1105 blahovistnik

BL AHOVISTNIKBLAGOVHSTNIKQMesank priateov Bazilianov Rok zaloenia: 1946

mj 2011 ronk XLVII

Skladaa prisjahy (poda svojoho stavu) pre prijaa do III. Vasilijanskoho inu, Prof. MUDr. Vasi Hrick PhD., Monastyr Sester Vasilijanok Preov, 2.4.2011.

UvodMaj, misjac ubov, vytko kvitne, voa, soneko svit, i oloviku sja a choe rano vstat i it do roboty, do koly, lehe i z vekov radosov sja yje. Pereyl sme Velkyj Pist, as blahodat, as kol sijeme na poli naoho duchovnoho yvota. To jak sja teper ujeme zaley od toho ivko a jak sme v Posi zasjal, jak kiby si i totu majovu rais trebalo zasluyt Postom, pokajaom i moltvami. Je vece druhiv ubov i radost jaka z toj ubov vychod. ubov egoistina prnos moe veo radost no skoro sja pomne, i nakonec ne prnos rais, ale nepokij a hiv, jak ubov ku piazom, chvora ubov ku dajakij osobi, abo ku jidlu. Dau ubov ud obertaju na druhych uej, a dnes mame veo organizaciji, jaky sja znaa pomahat druhym, terpjaim, holodnym...No i tu sja moe stat, e olovik na sebe vozme obovjazok zachoront cilyj svit, a konec tomu ne je rais i spokij, ale sklamaa iz svojoj neschopnost, nemohunost, bo vytkym sja pomoi ne das. Treim najvysym stupom ubovi olovika je ubov ku Bohu. Tu nazaley na im jakyj je misjac, ci maj abo januar, ci je teplo, abo zima. Plodom toj ubovi je rais jaka ne kini. Tu materiany veci su odileny od duchovnych i stoja na druhim misci, jak nam ukazala Samarjanka, jakij je zasvjaena jedna neia kvitnoj trioi. Tak samo nam to ukazav i pan profesor Hricak, jakyj z toj samoj ubov ku Bohu sklav prisjahu do treoho vasilianskoho iu. Tak u kvitij trioi, jakoj as pereyvame, zberajme krasny plody ubovi, jakymi su rais i spokij.o. Teodor SVV

Obsah4 ivot Cirkvi 6 Viia sud Hrihorijom 9 Ekologick teologia 12 Sv. Serafim Sarovskyj 16 Moltva cerkovnoho pravla 22 Bidnyj 23 Duchovna obnova 24 Neia Samarjanky 26 Drevij paterik

- 3 -

Blahovistnik 05/2011

ivot CirkviIrn: Znova plia BiblieFrankfurt, Tehern, 5.4.2011 (Zenit) Irnske revolun gardy 8. februra verejne splili a 300 Bibli v perzskom jazyku. Medzinrodn spolonos pre udsk prva (IGFM) kritizuje, e tento incident sa vo svete ignoruje, zatia o splenie jedinho Kornu na Floride malikou odtiepenou skupinkou viedlo k masovm protestom, vekmu nsiliu a k stnaniu hlv. V Islamskej republike Irn a inch astiach islamskho sveta sa pri ochrane slobody nboenstva a nzoru meria dvomi metrami. Plenie knh kadho druhu s znamenm totalitnho myslenia. U v r. 2010 irnske orgny splili niekoko stoviek Bibli. Teraz splen Biblie objavili v oktbri 2010 revolun gardy Strcov islamskej revolcie (Sepah-ePasdaran), na kontrolnom bode zpadoirnskej hraninej oblasti v autobuse zo Salmasu do Tehernu a zabavili ich. Potom, 8. februra, Biblie spolu s inm paovanm tovarom ako alkoholom verejne splili v obci Dyrish v irnskej provincii Zpadn Azerbajdan. V Irne je oficilne i neoficilne zakzan vek poet publikci. K de facto zakzanm knihm patria aj evanjelick spisy a Biblie, ale aj sekulrne diela, spisy niektorch reformovanch islamskch uencov a diela kritikov vldy islamskho klru ako Ali Datiho, duchovnho protivnka Ajatollaha Chomejnho. Ten bol poas islamskej revolcie v Irne zatknut a v r. 1981 zomrel na nsledky muenia. Datiho prenasledoval u aj ach a v r. 1935 a 1936 bol vo vzen. Ali Datiho najznmejie dielo 23 rokov o islamskom prorokovi Mohamedovi mono v zahrani bez problmov dosta, no nie v Irne. Poda islamskho prva me by potrestan smrou ten, kto sa od islamu odvrti, alebo kto moslima zvedie k odvrteniu sa od islamu. Irnsky tt sasne vdatne podporuje islamsk misie medzi nemoslimami. mk-

Detsk lekri varuj pred depresiou z FacebookuChicago, 31.3.2011 (kath.net/idea) Nadmern zaoberanie sa socilnymi sieami na internete me spsobi chorobu. Americk detsk lekri diagnostikuj stle astejie tzv. depresiu z Facebooku. Gwenn OKeeffe je spoluautorkou klinickej sprvy Americkej akadmie pediatrie so sdlom v Chicagu. Ako uvdza, socilne siete ako Facebook sa pre deti a mlde stali- 4 -

najvznamnejm prostriedkom komunikcie s rovesnkmi. Tam sa stretvaj s priatemi a komunikuj s nimi. Takto socilne siete vak asto sprostredkuj sasne aj znetvoren obraz skutonosti. Ukazuj sa tam naprklad prevane fotografie a sprvy astnch ud. Osamel mladistv sa v tomto svete nectia by na mieste a ctia sa izolovan. Toto vylenie zo spoloenstva zavi u det a mlde ovea viac, ako ke sa im spoluiaci vyhbaj cez prestvku na kolskom dvore. Detsk lekri rodiom radia, aby sa oboznmili s monosami a rizikami socilnych siet. Mali by sa u vas porozprva s demi, aby ich upozornili na nebezpeenstv ako Cyber-Mobbing (ikanovanie na internete) alebo renie nemravnch fotografi cez mobil (Sexting). Vye polovica americkej mldee sa venuje svojej obbenej socilnej sieti denne, 22 percent viac ako desakrt za de! -zg-

Mdi ukrvaj pred verejnosou udn zhodu okolnost v prpade zrtenia lietadla v Montane

foto: www.lesk.cas.sk

V nedeu (3.aprla) spadlo na cintorn v Montane skromn lietadlo a vzbklo v plameoch. Pri nehode zahynulo sedem dospelch a sedem det. I ke mdi o havrii lietadla informovali, nespomenuli udn zhodu okolnost, ktor predstavuje fakt, e majiteom lietadla bol Irving Bud Feldkamp, vlastnk siete ziskovch nemocnc, ktor sa okrem inho horlivo venuj umelmu prerueniu tehotenstva, take maj na svedom tisce ivotov nenarodench det a prve vaka tomu sa jeho rodine finanne vemi dobre darilo. V lietadle sa viezla vek as Feldkampovej rodiny, ktor sa vracala z dlhej dovolenky v milionrskom rekreanom lyiarskom rezorte Yellowstone Club. Pri nehode zahynuli dve Felkampove dcry, dvaja zaovia a p vnukov, spolu s pilotom a tyrmi priatemi rodiny. Lietadlo sa zrtilo rovno na katolcky Cintorn svtho kra, kde sa okrem inho nachdza aj pomnk nazvan Hrobka nenarodench na poes det, ktor stratili ivot v rmci umelho preruenia tehotenstva.Western Voices: Media Hides Details of Montana Plane Crash Horror

- 5 -


Duchovnyj yvotViia stranoho sudu ChristoVoho, GriGorijom, uenikom prepodobnoho Vasilija noVoho i. asKol jem jednoj noi odpoivav na postei, uviv jem sja na svitim pou, okraeim prekrasnyma kvitkam. Duv tchyj i cholodnyj vitrk, nad poom stojav svitlyj dym, kotryj udno pachnuv. Moje serdce sja radovalo. Prov ku mi mu, svitlyj i prekrasnyj, v biim obleiu iz ezlom v ruci i oprosv sja: to tu stoji i uduje sja? Ja mu odpoviv, e ne znam porozumt tomu, jak jem sja tu istav. Vin mi hovor: Tebe tu prvela moltva tvojoho duchovnoho otcja, eby jes uviv to, na to jes sja prosv. Po za mnov a ja i ukau viru kadoho naroda i jaku slu ma pered Bohom. Tu sja pojavla chmara, kotra nas pidnesla dohory. Zdalo sja mi, to toto vytko ne je v si. Uviv jem neznamy miscja. Poky jem sja vytkomu udovav, chmary odstupl i nal sme sja na prekrasim, svitim pou. Zema tam byla ista jak zerkalo ci led i bylo vdno konci zemi. Stojal tam chlopci, kotry prekrasno spival. Poim sme prl na take strane misto, kotre bylo objate ohom Boym. Za kurtyj as jem uviv, e toto misto ne hor, ale svit. Uviv jem krasny bya z krylam, pomoov kotrych sja dvhal i ital de choil. Byl v biim obleiu jak sih. Ja podumav, e to su anhely. Poim sme sja nal na vysokij hori, a ki jem- 6 -

popozerav na vychod, uviv jem druhe pole, kotre bylo veke, blskalo sja jak zoloto. Moje serdce sja napolnlo velkov radosov. Stojalo tam velke a udne misce. Poprosv jem sja svoho suprovodnka: to to za velke misto? Vin mi odpoviv: Toto je Vyij Jerusalm. Je yrokyj i dovhyj, postavlenyj ne iz smoly, dereva ci mramoru, ale z dvanadcjaoch kamiiv. Ne je mone sobi predstavt krasotu toho mista. Toto oi olovika ne vil, ucha ne ul a myse sobi to ne dokae predstavt. Dnuka bylo dvanadcja bran, pevno zapertych. Vytky byl taky samy i blskal sja jak soany lui. Rozdumujui o im udim i dvim viiu jem sam sobi v duchu hovorv: Ki toto misce take udesne zvonka, chto moe opsat, ci predstavt sobi to, to sja nachod dnuka? I poprosv jem sja anhela: Hospodi, to toto za misto i chto v im yje, chto car v im misi, chto ho postavv i jak sja nazyva, om my tu prl? Svitlyj anhel mi odpoviv: Toto je misto Velkoho Carja, o kotrim udesno prorokovav David, sotvorv ho Hospo na Isus Christos po skiniu svojoho ivota na zemi, po svojij udesij smert i Voskresiu a po svojim Voznesiu na nebesa k Bohu, svojomu Otcjov. Prhotovv toto misto svjatym uenkam i apostolam, i tym kotry erez propovi uvirja v oho, jak poviv sam Hospo v Jevanheliju: V domi mojoho Otcja veo prbytkiv. Kiby tak ne bylo, ja by vam poviv, e vam idu prhotovt misto?!(Jn 14,2) Toto je misto, kotre Boh prhotovv vytkym, kotry sochraaju joho zapovii. Toto je Novyj Sion, misto christijaiv. Ty uvdi jak sja napova slovo Boe, to kadyj virujuij v Syna Booho i v Joho Svjatu Cerkov, bude yt tov virov. Nevirujui budu peredany vinomu ohu. Poky my vel totu bisidu, v seredi mista sja pojavv bereh, vysokyj jak hora. Verch toho berehu sja blskav jak roskalene eizo. Na im svitv chrest, na kotrim siv holub, bilyj jak sih. Naraz sja na toto misto spustv anhel, kotryj zaav vytko prhotovat i okraat, jak kiby sja hotovav na striu z Carjom. Poim sa spustv i druhyj anhel, kotryj zis prestol i postavv ho na verch bereha. Zauv jem holos, kotryj hovorv: Smote, Car choe prjt do mista iz slov i velkou slavov. Za tym sja z hory spustl tyrjom anhely, kotry trmal v rukach sviky i zaspival: Vozsija blahoda Tvoja, Hospodi, prjde slava svjatych Tvojich, vynyj Syn ivoho Boha. Za nma sja z nebes spustv ii jeden anhel, kotryj proholoav: Sud i voskresia mertvych bude i kadomu bude dano poda spravedlvoho sudu. Tohdy sja z nebes spustv ohnenyj stovp a ohnenyj polomi sja z oho vylvav do- 7 Blahovistnik 05/2011

vozduchu kolo nas. Stovp ne zastavv sja nad mistom, no rozilv sja na vytky tr strany zemi. Naraz sja ozvav holos, stranyj jak isja hromiv: Smote, tvorjaa sla Najvysoho, kotra zobere kade sotvoria. Tot holos vozis sja nad vytkyma uskyma kosam i on sja zaal skladat. Za tym sja spustv ii jeden anhel, kotryj trmav v rukach ohanyj zvitok poslaa Hospoda ku satanov, v kotrim bylo napsane: Skinila tvoja vlada, bo pereov as tvoho panovaa na ciij zemi. Anhel stojav pered satanom i pereitav mu toty slova i Satan z hivom uik iz carskych dvoriv.prodovia v dalim ii -AKfoto: ruska ikona stranoho sudu

Bajky Josfa KudzejaNa(d)hadPered agovom na dubi siila para holubiv. Vin na u kyvnuv holovov: -Vd chto pid nami dolov? -Vdu, poznam ho, mij zlatyj, to tot bajkar borodatyj. -No ta putaj, pana beka, ne znam oho ii eka!? V poini ne je nove tos, -chtos Vas ub, chtos Vas ma dos, jeden Vam posyla pusu, druhyj Vam pole kus trusu. (U znate om po agovi, chodu z apkov na holovi.)- 8 -

FalvosParobok v atri pid isom na de Valentna: -Mate pernky z napsom Ty moja jedna? No ta jake by ne mat dnes takyj vyrobok? -Ta mi moete trij dat, - povida parobok. Merkujte, sestry Evny nevirna je doba. Lem Hospo Boh je jednyj, naraz v trjoch Osobach.Josf Kudzej

PrrodaZkladn vchodisk ekologickej teolgie kresanskho Vchodu1. as - vodivotn prostredie loveka sa za poslednch pdesiat rokov dostalo do centra zujmu na celom svete. Z mdi ns denne bombarduj informcie o ekologickch katastrofch v rznych ktoch Zeme, o vymieran rastlinnch a ivonych druhov, o klimatickch zmench spojench s globlnym otepovanm, o zneisten mor, vzduchu a pdy spsobenom udskou innosou, o rdioaktvnom zamoren i man prrodnch surovn. Toto vetko signalizuje krzu vo vzahu medzi lovekom a jeho prrodnm prostredm.Homo sapiens, ktorho druh mal prli vek spech, teraz vid, e je na pokraji katastrofy. Prinou s nov chemiklie a prvky, ktor nikdy predtm neexistovali a voi ktorm je prroda neschopn vytvori si nejak odolnos alebo protiltky, ako aj enormn fyzick zsahy loveka do ekosystmov zeme. Avak skutonos, e si lovek takto intenzvne vma svoje ivotn okolie, je relatvne mlad. Zaiatok tchto aktivt spad do 20-teho storoia, najm do jeho druhej polovice, priom intenzvny zujem o tto oblas, najm na medzinrodnej rovni, pozorujeme len poslednch pr desaro. V tomto obdob sa zaali vo vekom vytvra zkony nasmerovan na ochranu prrody, vyvinuli sa vedn odbory pecializujce sa vhradne na ekolgiu a ivotn prostredie, vznikli rzne hnutia a spoloenstv inpirovan idelom krsy prrody a jej hodnoty a ochrany, v ktorch sa angauj vedci a rzni nadenci, ktor zasvtili svoj ivot idelom ochrany ivotnho prostredia. Takto zujem, ba a hluk okolo vec tkajcich sa prrody a nho bezprostrednho alebo vzdialenho okolia, nem historick obdobu. Meme sa pta, o vyvolalo takto vek zujem o ivotn prostredie prve v naej dobe? Hoci v hlasoch aktivistov pou aj urit altruistick postoje voi prrode a jej ochrane, v skutonosti drviv vinu reakci vyvolal a vyvolva strach o svoju vlastn budcnos, o budcnos alch generci, ktor prdu na tto Zem a njdu na nej namiesto uteenej zhrady smetisko. Hroz, e sasn lovek budcim generciam odovzd plantu, ktor u nebude obvaten. - 9 Blahovistnik 05/2011

Je neodkriepitenm faktom, e a do 20-teho storoia lovek nikdy nevplval na svoje ivotn prostredie tak intenzvne ako dnes. Nikdy nemal v rukch toko schopnost a poznatkov, ktormi by mohol meni alebo vne nara prrodn kolobeh sprevdzajci udsk existenciu od nepamti. Dnes, ke sme u zaali aj makroskopicky vnma prv ovocie tejto udskej aktivity, zaname si pomaly uvedomova aj jej neblah nsledky degradciu, dezintegrciu, dehonestciu a chaos prrody okolo ns. Tieto negatva sa netkaj len prrodnho okolia, ale aj prrody, ktor je v ns, pretoe udsk telo je jej integrlnou sasou a podlieha jej neprosnm zkonom. udsk telo tie reaguje na neprirodzen ivotn rytmus a ivot v zmenenom prostred, o strpuje ivoty mnohch ud. Oznov diera prina zven nebezpeenstvo vskytu rakoviny koe, zneisten rieky a umierajce ryby ohrozuj udsk zdravie a ivobytie, nienie daovch pralesov zhoruje sklenkov efekt a ni vea druhov rastln, ktor by sa mohli asom ukza ako medicnsky vznamn. Dsledky pokodenia prrodnho prostredia sa dotkaj vetkch ud na celej plante. Ekologick krza pojem ktorm sa tento stav nho okolia zvykne oznaova m globlne dsledky, ktor nie je mon uzavrie do hranc niektorho ttu. Preto ani jej rieenie nespova v rozhodnutiach jednho ttu alebo malej- 10 -

skupinky ttov. Je potrebn celosvetov reakcia vetkch, pretoe jej neblah nsledky sa tkaj vetkch. Dnes je mon s uritosou poveda, e otzka ivotnho prostredia sa dotka ud kadej rasy, nroda, kultry, nboenskho presvedenia, veku, bohatch aj chudobnch. Ani kresania nestoja bokom od tohto problmu, aj oni svoj ivot prevaj spolu s ostatnmi na spolonej Zemi. Zrove ako t, ktor s povinn zasadzova sa proti kadej neprvosti, s povinn skma tento nov problm vo svetle kresanskej viery a svedomia a hada to o je spravodliv. Bernard Hring hovor: Ekologick zodpovednos je asou naej chvly Stvoritea a Vykupitea. Nebudeme preha, ke povieme, e posolstvo environmentlneho hnutia je volanm po pokn. Je ist, e toto poknie zana zmenou srdca z dvodu preitia. Je pozitvnou skutonosou, e mnoh predstavitelia kresanskch cirkv a teolgovia tto aktulnu vzvu pochopili a u dnes zodpovedne konaj. Niet totito dvodu, preo by to pre ns a pre inch nemala by prleitos ako si vimn posolstvo poknia a uveri Evanjeliu. Vetko o existuje je Bom darom loveku a vetko to, o existuje, vytvra monos poznania Boha lovekom, vytvra udsk ivotn spoloenstvo s Bohom. To Boia lska stvorila potravu, stvorila udsk ivot. To Boh poehnal vetko o stvoril o v biblickom jazyku znamen, e utvoril vetko stvorenie ako znak a prostriedok svojej prtomnosti, mdrosti, lsky a zjavenia. Bolo by vak naivnm idealizmom hada hotov a systematick odpovede na uveden problm v kresanskej tradcii Svtom psme, dielach cirkevnch otcov, dokumentoch cirkevnch snemov i teologickch trakttoch stredoveku. Ekologick krza, problm ochrany prrody a intenzvny zujem loveka o tto sfru ivota, ako sme u spomnali, v minulosti nikdy nebol, preto ani kresansk reflexia tejto tmy nebola v minulosti nijak intenzvne rozvinut. Ekologick teolgia je novodob, plne nov teologick odbor. To vak neznamen, e kresanstvo nem vo svojom poklade viery jasn a pevn princpy, na zklade ktorch by mohlo vypracova tto nov teologick reflexiu viery. Postoje kresana k prrode nachdzame v minulosti v kontexte morlnej teolgie, ktorej predmetom je lovek, jeho konanie a vzahy s okolm a otzka hodnoty prrody pred Bohom, jej Stvoriteom, je zas sasou teolgie stvorenia a vykpenia, ktorej predmetom je Boh a Boholovek, jeho konanie a vzahy k stvoreniu. Preto historicky nememe hovori o ekologickej teolgii ako takej, ale skr o jej zkladnch vchodiskch, na ktorch je ju mon v sasnosti budova.Tom Majda

- 11 -


sv. Serafim SarovskyjBoh je ohe zahrivajuij i zapaujuij serdce i ciloho olovika. I tak kol zaujeme u svojich serdcach cholod, jakyj je ot dijavola, bo dijavol cholodnyj, ta prosme Hospoda. Vin prjde i zahrije nae serdce doskonalov ubovjov, ne len ku omu, no i ku blomu. I od toj teploty uikne cholod toho, jakyj nenavd dobro.Po smert starcja Isaiju, prepodobnyj ne zminv svij yvot pustyoytea, no prdav novyj charakter svojomu namahau, poloyv na sebe akyj podvih movaa. Jak ku omu prchodl do pustyi navivnc, vin ku nm an ne vyov. Kol sja stalo, e sam nahodov dakoho stritv v isi, takoj pav na zemu tvarjov dolov i ne pidav sja poky toho, koho stritv ne pereov. V takim movau Serafim pereyv kolo trjoch rokiv. Pered kincjom toho asu u perestav i navivat sarovskyj monastyr v neiu i svjato. Jeden brat mu nosv jidlo, holovno v zmi, kol starec ne mav svoju ovocnu. Jidlo prnosv raz do tyda v neiu. Kol brat prchodv do keliji starcja, Serafim lem sam pro sebe poviv ami, otvorv mu dveri, sklonv tvar do zemi a a kol brat odchodv vin poloyv na sil dakus chiba i zelenny na znak toho, to mu potribno prnest na dayj tyde.- 12 -

prepodobnyj Serafim

No to vytko byl lem vonkajy znaky joho movaa. Osnova toho namahaa byla holovno ne u vonkajim oddaiu sja od druhych, no v movau rozuma, v zrikau sja vytkych yvotnych dumok pro isie i dokonaie posvjaia sja Bohu. Mnoho braiv smutilo za starcjom pro joho movaa i samotu a dakotry mu i vyital, e sja odluuje od druhych, bo lem kol by perebyvav vjedno iz svojima bratam, mih by jich pouat slovom i prkladom a i tak by ne sposobv kodu svojij dui. No na vytky toty slova starec odpovidav slovam prepodobnoho Isaaka Srna: Pomiluj prazdnos movaa najvekoho nasyia holodnych u svii. I sv. Hrihorija Bohoslova: Prekrasno bohoslovstvovat pro Boha, no ii krase kol olovik sja oia pro Boha. akujui tomu podvihu movaa prepodobnyj Serafim ii dokonaie oiovav i prosviav svoju duu a ii vyse sja pidnmav ku taji Bohoviia i dokonalo odzbrojiv dijavola. Jaky plody Ducha prnosla pro Serafima tota namaha movaa, tomu jasno moeme porozumt poda joho pouia, jake sja tyka movaa, bespochyby zaloeim na vlastij vyprobovanost. Prepodobnyj Serafim hovor tak: V serdci olovika jake perebyva v tcho rozuma, vrah, dijavol noho ne zmoe. Movaa rozuma rod v dui olovika rizny plody Ducha. Od osamoia i movaa rod sja umilenije i krotos. V zjednoiu z druhyma namahaam ducha, movaa pidnma olovika ku blahoestiju. Movaa prblia olovika ku Bohu i rob z oho jak kiby zemnoho anhela. Ty lem s u svojij keliji vnemlvo i tcho i vytkyma slam sja sna prblyt ku Bohu. I Hospo je prrychtovanyj zrobt z tebe anhela: I na koho ja posmotrju? Na smirennoho i sokruennoho duchom, jakyj sja trjase pered mojim slovom. (Is 62,2) Plodom movaa, okrem druhych duchovnych ziskiv byva i mir v dui. Movaa ui i moltvi bez perestaa i strmanos rob dumaa nerossijanym. Nakonec takoho, jakyj toto zdobyv, eka pokijne perebyvaa. Tak pereyvav Serafim namahu movaa i zdobyv vysy duchovny dary, jak i novy blahodatny uichy, nachoai v svojim serdci Rados v Svjaim Duchu. (Rim 14,17). Jak vystupovav vyse po drabnci dobroitelej i monaoho namahaa prepodobnyj Serafim poloyv na sebe i jeden krest i to namahu zatvornctva. To sja stalo tak. V im asi po Isaijov sja nastojateom stav otec Nfont, mu jakyj sja bojav Boha, povnyj dobroitelej, velkyj liturgista i dotrmovate ustaviv i cerkovnoho porjadku. Miditym po smert Isaiju Serafim sklav obitu movaa, yv v pusti, bez toho eby vychodv, jak zatvornk. Pered tym, vin v neii- 13 Blahovistnik 05/2011

i svjata vse prchodv do monastrja, eby prjav Sv. Prasa, no teper pro velku bois noh od dovhoho stojaa na kamiach, ne mih chodt. Mnohy z monachiv byl pomyleny tym chovaom starcja ne znajui chto by mu mih nost Sv. Prasa. I zato nastojate sklkav monastyrsku radu starych monachiv, i predstaviv jim tot problem priasa starcja Serafima. Po rai starci sja dojidnal, e daju Serafimu na vyber ci bude chodt v neii i svjata do monastyrja, eby sja tam zapraav Sv. Tajn, poky biruje i ma zdravy nohy, abo ki ne biruje tak mus opustt svoju pustu i perejt na vse do monastyrja. I tak v sidujuu neiu mav jeden z braiv toto riia peredat prepodobnomu Serafimov. Brat tak i zrobv, no na pervyj raz mu starec ne odpoviv an slovo. I tak tomu bratov o tyde i druhyraz nakazal, eby sja prosv Serafima. Vin blahoslovv toho brata i vjedno z nm sja takoj vybrav do monastyrja i lem znakam peredav, e ne mav sl pro chvoroty, prchodt do monastyrja. To sja stalo 8. maja 1810. roku, jak prepodobnyj mav 50 rokiv. I do monastyrja sja vernuv po 15 rokoch perebyvaa v pustyi. Serafim an ne zachodv do svojoj keliji, no takoj sja vybrav do ast monastyrja kotra byla urena pro chvorych. To sja stalo pered dom vsenonoho binija. Jak zazvonl na zvony, eby sklkal monachiv na vsenone, starec ty prov na moltvu do Uspeskoho chramu. Vytky braa sja tomu bars udoval jak sja iznal, e starec Serafim riyv perejt z pustyi do monastyrja. Na druhe rano 9. maja, v de pereneia moej svjattea i udotvorca Nkolaja, Serafim prov poda zvyku, do cerkv na ranu Liturgiju i praav sja Sv. Christovych Tajn.- 14 -

Z cerkv piov do keliji nastojatea Nfonta, prjav od oho blahoslovia, i piov do svojoj staroj monastyrskoj keliji v jakij byvav pered 15 rokam. No an poim starec nkoho ne prinmav an z nkym ne hovorv, nkoho ku sobi ne puav, sam nkde ne vychodv i z nkym ne perehovorv an slova. I tak sja zaalo joho ii veke namahaa v monastyrju. O podvihach prepodobnoho Serafima, zapertoho v keliji sja toho veo ne zna, bo nkoho ku sobi ne puav a z nkym ne hovorv. U svojij keliji ne mav noho, okrem ikony Bohomateri, pered jakov vse horila svika, i kus dereva, jake nahorodalo sil i to bylo vytko. Pro sebe samoho vin ne klav an ohe v zmi. Na svojij yji pid habitom nosv na lancku dos velkyj eiznyj krest na umertvia ila, eby duch byv spasenyj.(1Kor 5,5). No volosjaici an lancy vin nkda ne nosv. Chto nas uraz slovom abo ilom, hovorv prepodobnyj, a my to perenosme poda Jevanhelija, to nay lancy, to naa volosjaicja. Obleia prepodobnyj nosv toto same, to i v pustyi. Pv lem vodu, jich lem ovsenu muku i bilu kvaenu kapustu. Vodu i jidlo mu prnosv monach, jakyj yv u joho susidstvi, menom Pavel. Jakyj pered dverjam sja naholos pomolv i poloyv jidlo na porih. A zatvornk, eby ho nchto an ne viiv, dav sobi na holovu velke polotno, na koinach prjimav jidlo, jak iz ruk Boych. Jak sja poslnv vyis jidlo na porih pered dveri, zas skryvajui svoju tvar jak davno stary monachy, jaky skryval svoju tvar pid kapturom, kukiom. Jak sja molv starec u svojij keliji to nchto ne znav, no zname je, e sja molv ako i mnoho. Tu vin tak, jak pered tym, kiniv svoje pravlo vytky dnevny sluby okrem Boestvennoj Liturgiji. asto sja molv Isusovu i Bohorodinu Moltvu. Na moltvi svjatyj starec asto upav do hlubokoj meditaciji, stojai pered ikonov, no ne itajui njakoj moltvy an ne robjai poklony, lem umom pozerav do serdcja Hospoda. erez tyde pereitav cilyj novyj zavit. Od poneika do etverha Jevanhelija. Dakol erez dveri bylo ut joho itaa i vyklad i tam mnohy prchodl, eby ul joho holos i slova, pro svoju uichu i rados. erez cilyj tot as, kol starec yv tak zapertyj v kadu neiu i svjato sja praav sv. Tajn Christovych. eby nkda ne zabyv na smer, eby jasie i blze ju viv pered sobov, svjatyj poprosv, eby pro oho zrobl trunu, i vin poim stojav kolo truny tu sja prepodobnyj molv i tak sja hotovv na odchod z toho yvota. V bisidach iz sarovskyma bratam blaenyj Serafim asto hovorv: Kol pomru, prou vas braa, polote mene do mojoho hrobu.-tmk-

- 15 -


Moltva cerkovnoho pravlaI. astna veuri Naalo obyneNa maij i velkij veuri tot poatok vystupuje pid nazvov Naalo obynoje Tvorja ho: a, Slava Tebi, Boe; b, Carju Nebesnyj; c, Svjatyj Boe; d, Slava; e,Presvjataja Trojce; f, Hospodi pomiluj; g, Ote na; h, Prijdite, poklonimsja A, Slava Tebi, Boea 9 a, a . , .

Zaholovkom zvyajnoho poatku sja stalo a v 14. storou pr dostatoim perevediu Filotejovoj liturginoj reformy. Je to jedna z kurtekych vyklnych moltv, kotru nazyvame Malym slavoslovijem, abo ii prosie Slavov. Poatkove Slava Tebi, Boe na je skoroiom obe chosnovanoho Slava Otcu i Synu i Svjatomu Duchu..., i odpovidnka Slava svjaij, jedinosuij i ivotvorjaej Trojci.., kotryma sja rospoina velka Veura iz litijov i Utrea. Od 6. st. Bohosluia sja poinal kurtekym vyholoiom: Slava Otcu, jak paralelne do toho, to podava Hospodnij zapovit: Slava Hospodu. Na vytkych Bohosluiach, kotry istym sposobom jidnal sja iz sv. Liturgijov, poatkovym vyholoiom bylo: Blahoslovenno carstvo, iny sja rospoinal vyholoiom: Hospodu pomolimsja. Na perelomi 8.-9. st. sja ustalv zvyaj na inych odpravach na odokremia od sv. Liturgiji, rospoinat vyholoiom: Blahosloven Boh na. Toty obsjahovo bohaty vyklny moltvy proslavaa Boha sja mou stat istov liturginov dekoraciov, ki budu obmedeny na avtomatine kreia sja, poklony, bezdune vyslovovaa slov. Mnohy svjaenky sja prznaju: Ne mam velke zaineteresovaa v slavosloviji; Prznavam, e do teper jem ne prkladav velku vanos slavosloviju. Slavoslovije mi ne je po dui, ma notarialnyj charakter. Je to vyznaa sja parochiv, kotry vse zaujaty, vse sja ponahaju, ne nachoa as, eby sja hlube pozastavt nad obsjahom moltv. My sja rodme i yjeme v naim vychodim obrjai i joho otoiu, i tak ne vse zmoeme naleno ocint poklady naoj Liturgiji. Virie jich ociuju duchovny latskoho obrjadu. Jeden 51 ronyj monach dominikan i- 16 -

ro vyznava: Dovhyj as ja byv pasivnyj i nedbalyj ohadom slavoslovija. Ale pid vplvom vychodnoj duchovnost, des pered 10-12 rokam, ono nabylo u mene calkom novyj akcent. Inyj- trapista: Slavoslovije, holovno, jak je doprovadane hlubokym poklonom, pobuduje do Bohopoitaa. Jeden benediktin spomna: V perych rokach mojoho monaoho yvota ja byv due astlvyj, nachoai sja na im boci choru de prpadav prvilej slavoslovia.R2 c, , 7 4, 4 h 3 3sz, 0 l1 3 1 a, 2 3 1z 2, 3 1 2 t sz e, 3 72 l y az. , , , , , , .

B, Carju nebesnyj

Je tym velnym himnom, kotryj sja rod v asi jeresej, kotry povstavaju proiv Svjatoho Ducha. Iz jednoj storony vystupuju: Kerint, Teodot, Pavel iz Samosaty, Fotin, i Noet iz Smirny, yrjai falvu nauku o jedij Boij Osobi. Proivstaviom su jim otcjove Cerkv takych imen: papa rmskyj Viktor, pastyr iz Hermy, Irinej, Ipolit, Tertulian, Kliment Al. i iny. On, svojima pouiam, piddaval dumky, kotry sja poim stal osnovov toho liturginoho vyslovu. Herma: U svojim Pastyrjov pojasuje, to Svjatyj Duch ub istnu, i ona dozvoa na to, eby ona vychodla iz tvojich ust, eby v oach vytkych udej byla jasnov istna Svjatoho Ducha, kotroho Boh poselv v tvojim ii. Tak Hospo zveli sja v tvojim ii. (Prita, III, 1,1). Irinej dodava, to takyj olovik u vece ne bude ilesnyj, akujui obeniju zo Svjatym Duchom, bo, de je Duch Otcja, tam je yvyj olovik. (Protiv jeresej: V, 6,1; 9,1). Tertulian: davajui do kontrastu napomna, to neistyj duch ne moe byt vysluchanyj Svjatym Duchom. (O moltvi 10) Kliment Aleksandrijskyj zakinuje svoji pouia takov moltvov: Dovo nam spivat Tobi, pisu vanost, v noi i erez de, a do ostatoho da. Prjmj od nas chvalu, jednyj Ote i Synu; - Synu, na Vychovavateu i Uiteu zo Svjatym Duchom. (Pedagog 111, 12) Origen u svojim tvori: O moltvi zbera poperedi uia svjatych Otciv o Svjaim Duchu, poinajui od sv. Pavla (Rim. 8,9-17): akujui Joho bla- 17 Blahovistnik 05/2011

hodat stavame sja im Boyma. Vin, Svjatyj Duch, ui nas itat zakon zo seredny. Vin bere kadu duu i ui jej umertvat ilo, pokorjat joho duchu, eby dojt do tajinstvennoho zjedia z Bohom. Liturgista Haman pojasuje, e od 2. St. prosba Luky (v Otenai) naj prjde tvoje Carstvo, zamiovalo sja slovam: Naj prjde do nas Tvij Svjatyj Duch i nas oist. Do liturginych teksiv vchod tota moltva u formi troparja na 3. asi a do zvyajnoho poatku joho liturgist vnoaju a v 12. st.C, Svjatyj Boeh 9, h , h e, 1 a. 1. , , ,

Zminku o im himi nachodme u Tertuliana. Tot himn zvelia Presvjatoj Trojcy stava sja aktualnym v asi Chritologinych sporiv, pidkresuje jednu prrodu trjoch Boych Osob. akujui patriarchov Proklov (434-446) stava sja asov sv. Liturgiji. Uspinos toj prosebnoj pisi sja vyjavla v asi patriarchu Akakija (471-479), kol Greciju navival zly asy. Tohdy sja organzoval mnohoudny procesiji v asi kotrych Bohoubci sokruenno spival Svjatyj Boe. Po tych cilonarodnych moiach nastupuju pokijny asy. Aleksandrijskyj patriarch Knafues (+470) dopovnv do trsvjatoho novyj vyslov:: po slovach svjatyj bessmertnyj, dodav: rospjatyj za nas. Proiv toho dodatku vystupuju Vychodny otcove, osobsto uastnky Trulaskoho soboru (691r.) odsudvi totu novotu 8. kanonom. Na totu temu neskire napsal Sv. Joann Damaskin Himn Trsvjatoho nad Jordanom (P.G. 95, 21-62) i Simeon Soluskyj O svjaij moltvi (P.G. 155, 576-577). D, Slavoslovije male:a n7Y, 3 7, 3 0 , 3 h 3 1w, 3 H. 1.

V liturginych rubrikach vystupuje pid kurtov nazvov: Slava. Christijane vzjal totu moltvu iz judejskych religijnych praktik v kurtekij formi Tobi slava na viky! (Didachi 9,4). Vece rozvnute slavoslovije iz trnitarnym obsjahom podava Kliment Aleksandrijskyj: Jomu (Otcov), akujui joho Synov Isusov Christov, Hospodu yvych i mervych, i Svjatomu Duchu, naj bude slava, es, vlada, vina velnos, nyi, vse, iz pokoia na pokoia i na viky viny. Ami. (Chto bohatyj, 42,2). Otcjove 3. st. osobsto Origen, chosnoval seredu formu, v kotrij pidkresoval osobu Isusa Chris- 18 -

ta. Sv. Vaslij Velkyj, zhromadujui peredaa Irineja, Klimenta Rmskoho, Dionisija R. i Dionisija Al. dava svoje pojasia i dakus inaku formulku: Idui za tyma nayma operednkam i my ty, kotry od davnych presviteriv prjal formulu i pravlo moltvy, slavme Boha tyma samyma slovam, kotry vam peredavame: Bohu Otcju, Synu, naomu Hospodu Isusu Christu zo Svjatym Duchom, slava i sla na viky viny. Ami Spory z arianam nauil Otciv Cerkv, e dakotry slova toj moltvy treba utont, eby ne davat nahodu do mynoho tolkovaa. Tohdy odsunul dodatok erez Syna i formulku skoroal na podstatny slova. Teperiu Slavu podava Kasian zaznaiv, to navod tekst iz joho asiv. A v takij formi sja chosnuje i teper.az b, 1 a: D, 1 2 az: L, 2 Hz : h, 2 3 32 ew az, 4 w2 a. , . , , , . , , .

E, Presvjataja Trojce

Pojava sja v studiskych ustavach v 11. st. Svojima prosbam sja tota moltva oberta na okremy Boy Osoby svjatoj Trojci, i tak povist roziuje okremy zadaa ila spasia.: oiat hrichy, odpuat bezzakonija, cilt chvoroty udej. Taku posidovnos rozvtku duchovnoho yvota, nachodme u sv. Hrihorija Naziaskoho v joho 31. bisii: Jas Trojci musv jasit v dalim rozvtku, jak hovor David, toraz vece (Ps. 83,8), to znai z potupujuim rostom slavy v blahodat. Sv. Vaslij joho dumky dopovuje: Sv. Duch pidnos serdcja, vede slabych, jakby za ruku, dokonalyma tvor tych, kotry su v dorozi. (O Sv. Duchu IX). Papa Lev Velkyj v 1. Propovii na Rodestvo hovor: Tak tody akujme Bohu Otcov, za poserednctvom Syna v Svjaim Duchu za to, to, bezhraine mlosera, kotrym nas poubv, bylo ku nam milostve, i mertvych nayma hricham, oyvv nas iz Christom (Ef 2,5), eby sme sja stal v im novym sotvoriom. Trojite Hospodi pomiluj i Slava i nyi tvor liturginu sintezu pokajannozvelujuich dumok i uvstv. a, 4 32 7, z1z 4z E, 1 r E: y 0z S, w 72 3 2. a y a a e, 3 a a 0 az, 3 2 s H

F, Ote na:

- 19 -


a: 3 2 a 3e, 3a a t aw. , , , , , . , , , , .

Poda dumok uiteiv Cerkv ranoho christijanstva, je skoroiom ciloho Jevanhelija. Proto tota moltva sja stala osnovov katechetinoj nauky. Midi tolkovateam Hospodoj moltvy tych asiv, pery miscja maju Tertulian i Origen. V joho tvori O moltvi , v kotrim pojasuje slova da budet voa tvoja: My - prosebnky ii perebyvame na zemi, ale my pevny v im, ale peresvideny, to vytky ytei neba vykonuju Bou vou. Proto kadyj len Cerkv ma prost za to, eby tvort vou Otcja, jak robv Christos. Bo Vin prjov vykonat vou Otcja i vykonav jej do kincja. A joho zakuia iz toho je: Ki tody z priiny hricha, my ii vse zema, treba nam prost za sebe samych, eby nas voa Boa oistla, jak to Vin zrobv z tyma midi nam, kotry stal sja nebom abo su nebom. (26, 1.36) Jednym iz suasnych komentatoriv Hospodoj moltvy papa Joan XXIII: Velka poema yvota i istoriji olovika, a to i ciloho udstva nese sja povnym holosom. I ona cila v Hospodij moltvi Ote na. Isus prjov iz nebes, eby nas jej nauiv. Ona ma v sobi cilu filozofiju yvota i istoriju kadoj duy, kadoho olovika, bujakoho viku: mnuvoho, teperioho i buduoho. To vytko naistno tam je: Triumf Booho imena, Booho Carstva, Booj voi.. (dennk 4.10.1961) Ku Hospodij moltvi u od ranoho christijanstva poal dodavat slova ap. Pavla: Kotromu slava na viky viny. Ami (Gal. 1,5), bo apostol jej vjae z prosbov za to, eby oslobodt nas od toho zloho viku za voov Boha i Otcja naoho Toto zakinia poim schosnovav sv. Kliment Rmskyj v svojim psmi Korinanom (31,4), dodajui taky vyrazy: slava i velnos, mohutnos i polvos, slava, es, sla (1Kor 41,3; 44; 45,2). Neskore podvinky liturginych reform prjal teperie: carstvo, i sla, i slava.Prodovia v dalim isi. Na osnovi knihy P. ,: preloyv i upravv: jeromonach Markijan, SVV

- 20 -

PribehbidnyjV asi imeckoj okupaciji u Francuzku, jeden svjaenk, jakyj uiv na gymnaziju v Parii hovorv pribeh zo svojoj molodost, na jakyj a do svojoj neskoroj staroby ne zabyv.,,Midi vychovavateami byv i jeden prisnyj i strohyj olovik, jakyj dakol byv i mojim uiteom v itim tabori. Vin byv bars uzatvorenyj i z nkym veo ne hovorv, s nkym sja ne striav, a nchto o im nioho ne znav, nchto ne znav v jaki bii yje. Dostavali sme len bidnyj plat i de chto si pryvyrabav i tym, e uiv na gymnaziju. Vin toho ne mih veo robt, zato e ne mav ani sl, an zdorovja, an francuzkoho jazyka ne znav dobri. I raz sja stalo toto: v jeden de, jak do koly bial iti, iov i tot vychovavate. Na kraji dorohy siiv jeden bidnyj, pered nm apka. Mnoho udej perechodlo, dakotry ho obchol, an si ho ne viml, bo sja habl posmotrt i ioho ne dat. Dakotry perechodl i prosto do toj apky marl paru haleriv, no na olovika an ne posmotrl. On svoje zrobl, vin pre nch ne olovik, vin bidnyj, a bidnyj - to prosto apka. A v im perechod i tot vychovavate. Zastavv sja zav z holovy kalap i tos poviv tomu bidnomu, ni mu ne dav, no bidnyj takoj vyskoiv na nohy i objav ho, i tak sja rozyl. I to vytko viil it. Kol vin prov do koly it ho obkolesl i zasypal oprosami: ,,Chto tot olovik? Moe dajaka vaa rodna? Abo va prijate? om ste pered nm zal kalap? Vy mu ioho ne dal, poim om vyskoiv i objav vas? i tak zahnal it vychovavatea do kuta, e musv jim dato odpovist. I vin odpoviv toto: ,,Iov jem na pie z druhoho kince Paria,- 21 Blahovistnik 05/2011

bo jem ne mav piazej nazvy, iov jem po chodnku a u zdaleka jem viiv toho bidnoho, viiv jem jak ho ud obchodl, jak dakotry i dato do apky marl, no an na oho ne posmotrl. I ja podumav, to ki kolo oho perejdu a an si ho ne vimnu, ta v im moe umre posida vira v olovika, bo dakotry na oho ne lem e ne popozeral, no dokince ani sja ne namahal dato mu dat zo svojoho nadbytku. No piazi jem ne mav, ne mav jem, to by jem mu mich dat tak jem sja zastavv, zav kalap z holovy, eby vin citv, e sme si rivny, e v im vdu rivnoho sobi olovika, ne lem bidnoho i toto jem mu vysvitlv: Odpuste, ja vam i ne mou dat, ja ioho ne mam i tot olovik tohdy vyskoiv i objav a. Neskorej mi tot bidnyj poviv, e nkda ho nichto ne obdarovav tak bohato i iro jak tot olovik, jakyj mu ne dav nioho, no uznav v im sobi rivnoho olovika, zav pered nm kalap, i vysvitlv om mu ne moe pomoi a prosv od oho odpuia.poda: Antonij mitropolit Suroskyj foto: http://www.liveinternet.ru -tmk-

Svaja i Svjaty - Maj 20111. MJ, neia Sv. apostola Tomy neia Antipaschy, 3. MJ, prepodobnaho otca naehoTeodosija Peerskaho (binnyj svjatyj) 8. MJ, neia Myronosic, hl. 2. Svjataho slavnaho vsechvalnaho apostola i jevanhelista, napersnika, vozublennaho ivstvennika, Joanna Bohoslova, (binnyj svjatyj) Myrovanije. 9. MJ, Perenesenije estnych moej ie vo svjatych otca naeho Nikolaja udotvorca ot Myr v Bar hrad (polyjelej) 10. MJ, Sv. apostola Simona Zilota (polyjelej) 11. MJ, bl. svjaenomuenika Vasia Hopka, Sv. apostolom rivny Kyrill a Metoij, uitele Slavjaiv (polyjelej) 15. MJ, neia Razslablenaho, hl. 3. 18. MJ, Sereda Prepolovenija 50-cy 21. MJ, Svjatych velikych carej i rivnoapostoiv Konstantina i Jeleny (polyjelej) 22. MJ, neia Samarjaniny, hl 4. 25. MJ, Tretije obritenije estnyja hlavy svjataho proroka, Predtei i Krestitea Hospoda Joanna (polyjelej) 29. MJ, neia Sipoho, lit. hl. 5.- 22 -

Duchovn obnovaOtvoren nebo v ertinomPsal sa de 27.3.2011...Krupoklonn nedea... kedy do nho chrmu Nanebovstpenia Pna na pozvanie miestneho kaza zavtali otcovia Bazilini, spolu z ikonou Krsnobrodskej Panny Mrie. Prili preto, aby zaali pstnu duchovn obnovu. Hlavnm sluiteom bol protoihumen o. Volodimir Sedlek a kazateom bol o. Jozaft Luck. Oboznamili ns s programom obnovy, ktor sa niesla v znamen desiatich Boch prikzan. Pred kadou slubou sa konal moleben k Bohorodike. Hne na to ns v pondelok navtvil o. Peter Pavol Hako, ktor sa venoval vo svojej kzni 1. Boiemu prkazu, ak je dleit milova Pna. V utorok k nm zavtal o. Polykarp Jaco. Rozoberal 2. a 3. Boie prikzanie, kde zdraznil vekos Boieho mena. V stredu o. Markijan Greko hovoril o vzahoch medzi rodimi a demi. V tvrtok o. Metod Bilank objasnil nm 6. a 9. Boie prkzanie o istote, ktor v dnenom svete tak vemi chba. V piatok o. Teodor Kos rozobral 7. a 8. prikzanie, z ndhernmi prkladmi zo ivota. No a v sobotu vypichol 5. Boie prikzanie, kde poukzal e zabi niekoho, sa d aj v srdci. Na zver duchovnej obnovy, ktor konila v nedeu 03.04.2011 o 10.00 Slubou Boou, nm protoihumen o. Volodimr Sedlek zhrnul, ak je dleit dnes ma a i prikzania a e tieto prkazy ns nielen uia, ale hlavne chrnia. Na zver sme vetci prijali poehnanie a zrove kad dostal obrzok Preistej a bozkom si uctil ikonu. Ako kaz vidm obrovsk itok z tejto pstnej duchovnej obnovy, poas ktorej bolo akoby otvoren nebo nad mojou farnosou, kde prdili obrovsk milosti. Chcem sa tmto spsobom aj v mene veriacich farnosti ertin vemi pekne poakova protoihumenovi o. Volodimirovi Sedlkovi ako aj vetkm ostatnm otcom Bazilinom za ndhern as v Boej prtomnosti i v prtomnosti naej matky Mrie. o. Vladimr Sekera ertine- 23 Blahovistnik 05/2011

Neia SamarjankyI prla ena zo Samariji nabrat vody. Isus jej poviv: Daj mi pt! Bo joho uenky odyl do mista nakupt jidla.Samarjaska ena mu povila: Jak to, e ty, yd, pros pt od mene, samarjaskoj eny? Bo yd zo Samarjanam sja ne schoa. Isus jej odpoviv: Jak by ty znala (to je) dar Boyj i chto ku tobi hovor - daj mi pt -, ty by ho prosla, a vin by i dav vodu yvu. ena mu hovor: Hospod, nema sudnu, a studa je hluboka. Odky tody ma yvu vodu? Ci ty vekyj, jak na otec Jakov, kotryj nam dav totu studu, to z oj pv vin, joho synove i joho chudoba? Isus jej odpoviv: Kadoho, chto pje totu vodu, znova bude tlojit.No chto bude pt vodu, kotru mu dam ja, toho ne bude tlojit naviky. A voda, kotru mu dam ja, bude v im ridlom vody, kotra tee do vinoho yvota.ena mu hovor: Hospod, daj mi toj vody, eby ja ne byla zatita i ne musla tu chodt erpat.(Jn 4,7-15)ena Samariji, je bez mena, reprezentuje cilyj narod, prla eby si nabrala vody ku studi. Studa Jakova je simbol mudrost novoho Zavita Christovoho. Isus je z ov sam, zaim to joho uenky il zohnat dajake jidlo do sela. Dialog medi nma zaina Isus zo adosov: Daj mi pt! Vin jak vse, perebera iniciativu, jak i v yvoi kadoho olovika, a v im pripai, odhauje i tajnu yvoj vody. Rob to zainajui od obyajnoj udskoj potreby, bo kadyj mus pt, bez toho eby enu vyviv z miry. Predstavuje sja jak obyajnyj olovik jakyj je zatityj, i tak zakryva kadyj druh nadrjadenost, ci u mua nad enov, abo yda nad Samarjanom, jakyj byv v im asi tak astyj. Samarjanka s udvom a dakus i z ironiov, odpovida v rovi materiaij a udskych vzahiv: Jak to, e ty, yd, pros pt od mene, samarjaskoj eny? Nenavis medi dvoma narodami v im asi byla hluboka i je spomnana vece raz i u Sv. Pismi. I tak je jasno, e ena duma, e s ov hovor len dajakyj yd, jak kadyj druhyj. No Isus perenos dialog do rovny duchovnoj, roviny de ide o tajnu Mesiji. Jak by ty znala (to je) dar Boyj i chto ku tobi hovor - daj mi pt -, ty by ho prosla, a vin by i dav vodu yvu. Uas eny zo spravaa sja yda, jakyj ju pros o laskavos- 24 -

je velkyj, no slova Isusa zjavuju dato oveo hlube: ne je Isus, jakyj by mav dato prost, ale Samarjanka, bo len Vin je derelo, jake uhas smed. Je miloserdne ilo Boha, jakyj sja rob bidnyj i pokirnyj, eby zrobv olovika bohatym. Dar jakyj Isus ponuka ei je obrovskyj, ide o postupne ukazaa samoho sebe, Vin ji hovor chto je. V teksi je lehko porozumt, e Boyj dar a yva voda je jedno a to iste. Kol dar Boyj jakyj Isus obicja dat Samarjanki je yva voda, pre enu poznat tot dar znai vlastnt vodu yvu a to je poznat Christa, mat z nm osobnyj vzah. eby sme tomu porozuml musme sja dakus posmotrt na yivsku tradiciju, poda kotroj najvekym darom Boha pro svij narod je zakon, jakyj sam Mojsej kle zachovavat. No pre jevanhelistu Joanna je dar zakona Mojsejovoho definitivno napovnenyj i perekonanyj Novym Zakonom, jakyj nam ukazuje Christos, i to je samotna joho prtomnos, Vin je pravda, Vin sam, Joho poznaa, Joho slova, to je dar Boyj. Znai, e v im pribehu sam Christos sja ukazuje jak voda yva, Isus je tot dar potribnyj pre spasia olovika. ena je prekvapena, no i tak ne rozum slovam Isusa, naopak kontatuje, e Isus ne ma ani sudnu do jakoj by nabrav sobi vodu, odky by choiv dat pt i ji. No aj ki nerozum i tak das holovnyj opros: Odky tody ma yvu vodu? Je ako odpovisti i porozumt nevirujuomu oloviku, e lem sam Isus pozna, a je, derelo yvota. Lem takomu jakyj slucha u viri, moe Christos ukazat samoho sebe a to, e Vin je tym darom, tym yvotom. Bidny slova s jakyma sja ena pros nam ii ukazuju jednu vec, kol hovor: Ci ty vekyj, jak na otec Jakov? Ki Judeji sja povaoval za syiv Avraama, Samarjane sja ul synami Jakova, jakyj jim dav i totu studu, kotra je simbolom ciloj tradiciji spojenoj s Jakovom, i tak ena ne moe porozumt, chto sja moe robt vekym od Jakova, no i tak, bez toho eby o im znala, ironino potverduje, e Isus je vekyj i od Jakova. Toty slova jevanhelija nam opsuju, e dar Isusa je to, e sja ukazuje i perenka do serdcja virujuoho olovika, erez Svjatoho Ducha, jakyj je tot kotryj dava yvot vinyj. Samarjanka sja ukazuje jak prpravlena prjat ponuku Isusa a otvarja sja na dorohu pokajaa, jaka zaina s jej tubou po yvij voi: Hospod, daj mi toj vody,... Perekonala pokuia dumat lem po zemnomu, materialnomu a zaina dumat po duchovnomu, Boomu.-tmk-

- 25 -


7. , , , : ; , , , , , , , ; ; , , , , . 8. . : , ; , , , , ; , , . 9. : , , , , . , . 10. : , . , , , , . 11. : ? : , , . 12. , : , . 13. : , . , , , , , , , , ,- 26 -

. , , ; ; , ; ; , , , ; , , , , , ; , , , , . , , . 14. : : , , () , , . , , . , . 15. , , . , , , - , . , , : , , . 2006 foto: http://www.bogru.ru

- 27 -


Zbava

autor: udovt Sobtka

- 28 -

Bajky J.KudzejaNeporozumiaNa chirurgiji v Humenim primar Leo hvar ei: - Mila pai, midi nami, tot va mu, ne ub sja mi. -Pan primar, i mi tak samo - reaguje ena prjamo, no ne ochabu ho doky, ma bortak plat tak vysokyj.

Mnohych v manelskij oazi, trmaju u lem piazi.Josf Kudzej

NapasV jedim piddukanskim sei yl dvom prijatei, jeden z nch byv abstinentom, druhyj sja spv pid momentom. Chto yv dove, to dumate? it, teper pravdu ne mate, bo toho to ne pv njak, na motorci zrazv pjak.

Alkoholovy napoji, roba z oferiv gerojiv, no da za gerojstva satych plaa i nevnovaty.Josf Kudzej

iNvosTurista iz Oldomau stritv enu Uu, jak vyhaala na pau korovu Taruu. I zastavv sja na slovko - Dobryj de tetoko, spokijny ste s tov korovkov, dava vam moloko?- 29 -

Na danyj vopros sja ena poskary o duu: - Boak dava, poraena, ahat z oj muu! Tov bajkov chou povist toto, moji uby: Bez namahy ne mo jist peeny holuby.

Josf Kudzej


Pozvaa11.-12. juna 2011

Bukova hirka ODPuST SOESTvijA SvjATAhO DuChA

Sobota 11.06.

17:00 Veura s litijov 18:00 Sluba Boa s pomazaom chvorych

Neia 12.06.

9:00 Utrea 10:30 Torestvenna Sluba Boa koinopreklonny molitvy obchid kolo cerkvi

Monos pristupt do sv. spovii

serdeno Vas pozyVaju otCoVe Vasilijane- 30 -

Duchovna obnova Otciv Vasiliaiv v ertiim, 27.3.-2.4.2011.

Predstavujeme: Generalnyj dom inu sv. Vasilija Velikaho v Rimi

Redakcia Blahovistnika Krsny Brod 226 068 01 Medzilaborce

Platen v hotovosti Preov 2

RAZ

18.-19. juna 2011

Monastyr Krasnyj Brid ArChiEPArChiAlNyj ODPuST SOESTvijA SvjATAhO DuChA

Sobota 18.06.

17:00 Veura s litijov 18:00 Sluba Boa s pomazaom chvorych

8:00 Utrea 10:00 Archijerejska Sluba Boa koinopreklonny molitvy, mirovaa, obchid kolo cerkvi Monos pristupt do sv. spovii- 31 Blahovistnik 05/2011

Neia 19.06.

serdeno Vas pozyVaju otCoVe Vasilijane

smola(Bajka)Syi zmyja Nasa z hat a jij torha horta: - Muu, malam rade vzjat, vmisto tebe orta. Vin na to: - Smola, hadno, to je vyluene, manelstvo z blzkov rodnov, ne je dovolene. Chto je v manelskim chomoi zo zmyjov jak Nasa, naj ne pochybuje o im, e mav z pekla asa.

Josf Kudzej

Blahoelanie!

zo Sniny, ktor sa da 28.aprla 2011 dova krsneho ivotnho jubilea : 50 rokov. Pri tejto vzcnej prleitosti Vm chceme zaela vea chariziem Boch milost a do alch rokov vetko najlepie, vea zdravia a Boieho poehnania. Nech Vs i Vau rodinu chrni Bohorodika vedie Bo stp a d Vm plnos darov i tedros blahoslovenija. Zrove Vm akujeme za vetko, za vek obety a dobrotu... Prajeme Vm i naalej srdce primne pln lsky pomha chudobnm, chorm a tak plni Boiu vu. Na mnohaja i blahaja ita! Intelektuli, veriaci a rusni zo Sniny- 32 -

vdp. O. Miroslavovi Pindrochovi

Zo srdca gratulujeme

-

V senone b inijeNeia Razslablennoho Monastyr Krasnyj Brid

15.5.2011 ...

22:00 hod. Velka veura s litijov 23:30 hod. Utrea s itaam Pervyj as Agape

Sobota

Krasnobriskoj BohorodicyMonastyr Krasnyj Brid 7.5.2011 8:30 Ruanec 9:00 Moleben, Ruanec 9:45 Sluba Boa propovidnik : o. Radoslav Vaco paroch v Hostovicach

Neia - 8:30 hod. Svjato v pracovnyj de - 16:00 hod. Spovi : v kaim asi

v cerkvi monastyrja SSD Krasnyj Brid

program Bohoslui

v kapici monastyrja sv. Vasilija PreovKadyj de - 17:00 Neia - 9:00

program Bohoslui

Blahovistnik- mesank Bazilinov na Slovensku,, www.baziliani.net, ronk 47. Adresa redakcie: Redakcia Blahovistnika, Monastyr Soestvija Sv. Ducha, Krsny Brod 226, 06801 Medzilaborce, SLOVENSKO, tel.: 0577480080, e-mail: [email protected] Bankov spojenie: VUB Preov - ..: 3518834572/0200, Evidenne slo.: EV 3145/09 Vydavate: Rd sv. Bazila Vekho fredaktor: Teodor M. Kos OSBM Redakn rada: Mgr. Markijan M. Greko OSBM,, Mgr. Jn Blako, Mgr. Vladimr Sekera, Mgr. Marek Gaj (jazykova uprava) Tla: Expresprint, Preov Tituln strana: Christos i Samarjanka Cena: 0,50 Predplatn na cel rok: 11 (6 + 5 )

- 33 -


InzercijaState sja i vy redaktorm Blahovistnka, napte nam, (uzavierka je vse 10-toho v misjaci), to sja stalo u vaim misi ci sei, napte nam vay teologiny, abo liturginy oprosy, napte nam vau istoriju o im, jakym sposobom je Hospo Boh prtomnyj u Vaim yvoi, abo v yvotoch Vaych blzkych. Poite svojich blzkych fotkov i blahoelaom v Blahovistniku. iyme sja na vay listy, e-maily. adresa: Redakcia Blahovistnika Monastyr Soestvija Sv. Ducha Krsny Brod 226 06801 Medzilaborce e-mail: [email protected]

Svjatyj ote na Vasilije Velikyj moli Boha o nas hrinych

Radio Regina (Patria) Kadu druhu neiu v misjaci grecko-katolicku liturgiu od 7:00-9:00

Sluchajte!!!

Jak doita, neodkladaj, daj itat druhym!!! Inzercia

- 34 -

Documents

1105 blahovistnik