Abraham Lincoln

  • View
    37

  • Download
    0

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Abraham Lincoln. - PowerPoint PPT Presentation

Text of Abraham Lincoln

  • Narodil sa ako syn farmra a robotnka Thomasa Lincolna. I napriek vekmu majetku a rznym vedajm prjmom svojho otca vyrastal v chudobnej rodine. Niekokokrt sa sahovali, a sa napokon usadili v okrese Macon v Illinois. Ani nie 10-ronho Abrahama pripravila zkern malria o matku. Jeho otec sa po ase usadil v Indiane a Lincoln pomohol otcovi rozbehn sa, no potom sa vydal vlastnou cestou. U od 14-tich rokov si zaal zarba na ivobytie. Bol hrom pokru, pltnkom, lodivodom, lovcom, vojakom, vedcim potovho radu a pomocnkom v obchode. Mal t najtvrdiu kolu kolu ivota. No ctiiadostivmu mladkovi to nestailo a zaal sa sm vzdelva. V New Salerme si prenajal obchod. Vaka svojej vekej zube - knihm - si zskal poves vzdelanho loveka a jeho popularita zaala ete rs, ke sa na neho udia zaali stle viac obraca kvli svojm sporom. Jeho mdre rozhodovanie ho doviedlo a k tomu, e sa vzdal svojho obchodu a zaal sa uchdza o kreslo v illinoiskej snemovni.

  • Prv pokus mu nevyiel poda jeho predstv. Vo svojom volebnom programe vyzdvihoval zriadenie centrlnej banky, zavedenie cla, ako i zlepenie verejnch intitci, m jasne deklaroval, e jeho zmanie sa uber smerom k whigom. Vo vobch uspel a na druh pokus a svoje miesto si udral a do roku 1840. Kee nedokzal by z politiky iv, pracoval v rznych zamestnaniach ako zememera, pomocnk v obchode, potov radnk a in. Popri tom sa vne zaoberal tdiom prv a pozorne sledoval politick dianie v zemi. V rmci strany whigov sa prejavoval ako ikovn politik, take nebolo prekvapenm, ke sa oskoro stal ich vodcom v Illinoise.4. novembra 1842 sa Lincoln oenil s Mary Toddovou. Bola to mil, vesel mlad ena s vekm talentom, no hlavne s vekou ctiiadosou. V rmci jeho politickho vplyvu sa starostlivo venovala jeho vzoru, ktor bol pre politika vdy dleit. Porodila mu tie tyroch synov, hoci len jeden sa doil dospelosti.

  • V roku 1846 kandidoval Lincoln vo vobch do Kongresu USA. Poas svojho psobenia v Snemovni reprezentantov vzbudil pozornos najm prejavom proti vojne s Mexikom vo chvli, ke u prakticky skonila vazstvom. Tto opozcia bola tak vrazom jeho odmietania vetkho, o sa mu zdalo nespravodliv, ako aj jeho neshlas s nadmernou koncentrciou moci v rukch prezidenta, ku ktorej poas vojny dolo. V roku 1848 podporoval Lincoln kandidta whigov Zachary Taylora.

  • Nakoniec sce voby vyhral Douglas, ale do prezidentskch volieb v roku 1860 sa sily Republiknskej strany znsobili. Na volebnom zjazde, ktor sa konal v tom istom roku v Chicagu v Illinois, bol Lincoln v treom kole nominovan prezidentskm kandidtom. Demokrati boli natoko roztiepen, e nominovali dvoch kandidtov, Johna C. Breckenridgea a Stephena A. Douglasa. Volebn program republiknov suboval koniec rozirovania otroctva, ochrann cl a rchle udeovanie obianstva prisahovalcom, ktor sa stali iadanou pracovnou silou. V de Lincolnovej inaugurcie - vo februri 1861 - Kongres schvlil 13. dodatok k stave, ktor mal zarui existenciu otrokrstva. Dodatok v tejto podobe vak do platnosti nevoiel neschvlili ho jednotliv tty. Paradoxom zostva, e ke v roku 1865 ratifikovali in 13. dodatok, netkal sa u zruk zachovania otroctva, ale jeho zruenia.

  • Lincoln zvazil zskanm 181 mandtov. Jun tty tento vsledok vemi znepokojil. Extrmisti vyzvali k odtrhnutiu od nie, hoci Lincoln popieral akkovek mysel oslobodi otrokov. Hlas odporu vak silnel. Do ela bojovnho tbora sa postavila Jun Karolna a rozhodla sa v decembri 1860 vystpi z nie, nasledovan v priebehu iestich tdov aj ttmi Mississippi, Louisiana, Alabama, Georgia, Florida a Texas. Zaloili Confederate States of America (Konfedercie americkch ttov) s vlastnou stavou a ich prezidentom sa stal Jefferson Davis. Osem severnch otrokrskych ttov od Delaware po Arkansas zaujalo najprv vykvac postoj. Novozvolen prezident teda stl hne na zaiatku svojho funknho obdobia pred nerieitenm problmom, pred rozpadom nie. Vetky pokusy o sprostredkovanie v zujme zachovania nie, ktor podnikla predchdzajca vlda, skonili nespechom. Ke bola 12. aprla 1861 pri Charlestone bombardovan federlna pevnos Sumter, leiaca na pobre Konfedercie, znamenalo to zaiatok krvavej obianskej vojny(Sever proti Juhu). Arkansas, Virgnia, Tennessee a Severn Karolna sa pripojili ku Konfedercii, ale otrokrske tty Maryland, Kentucky, Delaware, a Missouri zotrvali naalej v nii.

  • Konfedercia preloila svoje hlavn sdlo do Richmondu vo Virgnii, asi 150 km od Washingtonu. Prv vznamn bitka sa odohrala na rieke Bull Run, kde proti sebe stlo 35 000 muov nie pod vedenm generla Irvina McDowella a 20 000 Konfederovanch v ele s generlom Beauregardom. Unionistick oddiely utrpeli bolestn porku. Pre tty nie to bol ok, ktor ich vak presvedil o tom, e Juh sa nevzd tak ahko, ako si mysleli na Severe. Ani niekokonsobn zmena armdneho velenia nepriniesla Severu iadny prevratn spech. Zaiatkom roku 1863 generl Lee spene prenikol so svojimi jednotkami severozpadne od Washingtonu a nia oakvala tok na svoje hlavn mesto. V doch 1. jla 3. jla zrila bitka pri Gettysburgu. Unionistick jednotky, ktorch vedenie bolo medzitm zveren do rk generla Meada, dosiahli pri tomto strete konene vazstvo. Na oboch stranch stl pribline rovnak poet vojakov (asi 80 000). Toto vazstvo nebolo dleit z vojenskho hadiska Lee sa so svojim vojskom stiahol a veobecn situcia sa takmer nezmenila, pre niu vak mala obrovsk morlny vznam.

  • Zaiatkom roku 1864 menoval Lincoln vrchnm armdnym generlom generla Granta. Pod jeho velenm prebehli v tom istom roku poetn bitky, predovetkm vo Virgnii, ktor stle viac vyerpvali vojsko Konfedercie. Sbene s bojovmi akciami ponkol Lincoln Juhu niekoko rokovan o kompromisnom mieri. Bol ochotn zastavi boje za podmienky, e sa Juania vrtia do nie a uznaj oslobodenie otrokov. Sm Lincoln sa u v tom ase priklal k mylienke otroctvo plne zrui. Mal na to niekoko dobrch dvodov. Na jednej strane prca otrokov podporovala vojensk silie Konfedercie, na strane druhej upadajca morlka Severu potrebovala povzbudi nejakm vzneenm mravnm idelom. A zruenie otroctva sa nm skutone stalo. Nehovoriac o tom, e takto postup by zmaril akkovek vyhliadky Konfedercie na podporu Franczska i Britnie. Jefferson Davis vak tieto nvrhy odmietal, a musel sa preto prizera, ako je jeho armda zahan stle viac do zkych. Da 9. aprla 1865 bol generl Lee donten pri Appomattox Courthouse kapitulova. Tm sa vojna de facto skonila. Zaiatkom jna sa na Juhu vzdali posledn jednotky. So svojimi 600 000 mtvymi to bola a doteraz najniivejia vojna v dejinch USA. Materilne kody, ktor spsobila, sa nedaj vbec vysli.

  • Prina vojny problm otroctva bola obianskou vojnou vyrieen. V prejave po bitke v Antietame 22. oktbra 1862 Lincoln prehlsil, e od 1. janura 1863 je treba na vetkch zemiach obsadench vojskami nie nazera na otrokov ako na slobodnch ud. Dokument ale nemalou mierou prispel aj ku konenmu vazstvu nie vo vojne. Na zklade neho sa toti ernosi mohli hlsi do sluby v ozbrojench silch, m vraznou mierou ovplyvnili zloenie unionistickej armdy. Dokopy ich v nej slilo takmer 200 000, o tvorilo asi desa percent celkovho vojenskho stavu.Tejto Preliminary Proclamation (Predbenmu vyhlseniu) predchdzal zloit proces sebauvedomovania. Lincoln videl hlavn cie vojny v zachovan nie. K definitvnemu oslobodeniu otrokov a jeho prvnemu zakotveniu dolo a 13. dodatkom k stave, ktorho prijatia sa Lincoln u nedoil. Lincolnove emancipan prehlsenie z 22. septembra 1862 sa prejavilo i v zahraninopolitickej situcii nie. Franczsko, panielsko a Vek Britnia, sympatizujce s Juhom, sa teraz nemohli otvorene postavi za Konfederciu, pretoe verejn podpora otroctva bola politicky nenosn. nia tak zaehnala nebezpeenstvo zsahu tchto mocnost, najm Vekej Britnie, v prospech Konfedercie. V roku 1863 sa zastnil otvrania nrodnho cintorna pri Gettysburgu, na mieste, kde sa odohrala jedna z bitiek obianskej vojny. Pri tejto prleitosti predniesol re, v ktorej okrem inho povedal: ,, Verm, e tto mtvi nezomreli nadarmo. Spomnan 13. stavn dodatok, ktorm sa ruilo otroctvo, schvlili tri tvrtiny ttov. 18. decembra 1865 sa stal sasou stavy. Vtedy u otroctvo pretrvvalo len v dvoch pohraninch ttoch Kentucky a Delaware. Netrvalo dlho a bolo zruen aj tam.

  • Zaiaton ak porky unionistickch jednotiek nezostali bez vplyvu na postavenie prezidenta. Pri vobch do Kongresu v roku 1862 zaznamenali vek spechy demokrati, 5 ttov, ktor v roku 1860 hlasovalo za Lincolna, zvolilo demokratickch poslancov. Celkovo vzrstol poet demokratickch mandtov z 24 na 75. Medzi umi sa vak rilo, e prezident si i poas vojny s kadm prehovor a poka sa pomc, kde len me. Biely dom potom denne obliehali nvtevnci, snaiaci sa zska nejak miesto, prezidentovi poradi alebo mu aspo poskytn slovn podporu v jeho neahkom rade. Demokrati predovetkm vytali Lincolnovi poiaton vhavos a neschopnos pri ich veden. Ale ani republikni neboli jednotn. Preto radikli nominovali vlastnho prezidenta Frmonta. Volebn zjazd sa vak 8. jna 1864 rozhodol v Baltimore pre druh Lincolnovu kandidatru. Demokrati nominovali generla McClellana. Avak bez ohadu na to sa pre neho jednoznane vyjadril i ud, a tak bolo jeho vazstvo pomerom 212 : 21 mandtom viac ne presvediv. Lincolnovi odovzdalo svoje hlasy i 77,5 % vetkch vojakov.

  • 4. marca bol Lincoln uveden druh krt do prezidentskho radu. Inaugurcie sa po prv raz zastnila as ernoskho obyvatestva. Sasou Lincolnovho sprievodu boli i obianske zdruenia a prpor ernoskch vojakov. Lincoln sa stle viac zaoberal plnmi na obnovu Juhu po skonen vojny. U koncom roku 1863 predloil svoj prv nvrh rekontrukcie. V prejave, ktor predniesol pri prleitosti juanskej kapitulcie 11. aprla 1865, vytil zkladn lnie budcej politiky: ohaduplnos voi Juhu, o mono najrchlejie vytvorenie vlastnch vld v junch ttoch, od ktorch vak oakval jednoznan prehlsenie lojality, o mono najrchlejie zalenenie povstalcov do civilnho ivota, spojen s navrtenm vetkch obianskych prv.

  • Bohuia, na naplnenie tchto cieov u nemal dos asu. Da 14. aprla, p dn po skonen vojny, navtvil Lincoln s manelkou

Recommended

View more >