11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA V - Pulib · 11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA 266 | S t r a n a jektív zakončených na -isty: P wyrazisto/wyraziście, mglisto/mgliście, ale

263 | S t r a n a

11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA

V tejto kapitole vychádzame okrem vlastných prác (Sokolová et al., 2005, Ohnheiser – Soko-lová et al., 2006) z publikácií Ferdinanda Buffu (1998), Edvarda Lotka (1986) a Marty Pančí-

kovej (1994, 2005). V derivácii aj v lexike si všímame zhody, ale predovšetkým rozdiely, na

hodnotenie internacionalizmov aplikujeme zásady zo slovakistiky podľa Morfematického

slovníka slovenčiny (1999), v ktorom sa vyčleňujú aj prevzaté afixy, porov. aj Waszakowa,

1994. K úplne zhodným slovám medzi slovenčinou a poľštinou z 500 najfrekventovanejších

slov patria napríklad pronominá (S/P: ten, on, oni, tak, ja, my, ty, kto, tam, tu, tamten), prepo-

zície (ku – S k/ku, z – S zo – P ze, od – S odo – P ode, pod – S podo – P pode, bez – S bezo –

P beze, nad – S nado – P nade; S/P: do, na, o, za, po, u), konjunkcie (a, i, aby, ani, no, ale),

substantíva (S/P: dom, pomoc, robota, fakt, program, autor, forma, moment, krok, kontakt,

oko, noc, ucho, matka), numeráliá (S/P: raz, jeden, sto) a slová z iných druhov (S/P: teraz,

jednak). Medzi úplne zhodné afixy patria napríklad prefixy pri verbách (do-, na-, nad-, o-,

od-, po-, pod-, u-, z-, za-), resp. substantívne sufixy (-ca, -ec, -ka, -ko).

Obidva jazyky majú okrem derivátov aj analytické pomenovania (S pracovná sila, kyse-

lina soľná – P siła robocza, kwas solny), ale analytické pomenovania sú podstatne častejšie

v poľštine (P urząd celny, płaszcz zimowy, ogumienie pneumatyczne, pasmo górskie, sport

jachtingowy, salon fryzjerski – S colný úrad/colnica, zimný kabát/zimník, pneumatika, poho-

rie, jachtárstvo, kaderníctvo). Existujú aj opačné prípady s jednoslovným pomenovaním

v poľštine: P wiatrak, polewaczka – S veterný mlyn, polievacie auto. Pri substantívach slúžia

ako bázy analytických pomenovaní lexémy: P sprawa (práv. sprawa cywilna, karna, politycz-

na, rozwodowa, spadkowa), proces (proces cywilny), akt (akt prawny), problem, stan, zjawi-

sko, sfera, akcja, kwestia, punkt, miejsce – S vec, proces, akt, problém, stav, jav, sféra, akcia,

otázka, bod, miesto, napr. P cudza sprawa – S cudzia záležitosť, P kwestia życia i śmierci –

S otázka života a smrti, P punkt wyjścia – S východisko, P miejsce pracy – S pracovisko. Pri

verbách slúžia ako bázy analytických pomenovaní lexémy: P dokonać, prowadzić, być, mieć,

lec, dać, odbyć, udzielić, wyrazić, znaleźć – S vyhlásiť, urobiť, robiť, byť, mať, dať, vysloviť,

vyjadriť, napr. P dokonać zabójstwa – S zavraždiť, P dokonać wpłaty – S zaplatiť, P prowa-

dzić wykłady – S prednášať, P prowadzić śledztwo – S vyšetrovať (Lotko, 1986, s. 60, 64).

V slovakistike sa používa termín kategoriálne slovesá, ktoré sú onomaziologickou bázou,

kým meno v pravovalenčnej pozícii je príznakom (porov. aj Kačala, 1993): S vyhlásiť boj-

kot/bojkotovať, vyhlásiť amnestiu/amnestovať, urobiť operáciu/operovať, robiť opra-

vy/opravovať, robiť kontroly/kontrolovať, byť garantom/garantovať, mať vplyv/vplývať, mať

niečo k dispozícii/disponovať niečím, vysloviť/vyjadriť nesúhlas/nesúhlasiť, vysloviť/vyjadriť

poďakovanie/poďakovať, dať súhlas/súhlasiť, dať príkaz/prikázať, dať splnomocne-

nie/splnomocniť, dať garanciu/garantovať. Pri ostatných slovných druhoch sa tiež častejšie

vyskytujú opisné pomenovania v poľštine: S tak – P w taki sposób/tak, S ako – P w jaki spo-

sób/jak, S nevyhnutne – P w sposób konieczny, S rozlične – P w różny sposób, S väčšinou –

P w większości (wypadków) (Lotko, ibid. s. 65). Poľština uprednostňuje aj analytický spôsob

zapisovania partikúl a adverbií, porov. P na przykład, w górę, ku górze, od góry, do przodu,

ku przodowi, z przodu, w przód, do tyłu, od tyłu, w tył – S napríklad, dohora, nahor, odhora,

zhora, dopredu, spredu, vpred, dozadu, odzadu, vzad.

11.1 SLOVOTVORBA

Okrem rozdielneho využívania analytických pomenovaní sa obidva jazyky odlišujú vo

vyjadrovaní vzťahu posesívnosti. Kým v slovenčine sa privlastňovacie adjektíva tvoria pravi-

delne a často, v poľštine sú ustupujúcim typom, používaným ako štylistický prostriedok na

archaizáciu výpovede, prípadne v nárečiach. Okrem zriedkavých posesívnych adjektív ojców,


264 | S t r a n a

matczyn (podľa niektorých aj lalczyn, babcin) poľština iné nemá, porov. S otcov plášť/plášť

otca – P płaszcz ojca/ojców płaszcz; S otcova kniha/kniha otca – P książka ojca/ojcowa

książka; S otcovo auto/auto otca – P auto ojca/ojcowe auto; S otcove topánky/topánky otca –

P buty ojca/ojcowe buty; S matkin brat/brat matky – P brat matki/matczyn brat; S matkina

sestra, sestra matky – P siostra matki/matczyna siostra; S matkino dieťa/dieťa matky –

P dziecko matki/matczyne dziecko; S matkine deti, deti matky – P dzieci matki/matczyne dzie-

ci. V spisovnej poľštine je podstatne častejší privlastňovací genitív, porov. S Mickiewiczova

ulica – P ulica Adama Mickiewicza.

Pôvodná forma posesívnych adjektív našla uplatnenie pri tvorbe ženských priezvisk

(v slovenčine dôsledne Nováková, Kováčová). Základná súčasná tendencia v poľštine je pou-

žívať jednotné priezvisko, okrem adjektiválnych typov s kongruenciou: Kowalski, Kowalska.

Popri jednotnom priezvisku (P pan Nowak, pani Nowak, pan Kucharczyk, pani Kucharczyk63

)

sa môžu tvoriť ženské podoby. Ich tvorenie je však komplikovanejšie než v slovenčine. Oso-

bitné formy existujú, ak ide o manželku (P pani Nowak-owa, Kucharczyk-owa, Zaręb-ina),

a osobitné, ak ide o dcéru (P Nowak-ówna, Kucharczyk-ówna, Zarębi-anka). Slovenčina sa

odlišuje od poľštiny aj pri prechyľovaní (vznik feminatív). Feminatíva sa tvoria od maskulín

sufixálne (S učiteľ – učiteľka). V poľštine sa tvoria ženské názvy tiež pomocou sufixov -ka,

-ini, -a, -ica, -anka, -owa, -ówna, -ina, avšak nie od všetkých maskulín. Feminatíva nie sú

tvorené od maskulín zakončených na -log (P psycholog, filolog, biolog), okrem hovorového

psycholożka. Tieto substantíva môžu fungovať aj na pomenovanie žien, pritom sú nesklonné:

P pani psycholog, z panią filolog, o pani biolog – S psychologička, filologička, biologička.

Nesklonné sú aj mužské názvy vedeckých a pracovných titulov, ak sa vzťahujú na ženy:

P z panią profesor, z doktor Kowalską, o pani magister.

Slovná zásoba obidvoch jazykov sa rozširuje predovšetkým odvodzovaním, a to pomocou

sufixov (sufixácia strel-ec – strzel-ec), prefixov (prefixácia do-čítať – do-czytać) a koncoviek

(transflexia hrať S hr-a – P gr-a), v menšej miere kompozíciou, čiže spojovaním niekoľ-

kých slovných základov (čierno + biely) a skracovaním (profesor prof.). V poľštine sú

špecifické apozičné zrasty (Lotko, 1981, s. 71) – stiahnutia, napr. P samochód cysterna –

S cisternové nákladné auto. Odvodeniny sa tvoria aj z viacslovných pomenovaní univerbizá-

ciou (S diplomová práca diplomovka). Pri tvorení slov vznikajú alternácie (najmä pri sufi-

xácii). Afixy sú: a) hláskoslovne aj slovotvorne zhodné, napr. -ca, -ica, -ka, -ko; b) slovotvor-

ne zhodné, ale hláskoslovne, pravopisne alebo výslovnostne odlišné, napr. S uč-iteľ – P na-

ucz-yciel; c) slovotvorne odlišné, napr. P -yga: dziadyga (expresívne starigáň), -owicz: space-

rowicz (v slovenčine opisne: ten, kto sa rád prechádza). S klesajúcou produktivitou afixov sa

zvyšuje rozdielnosť tvorenia slov, okrem nízkej frekvencie zvyšuje odlišnosť tvorenia aj ex-

presivita lexikálnych jednotiek. Existujú aj prípady zhodných afixov, ale v rámci odlišných

lexém: P śpioch – S spáč, ale S černoch (Murzyn); S streľba – P strzelanie, strzelanina, ale

P prośba.

11.1.1 Zhodné afixy

Zhodné afixy sa vyskytujú predovšetkým pri produktívnej a neexpresívnej sufixálnej sub-

stantívnej derivácii (S prosba – P prośba), pri transflexii (derivácia pomocou gramatických

koncoviek: S sed, priesada, zlo, zdravie – P siad, rozsada, zło, zdrowie) a pri prefixálnej ver-

bálnej derivácii (S precvičiť – P przećwiczyć).

63 Ak sa jednotné priezvisko vzťahuje na ženu, je vždy neohybné.

M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami

265 | S t r a n a

11.1.1.1 Zhodná transflexia a sufixácia je hlavne pri substantívach a adverbiách. Substan-

tívne názvy sa väčšinou tvoria sufixálne (-ba, -ec, -ca, -ica, -ina/-nica, -ka, -ik, -ista, -isko,

-ka, -ko, -oba, -ota, -ot), zriedkavejšie transflexne (-, -a):64

nomina actionis (často s rezultatívnym významom): - S sed, výstup – P siad, występ; -a S hra, debata, výstava – P gra, debata, wystawa; -anina S babranina, čľapkanina –

P babranina, człapanina; -ot S hrmot, rachot – P grzmot, chrobot; -ba S prosba, hrozba,

služba – P prośba, groźba, służba;

nomina agentis: -ca//-ec S hovorca, kupec, strelec, honec – P mówca, kupiec, strzelec, goniec; -ik chemik, -ista organista; -ant kolaborant; - S zbeh – P zbieg;

pomenovania objektov a výsledkov deja: - S lup, zber, nápis, dotlač – P łup, zbiór, na-pis, dodruk; -a S záhuba, priesada – P zguba, rozsada; -ka S podstielka, zálievka (zale-

wa); šupky – P podściółka, zalewajka (druh polievky); obierki; -anka S čítanka, strúhan-

ka, maľovanka – P czytanka, krajanka, malowanka; -ina -yna S oparenina, rozvalina;

stružliny – P oparzelina, rozpadlina; strużyny; -mo S písmo – P pismo; -ota S robota –

P robota (hovorové);

nomina instrumenti: -ka S zápalka, prikrývka – P zapałka, przykrywka;

nomina loci: -isko S vresovisko, lovisko – P wrzosowisko, łowisko; -nica S strelnica, ka-zateľnica – P strzelnica, kazalnica; -ina S nížina – P nizina;

nomina essendi (pomenovania vlastností), resp. nomina attributiva: - S čerň, červeň, zeleň – P czerń, czerwień, zieleń; -o S zlo – P zło; -oba choroba;

pomenovania nositeľov vlastností: -ec S starec, mudrc – P starzec, mędrzec; -ica S krivi-

ca – P krzywica; -ik -yk S alergik, excentrik – P alergik, ekscentryk;

feminatíva a maskulinatíva: -ka S doktorka, študentka, mníška – P doktorka, studentka, mniszka; -ica S levica, diablica, učnica, sesternica (kuzynka) – P lwica, diablica, uczen-

nica, siostrzenica (neter)//-a nešťastnica, nevďačnica – P nieszczęśnica, niewdzięcznica;

-ec S vdovec – P wdowiec;

deminutíva a expresíva: -ka S rúčka – P rączka; -ko S kresielko, vedierko, uško – P krze-sełko, wiaderko, uszko;

hypokoristiká: -ka S Irenka – P Irenka; -o S Jožo – P Józio; -a S Aňa – P Ania;

augmentatíva: -isko -ysko S psisko, domisko, chlapisko – P psisko, domisko, chłopisko;

kolektíva: -ina S breza brezina – P brzoza brzezina;

tvorenie substantív z numerálií: -ka S dvojka, trojka, šestka – P dwójka, trójka, szóstka. Numerálne pomenovania majú úplne rovnaké sufixy pri kolektívach: -oro S štvoro, päto-

ro, osmoro – P czworo, pięcioro, ośmioro; -oje S oboje, dvoje, troje – P oboje, dwoje, troje.

Adverbiá sú odvodené z adjektív sufixmi (-e S dobre – P dobrze; -o S dlho – P długo).

Frekventovanejší je sufix -o, a to v tých adverbiách, ktorých kmeň je zakončený: a) na velárne

konsonanty k, h, ch: S hladko, dlho, hlucho – P gładko, długo, głucho; b) v slovenčine na c,

dz, z, ž, š, p, b, r, l, n a v poľštine na palatalizovaný konsonant [p´, b´, ń], sykavky a r, ł, n, b:

S horúco, cudzo, drzo, sviežo, pešo, hlúpo, hrubo, staro, milo, dávno, rovno, lacno – P gorą-

co, obco, dużo, świeżo, pieszo (na piechotę), głupio, grubo, staro, miło, dawno, równo, dosta-

tnio, tanio; Sufix -o je aj pri adverbiách odvodených od adjektív na -ový, -ivý, -atý, -ovatý,

-astý – -aty, -owaty, -asty: S zdravo, popolavo – P zdrowo, popielato. Sufix -e sa v obidvoch

jazykoch vyskytuje pravidelne pri adverbiách, ktoré vznikli z adjektív zakončených na -ný/-

ny, -alny, -owny, -any, -ony (S denne, pekne, vulgárne, pevne, rozhodne, nebojácne, biedne –

P dzienne, pięknie, wulgarnie, silnie, zdecydowanie, nieustraszenie, biednie). Menej je -e pri

adverbiách, ktoré vznikli z adjektív so zakončením na -ly/-ły (náhle – P nagle, ale P biegle –

S plynulo). V obidvoch jazykoch je aj variantnosť formantov -o a -e, napr. pri tvorení od ad-

64 V príkladoch uvádzame na začiatku afixy s frekvenciou nad 100 a znakom // ich oddeľujeme od menej frekventovaných

afixov.


266 | S t r a n a

jektív zakončených na -isty: P wyrazisto/wyraziście, mglisto/mgliście, ale aj v iných typoch:

P smutno/smutnie, tęskno/tęsknie – S smutne/smutno, tklivo.

11.1.1.2 Prefixácia je zhodná hlavne pri verbách, menej sa vyskytuje pri substantívach

a adjektívach. Prefixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy:

S bezmotorový‚ bezoblačný, bezfarebný; nadporučík; poddôstojník; pomenší; praotec; prasta-

rý, pradávny – P bezsilnikowy‚ bezchmurny, bezbarwny; nadporucznik; podoficer; pomniej-

szy; praojciec; prastary, pradawny; b) prevzaté prefixy: S abnormálny/nenormálny; asociál-

ny/nespoločenský, kontrarozviedka; pseudoveda, reedícia, superfilm, supermoderný, ultrafia-

lový – P anormalny/nienormalny; aspołeczny, kontrwywiad; pseudonauka, reedycja, super-

film, arcynowoczesny, ultrafioletowy. Pronominá sa odvodzujú zo zámen hlavne prefixálne

a postfixálne, napr. negatíva: S nikto, nijaký, nikde, nikdy – P nikt, nijaki (żaden), nigdzie,

nigdy; neflektívne interogatívne pronominá: S nakedy, odkedy, dokedy – P na kiedy, od kiedy,

do kiedy.

Verbá sa odvodzujú hlavne prefixmi (do-, na-, o-, po-, pod-, u-, za- + verbum), meniaci-

mi význam slovesa v rámci kategórie actio verbi, ktorá je derivačno-sémantickou kategóriou

(Sekaninová, 1980). V sémantickej štruktúre slovesa ju charakterizujú sémantické príznaky:

lokalizovanosť, temporálnosť a modalitnosť. Modifikácia lokalizácie sa môže vyjadrovať ako

smerová intravertná lokácia (vbehnúť do objektu x), ako smerová extravertná lokácia (vy-

behnúť z objektu x ), lokalizácia nahor (vyletieť na objekt ), nad objekt (nadletieť), lokali-

zovanosť smerom nadol (zbehnúť z objektu ), lokalizácia na povrch (nalepiť na objekt), loka-

lizácia pod objekt (podliezť pod objekt), priblíženie k objektu (dobehnúť do cieľa); obletieť

okolo objektu ).

LOKALIZOVANOSŤ Prefixy Príklady

x od objektu x od- odniesť, odohnať, odísť – odnieść, odegnać, odejść

x k objektu x/po bod x do- doletieť, dobehnúť – dolecieć, dobiec

zhora nadol z objektu x z- zoskočiť, zbehnúť, zohnúť sa – zeskoczyć, zbieć, schylić się

na povrch x na x na- navliecť, naniesť, nalepiť – nawlec, nanieść, nalepić/nakleić

z povrchu objektu x z- zotrieť – zetrzeć

nad x nad objekt x nad- nadletieť – nadlecieć

pod x pod objekt x pod- podpísať, podlepiť, podoprieť – podpisać, podlepić, podtrzymać

okolo x okolo objektu x o- ob- obtočiť, otočiť, obkolesiť – obwinąć, owinąć, obsiąść (stół)

x na všetky strany roz- rozohnať, rozletieť sa – rozegnać, rozlecieć się

x k/do objektu x z-/s- zhromaždiť, zhrabať, spísať – zgromadzić, zgrabić; spisać

Modifikácia modálnosti deja, napr. zmena intenzity: nabiegać się – nabehať sa, podlec-

zyć się, sa týka kvantity, intenzity, totality či úzu a má najviac variantov:

MODALITNOSŤ Prefixy Príklady

veľká miera na- narobiť (sa), narúbať – narobić, narąbać

(ne)aditívne do-/nad-/na-

/od-

dosladiť, dopísať, dosoliť; nadrábať; narásť; odrátať, odpočítať,

odobrať – dosłodzić, dopisać, dosolić; nadrabiać; narosnąć,

odliczyć, odrachować, odebrać

veľká intenzita spolu s rezul-

tatívnosťou

do-/o-/po/

roz-/u- dobiť (na smrť); okradnúť; pochodiť; rozvrátiť; ubodať – dobić;

okraść, pochodzić; rozbić; ubić

maximatívny/libitatívny

typ

na-/roz-/u-

/za- naprosiť sa, nalietať sa; rozjesť sa, rozjariť sa; upiť sa – napro-

sić się, nalatać się; rozjeść się, rozjarzyć się; rozfiglować się,

zapić się

minimatívny typ na-/o-/ob-/

od-/pod-/po-/

u-

nahnúť; obschnúť; odliať; poddimenzovať; podrásť, povyrásť;

upiť si – nachylić; podeschnąć; odlać; ograniczyć; podrosnąć;

upić


267 | S t r a n a

Modifikácia temporálnosti sa v slovesách realizuje: ako inchoatívno-intenzívny typ actio

verbi (počiatočná fáza rozosmiať sa, vzplanúť); ako jednorazový semelfaktitívny typ (uštip-

núť, zvolať), ako finítny (konkluzívny) typ (dočítať, doštudovať), perduratívny typ (odsedieť

si, odstáť si, presedieť, vymydliť) alebo ako anulujúci typ actio verbi (rozkmotriť sa, rozboriť,

porov. zakliať – odkliať, zapečatiť – rozpečatiť).

TEMPORÁLNOSŤ Prefixy Príklady

inchoatívne na-/roz-/za- nahryznúť; rozplakať sa; zaplakať – nagryźć; rozpłakać się;

zapłakać

finítne do- dopísať, dorobiť, dospievať – dopisać, dorobić, dośpiewać

opätovne od začiatku re- reedukovať – reedukować

anulujúci typ spolu s rezulta-

tívnosťou

od-/roz-/wy- odšifrovať; rozbaliť – odcyfrować; rozpakować; odpakować;

wypakować

Adverbiá sa tvoria od adjektív rovnakým samostatným prefixom po, ale odlišnými su-

fixmi: S po poľsky – P po polsku.

11.1.1.3 Zhodná je kompozícia s interfixom o či : S anglicko-slovenský slovník, kultúr-

no-osvetový, celodenný, rôznofarebný, pravdovravný, ľavoruký, vodovod, darmožráč, dvoj-

dielny, trojzub – P słownik angielsko-słowacki, kulturalno-oświatowy; całodzienny, różnoko-

lorowy, prawdomówny, leworęczny, wodociąg, darmozjad; dwójdzielny, trójząb.

11.1.2. Hláskoslovne, ortoepicky alebo ortograficky odlišné afixy

Oba jazyky sa v tvorení slov najviac zhodujú pri takom type slovotvorne zhodných afi-

xov, ktoré majú fonologické či ortografické rozdiely, napr. adjektívne sufixy S -ný/P -ny,

S -ský/-sky – P -ski, S -ový/P -owy. Rozdiely sú: a) ortografické (S -stvo/P -stwo, S -ač/P -acz;

S ne-/P nie- [ňe-]); b) ortoepické (-anie/-enie [S -aň e/-eň e – P -aňe/-eňe]); c) hláskoslovné

(S -ok/P -ek, S -osť – P -ość) alebo d) kombinované (S -áž/P -aż, S -iteľ/P -iciel). Adjektívne

pomenovania vzhľadom na dlhé kontrahované koncovky v slovenčine nemajú úplne rovnaké

sufixy okrem špecifických prípadov typu biely.

11.1.2.1 Hláskoslovné, ortoepické alebo ortografické odlišnosti sú v sufixácii a transfle-

xii65

pri substantívach a adjektívach, v prefixácii hlavne pri verbách. Substantívne názvy sa

väčšinou tvoria sufixálne:

nomina actionis: pravidelné tvorenie ako pri verbálnych substantívach -anie/-enie [S -aň e/eň e – P -aňe/-eňe] písanie, učenie – pisanie; uczenie; S -tie pitie – P -cie picie; S

-ácia globalizácia – P -acja globalizacja; S -izácia balkanizácia – P -izacja bałkanizacja;

S -cia, -zia reakcia (reagovať – reakcia), simulácia, revízia – P -cja, -zja reakcja, symu-

lacja, rewizja//S -stvo klamstvo – P -stwo kłamstwo; S -atika pijatika – P -atyka pijatyka;

S -áž montáž (montovať – montáž), sabotáž – P -aż montaż, sabotaż;

nomina agentis: S -áč, -ač zberač, kováč, zabávač – P -acz zbieracz, kowacz, zabawiacz; S -iteľ živiteľ, narušiteľ, učiteľ, stvoriteľ – P -iciel/-yciel żywiciel, naruszyciel, nauczyciel,

stworzyciel; S -átor recitátor (recitovať – recitátor), komentátor, navigátor – P -ator recy-

tator, komentator, nawigator//S -ár/-iar kominár, maliar, luhár, pisár – P -arz kominiarz,

malarz, łgarz, pisarz; S -ník pracovník, záhradník – P -nik pracownik, ogrodnik; S -ák,

-iak spevák, žobrák, Poliak – P -ak śpiewak, żebrak, Polak; S -ovec športovec – P -owiec

sportowiec; S -ačka/-áčka upratovačka, práčka, umývačka – P -aczka – len feminína bez

maskulín sprzątaczka, praczka, pomywaczka; S -er hypnotizér (hypnotizovať – hypnoti-

zér), montér – P -er hipnotyzer, monter;

65 Niektorí lingvisti používajú namiesto transflexie termín konverzia alebo paradigmatická derivácia.


268 | S t r a n a

pomenovania objektov a výsledkov deja: S -ník chodník – P -nik chodnik; S -ok zárobok, dodatok – P -ek zarobek, dodatek; -ava/-awa S dŕžava – P dzierżawa; S -ivo spojivo, pa-

livo, pečivo – P -iwo -ywo spoiwo, paliwo, pieczywo; S -stvo klamstvo – P -stwo kłam-

stwo;

nomina instrumenti: S -árka cirkulárka – P -arka cyrkularka; S -ač vysávač, zvlhčovač, chytač – P -acz odkurzacz, nawilżacz, chwytacz; S -iak vešiak, ležiak – P -ak wieszak, le-

żak; S -ník/-ík blatník, budík – P -nik, -ik błotnik, budzik; S -átor inhalátor (inhalovať –

inhalátor) – P -ator inhalator, S -dlo mydlo – P -dło mydło;

pomenovania miest/nomina loci: S -ňa, -ovňa, -álňa kotolňa, pracovňa, spálňa – P -nia, -ownia, -alnia kotłownia, pracownia, sypialnia; S -ník chodník, holubník – P -nik chod-

nik, gołębnik; S -stvo biskupstvo – P -stwo biskupstwo;

nomina essendi: S -osť ohraničenosť, usilovnosť – P -ość ograniczoność, pilność; – S -stvo cudzoložstvo – P -stwo cudzołóstwo; S -ie zdrav-ie – P -e zdrowi-e;

pomenovania nositeľov vlastností: S -áč bradáč – P -acz brodacz;

pomenovania obyvateľov (len známe a frekventované etnonymá): S -ák, -iak Poliak, Slo-vák – P -ak Polak, Słowak; S/P -ec Nemec – Niemiec;

feminatíva: S -ovka Židovka – P -ówka Żydówka; ženské priezviská S -ová Nováková – P -owa Nowakowa;

deminutíva a expresíva: S -ička sestrička – P -iczka -yczka siostrzyczka; S -ík/-ik vet-rík, nožík, tanierik, háčik, kľúčik, fotelík – P -yk/-ik wietrzyk, nożyk, talerzyk, haczyk,

kluczyk, fotelik;

kolektíva: S -stvo učiteľstvo, šéfstvo – P -stwo nauczycielstwo, szefostwo; S -tvo vtáctvo – P -two ptactwo;

názvy mláďat: S -a, -ä kozľa, žriebä, tigríča – P -ę koźlę, źrebię, tygrysię; S -iatko kozliat-ko, mačiatko, vtáčatko – P -ątko żyrafiątko, kociątko, ptaszątko.

Adjektívne pomenovania sa tvoria sufixálne (S -ský/-ký – P -ski/-ki, S -ový – P -owy, S

-ný – P -ny), zriedkavo transflexne (S -í – P -y/-i). Vzťahové adjektíva sa tvoria sufixmi: S

-ský/-cký (vzťah k subjektu) zlodejský, rajský život; grunwaldský; strelecký – P -ski/-cki zło-

dziejski, rajskie życie; strzelecki; S -ový majetkový (vzťah k objektu), stolový, perlový – P

-owy majątkowy, noga stołowa, perłowe zęby (similatívnosť); S -livý žičlivý – P -liwy życzli-

wy; S -ný majetný (posesívnosť); rodinný dom; strieborný (pôvod); poľná cesta; nočný (tem-

porálnosť); prenosný (potenciálnosť); nákladný (kvantitatívnosť) – P -ny majętny; dom ro-

dzinny; srebrny; polna droga; nocny; przenośne radio; kosztowny strój; S -í slimačí, mravčí,

kurí, kurací, kraví – P -y/-i ślimaczy chód, mrówczy, kurzy, krowi; iné sufixy: S -atý hrbatý –

P -aty garbaty; S -itý pracovitý – P -ity pracowity; S -lý vytrvalý – P -ły wytrwały.

Prefixálno-sufixálne tvorenie adverbií sa odlišuje len ortograficky: S zriedka, zľahka, od-

dávna, zblízka – P z rzadka, z lekka, z dawna, z bliska.

Verbálne pomenovania sa tvoria sufixálne (S -ovať, -núť – P -ować, -nąć), zriedkavo

transflexne (S -ieť, -iť – P -eć, -ić), napr. derivácia z adjektív: S kamenieť, chudnúť, zdokona-

liť – P kamienieć, chudnąć, doskonalić; sufixálna derivácia z verb: semelfaktitíva: ko-

pať/kopać – kopnúť/kopnąć. Sufixálna derivácia je možná od substantív: S koncertovať, riadi-

teľovať, skladovať, nocovať – P koncertować, dyrektorować, magazynować, nocować.

11.1.2.2 Hláskoslovné, ortoepické alebo ortografické odlišnosti sú v prefixácii najmä pri

verbách. Prefixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy S nepo-

riadok; nelegálny; protijed; prekrásny; prihlúpy, prikrátky – P nieporządek; nielegalny; prze-

ciwjad; prześliczny; przykrótki; b) prevzaté prefixy S arcibiskup; antireklama; antifašista;

antiseptický; hyperkorektný, iracionálny, ireálny – P arcybiskup; antyreklama; antyfaszysta;

antyseptyczny; hiperpoprawny, irracjonalny, irrealny.


269 | S t r a n a

Najčastejšie sa verbá tvoria hláskoslovne, ortoepicky alebo ortograficky odlišnými pre-

fixmi pred-/przed-, pri-/przy-, pre-/prze-, vy-/wy-. Smerová lokalizácia sa modifikuje prefix-

mi:

LOKALIZOVANOSŤ Prefixy Príklady

x do objektu x v-/w- vložiť, vojsť, vniknúť – włożyć, wejść, wniknąć

x k objektu x/po objekt x pri-/przy- priniesť, pripnúť, prísť – przynieść, przypjąć, przyjść

x z objektu x vy-/wy- vyskočiť, vytiecť/vytekať, vyjsť – wyskoczyć, wyciec/wyciekać,

wyjść

zdola nahor na objekt x vy-/wy-; vz-/wz- vyletieť; vzlietať – wylecieć; wznosić się/wzlatywać

pred objekt x pred-/przed- predložiť, predstaviť – przedłożyć, przedstawić

z objektu x do objektu y pre-/prze- preskočiť, preplávať, presadiť (kvet) – przeskoczyć, przepły-

nąć, przesadzić (kwiat)

Modalita sa modifikuje prefixmi S pre-, pri-, vy-; P prze-, przy-, wy-:

MODALITNOSŤ Prefixy Príklady

aditívne pri-/przy- prisypať – przysypać

veľká intenzita pre-/prze-, vy-/wy- prejesť sa, presoliť; vymrznúť – przejeść się, przesolić; wymar-

znąć (się)

retrospektívne a pro-

spektívne pre-/prze- prepočítať, precvičiť – przeliczyć, przećwiczyć

kompletíva; rezultatív-

ne, stratové

pre-/prze-, vy-/wy-, preskúšať, vychytať – przepytać, wyłapać; prehrať, vypísať,

vyplakať – przegrać, wypisać, wypłakać

malá miera (partitívne) pre/prze-, pri-/przy- preblysnúť; pribrzdiť, pritlmiť – przebłysnąć; przyhamować,

przycichnąć

Temporálnosť sa modifikuje prefixmi S pre-, vy-; P prze-, wy-:

TEMPORÁLNOSŤ Prefixy Príklady

od začiatku do konca pre-/prze- prehrmieť – przebrzmieć

opätovne pre-/prze- prerobiť, prepracovať, prepísať – przerobić, przepracować,

przepisać

perduratíva pre-/prze-, vy-/wy- presedieť, prežiť, vysedieť, vydržať – przesiedzieć, przeżyć,

wysiedzieć, wytrwać (godzinę)

Prefixálno-sufixálna derivácia je zriedkavejšia: S -ka podkolienka – P -ówka podkola-

nówka; S -ie predmestie – P -e przedmieście; S -ný prihraničný – P -ny przygraniczny; S -ský

nadmorský – P -ski nadmorski.

11.1.3 Slovotvorne odlišné afixy

S klesajúcou produktivitou afixov sa zvyšuje rozdielnosť tvorenia slov v poľštine a slo-

venčine, okrem nízkej frekvencie zvyšuje odlišnosť tvorenia aj expresivita lexikálnych jedno-

tiek (-yga). Za slovotvorne odlišné afixy pokladáme aj afixy: a) so zmenou rodu (-áč/-aczka);

b) so zmenou deklinačnej paradigmy (-arnia/-áreň); c) so zmenou afixu (bez-/ne-).

Slovotvorne odlišné afixy majú:

deminutíva a expresíva: S -ík/-ik vetrík, hríbik, rôčik, stĺpik, kriačik – P -ek wiaterek,

grzybek, roczek, słupek, krzaczek; ale aj S -ek kopček, chlapček, klinček – P -yk -ik

kopczyk, chłopczyk, gwoździk; ale aj S -ok kvietok – P -ek kwiatek; S -ik džbánik – P

-uszek dzbanuszek; S -ičko cestíčko P -eczko ciasteczko (koláčik, ciastko ciasteczko);

S -ička kačička – P -uszka kaczuszka; S -ek braček – P -iszek braciszek; S -ko, -ek ujko,

ujček, strýko – P -ek, -aszek wujek, wujaszek, stryjek;


270 | S t r a n a

pejoratíva S -igáň – P -yga starý starigáň – dziad dziadyga; P -ina -yna chuścina, kożuszyna – S analyticky podradná šatka, podradný kožuch; S -iar sviniar – P -tuch świn-

tuch, S -izňa babizňa – P -sztyl babsztyl;

melioratíva: S -ička babička – P -unia, -usia babunia, babusia; S -ko tatko – P -uś tatuś; S -ek, -ko psíček, vĺčko – P -o piesio; S -ko srdiečko – P -uszko serduszko; S -ička lam-

pička, vanička – P -ka lampka, wanienka; S -ka/-ička kniha knižka, knižtička – P

-eczka książka książeczka; S -ik kocúrik – P -ak/-ek kociak, kocurek; S -ek starček –

P -uszek staruszek;

hypokoristiká: S -o/-ko/-ík Števo, Števko, Janík, Janko – P -uś/-ek Stefuś, Janek; S -ka S Janka, Kristínka – P -cia/-a Jancia, Krysia;

augmentatíva: S -isko babisko, skrinisko, sedliačisko, ženisko – P -sko/-isko babsko, szaf-sko, chłopisko, kobicisko; S -isko vtáčisko – P -ydło/-ysko ptaszydło, ptaszysko;

S -isko palčisko – P -uch paluch; S -isko nosisko – P -al/-isko nochal, nosisko;

názvy mláďat: S -(č)a kur(č)a – P -ak/-ę prosiak, prosię, kurczak, kurczę;

feminatíva: S -yňa kolegyňa – P -anka koleżanka; S -yňa znalkyňa – P -yni znawczyni; S -ka členka – P -ini członkini; S -ka krajčírka – P -owa krawcowa; S -ka starostka –

P -ina starościna; pri propriách sa odlišuje vydatá žena – Kleszczowa, Zaręba Zarębina

a slobodná žena – Kleszczówna, Nowakówna, Zaręba Zarębianka66

; S -ačka predavač-

ka – P -yni sprzedawczyni; S -ka/-a, pracovníčka – P -a/-ka pracownica/pracowniczka;

maskulinatíva: S -er, -ár káčer, gunár – P -or kaczor, gęsior/gąsior;

kolektíva: S pl. študenti – P -eria studenteria/studenci; S pl. manželia, učitelia – P -stwo/ -two małżeństwo, nauczyciele/nauczycielstwo; S pl. rada starších – P -yzna starszyzna,

ale mládež – młodzież; S -ie ihličie – P -iwie igliwie; S -stvo obyvateľstvo – P -ość lud-

ność;

pomenovania rodinných príslušníkov: S -ovci Novákovci, Jesenskovci – P -owie, -scy, -i, -owstwo Basara Basarowie, Baranowski Baranowscy, Kowalscy, Biały Biali, po-

rov. aj S svokrovci, švagrovci, kmotrovci – P teściowie, szwagrowstwo (szwagier z żoną),

kumowstwo (kum i kuma);

málo produktívny je poľský expresívny sufix -owicz spacerowicz – prechádzajúci sa človek; wycieczkowicz – výletník, účastník výletu; kongresowicz, koncertowicz – účastník

kongresu, koncertu.

Slovotvorne výrazne odlišná afixácia je v rámci substantív pri obyvateľských menách:

S -an, -čan Gdančan, Bratislavčan, Košičan, Prešovčan, Parížan, Američan, Číňan, Londýn-

čan, Poznančan, Kanaďan, Alžírčan – P -anin67

, -czyk gdańszczanin, bratysławianin, koszyc-

zanin, preszowianin, paryżanin, zriedka Amerykanin, ale Irlandczyk (Ír), Chińczyk, Kanadyj-

czyk, Algierczyk, londyńczyk, berlińczyk, ateńczyk, warneńczyk, sofijczyk; S -ec Japonec,

Vietnamec – P -czyk Japończyk, Wietnamczyk, ale S Rus, Rakúšan, Angličan – P Rosjanin,

Austriak, Anglik; S/P -al horal – góral; S -an južan – P -owiec południowiec; S -ec Piešťany

Piešťanec – P -anin pieszczanin.

V skupine mutačných derivátov sa nezhoda medzi afixmi častejšie prejavuje tak, že afixy

danej skupiny sa využívajú odlišne, ale nepresahujú repertoár jej afixov.

Produktívny je poľský sufix -acz, ktorý má okrem sufixu -áč (hráč) rozličné slovenské

ekvivalenty: P badacz; tułacz, siłacz, palacz, tłumacz – S bádateľ; tulák, silák; fajčiar; tlmoč-

ník, ale aj naopak, pozri poľské ekvivalenty S -ač predavač, donášač – P sprzedawca, donosi-

ciel; porov. aj P -ca sprzedawca, kłamca, wychowawca, wydawca, odbiorca, łowca – S -ač,

-ár, -ateľ, -ec predavač, klamár, vychovávateľ, vydavateľ, odberateľ, lovec.

66 Neproduktívny, štylisticky príznakový typ, používaný najmä v dialektoch a umeleckej literatúre. 67 Názvy obyvateľov miest sa tvoria zvyčajne sufixom -anin a názvy obyvateľov štátov sufixom -czyk.


271 | S t r a n a

Slovenské sufixy -átor, -ár, -ér, -ant korešpondujú s poľským sufixom -ista: S programá-

tor, legionár, rekordér, maturant – P programista, legionista, rekordzista, maturzysta; S -ista

futbalista, kurzista – P -arz, -ant piłkarz, kursant; S -ór, -ár kontrolór (kontrola – kontrolór),

anketár, rybár – P -er, -ak kontroler, ankieter, rybak; S -an, -ec pijan, plavec – P -ak pijak,

pływak; S -ec hlodavec – P -oń gryzoń; S -ník tanečník – P -erz tancerz;

nomina instrumenti: S -, -ačka sústruh, kosačka, krájačka, dojačka – P -arka obrabiar-ka, kosiarka, skrawarka, dojarka; S -ač, -ič ohrievač, zapaľovač, vypínač, zahusťovač,

zberač, odparovač, odkazovač, skrutkovač, sušič – P -nik, -ówka, -ak grzejnik, zapalnik,

wyłącznik, zagęstnik, zbiornik, odparowalnik, wskazówka, wkrętak, susznik; S -ik lievik,

tĺčik – P -ek lejek, tłuczek; časté sú aj rozdiely v rode: S -ačka predlžovačka, dierkovačka

– P -acz przedłużacz, dziurkacz; S -ák, -ač trepák; vyorávač – P -aczka trzepaczka; ko-

paczka;

pomenovania miest: S -áreň, -iareň, -areň pekáreň, skláreň, sušiareň, mliekareň, cemen-

táreň, jazdiareň – P -arnia, -ownia, -nia piekarnia, szklarnia, suszarnia, mleczarnia, ce-

metownia; jezdnia; S -dlo kŕmidlo – P -nik karmnik;

Z iných typov sú to:

nomina actionis: S - výpočet – P -unek załadunek; S -ba honba – P -twa gonitwa; S

-stvo hospodárstvo – P -ka gospodarka; S -, -enie výlet, útek; pretŕhanie (rastlín) – P

-ka wycieczka, ucieczka; przerywka;

pomenovania objektov a výsledkov deja: S - výdaj (výloha), prínos (prírastok), obsah – P -ek, -enie wydatek, nabytek, streszczenie; S -a, -ina priadza (vláknina), surovina (mate-

riál) – P -iwo -ywo przędziwo, tworzywo; S -ivo pletivo – P -onka plecionka; S -ka

skratka – P - skrót; S -iteľ deliteľ, násobiteľ, menšiteľ, mocniteľ, menovateľ – P -nik

dzielnik, mnożnik, odjemnik, wykładnik, mianownik; S -anec sčítanec – P -nik składnik

(dodawania); S -ník parník – P -owiec parowiec; S -anka lízanka – P -ak lizak; S -ec

(od)chovanec – P -ek wychowanek;

pomenovania nositeľov vlastností: S -ina plytčina, starina (staré veci) – P -izna -yzna płycizna, starzyzna (aj nomen essendi); S -ár samotár – P -ik samotnik; S -ec odvážlivec –

P -ek śmiałek; S -áč spáč – P -och śpioch; S -och slaboch, divoch, beloch (biały) – P -usz,

-us słabeusz, dzikus; S/P -ka čiernovláska – brunetka;

nomina essendi: S -osť beštiálnosť, ošklivosť, hlúposť, detinskosť – P -stwo, -ota, -ada bestialstwo; brzydota, głupota, dziecinada; S -ota dobrota, nahota – P -ość, -oć dobrotli-

wość, nagość, dobroć; S -oba bieloba – P - biel; S -ka výška – P -ość wysokość;

S -izmus patriotizmus – P -izm/-yzm patriotyzm;

tvorenie substantív z čísloviek: S -ina šestina, tretina, štvrtina – P -a jedna szósta, jedna trzecia, jedna czwarta.

Adjektívne pomenovania majú navzájom odlišné afixy: S -ľavý chorľavý – P -ity choro-

wity; S -avý ľakavý, lámavý – P -liwy lękliwy, łamliwy; S -ný severný, západný, letný, voleb-

ný, falošný – P -ny/-ni, -czy, -ywy północny, zachodni, letni, wyborczy, fałszywy; slovenský

špecifický sufix -teľný zodpovedá poľskému sufixu -ny: S viditeľný, znesiteľný, zreteľný –

P widoczny, znośny, wyraźny. Poľské sufixy majú viacero slovenských ekvivalentov: P -owy

wojskowy, państwowy, polowy – S -ský, -ný/-ny vojenský, štátny, poľný; P -asty, -isty -ysty

drzewo iglaste, ościsty, gąbczasty, puszysty koc – S -natý, -itý, -aný ihličnatý, ostnatý; hubovi-

tý; nadýchaný (kyprý, ako páperie); P -ny terrorystyczny – S -ický teroristický. Poľskému

sufixu -y/-awczy/-niczy s alternáciou k/cz, t/cz, c/cz zodpovedajú v slovenčine sufixy -ký/ky,

-ský, -ný, -ací, -ivý: P górniczy, ogrodniczy, obuwniczy, robotniczy, sierocy, młodzieńczy;

wykonawczy, wychowawczy, rozpoznawczy, porównawczy; leczniczy – S banícky, záhradníc-

ky, obuvnícky, robotnícky, sirotský, mládenecký; výkonný, výchovný, rozpoznávací, porovná-

vací; liečivý. Aj expresívna modifikácia adjektív využíva odlišné infixy: S -učký milučký –


272 | S t r a n a

P -utki milutki; S -ičký, -ilinký maličký, malilinký, nahučičký, celučičký – P -uśki, -usieńki

maluśki, nagusieńki, calusieńki; S -ulinký sladulinký – P -uchny słodziuchny.

Verbálne pomenovania sa tvoria sufixálne pri frekventatívach (slovesá, ktoré sufixálne

vyjadrujú opakovaný dej, resp. habituálnosť): S -ievať, -ávať, -úvať bývať, hrávať, chodievať

– P -wać, -ywać, -iwać, -ać bywać, grywać, chadzać; pri deadjektívach: S -núť, -ieť hlúpnuť,

tvrdnúť, bláznieť, chorľavieť – P -eć, -ować głupieć, twardnieć, idiocieć, chorować; olejovať

– oliwić.

Numerálne pomenovania v poľštine využívajú otvorené sufixoidy -naście, v slovenčine

zatvorené -násť (porov. aj rovnakú situáciu pri -arnia a -áreň).

Tvorenie deadjektívnych adverbií odlišnými afixmi:

Slovenčina Poľština

Sufix -y (prefix + -y, -a) Prefix + -u, -a -o

Adjektívny sufix: -sk-ý, -ck-ý

priateľsky, po poľsky, nemecky,

amatérsky, po francúzsky

Adjektívny sufix: -sk-i, -ck-i

po polsku, po niemiecku, po francusku

adverbiá spôsobu

po amatorsku, po koleżeńsku

Adjektívny sufix: -sk-i, -ck-i

adverbiá zreteľa

amatorsko, koleżeńsko

do sýta do syta

zriedka z rzadka

11.1.3.2 Prefixálne odvodzovanie substantív a adjektív využíva: a) domáce prefixy na-

hluchlý – przygłuchy; b) domáci – prevzatý prefix nadprodukcia – hiperprodukcja68

/nadpro-

dukcja. Odlišná prefixácia je pri adjektívnych pomenovaniach – modifikujúcich intenzitu:

P roz- rozdrażniony – S pre- predráždený. Hybridné sú deriváty: P arcyciekawy, arcynudny,

arcyzabawny; superciężki, ultrakatolicki, ekstramocny, pseudonaukowy, antypaństwowy, nie-

foremny, bezkrytyczny – S protištátny, neforemný, nekritický.

Verbálne pomenovania môžu mať zriedkavo tiež odlišnú prefixáciu: S vy- vybudovať –

P z- zbudować/wybudować, S zo- zohriať – P od-, za- odgrzać, zagrzać (obiad), S pred- pred-

povedať – P prze- przepowiedzieć (deszcz); S pri- prilievať, pripočítavať – P do-/przy- dole-

wać/zriedk. przylewać, doliczać, S od- odkvitnúť – P prze- przekwitnąć; S po- pospať si (tro-

chu) – P prze- przespać się/pospać (sobie); S vz- vzbĺknuť, vzplanúť – P za-, roz- zapłonąć,

rozpłomienić się; S za- zažartovať si – P po- pożartować/zażartować.

Odlišná môže byť aj prefixálno-sufixálna derivácia69

: S po- -ka pokožka – P na- -ek na-

skórek; S po- - povrch – P na- -nia nawierzchnia/powierzchnia, S -ka škôlka – P przed- -e

przedszkole; S bez- -osť – P bezstarostnosť bez- -a beztroska; P nad- - nadmiar – S nad-

-/-a nadbytok, nadmiera.

11.1.3.3 Odlišná kompozícia je zriedkavá, napr. żywopłot – živý plot; sala kinowa – kino-

sála; zrasty zamążpójście – vydaj (pójść [dnes wyjść] za mąż); iný interfix: P -u- dwudzielny;

dwukropek; oburęczny – S -oj- dvojdielny; dvojbodka; obojruký; P -u- stulecie – S -o- storo-

čie; P półciężki (waga półciężka) – S -o- poloťažký. V poľštine sa však kompozícia využíva

častejšie (P korkociąg, zegarmistrz, drugoklasista, przebiśnieg – S vývrtka, otvárač; hodinár,

druhák, sekundán; snežienka), špecifické sú zrasty alebo juxtapozícia: Białystok, Krasnystaw.

Často je v poľštine kompozitum a v slovenčine analytické pomenovanie: P krwiobieg, sło-

wotwórstwo, śpiwór – S krvný obeh, tvorenie slov (slovotvorba), spací vak. Existujú aj opačné

prípady: S autonehoda, plynovod, slovosled – P wypadek samochodowy, przewód gazowy,

szyk wyrazów.

68 Slovo hiperprodukcia má v poľštine aj význam vysokonákladný film. 69 V slovakistike sa uvedené príklady pokladajú za prefixálno-sufixálne deriváty.


273 | S t r a n a

11.1.4 Skracovanie

Iniciálové skratky vznikajú z počiatočných písmen viacslovných názvov (Slovenská aka-

démia vied – SAV, Európska únia – EÚ, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – JÚĽŠ SAV)

alebo spojením niekoľkých prvých písmen viacslovných názvov (Tatranský národný park –

TANAP, Slovenská nafta Slovnaft). V texte sú väčšinou nesklonné (vstupujeme do EÚ,

zmluva s EÚ a pod.), niektoré sa však skloňujú (pracujem v Slovnafte, idem do Slovnaftu).

V hovorených prejavoch sa buď hláskujú (USA – ú es á, FF UK – ef ef ú ká), alebo sa vy-

slovujú ako jedno slovo (NATO, UNESCO, SAV). Začleňujú sa k vzorom substantív podľa

zakončenia (feminínum VEGA – vzor žena, maskulínum Čedok – vzor hrad).

Skrátené slová vznikajú vypustením niekoľkých písmen z dlhšieho slova, pričom vypus-

tená časť sa väčšinou nahradí príponou alebo koncovkou (profesor profák, televízia tel-

ka). Často sa tak tvoria domácke podoby krstných mien (Miroslav Miro, Katarína Kat-

ka). Niektoré skráteniny sa príponou nedoplňujú (diskotéka disko, limonáda limo, zoolo-

gická záhrada zoo). Väčšina skrátených slov má nespisovný, slangový charakter (profák).

Aj v poľštine vznikajú skratkové slová z počiatočných písmen viacslovných názvov

(PKP – Polskie Koleje Państwowe, PZU – Państwowy Zakład Ubezpieczeń, PAN – Polska

Akademia Nauk, ZUS – Zakład Ubezpieczeń Społecznych) alebo spojením niekoľkých písmen

z názvu: a) začiatok slov inż. – inżynier, prof. – profesor, zob. – zobacz (pozri), por. – porów-

naj, Zesz. – Zeszyt; b) začiatočné písmeno a vybrané písmená: kpt. – kapitan, stp. – staropol-

ski; c) začiatočné a posledné písmeno, resp. aj vybrané písmená: P dr – doktor, nr – numer,

wg – według, mgr – magister (porov. S Mgr. – magister, mjr – major); d) prvé slabiky: Pafa-

wag – Państwowa Fabryka Wagonów, sanepid – stacja sanitarno-epidemiologiczna.

Jazyky sa zhodujú v medzinárodných konvenčných skratkách: m – meter/metr, g – gram;

zł – zlotý, złoty, gr – groš, grosz, E – euro.

11.2 ROZDIELNA LEXIKA70

Podľa výskumov F. Uhera (1990) existuje medzi češtinou a slovenčinou formálna a vý-

znamová zhoda v textoch v rozsahu 38 %, čiastočná zhoda 46 %, komunikačne problémové

lexémy predstavujú 16 %. Z 500 najfrekventovanejších lexém je 230 (46 %) úplne zhodných,

154 (30, 8 %) lexém čiastočne zhodných a 116 (23,2 %) lexém celkom odlišných. Medzi slo-

venčinou a poľštinou je menej úplne zhodných lexém a najviac čiastočne zhodných lexém.

V skupine čiastočne zhodných lexém medzi slovenčinou a poľštinou možno rozlišovať:

a) ortoepické rozdiely: nie – nie S ň e – P ňe,

b) ortografické rozdiely: S v, že, s (I.), budova (budynek), vtedy, akcia, diskusia, export,

stanovisko, objekt, subjekt – P w, że, z (I.), budowa (stavba, budovanie), wtedy, akcja,

dyskusja, eksport, stanowisko, obiekt, subiekt;

c) hláskové rozdiely v kvantite hlások: S problém, dobrý, bosý, terén (posunutý význam),

podobný, chvíľa, starý, zásada, systém, história, sám, práca, nový – P problem, dobry,

bosy, teren, podobny, chwila, stary, zasada, system, historia, sam, praca, nowy;

d) hláskové rozdiely v kvalite hlások: S blízky, brať, byť, celý, cieľ, čo, časť, či, človek, ďa-

leko, dávať, dobre, kde, chcieť, iný, ísť, ako, aký, akýsi, ešte, už, každý, kedy, ktorý, malý,

mať, medzi, miesto, mladý, môj, musieť, náš, niektorý, nič, okolo, ostatný, písať, praco-

vať, predstaviteľ, pri, pred, realizácia, robiť, rozvoj, rôzny, spôsob, stáť, strana, svoj, si-

tuácia, sila, svet, široký, taký, téma, tiež, treba, všetok, veľký, vedieť, vidieť, vlastný, vy-

soký, začínať, zväzok, žiadny/žiaden – P bliski, brać, być, cały, cel, co, część, czy, czło-

wiek, daleko, dawać, dobrze, gdzie, chcieć, inny, iść, jak, jaki, jakiś, jeszcze, już, każdy,

kiedy, który, mały, mieć, między, miejsce, młody, mój, musieć, nasz, niektóry, nic, około,

70 V slovakistike je slovotvorba súčasťou lexikológie.


274 | S t r a n a

ostatni, pisać, pracować, przedstawiciel, przy, przed, realizacja, robić, rozwój, różny,

sposób, stać, strona, swój, sytuacja, siła, świat, szeroki, taki, temat, też, trzeba, wszystek,

wielki, wiedzieć, widzieć, własny, wysoki, zaczynać, związek, żaden/żadny.

Častý je rozdiel substantív v rode (Buffa, 1998), napr. látkové pomenovania (materiáliá)

sú v poľštine feminína: benzyna, flanela, pomarańcza, sałata, witamina, chinina, insulina,

heroina; z iných typov akwarela, orkiestra, rama, topola – v slovenčine sú maskulína: benzín,

flanel, pomaranč, šalát, vitamín, chinín, inzulín, heroín; z iných typov akvarel, orchester,

rám, topoľ. Niektoré prevzaté pomenovania sú v poľštine maskulína: adres, bank, fiołek, kne-

del, krawat, majonez, omlet, uniform, ryż, sznur, tort, antyk, etap, gotyk, helikopter, renesans,

poemat, schemat, temat, garaż, masaż, reportaż, prestiż, esej, v slovenčine sú feminína: adre-

sa, banka, fialka, knedľa, kravata, majonéza, omeleta, uniforma, ryža, šnúra, torta, antika,

etapa, gotika, helikoptéra, renesancia, poéma, schéma, téma, garáž, masáž, reportáž, prestíž,

esej, zriedkavejšie korešpondujú poľské maskulína so slovenskými neutrami: P as, gest, gust,

ołów, procent, promil, narkotyk, magnez – S eso, gesto, gusto, olovo, percento, promile, nar-

kotikum, magnézium.

11.2.1 Slovníček najčastejších slovensko-poľských rozdielnych výrazov71

Slovenčina Poľština Slovenčina Poľština

aj, ako aj oraz, jak również mravec mrówka

alebo albo, lub nádcha katar

apríl kwiecień naraňajkovať sa zjeść śniadanie

august sierpień nebohý zmarły, nieboszczyk

ba aj nawet nedostatok brak

bábika lalka netvor potwór

bábka kukiełka než niż

baňa kopalnia nohavice spodnie

baník górnik november listopad

bodka kropka oblasť dziedzina

bodkočiarka średnik oblička nerka

bozk pocałunek obyvateľ mieszkaniec

brav wieprz odchod vlaku odjazd pociągu

bravčové (mäso) wieprzowe (mięso) odsek akapit

budova budynek okolo dookoła, wokół

buď lub, bądź okuliare okulary

ceruzka ołówek október październik

cesta droga olovrant podwieczorek

cestovný poriadok rozkład jazdy páčiť sa podobać się

cicavec ssak pečeň wątroba

cintorín cmentarz pera warga

cmar maślanka perný wargowy

čiarka kreska písať si korespondować

čierne korenie pieprz plť tratwa

čižmy kozaczki pohyb ruch

čučoriedka jagoda počuť słyszeć

čudovať sa dziwić się podmienka warunek

daný, tento bieżący, ten pohár szklanka

december grudzień ponáhľať sa spieszyć się

desiata drugie śniadanie práve dopiero

dojča niemowlę pretekár zawodnik

dokiaľ dopóki preteky zawody

druh rodzaj priezvisko nazwisko

električka tramwaj príchod przyjazd

február luty prípad wypadek

71 Do slovníčka sme zaradili najfrekventovanejšie výrazy, ktoré sa odlišujú predovšetkým formálne.


275 | S t r a n a

Slovenčina Poľština Slovenčina Poľština

fľaša butelka pýtať prosić

golier kołnierz rad szereg

gombík guzik raňajky śniadanie

halušky pl. kluski pl. (haluszki) rezance kluski, makaron

hej tak riad naczynia

horúčava upał rozhovor rozmowa

hovoriť mówić rýchly szybki

hradská szosa samozrejme oczywiście

hydina drób september wrzesień

chrbát plecy skoro, čoskoro wkrótce

chrbtica kręgosłup smäd pragnienie

chrobák chrabąszcz smer kierunek

chudobný biedny, ubogi somár osioł

chýr wieść, pogłoska stanica dworzec

istý pewien/pewny staničný dworcowy

izba pokój starostlivosť (sociálna) opieka (socjalna)

január styczeń stolička krzesło

jestvovať istnieć strukoviny rośliny strączkowe

jún czerwiec svokor teść

júl lipiec štopeľ korek

kachle piec ťava wielbłąd

kaleráb kalarepa teda więc

kefa szczotka teraz obecnie

zubná kefka szczoteczka do zębów tlač druk

kel kapusta włoska tlačiť drukować

klinec gwóźdź toľko tyle

klinček goździk topánka but

koľko ile úloha zadanie

korčule łyżwy úroveň poziom

korčuľovať sa jeździć na łyżwach vankúš poduszka

korytnačka żółw vec rzecz

kôstka pestka veľa wiele

kôstkoviny pestkowce veľmi bardzo

kúpele uzdrowisko, łaźnia veľký duży, wielki

kúriť palić vidiek prowincja

lebo bowiem vraj podobno

lekvár powidła vravieť mówić

lopta piłka vrece worek

lyže narty vrecko kieszeń

lyžovať sa jeździć na nartach výsledok wynik

mačka kot využiť wykorzystać

marhuľa morela vzťah stosunek

mäsiar rzeźnik, masarz zabudnúť zapomnieć

maškrtný łakomy zariadenie urządzenie

mnoho dużo zavináč małpa

morča świnka morska život życie

moriak; morka indyk žreb los

žuvačka guma do żucia

11.2.2 Slovníček najčastejších poľsko-slovenských rozdielnych výrazov

Poľština Slovenčina Poľština Slovenčina

akapit odsek oczywiście samozrejme

albo, lub alebo odjazd pociągu odchod vlaku

bardzo veľmi okulary okuliare

biedny, ubogi chudobný ołówek ceruzka

bielizna bielizeň opieka (socjalna) starostlivosť (sociálna)


276 | S t r a n a


bieżący daný, tento oraz aj, ako aj

borówka čučoriedka osioł somár

bowiem lebo palić kúriť

brak nedostatok październik október

budynek budova pestka kôstka

but topánka pestkowiec kôstkovica

butelka fľaša pewien istý

cmentarz cintorín piec kachle

czerwiec jún pieprz čierne korenie

dookoła, wokół okolo piłka lopta

dopiero práve pocałunek bozk

dopóki dokiaľ podobać się páčiť sa

drób hydina podobno vraj

droga cesta poduszka vankúš

drugie śniadanie desiata podwieczorek olovrant

druk tlač pokój izba

drukować tlačiť potwór netvor

dużo mnoho powidła lekvár

duży, wielki veľký poziom úroveň

dworcowy staničný pragnienie smäd

dworzec stanica prosić pýtať

dziedzina oblasť prowincja vidiek

dziwić się čudovať sa przyjazd príchod

górnik baník rodzaj druh

gospodarka hospodártvo rośliny strączkowe strukoviny

grudzień december rozkład jazdy cestovný poriadok

guma do żucia žuvačka ruch pohyb

guzik gombík rzecz vec

gwóźdź klinec rzeźnik mäsiar

goździk klinček sierpień august

chrabąszcz chrobák słyszeć počuť

ile koľko śniadanie raňajky

indyk moriak; morka, morča spieszyć się ponáhľať sa

istnieć jestvovať spodnie nohavice

jeździć na łyżwach korčuľovať sa średnik bodkočiarka

kalarepa kaleráb ssak cicavec

kapusta włoska kel stosunek vzťah

katar nádcha styczeń január

kierunek smer świnka morska morča

kieszeń vrecko szczoteczka do zębów zubná kefka

kluski pl. (haluszki) halušky pl. szczotka kefa

kluski, makaron rezance szczupły štíhly, chudý

kołnierz golier szereg rad

kopalnia baňa szklanka pohár

korek štopeľ szosa hradská

korespondować písať si szybki rýchly

kot mačka tak hej

kozaczki čižmy teść svokor

kręgosłup chrbtica tramwaj električka

kropka bodka tratwa plť

krzesło stolička tyle toľko

kukiełka bábka upał horúčava

kwiecień apríl urządzenie zariadenie

łakomy maškrtný uzdrowisko, łaźnia kúpele

lalka bábika warga pera

liczba číslo wargowy perný

lipiec júl warunek podmienka

listopad november wątroba pečeň


277 | S t r a n a


los žreb wielbłąd ťava

lub buď, alebo wiele veľa

luty február więc teda

łyżwy korčule wieprz brav

maślanka cmar wieprzowe (mięso) bravčové (mäso)

mieszkaniec obyvateľ wieść, pogłoska chýr

morela marhuľa wkrótce skoro, čoskoro

mówić hovoriť worek vrece

mówić vravieť wrzesień september

mrówczy mravčí wykorzystać využívať

mrówka mravec wynik výsledok

naczynia riad wypadek prípad , nehoda

nawet ba aj zadanie úloha

nazwisko priezvisko zapomnieć zabudnúť

nerka oblička zawodnik pretekár

niemowlę dojča zawody preteky

niż než zjeść śniadanie naraňajkovať sa

obecnie teraz zmarły, nieboszczyk nebohý

plecy chrbát żółw korytnačka

rozmowa rozhovor życie život

11.2.3 Slovníček slovensko-poľských interlingválnych homoným

Tzv. zradné slová medzi češtinou a poľštinou skúmal Edvard Lotko (1986), medzijazy-

kovej homonymii medzi slovenčinou a poľštinou sa venovala Marta Pančíková (1994, 2005),

ktorá vyexcerpovala okolo 1500 slov majúcich totožnú alebo podobnú formu, ale iný význam.

Jej skriptá Zradné slová v poľštine a slovenčine obsahujú výber 350 takýchto slov:72

Slovenčina Poľština Poľština Slovenčina

baňa kopalnia bania 1. banka, 2. bot. tekvica,

3. archit. kopula

bezcenný bezwartościowy bezcenny neoceniteľný, drahocenný

blud błędny pogląd błąd chyba, omyl

cudný cnotliwy, wstydliwy, niewinny cudny prekrásny, úchvatný

cukrík cukierek cukrzyk cukrovkár

čerstvý świeży czerstwy tvrdý, starý

dedina wieś dziedzina oblasť, sféra

divák widz dziwak čudák

dôvod powód, przyczyna dowód preukaz, dokument

drgať 1. szturchać się, trącać, 2. trząść,

3. szarpać drgać 1. triasť sa, 2. blikať

fľak 1. plama, 2. łata, 3. kawałek,

skrawek

flak(i) 1. črevá, vnútornosti,

2. držky

hrad zamek grad krúpy, ľadovec

jar wiosna jar výmoľ, roklina

kochať sa zachwycać się kochać się milovať sa, ľúbiť sa

konečný 1. końcowy, 2. ostateczny, defi-

nitywny

konieczny nevyhnutný, nutný

kroj strój (historyczny, ludowy) krój strih

láska miłość laska palica, tyčka

líčiť 1. bielić, malować, 2. szminko-

wać, malować

liczyć 1. počítať, rátať, 2. mať,

obsahovať, 3. očakávať,

pripúšťať

lúka łąka luka medzera, škára

meškať spóźniać się, opóźniać się mieszkać bývať

72 Zhodné významy pri polysémantických slovách v tabuľke neuvádzame.


278 | S t r a n a


naraziť 1. zderzyć się, 2. wpaść, 3. nało-

żyć

narazić vystaviť niečomu, vydať

napospas

nábytok meble nabytek nadobudnutá vec

nástroj 1. narzędzie, 2. instrument, 3.

środek

nastrój nálada

nebeský niebiański, zachwycający niebieski belasý, modrý

nožičky nóżki nożyczki nožničky

obecný 1. gminny, 2. publiczny, 3. prosty obecny 1. prítomný, 2. terajší,

súčasný

obyvateľ mieszkaniec obywatel občan

odporný wstrętny, okropny odporny 1. odolný, vzdorujúci,

2. obranný, imúnny

okres powiat okres fáza, štádium, obdobie

oprava naprawa, remont, poprawianie oprawa 1. väzba (knihy), 2. rám

palec kciuk palec prst

plyn gaz płyn tekutina

podobať sa być podobnym podobać się páčiť sa

poklad skarb, klejnoty pokład 1. námor. paluba, 2. geol.

vrstva

popierať 1. nie uznawać, 2. dementować,

3. wypierać się

popierać podporovať

porušiť 1. uszkodzić, naruszyć, 2. złamać poruszyć 1. pohnúť, 2. dotknúť sa

(problému)

povesť 1. opowieść, 2. wieść, wiado-

mość, 3. sława

powieść román

požehnať pobłogosławić pożegnać się rozlúčiť sa

prasa prosię prasa 1. lis, 2. tlač

práve 1. prísl. akurat, właśnie, 2. čast.

wprost, wręcz prawie prísl. takmer, skoro

prekonaný przezwyciężony przekonany presvedčený

prítomný 1. teraźniejszy, współczesny,

2. obecny

przytomny príčetný, duchaprítomný

puška karabin, strzelba puszka konzerva, plechovka,

škatuľka

reč mowa rzecz vec, predmet

rušiť 1. likwidować, 2. cofać, odwo-

ływać, 3. zakłócać ruszyć pohnúť, vydať sa

sieň sala sień predsieň, predizba

skoro 1. prísl. wkrótce, wcześnie,

2. čast. prawie, niemal, bez mała skoro spoj. len čo, keď

skutočný rzeczywisty, faktyczny, praw-

dziwy

skuteczny účinný, pôsobivý

slušný 1. grzeczny, uprzejmy, przyzwo-

ity, 2. niezły, przyzwoity

słuszny správny, spravodlivý,

dobrý

sok rywal, konkurent, współzawod-

nik sok šťava

správa1, správa2 1wiadomość, informacja, zawia-

domienie, 2a) zarządzanie, kie-

rowanie, b) administracja, zarząd

sprawa 1. záležitosť, vec, otázka,

2. práv. pojednávanie,

konanie

stan namiot stan stav

statok bydło, majatek ziemski statek loď

stav1, stav2 1stan, sytuacja, 2warsztat tkacki,

krosno

staw1, staw2 1rybník, 2anat. kĺb

stok 1. spływ, zbieg, 2. odpływ stok svah

stolica 1. med. stolec, 2. stołek, ławka stolica hlavné mesto

sukňa spódnica suknia ženské šaty

surovec grubianin, prostak, gbur surowiec surovina

trosky ruiny, rozwaliny, szczątki, gruzy troska (Npl. trosky) starosť, starostlivosť


279 | S t r a n a


trup 1. tułów, 2. techn. kadłub trup mŕtvola

ubikácia miejsce zakwarterowania, nocle-

gu ubikacja záchod

udávať 1. wyznaczać, narzucać, 2. wy-

dawać, donosić, 3. podawać

udawać predstierať, robiť sa

úroda plon uroda krása, urastenosť

úrok procent, odsetek urok pôvab, čaro

úvaha 1. rozważanie, rozmyślanie,

2. refleksja uwaga 1. pozornosť, zreteľ,

2. napomenutie,

3. poznámka

vôbec wcale, w ogóle wobec voči, pred, vzhľadom

vrah morderca, zabójca wróg nepriateľ

výklad wystawa, witryna wykład prednáška

zamilovaný zakochany zamiłowany vášnivý

zavše niekiedy, czasami zawsze vždy

záchod ubikacja, klozet zachód 1. západ, 2. námaha

zápach smród, odór, fetor zapach vôňa

zástava

flaga, chorągiew

zastawa súprava

závod zakład, fabryka, przedsiębiorstwo zawód 1. povolanie, odbor, pro-

fesia, 2. sklamanie

zbadať zauważyć zbadać prebádať, vyšetriť

žalovať 1. oskarżać, zaskarżać,

2. skarżyć, donosić

żałować 1. ľutovať, 2. nedopriať

si, odopierať si

ÚLOHY K 11. LEKCII

1. Identifikujte v textoch analytické a syntetické pomenovania a určte, ktorý prípad

je častejší: P

1. Po zmianie przez Olkusz przejeżdża tylko jeden pociąg pośpieszny. 2. Swoje praktyki od-

bywają w salonie fryzjerskim. 3. Teraźniejszość jest punktem wyjścia do zarysowania rozwo-

ju bądź stagnacji Polski. 4. Dyrektor kasy oszczędności powrócił do Krakowa i objął urzędo-

wanie. 5. Dzieci płaciły tylko za bilet wstępu, pozostałe koszty pokrywali organizatorzy.

6. I. J. Paderewski był pianistą, kompozytorem i mężem stanu. 7. Rębielice Królewskie są

kojarzone z największym w Europie wiatrakiem. 8. Patrzyli na nowiutkie stoły i rysownice. 9.

Fabryczka rozwijała się, kupował nowe i nowoczesne obrabiarki.

S

1. Na stanici v Čadci sa na hodinu zastaví medzinárodný rýchlik Šírava smerujúci z Humen-

ného do Prahy. 2. Pri každej návšteve platí v kaderníctve asi päťdesiat eur. 3. Krajným vý-

chodiskom z biedy bolo rozsiahle vysťahovalectvo. 4. Z medziúveru klient sporiteľne platí len

úroky. 5. Obstarali mu vstupenku a zdarma mu zabezpečili bývanie v hoteli. 6. Bol prvým

zahraničným štátnikom, ktorému sa dostalo tejto pocty. 7. Na stajni pod odkvapom a na ná-

drži pod veterným mlynom budeme mať lastovičie hniezda. 8. Z lipového dreva sa vyrábajú

násady do štetcov a rysovacie dosky pre školákov. 9. Jedna z firiem má záujem vyrábať ob-

rábacie stroje.


280 | S t r a n a

2. Porovnaním viet v poľskom a slovenskom texte identifikujte dvojice analytických

pomenovaní a kompozít: P

1. Trzy osoby zostały ranne w wypadku samochodowym. 2. Siła nabywcza Polaków jest

mniejsza niż w przypadku naszych bliższych i dalszych sąsiadów. 3. Szyk wyrazów w zdaniu

diametralnie zmienia jego sens. 4. Podobna struktura cechuje również polski handel hurtowy.

5. Wśród ciekawszych inwestycji należy wymienić budowę rurociągu gazowego z półwyspu

Jamał do Europy Zachodniej. 6. Obieg pieniądza w gospodarce można porównać do krwio-

biegu w organizmie człowieka. 7. Kredytobiorca nie jest w stanie spłacić swojego zobowią-

zania. 8. Cały teren ma być obsadzony żywopłotem. 9. Półrozpad uranu. 10. Agnieszka leżała

już w śpiworze.

S

1. Dvaja funkcionári sa ťažko zranili pri autonehode. 2. Lepšia kúpyschopnosť obyvateľstva

sa odráža aj na modernizovaní domácností. 3. Slovosled v slovanských jazykoch je voľný,

sloveso má stredové postavenie. 4. Veľkoobchod držia nad vodou potraviny a tabak. 5. Väč-

šina plynu z Ruska prúdi do Európy plynovodom, ktorý prechádza cez Ukrajinu. 6. Liečili sa

tu ženské choroby a poruchy krvného obehu. 7. Pokiaľ príjemca úveru nepožiada o eurodo-

tácie, môže banka okamžite uplatniť zmenku. 8. Arborétum sa ohradilo živým plotom. 9. Pol-

čas rozpadu rádioaktívnych látok. 10. Mrzne dosť, ale v spacom vaku je teplučko.

3. Určte interfixy v nasledujúcich ekvivalentných kompozitách: P

1. wieloryb, 2. dziesięciolecie, 3. woltomierz, 4. amperomierz, 5. pięciolatka, 6. sześciokąt, 7.

łamistrajk, 8. łamigłówka, 9. pędziwiatr, 10. obieżyświat, 11. dusigrosz, 12. półciemność, 13.

półcień, 14. półinteligent, 15. półprawda, 16. prawdopodobny, 17. bogobojny, 18. mrozood-

porny, 19. żaroodporny, 20. pięciotomowy, 21. dwufazowy, 22. dwujęzyczny, 23. obustron-

ny, 24. obupłciowy, 25. stuletni, 26. stuprocentowy, 27. kilkudniowy, 28. kilkuletni

S

1. veľryba, 2. desaťročie, 3. voltmeter, 4. ampérmeter, 5. päťročnica, 6. šesťuholník, 7. štraj-

kokaz, 8. hlavolam, 9. vetroplach, 10. svetobežník, 11. držgroš, 12. polotma, 13. polotieň, 14.

polointeligent, 15. polopravda, 16. pravdepodobný, 17. bohabojný, 18. mrazuvzdorný, 19.

žiaruvzdorný, 20. päťzväzkový, 21. dvojfázový, 22. dvojjazyčný, 23. obojstranný, 24. oboj-

pohlavný, 25. storočný, 26. stopercentný, 27. niekoľkodňový, 28. niekoľkoročný

4. Určte rod nasledujúcich zemepisných názvov: S

1. Slovensko, Poľsko, Bulharsko, Chorvátsko, Bielorusko, Belgicko, Macedónsko; 2. Mexiko,

Luxembursko, Lichtenštajnsko, Lipsko, Miláno, Sliezsko, Tirolsko; 3. Brusel, Island, Jeruza-

lem, Kolín, Lisabon, Norimberg, Nový Zéland; 4. Budapešť, Bukurešť, Káhira, Poznaň, Vie-

deň; 5. Byzancia, Plzeň; 6. Mníchov

P

1. Słowacja, Polska, Bułgaria, Chorwacja, Białoruś, Belgia, Macedonia; 2. Meksyk, Luksem-

burg, Lichtenstein, Lipsk, Mediolan, Śląsk, Tyrol; 3. Bruksela, Islandia, Jerozolima, Kolonia,

Lizbona, Norymberga, Nowa Zelandia; 4. Budapeszt, Bukareszt, Kair, Poznań, Wiedeń;

5. Bizancjum, Pilzno; 6. Monachium


281 | S t r a n a

5. Určte základný tvar vyznačených lexém a ich rod: P

1. Listy prosimy kierować na adres redakcji. 2. Jako historyk architektury był miłośnikiem

i znawcą gotyku. 3. W całym kraju brakowało benzyny. 4. Spożywajmy produkty bogate

w witaminę C, np. owoce cytrusowe. 5. Ciężko zranił przeciwnika w brzuch. 6. Użyj popraw-

nych form fleksyjnych zaimków. 7. Powszechnie wiadomo, że żółtko jaja kurzego jest maga-

zynem skoncentrowanego cholesterolu. 8. Badania zaprezentował ostatnio w prestiżowym

czasopiśmie medycznym. 9. Podali mu morfinę. 10. Ewangelia według św. Jana. 11. Dlacze-

go nie zapali pan cygara? 12. Choć trenują zaledwie kilka miesięcy, zdążyli zdobyć sporo

trofeów.

S

1. Objednávky posielajte na adresu redakcie. 2. Zaujímavosťou úseku je 700 metrov dlhý

most v duchu spišskej gotiky. 3. Cena benzínu je v USA na historickom maxime. 4. Karotény

sa v organizme premieňajú na vitamín A. 5. Postihnutá je koža brucha, chrbta, končatín.

6. Doplnilo sa slovnodruhové zaradenie zámen, čísloviek, prísloviek a ostatných neohybných

slovných druhov. 7. Do misky dáme jeden žĺtok a pripravíme si 250 ml olivového oleja.

8. Vychádzal na pokračovanie v časopise Slovenské pohľady. 9. Parížsky časopis uverejnil

článok o protichodných názoroch vedcov na pôsobenie morfia. 10. Evanjelium podľa Jána.

11. Zistili sme, ako rozpoznať dobrú cigaru. 12. Je držiteľkou ôsmich trofejí.

6. Vymedzte prefixálne derivačné morfémy v slovenčine a poľštine a všímajte si existu-

júce rozdiely pri adjektívach: P

1. bezosobowy, 2. nadwrażliwy, 3. nadgorliwy, 4. nieracjonalny, 5. niedyskretny, 6. niesymet-

ryczny/asymetryczny, 7. antypaństwowy, 8. antygrypowy, 9. antyrządowy, 10. transgranicz-

ny, 11. transnarodowy

S

1. neosobný, 2. precitlivený, 3. prihorlivý, 4. iracionálny, 5. indiskrétny, 6. asymetrický,

7. protištátny, 8. protichrípkový, 9. protivládny, 10. cezhraničný, 11. nadnárodný

7. Pri verbách vymedzte prefixálne derivačné morfémy. Pozornosť venujte rozdielom.

P

1. połamać, 2. przyłapać/złapać, 3. zaświadczyć, 4. nadpić, 5. nadgnić, 6. nadgryźć, 7. nadła-

mać, 8. zapytać, 9. zachorować, 10. uzbroić, 11. ochrzcić, 12. ogłosić, 13. obłamać, 14. polu-

bić, 15. odszyfrować/deszyfrować, 16. pomnożyć, 17. przeprosić, 18. podyktować, 19. usiąść,

20. spolszczyć, 21. podbiec, 22. udoskonalić, 23. uszkodzić, 24. obronić się, 25. wynająć,

16. sprowokować, 27. zaniepokoić

S

1. dolámať, 2. dolapiť, 3. dosvedčiť, 4. odpiť, 5. nahniť, 6. nahryznúť, 7. nalomiť, 8. opýtať

sa/spýtať sa, 9. ochorieť, 10. ozbrojiť/vyzbrojiť, 11. pokrstiť, 12. vyhlásiť, 13. olámať,

14. obľúbiť si, 15. dešifrovať, 16. rozmnožiť, 17. odprosiť, 18. nadiktovať, 19. posadiť sa,

20. popoľštiť, 21. pribehnúť, 22. zdokonaliť, 23. poškodiť, 24. ubrániť sa, 25. prenajať,

26. vyprovokovať, 27. znepokojiť


282 | S t r a n a

8. Určte sufixálne derivačné morfémy v adjektívach: P

1. prace polowe, 2. skarby narodowe, 3. spółgłoski zębowe, 4. proces oddechowy, 5. desz-

czowy dzień, 6. mundur wojskowy, 7. spółka akcyjna, 8. konserwa mięsna, 9. zniszczenia

wojenne, 10. aparat fotograficzny, 11. ognisty romans, 12. lesisty masyw, 13. liściasty las,

14. cierpkawy smak, 15. migotliwy płomień, 16. krzykliwy śpiew, 17. koleżeńska pomoc,

18. europejska kultura, 19. afrykańska małpa, 20. kaczy chód, 21. krowi ogon, 22. twórczy

wkład

S

1. poľné práce, 2. národné poklady, 3. zubné spoluhlásky, 4. dýchací proces, 5. daždivý deň,

6. vojenská rovnošata, 7. akciová spoločnosť, 8. mäsová konzerva, 9. vojnové straty, 10. foto-

grafický apatrát, 11. ohnivá romanca, 12. lesnatý masív, 13. listnatý les, 14. trpkastá chuť,

15. mihotavý plameň, 16. krikľavý spev, 17. kolegiálna (priateľská) pomoc, 18. európska kul-

túra, 19. africká opica, 20. kačacia chôdza, 21. kravský chvost, 22. tvorivý vklad

9. Určte sufixálne derivačné morfémy v substantívnych derivátoch pomenúvajúcich:

a) osoby

P

1. warszawianin, 2. paryżanin, 3. Algierczyk, 4. napoleończyk, 5. dozorczyni, 6. znawczyni,

7. wegetarianin, 8. mieszczanin, 9. badacz, 10. siłacz, 11. sprzedawca, 12. burzyciel, 13. do-

nosiciel, 14. właściciel, 15. pływak, 16. jedynak, 17. rybak, 18. głupiec, 19. lewicowiec,

20. wychowanek, 21. mędrek, 22. skoczek, 23. samotnik, 24. rekordzista, 25. legionista

S

1. Varšavčan, 2. Parížan, 3. Alžírčan, 4. napoleonovec, 5. dozorkyňa, 6. znalkyňa, 7. vegeta-

rián, 8. mešťan, 9. bádateľ, 10. silák, 11. predavač, 12. burič, 13. donášač, 14. vlastník,

15. plavec, 16. jedináčik, 17. rybár, 18. hlupák, 19. ľavičiar, 20. odchovanec, 21. mudrák,

22. skokan, 23. samotár, 24. rekordér, 25. legionár

b) veci

P

1. ścierak, 2. figowiec, 3. wieżowiec, 4. podnośnik, 5. kauczukowiec, 6. mieszarka, 7. słu-

chawka, 8. wiśniówka, 9. ławka, 10. papiernia, 11. piekarnia, 12. zbiornica, 13. pływalnia,

14. tkanka, 15. stojak, 16. fluorek

S

1. stierač, 2. figovník, 3. vežiak, 4. zdvíhadlo, 5. kaučukovník, 6. miešačka, 7. slúchadlo,

8. višňovica, 9. lavica, 10. papiereň, 11. pekáreň, 12. zberňa, 13. plaváreň, 14. tkanivo,

15. stojan, 16. fluorid

c) abstraktné skutočnosti

P

1. polszczyzna, 2. drożyzna, 3. odchylenie, 4. leczenie, 5. wiązanie, 6. obróbka, 7. podwyżka,

8. suchość, 9. samotność, 10. długość, 11. skąpstwo, 12. bezpieczeństwo, 13. zastępstwo

S

1. poľština, 2. drahota, 3. odchýlka, 4. liečba, 5. väzba, 6. obrábanie, 7. zvýšenie, 8. suchota,

9. samota, 10. dĺžka, 11. skúposť, 12. bezpečnosť, 13. zastúpenie


283 | S t r a n a

10. Začleňte vyznačené slová k deminutívam, augmentatívam alebo k názvom s výlučne

expresívnym odtienkom. Vydeľte v nich sufixy. O

a) 1. starsza kobiecina, 2. wilgotna rączyna, 3. nieodpowiedzialny politykier, 4. filmowiec

i znany dowcipniś, 5. wielki leniuch, 6. zupełny golas, 7. Marcin to straszna gaduła.

8. włóczęga z workiem na plecach, 9. brudny śmierdziel, 10. Istne się z ciebie zrobiło

strachajło. 11. skakałem jak dzikus, 12. energiczny pracuś, 13. stary dziadyga

b) 1. kamyk w bucie, 2. grzebyk we włosach, 3. Gdyby kózka nie skakała, to by nóżki nie

złamała. 4. zadać jedno pytanko, 5. trzymać paluszek w buzi, 6. dobry wujaszek, 7. mój

braciszek, 8. czerwone jabłuszko, 9. młodziutka dziewczyna, 10. miluśkie, bieluśkie kró-

liczki, 11. maleńki pokoik, 12. cieniuteńki głosiczek, 13. maluchne mieszkanko

c) 1. tłuste cielsko, 2. głupie babsko, 3. kościsty paluch, 4. grubaśny katalog

11. Pospájajte skratky so zodpovedajúcimi plnými názvami a sledujte rozdiely medzi

jazykmi: P S

1. i in. A magister 1. a i. A. číslo

2. itp. B. tom 2. a pod./ap. B. milión

3. itd. C. ewentualnie 3. atď. C. nášho letopočtu

4. ca. D. na przykład 4. ca/cca D. nad morom

5. SA/S.A. E to jest 5. a. s. E. to jest

6. nr F. wiek 6. č. F. a iné

7. art. G. nad poziomem morza 7. čl. G. zväzok

8. inż. H. i inne 8. Ing. H. storočie

9. mgr CH. inżynier 9. Mgr. CH. napríklad

10. mln I. naszej ery 10. mil. I. a podobne

11. np. J. circa 11. napr. J. magister

12. n.e. K. milion 12. n. l. K. a tak ďalej

13. n.p.m. L. artykuł 13. n. m. L. cirka

14. sp.z o.o. M. i tak dalej 14. s. r. o. M. respektíve

15. t. N. i tym podobnie 15. zv. N. článok

16. w. O. numer 16. stor. O. inžinier

17. tj. P. spółka akcyjna 17. t. j. P. akciová spoločnosť

18. ew. R. spółka z ograniczoną od-

powiedzialnością

18. resp. R. spoločnosť s ručením

obmedzeným

12. Na základe kontextu sa pokúste opísať význam homonymných lexém v slovenčine

a poľštine: P

1. Ta tendencja chyba stopniowo się zmienia. 2. A w kaloszach do przedszkola idą dzieci

chlap, chlap, chlap. 3. byt ludzki, 4. druk dokumentów, 5. dziedzina sportu, 6. istota proble-

mu, 7. Do rozwoju gospodarczego konieczny jest spokój społeczny. 8. krój munduru, 9. cho-

dzący po polu lis, 10. mieszkać na terytorium Polski, 11. nożyczki do paznokci, 12. odporny

na warunki atmosferyczne, 13. okres w jego życiu, 14. być pewny siebie, 15. puszka sardynek,

16. sok z cytryny, 17. stan wojenny, 18. suknia ślubna, 19. pukać do drzwi, 20. poprawa sytu-

acji


284 | S t r a n a

S

1. Nie je to ich chyba. 2. Je chlap ako hora. 3. byt na predaj, 4. bukový drúk, 5. dolniacka de-

dina, 6. sociálna istota, 7. konečná zastávka, 8. ľudový kroj, 9. tlačiarenský lis, 10. vlaky

budú meškať, 11. vystierali nožičky, 12. odporný charakter, 13. Ľubovniansky okres,

14. pevný stisk rúk, 15. športová puška, 16. úhlavný sok, 17. rozložiť stan, 18. sukňa

s blúzkou, 19. pukať bublinkové fólie, 20. poprava odsúdenca

13. Pokúste sa uhádnuť, od akých podôb sú utvorené nasledujúce hypokoristiká. Vší-

majte si ich variantnosť pri totožných menách. P

a) 1. Staś, 2. Zbyś, 3. Ryś, 4. Zdziś, 5. Jaś, 6. Zygmuś, 7. Stefuś, 8. Juluś, 9. Kubuś, 10. Jęd-

ruś, 11. Bolek, 12. Józek, 13. Antek, 14. Janek, 15. Rysiek, 16. Jurek, 17. Edek, 18. Wła-

dek, 19. Jędrek, 20. Staszek, 21. Boguś, 22. Bronek, 23. Zbyszek, 24. Jasio, 25. Tadzio,

26. Józio, 27. Kazio, 28. Franio, 29. Henio, 30. Genio, 31. Władzio, 32. Gucio, 33. Jan-

cio, 34. Stefcio, 35. Stach, 36. Olek

b) 1. Zosia, 2. Basia, 3. Małgosia, 4. Krysia, 5. Kasia, 6. Franusia, 7. Irenka, 8. Ania, 9. Ja-

dzia, 10. Wandzia, 11. Madzia, 12. Władzia, 13. Genia, 14. Stefunia, 15. Bogusia,

16. Stefcia, 17. Jancia, 18. Ola

14. Od uvedených slovenských feminín tvorte a) deminutíva, b) adjektíva: S

a) blcha, mucha, pančucha, strecha, čiara, časť, komora, dcéra, lopata, koruna, hodina, jaho-

da, jama, chalupa, krava;

b) macocha, chudera, Oľga, blcha, mucha, strecha, hora, Milada, teta, Táňa, Marta, Paulína,

Alexandra

15. Od uvedených adjektív utvorte názvy jazykov v slovenčine a formulujte pravidlo

o tvorení týchto pomenovaní: S

slovenský, český, švédsky, arabský, francúzsky, lotyšský, poľský, fínsky, estónsky, anglický,

grécky, holandský, nemecký, čínsky, taliansky, španielsky, rumunský, maďarský, nórsky,

bulharský, slovinský, chorvátsky, iránsky, ukrajinský, ruský

16. Tvorte adjektíva: S

a) od substantív: Anka, hus, líška, tiger, vták, myš, ryba, slon, kohút, les, deň, večer, dcéra,

macocha, sudca, kura

b) od slovies: (pokaziť) práčka, (vydať) dcéra, (zarásť) záhrada, (zachmúriť) tvár, (predpo-

kladať) výsledok, (prenajať) auto, (rozkvitnúť) kaktus, (premyslieť) plán

c) od substantív v genitíve: krídlo motýľa, chrbát mačky, laba tigra, mäso kraba, mláďa orla,

rohy barana, kožuch medveďa, pierko páva, noha slona, uši somára, zub leva, mäso kur-

čaťa, brada kozy, koža diviaka, ňufák psa


285 | S t r a n a

17. Z nekongruentných atribútov tvorte vzťahové adjektíva a všímajte si rozdiely v ja-

zykoch: S

guľa z krištáľu, kaz na zube, choroba srdca, hlásky tvorené na zuboch, pozdrav zo srdca, po-

leva z cukru, inžinier strojov, dutina v nose, doba predaja, vývinová chyba oka, zápach tela,

ťažkosti so žalúdkom, most z kameňa, jahody z lesa, plot z drôtu, uterák z ľanu, jablko

s červom, terén s kopcami, chata z dreva, retiazka zo striebra, stroj na siatie

18. Tvorte posesívne adjektíva od slov v zátvorkách: S

1. Blahoželali sme (Małgorzata) sestre k narodeninám. 2. Otec nemá rád (matka) priateľky.

3. To sú (Katarzyna) topánky. 4. Za krom sa mihol (líška) chvost. 5. Privítal nás (Peter) pes.

6. Starám sa o (strýko) ovocný sad. 7. Pes brechal na (susedka) sliepky. 8. (Milka) návšteva

nás potešila. 9. Pozvali sme aj (Marta) priateľa. 10. Kŕmili sme (Mirka) škrečka. 11. Ponúkli

sme ubytovanie (brat) kamarátovi.

19. Z čísloviek utvorte v oboch jazykoch substantíva: O

1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 13, 15, 17, 40, 60, 70, 100, 500

20. Pokúste sa určiť základnú podobu mužských a ženských mien: S

a) 1. Jožo, Jožko, Ďoďo, Ďoďko, Ďoďík, Jožino, Jožinko; 2. Jano, Janko, Janíček, Janíčko;

3. Fero, Ferko, Ferino, Ferinko; 4. Laco, Lacko, Lacino, Lacinko; 5. Jaro, Jarko, Jarino,

Jarinko; 6. Mišo, Miško; 7. Rudo, Rudko; 8. Maťo, Maťko, Martinko; 9. Paľo, Paľko, Pa-

lino, Palinko; 10. Jakubko, Kubo, Kubko

b) 1. Saša, Saška, Sašenka; 2. Soňka, Sonička; 3. Maťa, Maťka, Martinka; 4. Zuza, Zuzka,

Zuzanka, Zuzička; 5. Anka, Anička, Anuľa, Anuľka; 6. Maja, Majka, Mariena, Marienka,

Marienočka; 7. Evka, Evička; 8. Táňa, Táňka, Tánička, Tatianka; 9. Gabika; 10. Dáška,

Dášenka

21. Preložte do slovenčiny a určte, v akej funkcii sú použité vyznačené výrazy: O

1. Uczył się angielskiego. 2. Egzamin z polskiego. 3. Znajomość słowackiego. 4. Tłumaczyć

z portugalskiego. 5. Zapisać się na francuski. 6. Przetłumaczył wiele książek z niemieckiego

na rosyjski i z rosyjskiego na niemiecki. 7. Zna japoński, koreański i wietnamski. 8. Chciał-

bym znać chociaż trochę norweski.

Documents

11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA V - Pulib · 11 SLOVOTVORBA A ROZDIELNA LEXIKA 266 | S t r a n a jektív zakončených na -isty: P wyrazisto/wyraziście, mglisto/mgliście, ale