KORTIKOSTEROIDY Rozdelenie poda chemickej truktry (zdroj en. wikipedia) 1. Skupina A hydrokortiznov typ Hydrokortizn, hydrokortizn acett, cortizn acett, prednizoln, metylprednizoln, prednizn (krtko a stredne psobiace GK) 2. Skupina B acetonidy ??? obsahuj 5-lnkov kruh s 2mi kyslkmi Budesonid, triamcinolonacetonid, fluocinolon acetonid 3. Skupina C betametasnov typ Betametazn, dexametazn 4. Skupina D Estery a. D1 halogenovan (menej labiln) Hydrokortizn -17-valert, aklometazn dipropiont, betametazn valert b. D2 labiln estery prolieiv Hydrokortizn-17-butyrt Rozdelenie poda cesty podania 1. Topick kortikosteroidy miestne podanie (koa, oi, sliznice) 2. Inhalan kortikosteroidy lieba nosnej sliznice, dutn, prieduiek, pc (budezonid, flutikazn propiont, triamcionoln acetonid, beklometazn dipropiont, flunizolid) 3. Orlne kortikosteroidy prednizn, prednizoln 4. Systmov kortikosteroidy i.v., parenterlne podanie

FARMCHEMKA: Glukokortikoidy Produkovan s v kre nadobliiek. Ich nedostatok zniuje schopnos upravova urit telesn a psychick stresov situcie pri oku, zranen, chlade a horke. V: pre inok je potrebn voln alebo estrerifikovan 21 hydroxylov skupina odstrnenie ru aktivitu nstenie dvojnej vzy v A kruhu ru aktivitu aromatizcia A kruhu ru aktivitu redukcia keto skupiny na C-20 ru aktivitu zavedenie dvojnej vzby zviuje aktivitu substitcia X na C-9 zvyuje protizpaluv aktivitu zavedenm OH do polohy C-16alfa ltka s dobrm protizpalovm inkom nahradenie OH v molekula triamcinolonu metylom vemi zvyuje antiflogistik inok pre aktivitu je dleit prtomnos 11beta-OH alebo keto skupiny (alfa s neinn)2 7 4 1 C H O 7 3 9 1 8 5 2 0

HYDROKORTIZON (kortizol) 17- OH je v alfa polohe (iarkovane)

PREDNIZON C-11 keto skupina a dvojn vzba medzi 1,2, 17- OH je v alfa polohe

PREDNIZOLN dvojn vzba medzi 1,2, 17- OH je v alfa polohe

TRIAMCINOLON fluor na C-9 v alfa, dvojn vzba medzi 1,2, 17- OH je v alfa polohe a na C-16 OH skup. v alfa polohe

DAXAMETAZON fluor na C-9 v alfa, dvojn vzba medzi 1,2, 17- OH je v alfa polohe a na C-16 CH3 skup. v alfa polohe

MINERALOKORTIKOIDY Antagonisti aldosternu Regultorom hladiny Na+ inov v organizme je mineralokortikoid aldostern, hormn kry nadobliiek, ten v distlnom tubule a zbernom kanliku obliiek riadi prenos inov tak, e zabezpeuje sptn vstrebvanie Na+ inov vmenou za zven vyluovanie K+ inov, pri patologicky zvenej produkcii aldosternu(hyperaldosteronizmus) je mon dosiahnu znenie hladiny inhibciou biosyntzy alebo jeho vytesnenm z miesta inku antagonistom.2 3 K H C S O C

antagonisti aldosternu met:deacetylcia na 7metyltioderivt, ktor sa oxiduje na metylsulfinyl a metylsulfonylmetabolity i: rezistentn edmy pri hyperaldosteronizme nedostatone reagujce na in diuretik(pri srdcovej insuficiencii, cirhze peene, nefrotickom syndrme) N: riziko hypokalmie pri insuficiencii obliiek, niekedy gynekomastia a hirsutizmus Priamy antagonistick inok maj truktrne blzke steroidn 17spironolaktnov analgy. Kompetitvne inhibuj inok aldosternu na rovni cytoplazmatickch mineralokortikoidnch receptorov. Ich laktnov kruh me zastpi, pri interakcii s receptorom, poloacetlov cyklus aldosternu. Praktick uplatnenie maj zleniny s 5-lnkovm laktnovm kruhom odvoden od androstan-4,6-dienu- Zstupcom je kanrenon, ktor sa za fyziologickch podmienok vyskytuje v rovnovhe s hydroxykyselinou (k. kanrenoov), ktor vznikla hydrolzou. Spironolaktn sa v peeni bioaktivuje na kyselinu kanrenoov. kanrenon

FARMAKOLGIA GLUKOKORTIKOIDY

kortizol as syntetizuje v zana fasciculata kry nadobliiek syntzu reguluje ACTH ovplyvnen stresovmi podnetmi (fyzick aktivita, pokodenie, infekcie, zmeny teploty, psychick podnety) ovplyvnen cirkadinnym rytmom M: psobia cez cytoplazmatic receptory komplex glukokortikoid-receptor zmen konformciu cez DNA ovplyvn expresiu a inhibciu niektorch gnov djde k zvenej tvorbe mRNA a syntze pecifickch protenov, zodpovednch za inky kortikoidov inky/N zvenie energetickho vyuitia protenov a lipidov Zvenie katabolizmua znenie anabolizmu (hlavne kostrov svaly) Hlavne bytok a bolesti kostrovch svalov, inhibvia rastu det, negatvna duskat bilancia Lipolza a redistribcia tuku Iatrognny Cushingov syndrm, strie na pokoke a jej stenenie Znenie vstrebvania a utilizcie glukzy (glukoneogenza, hyperglykmia (DM) HPA os negatvna sptn vzba znen produkcia/deficit endognnych GK (insuficiencia a ok) KVS

redukovan vazodilatcia a exudcia tekutn mineralokortikoidn retencia Na+ a strata K+ hypertenzia, zvenie intrakranilneho tlaku, nekrza kost muskuloskeletlny systm: Znenie innosti osteoblastov a zvenie innosti osteoklastov Znenie absorpcie Ca2+ (GIT) a zvenie straty Ca2+ (obliky) Osteoporza a zlomeniny Imunitn systm Aktny zpal Znen influx a aktivita leukocytov

Chronick zpal Zniuje innos mononulkernych bb. Znien angiogenza a fibrza (prolifercia) Lymfatick tkanivo Znen prolifercia B a T lymfocytov Meditory zpalu Znen tvorba cytoknov (IL, TNF, GMCSF) Znen tvorba eikozanoidov (cez PLA2) Znen tvorba IgG Znen uvoovanie His Zvenie protizpalovho IL 10 a anexnu 1 (lipokortn)

psobia protizpalovo, antialergicky a imunosupresvne (zniuj poet lymfocytov a eozinofilov) rozvoj infekci (vrusov, bakterilne, hubov, plesov) zvyuj krvn zranlivos (hemokoagulcia) zosiluj inky katecholamnov na srdce In N zven chu do jedla spomalen hojenie rn riziko vzniku aldkovch vredov psychick zmeny (eufrie alebo depresie) osteoporza Zvenie vntroonho tlaku, glaukm, katarakta mentruan poruchy ovplyvnenie teploty FK: vzba na albumn resp. globuln viaci kortikosteroidy, inaktivcia v peeni I: substitun lieba pri nedostatonej tvorbe (zlyhanie nadobliiek, Addisonova choroba) protizpalov lieba Astma bronchiale Koa, oi, ui, nos (ekzmy, alergick konjuktivitdy, rinitdy) Hypersenzitivita (ak alergick prejavy) lieba autoimunitnch chorb (RA, spojivov tkanivo, hemolytick anmie) imunosupresia (transplantcie) onkologick ochorenia Hodgkinsonova choroba, aktna lymfocytick leukmia (+ cytostatik), ndory mozgu (znienie opuchu)

KI: vredov choroba aldka a duodena ak osteoporza ak infekcie Cushingov syndm

Spsob aplikcie: per orlne i.m., i.v. inhalane loklne (koa, sliznice)

Systmov GK: HYDROKORTIZN glukokortikoidn aj mineralkortikoidn inky KORTIZN, PREDNIZN, PREDNIZOLN, DEXAMETAZN derivty hydrokoriznu, maj silnejie GK inky a potlaen MK inky Inhalan GK: (Astma bronchiale) s minimlnou systmovou absorbciou a redukciou N beklometazn, flunizolid, mometazn, budesonid N: orofaryngelna kandidza vyplachovanm st mono zmierni Rozdelenie poda dky inku: Krtkodobo inn GK Kortizol prirodzen GK, substitun terapia Kortizn Fludrokortizn

Stredne dlhodobo inn GK Prednizn men sa na prednizoln Prednizoln, metylprednizoln imunosupresvne a protizpalov inky Triamcinoln relatvne viac toxick

Dlhodobo inn GK Betametazn Dexametazn

MINERALOKORTIKOIDY

Regulcia syntzy a uvoovania: M:

RAAS Elektrolytov zloenie plazmy (Na+, K+)

intracelulrne receptory ovplyvujce jadro a tvorbu Na kanlova Na/K ATPzy

Negenomick efekt na Na/H vmennk (vyuitie pri ivotmechra a reva

ohrozujvich stavoch 1-3g prednizolnu i.v. psob v priebehu niekokch mint na rozdiel od gnovo sprostredkovanho inku)

Receptory s len v oblikch a v epitelovch bunkch moovho Zvenie reabsorpcie Naalkalza+

a vody, hypertenzia, hypokalimia,

FLUDROKORTIZN substitun lieba pri primrnej insuficiencii funkcie kry nadobliiek, na rozdiel od kortizolu sa v bunkch tubulov neinaktivuje dehydrogenzou a me tak psobi na mineralokortikoidn receptory SPIRONOLAKTN, KANREONT, KYSELINA KANRENOOV Klium etriace diuretik Slab diuretick efekt Tubulrna sekrcia I: hypokalmia pri diuretickej terapii edmu (hyperaldosteronizums), hypertenzia, zlyhanie srdca N: hyperkalmia, retencia Mg, gynekomastia, impotencia, karcenogenita

KI: chronick renlna insuficiencia (hyperkalimia), ACE inhibtory, sartany Neovplyvuj hladinu glycidov, lipidov a kyseliny moovej Spironolaktn kompetitvny antagonista aldosternovho receptora v bunkch distlneho tubula blokuje resorpciu Na+ a vyluovanie K+ FK: p.o. sa dobre resorbuje, biologick polas len 10 mint, metabolit kanreont a 16 hodn N: hyperkalimia moe vznik pri renlnej insuficiencii a pri sasnom podvan draselnch sol, pri dlhodobom uvan vskyt gynekomastie a poruchy potencie u muov, hirzutizmus, zhrubnutie hlasu a poruchy mentrucie u ien KI: soli draslka, kombincia s ACEI monitorovanie hladiny draslka I: edmov stavy, sekundrny hyperaldosteronizmus, peeov cyrhza, nefrotick syndrm, hypokalimia

TOXIKOLGIA Cl2 ltozeln plyn, nehorav, typickho pavkovho zpachu, a ako vzduch (1. Svetov vojna Nemci ako bojov chemick ltku, zdriaval sa v zkopoch) irok vyuitie v priemysle, dezinfekcia vody Vrazn zpach vasn indikcia uchom Silne drdiv a oxidan inky Drdi a lept sliznice spojivky, dchacie cesty vplyvom vlhkosti vznik HCl Prejavy intoxikcie: plenie o, slzenie, drdiv kae, boles za hrudnou kosou, krvcanie, zvracanie Me vyvola pcny edm Terapia: intubcia O2, oi vplach vodou, fyziologickm roztokom alebo 1% NaHCO3 Cl

ivotne dleit sas potravy Pri dlhodobom psoben vo vysokej koncentrcii psob kodlivo

ClO3 Nebezpen pri styku s organickmi ltkami - vbun zmesi Drdi kou, sliznice Zaradzujeme ho medzi siln krvn jedy (methemoglobinmia) NaClO3 totlny herbicd, pre loveka 10g letlna dvka CCl4

Tetrachlrmetn, chlorid uhliit Vborn rozptanie tukov a olejov Nehorav Do organizmu vstupuje - inhalciou, kontaktom s pokokou, GIT Drdi dchycie cesty, pokodzuje pee (hepatotoxicita), obliky Karcinogn Toxicitu zvyuje alkohol alebo tuky Prejavy otravy: bolesti hlavy, nevonos, zvracanie, diarhea, ak stavy konia smrou Lieba: dlh doba rekonvalescencie, me zanecha trval nsledky Teplom sa rozklad na fosgn

Yperit Dichlrdietylsulfid (ClCH2)2S Alkylan inidlo pokodzuje DNA Pary a kvapaliny rchlo prenikaj koou do podkoia vyvolvaj zpaly, puzgiere a zle sa hojace nekrotick vredy Oko: zakalenie rohovky, hlbie pokodenie oka Inhalcia: zpal dchacch ciest (hornch), bolestiv kae Celkov inok: teplota, nevonos, bolesti hlavy, podrdenos apatia Terapia: vplach aldka (MnSO4 + ierne uhlie) vysok dvky kortikoidov (prednizoln, metylprednizoln) analgetik (morfn)

FARMAKOGNZIA Triterpenoidy Ide o podkupinu ltok odevodench od kyseliny mevalnovej IZOPRENIOIDY. Terpenoidy s truktrne najrozmanitejou a najvou skupinou prrodnch ltok. Terpenoidy sa vyskytuj v rastlinch von (Lamiaceae, Asteraceae, Rosaceae, Rutaceae, Apiaceae.), najm uhovodky, i viazan, napr. esterovo s organickmi kyselinami alebo zriedka cukrami ako glykozidy. Monoterpny s prchav a zskavaj sa z erstvho alebo suenho materilu destilciou s vodou alebo vodnou parou. Seskviterpenoidy (C15), diterpenoidy (C20) a vyie s vinou neprchav a izoluj sa spravidla extrakciou organickmi rozpadlami. truktra izoprenoidov je odvoden od izoprnu (2-metylbutadin). Je to 5uhlkaty uhovodk, ktorho nsobkom s tvoren prslun terpenoidy (C10,C15, C20...)

monoterpeny

izoprn

seskviterpeny diterpeny

6 5 4 3 2 1 7 8

typ p-menthan typ thujan kamfan pinan karan typ kantharidin

Pri vzniku terpnov sa jednotliv C5podjednotky spjaj systmom hlava pta alebo pta pta, prpadne pta bok

hlava-pata

H3C OH 2,6-dimethyloktan C HOOCH2C CH2CH2OH8 6 5 4 3 7

kyselina (R)-mevalonov2 1

pata-pata

2,7-dimethyloktan

5 4

6 7 3 2 1

typ fenchan

Zkladnm prekurzorom terpenoidov je kyselina mevalnov 6-uhlkat zlenina, ktor vznik kondenzciou troch molekl kyseliny octovej.

pata-bok

2,3,6-trimethylheptan

Kondenzciou 2 molekl acetylkoenzmu A vznik acetylkoenzm A, ako v prpade biosyntzy acetogennov. al krok je tvorba terpnov z acetoacetylkoenzmu A aldolovou kondenzciou s alou molekulou acetylkoenzmu A vznik -hydroxy--metylglutarylkoenzm A, z ktorho redukciou vznik kyselina mevalnov. Primrna alkoholov skupina kys. mevalnovej sa fosforyluje vo 2 stupoch na difosft, ktor je bezprostrednm prekurzorom 5uhlkovch jednotiek. Dekarboxylciou a dehydratciou, ktor je uahen fosforylciou tercirnej hydroxylovej skupiny, vznik z kyseliny mevalnovej 3-metyl-3-butenyldifosft (izopentenyldifosft- IPP).

Utvoren 3-metyl-3-butenyldifosft (IPP) reprezentuje biogenetick izoprnov jednotku. as IPP v biosyntze izoprenoidov zvis od enzmovo katalyzovanej izomercie, pri ktorej vznik 3-metyl-2-butenyldifosft (dimetylalyldifosft DAPP): DAPP psob ako tartr pri polymerizanch reakcich spsobujcich predenie reazca. Reakciou DAPP hlava-pta s izopentenyldifosftom vznik geranyldifosft, ester jednho z najastejie sa vyskytujcich monoterpnov geraniolu a jeho geometrickho izomru nerolu. Pripojenm alch IPP jednotiek vznik farnezyldifosft a geranylgeranyldifosft. Prekurzor steroidov triterpn skvaln sa tvor kondenzciou pta-pta farnezyldifosftu:

2

CH3CO SCoA acetylkoenzym A NADP+ OH

CH3COCH2CO SCoA acetoacetylkoenzym A CH3CO NADPH OH CH3 C CH2CO2H CH2CO H3C4

+

CoA SH

SCoA

CH3 C CH2CO2H CH2CH2OH kyselina mevalonov 3 ATP ADP H3C H2C HO C O OP CH2CH2OPP -CO2 - HOP

+

CoA SH

SCoA

-hydroxy--methylglutaryl-CoA C CH2CH2OPP3

H2C

3-methyl-3-butenyldifosft = isopentenyldifosft (IPP) isomerasa H3C H3C 3-methyl-2-butenyldifosft = 3,3-dimethylallyldifosft (DAPP)3 2

C

C CHCH2OPP

CH3 C=O COO Pyruvt

CH3 C=O H O H C C H OH H

+

+CHO H C OH CH2OPGAP

CH2OP1-deoxyxylulosa-5-fosft

HO1 2 3 4

HO OP1 2 3 4

OP

O

OPPIPP 3-methyl-3-butenyl-difosft

OH

OH

OH

2-C-methyl-D-erythritol-4-fosft

CH3 PPO CH2 CH

CH3 H2C C CH2 CH CH2OPP

+

H2C

C

CH2OPP CH2

IPP

C H3C CH3 DMPP

CH C H3C CH3 geranyldifosft

+

HOPP

OPP CH2

PPO CH2 CH2 = CH2OPP IPP CH2OPP farnesyl-PP 2x farnesyl-PP

+geranyldifosft

+farnesyl-PP

CH2OPP IPP

CH2OPP skvalen

geranylgeranyl-PP

DAPP +IPP H-P C10 monoterpeny GERANYL-PP (C10) H-P IPP

C15 seskviterpeny

FARNESYL-PP (C15) 2x P-P

C30 PP skvalen

H-P IPP

C30 triterpeny C19-21 steroidy GERANYL-GERANYL-PP (C20) (IPP)n C20 diterpeny fytol giberiliny P-P 2x C40 karotenoidy H-P gutapera (trans) (IPP)n H-P kauuk (cis)

H - P : kondenzace "hlava - pata" P - P : kondenzace " pata - pata "

TRITERPNY Triterpny s 30.uhlkov zleniny, ktorch iastonm odbravanm vznikaj steroidy. Medzi steroidy patria steroly (zoo- fyto- a mykosteroly), lov kyseliny (napr kys. Cholov z hovdzej le) provitamny D, pohlavn hormny (napr progesterny), hormny kry nadobliiek (napr. kortizn), aglykny niektorch glykozidov- najm s kardioaktvnym psobenm, steroidn saponny a niektor alkaloidy. Triterpny patria medzi ltky hojne sa vyskytujce sa vo vych rastlinch vo forme alkoholov, aldehydov, ketnov, kyseln a laktnov; s cukrami tvoria glykozidy a s kyselinami estery. Biosyntza triterpnov sa zko viae na biosyntzu steroidov, najm cholesterolu, ktorho vskyt sa potvrdil aj vo vych rastlinch. Prekurzotom triterpnov je skvaln- acyklick triterpnov uhovodk, njden pvodne iba v jednom prrodnom zdroji- ralok. Skvaln tvoria 2 farnezylov radikly spojen systmom pta-pta. Skvaln sa oxiduje oxygenzovm systmom na 2,3epoxid, ktor cyklizuje na lanosterol, prpadne cykloartenol. Cyklizcia skvalnu 2,3-epoxidu umouje aj vznik pentacyklickho beta-amyrnu. Cholesterol je predchodca vekej skupiny steroidov. Tvoria sa z neho napr. steroidn sapogenny, steroidn alkaloidy, steroidnhormny a kardioaktvne glykozidy. Cholesterol sa oxiduje najprv na C16 C22 C26. Hydroxylov skupina na C16 utvra 5-lenn kyslkat kruh charakteristick pre furostnov derivty, hydroxylov skupina na C26 me tvori glykozidov vzbu s cukrami alebo utvra spirostnov kruh (pozri steroidn saponny). Duskov analgy spirostnu s spirosolny, skvalen alkaloidy tomatidnovho a solanidnovho typu (pozri steroidn alkaloidy). skvalen-2,3-epoxidO

Pri biosyntze aglyknov C-23 alebo C.24 kardioaktvnych glykozidov sa cholesterol najprv hydroxyluje na C-20, priom vznikne 20-alfahydroxyderivt, ktor oxidanm tiepenm a almi reakciami poskytne progestern. Progestern sa redukuje na alkohol, hydrogenciou dvojnej vzby medzi C-4a C-5 vznik cis- konfigurcia kruhov A/B a oxidciou vznik 5beta-pregnn3beta-14beta-21-triol-20on. Ten reaguje s C2alebo

HO lanosterol ivoichov houby

HO cykloartenol ni a vy fotosyntetizujc rostliny

tetracyklick meziprodukt

HO cholesterol HO

-sitosterol

HO

-amyrin

s C3 jednotkou za vzniku 5 alebo 6-lennho nenastenho laktnovho kruhu (digitoxigenn, helebrigenn). C2 jednotka pochdza z acetylkoenzmu A alebo z malonylkoenzmu A, C3 jednotka z kyseliny oxaloctovej.

Tvorba aglyknov kardioglykozidovsteroidn saponiny steroidn alkaloidy

OH20

HO

cholesterol CH3 C O

HO 20-hydroxycholesterol CH2OH C O

OH O progesteron CH3 C O SCoA C 3-jednotka O O HO H 5-pregnan-3,14,21-triol-20-on

O

O

OHC OH HO H digitoxigenin OH HO OH hellebrigenin

STEROIDY Steroidy s fyziolog. inn ltky rozren v rastlinnej aj ivonej ri. Ich trukt. znakom je stern-cyklopentnoperhydrofenantrn. Z chem. had. s to uhl., steroly,ketny. Mnoh s vemi uiton ltky in mu n organizmus vne pokodi. Naprklad tak digitoxn sa vyskytuje v rastline nprsnka a me negatvne psobi na srdcov sval. Batrachotoxn obsahuje kolumbjska aba a psob ako nervov jed. Naa dobre znma ropucha vyluuje na svojou pokokou bufotoxn. Solanidn je obsiahnut v klkoch zemiakov. Steroidy rozdeujeme na: 1, steroly 2, lov kyseliny 3, steroidn hormony 4,pentacyklick a hexacyklick steroidy Patria sem aj vitamny. 1. Steroly steroidy obsahuj vo svojej molekule jednu alebo viacej hydroxylovch skupn, s steroidn alkoholy, ktorch zkladom je uhovodk cholestn, s tuh krystalick ltky, nerozpustn vo vode, rozpust. v organic. rozpadlch.

Rozdeujeme ich na: rastlinn fytosteroly-ergosterol-ergokalciferol-podoba sa truk. cholesterolu, vo vom mnostve sa nachdza v kvasniciach

mykosteroly izolovan v kvasinkch ivone zoosteroly-cholesterol (cholest-5-n-3 -ol)najznmej.

Ako primrna sas bunky sa nachdza bu von, alebo esterifikovan (vo forme esterov) vo vetkch ivoinch organizmoch, najm v mozgu, mieche, peeni, l, a v krvi. Je v tkanivch, tukoch, spsobuje polopriepustnos ciev a m vplyv na vstrebvanie tukov. Normlna hladina je 1,6g v 1 litri krvi. 7- dehydrocholesterol sa nachdza v koi. je provitamnom vitamnu D3 cholekalciferolu, z kt. vznik oiarenm slnenm svetlom, podobne jako vit. D2 ergokalciferol z ergosterolu.

Cholesterol Cholesterol je typickm ivonym sterolom, ktor sa vyskytuje vo vetkch bunkch a tekutinch. Izolovan bol po prvkrt v roku 1784 zo lovch kameov, odvtedy sa v svislosti s jeho tdiom udelilo u 17 Nobelovch cien. Cholesterol je vo vode nerozpustn zlenina. Jeho molekula je amfifiln, nepolrnu as predstavuje "chvostk" dlhho uhlkovho reazca, slab polrny charakter m OH skupina umiestnen na opanom konci molekuly. Kondenzovan cykly dodvaj molekule cholesterolu viu pevnos ako maj ostatn membrnov lipidy. V udskom organizme s 2 zdroje cholesterolu: 1. vonkaj (exognny), pochdzajci z potravy a 2. vntorn (endognny), syntetizovan v prevanej miere bunkami peene. Kee je cholesterol nerozpustn vo vode (a teda aj v krvi), jeho prenos je viazan na lipoprotenov komplexy, o s aksi guat vaky (vezikuly), vo vntri ktorch sa nachdzaj molekuly cholesterolu. A tu sa stretvame s fenomnom "dobrho" a "zlho" cholesterolu. Cholesterol, ktor putuje z peene do cieovch tkanv krvnm rieiom, je viazan na tzv. LDL lipoprotenov astice s nzkou hustotou, zatiao opan prenos cholesterolu (z tkanv do peene) sa zabezpeuje cez HDL astice o vysokej hustoty. Nadbyton cholesterol sa z tela vyluuje vo forme lovch kyseln, m sa telo brni pred jeho nadbytonm hromadenm. Pri dlhodobejom vekom prjme exognneho cholesterolu (mastn jedl a pod.) dochdza k nadbytku LDL astc, ktor sa v krvnom rieiti hromadia a mu spsobi zuovanie (arteriosklerza) a nsledn upchatie ciev, hlavne v mozgu alebo v srdci - infarkt. Cholesterol prenan LDL asticami sa preto nazva "zlm", zatiao cholesterol prenan HDL asticami sa oznauje ako "dobr", pretoe lohou HDL astc je vychytva nadbyton cholesterol z krvi a transportova ho do peene na spracovanie. Okrem toho, e je cholesterol nevyhnutnou sasou bunkovch membrn, ktorm dodva vhodn konzistenciu, je potrebn aj na sprvne fungovanie fagocytujcich buniek zabezpeujcich imunitu. Bez cholesterolu tuhn a strcaj svoje funkcie aj erven krvinky, zniuje sa innos srdca, mkn kosti, zvyuje sa nklonnos k zpalom. Nadbytok

cholesterol m za nsledok spomnan kritick zuovanie ciev a hroz riziko infarktu (ak je pomer LDL : HDL v ako 3,5). 2. lov kyseliny Cholesterol je prekurzorom pre tvorbu lovch kyseln a steroidnch hormnov. V bunkch peene sa z cholesterolu syntetizuj lov kyseliny, ktor maj siln emulgan efekt. uplatnenie: pri rozkladan potravy. - zast. sa na trven a vstrebvan tukov v org. Najznmejia l. kys je kys cholov. - heterocyklick zleniny, kt maj v cykle okrem atmov C aj at inch prvkov heteroatomy(O,S,N) - tvoria takmer2/3 org.zlenn. - Odvodzuju sa od nich mnoh prr latky,napr.alkaloidy,lieciva,farbiva,cukry,vitaminy,nuk.kys. Pyrol a jeho derivatyje bezfar. kvap-nachadza sa v cernouholnom dechte.Je toxicky,posobi narkoticky na ustrednu nerv sustavu.Jeho nazov je odvodeny od pyrros-ohnivocerveny.Farbi smrekove drevo okyselene HCl na cerveno.Je stav zlozkou mnohych prir.latokhemoglobin,nioglobin-zlc.farbivo,obsahuju komplexne viazane Fe,dalej chlorofyl(Mg)vitamin B12 a komplexne viazany kobalt. 3. Steroidn hormny -steroidn truktru maj mnoh mu. aj en. hormny a horm. kry nadobliiek kortikoidy. Hlavnmi predstavitemi s testostern, progestern. Testostern je prekurzorom enskch pohlavnch hormnov. Androgny reguluj nie len rast samcov a funkciu ich pohlavnch orgnov, ale aj vvoj sekundrnych pohlavnch znakov ako rast brady a fzov, mohutnejie vyvinut kostru a kostrov svalstvo, hrub hlas, ale i musk spsob myslenia a sprvania sa. Progestern je jeden zo zkladnch steroidnch hormnov. Vyluuje sa v malom komnostve bunkami ltho telieska ovri poas folikulrnej fzy mentruanho.

Kortikoidy poda funkcie sa delia na mineralokortikoidy a glukokortikoidy

Mineralokortikoidy ich inok sa zaklad na spnej rezorpcii sodnch inov v distlnch tubuloch obliiek, m sa zadriava voda, zatia o iny K+ sa vyluuj moom. Najvznamnejm mineralokortikoiodm je aldostern. Glukokortikoidy zasahuj do metabolizmu bielkovn a tukov v glukoneogenze, o je novotvorba sacharidov z uvedench zdrojov. Vsledkom je zvenie koncentrte cukru v krvi a zven ukladae glykognu v peeni. Hlavnm prrodnm glukokorti. je hydrokortizn.

4, Pentacyklick a hexacyklick steroidy Do tejto skupiny patria prrodn ltky na bze steroidnho skeletu, kt. maj na C17 v - konfigurcii napojen 5 alebo 6-lnkov cyklus. S to aglykny

(genny) niektorch vysokoinnch glykozidov. Poda vekosti laktnovho kruhu sa rozoznvaj 2 zkladn skupiny: 1, Kardanolidy tvor zkladn truktru steroidov s 5-lennm nenastenm laktnovm kruhom izolovanch hydrolzou z glykozidov rznych druhohov rastln rodov Digitalis, Strophantus, Urginea a Convallaria-kardiotonick glykozidykardenolidy. podmienkou kardioaktvneho inku je - orientacia laktnovho kruhu na C17, dvojit vzba na C20 (22), prtomnos hydroxylovch skupn na C3 a C14. 2, Bufanolidy so 6-lennm dvojnsobne nenasytenm laktnovm kruhom, obsahuje hlavne morsk cibua a znmy je aj vskyt v vazch ropuch rodu Bufo VITAMNY: Kalciferoly (vitamny D) - s dleit steroidn ltky najm pre metabolizmus minerlnych ltok v organizme. Steroidn hormny predstavuj vznamn ltkov signly hormonlnych regulanch mechanizmov organizmu. lov kyseliny s vznamnmi ltkami, ktor vplvaj na metabolizmus tukov. Vyluuj sa lou, ktor spsobuje emulgciu tukov, t.j. rozpad vekch iastoiek tukov na menie, ahie strviten kvapky. Niektor jedovat ltky rastln (nprsnk) a ivochov (ropucha) s taktie steroidn charakteru. Karotenoidy Karotenoidy vznikaj v organizmoch rastln a mikroorganizmov ako lt, oranov, erven alebo fialov farbiv dobre rozpustn v lipidoch. U ivochov a loveka sa tieto ltky menia na rozmanit a fyziologicky vznamn zleniny, napr. -karotn je prekurzorom vitamnu A. STEROIDN ALKALOIDY STEROIDN ALKALOIDY Zkladn truktru steroidnch alkaloidov tvor steran, ie cyklopentanoperhydrofenatrnov skelet. Niektor rastlinn eade produkuj alkaloidy, ktor s preukzatene tvoren zo steroidnch prekurzorov. Tieto alkaloidy maj na steroidnom skelete exocyklick aminoskupinu alebo naviazan duskat heterocyklus. Biosyntza steroidnch alkaloidov vychdza z dimetylalyldifosftu a izopentenyldifosftu cez geranyldifosft, farnezyldifosft, skvaln a derivty cholesterolu. Nasleduje zabudovanie duska bu formou heterocyklu, alebo formou aminoskupiny. Steroidn alkaloidy meme rozdeli poda povahy steroidu (poda skeletu), tvoriaceho zklad truktry, do troch skupn: alkaloidy typu pregnnu, cholestnu a C-nor-homocholestnu. Alkaloidy pregnnovho typu maj v zkladnom skelete 21 uhlkovch atmov. Na zkladnom skelete maj aminoskupinu bu von, alebo metylovan v polohe C-3 alebo C-20 (exocyklick). S tvoren v eladiach Apocynaceae (Holarrhena) a Buxaceae (Buxus, Pachysandra). Ako prklad mono uvies buxamin G, ktor je zaujmav tm, e m sedemlenn kruh B. Ten vznik roztiepenm cyklopropnovho kruhu cykloartenolovho prekurzora. Alkaloidy cholestnovho typu maj v zkladnom skelete 27 uhlkovch atmov. Obsahuj piperidnov kruh, ktor vznik cyklizciou bonho

reazca cholesterolu za prtomnosti amoniaku alebo aminokyseliny. S tvoren rastlinch rodu Veratrum a Solanum. Ako prklady s uveden solanidn a tomatidn. Alkaloidy C-nor-homocholestanovho typu s charakteristick tm, e kruh C je plenn a kruh D eslenn. Dusk je chinolizidnovej asti skleletu. S produkovan rastlinami rodov Veratrum a Petilium(Fritillaria, Liliaceae). Ako prklady s uveden protoveratrin A a protoveratrin B, patria medzi esterov veratrov alkaloidy.

H22 18

CH3NH

19

NH H H 5-cholestan

O

H

5-pregnan

HO solanidin

HO

H

tomatidin

H C-nor-D-homo-5 -cholestan N

CH3 R C H H3C C OH CO O OH O

OH OH OH O CO CH CH2CH3 OCOCH3 CH3 OCOCH3

R = H, protoveratrin A R = OH, protoveratrin B

Steroidn alkaloidy mu by vchodiskovou surovinou na polosyntzu steroidnch hormnov (napr. solasodn zo Solanum laciniatum Solanaceae). Steroidn alkaloidy sa nachdzaj najm v rastlinch, ale mu ich obsahova aj niektor ivochy (napr. mloky). Z drog s vznamn Radix (Rhizoma) veratri a Semen sabadillae. Radix (Rhizoma) veratri - Drogu tvor usuen podzemok s koremi druhu Veratrum album (Liliaeeae). Pouitie: Droga sa pvodne pouvala ako insekticdum. Po r. 1950 sa vak zistili jej hypotenzvne a sedatvne inky,

najm esterovch alkaloidov protovernu. Podobne ako akonitn, alkaloidy ochrauj senzitvne nervov zakonenia a mu psobi loklne pri neuralgich. Fytofarmak: v terapii sa niekedy pouvaj izolovan alkaloidy, protoveratrn (zmes protoveratrnu A a B), ktor psob silne hypotenzvne, m vak mal terapeutick rku. Liekopisn forma je tinktra pouva sa prevane vo veterinrskej praxi ako zloka stomachk a diuretk. Semen Sabadillae Zrel, usuen semen druhu Schoenocaulon officinale (Liliaceae). Pouitie: Insekticdum prudko toxick alkaloidy sa koou resorbuj! Fytofarmak: droga je zva zlokou insekticdnych mast pouvanch vo veterinrstve. SAPONNY Saponny s glykozidy izoprenoidnho pvodu - prrodn ltky, ktor dostali nzov poda toho, e pri pretrepvan s vodou silno penia. Pre tto podobnos s mydlom dostali meno z lat. sapo = mydlo. Penivos je podmienen ich schopnosami zniova povrchov naptie v heterognnych systmoch medzi plynom a tekutou fzou. Medzi dvoma tekutmi fzami psobia ako emulgtory a medzi tuhou a tekutou fzou s dispergujcim initeom. Povrchov aktivita a zranie s bielkovinami a cholesterolom s tie pravdepodobne prinou ich hemolytickch vlastnost, ktor znemouj parenterlne podanie. Saponny maj zva zven loklnu drdivos, pri prkovan drog drdia sliznice vyvolvaj slzenie, on zpaly a drdia na kchanie. Terapeuticky sa vyuvaj hlavne ako expektorancia (Radix senegae, Radix primulae, Flos verbasci a i. ) a diuretik (Herba herniariae). Niektor saponny maj osobitn inok napr. glycyrizn (Radix liquiritiae) psob podobne ako kortikostrn. Pouvaj sa vo farm. technolgii, v potravinrstve, kozmetike a pre emulgan schopnosti sa pouvali ako pracie prky. Perorlne podvan saponny sa obyajne nevstrebvaj, a preto ani nepsobia toxicky. Na reflexnom drden trviaceho traktu sa zaklad expektoran inok. Iba niektor sa v trviacom trakte vstrebvaj tm sa dostvaj do krvnho obehu a psobia ako hemolyzujce jedy alebo vyvolvaj diurzu, prp. zven vyluovanie Na+ a mooviny (psobia ako saluretikum) podrdenm alebo zmenou permeability obliiek. Saponny sa nachdzaj v rastlinnom materili ako glykozidy a mu by teda hydrolyzovan na lipofiln aglykon sapogenin a cukorn zloku. T tvoria nielen ben sacharidy glukza, ramnza, galaktza a xylza, ale tie derivty kyseliny urnovej. Cukorn reazce s viazan najastejie cez hydroxyl na C-3. Biogeneticky je sapogenin odvoden od kyseliny mevalnovej, priom dleitm prekurzorom je skvaln. Saponny sa z rastlinnho materilu obyajne extrahuj vodou alebo zriedenm etanolom a zo zahustench vluhov sa vyzraj menej polrnymi rozpadlami, napr. terom. Vyui mono aj ich schopnos viaza sa na cholesterol. Na charakteristickch vlastnostiach saponnov sa zaklad aj ich hodnotenie v saponnovch drogch. Rob sa meranm povrchovho naptia vodnch vluhov drog, stanovenm sla penivosti, najastejie vak stanovenm hemolytickej innosti (oficilna metodika liekopisov). Hemolytick innos sa udva v hemolytickch jednotkch (h.j.). Nesvis s percentulnym mnostvom saponnu v droge a s terapeutickm inkom, ale iba vyjadruje relatvny obsah saponnovv porovnan s uritm konvennm tandardom (napr. prvosienkov saponn). Medzi jednotlivmi vlastnosami saponnov nie je nijak korelcia.

Poda chemickej truktry rozliujeme dva zkladn druhy saponnov - steroidn a triterpenoidn:2921 20 12 18 11 1 2 3 4 19 9 8 7 6 13 14 17 22 23 24 25 15 26 27

30 20 21

19 12 11 1 2 3 24 4 25 9 10 5 23 6 26 18 13 14 8 27 15 7

17 22 28 16

10 5

steroidn skelet

triterpenoidn skelet

Steroidn saponny sa u jednoklnolistovch nachdzaj hlavne v eadiach Liliaceae, Dioscoreaceae, Amaryllidaceae, u dvojklnolistovch v eadiach Fabaceae a Scrophulariaceae. Zkladn skelet steroidnch saponnov tvor cyklopentanoperhydrofenantrn a tm je dan ich prbuznos so steroidnmi hormnmi, lovmi kyselinami a kardioglykozidmi. S vemi dleitm zdrojom steroidnho skeletu pre vrobu steroidnch hormnov. Steroidn saponny s rozpustn vo vode a alch polrnych rozpadlch. Vplyv stereochmie na aktivitu saponnov nie je tak dleit, ako napr. u kardioglykozidov. Prrodn sapogeniny sa lia iba v konfigurcii na C-3, 5 a 25. Poda bonho reazca rozliujeme spirostnov a furostnov typ steroidnch saponnov.

furostn

spirostn

Na rozdiel od steroidnch saponinov, pentacyklick triterpenoidn saponny sa vemi vzcne vyskytuj u jednoklnolistovch, ale s ben u dvojklnolistovch Polygonaceae, Primulaceae, Hippocastanaceae a Caryophyllaceae. S nerozpustn vo vode, mierne v etanole za tepla. Triterpenoidn sapogeniny mu by zaraden do troch skupn - -amyrnov, - amyrnov a lupeolov.

Poda funknch skupn a reakcie sa rozliuj saponny neutrlne, kysl a bzick. Kysl charakter podmieuje karboxylov skupina aglyknu alebo sacharidovej zloky. Kysl saponny s zva triterpenoidn a bzick saponny s niektor steroidn obsahuj v molekule dusk a patria k steroidnm alkaloidom. Drogy Saponariae radix, Saponaria officinalis, Mydlica lekrska (Caryophylaceae) Senegae radix, Polygala senega (Polygalaceae) Primulae radix, Primula veris, Prvosienka jarn (Primulaceae) Verbasci flos, Verbascum phlomoides, Divozel spovit , V. densiflorum (Scrophulariaceae) Herniariae herba, Herniaria glabra, Prietrnk hol, H. hirsuta (Caryophyllaceae) Ononidis radix, Ononis spinosa, Ihlica tnist (Fabaceae) Liquiritiae radix, Glycyrrhiza glabra, Sladovka hladkoplod (Fabaceae)KARDIOGLYKOZIDY pecifick innos na srdcov sval, nositeom je aglykn genn. Cukorn zloky modifikuj trvanie a intenzitu inku. Aglykn substituovan derivt sternu tetracyklick 10,13-dimetylcyklopentanoperhydrofenentrn na C17 m pripojen: 5-lenn -laktnov, nenasten kruh (kardenolidy) 6-lenn -laktnov, nenasten kruh (bufadenolidy)

O CH3

OCH3

O O

OHkardenolidy

OH

bufadienolidy

Apocynaceae (druhy rodu Strophantus, Thevetia, Acokanthera, Nerium oleander, Apocynus cannabinum) Aclepiadaceae (druhy Asclepias syriaca, Xysmalobium undulatum) Brassicaceae (druhy rodu Erysimum a Cheiranthus) Euphorbiaceae (Mallotus philippinensis) Fabaceae (druhy rodu Coronilla) Liliaceae (Urginea maritima, Convallaria majalis, druhy rodu Scilla) Moraceae (Antiaris toxicaria) Nymphaceae (Nymphaea alba) Ranunculaceae (Adonis vernalis, Helleborus niger) Scrophulariaceae (druhy rodu Digitalis)

V ivonej ri u ropch rodu Bufo a niektorho hmyzu. FOLIUM DIGITALIS PURPUREAE List nprstnka ervenho Digitalis purpurea (Scrophulariaceae) L: primrne glykozidy - purpureaglykozid A, B, sekundrne - digitoxn, gitoxn, gitaloxn P: kardiotonikum srdcov insuficiencia a pri znen vkonnosti avej strany srdca FOLIUM DIGITALIS LANATAE List nprstnka vlnatho Digitalis lanata (Scrophulariaceae) L: kardiotonick glykozidy (asi 1%) kardenolidovej skupiny, hlavn s lanatozidy A a C (asi 50%), lanatozidy B a E, sekundrne glykozidy, steroidn saponny P: surovina na izolciu innch kardioglykozidov SEMEN STROPHANTHI Strofantov semeno Strophanthus gratus, S. komb, S. hispidus (Apocynaceae) L: Kardenolidy (4-7%) z ktorch 90-95% je (+)-strofantn (ouaban), semen S. komb, S. hispidus 5-10% kardenolidov hlavn k-strofantozid , startou cukrov sa toxickos glykozidov zniuje P: pvodne ako pov jed, od r. 1886 ako kardiotonik Per os sa zle resorbuj, preto parenterlne podanie HERBA ADONIDIS Va hlavika Adonis vernalis (Ranunculaceae) L: asi 20 kardenolidov, najm adonitoxn, cymarn, a k-strofantn, alej falvonoidy, 2,6-dimetoxybenzochinn s bakteriostatickm inkom P: kardiostimulans pri ahkch a stredne akch dekompenzcich a funknch srdcovch poruchch, pri klimakterickch akostiach srdca. Psob silne diureticky. Droga sa pouva aj ako sedatvum. HERBA CONVALLARIAE Konvalinkov va Convallaria majalis (Liliaceae) L: vye 20 kardenolidov konvalatoxn, konvalozid, konvalatoxol, alej saponny, flavnov derivty a silice P: Kardiotonikum, diuretikum BULBUS SCILAE Morsk cibua Urginea maritima (Liliaceae) L: asi 15 bufadenolidov so 6-lennm dvojnsobne nenastenm laktnovm kruhom odvodench od scilarennu, hlavn glykozid je scilarn A, scilarenn-3--ramnozyl-glukozid, ktor vznik odtiepenm glukzy z primrneho glykozidu glukoscilarnu A, proscilaridn A, erven forma obsahuje scili(rub)ozid, glukoscilirozid. Scilirozid je vnimkou, lebo aglykn je innej ako glykozid. P: glykozidy psobia rchlejie ako glykozidy rodu Digitalis a nekumuluj sa, aj diuretick inok je silnej ako rod Digitalis,m aj emetick inky, v malch dvkach expektorans Scilirozid ervenej formy sa pouva ako rodenticd nervov prznaky vo forme kov, tox. dvka pre potkana 0,1 0,2 mg. RADIX HELLEBORI kore emerice Helleborus niger (Ranunculaceae) L: bufadenilidy helebrn, s bytkom cukrov sa zvyuje toxickos podobne ako scilirozid, saponn heleborn drdi sliznice P: spracva sa do priemyselne vyrbanch kardiotonk FOLIUM OLEANDRI - List oleandra Nerium oleander (Apocynaceae) L: oleandrn kumulatvne vlastnosti, inok medzi digitoxnom a strofantidnom P: rchlo uinkuje najm pri srdcovej insuficiencii, siln diuretick inky. Pouitie skoro vhradne v homeopatii. Antidysrytmik Ltky, ktormi mono ovplyvi poruchy srdcovho rytmu Psobia najm na srdcov automciu, vodivos a excitabilitu truktrne znane rozdielne ltky CHINIDN CORTEX CHINAE chininov kra rod Cinchona (Rubiaceae) Vyvolva depresiu myokardu P: antidysrytmikum, spomauje vedenie vzruchu, brzd jeho tvorbu, zniuje kontraktilitu a zniuje frekvenciu srdca AJMALN RADIX RAWOLFIAE Kore rawolfie Rauwolfia serpentina (Apocynaceae) Zniuje vodivos P: samostatne alebo v kombincii ako antidysrytmikum, predovetkm pri paroxyzmlnej tachykardii a tychysystolickch foriem dysrytmi SPARTEN

HERBA SAROTHAMNI Prtnatcov va Sarothamnus scoparius (Fabaceae) P: profylaktikum predsieovch dysrytmi a snusovej tychykardie DIGITOXN FOLIUM DIGITALIS PURPUREAE List nprstnka ervenho Digitalis purpurea (Scrophulariaceae) Zvyuje automciu komorovch oblast a m pozitvne inotropn efekt