Embed Size (px)
Citation preview
OBSAH
ÚVOD.........................................................................................................................................21 ČO JE TO POČÍTAČ?.....................................................................................................22 HISTÓRIA.........................................................................................................................8
2.1 Prvá počítačová generácia...........................................................................................82.2 Počítače druhej generácie.........................................................................................102.3 Tretia generácia počítačov........................................................................................122.4 Počítače štvrtej generácie..........................................................................................142.5 Piata generácia počítačov..........................................................................................16
3 OD SPOJENIA DVOCH POČÍTAČOV K WORLD WIDE WEB...........................173.1 HISTÓRIA VZNIKU INTERNETU (VI.)..............................................................173.2 POČÍTAČOVÁ SIEŤ - INTERNET........................................................................193.3 PREHLIADAČE.......................................................................................................20
4 MAIL................................................................................................................................205 IRC CHAT, CHAT.........................................................................................................21
5.1 IRC CHAT................................................................................................................215.2 CHAT........................................................................................................................22
6 MULTISPOJENIA (ICQ, Netmeeting, Hyperwave, Learn Linc,...)..........................246.1 ICQ (V.)....................................................................................................................246.2 MICROSOFT NETMEETING................................................................................27
7 PROBLÉMY S PC..........................................................................................................308 ZÁVER.............................................................................................................................319 LITERATÚRA................................................................................................................3210 WWW ZDROJE ÚDAJOV............................................................................................32
1
ÚVOD
Pre niektorých úplna samozrejmosť pre niektorých niečo nové – počítač. Čo je vlastne obsahom šedej skrinky a čo ten počítač vlastne je? Na túto a ďalšie otázky sa pokúsim odpovedať v prvej kapitole. Nekladiem si za cieľ kompletné ozrejmenie všetkých pojmov spojených spočítačom, snažím sa len o rýchly prehľad.Druhá kapitola nás prevedie stručným historickým prehľadom piatich generácií počítačov. Od dierných štítkov po súčastnosť.Tretia kapitola sa venuje vývoju a opisu spájania dvoch a viacerých počítačov, jednoducho vytvorením známeho www (trojnásobného dvojitého ve).Štvrtá, piata a šiesta kapitola sa zaoberá využívaním tohto prepojenia – internetom – mailom, chatom (četom), netmeetingom, ICQ,... a inými aplikáciami fungujúcimi vďaka internetu.Siedmu kapitolu tvorí pár rád čo s počítačom, ak sa jeho beh nezhoduje z názorom užívateľa.Celá táto práca vznikla ako učebný text pre dištančné vzdelávanie učiteľov internetu...KZDF FMFI UK Bratislava... vďaka Open Society Foundation... je prístupná na www:...
1 ČO JE TO POČÍTAČ?
Počítač je univerzálny programovateľný stroj na spracovanie dát, grafických údajov alebo údajov z výrobného procesu, ktorý sa riadi na základe vopred pripraveného programu, ktorý sa nachádza v pamäti počítača.
Čo môžeme s počítačom robiť?
Keď sa poprvý krát posadíte pred počítač, iste Vás napadne otázka: Čo s ním robiť? Odpoveď je jednoduchá-skoro všetko!Veľa vecí, ktoré s počítačom môžete robiť, závisí na množstve okolností. Veľmi dôležitá je kapacita počítača, tj. jeho výkonnosť. Potom tiež záleží na tom, ktoré programy používate. Pre tieto dve oblasti sa v počítačovom svete používajú dva špeciálne anglické termíny: Hardware (hardvér) a Software (softvér). Slovo hardware je anglického pôvodu a znamená „tvrdý, kovový tovar“. Patrí tam teda všetko čo v počítači prezentuje hmatateľnú techniku. Programy – programové vybavenie, nehmotná časť počítača, teda software, takisto slovíčko anglického pôvodu znamená „mäkký tovar“.Počítač si vie zapamätať obrovské množstvo informácií, zapamätané informácie vie spracovať vo veľmi krátkom čase, počítač pracuje s obsluhou pomocou vstupných a výstupných zariadení.V máloktorej oblasti ľudskej činnosti je možné sledovať taký rýchly rozvoj ako v oblasti počítačov. Prakticky každý rok možno sledovať novinky na trhu počítačov ako aj programov. Tento poznatok prináša so sebou nutnosť stále sa učiť ovládať novú výpočtovú techniku a nové vybavenie.Počítač sa pomaly stáva súčasťou každej domácnosti a určite každý už počítač videl a má predstavu o tom ako približne vyzerá. Základom tejto predstavy býva najčastejšie obrazovka a klávesnica, blízko sa pohybuje nejaká biela krabička a to všetko je pripojené do veľkej bedni.V skutočnosti je táto predstava zjednodušená, pretože počítač sa skladá z veľkého množstva súčiastok.Teda pojem Hardware v počítačovej reči označuje všetky fyzické časti počítača tj. to čo môžeme chytiť.Druhy počítačov
2
Samozrejme predstava počítača ako klasickej šedej skrinky pomaly ustupuje. Existuje viacero druhov počítačov cez sálové až po také, ktoré sa vmestia do vrecka. Počítače môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií.(IV.) Rozdelenie počítačov podľa oblasti použitia počítačova) pri riešení vedecko-technických úloh (výpočtové strediská pri vysokých školách,
výskumné ústavy)b) pri hromadnom spracovaní údajov (štatistika, účtovníctvo, bankovníctvo,evidencia
obyvateľov,...)c) pri riadení rôznych technologických procesov (riadenie výroby ocele, cementu,...)d) v nevýrobných oblatiach, napr. v oblasti školstva (školské výpočtové strediská, školské
laboratóriá), zdravotníctva, kultúry, športu, ...
Podľa spôsobu zobrazenia informácií a účelu ich použitia môžeme počítače rozdeliť na: a) analógové
používajú pre sledovanie javu spojitý priebeh nejakej fyzikálnej veličiny, spracúvajú analogové hodnoty, ktoré sú väčšinou reprezentované veľkosťou
elektrického napätia, riešia matematicky formulované úlohy, najmä z oblasti automatizačnej a regulačnej
techniky, pre riadenie technologických procesov a pod., napr. analogový výstup majú ručičkové hodinky;
b) číslicové pre sledovanie javu používajú vopred pripravené číslicové (digitálne) hodnoty riešia úlohy v oblasti vedeckotechnických výpočtov, ekonomických výpočtov,
riadenia strojov,... napr. číslicový výstup majú digitálne hodiny;
c) hybridné majú vlastnosti aj analógových aj číslicových počítačov.
Podľa spôsobu použitia môžeme počítače rozdeliť na: univerzálne počítače - používajú sa na riešenie úloh rôzneho typu špecializované počítače - používajú sa na riešenie úloh jedného typu.
Podľa režimu práce môžeme počítače rozdeliť na počítače pracujúce v režime: v dávkovom režime - angl. BATCH PROCESSING - historicky staršia forma
spracovania, kedy užívateľ je fyzicky oddelený od počítača. Jej podstata spočíva v tom, že vstupné dáta sa zhromaždujú za určité časové obdobie do dávky, ktorá sa potom naraz spracuje. Dáta, ktoré prídu po stanovenom termíne, budú spracované v nasledujúcej dávke.
v interaktívnom režime - užívateľ je v trvalom kontakte s počítačom. Podmienka: po obdržaní vstupov výstupy musia byť k dispozícii v rámci požadovaného časového intervalu (milióntiny sekundy, minúty, hodiny - závisí to od typu aplikácie), napr. rezervácia leteniek, prevádzka výrobnej linky, ...
Podľa ceny a výkonnosti sú to: mikropočítače – najlacnejšie a najmenej výkonné počítače minipočítače strediskové počítače superpočítače.
3
Klasifikácia počítačov podľa generácií je uvedená v kapitole história.
Typy počítačov podľa ich veľkosti, výkonu a určenia : Osobné (personálne) počítače (PC) sú dnes najrozšírenejšie a sú určené pre jedného používateľa – “osobu”. Používajú sa v úradoch, firmách, školách, ale aj doma, pre prácu, vzdelávanie, komunikáciu i zábavu.Podľa vyhotovenia rozlišujeme osobné počítače: stolný počítač je väčší, ale spravidla lacnejší a umožňuje pohodlnejšiu prácu “pri stole”. prenosný počítač je svojou konštrukciou prispôsobený na ľahké prenášanie. Vďaka tomu,
že je napájaný z batérie, ktorá vydrží niekoľko hodín, môžeme na ňom pracovať aj tam, kde nie je možné pripojiť sa na elektrickú sieť – v teréne, vo vlaku a pod. Prenosný osobný počítač vyzerá ako krabica, v ktorej sú uložené všetky jeho časti. Po odklopení hornej časti prenosného počítača sa sprístupní obrazovka počítača, klávesnica, ktorá je menšia ako klávesnica stolného počítača a náhrada myši. V domácom alebo firemnom prostredí môžeme prenosný počítač zapojiť do elektrickej siete a ak k nemu pripojíme displej, klávesnicu a myš, môžeme ho používať ako stolný počítač.
Pracovné stanice tvoria strednú triedu počítačov. Boli vyvinuté špeciálne pre náročné výpočtové aplikácie ako je návrh automobilov, budov, lodí a pod. pomocou počítačov. Obsahujú špecializovaný hardvér pre rýchle výpočty, ktoré sú pri návrhu a pri práci s trojrozmernou počítačovou grafikou veľmi potrebné. Dnes sa pracovné stanice používajú najmä ako centrálne počítače väčších počítačových sietí - servre a na tvorbu počítačových hier, animácií a videoklipov, ktoré poznáme z reklám, špeciálnych efektov pre sci-fi filmy alebo na tvorbu kreslených filmov. Vysokovýkonné počítače (superpočítače) sú najväčšie a najvýkonnejšie počítače. Obyčajne sa používajú ako centrálne počítače vo veľkých firmách: na spracovanie veľkého množstva údajov, na náročné výpočty a pre veľký počet používateľov. Typickými predstaviteľmi sú superpočítače Cray, Deep Blue či ASCI White a oblasťami použitia sú seizmický prieskum, jadrový výskum a energetika, zložité trojrozmerné simulácie atmosférických javov, genetika, virtuálne testy jadrových zbraní a pod. Ďalšou veľkou skupinou počítačov sú technologické (riadiace) počítače, ktoré sú určené na riadenie technologických procesov, výrobných liniek alebo na automatizáciu budov. Okrem vyššie uvedených, sú dnes počítače zabudované do mnohých ďalších strojov a zariadení. Nájdeme ich v aute, videokamere, v mobilnom telefóne, v bankomate a tiež vo väčšine spotrebnej elektroniky. Počítače sa vyvíjajú veľmi rýchlo a tak sa dnešná novinka na trhu počítačov môže stať veľmi rýchlo zastaralou.
Fyzické časti počítača
Fyzické časti môžeme rozdeliť na:
1.Základná jednotka (osobný počítač)2.Prídavné (periférne) zariadenia -vstupné
-výstupné-vstupno/výstupné
1.Základná jednotka
Základ tvorí matičná (procesorová) doska.Procesor
4
Na matičnej doske sa nachádza srdce celého počítača mikroprocesor. Podľa typu použitého procesoru sa rozlišuje aj typ počítača. Procesor sa označuje skratkou CPU-central processing unit (centrálna procesorová jednotka). Skladá sa z dvoch častí:ALJ - aritmeticko-logická jednotka – slúži na vykonávanie matematických výpočtovRadič - riadi činnosť celého PC a organizuje priebeh procesov.Frekvencia procesoru je udávaná v Mhz.
PamäteĎalšou súčasťou matičnej dosky sú pamäte. Do pamätí sú ukladané informácie. Rozlišujeme dve základné pamäte: ROM (read only memory) - je to druh pamäte, ktorá je určená iba na čítanie dát. Informácie ktoré sú v nej, tam boli vložené už pri výrobe a nedajú sa viac meniť.Je určená na zapamätanie štandardných programov napríklad operačných systémov. RAM (RWM) (read write memory) - je to druh pamäte, do ktorej sa zapisujú informácie a možno ich ľubovolne meniť. Avšak po vypnutí počítača sa všetky informácie uložené v nej vymažú. Preto je potrebné si tieto informácie uložiť na pevný disk, alebo na disketu.
Prídavné zariadeniaOkrem pamätí sa na matičnej doske nachádzajú aj tzv. prídavné karty. Medzi najdôležitejšie patrí:Video karta (grafická karta) - je to prídavná karta, ktorá zabezpečuje zobrazovanie informácií na monitore.Sériový port - je to vstupno/výstupné zariadenie. Pomocou sériového portu pripájamé k počítaču - myš, modem, klávesnicu a iné.USB port – Univerzal Serial Bus – je to vlastne lepší brat sériového portu, tj. môžeme pomocou neho k počítaču napojiť viacero zariadení - myš, modem, klávesnicu, kameru, mikrofón,... Sieťová karta - používa sa na pripojenie počítača do počítačovej siete.Zvuková karta - je to karta, ktorá patrí medzi základné multimediálne prostriedky.TV karta – prenos, spracovanie televízneho signálu.
Diskové zariadeniaPružné a pevné magnetické disky sú najčastejšou formou trvalého ukladania dát. Pevné disky označujeme značkou HDD (harddisk), sú pevnou časťou počítača. V súčastnosti môžu mať kapacitu až niekoľko desiatok gigabajtov (GB). Pružné disky (diskety) majú kapacitu podstatne menšiu ako pevné disky (1.44 MB) a prenášame nimi informácie z počítača do počítača. Vkladajú sa do disketovej mechaniky v počítači. ZipDiskety - s kapacitou 250 MB, je potrebná špeciálna zip mechanika.CD -čka sú disky ktoré slúžia tiež na prenášanie dat, majú podstatne väčšiu kapacitu ako pružné disky (650-700 MB). Ich nevýhodou je, že data sa dajú na nich uložit iba jeden krát a nedajú sa zmazať, prípadne prepisovať. Na čítanie dat z optických diskov sa používa mechanika CD-Rom.Rewritable CD sú to CD-čka, ktoré sa s nainštalovaným príslušným programom a napalovačkou dajú použiť ako diskety, tj. dá sa do nich znova zapisovať a mazať.DVD disky majú viac než sedem-krát väčšiu kapacitu než bežné CD (4,7 GB oproti 650 MB)
Kryty počítačovČasti počítačov musia byť uložené v nejakom púzdre, kryte. Tieto kryty označujeme ako:
5
(maxi, midi, mini) Tower - prevedenie na stojatoDesktop - prevedenie na ležato
2.Prídavné (periférne) zariadenia Vstupné - nimi zadávame počítaču rôzne príkazy a informácie. Patrí sem klávesnica, myš, touchpad, CD Rom, scanner, mikrofón, videokamera atď.Výstupné - nimi sú zobrazované informácie. Patrí sem monitor, tlačiareň, reproduktory atď.Vstupno/výstupné - nimi sú informácie zadávané ale aj odovzdávané. Patrí sem disketová mechanika, modem, CD RW atď.
Ako ste sa už mohli dozvedieť, počítač obsahuje dve základné časti: hardware a software. Väčšina predchádzajúcich informácií sa týkala hmatateľných vecí, teda hardwaru. Počítač však obsahuje aj nehmotnú časť a túto druhú časť tvorí Software.Software je jednoducho povedané všetko to, čo na počítači nemožno vidieť. Teda je to programové vybavenie počítača patrí tu teda ľubovoľný program a jeho časť. Môžme to prirovnať napríklad k magnetofónovej páske či kompaktnému disku. Taktiež sa skladajú z hardwaru (páska,CD) a softwaru (hudba). Rovnako ako u týchto predmetov platí aj u počítača, že hardware nemôže existovať bez softwaru a naopak. U počítača je tu ale rozdiel, tu dokážu pesničky skladať iné pesničky.Software delíme do troch hlavných skupín:1.Operačné systémy2.Obslužné programy3.AplikácieVšetky tieto skupiny softwaru sú programy. Čo je to program? Program je postupnosť príkazov (algoritmus), ktoré vie počítač vykonať a sú v jazyku ktorému rozumie.
Operačné systémy (OS)
Sú to programy, ktoré ako jediné dokážu komunikovať s tzv. holým počítačom teda s hardwarom. Patrí sem napríklad: MS Dos, potom sú to graficky spracované OS napríklad OS/2, OS Windows NT, 95, 98, 2000, Linux a iné.Základnou časťou je program BIOS, ktorý sa nedá jednoduchým spôsobom meniť, pretože je už zabudovaný v pamäti ROM a komunikuje s jednotlivými komponentami počítača.
Obslužné programy (OP)
Obslužné programy sú nástroje, ktorými si môžete svoj počítač upraviť alebo "ošetriť". Niektoré uľachčujú komunikáciu užívateľa s počítačom napríklad: 1.Pre Ms Dos:Nc-Norton commander, VC-Volkov commander2.Pre Ms Windows: Far Manager,Windows commander (podobné ako NC a VC lenže fungujú iba pod Windowsom a sú vylepšené). Iné OP sú tie, ktoré ošetrujú počítač a volajú sa antivírusy. Žijeme v dobe internetu, kde sa hlavne poštou šíri nekontrovateľné množstvo vírusov a preto pokiaľ si uvedomujeme hodnotu svojich dat, mali by sme si zaobstarať do nášho počítača program proti vírusom teda antivírusový program. Existuje množstvo antivírusov. Napríklad Toolkit, NOD, Panda, Avg, Avast a iné.
Aplikácie
6
Aplikácie sú programy, ktorými vytvárame rozličné užitočné výsledky. Inak ich nazývame aj Editory. Najčastejšie využívané sú textové editory, tabuľkové editory a grafické editory. Textovými editormi vytvárame texty. Patrí sem napr. Ms Word - v súčastnosti najpoužívanejší textový editor. V tabuľkovom editore vytvárame rôzne tabuľky a grafy, patrí tu napr. Ms Excel. Grafické editory slúžia na vytváranie obrázkov, rôznych kriviek a geometrických útvarov. Je nimi možné aj rôzne upravovať obrázky. Najznámejšími sú Corel, Adobe Photoshop a iné.
Pozor (II.)Na software treba mať licenciu a zakúpiť si ho. Existuje aj software, ktorý je voľne šíriteľný - freeware, shareware, GNU. Jednoducho software zadarmo (alebo veľmi lacno) predstavuje úžasnú alternatívu, ako si zabezpečiť k počítaču programové vybavenie (legálne) za cenu blízku nule.GNU je špeciálny freeware, programy, ktoré si stiahnete a budete používať, môžete voľne šíriť, modifikovať, ale musíte zabezbečiť sprístupnenie zdrojových kódov.Koncept voľne šíriteľných programov vznikol v roku 1982, keď v rovnakej dobe pani Fluegelman a Button, aby obišli klasický distribučný mechanismus "krabicového softwaru", začali ho bezplatne šíriť tým, že komu sa program páčil, poslal na ich adresu 25 USD. Aké jednoduché? Koncept voľne šíriteľných programov bol na svete.Onedlho potom čo začaly autorom skutočne prichádzať peniaze od spokojných užívateľov, bolo jasné, že ich pojatie funguje. Od tej doby vzniklo už veľa programov, za ktorých registračné poplatky boli zaplatené milióny dolárov. Nájdeme tu naozaj čokoľvek: kvalitné operačné systémy (Linux a z neho vychádzajúce klony), kompletné kancelárske balíky (Star Office), poštové programy (The Bat!, Pegasus Mail), internetové browsery (Opera, Netscape Navigator, resp. Communicator), vynikajúce grafické programy (GIMP, Paint Shop Pro), súborové manažéry (FAR, Windows Commander) a desiatky dalších utilit.Z hľadiska užívateľa majú sharewarové programy výhodu, že si program bez toho, aby si ho kupoval, vyskúša a zistí, či ho skutočne bude potrebovať a až potom sa rozhodne, či si program zaregistuje (bezplatne sa sharewarové programy väčšinou užívajú 30 dní, po tejto dobe program buď odstránite z pevného disku, alebo zaplatíte registračný poplatok). Registrácia môže byť spojná s ďalšími výhodami: okrem legalizácie, máte nárok na technickú podporu, bezplatné nové verzie po určitú dobu, tlačený manuál, atď...
7
2 HISTÓRIA
Autorkou tejto kapitoly je učiteľka informatiky Mgr.Šestáková Ľubomíra1 na Gymnáziu, Školská 7, Spišská Nová Ves2.
Počítačové generácie
História rannej výpočtovej techniky je dosť dlhá. Trvalo viac než 100 rokov, kým Babbagove myšlienky boli vymenené počítačom Mark 1. Dnes sú zmeny vo výpočtovej technike oveľa rýchlejšie. Nie je to neobvyklé, že väčšina zmien vo výpočtovej technike sa nepočíta na roky, ale na mesiace. Preto na lepšie pochopenie rozlíšenia podstatných zmien vo výpočtovej techike sa používa pojem generácia. Podobne ako generácie ľudských bytostí, existuje mnoho podobností v počítačoch v tej istej generácie. V počítačovej terminológii novou generáciou sa označoval dôležitý vývoj hardwaru. Avšak, nový vývoj v elektronickom inžinierstve umožnil tiež nové počítačové možnosti. Vývoj počítača prechádza z jednej generácie do druhej čoraz rýchlejšie.
2.1 Prvá počítačová generácia
Spočiatku počítače boli vyvíjané školami alebo vynálezcami za podpory vlády a bohatých patrónov. Vynálezci sami obsluhovali počítač. Iba tak ho mohli používať ďalší vedci, inžinieri alebo vláda. Vstup počítačov do sveta komercie je jednou z charakteristík prvej generácie počítačov.Prvý počítač. ktorý našiel uplatnenie v obchode a priemysle bol univerzálny, automatický počítač UNIVAC. Vyvinuli ho J. Presper Eckert a J. Mauchly, tvorcovia ENIACU, rýchle našli komerčné využitie počítača. Títo dvaja vedci formovali a sprivatizovali spoločnosť a navrhli výrobnú dielňu pre Univac. Avšak, pre nedostatok finančných prostriedkov ju predali spoločnosti Remington-Rand Comporation. Ako prvá začala využívať výhody Univacu vláda, no veľmi skoro sa našlo jeho využitie v obchode a priemysle. Počítač nebol limitovaný na jeden účel. Môže počítať inventár, kalkulovať mzdovú listinu, monitorovať príjmové účty a kontrolovať hlavnú účtovnú knihu. Napriek tomu, že niekoľko tuctov ľudí obsluhovalo počítač, UNIVAC a iné počítače prvej generácie robili prácu za mnoho účtovníkov a účtovných revízorov. Teda spoločnosť môže oceniť počiatočnú investíciu a zamerať sa na nákup počítačov a zakúpenie tuctu špecializovaných programov, pre zvýšenie presnosti a rýchlosti práce a efektívnejšie využitie personálnych zdrojov. Účtovníci a účtoví revízori nemuseli celé dni a hodiny kontrolovať účty. Ich novou úlohou bolo tlmočiť dáta vytvorené počítačom. Teda použitie počítačov prvej generácie v biznise nemalo dôsledok zníženia veľkého počtu zamestnancov, ale zmenu úlohy v zamestnaní.Počítače prvej generácie používali elektrónky, zavedené Atanasoffom a Berrym. Elektrónky sú elektrické spínače, ktoré pracujú oveľa rýchlejšie ako v počítači Mark 1 mechanické spínacie zariadenia. Stroje s elektrónkami môžu vykonávať tisíc individuálnych operácii za sekundu, pomalšie ako dnešný štandard, ale na svoju dobu rýchlejšie. Bohužiaľ elektrónky sa prehrievali, čo zapríčinilo, že sa skoro vypálili. To spôsobovalo časté poruchy a krátke elektrické výkyvy. Počítače prvej generácie mali klimatizované vnútro. Vnútorné priestory mali veľmi veľké, pretože sa v nich nachádzalo viacero elektrónok rôznych veľkostí. Typický
1 [email protected], http://www.gymsnv.sk/~sestakova/index.html2 http://www.gymsnv.sk/~webskola/index.html
8
počítač prvej generácie mal veľkosť obývacej izby. So skorým príchodom počítačov prvej generácie, prišli i dierne štítky podobné tým, ktoré sa používali pred rokom 1800. Ich počiatočné významy boli zamerané na vstup a výstup dát. Čítačky diernych štítkov, ktoré mohli prečítať nepatrné dierky vyrazené do štítku, mohli spracovať až 130 znakov za sekundu (opäť pomalšie ako dnešné počítače, ale prekvapujúco rýchlejšie ako počítače v roku 1950). Počítače prvej generácie nemali pamäťové zariadenie, ktoré poznáme u dnešných počítačov. Veľa skorých počítačov používalo magnetickú bubnovú na uskladnenie a spracovanie údajov.
Software počítačov prvej generácie
Mal niekoľko nedostatkov závisiacich od rôznych typov úloh, ktoré mohli tieto počítače vykonať. Najviac počítačov prvej generácie mohlo vykonávať jednoduchý program limitovaný nastavením údajov. Na začiatku boli všetky programy v binárnom kóde. Programy, ktoré používali príkazy nuly a jednotky sa nazývali "počítačové jazyky". Písanie programov v počítačových jazykoch boli extrémne náročné, veľa času sa strávilo drobnou prácou a programy často obsahovali chyby.V roku 1951 Dr. Grace Hopper, kolega Howarda Aikena, ktorý bol zamestnaný ako námorný úradník, vyvinul nový počítačový jazyk, aby pomohol rozriešiť tento problém. Hopperove skladanie jazyka robilo reálnejším písanie krátkych správ alebo kódov, ktoré úplne zmenilo série núl a jednotiek v počítačovom jazyku. Dr. Hopper vyvinul program nazývaný compiler (prekladajúci program), ktorý prekladal symbolický jazyk do binárneho jazyka počítača. Pomocou tohto objavu sa počítač mohol programovať oveľa ľahšie. Napriek tomu písacie programy pre počítače prvej generácie zostali všeobecným problémom.
Charakteristika počítačov prvej generácie.
. Elektrónky
. Veľa operatórov na obsluhu počítača
. Magnetická bubnová pamäť
. Dierne štítky
. Strojový jazyk
. Assembler
ENIAC (1943-1946) vynikol na Pensylvánskej univerzite v USA prvý
elektrónkový počítač. Využili sa pri ňom nové technické prvky na výpočet
balistických tabuliek
COLOSS (1943) používal sa na rozšifrovanie tajných nemeckých kódov.
9
UNIVAC (1950)Universal Automatic Computer
prvý počítač, ktorý pracuje na základe programu, ktorý je uložený v pamäti
počítača a nie na diernzch štítkoch alebo na magnetickej páske
LEO (1951)Lyons' Electronic Office prvý komerčný počítač
2.2 Počítače druhej generácie
Druhá generácia, ktorá začala okolo roku 1959, až do polovice 1960, bola charakterizovaná používaním tranzistorov namiesto elektrónok. Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale boli menšie a rýchlejšie, potrebovali menšiu elektrickú energiu, boli viac hodnovernejšie a poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie. Počítače druhej generácie mohli vykonávať viac ako 230 000 operácii za sekundu. Oproti tomu počítače prvej generácie iba 3500 až 1700 operácii za sekundu. Pretože tranzistory potrebujú menej energie ako elekrónky (asi 1/100 energie), druhá generácia počítačov bola nenej nákladná na obsluhu ako jej predchodcovia..Tak ako počítače prvej generácie, počítače druhej generácie boli obmedzované v typoch a množstve úloh, ktoré mohli vykonávať. V tejto generácii počítačov boli v obchode najpoužívanejšie hlavne účtovnícke programy. Vo väčšom obchode a v priemysle boli to práce v dávkach - veľké skupiny dát sa spracovávali počas jednej doby. Napríklad: spoločnosť zhromažďovala faktúry za dobu týždňa a uložila všetky tieto dáta pre spracovanie na jeden deň. Tento typ spracovania dát sa nazýva dávkové spracovanie (batch processing). Používalo sa na spracovanie mzdového listu, inventáru, splatnej faktúry atď. Dôležité bolo používanie externej pamäti na ukladanie dát. Pamäťové bunky boli oveľa rýchlejšie a spoľahlivejšie ako tie, ktoré sa používali v prvej generácii. Jeden z prvých typov elektronického ukladania dát bol založený na malom magnete okrúhleho tvaru, nazývaného ferit (core). Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia ako bubnová pamäť používaná v počítačoch prvej generácie. Počítače druhej generácie sa vyznačovali využívaním feritovej pamäte.Ďalší dôležitý rozdiel bol v zavedení nezávislých off-line zariadení. Nemali trvalú komunikáciu s počítačom, ale boli k dispozícii, keď ich počítač potreboval. Napríklad keď počítač potreboval dáta z čítača diernych štítkov, čítač bol aktivovaný, dáta prečítal do počítača, a potom ostal v nečinnosti, až kým počítač nepotreboval opäť dáta. Dáta mohli byť poslané do nezávislej tlačiarne, a počítač mohol opäť začať spracúvať ďalšiu skupinu dát.Jedným z off-line médií bola magnetická páska. Eckert a Mauchly vyvinuli tento typ média pre počítače prvej generácie, ale počítače druhej generácie boli prvé, ktoré to využívali vo veľkom rozsahu. Počítače mohli posielať informácie na pásky, na ktorých sa informácie ukladali a neskôr sa mohli vložiť z pásky späť do počítača. Vloženie bolo oveľa rýchlejšie s magnetickými páskami ako so štítkami. Informácie vkladané cez dierne štítky mohli byť vkladané 130 znakov za sekundu, počítač používajúci magnetickú pásku mohol čítať viac ako
10
6500 znakov za sekundu.Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj magnetického disku. Spracovanie magnetickej pásky bolo pomalšie, pretože na obnovenie informácií magnetickej pásky počítač musel čítať pásku postupne (sekvenčne). Počítač číta pásky zo začiatku pásky až po miesto, kde boli informácie uložené. S diskami počítač mohol pristupovať k žiadúcim informáciám priamo, tak disk mohol oveľa rýchlejšie pracovať.
Druhá generácia počítačového softwaru
Počas druhej generácie počítačov sa začali vyvíjať programovacie jazyky. Programovacie jazyky hovoria počítaču čo robiť v jazyku, ktorý sa veľmi podobá hovorenému jazyku. Programovacie jazyky majú vysvetľovať ľuďom, kým počítačový jazyk má vysvetľovať len počítaču. Programovacie jazyky počítače prekladajú do binárneho kódu cez špeciálne programy nazývané prekladače. Prekladač je program, ktorý prekladá inštrukcie napísané v programovacom jazyku na príkazy priamo zrozumiteľné počítaču. Hlavné výhody programovacích jazykov sú, že programy sa ľahšie píšu a tiež pomáhajú redukovať programovacie chyby. Počítačový jazyk, ktorý je používaný v obchodnom styku, je často odlišný od počítačového jazyka používaného vedcami. Pre túto príčinu odlišné programovacie jazyky sú vhodné pre špecifické typy užívateľov a aplikácií. Niektoré z programovacích jazykov sa vyvíjali počas tohto obdobia zahrňujúceho COBOL, obchodne orientovaného jazyka, a FORTRAN, vyvíjaného firmou IBM pre vedcov a inžinierov.V vývojom vyšších programovacích jazykov úzko súvisí vývoj inštrukcií navrhovaných na kontrolu počítačových zdrojov. S vývojom off-line zariadení inštrukcie museli byť vyvíjané tak, aby mohli posielať alebo prijímať informácie do týchto zariadení, keď boli on-line. Tieto inštrukcie sú nazývané operačné systémy. Prvé operačné systémy boli primitívne. Modernejšie operačné systémy museli počkať na vývoj tretej generácie počítačov.
Charakteristika počítačov druhej generácie.
. Tranzistory
. Magnetické pásky
. Magnetická feritová pamäť
. Čítače diernych štítkov
. Tlačiarne
. Hromadné spracovanie dát
. Zavedenie programovacích jazykov vyššej úrovne
. Operačné systémy
TRADIS (1955) prvý tranzistorový počítač obsahoval 800 tranzistorov v Bell Laboratories v spoločnosti Texas Instrument. John Bardeen, v 1956 ocenený Nobellovou cenou za fyziku za objav tranzistorového efektu
11
IBM 650 (1954)
Firma IBM začala ako prvá masovú výrobu počítačov. Za 15 rokov sa predalo 1500 takých počítačov.
Minipočítač PDP-8 (1965) vyvinutý firmou Digital Equipment, stál 20000 dolárov
2.3 Tretia generácia počítačov
Vývoj a používanie integrovaných obvodov znakom tretej generácie výpočtovej techniky . Táto generácia trvala od roku 1964 až do roku 1970. Integrovaný obvod pozostáva z tisícok obvodov vytlačených na malú silikónovú kartu nazývanú čip (chip).Výhoda čipov je tá, že jednoduchý čip môže nahradiť tisíce tranzistorov. Používaním integrovaných obvodov počítače mohli vykonať viac ako 2.500.000 operácií za sekundu. Integrované obvody sú viac spoľahlivé ako tranzistory, pretože používajú menej elektriny a majú dlhšiu životnosť. Ďalším dôležitým krokom vo vývoji tretej generácie počítačov bolo predstavenie rodín počítačov (family computers). Najdôležitejší detail je, že rodiny používajú rovnaké čipy a podieľajú sa na rovnakom operačnom systéme alebo metóde kontrolovania počítača. Počas roku 1960 IBM vyvinulo jednu z prvých počítačových rodín, série centrálnych počítačov nazývaných System/360. IBM System/360 alebo S/360 pozostával zo šiestich vzostupne kompatibilných počítačov. Vzostupne kompatibilný znamená, že programy mohli fungovať na malých počítačoch 360 a tiež na väčších počítačoch 360.Pre túto kompatibilitu obchod mohol začať s malým počítačom a postúpil k väčšiemu počítaču bez nutnosti zmeniť software a preškoliť počítačových operátorov. Táto vlastnosť bola zvlášť atraktívna pre mnohých menších obchodníkov s menším kapitálom ako veľké firmy. IBM predalo viac ako 30 000 týchto sérií počítačov typu System/360. Neskôr IBM vyvinulo novšiu sériu rodín počítačov 370. Tieto série 20 počítačov s doplnkovým hardwarom a softwarom boli tiež vzájomne kompatibilné. Teraz opäť firmy mohli začať s malými počítačmi a potom pokračovať s väčšími a výkonnejšími počítačmi.Dnes ďalšie firmy ponúkajú rodiny vzájomne kompatibilných centrálnych počítačov, ale IBM bol prvý, kto to tak urobil. IBM vznikol z firmy nazývanej CTR (Computing-Tabulating-Recording Corporation) v roku 1924. Niekedy nazývaný "Big Blue".So svojimi rodinami počítačov IBM si zabezpečili svoju pozíciu na čele počítačového priemyslu. Hoci veľa firiem kupovalo počítače, ďalšie stále neprestávali cítiť potrebu investovať do vlastných systémov. Ďalší vývoj tretej generácie diaľkových počítačových terminálov umožňoval týmto firmám spájať sa do jednoduchých veľkých centrálnych
12
počítačov. Títo diaľkoví užívatelia, ako napríklad malé firmy, mali platiť vlastníkovi veľkého počítača poplatok za dobu, počas ktorej používali centrálny počítač. Malé firmy mohli napríklad používať diaľkový terminál na robenie svojich faktúr, alebo malý školský obvod mohol používať diaľkový terminál na zoznam miestností alebo študentov. Najdôležitejší detail je, že zamestnanci v malých i veľkých firmách nestrácali zamestnanie s počítačmi počas tejto generácie. Začala sa objavovať nepatrná zmena vo firemnom manažmente . Počítače umožňovali firmám zachovať presné kópie záznamov. Toto viedlo k zmene úloh zamestnancov v spoločnosti. Napríklad účtovníci s prístupom k počítaču mohli stráviť viac času interpretáciou účtovníckych informácii a vytvárať doporučenia pre vlastníkov firmy. V tom čase veľa majiteľov malých firiem sa obávali, že ich opustia ich účtovníci. Ak účtovník opustil firmu, majiteľ nebol schopný v krátkom čase zaučiť nového zamestnanca. S príchodom počítačov stačilo nového zamestnanca zaučiť správne vkladať údaje do počítača a obsluhovať účtovnícky program.Ďalšia dôležitá vlastnosť počítačov tretej generácie bolo zvýšené používanie magnetických diskových zariadení na ukladanie dát. Magnetický disk je vynikajúci pretože umožňuje priamy prístup k dátam a nie, ako to bolo predtým sekvenčne. Priamy prístup k dátam podstatne zvýšil rýchosť výpočtu.
Tretia generácia počítačov - software
Počas tretej generácie počítačov boli vyvinuté nové programovacie jazyky ako BASIC, ktorý sa dal ľahko naučiť a bol na všeobecné použitie. Ďalší bol PASCAL. Pretože tieto programovacie jazyky sa dali ľahko naučiť a používať, veľa počítačových užívateľov si mohli vytvoriť taký program, ktorý potrebovali. Dôležitá pre túto generáciu bola práca na skvalitnení operačných systémov, ktoré sa objavili počas druhej generácie. Operačné systémy spracovajú dáta novým spôsobom. Prvá a druhá generácia počítačov spracovávala dáta dávkovým spôsobom a v dannom čase vykonávali iba jednu úlohu. Rýchosť spracovania dát tiež ovlyvňovala rýchosť vstuných a výstupných zariadení. Operačné systémy tretej generácie umožňujú spracovávať na počítači niekoľko úloh súčasne, viacúlohový operačný systém (multitasking) a s prideľovaním času (time sharing). Každá úloha sa nachádza v malom segmente. Ak je ukončená jedna úloha, výsledok pošle na disk, terminál, tlačiareň alebo nejaké ďalšie zariadenie. Počítač nie je v nečinnosti, pokiaľ sa prečítajú dáta z pomalého vstupného zariadenia, ale pokračuje v ďalšej úlohe. Operačný systém tiež umožňuje pristupovať viacerým užívateľom k tým istým dátam súčasne, napr. v knižniciach, na letiskách.
Charakteristika počítačov tretej generácie.
. Integrovaný obvod
. počítače s možnosťou rozšírenia (výmena alebo doplnenie ďalších komponentov)
. diskové mechaniky
. nižšia cena
. vylepšený operačný systém
. multitasking
. on-line prístup
. prideľovanie času
13
IBM 360 (1964)
Firma Burroughts (1968) vyvinula prvé počítače s integrovanými obvodmi V2500, V3500
2.4 Počítače štvrtej generácie
Miniaturizácia integrovaných obvodov je charakteristická pre švtrtú generáciu. (od 1970 podnes). Mikročíp alebo mikroprocesor vykonáva milióny operácii za sekundu. Firma Ingel Corporation vyvinula prvý mikroprocesor, ktorý nazvala 4004, neskôr to bol o rok neskôr 8008 Éru mikropočítačov zahájil mikroprocesor Intel 8080. Vážil iba niekoľko gramov a zaberal niekoľko štvorcových centimetrov. V porovnaní so skoršími počítačmi to bol obrovský prevrat. Elektronický číp je v dnešnej dobe výkonnejší, ekonomicky dostupnejší a je menší ako minca.Ďalšia dôležitá vlastnosť štvrtej generácie počítačov je ich neobyčajne rozsiahle využitie. Počítače môžeme nájsť skutočne v každej malej firme, v každej škole a v miliónoch domácnostiach, pretože sú pomerne lacné. Štvrtá generácia počítačov dáva na výber aplikácie podľa účelov, nie len obmedzené aplikácie (ponúka napr. počítanie potravinárskych účtov, automobilovým firmám pomáha starať sa o design nových modelov, atď.). Mikropočítače sa používajú na úradoch, vo veľkoobchodoch, v rôznych servisoch a vo všetkých druhoch podnikania.Rozvoj mikroprocesorov bol sprevádzaný rozvojom ďalšieho hardvéru. Čo sa týka podstaty pamäte, moderné mikropočítače používajú pre vnútornú pamäť polovodiče (metal-oxide semiconductor MOS). Je to špeciálny číp, ktorý zásobuje veľké množstvo informácií na veľmi malé miesto. Obvody polovodičovej pamäte sú veľmi podobné mikroprocesoru pripojenému k silikónovým čípom. Polovodiče sú veľmi rýchle, avšak sú nestále, teda, pokiaľ je polovodič vypnutý, stráca všetko, čo je v ňom uskladnené. Všetky rozvojové stupne technológií sprevádza pokrok v používaní externej pamäte a uskladnenie dát na disk. Mikropočítače používajú okrem disku malý "floppy disk" ako formu prídavnej pamäť pre uskladnenie dát. S mikropočítačmi, počítačovými programami muselo existovať aj pravidelné ukladanie do pamäte (v určitých intervaloch), pretože pamäť môže
14
dosiaľ neuložené dáta stratiť a to vtedy, ak sa predčasne sám vypne. Dáta teda môžu byť uskladnené na disku pre neskoršie použitie.
Štvrtá generácia počítačov - software.
dôležitým softvérovým rozvojom štvrtej generácie počítačov sú databázové systémy. Databázové programy dovoľujú užívateľom počítačov zásobené dáta uložiť do iných formátov. Fakulty a univerzity, napríklad, používajú databázové programy na zásobovanie informácií o študentoch a usmerniť dáta podľa rôznych ciest (napr. podľa mena, bezpečnostného čísla atď.)BASIC a Pascal, rozvinuté v priebehu tretej generácie, sú ideálne pre domáceho mikropočítačového programátora a používanie týchto programovacích jazykov je prospešné pre rozvoj mikropočítačov.
Charakteristika počítačov štvrtej-generácie.
. miniaturizácia integrovaných obvodov
. mikroprocesor
. MOS pamäť
. dátové komunikácie
. modemy
. floppy disky
. hard disky
. mikropočítače
. rozličné programové aplikácie
. rozšírenie operačných systémov
1975 študenti Bill Gates a Paul Allen tvorcovia populárneho programovacieho jazyka BASIC pre osobný počítač ALTAIR
(Beginners All-Purpose Symbolic Instruction Code)
Firma Commodor (1977) vyvinula svoj počítač PET Personal Electronic Translator
V tom istom roku sa začal vyrábať aj Apple 2
15
IBM PC (1981)
2.5 Piata generácia počítačov
Čo je príznačné pre rozvoj piatej generácie počítačov? Sme v piatej generácii? Bude mať každá domácnosť počas piatej generácie počítač? Bude snáď mikropočítač tejto generácie dôverný vo všetkom? Jedno tvrdenie je, že počítače piatej generácie budú mať dôležitú funkciu v domácnostiach. Iné tvrdenie je, že počítač piatej generácie nebude dostupný ľuďom až kým nebude vedieť vyvodzovať, usudzovať a učiť, teda kým nebude mať inteligenciu.Nech sa v ďalšej generácii stane hocičo, bude to pre ďalší rozvoj vzrušujúce. Nové technológie budú riešiť mnoho dnešných každodenných problémov. Ale predsa, s celým pokrokom technológie prídu aj nové obmedzenia a problémy.
Použitá literatúra :
1. F.J.Erickson, J.A.Vonk : Modern Microcomputers, Times Mirror Higher Education Group, Inc. company 1994.
2. V.M.Kuročkin : Znakomtes komputer, Moskva Mir 1989, ruský preklad angického originálu K.G.Bateev : Understanding Computers, Computer basic, Input/output, Time-Life Books Inc., Alexandria Virginia 1985.
3. Šalát Tibor a kol. : Malá encyklopédia matematiky, Vydavateľstvo Obzor Bratislava 1978.
16
3 OD SPOJENIA DVOCH POČÍTAČOV K WORLD WIDE WEB
3.1 HISTÓRIA VZNIKU INTERNETU (VI.)
Rozprávka by mohla začať asi takto: „1866 - Na začiatku bol kábel...“Naozaj cez atlantický oceán bol natiahnutý kábel už v roku 1858. Kladenie tohto kábla bolo významným medzníkom, ale bol to aj technický neúspech, lebo nebol dostatočné silný a pretrhol sa. Takže spojenie bolo docielené až v 1866. To bol základný kameň Internetu - medzikontinentálnej siete.1957 - V Amerike vznikla ARPA - Advanced Research Project Agency (teda agentúra pre pokročilé vedecké projekty). Táto organizácia spájala niekoľko brilatných ľudí, ktorí vynašli prvý satelit počas 18 mesiacov. O niekoľko rokov neskôr sa ARPA zamerala na vybudovanie komunikačnej technológie medzi počítačmi.1962 - Do čela ARPA sa dostal Dr.J.C.R. Licklider, ktorý uskutočnil projekt Arpanet - prvú formu internetu použitú pre armádne účely. Všetko to pravdaže bežalo na obrovských počítačoch.Schéma internetu na začiatku...
Around Labor Day in 1969, BBN delivered an Interface Message Processor (IMP) to UCLA that was based on a Honeywell DDP 516, and when they turned it on, it just started running. It was hooked by 50 Kbps circuits to two other sites (SRI and UCSB) in the four-node network: UCLA, Stanford Research Institute (SRI), UC Santa Barbara (UCSB), and the University of Utah in Salt Lake City.
Plán bol neslýchaný: Kleinrock, priekopník počítačovej vedy a profesok na UCLA, a jeho malá skupinka diplomantov dúfala v spojenie na počítače a poslanie informácií do Standfordu. Začínali
napísaním „login“, a pozeraním či sa list objaví na vzdialenom monitore. Tu je v anglickom originály ako to naozaj prebehlo: "We set up a telephone connection between us and the guys at SRI...," Kleinrock ... said in an interview: "We typed the L and we asked on the phone, "Do you see the L?" "Yes, we see the L," came the response. "We typed the O, and we asked, "Do you see the O." "Yes, we see the O." "Then we typed the G, and the system crashed"...Yet a revolution had begun"...
17
A vtedy revolúcia začala... internet sa rozrástol veľmi rýchlo (na svoju dobu)...Schéma interetu 2...
začali sa zaužívať pojmy ako napr. Information Superhighway (informačná superdiaľnica) a pod. ...pomaly sa zaužil pojem Internet. As usually... in the beginning was - chaos.Ako zvyčajne... na začiatku bol - chaos.To pravdaže platilo aj na internete. Začal sa vyvýjať jazyk HTML (hyper text markup language) a protokoly (spôsoby prenosu dát). V auguste 1984 bol v CERNE vyvinutý protokol TCP/IP. 12.10.1990 - www bolo v podstate ´ narodené ´ v CERNE, ktorý sa stal najväčšou internetovou ´parcelou´ (site) v Európe a najväčším vývojovým strediskom vôbec.´´Vedecký výzkum žije a prekvitá v atmosfére slobody - slobody pochybovať, slobody pýtať sa, slobody objavovať. Toto sú podmienky, pod ktorými bolo zriadené nové laboratórium.´´ toto sú slová napísané v roku 1954 Sirom Benom Lockspeiserom, prvým prezidentom kozilu CERNu. Toto je atmosféra, v ktorej CERN rozkvital 40 rokov a v ktorej organizácia pozerala dopredu a úspešne pokračovala do budúcnosti.Vlastne web bol v podstate vedľajší efekt pri zvyčajných výzkumoch v CERNe.Niektoré medzníky počas prvých piatich rokov existencie www.... ako Tim Berners-Lee a iný Web vývojári obohatili štandard pre štrukturalizáciu dát, niektorí programátori začali vyvíjať ´browseri´- prehliadače – napr. Microsoft Explorer, Netscape...Jeden z týchto programátorov bol Marc Andreessen, pracujúci pre NCSA v Urbana-Champaign, Illinois. V Januári 1993, Andreessen vyvinul novú verziu jeho pekného point-and-click grafického browseru pre web, dizajnovaného pre UNIX systémy.V Auguste, Andreessen a jeho spolupracovníci v centre vyvinuli free (voľné) verzie pre Macintosh a Windows.V Decembri , dlhý príbeh o webe sa objavil v The New York Times... Ďalšie informácie nájdete na (VI.).
18
3.2 POČÍTAČOVÁ SIEŤ - INTERNET
Čo je to počítačová sieť? (III.)Počítačová sieť je systém vzájomne prepojených a spolupracujúcich počítačov. Medzi týmito počítačmi možno prostredníctvom siete pohodlne a rýchlo prenášať informácie. Informácie možno, samozrejme, prenášať aj medzi počítačmi nepripojenými do siete a to prostredníctvom médii (disketa, magnetická páska, optický disk, atď). Tento spôsob je však príliš nepohodlný, zdĺhavý a neumožňuje interaktívne spracovanie informácii.Druhy počítačov v sietiPodľa funkcie rozlišujeme v sieti dva druhy počítačov:
pracovné stanice servery
Pracovná stanica slúži na spracovanie údajov používateľom. Je to vlastne samostatný počítač, ktorý je pripojený do siete a tak môže využívať jej služby.Server zabezpečuje chod siete. Realizuje funkcie siete a poskytuje ostatným používateľom svoje prostriedky (pamäťové miesto na svojich diskoch, tlačiarne, plotre…).Všeobecne môže byť v sieti ľubovoľný počet serverov a pracovných staníc. Ak je serverov v sieti viac, môžu sa navzájom v poskytovaní služieb a prostriedkov doplňovať.Základné časti sieteSieť pozostáva z nasledujúcich základných častí:
hardvér softvér organizačné zabezpečenie
Hardvér siete zahrňuje všetky technické prostriedky v sieti (počítače, tlačiarne, plotre, atď). Pod hardvér sa zaraďujú aj prostriedky, ktorými je realizované vlastné prepojenie siete. Sú to hlavne sieťové adaptéry (sieťové karty), ktoré sa vkladajú do počítačov a zabezpečujú prenos údajov medzi počítačmi a spojovacie vedenie, ktoré zabezpečí prepojenie počítačov. Toto vedenie môže byť prakticky ľubovoľne dlhé. Pre krátke spojenia sa používajú káblové spoje, napr. koaxiálny kábel. Pre dlhšie spojenia sa dá použiť napr. telefónna sieť. Pri vlastnej realizácii sa používajú aj prídavné zariadenia ako rozbočovače, zosilňovače signálu, modemy, atď.Sieťový softvér je programové vybavenie, ktoré v spolupráci s hardvérom siete zabezpečuje funkcie siete. U niektorých operačných systémov sú sieťové funkcie už jeho súčasťou. U iných musíme zabezpečiť dodatočné programové vybavenie a spustiť ho na jednotlivých počítačoch siete. Väčšinou je realizované pomocou rezidentných programov. U niektorých sietí je programové vybavenie veľmi rozsiahle a je realizované ako samostatný operačný systém, ktorý je uložený a pracuje na serveroch siete, zatiaľ čo na pracovných staniciach sa spúšťa len jeho malá časť v prostredí operačného systému počítača.Organizačné zabezpečenie siete je poslednou a často podceňovanou súčasťou siete. Zahŕňa hlavne opatrenia na zaistenie správy siete a súbor pravidiel správania sa používateľov pri používaní siete. Patrí sem zabezpečenie funkcie správcu siete, ktorý sa stará o chod a riadenie siete.Porovnanie s terminálovou sieťouExistuje istá podobnosť medzi počítačovými a terminálovými sieťami. Rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľ čo terminálová sieť je tvorená jedným počítačom a k nemu pripojenými terminálmi, počítačová sieť je tvorená viacerými počítačmi. Z toho vyplýva zásadná odlišnosť v spôsobe činnosti. V terminálovej sieti sú všetky výpočty vykonávané na jednom počítači, zatiaľ čo v počítačovej sieti prebiehajú výpočty na viacerých počítačoch.Dôvody zavádzania počítačových sietí
19
Počítačové siete prinášajú v porovnaní so samostatnými počítačmi niekoľko zásadných výhod. Najvýznamnejšie z nich sú:
zdieľanie údajov zdieľanie prostriedkov zvýšenie spoľahlivosti systému
Zdieľanie údajov je najvýznamnejší dôvod pre zavádzanie počítačových sietí. Ide o to, že potrebné dátové súbory môže spracovávať viac používateľov súčasne. Je to umožnené tým, že dátové súbory sú uložené na serveroch siete a pripojení používatelia majú k nim prístup.Zdieľanie prostriedkov umožňuje pracovným staniciam spoločne používať prostriedky siete, ktoré ponúkajú servery siete. Najčastejšie ide o zdieľanie diskov, keď lokálne disky pracovných staníc nemajú dostatočnú kapacitu a zdieľanie tlačiarní.Zvýšenie spoľahlivosti systému znamená ďalšiu výhodu, ktorú siete poskytujú. V súvislosti so zdieľaním prostriedkov je možné, napríklad, v prípade poruchy sieťovej tlačiarne nahradiť ju inou a systém môže pracovať ďalej. Ak má používateľ svoje programy a údaje uložené na serveri, je možné v prípade poruchy pracovnej stanice pokračovať v práci na inej pracovnej stanici.Základné druhy počítačových sietí Vzhľadom na to, že existuje mnoho druhov a typov rôznych počítačov je aj situácia v oblasti počítačových sietí zložitá. My si pre potreby a rozsah tejto publikácie vymedzíme dve základné delenia tejto oblasti.Rozdelenie sietí podľa typov pripojených počítačovPodľa druhov počítačov použitých v sieti delíme siete na:
homogénne heterogénne
Homogénne siete sú také, že všetky pripojené počítače sú rovnakého druhu. Druhom siete sa rozumie napr. sálové počítače IBM, minipočítače VAX, osobné počítače IBM PC, atď. V súčasnosti sú najviac rozšírené siete osobných počítačov IBM PC a kompatibilných.Heterogénne siete môžu obsahovať viacej druhov počítačov. Existujú siete, kde sú prepojené veľké sálové počítače, minipočítače aj osobné počítače. Typickým predstaviteľom týchto sietí sú verejné dátové siete.Rozdelenie sietí podľa rozlohyZ hľadiska rozlohy delíme siete na:
lokálne globálne
Lokálne siete (LAN) sú také, pri ktorých sa nepoužívajú prostriedky pre diaľkový prenos údajov (modemy). Maximálne vzdialenosti medzi počítačmi sú rádovo stovky metrov, resp. niekoľko kilometrov. Väčšinou sa používajú v jednej, resp. viacerých blízkych budovách.Globálne siete (WAN) používajú prostriedky pre diaľkový prenos údajov. Ich rozloha je v podstate neobmedzená. Môžu spájať počítače na väčších územiach ako napr. štátu, kontinentu alebo aj na celom svete. Tieto siete sú väčšinou heterogénne, ktoré obsahujú veľké sálové počítače vo funkcii informačných bánk a prostredníctvom telefónnej siete je možné sa k nim pripojiť pomocou obyčajného osobného počítača a využívať ich služby.
3.3 PREHLIADAČE
Explorer Netscape
4 MAIL
20
Čo je to mail?Vlastne je to virtuálne pošta, tj. niekto vám napíše list, pošle ho a niekto vám ho doručí do schránky, ktorú keď prídete domov otvoríte a list si prečítate, napíšete odpoveď a cyklus sa opakuje.Len list musí byť napísaný cez počítač a vy potrebujete miesto na nejakom servery, ktoré bude slúžiť ako schránka a kde sa budú listy zbierať.Ako ziskať mailovú adresu?Možností je viacero, prvou je, že vám či už v práci alebo škole bude e-mailová schránka jednoducho pridelená automaticky, druhá, že si ju vytvoríte na nejakom prístupnom servery sami.. Správca severa vám adresu a heslo buď povie alebo si ho vytvoríte pri registácií, dané heslo si môžete kedykoľvek zmeniť. Adresy su tvorené napr. [email protected], [email protected], [email protected]... meno+zavináč+adresa servera.Príklad získania e-mailovej adresy zadarmo
servery zadarmo viac mailových schránok – forward,... sťahovanie mailov na konkrétny počítač – Calypso, Outlook, Outlook express...
5 IRC CHAT, CHAT
Málokomu je neznáme slovíčko chat (čet), ktoré v slovenčine znamená rozprávať sa, alebo často používaný pokec. Existuje veľa možností ako sa porozprávať s niekým, kto je od nás aj niekoľko tisíc kilometrov vzdialený. Samozrejme nejde priamo o prenos zvukového signálu, jedná sa vlastne o veľmi rýchlu poštu. To znamená že napísaný text sa užívateľovi na druhej strane zobrazí len pár minút po napísaní. Chatovať si nemusia len dvaja ľudia, naraz sa do diskusie môže zapojiť aj viacero užívateľov.V ďalšom texte by som vám rada predstavila dva hlavné spôsoby chatovania (čítaj četovania). Sú nimi IRC Chat a webovský chat (ďalej len chat). Prvý sa uplatňuje hlavne v menších oblastiach tj. vo firmách, úradoch, bankách, na školách,... Druhý spôsob umožňuje spojenie s celým svetom, ako už názov napovedá spojenie prostredníctvom www.
5.1 IRC CHAT
IRC je skratkou pre Internet Relay Chat – internetovský prenos informácií. Je to jedna z ďalších možností komunikacie cez internet. Má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ho odlišujú od webového chatu, ICQ,... Sieť IRC je tvorená servermi, ktoré sú navzájom prepojené. Na tieto servery sa pripájajú užívatelia. Servery a klienti tvoria dohromady jednotlivé IRC siete. IRC sieť nie je totiž jedna ale je ich celá rada. Jednotlivé siete niesú navzájom prepojené a každá poskytuje svoje špeciálne služby. Užívateľ pripojený v jednej sieti nemá možnosť komunikovať s ľudmi pripojenými v inej sieti. Užívatelia v jednej sieti môžu medzi sebou komunikovať , i keď je každý z nich pripojený k inému serveru. Situáciu asi najlepšie ilustruje obrazok.
21
Užívatelia spojení sieťou IRCnet môžu komunikovať medzi sebou, ale nemôžu sa spojiť s užívateľmi siete Efnet, a naopak. Servery medzi sebou zdieľajú informácie o diskusných skupinách aj užívateľoch , preto je možné komunikovať s ľuďmi pripojenými aj na inom servery v rámci jednej siete.Jedným z hlavných problémov IRC je takzvaný Netsplit, alebo rozdelenie siete. Keď sú servery viazené za sebou (v sérii) a niektorá z komunikačných liniek sa preruší alebo niektorý server „spadne“, dôjde k rozdeleniu siete na dve menšie. To znamená, že môže nastať prerušenie komunikácie s užívateľom v druhej novovzniknutej podsieti. Tu sú potom len dve možnosti : počkať na obnovenie spojenia, alebo sa pokúsiť pripojiť cez iný server.Správcovia siete však nemusia servery usporiadať za sebou, ale prepojiť server vždy s viacerými inými. Ak sa potom jedna z liniek preruší, je možné nájsť inú spojovaciu cestu. Bohužiaľ je tu problém s výmenou informácií medzi servermi a preto sú zatiaľ všetky siete IRC lineárne.
5.2 CHAT
Výber serveraAko bolo v úvode tejto kapitoly spomenuté „chat“ prebieha prostredníctvom internetu a preto prvou úlohou pri snahe chatovať je nájdenie a výber medzi veľkým množstvom serverov venujúcich sa chatu. Veľká časť z nich je priamo tématický zameraná, napr. automobilizmus, filmy, PC hry, a pod. Iné naopak nemajú konkrétne zameranie, ale poskytujú širší okruh tém.Je dobré si uvedomiť, že aj keď nájdete chat s vhodnou témou, na to aby ste si zachatovali potrebujete byť aspoň dvaja. Preto je lepšie začať na väčšom servery, známom servery so širším záberom, na ktorom, pokiaľ budete chcieť si môžete vytvoriť vlastnú tému diskusie. Tu sa totiž pohybuje veľa ľudí a zrejme sa tam niekto ľahšie chytí na danú tému.Ak by ste sa chceli pozrieť koľko chatov u nás existuje, prípadne sa do niektorého zapojiť, ich zoznam nájdete napríklad na www.zoznam.sk v sekcii zábava/Chat a fóra/chat.Registrácia a prihlásenie
22
Ak už máte vybraný server, na ktorom ste sa rozhodli chatovať, jednoducho na neho kliknite. To čo vás určite na každom servery neminie je prihlasovacia procedúra a teda aj registrácia. Na vstupnej stránke sa vám objaví okno, kde sa vás pýtajú na meno (alebo skôr prezývku, môže byť označená aj ako nickname, alebo nick) ktorým sa budete prihlasovať a pod ktorým budete v chate vystupovať. Ďaľšou kolonkou bude heslo, ktoré ste získali z predchádzajúcej registrácie. Heslo nie je ale nutné na každom servery sú aj výnimky,
kde môžete figurovať aj ako neprihlásený užívaťeľ – host, samozrejme je dosť pravdepodobné, že budete obmedzený v nejakých prístupoch, alebo iných možnostiach. Pokiaľ potrebujete vyplniť heslo a ešte nieste registrovaný môžete vyplniť registračný formulár, ktorý je väčšinou blízko prvkov na zadávenie vstupných dát. V registračnom formuláry musíte vyplniť niekoľko povinných údajov, ktoré sú na každom servery iné. Sú to meno, priezvisko, prezývka, heslo + potvrdenie hesla, e-mail, atď. Nasledovať môže rad nepovinných údajov, kde záleží len na vás koľko toho o sebe prezradíte. Tieto políčka nemusíte vyplniť vôbec. Tento formulár obsahuje na záver kolonku odoslať, treba na ňu kliknuť a formulár odoslať. Objaví sa vám správa o zaregistrovaní a môžete sa pustiť do prihlasovacej procedúry.Výber miestnostiPo prihlásení sa ocitnete na ďalšej stránke, ktorá vám ponúkne viacero tém – miestností, sekcií, domčekov, a pod. Pokiaľ je to trošku prepracovanejší server tak vedľa miestnosti je uvedený počet obsadených miest ako aj počet možných prihlásených. Keď si vyberiete niektorú miestnosť ocitnete sa už priamo v spojení s inými chatu-chtivými, stačí sa už len zapojiť do diskusie.
Môžete sa stretnúť s dvoma typmi miestností. Prvým typom sú implicitne dané miestnosti, čo znamená, že sú pevne dané v systéme a nemôžete ich premenovať, vytvárať ani mazať. Druhým sú potom miestnosti vytvárané užívateľmi, ktoré majú obmedzenú životnoť a po nejakej dobe za určitých podmienok zanikajú (napr. ak sa tam dlhú
23
dobu nik nenahlási). Tento typ však nie je všade, je výsadou len tých prepracovanejších serverov.V prvom momente vám možno bude situácia v miestnosti pripadať nepriehľadná (záleží na počte ľudí v miestnosti). Príspevky sú zobrazované v riadkoch, na začiatku ktorých je vždy prihlasovacie meno užívateľa.Po prvom načítaní stránky sa stránka po určitom čase sama obnovuje, aby sa zobrazil text napísaný inými užívateľmi. Počet zobrazovaných riadko ako aj interval obnovovania stránky sa dá na prepracovanejsích serveroch nastaviť.Svoje príspevka posielate pomocou editačného okienka a tlačítka, ktoré sú buď na začiatku alebo konci výpisu chatu. Dobrou vlastnosťou je možnosť poslať text len jednej vybranej osobe. Dá sa to realizovať pomocou tlačítiek vedľa editačného okna. Táto možnosť sa nazýva šepkanie, alebo uzamknutie hovoru.V priebehu chatu máte možnosť sledovať systémové správy, ktoré napríklad uvádzajú kto vošiel, kto sa odhlásil, alebo bol vyhodený z miestnosti a pod. Pokiaľ nejaký užívateľ zostal v nečinnosti dlhšiu dobu, než je stanovená správcom miestnosti, môže byť z miestnosti vyhodený. Každý užívateľ, ktorý chce miestnosť opustiť by sa mal správne odhlásiť. Ak to nespravý systém ho teda vylúči.Tvorba miestnostiAk nieste spokojný so zoznamom miestností , alebo s úrovňou debaty, môžeme si (ak to systém umožňuje) vytvoriť vlastnú miestnosť. Stačí kliknúť na príslušný odkaz, samozrejme
pri tejto operácií už musíme byť zaregistrovaný, a po vytvorení miestnosti si musíme uvedomiť, že ju budeme spravovať tj. starať sa o ňu. Vyplnenie formulára je
jednoduchá záležitosť v prípade zle zadaných informácií sa formulár zobrazí ešte raz s upozornením na chybu. Treba ho znova vyplniť a skúsiť to ešte raz.Určite budete musieť vyplniť názov miestností, ako aj sekcie do ktorej chcte danú miestnosť zaradiť. Ďalšou položkou je určenie prístupných práv do miestnosti. Nemusíte vytvárať žiedne obmedzenia, a teda bude miestnosť prístupná volne všetkým, alebo môžete vylúčiť neregistrovaných užívateľov, prípadne povoliť prístup len konkrétnym užívateľom, s ktorými chcete komunikovať. Každý server má iné možnosti, takže nemá význam vymenovávať všetky, a ani by sa mi to zrejme nepodarilo.Keď vytvoríte miestnosť stávate sa automaticky jej správcom a tým získate právo zasahovať do priebehu chatovania. Napr. máte právo vyhodiť užívateľov, ktorí podľa vás v miestnosti obťažujú ostatných.
6 MULTISPOJENIA (ICQ, Netmeeting, Hyperwave, Learn Linc,...)
6.1 ICQ (V.)
Skratka ICQ
24
ICQ (čítaj aj sí kjú) ako skratka je fonetickým prepisom z anglického „I Seek You“, čo sa dá preložiť ako hľadám ťa. Sú názory, že to znamená aj vidím ťa, ale prvý preklad je správny. Táto fonetická skratka vznikal prehádzaním písmen v slovách see-k-you a vzniklo see-kyou, teda ICQ.Čo je ICQ?ICQ je revolučný, užívateľsky príjemný internetový nástroj, ktorý vám umožní zistiť, kto z vašich priateľov je on-line (pripojený). Ďalej vám umožní s týmito priteľmi ľahšie komunikovať – posielať správy, súbory, pohľadnice, internetové odkazy, chatovať (četovať), hrať hry, spoločne surfovať po sieti apod.ICQ vám dáva možnosť zvoliť si typ komunikácie vám blízkej. ICQ podporuje paletu populárních internetových aplikacií a slúži ako univerzálná platforma, na ktorej môžete tieto aplikácie spúšťať (napr. Microsoft NetMeeting, Netscape CoolTalk atd.)Samozrejmosťou je využitie tohto programu i pre vyhľadávanie vo svetových adresárových službách, kontrolu poštových účtov, datovú konferenciu, čítanie a písanie vývesiek, plánovanie schôdzok, vytváranie poznámok a internetovských stránok.Jednoducho ICQ je flexibilný mnohostranný nástroj pre prácu v sieti internet, ktorý už má širokú škálu užívateľov.História ICQ?Program ICQ vatvorila pre pár rokmi malá izraelská firma Mirabilis. Tento šikovný software pre audovizualnu komunikáciu v reálnom čase môže ktokoľvek používať a tiež zadarmo šíriť prostredníctvom internetu. Dnes tento program používa cez 75 miliónov užívateľov a každým dňom je ich viacej. Tento program si všimol gigant internetovských služieb AmericaOnLine, ktorý ho do firmy Mirabilis odkúpil za 287 mil. dolárov a bezplatne venoval svojim používateľom.Internetom sa niesli obavy. Že od verzie 2000 bude ICQ spoplatnený, ale nestalo sa tak a okrem malého reklamného banneru je ICQ nadalej zadarmo. Tj. platia ho iné firmy cez reklamu. Ako ICQ pracuje?Základom práce v systéme ICQ je číslo UIN (Universal Internet Number), ktoré vám systém pridelí pri inštalácií a registrácií programu. Celý systém je spravovaný centrálnou databázou na servery www.icq.com, ktorá je prepojené na daľšie serveri internetovskej siete. V centrálnej databáze môžete vyhľadávať informácie o dalších užívateľoch a pomocou tejto databázy ich môžete zaradiť do svojho zoznamu ICQ priateľov.Systém vám automaticky pridelí aj vašu novú expresnú adresu v tvare: vaš[email protected] a internetovskú stránku na adrese: http://www.mirabilis.com/vaše_UIN, na ktorej môžu ďalší užívatelia nájsť informácie o vašej osobe. Samozrejme je možné si túto stránku upravovať.Po registrácií programu a jeho nesledovnom spustení si môžete pridať do vášho kontakt listu pridať ďalších užívateľov, s ktorými chcte komunikovať. Po pripojení na internet si ICQ vymaní informácie so serverom, kto z vášho kontakt listu je on-line. Akonáhle viete, že je pripojený môžete sa s ním spojiť jednoduchým kliknutím. Súčasne bude vaša účasť oznámená internetovskej komunite. Inštalácia ICQ?Tento program si môžete stiahnuť z viacerých serverov, ale najideálnejší je
www.icq.com/download(odkáže vás na vierohodný server), kde máte istotu, že ide o aktuálnu verziu a naviac, že súbor nie je napadnutý vírom.Podrobný postup inštalácie môžete nájsť napríklad aj na
http://www.path.cz/icq/clanek1.asp?id=21
25
Spustite inštaláciu a počkajte, než sa súbor rozbalí na váš disk. Po inštalácií sa ICQ automaticky spustí hneď sa vás spýta či ste už existujúci užívateľ ICQ, a máte priradené UIN, alebo sa idete prihlásiť prvý krát. V tomto okne si tiž zvolíte, akým spôsobom ste pripojený k sieti internet (modem, pevná linka, LAN,…) Ak ešte nemáte priradené UIN kliknite na New ICQ#. Na ďalšej stránke o sebe vyplníte zákledné údaje – meno, priezvisko, prezývku, e-mail, heslo,…ˇUdaje ktoré vyplníte zase závisia na vás, e-amilovú adresu však musíte vyplniť správen, lebo keď zabudnete heslo je to jediná cesta jako sa ho znova dozvedieť.Na ďalšej stránie sú kolonky – vek, pohlavie, zamestnanie, záujmy, dátum narodenie (ICQ bude upozorňovať na vaše narodeniny), zem odkiaľ pochádzate, aké jazyky ovládate,… Nakoniec vám bude pridelené UIN. To si opíšte alebo si ho dobře zapamätajte, pretože zadaním tohot čísla vás priatelia najľahšie nájdu. Potom už nabehne samotné ICQ a začne scanovanie kontaktov v Outlooku a iných programoch. Vypíše tie e-mailove adrasy, ktoré má v zozname a vy si ich potom ľahko môžete pridať do svojho kontakt listu kliknutím na Add friends to my ICQ.Prvé krokyZo začiatku je kontakt list prázdny, alebo obsahuje len niekoľko kontaktov, ktoré sa pridali, při hore uvedenej príležitosti. Ak chcete vyhľadať nových užívateľov kliknite na Add/Invite Users (obrázok 1). Objaví sa nové okno, v ktorom môžete zadať parametre podľa ktorých chcete vyhľadávať. Takže nemusíte vedieť priamo UIN užívateľa aby ste ho našli. Skúste štastie a zadajte pár údajov, prezývku, mano, priezvisko, e- mail, jazyk komunikácie,…Môžete samozrejme bez strachu skúsť chatovať aj s niekym úplne neznámym, satčí kliknúť na Chat With a Friend.Při pridávaní kontaktov do kontakt listu môžete naraziť na to, že niektorí užívatelia vyžadujú, autorizáciu. To znamená, že oni musia potvrdiť, že si ich môžete pridať do kontakt listu. Vtedy treba len počkať či vám to povolí. Samozrejme je rozumné predtým s ním pár slov prehodiť.Keď už niekoho máte v kontakt liste stačí na jeho meno kliknúť a zobrazí sa vám okno, v ktorom si môžete vybrať kolonku Message (obrázok 2). Takisto môžete na meno kliknuť dvakrát a dosiahnete to isté. Otvorí sa vám okno (obrázok 3), do ktorého môžete napísať správu pre užívateľa – dolné biele okno. V hornej časti je zobrazená history tj. správy, ktoré ste poslali a dostali v minulosti. Pokiaľ vám bude vadiť cvakanie písacieho stroja při písaní stačí kliknuť na ikonku reproduktora, objaví sa preskrtnutá červeným krížikov a cvakanie prestane. Ostatne tlačitká v tomto okne si môžete vyskúšať bez strachu samy, sú to maličkosti na pobavenie .
26
obrázek 1 -kontakt list
obrázek 2 - ponuka komunikácie s užívateľom
obrázek 3 - dialogové okno
Okno ICQObrázok 1 predstavuje takzvaný Advanced mode (rozšírenejší mod). Aby ste sa mohli stať plnohodnotnými užívateľmi ICQ musíte aj vy prepnúť do tohoto modu. Kliknite na To Advanced vo vašom kontakt liste a tam na Switch to Advanced mode. Tým sa vám odryje velké množstvo ďalších funkcií, od posielania súborov až po vlastné nastavenie ICQ. Čo všetko tam nájdete:
1. Zoznam internetovských kanálov na servery ICQ2. Kontakt list – zoznam vašich kontaktov rozdelených na Online, Offline a others (tí, od
ktorých očakávate autorizáciu)3. Kvetinka určuje či budú zobrazení všetci, alebo len Online užívatelia.4. Rozdelenie kontaktov do skupín – odporúča sa vytvoriť si skupiny napr. priatelia,
kolegovia, rodina, cudzinci,…5. Systémové správy6. Pridávanie nových kontaktov7. Služby8. Nastavenie detailov vlastného ICQ – informácie o sebe, ktoré si môžu prečítať iní
užívatelie ICQ, môžete ich kedykoľvek meniť9. Hlavné menu, bezpečnosť, nastavenie,…10. Status –nastavenie jako vás vidia ostatní
Available – ste pripojený na počítač Free for Chat – máte chuť chatovať Away – na chvíľku ste si odskočili N/A – išiel som preč od počítača na dlhší čas Occupied – máte niečo dôležité na práci a prijímate len urgentné správy DND - máte niečo dôležité na práci a nechcete byť rušený Privacy, invisible – ostatní vás vidia jako offline Off-line – nieste pripojený k serveru ICQ
11. Vyhľadávanie na internete
27
Myslím si že po tomto rýchlo kurze sa už viete v ICQ pohybovať aj samostatne. V prípade nejakých problémov, alebo nejasností odpoveď hľadajte na www.zoznam.sk v kolonke Zábava/Chat a fóra/ICQ.
6.2 MICROSOFT NETMEETING (VIII.)
telefonovanie, videokonferencia, textový pokec (chat), spoločná tabuľa pre maľovanie, zdieľanie pracovnej plochy a iných aplikácií. Služba ILS umožňuje interaktívne spojenie medzi dvoma alebo viacerými používateľmi a ich počítačmi. Na toto spojenie sa používa program Microsoft NetMeeting. Tento program Vám umožní komunikovať s inými užívateľmi cez internet.S každým môžete zdieľať aplikácie na svojom alebo jeho počítači a pracovať v tíme na rovnakej úlohe. Ak máte zvukovú kartu a mikrofón, môžete si s ostatnými ľuďmi na internete naživo pokecať. A ak máte k počítaču pripojenú videokameru, môžete vysielať obrazom i zvukom. Nepotrebujete nič iné, len spustiť NetMeeting a môžete začať. Microsoft NetMeeting je jedným z programov, ktoré slúžia na okamžitú výmenu správ (instant message) medzi dvoma počítačmi. Oproti www stránkam so živou diskusiou (chat) umožňuje kontaktovať obľúbenú osobu okamžite po jej pripojení do internetu - a hneď ju vyzvať na osobnú diskusiu. Počas toho si môžete pokojne ďalej pozerať iné www stránky. Oproti iným podobným programom (ICQ, IRC, MSN Messenger) ponúka NetMeeting nielen textový dialóg (chat), ale aj multimediálny rozhovor s prenosom obrazu i zvuku a možnosť diaľkovo pracovať na inom počítači.Netmeeting nemusíte dlho hľadať, pretože ho pravdepodobne už máte v počítači. Ako získať program Microsoft NetMeeting?Na rozdiel od iných diskusných programov, NetMeeting nemusíte dlho hľadať a sťahovať z internetu. Pravdepodobne ho totiž už máte v počítači, možno ste o ňom doteraz ani nevedeli. MS Netmeeting je už súčasťou operačného systému Microsoft Windows - novších verzií Windows 98, Windows 2000 a Windows ME. Je súčasťou inštalácie internetového prehliadača Microsoft Internet Explorer (verzia 5, 5.5 a najnovšia 6). Ak máte staršiu verziu operačného systému Microsoft Windows alebo internetového prehliadača, môžete si NetMeeting a tiež nový Internet Explorer stiahnuť priamo napríklad z
http://download.atlas.sk/Nájdete tu slovenskú aj anglickú verziu NetMeetingu. Na stránke
http://www.microsoft.com/windows/netmeeting/si môžete stiahnúť aj ďalšie verzie tohto programu a dozvedieť sa ďalšie informácie. Pre použitie služieb prenosu zvuku musíte mať v počítači zvukovú kartu a pripojený mikrofón a slúchadla (reproduktory). Pre prenos videa je nutnou podmienkou PC videokamera, ktorá sa pripája na výstupný port (konektor) počítača, najčastejšie USB. (Prípadne klasická kamera a špeciálna grafická karta v PC, schopná transformovať TV výstup z videokamery na počítačový signál.) Nainštalujte si Microsoft NetMeeting.
Inštalácia je veľmi jednoduchá: Spusťte inštalačný program (z adresára, do ktorého ste uložili stiahnutý inštalačný
súbor NetMeetingu) a nechajte prebehnúť inštaláciu.(Ak už máte NetMeeting nainštalovaný ako súčasť Windows alebo Internet Explorera, tento bod sa Vás samozrejme netýka.)
28
Pri prvom spustení sa objaví Sprievodca nastavením. Na druhej obrazovke tohto sprievodcu zadajte Vaše meno, priezvisko, emailovú adresu, miesto kde sa nachádzate, prípadne ďalší komentár.
V ďalšom kroku zadajte
meno adresárového servera ils.atlas.sk (políčko "server name" - meno servera).
Ak chcete, aby sa NetMeeting okamžite po spustení pripojil na server, nechajte zaškrtnutú voľbu "Log on to a directory server when NetMeeting starts" Ak si neželáte, aby Vás videli ostatní používatelia pripojení na serveri, zaškrtnite voľbu "Do not list my name in the directory". Takto Vám iný používateľ bude môcť zavolať až keď mu poviete Vašu e-mailovú adresu, ktorú ste si nastavili v tomto Sprievodcovi.
Na ďalšej obrazovke si program zisťuje rýchlosť, akou ste pripojení do internetu. Ak používate na pripojenie modem, zvoľte druhú možnosť, ak ste v práci a zamestnávateľ má pevné (nepretržité) spojenie do internetu, zvoľte štvrtú možnosť.
Keďže NetMeeting je program aj na telefonovanie a prenos hlasu, v ďalších krokoch si nastavujete silu reprodukcie zvuku (ktorý k Vám prichádza od ostatných používateľov), a ak máte mikrofón, aj silu snímania Vášho hlasu.
Spustenie Microsoft NetMeeting.(obrázky sú z anglickej verzie, v slovenskej je usporiadanie totožné)
Kliknite na tlačidlo Start (na základnej lište Windows Taskbar), prejdite na skupinu Programy (Programs), podskupinu Príslušenstvo (Accessories), a vnútri Príslušenstva na podskupinu Komunikácia (Communication). Tu nájdete ikonu a názov programu Microsoft NetMeeting. Pri prvom spustení sa objaví
29
spomínaný sprievodca nastavením programu. Potom už uvidíte základný vzhľad programu NetMeeting:
V tomto hlavnom okne programu vidíte1. riadok pre priame zadanie adresy volaného (IP
adresy)2. okno, v ktorom sa zobrazuje prenášané video3. tlačidlá pre začiatok a ukončenie spojenia 4. tlačidlo pre Adresár - zobrazenie všetkých
potenciálnych diskutujúcich5. tlačidlá nastavenia prenosu zvuku a obrazu
zoznam ľudí, s ktorými ste aktuálne v spojení6. tlačidlá pre zdieľanie programu, textový chat
medzi pripojenými, spoločné kreslenie a poslanie súboru
Skontrolujte si nastavenie NetMeetingu. Kliknite na menu Tools a v ňom na riadok (príkaz) Options
V okne, ktoré sa objaví, hneď prvá záložka General sumarizuje všetky údaje, ktoré ste zadali pri prvom nastavovaní pomocou Sprievodcu. Môžete zmeniť svoje meno, e-mailovú adresu či miesto, kde sa nachádzate.Overte si, či v položke Directory settings (nastavenie adresárového servera) je správne zadaný server ils.atlas.sk.
Pod políčkom Directory settings sa nachádzajú už spomínané voľby Nezobraziť moje meno v zozname pripojených a Zaradiť moje meno do zoznamu pripojených hneď pri spustení NetMeetingu.
Posledné dve voľby znamenajú že NetMeeting sa spustí hneď pri štarte Windows, a že o
30
svojej činnosti informuje malou ikonou v pravom dolnom rohu obrazovky Windows (Taskbar Tray).
Kombináciou týchto prepínačov dosiahnete, že Vás bude môcť každý kontaktovať okamžite, ako spustíte Váš počítač, resp. hneď ako sa počítač pripojí do internetu.
V ďalšej záložke (Security) sa nastavuje ochrana proti odpočúvaniu šifrovaním. Záložka Audio skrýva nastavenia sily a kvality prenášaného zvuku. A posledná záložka Video nastavuje spôsob práce a kvalitu prenášaného videa
(samozrejme, len ak máte k počítaču pripojenú videokameru). NetMeeting sa vie prispôsobiť rýclosti Vášho pripojenia do internetu, ale platí - čím rýchlejšia linka, tým kvalitnejší prenos.
Nastavenie potvrďte tlačidlom OK.
Zistenie IP počítačaVbehnite na spodnú lištu základného okna Windows a kliknite na tlačitko Štart kurzorom ukážte na položku Nastavenie (Settings) a prejdite na Ovládací panel a kliknite. Objaví sa vám okno s viacerými položkami vyberte Sieť a dvakrát kliknite, otvorí sa vám ďalšie malé okno, otvorené v položke Konfigurácie (ak nie prepnite, kliknutím), vyberte položku TCP/IP a dvojklikom ju otvorte. Zobrazí sa vám okno s údajom IP čísla vášho počítača. Jednoduchšia verzia: vbehnite na spodnú lištu základného okna Windows a kliknite na tlačitko Štart kurzorom ukážte na položku Spustiť, kliknite. Objaví sa vám okno s príkazovým riadkom do, ktorého napíšte winipcfg. Číslo IP si už môžete len odpísať. Tento postup, však nie je podporovaný, všetkými typmi Windowsov, preto vám nemusí fungovať.
Hyperwave Learn Linc
7 PROBLÉMY S PC
Určite ste už mali problém so svojim PC, nevedeli ste sním ani pohnúť a dlhý čas ste strávili jeho oživovaním a opravovaním a pod. Pri tejto práci ste so svojimi skúsenosťami väčšinou viac pokazili ako opravili. Aby ste tieto veci nemuseli robiť aj v budúcnosti vznikol pre Vás projekt PCporadňa3, ktorej slogan vystihuje celú podstatu - "Stránka pre tých, ktorí si s PC nevedia dať rady". Celý projekt je amatérskou prácou, nestoja za nim žiadni profesionálni programátori a webmásteri, ale len nadšenci internetu, ktorí chcú pomôcť ostatným s ich PC problémami.
časopisy
8 ZÁVER
3 http://www.pcporadna.host.sk/
31
9 LITERATÚRA
(1.) Dieter Busse: Kľúč k počítaču, technické vybavenie, ALFA – vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, n. p., Bratislva,1990
(2.) Lukáš Kurka: príloha časopisu PC WORLD 4 - ICQ, CHAT, IRC CHAT, Copyright 2002, IDG Czech, a. s.
(3.)
10 WWW ZDROJE ÚDAJOV
(I.) http://www.spnv.sk/studenti/kvinty/rp2001/kvb/pondelok/pirnik/ (II.) http://www.pcworld.cz/
(III.) http://www.studentske.sk/informatika/Pocitacove_siete.htm (IV.) http://www.referaty.sk/ (V.) http://www.path.cz/icq/default.asp
(VI.) http://www.netvalley.com/intval1.html (VII.) http://www.gymsnv.sk/~sestakova/index.html
(VIII.) http://ils.atlas.sk/?p=2
http://www.spsmt.sk/phare/1.htmhttp://www.spsmt.sk/phare/1-2.htmhttp://www.spsmt.sk/phare/1-3.htm
32
