2013 - REGION BESKYDY rozvoja ERB.pdf · cezhraničná spolupráca už dlhoročnú tradíciu. Česká časť Euroregiónu Beskydy je tvorená severovýchodnou časťou pohraničia,

Pripravme si zámery a vyčerpajme prostriedky v 2007 - 2013

1


2


objednávateľ:

Región Beskydy, Námestie obetí komunizmu 1/Predmestská 1

011 31 Žilina IČO: 36 148 474

DIČ: 2021544778

Štatutárny orgán: Ivan Harman

spracovateľ:

Euro Dotácie, s. r. o.

Národná 23, 010 01 Žilina IČO: 36 438 766

DIČ: 2022122520 IČ DPH: SK2022122520

Štatutárny orgán: Ing. Peter Sládek - konateľ

Tento projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom finančného príspevku Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v rámci Systému podpory

Euroregionálnych aktivít na rok 2007

© Euroregión Beskydy


3

OOBBSSAAHH ŠŠTTÚÚDDIIEE

1 VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE ........................................................................................ 7

2 ANALÝZA ........................................................................................................................ 9

2.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ............................................................................................... 9

2.1.1 ANALÝZA SWOT ............................................................................................................................14 2.2 VZDELÁVANIE ............................................................................................................ 15

2.2.1 ANALÝZA SWOT ............................................................................................................................19

2.3 CESTOVNÝ RUCH........................................................................................................20 2.3.1 ANALÝZA SWOT ............................................................................................................................24

3 SÚLAD S PROGRAMOVÝMI DOKUMENTMI CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE..26

3.1 ŠPECIFIKÁCIA OPERAČNÝCH PROGRAMOV CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE 2007 - 2013...27 3.1.1 OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE SLOVENSKÁ REPUBLIKA – ČESKÁ REPUBLIKA...............27

3.1.2 OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE POĽSKO – SLOVENSKÁ REPUBLIKA .................................28

3.1.3 OP CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE ČESKÁ REPUBLIKA – POĽSKÁ REPUBLIKA ......................29 3.1.4 ALOKÁCIA FINANČNÝCH ZDROJOV A MIERA SPOLUFINANCOVANIA....................................31

4 VÍZIA A STRATEGICKÉ ZÁMERY EUROREGIÓNU ...............................................33

4.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...............................................................................................33 4.2 VZDELÁVANIE ............................................................................................................35

4.3 CESTOVNÝ RUCH........................................................................................................36

4.4 ŠPECIFIKÁCIA ZÁMEROV EUROREGIÓNU BESKYDY.....................................................38 4.4.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ...................................................................................................................38

4.4.2 VZDELÁVANIE.................................................................................................................................40

4.4.3 CESTOVNÝ RUCH.............................................................................................................................42

5 ZÁVER ............................................................................................................................47


4

ZZOOZZNNAAMM TTAABBUULLIIEEKK

Tabuľka č. 1 - Regionálne podujatia krajín Euroregiónu Beskydy 20

ZZOOZZNNAAMM GGRRAAFFOOVV

Graf č. 1 - Napojenosť obyvateľov na kanalizačnú sieť 10 Graf č. 2 - Produkcia odpadov v tonách za rok 11

Graf č. 3 - Priemerné množstvo vyprodukovaného odpadu za rok 11

Graf č. 4 - Percentuálny počet študentov na jednotlivých fakultách ŽU (stav k 31. 10. 2006) 16

Graf č. 5 - Rozdelenie jednotlivých foriem štúdia na fakultách ŽU 17

Graf č. 6 - Zloženie škôl stredoškolského vzdelania (stav k 15. 9. 2006) 18 Graf č. 7 - Celkový počet žiakov na jednotlivých školách 18


5

ÚÚVVOODD

Dokument je spracovaný tak, aby sa stal vhodným nástrojom nielen na efektívnu koordináciu spoločných priorít a aktivít Euroregiónu Beskydy, ale aj na získanie prostriedkov na

ich realizáciu. Priority predkladaného dokumentu smerujú tiež k vytvoreniu spoločných vízií

rozvoja vo vybraných oblastiach, ktoré budú využívať potenciál a možnosti cezhraničného regiónu pri spoločnom riešení hlavných problémov. Je preto nevyhnutné zabezpečiť nepretržitú

koordináciu rozvoja a výmenu pohľadov na spoločné aktivity v rámci hodnoteného regiónu.

Celý dokument je rozdelený do dvoch základných častí – analytickú a strategickú časť – kde sa zameriavame na zhodnotenie nasledovných oblastí:

- životné prostredie

- vzdelanie

- cestovný ruch.

Životné prostredie a jeho ochrana je v súčasnosti veľmi často skloňovanou oblasťou. Je

všeobecne známe, že na základe historického vývoja prihraničných oblastí, patria práve tieto do kategórie s veľmi nízkou úrovňou vybavenia technickou infraštruktúrou, ktorá do veľkej miery

ovplyvňuje kvalitu životného prostredia v danej lokalite. Rovnako tak nedostatočná úroveň

technickej infraštruktúry má vplyv na rozvoj predovšetkým cestovného ruchu, ktorý má v skúmanej lokalite najväčšie predpoklady pre intenzívny rozvoj.

Oboma popísanými oblasťami sa prelína aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva žijúceho

v prihraničných oblastiach. Dosiahnutá výška vzdelania v pomerne veľkej miere ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb a tiež môžeme predpokladať, že aj environmentálne povedomie ľudí.

Všetky tri kapitoly sú ukončené analýzou silných a slabých stránok regiónu a tiež aj

príležitostí a ohrození, ktoré územiu vyplývajú z vonkajších pomerov a dokážu ovplyvniť jeho vývoj či už v pozitívnom alebo negatívnom smere.


7

11 VVŠŠEEOOBBEECCNNÉÉ IINNFFOORRMMÁÁCCIIEE

Euroregión Beskydy vznikol na základe Zmluvy o slovensko-poľskom spoločenstve medzi združeniami Región Beskydy (Slovenská republika) a Region Beskidy (Poľská republika) dňa

18. februára 2000. V júni 2000 sa obe združenia dohodli na rozšírení spolupráce aj na českú stranu

a 9. júna bola vo Frýdku-Místku so združením Region Beskydy podpísaná nová Zmluva o slovensko-poľsko-českej spolupráci s názvom „EUROREGIÓN BESKYDY“. Naplnil sa tak

základný zámer primátorov a starostov jednotlivých členských miest a obcí euroregiónu realizovať

cezhraničnú spoluprácu v samospráve na vyššom stupni.

Euroregión Beskydy je historicky prvý euroregión spájajúci hranice troch

postkomunistických krajín.

Nachádza sa v prihraničných oblastiach 3 štátov a zaujíma významnú geografickú polohu na trase dvoch transeurópskych multimodálnych koridorov (v smere sever – juh: Žilina – Čadca –

Zwardoň – Katowice – Gdaňsk a v smere západ – východ: Viedeň – Bratislava – Žilina – Ľvov),

čo okrem iného vytvára vhodné predpoklady na jeho ďalší rozvoj.

V súčasnosti na území Euroregiónu s celkovou rozlohou cca 4 900 km2 žije vyše 970 000

obyvateľov.

Členskú základňu euroregiónu zo slovenskej strany tvoria mestá a obce severo-západnej časti Žilinského kraja – okresov Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto a Námestovo, kde má

cezhraničná spolupráca už dlhoročnú tradíciu. Česká časť Euroregiónu Beskydy je tvorená

severovýchodnou časťou pohraničia, obcami okresov Frýdek-Místek a Karviná. Tretia čas riešeného regiónu sa nachádza v južnej časti Sliezskeho vojvodstva Poľskej republiky.

Prirodzenými administratívnymi centrami a zároveň sídlami euroregiónu sú:

- Žilina

- Bielsko – Biala

- Frýdek – Místek


8

Na čele euroregiónu stojí jeho prezident volený z jednotlivých členských združení rotačne na dobu jedného roka. Prezídium Euroregiónu Beskydy tvorí 15 členov – 5 delegátov

z každej strany, t. j. členov predstavenstiev troch združení.

Hlavným cieľom vytvorenia Euroregiónu Beskydy s ohľadom na dosiahnutie vyváženého rozvoja regiónu a stabilizovania jeho obyvateľov a inštitúcií je podpora aktivít riešiacich spoločné

problémy v oblastiach ochrany životného prostredia, zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľov

a ich uplatnenie sa na trhu práce a tiež využitia potenciálu regiónu s ohľadom na rozvoj turizmu a cestovného ruchu.


9

22 AANNAALLÝÝZZAA

2.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Beskydy sú horskou sústavou vo Vonkajších Západných Karpatoch, Vnútorných Západných Karpatoch a vo Východných Karpatoch na území Slovenska, Česka a Poľska. Práve

tento horský masív bol (a zároveň aj je) spojivom rovnomenného regiónu rozprestierajúceho sa na

území troch susedných štátov (Slovenska, Česka a Poľska) – Euroregiónu Beskydy.

Pre toto územie sú typickými prvkami horské a lesné terény. Spomínaná hraničná oblasť je

charakteristická pomerne vysokou kvalitou životného prostredia, nakoľko prevažná väčšina sídiel

lokalizovaných v tejto oblasti je vidieckeho charakteru, ktorý sa vyznačuje pomerne malým stupňom premeny krajiny. Na druhej strane však na území pôsobia rôzne antropogénne činitele

a aj v priemyslových oblastiach a veľkých aglomeračných centrách došlo (a neustále dochádza) ku

zníženiu prírodných a krajinných hodnôt územia. Napriek tomu kvalita životného prostredia v týchto prihraničných oblastiach jednotlivých štátov sa od roku 1990 výrazne zlepšila vo všetkých

jeho zložkách a to najmä v dôsledku zvýšenia investícií do infraštruktúry na ochranu životného

prostredia, poklesu produkcie exhalátov jednotlivých priemyslových odvetví, legislatívnych opatrení podporujúcich ochranu životného prostredia a budovaní jednotnej sústavy ochrany

NATURA 2000.

Najväčší vplyv na stav životného prostredia má obyvateľstvo, ktoré v prostredí žije a výsledky jeho činnosti, ktoré toto prostredie ovplyvňujú a menia. Práve na základe jednotlivých

činností je možné vymedziť nasledovné oblasti vplývajúce na stav životného prostredia:

hospodárenie s prírodnými zdrojmi, odpadové hospodárstvo, poľnohospodárska a priemyselná výroba a to všetko súvisiace predovšetkým s konzumným spôsobom života obyvateľov.

Ľudskú činnosť je práve z vyššie spomínaných aspektov možné zaradiť medzi činitele,

ktoré vplývajú na životné prostredie ako negatívne zároveň tak aj pozitívne. Na hodnotenom území (Euroregión Beskydy) s rozlohou cca 4 900 km2 žije vyše 970 000 obyvateľov. Z hľadiska

priemernej hustoty zaľudnenia je možné územie Euroregiónu Beskydy hodnotiť ako územie

s pomerne vysokou hustotu. V porovnaní s krajinami spomínaného prihraničia (Slovensko 118 obyv./km2, Česko 129 obyv./km2, Poľsko 114 obyv./km2) dosahuje takmer dvojnásobné hodnoty

a to takmer 200 obyv./km2. Je zrejmé, že táto hodnota je dôsledkom lokalizácie veľkých

urbanizačných centier ako sú Žilina, Frýdek-Místek a Bielsko Biala v prihraničnom území a neodzrkadľuje hustotu zaľudnenia celého územia. Zároveň je to však ukazovateľ, na základe

ktorého je vhodné posudzovať zaťaženie životného prostredia antropogénnymi činiteľmi. Práve

kombinácia antropogénnych činiteľov a rázu krajiny sa podpísala pod pretrvávajúce problémy prihraničných oblastí.

Hospodárenie s prírodnými zdrojmi

Významným problémom zostáva čistota povrchových tokov, hoci sa kvalita vody v priebehu posledného desaťročia významne zlepšila. Úroveň čistenia vôd je stále nepostačujúca,

hlavne v prípade bodových zdrojov a je preto nutné zintenzívniť budovanie príslušnej

infraštruktúry práve na úrovni jednotlivých sídiel. V oblasti vodného hospodárstva dochádza k neustálemu zvyšovaniu počtu zatopených oblastí súvisiacich s nadmernými zrážkami

a nedostatočnou protipovodňovou ochranou. Vplyvom rozširovania rozsahu zastavaných plôch

a nešetrným hospodárením na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch a reguláciou vodných tokov v krajinnom prostredí sa znižuje akumulačná schopnosť územia pre zadržanie zrážkovej

vody. Týmto spôsobom môžu byť ohrozené aj zdroje pitnej vody.


10

Pretrvávajúcim problémom všetkých prihraničných regiónov (slovenský, český a poľský), a to najmä vidieckych oblastí, je nedostatočne rozvinutý systém kanalizačných sietí a čistiarní

odpadových vôd. O tom vypovedá aj ukazovateľ, ktorý hodnotí podiel obyvateľstva v prihraničnej

oblasti napojeného na kanalizačnú sieť z celkového počtu obyvateľstva prihraničnej oblasti za ten ktorý región. V českom prihraničnom území ja na kanalizačnú sieť z celkového počtu obyvateľov

napojených približne 70%. Slovenské a poľské prihraničné územie dosahujú takmer identické

hodnoty sledovaného ukazovateľa a to na úrovni vyše 50%.

Graf č. 1 - Napojenosť obyvateľov na kanalizačnú sieť

0

10

20

30

40

50

60

70

80

SR ČR PL

prihraničné územie

%

Ako problém pri znečisťovaní ovzdušia sa javí lokálny nárast znečistenia ovzdušia vo veľkých aglomeráciách (súvisiacich s vysokou hustotou zaľudnenia) a v blízkosti zaťažených

komunikácií v dôsledku rastúcej intenzity automobilovej dopravy. Do budúcnosti je naďalej

možné počítať s nárastom intenzity a to najmä v prihraničných oblastiach (hraničné prechody) z dôvodu posunu hranice Schengenu, čo znamená voľný pohyb osôb v rámci členských krajín EÚ.

Odpadové hospodárstvo

Jednou zo závažných činností ľudskej spoločnosti, ktorá negatívnym spôsobom vplýva na životné prostredie je produkcia odpadov. Väčšina vyprodukovaného odpadu je eliminovaná na

riadených skládkach v súlade s legislatívou. V súčasnosti sa však objavuje problém týkajúci sa

kapacity a životnosti existujúcich skládok odpadov ako aj sanácia starých neriadených skládok a environmentálnych záťaží. Pozitívnou stránkou odpadového hospodárstva je zvyšujúce sa

množstvo separovaného a recyklovaného odpadu. Na druhej strane sa objavuje negatívum

zvyšovania sa produkcie tuhého komunálneho odpadu. V budúcnosti je potrebné podporovať zavádzanie maloodpadových technológií, recykláciu a spaľovanie odpadov ako aj zvýšenia

ekologického povedomia obyvateľov (ktoré je v súčasnosti na nízkej úrovni).

Prihraničné územie (slovenská časť) je z hľadiska zneškodňovania odpadov obsluhované v prevažnej miere skládkami odpadov v Považskom Chlmci pri Žiline, v Rajci pri Žiline

a v Mikšovej pri Bytči. Zároveň mieru zapojenosti obcí (slovenskej časti) do separovaného zberu

odpadov je možné považovať za pomerne vysokú. Základným krokom prispievajúcim k separácii a zhodnocovaniu odpadov sú najmä legislatívne opatrenia, ktoré okrem iného od roku 2010

ukladajú obciam povinnosť separovať tieto zložky komunálneho odpadu: sklo, papier, plasty, kov

a biologicky rozložiteľný odpad.


11

Rovnako aj na českej strane dochádza k pomerne vysokému materiálovému využitiu odpadov (55%), podiel recyklácie obalových odpadov dosahuje úroveň 49%. Prevažná väčšina

komunálneho odpadu je zneškodňovaná obdobným spôsobom a to skládkovaním. Na českej

strane Euroregiónu Beskydy sa nachádzajú štyri skládky odpadov a to v katastrálnych územiach obcí: Paskov, Řepiště, Staříč a Ropice.

Pri porovnávaní celkovej produkcie komunálneho odpadu na jednu osobu môžeme

konštatovať, že najnižšie hodnoty v rámci Euroregiónu Beskydy dosahuje poľská strana (cca 200 kg na obyvateľa za rok). Slovenská a česká strana sú v tomto ukazovateli podobné, cca 280 kg na

obyvateľa za rok.

Graf č. 2 - Produkcia odpadov v tonách za rok

0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

SR ČR PL


t

spolu

mestá

Graf č. 3 - Priemerné množstvo vyprodukovaného odpadu za rok

0

50

100

150

200

250

300

350

SR ČR PL


kg/obyv.

01002003004005006007008009001000

t/obec

kg/obyv.

t/obec


12

Poľnohospodárska a priemyselná výroba

V minulosti sa poľnohospodárska výroba vyznačovala vysokou mierou intenzifikácie - ako

prostriedok intenzifikácie boli využívané najmä minerálne hnojivá a pesticídy. A práve zníženie

intenzity poľnohospodárskej výroby a nárast významu mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva prispeli k zníženiu spotreby pesticídov a minerálnych hnojív. Popisované

územie sa vo veľkej miere vyznačuje najmä živočíšnou výrobou. Pozitívny vzťah

poľnohospodárstva k životnému prostrediu sa prejavuje formou agroenvironmentálnych opatrení, tak v rámci jednotlivých krajín ako i v celej EÚ.

Tento prihraničný región je charakteristický aj vysokým podielom priemyselnej výroby.

Práve priemyselná výroba je potenciálnym rizikom v podobe prevádzkových havárií (požiare, výbuchy, úniky nebezpečných látok) a transhraničnej prepravy (spracovaných aj nespracovaných

produktov), s ktorou je spojené nebezpečenstvo dopravných nehôd a havárií.

NATURA 2000

Veľká časť popisovanej prihraničnej oblasti patrí medzi územia, v ktorých sú chránené

časti prírody. Za prvok ochrany prírody a jej rozmanitých druhov života považujeme aj

veľkoplošné alebo maloplošné chránené územia, v ktorých je na základe platných právnych predpisov ukotvená ochrany prírody. Veľké plochy sú chránené niekoľkými stupňovými

systémami. Región je zapojený do sústavy NATURA 2000. Je to sústava chránených území

tvorená tzv. SPA územiami (Special protection areas) vyhlasovanými podľa smernice o vtákoch a tzv. SAC územiami (Special areas of conservation) vyhlasovanými na základe smernice

o biotopoch. Cieľom sústavy je zabezpečiť ochranu vybraným typom biotopov, živočíchom

a rastlinám, ktoré sú na území členských štátov EÚ vzácne alebo ohrozené.

Na územie Euroregiónu Beskydy z veľkoplošných chránených území zasahuje

v slovenskej prihraničnej oblasti Národný Park Malá Fatra, CHKO Horná Orava a CHKO

Kysuce, v českej prihraničnej oblasti CHKO Beskydy a v poľskej prihraničnej oblasti Babiogórski Park Narodowy.


13

Obrázok č. 1 - Územia NATURA 2000 na území Euroregónu Beskydy


14

2.1.1 Analýza SWOT

SILNÉ STRÁNKY SLABÉ STRÁNKY

- vysoká miera ochrany životného prostredia

v podobe veľkoplošných chránených území

- vysoký podiel zalesnenia - disponibilita regiónu obnoviteľnými

zdrojmi energie

- nedostatočne rozvinutý systém

kanalizačných sietí

- absencia efektívneho systému separácie odpadu a to najmä vo väčších centrách

osídlenia

- nízka úroveň využívania obnoviteľných zdrojov energie

- vysoká produkcia odpadov na jedného

obyvateľa - nízka podiel vyseparovaných zložiek

odpadu z celkového množstva odpadu

- vysoký podiel zneškodňovania odpadov formou skládkovania

- nevyhovujúca kvalita vody v riekach

- zaťaženie územia čoraz častejšie sa opakujúcimi záplavami (povodňami)

- nízke ekologické povedomie obyvateľov

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

- rozvoj integrovaného environmentálneho manažmentu presahujúceho hranice

jednotlivých štátov

- rozvoj integrovaného manažmentu obhospodarovania lesných porastov, najmä

prírodných celkov (geomorfologických)

presahujúcich hranice štátov - ekologická revitalizácia vodných tokov

s dôrazom na viacúčelovosť

- legislatívne opatrenia - rozvoj dopravnej infraštruktúry

- rozvoj integrovaného monitoringu stavu

životného prostredia (jeho zložiek)

- nárast produkcie odpadov - ohrozenie zdrojov pitnej vody

- útlm budovania kanalizačných sietí

v prihraničných regiónoch - degradácia pôdy vyplývajúca z procesov

erózie

- nárast intenzity tranzitnej automobilovej dopravy

- výskyt prírodných a environmentálnych

katastrof


15

2.2 VZDELÁVANIE

Vzdelanosť a nezamestnanosť sú dva atribúty, ktoré spolu veľmi úzko súvisia a vplývajú na seba. Kvalita a zameranie systému vzdelávania v prihraničnej oblasti Slovensko – Poľsko –

Česko a nepriaznivá vzdelanostná štruktúra obyvateľov týchto oblastí sú hlavné faktory

prispievajúce k zvyšovaniu nezamestnanosti. Nezamestnanosť zvyšujú predovšetkým ľudia s dosiahnutým základným alebo učňovským vzdelaním, pretože ich pozícia na trhu s rastom

požiadaviek na zamestnancov sa neustále zhoršuje. Charakteristickou črtou prihraničných oblastí je

aj nižší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí ovládajú cudzie jazyky a moderné technológie v porovnaní s priemerom EÚ. Celkové zaostávanie pohraničných oblastí za inými regiónmi

a krajinami EÚ je spôsobené tiež nedostatočným objemom verejných a súkromných zdrojov

vynakladaných na rozvoj a adaptáciu infraštruktúry v oblasti vzdelávania.

V súčasnosti je však nutné zdôrazniť, že dosahovaná vzdelanostná úroveň obyvateľov

Slovensko – Poľsko – Českého prihraničia sa postupne zlepšuje. Klesá podiel obyvateľov bez

vzdelania a so základným vzdelaním a naopak rastie podiel stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Problém, ktorý tu však ešte stále pretrváva je nízka úroveň efektívnosti

celého vzdelávacieho systému. Vysoké školy produkujú relatívne veľké množstvo absolventov,

ktorí končia na úrade práce. Avšak vzdelávanie a celoživotné učenie predovšetkým v oblasti zvyšovania jazykových znalostí a schopností využívať informačné a komunikačné technológie, sú

predpokladom pre uplatnenie sa v znalostnej spoločnosti, ku ktorej všetky krajiny EÚ smerujú.

Vzdelávanie a celoživotné učenie však musia byť zladené s požiadavkami trhu práce.

Môžeme však povedať, že postupne sa vzdelávací potenciál slovensko-česko-poľského

prihraničia zlepšuje. V riešenej oblasti spolu pôsobí 9 vysokých škôl, z toho 5 na území českého

prihraničia, 1 vysoká škola v slovenskej časti Euroregiónu a 3 školy na poľskej strane riešeného územia. Jednotlivé vysoké školy v českej časti regiónu majú fakulty zamerané predovšetkým na

filozofiu, prírodné vedy, pedagogiku. Je tu však možnosť študovať aj na právnickej fakulte,

lekárskej, zdravotno-sociálnej, teologickej, na fakulte umení.

Najviac technicky zameraná je Vysoká škola báňská – Technická univerzita v Ostrave,

kde si študenti môžu vybrať štúdium na nasledovných fakultách:

- Ekonomickej

- Stavebnej

- Strojárskej

- Elektrotechnickej a fakulte informatiky

- Hornicko-geologickej

- Fakulte metalurgie a materiálového inžinierstva

- Fakulte bezpečnostného inžinierstva

VŠB – TU Ostrava poskytuje aj univerzitné štúdium v oblasti nanotechnológií

a mechatroniky.

Vo Frýdku Místku pôsobí súkromná vyššia odborná škola – GOODWILL, s. r. o., ktorá svojim študentom ponúka možnosť študovať cestovný ruch a zahraničný obchod. V odbore

cestovný ruch sa študenti môžu zameriavať buď na animáciu v cestovnom ruchu alebo na

podnikanie v cestovnom ruchu. Rovnako tak v štúdiu zahraničného obchodu si môžu zvoliť bližšiu špecifikáciu – informačné technológie v zahraničnom obchode alebo zahraničný obchod

v malých a stredných podnikoch.


16

Jedna vysoká škola pôsobí aj v poľskom prihraničí Euroregiónu Beskydy – Bieskidzka Wyźsa Szkoła Umiejętności w Źywcu, ktorá ponúka štúdium v nasledovných oblastiach:

- cestovný ruch a rekreácia

- administrácia turistického a prihraničného regiónu

- telesná kultúra

- fyzioterapia

- kozmetológia

- zdravotníctvo

Strojné inžinierstvo, informatiku, manažment, textilné inžinierstvo, ochranu životného

prostredia a humanitné a spoločenské vedy je možné študovať na vysokej škole technicko-humanitnej – Akademia Techniczno – Humanistyczna v Bielsko Bialej.

Na slovenskej časti Euroregiónu Beskydy je vysoké školstvo reprezentované Žilinskou

univerzitou situovanou v okresnom a krajskom meste Žilina. Žilinská univerzita ponúka štúdium na všetkých troch stupňoch tak v dennej ako aj externej forme. Oblasť vzdelávania sa neustále

rozširuje o nové odbory technického, ekonomického a tiež aj prírodovedného a humanitného

zamerania. Univerzita má 7 fakúlt zameraných na prírodné vedy, stavebníctvo, strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku, riadenie a informatiku a na špeciálne inžinierstvo. V tomto školskom

roku univerzitu navštevuje celkovo 11 685 študentov, z čoho je 74 % denných študentov (8 599).

Najviac študentov študuje na Fakulte prevádzky, ekonomiky, dopravy a spojov (PEDAS) a naopak najmenej na Stavebnej fakulte. V prípade doktorandského štúdia je najväčší záujem

o Strojnícku fakultu a PEDAS. V súčasnosti najmenej doktorandov študuje na Fakulte prírodných

vied. Z celkovým počtom študentov (denní, externí, doktorandi) spomínanej fakulte patrí druhé miesto zo všetkých siedmich fakúlt. Návštevnosť jednotlivých fakúlt Žilinskej univerzity je

zobrazená v nasledovnom grafe.

Graf č. 4 - Percentuálny počet študentov na jednotlivých fakultách ŽU 1 (stav k 31. 10. 2006)

ETF12%

StF9%

SF12%

FPV17%

FŠI11%

FRI13%

PEDAS26%

Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva

1 Vysvetlivky: FPV – Fakulta prírodných vied, SF – Strojnícka fakulta, StF – Stavebná fakulta, ETF –

Elektrotechnická fakulta, PEDAS – Fakulta prevádzky ekonomiky, dopravy a spojov, FRI – Fakulta riadenia

a informatiky, FŠI – Fakulta špeciálneho inžinierstva


17

Graf č. 5 - Rozdelenie jednotlivých foriem štúdia na fakultách ŽU

1 153 1 064739

1 423

1 980

1 471

769

983

242

280

44

953

44

540

240

174

72

7678

21

52

0

400

800

1 200

1 600

2 000

2 400

2 800

3 200

FPV SF StF ETF PEDAS FRI FŠI

denné štúdium externé štúdium doktorandské štúdium


ŽU už 10 rokov v rámci doplňujúceho pedagogického štúdia umožňuje získať pedagogickú spôsobilosť pre vyučovanie odborných predmetov na stredných školách.

S podporou Nadácie otvorenej spoločnosti ŽU v roku 2002 začala realizovať dištančný

kurz formou e-learningu, ktorý je zameraný na Pedagogicko-psychologické vzdelávanie vysokoškolských pedagógov.

V roku 1997 bolo na univerzite v rámci podpory nových technológií a metód ďalšieho

vzdelávania zriadené Lokálne stredisko dištančného vzdelávania. O dva roky neskôr začalo na univerzite pôsobiť Slovensko-francúzske centrum vzdelávania v oblasti logistiky.

Pri Elektrotechnickej fakulte pôsobí Stredisko profesijného rozvoja, ktoré organizuje

najmä krátkodobé kurzy zamerané na moderné technológie predovšetkým v oblasti elektrotechniky, elektroniky a výpočtovej techniky.

Tradičné miesto na univerzite v štruktúre celoživotného vzdelávania má Univerzita

tretieho veku.

Stredoškolské vzdelanie je na slovenskej časti územia zastúpené gymnáziami, strednými

odbornými školami, združenými strednými školami a strednými odbornými učilišťami. Ponúkané

stredoškolské vzdelanie je z oblasti obchodných akadémií, hotelových akadémií, stredných priemyselných škôl (stavebná, poľnohospodárska), dievčenských odborných škôl a stredných

zdravotníckych škôl.

Odborné učilištia ponúkajú možnosť vyštudovať rôzne remeslá. Združené stredné školy na popisovanom území ponúkajú úplné stredné vzdelanie, stredné vzdelanie, nadstavbové tak ako

vo forme denného štúdia, tak aj štúdia popri práci. Možnosť štúdia viacerých remesiel.

Všeobecné stredné vzdelanie ponúkajú svojim záujemcom gymnázia.

V tomto školskom roku stredné školy navštevuje spolu 22 851 žiakov (podľa Ústavu

informácií a prognóz školstva), pričom najviac žiakov v absolútnom vyjadrení navštevuje gymnázia

(takmer 31 %), nasledujú stredné odborné školy (28 %), stredné odborné učilišťa (27 %) a najmenej žiakov je na združených stredných školách (14 %). Keď to však prerátame na


18

priemerný počet žiakov pripadajúcich na jedno príslušné zariadenie, tak najviac žiakov na jedno zariadenie pripadá práve na združené stredné školy, nasledujú stredné odborné učilišťa, gymnázia.

Najmenej žiakov pripadá na jednu strednú odbornú školu.

Graf č. 6 - Zloženie škôl stredoškolského vzdelania (stav k 15. 9. 2006)

4

1115

19

gymnázium stredná odborná škola združené stredné školy stredné odborné učilišťa

Zdroj: Ústav informácii a prognóz školstva

Graf č. 7 - Celkový počet žiakov na jednotlivých školách

7 060

6 320

3 229

6 242

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

7 000

8 000

gymnázium stredná odbornáškola

združené strednéškoly

stredné odbornéučilišťa

počet žiakov


Úroveň dosiahnutého vzdelania nepochybne ovplyvňuje možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Následne práve dosahovaná miera zamestnanosti odzrkadľuje celkovú výkonnosť

ekonomiky. V slovenskej časti regiónu bolo v septembri 2007 evidovaných celkovo 9 866

uchádzačov o zamestnanie, z čoho najviac ich bolo zo Žilinského okresu (32 %) a najmenej z Bytčianskeho okresu (10 %). Pri pohľade na vzdelanostnú úroveň uchádzačov môžeme vidieť,

že najväčšiu skupinu tvoria ľudia s učňovským vzdelaním (38 %). O 15 % nižší podiel majú

uchádzači so základným vzdelaním. Najmenší podiel na nezamestnanosti majú ľudia s dosiahnutým stredným odborným a vyšším vzdelaním. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na

nezamestnanosti v septembri predstavoval takmer 6 %-ný podiel. Pri tejto skupine je však


19

potrebné zdôrazniť fakt, že mnoho vysokoškolákov tesne po ukončení štúdia často krát dáva prednosť oddychu a relaxu pred nástupom do prvého zamestnania. Po ukončení štúdia sa

absolventi tiež dostávajú do situácie, že nie sú schopní nájsť si prácu vo vyštudovanom obore a do

práce iného zamerania nenastúpia.

Vzdelávacia politika riešeného územia by aj preto mala byť zameraná na dlhodobo

strategické investovanie do vzdelania a do profesii, ktoré sú potrebné pre trh práce. Aby bol tento

cieľ naplnený je veľmi dôležitá spolupráca všetkých inštitúcii, ktoré sa podieľajú alebo ovplyvňujú vzdelávací systém na Slovensku a tiež aj spolupráca podnikateľského sektoru.

2.2.1 Analýza SWOT


- rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva

- široká ponuka študijných odborov na

vysokých školách - postupný rast odbornosti vysokých škôl

- ponuka študovania cudzích jazykov

a cestovného ruchu - ponuka cudzojazyčných študijných

predmetov

- cezhraničná spolupráca vysokých a stredných škôl

- záujem o vybudovanie efektívneho

vzdelávacieho systému

- relatívne nízka efektívnosť

vzdelávacieho systému

- nepružnosť odborného vzdelávania - orientácia na tradičnú školu –

memorovanie

- nerovnomerné rozloženie vysokoškolských zariadení v rámci

riešeného územia

- únik mozgov z prihraničia – nedostatok pracovných príležitostí


- intenzívna spolupráca školského systému

a podnikateľskej sféry (zamestnávateľov)

- európska podpora znalostnej ekonomiky - realizovanie výmenných pobytov študentov

škôl v riešenom území

- odliv kvalitných pedagógov a

odborníkov zo školstva

- neprispôsobovanie sa potrebám trhu z hľadiska úpravy študijných osnov

- nejasná a nestabilná legislatíva v oblasti

školstva - nezáujem o štúdium jazykov, IT


20

2.3 CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch je odvetvie zahŕňajúce súbor činností zameraných na cestovanie a následný pobyt, ktorý nie je uskutočňovaný ako pravidelná obživa. Teda cestovanie turistov,

rekreantov, športovcov, kúpeľných hostí, kongresových turistov, cestujúci na služobnej ceste

a pod.

Cezhraničný slovensko-poľsko-český región má vytvorené vhodné prírodne, kultúrne,

ekonomické a sociálne predpoklady najmä pre rozvoj turizmu. Riešené prihraničie má všetky

predpoklady k rozvoju a využitiu nových tendencií spojených s odpočinkom, turistikou, ekoturistikou a agroturistikou.

Cestovný ruch patrí v hodnotenom regióne dlhodobo k službám s prebytkovou

bilanciou. Môžeme tu však definovať spoločný problém vývoja cestovného ruchu, ktorým je pokles alebo stagnácia domácich návštevníkov, ktorú možno podľa štatistických zisťovaní

s menšími rozdielmi pozorovať už od roku 2000. Najčastejšími zahraničnými návštevníkmi na

všetkých stranách hraníc sú hlavne turisti zo susednej krajiny. Ide o tzv. transhraničnú turistiku. Ročne však prechádzajú či navštevujú región aj desiatky tisícov zahraničných návštevníkov, ale

efekt, vyjadrený napríklad tržbami z pobytov, je zatiaľ veľmi malý.

Už dlhodobo evidovaným a nezlepšujúcim sa problémom je nedostatočné využitie potenciálu cestovného ruchu. Tento problém nespočíva v nízkom počte ubytovacích

a stravovacích zariadení, ale predovšetkým v dosahovanej kvalite služieb, ktoré jednotlivé

zariadenia ponúkajú svojim návštevníkom, nedostatočnej kvalite základnej a sprievodnej turistickej infraštruktúry, neuspokojivej úrovni znalosti cudzích jazykov a nedostatočnej kvalite propagácie

regiónu a marketingu služieb cestovného ruchu.

Na popisovanom území sa nachádza množstvo kultúrnych a historických pamiatok celoštátneho aj medzinárodného významu a koná sa tu množstvo významných tradičných,

kultúrnych a športových akcií. Práve medzinárodné kultúrne a športové podujatia tvoria podstatný

rozmer pohraničnej spolupráce. Festivaly, súťaže, výstavy, folklórne podujatia prispievajú k nadväzovaniu priamych kontaktov medzi miestnymi komunitami a samosprávami riešeného

regiónu.

Nasledujúca tabuľka obrazne prezentuje regionálne akcie každoročne organizované jednotlivými krajinami euroregiónu (nie sú to však všetky akcie, len tie najväčšie a najznámejšie).

Tabuľka č. 1 - Regionálne podujatia krajín Euroregiónu Beskydy

ČESKÁ REPUBLIKA SLOVENSKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA

Medzinárodný folklórny festival vo Frýdku – Místku

Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline

Medzinárodný lyžiarsky beh „Beskidka“

Frýdecke slávnosti Staromestské slávnosti v Žiline „Quadrat – Salón Beskidy“ –

výstava prací umelcov štátov Višegrádskej štvorky

Veľkonočný jarmok na

frýdeckom zámku

Jašidieľňa – Medzinárodná festival

tvorivosti a fantázie (postihnuté deti)

„Vilamovické šibačky“ – jarné

medzinárodné stretnutie spriatelených obcí a etnických

skupín z Európy

Vianočný jarmok na frýdeckom zámku

Jánošikové dni v Terchovej Medzinárodné vetroňové preteky

Beskydský jašter –

prehliadka amatérskej

Futbalový turnaj o pohár J.

Krónera v Staškove

Týždeň beskydskej kultúry

v Zywci a Szczyrku


21

ČESKÁ REPUBLIKA SLOVENSKÁ REPUBLIKA POĽSKÁ REPUBLIKA

filmovej tvorby

Medzinárodný hudobný

festival – Janáčkovy Hukvaldy

Preteky psích záprahov Medzinárodný veľtrh

cestovného ruchu „MTT Beskidy“ v Bielsko - Bialej

Národopisné slávnosti

v Lhotce Sochovy Rajecký maratón

Šibrinky vo Fryčovciach Jasenická „15“ v behu na lyžiach

Jazzové leto v Sobešovciach Kysucký maratón v Čadci

Memoriály J. Vybírala vo volejbale žien a J. Saláta vo

volejbale mužov v

Raškoviciach

Kultúrne leto v Rajeckých Tepliciach

Z prírodného hľadiska sú na všetkých stranách riešených hraníc turisticky zaujímavým

a environmentálne cenným horským územím Beskydy, ktoré poskytujú dobré podmienky na rozvoj zimných športov a letnej turistiky. Napriek tomu prírodný potenciál prihraničia ešte stále

nie je v dostatočnej miere využívaný. Oveľa zaujímavejšiu ponuku cestovného ruchu pre zimnú

a letnú sezónu by bolo možné vytvoriť a ponúknuť pri funkčnej integrácií turistických stredísk v hodnotenom regióne.

Česká strana popisovaného územia vďaka svojej polohe, rozmanitej a nádhernej prírode

môže domácim, ale aj hosťom poskytnúť širokú škálu možností pre bohaté športové, turistické a rekreačné vyžitie. K dispozícii je veľké množstvo štadiónov, ihrísk, telocviční, tenisových kurtov,

kúpalísk a bazénov. Na svoje si tiež prídu milovníci bežeckého a zjazdového lyžovania,

cykloturistiky, paraglidingu, hippoturistiky (jazda na koni), golfu, športových a poznávacích letov, ako aj priaznivci vodných športov.

Historickým, kultúrnym, ale aj športovým centrom na českej strane hranice je mesto

Frýdek Místek ležiace na sútoku riek Ostravica a Morávka. Je to moderné mesto s bohatými tradíciami, dvoma opraveným historickými jadrami, mnohými pamiatkami, rekonštruovanými

domami, galériami, sympatickými krčmičkami, parkmi a športoviskami. Frýdek Místek je ideálnym

východzím bodom pre najrôznejšie turistické a športové výpravy do blízkych Beskyd.

Obrázok č. 2 - Frýdek-Místek

Frýdek – Místek (historické námestie) Galéria Pod Sovou


22

Okrem spomínaného mesta Frýdek – Místek je možné na území českého Regiónu Beskydy navštíviť golfový areál na Čeladnej, bylinné kúpele v Komornej Lhotce alebo zrúcaninu

hradu Hukvaldy, ktorá je jednou z najväčších v strednej Európe a druhou najväčšou na Morave.

Kamenný hrad bol postavený v 13. storočí a nikdy nebol dobytý. Zničil ho až požiar v 18. storočí. Hradná veža ponúka široký rozhľad na Moravskú bránu, nivu rieky Odra až k Ostrave a na hlavný

hrebeň Moravskosliezkych Beskyd. Lákadlom pre návštevníkov je tiež obora s danielmi

a muflónmi.

Obrázok č. 3 - Hradná zrúcanina Hukvaldy

Letecký pohľad na zrúcaninu Hukvaldy Pohľad na piatu hradnú bránu, vľavo hradné jadro

Na území poľského Regiónu Beskydy sa odporúča navštíviť pamiatky v Bielsko – Bialej,

Zywiecky pivovar a klasicistický palác v Zywci prípadne si vyjsť lanovkou na horu Szyndzielnia, či navštíviť priehradu v Porabce alebo zimné svahy v Szczyrku.

Szczyrk je jedno z najznámejších lyžiarskych stredísk v Pobeskydsku. Nachádza sa tu

najväčší počet lyžiarskych vlekov za celé Poľsko (približne 50) a lyžiarske trate v celkovej dĺžke 60 km, z toho 2 sú licencované Medzinárodnou lyžiarskou federáciou (FIS).

Dôležitým kultúrnym a turistickým centrom poľskej strany Euroregiónu je Bielsko –

Biala. Mesto sa nachádza na križovatke komunikačných ciest, ktoré vedú z juhu na sever a zo západu na východ Európy. Tak zemepisná poloha v blízkom susedstve Českej a Slovenskej

republiky, ako aj značný obchodní a priemyselný význam spôsobili, že mesto je považované za

hlavné mesto beskydského regiónu. Dominantnou v bielskej časti mesta je hrad, najvýraznejšou budovou je neorenesančná bialská radnica – dnešný mestský úrad. Rovnako tak je zaujímavé aj

historická hlavná stanica z obdobia rakúsko-uhorskej ríše.

Obrázok č. 4 - Neorenesančná bialská radnica


23

Mesto svojich návštevníkov očaruje krásou reprezentatívnych budov, historicky cennými kostolmi alebo meštianskymi domami. S ohľadom na blízkosť hôr a bohatú rekreačno-športovú

ponuku nie je možné sa v meste nudiť. Z kultúrneho hľadiska majú v meste veľký úspech

početné festivaly a koncerty svetových hudobných hviezd.

Slovenská časť Euroregiónu Beskydy je reprezentovaná severo-západnou časťou

Žilinského kraja. Región Žilinského kraja je jeden z najkrajších oblastí Slovenska. Má nádhernú

prírodu, množstvo kultúrnych pamiatok. Na tomto území sa snúbia ľudové tradície, folklór a ľudová architektúra s modernými výdobytkami doby. Svoje zastúpenie tu majú regióny – Orava,

Kysuce, Horné Považie, Rajecká dolina a Malá Fatra.

Kvalitatívne najvyššiu hodnotu pre turizmus má mesto Žilina, Rajecká dolina s predĺžením až do Čičmian a priestor až do Terchovej s Vrátnou dolinou v Malej Fatre. Turisticky

veľmi atraktívnou je Strečnianska úžina s tokom Váhu a po úprave okolia aj Vodné dielo Žilina.

Pre rozvoj vidieckej pobytovej rekreácie a agroturistiky majú dobré podmienky skoro všetky horské a podhorské sídla okresu. V meste Žilina je významná aj kongresová turistika a v meste

Rajecké Teplice kúpeľná rekreácia.

Obrázok č. 5 - Slovenská časť Regiónu Beskydy

Vrátna dolina - Tiesňavy Hrad Strečno

Rajecká dolina Čičmany

Rajecké Teplice Žilina

Z hľadiska regionálnej návštevnosti Slovenska je Žilinský kraj vzhľadom na počet

domácich a zahraničných návštevníkov a na počet prenocovaní so svojimi 18,2 % v poradí

druhým najnavštevovanejším krajom. Medzi krajiny s najväčším počtom vysielajúcich účastníkov


24

cestovného ruchu do spomínanej oblasti patria dlhodobo Česká republika, Poľsko a tiež aj Nemecko. Z tohto pohľadu vieme identifikovať hlavné motívy návštevy. Jedná sa predovšetkým

o zimné športy, rekreačný pobyt na horách, pri vode, návštevu rodiny (najmä návštevníci z ČR),

pobyt v kúpeľoch a okružné cesty (oba motívy hlavne pre nemeckých hostí). U poľských návštevníkov mal výrazné postavenie motív nákupnej turistiky. Nasledujúce tabuľky podávajú

bližšie informácie o účele návštevy zahraničných turistov v obdobiach zima a leto 2005.

Všetkých päť regiónov na slovenskej časti euroregiónu disponuje množstvom zaujímavých a jedinečných kultúrno-historických pamiatok a prírodných krás. Celá oblasť ponúka

všestranné možnosti na turistiku, oddych a rekreáciu v každom ročnom období. Sú tu vynikajúce

podmienky pre zjazdové a bežecké lyžovanie s množstvom lyžiarskych vlekov.

V regióne Kysuce sa nachádza viacero stredísk cestovného ruchu. Najväčší rozvoj

cestovného ruchu je v komplexnom stredisku SKI Makov, ktorý ponúka možnosti lyžovania pre

deti, začiatočníkov, ale aj náročných lyžiarov (dva vleky v celkovej dĺžke 2 650 km). Dostatok možností pre letnú aj zimnú turistiku na Kysuciach ponúkajú aj ďalšie tri strediská:

- Čadca-Husárik

- Skalité-Serafinov

- Turzovka-Bukovina

Horné Považie je charakteristické nielen kúpeľnoliečebnými možnosťami, ale tiež aj

Národným parkom Malá Fatra, ktorý je významným strediskom zimnej i letnej turistiky. Východiskom do NP MF je rázovitá obec Terchová, rodisko legendárneho Juraja Jánošíka.

Terchová je tiež známa svojim rázovitým folklórom a medzinárodným folklórnym festivalom.

Príspevkom k rozvoju cestovného ruchu je tiež vytvorenie siete cyklotrás medzi Žilinou a Rajcom.

Cestovný ruch v regióne Orava sa sústreďuje okrem miest do niekoľkých významných

lokalít, ktoré lákajú návštevníkov v zime i v lete ideálnymi podmienkami na rekreáciu

a športovanie. Záujem turistov sa v lete orientuje najmä do oblasti Oravskej priehrady. Zaujímavosťou je tiež národná kultúrna pamiatka Lesná úvraťová železnica Chmúra – Tanečník

v Oravskej Lesnej, je tu 14 kostolov a kaplniek, budovy 7 kúrií a domov a Múzeum Pavla

Országha Hviezdoslava v Oravskej Polhore. K rozvoju cestovného ruchu v tejto lokalite tiež prispievajú tradičné folklórne slávnosti a iné kultúrne a športové podujatia aj s medzinárodnou

účasťou.

Z dlhodobej perspektívy patrí turizmus do sektora vykazujúceho zisk na všetkých stranách prihraničného regiónu. Spoločným problémom turistických služieb je znižujúca sa

efektivita a výkon turizmu. Nedostatočná úroveň využitia turistického potenciálu je na jednej

strane daná neprístupnosťou a nízkou kvalitou cezhraničnej infraštruktúry a na strane druhej nízkou kvalitou turistických služieb.

2.3.1 Analýza SWOT


- dostatočný počet ubytovacích zariadení - dostatočný počet stravovacích zariadení

- blízkosť jazykov slovensko-poľsko-českého

prihraničia (slovanské jazyky) - pravidelné organizovanie spoločných

kultúrno-športových podujatí

- spätosť obyvateľov s prostredím

- nízka úroveň poskytovaných služieb - slabá jazyková vybavenosť personálu

zariadení CR (svetové jazyky)

- nedostatočné využitie potenciálu CR - nedostatočná úroveň technickej

infraštruktúry

- nedostatočne vybavená turistická


25

- dostupnosť infraštruktúry kultúry - vhodné podmienky pre rozvoj vidieckej

turistiky

- veľké množstvo značených turistických trás a cyklotrás

- orientácia regiónu na celoročné využívanie

potenciálu územia

infraštruktúra - nedostatočná propagácia regiónu

- nízka efektívnosť služieb CR

- zanedbávanie rekonštrukcie a obnovy historických budov

- prakticky neexistujúca regionálna

štruktúra turizmu


- prírodný, kultúrny a historický potenciál

- možnosti podpory cezhraničnej spolupráce

prostredníctvom EÚ fondov - blízkosť a vzájomné dopĺňanie kultúrnych

tradícií a hodnôt v prihraničnom regióne

- vytváranie spoločných produktov a marketingu cezhraničného regiónu ako

jednej destinácie

- nové voľno-časové trendy - obnova tradičných remesiel

- efektívnejšia spolupráca verejného

a súkromného sektora - propagácia regiónu prostredníctvom výstav,

veľtrhov, internetu a pod.

- neschopnosť čerpať prostriedky z EÚ

fondov

- nedostatok finančných zdrojov - administratívne a legislatívne bariéry

- vytratenie regionálnych zvykov a tradícií

z dôvodu popularizácie masovej kultúry a rozvoj globalizácie

- degradácia stavu historických objektov,

prírodných rezervácií a krajiny - nedostatočná a nejednotná koordinácia

subjektov CR

- nedostatočná podpora kultúrneho povedomia obyvateľov


26

33 SSÚÚLLAADD SS PPRROOGGRRAAMMOOVVÝÝMMII DDOOKKUUMMEENNTTMMII CCEEZZHHRRAANNIIČČNNEEJJ SSPPOOLLUUPPRRÁÁCCEE

Hlavným zámerom predkladaného dokumentu je podporovať spoločný rozvoj celého EUROREGIÓNU BESKYDY prostredníctvom podpory rozvoja cezhraničnej spolupráce

v rokoch 2007 – 2013.

Globálnym cieľom je utvárať funkčnú sieť spolupracujúcich orgánov s cieľom podporovať udržateľný, integrovaný, ekonomický, environmentálny, sociálny a kultúrny rozvoj

cezhraničného regiónu Slovensko – Poľsko – Česká republika predovšetkým prostredníctvom

rozvoja environmentálnej infraštruktúry, vzdelávania a turizmu.

Cieľom tohto dokumentu je vytvoriť spoločné vízie rozvoja EUROREGIÓNU, ktoré

budú využívať potenciál a možnosti cezhraničných regiónov pri riešení hlavných problémov

v oblasti životného prostredia, vzdelania a cestovného ruchu.

V súčasnosti na význame naberá oblasť riešenia otázok kvality životného prostredia

a jeho väzby na trvalo udržateľný rozvoj popisovaného územia. V záujme kvalitného životného

prostredia je preto dôležité riešiť otázky nevyhovujúceho a nepostačujúceho vybavenia prihraničných oblastí technickou infraštruktúrou, otázky spoločnej ochrany pred prírodnými

katastrofami a otázky spoločnej ochrany chránených území nachádzajúcich sa na riešenom území.

Je tiež potrebné v záujme zvyšovania kvality životného prostredia eliminovať prípadne zmierňovať vplyvy ekonomických činností na životné prostredie. Kvalitné životné prostredie je

jedným zo základných podmienok pre zvýšenie atraktivity cezhraničného regiónu pre investorov,

občanov, turistov.

Situácia na trhu práce v skúmanej oblasti a predovšetkým v oblastiach bližšie k hraniciam

je veľmi nepriaznivá a zložitá. Na jej vylepšenie je potrebné vykonať neľahké aktivity, zabezpečiť

efektívnejšie využívanie pracovných síl. Nové pracovné miesta môžu byť vytvorené predovšetkým v oblasti malých a stredných podnikov. Tieto sa však nevyvinú dovtedy, kým na popisovanom

území nebude vyvinuté podnikateľstvo na potrebnej úrovni, s čím veľmi úzko súvisí aj dosiahnutie

nárastu v oblasti najvyššieho dosiahnutého vzdelania obyvateľmi riešeného územia. V tomto smere sa môže veľmi pozitívne uskutočňovať výmena informácií a vedomostí medzi slovenskými,

českým a poľskými stranami. Z tohto dôvodu by sa mal v budúcnosti klásť dôraz na spoluprácu

výskumných centier, podnikateľských subjektov, škôl a iných vzdelávacích zariadení. Rovnako tak by sa mal dôraz klásť aj na vzdelávanie sa v oblasti cudzích jazykov a tiež je potrebné sústrediť

pozornosť na získanie poznatkov pre pracovníkov cestovného ruchu aj v oblasti interkultúrnej

komunikácie.

Ekonomicky rozvoj riešeného územia sa spája predovšetkým s bohatým prírodným

a kultúrnym dedičstvom, ktoré tvoria výborné predpoklady predovšetkým pre rozvoj cestovného

ruchu. Je však potrebné zvyšovať dostupnosť turisticky atraktívnych oblastí, zlepšovať kvalitu turistickej infraštruktúry a podporovať jej účinnú propagáciu.

V predkladanom dokumente sú zohľadnené ustanovenia základných strategických

a programových dokumentov EÚ, predovšetkým v oblasti definovania cieľov a rozsahu priorít.


27

3.1 ŠPECIFIKÁCIA OPERAČNÝCH PROGRAMOV CEZHRANIČNEJ

SPOLUPRÁCE 2007 - 2013

3.1.1 OP cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika

Program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou a Českou republikou vychádza

z predchádzajúcej cezhraničnej spolupráce zabezpečovanej v rámci Iniciatívy Spoločenstva pomoci

INTERREG III.

Pre tento OP sú podľa metodiky EK vhodnými územnými celkami – NUTS III regióny

prihraničnej slovensko – českej oblasti pozdĺž hranice. Medzi oprávnené regióny Slovenskej

republiky patria – Trnavský kraj, Trenčiansky kraj a Žilinský kraj. Na území Českej republiky sú to – Juhomoravský kraj, Moravskosliezsky a Zlínsky kraj.

Obrázok č. 6 - Slovensko - české prihraničie

Zdroj: OP cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 - 2013

Programový dokument navrhuje podporovať dosiahnutie nasledujúcich špecifických

cieľov rozvoja riešeného regiónu:

1. Podpora rozvoja hospodárskych a sociálnych cezhraničných štruktúru

zvyšujúcich konkurencieschopnosť a zamestnanosť v regióne

2. Zvyšovanie dostupnosti a kvality cezhraničnej infraštruktúry, ktorá podporuje kohéziu cezhraničného regiónu.

Tieto zadefinované ciele budú plnené prostredníctvom dvoch tematicky orientovaných

prioritných osí a jednej podpornej prioritnej osi (technická pomoc):

Prioritná os I: Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného

regiónu a spolupráce

Prioritná os II: Rozvoj dostupnosti cezhraničného územia a životného prostredia


28

3.1.2 OP cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika

Poľsko – slovenské pohraničie je oblasť s mnohými jazykovými, kultúrnymi,

historickými, prírodnými a krajinnými podobnosťami. V priebehu vekov sa poľská a slovenská kultúra pohraničia rozvíjala vzájomne sa priamo ovplyvňujúc, čo je obzvlášť viditeľné na území

Oravy a Spiša. Tieto podobnosti prispeli k prirodzenému udržiavaniu kontaktov medzi poľským

a slovenským osadenstvom.

Oblasť programu sa skladá z nasledujúcich územných jednotiek NUTS III a NUTS IV:

- na poľskej strane: NUTS III – bielsko-bialský, nowosadecký a krosniensko-przemyský

subregión a NUTS IV – oswiecimský powiat, pszczynski powiat, rzeszowski powiat a Rzeszów powiat.

- na slovenskej strane: NUTS III – Žilinský a Prešovský kraj

Obrázok č. 7 - Poľsko – slovenské prihraničie

Zdroj: OP cezhraničná spolupráca Poľsko – Slovensko 2007 - 2013

Finančná pomoc z EÚ sa v poľsko – slovenskom prihraničí začala vznikom Programu

cezhraničnej spolupráce Phare Poľsko – Slovenská republika (Phare CBC) v roku 2000. Štyri edície

programu Phare CBC (2000, 2001, 2002 a 2003) podporovali rozvoj komunikačnej infraštruktúry, ochranu životného prostredia, rast konkurencieschopnosti podnikov, riešenie problémov

týkajúcich sa znečistenia životného prostredia, nedostatočnej infraštruktúry, zlepšenie kvality

života a vytvorenie sietí spolupráce na oboch stranách hraníc.

V roku 2004 boli aktivity spolufinancované programom Phare CBC nahradené

Iniciatívou Spoločenstva INTERREG IIIA.

Globálnym cieľom OP cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovensko v rokoch 2007-2013 je zintenzívniť poľsko-slovenskú spoluprácu v záujme udržateľného rozvoja prihraničného

regiónu. V súlade s týmto cieľom sa program zameriava na tri prioritné osi a jednu podpornú os

(technická pomoc):

Prioritná os I: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry

Prioritná os II: Sociálny a hospodársky rozvoj


29

Prioritná os III: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)

Prioritná os I v sebe zahŕňa dve témy – téma 1: komunikačná a dopravná infraštruktúra a téma

2: infraštruktúra životného prostredia. Prioritná os II rieši okruh troch tém – téma 1: rozvoj cezhraničnej

spolupráce v oblasti turizmu, téma 2: ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva a téma 3: vytváranie sietí. Prioritná os III má za cieľ propagovať miestne iniciatívy a vytvoriť cezhraničné kontakty

prostredníctvom realizácie mikroprojektov založených na aktivitách „ľudia – ľuďom“.

3.1.3 OP cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľská republika

V rámci podpory cezhraničnej spolupráce Českej republiky a Poľska sú ako oprávnené vyčlenené územia NUTS III Libereckého, Královéhradeckého, Pardubického, Olomouckého

a Moravskosliezkého kraja. Poľská časť sa skladá zo štyroch subregiónov na úrovni NUTS III:

jeleniogórsko-walbrzyského, opolského, rybnicko-jastrzebského a bielsko-bialého.

Obrázok č. 8 - Česko – poľské prihraničie

Zdroj: OP cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľsko 2007 - 2013

V stratégií tohto OP je dôraz kladený na posilňovanie dostupnosti a zlepšovanie kvality životného prostredia, rozvoj podnikateľského prostredia, rozvoj cestovného ruchu, na podporu

vzdelávania a celoživotného učenia a cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi komunitami

a inštitúciami a na znižovanie migrácie obyvateľov z prihraničných území podporovaním procesov vytvárajúcich nové pracovné príležitostí.

Globálnym cieľom programu je podpora socio-ekonomického rozvoja územia česko-

poľského prihraničia posilňovaním jeho konkurencieschopnosti a súdržnosti a propagácie partnerskej spolupráce jeho obyvateľov. Dosiahnutie tohto cieľa bude realizované

prostredníctvom aktivít jednotlivých prioritných osí programu.

OP cezhraničnej spolupráce ČR a Poľska má tri základné prioritné osi a jednu podpornú (technická pomoc):


30

Prioritná os I: Posilňovanie dostupnosti, ochrana životného prostredia

a prevencia rizík

Prioritná os II: Podpora rozvoja podnikateľského prostredia a cestovného ruchu

Prioritná os III: Podpora spolupráce miestnych spoločenstiev

Prioritné osi sú ďalej rozdelené na oblasti podpory. Každá os rieši po tri oblasti podpory.

Prioritná os I: Oblasť podpory – posilňovanie dostupnosti, ochrana životného prostredia, prevencia rizík.

Prioritná os II: Oblasť podpory – rozvoj podnikateľského prostredia, podpora rozvoja cestovného ruchu, podpora

spolupráce v oblasti vzdelávania a prioritná os III: Oblasť podpory – územná spolupráca verejných inštitúcií,

podpora spoločenských, kultúrnych a voľnočasových aktivít a fond mikroprojektov.

Z uvedeného vyplýva súlad strategického dokumentu Euroregiónu Beskydy s operačnými

programami cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom, Poľskom a Českom v programovom

období 2007-2013 a teda možnosť financovať strategické zámery Euroregiónu z týchto operačných programov.


31

3.1.4 Alokácia finančných zdrojov a miera spolufinancovania2

Slovenska republika – Česká republika Poľsko – Slovenská republika Česká republika - Poľsko

Prioritná os Príspevok

Spoločenstva Národné zdroje Spolu

Príspevok


Príspevok


Miera

spolufinancovania

z ERDF (%)

Prioritná os I 50 079 676 8 837 590 58 917 266 67 685 338 11 944 471 79 629 810 70 226 990 12 392 999 82 619 989 85

Prioritná os II 37 096 057 6 546 363 43 642 420 53 518 639 9 444 466 62 963 105 79 005 364 13 942 124 92 947 488 85

Prioritná os III 5 564 408 981 954 6 546 363 26 759 320 4 722 233 31 481 553 57 059 430 10 069 312 67 128 742 85

Prioritná os IV - - - 9 444 466 1 666 670 11 111 136 13 167 560 2 323 688 15 491 248 85

Spolu 92 740 141 16 365 907 109 106 049 157 407 763 27 777 841 185 185 604 219 459 344 38 728 123 258 187 467 x

Z tabuľky vyplýva, že miera spolufinancovania projektov cezhraničnej spolupráce Európskymi spoločenstvami je na úrovni 85 %. K tejto miere Slovenská vláda prispieva

financovaním ďalších 10 % zo štátneho rozpočtu pre slovenských lead-partnerov a česká vláda financuje svojich lead-partnerov v cezhraničných projektoch dodatočnými 5 % zo

štátneho rozpočtu.

2 Zdroje financovania sú uvádzané v EUR


33

44 VVÍÍZZIIAA AA SSTTRRAATTEEGGIICCKKÉÉ ZZÁÁMMEERRYY EEUURROORREEGGIIÓÓNNUU

Vízia Euroregiónu Beskydy

„ B e s k y d y b e z h r a n í c “

Globálny cieľ Euroregiónu Beskydy

Podporou a realizáciou celoživotného vzdelania, cielene zameraných školení a rekvalifikačných kurzov, zvyšovaním gramotnosti v oblasti interkultúrnej komunikácie

a zvyšovaním environmentálneho povedomia obyvateľov prispieť k rozvoju ľudských zdrojov, čo

sa následne odrazí aj na ekonomickom rozvoji euroregiónu (predovšetkým v oblasti cestovného ruchu) a zvyšovaní kvality životného prostredia.

Priority:

1. ochrana životného prostredia a zvyšovanie jeho kvality

2. podpora vzdelávania a zvyšovania vzdelanostnej a odbornej úrovne obyvateľov

Euroregiónu Beskydy

3. podpora rozvoja turizmu v Euroregióne Beskydy

4.1 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Pre znižovanie a predchádzanie dôsledkov prírodných ako aj civilizačných rizík a dôsledkov nepredvídaných udalostí je opodstatnené budovať a podporovať budovanie

integrovaného environmentálneho manažmentu.

Pre toto územie je v oblasti nakladania s prírodnými zdrojmi podstatná najmä revitalizácia vodných tokov a to v prvom rade prostredníctvom budovania retenčných nádrží,

ktoré je možné využiť jednak pre hospodárske ale aj pre rekreačné účely. Takáto spoločná stratégia

v oblasti vodného hospodárstva je opodstatnená tak z hľadiska protipovodňovej ochrany ako aj zvýšenia úrovne vodnej retencie (pre suchšie obdobia). Zároveň integrovaný manažment lesných

plôch sa javí ako vhodný prvok jednak zosúladenia pracovných postupov ale aj jednotnej ochrany

lesných ekosystémov ako aj ochrany pred eróziou pôdy. Vhodné obhospodarovanie lesných plôch napomáha k navráteniu prirodzenej schopnosti akumulácie vody, čím sa zvýši množstvo

zachytenej vody po návalových dažďoch, resp. po topení snehu v horských oblastiach. Za

pozitívny výsledok jednak na životné prostredie a aj na obyvateľstvo je možné považovať prevenciu pred povodňami.

Riešiť treba aj otázku odpadových vôd. Práve prihraničné oblasti (vyplývajúc z ich

polohy a charakteru osídlenia) majú vyššie náklady na budovanie kanalizačnej siete. Neriešenie tejto situácie môže viesť k nárastu tlaku na životné prostredie na tomto území.


34

V oblasti ochrany ovzdušia je podstatným rozvoj integrovaného monitoringu. Konzumný spôsob života obyvateľov a to nielen prihraničného územia, sa odzrkadľuje aj

na produkcii odpadov. Systém zberu a odstraňovania odpadov je nízky rovnako ako ekologické

povedomie obyvateľov. Prevažná časť odpadov sa zneškodňuje formou skládkovania. Aj napriek pomerne vysokej úrovne zapojenosti obcí do separácie odpadu, veľké množstvo možného

vyseparovateľného odpadu končí práve na skládkach. Riešenie systému separácie odpadu má

najväčšie nedostatky v mestách a väčších aglomeráciách. Práve v mestách je vyprodukované najväčšie množstvo odpadov a zároveň v mestách sa stretávame s najnižšou úrovňou separácie

odpadu. Je preto potrebné rozvíjať systém separovaného zberu, zvyšovať povedomie občanov

zavádzať moderné spôsoby zneškodňovania a skládkovania odpadov. Ekonomiky, a nielen ekonomiky, na všetkých troch stranách cezhraničného regiónu sú

energeticky náročné. Tento fakt zdôrazňuje potrebu zvyšovania podielu energetickej dodávky

z obnoviteľných zdrojov energie. Priestor je vo využívaní najmä vodnej, veternej a solárnej energie. Vo využívaní ostatných obnoviteľných zdrojov energie sa otvára priestor na využívanie

najmä biomasy a v spojitosti s odpadovým hospodárstvom aj komunálny a priemyselný odpad.

Špecifické ciele:

I. Odpadové hospodárstvo

- Vypracovanie koncepčných dokumentov ohľadom odpadového hospodárstva Euroregiónu Beskydy

- Zavedenie efektívneho systému separovaného zberu odpadu na území Euroregiónu

Beskydy

- Zavedenie efektívneho systému triedenia a zberu biologicky rozložiteľného odpadu na

území Euroregiónu Beskydy

II. Technická infraštruktúra a verejné priestranstvá

- Zabezpečiť kompletnú technickú infraštruktúru vo všetkých obciach Euroregiónu Beskydy

- Revitalizácia obecnej a mestskej zelene

- Úprava verejných priestranstiev miest a obcí Euroregiónu Beskydy

III. Vodné hospodárstvo

- Revitalizácia miestnych tokov

- Protipovodňové opatrenia na vodné toky

IV. Obnoviteľné zdroje energie

- Spracovanie koncepcie využívania obnoviteľných zdrojov energie na území Euroregiónu

Beskydy

- Zmena palivovej základne verejných budov miest a obcí Euroregiónu Beskydy

V. Ochrana ovzdušia a životného prostredia

- Pravidelný monitoring znečisťovania ovzdušia a kvality životného prostredia Euroregiónu Beskydy

- Spracovanie koncepcie jednotnej starostlivosti o lesné porasty na území Euroregiónu

Beskydy

- Integrovaný manažment lesných porastov


35

4.2 VZDELÁVANIE

Cezhraničné oblasti sú charakteristické vyššou mierou nezamestnanosti a nižšou kvalifikačnou mierou tejto skupiny obyvateľstva vzhľadom na súčasné potreby trhu. V regióne

v súčasnosti pôsobia niektoré významné univerzity a vysoké školy riešených krajín a taktiež región

disponuje pomerne širokou a rozsiahlou ponukou stredných škôl.

Hodnotený región ponúka bohatý prírodný a kultúrny potenciál, ktorý vytvára vhodné

podmienky pre rozvoj sektora služieb predovšetkým v oblasti turizmu. Môžu tak byť vytvorené

nové pracovné miesta najmä v sektore malých a stredných podnikov hlavne v turizme. Nové podniky sa však nevyvinú, kým nebude dosiahnutá určitá úroveň vzdelania a podnikateľstva

v oblasti. Logicky tak na význame naberá vzdelanie predovšetkým v oblasti cestovného ruchu,

jazykov, ale s tým tiež súvisiace vzdelanie v moderných informačných a komunikačných technológiách. Podľa výsledkov analýz vysoké školy euroregiónu ponúkajú predovšetkým

vzdelanie technického a humanitného zamerania. Na cestovný ruch sa orientujú predovšetkým

vysoké školy v poľskom prihraničí. Spomínané vzdelanie je však tiež možné získať aj v českom prihraničí. Jediná vysoká škola na slovenskom území regiónu vzdelanie v cestovnom ruchu

neponúka.

Veľký potenciál regiónu je teda možné hľadať v zlepšení podmienok pre celoživotné vzdelávanie obyvateľov na základe spoločných princípov a výmeny skúsenosti. V rámci zvyšovania

úrovne dosahovaného vzdelávania je rovnako potrebné podporiť prístup ku kvalitnému vzdelaniu

predovšetkým v oblasti cudzích jazykov a informačných technológií. Je tiež nutné podporovať cielené školenia a rekvalifikáciu obyvateľov orientované na zvyšovanie kvality služieb, najmä

v turizme.

Nemenej dôležitá otázka v oblasti školstva regiónu je aj technický stav školských budov a ich materiálové vybavenie, ktoré tiež vo veľkej miere ovplyvňujú kvalitu vyučovania. Vzhľadom

na fakt, že školy Euroregiónu boli postavené prevažne v 60. a 70. rokoch je potrebné zaoberať sa

aj touto otázkou a je pochopiteľné, že záujem subjektov smeruje aj do oblasti rekonštrukcií a modernizácií školských zariadení.

Trendom súčasnosti je premena starej školy na modernú, ktorá nie je založená na

memorovaní veľkého množstva faktov, ale efektívne prepája teóriu s praxou, rozvíja analytické, kreatívne a samostatné myslenie žiakov a študentov.

Špecifické ciele:

I. Technické a materiálové vybavenie školských zariadení

- Zlepšenie technického vybavenia školských zariadení

- Premena tradičnej školy na modernú – skvalitnenie materiálového vybavenia škôl

- Vytvoriť podmienky pre pohybové aktivity detí a mládeže

II. Integrovaný systém vzdelávania

- Podpora spolupráce škôl Euroregiónu Beskydy – výmenné pobyty, súťaže

- Vybudovanie spoločného vzdelávacieho centra

- Podpora cielene zameraných rekvalifikácií a školení s ohľadom na potreby trhu práce

- Spolupráca školských zariadení s podnikateľskými subjektmi – teória ≠ prax


36

III. Rozvoj ľudských zdrojov

- Zvyšovanie interkultúrnej gramotnosti žiakov a študentov

- Podpora celoživotného vzdelávania

- Podpora zvyšovania odborných vedomostí a znalostí zamestnancov mestských a obecných úradov miest a obcí Euroregiónu – zvyšovanie komunikačných zručností, IT zručností,

jazykového vybavenia, zlepšenie odborných vedomostí

4.3 CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch tradične zaujíma významné miesto v ekonomike hodnotených oblastí, je významným faktorom stimulujúcim hospodársky rozvoj a prispieva k zlepšeniu jeho rozvojových

možností. Z hľadiska turizmu je región charakteristický množstvom zaujímavých oblastí, ktoré

však nie sú dostatočne využívané a nepodieľajú sa na tvorbe imidžu regiónu a trvalej udržateľnosti jeho rozvoja. Nedostatky, ktoré bránia rozvoju turizmu v tejto oblasti, sú nízka kvalita

infraštruktúry, nevyhovujúca dostupnosť k turisticky atraktívnym oblastiam, nízka kvalita

a kvantita poskytovaných služieb, nedostatočná jazyková vybavenosť personálu, nedostatočná inštitucionálna podpora a propagácia regiónu. Je teda potrebné zvyšovať dostupnosť turisticky

zaujímavých lokalít a atraktivít spolu so zvyšovaním podpory účinnej propagácie regiónu.

Prekážkou, ktorá bráni efektívnejšiemu rozvoju cestovného ruchu v hodnotenom prihraničí je tiež absencia spoločných sietí a štruktúr, realizácií spoločných projektov a marketingových stratégií

zameraných na prilákanie nových návštevníkov. Pre maximálne využitie potenciálu cestovného

ruchu je preto veľmi potrebné podporovať spoluprácu verejného a súkromného sektora pri plánovaní, tvorbe a realizácií koncepčných dokumentov riešiacich oblasť cestovného ruchu.

Špecifické ciele:

I. Marketing a propagácia cestovného ruchu

- Realizácia spoločných a efektívnych marketingových aktivít regiónu – spoločné propagačné

materiály

- Účasť Euroregiónu Beskydy na medzinárodných veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu

- Organizácia spoločných cezhraničných kultúrnych a športových podujatí

II. Zariadenia cestovného ruchu

- Dobudovanie supraštruktúry cestovného ruchu

- Dobudovanie infraštruktúry cestovného ruchu

- Zlepšenie technického stavu historických a pamiatkových budov

III. Jednotný rozvoj cestovného ruchu

- Koordinácia rozvoja cestovného ruchu v Euroregióne Beskydy – jednotné strategické

dokumenty rozvoja cestovného ruchu v Euroregióne Beskydy

- Spoločné značenie atraktivít a zaujímavosti regiónu

- Vytvorenie informačného systému Euroregiónu Beskydy o možnostiach podnikania

v cestovnom ruchu


37

IV. Rozvoj ľudských zdrojov cestovného ruchu a kvality poskytovaných služieb

- Zvýšenie kvality poskytovaných služieb a rozšírenie ich ponuky

- Podpora tradícií, zvykov a remesiel

- Podpora rozvoja podnikania v oblasti cestovného ruchu – organizovanie seminárov, besied, poradenstvo, výmena informácií

- Zabezpečiť vzdelávanie pracovníkov cestovného ruchu (cudzie jazyky, interkultúrna

komunikácia, IT)


38

4.4 ŠPECIFIKÁCIA ZÁMEROV EUROREGIÓNU BESKYDY

4.4.1 Životné prostredie

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu: REGULÁCIA MIESTNYCH TOKOV A PROTIPOVODŇOVÉ

OPATRENIA NA NICH

Žiadateľ: Euroregión Beskydy

Popis projektu:

Vzhľadom na narastajúci podiel záplav je potrebné pripraviť región SK-

PL-CZ pohraničia na možné katastrofy. Medzi preventívne opatrenia patrí prehlbovanie korýt riek a spevňovanie ich brehov. Projekt chce na

úrovni Euroregiónu určiť rieky, ktoré prioritne potrebujú intervencie

v tejto oblasti a následne vykonať realizačné opatrenia.

Definícia problému,

východiskový stav

Ohrozenie z možných záplav môže spôsobiť majetkové škody a ujmy na

zdraví. Mnohé rieky a lokality nie sú pripravené na záplavy a obce

nemajú dostatok vlastných zdrojov aby tieto problémy riešili z vlastných rozpočtov.

Ciele projektu: V prípade záplav zabrániť ničivým účinkom na majetku a ľudskom

zdraví.

Výstupy projektu: Štúdia potreby realizovania protipovodňových opatrení na riekach a

potokoch v Euroregióne Beskydy a následné realizačné opatrenia.

Partner projektu Členovia Euroregiónu Beskydy

Rola partnera v

projekte

Projekty budú realizované na identifikovaných riekach v celom

Euroregiónu Beskydy.

PLÁN AKTIVIT (úlohy vedúce k realizácii projektu):

úkol popis

1 Vypracovanie „Štúdie potreby realizovania protipovodňových opatrení na riekach a

potokoch v Euroregióne Beskydy“

2 Výber dodávateľov

3 Realizácia protipovodňových opatrení na riekach a potokoch

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu: ZNÍŽENIE ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI VEREJNÝCH

BUDOV MIEST A OBCÍ EUROREGIÓNU BESKYDY


Popis projektu:

Technologická inovácia vykurovacích systémov a palivových základní vo verejných budovách členských miest a obcí Euroregiónu Beskydy.


39


východiskový stav

Vykurovacie systémy vo väčšine verejných budov sú staré, v zlom

technickom stave, s chýbajúcim alebo zastaraným regulačným systémom,

produkujúce spaliny škodlivé pre životné prostredie a najmä ľudí.

Ciele projektu: Zlepšenie kvality životného prostredia v Euroregióne Beskydy formou

zavedenia ekologickejších vykurovacích systémov.

Výstupy projektu: Zavedené nové vykurovacie systémy vo verejných budovách


Rola partnera v

projekte

Projekty budú realizované na celom území Euroregiónu Beskydy so

zapojením čo najväčšieho počtu obcí.


úkol popis

1 Vypracovanie technickej dokumentácie

2 Výber dodávateľov

3 Realizačné fázy výmeny vykurovacej základne

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu: REVITALIZÁCIA OBECNEJ A MESTSKEJ ZELENE


Popis projektu: Projekt rieši obnovu obecnej a mestskej zelene – ako miest pre

odpočinok obyvateľstva.

Definícia problému, východiskový stav

Zanedbané a staré stromy v parkoch a na verejných priestranstvách, mnohokrát ohrozujúce zdravie občanov, ubúdanie zelene najmä

v mestách, ustupujúce bytovej výstavbe alebo komerčným centrám.

Ciele projektu: Vytvoriť miesta na aktívny oddych pre obyvateľov miest a obcí SK-PL-CZ pohraničia, zrevitalizovať parky, ktoré sú zanedbané, skrášliť verejné

priestranstvá.

Výstupy projektu: Revitalizované parky a iné verejné priestranstvá v mestách a obciach Euroregiónu Beskydy


Rola partnera v projekte

Projekty môžu byť súčasne realizované u viacerých partnerov, môžu napríklad vysadiť rovnaké stromy v jednotlivých parkoch na základe

rovnakej dokumentácie.


úkol popis

1 Vypracovanie stavebno-technickej dokumentácie

2 Realizácia sadových úprav


40

FINANCOVANIE PROJEKTU:

Projekt sme schopní financovať z vlastných zdrojov až do výšky 5 %

4.4.2 Vzdelávanie

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu:

VZDELÁVANIE VOLENÝCH FUNKCIONÁROV MIEST-

NYCH SAMOSPRÁV A ZAMESTNANCOV OBECNÝCH

ÚRADOV V OBLASTI PODPORY ROZVOJA CESTOVNÉHO

RUCHU


Popis projektu:

Pravidelné školenia pre volených zástupcov miestnych samospráv a

zamestnancov verejnej správy zamerané na získanie vedomostí a zručností

potrebných pre rozvoj cestovného ruchu v regióne.


východiskový stav

Nedostatočná úroveň znalostí o potenciáli a význame cestovného ruchu

pre rozvoj obce a regiónu. Nedostatočná zručnosť zamestnancov pri tvorbe a implementácii nástrojov verejnej správy na podporu rozvoja

cestovného ruchu.

Ciele projektu: Zlepšiť úroveň vzdelanosti volených predstaviteľov a zamestnancov miestnych samospráv a tým zlepšiť strategické plánovanie a poskytované

služby v nosnej rozvojovej oblasti v jednotlivých obciach.

Výstupy projektu: Cyklus seminárov a workshopov


Rola partnera v

projekte

Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie vzdelávacích podujatí vo

svojich krajinách. Účastníkov zabezpečuje každá strana.


úkol popis

1 Stanovenie termínov

2 Zabezpečenie priestorov, prednášateľov

3 Zaslanie pozvánok

4 Príprava zborníkov

5 Konferencia


41

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu: ŠKOLENIA PRACOVNÍKOV ZARIADENÍ CESTOVNÉHO

RUCHU


Popis projektu:

Pravidelné školenia pre zástupcov zo zariadení cestovného ruchu zamerané

na zlepšenie komunikačných schopností pracovníkov, ich znalosti cudzích

jazykov, poskytovanie služieb a pod.


východiskový stav Nedostatočná kvalita služieb v oblasti ponuky cestovného ruchu.

Ciele projektu: V súvislosti so skvalitnením služieb v oblasti cestovného ruchu pôsobiť na prílev väčšieho počtu turistov do Euroregiónu a s tým spojený rast

životnej úrovne.

Výstupy projektu: Cyklus seminárov a workshopov


Rola partnera v

projekte

Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie konferencií vo svojich

krajinách. Účastníkov zabezpečuje každá strana.


úkol popis





5 Konferencia

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu:

VZDELÁVANIE ZÁUJEMCOV O ZÍSKANIE AELBO

ZVÝŠENIE KVALIFIKÁCIE V OBLASTI V CESTOVNÉHO

RUCHU


Popis projektu:

Pravidelné školenia pre záujemcov najmä z ohrozených a znevýhodnených skupín obyvateľstva, zamerané na získanie vedomostí a zručností pre

poskytovanie služieb v cestovnom ruchu, zlepšenie ich komunikačných

schopností, znalosti cudzích jazykov, práce s výpočtovou technikou a pod.


východiskový stav

Nedostatočná informovanosť o možnostiach a dlhodobej perspektíve

zamestnania/podnikania v sektore cestovného ruchu. Nedostatočná zručnosť pri práci s informačno-komunikačnými technológiami, nízka


42

komunikačná úroveň, nízka úroveň ovládania cudzích jazykov a pod.

Ciele projektu: Zlepšiť úroveň vzdelanosti vybraných skupín obyvateľstva a tým zvýšiť

ich šancu uplatnenia sa v existujúcich službách ako aj iniciovať vznik

nových služieb v oblasti CR, najmä formou malého podnikania.

Výstupy projektu: Cyklus školení a seminárov



Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie konferencií vo svojich krajinách. Účastníkov zabezpečuje každá strana.


úkol popis





5 Konferencia

4.4.3 Cestovný ruch

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu: KULTÚRNE FESTIVALY


Popis projektu: Pravidelné organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí v Euroregióne

Beskydy


východiskový stav

Nedostatočné znalosti zahraničnej kultúry, folklóru, tradícií a potreba ich

rozvíjania.

Ciele projektu: Kultúrnymi podujatiami a stretávaním ľudí zvyšovať povedomie o susedných národoch, vzájomné spoznávanie kultúry a jej zachovanie.

Výstupy projektu: Kultúrne podujatia


Rola partnera v

projekte Zabezpečenie súťažiacich zo svojich krajín


úkol popis

1 Určenie termínov

2 Zabezpečenie účastníkov a lokalít

3 Propagácia plánovaných podujatí


43

4 Podujatia

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu:

KONFERENCIE O EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ POLITIKE –

NAJMÄ SO ZAMERANÍM NA CEZHRANIČNÚ SPOLUPRÁCU

A ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU


Popis projektu:

Organizovanie spoločných medzinárodných slovensko-poľsko-českých konferencií o bilancovaní situácie v oblasti regionálneho rozvoja (vrátane

oblastí životného prostredia, podpory podnikania a pod.), cezhraničnej

spolupráce a cezhraničného cestovného ruchu. Cieľom konferencií bude výmena skúseností a vedomostí, definovanie návrhov pre spoločný

postup v dotknutých oblastiach a koncipovanie nových projektových

návrhov.

Prizvaní budú zástupcovia samospráv, ministerstiev, TIK, obchodných

komôr, univerzít a zástupcovia súkromného sektora.


Potreba zabezpečenia pravidelného prísunu relevantných informácií zainteresovaným predstaviteľom českej, poľskej a slovenskej časti

Euroregiónu Beskydy.

Ciele projektu: Výmena informácií medzi subjektmi všetkých regiónov v oblasti regionálneho rozvoja, cezhraničnej spolupráce a cestovného ruchu.

Výstupy projektu: Cezhraničné konferencie, závery z konferencií publikované na webových

stránkach všetkých partnerov Euroregiónu.


Rola partnera v

projekte

Jednotliví partneri zabezpečia zorganizovanie konferencií vo svojich

krajinách. Úlohou každého partnera bude propagácia realizovanej konferencie a príprava príspevkov k zadaným témam.


úkol popis




4 Propagácia konferencie pre zabezpečenie čo najvyššej účasti


6 Konferencia


44

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu:

AKTÍVNA ÚČASŤ NA VŠETKÝCH VÝZNAMNÝCH

VEĽTRHOCH CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ

REPUBLIKE, ČESKEJ REPUBLIKE A POĽSKU


Popis projektu:

Projekt rieši propagáciu potenciálu možností prihraničného regiónu smerom navonok – občanom a podnikateľom 3 členských krajín i iných

krajín EÚ.


Nedostatočná ucelená ponuka turistických možností ako celku, propagácia Euroregiónu v rámci jednotlivých členských krajín i iných

krajín Európy/sveta.

Ciele projektu:

Účelom projektu je predstavenie bohatého potenciálu turistických možností Euroregiónu Beskydy (ERB) zahraničnej a domácej klientele,

zlepšenie ekonomickej situácie tohto regiónu, prezentácia Euroregiónu

Beskydy ako nadnárodného združenia, podpora spolupráce zástupcov samospráv slovensko-česko-poľského pohraničia po vstupe do Európskej

únie, ich výmena skúseností a vzájomná pomoc pri využívaní fondov EÚ.

Základným cieľom projektu je vyvolať potrebu a komplexne ponúknuť potenciál turistických možností ERB klientom a týmto spôsobom

podporiť hospodársky rast pohraničia. Prísun investícií znamená zvýšenie

počtu pracovných miest, oživenie ekonomiky, zvýšenie životnej úrovne.

Výstupy projektu:

Nový reprezentatívny veľtržný stánok euroregiónu.

Prezentácia spoločného prihraničného regiónu na medzinárodných

veľtrhoch v Bratislave, Brne, Prahe, Bielsko-Bialej, Katoviciach, Poznani, Varšave a Gdansku.



Každý z cezhraničných partnerov zabezpečí účasť na veľtržnom stánku vo svojej krajine.


úkol popis

1 Výber architektonického riešenia nového veľtržného stánku.

2 Obstaranie nového veľtržného stánku.

3 Účasť na minimálne piatich medzinárodných turistických veľtrhoch CR (v Poľsku, v Česku a na Slovensku)


45

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu:

SPOLOČNÝ PROPAGAČNÝ MATERIÁL POHRANIČNÉHO

SK-PL-CZ REGIÓNU V RÔZNYCH JAZYKOVÝCH

MUTÁCIÁCH


Popis projektu:

Projekt rieši propagáciu potenciálu možností prihraničného regiónu smerom navonok – občanom a podnikateľom 3 členských krajín i iných

krajín Európy/sveta.


Potreba prezentácie spoločnej ponuky cestovného ruchu Euroregiónu Beskydy ako celku.

Ciele projektu:

Základným cieľom projektu je predstavenia ponuky cestovného ruchu

Euroregiónu Beskydy ako celku. Publikované materiály budú mať za cieľ sústreďovať sa na jednotlivé segmenty cestovného ruchu. Vzhľadom na

záujem zahraničnej verejnosti o predmetnú lokalitu, je potrebné vydávať

propagačné materiály v rôznych jazykových mutáciách.

Výstupy projektu: farebné brožúrky, letáky, mapy, skladačky atď. o ponuke cestovného

ruchu Euroregiónu Beskydy


Rola partnera v

projekte

Jednotliví partneri zabezpečia podklady do brožúrky a tlmočenie do

svojho jazyka


úkol popis

1 Zozbierane textovej, grafickej a fotodokumentácie

2 Návrh materiálu a schválenie jeho verzie

3 Tlač materiálu

4 Distribúcia

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Názov projektu: TURISTICKÝ INFORMAČNÝ PORTÁL EUROREGIÓNU


Popis projektu: Analýza existujúcich možností a následné vytvorenie optimálneho

funkčného turistického informačného portálu.


Nejednotná, roztrieštená a nekompletná informácia o ponuke produktov a služieb v sektore cestovného ruchu. Neefektívna kooperácia

a prezentácia podstatných aktérov v cestovnom ruchu. Nízka a necielená

propagácia v najmodernejšom a pre turizmus dôležitom médiu – internete.


46

Ciele projektu:

Na základe analýzy existujúcich modelov navrhnúť a zrealizovať optimálne riešenie turistického informačného portálu regiónu.

Zmobilizovať k vzájomnej spolupráci rozhodujúcich aktérov CR, najmä

zintenzívnením kooperácie medzi verejným a súkromným sektorom. Zjednotiť a zefektívniť propagáciu produktov a služieb.

Výstupy projektu: Funkčný moderný turistický informačný portál euroregiónu.


Rola partnera v

projekte

Zabezpečenie kompatibility systémov a výmenu databázových údajov zo

svojich krajín.


úkol popis

1 Určenie termínov a zodpovedných riešiteľov čiastkových (veľmi rôznorodých) úloh.

2 Dodanie čiastkových riešení komplexného procesu

3

4

Naplnenie databáz

Zahájenie prevádzky a prvotná propagácia portálu


47

55 ZZÁÁVVEERR

Prihraničné regióny predstavujú v problematike regionálnej politiky špecifické postavenie. Oproti iným regiónom je možné v prihraničných regiónoch pozorovať oveľa väčšie

nepriaznivejšie územné rozvojové podmienky. Prihraničné regióny sú vzdialenejšie od centier

administratívy a obchodu, charakteristické sú nižším stupňom rozvoja ako je tomu u vnútroštátnych regiónov. Integrácia EÚ a postupné odbúravanie vnútorných hraníc sa začínajú

postupne prejavovať v prihraničných regiónoch zreteľnejším spôsobom.

Elementárnym faktorom rozvoja týchto prihraničných oblastí sa stáva transhraničná spolupráca prostredníctvom aktivít zameraných na posilnenie a podporu susedských vzťahov

obyvateľstva, ako aj inštitúcií na oboch stranách hranice. Cieľom transhraničnej spolupráce je

predovšetkým riešenie ekonomických, sociálnych a ekologických problémov na regionálnej a miestnej úrovni.

Práve euroregióny predstavujú vyššiu formu transhraničnej spolupráce, založenú na

občianskych iniciatívach a kompetenciách samospráv. Táto forma transhraničnej spolupráce predstavuje efektívnu cestu trvalo udržateľného rozvoja prihraničných regiónov nakoľko

euroregióny sú stále štruktúry so svojou vlastnou identitou a administratívou, technickými

a finančnými zdrojmi.

V rámci Euroregiónu Beskydy boli v minulosti realizované projekty, ktorých aktivity boli

financované z prostriedkov štátneho rozpočtu, prostredníctvom finančného príspevku

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, prostredníctvom finančných prostriedkov z predvstupových fondov a štrukturálnych fondov, ktorých možnosť čerpania vznikla po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ. V období rokov 2007-2013 bude podpora rozvoja transhraničnej

spolupráce podporovaná najmä prostredníctvom Programov cezhraničnej spolupráce. Konkrétne pre Euroregión sú podstatné tieto tri programy: Program cezhraničnej spolupráce Slovenská

republika – Česká republika, Program cezhraničnej spolupráce Poľská republika – Slovenská

republika a Program cezhraničnej spolupráce Česká republika – Poľská republika. Priority vytýčené vo vypracovaných programových dokumentoch vytvárajú možnosti postupne

pozdvihnúť úroveň prihraničných oblastí v ekonomických, sociálnych a environmentálnych

oblastiach.

48

PPRRÍÍLLOOHHYY

Documents

2013 - REGION BESKYDY rozvoja ERB.pdf · cezhraničná spolupráca už dlhoročnú tradíciu. Česká časť Euroregiónu Beskydy je tvorená severovýchodnou časťou pohraničia,