5. Ruské Impérium v 19. Storočí

Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos/Projekt je spolufinancovan zo zdrojov ESF

Uebn texty Dejepis Autor: PhDr. Marin Damanko, PhD. TC: Eurpske vemoci v 19. storo Tma 5: Rusk imprium v 19. storo

185

Rusk spolonos Po hospodrskej strnke Rusko v prvej polovici 19. storoia upadalo. Km v 18. storo sa Rusi pomaly pribliovali rovni zpadoeurpskych krajn, v prvej polovici 19. storoia optovne zaostvali. Vrazne tomu napomhala politika samoderavia, ale aj uenie pravoslvnej cirkvi, ktor umelo udriavala rusk ud v nevedomosti a negramotnosti, uiac ich rznym bludom a tmrstvam. Napriek danm pomerom je toto obdobie ruskch dejn obdobm psobenia vekch ruskch umelcov a spisovateov. V tom ase v Rusku ili a tvorili: A. S. Pukin, N. V. Gogo, F. M. Dostojevskij, N. Nekrasov a I. S. Turgenev. Na prelome tridsiatych a tyridsiatych rokov 19. storoia sa v Rusku rozhorel konflikt dvoch rznych kultrno-spoloenskch prdov. Ilo o tzv. zpadnkov a slavjanofilov. Tieto smery predstavovali dve rzne monosti rieenia ruskch problmov. Ilo o to, i sa m Rusko ubera vlastnou ruskou cestou s prvkami pravoslvneho nboenstva (slavjanofilovia), alebo i sa m sta prirodzenou sasou ostatnej Eurpy a jeho al vvoj sa m orientova na Eurpu (zpadnci).

RUSK ABSOLUTIZMUS V 19. STORO

Samoderavie ruskch crov do polovice 19. storoia

V roku 1815 sa Rusko prostrednctvom Svtej aliancie postavilo na elo boja za zachovanie princpov

feudlnych monarchi a spolu s Rakskom a Pruskom tlmili akkovek revolun aktivity eurpskych

revolucionrov. Cr Alexander I. (1801-1825), vaz nad Napoleonom, bol ovplyvnen nboenskm

mysticizmom a po roku 1815 nadobudol presvedenie, e je povolan chrni a zachrni Eurpu od

vetkch novch mylienok. Bol nielen nboenskm mystikom a bezohadnm despotom, ale aj

obdivovateom vojenskej disciplny. Okrem tvrdho absolutizmu, pre ktor sa v Rusku ujalo pomenovanie

samoderavie, vldla v Rusku aj obrovsk korupcia, ktor dostvala spolonos do krzy.

Ani zvyok spolonosti vak, na rozdiel od ostatnch eurpskych krajn, neprejavoval vea nadenia pre

demokratizan tendencie. Mylienky pokroku a slobody prenikali a rozirovali sa iba v kruhoch mladch

armdnych dstojnkov. V 20-tych rokoch 19. storoia vznikli prve v tchto kruhoch dve pokrokov

organizcie: Severn spolok v Petrohrade a Jun spolok na Ukrajine. Spjala ich najm nespokojnos

s existujcim reimom, odmietali samoderavie a iadali spsanie stavy. Po dlhodobom plnovan

prevratu sa im naskytla prleitos na akciu v novembri 1825, ke zomrel Alexander I. Onedlho, 14.

decembra 1825, vyviedli revolun dstojnci svoje

pluky na Sentne nmestie v Petrohrade a dontili

Sent, aby vyhlsil stavu a politick slobody. Nov

cr Mikul I. (1825-1855) nechal povstalcov

obki vojskom a povstanie utopil v krvi.

Vodcovia povstania dekabristov boli popraven a

mnoh astnci boli poslan do vyhnanstva na Sibr.

(Povstanie bolo nazvan poda mesiaca, v ktorom

sa uskutonilo, poda decembra. December je po

rusky ekbr.) Povstanie dekabristov v Rusku,

obmedzen na zku vrstvu armdnych dstojnkov

a inteligencie, sa chpe ako jeden z prejavov hnutia

riaceho sa po celej Eurpe, t.j. hnutia nacionalistov proti absolutizmu.

Aj vlda cra Mikula I. bola poznaen samoderavm. Prezvku policajt Eurpy si vyslil nielen tm,

e podporoval vetko konzervatvne (napr. v roku 1849 pomohol rakskemu cisrovi potlai maarsk



186

Rusko-japonsk vojna (1904-1905) Pokles preste Ruska v Eurpe chcela crska vlda kompenzova spenou imperilnou politikou na alekom vchode, kde sa jeho hlavnm sperom stalo rchlo sa modernizujce Japonsko. Predpokladom spenej politiky voi Japonsku bolo rchle nasadenie vekch pozemnch sl a tieto bolo mon presun iba po eleznici. V roku 1891 sa preto zaalo s vstavbou transsibrskej magistrly, ktor mala spja hlavn mesto Ruska s jeho najvchodnejmi asami. Magistrla vyostrila vzahy s Japonskom, ktor v nej videlo ohrozenie svojich zujmov v ne. Cr Mikul II. sa preto zaal pripravova na vojnu. Sperenie s Japonskom nebolo jedinm dvodom na vypuknutie rusko-japonskej vojny. alm dvodom bola snaha Mikula II. o umlanie domcej opozcie, ktor poadovala zruenie samoderavia a demokratizciu pomerov v ri. Malou vaznou vojnou si chcel upevni svoje postavenie a dokza akcieschopnos svojho reimu. Konflikt vypukol vo februri 1904. Na prekvapenie celej Eurpy prevahu nemalo niekokonsobne vie Rusko, ale Japonsko. Japonci najprv zniili rusk flotilu na alekom vchode, okupovali Kreu a zatlaili Rusov do Manduska v severovchodnej ne. Zaiatkom roka 1905 kapituloval strategicky dleit rusk prstav Port Arthur. Porka Rusov bola doven v mji 1905. Rusi potrebovali urchlene uzavrie mier, pretoe hanebn porka ukzala totlnu neschopnos ruskej armdy a jej hlavnho velitea na vchode Kuropatkina. Mier sprostredkoval americk prezident Theodore Roosevelt a uzavret bol v septembri 1905. Rusi odstpili Japonsku jun Sachalin, prstavy Port Arthur a Dalnyj a uznali zvltne zujmy Japoncov v Krei.

povstanie), ale aj spsobom vldy v Rusku. Bol znmy obdivom ku vetkmu o sviselo s armdou a

naopak doslova nenvidel vzdelanie a vzdelancov. Nebval rozvoj poas jeho vldy zaznamenala tajn

polcia, ktor mala pod drobnohadom vetky vek centr re.

Krymsk vojna a reformy cra Alexandra II. (1855-1881)

Neschopnos cra Mikula I. riei vntropolitick problmy viedla k aktvnej zahraninej politike. Ako

sme u spomnali, cieom jeho expanzie bol Balkn. Pod zmienkou ochrany kresanov v Tureckej ri vtrhla

v roku 1853 rusk armda do dunajskch knieatstiev. Zaala sa alia rusko-tureck vojna, znma ako

krymsk vojna (1853-1856). Aj v tejto vojne mali prevahu Rusi. Hrozilo, e ovldnu strategicky vznamn

oblas vchodnho Stredomoria, o ohrozovalo najm zujmy Anglicka a Franczska. Preto v marci 1854

obidve krajiny vyhlsili Rusku vojnu, m sa radiklne zmenil pomer sl a zaala sa krymsk vojna. Najm

boje odohrvajce sa na Kryme a Kaukaze ukzali vetky rusk nedostatky. V porovnan s Anglickom a

Franczskom Rusi zaostvali po kadej strnke. Hne po pde Sevastopoa sa preto zaali mierov

vyjednvania a v roku 1856 bol v Pari podpsan mier. Rusko sa poda neho muselo vzda stia Dunaja a

shlasi so zkazom drania vojnovej flotily

v iernom mori.

Mier za Rusko podpisoval u nov cr

Alexander II. Uvedomujc si vetky

nedostatky svojej re, rozhodol sa cr

vyvodi z porky dsledky. V Rusku sa zaalo

obdobie reforiem. V roku 1861 bolo zruen

nevonctvo. Rusk nevonci sa stali osobne

slobodnmi a pokia mali usadlos, povinne

dostali pdu, za ktor museli zaplati. Kee

ronci nemali peniaze, pdu od statkrov

vykpil tt, ktor potom poskytol ronkom

piky. Tieto piky potom splcali aj

niekoko desaro.

Alexander II. zreformoval i vntorn

sprvu a armdu. Prezenn sluba sa skrtila

na 6-7 rokov z dovtedajch 25. V roku 1874



187

bola zaveden veobecn brann povinnos. Podporoval vzdelvanie. Postaral sa o zvenie potu

udovch kl, podporoval tudentov, uvonil styk s Eurpou, a v konenom dsledku obmedzil cenzru

tlae. Jeho vlda zaala v Rusku vytvra predpoklady pre hospodrsky rast. Rusko teraz potrebovalo

niekoko desaro mieru a proreformne orientovanch panovnkov, aby sa hospodrsky aj kultrne

priblilo ostatnej Eurpe. ia, al panovnk, Mikul II. nebol naklonen podobnm vzim.

Hospodrske reformy Sergeja Witteho na prelome storo

V roku 1895 sa na rusk trn dostal nov cr Mikul II. U na zaiatku jeho vldy bolo zrejm, e bude

dslednm ochrancom samoderavia, v om mu vemi ochotne pomhala aj vplyvn pravoslvna cirkev.

Zmenu priniesli a ekonomick reformy Sergeja Witteho, ministra financi v rokoch 1892-1903. Podstata

jeho reforiem spovala v tvrdej daovej politike, ktor sa tkala irokch vrstiev. Zaviedol prsny

protekcionizmus, t.j. ochranu domceho trhu pred zahraninmi vrobkami m, chcel rozprdi domcu

vrobu. Urobil finann reformu a umonil prenikanie zahraninho kapitlu do Ruska. V najvej miere

do ruskho hospodrstva investovali Franczi. Vaka Witteho reformm sa roky, poas ktorch bol vo

funkcii, povaovalo za obdobie priemyselnho rozvoja Ruska. Postavilo sa asi 50 tisc kilometrov eleznc a

vznikli priemyseln centr v Petrohrade a Moskve. alie priemyseln oblasti tvorili mest: Tula, Rjaza,

Charkov, Saratov, Riga, Jaroslav, at. Podarilo sa sprstupni cestn komunikcie a riene cesty, rozvjala sa

aba nafty a nerastnch surovn.

S rozvojom ruskho priemyslu rstol poet robotnkov, ktor sa sstreovali hlavne v najvch

priemyselnch centrch Petrohrade a Moskve. Od konca 19. storoia sa zaali vytvra robotncke spolky,

ktor sa aktivizovali v boji za svoje prva. Subn vvoj bol vak preruen hospodrskou krzou v rokoch

1902-1903. Krza zradikalizovala robotncke masy. Minimlne odvtedy meme pozorova prv prznaky

bliacej sa revolcie.

Revolcia v roku 1905

V svislosti s vojnou na alekom vchode, ale aj vaka veobecne zlej hospodrskej situcii v Rusku, sa

koncom roka 1904 zaala radikalizova situcia medzi ruskmi robotnkmi a ronkmi. V nedeu 22. janura

1905 sa rozhodli predloi svoje poiadavky crovi, o ktorom si naivne mysleli, e im pome v ich biede.

Cel mierumilovn akcia sa skonila masakrom, pretoe na sprievod robotnkov akali vojaci, ktor zaali

strebu do davu. Smr 130 ud situciu v spolonosti zradikalizovala ete vraznejie. Zmeny zaali

poadova aj doteraz vemi pokojn a liberlne vrstvy obyvatestva. Po krvavej nedeli sa aktivizovala



188

predovetkm demokratick inteligencia. Univerzity sa premenili na verejn tribny protivldnej opozcie.

Inteligencia si zaloila niekoko organizci zameranch proti samoderaviu. Ostatn verejnos zareagovala

na krvav nedeu vlnou demontrci a trajkov.

Jar roku 1905 sa niesla v Rusku v znamen vzniku mnostva odborovch a politickch organizci, ktor

vinou iadali: stavodarn zhromadenie, veobecn volebn prvo, demokratizciu ruskho

politickho systmu a premenu samoderavia na kontitun monarchiu. Do leta 1905 sa situcia

vyhrotila do takej miery, e na potlanie nepokojov v ri musela by v pohotovosti milinov armda.

Pod tlakom okolnost bol cr Mikul II. nten ustpi a 30. oktbra 1905 vydal Crsky manifest,

v ktorom obyvatestvu zaruoval obianske prva, suboval zavies veobecn volebn prvo a zriadi

parlament (Dumu) s prvom schvaova zkony. Zostavenm novej vldy bol poveren sksen politik Sergej

Witte.

Onedlho sa ukzalo, e Crsky manifest nebol pre cra relevantnm dokumentom a vydal ho iba preto,

aby upokojil situciu v ri. V rokoch 1905-1907 bola Duma zvolan dvakrt, ale zakadm ju po niekokch

mesiacoch rozpustil. U na jar 1906 odvolal Witteho a predsedom vldy sa stal Peter Stolypin, ktor stl

pred neahkou lohou obnovi poriadok a pokoj v krajine na prahu obianskej vojny. Stolypin sa prispsobil

situcii a pol roka vldol v Rusku ako dikttor s vnimonmi prvomocami. Aj za najmenie priestupky boli

do 48 hodn udeovan tvrd tresty nevynmajc trest smrti. Takto sa mu podarilo dosiahnu v ri poriadok.

Napriek nespornm Stolypinovm spechom sa jeho politika stretvala s oraz vm odporom. Svojimi

tvrdmi zsahmi si znepriatelil inteligenciu a nsilnou rusifikciou neruskch nrodov stratil podporu

v neruskch astiach re (Posko, Fnsko, Kaukaz, Ukrajina). V roku 1911 bol zavraden.

V rokoch 1912-1914 sa v Rusku prejavili prznaky alej krzy, ktor u viedla k definitvnemu pdu

crizmu v roku 1917.

lohy: 1. Porovnajte vntropolitick situciu Ruska na konci 17. storoia (pred nstupom Petra I.) a zaiatku 19.

storoia. Njdite paralely. 2. Porovnajte boj ruskch demokratov za kontitun monarchiu s obdobnm procesom v ostatnej Eurpe.

Menujte dve priny nespechu Rusov. 3. Napriek tomu, e Rusko hospodrsky zaostvalo za eurpskymi mocnosami, viedlo aktvnu a vemi

nkladn zahranin politiku. Vysvetlite tento paradox. 4. Njdite a popte dvody, pre ktor bola obrovsk Rusk ra porazen japonskou armdou na zaiatku

20. storoia. Zamerajte sa na oblas hospodrstva a politickho zriadenia Ruska.

Documents

5. Ruské Impérium v 19. Storočí