieslilen kg sladiny.

Koncom júna rozkvitla ne aleko�elezni ného mosta ponad Váh v lip-tovskoporubskom poli repka jarná.Z nej i z horských lúk boli za priazni-vých dní tie� 2�2,5 kg denné prínosy.Ale tú vyu�ili len novoutvorené odlo-�ence, lebo s produk nými v elstvamisom napriek takej zná�ke vyko ovalna ierny Váh. Lebo med z kvetovlesných malín je �iadaný a neviem,ako by moji dlhoro ní odberatelia za-reagovali na med z repky.

Záverom mô�em kon�tatova , �epestovanie repky ozimnej v oblastihorného Liptova je pre v elárov prí-nosom. Najmä preto, lebo doba jejkvitnutia vykrýva dvojtý�d ové bez-zná�kové obdobie, ktoré predtým trva-lo po odkvitnutí púpav a� do doby,kým neza ali kvitnú lúky a medovasmreky.

Foto a graf: Autor

O repke v hornom Liptove som chcel písa u� v ro-ku 2003, ke ju po prvý raz u nás zasiali. Ale vtedyvy�e 6-hektárový lán repky ozimnej v dolete mojichv elstiev na liptovskoporubskom poli Pod Setiskomneskoré marcové mrazy zni ili a museli ju vyora . Ajv nasledujúcom roku 2004 pestovalo ro nícke dru�-stvo repku ozimnú nad obcou vo Vy�nom poli. Prezi-movala dobre, za ala kvitnú 2 . mája. V al�ie dni sa

v�ak prudko ochladilo, v pondelok 24. mája dokonca pri teplote 4 °C pa-dal sneh nielen na okolitých horách, ale aj dolu v na �ej dedine. Pod aobecnej kroniky predtým koncom mája takto zabielil sneh na�e, u� zele-né lúky a polia, 30. mája 966. Chladné a da�divé po asie trvalo do po-lovice júna, a tak si v elstvá z repky nepriniesli takmer ni . Napriek tu-hej zime v januári a� marci 2005 vy�e 20 ha repky na hybskej Starej Pú-ti dobre prezimovalo. Bola chránená ve kou, a� tri�tvrtemetrovou vrs-tvou snehu, e�te 7. mája ho bolo pol metra.

Ó�¶ Ö�²

Repka pod Krivá om 29. mája 2005.

ïèè

Za iatky jej v elárenia spadajú do ro-ku 946. V roku 948 mala u� 6 v elstieva preto ju rodi ia poslali na tý�denný kurzv�eobecného v elárenia do Prievidze napaseku Pú� . Na kurze predná�ali osob-nosti, akými boli JUDr. Koloman Novacký,Ján Nat�in, Albert Predmerský a AugustínUnger. Získala tam vynikajúce základyv elárenia, chovu matiek i získavaniaa spracovania v elieho vosku. Najviacobhospodarovala 80 v elstiev (v rokoch965 a� 985). Aj v sú asnosti obhospo-

daruje 25 v elstiev.Pri v elárení sa zameriavala najmä na

produkciu medu. Takmer 5 rokov produ-kovala aj materskú ka�i ku (MK) pre Slo-vakofarmu Hlohovec. Ro ne jej vyprodu-kovala okolo 2 500 g. Aj v sú asnost pro-dukuje MK, ale len pre svoju potrebu.V zmesi g MK v 00 g krémového me-du po�ije ka�dé ráno na la no túto zmesvo ve kosti fazule. Pomáha jej to proti vy-sokému krvnému tlaku a podporuje ajinnos srdca. Predtým u�ívala tabletky,

dnes nemusí siaha po liekoch.Spo iatku mala v elstvá umiestené

v domcoch za obcou Bystri ka, kde zís-kala aj prvé skúsenosti s medve mi. Med-vede tam rozlámali domce a v elstváz nich postupne zo�rali. Medvede boli dô-vodom pres ahovania v elstiev do no-vého v elína vo Val ianskej doline,vzdialenej od Martina asi 8 km. Ani tujej v�ak nedali pokoj. Spo iatku ich od-pudzovala rozve�anými karbolovýmihandrami. Ke to nepomáhalo, celý v e-lín oplechovala do vý�ky 2,5 m. Neskôrokolo neho rozmiestila aj dosky s nabitý-mi klincami hrotmi obrátenými nahor.Vytvorila tak ,2 m �iroký ochrannýpriestor najmä pred v elínom. Spo iatkujej toto rie�enie pomáhalo. Po nieko kýchrokoch dosky zhnili a stratili ú innos .V osemdesiatych rokoch tieto opatreniadoplnila naskrutkovaním oce ových hro-

tov do kon�txrukcie v elína v okolí le-tá ov. Odvtedy má od medve ov spravid-la pokoj. Ke prídu, ohryzú len letá e,alebo zatla ia úle iasto ne do v elína, tak-�e neurobia ve kú �kodu. Výnimkou bolidve náv�tevy. Pri prvej �kodu spôsobilamedvedica s dvoma mladými. Po chrbtemedvedice medvie atá vyliezli nad úro-ve oplechovania, kde v �títe v elína vy-trhali dosky a tak vnikli dnu. Vtedy úplnevyprázdnili 7 v elstiev (na viackrát).V druhom prípade v zimnom obdobímedvede zatla ili 27 ú ov v spodnom ra-de, ktoré sa prevrátili dovnútra v elína.Tento stav majite ka zistila a� po dlh�omobdobí, ím jej vznikla ve ká �koda.

Milada Skukálková okrem praktic-kého v elárenia absolvovala aj kurza skú�ky pre odborných u ite ov v elár-stva ( 950). Na svoj prvý kurz chovumatiek, ktorý viedla v Dolnom Kubíne,si spomína: �Bol to pekný kurz. Bolasom ve mi prekvapená, �e ja � mladý lo-vek � som vysvet ovala �starým� �edi-vým pánom a tí ma po úvali s ve kýmzáujmom. Iste to bolo spôsobené aj tým,�e som získala ve mi dobré základy nakurze v Prievidzi, ke po návrate z kurzusom zalo�ila sériu na matky a vyliahlo sami 40 krásnych matiek. Bol to povzbu-dzujúci moment. Mám z toho nezabudnu-te né zá�itky, na ktorých sa u� dalo sta-va .� Bola aj registrovanou chovate kouv elích matiek, ke pre záujemcov od-predávala vychované spárené matky.V sú asnosti odchováva okolo 20 matiekpre svoju potrebu.

Z pozície vo v elárstve rozh adenej�eny doteraz vykonala viac ako 60 pred-ná�ok. �pecializovala sa najmä na pro-blematiku v�eobecného v elárenia, cho-vu matiek a chorôb v iel. Ako zapálená�ena pre v elárstvo stala sa aj odbornou

u ite kou zu�itkovania medu v domác-nosti ( 977). Po odchode do dôchodkusa u� nevenuje vedeniu kurzov, ale výro-be medovníkov zostala verná. Od roku

992 sa intenzívne venuje pe eniu me-dového pe iva pre potreby Slovenskéhonárodného múzea v Martine a na rôznejarmoky.

o to znamená, ke treba napiec5 000 medovníkov? �Musí by odskú�anýrecept, dodr�aná doba pe enia, aby sani nepokazilo, musí by dobre vypraco-vané a odstáte cesto. Medovníky tematic-ky zameriavam na sviatky Mikulá�a ( er-ti, anjelikovia), Vianoce a Nový rok (sr-die ka dvoch ve kostí s nápisom � astnýnový rok a s vetvi kou), Ve kú noc (vají -ka ploché, vají ka plnené lentilkami, za-ja kovia). Zdobenie medovníkov vä �inourobím sama. Ke sa robia ve ké kusy, po-máha mi dcéra. V�etky medovníky odpre-

Milada SKUKÁL-KOVÁ, rodená Bla-hu�iaková � narodilasa 4. 8. 930 v Mar-tine. Vzdelanie: Ob-chodná akadémia,Martin ( 945� 949),U ite ská akadémia,Tren ín ( 950� 954).

Pracovala ako u ite ka v Osemro nejstrednej �kole v Dubodieli ( 953� 956)a Osemro nej strednej �kole v Martine( 956� 986).

Recept Milady Skukálkovej na medovní kySuroviny: 80 g medu, 80 g prá�kového cukru, 360 g hladkej múky T 65O (musí

by star�ia ako 3 mesiace), 2 vajcia, kávová zarovnaná ly�i ka zmesi mletej �koricea anízu v pomere : , kávová ly�i ka sódy bikarbóny.

Postup: Vymiesené cesto treba necha 48 hodín odle�a pri izbovej teplote. Cestomusí by tro�ku mäk�ie, ako býva na rezance. Z vyva kaného cesta hrubého asi 5 mmvykrajujeme potrebné tvary a kladieme ich na plech tenko potretým olejom Raciol(aby sa medovníky neprilepili). Medovníky treba pred pe ením zvrchu natrie roz� a-haným vajcom. Medovníky pe ieme vo vyhriatej elektrickej rúre na teplotu200 °C len 6 minút. Odporú am na za iatku na skú�ku upiec 3 a� 4 medovníky.

Poleva na zdobenie: 50 g cez husté sito dobre preosiaty prá�kový cukor, va-je né bielko, 5 a� 6 kvapiek citrónovej � avy. Zmes treba � aha ru ne asi 20 minút dohustoty ako sneh. Zdobíme pomocou kornútka zhotoveného z mikroténového vre-cú�ka alebo z mastného papiera s odstrihnutým ro�kom.

Dobrú chu !

Pri práci so v elami dnes.

ïèç

dávam stálym zákazníkom. Do �iadnehomedovníkového cesta nedávam �iadnuvodu, olej ani iný tuk. Pou�ívam len med,vajcia, múku hladkú T 650 a múku . 050,ktorá je podobná �peciálnej hladkeja kupujem ju priamo od mlynára,a mie�am ich v pomere : , e�te pridámprá�kový cukor, sódu bikarbónu, �koricua aníz.�

Táto aktívna �ena si nielen�e vybralanáro né u ite ské povolanie, ale stihla po-stavi rodinný dom, o�etrova v elstvá,vies kurzy, vykonáva predná�ky, akoaj pracova ako funkcionárka Slovenskéhozväzu v elárov. V Základnej organizáciiSZV Martin vykonávala funkciu pred-sední ky ( 959 � 962) a tajomní ky( 962 � 970), alej pracovala v Okres-nom výbore SZV v Martine (ako lenka),v Krajskom výbore SZV v Banskej Bys-trici (ako vedúca osvetovej komisie), aleaj v Ústrednom výbore SZV.

Za svoje aktivity obdr�ala viacero naj-vy��ích vyznamenaní: Vynikajúci pracov-ník po nohospodárstva od ministerstvapôdohospodárstva ( 985), Vzorný v elár,Medaila SZV (bronzová, strieborná a zla-tá) od SZV za vynikajúce zásluhy v roz-voji slovenského v elárstva.

Milada Skukálková o svojom vz ahuk v eláreniu povedala: �V aka v elárstvusom poznala kus slovenskej prírody (ko-ovanie, predná�ky, kurzy, práca v orgá-

noch SZV), ale dopracovala som sa ajk dobrému ekonomickému zabezpe eniu.Ak chceme úspe�ne v elári , musíme po-zna nielen v elársku prax, ale musímema aj �ir�í rozh ad (biológia v ely, pre-vencia chorôb v iel). Musíme stále na se-be pracova v získavaní nových poznat-kov. Jedným zo zdrojov informácií je ajná� odborný asopis. Ke �e sa blí�ia Via-noce, na sviato nom stole by nemalo chý-ba medové pe ivo. Prikladám preto svojvyskú�aný recept na medovníky.�

Ing. Michal MA I KA, CSc.,Liptovský Hrádok

Foto: Archív M. S.

85 rokovAndrej SEDLÁK, Pre�ov; Andrej GA�I, Raslavice

80 rokov�tefan MIKLO�KO, Polomka; Ján ORAVEC,Kremni ka

75 rokovDezider MAJER ÍK, Trávnica; Ondrej LE-HOTSKÝ, Rastislavice; Michal VASI . Suché;�tefan SELECKÝ, Banská Bystrica; AuréliusROZENBERG, Prochot; Ján HRONEC, HolcovMajer; Viliam GERBEL, Dolné Ko kovce;Jozef NAGY, Pribeta; �tefan KÁN, Pre�ov;Jozef ELINÁK, Ko�ická Polianka

70 rokovMichal MRÁZ, Tu�ice; Ján ERVIENKA,He pa; Tomá� ORAVKIN, He pa; Jozef HA-ZUCHA, Pie� any; Sebestijan KNAZEK, Nem-�ová; Ján DVORSKÝ, Tren ín; Anton TVA-RO�EK, Lazy pod Makytou; Imrich DETKO,Jacovce; Vladimír MAJAN, Strie�ovce; JánKUBÍK, Bzenica; Ján MELA, Hlboké; MichalKONTER, Svit; Ing. Ján KO VEK, Ko�ice

65 rokovViliam RI�KA, Ú any nad �itavou; Mikulá� CI-GÁ , Ú any nad �itavou; udovít BEN ÍK,Bardo ovo; Terézia TISUCKÁ, Ve ký Kýr; Mi-kulá� JACKO, Naciná Ves; Anton PA�ÁK, Pie�-any; Baltazár RUSNÁK, Dulovce; Ondrej RA-

GAN, Trebi�ov; Magdaléna BOCH OVÁ, Bar-dejov; Ladislab IMRECZE, Rimavská Sobota60 rokovJán KRI�TEK, Michalovce; Mikulá� PRA-MUKA, Vyhne; Viktor ADAMOV, DolnýHri ov; Jozef MACKOVJAK, Koj�ov; MilanDVOROVÝ, Trebi�ov

55 rokovViktor TOM IAK, Klubina; Milan SOJKA,Ma a; ubo� MALÍK, Ú any nad �itavou; Ja-roslav BO�ÍK, Kuzmice; Milan SIVOK, Tiso-vec; Peter BRICHTA, Ve ké Leváre; Mikulá�

UROVEC, Dolné Ko kovce; JUDr. �tefanSCHNELLY, Gbe any; Ondrej AMBRU�, Hur-banovo; �tefan JARABICA, Dru�stevná priHornáde; �tefan WEISER, Ko�ice; Jozef �U-MAR, Zborov; Andrej FEDORKO, Becherov

50 rokov�tefan SEDMÁK, Lúky; Du�an ANTAL, Ti-

sovec; Ján CIMBA, Kremni ka; Jozef �TEV-EK, Dovalovo; Miroslav GA�PÁREK, Led-

nica; Ga�par KRI�TOFÍK, Dolná Tizina;Franti�ek CÉDRA, Ko�ice; �tefan D�UBA-KOVSKÝ, Bardejov; Pavol HOLLÝ, Fa kov;Michal ZVR�KOVEC, ur ina; Ing. Peter JU-RI ÁK, Námestovo

Jubilantom srde ne blaho�eláme!

Gratulujeme!Pevné zdravie, ve a �ivot-

nej energie a lásky, aby ho ko-ní ek � v elárenie � e�te dlhote�il, to �elajú k �es desiatkedlhoro nému lenovi Ing. �te-fanovi MAJORO�OVI pria-telia zo ZO SZV Zvolen. Zá-rove mu akujú za dlhoro núprácu vo funkcii predsedu RK.

Uchováva rodinnú tradíciuPriate Milan MI O oslávil

7. novembra 2005 okrúhle se-demdesiatiny. K v elám mávz ah u� od detstva, vyrastalv rodine s bohatou v elárskoutradíciou. V eláril jeho dedo Mi-chal aj otec Tomá�, od nich sizachoval Kalendár slovenskýchv elárov z roku 935, po nich

zdedil aj v elstvá, v elárske pomôcky a al�ie. Dodnesuchováva pomôcku na výrobu medzistienky, dnes ju obdi-vujú mlad�í ako rekvizitu na výstavách. Samostatne v elá-ri viac ako 40 rokov, popri v elárskej innosti stihne ajfunkcie � je podpredsedom ZO SZV a pomocníkom vete-rinárnej správy. Za aktívnu prácu bol vyznamenaný viace-rými vyznamenaniami. Na spolo ných podujatiach sa rádpodelí so skúsenos ami, podporuje my�lienku neustálejpotreby vzdelávania v elárov. �eláme mu pevné zdravie,rodinnú pohodu v jeseni �ivota a ve a pekných chví nav elnici, ktorá sa mu stala neoddelite nou sú as ou �ivota.

�tefan �ELIZ ÁK,tajomník ZO SZV Svidník

Za � achetným v eláromVo veku 82 rokov dot klo

� achetné srdce v elára MUDr.�tefana HALÁSZA d a 9.mája 2005. V elárskej zá ubesa za al priú a pri pomáhanístar�ím v elárom. Elán a chuho postupne priviedli na cestusamostatného v elárenia. Naj-lep�ím u ite om mu bol sám

�ivot a vlastná prax. Skúsenosti rád rozdával aj al�ím.Takmer 20 rokov predsedal ZO SZV v Ro� ave, akolekár pôsobil v zdravotnej komisii ústredia SZV. Jehonezi�tná práca a pomoc boli ocenené vyznamenanímII. stup a a odznakom V ielka, v roku 997 dostal zlatúplaketu I. stup a. Jeho obetavos , udský prístup k le-nom ZO SZV natrvalo zostanú v na�ich srdciach.

Mgr. Martin KANABA,Mgr. Karol SAMSELI, Ni�ná Slaná

Vnuci budú pokra ova �D a 23. 0. 2005 dot klo srdce na�ej priate ky v e-

lárky Kataríny KEMPOVEJ zo Sebechlieb vo veku 76rokov. U� od detstva ju zaujímala príroda, ako malá chy-távala v ely do pohára a papierových �katuliek. Ke tovideli star�í v elári, hovorievali: �Len si nachytaj, my má-me dos �� Ke sa vydala, narodili sa jej dve dcéry Cilkaa Anka, práce bolo vy�e hlavy, no na�la si as aj na chovv iel, zá ube sa venovala do vysokého veku (v elárila 35rokov). Bohaté poznatky zo v elárenia i �ivotné skúse-nosti odovzdala aj svojim trom vnukom � Skokanovcom,ktorí svorne v elária dodnes. Na v elárskej farme v Se-bechleboch, ktorú zalo�ila ich starká, obhospodarujú200 v elstiev. V oblasti Hontu patria k v elárskej �pi ke.

V elári ZO SZV Hontianske Nemcea priatelia zo Sebechlieb

es ich pamiatke!

Redakcia uverej uje mená jubilantova oznamy o úmrtí lenov SZV pod a listovz jednotlivých základných organizácií.�iadame diferencova mesiac narodenia,inak nevieme oslávenca zaradi do správ-neho ísla V elára. Uzávierka . 2/2006bude 0. decembra 2005.

V elín vo Val ianskej doline pred rokmi.

ïçð

Cena 750,�Sk/kg

V ELÁRSTVOMatej Osuský�túrova 34

90 0 MalackyTel.: 0903/697 67

EKOIMPEX, s. r. o.Zásielkový obchod v elárskych potrieb

Teraz bzu í aj na webe: www.vcelarske-centrum.skNAJ�IR�Í SORTIMENT V ELÁRSKYCH POTRIEB S MO�NOS OU NÁKUPU PRIA-MO CEZ INTERNET.

V ponuke napr.: JENTER � chovný systém u� za 2 799,�Sk

Pre tých, ktorí internet e�te nemajú � za obálku C 5 s va�ou adresoua 3,�Sk známkou, za�leme zdarma cenový katalóg v elárskych potrieb.

K o n t a k t u j t e n á s :EKOIMPEX, s. r. o., Revolu ná 67, 044 25 MedzevTel.: 0905/292 403 Fax: 055/489 86 77 E-mail: obchod@ekoimpex.sk

Výrob a medzistienok, s. r. o.,P. O. Box , 99 06 �elovce

047/48 93 4, 48 930 4Ve koobchod a maloobchod so v elárskymi potrebami

Výmeny medzistienok v roku 2006:ZAMAZ Hlohovec:Radlinského 9Tel.: 033/74 23 9. 3., 9. 4., 3 . 5., 9. 8., 20. 9., 8. 0.0.00� .00 hod.

UNISEM Pie� any:Teplická 56Tel.: 033/76 24 724. 3., 9. 4., 3 . 5., 9. 8., 20. 9., 8. 0.2.30� 4.00 hod.

ABC � ZÁHRADKÁR, Ko�ice:Skladná 0, Tel.: 055/678 22065. 2., 22. 3., 26. 4., 24. 5., 6. 8., 2. 9.,

25. 0..00� 2.00 hod.

P. Ger�i Nitra:akajovce 24 , 9 km od Nitry

Tel.: 037/779 32 95,8. 2., 2. 4., 7. 5., . 8., 27. 9., 27. 0.

2.00� 4.00 hod.P. Ger�i vymie a aj mimo asu výmeny po predbe�nom telefonickom dohovore.

Materiál preberáme, iba ak je zabalený v obaloch � kartónoch, vreciach.

OKOLÁDOVÉ GU KY00 g nastrúhanej horkej okolády30 g kokosovej mú ky90 g medu60 g nastrúhaných mandlí2 PL rumu

60 g kokosovej mú ky na obalenie guliek

Postrúhanú okoládu zmiesime spolus kokosovou mú kou, mand ami rumoma medom. Z pripravenej masy u�ú ame pri-bli�ne ako palec hrubý �ú ok. No�om ho roz-delíme na pravidelné asti. Z nich potom vy-formujeme gu ky, ktoré nakoniec vyva kámev kokosovej mú ke. Skladujeme v chlade.

PUSINKYZ OVSENÝCH VLO IEK2 vaje né bielka2 L medu2 PL prepasírovaného u oried-

kového lekváru5 g olúpaných pomletých mandlí

30 g ovsených vlo iek, do ktorýchsa naplní pasírovaný lekvár

Do vy� ahaných bielkov zamie�amemed s pasírovaným u oriedkovým lekvá-rom. Do masy primie�ame mandle s ovse-nými vlo kami. Z ahko vypracovanejmasy odoberáme ajovou ly�i kou naplech vystlaný papierom na pe enie malémno�stvá masy, do ktorých opakom ly�i -ky urobíme malé jamô ky. V trúbe pred-hriatej na 50 °C pe ieme cca 25� 30 mi-nút. Do e�te teplých pusiniek � do jamiekplníme u oriedkový lekvár.

TY INKYZ VLA�SKÝCH ORECHOV70 g hladkej múky50 g medu75 g pomletých vla�ských orechov00 g margarínu alebo tuku na pe enie

vají kobalí ek vanilkového cukru�tipka soli

Na glazúru: cca 50 g tmavej okoládya jedna polievková ly�icamasla

Múku s medom, pomletými orechami,margarínom, vajcom, vanilkovým cukroma so ou vymiesime na cesto, zakryjemea necháme dve hodiny stá v chlade. Podvoch hodinách cesto rozdelíme na dveasti a ka�dú vyva káme na 3 cm hrubé

rolky, z ktorých vytvarujeme cca 5 cmty inky. Ulo�íme na plech vystlaný papie-rom na pe enie a v predhriatej trúbe na60 °C pe ieme cca 5 minút. Necháme

vychladnú . okoládu a maslo rozpustímevo vodnom kúpeli. Ty inky namá ame dopolovice a glazúru necháme stuhnú .

Prajem vám pokojné a radostné via-no né sviatky a ve a úspechov pri zhotovo-vaní dobrôt pod a mojich receptov.

udmila HOVORKOVÁ

ïçï

Výrob a medzistienok udovít Klí �NAWAX oznamuje, �e vyrába medzistienkyzo v elieho vosku metódou kontinuálnehopriameho liatia na plnoautomatických strojochtypu VAII (NSR � Rietsche). Medzistienky,ako aj celý závod, vykazujú vysoký stupe ve-terinárnej a hygienickej bezpe nosti. Vosk navýrobu medzistienok filtrujeme a potom steri-lizujeme teplom. Ú�itková, bezpe nostná a es-tetická hodnota medzistienok sp a kritériánoriem platných v EÚ, o oce ujú aj na�i za-hrani ní odberatelia. Výmenu surovín za me-dzistienky, predaj medzistienok a nákup voskua vo�tín vykonávame osobne a po�tou.Zna nú as uvedených slu�ieb vykonáva-me prostredníctvom na�ích spolupracovní-kov, kontakt uverej ujeme na na�ich webovýchstránkach, prípadne poskytneme telefonicky.Ná� pracovný as:Pracovné dni od 7,00 do 5,30 hod.Sobota od 8,00 do 2,00 hod.V prípade nutnosti mô�eme va�u náv�tevuu nás individuálne dohodnú aj okrem uve-deného pracovného asu. Platba pri nákupe,predaji, alebo odplata za slu�by je v hoto-vosti. Va�u náv�tevu alebo po�tovú zásielkus rados ou o akávame na adrese:

udovít Klí � NAWAX, Pivni ná 35, 94657 Svätý Peter, tel.: 035/7685 44, 7685504, 7685 505, fax: 035/7685 226, E-mail:

klic@stonline.sk http:\\www.nawax.sk, ale-bo www.nawax.com

Výrob a medzistienok, s. r. o., 99 06�elovce oznamuje, �e� vyrába medzistienky,� vykupuje V ELÍ VOSK ( Sk/kg),sú�e, odpad po spracovaní sú�í, propolis,platba v hotovosti,� predáva v elárske potreby.Otvorené Pon � Pia 7.00 � 5.00 hod.Tel./fax: 047/48 93 4, tel.: 047/48 93 04 .E-mail: info@tapersk.sk.

Vyrábam ú ové rámiky. Informácie:048/6 8 3 52, 0908/ 57 6 48.

Predám skri ovú Pragu V3S vhodnúna prevoz v elstiev, upravená na bývanies 2 lô�kami. Cena dohodou. Tel.: 045/6743 829, od 20,00 hod.: 09 5/22 86 32.

Predám 4-rámikový medomet s el. poho-nom na 220V, hl. kanvy, nové rámikové prí-rezy B, parák na vosk. Tel.: 02/44 88 4 55.

Výrob a medzistienok MEDOVID �Miroslav ernek, 906 05 Soboti�te (Trnav-ský kraj) oznamuje, �e:� vyrába medzistenky, vymie a vosk a vo�tie� predáva v elárske potrebyPracovný as: Pon � Pia 9.00� 6.00 hod.Sob. 9.00 � 2.00 hod.Náv�tevu odporú ame vopred ohlási . Tel.:0902/ 3 94.

Predám ko ovný voz na 30 v elstiev,kompletne zariadený, s náradím, bezv elstiev. Aj jednotlivo. Kon ím pre zdra-votný stav. Tel.: 0902/52 89 08.

Predám ko ovný voz bez v iel a bez rá-mikov, 20 ú ov B 0 � zasúvacie bedni ky,manipula ná miestnos . Tel.: 047/56 26 445� ve er. (0905/52 73 25)

Predám 0 zdravých v elstiev RM40 25 s ú mi i bez ú ov. Tel.: 032/77 5 390.

Predám 4 v elstiev s ko ovným vo-zom s malou manipula nou miestnos ouzo zdravotných dôvodov. Cena dohodou.Tel.: 035/65 00 4.

ÕÎS�ÑÊÕß

Cenník riadkovej inzercieInzeráty prijímame po�tou, telefonickyalebo e-mailom. Kontakt na redakciuje v tirá�i.Za inzerát v rozsahu 3-och asopisec-kých riadkov ú tujeme � 00,�Sk.Za ka�dý al�í riadok � 30,�Sk.Manipula ný poplatok � 30,�Sk.

Zlo�enku so sumou za�leme po uverej-není inzerátu.

ïçî

Príhovor � Aktuálna témaSimon: Novoro ný príhovor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Sel an: Príhovor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7Meleg: Bilancujeme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Bíre�: Veterinárne podmienky na predaj a nákup medu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33Meleg: Rozhodnime sa správne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5Jókay: Aká je cena slovenského medu? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54Kiss: Demon�trácie ma arských v elárov v Bruseli . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Uznesenie 8. VZ SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 5/2005Rokovanie 8. VZ SZV/preh ad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky 5/2005Delegáti rozhodli o novom smerovaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65Bíre�: Metodický pokyn . 8 (in�pektori zdravia v iel) . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70Najvy��í predstavitelia SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 6/2005Hlavné úlohy SZV na roky 2005 � 2008 . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky 6/2005Gál: o nás aká, priate ky a priatelia v elári? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8Hovorka: Na budúci rok v Bratislave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82Zábojníková: Nielen podpora, ale najmä ekonomické podnikanie . . . . . . . . . . 86Gál: Vá�me si vlastnú prácu! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97Hovorka: Med ako zrkadlo vz ahov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3Slávi ek: Najbli��ia úloha: realizácia predaja medu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29Slávi ek: K vytvoreniu jednotnej celoslovenskej organizácie v elárov . . . . . . 45Jókay: Z jesenného zasadnutia VZ ZSSVP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66Vrzgulová: Úlohy zväzu o ami lenov VV SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

Výstavy a konferencieGab o: V elárska rodina sa stretla v Brne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8Meleg: Prvé krô iky plnenia uznesení . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 0/2005Hovorka: Aj v Írsku mô�e dôjs k chaosu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46Chlebo: Prvá zlatá medaila pre Slovensko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47Chlebo: Tendencie vedeckých a výskumných aktivít . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6Chlebo: ApiExpo 2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82Vrzgulová: Národná výstava vo v elárstve . . . . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 2/2005

Zo �ivota ZO SZVRaga : Oslavujúci Novohrad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky /2005�ó�: Zaujímavý a pou ný výlet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky /2005Troják: Roj sa usadil vo vo nej prírode . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky /2005Lipták, Hazucha: Spomienky na oslavy 85. výro í . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3Piovar i: Slatina � aká bola, je a mohla by by . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky /2005Demian: Sebechlebský v elársky boom . . . . . . . . . . . . . . 2 a 3. s. obálky 2/2005Zábojníková: Medovníková fantázia sa �írila z Liptova . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26Vrzgulová: Od rána do ve era ako v úli (CV Púchov) . . . 2 a 3. s. obálky 3/2005Dobrovodský: Rok 2004 na V elárskej paseke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44Sel an: Iniciátor rozumného v elárenia . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. s. obálky 4/2005Kvasnicová: Spomienkové oslavy k 20. výro iu úmrtia �. Závodníka . . . . . . 49Vrzgulová: O samozásobite ských farmácha odbytových organizáciách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky 4/2005Sta�ko: �kodové udalosti za 2. polrok 2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7Topor: prvé rokovanie VV SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98Ha� ík: Nová webová stránka SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99Bako: Stretnutie po�itavských v elárov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59Jókay: Festival medu v Dolinke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 a 3. s. obálky /2005Ma i ka: Vydarený sviatok medu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3. s. obálky /2005Vrzgulová: Prezentácia v TV Markíza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67Bizub: Pribylinský skanzen patril v elárom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70Mú ka: V elári v dobrej spolo nosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7Kozá ik: U� piaty výmenný zájazd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7Jane ek: V Ke�marku ví azne vosk a medovní ky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75Válková: Zápis z 2. zasadnutia VV SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

V elársko-zdravotný rokJendreják: Január � August . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2, 20, 34, 52, 66, 84, 00

KalendáriumJókay: September � December . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30, 48, 62, 80

Choroby a lie enie v elstievHovorka: Stane sa Aethina tumida hrozbou pre v ely? . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4Matisovský: Preh ad ohnísk a ochranných pásiem moru v elieho plodu . . . 38, 5Hovorka: Aby mor nebol postrachom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39Hovorka: Nozematóza � tzv. májová choroba v elstiev . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73Tit ra: Skorá diagnostika moru v elieho plodu z meliva . . . . . . . . . . . . . . . . . 90Hrabák: Mor v elieho plodu � terénna a laboratórna diagnostika . . . . . . . . . . 06Hovorka: Ples ami proti varoóze . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 07Ha� ík: Spôsoby o�etrovania v elstievproti klie�tikovi v eliemu .� 3. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6, 34, 50Matisovský: Je BienenFit ú inný a u�ito ný? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Hovorka: Garanti ochrany zdravia v iel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32Ha� ík: Preh ad pou�ívaných lie iv a chemických látok . . . . . . . . . . . . . . . . . 52Nem ok: Moje skúsenosti s lie ením KM po hlavnej zná�ke . . . . . . . . . . . . . 68Hovorka: Stanovisko k lánku J. Nem oka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69

V elie produktyChebo � Kre�kóci: Obnô�kový pe � �iadaný produkt so stabilným odbytom . . . 23Blecha: Veterinárne podmienky predaja a nákupu pe u . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25Silný: Ve ký význam malého �e� na obale . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6ZSSVP: Ako budeme vykupova med? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7Kodrík: Pozor na medovicu z topo ov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75Pichler: V elárska �atva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 02Volník: Pripime si chutnou vlastnou medovinou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Technické novinkyHa� ík: Sledovanie v elstiev na dia ku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6Ma i ka: Seriál o ú och . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , 22, 36, 68, 04

Právna porad a (autor: Volník)Zápis do obchodného registra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8Medvedí �kodcovia na v elniciach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

al�ie predpisy o podnikaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57Preml anie a vlastnícke právo na nehnute nos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70Náhrada �kody spôsobenej chemickým postrekom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88Zneu�itie práva verejného inite a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22Ohlasovanie chorôb v iel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55Podanie na súd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73Od júna 2005 nový zákon . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

V elárske krú�ky �VKPí�: Najlep�ích privíta v elársky skanzen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88Pí�: Vyhodnotenie sú a�e �VK 2004 � 2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 08Vrzgulová: Starajme sa o nastupujúcu generáciu . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 9/2005�u�ka: Ve ký úspech dru�stva z Novej Bane . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30Pí�: Vyhlásenie nového ro níka sú a�e �VK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57Pí�: Testy �VK IV. �VII./2004 � 2005;I.� III./2005 � 2006 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7, 26, 38, 57, 57, 73, 90

Moja skúsenos , môj názorHusárik: Môj poh ad na rentabilitu v elárenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29Bizub: Dvadsa rokov ko ovania so v elami, . a 2. as . . . . . . . . . . . . . 30, 42Husárik: Ochrana pred ne�elaným hos om . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4Lipták: Zlodej vyru�il zlodeja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4Jóna: Reakcia stredného v elára na sú asný vývoj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58Sivák: Vyu�itie oligodynamických vlastností striebra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74Silný: Zimovanie v elstiev na drôtenom dne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93Hovorka: Viete si poradi s rojom? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95Bizub: Vyhovuje v elstvám vysoký podmet? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23Kovani : Geomagnetická i astronomická orientácia v iel? . . . . . . . . . . . . . . 24Brna: Peripetie s vymáhaním náhrady �kody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38Pichler: Moja práca so v elami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

V elstvá a �ivotné prostredieavojský: V ely vytvárajú miliardové hodnoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

Chov a plemenitbaZábojníková: Zoznam chovate ov v elích matiek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78Kopernický: EurBee je významný plemenársky projekt . . . . . . . . . . . . . . . . . 87

avojský: o prezradila zatia jediná anketa? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89Kol.: Molekulárna biológia a inseminácia vo v elárstve . . . . . . . . . . . . . . . . . 20�imúth: Funk ná genomika a jej uplatnenie vo v elárstve . a 2. . . . . . . 36, 54

Medonosné rastlinyPopovi : Ope ovanie kapusty repkovej pravej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8Popovi : V ely pomáhajú zvy�ova úrody zeleniny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72Reko�: Slne nica ro ná je významná v elia pa�a . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 8/2005Popovi : V elársky význam nízkej okrasnej zelene . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39Bizub: Repka pod Krivá om . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87

Nápady z dielneBizub: Odvie kovací stôl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 0

�ijúce osobnosti ná�ho v elárstva (autor: Ma i ka)Jendreják (s. 4), Dobrovoda (44), Ferko (62), Franko ( 42), Bizub ( 58), Kohúto-vá ( 74), Skukálková ( 88)

Do kni�niceavojský: V�etko o medovici a v elách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

ZaujímavostiChlebo: V ely vo víre bojov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2. a 3. s. obálky 7/2005

PrílohyPríprava na 8. VZ SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . /2005Príprava na 8. VZ SZV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2/2005Smernica Rady 200 / 0/ES o mede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4/2005

б³�½µ§æ×Îô ¿¹·´»ô ¿»®ô·³·¼ô ́ »µô ¿·®ô´́ ±ô Ùßô ¿ª»

ͱ¬·´¿

¼±ª²�¬®¿Æ¿¾�ª¿´± ƾ·´± Ѽ±ª¦¼¿´¿

Õ±²¦»®ª«¶»

¼§³±³

Î�³­µ§½¸

ïðï

Ó«f­µ�

³»²±

Ê´¸µ±³·´²�

®¿­¬´·²¿

¬®ª�½¿

¾§´·²¿

ѳ±¬¿´·

ÓÐÆ �«¬×®�²«

³»²±

Ó»²±

Ѭ�´·» Ñ´»¶ô¿²¹´·½µ§

Ó»­¬±

ª л®«

Õ¿¦·´¿

ß«¬±®æ

ª�²¿Íµ±®± ²¿ ¸®¿²·½·

Ù®¿¬«´�½·»

α¦­¿¸ô

ײ¼·½µ�

¸±¼ª�¾²¿

¬µ¿²·²¿

¼�®²§

¿³·¼

´�¬µ§

­¬®±³ß´¾�²­µ»

Î�³¿

ѽ¸«½±ª¿´

Î�³­µ§½¸

Ó±´§¾¹�²

Ѧò ´·»¬òÙ¸¿²§

»´�¹··

ʦ¼«½¸ô

¹®�½µ§

Ó»²±

V ely spia u� v zimnom spánku. Ostávaas aj na to, o by sme mohli� (do-

kon enie výroku ukrýva tajni ka krí�ovky).

Z itate ov, ktorí správne vyrie�ili tajni kuz ísla 0/2005 (� A JA U� S OUUROBÍM PORIADOK), sme vy�rebovali:Editu �tecovú, Nová 7 0, 053 33 Nálep-kovo a Moniku Scholtzovú, Blok Január74, 059 60 Tatranská Lomnica.

Obom výherkyniam srde ne gratulujemea posielame kni�ný dar ek.

. 3/2006 . 4/2006

7. 0 . 2006 5. 02. 2006

HARMONOGRAMREDAK NEJ UZÁVIERKY ASOPISU

NA ROK 2006

б³�½µ§æ߬¿®ô Ô»«µôß®®¿­ô Û±ô ª·®ôÔ¿°«¿ô ¿ª±

Æ¿¾¿ª·´ Ѿ¿®·´Î�¼·±ó

´±µ�¬±®×²¿µh ·»

͵®¿¬µ¿

¿¬´»¬·µ§ ­�¸´¿­­¬®±³

Æ�°¿´

­´·¦²·½»

ѳ±¬¿´¿

ᦱ®±ª¿´

�­»µ

Χf±ª�

°�´»²µ¿

Юª� f»²¿

Ѽ°±®±ª¿½·¿­°±¶µ¿

ª¬�µ

ß«¬±®æ

Ю¿­µ¿´Ñ´§³°·»

­³»®

±¾®±¾·´

­µ®¿¬µ¿

Û°±½¸¿µ®·»¼§

®§¾¿

Æ´±f·´¿

ͬ¿®±ó

¾±¸ ­´²µ¿

¾±¸ ¦»³»

®·»µ¿

η»µ¿ ª±

� Sused, toto vás bude hodne stá . Jednava�a v ela ma po�típala!� Ale pre to nemusíte hne robi taký krik.Uká�te mi, ktorá to bola� (dokon enievýroku ukrýva tajni ka krí�ovky).

Z itate ov, ktorí správne vyrie�ili tajni kuz ísla 8/2005 (�PRÍNOS PE U A NEK-TÁRU), sme vy�rebovali:Milana Hrabu�u, Liptovská �tiavnica 58,034 0 Ru�omberok, a Du�ana Ga�a,906 4 Bukovec 89.Obom výhercom srde ne gratulujeme a po-sielame kni�ný dar ek.

. /2006 . 2/2006

8. . 2005 3. 2. 2005

. 3/2006 . 4/2006

7. . 2006 7. 02. 2006

HARMONOGRAMREDAK NEJ UZÁVIERKY ASOPISU

NA ROK 2006

б³�½µ§æ

û ¿³

Vo v elíne je u� ticho. V ely si utvorilisvoj zimný chumá . Zimný spánok� (do-kon enie výroku ukrýva tajni ka krí�ovky).

Z itate ov, ktorí správne vyrie�ili tajni kuz ísla 9/2005 (� ODOBERÁME ZVY�-NÉ PLÁSTY), sme vy�rebovali: MáriuPü�pökyovú, Hlavná 52 / 5, 9 9 65 DolnáKrupá a Du�ana Kri�tana, Záborského7 8, 093 03 Vranov nad Top ou.Obom výhercom srde ne gratulujeme a po-sielame kni�ný dar ek.

. 2/2006 . 3/2006

3. 2. 2005 7. 0 . 2006

HARMONOGRAMREDAK NEJ UZÁVIERKY ASOPISU

NA ROK 2006

NAJLEP�Í VYSTAVOVATELIA

Výrobcovia medovníkov(predseda hodnotiacej komisie Gabriel Fo ko)

1. Eva PIOVAR IOVÁ, Hybe2. Viera BOJNÁKOVÁ, Námestovo3. Alena SLOVÁKOVÁ, adca

Nekomer ní zlep�ovatelia(predseda hodnotiacej komisie Ján Kopernický)

1. Josef SMÝKAL, Hranice n. Moravou, R2. Gabriel NEM ÍK, Bretejovce3. Ján PA�TRNÁK, Liptovský Hrádok

Komer ní vystavovatelia(predseda hodnotiacej komisie Ján Meleg)

1. Ján FERIAN ÍK, Mo�ovce2. Jozef SEKULA, Divín3. Roman BARANÍK, Cabaj- ápor

Pavol Kozá ik in�pirovaný krakovskými tradíciami pasova-nia do v elárskeho stavu pasoval 8 nádejných v elárov,medzi nimi aj krá ovnú medu z Pribiliny 2005. Slávnostnýakt uskuto nil pomocou zvä� eniny rozperáka, ktorý pomo-hol v elárom z Kálnice zhotovi stolársky majster Rabatin.

Foto: G. Fo ko

V elár som ja�(slová Milan Skokan)

V elár som ja, úbim v ielky, mám ich rád,�ihadlami nedám sa ja doboda .Za v ielkami zájdem si do v elína,bzu ia ve mi, bude dobrá hostina.

Mám ja v ielky, ktoré medu zná�ajú,ale mi ho ony len tak nedajú.�típu riadne, �ihadlami sekajú,�e mi ony toho medu nedajú.

Ke ma ony dosekajú, do�típu,bude�e to ve kej hanby, aj smiechu.Smia sa budú v�etci udia doista,ke napuchne oko, brada aj líca.

�Nadväzujeme na nedávne podujatia � XIV. konferenciuzlep�ovate ov v Nitre 2004, sú a� o najlep�í med na tohto-ro nom Agrokomplexe a men�ie akcie poriadané v rámciZO, preto�e sú príle�itos ou zvy�ova odborné vedomostia osvetu v radoch v elárov. Dne�ný kladný ohlas, pote�ujú-ca vysoká náv�tevnos , prezentácia vystavovate ov a najmäkvalita exponátov sú dôkazom zvy�ujúceho sa záujmu z ra-dov v elárov o celkové povznesenie ná�ho v elárstva. Plá-nujeme pripravova viacero takýchto akcií, roz leni záujemdo jednotlivých regiónov, aby sme mali k sebe e�te bli��ie.Dôvodom sú aj priestorové mo�nosti, ako sa ukázalo aj tuv Hrádku. Som rád, �e sme na�li vhodný termín a Národnávýstava vo v elárstve 2005 mala aj charakter bilancovaniaceloro nej v elárskej práce. Verím, �e sa zrodila nová tra-dícia národných výstav.�

Vychová najlep�ia medovnikárka Eva Piovar iová (vpravo)svoju pokra ovate ku z dcéry? Foto: G. Fo ko

Jedna z medovníkových kreácií Viery Bojnákovej z Náme-stova. Foto: P. Hovorka

al�iu fotodokumentáciu z Národnej výstavy vo v elárstveuverejníme v nasledujúcom ísle.

Pripravila Beata VRZGULOVÁ

Obrázky dokumentujú v elársky dom, o ktorom pí�eme na strane 80.Dobrý komunika ný prístup zo zimného stanovi� a v elstiev do v elárskeho domu je tie� ve mi dôle�itým bodom, ktorý tre-

ba zoh adni pri výbere miesta na stavbu. Rie�enie vnútornej asti chladiarenského zariadenia, výparník je umiestnený na stro-pe. Vonkaj�ia as chladiarenského zariadenia � agregát s automatickým ovládaním. Teplota je nastavená v medziach + 8 a �+ 0 °C. Vnútorná variabilita centrálnej haly nie je obmedzovaná vertikálnymi nosnými kon �trukciami, len jediným pilieromv centre miestnosti. V elársky dom z vtá ej perspektívy. Prístup do haly zabezpe uje betónová prístupová cesta, vrátamajú rozmery 500 350 cm. Foto: Tibor Jókay

1 2

4

5 6

3