SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSAK UNIVERZITA V NITRE

Rektor: Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA V NITRE

Dekan: doc, Ing. Karol Kalúz, CSc.

Dendrologické zhodnotenie a revitalizácia historického parku v Lúčnici nad Žitavou

Bakalárska práca

Študijný program: Biotechnika parkových a krajinných úprav

Študijný odbor: Záhradná a krajinná architektúra

Školiace pracovisko: Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav

Vedúca katedry: Prof. Ing. Viera Paganová, PhD.

Školiteľ: Ing. Ján Kollár, PhD.

Konzultant: Ing. Katarína Rovná, PhD

Nitra 2011 RomanŠabík

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav

Akademický rok: 2009/2010

ZADÁVACÍ PROTOKOL BAKALÁRSKEJ PRÁCE

Študent: Roman Šabík

Študijné odbor: Krajinná a záhradná architektúra

V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku FZKI SPU v Nitre z roku 2004 Vám

zadávam tému bakalárskej práce:

Dendrologické zhodnotenie a revitalizácia historického parku v Lúčnici nad

Žitavou

Cieľ: Cieľom bakalárskej práce je zhodnotenie súčasnej dendrologickej štruktúry drevín na

území parku a návrh opatrení pre revitalizáciu historického parku s prihliadnutím na

historické východiská parku.

Rámcová metodika:

o  Štúdium odbornej literatúry

o  získavanie historických a mapových podkladov

o  terénny výskum na vybranej lokalite

o  fotodokumentácia

o  spracovanie výsledkov

2

Rozsah grafických prác: podľa štandardu používaného na SPU

Rozsah textovej časti: podľa štandardu používaného na SPU

Odporúčaná literatúra:

BENČAŤ, F. 1982. Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a ich rajonizácia.

Bratislava:VEDA, 1982. 368s.

KUBIŠTA, R. 2006: Historické parky a záhrady Nitriansky kraj. VEDA, Bratislava, 180 s.

ISBN 80-224-0946-4

MACHOVEC, J., 1982: Sadovnická dendrologie. Praha, SPN, 246 s.

STEINÖBEL, G. 1990. Slovenské parky a záhrady. Martin: Osveta. 1990, 144 s. ISBN 80- 217-

0158-7.

TOMAŠKO, I. - HRUBÍK, P. 2001. Historické parky a záhrady. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita v Nitre. 2001, 83 s. ISBN 80-7137-893-3.

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Ján Kollár, PhD.

Dátum zadania bakalárskej práce: marec 2010

Harmonogram postupu prác:

o cieľ práce marec 2010

o  vypracovanie literárneho prehľadu máj 2010

o  vlastné riešenie práce máj 2010 – február 2011

o  spracovanie výsledkov február – apríl 2011

o  odovzdanie BP máj 2011

3

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Roman Šabík vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Dendrologické

zhodnotenie a revitalizácia historického parku v Lúčnici nad Žitavou“ vypracoval samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 27. mája 2011 Podpis: ........................................

4

POĎAKOVANIE

V prvom rade chcem poďakovať Ing. Jánovi Kollárovi, PhD za odbornú pomoc,

vedenie, poskytnuté materiály a pripomienky pri vypracovávaní mojej bakalárskej práce.

Ďakujem tiež pracovníčke obecného úradu v Lúčnici nad Žitavou Alene Rapkovej za

ochotu a poskytnuté materiály. Rovnako mojej rodine za pomoc pri inventarizácii parku

a spracovávaní údajov.

5

ABSTRAKT

Bakalárska práca sa zaoberá dendrologickým zhodnotením súčasnej štruktúry drevín

a následnou revitalizáciou bývalého Boronkayovského panstva, nachádzajúceho sa v obci

Lúčnica nad Žitavou časť Vajka. Súčasťou týchto prác je zozbieranie historických faktov,

vývoja parku až po súčasný stav. Pre pochopenie problematiky je dôležité poznať históriu

vývoja záhrad a parkov na Slovensku, mať dostatočné informácie o možnostiach obnovy

historických parkov a byť si vedomý funkcií a významu zelene, ktoré plní pre človeka. Tieto

témy sú spracované v prehľade o súčasnom stave riešenej problematiky, ktoré služia ako

podklad pre vlastnú prácu. Výsledky vlastnej práce boli vyhodnotené, spracované do

prehľadných tabuliek a grafických výstupov. Na základe prieskumu sa zistilo, že park je

značne zanedbaný a stratil svoj historický ráz. Vyžaduje nutnú rekonštrukciu ako porastov,

tak aj technických prvkov ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou parkového priestoru. Spracované

údaje slúžia ako podkladový materiál pre budúcu obnovu tohto historického parku.

Kľúčové slová: zeleň, historický park, revitalizácia, údržba, inventarizácia.

ABSTRACT

The Bachelor thesis deals with a dendorlogical enrichment of contemporary structure

of woody plants and it’s revitalization in the former Boronkay’s manor, located in the Village

of Lúčnica nad Žitavov part Vajka. The thesis includes a collection of the historical facts of

the development of the park until the present state. In order to understand the problematic, it’s

necessary on the one hand to know the historical evolution of the gardens and parks in

Slovakia, as well as to have sufficient information about the possibilities of the renewal of

historical parks, and on the other hand, to be conscious of importance of the green areas and

its functions serving to the mankind. These topics are processed in the overview about the

contemporary state of the solved problematic, that is used as the basis for own research. The

results of the own research were evaluated, and processed into transparent tables and

graphical outputs. On the basis of a survey, there has been found out that the park is

6

considerably neglected, and lost its historical character. There is required a reconstruction of

vegetation and also of the technical components, which are an inseparable part of the park

area. The processed data act as the fundamental material for a following renewal of this

historical park.

Key words: green vegetation, historical park, revitaliztation, maintenance, inventorying.

7

1 ÚVOD....................................................... .................. ..................... 92 PREHĽAD LITERATÚRY................................................................ 10

2.1 FUNKCIE A VÝZNAM ZELENE.................................... 122.1.5 Priestorovo funkčné rozdelenie drevín.................................... 16

2.2 Vývoj parkov a záhrad na Slovensku................................... 19

2.2.1 Stredoveké záhrady.... ......... ......... ......... ......... ......... .......... 192.2.2 Renesančné záhrady . ......... ......... ......... ......... ......... ............19

2.2.3 Barokové záhrady. ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ......20

2.2.4 Rokoko.. ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ........ ..... .... ......21

2.2.5 Klasicizmus.... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... .......... .........22

2.2.6 Romantizmus.... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... .... ..... .......... .......22

2.2.7 Secesia........ ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ..... ......23

2.2.8 Súčasný stav historickej zelene na Slovensku... ......... ..................24

2.3 Obnova historických záhrad a parkov... ......... ......... ......... ...................25

2.3.1 Pojem historická záhrada.. ......... ......... ......... ......... ................25

2.3.2 Obnova historických parkov..... ......... ......... ......... ......... ..........25

2.3.3 Revitalizácia a rekonštrukcia parkového prostredia..... .................27

2.3.4 Údržba parkových porastov....... ......... ......... ......... ...................29

2.3.5 Intenzitné triedy údržby zelene... ......... ......... ......... ...................31

2.3.5 Ošetrovanie starých stromov..... ......... ......... ......... ...................32

2.3.6 Prehľad právnych predpisov k ochrane drevín na Slovensku..33

3 CIEĽ............ ......... ......... ......... ......... ......... ......... ......... ......... .............354 MATERIÁL A METODIKA........... ......... ......... ..................364.1 Charakteristika záujmového územia..... ......... .........................36

4.1.1 Lokalizácia obce.......... ......... ......... ......... ......... .................364.1.2 Terénne podmienky, reliéf........ ......... ......... ......... ......... ....................364.1.3 Pedologické podmienky........ ......... ......... ......... ......... .......................364.1.4 Geologické pomery............. ......... ......... ......... ......... ......... ...............37

4.1.5 Klimatické podmienky....... ......... ......... ......... ......... ..........................37

4.1.6 Teplotné podmienky.......... ......... ......... ......... ......... ......... ..............384.1.9 Potenciálna vegetácia.............. ......... ......... ......... ......... ......... ............39

8

4.1.10 Ekologická stabilita územia....... ......... ......... ......... ......... ...................39

4.1.11 Živočíšstvo..... ......... ......... ......... ......... ......... ......... ......... .............40

4.1.12 Prírodné prostredie......... ......... ......... ......... ......... ................. .........40

4.2 Charakteristika parku............ ......... ......... ......... ................. .........404.2.1 História parku................................ ......... ......... ......... ......... .................414.2.2 Záujem verejnosti o park....... ......... ......... ......... ......... .......... ...........42

4.3 Charakteristika kaštieľa......... ......... ......... ......... .............. .........434.4 Použité metodiky práce...... ......... ......... ......... ......... ......... ....................47

5 VÝSLEDKY....... ......... ......... ......... ......... ......... ......... ..................535.2 Dendrologické zhodnotenie parku.... ......... ......... .........................595.3 Návrh na revitalizáciu....... ......... ......... ......... ......... .....................60

6 DISKUSIA...... ......... ......... ......... ......... ......... ......... .............................63

7 ZÁVER. ......... ......... ......... ......... ......... ......... ......... ......... .......... ..........65POUŽITÁ LITERATÚRA...... ......... ......... ......... ......... ......... .....................67

9

1 ÚVOD

Človek je už odpradávna spätý s jeho živiteľkou, ktorú naším jazykom nazývame

príroda. Nezištne nám poskytuje svoje prírodné bohatstvá, materiálne zdroje, duševnú útechu

v ťažkých chvíľach a mi sa k nej aj napriek tomu správame s neúctou. Príčinou je, že sme

akosi stratili niť, ktorá nás spája s našou Matkou aj napriek tomu, že sme na nej závislí.

Túto stratenú niť nám azda najviac ponúka vegetácia, ktorá nás obklopuje hádam na

každom kroku. Je už pre nás tak normálna, že ju mnohokrát ani nevnímame a predsa by sme

bez nej neprežili ani sekundu. Má pre nás nesmierny význam a plní mnoho funkcii.

Významnú kapitolu tvorí vegetácia, ktorá už prežila nejednu našu generáciu. Túto je potreba

svedomito chrániť a udržiavať.

Historické parky sú významným kultúrnym a dendrologickým dedičstvom. Sú taktiež

dôkazom, ako si naši predkovia vážili svoje životné prostredie. Je tomu tak aj v súčasnosti?

Odpoveď nemusí byť pozitívna, ale pre nás sú podstatní ľudia a rodiny s deťmi, ktoré

pravidelne navštevujú tieto Svätyne a je dôležité zabezpečiť im plnohodnotný zážitok

z návštevy parkov. Toto sa dá dosiahnuť jedine kvalitnou údržbou, opakovanými tvorivými

zásahmi a v neposlednom rade i samotnou rekonštrukciou .

Historický park v malebnej dedinke Lúčnici nad Žitavou sa skvel slávou v období

panovania Vassovcov a Boronkayovcov. V súčasnosti je značne zanedbaný, najmä časť ktorú

vlastní súkromný majiteľ. Verím, že môj dendrologický prieskum napomôže inspirovať

kompetentných k tomu, aby sa navrátila niekdajšia dôstojnosť tomuto miestu.

10

2 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY

2.1 Funkcie a význam zelene

2.1.1 Definícia pojmu zeleň

Všeobecný, veľmi široký i ťažko úplne presne vymedziteľný pojem ,,zeleň´´ chápu

zástupcovia rôznych a často i vzájomne blízkych profesii veľmi diferencovane. Pod tento

pojem sa zahrňuje ako zeleň pôvodná (prirodzená a chránená), tak tiež človekom zámerne

vysadzovaná. Patria sem napríklad ojedinelé stromy, skupiny stromov a kríkov, roztrúsené

remízky, aleje, súvislé i nesúvislé zatrávňované plochy, parky a záhrady, ale tiež – v širšom

zmysle – i lesné a úžitkové porasty (Kavka, Šindelářová 1978).

V rámci charakteristiky sadovníckych úprav definuje Rózová, Halajová (2002)

nasledovné pojmy:

Zeleň – Pojem zeleň je spojená so zastavaným územím, priemyslom

a obhospodarovanou časťou krajiny. Tieto plochy zelene sú zámerne za nejakým účelom

zakladané, udržiavané, rozvíjané. Zahŕňa všetky trvalé ale aj krátkodobé vegetačné a

technické prvky, ako sú stromy, kry, kvety, trávnik, mobilná zeleň, strešné záhrady,

hospodárske plodiny, cesty, schodiská, bazény, plastiky, oporné múriky a pod., usporiadané

podľa zásad sadovníckej estetiky s viacfunkčnou kompozíciou, ktorá dopĺňa alebo zobytňuje

dané prostredie.

Vegetácia – Predstavuje vegetačný kryt zeme, ktorý je schopný autoreguláciou

a sukcesným vývojom zabezpečiť svoju trvalú existenciu aj bez zásahu človeka. Môžeme sem

zaradiť lesné porasty, flóru mokradí, lúk, vodných tokov a plôch, vysokohorských skalných

útvarov, národných parkov, poľných a záhradných kultúr, neužitkov pod. Tieto plochy sa

vyskytujú predovšetkým mimo zastavané územie.

Sadovnícke úpravy sú plochy aktívne zriaďované, kde žiadna zeleň spoločensko-

rekreačného charakteru nebola, alebo zostali len torzá pôvodnej vegetácie, hlavne vzrastlých

stromov. Sadovnícke úpravy sa zaraďujú do kompetencie sadovníka, ktorý zaisťuje celú

problematiku od prípravy, plánovania, projekcie, až po údržbu a prípadnú rekonštrukciu

(Rózová, Halajová, 2002).

11

Pojmy les, vegetácia, zeleň v podstate zahrňujú formáciu lesa, ktorého dominantnú

zložku tvoria dreviny (stromy, kry, liany) vrátane tráv a bylín. Tieto majú rôznu plošnú

veľkosť, diferencovaný pôdorysný tvar, rôznu priestorovú štruktúru, rôzny stupeň kultúrneho

stvárnenia (Supuka 1995).

2.1.2 Funkcie zelene

Súčasné poznatky vedy a výskumu potvrdzujú široký rozsah funkcií zelene a

jej účinnosti v rôznych typoch krajiny či prostredia. Funkčná pôsobnosť a účinnosť je miera a

rozsah pôsobnosti zelene na prostredie a organizmy. V odbornej literatúre preto nájdeme

mnoho prístupov a schém. Rózová a Halajová (2002) uvádzajú príklady najdôležitejších

funkcií zelene a ich klasifikáciu podľa viacerých autorov (Wagner, 1990; Supuka, 1987;

Supuka a kol., 1991; Kavka, Šindelářová, 1978).

Hygienická a mikroklimatická funkcia zelene

• schopnosť zachytávať častice prachu

• schopnosť zachytávať plynné exhaláty

• schopnosť znižovať množstvo škodlivých mikroorganizmov v ovzduší

• schopnosť produkovať kyslík

• vplyv na prevetrávanie priestoru, smer vetra a tepelný režim

• znižuje a vyrovnáva teploty vzduchu

• zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu

Estetická a psychologická funkcia zelene

• doplna a zvýrazňuje architektúru stavieb

• zakrýva stavebné a architektonické nedostatky objektov

• dotvára a formuje krajinný obraz, začleňuje sídlo do krajiny

• pozitívne vplýva na psychiku človeka (ukľudňujúci vplyv zelenej farby, šumenie stromov,

spev vtákov)

Ochranná funkcia zelene

• pôdoochranná

• vodoochranná

• retenčná (záchyt dažďovej vody)

• vetroochranná

12

• bakteriocídna (spôsobuje smrť baktériám) a bakteriostatická (odpudzuje baktérie)

Hospodárska funkcia zelene

• produkcia drevnej hmoty a jej následné využitie

• produkcia organickej hmoty

Ekologická funkcia zelene

• úkryt pre živočíchov

• zvyšovanie biodiverzity

2.1.3 Význam zelene

Sadovnícka a krajinárska tvorba upravuje životné prostredie, ktoré je pre ľudí veľmi

dôležité. Pôsobí na myslenie ľudí, na ich spokojnosť, regeneráciu fyzických aj psychických

síl. Prostredie vplýva aj na vzťah ľudí k prírode. Obyvatelia mestských sídlisk hľadajú

útočisko v rekreačných, chatových a záhradkárskych osadách alebo v bývaní na dedinách

(Nagyová, Pallaghyová, 2009).

Estetický význam zelene

Zeleň (stromy, kry, kvety, či trávnaté porasty) dotvára prostredie a esteticky modeluje

krajinu . Mnohoročné stromy a kry menia počas svojho rastu a vývoja tvar (výšku i šírku)

a stávajú sa dôležitou dominantou daného prostredia. Rozličné tvary korún (rozložité,

previsnuté, štíhle), tvar, kresba a farba listov i vôňa kvetov skrývajú veľa estetických hodnôt.

Zeleň aj dopĺňa a zvýrazňuje architektúru stavieb a zakrýva stavebné i architektonické

nedostatky objektov (Nagyová, Pallaghyová, 2009).

Zdravotný význam zelene

Zeleň ozdravuje ovzdušie. Pri asimilácii spotrebujú rastliny veľké množstvo oxidu

uhličitého a vylučujú kyslík. Vylučovaním kyslíka sa urýchľuje jeho obeh v prírode. Rastliny

aj pohlcujú choroboplodné zárodky. Medzi najúčinnejšie ,,pohlcovače,, patria ihličnany.

Z listnatých stromov sú účinné orechy, hrušky, bresty, hlohy atď. Tieto dreviny vylučujú do

ovzdušia estery, živice, silice, terpentíny a fytoncídy. S touto vlastnosťou súvisí aj schopnosť

odpudzovať hmyz (napr. orechy odpudzujú muchy). Porasty znižujú aj rádioaktivitu. Čistotu

ovzdušia zabezpečuje zeleň aj pohlcovaním prachu. Porasty drevín a trávniky pôsobia ako

filter . Najväčší sedimentačný účinok majú rozličné vysoké porasty drevín kombinované

s trávnikovými plochami.

13

Zdravotne významný je vplyv zelene na znižovanie hlučnosti. Hluk dráždi nervovú

sústavu, namáha sluchové ústroje a ruší odpočinok, čím zvyšuje únavu. Zvukové vlny sa na

čiastočne priepustných prekážkach mnohonásobne trieštia a ich účinok sa zmierňuje. Hluk

pohlcuje najmä stromová zeleň. Listnaté stromy pohlcujú 26% zvukovej energie a 74%

odrážajú a rozptyľujú. Nevýhodou je, že protihlukový účinok sa veľmi znižuje v období

vegetačného pokoja. Dokonalý účinok majú iba dostatočne široké pásy zložené z vyšších

a nižších drevín. Pri nedostatočnom priestore alebo vyššej úrovni hluku sa musia budovať

technické protihlukové steny alebo zemné valy v kombinácii s porastmi (Nagyová,

Pallaghyová, 2009).

Psychický a rekreačný význam zelene

Priaznivé účinky zelene na organizmus človeka sú známe. Prechádzka pekne

upraveným parkom alebo pobyt v lese vyvoláva príjemný pocit a dobrú náladu. Zeleň pôsobí

priaznivo na všetky zmysly. Na unavený zrak pôsobí dobre zelená farba. Pestrá farba kvetov,

striedanie svetla a tieňa povznáša zasa náladu. Ticho, šum lístia a vody i spev vtáctva pôsobia

upokojujúco na sluch a nervovú sústavu . Vôňa kvetov, lístia i pokosenej trávy, čistý a svieži

vzduch pôsobia osviežujúco na čuch (Nagyová, Pallaghyová, 2009).

Mikroklimaticky význam zelene

Klíma je najdôležitejší faktor životného prostredia, ktorý ovplyvňuje vegetáciu.

Naopak, vegetácia je činiteľ, ktorý dokáže tieto prírodné faktory prostredia ovplyvňovať.

Teplota a vlhkosť vzduchu:

Rozdiely teploty vzduchu medzi parkovými plochami a plochami bez zelene dosahujú 3-9 °C

a relatívna vlhkosť vzduchu 15-30%. Popínavé dreviny znižujú teplotu vzduchu o 1-3 °C.

Veľmi priaznivo pôsobí aj tieň stromov. V noci zasa vegetácia zabraňuje rýchlemu

vyžarovaniu a stratám tepla. Rastliny v dôsledku transpirácie zvyšujú vzdušnú vlhkosť.

Vlhkosť vzduchu je pri trávnom poraste 20-krát vyššia. Rastliny spomaľujú odtok vody po

povrchu pôdy, čím umožňujú dokonalejšie vsakovanie vody do pôdy, a tým ovplyvňujú aj

obeh vody. Vzdušná vlhkosť má veľký vplyv na tepelnú rovnováhu človeka a pobyt v zeleni

vyvoláva príjemný pocit.

Prúdenie vzduchu

Zeleň (stromy, kry, trávnik) môže prúdenie vzduchu nielen zmierniť, ale do určitej

miery aj sama vytvárať. Pohyb vzduchu vzniká na základe rozdielnej teploty pôdy a rastliny.

Pôda premieňa pohltené slnečné žiarenie na teplo. Rastlina pri asimilácii a transpirácii

14

spotrebúva tepelnú energiu. Tento proces spôsobuje v bezprostrednom okolí rastlín

ochladenie až o 3,5 °C, Chladný vzduch je ťažší , klesá dole a vytláča teplý vzduch do strán.

Na jeho miesto prichádza vzduch obohatený o kyslík a k rastlinám stúpa zasa vzduch

s obsahom oxidu uhličitého, vydýchaný ľuďmi a živočíchmi. Tak vzniká vertikálne prúdenie

vzduchu. Vertikálne prúdenie a ním vyvolaná výmena vzduchu vzniká aj medzi útvarmi

zelene a zástavbou.

Pásy drevín zmierňujú a usmerňujú horizontálne prúdenie vzduchu – vetry. Tým, že

dreviny sú polopriepustné, ovplyňujú rýchlosť vetra až na vzdialenosť rovnajúcu sa

päťnásobku ich výšky. Nepriepustné prekážky majú väčší účinok, ale kratší dosah (Nagyová,

Pallaghyová, 2009).

Kultúrno-spoločenský význam zelene

V spoločenskom živote ľudí zohráva zeleň oddávna dôležitú úlohu. V posvätných

hájoch sa vykonávali náboženské obrady, v nádherných parkoch šľachty sa odohrávali

významné spoločenské slávnosti. V prírode, na dedinských námestiach a v parkoch sa konali

ľudové veselice. Z literatúry sa dozvedáme o priebehu osláv svätojánskych nocí. Potreba

pobytu v prírode stále stúpa. Príjemné, esteticky upravené prostredie so zeleňou pôsobí aj na

vkus človeka. Zeleň má aj výchovný význam. Ak sa s ňou človek stretáva denne, všíma si

život rastlín, hodnotí ich krásu, zaujíma sa o ich názov či pestovanie. V konečnom dôsledku

bude rastliny chrániť, ošetrovať a rozvíjať svoj vzťah k prírode (Nagyová, Pallaghyová,

2009).

Hospodársky význam zelene

Hospodárska funkcia zelene spočíva v materiálnom využívaní hodnôt zelene.

Klimatické i ekologické činitele, ktoré pôsobia priamo na zvyšovanie úrodnosti pôdy

a zväčšovanie zásob vody v nej, sme už uvideli. Najvýraznejšie sa táto funkcia prejavuje

v poľnohospodárskej a lesnej krajine a predstavuje ťažbu dreva, spracovanie kôry, zber

kvetov i plodov. Prúty z vŕby sa využívajú na pletenie košíkov. Listy a kvety mnohých

okrasných drevín sa využívajú zasa vo farmaceutickom priemysle.

Krajinná zeleň, lesy, remízky a vetrolamy poskytujú prostredie pre život užitočného

vtáctva, ktoré vykonáva neoceniteľnú službu pri ochrane poľnohospodárskych plodín

(Nagyová, Pallaghyová, 2009).

15

2.1.4 Vegetácia ako významný krajinotvorný prvok

Vegetáciu ako významný krajinotvorný prvok charakterizujú jej vlastnosti, schopnosti

a výrazové znaky, ktoré možno zhrnúť do nasledovných kategórií (Supuka, 1998):

Vegetácia je priestorotvorný prvok (najmä drevinová) - jednotlivé dreviny, skupiny,

plošné a líniové formácie tvoria v prírode najväčšie biologické priestorové prvky.

Vytvárajú charakter krajiny, dávajú jej priestorové dimenzie.

Má schopnosť rásť, meniť plochu a   objem – vegetácia je živý prvok v porovnaní

s artefaktami a reliéfom terénu. Rozlišujeme pri nej vekové vývojové štádiá

Dynamicky menia biologické prejavy – sú zreteľné najmä v miernom pásme so striedaním

štyroch ročných období. Zmeny sú typické vo fenologickom rytme, ktorý v podstate

zahŕňa rašenie a tvorbu listov, kvitnutie, plodenie, jesenný opad a bezlistý stav. Ihličnaté

a vždyzelené druhy nie sú tak zreteľné v biologických prejavoch ako opadavé dreviny.

Tvorí rôznorodé tvary, textúru a   štruktúru – môžu mať makro-, mezo- a mikrodimenzie.

Môžeme hovoriť o tvare jedinca a jeho habite, ktorý je pre každý druh iný. Viditeľné

a vnímané sú aj tvary listov, kvetov, plodov, ich štruktúra, postavenie na strome, typická

je aj štruktúra kôry a borky. Diferencujúcim znakom je textúra ako súbor veľkosti, tvaru

a štruktúry hodnotených znakov, najmä vegetačných orgánov, ale aj formy a objemu

vetvenia drevín.

Tvorí farebnosť priestoru – je zreteľná a diferencovaná v rámci jedinca, skupiny

i spoločenstva. Farebnosť je odlišná v štyroch ročných obdobiach. Výrazná je farebnosť

najmä na jar a v jeseni, v lete a v zime má ustálený a vyvážený charakter.

Má kontinuálnu plošnú, priestorovú a   tvarovú formovateľnosť – výsadbou, výrubom,

tvarovacími rezmi možno meniť plochu, objem i tvar. Selekciou a šľachtením sa získavajú

rôzne kultúrne formy s typickými najmä estetizujúcimi znakmi.

Tvorí a   ochraňuje diverzitu flóry a   fauny – prírodné, prirodzené i kultúrne formácie majú

rôzny stupeň autoregulačných schopností a samoobnovy. Vytvárajú priestor a adekvátne

podmienky prostredia pre osídľovanie rôznych rastlinných druhov a v nadväznosti na ne

sa šíri a stabilizuje fauna.

Posilňuje ekologickú stabilitu krajiny – vegetačný kryt chráni pôdu a stabilizuje klímu

pred jej degradáciou od abiotických a biotických vplyvov. Chráni tiež biotické zložky

krajiny. Má celý rad vyvažujúcich vplyvov. Napĺňa filozofiu územného systému

ekologickej stability (ÚSES).

16

Produkuje biomasu a   utilitárne hodnoty pre človeka a   organizmy – biomasa drevín

(rastlín) je zdrojom potravy a liečiv pre človeka, pre hospodárske zvieratá a iné

organizmy, je zdrojom energie a biologických hnojív v rámci recyklizácie a kolobehu

živín.

Tvorí krajinný obraz, priestory pre liečbu a   rekreáciu – formy zoskupenia, rozmiestnenie

v krajine a druhová skladba vegetácie vytvára reprezentatívny krajinný obraz. Svojimi

pozitívnymi vplyvmi vytvárajú kvalitné prostredie pre liečbu a rekreáciu človeka (klímou,

čistotou ovzdušia a produkciou ekologických aktívnych látok).

2.1.5 Priestorovo funkčné rozdelenie drevín

Z hľadiska vlastnej sadovníckej kompozície môžu mať dreviny rozličné poslanie

s ohľadom na priestorové i časové usporiadanie. Naznačené triedenie možno chápať ako

rámcové, pretože určité dreviny v rozličných konkrétnych podmienkach môžu plniť inú

funkciu. (Hurych, 1986) Z toho hľadiska rozlišujeme:

A) Základné (kostrové) dreviny vytvárajú hlavnú hmotu (kostru) sadovníckej alebo

krajinárskej kompozície a musia ju dlhodobo udržať. Sú podobné vodcovským druhom

rastlinného spoločenstva (Hurych, 1996).

Vlastnosti kostrových drevín podľa Machovec, Hrubík, Vreštiak (2005):

a) veľmi dobre prispôsobenie daným stanovištným podmienkam

(predovšetkým klimatickým a pôdnym)

b) dlhovekosť

c) mohutný vzrast a pevnosť

d) vzhľad zodpovedajúci predpokladanému sadovníckemu využitiu

e) veľmi dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom

B) Doplnkové dreviny sú tie, ktoré vytvárajú kompozičný doplnok, predovšetkým po

estetickej stránke. Stromy tejto skupiny majú byť početne menej zastúpené, ich sortiment je

však široký. Po ich prípadnom uhynutí (odstránení) nesmie byť základná kostra parku

narušená (Hurych, 1996).

17

Vlastnosti doplnkových drevín podľa Machovec, Hrubík, Vreštiak (2005):

a) dobrú prispôsobivosť k daným klimatickým a pôdnym podmienkam

b) uspokojivú dlhovekosť

c) stromovitý vzrast

d) vzhľadové vlastnosti zodpovedajúce estetickým zámerom

e) dobrú odolnosť voči chorobám a škodcom

C) Výplňové (dočasné) dreviny sú rýchle rastúce, lacnejšie a ľahko dostupné stromy,

výnimočne kry, ktoré majú skoro vytvoriť funkčnú kostru úpravy. Sadia sa buď ako dočasná

výplň medzi cieľové dreviny, alebo ako samostatné skupiny na určených miestach. Len čo

cieľové dreviny dorastú, odstránia sa buď úplne alebo čiastočne (Hurych, 1996).

Vlastnosti a nároky výplňových drevín podľa Machovec, Hrubík, Vreštiak (2005):

a) aspoň čiastočná prispôsobivosť k daným klimatickým, resp. aj pôdnym

podmienkam

b) krátka doba celkového vývoja s dôrazom na najrýchlejší vývoj

bezprostredne po výsadbe

c) uspokojivá veľkosť pri čo najkratšej dobre potrebnej na jej dosiahnutie

d) aspoň taký vzhľad, ktorý umožní rýchlo vytvoriť funkčnú zelenú hmotu

a vyplniť ňou požadovaný priestor

e) základnú odolnosť voči chorobám a škodcom

Nároky na požadované rastliny:

1) Ľahko sa získavajú vzhľadom na ich ľahkú rozmnožovateľnosť.

2) Ľahká a vysoko úspešná ujateľnosť po presadení.

3) Mimoriadne rýchly vývoj v prvých rokoch po výsadbe.

4) Ľahký výrub po splnení funkčných úloh na ne kladených.

D) Podrastové dreviny dotvárajú vnútorný priestor v tienistých parkov vyšších

porastov. Druhy tejto skupiny vyžadujú, alebo znášajú zatienenie. Sú to buď nižšie stromy

alebo kry rozličnej výšky (Hurych, 1996).

Vlastnosti podrastových drevín podľa Machovec, Hrubík, Vreštiak (2005):

a) uspokojivú prispôsobivosť k daným klimatickým i pôdnym podmienkam,

18

b) uspokojivú dlhovekosť dreviny, musia byť vývoja schopné a utváranie

podrastu dostatočne stabilné,

c) dosahovaná veľkosť drevín nie je pre rôzne spôsoby použitia rozhodujúca,

musia to však byť dreviny znášajúce dlhodobo úplne, alebo aspoň čiastočne

zatienenie,

d) taký vzhľad, aby s prihliadnutím na to, že ide takmer výlučne o zatienené

skupiny, boli dostatočne pôsobivé

e) dobrú odolnosť voči škodcom a chorobám, približne na takej úrovni, aby

neboli vzhľadové poškodzované a neboli zdrojom infekcie pre ostatné

podrastové kategórie

E) Kroviny (pokryvné dreviny):

Uplatnenie krov sa jasne diferencuje v dvoch spôsoboch použitia a to:

1) Kry prevažne pre estetické pôsobenie založené na farebnom, textúrnom,

veľkostnom i tvarovom pôsobení kvetov, listov, plodov a prípadne aj iných častí

použitých druhov.

2) Kry uplatniteľné ako pôdne pokryvy, t.j. také, ktoré sú v konkrétnych

podmienkach schopné v krátkom časovom období zakryť a bez náročných zásahov

dlhodobo v požadovanom vzhľade udržať inak ťažko obhospodarovateľnú plochu.

Na tento môžu byť využívané aj niektoré druhy popínavých, resp. poliehavých

drevín (Machovec, Hrubík, Vreštiak 2005).

Vlastnosti krovitých drevín podľa Machovec, Hrubík, Vreštiak (2005):

a) dobrú prispôsobivosť ku konkrétnym klimatickým a pôdnym podmienkam,

b) vyhovujúcu dlhovekosť,

c) akúkoľvek veľkosť, pod veľkostnú hranicu drevín stromovitých,., výhodné

je, ak použité druhy znášajú periodické zmladzovanie,

d) také vzhľadové vlastnosti, ktoré v niektorom smere prinášajú rozdielnu

estetickú, prípadne aj inú funkčnú hodnotu,

e) spoľahlivú odolnosť proti chorobám a škodcom, ktorá môže byť dosiahnutá

aj pomocou zmladzovacích a tvarovacích zásahov.

19

2.2 Vývoj parkov a záhrad na SlovenskuHistorická zeleň tvorí dôležitú súčasť sídel a je významným priestorotvorným prvkom.

Jej objekty predstavujú jedinečné kultúrne dedičstvo a ich rozmanitosť v sebe nesie posolstvo

majiteľov, tvorcov a všetkých tých, ktorí sa podieľali na jej premenách. Počet hodnotných

objektov zelene v rámci Slovenska je pomerne vysoký, pričom viac ako 300 objektov

historickej zelene je v súčasnosti evidovaných a chránených zákonom ako národné kultúrne

pamiatky (REŽNÁ, 2010).

2.2.1 Stredoveké záhrady

Územie súčasného Slovenska sa stretáva so záhradným umením až v tomto období,

stále však okrajovo a aj to pomerne oneskorene, viac menej vo forme kláštorných a hradných

záhrad, inak prevládajú úžitkové sady a záhrady (KUBIŠTA, 2008).

Dispozície takýchto záhrad boli jednoduché, nakoľko sa jednalo o pár záhonov

úžitkových alebo liečivých rastlín. Stredoveká záhrada má vzhľad malého, pravidelne

deleného útvaru. Architektonická väzba na okolité budovy neexistuje, skôr sa využíva ich

ochrana pred vetrom (Tomaško, 2001).

V roku 1229 pán Martin – kňaz z dediny Žákovce založil kláštor spravovaný

najprísnejšou rehoľou – mlčiacimi Kartuziánmi. Vďaka darom mecenášov a cirkevným

dotáciám sa majetok kláštora časom značne rozrástol, a tak si už po roku 1320 mohli

kartuziáni začať budovať ďalšie sídlo – Červený kláštor pri Dunajci, ktorý je známy

pôsobením slávneho botanika a liečiteľa – mnícha Cypriána.

Podobných kláštorov bolo na území dnešného Slovenska viac. Aj keď ich

bylinkové a rajské záhrady nemôžu rozmermi a výstavnosťou konkurovať legendami

opradeným starovekým záhradám, v našom regióne predstavovali dostatočný zdroj poznatkov

a skúseností pre nasledujúce obdobia (REŽNÁ, 2010).

2.2.2 Renesančné záhrady

Renesančné umenie prejavuje snahy návratu k antickým vzorom. Je kľudová,

jednoduchá a bohato farebná. Kolískou renesančnej záhrady boli talianske mestá, ktoré sa

začali formovať v Toskánsku a Ríme v polovici 14. storočia (WAGNER, 1989).

Renesancaia dorazila na územie Slovenska až v 17. storočí. Hrady strácajú svoju

dominantnú obrannú funkciu a začínajú sa plošne rozširovať , zobytňovať a reprezentácia

20

začína presadzovať i prvé výsadby okrasných drevín. Introdukcia sa zintenzívňuje a okrem

ovocných druhov i okrasné (Tomaško 2001).

Z hľadiska typu záhrad je možné rozlišovať mestské a vidiecke záhrady, Špecifickým

typom zostávajú cirkevné objekty. (KUBIŠTA, 2008) Podoba záhrad bola pravidelná,

s pomerne jednoduchým pravouhlým členením do štvorcov a obdĺžnikov s nízkymi

strihanými okrajmi z krov, s fontánami a kvetinovou výzdobou uprostred, stromy sa používali

menej aj kvôli menším rozmerom záhrad (KUBIŠTA, 2006).

Vrcholným záhradným dielom tých čias bola preslávená Bratislavská záhrada, ktorá

vznikla v rokoch 1642-1666. Bratislavskú záhradu neskôr niekoľkokrát prebudovali.

(REŽNÁ, 2010) Najznámejšie záhrady boli ešte Esterházyho záhrada v Galante, ?Tokolyho?

záhrada Kežmarku a tiež mnohé záhrady v Bratislave, Levoči, Prešove i v banskej Bystrici.

Často lekárnici na medicínske účely zakladali podobné záhrady s bohatým

sortimentom liečivých rastlín. (KUBIŠTA, 2008) Medzi prvé lekárnicko.botanické záhrady na

Slovensku patrila záhrada bratislavského lekára Purkirchera, ktorý ju už v druhej polovici 16.

storočia venoval liečivým rastlinám a novoobjaveným zástupcom horskej flóry (REŽNÁ,

2010).

V roku 1771 bola na našom území založená prvá záhrada, ktorá plnila výhradne

vedecké a študijné poslanie. Na podnet Jozefa Jakuba Wintela – profesora botaniky a chémie,

vyrástla pri Trnavskej univerzite (REŽNÁ, 2010).

Osudom renesančných záhrad na Slovensku bolo však v prevažnej miere ich prekrytie

neskoršími slohovými obdobiami, predovšetkým barokom a romantizmom (KUBIŠTA,

2008).

2.2.3 Barokové záhrady

Koncom 17. a začiatkom 18. storočia otvárajú záhrady na Slovensku naplno svoje

brány novému umeleckému prúdu – baroku, ktorý k nám začal prenikať cez rozličných

prostredníkov a modifikovateľov z Talianska po 30-ročnej vojne (1648) a z Francúzska o 50

rokov neskôr. (STEINHUBEL, 1990) V období renesancie a baroka bol celkový počet

používaných druhov drevín veľmi obmedzený. Boli používané predovšetkým také, ktoré bolo

možné dobre tvarovať prípadne i niektoré ďaľšie, ktoré pri veľkorysejšom použití vytvárali

zreteľne kompaktné hmoty (Machovec, Hrubík, Vreštiak, 2005).

V susedstve preslávenej renesančnej Bratislavskej záhrady vybudovali Erdodyovskú,

Illesházyovskú a Grassalkovičovú záhradu. Okolo roku 1770 založili Medickú záhradu

a kúsok južnejšie dve – Wesselényiovskú a Eserházyovskú. V rokoch 1761 – 1768 súčasne

21

s Bratislavským hradom zrekonštruovali aj jeho francúzsku terasovú záhradu (REŽNÁ,

2010).

Gejza Steinhubel v knihe Slovenské parky a záhrady (1990) sumarizuje svedectvá

o existencii pravidelných barokových záhrad aj v Bernolákove, Kráľovej pri Senci, Ivanke pri

Dunaji a Podunajských Biskupiciach(bodkočiarka) v Stupave a vo Veľkých Levároch, pri

hrade Červený Kameň, v Chtelnici, Komjaticiach, Žiari nad Hronom, Dubnici nad Váhom

a Markušovciach, Bijacovciach a Hodkovciach.

Zaujímavosťou je, že zo všetkých barokových záhrad sa do sučastnosti nezachovala

ani jedna. Pôvodne do barokového slohu zaraďovaná kláštorná záhrada s pravidelnou

dispozíciou v Jasove je podľa najnovších prieskumov považovaná za neobarokovú.

(KUBIŠTA, 2008) Historicky najhodnotnejším prvkom tejto záhrady je takmer 4,5 m vysoká

dvojitá zelená stena, ktorá bola založená v druhej polovici 18. storočia. Zastrihávané hraby

tejto steny pozdĺžne lemujú obdĺžnikovú záhradu tvorenú šiestimi tabuľami symetricky

rozloženými pozdĺž hlavného chodníka (REŽNÁ, 2010).

Z hľadiska typov barokových záhrad je potrebné rozlíšiť záhradné mestské paláce,

vidiecke kaštiele, zemianske kúrie a kláštorné záhrady. (KUBIŠTA, 2008) Mnohé z nich

vynikali módnymi doplnkami v podobe malých zverincov so zaujímavými zvieratami, voliér

s exotickými vtákmi, oranžérii s teplomilnými rastlinami, bohatosťou sochárskej výzdoby,

mnohopočetnými altánkami, vysadenými nádobami, živými podlubiami a intímnymi

zákutiami (KUBIŠTA, 2006).

Slovenská krajina baroka získala svoje kultúrne hodnoty, ktoré neboli už prekonané

ani v budúcich obdobiach. Príkladom je krajina Spiša, kde sa vzájomne doplňovala svetská

i cirkevná moc pri úpravách krajiny (Tomaško, 2001).

2.2.4 Rokoko

Rokoko, u nás splývajúce s neskorým barokom, sa prejavuje predovšetkým hravosťou,

ľahkosťou a zmyselnosťou už i tak rozkokošeného baroka koncom 18. storočia. V záhradnom

umení sa vyžaduje intimita priestorov zabezpečovaná drobnými záhradnými stavbami,

grotami, umelými jaskyňami a bujarými ornamentálnymi kvetinovými záhonmi. Parter je

veľmi nízky, s arabeskami, po jeho stranách rastú mohutné kulisy strihaných drevín (Kubišta,

2008).

Vrcholom barokových úprav krajiny na Slovensku bola rokoková krajinársko parková

úprava na lokalite Sans-Souci (bez starosti), ktorú postavil Štefan Čáki v roku 1776 na

22

strednom Spiši pri obci Iliašovce (Steinhubel 1990) Do súčasnosti sa na Slovensku

nezachovala ani jedna rokoková záhrada (KUBIŠTA 2006).

2.2.5 Klasicizmus

Spojením talianskej barokovej záhrady s tradičnými domácimi formami, vznikol nový

záhradný typ klasicistického záhradného umenia (Tomaško, Hrubík, 2001) Na Slovensku boli

mestá opevnené pred Tureckými vpádmi, preto sa francúzske záhrady budovali až neskôr za

hradbami (Medická záhrada v Bratislave, Markušovce a iné.) (Wagner, 1989). Na Slovensku

sa stal najobľúbenejším typom klasicistický sentimentálny park poslednej tretiny 18. storočia,

vzniknutý spojením redukovanej francúzskej záhrady lenôtrovského typu s anglickou

krajinárskou úpravou, kde sa už objavili i prvé cudzokrajné dreviny, najmä platan. (Tomaško,

Hrubík, 2001) Z hľadiska jednotlivých typov záhrad začínajú dominovať vidiecke záhrady,

rozširuje sa úprava zemianskych kúrií, najmä v severných oblastiach Slovenska (Liptovský

Ján), kde neskôr mnohé z nich dostali empírovú podobu (Kubišta, 2008).

2.2.6 Romantizmus

Väčšina prírodných parkov na Slovensku vznikla často nedokonalým prerobením

pôvodných pravidelných barokových záhrad . (Steinhubel 1990) Prvým takýmto dielom bol

pravdepodobne sentimentálny park vo Voderadoch pri Trnave – dielo Bernharda Petriho

(Režná 2010).

Z hľadiska typov záhrad a parkov je potrebné už rozlišovať verejnú a súkromnú zeleň.

Vo všeobecnosti sa na Slovensku uplatnili všetky 3 fázy romantizmu (orientálna,

sentimentálna a dendrologická), ich podoba sa zachovala aj do súčasnosti, keďže od vtedy

uplynul vhodný čas na dozretie takýchto parkov.

Ako základ pre parkovú kompozíciu sa taktiež využívajú danosti prírody, konkrétnej

lokality. Zdôrazňuje sa reliéf terénu a súčasne sa formujú okraje lesov – lesné plášte, trávne

plochy, priehľady a vyhliadkové miesta. Trávnaté plochy sú doplňované vhodne solitérnymi

stromami a skupinami a voda je spravidla súčasťou parkovej kompozície. Sú to nielen vodné

toky ale i jazierka, prevažne v prírodnom charaktere a vodopády. Objekty drobnej

architektúry majú vývojový romantický charakter (Tomaško 2001).

Na Slovensku sa postupne usídľovala maďarská šľachta a klér, čo znamenalo

budovanie nových alebo prebudovávanie starých sídiel. Prírodno-krajinársky sloh k nám

prenikal z dvoch smerov – z Čiech (hlavne na vidiek – úprava zemianských kúrií) a zo

západnej Európy (hlavne z Rakúska, Nemecka, čiastočne i z Francúzska) ho prinášala

23

maďarská šľachta. V Bratislave bol v prírodno-krajinárskom slohu prebudovaný Sad Janka

Kráľa (považovaný za jeden z najstarších verejných parkov v Strednej Európe), neskôr bol

založený horský park, známe sú parky v Komjaticiach, Betliari, Dolnej Krupej, Továrnikoch,

Topoľčiankach, Turčianskej Štiavničke, Bojniciach, Smoleniciach a i. Mnohé z nich spustli

alebo celkom zanikli, iné boli prebudované alebo založené ako arboréta a existujú dodnes:

Mlyňany, Banská Štiavnica. Zakladané boli aj parky v kúpeľných mestách: Sliač, Piešťany,

Trenčianske i Turčianske Teplice a i (Schlampová 1996).

V období romantizmu na Slovensku sa objavuje najpestrejšia škála sortimentu drevín

pre účely sadovníckej a krajinárskej tvorby. Uplatňujú sa tu hlavne výrazne kvitnúce druhy,

ktoré v predchádzajúcom období neboli použiteľné predovšetkým preto, že akékoľvek ich

formovanie podstatne narušovalo účinky ich kvitnutia (Machovec, Hrubík, Vreštiak, 2005).

Romantizmus predstavuje v záhradnom umení v podstate jediný dodnes dochovaný

sloh na území Slovenska, neprekryla ho už žiadna ďalšia slohová vrstva. Niekedy je za

posledný sloh považované obdobie secesie z počiatku 20. storočia, to však zasiahlo skôr

menšie záhradné úpravy. Faktom však je, že aj súčasné záhradné umenie sa teoretky blíži

k prírodno-krajinárskemu záhradnému slohu, duch romantizmu teda pretrváva do súčasnosti

(Kubišta 2008)

2.2.7 Secesia

Mení sa funkcia záhrady z reprezentačnej na rodinnú a oddychovú. Zakladajú sa tu

pravidelné záhony organických tvarov, pribúdajú tenisové ihriská, sortiment rastlín sa

špecializuje, vznikajú alpíniá, zakladajú sa vresoviská, jazierka v modernej podobe, často

v tieni mohutných stromov obklopujúcich secesné vily. (Kubišta, 2006)

Ojedinelé pokusy slohového zámeru secesie na prahu 20. storočia sa neujali vo

veľkých parkoch, alebo sa aplikovali iba menšie dekoratívne doplnky. Preto dendrologické

obdobie romantizmu môžeme považovať za záverečnú etapu historického vývoja

sadovníckych diel na Slovensku. (Tomaško, Hrubík, 2001)

2.2.8 Súčasný stav historickej zelene na Slovensku

Spôsob ochrany historickej zelene ako jednej z foriem kultúrneho dedičstva národa je

v Slovenskej republike zabezpečovaný dvoma zákonmi (Zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny a Zákonom Č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu). Tento stav nie

24

je vyhovujúci, keďže sa jedná o kultúrne formy vegetácie, ktoré v niektorých prípadoch síce

stratili charakter kultúrnej vegetácie, no ich pôvod je predovšetkým kultúrny a preto by mali

podliehať jedine zákonu o ochrane pamiatkového fondu (Kubišta 2008).

Na Slovensku bolo historických parkov asi tisíc, pred pol storočím bolo ešte možno

evidovať 425, dnes sa na seba podobá už len asi 100 historických parkových objektov.

Ministerstvo životného prostredia SR eviduje v roku 2002 ešte stále 337 historických

parkových objektov ako pamiatok historickej zelene. Ako chránené areály ich eviduje 164

(Klinda, 2002).

Mnohé z našich parkov sú v súčasnosti v zlom stave, lebo po dlhé desaťročia neboli

udržiavané, v dôsledku čoho zarástli cudzími – náletovými drevinami, trávnikové porasty

degradovali na neudržiavané synantropné, lúčne spoločenstvá. Tak sa kultúrne parky

premieňali na prírodné lesoparky a z hodnotných parkov zostávajú už iba menej hodnotné

biocentrá. Sú však výnimky v tých parkoch, ktoré sa sústavne využívali (ako súčasť mestskej

zelene) alebo majitelia sa o ne systematicky starali a udržovali ich. Len málo historických

parkov a okrasných záhrad bolo rekonštruovaných ako chránené kultúrne pamiatky –

chránené parky (TOMAŠKO, 2004).

Jednako za jednu z hlavných príčin dnešného zlého stavu treba považovať to, že len

veľmi málo objektov sa vyhlásilo za územie štátom chránené a aj to oveľa neskoršie, ako

napr. v českých krajinách. To všetko malo potom za následok postupné chátranie

a znehodnocovanie cenných kultúrnych diel (HRUBÍK, 1992).

Po roku 1990 sa situácia zmenila, nakoľko mnoho historických parkov sa

v rámci reštitúcii privatizovalo a objekty zmenili majiteľov. Noví vlastníci kaštieľov a parkov

v rámci opráv a rekonštrukcii stavebných objektov pristúpili aj k rekonštrukciám parkov

(TOMAŠKO, 2004).

2.3 Obnova historických záhrad a parkov

2.3.1 Pojem historická záhrada

Vo Florencii, dňa 21.5.1981, medzinárodný výbor pre historické záhrady a historické

lokality, ICOMOS – IFLA prijal chartu zaoberajúcou sa ochranou historických záhrad, ktorá

vlastne dopĺňa Benátsku chartu. Historickú záhradu definuje nasledovne:

25

čl. 1 ´´ Historická záhrada je architektonická a vegetačná kompozícia, ktorá je

z hľadiska dejín alebo umenia celospoločensky významná´´

čl. 2 ´´ Historická záhrada je architektonická kompozícia, ktorej materiál je

predovšetkým rastlinný, teda živý a ako taký je pominuteľný a obnoviteľný. Jej vzhľad

vyplýva zo stálej rovnováhy medzi cyklickou zmenou ročných období, pučanie a odumierania

prírody, umeleckej vôle a dômyselného zámeru, ktorý sa snaží ustáliť jej stav´´

čl. 6 Označenie ´´historická záhrada´´ - patrí rovnako malým drobným záhradám, ako

rozsiahlym tvarovaným alebo krajinárskym objektom.

2.3.2 Obnova historických parkov

Vývoj záhradnej architektúry na Slovensku má svoje špecifiká, s ktorými je potrebné

počítať i pri výbere spôsobov a rozsahu obnovy týchto pamiatok. Park nie je iba časťou

prírodného prostredia pre architektonickú pamiatku ale naopak, tvorí s ňou premyslený celok,

mnohokrát veľmi cenný súbor architektúr a prostredia (Tomaško, Hrubík, 2001).

Pod pojmom obnova sa skrýva viacero významov ako napr. (Reš, Vencálek, Štěrba,

Klápště 2009):

- uvedenie záhrady do pôvodného stavu (rekonštrukcia)

- celkové zhodnotenie (rehabilitácia)

- alebo návrat zanedbanej záhrady s pôvodnou funkciou späť do

života (revitalizácia)

Informácie o rôznych spôsoboch riešenia obnovy pamiatok záhradného umenia sa

v posledných rokoch objavilo nespočetné množstvo. V nich sú často uplatňované rôzne

prístupy k obnove, mnohokrát veľmi podrobne a mnohokrát protichodné. Len málo z nich

však rieši problémy komplexného prístupu a zaoberajú sa len čiastkovými problémami.

(Machovec, 2004)

Metodika obnovy pamiatkových objektov a súborov vypracovaných na Katedre

ochrany pamiatok Fakulty architektúry STU v Bratislave s aktualizáciou (Tomaško, 1998) pre

ochranu a obnovu parkových objektov a upravených segmentov krajiny pozostáva z:

a) konzervačných metód zbytkov architektúr a parkových porastov

b) slohovo-rekonštrukčných metód záhradnej architektúry a architektúry krajiny

c) metód analytických a syntetických, parciálne pre architektúru a biologické zložky

d) náznakovej rekonštrukcii čiastkových komponentov parkového prostredia

26

e) novotvarov architektonického slohového riešenia a reštitúcii parkových porastov

pre nový spôsob využitia.

Najčastejšími zásahmi pri obnove historickej zelene sú rekonštrukcia, renovácia,

adaptácia, asanácia a reštitúcia porastov. Na vypracovanie plánu rekonštrukcie historickej

záhrady potrebujeme tieto podklady (Nagyová, Pallaghyová, 2009):

1. historické podklady, z ktorých sa dozvieme, ako sa riešila záhrada v minulosti

(môžu to byť dreviny z pôvodnej výsadby, zvyšky historických stavieb ,archívne materiály –

plány a projekty, maľby, kresby a dobové grafiky)

2. biologický, kompozičný a funkčný rozbor záhrady (biologický rozbor posudzuje

súčasný stav porastov na základe vypracovanej inventarizácie drevín a bylinného poschodia)

Kompozičný rozbor hodnotí pôdorysné, priestorové usporiadanie a estetický účinok

jednotlivých prvkov – drevín, kvetín, stavieb a priehľadov. Funkčný a technický rozbor rieši

súčasné a perspektívne využitie záhrady. Jeho súčasťou je aj zhodnotenie stavu ciest

a chodníkov (Nagyová, Pallaghyová, 2009).

Pri samotnej príprave projektu obnovy historického parku alebo záhrady by malo byť

dodržaných niekoľko základných kritérii (Reš, Vencálek, Štěrba, Klápště 2009):

- pojednanie zámeru s jednotlivými úradmi a odbornými inštitúciami

- spracovanie dostupných podkladov o historickom vývoji parku či záhrady

- výber skúseného záhradného architekta

- vypracovanie projektu

- zaistenie všetkých potrebných povolení a výnimiek (povolenia k výrubu,

výnimky zo zákona vo vzťahu k chráneným druhom a pod.)

- spracovanie zoologického prieskumu, najmä entomologického

Základné problémy pri riešení obnovy pamiatok záhradného umenia (Machovec, 2004):

1) Špecifiká riešenia obnovy pamiatok záhradného umenia v porovnaní s obnovou

pamiatok v oblasti stavebnej architektúry, tj. Rozdiely pri materiáloch abiotických

a biotických.

27

2) Diferenciácia riešenia pamiatkovej obnovy podľa typu a historických slohov

záhradného umenia.

3) Optimalizácia riešenia obnovy pamiatok záhradného umenia na základe

ustanovenia Florentskej charty (s prihliadnutím k ustanoveniu Athénskej a

Benátskej)

4) Stanovenie optimálneho poradia vecnej aj časovej postupnosti dielčích procesov

obnovy na základe vhodnosti prevažujúceho rastlinného materiálu.

V prípade obnovy sa akcentuje celistvosť súboru architektúry a prírodného

prostredia spolu s väzbami na okolitú krajinu.. Historické parky a záhrady sú veľkou

kultúrnou hodnotou. Ich poloha a význam v kultúrnej krajine sa odvádza od súčasného

stavu a tiež z bohatej histórie a formy architektonického riešenia. Nakoľko sú ale

biologickými objektmi je potrebná ich permanentná odborná údržba a po uplynutí

určitého časového obdobia i rekonštrukcia (Tomaško, Hrubík, 2001).

2.3.3 Revitalizácia a rekonštrukcia parkového prostredia

Pri rekonštrukcii prírodne krajinárskych parkov ide predovšetkým o odstránenie

následkov zanedbanej údržby. Príčinou je niekedy nesprávne chápanie prírodno-krajinárskeho

parku ako objektu s minimálnymi nárokmi na údržbu. Finančné prostriedky prideľované na

pravidelnú údržbu týchto parkov postačujú väčšinou na zabezpečenie tretej intenzitnej triedy

(Nagyová, Pallaghyová 2009).

Revitalizácia je vlastne celková obnova parku. Je to proces vrátenia k materiálom,

z ktorých sa park skladal, aby získal pôvodnú tvár alebo vzhľad blízky pôvodnému.

Podľa účelu a rozsahu prác rozlišuje (Tomaško, Supuka 2001) revitalizáciu do

nasledovných bodov:

- Asanácia (očistenie) zahŕňa opatrenie smerujúce k odstráneniu nevhodných

objektov rastlín (prevažne drevín) – suchých, chorých drevín, ohrozujúcich bezpečnosť alebo

nekoncepčných výsadieb, prípadne náletových drevín.

- Adaptácia – prispôsobenie objektu novému účelu alebo celková modernizácia

úprav. Novo sa rieši najmä prevádzková situácia, vybavenie ako určitý stupeň obnovy

pamiatky.

- Rekonštrukcia – sleduje obnovu predchádzajúceho stavu alebo jej cieľom je

zásadná zmena vo vzhľade i funkcii. Podľa spôsobu zamerania sa delí na:

28

- úplnú vo vybranom slohovom riešení, obnova podľa pôvodného stavu

- čiastkovú, ktorou je obnova jednotlivých komponentov (porasty, vodný

systém, drobná architektúra)

- Renovácia – znamená obnovenie, napodobnenie pôvodného stavu –

novostavba poškodených objektov a častí, v našom prípade stavebných objektov i porastov

parku.

V parkoch často zaburiňujú porasty menej náročné druhy – agáty, javory,, jasene,

pajasene či bazy, ktoré postupne potláčajú pôvodne vysadené náročnejšie a menej vitálne

dreviny. Tak sa pôvodne založený prírodno-krajinársky park zmení v priebehu niekoľkých

desaťročí na lesopark so zarastenými, často neprehľadnými podrastovými húštinami

(Nagyová, Pallaghyová 2009).

Pri rekonštrukcii prírodne krajinárskych parkov prevládne nad historickým

hľadiskom stav súčasného porastového zloženia a praktické potreby spoločnosti. Hlavné

ťažisko prác spočíva v obnovení kompozičnej kostry a   v   zlepšení stavu porastov.

Väčšina sa odstráni, niektoré pekné jedince sa však môžu nechať ako náhrada porastovej

kostry. (HURYCH, 1973) Ak to nie je nevyhnutné z prevádzkových a kompozičných

dôvodov, dreviny neodstraňujeme (Nagyová, Pallaghyová 2009).

Pri prebierkach sa najskôr odstraňujú stromy suché, choré a napadnuté škodcami.

(HURYCH, 1973) Prebierky pri drevinách ihličnatých, hlavne tých, ktoré sú svetlomilné,

robíme vtedy, keď sa začínajú dotýkať prvé konáre. Pri opadavých listnatých drevinách sa

robia prebierky neskôr. Platí tu zásada, že okolo drevín svetlomilných a veľmi ťažko

obrastajúcich odstraňujeme okolité dreviny už pri dotyku konárov ako pri ihličnatých

drevinách. Vyberáme jedince z tých druhov, ktoré majú rovný kmeň a sú zdravé a ostatné

okolité odstraňujeme. (Krajčovičová, 2003) Musia sa uvoľniť aj cenné dreviny. Pri modelácii

porastu treba dbať na bežné zásady, najmä otvoriť priehľady a zväčšiť podiel trávnikových

plôch. Cenné staré stromy sa musia ošetriť. Prestarnuté aleje treba obnoviť úplne, a to

postupne po úsekoch, lebo dosádzanie mladými sadenicami sa neosvedčuje. Pri nových

výsadbách sa musí postupovať v súlade s fytocenologickými poznatkami a zvyčajne treba

zvýšiť aj zastúpenie cudzokrajných drevín. (HURYCH, 1973) Súčasťou rekonštrukcie je aj

obnova výsadieb cennejších a nenáročných drevín, ktoré boli v pôvodnej kompozícii parku

a neskôr v dôsledku nedostatočnej údržby uhynuli alebo ich vytlačili menej náročné druhy

(Nagyová, Pallaghyová 2009).

29

Základnú koncepciu rekonštrukcie historického parku môžeme rozdeliť na niekoľko

častí (Tomaško, Hrubík, 2001)

- prestavba porastov zahrňuje prebierky a dosadby porastov, asanačné

výruby náletových druhov a konzervácia starých významných drevín,

- určenie programovej náplne parku v záujme jeho ďalšieho optimálneho

využívania,

- určenie etapizácia celkovej rekonštrukcie a naliehavosti jednotlivých

zásahov, podľa reálnych finančných nákladov,

- stanovenie rozsahu údržby a to zvlášť z hľadiska zabezpečenia

pracovných síl a vybavenia príslušnou mechanizáciou,

- Organizačné zabezpečenie rekonštrukčných prác, obnova komunikačnej

siete, obnova drobnej architektúry, regenerácia a obnova trávnatých

plôch, obnova kvetinových záhonov a pod.

V súčasnej dobe, kedy otázky uplatnenia zelene v životnom prostredí sú

v strede záujmu našej spoločnosti, je možno prispieť k zvýšeniu účinnosti zelených plôch

včasnými prebierkami a účelnými rekonštrukciami. Pre účinnú ochranu je nutné dôkladne

poznať históriu objektu, jeho súčasný stav a vytvoriť dobré podmienky ďalšej správe

(KAVKA, ŠINDELÁROVA, 1978).

2.3.4 Údržba parkových porastov

Je to vlastne súbor pravidelne sa opakujúcich prác, zásahov a úloh, ktorými vegetáciu

pestujeme na trvalom stanovišti a udržujeme aj ostatné nebiotické zložky, patriace do celého

komplexu parku. (TOMAŠKO, 2004) Základným predpokladom pre plánovanie

a zabezpečovanie údržby je inventarizácia a stanovenie intenzitných tried. (Hurych, 1973)

Hlavným cieľom údržby (podľa TOMAŠKA 2004) je:

- systematickou činnosťou postupne vytvoriť a udržovať hodnotu sadovníckeho

diela podľa ideového zámeru projektanta,

- pestovať rastliny použité pri sadovníckej úprave, t. j. udržovať stále podmienky

zabezpečujúce ich rast a vývoj,

- zabezpečiť údržbu abiotických prvkov sadovníckych úprav (cesty, spevnené

plochy, ihriská, malé stavby),

- zabezpečenie prevádzky a údržby základného hospodárskeho

a mechanizačného vybavenia

30

V súčasnej spoločenskej a ekonomickej situácii zostáva čoraz menej

prostriedkov na intenzívnu údržbu a ošetrovanie existujúcich parkových plôch

a porastov (TOMAŠKO, 2004).

Priority a nevyhnutné potrebné zásahy pri údržbe:

- asanačné prebierky stromovej etáže a dlhovekých krovinných porastov.

- výchovné prebierky stromovej etáže v krovitej etáže.

- Dosadby ako perspektívne náhrady porastových hmôt i náhrady zachovanej,

resp. rozšírenej druhovej diverzity.

- Zabezpečenie vodného režimu (obmedzenie podmáčania, resp. enormného

vysychania). Obmedzenie, vplyvov antropicky vyvolaných – imisie, zasolenie,

intoxikácia spôsobená splachmi z ciest a polí (napr. herbicídy a pod.).

- Obmedzenie mechanického poškodzovania (vandalizmus, nekontrolovateľne

pohyby skuin ľudí poškodzujúcich parky a pod.).

- Zásahy, ktoré zhoršujú momentálny vzhľad parku, ale ktoré je možné dobré

napraviť.

- Údržba ciest, odpočívadiel a technických prvkov.

- Údržba trávnych plôch.

- Údržba, resp. zakladanie a rozširovanie záhonov kvetín a náročných

krátkodobých porastov.

- Údržba dobre obnoviteľného (v krátkej dobe), krovitého porastu, resp.

i podrastovej etáže.

2.3.5 Intenzitné triedy údržby zelene

Intenzitnou triedou údržby sa vyjadruje kvalita a početnosť opakovaní sadovníckych

operácií, ako napr.: kosenie trávnikov, okopávanie a odburiňovanie kvetinových záhonov,

hnojenie, a pod. (Hurych, 1973) Od intenzity údržby závisí vzhľad danej plochy a plnenie

funkcií, ktoré má plocha nadradené (hygienická a estetická funkcia). Rozlišujeme 5

intenzitných tried údržby (URL, 16):

I. Intenzitná trieda údržby

Predstavuje údržbu najintenzívnejších plôch reprezentačnej zelene. Plocha je dokonale

31

vybavená sadovníckymi doplnkami, ktoré sú udržiavané v dobrom technickom stave. Do tejto

triedy sú zaradené plochy s najväčšími nárokmi na údržbu.

II. Intenzitná trieda údržby

Predstavuje údržbu silno zaťažovaných plôch zelene (plochy sídliskovej zelene, centrá miest).

Plochy sú dostatočne vybavené sadovníckymi doplnkami, ktoré sú pravidelne udržiavané. Do

tejto triedy sú zaradené plochy stredne náročné na údržbu. Patrí sem zeleň sídlisk, zeleň

bytových domov, zeleň pri objektoch občianskej vybavenosti.

III. Intenzitná trieda údržby

Predstavuje extenzívnu údržbu okrajových a menej významných plôch zelene. Vybavenie

plochy doplnkami je dostačujúce. Do tejto triedy sú zaradené plochy, ktoré majú charakter

voľnej prírody a rezervné plochy určené na výstavbu, a pod.

IV. Intenzitná trieda údržby

Predstavuje údržbu prímestských lesov a alebo rekreačných lesov, a tiež lesov zvláštneho

určenia. V tejto triede je zahrnutá aj údržba stromoradí pozdĺž ciest mimo zastavaného územia

miest.

V. Intenzitná trieda údržby

Zahrňuje plochy neudržiavané, alebo udržiavané iba príležitostne.

2.3.5 Ošetrovanie starých stromov

Ako každý živý organizmus aj strom trpí rôznymi chorobami, najmä v pokročilom

veku, kedy už prirodzená odolnosť a regeneračná schopnosť klesá. Vstupnou bránou pre

ochorenie je mechanické poškodenie spôsobené rôznymi činiteľmi, ktoré rozdeľujeme do

nasledovných kategórii:

- abiotické (slnko, voda, mráz, blesk, ľadovec, námraza, vietor)

- biotické (cicavce, vtáky, hmyz, huby, baktérie, vírusy, cudzopasné rastliny)

- antropické (mechanické poškodenie, emisie, chemická kontaminácia)

32

Pravidelné kontroly zdravotného stavu a včasné ošetrenie mechanicky poškodených miest

môže obmedziť alebo úplne zastaviť postup sekundárneho ochorenia a predĺžiť život stromu

o mnoho rokov. Pravidelné prehliadky a bežné ošetrenie vyžadujú predovšetkým listnaté

stromy, čo je predurčené stavbou ich koruny, ktorá vytvára vhodnejšie podmienky na

poškodenie ako u ihličnatých (Žajová 2003).

Zdravotný stav starých stromov býva rôzny. Stromy poškodené, preschnuté alebo ?

vykotlané? (tie len pokiaľ neohrozujú bezpečnosť osôb alebo nemôžu spôsobiť vecné škody

pri možnom skorom rozlomení a páde) je treba špeciálne ošetriť. (KAVKA,

SINDELAROVA, 1978) ,,Chránené stromy podliehajú zvláštnemu paragrafu v zákone

o ochrane prírody a krajiny, takže sa nemôže v okolí ich koruny čokoľvek stavat, nesmie sa

poškodiť koreňový systém kopaním pre rôzne káble a potrubia, nesmú sa rezať konáre, jedine

poškodené a choré. (Krajčovičová, 2003) V našom štáte delíme chránené stromy podľa

zákona do kategórií: CHPV – chránený prírodný výtvor a CHPP – chránená prírodná

pamiatka (Žajová 2003).

Dreviny v tomto období sa vyznačujú zastavovaním rastu a plodnosti, odumieraním

hlavných vetví, následne koruny a kmeňa. U niektorých druhov vyrastajú na kostrových

vetvách, kmeni alebo na jeho báze výmladky. (KOLAŘÍK a kol., 2003) Vo všeobecnosti

poškodenia delíme na (Žajová 2003):

- odretie a poranenie kôry

- zlomy a praskliny

- dutiny

- mrazové trhliny a poškodenia bleskom

Pestovateľské opatrenia smerujeme k obnove kondície dreviny, zvlášť rastu.

Prostriedkom k obnove je predovšetkým rez. (KOLAŘÍK a kol., 2003)

Metódy ošetrenia stromov podľa (KAVKA, ŠINDELÁŘOVÁ, 1978), ktoré nemenia

pri strome prirodzené životné procesy:

- vyčistenie miest zasiahnutých hnilobou (bodkočiarka)

- dezinfekcia a náter dutín

- ochrana vnútrajšku kmeňa a vetiev pred vnikaním vody

- vystuženie vetví proti účinkom vetra.

Metódy sanácie dutín podľa (KOLAŘÍK a kol., 2003):

- ošetrenie mechanické

33

- ošetrenie chemické

Špeciálne zásahy:

- pomocné konštrukcie

- plombovanie dutín

- inštalácia vzpier

- odvetrávacie (odvodňovacie) otvory

- ochrana proti úderu blesku

- sochárska úprava torz

U zvlášť cenných a mohutných stromov je možno kmeň vystužiť podperou, korunu

spevniť tiahlami, oceľovými lanami alebo tyčami a zaistiť ich tak proti rozlomeniu. Pri

ošetrovaní alejí, v prípade, že je nutné niektoré stromy vyrúbať, doporučuje sa ihneď

vysadzovať nové stromy, aby mala alej zaručenú stálu životnosť.

Stromy, ktoré potrebujú ošetrenie, sa môžu obvykle po malom účelnom zásahu udržať ešte

dlho živé. (KAVKA, SINDELAROVA, 1978) Všetky ošetrenia a zásahy, ktoré pomáhajú

chrániť strom, zachraňujú aj kúsok prírody, ktorú bezvýhradne potrebujeme k životu (Žajová

2003).

2.3.6 Prehľad právnych predpisov k ochrane drevín na Slovensku

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny č.543/2002

Z.z.

Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon č.543/2002 Z.z. o ochrane

prírody a krajiny

Súvis s problematikou dotýkajúcou sa ochrany drevín majú aj nasledovné právne predpisy:

Zákon č. 184/2002 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej

len "zákon o vodách"

Zákon NR SR č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dráhach")

34

Zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Z.z. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

zákona č. 276/2001 Z.z. (ďalej len "zákon o energetike")

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len "cestný zákon")

35

3 CIEĽ

Cieľom bakalárskej práce je zhodnotenie súčasnej dendrologickej štruktúry drevín na

území parku a návrh opatrení pre revitalizáciu historického parku s prihliadnutím na

historické východiská parku.

36

4 MATERIÁL A METODIKA

4.1 Charakteristika záujmového územia

4.1.1 Lokalizácia obce

Obec sa nachádza na v nitrianskom kraji v okrese Nitra, od mesta je vzdialená cca 18

km, od mesta Vráble cca 4 km. Oblasť stredného Požitavia V súčasnosti v obcí žije 924

obyvateľov.

Obec Lúčnica nad Žitavou leží v strednej časti žitavskej pahorkatiny na nive rieky

Žítavy. Jedná sa o obec s charakteristickou prícestnou štruktúrou zástavby, v súčasnosti sa

táto jednoznačná historická štruktúra zástavby stráca budovaním nových ulíc. Cez obec

ako hlavná dopravná tepna prechádza okresná komunikácia, ktorá do obce odbočuje z

cesty I/51, vedie cez Dyčku (časť mesta Vráble) a pokračuje cez ďalšie obce smerom na

Šurany.

4.1.2 Terénne podmienky, reliéf:

Terén obce je mierne zvlnený, jedná sa pahorkatinu, ktorá je prechodom medzi

Žitavskou nivou a pohorím Tríbeč. Priemerná nadmorská výška obce je 137 m.n.m. (v obci

pri toku rieky Žitava). najvyšší bod záujmového územia je 220 m.n.m.. (v chotári)

Svahovitosť pozemkov je od rovinatých až po výrazné svahy so sklonom až 17°,

prevládajú však mierne svahy.

4.1.3 Pedologické podmienkyZáujmové územie z časti spadá do údolnej nivy rieky Žitavy, ktorá sa v minulosti

často vylievala zo svojho koryta, preto bola regulovaná. Na týchto nivných naplaveninách

vznikali najkvalitnejšie pôdy. To má dnes za následok intenzívne využívanie

poľnohospodárskej pôdy. Územie teda patrí medzi poľnohospodársky intenzívne

využívané územie.

V katastri obce Lúčnica nad Žitavou prevažujú černozeme typické, karbonátové,

hlboké pôdy, bez skeletu.

37

Z hľadiska genetického sa na danom území nachádzajú ešte tieto pôdne typy a subtypy:

- Černozem – černozem degradovaná

- Hnedozem – hnedozem ilimerizovaná

- hnedozem oglejená

- oglejená ilimerizovaná hnedozem

- Lužná pôda – lužná pôda černozemná

- lužná pôda karbonátová

- Nivná pôda – nivná pôda glejová

Zistené boli však i iné HPJ:

- fluvíálne glejozeme, stredneťažké,

- hnedozeme na sprašoch, stredneťažké. – hnedozeme

- hnedzemee erodované a regozeme, stredneťažké a

- hnedozeme paeudoglejové na sprašiach, ťažké.

Vysoký podiel intenzívne obrábanej ornej pôdy formou veľkoblokovej štruktúry je v

rozpore s tradičnou štruktúrou krajiny. Pôda je tiež ohrozená vodnou a veternou eróziou.

Intenzívne využívanie viedlo tiež k zníženiu diverzity rastlinných a živočíšnych druhov,

zhoršeniu pôdnych vlastností, ohrozenie vodných tokov v dôsledku erózneho zmyvu a v

krajine je tiež zistený nízky podiel ekostabilizačných prvkov.

4.1.4 Geologické pomery

Najrozšírenejší substrát územia (k.ú. Lúčnica) sú sprašové pokryvy zo štvrtohôr.

Na sprašových pokryvoch sa vyvinuli hnedozeme. Na slienitých sedimentoch horského

neogénu sa vytvorili hnedozeme - oglejené. V nive rieky Žitavy na vápenatých nivných

uloženinách sa vytvorili lužné pôdy a na aluviálnych slabo vápenatých až nevápenatých

naplaveninách nivné pôdy glejové.

4.1.5 Klimatické podmienky

Záujmové územie patrí do klimatickej oblasti teplej (klimatické a fenologické

pomery Západoslovenského kraja), okrsku mierne suchý (A3) – podoblasť mierne suchá,

teplá s miernou zimou.

38

4.1.6 Teplotné podmienky

Priemerné teploty vzduchu v °C za obdobie 1901-1950 pre k ú. I učnica nad žltavou

(Šiška, Škobla. Kováč 1966:

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. rok°C -2,6 0,7 3,7 9,6 14,6 17,7 19,6 18,7 14,8 9,2 4,4 0,1 9,1

Najchladnejší mesiac je január s priemernou teplotou – 2,6 °C, najteplejší júl s priemernou

teplotou 19,6 °C. Priemerná teplota za rok je 9,1 °C, za vegetačné obdobie (apríl - september)

je 15,5 °C. Maximálne teploty dosahujú + 36 °C a – 22 °C. Priemerný dátum prvého mrazu je

21. IX.. Priemerný dátum posledného mrazu je 20.IV.

4.1.7 Hydrologické podmienky

Historicky bolo územie silne zaplavované, preto i osídlenie daného územia bolo

posunuté do vyšších polôh. Dnes územie patrí medzi teplé a suché oblasti. Ročný priebeh

priemerných hodnôt zrážok v mm za obdobie 1901-1950, pozorovacia stanica Vráble (Šiška,

Škobla, Kováč 1966):

I. II. III. IV. V. VI. VII VIII IX. X. XI. XI Rok IV.-IX. X.-III.

40 37 91 47 60 60 58 53 50 51 58 52 657 328 329

Mesačný a ročný úhrn atmosférických zrážok R (mm) v oblasti obce Lúčnica nad

Žitavou podľa údajov SHMU (Ing. Jozef Pecho) za roky 2002-2006:

IND Obdobie I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. rok32240 2002 18 39 23 32 100 55 58 120 63 72 53 57 69032240 2003 45 10 0,4 17 47 11 76 35 17 61 31 22 372,432240 2004 62 38 42 42 51 87 34 34 52 43 46 41 57232240 2005 55 70 12 73 51 46 75 90 58 9 52 151 74232240 2006 67 49 36 47 90 57 32 112 16 27 24 5 562

priemer 588

Na zrážky je najbohatší marec a najchudobnejší február Z hľadiska vegetačného

obdobia sú najbohatšie mesiace máj a jún (vo väčšine prípadov z búrkových dažďov) a

najchudobnejší je apríl. Priemerný dátum prvého dňa so snehovou pokrývkou je 3. XII..

Priemerný dátum posledného dňa so snehovou pokrývkou je 28. II, Územie je závislé od

39

atmosférických zrážok. Recipientom pre povrchové dažďové vody je jednak riečka Žitava a

jednak jej pravoboký prítok potok Lúštek prameniaci v katastri pri kalvárii.

Po regulácii rieky Žitava v roku 1972 sa vodný režim radikálne zmenil. V roku 1984

bola ukončená úprava toku a zároveň prevedené odvodnenie priľahlých pozemkov.

Uvedenými zásahmi sa podstatne znížila hladina podzemnej v tejto oblasti.

4.1.8 Veterné podmienky

Výskyt jednotlivých vetrov v % za obdobie 1952-1956:

S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie8,9 7,1 18,1 12,3 3,4 4,2 7,6 15,3 23,1

Prevládajúci smer vetra je východný a severovýchodný.

Sila vetra jednotlivých smerov v Beanfortových stuňoch:

S SV V JV J JZ Z SZ2,5 2,1 2,5 2,7 2,0 2,0 2,8 3,0

Najsilnejší vietor je severozápadný a západný.

4.1.9 Potenciálna vegetácia

Potenciálna vegetácia: podľa fytogeografického začlenenia patrí riešené územie do

oblasti karpatsko-panónskej flóry . Nachádza sa na rozhraní janseňovo-hrestovo-dubovitých a

jelšových lužných lesov. V riešenom území sa vyskytujú bežné druhy flóry typické najmä pre

panónsku oblasť.

Podľa mapy Potenciálna vegetácia Michalko a kol. 1986) Lúčnica nad Žitavou leží na

rozhraní lužných lesov nížinných a dubovo – hrabových lesov panónskych.

4.1.10 Ekologická stabilita územia

Žitavská pahorkatina - nížinný pahorkatinný reliéf so sprašovými pokryvmi, s

výnimkou malých lesných remízkov a hájov je úplne odlesnená a premenená na vysoko

produktívnu ornú pôdu. Charakterizuje ju malé zastúpenie prvkov USES. Z uvedeného

vyplýva, že územie je pomerne málo ekologicky stabilné s nizkym rekreačným potenciálom.

Lesy sa v katastrálnom území prakticky nenachádzajú a na drevinovú mimolesnú vegetáciu je

územie tiež chudobné, obmedzuje sa na sprievodnú zeleň tokov, komunikácií, apod.

V katastri Lúčnica nad Žitavou prevláda veľkoplošné hospodárenie, ktoré je užívateľmi pôdy

40

praktizované i v súčasnosti. Ochrana prírody a krajiny nemá v katastrálnom území žiadne

záujmy, nenachádzajú sa tu žiadne chránené územiam chránené stromy či iné prvky v záujme

OPaK. Na celé územie sa vzťahuje len I. stupeň ochrany – všeobecná ochrana.

4.1.11 Živočíšstvo

Na zákalde členenia živočíšnych regiónov patrí skúmané územie do okrsku

pahorkatinného dunajského – juhoslovenského obvodu panónskej flóry.

V chotári z úžitkovej zvery sú početné srny, bažanty, jarabice, zajace, menej sa

vyskytuje diviak. Z ostatných je hojná straka, drozd, vrabec, kukučka, stehlík a pod. Na

povalách domov vzácne hniezdi sova ušatá.

4.1.12 Prírodné prostredie:

Územie je intenzívne využívané človekom, a to najmä na poľnohospodársku činnosť,

takže v území sa prejavuje najmä populačný tlak. Tým, že sa vytvorili veľkoplošné hony,

došlo k zníženiu biologickej diverzity územia a k zníženiu ekologickej stability územia. Zo

všetkých zložiek životného prostredia práve intenzívne poľnohospodárstvo značne vyčerpalo

a zaťažilo katastrálne územie.

4.2 Charakteristika parku

Základné údaje:

Názov pamiatky: park

Číslo parcely*: 173

Evidenčné číslo pamiatky: 1456/2

Rozloha a morfológia*: 12 559 m², rovinatý terén, 139 m.n.m.

Vlastník: Obecný úrad Lúčnica nad Žitavou spolu so súkromným

vlastníkom od roku 2004

* Skutočnú plochu parku dnes tvoria parcely p.č. 173 a p.č. 1720/42 (rozloha 13 109

m²). Súčasná rozloha parku predstavuje 25 665 m² a je rozdelená na štyri časti.

4.2.1 História parku

41

Pôvodne malá baroková záhrada, ktorá od začiatku 19. storočia postupne bola

rozširovaná na prírodno-krajinársky park. Park v obci je zároveň prírodnou dominantou

v obci. Nachádzajú sa v ňom stromy vo veku do cca 200 rokov, tých je však už málo. Park je

v súčasnosti neudržiavaný, zarastený náletovými drevinami. Druhové zloženie je oslabené

v prospech rodov Acer, Tilia a Robinia.

V roku 1948 došlo cez Vianoce k výrubu takmer všetkých borovíc (zostalo 6 ks) Ich

drevo sa použilo na výstuže. V rokoch 1971 – 1975 po zregulovaní rieky Žitava a následnom

poklese hladiny podzemnej vody, nastal hromadný úhyn drevín. V rokoch 1924, 1931, 1947,

júl a august 1992 bolo viac týždňov počas leta teplo a veľmi sucho, až 36 °C. V zimnom

období rokov 1928 – 1929 boli veľké mrazy. Veterné smršte v roku 1991, 2003, a 2010

spôsobili ďalšiu likvidáciu a poškodenie pôvodných druhov. Na konci jari 1991 sa nad obcou

prehnala víchrica. V parku vyvrátila s koreňmi niekoľko mohutných stromov. V

šesťdesiatych rokoch sa realizovala výsadba okrasných drevín v najfrekventovanejších

častiach parku bez akejkoľvek koncepcie a následnej starostlivosti. Boli dosadené tuje

(Thuja occidentalis), smreky (Picea abies), brezy (Betula pendula), okrasné kry ako sumach

(Rhus typhina) a najmä pajazmín (Philadelphus coronarius)

Park tvorí jadro systému sídelnej zelene v obci. Potrená je jeho rekonštrukcia a tiež

ochrana a ošetrenie historických stromov. Jedna časť parku je obecná, druhá časť pri kaštieli

je v súkromnom vlastníctve a je tiež neudržiavaná. Zatiaľ je i súkromný park prístupný

verejnosti a prechádza ním nespevnený chodník. V roku 2007 bol cez obecnú časť parku

vybudovaný chodník zo zámkovej dlažby v celkovej dĺžke 160 m, ako aj jeho osvetlenie,

nachádza sa tu tiež prírodný amfiteáter, v ktorom sa od roku 1961 každoročne konajú

vystúpenia umelecko-folklórneho súboru Lúčnica a usporadúvajú rôzne podujatia. V roku

1987 bolo v amfiteátri vybudované vyvýšené hľadisko s pevnými sedadlami.

V publikácii Lúčnica nad Žitavou (Trubíni, Zrubec, Chrenko 1993) sú uvedené

perokresby Silvestra Podhorca (viď príloha). výtvarníka narodeného v obci. Jedna z nich, z

roku 1945, zobrazuje najstarší strom v parku, druhovo nebol určený. Kmeň obopli štyria

chlapi (tzn. že obvod stromu bol min. 6m). Ďalej sa uvádza, že v parku rástli smreky,

borovice, tuje, javory , bresty, lipy a i. Z publikácie sa tiež dozvedáme, že v obci, pri dvore

mlynára, rástli 2 figovníky vysoké cca 2 m, ktoré i plodili a plody dozrievali.

4.2.2 Záujem verejnosti o park

42

Podľa verejného prieskumu v rámci spracovania Plánu hospodárskeho a sociálneho

rozvoja obce Lúčnica nad Žitavou na roky 2007 – 2013 boli na park nasledovné ohlasy

(Dobrucká, 2007):

- Až 33,86 % opýtaných respondentov sa vyslovilo za zveľadenie parku v obci pretože sa

tam dobre cítia

- 16,8 % opýtaných respondentov by chcelo zmeniť park, pretože toto miesto pokladajú za

nekultúrne, nevhodné, zničené, a pod.

- 8,5 % opýtaných je pre väčšie využívanie amfiteátra, ktorý je súčasťou parku, na kultúrne

podujatia z hľadiska rozvoja kultúry.

- Ďalej sa občania vyslovili za úpravu verejných priestranstiev, ktorých súčasťou je aj

riešený park.

4.2.3 Vymedzenie územia a kategorizácia parku

Vymedzenie územia:

Park leží na východnom okraji obce Lúčnica nad Žitavou, časť Vajka nad Žitavou. Na južnej

strane ho ohraničuje Parková ulica a na Severnej strane Hlavná ulica. Parková ulica

prechádza do komunikácie pokračujúcej z obce na križovatku Vráble – Melek – Žitavce.

Hlavná ulica je súčasťou najstaršej časti dediny a pri parku ukončená obratiskom pre autá.

Pri tomto obratisku sa nachádza trojica historických budov a to: kaštieľ, kostol a mlyn.

Východná hranica je tvorená lúkou, na kraji ktorej sa nachádza bývalé koryto rieky Žitava a

lemuje ju súčasný zregulovaný tok Žitavy. Západná časť parku susedí s areálom škôlky a

súkromnou záhradou rodinného domu.

Kategorizácia parku:

Podľa kategorizácie historických parkov a záhrad na Slovensku (Tomaško, Supuka

2003) sa park v Lúčnici nad Žitavou zaraďuje do kategórie „A3“ – Západoslovenského

regiónu

„A3“ Skupina architektonicky a biologicky významných – regionálnych parkov a záhrad:

Historické parkové objekty regionálneho významu, v hodnotenej a len miernej

pozmenenej historickej podobe, s dostačujúcou údržbou, s menšími nedostatkami (Kubišta et

Supuka, 2005)

43

P.č. Názov objektu Miesto Rozloha Sloh79. Kaštieľ a park Vajka 1,26 ha prírodne krajinársky

S navrhovaným stupňom ochrany: Renovácia na úrovni rekonštrukcie architektonických

prvkov, stavebných objektov, komunikačnej siete, vodného systému a asanácia parkových

porastov.

V rámci kategorizácie zelene je park možné definovať ako zeleň verejná (obecná časť

parku) a zeleň súkromná (vo vlastníctve fyzickej osoby). Hoci park s kaštieľom predstavujú

najväčšiu hodnotu v obci z hľadiska kultúrneho a prírodného dedičstva, súkromný majiteľ

o nápravu nejaví nijaký záujem

4.2.4 Súčasný stav technických prvkov

Architektonické objekty parku:

Najdominantnejším objektom parku je neskorobarokový kaštieľ z prvej polovice 18.

storočia situovaného excentricky v severovýchodnej rožnej časti parku. Taktiež dôležitým

objektom v parku je amfiteáter s pódiom cca. 20 x 10 m, s murovanou prístavbou pre

techniku v pozadí a s hľadiskom na umelo vytvorenej šikmej vyvýšenine s pevnými

sedadlami. Betónové tanečný parket južnej časti, kde sa v minulosti konali zábavy so

zastrešeným drevným pódiom o rozmeroch 5,3 x 3,7 m (v súčasnosti zanedbané, poškodené

požiarom). Južne od tanečného parketu sa nachádza drevená unimobunka o rozmeroch 5,3 x

3,7 m. V severnej časti parku je kopaná studňa z betónových skruží z roku 1963 o hĺbke 7 m

a priemerom 1,5 m. Z ďalších úprav realizovaných v roku 1963 sú to vodovodná prípojka zo

studne do kaštieľa dlhá 23 m, kanalizačná prípojka z kaštieľa do žumpy dlhá 10 m,

kanalizačná šachta – kontrolná betónová (2,5 x 1,5 x 1,5 m) a betónová žumpa (2,5 x 3,0 x

2,0 m)

Drobná parková architektúra:

Dodnes je zachované na východnej hranici v strednej časti parku blízko kaštieľa

štvorstupňové kamenné schodisko. Pri severovýchodnom rohu sa nachádza socha sv.

Floriána umiestnená na podstavci a kaplnka so sochou panny Márie situovaná pri

44

juhozápadnom vstupe do parku – tieto dva objekty sú zaraďované medzi kultúrne pamiatky

obce. Z ostatných architektonických prvkov sa zachovali len pozostatky po fontáne na

bývalom nádvorí a betónový bazénik slúžiaci ako zásobáreň vody pri pumpe (pumpa sa

nezachovala).

Mobiliár:

Mobiliár pozostáva z 12 ks neudržiavaných lavičiek s betónovým podstavcom

a drevených dosák, dnes už poväčšine úplne rozpadnutých a zarastených porastom. Uličné

lampy osvetľujú chodník v jeho najfrekventovanejšom ťahu (prechod cez park zo severu na

juh), a novovybudovaný chodník popri areálu škôlky. Pri amfiteátri pred pódiom je

umiestnených 6 betónových kvetinových nádob. Smetné koše sa prakticky v parku

nenachádzajú.           

4.3 Charakteristika kaštieľa

Základné údaje:

Názov pamiatky: kaštieľ č. 187

Číslo parcely: 174

Číslo ÚZKP: 1456

Výmera: 765 m²

Vlastník: Súkromný majiteľ od roku 2004

Užívateľ: v súčasnosti nevyužitý

4.3.1 História kaštieľa

Historické parky a záhrady majú svoje špecifikum, ktoré spočíva v tom, že sú spravidla

komponované vo vzťahu k určitým významným architektúram, (kaštiele, paláce, zámky,

kláštory, mestské sídla šľachty a pod.) (Tomaško Supuka, 2003) Kaštieľ, ktorý je súčasťou

parku v Lúčnici nad Žitavou, je neskorobaroková stavba. Postavený bol v roku 1742-1743,

opravený bol v roku 1963. Kaštieľ postavil Mikuláš Vass, člen zemianskej rodiny v

Nitrianskej župe. Od tejto rodiny kaštieľ odkúpil Ján Sczitovský, ostrihomský arcibiskup, asi

v r. 1859. Je isté. že v roku 1811 tu už sídlila šľachtická rodina Boronkayovov. ktorí mali v

obci i rodinnú kaplnku. Budova kaštieľa je prízemná, podpivničená, postavený na pôdoryse v

tvare Širokého ,,U,, situovaná smerom do rozsiahleho parku, za ktorým bol majer patriaci ku

45

kaštieľu. Kaštieľ mal dve dlhé krídla, čim na nádvorí vznikol záveterný parter, príjemný na

pobyt v exteriéri. Nad vstupným portálom je erb rodiny Vassovcov.

Rodina Boronkay užívala kaštieľ do roku 1945, kedy posledný majiteľ odišiel do

zahraničia (Anton Dory Boronkay) a skonfiškovaný majetok prepadol v prospech štátu.

V rokoch 1949 - 1957 bol objekt nevhodne využívaný na skladobné priestory pre umelé

hnojivo JRD, ktoré objekt veľmi poškodili. Vojnové udalosti, nevhodné využívanie

a absencia akejkoľvek údržby priviedli kaštieľ do havarijného stavu. Stav bočných krídel

(hospodárska časť) viedol k návrhu na zbúranie uskutočnené v roku 1950 a hrozila aj

likvidácia kaštieľa.

V rokoch 1959-1963 sa uskutočnila generálna rekonštrukcia kaštieľa, v strednej

miestnosti s klenbovým ozdobným stropom bola zriadená sobášna miestnosť, ďalej tu bola

umiestnená knižnica. Pôvodne vnútorné zariadenie sa nezachovalo. Neskôr v objekte sídlilo

vedenie obce, potom bol kaštieľ prenajatý na 99 rokov istej architektke pracujúcej vo Viedni,

ktorá ho neskôr obci vrátila. Následne v roku 2004 sa po viacerých neúspechoch podarilo

kaštieľ predať aj s časťou historického parku s rozlohou približne 10 000 m² do súkromného

vlastníctva. Odvtedy kaštieľ chátra a je potrebné ho okamžite rekonštruovať..

Kaštieľ ja zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.

4.3.2 Súčasný stav kaštieľa

Kaštieľ je v súčasnosti nevyužívaný a je badateľné, že jeho stavebno – technický stav sa

zhoršuje. Prejavujú sa na ňom stopy dlhoročnej absencie údržby. (Klokner, Kohút, 1993)

Stavebno – technický stav kaštieľa je lokálne značne narušený (statické narušenia záveru

severného krídla a komínov, rozrušené vonkajšie omietky, čiastočne šindľová krytina krovu

a klampiarske konštrukcie s následným zatekaním, poškodenie strešných vikierov,

porozbíjané sklá okien a dverí), ale nie je havarijný (Hodúl, 1996)

Súčasný majiteľ nejaví nijaký záujem o obnovu stavby alebo porastov. Zamedzenie

prístupu do kaštieľa nie je dostatočný a aj preto sa interiér často stáva útočiskom vandalov.

Rovnako má nepriaznivý vplyv aj agresívny porast, ktorý narušuje statiku a vonkajšie murivo

kaštieľa. V roku 1992 boli odstránené bazy v tesnej blízkosti stavby a v rozmedzí rokov 2005

- 2010 väčšina mohutných stromy tesne pred priečelím kaštieľa.

46

4.4 Použité metodiky práce

4.4.1 Postup práce

47

Pre dosiahnutie cieľa práce bolo nutné získať nasledovné podklady:

a) Analýza historickej literatúry

b) Získanie dobových obrazových podkladov (náčrty, pohľadnice, fotografie)

c) Získanie historických mapových podkladov

e) Štúdium monografií o obci, spracovaných štúdií o obci (parku)

e) Získavanie informácií z internetových zdrojov

f) Získanie mapových podkladov (katastrálne mapy z rôznych období, geometrické

zameranie parku, leteckých snímok)

g) Fotografie súčasného stavu

h) Osvojenie si metodiky inventarizácie a klasifikácie drevín podľa Machovca (1986)

i) Zistenie stavu porastov, ich dendrologického, zdravotného a kompozičného hľadiska

4.4.2 Postup pri spracovaní inventarizácie drevín

Vlastná inventarizácia drevín v parku Vajka nad Žitavou pozostávala z troch fáz:

- prípravné fázy

- terénny prieskum

- spracovanie terénnych poznatkov

- Prípravné práce boli zamerané na získavanie podkladov (katastrálna mapa územia

parku), obhliadku terénu a spracovanie metodiky inventarizácie drevín.

- Terénne práce pozostávali z niekoľkých fáz a to:

1. fáza: rozčlenenie parku na čiastkové plochy - Rozčlenenie územia sa odvodzovalo od

existujúcej siete komunikácií alebo myslenej osi spájajúcej dva orientačne body.

Riešená plocha bola rozčlenená na 6 častí, z ktorých každá mala vlastné číslovanie

drevín.

2. fáza: Zakreslenie polohy drevín – Zakreslenie hmôt zelene sa vypracovalo vizuálnym

odhadom. Spôsob zakreslenia umiestnenia drevín bol odvodzovaný od rôznych

pevných orientačných bodov (stĺpy, inžinierske siete, oplotenia, mohutné stromy atď.)

Medzi týmito bodmi sa následne vytvorila myslená os, pomocou ktorej sa

ortogonálnym systémom zakreslovali stromy a kry do podkladovej mapy. Dané

dreviny boli označene číslom (stromy), písmenom (kry), širším a výraznejším

48

krúžkom pri širokých kmeňoch, trojuholníkom pri ihličnatých stromoch, krúžkom pri

listnatých stromoch.

3. fáza: meranie a hodnotenie parametrov – zahrňuje,

a. určenie druhového a rodového názvu danej dreviny (prípadne kultivaru),

b. zmeranie obvodu kmeňa pásmom vo výške 1,3 m, v prípade rozvetvenia pod

výškou 1,3 m sa obvod kmeňa meria 0,1 m pod rozvetvením,

c. zmeranie šírky koruny – meria sa v dvoch, na seba kolmých smeroch, plochy

krov,

d. zmeranie výšky dreviny (pomocou prístroja SUUNTO PM-5/360 PC),

e. určenie sadovníckej hodnoty (Machovec 1982),

f. vekového štádia (Pejchal),

g. zdravotného stavu (Juhásová),

h. spôsobu poškodenia a spôsobu ošetrenia (Juhásová),

- Spracovanie terénnych poznatkov – prepísanie nameraných hodnôt a údajov do

hodnotiacich tabuliek a vypracovanie grafických výstupov.

4.4.3 Metodika hodnotenia drevín

Hodnotenie drevinovej skladby je založené na hodnotení každej dreviny jednotlivo

(príp. skupinovo) v súlade s metodikou inventarizácie a klasifikácie drevín podľa prof.

Jaroslava Machovca, Csc. (Machovec 1982) a doplnené ďalšími metodikami podľa Juhásovej

a Pejchala. Nasledovne uvádzané údaje sú zároveň legendou k inventarizačným tabuľkám

jednotlivých položiek.

Metodika podľa Juhásovej

Základom metódy hodnotenia drevín podľa Juhásovej je rozbor zdravotného stavu drevín.

Hodnotí sa:

- zdravotný a kondičný stav: 1 – 5 bodov,

- spôsob poškodenia: 1 – 88 bodov,

- spôsob ošetrenia: 1 – 26 bodov.

Pre vlastné hodnotenie spôsobu poškodenia a spôsobu ošetrenia sme vybrali najčastejšie

sa vyskytujúce znaky.

49

Hodnotenie sadovníckej hodnoty drevín (Machovec, 1982)

Sadovnícka hodnota vyjadruje kvalitu dreviny, dbá sa pri nej na celkový vzhľad,

vhodnosť pre dané stanovište resp. zámer a u mladších drevín schopnosť vývoja do

budúcnosti:

5 bodov - najhodnotnejšie dreviny - absolútne zdravé, tvarom a habitusom koruny

zodpovedajúce druhu, bez pozorovateľných poškodení, zavetvené až po zem, veľkostne už

plne rozvinuté, ale ešte v plnom raste a vývoji. Je predpoklad, že sadovnícku funkciu budú

plniť ešte veľa rokov. Takéto dreviny je potrebné zachovať v každom prípade.

4 body - veľmi hodnotné dreviny - zdravé, typického, zodpovedajúceho príslušnému

druhu alebo kultivaru, len nepatrne poškodené alebo narušené (napr. nezavetvené až po zem,

mierne naklonené). Dosahujú aspoň polovičných rozmerov, ktorých je možné na danom

stanovišti dosiahnuť. K ich odstráneniu sa pristupuje len vo výnimočných prípadoch.

3 body - dreviny priemernej hodnoty - len nepatrne preschnuté bez chorôb a škodcov.

Dreviny v kategórii sa môžu tvarovo líšiť od pôvodného typu. Pri zaradení drevín do tejto

kategórie musí byť predpoklad ich dlhodobého vývoja a zotrvania na stanovišti. Takáto

drevina často tvorí základ v porastoch, ktoré neboli dlhodobo systematicky udržiavané.

Vhodné dreviny sa ponechajú k ďalšiemu vývoju, málo perspektívne sa odstránia. Tiež sa

sem zaraďujú mladé dreviny, ktoré ešte nedosiahli polovicu možných dosiahnuteľných

rozmerov.

2 body - dreviny podpriemernej hodnoty - značne poškodené, vysoko vyvetvené, bez

predpokladu obrastenia po prebierkach, staré a málo vitálne. Predpoklady ďalšieho vývoja sú

značne obmedzené. Nesmú to byť dreviny ohrozujúce bezpečnosť ľudí a porastov. Tieto

dreviny sa postupne odstraňujú.

1 bod - dreviny nevyhovujúce - silne poškodené, ohrozujúce bezpečnosť ľudí a

okolitých porastov. Pri týchto drevinách sa predpokladá len krátka existencia. Takéto dreviny

je nevyhnutné v čo najkratšom čase odstrániť.

Hodnotenie zdravotného stavu drevín podľa Juhásovej

50

Je vyjadrený stupnicou od 1 do 5:

5 bodov – zdravý strom, len s ojedinelým výskytom nezávažných chorôb alebo

škodcov

4 body – výskyt mikroskopických a drevokazných húb má za následok čiastočné

presychanie stromu alebo sa na kmeni vyskytujú ojedinelé dutiny malých rozmerov, pričom

stabilita stromu nie je narušená.

3 body – v dôsledku infekcie hubami alebo poškodenie živočíšnymi škodcami

usychajú konáre v objeme do 1/3 koruny alebo sú na kmeni stredne veľké dutiny spôsobené

drevokaznými hubami, drevokazným hmyzom, mechanickým poškodením, klimatickými

faktormi a pod. Môže byť čiastočne narušená stabilita stromu. Poškodenia ako i stabilita

stromu sú možné odstrániť a strom môže ďalej plniť svoju funkciu.

2 body – choroby a škodcovia alebo abiotické činitele spôsobili uschnutie konárov

v objeme cca ½ koruny, vážne sú poškodené hlavné a konštrukčné konáre, na kmeni sa

vyskytuje viacero rozmerných dutín, stabilita stromu je výrazne znížená. V prípade, že ide

o dendrologicky alebo historicky významnú drevinu, je nutné poranenie ošetriť,

zakonzervovať a zabezpečiť stabilitu stromu. V ostatných prípadoch je vhodné drevinu čo

najskôr odstrániť.

1 bod – úplne alebo takmer suchá drevina s rozsiahlymi hnilobami kmeňa, s výrazne

narušenou stabilitou, určená na okamžitý výrub.

Spôsob poškodenia podľa Juhásovej

1. škvrny na listoch (s mikroskopickými hubami)

2. kalusovanie rán po oreze korún dobré

3. kalusovanie rán po oreze korún zlé

4. hniloba v mieste rozkonárenia

5. hniloba kmeňa

6. dutina na kmeni

7. drevina netvárna, deformovaná

8. stabilita stromu zlá

9. drevina neperspektívna, nevhodne umiestnená

10. usychanie konárov, ihlíc, listov

11. kmeň a konáre napadnuté hubovým ochorením

12. nevhodný, neúmerne silný orez konárov, neprimerané redukcia koruny

13. na listoch sa vyskytujú vošky a iní živočíšny škodcovia

51

14. polámané a nesprávne ošetrené konáre

15. zle zapestovaná koruna

16. pňové výmladky

17. viackmeň

18. ploskáčik pagaštanový

19. nevhodná lokalizácia dreviny

20. zástavovitá koruna

21. mechanické poškedenie bázy kmeňa kosením

Návrh spôsobu ošetrenia podľa Juhásovej

1. orezať suché a napadnuté konáre

2. orezať konštrukčné konáre

3. ošetriť rany

4. Ošetriť dutiny

5. Zakryť dutiny

6. Vyvážiť korunu (sadovnícky orez koruny)

7. Ošetriť rany po odlomených konároch

8. opraviť staré rezné rany

9. ošetriť korene

10. odstrániť časti napadnuté drevokaznými hubami

11. ošetriť inak napadnuté časti

12. návrh na chemickú ochranu

13. návrh na výrub

14. zviazať konáre v korune stromu

15. okamžitý orez konárov (hrozí nebezpečie odlomenia a pádu)

16. znížiť korunu zrezaním vrcholovej časti

17. vyhrabávanie spadnutého lístia

18. odstrániť koreňové výmladky

19. odstrániť pňové výmladky

20. ponechať nádejný výmladok na zapestovanie

21. odstrániť nálet

22. drevinu postupne zmladiť

23. stanoviť rozsah hniloby na báze kmeňa

24. okopať, prihnojiť drevinu

52

25. presadiť na vhodnejšie stanovište

Metodika hodnotenia vekového štádia podľa Pejchala

1. Nová výsadba - (prevládajú znaky a prejavy prijatia dreviny)

2 Odrastená výsadba - (drevina rastúca, ale nestabilizovaná, nesúca znaky

zakladania architektúry koruny)

3 Stabilizovaná dospievajúca drevina - (dotváranie typických charakteristík

pre daný druh, výrazný predlžovací

rast, začiatok plodnosti)

4 Dospelý jedinec

5 Prestarnutý jedinec - (rozpad štruktúry dreviny – úbytok kostrových vrstiev, nástup

patogénov)

5 VÝSLEDKY

53

5.1 Zhodnotenie výsledkov inventarizácie

Na základe inventarizácie riešeného územia v Lúčnici nad Žitavou, ktorá bola

vykonaná v období 10/2010 – 4/2011 boli zistené nasledovné skutočnosti:

Na záujmovom území sa nachádza spolu 561 exemplárov stromov, z toho 518

listnatých a 43 ihličnatých. Významná je prevaha listnatých stromov:

Graf 1 Zastúpenie ihličnatých a listnatých stromov

Zastúpenie jednotlivých taxónov:

čeľaď latinský názov slovenský názov počet

Aceraceae Acer campestre L. javor poľný 6Acer platanoides L. javor mliečny 210Acer pseudoplatanus L. javor horský 53

Aesculaceae Aesculus hippocastanum L. pagaštan konský 17Betula pendula Roth. breza previsnutá 3

Oleaceae Fraxinus excelsior L. jaseň štíhly 57

Fabaceae Gleditschia triacanthos L. gledíčia trojtŕňová 1

Juglandaceae Juglans regia L. orech kráľovský 2

Rosaceae Malus floribunda Siebold ex Van Houtte

jabloň kvetnatá 1

Padus avium Mill. čremcha obyčajná 12Prunus cerasifera Ehrh. slivka čerešňoplodá 2

Salicaceae Populus nigra L. topoľ čierny 9

Fabaceae Robinia pseudoacacia L. agát biely 82

Tiliaceae Tilia cordata Mill. lipa malolistá 22Tilia platyphyllos Scop. lipa veľkolistá 5

Ulmaceae Ulmus laevis Pall. brest väzový 31

518; 92%

43; 8%

Listnaté

Ihličnaté

54

Pinaceae Larix decidua Mill. smrekovec opadavý 2Pinus nigra Arn. borovica čierna 8Pinus sylvestris L. borovica lesná 2Picea abies (L.) H. Karst. smrek obyčajný 15Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco

duglaska tisolistá 1

Cupressaceae Thuja occidentalis L. tuja západná 13Thuja plicata D. Don ex Lamb. Tuja riasnatá 2

Najväčšie zastúpenie z listnatých stromov mali druhy Acer platanoides 210 ks,

Robinia pseudoacacia 82 ks, Fraxinus excelsior 57 ks., Acer pseudoplatanus 53 ks. Len

vzácne sa vyskytovali druhy Gleditschia triacanthos 1ks, Malus floribunda 1 ks, Prunus

cerasifera 2 ks, Betula pendula 3 ks.

Z ihličnatých stromov sa v najväčšom počte vyskytovali Picea abies 15 ks, Thuja

occidentalis 13 ks a Pinus nigra 8 ks. Najmenej sa vyskytovali Pseudotsuga menziesii 1 ks,

Larix decidua 2 ks a Pinus sylvestris 2 ks.

Graf 2 (hore) Najpočetnejšie zastúpenie druhov listnatých dreví Graf 3 (dole) Najpočetnejšie zastúpenie druhov ihličnatých drevín

210

82

5753

0 50 100 150 200 250

A ce r p la ta n o id es

R ob in ia p s eu d o a c ac ia

F ra x inu s e x c e ls io r

A c e r ps e ud o p la tan u s

Rad1

15

13

8

0 2 4 6 8 10 12 14 16

P ic e a ab ie s

T h u ja o c c id e n ta lis

P in u s n ig ra

Rad1

55

Sadovnícka hodnota – takmer tri štvrtiny z celkového počtu stromov majú sadovnícku

hodnotu 3, čo je priemerná hodnota a znamená dobrý potenciál pre revitalizáciu parku.

Zaraďené sú tu aj niektoré stromy prestarnuté, no s významným estetickým pôsobením, ktoré

je nutné ošetriť a zachovať. Najvyššiu sadovnícku hodnotu si zaslúžil jeden Acer

pseudoplatanus s typickým habitusom. Druhé najpočetnejšie zastúpenie mali dreviny

sadovníckej hodnoty 2, ktoré bude potreba postupne odstrániť. Priemerná sadvnícka hodnota

stromov bola 2,7.

Graf 4 Sadovnícka hodnota stromov

Vekové štádium - pri určovaní vekového štádia sme zistili, že viac

ako polovica jedincov boli dospelé dreviny, druhé najväčšie zastúpenie mali dreviny

prestarnuté, s vyše storočnou históriou alebo krátkoveké. Menej sa vyskytovali dospievajúce

dreviny a najmenej nové a odrastené jedince. Priemerné vekové štádium je 3,96.

Graf 5 Vekové štádium stromov

4%

21 %

7 3%

2 %0 %

12345

3 %2 %9 %

6 7 %

1 9 %

12345

56

Zdravotný stav – takmer polovica počtu stromov má zdravotný stav 4 a druhé

najzastúpenejšie sú s hodnotu 5. Tento relatívne dobrý stav sa odvíja od skutčnosti, že väčšina

drevín je autochtónnych, teda prispôsobených naším klimatickým podmienkam a preto

nevyžadujú výraznejšiu starostlivosť. Priemerný zdravotný stav je 4,2.

Graf 6 Zdravotný stav stromov

Autochtónna a allochtónna dendroflóra - z autochtónnej (domácej) dendroflóry bolo

zastúpených 439 stromov, z toho 410 listnatých a 19 ihličnatých stromov. Zastúpenie

domácich druhov:

1. Listnaté stromy: Acer campestre, Acer platanoides, Acer pseudoplatanus, Betula

pendula, Fraxinus excelsior, Padus avium, Prunus cerasifera, Populus

nigra, Tilia cordata, Tilia platyphyllos, Ulmus laevis.

2. Ihličnaté stromy: Larix decidua, Pinus sylvestris, Picea abies

Z allochtónnej (cudzokrajnej) dendroflóry bolo zastúpených 127 stromov, z toho 103

listnatých a 24 ihličnatých drevín.

1. Listnaté stromy: Aesculus hippocastanum, Gleditschia triacanthos, Juglans

regia, Malus floribunda, Robinia pseudoacacia

2. Ihličnaté stromy: Pinus nigra, Pseudotsuga menziesii, Thuja occidentalis,

Thuja plicata

1%4%

7%

48%

40%

12345

57

Graf 7 Autochtónna a allochtónna dendroflóra

Krovitá etáž a súvislé nálety drevín bola hodnotená zvlášt kvôli miestami značnej

prehustenosti a to jednotlivé kry tak aj vrámci porastov s náletmi. Porasty zaberajú spolu

plochu 7785 m2. Z krov sa vyskytoali nasledovné druhy:

čeľaď latinský názov slovenský názov plocha v m2

Buxaceae Buxus sempervirens L. krušpán vždyzelený

14

Philadelphaceae Philadelphus coronarius L. pajazmín vencový 13167

Rosaceae Prunus spinosa L. slivka trnková 3

Rhamnaceae Rhamnus catharticus L. rešetliak prečisťujúci

10

Anacardiaceae Rhus typhina L. sumach pálkový 12

Caprifoliaceae Sambucus nigra L. baza čierna 1542

Oleaceae Syringa vulgaris L.  orgován obyčajný 4

Cornaceae Swida sanguinea L. svíb krvavý 527

7 8 %

2 2 %

A uto chtó o neA llo chtó nne

58

Graf 7 Plocha jednotlivých druhov krov

Nachádzajú sa tu kry mladé aj značne prestarnuté (najmä Philadelphus coronarius a

Swida sanguinea). Aj napriek tomu, že väčšina porastov má sadovnícku hodnotu 3, je nutné

ich odstrániť. Zdravotný stav krov je vo väčšine prípadov prestarnutý (pokiaľ sa nejedná o

porast z výmladkov), čo svedčí o tom, že už dlhé obdobie tu nebola realizovaná žiadna nová

výsadba.

5.1.1 Porovnanie výsledkov inventarizácie riešeného parku z roku 2004 (Poláková) s rokom 2011

Rok 2004 2011

Spolu kusov 743 561

Listnaté dreviny 677 518

Ihličnaté dreviny 66 43

Najväčšie zastúpenie listnatých drevín

Acer platanoides (39%)Fraxinus excelsior (14%)Robinia pseudoacacia (13%)

Acer platanoides (38%)Fraxinus excelsior (10%)Robinia pseudoacacia (15%)

Najväčšie zastúpenie ihličnatých drevín

Picea abies (3%)Pinus nigra (2%)

Picea abies (3%)Pinus nigra (3%)

Autochtónna dendroflóra 80,00% 78,00%

Allochtónna dendroflóra 18,00% 22,00%

Z uvedených porovnaní vyplýva, že na riešenom území bola realizovaná čiastočná

neodborná prebierka porastu, odstránenie odumretých a výrazne poškodených drevín.

Dôkazom toho je ešte niekoľko viditeľných zrezaných pňov. Druhová skladba sa taktiež

zúžila oproti stavu z roku 2004.

0%

87%

0%0%0%

10%0%3%

Buxus sem pervirens L.

Philadelphus coronarius L.

P runus spinosa L.

Rham nus catharticus L.

Rhus typhina L.

Sam bucus nigra L.

Syringa vulgaris L.

Swida sanguinea L.

59

Z hľadiska pôvodnosti sa nepatrne zvýšil podiel allochtónnych drevín (najmä druhu

Robinia pseudoacacia) a znížil podiel autochtónnych drevín (najmä druhov Acer platanoides

a Fraxinus excelsior). Celkovo pozorujeme klesajúcu tendenciu vrámci počtu jedincov a

druhovej skladby drevín.

5.2 Dendrologické zhodnotenie parku

Na základe výsledkov inventarizácie jasne vidieť, že park je v súčasnosti značne

zanedbaný a celkom stratil svoj historický ráz.

Porast vo vlastníctve obce je ibe priemerne udržovaný, bez odborne prevedených

zásahov. Je značne prehustený, čo má za následok vyhoľovanie spodných vetiev, čiastočné

usychanie konárov, šírenie chorôb a škodcov. Je nebezpečný pre pohyb návštevníkov parku.

Veľmi nebezpečné je množstvo prestarnutých stromov zrelých na výrub (najmä Robinia

pseudoacacia a Pinus nigra) priamo nad hlavným peším ťahom. Staré, historicky hodnotné

stromy sú značne zanedbané, spôsobuje to ich predčasné odumieranie a následne

potencionálne širenie chorôb a škodcov. Spodnú etáž tvoria z veľkej časti náletové dreviny.

Kry sú značne prestárle a trpia deficitom svetla.

V časti súkromného vlastníka sa údržba nerealizuje prakticky vôbec, čo má za

následok aktuálne štádium vyššej formy sukcesie - zahustenie náletmi zapojených v

nepriechodný a nepriehľadný celok.

Z hľadiska priestorovo funkčného hodnotenia drevín sa tu nachádzajú najmä kostrové

dreviny (Acer platanoides, Fraxinus excelsior), v prevažnej väčšine spĺňajú nároky, ktoré sa

od nich požadujú vzhľadom na to, že sú naše domáce a prispôsobené daným klimatickým

podmienkam.

Ako doplnkové môžeme označiť najmä dreviny Robinia pseudoacacia, Acer

pseudoplatanus, Padus avium a z ihličnatých sú to Picea abies a Thuja occidentalis. Mali by

byť navrhované tak, aby ich prípadné vypadnutie nenarušilo základ kompozície. V našom

prípade je nutné odstrániť agát (Robinia pseudoacacia) z porastu, nakoľko v niektorých

miestach prevzal kostrovú funkciu a značne zaburiňuje porast.

Výplňové dreviny (Populus nigra) sa tu nachádzajú v minimálnom množstve a nie sú

koncepčne začlenené do porastov. Aj napriek tomu ich bude treba odstrániť z parku, nakoľko

sú už na hrane pokročilého veku.

Z podrastových drevín sa tu nachádzajú napr. Acer campestre, Sambucus nigra, Swida

sanguinea a Hedera helix.

60

Estetickú funkciu krov zastupuje najmä niekoľko solitérne stojacich pajazmínov

(Philadelphus coronarius), krušpánov (Buxus sempervirens) a jeden orgován (Syringa

vulgaris)

Z hodnotných pôvodných stromov sa zachovalo len minimum. So zachovaných staých

stromov sa tu nachádzajú druhy Acer pseudoplatanus (na mieste bývalého barokového partera

a severne od areálu materskej školy), Fraxinus excelsior (južne od kaštieľa a oproti materskej

škole), 4 ks Pinus nigra (západne od amfiteátra) a 1 ks zo strany rieky Žitavy. Severnú

hranicu tvorila aleja z druhov Acer platanoides a Aesculus hippocastanum, z ktorej sa

zachovali len fragmenty. Z exotických drevín sa tu nachádza Gleditchia triacanthos (tesne pri

vstupe do parku z južnej strany).

Celková dendrologická skladba celého parku je bez akejkoľvek koncepcie a

architektonickej hodnoty.

Z hľadiska funkcií zelene, ktoré plní park vo Vajke nad Žitavou môžeme hovoriť o

hygienickej a mikroklimatickej, ochrannej, ekologickej a čiastočne o psychologickej. Výrazne

je potlačená estetická funkcia

Stav architektonických objektov je rovnako zanedbaný. Pôvodne využívaný parket na

tancovanie s pódiom sa od roku 2008 nevyužíva a je bez akejkoľvek starostlivosti.

Zanedbaný je najmä stav mobiliáru – lavičiek a historickej malej architektúry (najmä socha

sv, Floriána). Amfiteáter je udržovaný najmä v období konania vystúpení súboru Lúčnica,

prípadne ďalších kultúrnych akcii. Stav kaštieľa si vyžaduje okamžitú rekonštrukciu. Sieť

pôvodných ciest za zredukovala o dve tretiny.

5.3 Návrh na revitalizáciuPodľa dobových nákresov môžeme usúdiť, že park bol založený v prírodne –

krajinárskom slohu a preto sa pokúsime zachovať jeho tvár aj pri jeho súčasnej obnove. V

prvom rade je nutné odstrániť dreviny so sadovníckou hodnotou 1, to znamená všetkých

suchých a chorých drevín ohrozujúcich bezpečnosť. Následne v ďalšej fáze sa odstránia

vybrané dreviny so sadovníckou hodnotou 2 (staré a málo vitálne) a zo sadovníckou

hodnotou 3 len tie, ktoré zahusťujú porast, sú náletové, nekoncepčne vysadené alebo s malou

perspektívou zdravého vývoja (najmä Robinia pseudoacacia). Dôležité je ponechať dreviny

vitálne, zdravé, s rovným kmeňom, dobrou perspektívou vývoja a v súlade s kompozičným

zámerom autora. Kry v celom parku musia byť odstránené a dosadené nové, s prihliadnutím

na ekologicko-pestovateľské podmienky.

61

Je nutné ošetrenie a údržba starých stromov a uvoľnenie okolitého porastu aby

vynikol ich habitus. Tieto stromy sa môžu označiť tabuľkami s popisom ich pôvodu,

latinským a slovenským názvom, ako dôkaz krásnej histórie tohto parku.

Park svojou polohou a klimatickými podmienkami poskytuje potenciálne dobré

podmienky pre rast mnohých, aj náročnejších druhov drevín. Uvádzam niekoľko potenciálne

vhodných druhov zo sortimentu drevín, ktoré by esteticky aj úžitkovo zapadli do prostredia

nového parku:

Pre spestrenie dendrodiverzity v parku navrhujem vysadiť najmä druhy, ktoré sú

pôvodné a ich kultivary (Acer platanoides ´Drumondii´, Fagus sylvatica ´Aslpenifolia´,

Ulmus x hollandica ´Pendula´). V menšom počte cudzokrajné druhy (Acer negundo

´Flamingo´ Aesculus carnea, Liriodendron tulipifera, , Gleditschia triacanthos ´Sunburst´,

Magnolia soulangiana ´Kanzan´, Cercidiphyllum japonicum, Paulownia tomentosa, Betula

papyrifera) aj ihličnaté, ktoré sú esteticky významné a prispôsobené daným klimatickým

podmienkam (Abies procera ´Glauca´, Ginkgo biloba ´Variegata´, Ginkgo biloba ´Saratoga´,

Tsuga canadensis, Chamaecyparis sp., Cedrus deodara ´ Aurea´, Pinus strobus).

Ako krovité druhy vhodné do parku navrhujem: Aesculus parviflora, Colutea

arborescens, Crataegus laevigata ´Paul´s Scarlet´, Deutzia scabra ´Pride of Rochester´,

Fontanesia fortunei, Forsythia x intermedia, Hamamelis x intermedia, Kolkwitzia amabilis,

Philadelphus inodorus var. Grandiflorus, Physocarpus opulifolius, Ptelea trifoliata, Salix

caprea, Sorbaria sorbifolia, Spiraea sp., Syringa josikaea, Syringa x chinensis, Swida alba

´Sibirica´, Swida alba ´Elegantssima´, Swida stolonifera ´Flaviramea´, Viburnum opulus

´Roseum´, Weigela x hybrida ´Boskoop glory´, Weigela x hybrida ´Eva rathke´.

Popínavé dreviny: Wisteria chinensis, Campsis radicans, Clematis alpina, Clematis

montana.

Z hľadiska zachovania domácich, menej známych a vzácnych druhov sú to: Acer

tataricum, Pyrus nivalis, Sorbus domestica, Staphylea pinnata.

Dôležité je, aby žiadne vysadené rastliny neboli invázne, teda rozrastajúce sa koreňmi

alebo vysemeňovaním, čo aspoň čiastočne odľahčí údržbu parku.

Rovnako považujem za dôležitý význam druhov (kultivarov) s jedlými plodmi

(domácich aj cudzokrajných), ktoré sú nenáročné na pestovanie a poskytujú mimoriadne

chutné a výživné plody pre ľudí. Pri správnom začlenení a podaní (napr. v rámci

informačných tabuli) tak môže vzniknúť atraktívny prvok a originalita miestneho parku.

62

Bolo by treba zvážiť do akej miery je to praktické z hľadiska nadmerného oberania plodov

jedincami pre svoje súkromné účely. Do parku sú vhodné nasledovné (aj menej známe)

druhy:

Stromy: Castanea sativa, Juglans sp., Malus sp., Mespilus germanica, Morus alba,

Morus nigra, Prunus sp., Pyrus sp., Sorbus domestica. Sorbus aucuparia.

Kry: Amelanchier sp. Aronia melanocarpa, Chaenomeles speciosa, Cornus mas,

Cornus kousa, Corylus avellana, Corylus maxima, Cydonia oblonga, Decaisnea fargesii,

Elaeagnus umbellata, Hippophae rhamnoides, Ribes aureum, Rosa villosa, Rubus sp..

Popínavé dreviny: Actinidia arguta, Actinidia kolomikta, Actinidia chinensis,

Schisandra chinensis, Vitis vinifera.

V takomto prípade je dôležité, aby do parku neboli vysádzané žiadne krovité druhy,

ktoré majú nejedlé alebo jedovaté plody plodovitého, kôstkovitého alebo malvicovitého

charakteru (dajú sa nahradiť sterilnými kultivarmi). Sú to najmä často vysádzané druhy

rodov: Pyracantha, Ligustrum, Lonicera, Viburnum, Cotoneaster, Daphne, Euonymus,

Sambucus, Symphoricarpos, Rhamnus, Swida, Taxus, niektoré druhy Sorbus alebo Berberis.

V parku je dôležité vyčleniť jednu voľnú lúčnu plochu pre hry a trávenie voľného

času. Pre mamičky s deťmi , ktoré často navštevujú park by sa malo zrealizovať detské

ihrisko s adekvátnym mobiliárom. Bývalé zarastené chodníky by sa mali z časti obnoviť,

alebo prerobiť. Doplniť lavičkami (obnoviť pôvodné lavičky), odpadkovými košmi, doplniť

osvetlenie. Ako materiál na stavbu chodníka je najvhodnejšie použiť mlatovú zmes. Popri

chodníkoch je vhodné doplniť trvalkové výsadby podľa hierarchického členenia parku, alebo

minimálne na najfrekventovanejších miestach pohybu ľudí. Tesne pred kaštieľom by sa mal

obnoviť bývalý pravidelný barokový parter pre demonštráciu obdobia v akom bol kaštieľ

postavený.

Do parku by bolo potrebné umiestniť aspoň jedno odpočívadlo, obopnuté popínavými

rastlinami. V rámci obnovy sa musí taktiež prihliadať na stavby ako sú drobná architektúra,

amfiteáter, tanečné plató s pódiom, mobiliár, ploty a v neposlednom rade obnovu historicky

významných architektonických objektov.

Celková obnova parku musí byť realizovaná na základe premysleného záhradno-

architektonického návrhu. Veľmi dôležitá je následná údržba parkového prostredia.

63

6 DISKUSIA

Plochy zelene sú nesmierne dôležitou zložkou vidieckeho priestoru. Stav zelene v

našej krajine je rôzny a zodpovedá histórii ľudskej činnosti na dedine. Všeobecne možno

konštatovať, že v každom krajinnom type a v každej dedine vyžaduje väčší, či menší zásah

vyplývajúci z úlohy, ktorú má zeleň v danom mieste plniť. (Feriancová, 2005)

Prírodne - krajinársky park v Lúčnici nad Žitavou vyžaduje neodkladnú obnovu a

celkovú rekonštrukciu. Toto tvrdenie je podložené inventarizáciou drevín, ktorú som vykonal

a následne vyhodnotil spracované údaje. Bolo jednoznačne preukázané, že je potrebný

odborný sadovnícky zásah do skladby porastov a stavebno - architektonických objektov.

Podľa Krajčovičovej (2003) aby sa cieľové dreviny mohli zdarne vyvíjať, je potrebné aby

mali dostatok priestoru. Toto vyžaduje značné preriedenie súčasného stavu porastu a dosadbu

nových druhov pre obnovu funkčno priestorového členenia drevín (Machovec, Hrubík,

Vreštiak 2005).

V záujme nerušeného priebehu jednotlivých rekreačných činností a s ohľadom na

možnosti celoročného využívania je dôležité stanoviť náplň parku a jeho vnútorné

organizačné členenie. (Štencel, 1983) V súčasnosti ako jediné miesto vítajúce návštevníkov

tvorí amfiteáter s hľadiskom. Bude veľmi dôležité vyčleniť ďalšie priestory ako ihrisko pre

mamičky s deťmi, lúku pre voľné hry a oddych, kľudové priestory s lavičkami pre starších

občanov a ústredný spoločenský priestor so symbolickou dominantou.

Nemenej dôležitá ako odborná rekonštrukcia parku je jeho následná údržba. Doteraz

bola na riešenom území veľmi zanedbávaná, no podľa Tomaška (2004) park ako súbor

rozdielnych biotických a abiotických komponentov si vyžaduje špecializovanú údržbu a to

diferencovane podľa charakteru jednotlivých častí. Z pohľadu sadovníka je dominantná

starostlivosť o zeleň. Zaraďujeme sem rez drevín, polievanie, hnojenie, odburiňovanie

porastov a prebierky, ochranu pred chorobami a škodcami, zimné prikrývanie, striasanie

snehu, ošetrovanie krovitých skupín a starostlivosť o staré stromy. Nesmieme zabúdať, že

pojem zeleň zahrnuje okrem vegetačných prvkov aj technické prvky, čo treba zohľadniť pri

následnej údržbe.

V rámci kategorizácie historickej zelene je park v Lúčnici nad Žitavou zaraďovaný do

prírodne – krajinárskeho slohu (Tomaško, Supuka 2003). Toto označenie nepotvrdzuje

zameranie z katastrálnej mapy z roku 1891 (viď príloha) kde je naznačený pravidelný parter

pred priečelím kaštieľa. Správne by sa teda mal označovať ako zmiešaný historický sloh.

64

Už z naznačených informácii je zrejmé, že celková obnova historického parku je

zložitý proces. Na zložitosti a zároveň radosti nám pridáva charakter materiálu s ktorým

pracujeme – rastlinami, premenlivými v čase a priestore. Možno práve to je tá živá hybná sila,

ktorá nám dáva energiu vdýchnuť druhý dych týmto vzácnym miestam.

65

7 ZÁVER

Dendrologické hodnotenie drevín je veľmi zodpovedný proces, ktorý vyžaduje

množstvo odborných znalostí a skúseností. Správnym určením poškodenia a následným

zásahom sa dá zachrániť nejeden ľudský život. V parku vo Vajke nad Žitavou je niekoľko

takýchto zásahov priam nevyhnutných.

Vlastnou inventarizáciou porastu sa zistilo, že v parku na území 2,57 ha sa nachádza

spolu 561 exemplárov stromov, z toho 518 listnatých a 43 ihličnatých z 12 čeľadí a 18 rodov.

Významná je teda prevaha listnatých stromov. Ako najpočetnejšie prevažujú Acer platanoides

(38 %), Robinia pseudoacacia (15 %), Fraxinus excelsior (10 %) a Acer pseudoplatanus (10

%).

Až 73 % stromov malo sadovnícku hodnotu 3. Priemerná hodnota bola 2,7. Z hľadiska

vekového štádia bolo 73 % stromov dospelých, priemerná hodnota bola 3, 96. Zdravotný stav

bol najpočetnejšie zastúpený hodnotou 4 a v priemere 4,2.

Z autochtónnej flóry bolo zastúpených 78 % a z allochtónnej flóry 22 % stromov.

Najčastejšie poškodenia sa vyskytovali typicky zo zanedbanej údržby. Porast je až

neúnosne prehustený ako v stromovej etáži tak aj v krovitej vo forme náletov. Druhové

spektrum si zasluhuje väčšie zastúpenie cudzokrajných drevín, nakoľko ich takmer úplne

vytlačil domáci porast. Podrobné výsledky merania sú spracované v tabuľke v časti príloha,

spolu s grafickými výstupmi.

Aj napriek neochote starostu obce sa mi podarilo zozbierať množstvo faktov,

informácií o charakteristike záujmového územia, vrátane podkladov o histórií a vývoji parku,

na základe čoho môžeme usúdiť, že park si zaslúži okamžitú rekonštrukciu, aspoň v

najnutnejších zásahoch v rámci bezpečnosti ľudí. Výsledky tejto práce a zozbieranie všetkých

dostupných súvislostí môžu byť použité ako podklad pre budúci návrh parku

Ďalšie nevyhnutné kroky by mali viesť k celkovej obnove. S prihliadnutím na

skutočnosť, s akým nezáujmom majitelia pristupujú k súčasnému stavu sa dá prispôsobiť

sortiment navrhovaných drevín a materiály tak aby boli nenáročné na údržbu.

Po rekonštrukcii parku počítam:

s presným geodetickým zameraním parku

pravidelnou inventarizáciou aspoň v trojročných intervaloch

zamerať sa na bližšie vzťahy s okolitými historickými parkami

66

podrobnejšie preskúmanie fauny, výskyt drobného vtáctva

zaradenie parku v rámci Požitavskej cyklotrasy

v neposlednom rade kvalitnú údržbu pod odborným vedením.

Verím, že mojou prácou sa podarilo prispieť ku zlepšeniu stavu kúltúrnych pamiatok v

oblasti Stredného Požitavia a napomôže navrátiť dobré meno tohto v minulosti

označovaného ,chýrneho, parku.

67

POUŽITÁ LITERATÚRA

FERIANCOVÁ, Ľ.: Obnova zelene vidieckeho sídla. Nitra, SPU, 2005

HURYCH, V.: Sadovníctvo, Bratislava, Príroda, 1973, 320 s.

HURYCH, V.: Sadovníctvo 2, 1. Príroda, Bratislava, 1986, 208 s.

HURYCH, V., MIKULÁŠ, E.: Sadovnícka dendrológia, Bratislava, Príroda, 1974, 465 s.

KAVKA, B. - ŠINDLÁŔOVÁ. J. 1978. Funkce zelené v životním prostredí. Praha : Státní zemédélské nakladatelství. 235 s.

KOLAŘÍK, J, a kol.: Péče o dřeviny rostoucí mimo les, Vlašim, 2003, ČSOP, ISBN 80-8632-7-36-1

KRAJČOVIČOVÁ, D.: Zakladanie a údržba zelene, Nitra, SPU, 2003, 87 s.

MACHOVEC, J – HRUBÍK, P. – VREŠTIAK, P.: Sadovnícka dendrológia (hodnotenie biotických prvkov) SPU, Nitra, 2005, 228 s.

STEINHUBEL, G.: Slovenské parky a záhrady, OSVETA, š.p. Martin, 1990, 144 s.ISBN 80 – 217 – 0158 - 7

MACHOVEC, J. 1982. Sadovnická dendrologie. Praha : SPN, 1982. 246 s.

RÓZOVÁ, Z. - HALAJOVÁ, D. 2002. Parková tvorba. Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2002. 131 s. ISBN 80-8069-103-7

TOMAŠKO, I. – HRUBÍK, P.: Historické parky a záhrady. Učebné texty pre dištančné štúdium a ostatné formy vzdelávania. Nitra, SPU, 2001, 83 s.

TOMAŠKO, I.: Historické parky a záhrady na Slovensku. Bratislava, VEDA, 2004, 18 s. ISBN 80–224–0797-6

REŽNÁ, a kol.: Kultúrne krásy Slovenska, Parky a záhrady, Bratislava, DAJAMA, 2010, ISBN 978-80-89226-82-5SUPUKA, J. a kol.: Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. 1.vyd. Bratislava: VEDA,

1991, 308 s., ISBN 80-224-0128-5

SUPUKA, J., FERIANCOVÁ, Ľ., SCHLAMPOVÁ, T., JANČURA, P.: Krajinárska tvorba,

Nitra, SPU, 2008, 256 s.

SUPUKA, J., FERIANCOVÁ. Ľ., a kol.: Vegetačné štruktúry v sídlach, Parky a záhrady, Nitra, SPU, 2008, 504 s. 978-80-552-0067-5

68

TOMAŠKO, I., SUPUKA, J.: Obnova historickej zelene. Nitra, SPU, 2003, 76 s. ISBN 80-8069-190-8

TRUBÍNI, J. ZRUBEC, S., CHRENKO, J.: Lúčnica nad Žitavou 1113 – 1993. Nitra, Miestny odbor Matice Slovenskej, 1993, 86 s.

WAGNER, B.: Sadovnická tvorba 1, Praha, SZN, 1989, 336 s.

RUŽIČKOVÁ, J a kol.: Sadovníctvo, Bratslava, Príroda, 1980, 283 s.

DOBRUCKÁ, A.: Náklady na rozvoj obce Lúčninca nad Žitavou, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lúčnica nad Žitavou, Ateliér Dobrucká, 2007

HRUBÍK, P.: in Krásy Slovenska, Arborétum Mlyňany, 1992, 58 s.

REŠKO, A.: Lúčnica nad Zitavou, obec stredného Požitavia, Nitra, ÁSZ STUDIO, 2010, 295 s. 978-80-97-03-64-4-7

ŽAJOVÁ, M.: in Ošetrovanie starých, významných a chránených stromov, in dreviny vo verejnej zeleni. Nitra, SPU 2003

KUBIŠTA.R.: Historické parky a záhrady, Bratislava, SAV, 2006

69