ÚvodníkyGuest List Jan Press

Hrdina galerijnej doby Generácia 85 – 90 Švédsky stôl 2013/2014Binder / Ďurček Dedečkova neskorá moderna

vo fotografii Herthy Hurnaus Na konci s dychom

(krátka správa o trhu s umením) Hunt Kastner ArtworksArt Basel (nejen) 2014 Jaroslav Varga – Koniec pre mňa vždy

znamená nejakú otázkuSakra! Umenie z kostola Múzeum ako zážitok PlatoMartin Kollár – Vypĺňanie dierCool profesia!Ako býva umenie? Top knihy Art voyeur CK KultúraO kvetoch Meno-miesto-výstava-dielo

26–25 24 23

22 21 20 19

18

17 16 15

14 13 1211 109 8 7 65 4

2014

2015

26

Pravdepodobne sa zhodneme, že svet umenia často pôsobí ako uzavretý, trochu tajomný a zľahka elitársky. Úloha múzea sa nezriedka prirovnáva k novodobému chrámu, plnému univerzálneho vedenia, umenie sa stáva stále hodnotnejšou komoditou a kunsthistorici sú tí, ktorí majú v rukách interpretačný kľúč.

Už niekoľko rokov sa v Slovenskej národnej galérii snažíme pre návštevníkov pripravovať programy, materiály, krátke videá, texty, brožúrky tak, aby sme svojej funkcii sprostredkovateľa medzi umením a návštevníkom obstáli čo najlepšie. Táto stratégia je pre nás dôležitá a myslíme si, že prináša výsledky. Až nás zaskočila popularita programov ako Buďte v obraze, Rodinné nedele, SNG nažive, ale aj rýchlosť, s akou sa na výstavách míňajú bulletiny, teší nás stúpajúci záujem o zasvätené informácie na sociálnych sieťach či webe umenia.

Azda preto nás v roku 2013 oslovili dnes už naši partneri z J&T Banky. Najskôr s objednávkou programu venovaného vnímaniu umenia, neskôr s projektom voľného vstupu. Minulý rok nám navrhli, či by sme nechceli spolupracovať na ročenke, resp. magazíne o umení. Keďže sa naše predstavy stretli (periodicita raz do roka, referovanie o zákulisí a fungovaní výtvarnej prevádzky prístupnou formou, obsahovo v kompetencii SNG), spoluprácu na tomto projekte sme uvítali. O to viac, že takto definovaný edičný výstup korešponduje s našou politikou sprístupňovať umenie a interpretovať ho v rôznych stupňoch „obtiažnosti“. Motiváciou boli aktuálna ponuka slovenských periodík venovaných umeniu, história časopisu Galéria, ktorý vydávala SNG v 90. rokoch, ale aj obyčajný „hec“, či dokážeme naplniť číslo tak, aby bolo odborné, aktuálne, ale zároveň zaujímavé a čítavé.

Našou ambíciou bolo priniesť formát, ktorý spríjemní predĺžený víkend, dlhý zimný večer, či niekoľkohodinové raňajky vo voľný deň. Niečo, čo môže čítať zberateľ, aby sa zorientoval; záujemca, aby sa rýchlo dozvedel; ale aj kolega, aby sa pobavil – preto umenie v rozhovoroch, v galériách, na (veľ)trhu, ale aj v obývačke na stene. Usilovali sme o formát, ktorý by nás bavilo písať, ale aj čítať. Po pol roku príprav vieme, že by sme v jeho tvorbe chceli pokračovať. Preto budeme vďační dobre miereným, mieneným, ale aj kritickým pripomienkam a návrhom.

Alexandra Kuságenerálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie

P

Úvod Alexandry Kusej

23

23Jan Press – hrdina galerijnej doby

Jan Press je zrejme najmladší a naj-motivovanejší riaditeľ veľkej galerij-nej inštitúcie, a to na oboch brehoch rieky Moravy. MG sa prezentuje ako

druhá najväčšia česká galéria a „rozmanité múzeum umenia“. Spravuje tri veľké budovy: Místodržitelský palác, Uměleckoprůmyslové muzeum a Pražákův palác a dve špecifické pracoviská: Jurkovičovu vilu v Brne a Rodný dům Josefa Hoffmanna v Brtnici; súčasťou ich realitného portfólia je aj nedávno dostavaný moderný depozitár v Řečkoviciach.

Impulzom pre tento rozhovor (okrem zveda-vosti) bola aj porovnateľnosť – MG je nielen veľ-kosťou a socialistickým dedičstvom porovna-teľná s národnou galériou v Bratislave: rovnako je situovaná v meste, ktoré nie je vystavené turistickému náporu, a teda pracuje s domácim návštevníkom, nedisponuje svetovými zbierka-mi a musí sa s tým vyrovnať. Brno takisto ako Bratislava žije v tieni Viedne a nepatrí k bež-ným zastávkam putovných blockbuster výstav. Aj praktické parametre sú podobné – porovnateľný

rozpočet i počet zamestnancov, aj keď neporov-nateľne viac výstavných priestorov. Zaujímalo nás, ako sa vyrovnáva s „návštevníckym obra-tom“ (Termín v súvislosti s MG zaviedol Ondřej Chrobák, pričom vystihuje jeho koncepciu ve-denia – pozn. red.), či možno presnejšie s „obra-tom k návštevníkovi“ a čo to vlastne znamená galéria umenia dnes a v tomto regióne. Zaujímalo ma, čo všetko už robia, čo ešte len chcú urobiť, možno aj čo nerobia a čo by chceli zmeniť.

Rozprávali sme sa päť hodín, napísala som si asi osem poznámok a bola som presvedčená, že si všetko zapamätám. Výsledkom je tento text a keďže do slovenčiny „preložený“ Jan mi „nešiel do uší“, je náš rozhovor česko-slovenský.

Uzavretý svet umenia už dávno nie je tým neprístupným elitárskym miestom, ako kedysi. Zaštítení teóriami kritickej muzeológie sme svedkami muzeálneho obratu, ktorého dôsledky sú v súčasnej muzeálnej praxi viac než evidentné. Aké môže (má) byť súčasné múzeum umenia, to by sme chceli predstaviť v rozhovore s progresívnym riaditeľom Moravskej galérie v Brne (MG).

Text: Alexandra Kusá Foto: Aleksandra Vajd Jan Press

J

Jan Press (1976) sa pôvodne venoval „stavarine“, ktorej sa musel vzdať, aby nakoniec vyštudoval umenovedu a začal písať ľavou rukou. Tak sa mu samozrejmosťou stali celkom nekunsthis-torické vlastnosti ako reálnosť, triezve mys-lenie, administratívna zručnosť, otvorenosť a sklon k prehľadnosti. Pracovný životopis je plný praktických skúseností s projektovým riadením, opravovaním, budovaním – žiadne výstavné projekty ani citačný index. Jan je nečakane komplexnou odpoveďou na hlasy volajúce po manažérovi na čele kultúrnej inšti-

túcie. Aj preto je zarážajúce, že skôr než začal, skupina kolegov napísala podivnú petíciu na podporu niekoho celkom iného, ale to by sme sa opäť dostali k tým podobnostiam. Náš rozhovor nebol o zbierkach a ani o výstavnom pláne, aj keď v MG ho majú pripravený výhľadovo až do roku 2017. Zhovárali sme sa o tom, ako by mala vyzerať galéria dnes, resp. ako by mala vyze-rať druhá najväčšia česká galéria – Moravská (národná) galéria.

Jan Press

Okoloidúci nakúkajú, vojdú, na nádvorí je kaviareň, kaviarnik sa stará o čistotu, zasadil si kvetiny, doniesol pekné stoličky. Vraj odkedy sa o priestor stará on, je podlaha umytá aj v rohoch, a naozaj, storočný prach zmizol.

Gen

erác

ia

85

90

22

Foto: Ján Skaličan, z cyklu Lehkost bytí, 2014

Nová generácia

85

90

Fotíš pre známy britský magazín POP. Ako si sa dostal k tejto práci? Približne pred dvoma rokmi som započal spoluprácu s umelkyňou Jekaterinou Skurikhi-nou. Pracovali sme na jej magisterskom video projekte pre Royal College of Art v Londýne. Už vtedy pracovala pre Pop Magazine ako editor at large a oslovila ma s ponukou na spoluprácu na módnom projekte. Nafotili sme spoločne Pop editoriál pre vtedajšiu novú kolekciu značky Ba-lenciaga. Bola to zaujímavá výzva, pretože svet módy som vtedy ešte príliš nepoznal, a výborná skúsenosť. Prinieslo mi to novú dimenziu vní-mania estetiky, ktorá je veľkým prínosom pre moju ďalšiu komerčnú prácu.

Čo je pri tvorbe fotografií v centre tvojho záujmu? Čo ťa najviac inšpiruje?K fotografii som sa dostal cez umenie ako také a fotoaparát (alebo kamera) je len médium, ktorým tlmočím ideu. Môj otec (Vladimír Osif – pozn. L. G.) je abstraktný maliar a najmä v mladom veku ma veľmi ovplyvnil. Vo vše-obecnosti sa zaujímam o literatúru, politiku, estetiku a poéziu. Inšpiruje ma práca filmových režisérov ako sú Leos Carax, Jean-Luc Godard alebo Ilya Khrzhanovskyi, s ktorým som mal dokonca možnosť spolupracovať na Ukrajine, na jeho poslednom filme Dau. Čo sa fotografov týka, spomenul by som Koheia Yoshiyukiho, nemeckého fotografa Andreasa Gurskeho alebo Martina Kollára zo Slovenska, ktorého prácu si veľmi vážim. Snažím sa predovšetkým reflekto-vať dobu, zaujíma ma ambiguity (nejednoznač-nosť), myslím, že umenie nie je primárne o výpovedi ako takej, ale skôr reflektuje nejaký konflikt; konflikt, ktorý umelec zakomponuje do svojej práce a ktorý vplýva na diváka. Ume-lec nehovorí áno alebo nie – skôr komponuje s protikladmi. Teda aspoň ja to tak vnímam.

Aký je u teba vzťah medzi tvorbou filmu a fotografiou? Čomu sa venuješ radšej?Tieto dve médiá nie sú pre mňa v rozpore – skôr sa vzájomne dopĺňajú. Spôsob práce je však iný – vo filme sa pracuje s jedným prvkom v da-nom čase, pričom neskôr tvorca všetky prvky zostaví a vytvorí záverečný „produkt“. Potrebu-je teda určitý cit pre architektúru času, keďže zostavuje akoby „pavučinovú“ sieť. S fotografiou sa spôsob práce líši – tvorca zachytáva okamih, no jedna fotografia niekedy na vypoveda-nie idey nestačí. Osobne neuprednostňujem výlučne iba fotografiu alebo film – veľmi rád experimentujem aj s rôznymi inými médiami, aj keď problém v rámci toho je skôr v zvládaní predmetu a techniky, ale to by bolo na dlhšiu debatu.

1985 Bruno Osif Narodil sa v Paríži, študoval kinematografiu a fotografiu na Filmovej akadémii Miroslava Ondříčka v českom Písku, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (kde ukončil štúdium s magisterským titulom) a na Filmovej a televíznej fakulte akadémie múzických umení v Prahe. Aktuálne žije v Londýne. Aj preto bol súčasťou výstavy L ND N v bratislavskej Zahorian&co Gallery (jún – august 2014), kde sa prezentoval krátkym filmom Alter (2013), inšpirovaným Nietzscheho teóriou trojfázovej evolúcie človeka. Film bol v sekcii krátkych filmov prezentovaný aj na filmovom festivale v Cannes 2014. Okrem filmovej tvorby sa venuje fotografii, ako v intenciách voľného umenia, tak editoriálov, napríklad do magazínu Pop.

Nová generácia

Untitled, 2008

Untitled, 2014Untitled, 2012

Erik Janeček je študentom Ateliéru IN Ilony Németh na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dosiaľ sa jeho práce objavili v rámci projektu 50 slov (MHD v Bratislave) a na výstavách Rozma-nitosť nutná (SNG), Kebabb 13 (Považská galéria umenia v Žiline) a Proč si nejdeš hrát do Trafačky s bráchou? v pražskej Galérii Trafo. V stanovisku k svojej tvorbe uvádza, že rád skúma jazyk, ako tvárnu silu a celok, zložený z komponentov (viet), ktorý je pretlmočený do vizuálnej podoby. Viac, než diela vo svojej fyzickej jednotlivosti, tvorí komplexnejšie situácie, často v sebe obsahujú-ce textový, obrazový, objektový aj akčný výstup. V novembri 2014 realizoval na Námestí Slobody v Bratislave situáciu s názvom Nie je isté, či je mŕtva, alebo len spí, v rámci ktorej v hornej časti Fontány Družby umiestnil vedro s 1500 prskavka-mi, ktoré zapálil . Efektom bola svetelná erupcia plná iskier, ktorá v jednom okamihu vyšľahla z jej vrchnej časti . Akcia môže na prvý pohľad evoko-vať kritiku dlhodobého neriešenia rekonštrukcie Námestia Slobody či roky nefungujúceho objektu

fontány. Autor však výstup charakterizoval ako niečo, čo malo prehodnotiť „medzipriestor“ – ani neoslavovať v pozitívnom zmysle, ani nekritizovať v tom negatívnom. Jedným z posledných skupino-vých projektov (v čase príprav tohto vydania) bola participácia na diskurzívnej platforme Revolution Without Movement, iniciovanej v novembri 2014 Galériou HIT a združením tranzit .sk, v rámci ktorej spolupracoval s Matejom Myslovičom a Petrom Si-tom. V januári sa predstavil samostatnou výstavou Separovanie skúseností v Galérii port .

Čo pre teba predstavuje možnosť robiť umenie, resp. aktivity, ktoré rozvíjaš?Slobodu. Možnosť priblížiť sa k prvotnej idei, ktorú som mal v hlave, a možnosť ju rozvíjať – to je povznášajúce. Každý projekt / dielo vzniká na základe iného impulzu, ktorý ma motivuje k realizácii myšlienky. Pričom vo finálnom

„produkte“ nemusí byť tento prvotný impulz odčítateľný. Niekedy by som chcel vidieť svet iba podľa seba. Môj vzťah k tvorbe sa neustále mení a vyvíja, je podmienený mnohými faktor-mi. K aktivite ma poháňa aj vnútorný nepokoj, vôľa urobiť veci podľa seba. Keď som mal isté obdobie vzťah, tvorivo to bolo obdobie paradox-ne veľmi pasívne. Ostávalo akoby len to pekné, s čím som nevedel produktívne naložiť. Možno, ak sa v budúcnosti naučím pracovať s týmto základom, vznikne nová kvalita. Zatiaľ to však neviem a mám z toho obavy. Kde sa vidíš v budúcnosti?Premýšľam nad budúcnosťou v rámci štúdia – pod vedením koho a v akom ateliéri budem po-kračovať. Premýšľam totiž, či sa v rámci tvorby neobohatiť o odlišné prístupy. Dnes už interme-dialita presakuje všetkými katedrami, odliš-ným prístupom však myslím najmä techniku a rozvíjanie zručnosti, ktorá mi nie je vlastná. Uvedomujem si však, že by mi mohla poskytnúť nové uvažovanie v procese tvorby.

Nová generácia

Nie je isté či je mŕtva, alebo len spí. Situácia #2. Foto: Michaela Dutková.

Nie je isté či je mŕtva, alebo len spí. Situácia #2. Objekt z vyhoretých prskaviek po akcii na Námestí Slobody. Foto: APART.

1990 Erik Janeček

Švédskystôl

Francisco Barrera: Alegória mesiaca júl. 1630 – 1650. Majetok SNG.

2

013/20 42 1Švédsky stôlText © redakcia

t v

Slovak Press PhotoSúťaž Slovak Press Photo mala v roku 2014 iba tri roky, ide teda o relatívne mladý projekt, oceňujúci tvorcov pracujúcich v médiu fotogra-fie. Jej ambíciou je v rámci súťaže a následnej výstavy každoročne prinášať autentické obra-zové svedectvo o živote tak, ako ho vidia foto-grafi žijúci na Slovensku. Sprievodnými javmi by tiež mali byť pozdvihnutie úrovne sloven-skej fotografie, podpora jej ďalšieho rozvoja a konfrontácia slovenskej novinárskej fotogra-fie s tvorbou najlepších svetových reportérov. Súťažiť možno v kategóriách aktualita, každo-denný život, reportáž, portrét, životné prostredie, šport, svet umenia, mladí fotografi do 25 rokov a študenti vysokých škôl a stredoeurópska fotogra-fia. V každej kategórii sa udeľuje niekoľko cien

(1., 2. a 3. miesto plus čestné uznania), za všet-ky uveďme Hlavnú cenu súťaže – Grand Prix, ktorú medzinárodná porota minulý rok udeli-la fotografii hodnotenej z hľadiska aktuálnos-ti, informatívnosti a estetickej úrovne. Sklenú plastiku od výtvarníka Pala Macha a finančnú odmenu vo výške 2 000 € získal Michal Burza s fotografiou zo série Majdan. Členmi komisie boli v roku 2014 americký fotoreportér Paul Martinka, slovenská fotografka a pedagogička na VŠVU Jana Hojstričová, ruský fotograf Yuri Kozyrev, český fotoreportér Roman Vondrouš, držiteľ ocenenia World Press Photo – český fotograf Ján Šibík, český pedagóg a fotograf Jindřich Štreit a v neposlednom rade sloven-ský fotoreportér Pavel Neubauer.

Cena Oskára Čepana V roku 2014 sa Nadácia – Centrum súčasného umenia, organizátor najstaršieho ocenenia mladých vizuálnych umelcov na Slovensku Ceny Oskára Čepana, rozhodla „apdejtnúť“ súťaž a ponúknuť príležitosť jej inovovaného ucho-penia novému tímu s novou víziou. Hľadanie nových koordinátorov súťaže nebolo jednoduché a k definitívnemu rozhodnutiu prišlo približ-ne po pol roku rozhovorov s adeptmi na túto pozíciu. Dôveru organizátora si napokon získal niekdajší dvojnásobný finalista súťaže (2009 a 2012) Tomáš Džadoň, ktorý k jej dovtedajšiemu vývinu zaujímal kritický postoj. Mladý sloven-ský umelec si zostavil tím blízkych spolupra-covníkov, do ktorého prizval kurátorku Barboru Šedivú, grafického dizajnéra Borisa Meluša a Ľubicu Drangovú, zodpovednú za PR projektu. K spolupráci prizvali aj kurátorov Novej Syna-gógy / Kunsthalle Žilina, v ktorej sa rozhodli uskutočniť výstavu finalistov a víťaza COČ 2014, Katarínu Gatialovú a Fedora Blaščáka. Medzi inovácie patrilo napríklad aj vytvorenie odbor-ného poradného orgánu Ceny, s ktorým mali noví supervízori v úmysle konzultovať aktuálne otázky, spojené s ďalšími ročníkmi a otvoriť odbornú diskusiu o význame, hodnote a ďalšom smerovaní celého projektu. Za pomyselný za-čiatok tejto diskusie možno považovať sympó-zium s názvom Otvorená situácia, organizované v rámci festivalu BLAF – Bratislava Art Festival 2014, na ktorom sa hostia z radov organizátora, nových supervízorov a prizvaných nezávislých odborníkov zhovárali o názve ocenenia a jeho význame, prípadne potrebe zmeny.

Finalistami 19. ročníka Ceny Oskára Čepana sa stali Jana Kapelová, Jaroslav Kyša, Martin Kochan a Matěj Smetana. Komisia, ktorej pôsob-nosť sa vzťahovala na roky 2013 a 2014 (obmieňa sa každé dva roky a jej zloženie by malo byť medzinárodné), ocenila ako laureátku Janu Kapelovú, ktorá v januári a februári tohto roka absolvovala víťazný rezidenčný pobyt v New Yorku. Okrem neho získava ocenený umelec aj finančnú odmenu v hodnote 2 600 € a samostat-nú výstavu.

Michal Burza: Majdan. 2014

Foto: Dalibor Adamus

t v

BLAF – Bratislava Art festivalV roku 2014 sa konal okrúhly piaty ročník festi-valu vizuálneho umenia BLAF – Bratislava Art Festival. Po štyroch rokoch sa predstavil v jem-ne inovovanej verzii, k čomu viedli i pragmatic-ké dôvody, ako rekonštrukcia budovy Slovenskej národnej galérie a jej areálu – nádvoria. Tam totiž festival na jeseň 2010 začal písať svoju históriu a veľké koncerty známych kapiel sa stali poznávacím znamením jeho zahajovacích eventov. Prvý ročník projektu, ktorý organi-zuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, trval takmer týždeň. Posledné roky sa festival koncentruje do štyroch dní, väčšinou štvrtka až nedele, v posledný septembrový alebo v prvý októbrový týždeň. Festival funguje na princípe zapojenia štátnych i neštátnych galérií do jed-nej platformy, v rámci ktorej otvoria svoje vý-stavy a program bezplatne v predĺžených, často neštandardných otváracích hodinách, čím umožnia všetkým návštevníkom bez rozdielu fluktuáciu po väčších či menších výstavných iniciatívach (od Slovenskej národnej galérie po súkromné bytové eventy či projekty, trvajú-ce iba počas festivalu). Galérie sa do festivalu musia prihlásiť na základe otvorenej výzvy, ktorá im je adresovaná každoročne pred letom. V roku 2014 participovalo na festivale 28 galérií, v porovnaní s predošlými ročníkmi pribudli niektoré súkromné iniciatívy alebo platformy, založené na neinštitucionálnej báze (APART, Byt. č. 6, Žumpa), ako aj niektoré novovzniknuté galérie (Gagarinka), galérie, ktoré sa do festivalu prihlásili po prvý raz (Nedbalka, River Gallery, EGO Gallery) alebo galérie, ktoré začali v uply-nulom roku pracovať pod novým vedením či v novej podobe (Kunsthalle Bratislava, tranzit.sk). V rámci zmien spomeňme aj presunutie zahajovacieho eventu z open-air priestoru nádvoria do vnútorných priestorov Berlinky v Esterházyho paláci. V rámci aktuálnej hudob-nej produkcie sa ako sprievodný program počas festivalu predstavili kapely NVMERI a v spo-lupráci s projektom Demovnica_FM Tante Elze a Fúzy Múzy. Už druhý rok sprevádzali festival aj obsiahle festivalové noviny. BLAF 2015 sa už tradične bude konať koncom septembra ale-bo začiatkom októbra 2015.

tranzit.sk tranzit.sk je iniciatíva, ktorá na slovenskej scéne funguje ako otvorená platforma pre súčasné umenie už vyše desať rokov. V minulom roku prešla niekoľkými výraznými zmenami, ktoré mali počiatok už v roku 2013 a súviseli najmä s novým vedením slovenského tranzitu, ktorý je rovnocennou súčasťou širšej skupiny lokálnych iniciatív, ku ktorým sa zaraďuje tranzit.at (Ra-kúsko), tranzit.hu (Maďarsko), tranzit.cz (Česko) a tranzit.ro (Rumunsko). V roku 2013 bola za novú riaditeľku iniciatívy zvolená v Maďarsku pôsobiaca historička umenia a kurátorka Judit Angel, ktorá začala na tomto poste aktívne pô-sobiť v auguste 2013. Niekoľko mesiacov nato sa tranzit po dlhých rokoch fungovania v priesto-roch hangárov na Zlatých pieskoch presunul neďaleko budovy YMCA na Beskidskú ulicu, kde už odprezentoval viaceré výstavné, prednáško-vé a multižánrové projekty. Za všetky uveďme pilotnú výstavu Ilony Németh Revised Version, projekt Revolution Without Movement – desať dní diskurzívnych projektov, performatívnych pred-nášok a cvičenia jogy, ktoré vznikli na podnet (a v spolupráci) Galérie HIT či výstavu maďarskej kurátorky Hajnalky Somogyi s názvom Art Has No Alternative (An Archive of Artists in Action). Judit Angel: „V konečnom dôsledku vnímam výsta-vy, projekty, eventy, publikácie a programy inštitúcií na jednej strane ako záležitosť dizajnu, na druhej ako spôsob vztiahnutia umenia zmysluplným spôsobom na spoločnosť. (…) Verím, že môj maďarský a rumun-ský background, môj záujem o súčasné umenie Stred-nej Európy a nedávna história pomôžu inštitúcii

zohrať významnú úlohu pri snahe o zviditeľňovanie lokálnej umeleckej praxe v rámci medzinárodného kontextu.“ Aktuálnou výstavou bola do polovice marca trvajúca Lietajúca utópia autorov Mony Vătămanu a Florina Tudora, pod kurátorským vedením Judit Angel.

VŠVU 65 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave je inštitúcia, ktorá v minulom roku oslávila už šesťdesiatpäť rokov od svojho založenia (1949). Za účelom pripomenutia si významnej udalosti pripravilo jej vedenie v priebehu roka niekoľko podujatí. Jedným z nich bola výstava Rozmanitosť nutná, ktorá vznikla v spolupráci so Slovenskou národnou galériou a jej kurá-torkami Luciou Gregorovou-Stachovou, Vierou Kleinovou a Alexandrou Tamásovou, v priesto-roch Esterházyho paláca. Prehliadka bola kri-tickým výberom prác študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského stupňa VŠVU v aktuálnom období uplynulých piatich rokov a jej cieľom bola reflexia zamerania jednotli-vých katedier a zároveň poukázanie na fakt, že súčasné akademické vzdelávanie vo vizuálnom umení je fluidné a vysoko individualizované. V rámci 65. výročia oslavovali väčšie či menšie „okrúhliny“ aj rôzne katedry, ako napríklad textilnej tvorby (Odevný dizajn – 20. rokov), vizuálnej komunikácie (15. rokov) či úžitkového výtvarníctva (konkrétne 50. výročie Ateliéru skla), pričom každá z nich oslávila tento fakt vlastnou výstavou.

Švédsky stôl

Z projektu Revolution Without Movement, cvičenie jogy

Z výstavy Rozmanitosť nutná v SNG. Foto: Marko Horban

Dedečkova neskorá moderna vo fotografii Herthy Hurnaus

19Dedečkova neskorá moderna vo fotografii Herthy Hurnaus

Dedeček / Hurnaus

architektúrou v týchto krajinách boli mnohé na Slovensku vzniknuté stavby porovnateľné – minimálne charakterom, formou a úrovňou aplikovania moderných princí-pov tvorby (menej už technickým prevedením). A hoci dodnes tvoria dôležitý príspevok k obrazu architek-

tonického dedičstva (nielen) strednej Európy, politické udalosti ich nadlho uvrhli do kultúr-nej izolácie, resp. spôsobili ich slabú reflexiu na úrovni celoeurópskeho vývoja.

Dôležitým spojencom pri šírení informácií o architektúre je fotografia – médium, s ktorým má osobitý vzťah už od počiatku jej objavenia. Na jednej strane „slúžila“ potrebám dokumen-tácie a prezentácie, na strane druhej využívala moderné formy architektúry a jej priestorové koncepcie na rozvoj svojich vlastných vyjadro-vacích možností.

Rovnako ojedinelá, ako prezentácia archi-tektúry povojnovej moderny u nás na „západ-ných“ fórach formou výstav či konferencií, je zatiaľ aj jej reflexia v odborných tituloch z pera historikov či architektov mimo „východoeuróp-skej“ oblasti. Jednou z posledných publikácií, ktorá na tomto poli vznikla, je Eastern Modern. Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia (Wien; New York : Springer, 2007), v koncepcii autorov Benjamina Konrada, Maika Novotneho a Herthy Hurnaus. Práve Hertha Hurnaus nafotografovala pre knihu vybrané architektonické diela zo Slovenska, aj s ich dodnes zachovanými dizajnovými interiér-mi (z dnešného pohľadu až „science-fiction“ charakteru). Podľa slov autorov prezentovali vo svojej dobe „vízie architektov o budúcnosti“. Pre nás dnes tvoria pozoruhodné „časové kapsule“ umožňujúce pohľad späť do minulosti.

Rakúska fotografka Hertha Hurnaus študo-vala najskôr fotografiu v rodnom Linzi, neskôr v štúdiu pokračovala na Grafische Lehr- und Versuchsanstalt vo Viedni, kde od roku 1986 aj žije. Profesionálne sa venuje fotografii v ob-lastiach architektúry, portrétu, reklamy, ale

aj grafickému dizajnu a edičnej činnosti. Jej fotografie sa objavujú v časopisoch ako AD Ar-chitectural Digest, a + u /Architecture and Ur-banism, De Architect, Diseno Interior, Domus, Review of Architecture and Design, Interiors Now, L’architecture d’aujourd’hui, Springer Verlag - Architektur Aktuell a ďalšie. Je typom „málozáberovej“ fotografky – každý jej záber je dielo samo o sebe. Z vizuálnych čŕt jednotli-vých architektúr si vyberá ich najcharakteris-tickejšie a najoriginálnejšie rysy – teda archi-tektonické prvky a detaily, ktoré sú pre danú stavbu jedinečné a prostredníctvom ktorých je jasne identifikovateľná. Uprednostňuje priamy, skôr vecný pohľad bez optických deformácií. Ako dynamizujúce prvky využíva zbiehanie horizontálnych línií väčšinou geometricky formovaného priestoru. Starostlivo vyvážené kompozície pracujú často so symetriou a sú-stredením línií do jedného centrálneho alebo mierne na stranu posunutého úbežníkového bodu. Asymetrické prvky obrazov sú zámerné a podporujú základný koncept fotografky.

Bohaté skúsenosti s fotografiou architektú-ry i s knižnou tvorbou a osobitý autorský prí-stup k téme boli jednými z dôvodov oslovenia fotografky Slovenskou národnou galériou k spo-lupráci na pripravovanej monografii o tvorbe slovenského architekta Vladimíra Dedečka. Na nasledujúcich stranách vám z nej prinášame malú ukážku.

S

Obdobie neskorej moderny patrí v slovenskej architektúre pre svoju osobitosť a zároveň zvláštnu prepojenosť s vtedajšou zahraničnou tvorbou medzi najzaujímavejšie fázy vývoja tohto výtvarného druhu. Hoci vznikala v období a podmienkach socializmu a z podnetu štátom riadenej výstavby, predsa len bola výsledkom aj osobných ambícií a tvorivého ducha architektov. Pri jej tvorbe sa orientovali na staršie vzory funkcionalizmu, internacionálnej moderny či na aktuálne trendy na západe.

Text: Lucia AlmášiováFoto: Hertha Hurnaus

Práca fotografky Herthy Hurnaus na dokumentovaní početných diel architekta Vladimíra Dedečka stále pokračuje. Špeciálny výber fotografií architektúry z okruhu jeho tvorby bude možné vidieť v Galerie Krobath na Eschenbachgasse 9 vo Viedni od 10. marca 2015.

www.hurnaus.com www.galeriekrobath.at

Foto: Hertha Hurnaus / Štátny ústredný archív (dnes Slovenský národný archív) v Bratislave. Chodba (arch. Vladimír Dedeček). 2005 / Projekt: 1972 – 1974; realizované: 1975 – 1983Dedeček / Hurnaus

Foto: Hertha Hurnaus / Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Interiér auly (arch. Vladimír Dedeček). 2012 Projekt: 1963 – 1966; realizované: 1967 – 1978 Dedeček / Hurnaus

18Edmund Gwerk: Rozsievač, 1937 – 1942, olej na drevenej doske130 × 110 cm, konečná cena: 41 500 €

Prítomný magazín Slovenskej národnej galérie premiérovo (a odvážne) reflektuje na svo-jich stránkach popri očakáva-ných témach povinnej „aka-

demickej pätnásťminútkovky“ aj prítomnosť trhu s umením a jeho mechanizmov. To, že ho neignoruje – naopak, poskytuje mu pozor-nosť a rovnocenný priestor, je v istom zmysle zaujímavým precedensom. Bežná je totiž skôr opačná trajektória ‒ vedomé približovanie sa obchodu a jeho predstaviteľov smerom k veľ-kým verejným zbierkotvorným inštitúciám, ich znalcom a kurátorom. Dôvodov pre takéto bezprecedentné rozhodnutie je však niekoľko ‒ asi najdôležitejší je fakt, že v širšom kontex-te trh naráža na inštitucionalizovaný rámec „kodifikovných“ dejín umenia ako jeho komerč-ný protipól. Trh svojou činnosťou zvyčajne len kopíruje časom a autoritami podložené závery, niekedy sa však snaží odbornú činnosť predbie-hať, resp. neraz umelo vytvára vlastné, komerč-ným aktivitám podriadené a laickej verejnosti konvenujúce hodnotové kritériá. Aj preto je obchod s umením a jeho mechanizmy neraz nebezpečným protivníkom zodpovednej kun-sthistorickej praxe. Prieniky týchto dvoch sfér začínajú aj v našom prostredí potvrdzovať, že tak, ako existujú rozdielne dejiny umenia – tie ktoré píše univerzita a tie, ktoré píše múzeum,1 existujú aj tretie, ktoré (de)formuje trh.

Verejné (verejnoprávne) doznanie exis-tencie trhu však podporuje aj niekoľko iných, „objektívnych“ faktorov. V prvom rade je to postupná štandardizácia a profesionalizácia nášho trhového rámca. Pôvodný protovariant,

s niekoľko rokov trvajúcim monopolom jednej aukčnej spoločnosti, nahradila nová obchodná realita, ktorú dnes tvoria viacerí ambiciózni hráči – aukčné spoločnosti (v abecednom po-radí): Art Bid, Art Invest, Darte, SOGA, White and Weiss a súkromné galérie: amt_project, Ego Gallery, Flat Gallery, Gandy Gallery, Krokus, Photoport, River Gallery, Roman Fecik Gallery, Schemnitz Gallery, SODA Gallery, Zahorian & co Gallery. V súčasnosti sa na Slovensku ročne koná takmer dvadsať živých aukcií výtvarného umenia, súkromné galérie precizujú nielen svo-je dramaturgické plány a účasť na (prevažne) európskych veľtrhoch, ale aj (a to je relatívne nóvum) vzťahy so zastupovanými umelcami. Popri posilňovaní vplyvu komerčných článkov trhu registrujeme v ostatných rokoch aj zásad-nú stabilizáciu zberateľskej základne a to nielen v jej finančnej rovine – zberateľská ctižiadosť sa čoraz intenzívnejšie manifestuje túžbou byť spolu so svojimi dielami videný na pôde najvýznamnejšej zbierkotvornej inštitúcie, v dobrej spoločnosti, v hrubej publikácii.

Viaceré významné súkromné iniciatívy sa svojou činnosťou pokúšajú približovať fungova-niu verejnoprávnych inštitúcií či suplovať ich právomoci (momentálne najvýraznejšie asi Ga-léria Nedbalka). Súkromní zberatelia, galérie, ale aj aukčné spoločnosti sa profilujú výstavami, ktoré zastrešujú rešpektovaní kurátori zo štát-nej sféry, renomovaní odborní pracovníci vedú vzdelávacie programy pre začínajúcich zberate-ľov (projekt Art Academy), fungujú v poradných orgánoch investičných fondov (Art FOND) – jed-noducho, hybridizácia právomocí v rámci ume-leckého sveta, inštitucionálnych a trhových

Trh s umenímText: Nina Gažovičová

18 Krátka správa o trhu s umením

Na konci s dychom

P

14Arcidiecézní muzeum Olomouc, klenotnice.

14Umenie z kostola

Text: Dušan BuranFoto: interiérové pohľady Lothar Schnepf, exteriérové pohľady Veit Landwehr – archív múzea Kolumba; archív farnosti Liptovský Mikuláš-Okoličné; múzeum Olomouc – Dušan Buran

umenie z kostolasakra!

Umenie spomínaného obdobia má, na rozdiel napr. od Fran-cúzska či Talianska, v stred-nej Európe takmer výsostne náboženský charakter. Známe artefakty ale historickú realitu dokumentujú iba čiastočne. Profánne umenie stredoveku

sa z rozličných dôvodov u nás zachovalo iba v zlomkoch jeho pôvodného rozsahu. V prvom rade to súvisí s neustálymi premenami život-ného štýlu a nevyhnutnosťou reprezentácie „na pulze doby“, ktorú v mladších obdobiach pociťo-vala tak šľachta, ako aj mestský patriciát. Preto niekoľkonásobné prestavby hradov, zámkov i meštianskych domov, preto tak časté výmeny ich zariadenia a nedostatok ochrany toho použi-tého. A naopak – cirkevné pamiatky akoby od za-čiatku mali v rukách lepšie karty (a to i napriek konfesionálnym sporom katolíkov s luteránmi či kalvínmi). Nielen prostredie relatívne dobre chránených kostolov s klimatickým režimom stabilným po stáročia, lež už sama funkcia oltárov alebo zlatníckych predmetov akoby ich predurčila na estetickú prístupnosť, funkčnú zrozumiteľnosť a – dlhý život.

Mnohé z nich preto dodnes ostali na svojich miestach v kostoloch, niektoré sa už v dávnejšej minulosti dostali do štátnych alebo regionál-nych múzeí a galérií, kde zväčša patria k naj-vzácnejšiemu fondu a vystavujú sa v stálych expozíciách. Búrlivé obdobie stredoeurópske-ho turbokapitalizmu v 90. rokoch minulého storočia prinieslo aj u nás so sebou skúsenosť vlámaní do kostolov, dovtedy len chatrne zabezpečených, krádeže umeleckých diel a ich vývoz za hranice. Viacero z biskupstiev až po podobných udalostiach začalo spolupracovať s Pamiatkovým úradom na zabezpečení ume-leckých zbierok a uvažovať tiež o alternatívnych formách ich prezentácie. Zvlášť, keď veľa z nich v dnešnej liturgickej prevádzke už nehrá žiadnu podstatnú rolu. Niektoré farnosti uzavreli dohody s verejnými zbierkovými inštitúciami a vo forme dlhodobých výpožičiek zverili svoje poklady do ich správy. Na biskupských úradoch sa začalo debatovať o možnostiach založenia diecéznych múzeí. Dlhý čas boli tieto úvahy iba teoretickými diskusiami, v praktickej prevádz-ke dostávali prednosť iné projekty – opravy kostolov či farských budov, stavby seminárov a pod. Avšak za ostatných desať rokov sme aj na Slovensku svedkami oživenia záujmu o pre-zentáciu cirkevných zbierok, ktorý prebúdzajú zväčša samotné diecézy a arcidiecézy, no sprí-stupňujú sa aj menšie farské kolekcie.

Od roku 2007 oficiálne funguje Diecézne múzeum v Nitre. Bratislavské arcibiskupstvo taktiež uvažuje o založení múzea, zatiaľ ale po-merne bohatý fond svojich artefaktov vystavuje len v rozličných priestoroch Dómu sv. Martina v Bratislave. V týchto prípadoch ide o prezentá-ciu pomerne utilitárnu. Viac sa pri nej rešpektu-jú bezpečnostné kritériá (menej už konzervátor-ské) a výtvarno-architektonický výraz týchto expozícií možno diplomaticky nazvať – amatér-sky. Súvisí to asi s presvedčením, že takýmto kolekciám môžu rozumieť len ľudia z vnútra tej-ktorej cirkevnej komunity a tomu zväčša zodpovedá aj výsledný efekt. Jasná kurátorská koncepcia je nahradená nadšením, prezentač-né výkony sú skôr rozpačité a bezprostredne oslovujú opäť nanajvýš len ľudí z komunity, prípadne náhodných turistov; teda bez väčšieho ohlasu u širšej verejnosti, o domácej kultúrnej elite ani nehovoriac.

Inak chce tento problém uchopiť Spišské biskupstvo, kde je otázka založenia (resp. zno-vu-založenia) diecézneho múzea predmetom dlhších diskusií s účasťou architektov, archi-várov aj historikov umenia. Impulzom k takej-to príprave je určite bohatý fond mimoriadne významných pamiatok, ale azda aj precedens vo forme Múzea Ladislava Mattyassovského vo farnosti Liptovský Mikuláš – Okoličné. Expozí-cia v tamojšom neskorogotickom kláštornom

Stredoveké umenie má na Slovensku vysoký kredit, knihy a výstavy s tematikou gotického sochárstva alebo maliarstva patria čitateľsky aj návštevnícky k tým najúspešnejším. Nálezy stredovekej archeológie či románska architektúra pútajú záujem lokálnych aj nadregionálnych médií, vznikajú spolky rytierskej kultúry (angl. „living history“)  a občianske združenia,  ktoré sa bez nároku na odmenu starajú o hradné ruiny či zabudnuté kaplnky.

UArcidiecézní muzeum Olomouc, obrazáreň.

Umenie z kostola

Arcidiecézne múzeum Olomouc

203 km

N

kostole zatiaľ ostáva ojedinelým príkladom profesionálneho prístupu, ale tiež sviežeho architektonického konceptu (arch. Július Rybák, 2011).

A pritom, v úvode spomenutý potenciál slovenských cirkevných zbierok priam volá po ambicióznejších projektoch. Po príklady ani netreba chodiť ďaleko.

Prvý, ktorý by som rád uviedol, je Arcidie-cézne múzeum Olomouc – filiálka tamojšieho Muzea umění, založená v roku 1998, od 2006 fungujúca v zrekonštruovaných priestoroch komplexu kapitulského dekanstva vedľa olomouckej katedrály. Ich dnešná podoba je výsledkom smelej rekonštrukcie pražského architektonického štúdia HŠH architekti (Petr Hájek – Jan Šépka – Tomáš Hradečný). Aj v me-dzinárodných kruhoch vyvolala nečakanú odo-zvu, ktorá vyústila do nominácie na prestížnu Cenu Miesa van der Rohe. Vzácne stavebné pa-miatky, ktorých vek siaha hlboko do stredove-ku, sa stali predmetom citlivého reštaurovania, zároveň ale tiež prostredím celkom súčasných architektonických intervencií, materiálovo na prvý pohľad odlíšených od historických sta-vieb: v pohľadovom betóne, v prvkoch zo šľach-teného kovu a skla. Staré umenie a liturgické predmety nainštalovali v podstate tradičným

spôsobom, výber sleduje buď chronologické, alebo druhové kritériá. Expozície ale majú ďaleko od romantickej nostalgie alebo nepat-ričného svätuškárstva. Obracajú sa k človeku 21. storočia, chcú nadviazať dialóg so súčasník-mi a tomu je podriadené aj prostredie, v ktorom k nemu má prísť. Žiadne naivné predstieranie sakrálnych interiérov (načo aj, keď v sused-stve existujú autentické románske priestory či rebrové klenby gotickej krížovej chodby?). Namiesto toho súčasný dizajn a premyslený kurátorský koncept s prísnym výberom tých najkvalitnejších sôch a obrazov z depozitára. Nemusíme súhlasiť so všetkými detailmi tejto rekonštrukcie, no našinec predsa len žasne nad možnosťami revitalizácie historickej archi-tektúry a jej konverzie na fungujúcu kultúrnu inštitúciu. Treba zároveň dodať, že pri stave našej pamiatkarskej diskusie v súčasnosti na Slovensku nepredstaviteľnými.

Muzeum umění Olomouc funkcie svojej filiálky – Arcidiecézneho múzea – za pár rokov jej existencie obhájilo niekoľkonásobne; tak smerom k verejnosti, ako aj k cirkevným vlastníkom umeleckých diel. Niet hádam lepšieho dôkazu ako skutočnosť, že od roku 2007 spravuje taktiež Arcidiecézne múze-um v Kroměříži, azda vôbec najdôležitejšiu

umeleckú zbierku (dovtedy) mimo štátnej siete múzeí a galérií v Českej republike. Forma

„joint venture“, pri ktorej cirkev naďalej ostáva majiteľom zbierok a nehnuteľností a odborná správa, reštaurovanie, vedecké spracovanie, vystavovanie a ďalšie prezentačné aktivity sú v „sekulárnych“ rukách múzejných špecialis-tov, síce dlho hľadala praktickú podobu svojho fungovania, dnes ale možno povedať, že je prínosom pre obe strany.

Arcidiecézní muzeum Olomouc, obrazáreň.

Múzeum Ladislava Mattyasovského Liptovský Mikuláš – Okoličné.

Arcidiecézní muzeum Olomouc.

Umenie z kostola

Expozícia exotických trofejí grófa Emánuela I. a Gézu Andrássyho v zimnej záhrade kaštieľa.

Expozícia egyptológie v kaštieli BetliarArchitektonické riešenie: Martin SkočekRealizácia: Róbert Sekeráš a pracovníci kaštieľa Betliar

13Na Slovensku sme sa naučili žiť s vedomím, založeným na nepravde, že kvalitné umenie či dobré múzeum nájdeme mimo Bratislavy len veľmi ťažko. Pritom miest, na ktorých prekvitala kultúra na vysokej úrovni, bolo aj na našom území veľa.

Až do konca 19. storočia patrili k takýmto miestam aj šľachtické sídla, ktoré sa od raného novoveku rozvíjali ako dvory. K ich okázalosti

v priebehu storočí patrilo takmer všetko, poč-núc humanistickou vzdelanosťou, cez barokovú operu, zamestnávanie maliarov a sochárov až po zbieranie umenia a starožitností, čo dnes tvorí kostru nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva. To v porovnaní s okoli-tými štátmi, napr. s Českom, vôbec nie je také rozsiahle, aby sme si s ním nevedeli dať rady. Napriek tomu pri pohľade na veľkú väčšinu našich múzeí nadobúdame stiesnený pocit spochybňujúci nielen schopnosti jednotlivca, ale aj kultúrnu politiku tohto štátu. Tento pocit pramení z neprofesionálneho prostredia, v kto-rom sú historici umenia či múzejníci ochotní pracovať, a v akom na Slovensku nachádzame neraz jedinečné zbierkové predmety i samotné budovy múzeí, medzi ktorými sú zastúpené aj kaštiele a hrady.

I keď je pravda taká, že na Slovensku máme kvalitnej kultúry celkovo málo, nemyslím si, že naša súčasná produkcia je úplne zlá, ba naopak, to, čo tvoríme v súčasnosti, je veľakrát kvalitnejšie ako to, čo nám tu zostalo z minu-losti. Lenže práve oná minulosť má v sebe čosi malebné, čo ju ospravedlňuje a nás obmäkčuje v našom kritickom postoji k nej.

Slovenská kultúra sa ocitla v dobe, ktorú si dovolím obrodeneckým jazykom nazvať dobou kvasu. So záujmom sledujem, ako sa to všetko vyvrbí: SNG pred rekonštrukciou a vybudo-

vaním nových expozícií, SNM pred rekon-štrukciou a vybudovaním nových expozícií na Bratislavskom hrade, Krásna Hôrka pred rekon-štrukciou, vznikli tri „kunsthalle“ atď., atď... Skrátka všade sa koncipuje, plánuje, obstará-va a súťaží. Napriek tomu nevzniká verejná diskusia a aj záujem odborníkov je marginálny, aktívnejšia je len hŕstka vizuálnych umelcov, no nakoniec aj tí splývajú s mlčiacim davom. Nechcem podávať správu o stave spoločnosti, len sa snažím poukázať na atmosféru, v akej vznikajú veci, na základe ktorých nás budú hodnotiť budúce generácie. To, že práve tá naša ešte stále nie je naučená chodiť do múzeí a chápať ich ako niečo potrebné, spôsobili naši rodičia, do ktorých bola nenávisť k múzejným inštitúciám priam vštepovaná.

Ako je to možné? Za socializmu predsa takmer v každom okresnom meste vzniklo mú-zeum: adaptovali sa staré budovy, projektovali a stavali nové, Výstavníctvo Praha na pomerne vysokej úrovni realizovalo expozície. Môžeme povedať, že vec múzejná bola pred rokom 1989 na relatívne vysokej úrovni (formálnej) a štá-tom dostatočne financovaná. Problém bol len v tom, že štát ju vnímal ako zdanlivo účinnú propagandu, ktorej triafanie sa mimo terča sa ukazuje práve dnes. V dobrých až profesionál-nych podmienkach boli divákom roky ponúka-né výstavy typu „umelci za SNP“, „dejiny robot-níckeho hnutia“ a pod. V čase, keď v okolitých štátoch lámali rekordy návštevnosti výstavy svetového maliarstva či starého Egypta, u nás boli v múzeách a galériách prezentované stále

Múzeumako zážitok

Text: Július BarcziFoto: Vlado Eliáš, archív kaštieľa Betliar Kaštieľ Betliar

A

Martin KollárText: Lucia Gavulová + Matin KollárFoto: Matin Kollár

Vypĺ

ňani

e di

erPr

e sl

oven

skéh

o fo

togr

afa

Mar

tina

Kollá

ra

je p

rízna

čný

inte

nzív

ny p

ohyb

po

svet

e a 

dlho

dobé

pob

yty

na

rôzn

ych

mie

stac

h. F

otog

rafic

ký s

vet s

 film

ovým

ne

poro

vnáv

a. H

oci s

a v 

živo

te tv

oriv

o ve

nuje

obo

m

činn

ostia

m, n

espá

ja ic

h. P

oves

tné

je, ž

e do

kam

ery

sa

 poz

erá

prav

ým o

kom

 a d

o fo

toap

arát

u ľa

vým

.

11

Je o

 tebe

zn

áme,

že

veľa

ces

tuje

š, m

ňa

ale

zauj

íma,

kd

e sa

nac

hád

zaš

v to

mto

obd

obí.

Si v

 Bra

tisl

ave

na 

dlh

šiu

dobu

? Po

des

iati

ch r

okoc

h s

om s

a vr

átil

z d

lhéh

o vý

letu

. V

 pod

stat

e so

m v

šak

s Br

atis

lavo

u n

ikdy

nep

reru

šil

spoj

enie

. Len

sa

ma

v ro

ku 2

003

aleb

o 20

04 z

moc

nil

a ne

skut

očn

á po

treb

a od

tiaľ

to v

ypad

núť.

M

al s

i vte

dy 3

3, 3

4 ro

kov,

nie

? Pr

esne

tak.

Bol

o to

neu

drža

teľn

é. D

obov

ý ko

ntex

t bol

ce

lkov

o in

ý ak

o dn

es –

nef

ungo

val i

nter

net,

tak

ako

ho

pozn

áme

dnes

, an

alóg

ová

doba

už

doží

vala

, no

digi

tál-

na

tu e

šte

nebo

la. A

 mal

som

jede

n z

ásad

ný p

robl

ém

– ne

vede

l som

po

angl

icky

. Rob

il s

om u

ž sí

ce t

roch

u v 

zah

ran

ičí,

ale

ťažk

o so

m s

a do

hovo

ril.

Pove

dal s

om s

i ok

, ide

m s

i nac

hvíľ

u sk

ompl

ikov

ať ž

ivot

. Tak

som

šie

l do

New

Yor

ku, k

de s

om b

ol r

ok a

 pol

. Ši

el s

i tam

v r

ámci

nej

akéh

o št

ipen

dia,

gra

ntu,

ale

bo

si „

len“

mal

veľ

a pe

ňaz

í a p

oved

al s

i si,

že id

eš?

Nič

také

. Mal

som

len

toľk

o, a

by s

om s

a ta

m m

ohol

ch

víľu

„ro

zkuk

ávať

“. A

 pra

cova

l som

tam

. Mal

som

ne

jaké

kon

takt

y, a

le k

eďže

som

ner

ozpr

ával

po

angl

icky

, m

oc s

om s

a s 

nik

ým n

ebav

il. (

smie

ch)

Kon

takt

y bo

li A

mer

ičan

ia?

Mix

vše

tkéh

o. A

j Am

erič

ania

, aj E

uróp

ania

, Slo

váko

v m

álo.

Býv

al s

om u

 tali

ansk

ych

kam

arát

ov. B

ola

to

part

ia, k

torá

mal

a pr

enaj

até

jedn

o po

scho

die

dom

u v 

Broo

klyn

e. O

kolo

nic

h s

om s

a m

otal

. Po

New

Yor

ku

som

bol

v P

aríž

i, n

ásle

dne

v Iz

rael

i a z

akon

čil s

om to

ro

kom

v B

erlí

ne. P

ocho

piť a

spoň

zh

ruba

mie

sto,

kde

ži

jem

, mi t

rvá

dlho

. Vžd

y po

rok

u so

m s

a vš

ak p

ara-

doxn

e od

všad

iaľ m

usel

z n

ejak

ého

dôvo

du p

ohnú

ť ďa

lej.

Nik

de s

om te

da n

ebol

úpl

ne „

dom

a“, v

šade

som

bo

l len

„ta

k tr

ochu

“. R

ozho

dol s

om s

a, ž

e v 

Ber

líne

os

tane

m k

oneč

ne d

lhši

e. L

enže

pri

šla

ponu

ka n

a re

zi-

denc

iu z

 Par

íža,

zo

Cit

é in

tern

atio

nal

e de

s A

rts,

kto

rá

sa m

i ťaž

ko o

dmie

tala

. Tak

som

sa

znov

a vr

átil

do

Fran

cúzs

ka. H

oci v

 záv

ere

som

si u

vedo

mil

, že

v Pa

ríži

so

m b

ol k

vôli

ces

tám

veľ

mi m

álo.

Cit

é in

tern

atio

nal

e de

s A

rts

má

dve

loká

cie

–

na

Bas

tille

a n

a M

ontm

artr

i. K

de s

i pôs

obil

ty?

H

ore

na

kopc

i na

Mon

tmar

tri.

Kom

plex

s a

teli

érm

i –

okol

o pä

ťdes

iat,

šes

ťdes

iat a

teli

érov

, obr

ovsk

á zá

hra

-da

, vla

stný

kľú

č… V

tedy

som

ešt

e uč

il v

 Stu

ttga

rte,

čo

bolo

z P

aríž

a tr

i hod

iny

vlak

om. N

apok

on s

om v

šak

priš

iel n

a to

, že

pre

mň

a n

ie je

zás

adné

byť

v n

ejak

om

veľk

omes

te n

atrv

alo.

Ale

bo in

ak –

keď

nie

čo r

obím

, vy

hovu

je m

i byť

mim

o ve

ľkéh

o m

esta

. Keď

vša

k n

iečo

do

konč

ujem

, edi

tuje

m, v

enuj

em s

a po

st-p

rodu

kcii

–

vted

y cu

dzin

u n

aopa

k po

treb

ujem

.

Takž

e n

ajle

pšie

je b

yť v

 Bra

tisl

ave,

keď

nie

-čo

tvo

ríš,

a k

eď n

iečo

dok

onču

ješ,

odí

sť?

Keď

žije

m v

o ve

ľkom

este

, nar

ážam

na

také

mno

ž-st

vo z

aují

mav

ých

vec

í, že

sám

takm

er n

epoc

iťuj

em

potr

ebu

nie

čo r

ieši

ť. K

eď v

šak

nie

čo d

okon

čuje

m,

potr

ebuj

em n

a to

ľudí

, kto

rí v

edia

spo

chyb

ňova

ť, č

o sp

ochy

bniť

tre

ba a

 pom

áhať

mi s

 rie

šen

iam

i, n

a kt

oré

sám

nes

tačí

m. A

 za

tie

roky

sa

mi v

iace

rí ta

kí n

azbi

e-ra

li p

ráve

v z

ahra

nič

í. U

rčit

e sú

skv

elí ľ

udia

aj t

u, le

n ja

ich,

boh

užia

ľ, ne

pozn

ám.

Vie

š už

po

angl

icky

? N

evie

m. V

iem

toľk

o, a

by s

om p

reži

l. (s

mie

ch)

A p

o fr

ancú

zsky

? Po

fran

cúzs

ky s

a „n

ekon

ečne

“ uč

ím. (

smie

ch) N

eučí

m

sa n

ijak

syst

emat

icky

, skô

r le

n z

o ži

vého

kon

takt

u s 

rečo

u, v

 rám

ci k

aždo

den

ného

živ

ota.

Ale

ide

mi t

o vi

ac a

ko p

omal

y.

Čo b

olo

po P

aríž

i?

Keď

som

sko

nčil

pob

yt v

 Par

íži,

mal

som

pot

rebu

–

podo

bne

ako

keď

som

dok

onči

l izr

aels

ký p

roje

kt –

od

všet

kého

sa

„ods

trih

núť“

. Zm

iene

ný p

roje

kt s

a ve

ľmi

dlho

ťah

al. O

d pr

vého

tele

fon

átu

po p

rvú

výst

avu,

kt

orá

bude

mať

ver

nis

áž n

a bu

dúci

týž

deň

v D

OX-

e (C

entr

um s

účas

ného

um

enia

v P

rahe

– p

ozn

. L.G

.),

preš

lo s

edem

rok

ov.

Keď

už

si z

ačal

hov

oriť

o p

roje

kte

This

Pla

ce –

jeho

vý

stup

om m

ala

byť a

utor

ská

knih

a a 

spol

očn

á vý

stav

a vo

Win

tert

hure

.Á

no. Z

 výs

tavy

vo

Win

tert

hure

vša

k zi

šlo,

lebo

sa

zmen

il k

urát

or. P

ôvod

ný o

diši

el. K

urát

orko

u ce

lého

pr

ojek

tu je

nap

okon

Ch

arlo

tte

Cott

on. V

ýsta

va b

ude,

ak

o so

m s

a už

zm

ien

il, v

 pra

žsko

m D

OX-

e, č

o je

sk

velé

mie

sto,

ale

nap

riek

vše

tkém

u tr

och

a m

imo

„hla

vnýc

h c

iest

“. St

retn

ete

sa ta

m v

šetc

i dva

nás

ti fo

togr

a-fi,

kto

rí s

te n

a pr

ojek

te p

arti

cipo

vali

?Á

no, b

ude

to s

kupi

nov

á vý

stav

a. S

amos

tatn

ú bu

dem

m

ať a

ž n

a bu

dúci

rok

. In

štal

ácia

v P

rahe

je v

 pod

stat

e pr

ílež

itos

ťou

vysk

úšať

si,

ako

to b

ude

spol

u fu

ngo

vať.

V

 rám

ci k

olek

tívo

v je

to to

tiž

nie

kedy

kom

plik

ovan

é…

Nie

kto

môž

e ro

biť v

eľm

i „pr

ísne

“, in

ý ve

ľmi v

oľne

, veľ

a ve

cí s

a pr

ekrý

va, m

nohý

ch n

apad

ajú

veci

pod

obné

. V

šetc

i dva

nás

ti fo

togr

afi s

te b

oli

v Iz

rael

i v r

ovn

akom

čas

e?

Celá

pro

dukc

ia s

a ro

ztia

hla

na

viac

ako

dva

rok

y. S

em-

-tam

sa

stal

o, ž

e sm

e bo

li v

 jedn

u ch

víľu

v I

zrae

li v

šetc

i n

araz

. Väč

šin

a fo

togr

afov

býv

ala

v Je

ruza

lem

e, ja

som

m

al p

ren

ajat

ý at

elié

r v 

Tel A

vive

. Keď

sm

e sa

str

etáv

ali,

tak

väčš

inou

v J

eruz

alem

e, s

em-t

am p

riši

el n

iekt

o do

Te

l Avi

vu. A

le n

ebol

o to

tak,

že

by s

me

prav

idel

ne b

oli

spol

u a 

spol

očne

mud

rova

li. V

 pod

stat

e si

kaž

dý r

ieši

l sv

oje

prob

lém

y a 

z ča

su n

a ča

s sm

e sa

vid

eli.

Am

bíci

ou p

roje

ktu

bolo

, že

každ

ý z 

vás

prin

esie

n

iečo

nov

é a 

zauj

ímav

é pr

e sv

et m

imo

Izra

e-la

, svo

j oso

bný

poh

ľad

na

Izra

el, p

o ob

dobí

v ň

om

strá

veno

m? A

lebo

ako

by s

i opí

sal j

eho

zám

ery?

Člo

vek,

kto

rý p

roje

kt in

icio

val,

je n

ezáv

islá

oso

ba,

doko

nca

jede

n z

 par

tici

pujú

cich

foto

graf

ov. P

odľa

je

ho v

yhlá

sen

í bol

o je

ho a

mbí

ciou

refl

ekto

vať I

zrae

l ak

o šp

ecifi

cké

mie

sto.

Nie

je n

a sv

ete

veľa

pod

obný

ch

mie

st, z

 kto

rých

vyš

lo h

neď

nie

koľk

o n

ábož

enst

iev.

Je

to v

 pod

stat

e n

aša

kult

úra,

ale

na

hra

nic

i s a

rabs

kým

sv

etom

. Sú

to d

e fa

cto

dva

štát

y v 

jedn

om.

Aký

m s

pôso

bom

ste

pra

cova

li?

Väč

šin

a z 

part

icip

ujúc

ich

foto

graf

ov r

obil

a eš

te t

radi

č-ne

, na

veľk

ofor

mát

ové

anal

ógov

é fo

toap

arát

y. S

pôso

b ic

h fo

togr

afick

ého

rozp

ráva

nia

bol

via

c-m

enej

kla

-si

cký.

Jeff

Wal

l, St

even

Sho

re č

i Tho

mas

Str

uth

rob

ia

s os

em k

rát d

esať

inch

ovým

i fot

oapa

rátm

i. K

oude

lka

robi

l čie

rnob

iele

pan

orám

y. S

amoz

rejm

e, d

igit

álne

fo

toap

arát

y dn

es u

ž po

užív

a ka

ždý,

ale

zm

iene

ní ľ

udia

ho

zat

iaľ p

ouží

vajú

len

okr

ajov

o. B

ol to

teda

mož

no a

j po

sled

ný p

roje

kt v

 dan

om r

ozsa

hu, f

otog

rafo

vaný

via

c--m

enej

na

film

. Mož

no s

a tý

m p

omal

y uz

atvá

ra je

dna

etap

a. U

rčit

e bu

de v

eľa

foto

graf

ov p

raco

vať t

radi

čne

anal

ógov

o aj

ďal

ej, a

si v

šak

bude

nár

očné

dať

v b

lízk

ej

dobe

dok

opy

toľk

o en

ergi

e, k

oľko

bol

o po

treb

nej n

a pr

ojek

t toh

to r

ozsa

hu.

Vid

el s

i výs

tupy

ost

atný

ch?

Iba

nie

ktor

é. N

evid

el s

om v

šetk

y.R

ozpr

ával

i ste

sa

o tý

ch v

ecia

ch? N

eopa

kova

li s

a?Ja

sné,

že

sa č

iast

očne

opa

kova

li. D

oter

az s

me

mal

i asi

št

yri a

lebo

päť

str

etnu

tí. V

ždy,

keď

sa

nás

v n

ejak

om

obdo

bí z

išlo

via

c, s

tret

li s

me

sa s

 kur

átor

om a

 s ď

al-

ším

i ľuď

mi,

ktor

í v to

m b

oli z

aan

gažo

van

í. B

oli t

o dv

ojdň

ové

stre

tnut

ia, k

de s

a ri

ešil

náz

ov a

 takt

ické

ve

ci t

ypu

v ak

om v

ydav

ateľ

stve

sa

budú

vyd

ávať

kn

ihy,

ke

dy, k

to b

y m

ohol

byť

kur

átor

, či s

ú vš

etci

so 

všet

kým

ok

a p

odob

ne. R

az s

me

mal

i pre

naj

atú

mal

ú ki

nosá

lu,

kde

každ

ý z 

nás

odp

reze

ntov

al, č

o do

vted

y ur

obil

. Ne-

bolo

to v

erej

né, b

oli t

am ib

a n

aši a

sist

enti

.M

ali s

te a

sist

ento

v?

Áno

, bol

o to

nev

yhnu

tné.

Otv

áral

i nám

dve

re (o

braz

-ne

), pí

sali

mai

ly, r

ieši

li a

gen

du…

Bol

i to

viac

reš

erše

ri,

aspo

ň te

da v

 moj

om p

rípa

de.

Asi

sten

ta t

i pri

deli

li, a

lebo

si s

i ho

vybr

al s

ám?

Prid

elil

i. B

oli t

o vä

čšin

ou š

tude

nti a

 abs

olve

nti f

oto-

grafi

ckýc

h a

 film

ovýc

h š

kôl.

Stre

tli s

me

sa a

 pov

edal

i si

, že

to s

polu

skú

sim

e. A

k si

nie

ktor

í nes

adli

, men

ili

sa m

edzi

seb

ou. A

lebo

bol

asi

sten

t, k

torý

spo

lupr

aco-

val s

o vš

etký

mi,

lebo

chc

el. K

aždý

si t

o zo

rgan

izov

al

tak,

ako

mu

to v

yhov

oval

o. N

o a 

na

spom

ínan

ých

pre

-ze

ntác

iách

sm

e vi

deli

, čo 

robi

a os

tatn

í. N

ebol

o to

teda

ta

k, ž

e by

sm

e sa

tri

asli

– č

o ke

ď te

n a

lebo

one

n r

obil

to

isté

, ako

ja. (

smie

ch)

Ako

v I

zrae

li v

yzer

al t

voj k

aždo

den

ný ž

ivot

?N

ajvi

ac p

re m

ňa

znam

enal

a sl

obod

a a 

to, ž

e so

m s

a ta

m n

emus

el s

tara

ť o n

ič in

é, le

n s

a sú

stre

diť n

a to

, na

čo b

olo

treb

a. R

áno

som

sa

zobu

dil,

priš

la p

o m

ňa

au-

tom

asi

sten

tka,

vyz

dvih

la m

a, c

elý

deň

som

foto

graf

o-va

l, ve

čer

ma

odvi

ezla

dom

ov, š

iel s

om p

láva

ť do

mor

a,

stia

hol s

om p

amäť

ové

kart

y, e

dito

val,

ráno

sa

zobu

dil,

priš

lo a

uto,

cel

ý de

ň s

me

robi

li, v

ečer

som

šie

l plá

vať

do m

ora,

šie

l som

do

krčm

y za

nej

akým

i kam

arát

mi,

ktor

ých

som

tam

spo

znal

, med

zitý

m s

a sť

ahov

ali k

ar-

ty, e

dito

val s

om…

A ta

kto

stál

e do

kola

. Sem

-tam

ma

nie

kto

priš

iel p

ozri

eť.

Z ta

kého

pob

ytu

mus

í vzn

iknú

ť eno

rmné

mno

ž-st

vo fo

togr

afií.

Ako

 ich

dok

ážeš

sel

ekto

vať?

Pred

tým

, ako

som

zač

al r

obiť

s d

igit

álny

m fo

toap

ará-

tom

, som

rob

il s

 kla

sick

ým fi

lmom

. Pri

foto

graf

ovan

í al

ebo

nak

rúca

ní n

a fi

lm s

i vyb

uduj

eš u

rčit

é n

ávy-

ky, k

toré

ťa u

ž po

tom

„ne

pust

ia“,

ani k

eď p

rejd

eš n

a di

gitá

l, kd

e de

fact

o ne

mus

íš r

ieši

ť žia

dne

obm

edze

-n

ia (t

eda

okre

m h

lavy

). R

ých

lo p

ocho

píš,

že

o čo

m s

a ne

rozh

odne

š h

neď

na

mie

ste,

si p

otom

mus

íš o

dsed

ieť

za p

očít

ačom

. Ale

za

počí

tačo

m s

a m

i chc

e se

dieť

čo

naj

men

ej, t

akže

sa

snaž

ím d

ávať

si p

ozor

, aby

 edi

to-

van

ie „

nebo

lelo

“. V

 Izr

aeli

som

pra

cova

l tak

, že

som

ka

ždý

deň

vyt

lači

l mal

é n

áhľa

dy, k

torý

mi s

om m

al

pole

pený

cel

ý at

elié

r. K

eď s

om p

riši

el d

omov

, mal

som

už

uro

bený

hru

bý v

ýber

. Keď

lepí

m fo

togr

afie

na

sten

u a 

čelí

m im

kaž

dý d

eň, o

dpad

ávaj

ú po

stup

ne t

ie, n

a kt

oré

sa z

 aký

chko

ľvek

dôv

odov

nev

ydrž

ím ď

alej

dív

ať.

Ost

anú

len

tie

, kto

ré u

ž ne

mám

sil

u da

ť dol

e. (s

mie

ch)

Je in

é vy

bera

ť fot

ogra

fie d

o kn

ihy

a in

é n

a vý

stav

u.Á

no. R

ovn

aký

mat

eriá

l, z 

ktor

ého

som

robi

l kn

ihu

a kd

e bo

li je

dnot

livé

zábe

ry p

repo

jené

na

zákl

ade

urči

tej

dram

atur

gie,

som

skú

sil p

ren

iesť

na

sten

u. B

ola

to v

šak

čist

á ka

tast

rofa

.N

efun

gova

lo to

. In

ak. N

efun

gova

lo to

tak,

ako

v k

nih

e. A

 to s

om s

i mys

-le

l, že

to n

a st

o pe

rcen

t pôj

de a

 neb

ude

to ž

iade

n z

ásad

-ný

pro

blém

. No

ani n

áhod

ou s

a to

ned

á pr

enáš

ať ta

k je

dnod

ucho

. Tak

že s

a te

ším

na

výst

avu,

lebo

sa

to b

ude

mus

ieť c

elé

znov

a pr

ebra

ť a v

ymys

lieť.

Vžd

y od

znov

a,

v sú

visl

osti

s k

onkr

étny

m m

iest

om, n

a kt

orom

bud

e.Bu

de to

put

ovn

á vý

stav

a?

Prvý

pok

us s

a us

kuto

ční v

 Man

nhe

ime,

na

jar.

Poto

m

by m

ali b

yť e

šte

neja

ké m

alé

výst

avy,

ale

tá v

 Man

nhe

-

8Top knihy

13

12 11

8

7

6

2

1

15

Ex Libris v SNG je osobitým umenovedným kníhkupectvom v centre Bratislavy. Prináša publikácie o umení a kultúre, tematicky jedinečné katalógy k výstavám v SNG, pôvodnú slovenskú literatúru, silné zastúpenie má aj kvalitná literatúra pre deti. Nájdete tu však nielen rôzne knižné, ale aj „neknižné“ lahôdky ako grafiky  od súčasných slovenských ilustrátorov a umelcov, ponuku autorských kníh, zinov a časopisov a množstvo originálnych drobností pre radosť. V spolupráci s Ex Libris v SNG sme pre vás zostavili rebríček naj titulov v rámci predajnosti i záujmu čitateľov v uplynulom roku, kategorizovaný do troch hlavných tematických okruhov, ktoré kníhkupectvo mapuje a ponúka.

knihy

Top knihyText a Foto: Ex Libris v SNG & redakcia

top

14 15

10

9

5

4

3

1 Július Koller – Vedecko- -fantastická retrospektívaBratislava 2010

Odporúčame rozsiahlu knihu o poprednom pred-staviteľovi konceptuálne-ho umenia na Slovensku Júliusovi Kollerovi – Vedec-ko-fantastická retrospektíva. Množstvo odborných infor-mácii a texty Aurela Hrabu-šického a Petry Hanákovej sprevádza bohatý obrazový materiál. Nemala by chý-bať v žiadnej knižnici!

4 Jana Želibská – Zákaz dotykuBratislava 2012

Dielo slovenskej umelkyne Jany Želibskej bude v tomto roku súčasťou veľkej výstavy The World Goes Pop v londýnskej Tate Modern (17. 9. 2015 - 24. 1. 2016). Publikácia Zákaz dotyku sa vzťahuje k jej samostatnej výstave na pôde Slovenskej národnej galérie v roku 2012, ktorá získala v ankete denníka SME titul Výstava roka. Veľkovýpravná sprievodná publikácia vykresľuje tvorbu našej – dnes už svetovej – autorky do najmenšieho detailu. Odporúčame!

2 Zaujatí krásouBratislava 2013

Kto má rád návraty do minulosti, toho poteší publikácia Zaujatí krásou. Systematicky spracovaná kniha Aurela Hrabušické-ho a Bohunky Koklesovej je venovaná dokumentár-nej fotografii 50. rokov na Slovensku. Príťažlivý vizu-álny materiál zaznamená-va všedné dni v mestách či na vidieku, sugestívne i vtipné snímky približujú tvár života v tomto období. Vďaka kvalitným textom autorov má publikácia aj vysokú odbornú hodnotu.  

5 RenesanciaBratislava 2009

Renesancia je populárno--vedecká publikácia, ktorá vznikla s ambíciou podať prijateľnou formou kom-plexný prehľad, bilanciu základných poznatkov a podľa možností i repre-zentatívnu dokumentáciu z dejín umenia v histo-rickom teritóriu a kultúr-nych väzbách Slovenska. Mapuje obdobie v rozme-dzí od konca 15. storočia do poslednej tretiny 17. storočia. Veľká, ťažká kniha plná hodnotných informácií je v Ex Libris v SNG dostupná za mimo-riadne priaznivú cenu!

3 Svetlo na hrane / Architektúra vo fotografiiBratislava 2014

Sprievodná publikácia rov-nomennej výstavy, ktorá bola realizovaná v minulom roku a po prvý raz reflek-tovala fotografiu modernej architektúry ako samostat-nú tému v rámci dejín slo-venskej fotografie. Katalóg je veľkorysou prehliadkou vybraných architektonic-kých diel obdobia moderny a neskorej moderny, ktoré sú blízke súdobej architek-túre v okolitých krajinách a navyše stále aktuálne, nadčasové  a moderné.

Katalógy SNG

6 Friedrich Weinwurm – Architekt/Architect Henrieta Moravčíková Slovart Bratislava 2014

je interpretáciou diela a pokusom osvetliť dosiaľ neznáme skutočnosti súvisiace s prácou jedného z najobdivovanejších architektov pôsobiacich na Slovensku, Friedricha Weinwurma (1885 – 1942). Publikáciu o súčasníkovi Le Corbusiera, Miesa van der Rohe či Waltera Gropia zostavila uznávaná historička architektúry Henrieta Moravčíková.

7 Field TripMartin Kollár MACK Bratislava 2013

Jedine v Ex Libris v SNG môžete dostať jedinečnú fotografickú publikáciu Field Trip – zatiaľ nikde inde v Bratislave. Jedná sa o výstup rovnomenného medzinárodného fotografic-kého projektu, koncentro-vaného do Izraela a zame-raného na reflexiu tejto krajiny rôznymi fotografmi z celého sveta, na ktorom sa Kollár zúčastnil v rokoch 2009 až 2011. Silný koncept publikácie (o samotných fo-tografiách ani nehovoriac) si vás rozhodne získa.  

8 Slovenská nová vlnaLucia L. Fišerová, Tomáš Pospěch Kant Praha 2014

Pomerne jednotný vizuálny jazyk tzv. Slovenskej novej vlny vo fotografii predstavo-val jeden z prvých prejavov fotografickej postmoderny u nás. Publikácia skúma fenomén tohto „hnutia“ a jeho východiská s časo-vým odstupom takmer troch desaťročí.

10 Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939Iva Mojžišová Artforum Bratislava 2013

Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928–1939 Ivy Mojžišovej zachytá-va vznik už zmieňova-nej Školy umeleckých remesiel v Bratislave v me-dzivojnovom období. Kniha je informačne výživná, do-plnená výbornou grafickou úpravou Jána Šicka. Pub-likácia plná hodnotných informácií je v Ex Libris v SNG dostupná za mimo-riadne priaznivú cenu!

9 Súčasná architektúra na východe Slovenska Elena Alexy, Michal Burák, Katarína Trnovská, Michal Lalinský, Lukáš Šíp, Tomáš Bujna, Pavol Mészáros, Robert Špaček, Zorán Vukoszávlyev o.z. UzemnePlany.sk, o. z. just plug_in, Slovart Bratislava 2014

Jedinečná kniha, mapujúca štyridsať súčasných ar-chitektonických realizácií na východe našej krajiny. Pôsobivá zmes dokumentu o kondícii stavieb v tejto časti Slovenska, kvalitnej obrazovej dokumentá-cie, bilingválneho textu, faktografie a série esejí od prizvaných autorov je zárukou atraktivity nie len pre architektonických fajnšmekrov!

K titulom sa môžete dostať len v galerijnom kníhkupectve Ex Libris v SNG. Okrem katalógov k aktuálnym výstavám sa môžete vrátiť aj k starším témam a titulom, často za polovičné ceny.

Literatúra o umení

Top knihy

Knihy pre deti Detská literatúra je prirodzenou súčasťou kníhkupectva Ex Libris v SNG, ktoré má radosť z každého detského čitateľa. A preto je preň výber kvalitnej detskej knihy dôležitý.

11 Proč obrazy nepotřebují názvy Ondřej Horák a Jiří Franta Labyrint Praha 2014

Proč obrazy nepotřebují názvy je pôsobivou publi-káciou, ktorá deťom pri-bližuje  svet výtvarného umenia zábavnou formou a najmä prostredníctvom skvelých ilustrácií, ktoré sa  nikdy neopozerajú. Kniha vtiahne nielen do deja, ale priamo do dejín umenia! Poučné, zábavné a objavné čítanie, ku kto-rému sa bude celá rodina rada vracať.

14 Hlbokomorské rozprávky Monika Kompaníková Artforum Bratislava 2013

z pera Moniky Kompaní-kovej, ilustrované Vero-nikou Holecovou, si našli nadšené čitateľské publi-kum v radoch ako rodičov s deťmi, tak aj bezdetných dospelých. Putovanie ryby Biby a hada Rada po morskom dne si získa kaž-dého, kto sa do knižôčky „ponorí“. Je to totiž „láska na prvý ponor“!

12 Kozliatka Mária Rázusová-Martáková, Jaroslava Blažková Buvik Bratislava 2013

Dve klasické rozprávky o poslušných a neposluš-ných kozliatkach od Márie Rázusovej-Martákovej a Jaroslavy Blažkovej pre-pojil svojimi úžasnými ilu-stráciami do jednej knižky Vlado Král. Kniha je nie len zábavná, ale i zábavnou formou poučná. 

15 Kvak a Čľup sú kamarátiArnold Lobel Občianske združenie Slniečkovo Prešov 2008

Publikácia je určená začí-najúcim čitateľom. Je plná krásnych ilustrácií, pôvab-ných a vtipných príbehov, ľahko uchopiteľných det-skou hlavičkou a vníma-ním. Napriek tomu sa v nej píše aj o takých hodnotách, ako sú priateľstvo, odpus-tenie, či ohľaduplnosť… 

13 Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová Juraj Raýman, Vanda Raýmanová Filmotras 2014

nápaditá rozprávková kniž-ka, plná (ako už samotný názov napovedá) briskných slovných obratov, myšlien-kových kotrmelcov, vyše štyridsiatich plnofareb-ných (a krásnych!) ilustrá-cií, humoru a fantázie. Vaše deti vás za ňu budú milovať!

Art Voyeur

Blog o súčasných slovenských umelcoch a umelkyniach; kto sú, čím žijú, ako

vyzerajú a bývajú, a predovšetkým – ako, kde a čo tvoria .

Art voyeur: Illah

Van Oijen

V Slovenskej národnej galérii sa umeniu venuje na rôznych úrovniach – zbiera sa, skúma, chráni, vystavuje a predovšetkým prezentuje verejnosti. Práve formu prezentácie umenia a umelcov má galéria ambíciu prispôsobo-vať meniacim sa požiadavkám doby tak, aby zaujala návštevníkov a priaznivcov spôsobom, ktorý im bude blízky a zrozumiteľný. Blog zo Slovenskej národnej galérie, ktorý bude časom súčasťou novej webovej stránky inštitúcie, vznikol z popudu reagovať na súčasný trend li-

festylových blogov, ktoré nenáročnou, a najmä obrazovou (fotografickou) formou predstavujú zaujímavých ľudí, ich osobný štýl, prácu, inte-riér ich príbytkov a pracovísk. Naším cieľom je vniesť do interakcie umelec – divák osobný roz-mer; umožniť umeleckým nadšencom, aby spo-znali autorov svojich obľúbených diel ako ľudí „z mäsa a kostí“ a s potešením voyera objavili aj niečo z ich súkromného či pracovného života.

Art Voyeur

Illah je fotografka a aktivistka pôvodom z Ho-landska, od roku 2005 žijúca na Slovensku. Štu-dovala na Vrij Universiteit Amsterdam (Odbor všeobecné kultúrne vedy) a na Koninklijke Aca-demie van Beeldende Kunsten v Haagu (odbor fotografia), na Slovensku potom v rokoch 2005 – 2008 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení na katedre fotografie a nových médií u pedagógov Ľuba Stacha, Filipa Vanča a Anny Daučíkovej. Vo svojej fotografickej tvorbe sa venuje najmä mestskému prostrediu, alebo, ako hovorí sama Illah, „súkromnému verej-nému priestoru“. Sleduje miesta, priestory a situácie, kde sa súkromný život konkrétnych jednotlivcov stretáva a konfrontuje s verejným priestranstvom (ktoré je na Slovensku typicky

vnímané ako „územie nikoho“). Svojím ana-lógovým fotoaparátom FUJICA 690 zachytáva špecifickosť slovenského prostredia, viditeľnú najlepšie práve pre cudzinca (napríklad v na-šich mestách veľmi časté nesúrodé kompozície nekoncepčne navrstvených architektonických, reklamných či „skrášľovacích“ prvkov; „hluché“ miesta nestvárnenej zelene uprostred sídlisk; a rôzne iné malebné bizarnosti, „nedokonče-nosti“ a procesy). Vydala dve fotografické knihy (Bratislava – mesto na mieru v roku 2007 a Košice  – dzivosť v srdci v roku 2011, obe vo vydavateľstve Slovart). Zúčastnila sa viacerých skupinových výstav, jej práce boli zaradené aj do projektu SNG Dve krajiny. Obraz Slovenska 19. storočie × sú-časnosť. Samostatne vystavovala napríklad

v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratisla-ve (2012). Venuje sa občianskemu aktivizmu, zameranému najmä na oživenie verejného priestoru. V rámci o.z. Punkt spoluorganizuje podujatie Dobrý trh, je členkou Aliancie Stará tržnica, ktorá revitalizuje Starú tržnicu v Bra-tislave. Okrem toho vyrába originálne recyk-lované odevy pod vlastnou značkou Fashion Recycling Lab.

Produkcia a text: Alexandra TamásováFoto: Petra Rjabininová

×1981

7Holandské raňajky podľa Illah

Boterham met Hagelslag (maslový chlieb s čokoládovou ryžou), Pindakaas

(arašidové maslo) a Geitenkaas (tvrdý holandský kozí syr).

Illah a  jej dcéru Medu sme navštívili v  ich bratislavskom byte, kde žijú aj s Mediným otcom, fotografom Šymonom Klimanom. Okrem sympatického bytu, ktorého rekonštrukcia a zariaďovanie je ešte v procese, sme Illah pozorovali pri práci na ulici, kde v spoločnosti Medy „lovila“ so svojím úžasným fotoaparátom tie správne zábery.

Dcéra Meda Klimanová

má meno podľa maľby Gustava Klimta, na ktorej je portrétovaná Mäda Primavesi

(na fotografii je oficiálna reprodukcia, kúpená v New Yorku).

Meno-mesto-výstava-dielo

Kto z uvedených autorov (zatiaľ) nereprezentoval Slovensko na Bienále v Benátkach?A Ilona NémethB Erik BinderC Otis Laubert

Ktorý z týchto výtvarníkov patrí do Košickej moderny?

A Anton JasuschB Roman OndákC Ján Berger

Identifikujte budovu na fotografii

A obytný blok Avion v BratislaveB obchodný a obytný dom

Manderla v BratislaveC bytovka obytného súboru

Nová doba v Bratislave

Ktorý z umeleckých smerov je špecifický spôsobom narábania so svetlom, bol reprezentovaný výstavou v SNG v roku 2014?A impresionizmusB ruská avantgardaC art deco

K akej výstave v SNG sa vzťahuje reprodukované dielo?

A Tekutá múzaB SochárkyC Ruská avantgarda

Kto je autorom reprodukovaného diela?

K akej výstave v SNG, ktorej trvanie bude od apríla do augusta 2015, sa vzťahuje nasledujúca fotografia?

Viete, kto je autorom reprodukovanej busty?

Poznáte meno umelca?

Krajinomaľba známej osobnosti výtvarného života z prelomu 19. a 20. storočia, maliara, ktorý sa narodil v roku 1852 v Strážkach. Vo svojej dobe bol uznávaný najmä ako krajinár. Stála expozícia jeho diel bola sprístupnená v roku 1990 v rodinnom kaštieli v Strážkach (SNG). V Bratislave bola posledná väčšia výstava jeho diel napríklad v galérii SOGA, v roku 2012, kde bolo predstavené jeho dielo zo zbierky Lea Ringwalda.

1

4

5

6

7

8

Δ

2

3

4Meno-mesto-výstava-dielo

Text: redakciaFoto: 1. Juraj Kováčik, 2. 5. 9. 10. Archív SNG, 3. Viliam Malík, 6. Tibor Huszár, 7. archív SOGA, 8. TASR

Meno-miesto-výstava-dieloHodnotenie9 – 8 bodov

Connoisseur(fr. znalec) Orientácia v slovenskom vizuálnom umení pre vás nie je problémom, ste zjavne buď jeho milovníkom, čerstvým absolventom dejín umenia, zberateľom alebo najpoctivejším návštevníkom Slovenskej národnej galérie. Gratulujeme!

7 – 5 bodov

V obrazeSte dobre zorientovaní v slovenskom vizuálnom umení, podľa všetkého radi zavítate na výstavy v Slovenskej národnej galérii a orientujete sa aj v aktuálnom dianí na scéne a v Bratislave. Iba pripomíname, že na všetky výstavy v SNG je aj v roku 2015 voľný vstup!

4 – 1 bodov

LightNie je to ešte celkom stratené, občas sa „chytáte“, niečo s istotou poznáte, o inom ste ešte nepočuli. Ste však zvedaví a otvorení novým veciam a informáciám, navyše sa rýchlo učíte. Tie pravé predpoklady na to, aby ste tento test zvládli v ďalšom čísle s plným počtom bodov!

1 – 0 bodov

IgnorantVýtvarné umenie k životu asi bezprostredne nepotrebujete, pokiaľ sa mu vyložene nevyhýbate. Je možné, že si niekedy zamieňate SNG s SND, ale napokon vždy trafíte, kam potrebujete. Radi vás uvidíme na niektorej z výstav v SNG! Možno vás zaujme natoľko, že do dvoch rokoch budete nadšeným zberateľom výtvarného umenia!

Za každú správnu odpoveď si započítajte jeden bod. Mimo krátkeho zhodnotenia vašich schopností podľa finálneho počtu bodov (v závere kvízu) získavate za jeho absolvovanie voľné vstupné na výstavy SNG počas celého roka 2015!

Odpovede1 Otis Laubert; Ilona Németh

vystavovala na 49. ročníku Bienále v Benátkach v roku 2001 miesto-špecifickú inštaláciu, do ktorej boli integrované tlače českého umelca z Ostravy Jiřího Surůvky; názov expozície Pozva-nie na návštevu (Československý pavilón, 7. 6. – 4. 11. 2001); Erik Binder vystavoval na 50. ročníku Bienále v Benátkach v roku 2003 spolu s umeleckou skupinou Ka-mera Skura inštaláciu Superstar (Československý pavilón, 15. 6. – 2. 11. 2003).

2 Anton Jasusch; reprodukova-né dielo má názov Symfónia; 1922; olej na lepenke; dielo je v depozitári maľby 20. storočia, aktuálne v Esterházyho paláci v Bratislave; ide o figurálno-ima-ginatívnu kompozíciu.

3 Manderla; fotografia bola vysta-vená na výstave Svetlo na hrane v SNG; trvanie: 6. 11. 2014 – 15. 2. 2015; kurátorky: Lucia Almášiová a Viera Dlháňová; ide o fotografiu Viliama Malíka zo zbierok SNG – Samé okná (Ob-chodný a obytný dom Manderla v Bratislave) z roku 1938.

4 Impresionizmus; išlo o výstavu Impresionizmus SK v SNG; trvanie: 28. 3. – 25. 5. 2014; kurátor: Július Barczi; na reprodukcii je dielo Dominika Skutetzkého Trh v Banskej Bystrici; dielo je v zbierke Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici.

5 Tekutá múza; výstava v SNG; trvanie 6. 3. – 31. 5. 2015; kurátorka: Petra Hanáková; na reprodukcii je dielo Tibora Huszára Cigáni XI. z roku 1977 – 1978; dielo je v zbierke SNG Bratislava.

6 Alexander Bazovský; dielo pribudlo do Zbierky moderného a súčasného umenia SNG v rámci akvizície v roku 2013; bolo získané kúpou z aukcie Aukčnej spoloč-nosti SOGA na základe účelovej dotácie Ministerstva kultúry SR; Miloš Alexander Bazovský (1899 Turany – 1968 Trenčín) – Sekera. 1952, plátno, olej, 90 × 70 cm, značené vľavo dole: M-A-B.

7 Sochárky; výstava v SNG; trvanie 10. 4. – 16. 8. 2015; kurátorka: Vladimíra Büngerová; na fotografii je sochárka Klára Pataki, pracujúca na návrhu pomníka Slovenského národné-ho povstania pre Nemeckú; bolo to po prvý raz, čo sa do súťaže na návrhy realizácie pomníka prihlásila, a dokonca ju vyhrala ženská autorka (v roku 1959) a vznikol prvý monument ženskej sochárky vo verejnom priesto-re na Slovensku; kurátorkou výstavy Sochárky je Vladimíra Büngerová, kurátorka zbierky moderného a súčasného sochár-stva v SNG.

8 František Xaver Messerschmidt; Charakterová hlava 44; 2. polovica 18. storočia; ide o sé-riu 52 búst s nejednoznačnými a bizarnými výrazmi tváre; plastiky si Messerschmidt nechá-val, neboli určené na predaj; plastika je zo zbierok Slovenskej národnej galérie.

Δ Ladislav Mednyánszky (1852 – 1916).

Aj v roku 2015 je do Slovenskej národnej galérie

vstup voľný.

Voľný vstup do SNGv roku 2015 vďaka J&T Banke

Sochárky

Ucho

váva

nie

svet

a

Martin Kollár

Biedermeier

Svetlo na hrane

Košic

ká m

oder

na

nestex

Tekutá múza

Ruská avantgarda

2015!