1. METODICKÉ OTÁZKY EKONOMICKEJ ANALÝZY PODNIKU 7 · Ekonomická analýza podniku 9 Faktory, ktoré danú finančnú situáciu podniku ovplyvnili môžeme rozdeliť na: • externé

Ekonomická analýza podniku

Obsah

1. METODICKÉ OTÁZKY EKONOMICKEJ ANALÝZY PODNIKU .................... 7 1.1 Obsah a štruktúra ekonomickej analýzy podniku ................................................ 7

1.2 Ukazovatele a sústavy ukazovateľov ...................................................................... 9

1.2.1 Členenie ukazovateľov ...................................................................................... 10

1.2.2 Sústavy ukazovateľov ........................................................................................ 10

1.3 Metódy kvantifikácie vplyvu determinujúcich faktorov .................................... 12

1.3.1 Aditívne väzby činiteľov ................................................................................... 13

1.4 Multipikatívne väzby činiteľov ............................................................................. 15

1.4.1 Metóda reťazového dosadzovania ..................................................................... 16

1.4.2 Metóda logaritmická .......................................................................................... 19

1.4.3 Funkcionálna metóda ......................................................................................... 22

Odporúčaná literatúra ..................................................................................................... 25

2. ANALÝZA SÚHRNNÝCH VÝSLEDKOV – ANALÝZA FINANČNEJ SITUÁCIE PODNIKU ................................................................................... 26

2.1 Informačné zdroje pre finančnú analýzu ............................................................. 26

2.2 Postup finančnej analýzy ex post .......................................................................... 31 2.2.1 Súhrnné hodnotenie vzťahu medzi majetkom podniku a zdrojmi jeho krytia .. 31

2.3 Analýza pomerových ukazovateľov ...................................................................... 33 2.3.1 Ukazovatele likvidity ......................................................................................... 34

2.3.2 Ukazovatele aktivity .......................................................................................... 37

2.3.3 Ukazovatele zadlženosti .................................................................................... 39

2.3.4 Ukazovatele rentability ...................................................................................... 42

2.3.5 Ukazovatele trhovej hodnoty podniku ............................................................... 45

2.4 Trendová analýza ................................................................................................... 45

2.5 Komparatívna analýza ........................................................................................... 46

2.6 Analýza vzťahov medzi pomerovými ukazovateľmi .......................................... 46

2.7 Návrhy opatrení ...................................................................................................... 47

2.8 Možnosti a prostriedky ex–ante analýzy .............................................................. 47 2.8.1 Metódy bodového hodnotenia ........................................................................... 48

2.8.2 Matematicko – štatistické metódy ..................................................................... 49

2.8.3 Z-skóre, alebo tiež Altmanova metodika ........................................................... 50

2.8.4 Beermanova diskriminačná funkcia .................................................................. 51


2.8.5 Index Bonity ...................................................................................................... 51


3. ANALÝZA KVANTITATÍVNYCH VÝSLEDKOV ........................................... 57 3.1 Analýza objemu výroby ......................................................................................... 57

3.1.1 Vyjadrenie a meranie kvantitatívnych výsledkov podniku ............................... 57

3.1.2 Objemové ukazovatele a základné faktory objemu výroby .............................. 58

3.1.3 Analýza pridanej hodnoty .................................................................................. 62

3.1.4 Štrukturálna skladba výroby .............................................................................. 67

3.2 Analýza sortimentu ako faktora spôsobujúceho zmenu ekonomických ukazovateľov podniku ........................................................................................... 71

3.2.1 Časový priebeh výroby ...................................................................................... 72

3.2.2 Analýza kvality výroby ..................................................................................... 76

3.3 Analýza tržieb ......................................................................................................... 79

3.3.1 Tradičná analýza tržieb ...................................................................................... 79

3.3.2 Trhovo orientovaný prístup analýzy tržieb ........................................................ 82


4. ANALÝZA HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU .............................................. 85 4.1 Tvorba hospodárskeho výsledku .......................................................................... 85

4.1.1 Tradičný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie ........................................ 86

4.1.2 Analýza hospodárskeho výsledku pri delení nákladov na fixné a variabilné .... 87

4.1.3 Využitie analýzy nulového bodu pri analýze tvorby hospodárskeho výsledku z realizácie ............................................................................................................ 88

4.2 Analýza použitia hospodárskeho výsledku .......................................................... 89


5. ANALÝZA PEŇAŽNÝCH TOKOV ................................................................ 94 5.1 Spôsoby a metódy vykazovania a analyzovania peňažných tokov .................... 95

5.2 Ukazovateľ cash flow a jeho význam pre finančnú analýzu .............................. 98

Odporúčaná literatúra ................................................................................................... 103

6. ANALÝZA ÚROVNE TRANSFORMAČNÉHO PROCESU ........................ 104 6.1 Konštrukcia ukazovateľov efektívnosti .............................................................. 104

6.2 Analytické ukazovatele efektívnosti ................................................................... 105

6.3 Syntetické ukazovatele efektívnosti .................................................................... 107


7. VÝROBKOVÁ ANALÝZA .......................................................................... 110


7.1 Dlhodobá výrobková analýza .............................................................................. 110

7.2 Krátkodobá výrobková analýza .......................................................................... 113 7.2.1 Kalkulácia nákladov výkonu ........................................................................... 113

7.2.2 Hodnotenie ekonomickej úrovne výrobkov .................................................... 115

7.2.3 Pomerové ukazovatele pre hodnotenie výrobkov ............................................ 117

7.2.4 Metódy stanovenia výrobkových preferencií .................................................. 117


8. ANALÝZA POSTAVENIA PODNIKU NA TRHU ........................................ 123 8.1 Informačné zabezpečenie analýzy postavenia podniku na trhu ...................... 123

8.2 Podstata a klasifikácia metód analýzy postavenia podniku na trhu ............... 124 8.2.1 Komparatívno – analytické metódy ................................................................. 124

8.2.2 Matematicko - štatistické metódy .................................................................... 125



7

1. Metodické otázky ekonomickej analýzy podniku

Poslanie

Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť, čo je obsahom ekonomickej analýzy podniku, aká je jej štruktúra a aké miesto má v trhovej ekonomike.

Ciele

Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• Aký je obsah a štruktúra ekonomickej analýzy podniku.

• Aké ukazovatele a sústavy ukazovateľov sa využívajú pri ekonomickej analýze podniku.

• Pomocou akých metód vieme kvantifikovať vplyv determinujúcich faktorov na jednotlivé ukazovatele.

Úvod

Trhové prostredie si vyžaduje uplatňovať v podnikovom riadení nové, trhovým podmienkam, potrebám a požiadavkám adekvátne metódy. Významnú úlohu tu má, resp. by mala mať ekonomická analýza, ktorá má významný vplyv na účinnosť podnikového riadenia. Pre splnenie tejto úlohy musí ekonomická analýza, namiesto pasívneho registrovania deja, ktorý sa už stal a nemôže sa zmeniť, aktívne ovplyvňovať riadiace procesy, musí byť zdrojom aktuálnych, objektívnych a komplexných informácií pre vrcholové podnikové vedenie.

1.1 Obsah a štruktúra ekonomickej analýzy podniku

Pomocou ekonomickej analýzy podniku:

• rekapitulujeme a hodnotíme výsledky podniku za analyzované obdobie, ktorým je spravidla rok, pretože ročné výsledky umožňujú najlepšie zohľadniť všetky súvislosti,

• identifikujeme a kvantifikujeme faktory, ktoré tieto výsledky ovplyvnili,

• doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolongujeme do budúcnosti,

• na základe týchto poznatkov navrhneme opatrenia, pomocou ktorých zabezpečíme dosiahnutie podnikových cieľov.

Výsledky, ktoré podnik dosiahol delíme na:

zásadné, súhrnné – tieto určujú postavenie podniku na trhu,

čiastkové – tie sa rôznou intenzitou podieľajú na formovaní zásadných výsledkov.


8

Na základe toho aj ekonomickú analýzu môžeme rozdeliť do dvoch častí:

• analýzu súhrnných výsledkov - primárnu, ktorá sa zaoberá zásadnými výsledkami. Výsledky tejto sú určené pre vrcholové riadenie,

• analýzu parciálnych výsledkov – sekundárnu, ktorá sa zaoberá problémovými oblasťami, zistenými primárnou analýzou. Výsledky tejto sú určené príslušným odborným útvarom (napr. útvaru zásobovania), ktoré sa nimi musia zaoberať a zabezpečiť, aby nepôsobili negatívne.

Štruktúru analýzy súhrnných výsledkov a vzťahov medzi jej jednotlivými časťami znázorňuje obrázok 1. Túto štruktúru budeme dodržiavať v ďalšom texte.

K súhrnným výsledkom podniku, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú postavenie podniku, jeho význam a vážnosť, patrí finančná situácia podniku. Prostredníctvom nej okolie vníma podnik, nakoľko finančná situácia podniku sa transformuje do jeho schopnosti hradiť záväzky podniku a to je v centre pozornosti obchodných partnerov.

Finančnú situáciu podniku môžeme analyzovať cez:

• schopnosť podniku hradiť svoje záväzky – likviditu,

• úroveň využitia viazaného majetku – aktivitu,

• štruktúru finančných zdrojov – zadlženosť,

• rentabilitu – ako syntetické vyjadrenie výkonnosti podniku,

• trhovú hodnotu podniku.

Obr. 1.1 Analýza súhrnných výsledkov podniku

Kvalitatívne výsledky - úroveň transf. procesu - hospodársky výsledok

- toky peňažných

Finančná situácia

Faktory externé - stav ekonomiky - štátne zásahy

Faktory interné

Kvantitatívne výsledky - objem výroby a tržieb

• výnosy • tržby • pridaná hodnota

Výrobková analýza

Analýza postavenia

podniku na trhu


9

Faktory, ktoré danú finančnú situáciu podniku ovplyvnili môžeme rozdeliť na:

• externé – ich pôsobenie je objektívne, nie je závislé na vôli majiteľa resp. manažmentu podniku, dôsledky ich existencie nemôžeme z vlastnej vôle eliminovať, resp. len veľmi málo (napr. stav ekonomiky, štátne zásahy),

• interné – majú subjektívny charakter a sú určované manažmentom podniku resp. majiteľom.

Interné faktory môžu ovplyvňovať:

− kvantitu výsledkov podniku, teda objem podnikovej činnosti. Sledujeme ich úroveň a dynamiku. Na vyjadrenie kvantitatívnych výsledkov môžeme použiť rôzne merné jednotky a rôzne ukazovatele,

− kvalitu výsledkov, teda úroveň zhodnocovacieho procesu podniku, jeho schopnosť meniť vstupy na výstupy, čo sa prejavuje predovšetkým v tvorbe hospodárskeho výsledku, v jeho mase, miere a v toku peňažných prostriedkov.

Kvantitatívna a kvalitatívna stránka výsledkov tvorí organickú jednotu. Analyzujeme ich oddelene, aby sme ich mohli čo najlepšie vyjadriť, následne ich musíme integrovať a k tomu dochádza na výrobkovej úrovni.

Výrobková analýza je časťou analýzy súhrnných výsledkov, pri ktorej skúmame súlad resp. nesúlad medzi dopytom a ponukou. Primeranú úroveň a dynamiku tržieb garantujú len výrobky, o ktoré je záujem. Ďalej analyzujeme ako cena výrobku a jednotkové náklady ovplyvňujú hospodársky výsledok.

Všetky tieto oblasti navzájom úzko súvisia, podmieňujú sa a v konečnom dôsledku určujú pozíciu podniku na danom trhu. To je dôvod prečo završujeme analýzu súhrnných výsledkov analýzou postavenia podniku na trhu.

Ak analýza súhrnných výsledkov odhalí nedostatky, ich príčinu hľadáme pomocou analýzy parciálnych výsledkov v rôznych oblastiach podnikovej aktivity. Táto analýza nám pomôže odhaliť slabé miesta v podniku, príčiny, ktoré ich vyvolali a tiež možnosti podniku na ich odstránenie.

Základná štruktúra analýzy súhrnných výsledkov je stabilná, bez ohľadu na právnu formu podniku, resp. predmet činnosti analyzovaného podniku. Analýza parciálnych výsledkov je rozmanitejšia.

1.2 Ukazovatele a sústavy ukazovateľov

Poznať ekonomiku, či už na makro resp. na mikro úrovni, môžeme pomocou ukazovateľov. Ukazovatele sú teda odrazom objektívnej reality. Pri tvorbe ukazovateľov sa rozhodujeme v akých merných jednotkách ich budeme vyjadrovať.

Najčastejšie používané merné jednotky:

• naturálne (počet pracovníkov, počet výrobkov),

• pracovné (normohodiny),

• peňažné,

• časové (deň, rok).


10

1.2.1 Členenie ukazovateľov Ukazovatele môžeme členiť z rôznych pohľadov:

1. absolútne a relatívne ukazovatele:

− absolútne ukazovatele vyjadrujú určitý jav bez vzťahu k inému javu. Závisia od veľkosti podniku, preto ich nemôžeme použiť na porovnávanie. Aj rozdielové ukazovatele ako rozdiel dvoch absolútnych ukazovateľov, napr. zisk, sú absolútne ukazovatele,

− relatívne ukazovatele vypovedajú o vzťahu dvoch rôznych javov a ich číselná hodnota vyjadruje veľkosť jedného javu pripadajúcu na mernú jednotku druhého javu. Ich citlivosť na veľkosť podniku je zanedbateľná, ale porovnateľnosť medzi podnikmi môžu skomplikovať iné skutočnosti, napr. rôzny odbor podnikania. Relatívne ukazovatele môžu byť:

podielové ukazovatele vypovedajú o štruktúre skúmanej skutočnosti, kapitál/celkový kapitál; zásoby/aktíva,

vzťahové ukazovatele konfrontujú pojmovo rozdielne, ale rovnocenné veličiny, medzi ktorými sú logické väzby, napr. výnosy/pracovníci; zisk/kapitál,

indexy sú časovo rozlíšené rovnaké veličiny, napr. náklady98/náklady99,

2. stavové a tokové ukazovatele:

− stavové ukazovatele vypovedajú o stave (viazanosti) k určitému okamihu. Sú necitlivé na dĺžku obdobia, na konci ktorého je daný okamih,

− tokové ukazovatele vypovedajú o vývoji ekonomickej skutočnosti za určité obdobie (interval). V jeho rámci sa skúmané hodnoty kumulujú, preto dĺžka intervalu výrazne ovplyvňuje ich veľkosť,

3. syntetické a analytické ukazovatele:

− syntetické ukazovatele vypovedajú o ekonomickej realite veľmi obsažne, komplexne, napr. rentabilita celkového kapitálu,

− analytické ukazovatele majú čiastkový obsah, vypovedajú len o časti daného celku, napr. nepodarkovosť výroby, obratovosť zásob.

1.2.2 Sústavy ukazovateľov Ekonomická skutočnosť je štrukturálne i obsahovo veľmi zložitá a na jej

sprostredkovanie, popísanie musíme použiť sústavu ukazovateľov. Sústava ukazovateľov je taká množina ukazovateľov, pri konštruovaní ktorej sa rešpektovala požiadavka čo najvernejšej reprodukcie skúmanej ekonomickej reality. Súbor logicky nepreviazaných ukazovateľov nepovažujeme sústavu ukazovateľov.


11

V praxi riadenia našich podnikov používame:

− paralernú sústavu ukazovateľov, ktorá je tvorená tak, že ukazovatele, resp. ich skupiny, sú radené vedľa seba. Všetky ukazovatele majú rovnaký význam, nie sú medzi nimi transparentné vzájomné vzťahy. Vedľa seba je možné radiť absolútne i relatívne ukazovatele.

ukaz. odbytu

ukaz. výroby

ukaz. práce

ukaz. finančné

atď.

− pyramidálnu sústavu ukazovateľov získame postupným rozkladom jedného syntetického ukazovateľa. Môžeme si voliť počet stupňov rozkladu. Medzi ukazovateľmi sú veľmi jasné vzťahy a kauzálne väzby. Väčšina ukazovateľov sústavy (okrem vrcholového) má raz postavenie dôsledku (voči ukazovateľom nižšieho stupňa), raz postavenie príčiny ( voči ukazovateľom vyššieho stupňa rozkladu). Medzi ukazovateľmi sú matematické vzťahy, ktoré významne uľahčujú kvantifikáciu vplyvu faktorov, ovplyvňujúcich vrcholový ukazovateľ.

Napr.:

Kde: Z – zisk, VK – vlastný kapitál, PK – požičaný kapitál, T – tržby, AKT – aktíva, NAKT - neobežné aktíva, OAKT – obežné aktíva, OSAKT – ostatné aktíva, ZPČ – zisk z prevádzkovej činnosti, NPČ – náklady z prevádzkovej činnosti, VPČ – výnosy z prevádzkovej činnosti.

− maticovú sústavu ukazovateľov dostaneme vertikálnou a horizontálnou kombináciou ukazovateľov.

TZ :

TAKT :

AKTVK

VKZ

ZPČZ ⋅

VPČZPČ :

VPČT T

OSAKTT

OAKTT

NAKT++

PKVK ⋅

AKTPK


12

Napr.:

8. V 9. PH 10. ČV 11. HZ 12. ČZ

1. A 1. V/A 8. PH/A 15. ČV/A 22. HZ/A 29. ČZ/A

2. KI 2. V/KI 9. PH/KI 16. ČV/KI 23. HZ/KI 30. ČZ/KI

3. D 3. V/D 10. PH/D 17. ČV/D 24. HZ/D 31. ČZ/D

4. ZPI 4. V/ZPI 11. PH/ZPI 18. ČV/ZPI 25. HZ/ZPI 32. ČZ/ZPI

5. ZP 5. V/ZP 12. PH/ZP 19. ČV/ZP 26. HZ/ZP 33. ČZ/ ZP

6. OP 6. V/OP 13. PH/OP 20. ČV/OP 27. HZ/OP 34. ČZ/OP

7. ZÁS 7. V/ZÁS 14.PH/ZÁS 21.ČV/ZÁS 28.HZ/ZÁS 35.ČZ/ZÁS Sústava obsahuje 35 ukazovateľov, ktoré vznikli kombináciou 7 ukazovateľov súvahy (A-

aktíva, KI- kmeňové imanie, D- dlhy IM- investičný majetok, DHM-dlhodobý hmotný majetok, OP- obežný majetok, ZÁS- zásoby) a 5 ukazovateľov výkazu zisku a strát (V- výnosy, PH- pridaná hodnota, ČV- čisté výkony, HZ- hrubý zisk, ČZ- čistý zisk). Na základe dynamiky ukazovateľov v stĺpcoch a riadkoch sa analyzuje ekonomická úroveň podniku.

1.3 Metódy kvantifikácie vplyvu determinujúcich faktorov

Táto podkapitola Vás oboznámi s metódami používanými pre kvantifikáciu vplyvu činiteľov, ktoré spôsobujú zmenu analyzovaného ukazovateľa. Pri ekonomickej analýze existuje rada štandardných ukazovateľov ktoré popisujú ekonomickú situáciu v podniku. Rozmanitosť problémov, ktoré so sebou prináša prax, si však často vyžaduje analyzovať vplyvy a vzťahy mimo bežne používaných ukazovateľov. Preto oboznámenie sa so všeobecnými metódami pre kvantifikáciu vplyvu determinujúcich činiteľov rozširuje možnosti praktického využitia predmetu „ekonomická analýza podniku“ a napomôže aj lepšiemu chápaniu použitia bežných ukazovateľov, ktoré budú predmetom štúdia v ďalších kapitolách.

V závislosti od väzieb medzi jednotlivými činiteľmi analyzovaného ukazovateľa rozoznávame tri skupiny metód:

• aditívne,

• multipikatívne,

• kombinované,

Prvými dvoma skupinami metód sa budeme zaoberať v ďalšom texte tejto podkapitoly, pričom dôraz bude kladený na metódy používané pri multipikatívnych väzbách. Pri kombinovaných väzbách, ide o kombináciu metód použitých v prvých dvoch skupinách, preto sa nimi zaoberať nebudeme. V tomto prípade ide skôr o vhodný rozklad problému, aby mohli byť použité bežné metódy.


13

1.3.1 Aditívne väzby činiteľov Pri aditívnych väzbách je kvantifikácia vplyvu v zásade jednoduchá. Vyplýva to z toho, že

pri nich sú absolútne rozdiely medzi jednotlivými činiteľmi priamo súmeriteľné.

Majme

000 baX += ,

kde: X0 je základná hodnota analyzovaného ukazovateľa, a0,b0 – základné hodnoty činiteľov.

111 baX += ,

kde: X1 je bežná hodnota analyzovaného ukazovateľa, a0,b0 – základné hodnoty činiteľov.

Potom

cbaXXX 01 ΔΔΔΔ ++=−= ,

aX a ΔΔ = ,

bX b ΔΔ = ,

cX c ΔΔ = .

Z tohto je zrejmé, že vieme bez problémov kvantifikovať ako sa na zmene analyzovaného ukazovateľa (v tomto prípade Δ X) podieľali jednotlivé činitele (Δ a, Δ b, Δ c).

Vypovedaciu schopnosť takto získaných informácií môžeme zvýšiť tak, že vyčíslime relatívny percentuálny vplyv rozdielu jednotlivých činiteľov na rozdiel hodnoty analyzovaného ukazovateľa. Tento spôsob je vhodný vtedy, ak sú hodnoty všetkých činiteľov kladné, alebo sú všetky záporné. Teda:

100XaX a ×=

ΔΔΔ , 100

XbX b ×=

ΔΔΔ , atď.

V prípade, že sa vyskytujú rozdiely činiteľov aj kladné aj záporné , je lepšie porovnávať rozdiely činiteľov s hodnotou X0 čím vlastne získame informáciu o koľko percent sa zmenila hodnota X1 v dôsledku zmeny jednotlivých činiteľov. Teda:

0a X

aX ΔΔ = , 0

b XbX ΔΔ = ; atď.


14

Praktický príklad Prepočítajte si riešené príklady z tejto kapitoly a snažte sa interpretovať výsledky:

Príklad

Činiteľ a b c Analyzovaný Ukazovateľ

v základnom obd. X0

Analyzovaný Ukazovateľ v bežnom

obd. X1

Hodnota činiteľa v základnom obd.

(a0, b0, c0) 100 250 150 500

Hodnota činiteľa v bežnom obd.

(a1, b1, c1) 140 220 240 600

Vypočítajte a) ako sa podieľali jednotlivé činitele na zmene analyzovaného ukazovateľa

v absolútnom vyjadrení?

b) O koľko sa v percentuálnom vyjadrení zmenila hodnota analyzovaného ukazovateľa a ako sa v percentuálnom vyjadrení na tejto zmene podieľali jednotlivé činitele.

Riešenie a)

aX a ΔΔ = teda 40100140X a =−=Δ

bX b ΔΔ = 30250220X b −=−=Δ

cX c ΔΔ = 90150240X b =−=Δ

cbaXXX 01 ΔΔΔΔ ++=−=

100903040X =+−=Δ

Interpretácia Na zmene analyzovaného ukazovateľa o 100 jednotiek sa podieľal činiteľ a nárastom o 40

jednotiek činiteľ b poklesom o 30 jednotiek a činiteľ c nárastom o 90 jednotiek.

b)

100X =Δ ,

%20500100X ==Δ ,

0a X

aX ΔΔ = ,0

b XbX ΔΔ = ,

0b X

cX ΔΔ = ,

teda

%1810050090X%,6100

50030X%,8100

50040X ábá =×=−=×

−==×= ΔΔΔ .


15

Interpretácia Na zmene hodnoty X1 o 20% oproti X0 sa podieľali jednotlivé činitele v percentuálnom

vyjadrení nasledovne:

%8a += , %6b −= , %18c += .

Úloha

Vypočítajte: a) Ako sa podieľali jednotlivé činitele na zmene analyzovaného ukazovateľa

v absolútnom vyjadrení?

b) Koľko sa v percentuálnom vyjadrení zmenila hodnota analyzovaného ukazovateľa a ako sa v percentuálnom vyjadrení na tejto zmene podieľali jednotlivé činitele

c) Slovne interpretujte získané výsledky.

Činiteľ a b c Analyzovaný Ukazovateľ v základnom obd. X0

Analyzovaný Ukazovateľ v bežnom obd. X1


(a0, b0, c0) 80 100 20 200


(a1, b1, c1) 140 150 60 350

1.4 Multipikatívne väzby činiteľov

Pri tomto type väzieb ( cbaX ⋅⋅= ) je vyčíslenie vplyvu zmeny jednotlivých činiteľov komplikovanejšie. Vyplýva z to, že daný absolútny rozdiel činiteľov vyvoláva rôzny rozdiel analyzovaného ukazovateľa. To znamená, že ak sa pri multiplikatívnej väzbe zmení hodnota jedného z činiteľov zmení sa hodnota analyzovaného ukazovateľa inak ako keď sa o tú istú hodnotu zmení hodnota iného činiteľa. Teda:

baX ⋅=

8b,5a 00 ==

− zmena a0 o +2

8b,7a 11 == ,

potom

56X 1 = .

− zmena b0 o + 2

10b,5a 11 == ,

potom

50X 1 = ,


16

pri daných absolútnych rozdieloch jednotlivých činiteľov je absolútny rozdiel analyzovaného ukazovateľa rôzny a závisí od skutočných hodnôt jednotlivých činiteľov. Teda pri multiplikatívnych väzbách platí:

cbaX ΔΔΔΔ ××≠ .

Z toho vyplýva, že pri multiplikatívnych väzbách nie sú absolútne rozdiely činiteľov súmeriteľné. Preto ak je nutné kvantifikovať vplyv zmeny jednotlivých činiteľov na zmenu analyzovaného ukazovateľa musia sa pri tomto type väzieb použiť osobitné metódy. Existuje mnoho metód ktoré dokážu riešiť tento problém. K tým matematicky menej náročným a najviac používaným patria:

• metóda reťazového dosadzovania,

• metóda logaritmická,

• metóda funkcionálna.

Práve tieto metódy sú podrobnejšie rozoberané v nasledujúcom texte.

1.4.1 Metóda reťazového dosadzovania Táto metóda je založená na princípe „ceteris paribus“, teda na predpoklade, že sa mení len

jeden činiteľ pričom ostatné ostávajú nezmenené. Grafické znázornenie tejto metódy:

Z tohto grafického znázornenia je zrejmé, že kvantifikovať vplyv zmeny jednotlivých

činiteľov možno podľa nasledujúcich matematických vzťahov:

( ) 0001a cbaaX ⋅⋅−=Δ po úprave 00a cbaX ⋅⋅= ΔΔ

( ) 0011b cbbaX ⋅−⋅=Δ 01b cbaX ⋅⋅= ΔΔ

( )0111c ccbaX −⋅⋅=Δ cbaX 11c ΔΔ ⋅⋅=

Na základe týchto upravených vzťahov, môžeme kvantifikovať vplyv zmeny jednotlivých činiteľov (ΔXa , ΔXb , ΔXc) na zmenu analyzovaného ukazovateľa ΔX. Po týchto úpravách platí:

cba XXXX ΔΔΔΔ ++= .

Obmedzením tejto metódy, je to, že jej výsledky závisia od poradia činiteľov pri počítaní. Pri troch činiteľoch, môžeme získať šesť rôznych výsledkov, z ktorých iba jeden zodpovedá ekonomickej realite. Existuje však všeobecný návod aké poradie pri skúmaných činiteľoch zvoliť. Správne by mali byť ako prvé zaradené činitele extenzitné (kvantitatívne) a až po nich

a0

b0

c0

a1

b0

c0

a1

b1

c0

a1

b1

c1

X0 X1

ΔXa ΔXb ΔXc


17

činitele intenzitné (kvalitatívne). Nevýhodou tejto metódy je tiež to, že vplyv prvého (v poradí) činiteľa je „podhodnotený“ a vplyv v poradí posledného činiteľa je „nadhodnotený“.

Táto metóda je využiteľná aj v prípade, že multiplikatívna väzba medzi činiteľmi má podobu podielu. Teda:

baX =

Ak bázická hodnota je 0

00 b

aX = a bežná hodnota je 1

11 b

aX = , potom vplyv zmeny

činiteľov a a b možno graficky znázorniť nasledovne:

Teda matematická kvantifikácia bude nasledovná:

0

0

0

1a b

abaX −=Δ ,

0

1

1

1b b

abaX −=Δ .

Praktické príklady Prepočítajte si riešené príklady z tejto kapitoly a snažte sa interpretovať výsledky.

Príklad 1 cbaX ⋅⋅=




(a0, b0, c0) 100 250 150 3 750 000


(a1, b1, c1) 140 270 240 9 072 000

Vypočítajte a) Pomocou metódy reťazového dosadzovania vypočítajte ako sa podieľali jednotlivé

činitele na zmene analyzovaného ukazovateľa v absolútnom a percentuálnom vyjadrení?

0

0

ba

1

1

ba

0

1

ba


18

Riešenie

00a cbaX ⋅⋅= ΔΔ teda 150000015025040X a =⋅⋅=Δ

01 cbaXb ⋅⋅= ΔΔ 42000015020140X a =⋅⋅=Δ

cbaXb 11 ΔΔ ⋅⋅= 340200090270140X a =⋅⋅=Δ

5322000XXXX cba =++= ΔΔΔΔ

V percentuálnom vyjadrení

%2,28XX

a a ==ΔΔ

%9,7XX

b b ==ΔΔ

%9,63XX

c c ==ΔΔ

Spolu 100%.

Interpretácia Na raste analyzovaného činiteľa o 5322000 jednotiek sa najvýznamnejším spôsobom

podieľal rast činiteľa c o 3402000 jednotiek, čo tvorí 63,9% z celkového nárastu analyzovaného ukazovateľa.

Príklad 2

baX =

Činiteľ a b Analyzovaný Ukazovateľ v základnom obd. X0



(a0, b0, c0) 100 250 0,4


(a1, b1, c1) 140 270 0,5185

Vypočítajte a) Ako sa podieľali jednotlivé činitele na zmene analyzovaného ukazovateľa

v absolútnom a percentuálnom vyjadrení?

Riešenie

0

0

0

1a b

abaX −=Δ 16,0

250100

250140X a =−=Δ


19

0

1

1

1b b

abaX −=Δ 04148,0

250140

270140X a −=−=Δ

Interpretácia Rozhodujúci vplyv na rast analyzovaného ukazovateľa mal nárast činiteľa a o 0,16

jednotky ako nárast činiteľa b.

Úlohy

Príklad 1 Vypočítajte ako sa podieľa zmena jednotlivých činiteľov na raste mzdového fondu.

Základné obdobie Bežné obdobie

Počet pracovníkov 200 220

Efektívny fond robotníka v hod. 200 210

Priemerná hod. mzda 60 70

Mesačný mzdový fond 2.400.000 3.234.000

Príklad 2 Vypočítajte ako sa podieľajú jednotlivé činitele ziskovosti na raste tohto ukazovateľa.

Činiteľ Základné obdobie Bežné obdobie

Zisk 20000 30000

Výnosy 100000 105000

Ukazovateľ ziskovosti 0,2 0,285

1.4.2 Metóda logaritmická Táto metóda vychádza z indexov zmien jednotlivých činiteľov (indexy zmien sú

súmeriteľné). Logaritmická metóda odstraňuje obmedzenie metódy reťazového dosadzovania s podhodnotením a nadhodnotením prvého a posledného činiteľa v poradí. Jej obmedzenie je však v tom, že pri nej nie je možne počítať s činiteľmi, ktoré nadobúdajú záporné hodnoty (napr. strata).

Majme:

0000 cbaX ⋅⋅= ,

1111 cbaX ⋅⋅= ,

01 XXX −=Δ .

Keďže sa chystáme pracovať s indexmi môžeme tento výraz zapísať aj takto:

00

1001 X

XXXXX −=− ,


20

po dosadení a úprave dostávame

00

1

0

1

0

1001 X

cc

bb

aaXXX −⎟⎟

⎠

⎞⎜⎜⎝

⎛××=− ,

⎟⎟⎠

⎞⎜⎜⎝

⎛−××=− 1

cc

bb

aaXXX

0

1

0

1

0

1001 .

Z tohto výrazu je zrejmé, že indexy rôznych činiteľov sú súmeriteľmé t.j. ak vzrastie ktorýkoľvek z nich k-krát a ostatné sa nezmenia dostaneme rovnaký absolútny rozdiel.

Na základe všeobecných matematických pravidiel, môžeme výraz

⎟⎟⎠

⎞⎜⎜⎝

⎛−××=− 1

cc

bb

aaXXX

0

1

0

1

0

1001 ,

zapísať aj takto:

⎟⎟⎠

⎞⎜⎜⎝

⎛−××=− 1101010XXX 0

1

0

1

0

1cclog

bblog

aalog

001 .

Podiel zmeny pripadajúci na jednotlivé činitele sa teda rovná podielu exponenta pri jednotlivých činiteľoch na súčte exponentov pri všetkých činiteľoch. Teda (I= index):

X

a

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

a IlogIlogX

XXlog

aalog

X

cc

bb

aalog

aalog

X

cclog

bblog

aalog

aalog

XX ΔΔΔΔΔ ==××

=++

= ,

X

b

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

b IlogIlogX

XXlog

bblog

X

cc

bb

aalog

bblog

X

cclog

bblog

aalog

bblog


=++

= ,

X

c

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

0

1

c IlogIlogX

XXlog

cclog

X

cc

bb

aalog

cclog

X

cclog

bblog

aalog

cclog


=++

= .

Logaritmická metóda je taktiež použiteľná v prípade multiplikačnej väzby podielového tvaru. Celý výraz si vyžaduje len malú zmenu. V prípade činiteľa ktorý sa nachádza v čitateli analyzovaného ukazovateľa (napr. činiteľ b), sa v čitateli zlomku, ktorý vyjadruje jeho vplyv doplní znamienko mínus. Teda:

0

1

0

1

b

XXlog

bblog

XX−

= ΔΔ .


21

Vplyv činiteľa a sa vyčísli rovnako ako v prípade súčinu. Teda

0

1

0

1

a

XXlog

aalog

XX ΔΔ = .

Praktický príklad Prepočítajte si riešené príklady z tejto kapitoly a snažte sa interpretovať výsledky.

Príklad cbaX ⋅⋅=




(a0, b0, c0) 100 250 150 3 750 000

Hodnota činiteľa v bežnom obd. (a1,

b1, c1) 140 270 240 9 072 000

Vypočítajte Pomocou logaritmickej metódy vypočítajte vplyv zmeny jednotlivých činiteľov na zmenu

analyzovaného ukazovateľa a pokúste sa interpretovať získané výsledky.

Riešenie

283140938367,020412,05322000

37500009072000log

150240log

X

XX

log

cc

logX

IlogIlog

XX

46357938367,003342,05322000

37500009072000log

250270log

X

XX

log

bb

logX

IlogIlog

XX

202701238367,014613,05322000

37500009072000log

100140log

X

XX

log

aa

logX

IlogIlog

XX

0

1

0

1

X

cc

0

1

0

1

X

bb

0

1

0

1

X

aa

=====

=====

=====

ΔΔΔΔ

ΔΔΔΔ

ΔΔΔΔ

Interpretácia Najväčší vplyv na zmenu analyzovaného ukazovateľa o 5322000 jednotiek ma činiteľ c,

ktorý sa podieľal na náraste 53%.


22

Úloha

Príklad Pomocou logaritmickej metódy vypočítajte ako sa podieľa zmena jednotlivých činiteľov

na raste mzdového fondu a slovne interpretujte výsledky.

Základné obdobie Bežné obdobie

Počet pracovníkov 200 220

Efektívny fond robotníka v hod. 200 210

Priemerná hod. mzda 60 70

Mesačný mzdový fond 2.400.000 3.234.000

1.4.3 Funkcionálna metóda Táto metóda vychádza na rozdiel od logaritmickej metódy z koeficientov zmien

jednotlivých činiteľov.

Máme

0000 cbaX ⋅⋅=

1111 cbaX ⋅⋅=

01 XXX −=Δ

000111 cbacbaX ⋅⋅−⋅⋅=Δ

čo môžeme zapísať aj takto:

aaa 01 Δ+=

bbb 01 Δ+=

ccc 01 Δ+=

po dosadení a vyňatí pred zátvorku dostávame:

( ) ( )⎥⎦

⎤⎢⎣

⎡−

××= 1

cbaccbb)aa(cbaX

000

000000

ΔΔΔΔ

vynásobením, vydelením a preusporiadavaním dostaneme:

⎥⎦

⎤⎢⎣

⎡++++++=

0000000000000 cba

cbacb

cbca

caba

bac

cbb

aaXX ΔΔΔΔΔΔΔΔΔΔΔΔΔ .

Zlomky s viacerými činiteľmi rozdelíme na polovice resp. tretiny, čím vyjadríme možnosť zmeny každého činiteľa v kombinácii s ostatnými. Celková zmena je:

cba XXXX ΔΔΔΔ ++=


23

Potom vplyv jednotlivých činiteľov možno vyjadriť nasledovne:

⎥⎦

⎤⎢⎣

⎡+++=

⎥⎦

⎤⎢⎣

⎡+++=

⎥⎦

⎤⎢⎣

⎡+++=

000000c

000000b

000000a

ba3ba

b2b

a2a1

ccXX

ca3ca

c2c

a2a1

bbXX

cb3cb

c2c

b2b1

aaXX

ΔΔΔΔΔ

ΔΔΔΔΔ

ΔΔΔΔΔΔ

Ak sa v záujme zjednodušenia prevedie nasledovná substitúcia

C1cc

cc

B1bb

bb

A1aa

aa

0

1

0

0

1

0

0

1

0

=−=

=−=

=−=

Δ

Δ

Δ

Dostaneme konečnú podobu vzťahov pre kvantifikáciu vplyvu činiteľov pomocou funkcionálnej metódy

⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ +

++=

⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ +

++=

⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ +

++=

3AB

2BA1CXX

3AC

2CA1BXX

3BC

2CB1AXX

0c

0b

0a

Δ

Δ

Δ

Analogicky je možné odvodiť vzťahy pre ľubovolný počet činiteľov. Túto metódu je možné po malej úprave použiť aj v prípade ak chceme kvantifikovať vplyv činiteľov medzi

ktorými je podielová väzba. Ak teda baX = potom koeficient zmeny činiteľa v čitateli sa

vypočíta identicky ako pri súčine teda:

1aaA

0

1 −=

a koeficient zmeny činiteľa v menovateli sa určí nasledovne:

1bbB

1

0 −=

ďalší postup kvantifikácie zmeny je rovnaký ako pri súčine.


24

Praktický príklad Prepočítajte si riešené príklady z tejto kapitoly a snažte sa interpretovať výsledky

Príklad cbaX ⋅⋅=




(a0, b0, c0) 100 250 150 3 750 000

Hodnota činiteľa v bežnom obd. (a1,

b1, c1) 140 270 240 9 072 000

Vypočítajte Pomocou funkcionálnej metódy vypočítajte vplyv zmeny jednotlivých činiteľov na zmenu

analyzovaného ukazovateľa a pokúste sa interpretovať získané výsledky.

Riešenie

6,011502401

cc

ccC

08,012502701

bb

bbB

4,011001401

aa

aaA

0

1

0

0

1

0

0

1

0

=−=−==

=−=−==

=−=−==

Δ

Δ

Δ

⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ ×

++

+××=⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ +

++=

⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ ×

++

+××=⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ +

++=

⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ ×

++

+××=⎥⎦⎤

⎢⎣⎡ +

++=

308,04,0

208,04,016,03750000

3AB

2BA1CXX

36,04,0

26,04,0108,03750000

3AC

2CA1BXX

36,008,0

26,008,014,03750000

3BC

2CB1AXX

0c

0b

0a

Δ

Δ

Δ

2814000X474000X2034000X

a

a

a

===

ΔΔΔ

Interpretácia Najväčší vplyv na zmenu analyzovaného ukazovateľa o 5322000 jednotiek ma činiteľ c,

ktorý oproti základnému obdobiu narástol o 2814000 jednotiek.


25

Úloha

Príklad Vypočítajte ako sa podieľajú jednotlivé činitele nákladovosti na zmene tohto ukazovateľa

a interpretujte výsledky.

Činiteľ Základné obdobie

Bežné obdobie

Náklady 80000 85000

Výnosy 100000 115000

Ukazovateľ nákladovosti 0,8 0,74

Samokontrolné otázky

1. Aká je úloha ekonomickej analýzy podniku v podmienkach trhovej ekonomiky.

2. Aká je štruktúra ekonomickej analýzy podniku.

3. Aké ukazovatele môžeme použiť pri ekonomickej analýze podniku.

4. Ako vieme kvantifikovať vplyv determinujúcich faktorov na daný ukazovateľ.

Záver

Ekonomická analýza podniku v podmienkach trhovej ekonomiky má nezastupiteľnú úlohu. Pomocou nej môžeme vyjadriť v akom stave je podnik, kde sú jeho problémové oblasti, ale aj ktoré faktory tieto problémy spôsobujú. V rukách manažmentu sa tak ekonomická analýza podniku stáva nástrojom na dosiahnutie podnikových cieľov.

Odporúčaná literatúra

[1]. ZALAI, K. a kol.: Finančno – ekonomická analýza podniku, Bratislava: SPRINT VFRA, 2000. ISBN 80-88848-61-X

[2]. VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: SÚVAHA, 2002. ISBN 80-88727-48-0

[3]. BREALEY, R.A., MYERS, S.C.. Teorie a praxe firemních financí. Praha: Computer Press, 2000. ISBN 80-7226-189-4

[4]. KISLINGEROVÁ, E., a kol.: Finanční analýza. Praha: C. H.Beck, 2005. ISBN 80-7179-321-9

[5]. KISLINGEROVÁ, E. a kol.: Manažérske finance. Praha: C. H.Beck, 2004. ISBN 80-7179-802-9

[6]. Zákon č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov


26

2. Analýza súhrnných výsledkov – analýza finančnej situácie podniku

Poslanie

O finančnej situácii podniku sme sa v predchádzajúcej časti naučili, že je vnímaná okolím podniku a na základe nej sa vytvára mienka, názor o kvalite fungovania podniku. Finančnú situáciu podniku vieme vyjadriť pomocou rôznych ukazovateľov, na základe ktorých vieme aj navrhnúť riešenia v prípade potreby. Poslaním tejto kapitoly je teda oboznámiť sa s logickou postupnosťou jednotlivých krokov pri finančnej analýze a tiež s ukazovateľmi, ktoré nám poskytnú najlepší obraz o tejto oblasti podniku.

Ciele


• Odkiaľ získavame informácie, vstupné údaje potrebné pre finančnú analýzu podniku.

• Aký je obsah jednotlivých logických krokov pri analýze finančnej situácie v podniku.

Úvod

Z hľadiska časovej orientácie poznáme finančnú analýzu ex post a ex ante. Cieľom analýzy ex post je vysvetliť súčasnú finančno-ekonomickú situáciu podniku na základe pohľadu do minulosti. Na dosiahnutých výsledkoch však už nič nemôžeme meniť. Finančná analýza ex ante má za úlohu vývoj podnikových financií predikovať, prognózovať budúcu finančnú spôsobilosť podniku. V tejto časti sa budeme najprv venovať finančnej analýze ex post a následne finančnej analýze ex ante.

2.1 Informačné zdroje pre finančnú analýzu

Hlavným zdrojom informácií pre finančnú analýzu je riadna účtovná závierka podľa Zákona o účtovníctve. Do nej sa premieta celý reprodukčný proces podniku. Dozvedáme sa z nej, za akých podmienok prebiehal, aj aké boli jeho výsledky.

Štruktúra účtovnej závierky, spôsob jej zostavovania a teda i výkazy, ktoré ju tvoria, sa líšia podľa toho, či podnik účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Pri prezentovaní postupov a metód finančnej analýzy ex post budeme vychádzať z podvojného účtovníctva.

Účtovná závierka predstavuje zhrnutie údajov bežných účtovných zápisov k súvahovému dňu, t. j. k poslednému dňu účtovného obdobia a ich usporiadanie do ročných účtovných výkazov, ktorých forma a obsah sú záväzne upravené Ministerstvom financií SR.


27

Podľa Zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozlišujeme účtovnú závierku:

• riadnu – zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia,

• mimoriadnu – zostavuje sa pri mimoriadnej udalosti z hľadiska existencie podniku,

• priebežnú – zostavuje sa ak to vyžaduje osobitný predpis. Zvláštnosťou je, že pri jej zostavovaní sa účtovné knihy neuzatvárajú a inventarizácia sa robí len pre účely ocenenia majetku podniku.

Účtovná závierka plní tieto základné úlohy:

− umožňuje poznať výšku a štruktúru majetku podniku,

− umožňuje poznať výšku a štruktúru zdrojov financovania tohto majetku,

− poskytuje údaje pre poznanie a analýzu finančnej situácie podniku,

− umožňuje zistiť výsledkovú situáciu podniku.

Údaje v účtovnej závierke sú súhrnné za celé účtovné obdobie a celú účtovnú jednotku. Účtovná závierka sa predkladá vždy súčasne s daňovým priznaním k dani z príjmov minimálne v dvoch vyhotoveniach príslušnému daňovému úradu a v jednom vyhotovení príslušnému štatistickému orgánu. Účtovná závierka a výročná správa sa uschovávajú povinne po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

U právnických osôb, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva, pozostáva účtovná závierka zo základných účtovných výkazov a z poznámok. Základnými účtovnými výkazmi sú:

1. Súvaha (bilancia).

2. Výkaz ziskov a strát.

3. Poznámky, ktorých súčasťou je cash- flow.

Súvaha (bilancia) – je základný účtovný výkaz, ktorý v prehľadnej forme poskytuje informácie o stave majetku podľa druhov a zdrojov tohto majetku v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu. Z týchto údajov možno vyčítať, ako vedenie podniku plní úlohu udržať a zabezpečiť aj v budúcnosti hospodársku stabilitu podniku.

Hlavnými zložkami súvahy sú:

Aktíva, ktoré tvoria ľavú stranu súvahy a nazývame tak majetok podniku rozdelený podľa rôznych foriem a druhov. Do výkazu sa aktíva zapisujú obyčajne podľa doby ich životnosti. Aktívum s najdlhšou dobou životnosti je uvedené ako prvé a aktívum s najkratšou životnosťou ako posledné.

Pasíva, ktoré používame na označenie zdrojov majetku podniku a ich prehľad je znázornený na pravej strane súvahy. Pasíva označujeme aj ako záväzky a v súvahe sú obvykle usporiadané podľa dĺžky ich splatnosti. Záväzky s najdlhšou dobou splatnosti sú uvádzané ako prvé a záväzky s najkratšou dobou splatnosti ako posledné.

Aktíva a pasíva sa vnútorne ďalej členia a ich štruktúra je základom pre hodnotenie finančnej situácie podniku. Štruktúra súvahy je znázornená v tab. 2.1.


28

Tab. 2.1: Štruktúra súvahy k 31.12.200x

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie A. Vlastné imanie

A.I. Základné imanie

B. Neobežný majetok A.II. Kapitálové fondy

B.I. Dlhodobý neobežný majetok A.III. Fondy zo zisku

B.II. Dlhodobý hmotný majetok A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov

B.III. Dlhodobý finančný majetok A.V. Hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia

C. Obežný majetok

C.I. Zásoby B. Záväzky

C.II. Dlhodobé pohľadávky B.I. Rezervy

C.III. Krátkodobé pohľadávky B.II. Dlhodobé záväzky

C.IV. Finančné účty B.III. Krátkodobé záväzky

B.IV. Bankové úvery a výpomoci

D. Časové rozlíšenie

D.1. Náklady budúcich období C. Časové rozlíšenie

D.2. Príjmy budúcich období C.1. Výdavky budúcich období

Aktíva celkom C.2. Výnosy budúcich období

Pasíva celkom

Zdroj: Tabuľka vytvorená z formulára súvahy Pretože všetky prostriedky vložené do podniku tvoria nejaký druh majetku a každý druh

majetku musí byť odniekiaľ financovaný, platí nasledujúca bilančná rovnica:

AKTÍVA = PASÍVA

Súvaha sa zostavuje vždy k určitému dátumu (súvahovému dňu) z rôznych špecifických dôvodov. Podnik môže vykazovať nasledovné druhy súvahy:

− riadnu – zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia. Označuje sa aj ako ročná resp. konečná súvaha, pretože kalendárnym obdobím je zväčša kalendárny rok. Konečná súvaha vyjadruje stav majetku a jeho zdrojov po zmenách, ktoré nastali v priebehu účtovného obdobia. Jej ďalšou funkciou je možnosť výpočtu výsledku hospodárenia, ktorý podnik za toto obdobie dosiahol. Podnik, ktorý je účastníkom rôznych právnych foriem združenia ďalej rozlišuje riadnu súvahu:

individuálnu - zostavujú ju podniky, ktoré sú súčasťou podnikových skupín, napr. banky, správcovské spoločnosti, poisťovne, zaisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové poisťovne a účtovné jednotky, ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.

konsolidovanú – okrem individuálnej súvahy zostavuje podnik, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo má minimálne 20 %-nú majetkovú účasť v inom podniku. Môže mať však oprávnenie na riadenie podniku (vyplývajúce zo zmlúv alebo stanov), a vtedy 20%-ná výška účasti nemusí byť splnená.


29

− mimoriadnu – podnik ju zostavuje nepravidelne, vo výnimočných prípadoch napr. otváracia súvaha (úvodná súvaha), ktorá sa zostavuje ku dňu vzniku podniku (táto súvaha nemôže obsahovať zisk ani stratu). Patrí sem aj likvidačná súvaha vypracovaná ku dňu vstupu podniku do likvidácie, ku dňu vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania.

− priebežnú – ktorú vypracováva pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky. Zapisujú sa do nej informácie za vykazované účtovné obdobie a porovnateľné obdobie bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia.

Pri zostavovaní súvahy treba rešpektovať základné bilančné zásady:

1. Zásada jasnosti a prehľadnosti – členenie jednotlivých položiek súvahy, ich označenie a ocenenie má byť jasné, prehľadné a zrozumiteľné bez zvláštnych odborných a špeciálnych znalostí odboru podnikania. Patrí sem aj zákaz kompenzácie aktív a pasív.

2. Zásada súvahovej pravdivosti – zostavenie súvahy sa musí uskutočniť v súlade s právnymi predpismi a so zásadou správnosti súvahy. Absolútna a objektívna pravdivosť súvahy vyžaduje úplnosť a správnosť ocenenia súvahových položiek, neprípustnosť zámerného falšovania údajov, obsiahnutých v súvahe.

3. Zásada súvahovej kontinuity – údaje uvedené v súvahe v predchádzajúcom období nadväzujú na údaje uvedené v súvahe v nasledujúcom období.

Výkaz ziskov a strát (výsledovka) – základný účtovný výkaz, ktorý dáva prehľad o podnikových výnosoch, nákladoch a výsledku hospodárenia (zisku alebo strate). Analýza výkazu ziskov a strát nám umožňuje určiť faktory, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia a získať obraz o nákladovosti firmy.

Na rozdiel od súvahy, ktorá k určitému dátumu podáva statický obraz o stave majetku podniku, výkaz ziskov a strát dáva dynamický obraz o hospodárení podniku za účtovné obdobie.

Výkaz je založený na postupnom pripočítavaní výnosov a odpočítavaní nákladov. Zostavuje sa v tzv. stupňovitej forme, má tvar odpočtu. Výnosy, náklady a výsledok hospodárenia sú vo výkaze rozdelené do troch oblastí – prevádzkovej, finančnej a mimoriadnej. Tab. 2.2 znázorňuje ich štruktúru:


30

Tab. 2.2: Štruktúra výkazu ziskov a strát

prevádzkové výnosy

(-) prevádzkové náklady

1. (+/-) prevádzkový výsledok hospodárenia

finančné výnosy

(-) finančné náklady

2. (+/-) výsledok hospodárenia z finančných operácií

(1.+2.) (+/-) výsledok hospodárenia z bežnej činnosti

mimoriadne výnosy

(-) mimoriadne náklady

3. (+/-) mimoriadny výsledok hospodárenia

(+/-) VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ZA ÚČTOVNÉ OBDOBIE

Zdroj: Tabuľka vytvorená z formulára výkazu ziskov a strát Výkaz ziskov a strát je výkaz, pomocou ktorého môžeme skúmať faktory, ktoré

ovplyvňujú tvorbu výsledku hospodárenia. Má preto pre finančnú analýzu podniku veľký význam.

Pri zostavovaní pomerových finančných ukazovateľov, ktoré vznikajú kombináciou (stavových) údajov zo súvahy a (tokových) údajov z výkazu ziskov a strát, musíme dávať veľký pozor na časové obdobie, ktorého sa tieto ukazovatele týkajú. Ak by porovnávané obdobia neboli rovnaké, ukazovatele by nemali žiadnu výpovednú schopnosť.

Poznámky – sú povinnou, dôležitou a rovnocennou súčasťou účtovnej závierky s úlohou komentovať, dopĺňať a spresniť podstatné informácie súvahy a výkazu ziskov a strát. Obsahujú dôležité mimoúčtovné informácie, ktoré nemôžu byť pre svoju povahu obsahom výkazov (tieto údaje nie sú obsiahnuté v účtovných knihách).

Obsah poznámok musí vypovedať o majetku, záväzkoch a výsledku hospodárenia tak, aby si užívateľ mohol o jeho stave vytvoriť správny názor. Základné zásady platné pre tvorbu poznámok ustanovuje Opatrenie Ministerstva financií SR č. 4455/2003-92 z 31.3.2003.

Pre finančnú analýzu podniku je najdôležitejšou súčasťou poznámok Prehľad peňažných tokov – cash flow.

Výkaz cash flow – poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami dáva prehľad o množstve peňažných prostriedkov, ktoré má firma k dispozícii. V účtovníctve sa rešpektuje „akruálny princíp účtovania“, to znamená, že náklady a výnosy sa účtujú do toho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy alebo výdavky.


31

Podáva informácie o peňažných tokoch bežného a minulého účtovného obdobia v členení, ktoré znázorňuje tab. 2.3:

Tab. 2.3: Štruktúra cash flow

A. Peňažné toky z prevádzkovej činnosti

B. Peňažné toky z investičnej činnosti

C. Čistý peňažný tok po financovaní investícií

D. Peňažné toky z finančnej činnosti

E. Východiskové kurzové rozdiely vyčíslené na konci účtovného obdobia

F. Zmena stavu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov

G. Stav peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na začiatku účtovného obdobia

H. Zostatok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov na konci účtovného obdobia

Zdroj: Tabuľka vytvorená z formulára výkazu cash flow

2.2 Postup finančnej analýzy ex post

Štandardný postup finančnej analýzy ex post podniku používaný v každej trhovej ekonomike pozostáva z týchto logicky a chronologicky súvisiacich a nadväzujúcich etáp – krokov:

1. súhrnné posúdenie primeranosti vzťahu medzi majetkom podniku (aktívami) a finančnými zdrojmi jeho krytia (pasívami),

2. výpočet finančných ukazovateľov za analyzovaný podnik,

3. porovnanie ukazovateľov s tými istými ukazovateľmi za predchádzajúce obdobie (trendová analýza),

4. porovnanie finančných ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor, prípadne s extrémnymi hodnotami (komparatívna analýza),

5. analýza vzájomných vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi,

6. návrhy opatrení pre budúce obdobia.

2.2.1 Súhrnné hodnotenie vzťahu medzi majetkom podniku a zdrojmi jeho krytia

Správne relácie medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadrujú dve pravidlá:

1. „Zlaté bilančné pravidlo“ – požaduje, aby sa na krytie neobežných aktív (NA) využili len také finančné zdroje, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícii (vlastný kapitál - VK, dlhodobý cudzí kapitál - DCK).

Platí: NA < VK + DCK ⇒ podnik je „prekapitalizovaný“ NA > VK + DCK ⇒ podnik je „podkapitalizovaný“ (2) Obežné aktíva kryjeme krátkodobým cudzím kapitálom - KCK. OA > KCK - podnik je „prekapitalizovaný“


32

OA < KCK - podnik je „podkapitalizovaný“ (3) OA - KCK = ČPK (čistý prevádzkový kapitál), ak > 0; ak < 0, ide o nekrytý dlh. (4)

Nekrytý dlh hovorí o tom, že podnik financuje neobežné aktíva krátkodobým cudzím kapitálom. To môže narušiť stabilitu podniku, pretože podnik musí vrátiť krátkodobé záväzky skôr ako nastane reprodukcia stálych aktív.

2. „Zlaté pravidlo financovania“ preto vyžaduje, aby finančný zdroj (kapitál) bol k dispozícii primerane dlhú dobu, ktorá zodpovedá životnosti majetku.

Príklad Na základe Súvahy a výsledovky z príkladu zo strany 36

1. Preveďte horizontálnu analýzu súvahy.

2. Pokúste sa o vertikálnu analýzu súvahy.

3. Preveďte rozbor nákladov z Výkazu ziskov a strát.

Riešenie

Zlaté bilančné pravidlo I Podstata

SA>VA+DCK SA-(VA+DCK)>0 Podkapitalizovaný podnik SA<VA+DCK SA-(VA+DCK)<0 Prekapitalizovaný podnik

2006 2005

Stále aktíva SA 2 111 621 2 001 880

Vlastné imanie VA 2 254 545 2 240 852

Dlhodobý cudzí kapitál DCK 107 703 89 632

SA-(VA+DCK)

2006 -250 627 Podnik je prekapitalizovaný!!!

2005 -328 604 Podnik je prekapitalizovaný!!! Z výsledkov je jasné, že podnik vykazuje vysoké hodnoty vlastného imania, ktorým sa

pokrývajú všetky stále aktíva v podniku. Podnik je počas obidvoch hodnotených období prekapitalizovaný. V spoločnosti je teda dostatok dlhodobých zdrojov, aby pokryli neobežné aktíva.

Zlaté bilančné pravidlo II Podstata

OA-KCK<0 Nekrytý dlh

OA-KCK>0 Čistý prevádzkový kapitál

2006 2005

Obežné aktíva OA 826 938 743 255

Krátkodobý cudzí kapitál KCK 529 951 384 495


33

OA-KCK

2006 296 987 Ide o čistý prevádzkový kapitál!!!

2005 358 760 Ide o čistý prevádzkový kapitál!!! Z horeuvedených výpočtov môžeme skonštatovať, že druhé bilančné pravidlo bolo počas

oboch analyzovaných období dodržané. Je to spôsobené tým, že spoločnosť nevyužíva svoj krátkodobý cudzí kapitál (napr. bankové úvery a pôžičky,...) na krytie svojich dlhodobých aktív.

Úloha

Vypočítajte obe zlaté bilančné pravidlá. Výsledok sa pokúste správne interpretovať.

2006 2005 2004

Stále aktíva SA 5 643 000 2 001 880 1 998 789

Vlastné Imanie VA 4 800 000 2 240 852 2 234 750

Dlhodobý cudzí kapitál DCK 107 703 89 632 78 547

2006 2005 2004

Obežné aktíva OA 958 500 1 000 000 1 540 814

Krátkodobý cudzí kapitál KCK 839 639 650 000 758 943

2.3 Analýza pomerových ukazovateľov

Analýza finančnej situácie podniku je založená na výpočte a interpretácii pomerových ukazovateľov. V zásade ide o jednoduché matematické úkony, pomocou ktorých je možné kvantifikovať hodnotu každého z ukazovateľov. Pre analýzu je to však len prvý krok. Pre to aby sme boli schopní správne vypočítať pomerové ukazovatele musíme najprv poznať zdroje informácií pre ich výpočet. Pri firmách, ktoré vedú podvojné účtovníctvo sú zdrojmi pre túto analýzu dva základné výkazy.

• Výkaz o majetku a záväzkoch (Súvaha).

• Výkaz o príjmoch a výdavkoch (Výsledovka).

Z týchto dvoch základných výkazov je možne zostaviť výkaz cash-flow, ktorý je tiež jedným zo zdrojov informácií pre analýzu prostredníctvom pomerových ukazovateľov.

Dôležitá je pri tvorbe analýzy finančnej situácie aj informácia pre koho (na koho podnet ) sa táto analýza tvorí. Dodávatelia budú klásť dôraz na iné časti analýzy finančnej situácie firmy ako napr. banka ktorá má záujem poskytnúť firme úver.

Asi najdôležitejším prvkom tejto analýzy je interpretácia výsledkov. Analytik, pre to aby mohol správne interpretovať výsledky, musí poznať štruktúru jednotlivých ukazovateľov ako aj ich vzájomné vzťahy a súvis s účtovníctvom firmy. Dôležitým poznatkom pre interpretáciu výsledkov je aj poznanie stredných hodnôt jednotlivých ukazovateľov. Ich stredné hodnoty, sú však rôzne od odvetvia k odvetviu, čo znova komplikuje ich správnu interpretáciu. Na Slovensku sa pre lepšiu orientáciu v stredných hodnotách ukazovateľov, používa publikácia


34

Stredné hodnoty finančných ukazovateľov v Slovenskej republike, ktorú po ukončení činnosti Bankového zúčtovacieho centra a.s. začala vydávať súkromná spoločnosť INFIN spol. s r.o. Táto publikácia je jedinou na Slovensku ktorá sprostredkúvava informácie tohto typu a preto sa všeobecne používaná ako prostriedok pre porovnávanie stredných hodnôt finančných ukazovateľov nielen v školstve, ale hlavne v bankovom a finančnom sektore. Údaje z tejto publikácie budeme používať aj v tejto kapitole.

Medzi základné pomerové ukazovatele finančnej situácie podniku patria:

− Ukazovatele likvidity.

− Ukazovatele aktivity.

− Ukazovatele zadlženosti.

− Ukazovatele rentability.

− Ukazovatele trhovej hodnoty podniku.

Práve tieto základné skupiny ukazovateľov, tvoria obsah tejto kapitoly.

2.3.1 Ukazovatele likvidity Ukazovatele likvidity- na meranie likvidity sa používajú ukazovatele pomerové

a rozdielové. V oboch prípadoch sa pracuje s rovnakými vstupnými stavovými veličinami. Pomerové (relatívne) ukazovatele majú však lepšiu priestorovú porovnateľnosť, a preto sa nimi budeme podrobnejšie zaoberať.

Relatívne ukazovatele likvidity vysvetľujú vzťah medzi obežnými aktívami a krátkodobými pasívami a vyjadrujú schopnosť podniku hradiť svoje záväzky. Pod pojmom likvidnosť rozumieme schopnosť prevodu jednotlivých majetkových súčastí na pohotové platobné prostriedky, ich speňažiteľnosť.

Charakterizujú schopnosť firmy splácať svoje záväzky. Likvidita je charakterizovaná ako súhrn všetkých potenciálne likvidných prostriedkov, ktoré má firma k dispozícii na úhradu svojich splatných záväzkov. Solventnosť sa definuje ako pripravenosť hradiť svoje dlhy v čase ich splatnosti, a je teda jednou zo základných podmienok existencie firmy. Existuje vzájomná podmienečnosť likvidity a solventnosti. Podmienkou solventnosti je, aby firma mala časť majetku viazanú vo forme, ktorou môže platiť – teda vo forme peňažnej, alebo aspoň vo forme pohotovo premenlivých peňažných prostriedkov. Inými slovami, podmienkou solventnosti je likvidita.

Na likviditu podniku vplýva celý rad činiteľov, ale najdôležitejší je štruktúra majetku a primeraný a pravidelný prítok peňažných prostriedkov. Prvá skutočnosť, čiže štruktúra majetku, pôsobí na likviditu v dôsledku toho, že jednotlivé majetkové súčasti sa vyznačujú rôznou likvidnosťou.

Vzhľadom na to delíme aktíva do niekoľkých tried:

− najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere,

− majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky,

− menej likvidné – zásoby,

− dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pôžičky,

− nelikvidné (takmer nelikvidné) – dlhodobý hmotný majetok.


35

Členenie majetku podľa likvidnosti je východiskom pre vytvorenie základného obrazu o úrovni likvidity podniku. Na základe tohto členenia môžeme zostaviť finančné ukazovatele, ktoré nám poskytnú informácie o schopnosti podniku uhrádzať záväzky.

V praxi najčastejšie používame nasledujúce ukazovatele:

a) okamžitá likvidita (OL)

záväzky splatnéokamžitemajetku časti ejšienajlikvidn

=OL

Ukazovateľ vyjadruje solventnosť podniku (momentálnu schopnosť hradiť záväzky). Jeho ideálna hodnota je 1, vtedy je k dispozícii toľko platobných prostriedkov, koľko je okamžite splatných záväzkov.

Z účtovnej závierky sa však výška okamžite splatných záväzkov nedá zistiť, a preto sa častejšie používa nasledujúci ukazovateľ:

b) pohotová likvidita (PL)

záväzky krátkodobéúčty finančné

=)PL(

Pohotová likvidita (likvidita 1. stupňa) vyjadruje vzťah medzi najlikvidnejšou časťou majetku a krátkodobými záväzkami. Krátkodobé záväzky definujeme ako záväzky z obchodného styku, krátkodobé finančné výpomoci, bežné bankové úvery atď. Patria sem teda všetky dlhy podniku splatné do jedného roka vrátane splátok strednodobých a dlhodobých úverov.

Doporučená hodnota tohto ukazovateľa sa pohybuje v intervale 0,2 – 0,6. To znamená, že pohotová likvidita je zabezpečená vtedy, keď na jednu Sk pripadá najmenej 0,20 Sk a najviac 0,60 Sk najlikvidnejších prostriedkov. Ak porovnáme tieto ukazovatele rozdielom, dostaneme čisté pohotové prostriedky.

Splatnosť záväzkov nastáva postupne, a ak podnik potrebuje, môže si podľa platobného kalendára speňažiť aj iné zložky aktív. Takýmto spôsobom dostávame ďalší ukazovateľ:

c) bežná likvidita (BL)

záväzky krátkodobépohľadávky krátkodobéúčty finančné +

=BL

Pri bežnej likvidite (likvidite 2. stupňa) berieme do úvahy aj krátkodobé pohľadávky, ale len tie, pri ktorých je predpoklad, že budú splatené.

Vo výrobných podnikoch má ukazovateľ mať hodnotu v intervale 1 - 1,5, čo znamená, že krátkodobé záväzky by nemali presiahnuť objem finančných účtov a krátkodobých pohľadávok. Ak skonštruujeme ukazovateľ ako rozdielový, dostaneme čistý peňažný majetok.

Ak pripočítame k ukazovateľu bežná likvidita zásoby, vzniká nám ďalší ukazovateľ s názvom celková likvidita (likvidita 3. stupňa), ktorý má tvar:

d) celková likvidita (CL)

záväzky aktíva obežné

krátkodobéCL =


36

Ukazovateľ likvidity 3. stupňa predstavuje celkový potenciál likvidity podniku. Vierohodnosť obrazu o likvidite môžu skresľovať nepredajné zásoby a nevymožiteľné pohľadávky, a preto je potrebné ich z obežných aktív vylúčiť.

Celková likvidita sa má pohybovať v intervale 2 - 2,5. Z jej recipročnej hodnoty môžeme interpretovať, že krátkodobé záväzky nemajú presiahnuť 40% hodnoty obežných aktív. Pri rozdielovej podobe ukazovateľa dostaneme čistý pracovný kapitál.

Praktický príklad Na základe výkazov firmy XY nachádzajúcich sa v prílohách na konci dokumentu

vypočítajte ukazovatele likvidity firmy XY a interpretujte výsledky za roky 2005 a 2006 ak viete, že stredné hodnoty ukazovateľov likvidity dosiahnuté firmami v roku 2002 boli nasledovné.

Ukazovateľ

Likvidita 2. stupňa DK 0,35

Me 0,83

HK 1,60

Likvidita 3. stupňa DK 0,56

Me 1,04

HK 1,91

Riešenie

18,033493860371

==2002likvidita Pohotová

29,020749559194

==2003likvidita Pohotová

26,1334938

36304660371=

+=2002likvidita Bežná

91,1207493

33649459194=

+=2003likvidita Bežná

47,2334938

40352136304666371=

++=2002likvidita Celková

58,3207495

34756733649459194=

++=2003likvidita Celková

Interpretácia Podnik XY dosiahol v roku 2002 hodnotu ukazovateľa pohotovostnej likvidity pod

odporúčaným intervalom. V roku 2003 sa situácia zlepšila a hodnota ukazovateľa sa dostala mierne nad spodnú hranicu optimálneho rozpätia. Aj napriek tomu množstvo finančného majetku firmy ako najlikvidnejšej časti majetku tvorilo len 29% krátkodobých záväzkov. Po pridaní krátkodobých pohľadávok do analýzy, sa situácia premietnutá v ukazovateli bežnej likvidity zlepšila. V roku 2003 sa dokonca dostala nad hornú hranicu optimálneho rozpätia. Je teda možné konštatovať, že firma XY sa spolieha viac na kryje krátkodobých záväzkov prostredníctvom krátkodobých pohľadávok. Pokiaľ je celá hodnota krátkodobých pohľadávok


37

uvedených v súvahe „inkasovateľná“ je hodnota tohto ukazovateľa viac ako uspokojivá. Podobná situácia nastala pri pridaní zásob do analýzy. Hodnoty ukazovateľa celkovej likvidity sú tesne pod resp. nad hornou hranicou optimálneho rozpätia. Na záver je možné konštatovať, že firma XY má kryté krátkodobé záväzky menej likvidnými aktívami a teda jej pohotovostná (okamžitá) likvidita je na nízkej úrovni.

Rozdielom medzi ideálnymi hodnotami (ideálnym stavom) a strednými hodnotami týchto ukazovateľov dosiahnutými slovenskými firmami v roku 2002 dokazuje, že slovenské podniky sa v priemere nachádzajú pod želaným optimálnym stavom ukazovateľov likvidity. Nadpriemerné výsledky analyzovaného podniku XY len podporujú predchádzajúcu analýzu. Nakoniec je však potrebné podotknúť, že v tomto prípade nebola braná do úvahy odvetvová príslušnosť analyzovaného podniku.

2.3.2 Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity - vyjadrujú, ako účinne podnik využíva svoj majetok.

Rozhodujúcou podmienkou konsolidovanej finančnej situácie je jeho primerané využitie. Nedostatočné využitie majetku, ako aj nedostatok majetku, má za následok nadpriemerné náklady. To znamená, že podnik vyprodukuje nižší objem výroby a prichádza o tržby.

Z predchádzajúceho vyplýva, že na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vyjadrujúce obratovosť, resp. viazanosť aktív. Na vyjadrenie obratu sa k jednotlivým druhom aktív dávajú do pomeru tržby. K typickým ukazovateľom patria:

a) doba obratu zásob (DOZ)

( )náklady.resptržbyDOZ 365 zásob stavpriem. ⋅

=

Ukazovateľ doba obratu zásob hovorí o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob. Odporúčaná výška pre tento ukazovateľ je menej ako 60 dní.

V menovateli môžeme použiť namiesto tržieb tiež náklady.

b) doba obratu pohľadávok (DOP)

tržbyDOP 365pohľadávok stavpriem. ⋅

=

Doba obratu pohľadávok vyčísľuje dobu, ktorú musí podnik čakať od okamihu predaja po inkaso. Ak za pohľadávky dosadíme pohľadávky z obchodného styku, dozvieme sa aká je platobná disciplína odberateľov. Odporúčaná výška tohto ukazovateľa sa pohybuje v intervale 0 - 60 dní.

Zaujímavé je porovnať dobu, ktorú čaká podnik na platbu, s dobou, za ktorú podnik spláca svoje záväzky. Táto doba sa vypočíta nasledovne:

c) doba splácania záväzkov (DSZ)

tržbyDSZ 365záväzkov stavpriem. ⋅

=

Ukazovateľ vyjadruje, koľko dní uplynie od momentu vzniku záväzku po jeho splatenie. Každý podnikateľský subjekt radšej prijíma platby ako platí. Príliš veľký rozdiel medzi dobami splatnosti však poukazuje na problémy v hospodárskych vzťahoch a stagnáciu


38

peňažných tokov v ekonomike. Odporúča sa, aby doba splácania záväzkov bola kratšia ako 60 dní.

Rovnakým spôsobom môžeme vyčísliť tiež dobu obratu celkových aktív. Vzorec znie:

d) doba obratu aktív (DOA)

tržbyDOA 365aktív stavpriem. ⋅

=

Doba obratu aktív vypovedá o tom, koľko dní trvá 1 obrátka aktív. Ak za celkové aktíva dosadíme neobežné aktíva, dostaneme počet dní, za ktoré sa obrátia neobežné aktíva v podniku.

Pomocou rovnakých vstupných veličín môžeme vypočítať aj ukazovatele obrátkovosti, ktoré sú ekvivalentné jednotlivým ukazovateľom aktivity a vypočítajú sa ako ich obrátená hodnota napr.:

e) obrat celkového majetku (OCM)

aktív stavpriem.tržby

=OCM

Obrat celkového majetku vyčísľuje, koľkokrát sa za sledované obdobie (najčastejšie 1 rok) obrátia aktíva v podniku.

Praktický príklad Na základe výkazov firmy XY uvedených v predchádzajúcej úlohe vypočítajte

ukazovatele aktivity firmy XY a interpretujte výsledky za rok 2003 ak viete, že stredné hodnoty ukazovateľov aktivity dosiahnuté firmami v roku 2002 boli nasledovné.

Ukazovateľ

Doba obratu zásob DK 0,00

Me 4,51

HK 37,73

Doba obratu krátkodobých pohľadávok DK 8,24

Me 35,98

HK 85,19

Obrat aktív DK 0,04

Me 1,09

HK 2,70

Riešenie Pre výpočet priemerného stavu aktíva je možné v praxi získať zo softwaru presné údaje.

Keďže tieto nemáme k dispozícii, použijeme pre výpočet priemeru stav daného aktíva na začiatku roka a na konci roka. Teda:

( )dní zásobobratu Doba 110

1243357

3652

40352134756

=⋅

+

=


39

( )dní

336494363406

pohľadávok krát. (inkasa)obratu Doba 1031243357

3652 =

⋅+

=

( )dní

27631592946162

aktívobratu Doba 8381243357

3652 =

⋅+

=

( ) 43,0

2

=+

=27631592946162

1243357aktív Obrat

Interpretácia Doba obratu zásob v roku 2003 bola vo firme XY 110 dní. Tento výsledok je vo väčšine

odvetví veľmi nepriaznivý, pretože vypovedá o slabom využití majetku, v tomto prípade zásob, a teda predpokladá, že finančné prostriedky viazané v zásobách sú využívané neefektívne. Toto tvrdenie podporujú aj stredné hodnoty tohto ukazovateľa dosiahnuté slovenskými firmami v roku 2002 kde horný kvartál má hodnotu 37,73 dňa. Firma by preto mala prehodnotiť svoju zásobovaciu politiku a snažiť sa efektívnejšie využívať zásoby.

Doba inkasa krátkodobých pohľadávok, je taktiež príliš vysoká. Tento ukazovateľ vypovedá o tom, že pohľadávky boli v roku 2003 vo firme XY inkasované v priemere za 103 dní. Táto situácie môže negatívne ovplyvniť finančné toky vo firme (cash-flow) a teda aj platobnú schopnosť firmy. Firme musí v budúcom období výrazným spôsobom zlepšiť platobnú disciplínu svojich odberateľov.

Doba obratu aktív a teda aj obrátkovosť aktív sa nachádza v hraniciach stredných hodnôt za rok 2002. Preto je možné konštatovať, že efektívnosť využitia celkových aktív v spoločnosti XY je uspokojivá, aj keď existujú značné rezervy pre jej zlepšovanie, čo môže firma podľa svojich možností realizovať buď znížením aktív (o málo alebo vôbec nevyužitý majetok) resp. zvýšením tržieb.

2.3.3 Ukazovatele zadlženosti Ukazovatele zadlženosti - merajú rozsah použitia cudzieho kapitálu na financovaní

potrieb podniku. Vyjadrujú štruktúru finančných zdrojov podniku, t.j. podiel vlastných a cudzích zdrojov. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilnejším, ale ich priveľké množstvo podniku škodí, pretože pri vysokom objeme vlastného kapitálu jeho výnosnosť klesá.

Medzi ukazovatele zadlženosti zaraďujeme:

Ukazovateľ celková zadlženosť, ktorý je vyjadrený pomerom cudzích zdrojov k celkovým aktívam. Vyjadruje, v akom rozsahu je majetok firmy krytý cudzími zdrojmi.

a) celková zadlženosť (CZ)

aktívaCZ zdroje cudzie

=

Veritelia nepreferujú príliš vysoký podiel dlhov. Dávajú skôr prednosť nižšiemu podielu zadĺženia. Ten im dáva väčšiu istotu, že v prípade likvidácie podniku budú ich pohľadávky skôr uspokojené. Pre vlastníkov sú cudzie zdroje lacnejšie ako vlastné a pri vyššej miere


40

zadlženosti sa zvyšuje výnosnosť ich kapitálu. Optimálna hodnota tohto ukazovateľa pre výrobný podnik je 40% až 60%.

Stupeň samofinacovania je ukazovateľ zadlženosti, ktorý vypočítame porovnaním veľkosti vlastného a celkového kapitálu. Vzorec znie:

b) stupeň samofinacovania (SS)

kapitál celkovýkapitál vlastný

=SS

Tento ukazovateľ vyjadruje, akú časť celkového kapitálu tvorí vlastný kapitál. Spolu s celkovou zadlženosťou dá súčet 1 resp. 100 %. Jeho hodnota by mala presiahnuť 0,5 resp. 50 %.

Recipročná hodnota ukazovateľa udáva finančnú páku:

c) finančná páka (FP)

kapitál vlastnýaktíva

=FP

Ukazovateľ vypovedá o tom, koľkokrát je celkový kapitál väčší ako vlastný kapitál. Ak je výsledok rovný 2, znamená to, že podiel vlastného a cudzieho kapitálu je rovnaký. Finančná páka informuje o tom, ako podnik v snahe dosiahnuť určitý zisk rozšíril svoje vlastné zdroje o cudzí kapitál. V európskych krajinách sa hodnota 3 (cudzie zdroje tvoria dve tretiny a vlastný kapitál jednu tretinu) považuje za hornú prijateľnú hranicu nasadenia cudzieho kapitálu.

Úrokové krytie je ďalší ukazovateľ zadlženosti a má nasledovný tvar:

d) úrokové krytie (ÚK)

úroky nákladovéúroky nákladovézdanením pred zisk +

=ÚK

Úrokové krytie vyjadruje koľkokrát je podnik schopný zaplatiť úroky zo zisku pred zdanením. Ukazovateľ vyjadruje schopnosť podniku splácať „cenu“ (úrok) za využívanie cudzieho kapitálu. Podnik, ktorý nie je schopný túto cenu zaplatiť, musí znížiť zadlženosť. Takéto prípady nastávajú ak hodnota ukazovateľa je menšia ako 3. Za dobrý výsledok sa považujú hodnoty väčšie ako 3 a za vynikajúci hodnoty presahujúce 6.

Vzájomný pomer záväzkov a pohľadávok podniku sleduje ukazovateľ platobná neschopnosť:

e) platobná neschopnosť (PN)

pohľadávkyzáväzky

=PN

Ukazovateľ vypovedá o vzťahu týchto položiek aktív a pasív. Ak je jeho výsledná hodnota väčšia ako 1, ide o tzv. primárnu platobnú neschopnosť a ak je menšia ako 1, hovoríme o tzv. sekundárnej platobnej neschopnosti podniku.

f) krytie neobežného majetku (KNM)

aktívaneobežnézdroje dlhodobé

=KNM


41

Ukazovateľ hovorí o dodržaní zlatého bilančného pravidla. Výsledok väčší ako 1 znamená prekapitalizovanie podniku a menší ako 1 jeho podkapitalizovanie.

Medzi ukazovatele zadlženosti patria aj ukazovatele pracujúce s cash flow. Jedným z najznámejších je tokové zadĺženie, ktorý má tvar:

g) tokové zadĺženie (TZ)

flow cashzdroje cudzie

=TZ

Ukazovateľ vypovedá o výške hodnoty záväzkov z pohľadu celkového ročného cash flow spoločnosti. Nepriamo tým vypovedá o čase potrebnom na úhradu dlhov spoločnosti z ročného pohľadu, kde sa za celú hodnotu roka považuje 100%. Zvyčajne sa požaduje, aby doba splácania dlhov nebola dlhšia ako 3 roky.


ukazovatele zadlženosti firmy XY a interpretujte výsledky za rok 2002 a 2003 ak viete, že stredné hodnoty ukazovateľov zadlženosti dosiahnuté firmami v roku 2002 boli nasledovné.

Ukazovateľ

Finančná páka DK -0,07

Me 1,31

HK 3,79

Riešenie

77,029461622254545

==2002ovania samofinacStupeň

81,027631592240852

==2003ovania samofinacStupeň

22,02946162645072

==2002izadlženost Stupeň

18,02763159485842

==2003izadlženost Stupeň

31,122545452946162

==2002páka Finančná

23,122408522763159

==2003páka Finančná

92,0363046334938

==2002ťneschopnos Platobná

62,0336494207492

==2003ťneschopnos Platobná


42

Interpretácia Pri ukazovateli stupňa samofinancovania ide o podiel vlastných a a cudzích zdrojov.

Analyzovaný podnik XY mal štruktúru kapitálu tvorenú zo 77% vlastným kapitálom v roku 2003 sa tento pomer ešte zvýšil (81%) Preto môžeme hodnotiť podnik XY ako finančne stabilný. V krajinách s trhovo rozvinutým hospodárstvom sa vlastný kapitál považuje za drahší ako kapitál cudzí. Pri bežných podnikoch sa za krajnú, ešte prijateľnú hranicu považuje 70% podiel cudzieho kapitálu. Ukazovateľ stupňa zadlženosti je vlastne opačným ukazovateľom a dáva nám informáciu o tom koľko percent s celkového kapitálu tvorí cudzí kapitál. Vypovedacia schopnosť je podobné ako pri prvom ukazovateli.

Finančná páka sa nazýva tiež multiplikátor vlastného imania. Vyjadruje aká hodnota majetku pripadá na korunu vlastného imania. Nepriamo taktiež vypovedá o zadlženosti podniku (so zadlženosťou rastie). – vyššia zadlženosť teda dáva vlastníkom možnosť jednou korunou vlastného kapitálu ovládať vyššiu hodnotu majetku. Výsledky analyzovaného podniku sa teda dajú považovať za priemerné.

Posledný ukazovateľ hovorí o platobnej neschopnosti podniku. Zlomovým „bodom“ pri konštrukcii tohto ukazovateľa je jedna. Teda ak je ukazovateľ platobnej neschopnosti menší ako jedna je tento výsledok pozitívny a hovoríme o sekundárnej platobnej neschopnosti. V prípade, že je väčší ako jedna jedná sa o sekundárnu platobnú neschopnosť. Analyzovaný subjekt teda dosiahol výsledky nižšie ako 1, teda je uňho nižšie riziko platobnej neschopnosti a v prípade, že nastane, budeme o nej hovoriť ako o sekundárnej.

2.3.4 Ukazovatele rentability Ukazovatele rentability - merajú ekonomickú efektívnosť fungovania podniku. Sú to

syntetické ukazovatele, v ktorých sa prejavujú všetky ostatné ukazovatele. Zostavujú sa tak, že dávajú do pomeru zisk (môžeme ho brať ako hospodársky výsledok pred zdanením, ktorý reprezentuje hrubú rentabilitu, alebo ako hospodársky výsledok po zdanení reprezentujúci čistú rentabilitu) s rôznymi druhmi spotrebovaných vstupov (výnosy, tržby i náklady), alebo viazaných vstupov (aktíva, vlastné imanie a pod.). Podľa týchto vstupov ďalej špecifikujeme príslušný typ ukazovateľa.

Medzi najpoužívanejšie ukazovatele rentability zaraďujeme:

a) ROA

kapitál celkovýpríjmu)z dane sadzba-úrok(1zisk čistý +

=ROA

ROA (Return on Assets) - ukazovateľ rentability (výnosnosti) celkového kapitálu porovnáva výsledok podnikateľskej činnosti s objemom vloženého kapitálu. Vypovedá o zhodnotení celkového kapitálu, ktorý spoločnosť využívala na podnikanie. Zhodnotením časti celkového kapitálu, ktorým je vlastný kapitál, je čistý zisk. Zhodnotením časti cudzieho kapitálu (požičaného), je úrok, ktorý musí podnik zaplatiť. Odporúča sa, aby výška tohto ukazovateľa bola vyššia ako úroková miera pri dlhodobých úveroch.

Pri finančnej analýze podniku je dôležité poznať aj zhodnotenie vlastného kapitálu, ktoré vyjadruje ukazovateľ ROE (Return on Equity):


43

b) ROE

kapitál vlastnýzisk čistý

=ROE

ROE vyjadruje výnosnosť vlastného kapitálu. Je to najlepší ukazovateľ pre zhodnotenie efektívnosti práce z pohľadu majiteľa podniku. Čistý zisk v čitateli znamená časť zisku, ktorú môže podnikateľský subjekt považovať za „svoju“.

Hodnota rentability vlastného kapitálu by mala byť väčšia ako výnosnosť podniku a analytici tvrdia, že jej výška by mala byť nad úrovňou bežnej úrokovej miery.

Rentabilita základného imania je tiež veľmi dôležitým ukazovateľom.

c) rentabilita základného imania (RZI)

imaniezákladnézisk čistý

=RZI

Hodnota ukazovateľa vypovedá o výške zhodnotenia základného (kmeňového) imania spoločnosti. Základné imanie je zdrojom krytia a financovania dlhodobého majetku spoločnosti, preto je pre majiteľov spoločnosti zaujímavý práve tento ukazovateľ, ktorý charakterizuje koreňovú výnosnosť. Základné imanie je tvorené buď finančnými vkladmi, alebo hmotnými i nehmotnými investíciami. Odporúčaná hodnota ukazovateľa je na úrovni 0,15. Ovplyvňuje ju však všeobecná ekonomická situácia (napr. výška inflácie zvýši absolútnu veľkosť zisku, ale základné imanie sa bude používať v pôvodnej, infláciou neovplyvnenej výške).

Na porovnávanie zisku a objemu podnikovej činnosti, a tak vlastne na vyjadrenie zhodnotenia spotrebovaných vstupov, najčastejšie používame nasledujúce ukazovatele rentability:

d) rentabilita tržieb (RT)

tržbyzisk čistý

=RT

Ukazovateľ rentabilita tržieb meria zisk k objemu podnikovej činnosti. Vyjadruje, koľko Sk čistého zisku prinesie jedna Sk tržieb. Meria tak vlastne zhodnotenie spotrebovaných výrobných činiteľov.

e) rentabilita nákladov (RN)

nákladyzisk čistý

=RN

Ukazovateľ odráža efektívnosť hospodárenia podniku. Udáva hodnotu zisku, ktorá pripadá na jednotku vynaložených nákladov. Rentabilita nákladov by mala mať rastúci charakter, pretože pri priaznivom vývoji podniku sa predpokladá rastúca miera zisku vzhľadom k nákladom. Najlepší obraz o hodnote tohto ukazovateľa dostaneme porovnaním s podnikmi rovnakého zamerania.


ukazovatele rentability firmy XY a interpretujte výsledky za rok 2002 a 2003.


44

Riešenie

Return on investment

028,02946167

737109781ROI 2002 =+

=

003,02763159

764446672ROI 2003 =+

=

Return on asstets

003,02946167

9781ROA2002 ==

002,02763159

6672ROA2003 ==

Return on equity

004,02254545

9781ROE2002 ==

003,02240852

6672ROE2003 ==

006,01567684

9781==2002tržieb aRentabilit

005,01378924

6672==2003tržieb aRentabilit

Interpretácia Na základe analýzy rentability, možno konštatovať, že firma XY veľmi slabo zhodnocuje

svoj majetok. Dosahované tržby sú vzhľadom k vybavenosti firmy XY aktívami veľmi nízke. Teda výnosnosť podnikového „úsilia“ je slabá. Podnik musí v každom prípade zvýšiť svoje tržby a znížiť náklady.

V prípade, ak by napríklad hodnotili potenciálnu investíciu na základe týchto ukazovateľov, takáto investícia by v každom prípade, musela byť zamietnutá, pretože by bolo výnosnejšie investovať voľné zdroje do termínovaných bankových vkladov, kde by sme dosiahli vyššie výnosy.

Úloha

Nájdite si (napr. na internete) ľubovoľnú firmu ktorá má zverejnené súvahy a výkazy o príjmoch a výdavkoch a preveďte analýzu finančnej situácie tejto firmy v rovnakej štruktúre ako mala táto kapitola. Snažte sa čo najpodrobnejšie popísať všetky ukazovatele, identifikovať problémy a navrhnúť ich riešenia.


45

2.3.5 Ukazovatele trhovej hodnoty podniku Trhové ukazovatele sa vyjadrujú prepočtom (normovaním) iného ukazovateľa na vydanú

akciu. Takouto úpravou môžeme jednoducho porovnávať jednotlivé ukazovatele medzi podnikmi na trhu. Najčastejšie sa používajú na odhad trhovej ceny, resp. porovnanie trhovej ceny a normovaného ukazovateľa.

Vzťah kurzu a zisku – P/E ratio (price / earning ratio) sa vyjadruje pomerom kurzu akcie k čistému zisku na akciu. Ukazovateľ má nasledovný tvar:

a) P/E

akciu na zisk čistýakcie cena trhová

=E/P

Vypovedá o skutočnosti, koľko sú investori ochotní zaplatiť za jednu menovú jednotku (1 Sk, 1 USD ...) vykázaného zisku. Zisťuje tak, aká je návratnosť akcie z čistého zisku. Je to bežné a zdá sa, že aj najpopulárnejšie meradlo, ktorým podnik hodnotia investori na kapitálových trhoch.

Pomer trhovej ceny akcií k ich účtovnej hodnote sa vypočíta ako pomer:

b) P/BV

imaniezákladnéakcií všetkých cena trhová

=BV/P

Pomocou tohto ukazovateľa ľahko zistíme, ako trh oceňuje hodnotu základného imania podniku. P/BV koeficient je vlastne cena, ktorú musí podnik zaplatiť za 1 Sk majetku. Ukazovateľ je dôležitý na meranie rizika podniku. Čím je jeho hodnota väčšia ako 1, tým je jeho pozícia na trhu stabilnejšia. Ale ak je P/BV menší ako 1 alebo rovný 1, je akcia podhodnotená alebo kapitálový trh nevidí veľmi dobrú perspektívu podniku v budúcnosti.

Ďalším ukazovateľom trhovej hodnoty je:

c) dividendový výnos (DV)

akciecenatrhováakciu na dividenda

=DV

Ukazovateľ dividendový výnos vypovedá o výnosnosti podniku pre investorov. Informuje investora o výške dividendy pripadajúcej na 1 Sk trhovej ceny akcie.

2.4 Trendová analýza

Okrem vypočítania podnikových finančných ukazovateľov je pri finančnej analýze potrebné preskúmať aj trendovú analýzu – analýzu vývoja finančných ukazovateľov podniku v čase. Predmetom tejto analýzy je skúmanie jednotlivých finančných ukazovateľov v čase, hľadanie trendu vývoja, zmien a dynamiky trendu. Výsledky takýchto typov výskumov často pomôžu odhaliť príčiny, ku ktorým sa trendy viažu.

Ak by sme chceli porovnať celé výkazy jedného podniku za niekoľko po sebe nasledujúcich rokov, zistili by sme, že kvôli množstvu zobrazených informácií je veľmi obtiažne poukázať na zmysluplné zmeny. Pri výpočte finančných ukazovateľov za skúmané roky sú však významné zmeny viditeľnejšie. Porovnaním niekoľkoročných údajov analytik


46

dokáže posúdiť, či finančné zmeny naznačujú len jednohodnotovú zmenu, trend alebo cyklickú fluktuáciu.

Využívanie tejto analýzy na Slovensku komplikuje skutočnosť, že zmeny (metodické, organizačné, vlastnícke a iné), ktoré boli uskutočnené v posledných rokoch v našom hospodárstve, znemožňujú zostavenie dlhších časových radov. Výpovednú hodnotu môže mať niekedy už aj trendová analýza zostavená za štyri, päť rokov.

Úroveň ukazovateľov, postavenie podniku v odvetví a trendová analýza sú skutočnosti, ktoré je potrebné vnímať súčasne. Celkové hodnotenie finančnej situácie podniku si však vyžaduje poznať aj faktory, ktoré ju determinovali.

2.5 Komparatívna analýza

Aby podnikateľ, či finančný analytik mohol formulovať správne závery, musí hodnoty vypočítaných ukazovateľov objektivizovať. Jeden z možných spôsobov je porovnanie vypočítaných ukazovateľov za firmu s typickými hodnotami, ktoré dosahujú porovnateľné podniky, t. j. podniky v tom istom odvetví resp. v rovnakom odbore podnikania.

Metódy porovnania sú rôzne. Jednou z nich je pri každom pomerovom ukazovateli zoradiť jednotlivé podniky podľa veľkosti nameraných hodnôt. Ďalšou metódou, je porovnanie hodnoty individuálneho ukazovateľa s jeho strednou hodnotou za celé odvetvie (prípadne priemernou, minimálnou alebo maximálnou hodnotou). Samozrejmým predpokladom použitia týchto metód je zabezpečenie formálnej porovnateľnosti - porovnávať rovnaké a rovnako konštruované ukazovatele a časovej porovnateľnosti - porovnávať výsledky za rovnaké resp. rovnako dlhé obdobia. Pri hľadaní správnych interpretácií a záverov z porovnania možno použiť rozličné vhodné štatistické metódy napr. zaradenie podniku do pásma vytvoreného pomocou kvantilov, multikriteriálne hodnotenie, zhluková analýza a pod.

Pri takejto analýze je vhodnou pomôckou na porovnávanie ukazovateľov publikácia Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v Slovenskej republike. V jej databáze sa nachádzajú stredné hodnoty súboru podnikov, ktoré sú začlenené do kategórií podľa právnej formy podnikania, podľa veľkosti a tiež podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ).

2.6 Analýza vzťahov medzi pomerovými ukazovateľmi

Sústava finančných pomerových ukazovateľov opisuje finančnú situáciu podniku z rôznych uhlov pohľadu. Medzi finančnými ukazovateľmi existujú vecné a logické vnútorné väzby. To možno využiť pri analýze činiteľov, ktoré ovplyvňovali finančnú situáciu podniku.

Príklad vnútorných väzieb medzi ukazovateľmi môžeme znázorniť na najobľúbenejších ukazovateľoch investorov - rentabilite vlastného imania (ROE) a rentabilite aktív (ROA). ROE preto, lebo významne prispieva k rastu podniku a tento rast je z pravidla premietnutý do kurzového zhodnotenia akcie a ROA, lebo znázorňuje prehľad ziskovosti celkového kapitálu, ktorý podnik používa.


47

Ukazovateľ ROA – rentabilita aktív - môžeme matematickou úpravou rozpísať na súčin:

aktíva celkovétržbyzisk čistý

aktíva celkovézisk čistýROA ⋅==

tržby

ROA sme tak rozložili na rentabilitu tržieb (prvý zlomok) a výšku obratu celkových aktív (druhý zlomok). Podľa tohto vzťahu môžeme usúdiť, že zvyšovanie ziskovosti aktív môže prebiehať dvoma spôsobmi – prvým je zvyšovanie ziskovosti tržieb a druhým zvyšovanie obratu firmy.

Podľa druhu odvetvia sa uprednostňuje aj spôsob rastu rentability. V investične nenáročných odvetviach sa rentabilita dosahuje najmä rýchlejšou obrátkou aktív pri nižšej ziskovosti tržieb. Naopak, v investične náročných odvetviach je preferovaná vyššia rentabilita tržieb a pomalšia obratovosť aktív.

Ukazovateľ ROA možno ľahko previesť na ROE:

kapitál vlastnýaktíva celkové

⋅= ROAROE


kapitál vlastnýaktíva celkové

aktíva celkovétržbyzisk čistý

=⋅⋅=tržby

ROE

Prvé dva zlomky, ktoré tvoria ukazovateľ ROA sme už vyššie rozpísali. Tretí zlomok je tvorený ukazovateľom finančná páka a vyjadruje rast firmy zvyšovaním využívania cudzieho kapitálu.

Možnosť rozkladu a agregácie finančných ukazovateľov v horizontálnom aj vertikálnom smere sa úspešne používa aj pri budovaní pyramidálnych sústav.

2.7 Návrhy opatrení

Poznatky, získané na základe jednotlivých krokov analýzy čerpajúcej z pomerových ukazovateľov, rozšírené o analýzu postavenia podniku na trhu, trendovú analýzu a analýzu vzťahov medzi pomerovými ukazovateľmi, sú podkladom na zistenie finančnej situácie podniku. Na ich základe skúma finančný analytik príčiny, ktoré viedli k súčasnej finančnej situácii a snaží sa pomocou navrhnutých opatrení ovplyvniť ďalší vývoj podniku.

Návrhy opatrení sú vyvrcholením finančnej analýzy a pri vnútropodnikovej analýze sa premietajú do vypracovania finančného plánu.

2.8 Možnosti a prostriedky ex–ante analýzy

Možnosť prognózovať vývoj finančnej situácie podniku, jeho budúcu prosperitu (solventnosť), či neprosperitu (insolventnosť), je založená na hodnotení a interpretácii výsledkov dosiahnutých v súčasnosti. V nich nachádzame príčiny ďalšieho vývoja.

Metódy prognózovania finančnej situácie umožňujú s primeranou spoľahlivosťou zaradiť firmy do kategórie prosperujúcich, resp. neprosperujúcich firiem.


48

Medzi metódy prognózovania finančnej situácie podniku patria:

1. metóda bodového hodnotenia,

2. matematicko-štatistické metódy.

2.8.1 Metódy bodového hodnotenia Metódy bodového hodnotenia sú charakteristické tým, že hodnoty zvolených finančných

ukazovateľov sa transformujú na body pomocou bodových stupníc. Bodové stupnice sú spravidla určené expertnými metódami.

Medzi metódy bodového hodnotenia patria:

a) Tamariho rizikový index

b) Rýchly test

a) Tamariho rizikový index M. Tamari, dlhoročný skúsený bankový úradník, dospel k záveru, že predikovať finančnú

budúcnosť možno na základe 6 ukazovateľov, pričom ich hodnoty ocenil bodmi podľa stupnice, ktorú zostavil na základe vlastných empirických poznatkov. Jednotlivé ukazovatele zoradil do tabuľky podľa stupňa dôležitosti. Prvé 3 ukazovatele sú najdôležitejšie, a preto majú najväčší počet bodov. U ďalších troch ukazovateľov sa body prideľujú podľa zaradenia do jedného zo štyroch pásiem získaných pomocou kvartilov a mediánu.

Súčet bodov, ktoré firma získala za svoje ukazovatele, nazývame Tamari rizikový index. Tamari rozdeľuje podniky do troch skupín: podniky s vysokým rizikovým indexom, podniky so stredným rizikovým indexom a podniky s nízkym rizikovým indexom.

Patria sem tieto ukazovatele:

kapitál cudzíkapitál vlastný

=a


=b

( )kapitál cudzí krátkodobý

aktíva eľnérealizovat ľahkoyprostriedk pohotové +=c

nákladoch vlastných vo ocenených vplovýrobko a výrobkov hotových stavpriemernývýrobynáklady vlastné

=d

iodberateľm za pohľadávok stavpriemernýtržby čisté

=e

kapitál ýprevádzkov čistýnáklady vlastné

=f

b) Rýchly test Je to metóda globálna, rýchlo uskutočniteľná, pretože pracuje len so štyrmi finančnými

ukazovateľmi a jednoduchou bodovou stupnicou.


49

Sú to tieto štyri pomerové finančné ukazovatele:

1. podiel vlastného kapitálu z celkového kapitálu

2. doba splácania cudzieho kapitálu

charakteristika finančnej stability firmy

3. podiel cash-flow z celkových výkonov

4. rentabilita celkového kapitálu

charakteristika výnosnosti firmy

Tab. 2.4 Stupnica hodnotenia rýchleho testu

Ukazovateľ

Stupnica hodnotenia - body

veľmi dobý (1)

dobrý (2)

stredný (3)

zlý (4)

ohrozený insolvenciou

(5)

podiel vlastného kapitálu > 30 % > 20 % > 10 % < 10 % záporný

doba splácania dlhu v rokoch < 3 r. < 5 r. < 12 r. > 12 % > 30 %

podiel CF z výkonov > 10 % > 8 % > 5 % < 5 % záporný

rentabilita celkového kapitálu > 15 % > 12 % > 8 % < 8 % záporná

Zdroj: K. Zalai; Finančno-ekonomická analýza podniku Situácia je tým lepšia a finančná budúcnosť firmy tým istejšia, čím menší počet bodov

získa. Minimálny počet bodov je 4, maximálny 20 bodov.

Výhodou metódy je jednoduchosť a rýchlosť, s akou sa dá získať „predstava“ o situácii podniku a o jeho vyhliadkach do budúcnosti. Zvýšenie spoľahlivosti sa dosahuje zvýšením počtu použitých ukazovateľov.

Praktický príklad Využitím tzv. rýchleho testu analyzujte situáciu v spoločnosti XY.

podiel vlastného kapitálu 0,67

doba splácania cudzieho kapitálu 2,88

podiel CF z výkonov 0,59

rentabilita celkovéo kapitálu 0,1

Riešenie Porovnaním relevantných výsledkov ukazovateľov spoločnosti XY so stupnicou

hodnotenia dostávame body za jednotlivé kategórie. Celkový súčet bodov činí 6 bodov (1+2+1+1). Výsledok je to teda veľmi dobrý. Spoločnosť XY dosiahla v teste len dobré a veľmi dobré výsledky, a teda nemôžeme pri prognózach očakávať výrazné ťažkosti.

2.8.2 Matematicko – štatistické metódy Pri týchto metódach sa hodnotenie finančnej situácie podniku konštruuje ako vážený súčet

hodnôt vybraných pomerových ukazovateľov. Ich prednosťou je, že závery získané ich pomocou, nie sú ovplyvnené subjektívnymi názormi a skúsenosťami expertov, ale sú exaktné.


50

Metódy vhodné pre aplikáciu v diskriminačnej analýze:

− jednorozmerná diskriminačná analýza,

− dvojrozmerná diskriminačná analýza,

− viacrozmerná diskriminačná analýza.

Z viacrozmernej diskriminačnej analýzy rozoberieme

a) Index bonity a,

b) Altmanovú metodiku tzv. Z-skóre,

c) Index bonity.

Možnosť prognózovať vývoj finančnej situácie podniku, jeho budúcu prosperitu (solventnosť) či neprosperitu (insolventnosť), je založená na hodnotení a interpretácii výsledkov dosiahnutých v súčasnosti. Prostriedky ex-ante analýzy využívajú informácie, v ktorých sú obsiahnuté symptómy ďalšieho vývoja. Majú podobu rozdielnej úrovne a dynamiky uplatnených finančných ukazovateľov sprostredkujúcich obraz o finančnom stave podniku.

2.8.3 Z-skóre, alebo tiež Altmanova metodika Altmanova metodika je prvá, ktorá vyčísľuje viacrozmernú diskriminačnú funkciu.

Vypracoval ju E.I. Altman, ktorý analyzoval skupinu 66 podnikov, pričom polovicu tvorili firmy prosperujúce a druhú neprosperujúce.

kapitálcelkovýkapitálýprevádzkovčistý

x1 =

kapitálcelkovýziskýnerozdelen

x2 =

kapitálcelkovýúrokyzdanenímpredzisk

x3+

=

kapitálcudzíkapitáluvlastnéhohodnotatrhová

x4 =

kapitálcelkovýtržbyx5 =

Určil aj ich váhy a zostavil diskriminačnú funkciu pre firmy s akciami verejne obchodovateľnými na burze a s akciami verejne neobchodovateľnými. Rovnica má tvar:

54321 x1x6,0x3,3x4,1x2,1Z ++++=

Ak je:

Z > 2,99 finančná situácia podniku je dobrá,

1,81 < Z < 2,99 oblasť nevyhranených výsledkov (šedá zóna), bankrot je možný,

Z < 1,81 finančná situácia je kritická, bankrot je veľmi pravdepodobný.


51

Altman podobne odvodil ja diskriminačnú funkciu a hranice pasiem pre podniky, ktoré neemitujú akcie verejne obchodovateľné na trhu. Pre tieto sa Z-skóre (Z´) vypočíta z rovnice:

54321 x998,0x420,0x107,3x847,0x717,0´Z ++++=

Ak je:

Z > 2.9 je finančná situácia v súčastnosti i budúcnosti dobrá,

1.2 < Z < 2.9 šedá zóna nevvyhranených výsledkov,

Z < 1.2 finančná situácia je zlá, hrozí bankrot.

2.8.4 Beermanova diskriminačná funkcia Beerman sa ako prvý v Nemecku venoval otázke prognózovania insolventnosti podnikov

na základe ukazovateľov súvahy. Výsledky boli publikované v roku 1976. Východiskom bolo 21 a.s., ktoré sa v rokoch 66 až 71stali insolventnými, resp. utrpeli významné kapitálové straty.

prírastokDHM stavpoč.DHModpisy x1 +

=

DHModpisy DHM prírastok

=3x

(tržby) obratzdanením pred zisk

=5x

záväzkyx7

bankám vočizáväzky =

y)obrat(tržbzásoby

=9x

záväzkyx2

flow cash=

celkom aktívazáväzky

=4x

celkom aktívazdanením pred zisk

=6x

celkom aktívay)obrat(tržb

=8x

záväzkyzdanením pred zisk

=10x

Rozdielne funkcie stanovil pre jeden, dva, tri a štyri roky pred vznikom insolventnosti (toto komplikuje použitie tejto metódy). Prezentovaná funkcia je platná pre jeden rok pred insolventnosťou. Pri metóde Beermana platí, že čím je nižšia hodnota diskriminačnej funkcie tým lepšie. Deliacou hodnotou rozlišujúcou prosperujúce podniky od neprosperujúcich je 0.3. Podrobnejšie hodnotenie sa uskutočňuje podľa nasledovnej stupnice:

2.8.5 Index Bonity Tento index sa veľmi často využíva prevažne v nemecky hovoriacich častiach Európy.

Bonita firmy predstavuje určenie kvality podniku, na základe sledovania výkonnosti


52

a finančnej situácie podniku. Postup je podobný ako pri Altmanovom modeli, avšak na predikciu vývoja podniku využíva iné ukazovatele, ktorým boli na základe štatistického pozorovania podnikov prisúdené iné váhy významnosti.

Pri indexe bonity ide o zjednodušenú metódu. Diskriminačná funkcia, kvantifikujúca index bonity B, má tvar:

654321 x1,0x3,0x5x10x08,0x5,1B +++++=

Pracuje sa pri nej s ukazovateľmi:

kapitál cudzíflow cash

=1x

kapitál cudzíkapitál celkový

=2x

kapitál celkovýzdanením pred zisk

=3x

výkony celkovézdanením pred zisk

=4x

celkomaktívazásobyx5 =

kapitál celkovývýkony celkové

=6x

Čím je B väčšie, tým je finančno-ekonomická situácia firmy a jej prognóza lepšia. Podrobnejšie hodnotenie možno urobiť podľa stupnice:

Praktický príklad

Na základe súvahy a výsledovky firmy XYZ z predchádzajúceho príkladu určte stav tejto spoločnosti prostredníctvom Altmanovej metodiky, Beermanovej diskriminačnej funkcie a Indexu Bonity.


53

Riešenie

Altmanova metóda

2006 2005

x1 kapitál celkový(obežný) kapitál ýprevádzkov čistý

0,280683 0,268987

x2 kapitál celkovýzdanení) po (zisk zisk ýnerozdelen

0,00332 0,002415

x3 kapitálcelkovýzdanenímpredzisk

0,010919 0,007984

x4 kapitálcudzíkapitáluvlastnéhohodnotatrhová

4,567183 5,68735

x5 kapitálcelkovýtržby

0,477785 0,465719

Diskriminačná funkcia pre firmy s akciami neobhcodovanými na burze:

54321 x*998.0x*42.0x*107.3x*847.0x*717.0Z ++++=

2003 2002

Z= 2,633034 3,073191

Interpretácia

Ex-ante analýza vykonaná Altmanovou metodikou (v literatúre tiež označovaná aj ako Z-score): Ide o relatívne presný ukazovateľ, ktorý v pri svojom použití dokázal predpovedať až 72% bankrotov s dvojročným predstihom. Podľa tejto metodiky sa finančná situácia v spoločnosti XYZ v roku 2005 priaznivá. V roku 2006 sa však index prepadol do takzvanej šedej zóny. Ide o oblasť neurčitú, preto prípadný bankrot nemožno úplne vylúčiť. Podľa ukazovateľa a rozsahu v akom sa nachádza, možno skonštatovať, že sme v porovnaní s rokom 2005 zaznamenali 14,5% pokles.


54

Beermanova funkcia

2006 2005

x1 prírastokDHM stavpoč.DHModpisy +

0,063592 0,042906

x2 záväzkyflow cash

0,215027 0,189293

x3 DHModpisy DHM prírastok

0,518911 -9,51564

x4 celkom aktíva

záväzky 0,216435 0,171589

x5 (tržby) obratzdanením pred zisk

0,022854 0,017144

x6 celkom aktívazdanením pred zisk

0,010919 0,007984

x7 záväzkybankám vočizáväzky

0,474734 0,562364

x8 celkom aktívay)obrat(tržb

0,477785 0,465719

x9 y)obrat(tržbzásoby

0,286667 0,27009

x10 záväzkyzdanením pred zisk

0,050451 0,046532

Diskriminačná funkcia (platná pre jeden rok pred insolventnosťou):

109876

54321

x*124,0x*268,0x*061,0x*165,0x*813,0x*105,0x*077,0x*012,0x*063,0x*217,0F

++++−−−+−=

odkiaľ:

2003 2002

f= 0,202427 0,087471

Interpretácia Spoločnosť podľa Beermanových váh, ktoré pridelil podielu vybraných položiek, kolíše

okolo hranice, ktorá je charakterizovaná ako veľmi dobrá. Budúce vyhliadky pre ekonomicko-finančú situáciu v spoločnosti možno hodnotiť rovnako ako priaznivé.

Z položiek jednotlivých častí tejto funkcie môžeme skonštatovať, že až na úverové záväzky voči bankám, všetky medziročné hodnoty zaznamenali rast. Rýchlejšie však rástli položky tvoriace súčet. Výrazne sa zvýšil najmä prírastok DHM v porovnaní s odpismi DHM.


55

Vzhľadom na výraznejšie zvyšovania záväzkov na celkových aktívach môžeme očakávať slabší nárast tejto hodnoty aj v ďalšom roku.

Index bonity

2006 2005

x1 kapitál cudzíflow cash

0,21255457 0,184728

x2 kapitál cudzíkapitál celkový

4,5671832 5,68735

x3 kapitál celkovýzdanením pred zisk

0,01091929 0,007984

x4 výkony celkovézdanením pred zisk

0,47379196 0,154586

x5 celkom aktíva

zásoby 0,13696497 0,125786

x6 kapitál celkovývýkony celkové

0,02304659 0,05165

2006 2005

B = 3,205753 1,627753

Interpretácia Podľa získaných hodnôt je spoločnosť XYZ v extrémne dobrej finančnej situácii, preto sú

aj vyhliadky finančno-ekonomickej situácie podľa tohto indexu do budúcnosti pozitívne. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím môžeme pozorovať významný nárast samotného indexu, ten sa v porovnaní s minulým rokom zdvojnásobil. Hlavnú úlohu v jeho raste zohral zisk pred zdanením, ktorý oproti predchádzajúcemu roku zaznamenal rast o 46,6% a to aj napriek zvýšenému zápornému výsledku hospodárenia z finančnej činnosti..

Pri hodnotení Tafflerovým modelom sa zóna priemernosti nachádza v intervale 0,2 až 0,3 pričom hodnota väčšia ako 0,3 indikuje, že firma má dobré dlhodobejšie perspektívy.

Úloha

Použitím vlastnej súvahy a výsledovky uskutočnite ex-ante analýzu použitím Altmanovej metodiky, Beemenovej funkcie a indexu bonity.

Záver

Prognózovanie finančného zdravia je pre každú spoločnosť dôležitým nástrojom, ktorý jej môže pomôcť predvídať blížiacu sa krízu. S dostatočným predstihom a schopným manažmentom môže tak spraviť kroky, ktoré hroziacu situáciu odvrátia.


56




[3]. BREALEY, R.A., MYERS, S.C. Teorie a praxe firemních financí. Praha: Computer Press, 2000. ISBN 80-7226-189-4





57

3. Analýza kvantitatívnych výsledkov Poslanie

Výsledky činnosti každého podniku okrem toho, že sa premietajú v jeho finančnej situácii, analýzou ktorej sme sa zaoberali v predchádzajúcej kapitole, môžeme analyzovať i z pohľadu kvantitatívneho a kvalitatívneho. Poslaním tejto kapitoly je oboznámiť nás s analýzou kvantitatívnych výsledkov.

Ciele


• Čo je obsahom analýzy kvantitatívnych výsledkov.

• Na čo sa zameriavame pri analýze objemu výroby.

• Čo je obsahom analýzy tržieb.

Úvod

Finančná situácia podniku závisí od jeho kvantitatívnych výsledkov, ktoré vyjadrujeme objemom výroby, teda objemom výrobkov a služieb a objemom tržieb, ktoré odzrkadľujú ako sa výrobky resp. služby realizovali na trhu.

3.1 Analýza objemu výroby

Pri analýze objemu výroby zaujímajú nás tieto problémy:

a) spôsoby vyjadrenia objemu výroby,

b) objemové ukazovatele a základné faktory objemu výroby,

c) štrukturálna skladba výroby, čiže sortiment výroby,

d) časový priebeh výroby, čiže rovnomernosť výroby,

e) analýza kvality výroby.

3.1.1 Vyjadrenie a meranie kvantitatívnych výsledkov podniku Musíme si uvedomiť, že máme vyjadriť objem rôznorodých výrobkov a v rôznych

štádiách reprodukčného procesu. Tejto skutočnosti musíme prispôsobiť i výber vhodnej mernej jednotky.

Naturálne jednotky sú jednoznačné, konkrétne a teda zrozumiteľné. Bez problémov ich môžeme použiť vtedy, keď podnik vyrába len jeden druh výrobku. Značným nedostatkom naturálnych jednotiek je, že neumožňujú zistiť, akým podielom sa na hotových výrobkoch podieľa analyzovaný podnik a akým podielom participujú iné podniky, cez dodávky materiálu, polotovarov a pod.


58

Pracovné jednotky vyjadrujú spotrebu živej práce, čiže aké množstvo práce vynaložil pri výrobe skúmaný podnik. Výhodou pracovných jednotiek je, že normohodiny môžeme spočítať, teda vieme zosumarizovať rôznorodé výrobky.

Problémom je ale normovanie práce. Pracnosť výrobku je súčtom výkonových noriem daného výrobku. Výkonová norma vyjadruje spotrebu času na vykonanie určitej operácie alebo súboru operácií na jednom pracovisku. Existujú tzv. technologické normy pracnosti, ktoré vyjadrujú spotrebu práce tých robotníkov, ktorí sa bezprostredne zúčastňujú na technologickom procese a teda tu je dobrá merateľnosť prácnosti. Problémom sú pomocní, obslužní a riadiaci pracovníci, u ktorých je meranie spotreby práce zložitejšie a často nejednotné.

Peňažné jednotky umožňujú sumarizovať rôznorodú produkciu a nielen dokončenú, ale aj nedokončenú.

3.1.2 Objemové ukazovatele a základné faktory objemu výroby Na základe vyššie uvedeného pre vyjadrenie objemu výroby používame peňažné

vyjadrenie. Objemové ukazovatele môžeme rozdeliť na neredukované a redukované.

Neredukované ukazovatele objemu výroby sú:

− výkony, ktoré nám vyjadrujú objem hodnôt vyprodukovaných z vynaložených nákladov za určité časové obdobie. Keď sa výkony považujú za ukončené odovzdajú sa do skladu, odberateľovi alebo sú určené pre vlastnú spotrebu. Pri ukončení výkonov náklady sa aktivujú, t.j. preúčtujú sa do výnosov. Výkony vyjadrené v peňažnej forme prostredníctvom cien nazývame výnosy podniku.

− výnosy obsahujú výkony ocenené vlastnými nákladmi výroby, tieto ostávajú v majetku podniku a výkony predané, ktoré oceňujeme predajnými cenami a dostávame tržby.

Z uvedeného vyplýva, že nositeľmi výnosov sú výkony, preto ich často používame ako synonymá pri vyjadrovaní kvantitatívnych výsledkov podniku.

Základné delenie výnosov je vo výkaze ziskov a strát a síce:

• prevádzkové výnosy,

• finančné výnosy,

• mimoriadne výnosy.

Prevádzkové výnosy obsahujú:

− výnosy z predaja tovaru, vlastných výrobkov a služieb – sú najvýznamnejšou zložkou prevádzkových výnosov; v analytickej evidencii ešte môžu byť členené podľa odberateľov, teritoriálneho hľadiska a pod.,

− prírastky resp. úbytky zásob hotových výrobkov a nedokončenej výroby,

− výnosy z aktivácie výkonov vyrobených pre vlastnú spotrebu napr. doprava, opravy a pod.,

− iné prevádzkové výnosy – napr. z predaja nepotrebného majetku,

− zúčtovanie rezerv a opravných položiek k majetku do prevádzkových výnosov.


59

Finančné výnosy obsahujú:

− tržby z predaja cenných papierov,

− výnosy z cenných papierov a vkladov (dividendy a úroky).

Mimoriadne výnosy už samotný pojem nám hovorí, že sa vyskytujú len niekedy.

Redukované ukazovatele objemu výroby neobsahujú výsledky práce dodávateľských podnikov a patrí sem:

• pridaná hodnota, ktorú dostaneme ak od výsledku obchodnej činnosti výroby odpočítame výrobnú spotrebu, čiže vyjadruje hodnotu vytvorenú v podniku, ale jej súčasťou sú i odpisy,

• čistá výroba obsahuje len osobné náklady a zisk.

Okrem absolútnej výšky objemových ukazovateľov zaujíma nás aj aké faktory ich ovplyvňujú a v akej miere. Hovoríme o faktorovej analýze objemových ukazovateľov.

Pod faktorovou analýzou rozumieme hľadanie príčin zmien objemových ukazovateľov. Predpokladá to vymedzenie faktorov a vyjadrenie ich vzájomných vzťahov v modeloch, ktorý umožňujú kvantifikovať vplyv zmeny faktora (príčiny) na celkovú zmenu objemového ukazovateľa. Nižšie je uvedený jeden z možných modelov pomocou ktorých môžeme kvantifikovať vplyv faktorov na výrobu.

Kde: V - Výroba.

SMEV - Využitie materiálu.

StrojeSME - Vybavenosť strojov.

RobStroje - Vybavenosť práce.

Rob - Počet robotníkov. Je evidentné, že objem výroby závisí od využitia materiálu (V/SME), využitia strojov

(SME/Stroje), vybavenosti práce (stroje/Rob) – súčin týchto troch činiteľov predstavuje ročnú produktivitu práce na robotníka – a počet robotníkov.

Model budeme aplikovať na príklade analýzy predaného objemu výroby. V tabuľke sú uvedené potrebné absolútne ukazovatele, z nich vypočítané pomerové ukazovatele (faktory), zmeny (rozdiely) ukazovateľov a vplyvy zmien faktorov na pridanú hodnotu.

RobRob

StrojeStrojeSME

SMEVV ⋅⋅⋅=

Ročná produktivita práce robotníka


60

Praktický príklad 1. Predveďte analýzu objemu výroby na základe dostupných údajov.

2. Vplyv zmeny kvantifikujte logaritmickou metódou.

3. Výsledky slovne podrobne okomentujte.

Ukazovateľ Skratka Merná jednotka

Obdobie Rozdiel Zmena

bežné minulé

Výroba V tis. SK 1 430 707 1 184 975

Spotreba materiálu SME tis. SK 832 977 711 157

Stroje a zariadenia STROJ tis. SK 349 500 320 031

Počet robotníkov ROB osoby 75 118

Index Vplyv

SMEV

činiteľ a

STROJSME

činiteľ b

ROBSTROJ

činiteľ c

ROB činiteľ d

Spolu


61

Riešenie V tabuľke sú vypočítané pomerové ukazovatele (faktory), zmeny (rozdiely) ukazovateľov

a vplyvy zmien faktorov na pridanú hodnotu (vplyvy sú počítané logaritmickou metódou):

Ukazovateľ Skatka Merná jednotka

Obdobie Rozdiel Zmena

minulé bežné

Reálna výroba (RV) V tis. SK 1 430 707 1 184 975 245 732 20,47%

Mat. náklady (SME)

SME tis. SK 832 977 711 157 121 820 17,13%

Stroje a zariadenia STROJ tis. SK 349 500 320 031 29 469 9,21%

Počet robotníkov ROB osoby 75 118 -43 -36,44%

Index VPLYV

SMEV

činiteľ a 1,717583 1,666264 1,030799 16,10%

STROJSME

činiteľ b 2,383339 2,22215 1,072537 37,16%

ROBSTROJ

činiteľ c 4 660 2 712,127 1,718209 287,23%

ROB činiteľ d 75 118 0,635593 -240,49%

Spolu 1 430 707 1 184 975 245 732

Interpretácia Z absolútnych a pomerových ukazovateľom vidíme, že objem realizovanej výroby

vzrástol o 245 tis. Sk. Spôsobil to rast spotreby materiálu, rástla aj materiálová účinnosť RV/SME, čo malo kladný vplyv na objem realizovanej výroby vo výške cca 16,1 %.

Stroje a zariadenia zaznamenali medziročne nárast o 9,2 %. Index zmeny predstavoval 7,25%. Na jednu korunu investovanú v strojoch a zariadeniach pripadlo 2,38 Sk vstupného materiálu. To nám vypovedá o využití strojov vo výrobe. Vplyv na celkovú zmenu výroby bol 37 %. Zaujímavé taktiež je, že napriek poklesu počtu zamestnancov o 43 sa vyrobilo viac(tento jav mohol nastať napríklad v dôsledku automatizácie výroby). Zníženie počtu pracovníkov však malo pochopiteľne negatívny vplyv na realizovanú výrobu.


62

Úloha

Preveďte analýzu objemu výroby na základe dostupných údajov. Vplyv zmeny kvantifikujte logaritmickou metódou. Výsledky slovne a podrobne okomentujte.

Ukazovateľ Merná jednotka

Obdobie Rozdiel Vplyv

zmeny minulé bežné

Reálna výroba (RV) tis. SK 21 322 24 311

Mat. náklady (SME) tis. SK 28 634 23 345

Stroje a zariadenia tis. SK 4 459 7 029

Počet robotníkov osoby 75 118

SMERV

StrojeSME

RobStroje

Rob

Spolu

3.1.3 Analýza pridanej hodnoty Ukazovateľ pridaná hodnota nie je typickým ukazovateľom vyjadrujúcim kvntitatívne

výsledky podniku, patrí medzi redukované ukazovatele. Jeho objem závisí jednak od objemu prevádzkových výnosov (kvantitatívne výsledky), ale aj od úrovne odpočítateľných položiek – výrobnej spotreby (kvalitatívny činiteľ). Základné položky ukazovateľa pridaná hodnota tak, ako ho počítame vo výkaze ziskov a strát, uvádza tabuľka.


63

Rozklad ukazovateľa pridaná hodnota na analytické činiteľa uvádza analytický model:

Na prvom stupni rozkladu vidíme, že objem PH závisí od kvantitatívneho výsledku, tvoria

ho- prevádzkové výnosy (PV) a podielu pridanej hodnoty na prevádzkových výnosoch (PH/PV), čo je kvalitatívny výsledok (stránka). Jeho ďalšie rozvedenie predstavujú ukazovatele druhého a tretieho stupňa rozkladu. Podiel pridanej hodnoty v korune prevádzkových výnosov závisí od racionálnej štruktúry výroby v korune prevádzkových výnosov, ale aj od náročnosti prevádzkových výnosov na náklady (náklady na nákup tovaru v obchodnej činnosti a spotrebu materiálu, energie a služieb vo výrobnej činnosti).

Čiže, pridanú hodnotu dostaneme ak:

VSVOMPH −+=

Tvorí ju „efekt“ z obchodnej činnosti (OM) ako rozdiel tržieb na predaj tovaru a nákladov vynaložených na predaný tovar a „efekt“ z výroby, ako rozdiel celkovej výroby a výrobnej spotreby, t. j. nákladov na materiál, energiu a nakupované služby. Výroba tu predstavuje podnikové výkony predané, ktoré prostredníctvom zmeny stavu vnútropodnikových zásob sú korigované na výkony vyrobené (kladná hodnota znamená, že výrobky sa nepredali a o túto hodnotu zvýšili stav zásob na sklade, preto sa k predaným výrobkom pripočítajú. Záporná hodnota znamená že sa predali výrobky z minulého obdobia, ich náklady výroby už boli „uznané“, preto nemôžu byť konfrontované s výrobnou spotrebou daného obdobia – od predaných výrobkov sa odpočítajú) a pripočíta sa ešte aktivácia, t.j. výroba pre vlastnú spotrebu v danom období.

Pojem výrobná spotreba tak ako je vymedzený aj vo VZaS (výsledovke), nezodpovedá jeho obsahu. Náklady na materiál, nakupovanú energiu a služby nesúvisia len s výrobou, ale určite aj so zabezpečením ostatných činností podniku. Taktiež veľká časť nákladových úrokov v podnikoch súvisí s výrobnou činnosťou, ale vo výsledovke ovplyvňujú hospodársky výsledok z finančných operácií.

Pridanú hodnotu tvoria odpisy, osobné náklady a „novovytvorená hodnota“. Novovytvorenú hodnotu v tomto vzťahu nemôžeme nazvať hospodárskym výsledkom v pravom zmysle slova. Nie sú tu uhradené ešte všetky náklady, napr. dane a poplatky, ostatné prevádzkové náklady pod.

PH

PVPHPV

PVOM

PVVS

PVVYR

PVTPT

PVNPT

PVTRV

PVZSZ

PVAkt

PVSME

PVSL

+ -

*


64

Praktický príklad Preveďte analýzu 1. a 2. stupňa rozkladu. Výsledky slovne podrobne okomentujte.

Ukazovateľ v tis. Sk Bežné obdobie Minulé obdobie

Obchodná marža (OM) 100 200

Výroba 193 000 219 000

Tržby za predaj VV 158 000 221 000

Zmena stavu zásob VV 32 000 -5 000

Aktivácia 3 000 3 000

Výrobná spotreba (VS) 105 000 131 000

Pridaná hodnota (PH) 88 100 88 200

Osobné náklady (ON) 55 000 58 000

Odpisy (Odp) 19 000 18 000

Prevádzkové výnosy 207 000 229 000

Riešenie

1. Stupňa rozkladu V podniku poklesli prevádzkové výnosy o 9,6%, Ale pridaná hodnota poklesla len o 0,1 %

čo je priaznivý výsledok. Kým v minulých rokoch bolo v prevádzkových výnosoch približne 38,5% PH, v bežnom období vzrástol tento podiel na 42,5%. Kvalitatívny činiteľ tak zaznamenal pozitívnejší vývoj ako kvantitatívny.

Ukazovateľ v tis. Sk Bežné obd. Minulé obd. Index

Pridaná hodnota (PH) 88 100 88 200 0,999

Prevádzkové výnosy (PV) 207 000 229 000 0,904

PVPH

0,4256039 0,3851528 1,105

2. Stupňa rozkladu Podiel obchodnej marže v prevádzkových výnosoch je veľmi malý a zaznamenal

podstatný pokles. Takže ťažisko tvorby pridanej hodnoty je vo výrobe. Podiel výroby v prevádzkových výnosoch poklesol, čo sa nedá hodnotiť pozitívne. Zo zdrojovej tabuľky vidíme, že pokles zaznamenali najmä tržby z predaja vlastných výrobkov, aktivácia ostala na rovnakej úrovni. Zmena stavu vnútropodnikových ukazuje, že v minulom období sa predali zásoby z predchádzajúceho obdobia, t.j. predaj bol väčší ako výroba, v bežnom období je hodnota zásob kladná t.j. vyrobilo sa viac ako predalo. Situácia je pre podnik nepriaznivá najme vtedy, keď na vyrobené výrobky nemá odberateľa.


65


PVPH

0,4256039 0,3851528 1,105

PVOM

0,0004831 0,0008734 0,553

PVVYR

0,9323671 0,9563319 0,975

PVVS

0,5072464 0,5720524 0,887

Interpretácia vnútornej analýzy štruktúry PH


Pridaná hodnota (PH) 88 100 88 200 0,999

Osobné náklady (ON) 55 000 558 000 0,948

Odpisy (Odp) 19 000 18 000 1,056

Novovytvorená hodnota (NVH) 14 100 12 200 1,156

PHON

0,624 0,658 0,949

PHOFP

0,216 0,204 1,057

PHNVH

0,160 0,138 1,157

( )ODPONPHNVH +−=

Vo vnútornej štruktúre PH vidíme pozitívny vývoj. Poklesli osobné náklady, odpisy síce vzrástli (podnik v danom období zaradil nový investičný majetok), ale dôležité je, že vzrástla novo vytvorená hodnota (NVH) v absolútnom vyjadrení o 200 tis. Sk., v relatívnom vyjadrení o 15,7% v korune PH. Z výsledkov, môžeme urobiť záver, že v podniku došlo k poklesu absolútnych objemových ukazovateľov – poklesol celkový objem výroby, tržby z predaja vlastných výrobkov ako aj pridaná hodnota. Z kvalitatívnych činiteľov, však vidíme pozitívny vývoj – lepšie využitie výrobných zdrojov – poklesla výrobná spotreba (VS/PV), pridaná hodnota nebola tvorená prevažne z nákladov na živú a zhmotnenú prácu, ale vzrástol podiel novo vytvorenej hodnoty (NVH)

( )ODPONPHNVH +==

Objem kvantitatívnych výsledkov podniku ovplyvňujú nielen výrobné činitele – ich extenzívne a intenzívne využitie, ale ja také činitele, ako je sortiment výroby, kvalita výrobkov a služieb, rovnomernosť výroby. Tieto charakteristiky výsledkov podniku nazývame výrobnými úlohami. Bezprostredne splývajú na kvantitatívne výsledky podniku vyjadrené či už hodnotovo alebo naturálne; preto sa im budeme venovať podrobnejšie.


66

Úloha

Preveďte 1. aj 2. stupeň analýzy pridanej hodnoty. Svoje výsledky a zistenia podrobne interpretujte.

Ukazovateľ v tis. Sk Bežné obdobie Minulé obdobie

Obchodná marža (OM) 1572 1 384

Výroba 1 390 000 1 348 900

Tržby za predaj VV 1 999 804 2 257 358

Zmena stavu zásob VV 26 026 -51 370

Aktivácia 35 548 33 247

Výrobná spotreba (VS) 895 798 779 518



Odpisy (Odp) 120 000 112 000

Prevádzkové výnosy (PV) 1 487 952 1 440 579 1. stupeň rozkladu



Prevádzkové výnosy (PV) 1 487 952 1 440 579

PVPH

2. stupeň rozkladu


PVPH

PVOM

PVVYR

PVVS


67

Vnútorná štruktúra PH


Pridaná hodota (PH) 487 000 454 897


Odpisy (Odp) 120 000 112 000

Novovytvorená hodnota (NVH) 80 000 29 897

PHON

PHOFP

PHNVH

3.1.4 Štrukturálna skladba výroby Analýza štrukturálnej skladby výroby, čiže sortimentu sa vzťahuje len na dokončené

výrobky za určité časové obdobie. Hodnotíme buď plnenie plánu, alebo dosiahnutú skutočnosť za bežné obdobie a minulé obdobie. Pri analýze sortimentu sledujeme vlastne súlad medzi výrobou a potrebami trhu.

Pri analýze sortimentu sledujeme kvantitatívny podiel jednotlivých výrobkov na celkovej výrobe podniku za určité časové obdobie. Od plánovaného sortimentu výroby sa odvíjajú všetky ďalšie ukazovatele. Každý výrobok má svoje požiadavky na materiál, profesie robotníkov, ich časový fond a pod.

V ekonomickej analýze hodnotíme sortiment výroby z dvoch hľadísk:

1. sortiment ako súčasť výrobných úloh, kde vyčísľujeme mieru plnenia výroby pri splnení stanoveného sortimentu,

2. sortiment ako faktor spôsobujúci zmenu ekonomických ukazovateľov podniku, kde nás zaujíma do akej miery boli výsledky ovplyvnené zmenou sortimentu a či táto zmena bola žiaduca alebo nie.

Analýzu sortimentu ako súčasti výrobných úloh môžeme robiť:

− metódou „do sto“,

− metódou prepočítaného plánu.

Metóda do sto je veľmi jednoduchá, vychádza z predpokladu, že podniku mal sortiment splniť. Ako z názvu vyplýva, do skutočného plnenia výroby sa započítava len ten objem výroby, ktorý požadoval plán. To čo bolo vyrobené nad plán, sa nezapočíta.

V prípade potreby regulovať sortiment celého objemu výroby je vhodné použiť metódu prepočítaného plánu. Metóda prepočítaného plánu vychádza z predpokladu, že plnenie plánu výroby u jednotlivých výrobkov má mať taký vývoj, aký je pri celkovom objeme výroby. To znamená, že indexom zmeny objemu výroby prenásobíme každú položku plánu a dostaneme prepočítaný plán. Postup ukážeme na príklade.


68

Praktický príklad Preveďte analýzu sortimentu výroby metódou „do sto“ ako aj metódou prepočítaného

plánu.

Výrobky Výroba v ks Cena v

SKK Výroba v SKK Plnenie

výroby v % plán skut. plán % sort. skut. % sort.

A 100 100 60 6 000 19,0% 6 000 18,4% 100%

B 90 120 100 9 000 28,5% 12 000 36,8% 133,3%

C 115 105 75 8 625 27,3% 7 875 24,1% 91,3%

D 160 135 50 8 000 25,3% 6 750 20,7% 84,4%

Spolu x x x 31 625 100,0% 32 625 100,0% 103,2%

Riešenie

Metóda „do sto“

Výrobky Výroba v SKK Započítaná

výroba plán skut.

A 6 000 6 000 6 000

B 9 000 12 000 9 000

C 8 625 7 875 7 875

D 8 000 6 750 6 750

Spolu 31 625 32 625 29 625

Plnenie plánu 93,68% Plán výroby pri zohľadnení plnenia sortimentu nebol splnený. V prípade, keď na

plánovaný objem výrobkov (C,D) mal podnik podpísané kontrakty, ktoré nemohol splniť, tak nemôžeme hodnotiť plnenie plánu výroby pozitívne, aj keď celkový objem bol splnený na 103.16%.

Metóda prepočítaného plánu

Výrobky Výroba v SKK

Prepočítaný plán Započítaná výroba plán skut.

A 6 000 6 000 6 190 6 000

B 9 000 12 000 9 285 9 285

C 8 625 7 875 8 898 7 875

D 8 000 6 750 8 253 6 750

Spolu 31 625 32 625 32 625 29 910

Plnenie plánu 91,68% Prepočítaný plán dostaneme prenásobením plánu výroby indexom 1.0316. Započítanú

produkciu dostaneme porovnaním skutočnej výroby a prepočítaného plánu.

Podnik musí pružne reagovať na požiadavky trhu, resp. nie je možné naplánovať záväzne sortiment, alebo nie sú včas vyjasnené obchodné vzťahy a pod., preto zmeny v sortimente sú


69

bežné, čo prináša pre analýzu zložitejší problém – kvantifikovať vplyv zmeny sortimentu na ekonomické ukazovatele podniku.

Praktický príklad Za posledný mesiac sa v spoločnosti Eleanor s.r.o. vyrobili nasledovné druhy výrobkov.

1. Analyzujte plnenie sortimentu výroby pomocou:

− Metódy „do sto“.

− Metódy prepočítaného plánu.

2. Výsledky slovne podrobne okomentujte.

Výrobky Výroba v ks Cena

v Sk Výroba v Sk Plnenie


A 164 104 65 10 660 7,76% 6 760 0,0483 63,41%

B 210 121 90 18 900 13,76% 10 890 0,07787

C 393 325 88 34 584 25,18% 28 600 0,2045 82,70%

D 610 780 120 73 200 53,30% 93 600 0,66929%

Spolu x x x 137 344 100,0% 139 850 100%

Riešenie a) metódou „do sto“

Výrobky Výroba v SKK Započítaná

výroba plán skut.

A 10 660 6 760 6 760

B 18 900 10 890 10 890

C 34 584 28 600 28 600

D 73 200 93 600 73 200

Spolu 137 344 139 850 119 450

Plnenie plánu 86,971% b)


70

c) metódou prepočítaného plánu

Výrobky Výroba v SKK Prepočítaný

plán Započítaná

výroba plán skut.

A 10 660 6 760 10 854,5 6 760

B 18 900 10 890 19244,9 10 890

C 34 584 28 600 35 215,0 28 600

D 73 200 93 600 74 535,6 74 535,6

Spolu 137 344 139 850 139 850 120 785,62

Plnenie plánu 86,368%

1,01825

Interpretácia Hoci bol celkový plán plnenia výroby splnený na 101,82 % nemožno takého plnenie

výroby hodnotiť pozitívne. Bližší pohľad na situáciu nám odhalí, že podnik nesplnil plán výroby pri prvých troch druhoch výrobkov. Na trh sa tak nedodal dostatočný počet výrobkov, ako by sa na ňom podľa plánu mohlo predať. Výrobok D, ktorý tvorí až 53% z celkovej produkcie predstavoval základ výrobného sortimentu spoločnosti, na ktorom bol postavený odbyt (kvôli jeho predajnej cene). Jeho plán výroby bol splnený takmer na 128%.

Výsledky získané metódou „do sto“ hovoria samy za seba. Plán výroby sa za daný mesiac splnil na 86,97 %. Metóda prepočítaného plánu vychádza z prepočítaného plánu výroby, ktorý dostaneme prenásobením indexom 1,01825, ktorý dostaneme ako podiel súm skutočnej a plánovanej výroby. Následným prepočtom sme zistili, že plán plnenia sortimentu v spoločnosti Eleonor s.r.o. bol splnený na 86,368% čo síce nie je výsledok katastrofický, ale rozhodne nie pozitívny.

Úloha

Spoločnosť Imagine spol. s r.o. sa zaoberá výrobou krytín a odkladacích materiálov. Na základe dostupných informácií preveďte analýzu plnenia sortimentu výroby prostredníctvom metódy „do sto“ a metódy prepočítaného plánu. Výsledky slovne a podrobne okomentujte.

Výrobky Výroba v ks Cena

v Sk Výroba v Sk Plnenie


Polystyrén 550 543 102 56 100 18398% 55 386 0,19563

Obkladačky 600 582 123 73 800 24,97% 71 586 0,25285 97,00%

Rohové Lyšty 515 551 157 80 855 27,36% 86 507 0,30555

Podlahové krytiny 610 501 139 84 790 28,69% 69 639 0,24597 82,13%

Spolu x x x 295 545 100,0% 283 118 100%


71

3.2 Analýza sortimentu ako faktora spôsobujúceho zmenu

ekonomických ukazovateľov podniku

Jej postup je vysvetlený na nasledujúcom príklade:

Výr. Výroba v ks Nh/ks Cena v S k Výroba v Nh PC/Nh Výroba v Sk Zmena

plán skut. plán skut. plán skut-

A 100 10 25 60 2 500 2 500 2,4 6 000 6 000 0

B 90 120 40 100 3 600 4 800 2,5 9 000 12 000 3 000

C 115 105 30 75 3 450 3 150 2,5 8 625 7 875 -750

D 160 135 50 50 8 000 6 750 1 8 000 6 750 -1 250

Spolu x x x x 17 550 17 200 31 625 32 625 1000

Plánovaný a skutočný objem výroby je uvedený v tabuľke. Skutočný objem výroby

prepočítaný na plánovaný sortiment ocenený plánovanou cenou dostaneme:

Q0(Nh) Q1s0 PC/Nh Q1s0PC0

34,588040,21425,245025001755017200

=⋅=⋅⎟⎠⎞

⎜⎝⎛

51,882050,22051,352836001755017200

=⋅=⋅⎟⎠⎞

⎜⎝⎛

99,845250,21966,338134501755017200

=⋅=⋅⎟⎠⎞

⎜⎝⎛

46,784000,14558,784080001755017200

=⋅=⋅⎟⎠⎞

⎜⎝⎛

30 994,30

Celkovú zmenu objemu výroby o 1 000 Sk negatívne ovplyvnila zmena množstva výroby –631 Sk, pozitívne zmena sortimentu o 1 631 Sk.

-631 +1 631

Použijeme metódu reťazového dosadzovania Q0s0PC0 Q1s0PC0

32 625

Q1s1PC0

30 994 31 625


72

Úloha

Dopočítajte doleuvedenú tabuľku a zistite, ktorý z výrobkov mal rozhodujúci vplyv na zmenu ekonomických ukazovateľov.

Výr. Výroba v ks Nh/ks Cena v S k Výroba v Nh PC/Nh Výroba v Sk Zmena

plán skut. plán skut. plán skut-

A 80 99 20 35

B 100 111 30 50

C 100 88 30 50

D 145 140 45 89

Spolu x x x x 0 0 x 0 0 0

3.2.1 Časový priebeh výroby Analýza časového priebehu výroby, čiže rovnomernosti výroby sa vzťahuje len na

dokončené výrobky za určité časové obdobie. Hodnotíme buď plnenie plánu, alebo dosiahnutú skutočnosť za bežné obdobie a minulé obdobie.

Rovnomernosť výroby môžeme sledovať v dvoch smeroch ako:

− rovnomernosť vynakladania práce,

− rovnomernosť odvádzania hotových výrobkov na sklad.

Rovnomernosť vynakladania práce je v niektorých odboroch výroby ovplyvňovaná okrem interných faktorov aj externými faktormi, konkrétne sezónnosťou výroby.

Pri analýze rovnomernosti odvádzania hotových výrobkov na sklad potrebujeme informácie o:

− skutočnej výrobe za kratšie časové obdobie (mesiac, týždeň, deň, smenu),

− želateľnom (plánovanom) objeme výroby – rozložení plánovaného objemu výroby na tie isté časové intervaly, v akých sledujeme skutočný ojem výroby.

i

_

i

x100)*xx(

100r−

−= ∑

kde: r – rovnomernosť, xi – objem výroby v jednotlivých obdobiach (plánovaný alebo skutočný), x – priemerný objem výroby v jednotlivých obdobiach (plánovaný alebo skutočný).


73

Pri skúmaní rovnomernosti plnenia plánovaných úloh vo výrobe použijeme vzorec:

∑∑ −

−=1p

_

1p

x100)*xx(

100r ,

kde: Xp1 – plánovaný objem výroby v jednotlivých obdobiach, Xsk – skutočný objem výroby v jednotlivých obdobiach.

Mieru rovnomernosti skúmame aj podielom výroby pripadajúcim na kratšie časové obdobie – mesiac, týždeň, - na ročnom objeme výroby. Môžeme tak získať informáciu o možných rezervách vo výrobe. Východiskom je obdobie, ktoré na celoročnom objeme výroby participuje najväčším podielom.

Treba však rozlišovať prípady, keď sa vysoké plnenie dosiahlo nežiaducim spôsobom ,napríklad zhoršením kvality, nadmernou nadčasovou prácou a podobne. Rezervy vo výrobe vypočítame zo vzťahu:

max

1

nVV

zervaRe ∑= ,

kde: V1 – skutočný objem výroby v jednotlivých obdobiach, n – počet období, Vmax - objem výroby v období, ktoré ma najvyšší podiel na celkovom objeme.

Napr. sledujeme mesiace, tak zoberieme ten mesiac z 12, v ktorom sa vyrobilo najviac a vlastne zisťujeme prečo sa v každom mesiaci nevyrobilo tak veľa.

Nerovnomerná výroba má svoje negatívne vplyv, ktoré podnik pocíti, napr. vo výkyvoch zásob nedokončenej výroby a hotových výrobkov, v čerpaní nadčasovej práce, nadmernej nárazovosti práce v skladovom hospodárstve, čo sa nakoniec prejaví v celkovej hospodárnosti výroby.

Praktický príklad Prostredníctvom nasledujúcich údajov preveďte analýzu rovnomernosti výroby.

Priemerný objem výroby(x) bol 118 ks.

Výroba za plán skut.

január 120 102

február 120 124

marec 120 118

apríl 120 123

máj 120 97

jún 120 101

júl 120 106

august 120 11

september 120 119

október 120 121


74

Výroba za plán skut.

november 120 130

december 120 127

Riešenie

Výroba za plán skut xpl-xsk ooi − (skut) ooi − (plán)

január 120 102 18 -16,0 2,0

február 120 124 -4 6,0 2,0

marec 120 118 2 0,0 2,0

apríl 120 123 -3 5,0 2,0

máj 120 97 23 -21,0 2,0

jún 120 101 19 -17,0 2,0

júl 120 106 14 -12,0 2,0

august 120 111 9 -7,0 2,0

september 120 119 1 1,0 2,0

október 120 121 -1 3,0 2,0

november 120 130 -10 12,0 2,0

december 120 127 -7 9,0 2,0

suma 1 440 1 379 61 -37,0 24,0

rovnomernosť plnenia plánovaných úloh vo výrobe r 95,5765

Rezerva 88,39744

rovnomernosť zostavenia plánu výroby a rovnomernosť skutočnej výroby r 102,683

Interpretácia Výroba v spoločnosti XYZ a.s. je rovnomerná. Výsledky sú uspokojivé. Stále však

existuje istá rezerva, ktorú by sa mala spoločnosť usilovať dosiahnuť. Rovnomernosť zostavenia plánu výrobky je veľmi dobrá.


75

Praktický príklad Výroba za plán skut xpl-xsk ooi − (skut)

január 150 165 -15 -20,0

február 175 156 19 -29,0

marec 180 198 -18 13,0

apríl 165 160 5 -25,0

máj 220 220 0 35,0

jún 235 189 46 4,0

júl 200 180 20 -5,0

august 200 208 -8 23,0

september 195 165 30 -20,0

október 180 190 -10 5,0

november 170 175 -5 -10,0

december 250 262 -12 77,0

suma 2320 12268 52 48

rovnomernosť plnenia plánovaných úloh vo výrobe r 97,7072

Rezerva 72,1374

rovnomernosť zostavenia plánu výroby a rovnomernosť skutočnej výroby r 97,8836

Interpretácia

Analýza rovnomernosti výroby nám odhalila, že situácia v spoločnosti XYZ nie je zlá. Rovnomernosť plnenia plánovaných úloh vo výrobe je uspokojivá, rovnako tak ako aj rovnomernosť zostavenia plánu výroby. Aj v tomto prípade však existujú nevyužité rezervy, ktoré by spoločnosti mohli značne prospieť.


76

Úloha

V spoločnosti Imagine s.r.o. bola nasledovná plánovaná aj uskutočnená výroba. Preveďte analýzu rovnomernosti výroby na základe uvedených údajov. Priemer je 216 kusov výrobkov za jedno obdobie.

Výroba za 1 týždeň plán skut.

1 januárový 200 195




1 februárový 250 240




1 marcový 185 200

2 marcový 185 190

3 marcový 185 175

4 marcový 185 179

3.2.2 Analýza kvality výroby Len kvalitné výrobky sú schopné plniť funkcie, pre ktoré boli zhotovené. Úroveň kvality

výrobkov je výsledkom dosiahnutej technicko-ekonomickej úrovne reprodukčného procesu, jeho jednotlivých fáz a prvkov. Dobrá či zlá akosť, výrobkov nie je len záležitosťou výrobcu, je kontrolovaná trhom – spotrebiteľmi.

Kvalita výrobkov výrazne ovplyvňuje hodnotové ukazovatele objemu výroby a nákladov na výrobu. Analýzu kvality výroby je možné zamerať na:

− analýzu vo výrobe – v jednotlivých fázach výrobného procesu,

− analýzu hotových výrobkov

Analýzu kvality vo výrobnom procese realizujeme sledovaním nákladov na nepodarky. Najmä vo väčších podnikoch môže byť sledovaná nepodarkovosť výroby ako pomer nákladov na nepodarky k celkovým nákladom výroby. Tieto analýzy je potrebné uskutočňovať za kratšie časové obdobia, v jednotlivých fázach výrobného procesu a podľa hospodárskych stredísk. Je to vlastne kontrola kvality na princípe zodpovednosti.

Pri analýzy kvality hotových výrobkov postup záleží od toho, či sa zameriame na výrobky, ktoré už opustili podnik, alebo na hotové výrobky po skončení výrobného procesu. Kontrola výrobkov po skončení výroby (výstupná kontrola kvality) sa robí za účelom odhaliť prípadné chyby, nedostatky a predísť tak reklamáciám a vzniku nákladov z nekvalitnej výroby. V niektorých výrobách však nie je možné vyrábať len výrobky výbornej kvality. Preto je potrebné plánovať akostnú štruktúru vo viacerých stupňoch kvality. Ukazovateľom kvality je priemerná cena výrobku. Analýza kvality hotových výrobkov potom spočíva vo


77

výpočte a hodnotení plnenia objemu výroby so zohľadnením plnenia kvality. Ak poznáme množstvá výrobkov pripadajúcich na jednotlivé stupne kvality (triedy) a ceny, ktoré zohľadňujú rozdiely v kvalite, hodnotíme plnenie kvality výroby pomocou priemernej ceny výrobkov (vážený priemer).

Praktický príklad Analyzujte kvalitu výroby podľa údajov z nasledovnej tabuľky na základe predajnej ceny.

Výsledky slovne podrobne okomentujte.

Akosť Výroba v ks

Cena za ks Výroba v SKK

plán skut. plán skut.

I. 1 700 1 900 100

II. 400 420 85

Spolu 2 100 2 320 x

Riešenie Na základe údajov je potrebné vypočítať priemerné ceny – plánovanú aj skutočnú za celú

produkciu. Následne sa tieto priemerné ceny porovnávajú a výsledky interpretujú(či objem vroby v naturálnom vyjadrení vzrástol/klesol; v hodnotovom vyjadrení či vzrástol – klesol; porovnanie priemerných cien v % vyjadrení – bol splnený plán kvality výroby).

Akosť Výroba v ks

Cena za ks Výroba v SKK


I. 1 700 1 900 100 170 000 190 000

II. 400 420 85 34 000 35 700

Spolu 2 100 2 320 x 204 000 225 700 Priemerné ceny:

plánovaná: 14,972100

204000=

skutočná: 28,972320

225700=

Došlo k zvýšeniu objemu výroby výrobku v naturálnom vyjadrení o 10,5 % (2320:2100), v hodnotovom vyjadrení o 10,6% (225700 : 204000). Skutočná priemerná cena v porovnaní s plánovanou zaznamenala rast (i keď minimálny), preto môžeme povedať že bol splnený plán kvality na 100,14% (97,28 : 97,14).

Vplyv kvality výroby je tu jednoznačný, môžeme ho kvantifikovať nasledovne:

Ukazovateľ plán skutočosť rozdiel vplyv

Výroba v Sk 204 000 225 700 +21 700

Výroba v ks 2 100 2 320 +220 220⋅97,14=21 371

priem. cena 97,14 97,28 +0,14 0,14⋅2 320=325 Na prekročení objemu výroby výrobku o 21 700 Sk oproti plánu sa podieľala zmena

objemu výroby (kvantita), ale ja pozitívna zmena kvality výrobku. Vplyv zmeny akostnej


78

štruktúry výrobku, ktorý vyvolal zmenu priemernej ceny, sa na celkovej zmene objemu výroby výrobku podieľal + 325 Sk.

Pri analýze kvality predaných výrobkov vychádzame z informácií od odberateľov či už na základe ich reklamácií, alebo prostredníctvom vlastných prieskumných predajní, dealerov, ktorí majú priamy styk so spotrebiteľmi.

Praktický príklad Analyzujte kvalitu výroby podľa údajov z nasledovnej tabuľky na základe predajnej ceny.

Výsledky slovne okomentujte.

Akosť Výroba v ks Cena

za ks Výroba v SKK

Ukazovateľ plán skut rozdiel vplyv plán skut. plán skut.

I. 2 500 1 900 100 Výroba v Sk

II. 500 830 85 Výroba v ks

Spolu 3 000 2 730 x priemerná cena

Riešenie

Akosť Výroba v ks Cena

za ks Výroba v SKK


I. 2 500 1 900 100 250 000 190 000

II. 500 830 85 42 500 70 550

Spolu 3 000 2 730 x 292 500 260 550

Ukazovateľ plán skut rozdiel vplyv

Výroba v Sk 292 500 260 550 -31 950

Výroba v ks 3 000 2 730 -270 -26 325

Priemerná cena 97,5 95,44 -2,0604 -5 625

Interpretácia

Už pri prvom pohľade si môžeme všimnúť, že plán výroby sa nedodržal. V absolútnom vyjadrení sa vyrobilo o 270 kusov menej, pričom v hodnotovom vyjadrení ide o vyše -32 000 Sk. Kvalita výroby bola splnená na 97,88% (95,44 : 97,5) čo je výsledok pozitívny. Kvalita výroby teda za analyzované obdobie príliš neutrpela. Na nedodržaní výroby hodnoteného výrobku mala najvyšší vplyv už spomenutá nedodržaná plánovaná výroba – 26325 Sk. Negatívny vplyv mala aj priemerná cena, ktorá prispela k celkovo znepokojujúcemu výsledku 17,6%.


79

Úloha

Preveďte analýzu kvality výroby.

Výroba v ks Cena za ks

Výroba v SKK rozdiel vplyv


580 55 128

500 600 85

1080 1150 x


1. Pomocou akých ukazovateľov vieme vyjadriť objem výroby?

2. Aké neredukované ukazovatele objemu výroby poznáte?

3. Aké redukované ukazovatele objemu výroby poznáte?

4. Ktoré základné faktory vplývajú na objem výroby?

5. Ako postupujeme pri analýze sortimentu výroby?

6. Ako postupujeme pri analýze rovnomernosti výroby?

7. Ako postupujeme pri analýze kvality výroby?

3.3 Analýza tržieb

Objem tržieb, t.j. predaný objem výroby, považujeme za dôležitý ukazovateľ kvantitatívnych výsledkov podniku. Vypovedá o tom, či výroba bola účelná, t.j. či mala svojho odberateľa. Na objem tržieb majú vplyv vnútorné výsledky firmy – množstvo a kvalita výrobkov, prác a služieb, ale aj externé podmienky – realizačné ceny, veľkosť trhu, konkurencia a pod. Preto aj analýza tržieb môže byť zameraná

• tradične, t.j. dovnútra firmy, alebo

• trhovo – zohľadňuje a externé faktory.

3.3.1 Tradičná analýza tržieb Je zameraná na analýzu a kvantifikáciu vplyvu základných faktorov:

− Objemu a sortimentu realizácie.

− Predajných cien.

− Plynulosti – tempa realizácie, na ktoré vplýva hlavne súlad marketingu a výroby, t.j. vyjasnené požiadavky marketingu na objem a sortiment výroby.

Kvantifikáciu vplyvov logicky rozdelíme do dvoch krokov. V prvom kroku vypočítame vplyv zmeny objemu (r) a sortimentu (s) realizácie a vplyv zmeny predajnej ceny (PC).


80

V druhom kroku budeme konfrontovať výroby s realizovanou výrobou cez zmenu objemu výroby (V), zmenou sortimentu výroby (s) a tempa realizácie, t.j., aký konečný stav výrobkov ostal na sklade po realizácii (KS). Vypočítame ho ako rozdiel medzi výrobou a realizovanou výrobou (príjem na sklad – výdaj) a oceníme plánovanou predajnou cenou.

Postup analýzy pozostáva z dvoch krokov kvantifikácie vplyvu:

1. počítame vplyv zmeny (označíme ho ako kvantifikácia vplyvu 1):

− objemu realizácie (R) s,

− sortimentu realizácie (s),

− predajnej ceny (PC).

R.s.PC – použijeme metódu reťazového dosadzovania

2. počítame vplyv výroby a realizovanej výroby (označíme ho ako kvantifikácia vplyvu 2) prostredníctvom:

− zmeny objemu výroby (V),

− zmenu sortimentu výroby a

− tempa realizácie – t.j.

aký bol konečný stav výrobkov na sklade po realizácii (KS) -

Počíta sa ako rozdiel medzi výrobou a realizovanou výrobou

R0s0PC0 R1s0PC0 R1s1PC0 R1s1PC1

R1s0PC0R0s0PC0R1s0PC0 R1s1PC0R1s1PC0 R1s1PC1

Pri prepočte skutočného objemu realizácie na plánovaný sortiment použijeme index realizácie s fiktívnou cenou 1SKK

R0s0PC0 x (suma Rs1)/(sumaRs0)

Objem realizácie

Sortiment Predajné ceny

Praktický príklad

Na základe nasledujúcich príkladov uskutočnite kompletnú analýzu prvého aj druhého stupňa analýzy tržieb.

Výrobok Výroba ks Realizácia v ks Predajná cena

plán (0) sku. (1) plán (0) sku. (1) plán (0) sku. (1)

A 200 215 195 200 300 400

B 250 230 245 230 100 90

C 150 150 145 140 210 230


81

1. stupeň analýzy

R0s0PC0 R1s0PC0 R1s1PC0 R1s1PC1119500 116512,50 118375 139425

-2987,50 1862,50 21050vplyv objemu

realizácievplyv sortimentu vplyv predajných

cien

Interpretácia Plán predpokladal objem tržieb z predaja vybraných výrobkov vo výške 119 500 Sk. Ako

vidíme z tabuľky, v sledovanom období došlo k zmene v množstve vyrobených a predaných výrobkov, ako aj k zmene predajných cien. Skutočný objem tržieb bol 139 425 Sk.

Tržby predaja vybraných výrobkov teda vzrástli o 19 925 Sk. Plán tržieb bol splnený na 117%. Ale po kvantitatívnej stránke, t.j. v objeme realizácie plán nebol splnený. Pozitívny vývoj bol v zmene sortimentu (k drahším výrobkom), ktorý koriguje negatívny vplyv objemu realizácie na 1125 Sk (-2987,5+1862,5 = -1125).

2. stupeň analýzy

V objeme výroby plán nebol splnený – v hodnotovom vyjadrení o 997 Sk. Porovnaním

plánovanej a skutočnej výroby v kusoch vidíme, že došlo k zmene vo výrobe výrobkov „A“ a „B“, čím došlo aj k zmene v sortimente výroby. Vplyv zmeny sortimentu na celkový objem výroby bol +3472 Sk. – t.j. väčšiu váhu mali drahšie výrobky. Celkovo teda plán objemu a sortimentu výroby bol splnený na 102%. Na sklade ale ostali výrobky v hodnote 6725 Sk, čo bolo o 3600 Sk viac ako bolo plánované. Zvýšenie zásob hotových výrobkov (na sklade sú výrobky ocenené nákladmi výroby) koriguje vplyv objemu výroby a sortimentu na tržby - v našom prípade je to vplyv negatívny.

V prípade, že by plánované množstvá predaja jednotlivých výrobkov predstavovali reálne požiadavky odberateľov, ich neplnenie by mohlo spôsobiť podniku problémy. Ak by plánované objemy predaja neboli záväzné, môžeme hovoriť o pozitívnom vplyve sortimentu predaja, čo umožnila zmena sortimentu výroby. Podľa toho, aké postavenie na trhu výrobky majú, môže ísť o „riadenú“ zmenu sortimentu k predaju drahších výrobkov, alebo o pružné reagovanie na požiadavky odberateľov. Pozitívny je vplyv zmeny predajnej ceny – zmena cien priniesla zvýšenie tržieb o 21 050 Sk.


82

Úloha

Na základe nasledujúcich údajov preveďte:

Analýzu 1. stupňa roz

Výrobok Výroba v ks (V) Realizáciav ks (Rs) Predajná cena (PC)

plán (0) skut.(1) plán (0) skut.(1) plán (0) skut.(1)

A 155 155 150 155 100 90

B 281 312 280 310 50 55

C 350 325 325 325 180 200

D 50 80 45 75 350 400

3.3.2 Trhovo orientovaný prístup analýzy tržieb Analýza tržieb môže byť orientovaná trhovo, keď faktory zmeny objemu realizácie

a predaných cien zameriame viac na situáciu na trhu.

Zmenu objemu realizácie konkrétneho výrobku posudzujeme nie vo vzťahu k výrobe, ale k veľkosti trhu a postavenia podniku na trhu.

Priemerné predajné ceny, ktoré firma v sledovanom období dosiahla, porovnávame s odvetvovými cenami; dostaneme tak relatívnu cenu. Odvetvová cena je priemerná cena, za ktorú výrobcovia daný alebo porovnateľný výrobok realizujú. Relatívna cena potom môže mať hodnotu vyššiu ako 1, a to vtedy, keď cena analyzovaného výrobku je vyššia ako priemerná odvetvová, alebo môže byť nižšia ako 1.

Postup trhovo-orientovanej analýzy môžeme znázorniť v nasledovnej schéme:

Tržby výrobku

Objem realizácie (R) v kusoch

Predajná cena (PC)

Veľkosť trhu (Qt)

Podiel na trhu (R/Qt)

Odvetvová cena (OC)

Relatívna cena (PC/OC)

⋅

⋅ ⋅


83

Praktický príklad Preveďte analýzu tržieb prostredníctvom trhovo orientovaného prístupu.

Činiteľ (ukazovateľ) Merná jednotka

Obdobie

minulé (0) bežné (1)

odvetvová cena Sk 500 550

podniková cena Sk 510 520

veľkosť trhu kusy 10 000 12 000

realizácia podniku kusy 400 450

objem tržieb Sk 204 000 234 000

Riešenie

Činiteľ (ukazovateľ) Obdobie Rozdiel Vplyv zmeny

Vplyv zmeny

% minulé (0) bežné (1)

Tržby (T) 204 000 234 000 30 000

Ot (veľkosť trhu) 10 000 12 000 2 000 39 866 133%

QtR

(podiel na trhu) 0,04 0,0375 -0,0025 -14 112 -47%

OC (odvetvová cena) 500 550 50 20 840 69%

OCPC

(relatívna cena) 1,02 0,94545 -0,07455 -16 594 -55%

Analýzou poskytnutých informácii môžeme dôjsť k záveru, že podnik dosiahol pozitívne výsledky. V analyzovanom období dosiahol vyššiu priemernú cenu a realizoval viac výrobkov. Došlo však aj ku zmenám na trhu.

To ako vplývali tieto zmeny na tržby z realizácie výrobku, vypočítame logaritmickou metódou. Potrebné prepočítané ukazovatele (faktory) máme v hore uvedenej tabuľke.

3986630000*0595856,00791812,0Tzmena*

IlogIlog

QtT

Qt ===

* Pri logaritmickej metóde logaritmus činiteľa vydelíme logaritmom analyzovaného ukazovateľa a vynásobíme zmenou ukazovateľa. Výpočet vplyvu činiteľa objemu trhu:

Analogicky vypočítame vplyv zmeny ostatných činiteľov.

Z vypočítaných vplyvov vidíme, že pozitívny vplyv mali práve externé vplyvy – objem trhu a odvetvová cena. Podnik nemôže ovplyvniť tieto činitele, ale môže ich využiť. Prepočtami sme zistili, že aj keď v absolútnom vyjadrení došlo k pozitívnej zmene predajnej ceny výrobku a množstva realizácie, podnik si neupevnil svoje pozície na trhu, nezvýšil svoj podiel na trhu ani relatívnu cenu. Pozitívne zmeny mu boli „ponúknuté zvonku“.


84

Úloha

Činiteľ (ukazovateľ) Merná jednotka

Obdobie

minulé (0) bežné(1)

odvetvová cena Sk 750 565

podniková cena Sk 680 680

veľkosť trhu kusy 18 000 19 000

realizácia podniku kusy 425 450

objem tržieb Sk 289 000 306 000

Samokotrolné otázky

3. Akú analýzu tržieb poznáme?

4. V čom je rozdiel medzi tradičnou a trhovo orientovanou analýzou tržieb?

Záver

Analýza kvantitatívnych výsledkov podniku je značne štruktúrovaný problém. Musíme pri nej riešiť problém merných jednotiek, výber vhodných ukazovateľov, vplyv rôznych faktorov na tieto ukazovatele, ako aj výber vhodnej metódy. Len v prípade, že všetky tieto náležitosti budeme rešpektovať, dopracujeme sa k výsledkom, ktoré budú mať pre nás potrebnú vypovedaciu hodnotu.




[3]. BREALEY, R.A., MYERS, S.C.. Teorie a praxe firemních financí. Praha: Computer Press, 2000. ISBN 80-7226-189-4



[6]. Zákon č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.


85

4. Analýza hospodárskeho výsledku Poslanie

Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť, čo je obsahom hospodárskeho výsledku podniku, aké prístupy pri analýze hospodárskeho výsledku môžeme využiť a v čom sú ich klady a nedostatky.

Ciele


• Aká je štruktúra hospodárskeho výsledku v prípade zisku, či straty.

• Aké metódy používame pri analýze hospodárskeho výsledku.

• Aké je použitie hospodárskeho výsledku.

Úvod

V tretej kapitole sme sa venovali kvantitatívnym výsledkom podniku. Táto a tiež nasledujúce kapitoly budú rozoberať, analyzovať kvanlitatívne výsledky činnosti podniku. To znamená, že okrem analýzy hospodárskeho výsledku, k analýze kvalitatívnych výsledkov patrí analýza toku peňažných prostriedkov a analýza transformačného procesu.

Efekt vytvorený v transformačnom procese (vo výrobe – premene výrobných faktorov, vstupov na výstupy) je súhrnne vyjadrený kvalitatívnym ukazovateľom o podnikovej činnosti – hospodárskym výsledkom, ktorý môže mať charakter zisku alebo straty.

4.1 Tvorba hospodárskeho výsledku

Prvým krokom analýzy tvorby hospodárskeho výsledku je spoznanie jeho štruktúry. Musíme vedieť, ktoré aktivity podniku prinášajú zisk a naopak, ktoré stratu.

Rozhodujúcim zdrojom zisku za účtovné obdobie býva spravidla prevádzkový hospodársky výsledok. Jeho súčasťou je:

− výsledok z obchodnej činnosti – obchodná marža,

− výsledok z predaja vlastných výrobkov a služieb, tzv. hospodársky výsledok z realizácie,

− výsledok súvisiaci s existenciou tzv. doplnkových výnosov (zmena stavu vnútropodnikových zásob vlastnej výroby, výsledok z predaja majetku a pod.)

Hospodársky výsledok z finančných operácií – je výsledkom finančných výnosov a finančných nákladov na ekonomiku podniku, prevažne spojených s vlastníctvom cenných papierov a iných finančných investícií, s využívaním cudzích zdrojov v podnikaní a z dopadov kurzových rozdielov pri obchodovaní so zahraničnými subjektami.

Mimoriadny hospodársky výsledok – určujú náhodné udalosti, ktoré nie sú zvyčajne ovplyvniteľné zo strany manažmentu.


86

V štruktúre výnosov z prevádzkovej činnosti vo výrobnom podniku rozhodujúcu úlohu zohrávajú tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb a v obchodnom sú to tržby za predaj tovaru. Čiže hlavnú produkčnú silu výrobného podniku predstavuje zisk z realizácie, ktorý ovplyvňujú:

− objem realizácie,

− sortiment realizácie,

− jednotková predajná cena,

− jednotkové náklady.

Práve na základe toho, ako sa pristupuje k jednotkovým nákladom rozlišujeme tradičný prístup k analýze zisku z realizácie a prístup, pri ktorom je rešpektované delenie nákladov na fixné a variabilné.

4.1.1 Tradičný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie Pri tomto prístupe k analýze využívame úplnú kalkuláciu bez delenia nákladov na fixné

a variabilné. Predpokladá teda, že náklady, tržby i zisk sa v závislosti od zmeny objemu realizácie menia rovnakým tempom. Jej základom je jednoduchý model zisku (Z) ako rozdielu tržieb (T) a celkových nákladov (N):

NTZ −= ,

∑ ∑= =

⋅−⋅=n

1i

n

1iisiisi KRPCRZ ,

kde: Rs – objem realizácie v danom sortimente, PC – jednotková predajná cena, K – jednotkové náklady, kalkulácia, i – počet výrobkov.

Ak chceme zistiť ako sa zmenil dosiahnutý zisk v bežnom období oproti predchádzajúcemu resp. základnému obdobiu alebo oproti plánovanému zisku kvantifikujeme vplyvy jednotlivých faktorov.

1. objem realizácie – ovplyvňuje zisk z realizácie priamoúmerne. Vyčíslime index zmeny realizácie (IR) ktorý udáva rast objemu realizácie v porovnateľných cenách.

∑∑

⋅

⋅=

00

01

PCRPCR

IR

Indexom realizácie upravíme základný (plánovaný) zisk na tzv. prepočítaný zisk (ZPR):

R0PR IZZ ⋅=

a vypočítame ako zmena objemu realizácie vplývala na zisk z realizácie (∆ZR):

0PRR ZZZ −=Δ

2. predajná cena – ovplyvňuje zisk z realizácie priamoúmerne, jej vplyv (∆ZPC) dostaneme porovnaním skutočne dosiahnutej realizácie ocenenej raz základnou (plánovanou) cenou a raz bežnou (skutočnou) cenou:


87

∑ ∑ ⋅−⋅= 0111PC PCRPCRZΔ

3. kalkulácia – ovplyvňuje zisk z realizácie nepriamoúmerne, kvantifikáciu vplyvu (∆ZK) uskutočníme porovnaním skutočného objemu realizácie vyjadreného raz v základných (plánovaných) kalkuláciách a raz v bežných (skutočných ) kalkuláciách:

∑ ∑ ⋅−⋅= 0111k KRKRZΔ

4. sortiment – ovplyvňuje zisk z dôvodu rôznej ziskovosti a nákladovosti jednotlivých výrobkov. V praxi ako najjednoduchší spôsob výpočtu vplyvu zmeny sortimentu (∆ZS) na výšku zisku z realizácie sa používa rozdiel medzi celkovou zmenou zisku a súčtom vplyvov predchádzajúcich troch faktorov:

( )KPCRS ZZZZZ ΔΔΔΔΔ ++−=

Vypovedacia schopnosť výsledkov analýzy tvorby zisku z realizácie, zistených tradičným prístupom, je skreslená, lebo nerešpektuje delenie nákladov na fixné a variabilné.

4.1.2 Analýza hospodárskeho výsledku pri delení nákladov na fixné a variabilné

Pri tomto prístupe pôjde o analýzu tzv. príspevkového zisku (PZ). Príspevkový zisk je hodnota, ktorú prináša výrobok k úhrade fixných nákladov a k tvorbe zisku.

( )FNVNTZ +−= ,

resp.

( )∑ ∑= =

−⋅−⋅=n

1i

n

1iisiisi FNVKRPCRZ ,

kde: VN – variabilné náklady na daný objem realizácie, VK - variabilné náklady na jednotku, FN – celkové fixné náklady.

Príspevkový zisk môžeme vyjadriť:

( )∑=

−⋅=n

1iiisi VKPCRPZ

Fixné náklady pri týchto modeloch analyzujme oddelene.

Príspevkový zisk môžeme určiť i na jeden výrobok tzv. jednotkový príspevkový zisk (PZi). V prípade, že poznáme jednotkové príspevkové zisky celkový príspevkový zisk vyjadrime podľa vzťahu:

∑=

⋅=n

1iisi PZRPZ

V tomto prípade vplyv predajnej ceny a kalkulácie variabilných nákladov splývajú do faktora jednotkového príspevkového zisku a teda nie sú priamo identifikovateľné.


88

4.1.3 Využitie analýzy nulového bodu pri analýze tvorby hospodárskeho výsledku z realizácie

Analýza nulového bodu je založená na klasifikácii nákladov na fixné a variabilné, čiže na ich reakcii na zmeny objemu výroby.

Základom tejto metódy je skutočnosť, že pokiaľ nie sú z tržieb za realizované výkony uhradené variabilné náklady na ne vynaložené a všetky fixné náklady príslušného obdobia, ktoré vznikli bez ohľadu na vyrobené a realizované množstvo výkonov, nemožno hovoriť o tvorbe zisku.

FNVNQPCQZ j −⋅−⋅= ,

kde: Q – objem realizácie v naturálnych jednotkách, VNj - jednotkové variabilné náklady

V tejto rovnici zisku nenájdeme sortiment, pretože je to analýza jednovýrobková a zisk predstavuje zisk z realizácie jedného druhu výrobku.

Ak má byť zisk nulový potom ide o hodnotu tzv. nulového alebo kritického bodu.

FNVNQPCQ0 j −⋅−⋅= ,

( )jVNPCQFN −⋅= ,

jVNPCFNQ−

= .

Vyjadrili sme objem realizácie v naturálnych jednotkách, pri ktorom tržby pokryjú práve všetky náklady a teda zisk bude nulový.

Túto situáciu znázorňuje graf 4.1.

Graf 4.1: Analýza nulového bodu

T

N

VN

FN

N T

Tk

Qk Q


89

Ak potrebujeme určiť veľkosť tržieb v kritickom bode bez toho, aby sme počítali množstvo výkonov v naturálnych jednotkách, napr. ak sledujeme obrat iba v peňažných jednotkách, alebo budeme analýzu nulového bodu využívať pre viaceré nerozlišované výrobky, potom:

jzjk v1

FNpFNT

−== ,

kde: Tk – objem tržieb v kritickom bode, pzj - % podiel príspevkového zisku v jednej korune tržieb, vj - % podiel variabilných nákladov v jednej korune tržieb.

Vplyv faktorov determinujúcich zisk resp príspevkový zisk, tak ako sme ich uviedli vyššie analyzujeme pomocou metódy reťazového dosadzovania.

4.2 Analýza použitia hospodárskeho výsledku

Hodnota vlastného imania a jeho podiel na celkovom kapitále podniku je veľmi dôležitou informáciou. Porovnávanie jeho hodnoty v čase určuje zvýšenie alebo zníženie tzv. majetkovej podstaty firmy.

O raste vlastného imania rozhoduje v prevažnej miere tvorba zisku z podnikateľskej činnosti.

V súvahe podniku vystupuje hospodársky výsledok v niekoľkých podobách:

a) fondy zo zisku – špecifický v rámci nich je rezervný fond, ktorý je zo zákona povinný pre kapitálové spoločnosti; podnik si ďalej môže dobrovoľne tvoriť rôzne štatutárne a ostatné fondy,

b) nerozdelený zisk minulých rokov – ide o zisk, ktorý nebol rozdelený majiteľom a nebol pridelený do žiadneho fondu,

c) neuhradená strata minulých rokov – v súvahe sa vykazuje, ak v predchádzajúcich účtovných obdobiach sa vykázala strata, ktorá nebola dosiaľ vyrovnaná,

d) hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia – ide o výsledok hospodárenia práve skončeného roka, ktorý má podobu zisku alebo straty. V priebehu nasledujúceho účtovného obdobia sa rozhodne o jeho použití.

Miestom rozhodnutia o použití zisku v kapitálových spoločnostiach je valné zhromaždenie akcionárov, resp. spoločníkov.

Prvé čo sa musí v kapitálových obchodných spoločnostiach uhradiť je prídel do rezervného fondu. Po naplnení zákonného rezervného fondu je ďalšie použitie zisku záležitosťou stanov spoločnosti a dohody vlastníkov. Môžu rozhodnúť o dotovaní štatutárnych fondov a iných dobrovoľných fondov.

To čo sa pri rozdeľovaní zisku neodviedlo z podniku vo forme dividend a podielov na zisku pre vlastníkov a ani sa účelovo neviaže v príslušných fondoch zo zisku, zostáva v podobe nerozdeleného zisku minulých rokov a slúži potrebám samofinancovania podniku.


90

Ak podnik vykázal stratu, valné zhromaždenie musí rozhodnúť, ako sa strata vysporiada. Je niekoľko možností:

a) stratu uhradia majitelia dodatočným vkladom kapitálu do podniku, v našich podmienkach je to skôr rarita,

b) strata sa prevedie na samostatný fond – neuhradená strata z minulých rokov, na ktorom môžu byť podľa našich právnych predpisov neobmedzený čas. Správne by sa tento spôsob mal využívať len v prípade, že strata bude môcť byť uhradená z predpokladaného zisku v budúcom roku.

c) strata bude uhradená zo zdrojov podniku:

z nerozdeleného zisku minulých rokov,

z rezervného fondu,

znížením základného imania – tento spôsob vyžaduje zápis do obchodného registra. Používa sa len v krajnom prípade.

Z uvedeného vyplýva, že k reálnej úhrade straty dochádza len v prípade a).

Úlohou analýzy použitia zisku je na základe už uvedených skutočností posúdiť:

− dodržiavanie povinnej tvorby rezervného fondu,

− splnenia povinností podniku voči rôznym subjektom,

− mieru účelového viazania zisku v rôznych dobrovoľne tvorených fondoch,

− adekvátnosť výšky výplaty podielov zo zisku vlastníkom v závislosti od výšky dosiahnutého zisku a potrieb somofinancovania podniku.

Praktický príklad Zistite, aký objem realizácie zodpovedá kritickému bodu výrobku rohož a vypočítajte, aký

zisk podnik z tohto výrobku dosahoval pri objeme realizácie v bežnom období. Porovnajte a posúďte.

Ukazovateľ Hodnota v bežnom roku

objem realizácie (ks)=Q 15 080

predajná cena za 1 ks (Sk) 250

variabilné náklady na 1 ks (Sk) 160

výrobkové fixné náklady (Sk) 603 200 Výpočet nulového bodu = FN/( PC – VNj ) = 6702,222 ks. Kritický bod tohto výrobku

predstavuje 6702 kusov. Realizácia nad tento objem prináša podniku zisk. Skutočný objem realizácie v bežnom období dosiahol hodnotu 12080 kusov. Podnik vysoko prekračuje objem realizácie kritického bodu, čo znamená, že z výroby tohto výrobku dosahuje zisk. Jeho výšku vypočítame v 2. bode.

Výpočet zisku dosiahnutého v bežnom období

754000Z6032001601508025015080Z

FNVNQPCQZ

=−⋅−⋅=

−⋅−⋅=


91

0

500000

1000000

1500000

2000000

2500000

3000000

0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 9000 10000

Náklady

Výnosy

Pokračovanie zadania Na trhu sa objavil nový konkurent, ktorý ponúka rohože porovnateľnej kvality za 230 Sk.

Podnik sa obáva straty odberateľov, preto uvažuje znížiť cenu svojho výrobku aspoň na 220 Sk, pričom by rád zachoval doterajší zisk. Rozborom výrobného postupu a nákladov sa zistilo, že bude možné znížiť variabilné náklady o 15 Sk na kus. Vzhľadom na reklamné aktivity konkurenta bude nevyhnutné investovať aj do podpory predaja, čo zvýši fixné náklady o 30000 Sk. Aký bude nevyhnutný objem realizácie výrobku v nových podmienkach pri zachovaní pôvodného zisku z realizácia?

Nové skutočnosti zohľadníme v upravených vstupných údajoch, ktoré dosadíme do modelu zisku:

Ukazovateľ Hodnota v bežnom roku

objem realizácie (ks)=Q ?

predajná cena za 1 ks (Sk) 220

variabilné náklady na 1 ks (Sk) 145

výrobkové fixné náklady (Sk) 633 200

výrobkový zisk (Sk) 754 000

FNVNQPCQZ j −⋅−⋅=

Pre výpočet objemu realizácie (Q) platí vzťah

( ) 18496145220

754000VNPCFNZQ j =

−=−+−

Kritický bod v zmenených podmienkach bude mať hodnotu

( ) ( ) 8443145220

633200VNPC

FNQkj

=−

=−

=


92

0

500000

1000000

1500000

2000000

2500000

0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 9000 10000

Náklady

Výnosy

Pri výraznom znížení ceny o 12 % a úprave fixných i variabilných nákladov by bolo

potrebné zvýšiť produkciu z pôvodných 15 080 kusov na 18496 kusov, teda takmer o 23%. Treba zistiť, či má podnik voľné výrobné kapacity na výrobu zvýšeného množstva výrobkov a odhadnúť, či nájde v konkurenčnom prostredí priestor na jeho realizáciu. Vzhľadom na niekoľkoročnú tradíciu podniku v odbore je predpoklad, že ak znižovaním variabilných nákladov neutrpí kvalita produktu, mohlo by sa podniku podariť vytlačiť z trhu nového konkurenta. Pri konečnom rozhodnutí je potrebné prihliadať aj na to, do akej miery je podnik zraniteľný, tzn. či uvažovaný objem realizácie je vysoko prevyšuje nový kritický bod (aj v prípade určitých problémov má podnik dostatočné rezervy, aby neklesol do straty) a čo produkuje aj iné výkony (v prípade poklesu zisku z predaja plastových okien, môže byť tento kompenzovaný úspechom u iných výrobkov a v iných činnostiach).


1. Čo tvorí prevádzkový hospodársky výsledok?

2. Aké faktory ovplyvňujú zisk z realizácie?

3. Popíšte tradičnú analýzu tvorby zisku z realizácie.

4. Čo je príspevkový zisk?

5. Čo je podstatou analýzy nulového bodu?

6. Čo je obsahom analýzy použitia hospodárskeho výsledku?

7. Aké sú možnosti vysporiadania sa so stratou?

Záver

Na základe analýzy hospodárskeho výsledku zistíme aké faktory a v akej miere ho ovplyvňovali a tak nájdeme aj rezervy, využitím ktorých zvýšime zisk, resp. znížime stratu.


93









94

5. Analýza peňažných tokov Poslanie

Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť pojem peňažné toky a spôsoby ich vykazovania. Pomocou analýzy peňažných tokov poukážeme na faktory, ktoré ich ovplyvňujú a tým aj na možnosti ich riadenia.

Ciele


• Aké sú spôsoby a metódy vykazovania peňažných tokov.

• Čo vyjadruje ukazovateľ cash flow a aký má význam pre finančnú analýzu podniku.

Úvod

Meradlo úspešnosti či neúspešnosti transformačného procesu podniku je spravidla hospodársky výsledok – zisk resp. strata. Skutočná použiteľnosť kapitálu v podobe zisku však závislá od miery transformácie vyprodukovaného hospodárskeho výsledku na peňažný prostriedky. Problematika analýzy peňažných tokov je preto neodmysliteľnou súčasťou analýzy hospodárskeho výsledku.

V predchádzajúcej kapitole sme uviedli, že analýza peňažných tokov patrí k analýze kvalitatívnych výsledkov podniku.

Podvojný účtovný systém vzhľadom na jeho akruálnu koncepciu neposkytuje dostatočné údaje pre sledovanie peňažných tokov. Podstatou tejto koncepcie je nákladovo – výnosový princíp. Tzn., že príjmy a výdavky ako prejavy peňažných tokov ekonomických transakcií môžu byť s tokom nákladov a výnosov v časovom alebo vecnom nesúlade.

Časový nesúlad:

− výdavky budúcich období,

− náklady budúcich období,

− príjmy budúcich období,

− výnosy budúcich období.

Vecný nesúlad:

− existujú náklady, ktoré nie sú výdavkami (napr. odpisy, tvorba rezerv); znižujú teda ako náklady hospodársky výsledok, ale neodčerpávajú peňažné prostriedky,

− existujú výdavky, ktoré nie sú nákladmi (napr. splátky úverov, výplata dividend); nemajú teda vplyv na hospodársky výsledok, ale znižujú stav peňažných prostriedkov,

− existujú príjmy, ktoré nie sú výnosmi (napr. príjem bankového úveru, dotácie); neovplyvňujú teda hospodársky výsledok, ale zvyšujú stav peňažných prostriedkov,

− existujú výnosy, ktoré nie sú príjmami (napr. čerpanie rezerv); ovplyvňujú teda hospodársky výsledok, ale nezvyšujú stav peňažných prostriedkov.


95

5.1 Spôsoby a metódy vykazovania a analyzovania peňažných

tokov

Toky peňažných prostriedkov zachytáva výkaz cash flow, ktorý môžeme zostaviť troma spôsobmi:

1. na základe toku platieb (príjmov a výdavkov), ide o priamu metódu,

2. na základe nákladov a výnosov upravených o zmenu súvahových položiek, ide o nepriamu metódu,

3. na základe zisku za bežné účtovné obdobie upraveného o zmenu súvahových položiek, ide o nepriamu metódu.

− Priama metóda sa v praxi používa zriedkavo, lebo podvojné účtovníctvo neposkytuje priamo potrebné údaje. Využívajú sa nepriame metódy, najmä tretia.

Čistá priama metóda – vykazovanie príjmov a výdavkov na základe údajov z analytickej účtovnej evidencie k účtom peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

Modifikovaná priama metóda - vykazovanie príjmov a výdavkov na základe úpravy nákladov a výnosov o časové a vecné nesúlady (prostredníctvom zmien stavu príslušných súvahových účtov).

Hospodársky výsledok z výkazu ziskov a strát sa upravuje a tieto úspory sú dvojakého druhu:

1. vo výkaze ziskov a strát sú zahrnuté výnosy a náklady, ktoré nemajú vzťah k peňažným prostriedkom, preto:

− výnosy, ktoré neboli peňažnými príjmami, od hospodárskeho výsledku odpočítame,

− náklady, ktoré neboli peňažnými výdavkami, k hospodárskemu výsledku pripočítame,

2. vo výkaze ziskov a strát nie sú zahrnuté peňažné toky, ktoré sa vzťahujú k súvahe a preto sa musí hospodársky výsledok upraviť o zmeny určitých súvahových položiek:

− výdavky súvisiace so zvýšením aktív, čí znížením pasív sa od hospodárskeho výsledku odpočítajú,

− príjmy súvisiace so znížením aktív alebo zvýšením pasív sa k hospodárskemu výsledku pripočítajú.

Informačným zdrojom pre tento spôsob zostavovania prehľadu o peňažných tokoch sú tieto účtovné výkazy:

• súvaha k začiatku bežného účtovného obdobia a súvaha ku koncu bežného účtovného obdobia, odkiaľ čerpáme zmeny súvahových položiek,

• výkaz ziskov a strát za bežné účtovné obdobie, odkiaľ čerpáme absolútnu hodnotu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku.

Z formálneho hľadiska sa výkazy o peňažných tokoch odlišujú spôsobom usporiadania informácií a podľa toho rozlišujeme:

• stĺpcové (vertikálne) usporiadanie,

• bilančné ( horizontálne) usporiadanie.


96

Vertikálne usporiadanie umožňuje sledovať peňažné toky za určité homogénne oblasti resp. činnosti. Najčastejšie sa rozlišuje prevádzková, investičná a finančná činnosť. Z vertikálnej podoby výkazu cash flow môžeme zistiť:

• zmenu stavu peňažných prostriedkov za sledované obdobie. Jej porovnaním s hospodárskym výsledkom dosiahnutým za rovnaké obdobie odhalíme disproporcie medzi ziskovým a finančným potenciálom podniku.

• vývoj peňažných tokov podľa jednotlivých činností, ktorý je nástrojom kontroly výsledkov prijatých rozhodnutí v rámci jednotlivých oblastí, ako aj východiskom pre riadenie peňažných tokov v budúcnosti. Manažment by mal najviac pozornosti venovať prevádzkovej činnosti, pretože je za ňu plne zodpovedný. V investičnej a finančnej činnosti peňažné toky sú spravidla výsledkom rozhodnutí vlastníkov podniku o objeme a charaktere investovania a spôsobe jeho financovania.

Bilančné usporiadanie umožňuje získať informácie o objeme peňažných prostriedkov, s ktorými sa počas sledovaného obdobia pracovalo, ako aj poznať štruktúru zdrojov a oblastí použitia peňažných prostriedkov.

Hlavným zdrojom peňažných prostriedkov v podniku by mal byť vyprodukovaný hospodársky výsledok a odpisy, primerane doplnené o cudzie zdroje. Použitie peňažných prostriedkov by malo smerovať na efektívne investovanie.

Praktický príklad


97

Interpretácia Počas účtovného obdobia sa v analyzovanom podniku zvýšil stav peňažných prostriedkov

a peňažných ekvivalentov zo 68301 tis. Sk na 76614 tis. Sk, t. j. o 8 313 tis. Sk. Na zmene stavu sa len nepatrnou mierou podieľal vplyv kurzových rozdielov viažuci sa na peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty v cudzej mene (kurzové zisky vo výške 263 tis. Sk). Rozhodujúca časť zmeny bola spôsobená v niektorej z činností podniku.

V rámci základných podnikateľských činností podnik vyprodukoval čistý peňažný tok vo výške 139422 tis. Sk. Zato isté obdobie sa však dosť preinvestovalo (čistý peňažný tok z investičných činností dosahuje -150769 tis. Sk) - nad úroveň ročných odpisov, dokonca viac ako sa vytvorilo peňažných prebytkov v rámci základných podnikateľských činností. Z výkazu cash-flow však nemožno zistiť konkrétne nadobudnuté investície a zhodnotiť ich efektívnosť a prínos pre budúcu tvorbu cash flow. Chýbajúce zdroje na investície boli doplnené dlhodobým externým kapitálom (pozri peňažné toky z finančných činností, kde výsledný čistý peňažný tok predstavuje 19397 tis. Sk), a to najmä zvýšením záväzkov a len v malej miere zvýšením vlastného imania. Naopak, vlastníkom boli v tom istom období vyplatené dividendy vo výške 19479 tis. Sk.

Peňažné toky zo základných podnikateľských činností sú výsledkom úprav hospodárskeho výsledku za bežnú činnosť pred zdanením o nepeňažné operácie. Rozhodujúcim zdrojom cash-fow pri relatívne nízkom zisku sú odpisy. Zmeny stavu pracovného kapitálu viažuceho sa k základným podnikateľským činnostiam mali tiež pozitívny vplyv na cash-flow (oproti hospodárskemu výsledku), predovšetkým zásluhou zníženia zásob a pohľadávok. Pokles (splácanie) krátkodobých záväzkov bolo takmer úplne kompenzované zvýšením (čerpaním) bežných bankových úverov.

V rámci základných podnikateľských činností podnik vyprodukoval peňažné prebytky pred zdanením a zaplatením úrokov vo výške 250 726 tis. Sk. Najväčšie „nároky'' na tieto prebytky mali platené úroky za úverové zdroje. Po ich úhrade apo zaplatení daní z príjmov (a prípadných ďalších nešpecifikovaných peňažných tokov) dosiahol rozdiel medzi


98

peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami zo základných podnikateľských činností podniku hodnotu 139422 tis. Sk, teda poklesol takmer o polovicu.

Kým manažment podniku je zodpovedný najmä za peňažné toky viažuce sa k zmene stavu pracovného kapitálu, vlastníci nesú zodpovednosť za investovanie nad rámec vytvorených zdrojov, ako aj za zmeny vo vlastnom imaní a výplatu dividend. Chýbajúce zdroje potom museli byť doplnené zvýšením dlhodobých záväzkov.

5.2 Ukazovateľ cash flow a jeho význam pre finančnú analýzu

Musíme si uvedomiť rozdiel medzi výkazom cash flow a ukazovateľom cash flow. Výkaz cash flow popisuje peňažné toky, ukazovateľ cash flow (CF) predstavuje peňažné prebytky vytvorené činnosťou podniku na financovanie vlastných potrieb.

Na rozdiel od výkazu cash flow, ktorý popisuje peňažné toky, ukazovateľ cash flow (CF) predstavuje peňažné prebytky vytvorené činnosťou podniku na financovanie vlastných potrieb. Vyjadruje vnútorný finančný potenciál podniku, jeho vnútornú finančnú silu. Kým zisk, symbolizujúci produkčný potenciál podniku, je iba možným zdrojom prírastku peňažným prostriedkov, cash flow ako peňažný prebytok zvyšuje hodnotu pracovného kapitálu podniku.

Pri určení ukazovateľa prevádzkový CF sa snažíme nájsť kompromis dvoch protichodných tendencií: na jednej strane zohľadnenie všetkých dôležitých časových a vecných nesúladov medzi prevádzkovým hospodárskym výsledkom a saldom peňažných tokov v prevádzkovej činnosti, na druhej strane prácnosť a informačné nároky výpočtu.

Najjednoduchšie vyjadrenie ukazovateľa CF je súčtom čistého zisku a odpisov.

Iný spôsob vyjadrenia ukazovateľ CF:

Prevádzkový hospodársky výsledok

+ odpisy

+ zvýšenie (– zníženie) stavu rezerv

- zvýšenie (+ zníženie) prechodných účtov aktívnych

+ zvýšenie (- zníženie) prechodných účtov pasívnych

+ zníženie (- zvýšenie) zásob

+ zníženie (- zvýšenie) krátkodobých pohľadávok

-zníženie (+ zvýšenie) krátkodobých záväzkov

CF z prevádzkovej činnosti

Ak ukazovateľ CF vyjadríme bez daní a úrokov dostaneme skutočne použiteľné prostriedky a tento ukazovateľ je tzv. disponibilný CF, ktorý využívame pri pomerových ukazovateľoch:

CF nýdisponibilzdroje cudziedlhov splácaniadoba = ,

optimálne je, aby sa táto doba pohybovala v rozpätí 3 – 5 rokov.


99

investícieCF nýdisponibilinvestícií covania samofinanStupeň = ,

− ak je hodnota ukazovateľa väčšia ako 1 je možné využiť CF na dividendy, splátky dlhov a pod.;

− ak je hodnota ukazovateľ menšia ako 1 podnik musí na financovanie svojich investícií využiť aj externé zdroje.

Aj samotný prehľad peň. tokov (zostavený podľa metodiky MF SR) umožňuje identifikovať ukazovateľ CF dokonca v niekoľkých stupňoch:

A* - „Hospodársky výsledok bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov PO upravený o vplyv nepeňažných operácií, zmien pracovného kapitálu a úrokov“ – ide o ukazovateľ CF vyjadrujúci tvorbu peňažných prebytkov v hlavnej činnosti podniku (tento krát v prevádzkovej a finančnej činnosti) pred zaplatením daní a vplyvom úrokov. Takýto ukazovateľ je vhodný na porovnanie finančnej sily podnikov s rôznou úrovňou zdanenia, ako aj s rôznou mierou a štruktúrou zadlženosti.

A** - „Peňažné toky pred alternatívne vykazovanými a ostatnými položkami patriacimi do základných podnikateľských činností“ – ide o ukazovateľ CF z hlavnej činnosti po zaplatení daní, ale bez vplyvu úrokov, vhodný na porovnávanie subjektov s rôznou štruktúrou finančných zdrojov.

A*** - „Čistý peň. tok zo základných podnikateľských činností“ – možno hovoriť o výslednom CF z hlavnej činnosti podniku, ktorý kvantifikuje jeho schopnosť tvoriť vlastnou činnosťou peňažné prebytky, pričom tento ukazovateľ je už „očistený“ aj o vplyvy operácií, ktoré priamo nesúvisia s hlavnou činnosťou podniku (napr. zisk z predaja stálych aktív, nárok na dividendy a podiely na zisku z finančných investícií podniku, mimoriadne príjmy a výdavky). Takto vyjadrené peňažné prebytky sú prírastkom disponibilných zdrojov podniku, nakoľko vyjadrujú zostatok po úhrade daní z príjmov aj úrokov.

C – „Čistý peňažný tok po financovaní investícií“ – tento ukazovateľ CF identifikuje, aká časť disponibilných peňažných prebytkov podniku vytvorených v hlavnej činnosti zostáva podniku ešte k dispozícii po úhrade investícií daného obdobia.

Praktický príklad Na základe predchádzajúceho prehľadu peňažných tokov z predošlého príkladu zhodnoťte

finančný potenciál podniku.

Riešenie

Najprv si zrekapitulujeme úrovne ukazovateľa CF, ktoré nám poskytol Prehľad cash-flow.

A* CF pred zdanením a úrokmi 250 726

A** CF po zdanení, bez vplyvu úrokov 243 192

A*** CF po zdanení a úrokoch (disponibilný CF) 139 422

C CF po investovaní -11 347

F Zmena stavu peň. Prostriedkov a ich ekvivalentov (celkový CF) 8 313


100

Interpretácia Podnik bol za sledované účtovné obdobie (ÚO) schopný vyprodukovať vo svojej hlavnej

činnosti peňažné prebytky vo výške 250726 tis. Sk. Ide o výrazne vyššiu hodnotu ako je vytvorený hospodársky výsledok v hlavnej činnosti (6474 tis. Sk). K rastu CF nad rámec hospodárskeho výsledku prispeli najmä odpisy (123036 tis. Sk) a nákladové úroky (107809 tis. Sk) ako nepeňažné operácie, v menšej miere aj zmeny stavu pracovného kapitálu (29589 tis. Sk).

Po zaplatení daní a najmä po zaplatení úrokov však CF z hlavnej činnosti klesá takmer na polovicu pôvodnej úrovne. Vyprodukovaný disponibilný CF z hlavnej činnosti bol v plnej miere využitý na investovanie, dokonca musel byť doplnený v externých zdrojov, nakoľko CF po investovaní už dosahuje zápornú hodnotu. V porovnaní s celkovým CF je evidentné, že externé dlhodobé zdroje nielen doplnili chýbajúce peňažné prostriedky na investovanie, ale zabezpečili aj zvýšenie stavu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

Ukazovateľ CF má vo finančnej analýze aj širšie využitie, najmä v množstve pomerových ukazovateľov, v ktorých najčastejšie nahrádza zisk. Medzi niektoré patria napríklad:

tržbyCF

=tržieb ťefektívnos Finančná

aktívaCF

=aktív ťefektívnos Finančná

úroky plat.CFúrokov splácaniaSchopnosť =

CFzdroje cudziedlhov splácaniaDoba =

Ukazovateľ meria dĺžku obdobia, za ktoré je podnik schopný pri svojom finančnom potenciáli splniť existujúce dlhy. Za CF je vhodné dosadiť disponibilný CF z hlavnej činnosti podniku alebo CF po investovaní. Za optimálne obdobie sa považuje 3 až 5 rokov s prihliadnutím na mnohé ďalšie podmienky. Ukazovateľ je možné modifikovať tak ,že v čitateli použijeme len krátkodobé cudzie zdroje alebo len dlhodobé cudzie zdroje, prípadne len bankové úvery – podľa účelu analýzy.

investície**)*(A činnostihlavnej z CF nýdisponibilinvestícií covania samofinanStupeň =

Ukazovateľ charakterizuje mieru finančného krytia investícii z vlastných zdrojov samofinancovania. Hodnota nad 1 vypovedá o možnosti ďalšieho alternatívneho využitia CF (na dividendy, splátky dlhov,...). hodnota pod 1 naopak indikuje nutnosť externého financovania investícií.

Praktický príklad Na základe zjednodušeného výkazu cash-flow preveďte analýzu niekoľkých ukazovateľov

CF, pričom:

Tržby v analyzovanom období boli 20 000 Sk. Celk. aktíva sú 179 000, debetné úroky 2 500, cudzie zdroje 28 000.

Výsledky interpretujte.


101

Finančná efektívnosť tržieb = 0,1748.

Fiannčná efektívnosť aktív = 0,01937.

Schopnosť splácania úrokov = 1,3984.

Doba splácania dlhov = 8,09.

Interpretácia

Finančná efektívnosť tržieb je takmer 17,5%. Znamená to, že na korunu tržieb pripadá 17,5 halierov peňatných prebytkov, ktoré podnik vytvoril vlastnou činnosťou.

Finančná efektívnosť aktív bola 1,937% čo je výsledok uspokojivý. Spoločnosť taktiež nemá problémy so vyplácaním debetných úrokov, čo je samozrejme jav pozitívny.

Podnik pri svojom súčasnom finančnom potenciáli je schopný splatiť svoje dlhy o 8,09 roka. Doba splácania dlhov je teda príliš dlhá. Optimálnu dobu presahuje zhruba o ½.


102

Úloha

Vypočítajte 3 ľubovoľné ukazovatele CF za roky 2005 aj 2006 a popíšte vývoj v spoločnosti na základe výkazu peňažných tokov.


1. Prečo v podniku nás okrem ziskového potenciálu zaujíma aj finančný potenciál?

2. Ako môžeme určiť peňažné toky podniku?

3. Odkiaľ získavame informácie pre zostavenie výkazu cash flow?

4. Aké môže byť formálne usporiadanie prehľadov o peňažných prostriedkov?

5. Čo nám vyjadruje ukazovateľ CF a v akých pomerových ukazovateľoch ho využívame?

6. Čo nám vyjadruje ukazovateľ disponibilný CF?


103

Záver

Uvedené poznatky nám umožňujú hodnotiť finančný potenciál podniku a konfrontovať ho so ziskovým potenciálom. Taktiež môžeme posúdiť, či finančný potenciál je dostatočný, teda či disponibilný CF zodpovedá potrebám podniku. Na základe poznania týchto skutočností je úlohou manažmentu podniku, hľadať možnosti prípadného zlepšenia v danej oblasti.









104

6. Analýza úrovne transformačného procesu

Poslanie

Poslaním tejto kapitoly je poukázať na miesto analýzy úrovne transformačného procesu v analýze kvalitatívnych výsledkov podniku a ako, na základe akých ukazovateľov vieme úroveň transformačného procesu analyzovať.

Ciele


• Pomocou akých ukazovateľov vieme vyjadriť úroveň transformačného procesu.

• Aká je konštrukcia a delenie týchto ukazovateľov.

Úvod

Z doterajšieho štúdia vieme, že v transformačnom procese sa menia vstupy do výroby na výstupy. Tento proces premeny môže byť viac alebo menej úspešný, čo sa vyjadruje pomocou efektívnosti reprodukčného procesu v podniku. Pomocou efektívnosti vieme vyjadriť kvalitatívnu stránku činnosti podniku. Takto sme sa dostali ku konečnému prepojeniu úrovne transformačného procesu, hospodárskeho výsledku a toku peňažných prostriedkov podniku, ktoré odzrkadľujú kvalitatívnu stránku činnosti podniku.

6.1 Konštrukcia ukazovateľov efektívnosti

Pri tvorbe ukazovateľov efektívnosti sa porovnávajú podnikové vstupy a výstupy pomerom, čo umožňuje eliminovať vplyv niektorých nežiaducich skutočností (napr. veľkosti podniku), ktoré výrazne ovplyvňujú masu hospodárskeho výsledku.

Porovnávať vstupy a výstupy môžeme:

a) výstup/ vstup,

takto kvantifikujeme objem výstupov pripadajúci na jednotku vstupov, hovoríme o ukazovateľoch produktívnosti – účinnosti.

b) vstup/výstup,

takto kvantifikujeme objem vstupov potrebných na dosiahnutie jednotky výstupov, ide o ukazovatele náročnosti.

Efektívnosť je tým vyššia, čím vyššie hodnoty nadobúdajú ukazovatele produktívnosti, resp. čím nižšie sú hodnoty ukazovateľov náročnosti.

Podľa miery komplexnosti pri vyjadrovaní podnikových vstupov, rozlišujeme analytické a syntetické ukazovatele efektívnosti.


105

6.2 Analytické ukazovatele efektívnosti

Pri analytických ukazovateľoch efektívnosti sa podnikové vstupy vyjadrujú čiastkovo:

− zohľadniť môžeme iba niektorý z výrobných faktorov, teda pracovnú silu, dlhodobý hmotný majetok, materiál a pod.,

− u výrobných faktoroch berieme do úvahy len niektorú z ich dvoch foriem angažovanosti v reprodukčnom procese podniku, buď ich spotrebu alebo ich viazanosť.

Toto čiastkové vyjadrenie zobrazuje tabuľka:

Výrobný faktor Spotreba Viazanosť

Pracovná sila Mzdové náklady Priem. stav prac.

Dlhod. hmot. majetok Odpisy Priem. stav DHM

Zásoby Materiálové náklady Priem. stav zásob Podnikové výstupy najčastejšie vyjadrujeme ako:

− objem výroby, ktorý môžeme vyjadriť pomocou rôznych ukazovateľov, ako sú výnosy, tržby, pridaná hodnota a pod.,

− objem zisku.

Príkladom analytických ukazovateľov efektívnosti môžu byť ukazovatele:

Produktívnosti (účinnosti)

PV produktivita práce pracovníka

DHMV účinnosť dlhodobého hmotného majetku

ZASV účinnosť zásob

Náročnosti

VMAT náročnosť výroby (výnosov) na materiálovú spotrebu

VN nákladovosť výroby (výnosov)

Rentability

NZ nákladová rentabilita


106

V prípade použitia analytických ukazovateľov efektívnosti nemusíme vedieť urobiť jednoznačné závery. K tejto jednoznačnosti sa dostaneme pomocou použitia nasledujúcich postupov (uvedieme si dva z týchto postupov):

1. analýza zmeny vstupu vyvolaná 1%-ným rastom výstupu:

− ak si rast výstupu o 1% nevyžiadal žiaden rast vstupu (resp. vstup klesol), ide o vývoj intenzívny. Jediným faktorom rastu výstupu je zmena kvalitatívneho faktora,

− ak si rast výstupu o 1% vyžiadal rast vstupu v intervale 0,01 až 0,49%, ide o vývoj prevažne intenzívny. Hlavným faktorom, nie však jediným, zmeny výstupu o 1% je zmena kvalitatívneho faktora,

− ak si rast výstupu o 1% vyžiadal rast vstupu v intervale 0,5 až 0,99%, ide o vývoj prevažne extenzívny. Rozhodujúcim faktorom zmeny výstupu je zmena kvantitatívneho faktora,

− ak si rast výstupu o 1% vyžiadal rast vstupu o 1% alebo viac, ide o vývoj extenzívny. Jediným faktorom rastu výstupu je kvantitatívny faktor.

2. výpočet relatívnej úspory alebo absolútneho prekročenia, ktoré vypočítame nasledovne:

− vypočítame potrebu vstupu na dosiahnutie bežného výstupu pri kvalitatívnej charakteristike základného obdobia. Takto dosiahneme tzv. prepočítaný stav vstupov.

− prepočítaný stav vstupov porovnáme so stavom bežným (skutočným) a dostaneme odchýlku. Táto odchýlka bude relatívnou úsporou vtedy, ak bežný (skutočný) stav bude menší ako prepočítaný, ak bude naopak väčší, dostaneme absolútne prekročenie.

O efektívnom vývoji môžeme hovoriť len vtedy, ak sme dosiahli relatívnu úsporu. To či bol vývoj primerane efektívny, získame porovnaním veľkosti relatívnej odchýlky s určitou hranicou, ktorú sme si stanovili.

Tieto postupy nám umožnili poznať vývoj efektívnosti izolovane za jednotlivé vstupy. Pre praktické potreby riadenia potrebujeme jednotlivé účinky vyjadriť súhrnne, čiže vyjadriť komplexná efektívnosť a jej vývoj.

Robíme to pomocou tzv. integrálneho ukazovateľa, čo je umelo vytvorený ukazovateľ a na jeho skonštruovanie sa používajú matematicko-štatistické metódy.

Najjednoduchšia je bodovacia metóda, pri ktorej sa hodnoty ukazovateľov nahradia bodmi, pretože tieto môžeme sčítať. Najlepšej hodnote ukazovateľ priradíme 100 bodov (môže to byť najvyššia alebo najnižšia hodnota podľa charakteru ukazovateľa). Ostatným hodnotám pridelíme toľko bodov, koľko percent predstavuje ich hodnota z najlepšej. Následne pridelené body sčítame a vypočítame priemerný počet bodov. V tom období, v ktorom je priemerný počet bodov najvyšší vykazuje transformačný proces najvyššiu úroveň, čiže premena vstupov na výstupy je najefektívnejšia.


107

6.3 Syntetické ukazovatele efektívnosti

Pri syntetických ukazovateľoch efektívnosti podnikové vstupy sa vyjadrujú komplexne. Charakter takýchto vstupov, ktoré vyjadrujú aj spotrebu aj viazanosť majú napr. kategórie: kapitál, pasíva, aktíva, majetok a pod.

Podnikové výstupy sú ako pri analytických ukazovateľoch efektívnosti vyjadrené buď objemom výroby alebo zisku.

Najčastejšie využívané syntetické ukazovatele efektívnosti sú:

100⋅=kapitál celkový

ziskkapitálu arentabilit

100⋅=kapitál vlastný

ziskkapitálu vlastneho arentabilit

Praktický príklad Preveďte analýzu efektívnosti transformačného procesu. Výsledky interpretujte.

Ukazovateľ M.j. 2005 2006 05/06 2007 06/07

Výnosy Tis. Sk 30000 33000 1,10 33330 1,01

Pracovníci Osoby 100 102 1,02 90 0,882

DHM Tis. Sk 37500 44000 1,173 47614 1,082

Zásoby Tis. Sk 15000 15714 1,0476 16258 1,035

Riešenie Máme posúdiť, či vývoj bol efektívny, či sa zvýšila (znížila) účinnosť transformačného

procesu premeny vstupov na výstupy.

Určitý globálny poznatok možno odvodiť z porovnávania dynamiky výstupu (tržieb) a dynamiky vstup. Dynamika vstupov je však veľmi diferencovaná, čo sťažuje orientáciu.

Analýza vývoja analytických ukazovateľov efektívnosti

Na základe informácií o podnikových výstupoch a vstupoch vytvoríme súbor analytických ukazovateľov efektívnosti.

Ukazovateľ M.j. 2005 2006 05/06 2007 06/07

Produktivita práce pracovníka Sk 300000 323529,4 1,078 370333,3 1,446

Účinnosť DHM Sk 0,8 0,75 0,9375 0,7 0,9333

Účinnosť zásob Sk 2 2,10 1,05 2,05 0,9762 Ukazovatele vypovedajú o efektívnosti rozporuplným spôsobom. Produktivita práce

pracovníka plynule rastie. Dynamika je prijateľná, najmä index 06/07 je veľmi „slušný“. Je to pravdepodobne zásluhou rastúcej vybavenosti práce DHM. Objem DHM však rastie rýchlejšie ako rastú tržby, a preto klesá účinnosť DHM. Vývoj v oblasti zásob je rozkolísaný, po raste účinnosti v roku 2006 oproti roku 2005 dochádza v roku 2007 k poklesu účinnosti. Nie je teda jednoduché urobiť na základe týchto údajov jednoznačný záver.


108

Dôkladnejšie poznanie umožňujú nasledujúce postupy:

Analýza zmeny vstupu vyvolaná 1-percentným rastom výstupu Skúmame súvislosť medzi zmenou podnikového výstupu a zmenou podnikových vstupov,

ktoré si vyžiadal.

Kvantifikujeme zmenu vstupu vyvolanú rastom výstupu o 1%

Získané výsledky môžeme ohodnotiť nasledovne:

• Ak si rast výstupu o 1% nevyžiadal žiaden rast vstupu (ba vstup prípadne i klesol), ide o vývoj intenzívny. Jediným činiteľom rastu výstupu je zmena kvalitatívneho činiteľa.

• Ak si rast výstupu o 1% vyžiadal rast vstupu v intervale 0,01 až 0,49 %, ide o vývoj prevažne intenzívny. Hlavným činiteľom (nie však jediným) zmeny výstupu o 1% je zmena kvalitatívneho činiteľa reprezentovaného analytickým ukazovateľom efektívnosti.

• Ak si rast výstupu o 1%vyžiadal rast vstupu v intervale 0,5 až 0,99 ide o vývoj prevažne extenzívny, lebo rozhodujúcim (prevažujúcim) činiteľom zmeny výstupu je činiteľ kvantitatívny.

• Ak si rast výstupu o 1%vyžiadal rast vstupu o 1% alebo väčší, ide o vývoj extenzívny. Jediným činiteľom rastu výstupu je činiteľ kvantitatívny.

Z disponibilných informácií vyplývajú nasledovné výsledky:

Rast výstupu (výnosy) o 1% si vyžiadal

− V roku 2006 oproti roku 2005 u Pracovných síl rast ich počtu o 0,2% (2:10) – prevažne intenzívny vývoj.

DHM o 1,73 % - extenzívny vývoj.

Zásob o 0,47 % (4,7 : 10) – prevažne intenzívny vývoj.

− V roku 2007 oproti roku 2006 u Pracovných síl došlo k zníženiu ich stavu – intenzívny vývoj.

DHM – zvýšenie ich stavu o 8,2% (8,2:1) – extenzívny vývoj.

Zásob – zvŕšenie ich stavu o 3,5% (3,5:1) – extenzívny vývoj.

Súhrnné zhodnotenie situácie opäť nie je jednoduché. U pracovných síl sa prevažne intenzívny vývoj v období 05/06 zmenil na vývoj intenzívny, pretože v roku 2006 došlo k absolútnemu zníženiu v počte pracovníkov. V oblasti dlhodobého hmotného majetku sa hodnotenie nezmenilo, ide o vývoj extenzívny, pritom však v rokoch 2006/07 je tento vývoj významnejší.


109

Úloha

Preveďte analýzu efektívnosti transformačného procesu. Výsledky interpretujte.

Ukazovateľ M.j. 2005 2006 05/06 2007 06/07

Výnosy Tis. Sk 80000 83000 93330

Pracovníci Osoby 109 115 118

DHM Tis. Sk 85431 101253 127617

Zásoby Tis. Sk 18000 17770 16958


1. Čo nám vyjadrujú ukazovatele efektívnosti?

2. Aký je rozdiel medzi analytickými a syntetickými ukazovateľmi efektívnosti?

3. Ako vieme určiť, či transformačný proces mal extenzívny alebo intenzívny charakter?

4. Ako vieme pomocou relatívnej úspory resp. absolútneho prekročenia vyhodnotiť efektívnosť výroby?

Záver

Na základe vyššie uvedeného vieme, že úroveň transformačného procesu hodnotíme pomocou efektívnosti, ktorú vieme vyjadriť analytickými a syntetickými ukazovateľmi.









110

7. Výrobková analýza Poslanie

Poslaním tejto kapitoly je poukázať na skutočnosť, že kvantitatívne a kvalitatívne výsledky podniku sú ovplyvnené tým, aké výrobky resp. služby podnik vyrába resp. poskytuje. Rôzne výrobky rôznou mierou ovplyvňujú ekonomické výsledky podniku a zistiť to je úlohou výrobkovej analýzy.

Ciele


• Čo je úlohou výrobkovej analýzy.

• Aké postupy sa uplatňujú pri dlhodobej výrobkovej analýze.

• Čo je podstatou krátkodobej výrobkovej analýzy.

• Pomocou akých ukazovateľov vyjadrujeme ekonomickú úroveň výrobkov.

• Aké metódy používame pri stanovení výrobkových preferencií.

Úvod

Výrobková analýza, ako súčasť finančno-ekonomickej analýzy, je zameraná na hodnotenie ekonomickej analýzy výrobkov a ich vplyvu na ekonomickú úroveň podniku. Rozlišujeme dlhodobú a krátkodobú výrobkovú analýzu. Ich ciele a metódy sú odlišné.

7.1 Dlhodobá výrobková analýza

Z dlhodobého hľadiska je potrebné výrobkovú analýzu spojiť s analýzou rozhodovacích úloh o investovaní, s hodnotením investícií a ich budúcich efektov.

Cieľom dlhodobej analýzy je plánovať výrobný program, jeho inováciu tak, aby si podnik zabezpečil budúcu finančnú stabilitu. Je potrebné, aby podnik vyrábal a realizoval výrobky zabezpečujúce príjmy na bežnú činnosť podniku, ako aj jeho rozvoj (zavádzanie nových výrobkov, rozširovanie existujúcich kapacít a pod.).

Hlavným prostriedkom strategického plánovania je analýza existujúceho podnikateľského portfólia, pri ktorej manažment vyhodnocuje všetky podnikateľské činnosti prispievajúce k rozvoju firmy. Podnik chce vkladať viac zdrojov do najziskovejších podnikateľských činností a utlmovať, resp. vylúčiť najslabšie. Môže usmerňovať svoje portfólio smerom k modernejším podnikateľským aktivitám tým, že opustí podnikanie, ktoré vykazuje pokles a posilní alebo rozšíri podnikateľské aktivity v oblastiach s rýchlym rastom.

Pri dlhodobej výrobkovej analýze sa využíva známa BCG matica zohľadňujúca viaceré faktory pôsobiace v trhovej ekonomike. Ide o faktory „ekonomické“, pôsobiace vo výrobe, a faktory pôsobiace na trhu.


111

Z dlhodobých technicko-ekonomických faktorov výroby je potrebné poukázať na:

− cyklus životnosti výrobkov, podľa ktorého životnosť výrobku má štyri základné fázy. Fázu zavádzania, rastu, zrelosti a nasýtenosti. Každá z nich má iné hodnotové charakteristiky výrobkov,

− harakter výrobných nákladov, kde dlhodobá skúsenosť hovorí o tom, že pri raste objemu výroby výrobku klesajú jeho jednotkové náklady (v závislosti od podielu fixných nákladov na celkových nákladoch).

Z faktorov pôsobiacich na trhu sú dôležité:

− relatívny podiel výrobcu na trhu vyjadrený podielom vo vzťahu k najsilnejšej konkurencii,

− budúci rast trhu, vyjadrujúci očakávaný vývoj na trhu v určitom výrobku.

Obr. 7.1: BCG matica

Zdroj: KOTLER,P.: Marketing Management,1991

Matica BCG je rozdelená do štyroch kvadrantov, z ktorých každý z nich predstavuje odlišný typ obchodu.

Otázniky - sú také produkty (obchody) spoločnosti, ktoré sa uskutočňujú na trhoch s vysokým tempom rastu, avšak majú nízke relatívne trhové podiely. Väčšina produktov začína ako otáznik preto, lebo firma sa snaží vstúpiť na trh, ktorý prudko rastie, avšak obvykle už na ňom operuje vedúca firma. Otáznik vyžaduje veľkú peňažnú hotovosť pre udržiavanie dodatočných výrobných a pracovných kapacít, aby firma udržala krok s prudkým tempom rastu trhu a naviac sa jej podarilo prevziať úlohu vodcu pre daný produkt.

Termín otáznik je vhodne zvolený z toho dôvodu, pretože firma musí dobre zvážiť, či do tohto obchodu vkladať peniaze.

Hviezdy - v prípade, že je produkt - otáznik úspešný, stáva sa hviezdou. Hviezda má vedúce postavenie na trhu s prudkým rastom. Nemusí to však nutne znamenať, že hviezda produkuje peňažný tok hotovosti. Firma totiž musí vynakladať často vysoké peňažné prostriedky na to, aby sa na trhu s vysokým tempom rastu udržala a odrážala útoky konkurentov.

Hviezdy sú obvykle ziskové a predstavujú budúce peňažné kravy.

Relatívny podiel na trhu

Budúci rast trhu

Vysoký

Nízky

Vysoký Nízky

HVIEZDY KRAVY

OTÁZNIKY PSY


112

Kravy - ak ročné tempo rastu trhu klesne pod určenú hranicu, stáva sa hviezda za predpokladu, že má najväčší peňažný podiel, kravou. Krava produkuje pre firmu veľkú peňažnú hotovosť. Firma nemusí financovať rozširovanie výrobných kapacít, pretože tempo rastu trhu pokleslo. Keďže obchodná jednotka zaujíma na trhu vedúce postavenie, teší sa mimoriadnym ekonomickým výhodám a vyšším podielom na celkovom zisku.

Firma využíva svoje kravy na to, aby platila svoje účty a podporovala svoje hviezdy, otázniky a psy, ktoré majú tendenciu „byť hladní“ po hotovosti.

V prípade, že krava začne strácať svoj vysoký trhový podiel, musí do nej firma pumpovať dosť peňazí preto, aby si svoje vedúce postavenie na trhu zachovala. Ak však namiesto toho používa svoju vysychajúcu hotovosť na to, aby podporovala svoje ostatné obchody, jej peňažná krava sa môže premeniť na psí obchod.

Psy - predstavujú také obchody, ktoré majú slabé trhové podiely na trhoch s nízkym tempom rastu. Psy produkujú nízke zisky, alebo dokonca straty, aj keď aj oni môžu niekedy vyprodukovať slušnú hotovosť. Ak firma udržiava psie obchody, môže to byť z dôvodov ako je očakávaný obrat v tempe rastu trhu, či nová šanca na dosiahnutie vedúceho postavenia na trhu, alebo z dôvodov sentimentálnych.

Psie obchody spotrebovávajú viac času na riadenie, než odpovedá ich cene a mali by byť preto obmedzované, či postupne zastavené.

Potom čo si firma vyznačila svoje obchody v BCG matici, určí, či je portfólio zdravé. Nevyvážené portfólio sa vyznačuje tým, že má nadmerné množstvo psov a otáznikov, alebo príliš málo hviezd a kráv.

Nasledujúcou úlohou je stanoviť si pre každý strategický produkt cieľ a priradiť mu finančné prostriedky. Pre každý produkt prichádzajú do úvahy tieto štyri alternatívne ciele:

• Budovať: V tomto prípade je cieľom zvýšiť trhový podiel produktu a v súvislosti s týmto cieľom dosiahnuť zväčšenie predchádzajúcich krátkodobých zárobkov. „Budovanie“ je vhodné predovšetkým pre otázniky, ktorých podiely na trhu musia rásť, ak sa majú stať hviezdami.

• Udržiavať: Tu je cieľom udržať trhový podiel produktu. Tento cieľ je vhodný pre silné kravy, ak majú aj naďalej prinášať veľkú peňažnú hotovosť.

• Žať: Cieľom je krátkodobo zvýšiť peňažný tok hotovosti produktu, bez ohľadu na dlhodobý účinok. Táto stratégia je vhodná pre slabé peňažné kravy, ktorých budúcnosť je nejasná a od ktorých je potrebné získať väčšie množstvo peňažnej hotovosti. Taktika žatvy však môže byť taktiež použitá pri otáznikoch a psoch.

• Zbavovať: Tu je cieľom obchod predať, alebo ho zlikvidovať, pretože takto uvoľnené finančné prostriedky môžu byť inde lepšie využité. Táto taktika sa hodí najmä pre psy a otázniky, ktoré pôsobia ako brzda pri získavaní ziskov.

Postupom času menia produkty svoje postavenie v BCG matici. Úspešné produkty prechádzajú svojim životným cyklom. Začínajú ako otázniky, stávajú sa hviezdami, potom kravami a na záver životného cyklu sa z nich stávajú psy. Z toho dôvodu by mali firmy skúmať nielen súčasné postavenie svojich produktov v matici rast-podiel (ako na fotografii), ale tiež to, ako sa mení ich postavenie (podobne ako vo filme).

Každý obchod by mal byť posudzovaný z hľadiska toho, kde sa nachádzal minulý a predchádzajúci rok atď., kde sa bude pravdepodobne nachádzať budúci rok, atď. V prípade, že očakávaná dráha daného produktu nie je uspokojivá, mala by firma navrhnúť novú stratégiu a v závislosti na nej očakávanú výslednú trajektóriu produktu. Týmto spôsobom sa


113

matica rast-podiel stáva plánovacím rámcom pre vedenie firmy, ktoré ju potom používa pre vyhodnocovanie všetkých produktov a pre stanovenie vhodných a primeraných cieľov.

Aj v prípade, že má firma v zásade vyhovujúce portfólio, mohli by mu byť priradené nevhodné ciele či stratégie. Najhorším omylom by bolo, keby sme požadovali rovnaké tempo rastu alebo rovnakú úroveň výnosov pri všetkých produktoch; naopak zmyslom rozboru je určiť odlišný potenciál produktov, ktoré vyžadujú jasné a pritom odlišné ciele. V tejto súvislosti si môžeme všimnúť niektoré omyly, ktorých by sa firma mohla dopustiť:

− Nízke dotovanie kráv finančnými prostriedkami z časti ich ziskov, ktoré spôsobí, že kravy zoslabnú. Alebo naopak príliš veľké dotovanie kráv z ich ziskov, ktoré má za následok, že sa nedarí dostatočne investovať do nových perspektívnych obchodov.

− Vynaloženie hlavných investícií do psov v nádeji, že sa podarí časom zvrátiť ich perspektívne postavenie.

− Udržiavanie príliš veľkého počtu otáznikov a v dôsledku toho investovanie do každého z nich menej, než by bolo potrebné. Zásadou je, že otázniky by mali obdržať dostatočne veľkú finančnú podporu, inak by sa z nich malo upustiť.

7.2 Krátkodobá výrobková analýza

Cieľom krátkodobej analýzy je zhodnotiť, ako vyrábaný sortiment prispieva k tvorbe podnikového zisku. Jej úlohou je vytvoriť takú sortimentnú štruktúru výroby, aby firma dosahovala maximálny zisk. Alternatívnym cieľom firmy je upevniť svoje postavenie na trhu a neuvoľniť priestor pre konkurentov.

V podmienkach trhovej ekonomiky slúži ako vnútorný nástroj rozhodovania podniku aj cenová kalkulácia. Pre cenovú kalkuláciu je charakteristické, že náklady a zisková prirážka sa upravujú podľa marketingového zámeru.

Informáciu o úrovni predajnej ceny, ktorú sme za výrobok dosiahli zistíme spoľahlivo. Oveľa zložitejšie je to už s nákladmi na výrobok. Informačný systém žiadneho podniku neponúka presnú informáciu o skutočných nákladoch výrobku – výslednú kalkuláciu.

7.2.1 Kalkulácia nákladov výkonu Pod kalkuláciou rozumieme prepočet nákladov, zisku, príspevkového zisku, ceny a iných

hodnotových veličín na naturálne vyjadrenú jednotku výkonu (jeden výrobok).

Pri vymedzení predmetu kalkulácie je potrebné stanoviť, či budeme počítať hodnotové veličiny na všetky vyrábané výrobky, vybrané výrobky – reprezentant, druhy výrobkov a pod. Ďalej je potrebné stanoviť kalkulačnú jednotku a kalkulované množstvo, t.j. objem výroby. Pri plánovaní vychádzame z požiadaviek trhu. Problémom môžu byť obmedzené výrobné kapacity, resp. nevyužité výrobné kapacity. Tieto skutočnosti, t.j. „pohyby“ vo využití kapacít podstatnou mierou ovplyvňujú úroveň kalkulácie, konkrétne podiel fixnej réžie.


114

Všeobecne sa uvádza, že štruktúra nákladov je daná kalkulačným vzorcom, záväzný však v súčasnosti neexistuje. Je však známy tzv. typový kalkulačný vzorec úplných nákladov obsahujúci nasledujúce položky:

− priamy materiál,

− priame mzdy,

− ostatné priame náklady,

− výrobná réžia,

− správna réžia,

− odbytová réžia.

Kalkulačný vzorec sa snaží priradiť výrobku náklady, ktoré boli v podniku vynaložené od jeho prípravy, cez výrobu až po predaj na trhu. Ak podnik vyrába len jeden druh výrobku, náklady na výrobok dostaneme delením vynaložených nákladov vyrobeným množstvom. Pri výrobe viac druhov výrobkov je aktuálnym problém jednoznačného priradenia na kalkulačnú jednotku (výrobok), čo súvisí s delením nákladov na priame a nepriame náklady.

Priame náklady majú bezprostredný vzťah k vyrábaným výkonom, sú vynaložené priamo na výrobu týchto výkonov. Tieto náklady môžu byť jednoznačne priradené výrobku, aj účtovná evidencia ich vykazuje v takej výške, v akej boli vynaložené na vyrobené množstvo výrobkov (na výrobok ich dostaneme delením). Priamymi nákladmi sú aj režijné náklady, ktoré sú vynaložené na výrobu, alebo zabezpečenie výroby viacerých výrobkov (druh výrobkov) a sú riadené rozpočtami. Majú charakter prevažne variabilných nákladov, ale môžu byť aj fixné. Podstatou priamych nákladov je teda ich jednoznačná priraditeľnosť k vymedzenému druhu výkonu nie jeho kalkulačnej jednotke. Priame náklady preto nemusia mať proporcionálny vzťah k zmene objemu výroby konkrétneho výrobku.

Nepriame náklady sú vynakladané skôr na činnosť konkrétneho vnútropodnikového útvaru, ktorý zabezpečuje rôzne režijné činnosti súvisiace so zabezpečením širšieho sortimentu výroby, ako aj s riadením celého podniku. Časť nepriamych nákladov je ovplyvnená nielen objemom a štruktúrou výroby, ale aj stupňom využitia kapacity, ktorou podnik disponuje. Patria preto medzi variabilné režijné náklady. Časť nepriamych nákladov, napr. odpisy spoločného technologického zariadenia, dane z nehnuteľností, mzdy riadiacich a administratívnych pracovníkov a pod., sa stanovuje vo vzťahu k obdobiu s ktorým súvisia a nie s objemom výkonov.


115

Výrobková analýza, ktorá efektívne ovplyvní rozhodovanie, sa musí zakladať na dynamických kalkuláciách nákladov, ktoré reagujú v položkách fixných nákladov výrobku na zmeny objemu výroby. Základná štruktúra je nasledovná:

Priamy (jednotkový) materiál

Priame (jednotkové) mzdy

Ostatné priame náklady – variabilné

– fixné

Priame náklady spolu

Výrobná réžia – variabilná

– fixná

Náklady výroby

Správna réžia

Náklady výkonu

Priame jednotkové odbytové náklady

Odbytová réžia – variabilná

– fixná

Úplné vlastné náklady výkonu Z tejto kalkulácie ľahko zistíme aj neúplnú kalkuláciu, t.j. kalkuláciu variabilných

nákladov, ktorá má dôležité miesto pri krátkodobom riadení zisku podniku a pri hodnotení vzájomného vzťahu medzi kalkuláciou nákladov výrobku, jeho cenou a ziskom.

Medzi základné rozhodovacie úlohy s využitím kalkulácie patria:

− zmeny v objemoch a štruktúre výroby (výrobková preferencia),

− stanovenie hranice ceny v súvislosti s využitím výrobných kapacít (základný a doplnkový sortiment výroby)

− prepočet nákladovej náročnosti vyrábaných výrobkov pre hodnotenie dlhodobej efektívnosti výrobkového portfólia,

− prepočet aké náklady je možné vynaložiť vzhľadom na ceny výrobkov dosiahnuteľné na trhu,

− rozhodnutie, či súčiastku alebo komponent výrobku vyrábať alebo nakúpiť a pod.

7.2.2 Hodnotenie ekonomickej úrovne výrobkov Pri hodnotení ekonomickej úrovne výrobkov vychádzame z dvoch základných

ukazovateľov – predajnej ceny a kalkulácie výrobku.

Predajná cena je bezprostredne spojená s konkrétnym výrobkom, jej úroveň v sledovanom období zistíme spoľahlivo a má relatívne stabilnú úroveň.

Väčšia časť nákladov je spoločná pre viac výkonov, stredísk, dokonca pre podnik ako celok. Z časového hľadiska časť nákladov výrobu predchádza, časť naopak nasleduje za ňou (náklady súvisiace s investičným majetkom, reklamou na výrobok, dizajn výrobku a pod.).


116

Pri hodnotení ekonomickej úrovne výrobkov v danom období a analýze ich vplyvu na podnikové ukazovatele, je potrebné tieto dva ukazovatele „zblížiť“ v kvalite výpovednej hodnoty. Kalkulácia variabilných nákladov výrobku podobne ako aj jeho predajná cena, je z krátkodobého hľadiska relatívne stabilným ukazovateľom a náklady sú vzťahované ku konkrétnemu výrobku. Preto pri krátkodobej výrobkovej analýze, hodnotení prínosu výrobkov k podnikovým výsledkom, je vhodné používať kalkuláciu variabilných (neúplných) nákladov, vychádzame z tzv. príspevkového zisku výrobku.

Príspevkový zisk výrobku je hodnota, ktorou prispieva výrobok k úhrade fixných nákladov a tvorbe zisku. Výrobok s kladným príspevkovým ziskom je pre podnik prínosom (hoci podľa kalkulácie úplných nákladov môže byť stratový), lebo prispieva k úhrade fixných nákladov. Len výrobok so záporným príspevkovým ziskom je „stratový“. Výška variabilných nákladov výrobku môže krátkodobo kvantifikovať úroveň minimálnej predajnej ceny (vtedy je príspevkový zisk nulový).

Výrobky sú tradične nesprávne hodnotené podľa zisku, dôležitejšie je ako prispievajú k úhrade spoločných nákladov podniku. Z toho vyplýva, že plánovanie zisku na úrovni podniku, sa na úrovni výrobkovej transformuje na plánovanie (a zabezpečenie) príspevkového zisku.

Hodnotenie výrobkov na základe úplných kalkulácií vychádza z toho, že predajná cena výrobku má uhradiť všetky náklady, a až potom možno kvantifikovať dosiahnutý zisk. Od ceny sa odpočítavajú náklady, ale logická je požiadavka poradia úhrady nákladov z ceny výrobku. Postup úhrady je nasledovný:

Predajná cena

- priame náklady výrobku

Príspevkový zisk k úhrade

- výrobnej réžie

- správnej réžie

- odbytovej réžie

Z i s k Cena výrobku má uhradiť najprv náklady, ktoré boli vynaložené na jeho výrobu (priamy

materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady) a potom prispieva k úhrade nákladov režijných.

Príspevkový zisk výrobku vystupuje ako výsledok (efekt) z realizácie daného výrobku, ale je predmetom ďalšieho delenia. Príspevkový zisk sa vo vzťahu k realizovanému objemu správa proporcionálne, ale neplatí to o nákladoch, ktoré môžu byť z neho uhradené, keďže režijné náklady obsahujú nielen variabilnú zložku, ale aj fixnú, ktorá nereaguje na zmeny v objeme výroby a realizácie. Režijné náklady podniku sa uhradia až vtedy, keď je k dispozícii potrebná suma výrobkových príspevkových ziskov.

Pre krátkodobé rozhodovanie sa na výrobkovú úroveň prepočítavajú len náklady variabilné, t.j. priame jednotkové a variabilná zložka režijných nákladov (neúplné kalkulácie). Fixné náklady sa na výrobky nerozvrhujú, ale v danom období ovplyvňujú výšku hospodárskeho výsledku podniku. Zisk teda netvorí každý predaný výrobok, ale začne sa tvoriť až po úhrade fixných nákladov podniku.


117

7.2.3 Pomerové ukazovatele pre hodnotenie výrobkov Pri analyzovaní a hodnotení ekonomických prínosov výrobkov k dosiahnutým výsledkom

podniku, poprípade preferovaní výrobkov pre nasledujúce obdobie, je potrebné použiť pomerové ukazovatele. Môžeme ich rozdeliť do skupín:

a) ukazovatele vyjadrujúce prínos výrobkov k tvorbe príspevkového zisku:

podiel príspevkového zisku na cene – PZ/PC. Ide o ukazovatele výrobkovej rentability. Výrobky preferované podľa tohto kritéria, pri zabezpečení jeho nezmenených priamych nákladov, zabezpečujú maximálnu tvorbu podnikového zisku,

podiel príspevkového zisku na priamych nákladových položkách – PZ/PMAT, PZ/PMZD. Ide o materiálovú, resp. mzdovú rentabilitu výrobkov.

b) ukazovatele charakterizujúce prínos výrobku k plneniu produktivity práce:

podiel predajnej ceny na korunu priamych miezd PC/PMZD; tam, kde sa sleduje prácnosť výrobku v normohodinách, je možné použiť ukazovateľ podiel predajnej ceny na normohodinu – PC/ Nh,

c) ukazovatele charakterizujúce materiálovú, mzdovú, resp. energetickú náročnosť výroby – PMAT/PC, PMZD/PC, EN/PC.

7.2.4 Metódy stanovenia výrobkových preferencií

A. Hodnotenie výrobkov na základe jedného kritéria Analýza nulového bodu je mnohovýrobkový graf skonštruovaný na základe ukazovateľa

príspevkový zisk viacerých výrobkov. Postupujeme nasledovne: na os y nanášame výšku zisku a straty, na os x kumulovane objem realizácie jednotlivých výrobkov. Pri nulovom objeme realizácie sa fixné náklady podniku rovnajú strate, sú nanesené na os y v jej zápornej časti. Z hodnoty straty sa odpočítava veľkosť príspevkového zisku jednotlivých výrobkov.

Graficky tento odpočet a príspevok výrobku k úhrade fixných nákladov a tvorbe zisku vyjadruje úsečka spájajúca hodnotu straty (alebo zisku) pred a po odpočítaní príspevkového zisku daného výrobku (graf 7.1). Ekonomická úroveň a preferencia výrobkov sa vyhodnotí na základe sklonu úsečiek v grafe. Čím je uhol, pod ktorým sa úsečka prikláňa k osi x väčší (tupší), tým je výrobok výhodnejší: – významnejšie prispieva k úhrade fixných nákladov a tvorbe zisku. Ak sa úsečka vyjadrujúca prínos výrobku od osi x odkláňa (zviera s ňou – merané od počiatku – uhol väčší ako 90 stupňov), znázorňuje výrobok ekonomicky nevýhodný, so záporným príspevkovým ziskom, ktorý možno vyradiť z výroby.


118

Graf 7.1: Mnohovýrobkový graf

Zdroj: ZALAI, K.: Finančno-ekonomická analýza podniku, 2002

Praktický príklad Pomocou mnohovýrobkového grafu preveďte analýzu výrobkových preferencií.

Výrobok a b c d e Spolu

Tržby 400 300 200 300 300 1 500

Variabilné náklady 200 220 80 250 160 910

Príspevkový zisk 200 80 120 50 140 590

Riešenie

Mnohovýrobkový graf

-400

-200

-120

050

190

-400

-300

-200

-100

0

100

200

400 700 900 1200 1500Řada2

A B C D E

Sklon úsečiek ukazuje, že najvýhodnejší je výrobok C, nasledujú výrobky A, E, B a D.

B. Hodnotenie výrobkov na základe dvoch kritérií Pri hodnotení výrobkov na základe dvoch kritérií je dôležité zvoliť také kritériá, ktoré sú

navzájom nezávislé, t.j. vypovedajú o dvoch nezávislých ekonomických charakteristikách

objem výroby 0

zisk

strata

A B C D E


119

výrobku (napr. výrobková rentabilita z príspevkového zisku PZ/PC a prácnosť výrobku v Nh, alebo výrobková rentabilita a energetická náročnosť výrobku a pod.). Pri tomto hodnotení použijeme dve metódy, a to korelačnú tabuľku a bodový diagram.

Korelačná (šachovnicová) tabuľka obsahuje toľko riadkov a stĺpcov, koľko výrobkov hodnotíme. Výrobky sa zapisujú do políčok (priesečníkov): do riadkov podľa hodnoty prvého kritéria, do stĺpcov podľa hodnoty druhého kritéria. Podľa polohy v korelačnej tabuľke stanovíme poradie výrobkov. Výrobok je tým výhodnejší, čím leží bližšie k políčku 1.1.

a 1 2 3 4 5

b

1 E

2 B

3 D

4 A

5 C

a = prvé kritérium PCPZ

b = druhé kritérium PMZD

PC

Obr. 7.2: Korelačná tabuľka a umiestnenie výrobkov


K obr. 7.2: Najvýhodnejšie sú výrobky B a E s rovnakou vzdialenosťou od políčka 1.1. Rôzne je len ich poradie z hľadiska jednotlivých kritérií. Najhorší je výrobok C, ktorý je piaty v poradí prvého kritéria a štvrtý v poradí druhého kritéria. Určitou nevýhodou korelačných tabuliek je, že pracujú s poradím výrobkov a nie s hodnotami ukazovateľov. Strácajú sa tým kvantitatívne rozdiely medzi ukazovateľmi jednotlivých výrobkov.

Uvedenú nevýhodu odstraňuje bodový diagram, kde na os x súradnicového systému nanášame hodnotu jedného a na os y druhého kritéria. Priesečník graficky znázorňuje ich vzťah a na základe jeho polohy možno posudzovať ekonomickú úroveň jednotlivých výrobkov.

Obr. 7.3: Bodový diagram


b

a 0

2. kritérium

1. kritérium

Xa X

Xb


120

Z obr. 7.3 je vidieť, že ekonomickú úroveň výrobku možno vyhodnotiť aj na základe úsečky spájajúcej počiatok súradnicového systému s priesečníkom hodnôt kriteriálnych ukazovateľov. Jej veľkosť je určená vzťahom (výpočet prepony trojuholníka):

( )xx 2

b

2

aOX += ,

kde: OX je veľkosť úsečky, xa, xb sú hodnoty súradníc zodpovedajúce hodnote kritéria.

Ak posudzujeme výrobky podľa ukazovateľov, ktoré sa majú maximalizovať, najlepší je výrobok s najväčšou hodnotou OX, najhorší s najmenšou hodnotou OX. Pri hodnotení prihliadame aj na sklon úsečky, vyjadrujúci podiel jednotlivých kritérií na dosiahnutom výsledku (poradí) výrobku.

C. Nulový bod zisku (kritický bod rentability) Analýza nulového bodu vychádza z členenia nákladov vzhľadom k ich reakcii na zmeny

objemu výroby a realizácie na fixné a variabilné (tak ako sme už uviedli v kapitole ?).

Na základe takéhoto členenia nákladov chceme zistiť, kedy podnik dosahuje nulový bod zisku, resp. kritický bod rentability. Týmto je vyznačený vzťah medzi produkciou a nákladmi, pri ktorom sa uvádza taký objem produkcie, pri ktorom podnik nedosahuje ani zisk, ale nevzniká ani strata, resp. vzniká tu východisko pre dosahovanie takých výnosov z objemu produkcie, pri ktorom sa začína dosahovať zisk. Kritický bod rentability vlastne označuje minimálny objem produkcie, pri ktorom výnosy z produkcie kryjú náklady.

Racionálny význam týchto analýz je najmä v tom, že sa získavajú informácie o možných následkoch, ktoré majú rozhodnutia o zmenách objemu produkcie na vývoj hospodárskeho výsledku. Takéto analýzy možno využiť aj v súvislosti s riešením inovačných zmien. Nemusí ísť však len o zmeny výrobných a odbytových programov, ale aj o vplyvy v dôsledku cenových zmien, investičnej výstavby, zvyšovania zamestnanosti a úprav vzájomných vzťahov medzi výrobnými činiteľmi.

Praktický príklad Uskutočnite 2-kriteriálne hodnotenie výrobkov na základe týchto údajov.

Výrobok Hodnota ukazovateľa

PZ/PC Nh/PC

A 0,5 7,5033

B 0,2666667 8,4308

C 0,4 6,9556

D 0,1666667 8,0021

E 0,4666667 9,8891


121

Riešenie

Výrobok Hodnota ukazovateľa Poradie ukazovateľa Výrobok

PZ/PC Nh/PC PZ/PC PC/PMZD

A 0,5 7,5033 5 4 A

B 0,2666667 8,4308 2 2 B

C 0,4 6,9556 3 5 C

D 0,1666667 8,0021 1 3 D

E 0,4666667 9,8891 4 1 E

PZ/PC PC/PMZ

CA

DB

E

345

5

12

1 2 3 4

Úloha

Uskutočnite 2-kriteriálne hodnotenie výrobkov na základe týchto údajov.

Výrobok

Hodnota ukazovateľa

PCPZ

PMZD

PC

A 0,45 10

B 0,14 15

C 0,56 12

D 0,8 9

E 0,28 7

Záver

Výrobková analýza je teda tou časťou analýzy súhrnných výsledkov, pri ktorej skúmame súlad (nesúlad) medzi dopytom na trhu a ponukou podniku a jeho dopad na kvantitatívne výsledky. Dobrú (primeranú) úroveň tržieb garantujú len výrobky, o ktoré je záujem. Súčasne analyzujeme, ako hodnotové charakteristiky podnikových výkonov – ich predajná cena a jednotkové náklady – pôsobia na hospodársky výsledok a efektívnosť podniku.

V konečnom dôsledku spomenuté oblasti vyúsťujú do určitej pozície podniku na trhu. To je dôvod, prečo završujeme analýzu súhrnných výsledkov analýzou postavenia podniku na trhu.


122









123

8. Analýza postavenia podniku na trhu Poslanie

Poslaním tejto kapitoly je uzavrieť ekonomickú analýzu podniku, čo sa odzrkadľuje v jej postavení na relevantnom trhu. Ak podnik dosahuje dobré výsledky pri ekonomicko-finančnom hodnotení, tak aj jeho postavenie na trhu je dobré a naopak. To znamená, že ak na základe analýzy postavenia podniku na trhu dopracujeme sa k dobrým výsledkom, logicky môžeme konštatovať, že aj jeho ekonomicko-finančná situácia je dobrá.

Ciele


• Aké je informačné a metodologické zabezpečenie analýzy postavenia podniku na trhu.

• Aká je klasifikácia a podstata jednotlivých metód, používaných pri tejto analýze.

Úvod

Analýza postavenia podniku na trhu je zložitý proces tak z pohľadu jej informačného zabezpečenia, ako aj z pohľadu metodologického spracovania, pretože je nevyhnutné:

a) získať aktuálne a spoľahlivé informácie o analyzovanom podniku a o porovnateľných podnikoch,

b) dodržanie podmienok porovnateľnosti,

c) vybrať vhodné ukazovatele pre porovnávanie,

d) vybrať vhodnú metódu pre analýzu postavenia podniku na trhu.

Na základe týchto skutočností často sa analýza postavenia podniku na trhu zabezpečuje externe, prostredníctvom špecializovanej poradenskej firmy.

8.1 Informačné zabezpečenie analýzy postavenia podniku na

trhu

Ako sme už uviedli pre túto analýzu je potrebné získať, okrem informácií o vlastnom podniku, aj informácie o konkurenčných firmách na relevantnom trhu.

Všetky akciové spoločnosti, štátne podniky a tie, ktoré majú povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, majú zo zákona povinnosť publikovať výsledky v obchodnom vestníku, čím sú k dispozícii verejnosti.

Problémom je získať údaje o menších podnikoch, preto pre porovnávanie využívame štatistické charakteristiky reprezentatívneho, dostatočne širokého súboru podnikov.

V našich podmienkach sa strediskom spracovania rozsiahlej databázy slovenských podnikov stalo Bankové zúčtovacie centrum Slovenska, a.s. Bratislava, ktoré výsledky štatistického spracovania publikuje pod názvom „ Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v SR“ (hovorili sme o tom aj v kapitole 2). Uvedená publikácia


124

prezentuje prehľad stredných hodnôt finančných ukazovateľov slovenských podnikov v členení podľa organizačno-právnej formy a podľa odboru podnikania v kombinácii s veľkosťou podniku.

Už v úvode sme uviedli, že pri uvedenej analýze je potrebné venovať pozornosť porovnávaniu, čiže porovnávať len to čo je porovnateľné. Ide o tieto podmienky porovnateľnosti:

a) pri medzinárodnom porovnaní:

makroekonomický rámec podnikania,

hospodársko-politický systém,

hospodárska politika vlády a na ňu nadväzujúca legislatíva,

b) porovnateľnosť podmienená odborom podnikania:

porovnateľnosť vstupov, technológií,

porovnateľnosť typu výroby (kusová, sériová, hromadná),

porovnateľnosť výstupov,

porovnateľnosť okruhu zákazníkov,

geografické hľadisko,

c) ďalšie hľadiská porovnateľnosti:

porovnateľnosť v čase,

formálna porovnateľnosť- rovnaké a rovnako konštruované ukazovatele.

8.2 Podstata a klasifikácia metód analýzy postavenia podniku na

trhu

Metódy na analýzu postavenia podniku na trhu môžeme rozdeliť na:

• komparatívno – analytické,

• matematicko-štatistické.

8.2.1 Komparatívno – analytické metódy Patrí sem:

a) SWOT analýza, ktorá hodnotí silné a slabé stránky a príležitosti a hrozby. Táto metóda sa využíva i pri iných hodnoteniach, preto sa jej podrobnejšie nebudeme venovať,

b) analýza kritických faktorov úspešnosti – tiež sa zameriava na identifikáciu silných a slabých stránok. Výsledkom tejto metódy je zostavenie grafu, ktorý názorne vyznačí pozíciu podniku v konkurenčnom prostredí.


125

Kritické faktory úspešnosti

Stupne hodnotenia kritických faktorov

slabý -4 -3 -2

priemerný -1 0 1

dobrý 2 3 4

kvalita A B C

servis A B C

pružnosť C A B

dostupnosť B A C

cena A B C

A – vlastný podnik, B,C – konkurenti.

Podnik môžeme hodnotiť priaznivo, ak spojnica bodov zobrazujúcich hodnotenie vybraných kritických faktorov je čo najviac vyrovnaná.

Treba však pripomenúť, že medzipodnikové porovnávanie na základe komparatívno-analytických metód je – vzhľadom na ich charakter – závislé na síce kvalifikovanom, ale subjektívnom odhade odborníkov. Chýba im „opora“ v číselne vyjadrených hodnotách finančno-ekonomických ukazovateľov objektívne dosiahnutých výsledkov. Nemožno im však uprieť nesporné výhody, ako možnosť kombinovania kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov hodnotenia podniku či prehľadnosť a názornosť ich výstupov.

8.2.2 Matematicko - štatistické metódy 1. Priemery a miery variability

− jednoduchý aritmetický priemer – je definovaný ako pomer súčtu hodnôt skúmanej veličiny a počtu týchto hodnôt v súbore.

n

xX

n

1ii

.priem

∑== ,

kde: xi – hodnoty daného ukazovateľa, n – počet hodnôt (rozsah štatistického súboru),

− vážený aritmetický priemer -

∑

∑

=

=

⋅= k

1ii

k

1iii

.priem

n

nxx .


126

Poznanie priemeru umožňuje rozdeliť sledovaný súbor v rámci daného kritéria na dve skupiny; podpriemerné a nadpriemerné podniky.

− ukazovatele variability – vypovedajú o tom, ako jednotlivé údaje sú vzdialené od aritmetického priemeru. Patrí sem:

a) rozptyl

( )n

xxrozptyl

n

1i

2.priemi∑

=

−= ,

b) smerodajná odchýlka (Sx)

n)xX(

S2

priemix

∑ −= .

Čím je súbor homogénnejší, tým je hodnota rozptylu a smerodajnej odchýlky menšia.

c) variačný koeficient (V) – je daný pomerom smerodajnej odchýlky a aritmetického priemeru.

priem

2priemi

Xn

)XX(

V

∑ −

= .

Nevýhodou priemerov je ich citlivosť na extrémne hodnoty v súbore.

2. Kvantily

Sem patrí:

− medián (Me) – predstavuje prostredný člen radu hodnôt usporiadaných podľa veľkosti.

( )

me

i

e n

n2

1n

hAM∑−+

⋅+= ,

kde: A – je začiatok mediánového intervalu, h – rozpätie mediánového intervalu, ni – súčet mediánového intervalu, nme – početnosť mediánového intervalu.

Medián umožňuje vymedziť polohu určitého ukazovateľa, zaradiť ho do lepšej alebo horšej polovice súboru, čo pre našu analýzu ale nestačí.

Podrobnejšiu charakteristiku polohy objektov poskytujú jemnejšie členené kvantily:

− kvartily, ktoré rozdeľujú súbor do 4 pásiem s početnosťou 25% objektov v každom pásme,

− kvintily, ktoré rozdeľujú súbor do 5 pásiem s početnosťou 20% objektov v každom pásme,

− decily, ktoré rozdeľujú súbor do 10 pásiem s početnosťou 10% objektov v každom pásme.


127

3. Metódy pre vytvorenie skupín podnikov Ide o metódy zhlukovej analýzy, pri ktorých sa vytvárajú skupiny (zhluky) podnikov,

ktoré si budú čo najviac podobné a zároveň sa budú čo najviac odlišovať z hľadiska uvažovaných ukazovateľov od iných zhlukov.

4. Metódy multikriteriálneho hodnotenia O metódach multikriteriálneho hodnotenia sme už hovorili pri výrobkovej analýze, ale

podrobnejšie sme sa jej nevenovali. Túto metódu môžeme použiť pri porovnávaní akýchkoľvek objektov na základe niekoľkých ukazovateľov.

Spoločným znakom všetkých metód multikriteriálneho hodnotenia je východisková matica objektov a ich charakteristík. Pri analýze postavenia podniku na trhu to budú podniky a ukazovatele, ktoré použijeme na ich charakteristiku. Pri vypracovaní východiskovej matici dodržiavame tento postup:

1. výber podnikov zaradených do analyzovaného súboru,

2. výber ukazovateľov charakterizujúcich činnosť podniku,

3. voľba váh ukazovateľov, ktoré vyjadrujú dôležitosť toho ktorého ukazovateľa,

4. určenie charakteru všetkých ukazovateľov, ak je žiaduce, aby ukazovateľ rástol priradíme mu charakter +1 (napr. ukazovatele rentability), ak je žiaduce, aby ukazovateľ klesal priradíme mu charakter –1 (napr. ukazovatele nákladovosti),

5. zostavenie východiskovej matici.

Ukazovateľ x1 x2 … xj … xm

Objekt

1 x11 x12 x1m

2 x21 x22 x2m

.

.

i xij

.

.

n-1 Xn-1,1 Xn-1,2 Xn-1,m

n Xn1 Xn2 Xnm

Váhy ukazovateľov p1 p2 … pj … pm

Charakter ukazovateľov -1 1 … 1 … -1

V matici: xij – hodnota j-teho ukazovateľa v i-tom podniku, m – počet ukazovateľov, n – počet hodnotených podnikov, pj – váhy.


128

Po zostavení východiskovej matici použijeme konkrétnu metódu multikriteriálneho hodnotenia, z ktorých najjednoduchšie sú:

− metóda váženého súčtu poradí,

− bodovacia metóda.

Metóda váženého súčtu poradí – podniky v súbore zaradíme podľa každého uvažovaného ukazovateľa. Podnik, ktorý v danom ukazovateli dosahuje najlepšiu hodnotu, dostane poradie rovnajúce sa počtu podnikov v súbore n podnikov, podnik s druhou najlepšou hodnotou ukazovateľa poradie (n – 1), až podnik s najhoršou hodnotou ukazovateľa bude mať poradie 1. Následne urobíme súčet poradí a výsledné poradie. Prvé miesto (teda najlepší) získa podnik s najväčším počtom bodov.

Nevýhodou tejto metódy je, že umožňuje určiť poradie podnikov, ale neumožňuje určiť o koľko je jeden podnik lepší ako druhý. Túto nevýhodu odstraňuje bodovacia metóda.

Bodovacia metóda – pri tejto metóde každú konkrétnu hodnotu ukazovateľa v súbore podnikov ohodnotíme bodmi. Pre každý ukazovateľ nájdeme podnik, v ktorom tento dosahuje najlepšiu hodnotu a tej priradíme 100 bodov. Ostatným podnikom priradíme toľko bodov od 0-100, koľko % predstavuje hodnota ich ukazovateľa z najlepšej hodnoty.

Praktický príklad Porovnajte výsledky piatich podnikov textilného a odevného priemyslu na základe

vybraných finančných ukazovateľov:

− likvidita 3. stupňa (obežné aktíva/krátkodobé cudzie zdroje) . L3

− Finančná páka (aktíva / vlastné imanie) - FP

− doba obratu aktív (aktíva/prevádzkové tržby)

− Prevádzková rentabilita tržieb (prevádzkový hosp. výsledok/prevádzkové tržby) - PRT,

− ak máte k dispozícii kvantily daných ukazovateľov pre príslušný odbor činností.

Dosiahnuté výsledky analyzovaných podnikov:

Ukazovateľ P1 P2 P3 P4 P5

L3 (koef.) 1,25 2,68 1,83 1,6 2,45

FP (koef.) 1,58 1,8 1,25 1,63 1,48

DoAKT (koef.) 1,68 1,2 1,08 0,95 0,88

PRT (koef.) -0,05 0,03 0,06 0,08 0,06 Hodnoty kvintilov vybraných ukazovateľov textilného a odevného priemyslu:

Ukazovateľ 20 40 60 80

L3 (koef.) 1,31 1,67 1,89 2,51

FP (koef.) 0,91 1,49 1,71 1,94

DoAKT (koef.) -0,01 1,04 1,14 1,52

PRT -0,05 0,04 0,07 0,08


129

Určenie piatich pásiem vymedzených kvintilmi (v zátvorke je zároveň uvedené ich bodovanie s ohľadom na charakter ukazovateľa - typ jeho extremalizácie)

Ukazovateľ 1. pásmo 2. pásmo 3. pásmo 4. pásmo 5. pásmo

L3 (koef.) do 1,31 (1) 1,31-1,67 (2) 1,67-1,89 (3) 1,89-2,51 (4) nad 2,51 (5)

FP (koef.) do 1,38 (5) 1,38-1,49 (4) 1,49-1,71 (3) 1,71-1,94 (2) nad 194 (1)

DoAKT (koef.) do 0,91 (5) 0,91-1,04 (4) 1,14-1,52 (3) 1,14-1,52 (2) nad 1,52 (1)

PRT (koef.) do -0,01 (1) -0,01-0,04 (2) 0,07-0,08 (3) 0,07-0,08 (4) nad 0,08 (5)

Riešenie 1. za predpokladu rovnosti kritérií:

V tabuľke sú uvedené body za dosiahnuté výsledky v jednotlivých kritériách a v poslednom riadku sa uvádza súčet bodov, ktorý stanovuje výsledné poradie porovnávaných podnikov

Ukazovateľ P1 P2 P3 P4 P5

L3 (koef.) 1 5 3 2 4

FP (koef.) 3 2 5 3 4

DoAKT (koef.) 1 2 3 4 5

PRT (koef.) 1 2 3 5 3

Súčet bodov 6 11 14 14 16

Poradie 5 4 2;3 2;3 1 2. za predpokladu rôznej dôležitosti priradenej jednotlivým ukazovateľom v podobe váhy:

Pre každý ukazovateľ je v tabuľke v druhom stĺpci uvedená váha, ktorou je potrebné vynásobiť bodové ohodnotenie príslušného ukazovateľa. Výsledné hodnotenie je potom súčtom súčinov bodov získaných za jednotlivé ukazovatele a ich váh. Súčet vážených hodnotení určuje výsledné poradie podnikov.

Ukazovateľ Váha P1 P2 P3 P4 P5

L3 (koef.) 2 1 5 3 2 4

FP (koef.) 1 3 2 5 3 4

DoAKT (koef.) 2 1 2 3 4 5

PRT (koef.) 3 1 2 3 5 3

Súčet bodov x 10 22 26 30 31

Poradie x 5 4 3 2 1 Postavenie spoločností na trhu je dané horeuvedeným poradím.

Documents

1. METODICKÉ OTÁZKY EKONOMICKEJ ANALÝZY PODNIKU 7 · Ekonomická analýza podniku 9 Faktory, ktoré danú finančnú situáciu podniku ovplyvnili môžeme rozdeliť na: • externé