Analýza rozvoja trhu práce cezhrani čnej oblasti · 1 Sobczyk M. „Statystyka” PWN Warszawa s. 237, 238; Podgórski J. Jó źwiak J. „Statystyka od podstaw” PWE Warszawa

Analýza rozvoja trhu práce cezhraničnej oblasti.

1

Analýza rozvoja trhu práce

cezhraničnej oblasti

Zamawiający:

Wojewódzki Urz ąd Pracy ul. Powsta ńców 41 a 40-024 Katowice www.wup-katowice.pl

Analiza statystyczna i opracowanie graficzne:

BioStat Sp. j. ul. Ko ściuszki 32/34 C4 44-200 Rybnik www.biostat.com.pl


2

Katowice 2007

Analýza rozvoja trhu práce

cezhraničnej oblasti

bola spracovaná v rámci Projektu

„Cezhraničná spolupráca poľských a slovenských

úradov práce zameraná na podporovanie

zamestnávania, podnikania a rozvoj inštitúcií trhu

práce v regióne Beskýd“,

realizovaného vďaka finančnej podpore Programu

INTERREG III A Po ľsko – Slovenská republika.


3

Obsah

1 Úvod.......................................................................................................................... 4

1.1 Ciele .................................................................................................................. 4

1.2 Metodológia ....................................................................................................... 4

1.3 Program INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika ................................... 7

2 Charakteristika skúmanej oblasti ..............................................................................12

2.1 Geografická analýza oblasti ..............................................................................12

2.2 Socio-ekonomická analýza územia ...................................................................13

3 Analýza trhu práce poľských a slovenských regiónov. ..............................................14

3.1 Porovnávacia analýza miery nezamestnanosti v regiónoch. .............................14

3.2 Analýza sezónnosti miery nezamestnanosti......................................................16

3.3 Analýza miery nezamestnanosti podľa odvetví .................................................24

3.4 Analýza zmien počtu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach. Identifikácia

odvetví, v ktorých nezamestnanosť klesá. ....................................................................28

3.4.1 Analýza zmien počtu nezamestnaných a model sezónnosti pre vybrané

odvetvia v okresoch: Čadca a Námestovo. ...............................................................28

3.4.2 Model sezónnosti jednotlivých odvetví pre poľské okresy..........................34

3.5 Analýza prebytočných a deficitných a profesií. ..................................................38

3.6 Analýza osôb hľadajúcich prácu v poľských a slovenských okresoch. ..............43

3.7 Porovnávacia analýza nezamestnaných absolventov VŠ na trhu práce

v odvetviach skúmaného regiónu. ................................................................................47

3.8 Porovnávacia analýza telesne postihnutých nezamestnaných na trhu práce v

skúmanom regióne. ......................................................................................................48

3.9 Porovnávacia analýza zmien počtu nezamestnaných absolventov v rokoch

2006-2007. ...................................................................................................................52

4 Zhrnutie ....................................................................................................................54

5 Zoznam diagramov...................................................................................................56

6 Zoznam tabuliek. ......................................................................................................57


4

1 Úvod

1.1 Ciele

Jedna z hlavných zásad tvorcov Európskej únie hovorí, že rovnomerný rozvoj a

integrácia Európy nemôže byť obmedzovaná hranicami štátov a administratívnymi

bariérami. Únia prevzala iniciatívu, ktorá má pomôcť členským štátom udržať túto ideu.

Viaceré programy uľahčujú cezhraničnú spoluprácu medzi susednými regiónmi vďaka

spoločnej stratégií a aktivitám. Oblasť poľsko-slovenského pohraničia je jednoducho

predurčená k spolupráci. Pozostáva z dlhoročných socio-ekonomických vzťahov miestnej

populácie, ako aj zo spoločných skúseností získaných prednedávnom pri realizácií

predchádzajúceho programu pre tento región – programu Phare CBC.

Ochota v poľsko-slovenskú spoluprácu našla svoje uplatnenie v iniciatíve INTERREG III A

(2004 - 2006), ktorá je financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a

spolufinancovaná partnermi a miestnymi účastníkmi. Projekt predpokladal, že v rokoch

2004 – 2006 dá poľská strana na realizáciu programu 10,5 mil. EUR zo zdrojov ERDF a

slovenská strana 9,5 mil. EUR. Partneri dostali možnosť dofinancovania projektu zo

zdrojov Európskeho Fondu regionálneho rozvoja vo výške do 75% nákladov projektu.

Zdroje ERDF sú poskytované vo forme náhrady nákladov.

Spoločné predsavzatia vyžadujú od partnerov dokonalé poznanie svojich silných a slabých

stránok a inventarizáciu zásob. Úlohou tejto práce je predstaviť situáciu na trhu práce v

západnej časti oblasti na ktorú sa vzťahuje program INTERREG III A. Projekt obsahuje

analýzu aktuálneho stavu po oboch stranách hranice, porovnanie dát rovnakého

charakteru a prognózy rozvoja trhu práce.

1.2 Metodológia

Táto práca vznikla na základe všeobecne známych údajov, ktoré poskytli jednotky

zaoberajúce sa štatistikou. Najdôležitejšie zdroje sú: úrady práce, Ministerstvo práce

a sociálnej politiky, Hlavný štatistický úrad a lokálne samosprávy. Hlavným zdrojom údajov

týkajúcich sa Slovenskej republiky bola databáza Statistical Office of the Slovak Republic

a informácie, ktoré poskytlo zastupiteľstvo regiónu Žilina.


5

V spracovaní bolo použitých mnoho analitických nástrojov z oblasti štatistiky a

ekonometrie. Problémy analyzované v spracovaní sú hlavne spoluvýskyt, analýzy

variability a analýza tendencie vybraných javov týkajúcich sa nezamestnanosti a rovnako

aj cyklickosť javov.

Zo širokej škály metód aplikovaných v analýze časových radov nájdeme v praxi

nasledujúce metódy:

� Korelačná analýza.

� Analýza modelu trendu (lineárna regresia) spolu zo sezónnymi nepravidelnosťami.

� Model harmonickej analýzy.

� Analýza indexov dynamických javov.

� Priemerné tempo zmien.

Tieto metódy sú všeobecne aplikované v analýze makroekonomických javov, najmä

pri skúmaní zmien javu v čase a analýzy cyklickosti. Aplikované miery i metódy sú nižšie

opísané synteticky.

Korelačná analýza

Jedným z meradiel závislosti javov (spoluvýskyt) je Pearsonov činiteľ lineárnej

korelácie1. Môžeme ju vyjadriť nasledujúco:

� korelácia ako závislosť medzi premennými,

� koreláciu charakterizuje tendencia toho, aby prírastok jednej premennej sprevádzal

prírastok alebo úbytok druhej,

� závislosť funkčnej zmeny jednej premennej spôsobuje presne definovanú zmenu

druhej premennej.

Korelačný faktor nás informuje o sile väzby medzi dvoma vlastnosťami, môže nadobúdať

nasledujúce hodnoty:

� korelačná závislosť je nepriamo úmerná,

� vlastnosti sú nezávislé,

� korelačná závislosť je priamo úmerná.

V praxi nadobúda faktor korelácie hodnoty z intervalu <-1; 1>. Čím je tá hodnota vyššia,

tým je silnejšia závislosť.

1 Sobczyk M. „Statystyka” PWN Warszawa s. 237, 238; Podgórski J. Jóźwiak J. „Statystyka od podstaw” PWE Warszawa 1994 s. 202-205


6

Analýza trendu

Rad časových javov je dôsledkom niekoľkých činiteľov: trendu, periodickej zložky a

taktiež náhodnej zloty.

Analýza trendu na základe lineárnej regresie dovoľuje kontrolu hypotézy hovoriacej o

tom, že hodnoty skúmanej vlastnosti sa menia v čase. Na výpočet rovnice regresie

(rovnice trendu) používame:

,01 axay +=

kde:

y - skúmaná zmena,

x- čas,

nutné je vymedzenie parametrov a1 a a0 tejto funkcie. Parameter a1 je veľmi dôležitý.

Hovorí nám o tom, že skúmaný jav sa mení spolu s časom a v krátkych časových

obdobiach ho môžeme predpovedať.

Okrem trendu sú dôležitou zložkou časového radu sú sezónne nepravidelnosti. Majú

veľký význam v analýze počtu pracovných ponúk a registrovaných nezamestnaných

najmä v oblastiach hospodárstva ovplyvnených prírodnou sezónnosťou, čo má vplyv na

sezónnosť ako celok. Na analýzu sezónnosti využívame dva modely: model Kleina a

model harmonickej analýzy (druhý model, je oveľa viac pokročilá analytická metóda,

slúžiaca okrem iného na analýzu spektrálnych radov, je však obtiažna v interpretácií

vzhľadom na využiteľnosť súčtu funkcii sínus a kosínus). Jednoduchšia analytická metóda,

Kleinov model, nám povoľuje identifikáciu sezónnej nepravidelnosti a ľahkú slovnú

interpretáciu javu.

Analýza dynamických javov (dynamické indexy)

Dynamické indexy sú všeobecne využívaný nástroj, na porovnanie dát uvedených vo

forme časových radov. Pomocou indexov sa zjednocuje súbor dát na lepšie porovnávanie

objektov.

Priemerné tempo zmien


7

Priemerné tempo zmien je prostriedok na ukázanie dynamiky javu pomocou jednej

hodnoty. Priemerné tempo zmien je založené na reťazových indexoch. Pomocou priemeru

je možné definovať zmenu (dynamiku) javu vo forme priemerného percentného

prírastku/úbytku.

1.3 Program INTERREG III A Po ľsko – Slovenská republika

INTERREG III je spoločenská iniciatíva financovaná Európskym fondom

regionálneho rozvoja. Hlavným cieľom INTERREG III je podporovanie cezhraničnej,

medzinárodnej a medziregionálnej spolupráce. INTERREG III vznikol za účelom

vytvorenia situácií, v ktorej národné hranice nebudú prekážkou na ceste k vyrovnanému

rozvoju a integrácii územia Európy.

INTERREG III je rozdelený do troch komponentov:

� Komponent A – cezhraničná spolupráca lokálnych samosprávnych orgánov na

územiach, ktoré sú položené hneď vedľa seba.

� Komponent B – medzinárodná spolupráca medzi štátnymi, regionálnymi a lokálnymi

inštitúciami v rámci paneurópskych regiónov.

� Komponent C – medziregionálna spolupráca v rámci Európy.

Program INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika bol pripravený podľa direktív

Európskej komisie pre spoločenskú iniciatívu INTERREG III z dňa 28. apríla 2000 a podľa

obsahu príručky súvisiacej s pripravovaním programov INTERREG III vyplývajúcich

z rozšírenia Európskej únie. Program vznikol v súlade s právnymi predpismi, ktoré platia

v oblasti riadenia fondom, ale aj v súlade s Traktátom a politikmi EÚ.

Iniciatíva INTERREG III vyplýva z princípu, ktorý hovorí, že politické a administratívne

hranice by nemali obmedzovať vyrovnaný rozvoj a integráciu Európy. Preto Komponent

A iniciatívy mal uľahčiť spoluprácu medzi susednými regiónmi pomocou realizácie

spoločných stratégií a aktivít. V prípade poľsko-slovenského pohraničia takáto spolupráca

mala byť založená na skúsenostiach získaných pri realizácii predchádzajúceho programu

spoločného pre tento región – programu PHARE CBC, ako aj na spoločných,

strategických dokumentoch. Počas stretnutia, ktoré sa konalo vo Varšave, sa obidve

krajiny dohodli, že budú spolupracovať v rámci programu INTERREG III, a táto vôľa

spolupráce bola potvrdená dokumentom „dohoda o spolupráci“.

Základným dokumentom popisujúcim program INTERREG III A Poľsko – Slovenská

republika je Program spoločenskej iniciatívy, pripravený pod vedením Ministerstva


8

hospodárstva a práce. Obsahuje najdôležitejšie informácie týkajúce sa podmienok,

spôsobov a kritérií realizácie tejto iniciatívy INTERREG. Pri vymenovaní jeho

najdôležitejších elementov si treba všimnúť najmä:

� Priority a s tým súvisiaca činnosť realizovaná v rámci programu.

� Stratégiu spoločného rozvoja a súdržnosť s inými projektmi.

� Poľské, ale aj slovenské inštitúcie zúčastňujúce sa v zakotvení programu.

� Úlohy, ale aj povinnosti vyplývajúce z realizácie programu.

� Výdavky na realizáciu programu a finančná kontrola programu.

Ďalším dôležitým dokumentom vzťahujúcim sa na program INTERREG III A

Poľsko – Slovenská republika je Programový doplnok. Tento dokument bol pripravený

Spoločnou Pracovnou Skupinou programu INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika,

ktorá pozostáva zo zástupcov poľských a slovenských ministerstiev zaoberajúcich sa

týmto programom, ale aj regionálnych samosprávnych orgánov okresov podporovaných

programom v spolupráci s partnermi z oblasti pohraničia. Programový doplnok obsahuje

podrobný popis priority a plánovaných opatrení, vrátane ich cieľov a typov aktivít,

oprávnené náklady, konečných prijímateľov, indikátory produktov (hodnotenie

a výsledky). Doplnok popisuje aj výber projektov spolu s kritériami hodnotenia, informačnú

a komunikačnú stratégiu a určuje finančné prostriedky dostupné pre každú prioritu

a opatrenie.

Programové územie:

� V Poľsku – 3 subregióny NUTS III (ang. Nomenclature of Teritorial Units for statistics –

skratka nomenklatúrnej štatistickej územnej jednotky), podľa štandardu hierarchického

členenia územných oblastí štátov Európskej únie na účely regionálnej štatistiky (v

Poľsku najčastejšie je to územie „starých“ vojvodstiev): bielsko-bialski, nowosądecki,

krośnieńsko - przemyski.

� Na Slovensku – 2 slovenské regióny (kraje): Žilinský, Prešovský

Priority a opatrenia programu INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika:

Priorita 1.: Rozvoj infraštruktúry

Hlavným cieľom rozvoja infraštruktúry je zväčšenie atraktívnosti regiónu a

zlepšenie podmienok pre investorov a turistov. Rozvoj bol realizovaný v dvoch rovinách:

cestnej a komunikačnej infraštruktúre a v infraštruktúre životného prostredia, vrátane

ochrany pred prírodnými katastrofami.


9

Opatrenie 1.1: Rozvoj infraštruktúry životného prostredia

Spolupráca umožňujúca zlepšenie infraštruktúry životného prostredia, financovaná

v rámci tejto priority, za účelom aktívne podporovať vyrovnaný rozvoj prihraničného

regiónu.

Priorita 2: Socioekonomický rozvoj

Projekty realizované v rámci tejto priority by mali prispieť k využitiu prírodného

a kultúrneho potenciálu, ponúknuť dobré podmienky pre rozvoj sektora turistických služieb

a podporiť socioekonomický rozvoj regiónu.

Opatrenie 2.1: Rozvoj ľudských zdrojov a podporovanie podnikania

Všeobecným cieľom je podporovanie socioekonomického rozvoja, posilňovanie

vzájomnej spolupráce, rast podnikania, zlepšovanie prístupu k zamestnanosti, ale aj

rozvoj ľudských zdrojov a vzdelania.

Spoločné projekty realizované v rámci toho opatrenia umožňujú vyriešenie najväčšieho

problému, ktorý sa vyskytuje v celej prihraničnej oblasti – problému nezamestnanosti.

Dosiahnutie tohto cieľa je možné len prostredníctvom spoločnej iniciatívy: využívaním

ľudských zdrojov a rozvojom podnikania. Zlepšenie tejto situácie umožňuje odstránenie

problému marginalizácie, vyplývajúcej z nezamestnanosti.

Opatrenie 2.2: Ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva

Hlavným cieľom je ochrana a obohatenie prírodného a kultúrneho dedičstva na

poľsko-slovenskom pohraničí, zabezpečením ochrany unikátneho prírodného a kultúrneho

bohatstva regiónu. Vďaka spoločným cezhraničným aktivitám môže byť táto oblasť

bohatstva propagovaná efektívnejšie aj mimo územia Poľska a Slovenskej republiky.

Opatrenie 2.3: Podpora miestnych iniciatív (mikroprojekty)

Hlavným cieľom podpory miestnych iniciatív je rozvoj a posilnenie spolupráce

medzi komunitami na oboch stranách hranice s možnosťou zlepšenia v kultúrnej,

vzdelávacej, sociálnej a ekonomickej oblasti.

Priorita 3: Technická pomoc


10

Opatrenie 3.1: Riadenie, zabezpečenie realizácie, monitorovanie a kontrola

Opatrenie 3.2: Propagácia a hodnotenie programu

Inštitúcie zapojené do projektu, ktoré môžu dostať finančnú podporu sú:

samosprávne jednotky a ich odbory a asociácie, socioekonomickí partneri, edukačné a

kultúrne inštitúcie, mimovládne organizácie atď.

Za riadenie a realizáciu projektu je zodpovedný Riadiaci orgán (RO). Riadiacim

orgánom je Oddelenie iniciatívy INTERREG na Ministerstve regionálneho rozvoja, orgán

spolupracujúci s ministrom, ktorý má na starosti regionálny rozvoj. Niektoré úlohy RO:

� Prípravu a vedenie systému získavania informácií o financiách súvisiacich

s realizáciou programu a vedenie monitorovacieho systému.

� Príprava ročnej správy týkajúcej sa realizácii programu.

� Zabezpečenie súladu alebo adekvátnosti transakčných procedúr pre inštitúcie, ktoré

sú zodpovedné za riadenie a realizáciu programu.

� Kontrola žiadosti o platbu predložených Riadiacimi orgánmi, s potvrdením, že výdavky

sú potrebné.

� Príprava správy o chybách a nesúladoch s projektom.

� Súlad projektových návrhov s horizontálnymi politikami Spoločenstva.

� Kontrola realizácie povinnosti súvisiacich s poskytovaním informácii a dostupnosťou

programu.

Pre tento Program vznikol Monitorovací výbor (MV). Monitorovací výbor tvoria: poľskí

a slovenskí reprezentanti centrálnych, regionálnych a lokálnych inštitúcii, zástupcovia

euroregiónov a iní socioekonomickí partneri. Hlavné úlohy MV sú:

� Prijatie programového doplnku.

� Schválenie výberových kritérií.

� Pravidelne revidovanie pokroku v dosahovaní všeobecných a čiastočných cieľov

a verifikácia výsledkov realizácie projektu, skúmanie a akceptácia ročnej a záverečnej

správy pred jej zaslaním Komisii.

� Monitorovanie a hodnotenie programu ako celku a schválenie podmienok týkajúcich sa

predkladania žiadosti o finančnú podporu projektov z fondov ERDF.

Za predkladanie žiadosti o finančnú podporu projektov realizovaných v rámci programu

INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika je zodpovedný Spoločný technický


11

sekretariát (STS). Spoločný technický sekretariát patrí k orgánom, ktoré sú zodpovedné za

realizáciu programu cezhraničnej spolupráce PHARE. Na základe toho vznikol kolektív

zaoberajúci sa projektom INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika, ktorý plní úlohu

Sekretariátu. Spoločný technický sekretariát pomáha Riadiacemu orgánu, Platobnej

inštitúcii, Monitorovaciemu výboru a Riadiacemu výboru pri vykonávaní im prislúchajúcich

úloh:

� Príprava dokumentov pre Riadiaci orgán a Platobnú inštitúciu.

� Implementácia rozhodnutí schválených výbormi.

� Príprava ročných a záverečných správ z realizácie programu pre Riadiaci orgán.

� Príjem a registrácia predložených žiadosti.

� Formálne a technické hodnotenie žiadosti s výnimkami uvedenými v programe aj

v programovom doplnku.

� Hodnotenie a kontrola realizácie projektu.

� Propagácia informácii súvisiacich s programom.

Za výber projektov je zodpovedný Riadiaci výbor. Radiaci výbor tvoria Poliaci a Slováci

– reprezentanti centrálnych, regionálnych a lokálnych inštitúcii a socioekonomickí partneri.

Hlavné úlohy Riadiaceho výboru:

� Výber, vypracovanie a schválenie poradia projektov.

� Monitorovanie a kontrola realizovaných aktivít.

Projekt „Cezhraničná spolupráca poľských a slovenských úradov práce zameraná na

podporovanie zamestnávania, podnikania a rozvoj inštitúcií trhu práce v regióne Beskýd“.

Vojvodský úrad práce v Katowiciach navrhol tento projekt 14. októbra 2005

Spoločnému technickému sekretariátu programu INTERREG III A Poľsko – Slovenská

republika so sídlom vo Varšave.

Hlavným cieľom projektu, ktorý navrhol Vojvodský úrad práce v Katowiciach je

podpora cezhraničnej spolupráce medzi poľskými a slovenskými úradmi práce.

Programové územie tvoria prihraničné regióny na poľskej (bielsko-bialsky podregión)

a slovenskej (žilinský podregión) strane. Poľskými partnermi sú úrady práce z Bielska-

Białej, Cieszyna a śywca, a slovenskými – úrady práce z Čadce a Námestova.

Vedúcim projektu je Vojvodský úrad práce v Katowiciach (zastupiteľstvo v meste

Bielsko-Biała).


12

Realizácia projektu dovolila pracovníkom úradov práce získať nové vedomosti

a skúsenosti, ktoré umožňujú poskytovanie potrebných informácií o trhu práce. Vzájomné

školenia pracovníkov na susedných úradoch práce dovolili oboznámenie sa so

špecifikami, predpismi a metódami práce partnerov. Na účasť v projekte bola zvolená

skupina pracovníkov úradov práce, ktorá získa najviac vedomostí a vďaka tomu aj klienti

úradov práce získajú viac. Boli to predovšetkým sprostredkovatelia práce a profesijní

poradcovia.

V rámci projektu bola urobená Analýza rozvoja trhu práce v prihraničnom regióne,

dôležitá pre prognózu lokálneho rozvoja a vzniku nových pracovných miest a Informátor

trhu práce pre osoby, ktoré zaujíma živnostenská činnosť. Okrem toho vznikla internetová

stránka (www.praca-beskydy.eu), na ktorej sú uvedené dôležité informácie týkajúce sa

Projektu a cezhraničného trhu práce (napr. Analýza rozvoja trhu práce, Informátor trhu

práce).

Dôležitou časťou tohto projektu boli aj konferencie a semináre, vďaka ktorým bolo

možné vymeniť si informácie týkajúce sa nielen trhu práce, ale aj fondov EÚ, spôsobu ich

fungovania a zavedenia.

Realizácia projektu v budúcnosti určite pozitívne ovplyvní socioekonomický rozvoj

poľsko-slovenského pohraničia, umožňujúc v dnešnej dobe veľmi dôležitú mobilitu

obyvateľov.

2 Charakteristika skúmanej oblasti

2.1 Geografická analýza oblasti

Tento projekt zahŕňa svojím rozsahom časť oblasti nachádzajúcej sa v spektre

pôsobnosti programu INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika (2004-2006).

Analýza sa vzťahuje na poľskej strane na južnú časť sliezskeho vojvodstva: okres

cieszyńský, bielský, Ŝywiecký a mesto Bielsko-Biała. Na slovenskej strane skúma situáciu

na severe žilinského regiónu v oblasti miest Čadca a Námestovo.

Rozloha územia na poľskej strane je 2354 km2, a na slovenskej 1451 km2 . Územia

oboch štátov ležia hneď pri sebe. Na poľskej strane sú to okresy Ŝyviecký a cieszyńský, a

na slovenskej sú to okresy Čadca a Námestovo. Cieszyńský okres a okres Čadca hraničia

taktiež s Českou republikou. Ostatné skúmané územné jednotky majú svoje vlastné

hranice. Na spoločnom úseku hranice sa nachádza jedenásť hraničných priechodov.

Charakteristickou črtou pre túto oblasť je, že 50% územia tvoria lesy. Slovensko – poľské


13

pohraničie charakterizuje veľká rôznorodosť a unikátnosť prírodných zdrojov. Typickými

prvkami krajiny sú horské oblasti. Najvyšší štít na slovenskej strane v tejto oblasti je Veľká

Rača (1236 m n. m.).

2.2 Socio-ekonomická analýza územia

V skúmanom pohraničnom regióne žije 80 tis. obyvateľov. Až 80% z tohto počtu

žije na Poľskej strane. Je tu takisto aj vyššia hustota zaľudnenia – 275 osôb/km2 (je to 2-

krát viac ako v celom Poľsku), na Slovenskej strane je to 103 osôb/km2. Najväčšie mestá

na oboch stranách tohto územia sú Bielsko-Biała (176 tis. obyvateľov) a Žilina ( 85 tis.

obyv.). 32% Slovákov v skúmanom regióne býva v mestách. Na poľskej strane je počet

obyvateľov rovnaký aj v mestách aj v obciach. Všetky poľské regióny vykazujú kladný

prirodzený prírastok obyvateľstva. Ten istý stav je aj v okrese Námestovo, naopak v

okrese Čadca v uplynulých rokoch prevažujú úmrtia nad novorodencami.

V Poľsku pripadá na každých 3 tis. obyv. jedna základná škola, na Slovensku je to

na každých 4 tis. Čo sa týka stredných škôl je to 8,7 tis. obyvateľov na jednu strednú

školu, na Slovensku je to 9,7 tis. obyv. Veľký rozdiel je v oblasti vysokého školstva. Žiadny

skúmaný región na slovenskej strane nemá na svojom území vysokú školu. Na Poľskej

strane je situácia lepšia, dokopy 9 vysokých škôl ( myslia sa tým aj detašované

pracoviská) sa nachádza v mestách Bielsku Bialej, Ťešín a Živcu, ponúkajú študentom

niekoľko desiatok študijných programov v humanitnom a technickom odbore.

Na Slovensku dominuje zamestnanie v priemysle a v remeslách – okolo 30% v

každom odvetví. Určité percento pracujúcich našlo zamestnanie v administratíve a v

školstve. V tomto regióne rastie úloha cestovného ruchu, čo je spojené s modernizáciou a

budovaním turistickej základne. Na poľskej strane si všímame dynamický rozvoj

súkromného sektora, najmä v oblasti veľkoobchodu a služieb. Na Slovensku je miera

nezamestnanosti trochu vyššia.

Momentálne prebiehajú intenzívne práce spojené s budovaním cesty 1. triedy č. 69

ktorá sa stane dôležitým prvkom európskych komunikácií smerujúcich zo severu na juh

kontinentu. Trasa vedie cez územie okresov bielskiego i Ŝywieckiego a okresu Čadca. Z

jej vybudovania očakávajú samosprávy zvýšenie tranzitov a turistického ruchu, čo má

viesť k rozvoju regiónov. Spolu s tým by tu malo vzniknúť množstvo obchodov, parkovísk,

motelov, reštaurácií atď., čo by malo priniesť viac pracovných príležitostí a príchod nových

investorov do tohto regiónu. Je nádej na zlepšenie ekonomickej situácie regiónov po

oboch stranách hranice, ktorá súvisí so vstupom Poľska a Slovenska k 1. Januáru 2008


14

do Schengenu. To znamená zrušenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach

členských krajín EÚ.

3 Analýza trhu práce po ľských a slovenských regiónov.

3.1 Porovnávacia analýza miery nezamestnanosti v r egiónoch.

Porovnávacia analýza medzi krajinami, založená na bezprostrednom porovnávaní

miery nezamestnanosti je veľmi ťažká, lebo sa vyskytujú rozdiely medzi chápaním

a spôsobom registrácie tejto miery. Vzhľadom na jednoliaty spôsob registrácie v každej

krajine, je možné ohodnotenie stupňa spoluvýskytu a analýzy trendu miery

nezamestnanosti medzi skúmanými regiónmi.

Diagram 1. Miera nezamestnanosti v rokoch 2005-2007.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX

2005 2006 2007

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti (%

)

Bielsko-Biała

bielski

cieszyński

Ŝywiecki

Čadca

Námestovo

Spoluvýskyt a súlad zmien bol ohodnotený na základe princípu korelácie

Pearsona. Zmeny, ktoré ukazuje tab. 1 sú dôkazom toho, že poľské a slovenské regióny

majú veľa spoločného. Vo všetkých regiónoch je viditeľný pokles nezamestnanosti

v rokoch 2005-2007. treba si však všimnúť (tabuľka 1), že korelácie medzi poľskými

okresmi sú na vyššej úrovni (0,98 - 0,99), ako korelácie medzi poľskými a slovenskými


15

regiónmi (0,9-0,96). Existujú malé rozdiely na trhu práce. Napriek tomu, závislosti medzi

okresmi sú považované ako silné. Pri analýze diagramu 1. sú viditeľné nestálosti na trhu

práce v prvom kvartáli 2006, spočívajúce v nečakanom raste a zníženiu miery

nezamestnanosti koncom štvrťroka. Táto nestálosť nemala vplyv na tendenciu k zníženiu

miery nezamestnanosti v týchto rokoch.

Tab 1. Matice činiteľov korelácie medzi úrovňami nezamestnanosti v analyzovaných regiónoch. (Matice Pearsonových činiteľov korelácie).

Bielsko-Biała bielski cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo Bielsko-Biała 0,997 0,991 0,987 0,962 0,902

bielski 0,997 0,993 0,988 0,971 0,913 cieszy ński 0,991 0,993 0,990 0,959 0,899 Ŝywiecki 0,987 0,988 0,990 0,957 0,905 Čadca 0,962 0,971 0,959 0,957 0,975

Námestovo 0,902 0,913 0,899 0,905 0,975

Zmeny stupňa miery nezamestnanosti v analyzovaných regiónoch ukazuje tabuľka

2. Najväčší pokles miery nezamestnanosti bol zaznamenaný v Ŝywieckom okrese (o

7,85%). Miera nezamestnanosti v tomto okrese sa znížila z 15,7% na 7,9%. Najväčší

pomerný pokles (miera nezamestnanosti v januári 2005/miera nezamestnanosti

v septembri 2007) bol zaznamenaný v okrese Čadca. V tejto oblasti sa nezamestnanosť

znížila z 11,9% na 5,4%. Treba si všimnúť, že priemerné mesačné tempo zmien miery

nezamestnanosti vo všetkých skúmaných okresoch je podobné, a je to -0,2%.

Tab 2. Zmeny v úrovniach nezamestnanosti v analyzovaných okresoch.

Bielsko-Biała bielski cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo Index stáleho zloženia

v januári2005 (počet

nezamestnaných vjanuári 2005)

÷ (počet nezamestnaných

v septembri 2007)

0,54 0,55 0,55 0,50 0,46 0,58

Absolútny percentuálny prírastok

nezamestnanosti (január 2005 –

september 2007)

-4,7 -6,9 -7,4 -7,85 -6,4 -4,9

Priemerné tempo zmien počtu

nezamestnaných -1,9% -1,9% -1,8% 0,979 0,976 0,983


16

3.2 Analýza sezónnosti miery nezamestnanosti

Tvar krivky nezamestnanosti v diagrame 1 nám dovoľuje predpokladať, že jav zmien

miery nezamestnanosti je zaťažený určitými periodickými nepravidelnosťami. Analýza

spoluvýskytu intenzity nezamestnanosti vykonaná v predchádzajúcom bode v

pohraničných regiónoch poľských a slovenských bude doplnená o analýzu sezónnosti

miery nezamestnanosti, pre každý región a porovnanie cyklov medzi jednotlivými

oblasťami (okresmi). Analýza sezónnosti je založená na údajoch za posledných 24

mesiacov, od októbra 2005 do septembra 2007. Analýza bola doplnená taktiež

teoretickým modelom trendu a sezónnymi nepravidelnosťami miery nezamestnanosti do

Júna 20082.

Pomocou testu boli analyzované sezónne nepravidelnosti miery nezamestnanosti v

jednotlivých okresoch. V tejto analýze bol použitý matematický model nepravidelnosti

nezamestnanosti založený na 24-mesačnom pozorovaní, pomocou tohto modelu môžeme

zostaviť prognózu javu sezónnosti nezamestnanosti:

),424

2cos(0802,0)4

24

2sin(1245,0

)224

2cos(2269,0)2

24

2sin(0739,095,918,0

tt

tttY

⋅⋅+⋅⋅

−⋅⋅−⋅⋅++⋅−=

ππ

ππ

kde t znamená časovú premennú, od začiatku - okt. 2005 1=t , pre novemb. 2=t atď.

V súlade s týmto modelom sezónnosti je možná prognóza časového radu, ktorý

dovoľuje predpokladať aká bude miera nezamestnanosti do júna 2008.

Nižšie sú uvedené analýzy cyklickosti pre každý okres.

Mesto Bielsko-Biała

Analýza dôležitých sezónnych nepravidelnosti v súlade s metódou Szustera

ukazuje, že v meste Bielsko-Biała je miera nezamestnanosti sezónna. Objavuje sa ročná

a polročná sezónnosť. To znamená, že pri ročnej (polročnej) sezónnosti sa tieto

nepravidelnosti v jednotlivých mesiacoch budú opakovať, pri udržiavaní tendencie

k zníženiu miery nezamestnanosti (diagram 2). Tento cyklus vysvetľuje približne 82%

nepravidelnosti skúmaného časového radu.

2 Model je založený na trende a metóde trigonometrických mnohočlenov s testom sezónnosti Szustera.


17

Tab 3. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre mesto Bielsko-Biała.

I Dĺžka cyklu ai b i

A (Amplitúda

nepravidelnos ťi) % objasnená

nepravidelnos ť

k* (testovaná

štatistika sezónnosti) 1 24 -0,0084 -0,0862 0,09 7,76% 0,93 2 12 0,0739 -0,2269 0,24 58,94% 7,07 3 8 -0,0653 -0,0097 0,066 4,51% 0,54 4 6 -0,1245 0,0802 0,148 22,70% 2,72 5 4,8 0,0362 0,0187 0,041 1,72% 0,21 6 4 -0,0177 0,0260 0,031 1,03% 0,12 7 3,4 0,0056 0,0328 0,033 1,15% 0,14 8 3,0 0,0066 0,0302 0,031 0,99% 0,12 9 2,7 0,0034 -0,0215 0,022 0,49% 0,06 10 2,4 0,0053 0,0040 0,007 0,05% 0,01 11 2,2 -0,0028 0,0222 0,022 0,52% 0,06 12 2 0,0000 0,0089 0,009 0,08% 0,01

Popis tabuľky: uvažujme v tabuľke všetky možné cykly, 24 mesačný, 12 mesačný, 8 mesačný, 6 mesačný, ...., 2 mesačný. Test pravdivosti sezónnosti v zhode s formulou Szustera – štatistika „k” – hovorí, že cyklus možno uznať za opakujúci sa ak hodnota parametra „k” k danej dĺžke cyklu je vyššia ako 2,3. Pre mesto Bielsko – Biała máme takú situáciu pre 2 cykly: 12 mesačný a 6 mesačný. Cykly na seba navzájom nadväzujú, silnejší a lepšie charakterizujúci je ročný cyklus (model objasňuje 59% nestálosť úrovne v skúmanom okrese) oproti cyklu polročnému (23% objasnenej nestálosti). Diagram 2. Model sezónnosti pre mesto Bielsko-Biała.

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

X XI

XII I II III IV V VI

VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

2005 2006 2007 2008

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti (

%)


18

Bielský okres

V bielskom okrese bola zaznamenaná len ročná sezónnosť. Polročná sezónnosť

nebola dôležitá (ročný model vysvetľuje 62% zmien miery nezamestnanosti). Podobné

nepravidelnosti sa budú vyskytovať v tom istom období roka. Výskyt ročnej sezónnosti

dovoľuje vytvorenie prognóz zmien miery nezamestnanosti v bielskom okrese do júna

2008, čo ukazuje diagram 3.

Tab 4. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre bielský okres.

I Dĺžka cyklu ai b i

A (Amplitúda


nepravidelnos ť

k* (testovaná

štatistika sezónnosti) 1 24 -0,0674 -0,2299 0,24 16,21% 1,94 2 12 0,2231 -0,4141 0,47 62,47% 7,50 3 8 -0,1565 0,0266 0,159 7,11% 0,85 4 6 -0,1394 0,1221 0,185 9,69% 1,16 5 4,8 -0,0035 0,0119 0,012 0,04% 0,01 6 4 -0,0388 0,0721 0,082 1,89% 0,23 7 3,4 -0,0089 0,0122 0,015 0,06% 0,01 8 3,0 0,0450 0,0471 0,065 1,20% 0,14 9 2,7 -0,0122 -0,0323 0,035 0,34% 0,04 10 2,4 -0,0033 0,0334 0,034 0,32% 0,04 11 2,2 -0,0349 -0,0057 0,035 0,35% 0,04 12 2 0,0000 0,0236 0,024 0,16% 0,02

Diagram 3. Model sezónnosti v bielskom okrese.

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

14,0

16,0

X XI


VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

2005 2006 2007 2008

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti (

%)


19

Cieszyńský okres

Tak isto ako v bielskom okrese, ročná sezónnosť sa vyskytuje aj v cieszyńskom

okrese. Skoro 50% nepravidelností v miere nezamestnanosti sa vysvetľuje ročnou

sezónnosťou (tabuľka 5). Na základe toho je možná prognóza miery nezamestnanosti do

júna 2008 v cieszyńskom okrese, čo ukazuje diagram 4.

Tab 5. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre cieszyńský okres.

i Dĺžka cyklu a i b i

A (Amplitúda

nepravidelnos ťi)

% objasnená nepravidelno

sť

k* (testovaná štatistika

sezónnosti) 1 24 -0,0077 -0,4073 0,41 28,69% 3,44 2 12 0,0438 -0,5354 0,54 49,88% 5,99 3 8 -0,1041 0,1687 0,198 6,79% 0,82 4 6 -0,0976 0,2230 0,243 10,24% 1,23 5 4,8 0,0605 0,0390 0,072 0,90% 0,11 6 4 -0,0897 -0,0270 0,094 1,52% 0,18 7 3,4 -0,0521 0,0235 0,057 0,57% 0,07 8 3,0 -0,0181 0,0147 0,023 0,09% 0,01 9 2,7 -0,0081 0,0273 0,028 0,14% 0,02 10 2,4 0,0225 0,0564 0,061 0,64% 0,08 11 2,2 0,0391 0,0368 0,054 0,50% 0,06 12 2 0,0000 0,0115 0,012 0,02% 0,00

Diagram 4. Model sezónnosti pre cieszyńský okres.

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

14,0

16,0

X XI


VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

2005 2006 2007 2008

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti (

%)


20

śywiecky okres

V Ŝywieckom okrese je viditeľná ročná sezónnosť miery nezamestnanosti. Tak ako

v cieszyńskom okrese, skoro 50% nepravidelnosti v miere nezamestnanosti vysvetľuje 12-

mesačná sezónnosť. Na základe ročnej sezónnosti vznikla prognóza miery

nezamestnanosti do júna 2008, čo ukazuje diagram 5.

Tab 6. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre Ŝywiecký okres.


A (Amplitúda


nepravidelnos ť

k* (testovaná

štatistika sezónnosti) 1 24 0,6311 -0,3685 0,73 48,05% 5,77 2 12 0,2745 -0,6840 0,74 48,87% 5,86 3 8 -0,0129 0,1094 0,110 1,09% 0,13 4 6 -0,0543 0,0897 0,105 0,99% 0,12 5 4,8 -0,0027 -0,0683 0,068 0,42% 0,05 6 4 -0,0314 -0,0020 0,031 0,09% 0,01 7 3,4 -0,0256 0,0148 0,030 0,08% 0,01 8 3,0 -0,0181 -0,0103 0,021 0,04% 0,00 9 2,7 -0,0169 0,0033 0,017 0,03% 0,00 10 2,4 -0,0499 -0,0200 0,054 0,26% 0,03 11 2,2 -0,0118 -0,0026 0,012 0,01% 0,00 12 2 0,0000 0,0198 0,020 0,04% 0,00

Diagram 5. Model sezónnosti pre Ŝywiecký okres.

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

14,0

16,0

X XI


VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

2005 2006 2007 2008

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti (

%)


21

Slovenské okresy Čadca a Námestovo.

V okresoch Čadca a Námestovo sa vyskytla ročná a polročná sezónnosť. Ročná

sezónnosť vysvetľuje okolo 34% zmien percenta nezamestnanosti, a polročná sezónnosť

okolo 25% nepravidelnosti pre okres Čadca. V okrese Námestovo ročná sezónnosť

vysvetľuje okolo 33% zmien miery nezamestnanosti, a polročná sezónnosť okolo 30%

nepravidelnosti.

Tab 7. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre okres Čadca.


A (Amplitúda


nepravidelnos ť

k* (testovaná

štatistika sezónnosti) 1 24 0,1087 -0,0493 0,12 3,75% 0,45 2 12 0,2070 -0,2968 0,36 34,46% 4,13 3 8 -0,2469 0,0597 0,254 16,97% 2,04 4 6 -0,2726 0,1407 0,307 24,76% 2,97 5 4,8 -0,0308 0,0008 0,031 0,25% 0,03 6 4 -0,1236 0,1336 0,182 8,72% 1,05 7 3,4 -0,0421 0,0796 0,090 2,14% 0,26 8 3,0 0,0193 0,1415 0,143 5,37% 0,64 9 2,7 0,0304 0,0326 0,045 0,52% 0,06 10 2,4 0,0060 0,0741 0,074 1,45% 0,17 11 2,2 0,0041 -0,0117 0,012 0,04% 0,00 12 2 0,0000 0,0547 0,055 0,79% 0,09

Na základe týchto výsledkov vznikla prognóza miery nezamestnanosti do júna

2008 pre skúmané regióny, založená na sezónnych nepravidelnostiach (ročných a

polročných) s tendenciou k zníženiu, čo ukazujú diagramy 6, 7.

Tab 8. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre okres Námestovo.


A (Amplitúda


nepravidelnos ť

k* (testovaná

štatistika sezónnosti) 1 24 0,1930 0,1259 0,23 7,34% 0,88 2 12 0,2663 -0,4079 0,49 32,79% 3,93 3 8 -0,2861 0,0481 0,290 11,63% 1,40 4 6 -0,4327 0,1606 0,462 29,42% 3,53 5 4,8 -0,0262 0,1132 0,116 1,86% 0,22 6 4 -0,1015 0,0756 0,127 2,21% 0,27 7 3,4 -0,0563 0,1437 0,154 3,29% 0,39 8 3,0 0,0242 0,1723 0,174 4,18% 0,50 9 2,7 -0,0115 0,0799 0,081 0,90% 0,11


22

10 2,4 -0,0172 0,1492 0,150 3,12% 0,37 11 2,2 -0,0434 0,1281 0,135 2,53% 0,30 12 2 0,0000 0,0516 0,052 0,37% 0,04

Diagram 6. Model sezónnosti pre okres Čadca.

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

X XI


VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

2005 2006 2007 2008

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti (

%)

Diagram 7. Model sezónnosti pre okres Námestovo.

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

X XI


VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

VII

VIII IX X X

IX

II I II III IV V VI

2005 2006 2007 2008

Mie

ra n

ezam

estn

anos

ti (

%)


23

Konečný úsudok týkajúci sa sezónnosti miery nezamestnanosti v analyzovaných

oblastiach.

V analyzovanom období (24 mesiacov) boli viditeľné mnohé pravidelnosti, ktorými

sa vyznačuje miera nezamestnanosti v prihraničných oblastiach. Miera nezamestnanosti

v poľských, ale aj slovenských okresoch sa vyznačovala silnou tendenciou k znižovaniu.

Charakteristická je pre všetky regióny ročná sezónnosť, ale v slovenských oblastiach

nemala veľký význam pre celkové zmeny. Charakteristická pre slovenské oblasti je

polročná sezónnosť, ktorá sa vyskytla na poľskej strane len v meste Bielsko-Biała.

Tab 9. Zhrnutie cyklickosti radov veľkosti nezamestnanosti v skúmaných okresoch, územiach.

Dĺžka cyklu (v mesiacoch))

% objasnená nepravidelnos ť

12 58,94% Bielsko-Biała

6 22,70%

bielski okres 12 62,47%

cieszyński okres 12 49,88%

Ŝywiecki okres 12 48,87%

12 34,46% Okres Čadca

6 24,76%

12 32,79% Okres Námestovo

6 29,42%

Analýza dovoľuje určiť teoretickú (modelovú) mieru nezamestnanosti v období 24

mesiacov (október 2005 – jún 2008), čo ukazuje diagram 8.


24

Diagram 8. Miery nezamestnanosti a ich vývoj v jednotlivých okresoch (regiónoch), založené na simulácii v súlade s analýzou trigonometrických mnohočlenov (v období: október 2005 – jún 2008).

0

2

4

6

8

10

12

14

16X XI


VII

VIII IX X XI


VII

VIII IX X XI


2005 2006 2007 2008

teor

etic

ká m

iera

nez

ames

tnan

osti(

%)

Bielsko - Biała

bielski

cieszyński

Ŝywiecki

Čadca

Námestovo

3.3 Analýza miery nezamestnanosti pod ľa odvetví

Analyzovaný bol podiel počtu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach

na celkovom počte nezamestnaných. Analýza sa týkala 11 odvetví, registrovaných na

úradoch práce: spracovateľský priemysel, zdravotníctvo, výroba a rozvod elektriny, plynu,

vody, stavebníctvo, finančné služby, ostatné verejné, sociálne a osobné služby, školstvo,

veľkoobchod a maloobchodný predaj, oprava motorových vozidiel, spotrebného tovaru,

pohostinstvo a ubytovanie, doprava, skladovanie a spoje, verejná správa, obrana, povinné

sociálne a zdravotné poistenie. Percento nezamestnaných v jednotlivých odvetviach v

skúmaných okresoch a regiónoch ukazuje tabuľka 10. Tabuľka bola spracovaná na

základe údajov za prvý polrok 2007 (poľská oblasť), a za prvý kvartál 2007 (slovenská

oblasť).

Analýza podielu nezamestnaných v oblasti spracovateľského priemyslu poukazuje,

že najväčší podiel majú nezamestnaní v bielskom okrese (každý druhý nezamestnaný).

Najmenší zase sa vyskytuje v slovenskom okrese Čadca. Druhým, veľmi dôležitým

odvetvím pre poľské okresy je veľko- a maloobchodný predaj, oprava motorových vozidiel


25

a spotrebného tovaru. Najvyššie percento nezamestnaných v tomto odvetví sa vyskytuje

v bielskom okrese, trochu menší v meste Bielsko-Biała, a v slovenských okresoch je to 8%

pre Čadcu Námestovo. Berúc do úvahy len slovenskú oblasť, tak najväčší počet

nezamestnaných sa vyskytuje v odvetví spracovateľského priemyslu, ďalej: verejná

správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie (18% pre Čadcu a 23% pre

Námestovo). Čo sa týka poľskej oblasti, tak najviac nezamestnaných v tomto odvetví je

v Ŝywieckom okrese (13% nezamestnaných), a najmenej v meste Bielsko-Biała (6%

nezamestnaných).

Tab 10. Analýza podielu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach na celkovom počte registrovaných nezamestnaných v okrese.

bielski cieszy ński Ŝywiecki Bielsko-Biała Čadca Námestovo Spracovateľský

priemysel 0,542 0,375 0,445 0,352 0,233 0,319

Zdravotníctvo 0,015 0,015 0,017 0,026 0,058 0,035 Výroba a rozvod

elektriny, plynu, vody

0,007 0,003 0,009 0,008 0,001 0,000

Stavebníctvo 0,17 0,08 0,11 0,13 0,12 0,13 Finančné služby 0,015 0,015 0,017 0,026 0,006 0,007 Ostatné verejné,

Sociálne a osobné služby

0,202 0,116 0,149 0,251 0,124 0,017

Školstvo 0,028 0,032 0,034 0,040 0,022 0,030 Obchod,oprava

motorových vozidiel a spotrebného tovaru

0,54 0,29 0,27 0,50 0,08 0,08

Pohostinstvo a ubytovanie

0,07 0,07 0,05 0,05 0,06 0,05

Doprava, skladovanie a spoje 0,05 0,04 0,04 0,04 0,02 0,02

Verejná správa, obrana,povinné

sociálne a zdravotné poistenie

0,090 0,054 0,128 0,058 0,176 0,228

Podiel vybraných nezamestnaných ukazujú diagramy. Dôležitý je rozdiel medzi

percentom nezamestnaných v jednotlivých odvetviach v Poľsku a na Slovensku, napríklad

podiel nezamestnaných v oblasti spracovateľského priemyslu na celkovom počte

nezamestnaných je vyšší na území Poľska, v porovnaní s dvoma skúmanými slovenskými

okresmi.


26

0

0,02

0,04

0,06

0,08

0,1

0,12

0,14

0,16

0,18

bielski cieszyński Ŝywiecki Bielsko-Biała Čadca Námestovo

Diagram 9. Podiel nezamestnaných v spracovateľskom priemysle na celkovom počte nezamestnaných v okrese

0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

Bielski Cieszyński śywiecki Bielsko-Biała Čadca Námestovo

Diagram 10. Podiel nezamestnaných v stavebníctve na celkovom počte nezamestnaných v okrese.


27

Vzhľadom na veľké rozdiely v percentách nezamestnaných vo vybraných

odvetviach na poľskej a slovenskej strane, bola potrebná celková analýza poľských

a slovenských okresov (oblasti). Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných

odvetviach na celkovom počte nezamestnaných pre poľský a slovenský región ukazuje

tabuľka 11.

Tab. 11. Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných odvetviach na celkovom počte nezamestnaných pre Poľsko a Slovensko

Poľsko Slovensko Spracovateľský priemysel 0,43 0,28 Zdravotníctvo 0,02 0,05 Výroba a rozvod elektriny, plynu, vody 0,01 0,00 Stavebníctvo 0,12 0,13 Finančné služby 0,02 0,01 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 0,18 0,07 Školstvo 0,03 0,03

Obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru 0,40 0,08

Pohostinstvo a ubytovanie 0,06 0,06 Doprava, skladovanie a spoje 0,04 0,02 Verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie 0,08 0,20 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 0,18 0,07

Táto tabuľka bola spracovaná na základe údajov za prvý polrok 2007 (poľská oblasť), a za prvý kvartál 2007 (slovenská oblasť)

Treba si všimnúť, že existujú odvetvia ako napríklad školstvo alebo pohostinstvo

a ubytovanie, v ktorých percento nezamestnaných je také isté pre poľské a slovenské

okresy. Ale vyskytujú sa aj také odvetvia, ako napríklad verejná správa, obrana, povinné

sociálne a zdravotné poistenie, ostatné verejné, sociálne a osobné služby, kde rozdiel

medzi percentom nezamestnaných na poľskej a slovenskej strane je veľký (diagram

11).Charakteristické rozdiely sa týkajú hlavne spracovateľského priemyslu, verejnej

správy, veľko- a maloobchodného predaja, ostatných služieb, zdravotníctva a dopravy,

kde ukazovatele sú iné pre každý skúmaný poľský a slovenský región.


28

Diagram 11. Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných odvetviach na celkovom počte nezamestnaných pre poľské a slovenské regióny.

0 0,05 0,1 0,15 0,2 0,25 0,3 0,35 0,4 0,45 0,5

Spracovateľský priemysel

Zdravotníctvo

Výroba a rozvod elektriny, plynu, vody

Stavebníctvo

Finančné služby

Ostatné verejné, sociálne a osobné služby

Školstvo

Obchod, oprava motorovýchvozidiel a spotrebného tovaru

Pohostinstvo a ubytovanie

Doprava, skladovanie a spoje

Verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie

Ostatné verejné, sociálne a osobné služby

Poľsko Slovensko

3.4 Analýza zmien po čtu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach.

Identifikácia odvetví, v ktorých nezamestnanos ť klesá.

Pomocou pri skúmaní zmien v počte pracovných ponúk a dynamiky týchto zmien,

boli najdôležitejšie hospodárske odvetvia. Analyzované bolo aj priemerné tempo zmien na

základe údajov za polrok (Poľsko), a za kvartál (Slovensko).

3.4.1 Analýza zmien po čtu nezamestnaných a model sezónnosti pre vybrané

odvetvia v okresoch: Čadca a Námestovo.

Priemerné tempo zmien pre okres Námestovo ukázalo, že najvyšší priemerný

pokles bol zaznamenaný pre odvetvie označené písmenom F (stavebníctvo) – počet

registrovaných zamestnaných klesá o 14% s každým kvartálom; počet nezamestnaných

klesá v skúmanom období o 79%. Podobný výsledok bol zaznamenaný pre odvetvie A

(poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo) – počet zamestnaných klesá o

13% s každým kvartálom; v skúmanom období o 74% (2005- september 2007). V odvetví

A v okrese Námestovo bolo v prvom skúmanom období 15% nezamestnanie z celkového

počtu nezamestnaných (v odvetví F – miera nezamestnanosti dosiahla 22%). Podobný bol

počet nezamestnaných v takýchto sektoroch: pohostinstvo a ubytovanie, nehnuteľnosti,


29

prenájom nehnuteľností. Malé zmeny nastali v oblasti školstva. Podrobné informácie

ukazuje tabuľka 12.

Tab. 12. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I kvartáli roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Námestovo

Kvartál A D F G H K L M N O

I 2005 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

II 2005 0,52 0,84 0,38 0,85 0,84 1,33 0,93 1,56 0,87 0,88

III 2005 0,61 0,80 0,37 0,80 0,68 1,33 0,86 1,19 0,72 0,75

IV 2005 1,06 0,84 0,71 0,87 1,16 1,00 0,84 0,78 0,67 0,69

I 2006 0,88 0,88 0,77 0,86 0,98 1,33 0,81 0,56 0,59 0,59

II 2006 0,45 0,75 0,34 0,95 0,95 1,33 0,69 0,96 0,48 0,53

III 2006 0,42 0,58 0,27 0,72 1,05 1,00 0,61 1,00 0,52 0,66

IV 2006 0,78 0,50 0,46 0,66 1,00 0,67 0,58 0,67 0,56 0,59

I 2007 0,62 0,46 0,43 0,82 0,84 0,67 0,54 1,00 0,46 0,53

II 2007 0,25 0,57 0,28 0,81 0,93 1,00 0,51 0,93 0,48 0,44

III 2007 0,26 0,66 0,21 0,79 0,98 1,00 0,48 0,93 0,44 0,44

Priemerné tempo zmien v počte

nezamestnaných 0,87 0,96 0,86 0,98 1,00 1,00 0,93 0,99 0,92 0,92

Tab. 13. Kódy odvetví

Kód Odvetvia (SK) BranŜa (PL)

A Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo

Rolnictwo, myślistwo i gospodarka leśna

D Spracovateľský priemysel Przemysł przetwórczy

E Výroba a rozvod elektriny, plynu, vody

Wytwarzanie i zaopatrywanie w energię elektryczną, gaz, wodę

F Stavebníctvo Budownictwo

G Obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného towaru

SprzedaŜ i naprawa pojazdów silnikowych oraz sprzedaŜ produktów spoŜywczych

H Pohostinstvo a ubytovanie Zakłady gastronomiczne, lokale oraz zakwaterowanie (noclegi)

K Nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj

Nieruchomości, wynajem nieruchomości, usługi dla firm, badania i rozwój

L Verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie

Administracja, obrona i obowiązkowe ubezpieczenie socjalne

M Školstvo Szkolnictwo

N Zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti

SłuŜba zdrowia, opieka weterynaryjna i socjalna

O Ostatné verejné, sociálne a osobné služby

Pozostała działalność usługowa, komunalna, społeczna, indywidualna

Analogický výpočet platí aj pre okres Čadca. Podľa tabuľky, tak ako v okrese

Námestovo, najvyšší pokles počtu nezamestnaných bol zaznamenaný v stavebníctve

(69% pokles počtu registrovaných nezamestnaných v skúmanom období).


30

Tab. 14. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I kvartáli roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Čadca.

Kvartál A D F G H K L M N O

I 2005 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00

II 2005 0,64 0,88 0,61 0,84 1,00 0,93 0,88 1,11 0,85 0,79

III 2005 0,69 0,88 0,52 0,87 0,95 0,79 0,75 1,44 0,84 0,77

IV 2005 1,09 0,93 0,66 0,88 1,10 0,85 0,80 1,14 0,78 0,90

I 2006 1,00 0,90 0,76 0,86 0,93 0,83 0,75 0,92 0,79 0,89

II 2006 0,56 0,70 0,46 0,78 0,96 0,75 0,67 0,85 0,71 0,81 III 2006 0,50 0,63 0,39 0,63 0,91 0,58 0,68 0,75 0,65 0,84 IV 2006 0,75 0,57 0,50 0,55 0,90 0,51 0,68 0,63 0,60 0,83

I 2007 0,67 0,45 0,48 0,58 0,74 0,56 0,64 0,53 0,58 0,91

II 2007 0,35 0,35 0,36 0,51 0,73 0,52 0,57 0,60 0,54 0,85

III 2007 0,34 0,32 0,31 0,46 0,60 0,38 0,60 0,74 0,49 0,81 Priemerné tempo

zmien v počte nezamestnaných

0,90 0,89 0,89 0,93 0,95 0,91 0,95 0,97 0,93 0,98

Dynamický rozvoj stavebníctva, a spolu s tým aj pokles počtu nezamestnaných

charakterizuje sezónnosť typická pre stavebníctvo, súvisiaca s vplyvom počasia na

stavebné práce. Sezónnosť tohto odvetvia ukazuje diagram 12.

Diagram 12. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo v stavebníctve.

0

0,1

0,2

0,3

0,4

0,5

0,6

0,7

0,8

0,9

1

I 2005 II 2005 III 2005 IV 2005 I 2006 II 2006 III 2006 IV 2006 I 2007 II 2007 III 2007

Námestovo Čadca

Analýza počtu nezamestnaných v stavebníctve v jednotlivom kvartáli a oblastiach

odzrkadľuje pokles počtu nezamestnaných v II a III kvartáli, a zvyšovanie sa miery


31

nezamestnanosti v IV a I kvartáli skúmaného obdobia. Podľa vedomej cyklickosti počtu

zaregistrovaných, vznikol model kvartálnej sezónnosti počtu nezamestnaných

v stavebníctve (použité boli údaje z obdobia: prvý polrok 2004 – druhý polrok 2007).

Výsledky boli nasledujúce (pre okres Námestovo):

Na analýzu prognózy sezónnosti nezamestnanosti bol použitý takýto model trendu

a skúmania sezónnosti:

,414948313622 321 +⋅−⋅−⋅+⋅−= VVVtYt

kde t znamená časovú premennú, od začiatku – pre I kvart. 2005 1=t , pre II kvart.

2=t atď.

Počet registrovaných nezamestnaných v stavebníctve v okrese Námestovo klesal

s každým kvartálom o 22%, v prvých kvartáloch jednotlivých rokov bol vyšší o 136 osôb pri

všeobecnej tendencií k znižovaniu, v druhých bol nižší o 83 osôb pri všeobecnej tendencií,

v tretích – o 94. Trend javu, ale aj sezónne nepravidelnosti sú štatisticky dôležité, to

znamená, že sa vyskytuje tendencia k znižovaniu sa počtu nezamestnaných, a zároveň

v kvartáloch stúpa alebo klesá počet nezamestnaných, čo súvisí so sezónnosťou.

Pre okres Čadca. Na analýzu prognózy sezónnosti nezamestnanosti bol použitý takýto model trendu

a skúmania sezónnosti:

,748905915438 321 +⋅−⋅−⋅+⋅−= VVVtYt


2=t atď.

Počet registrovaných nezamestnaných v stavebníctve v okrese Čadca klesal

s každým kvartálom o 38, v prvých kvartáloch jednotlivých rokov bol vyšší o 154 osôb pri

všeobecnej tendencií k znižovaniu, v druhých bol nižší o 59 osôb pri všeobecnej tendencií,

v tretích – o 90. Trend javu, ale aj sezónne nepravidelnosti sú štatisticky dôležité.

Vznikol jednoduchší model (na základe dát pre okres Čadca) a pomocou indexov

bol vytvorený model sezónnosti pre okresy: Čadca a Námestovo:

,68,008,005,014,003,0 321 +⋅−⋅−⋅+⋅−= VVVtYt


2=t atď.


32

Priemerne s každým kvartálom počet zaregistrovaných nezamestnaných

v stavebníctve v obidvoch oblastiach klesá o 3%, v prvých kvartáloch stúpal o 14%

v porovnaní s všeobecnou tendenciou k znižovaniu, v druhých – klesal o 5%, a v tretích –

o 8%.

V súlade s takýmto modelom analyzovaná bola aj sezónnosť v iných odvetviach:

poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo, čo ukazuje diagram 13.

Diagram 13. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo v sektore poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

1,2


Námestovo Čadca

V skúmaných regiónoch sezónnosť počtu nezamestnaných v sektore

poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo sa prejavuje poklesom miery

nezamestnanosti v II a III kvartáli jednotlivých rokov, a rastom v IV kvartáloch jednotlivých

rokov.

Odvetvie K (nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a

vývoj) je najviac netypické a vyskytujú sa rozdiely medzi dvoma slovenskými oblasťami.

V okrese Čadca sa diametrálne zmenšil počet zaregistrovaných nezamestnaných (klesol o

62%), ale v okrese Námestovo bola zaznamenaná silná kvartálna cyklickosť bez

tendencie k znižovaniu (podrobné informácie ukazuje diagram 14.).

Diagram 14. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo: v sektore nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj.


33

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

1,2

1,4


Námestovo Čadca

Analyzované boli aj odvetvia ostatné: verejné, sociálne a osobné služby. Počet

zaregistrovaných nezamestnaných v okrese Čadca s cyklickými, kvartálnymi

nepravidelnosťami je na podobnej úrovni v celom skúmanom okrese. V okrese Námestovo

znížil sa počet nezamestnaných, ale nesúviselo to s cyklickosťou. Sezónnosť tohto

odvetvia (ostatné verejné, sociálne a osobné služby) ukazuje diagram 15.

Diagram 15. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch: Čadca a Námestovo v sektore O - ostatné verejné, sociálne a osobné služby.

0

0,2

0,4

0,6

0,8

1

1,2


Námestovo Čadca


34

3.4.2 Model sezónnosti jednotlivých odvetví pre po ľské okresy.

Alternatívna analýza sezónnosti vybraných odvetví bola urobená pre poľské

okresy. V tomto prípade boli použité údaje zaregistrované pre každý polrok. Tabuľky

3.4.2.1. – 3.4.2.4. poukazujú indexy vypočítané ako počet nezamestnaných v jednotlivých

odvetviach nasledujúcich polrokov vo vzťahu k počtu nezamestnaných v prvom polroku

2005 (napr. Index II 2006 bol vypočítaný ako počet nezamestnaných v druhom polroku

2006 vo vzťahu k počtu nezamestnaných v prvom polroku 2005).

Tab. 15 Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I polroku roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres bielski.

Polrok A D E F G H K L M N O I 2005 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 II 2005 1,42 0,99 0,87 0,93 1,06 0,95 1,07 0,95 1,08 1,14 0,94 I 2006 0,90 0,90 0,79 0,77 0,92 0,86 0,96 0,87 0,95 1,08 0,86 II 2006 1,21 0,78 0,51 0,66 0,81 0,81 1,00 0,90 1,00 0,94 0,93 I 2007 0,51 0,64 0,38 0,53 0,66 0,71 0,83 0,63 0,98 0,72 0,75 Priemerné tempo zmien počtu nezamestnaných

0,84 0,89 0,79 0,85 0,90 0,92 0,95 0,89 1,00 0,92 0,93

Priemerné tempo zmien počtu nezamestnaných (%)

-16% -11% -21% -15% -10% -8% -5% -11% -0% -8% -7%

Tab. 16. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I polroku roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres cieszyński.


0,94 0,91 0,92 0,87 0,90 0,92 0,95 0,94 1,03 0,93 0,93

Priemerné tempo zmien počtu nezamestnaných

-6% -9% -8% -13% -10% -8% -5% -6% +3% -7% -7%


35

Tab. 17. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I polroku roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Ŝywiecki


0,90 0,87 0,87 0,81 0,88 0,89 0,97 0,89 0,91 0,84 0,87


-10% -13% -13% -19% -12% -11% -3% -11% -9% -16% -13%

Tab. 18. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I polroku roku 2005 a priemerné tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Mesto Bielsko - Biała


0,99 0,90 0,76 0,89 0,91 0,92 0,93 0,88 0,94 0,82 0,94


-1% -10% -24% -11% -9% -8% -7% -12% -6% -18% -6%

Hlavným cieľom pri porovnávaní priemerného tempa zmien počtu nezamestnaných

v analyzovaných odvetviach bolo zjednodušenie údajov týkajúcich sa priemerného tempa

zmien v slovenských regiónoch. Priemerné tempo kvartálnych zmien pre slovenské

regióny bolo znásobené (x2), aby bolo možné získanie priemerného tempa polročných

zmien a porovnávanie slovenských údajov s poľskými. Tento výsledok ukazuje tabuľka 19.


36

Tab. 19. Priemerné tempo zmien (polrok) v rokoch 2005-2007 pre jednotlivé odvetvia hospodárstva.

Odvetvie A D F G H K L M N O Čadca 0,81 0,8 0,79 0,86 0,9 0,82 0,9 0,94 0,87 0,96 Námestovo 0,76 0,92 0,73 0,95 1 1 0,86 0,98 0,85 0,85 Bielski 0,84 0,89 0,85 0,9 0,92 0,95 0,89 1 0,92 0,93 Cieszyński 0,94 0,91 0,87 0,9 0,92 0,95 0,94 1,03 0,93 0,93 śywiecki 0,9 0,87 0,81 0,88 0,89 0,97 0,89 0,91 0,84 0,87 Bielsko – Biała 0,99 0,9 0,89 0,91 0,92 0,93 0,88 0,94 0,82 0,94

Táto tabuľka 19 dovoľuje porovnávanie tempa zmien v každom z vybraných

odvetví. V niektorých odvetviach sú viditeľné dosť veľké rozdiely medzi poľskými

a slovenskými okresmi. Priemerné tempo zmien v každom z 10. analyzovaných odvetví

ukazuje diagram 16.

Výrazne sa rysuje vysoká dynamika poklesu počtu nezamestnaných

v spracovateľskom priemysle v okrese Čadca (v porovnaní s inými skúmanými regiónmi).

V tejto oblasti priemerné polročné tempo poklesu počtu nezamestnaných

v spracovateľskom priemysle je 20%. V ostatných analyzovaných oblastiach sa dynamika

zvýšila na 10-13%. Podobný jav sa vyskytol v obchode, oprave motorových vozidiel a

spotrebnom tovare.

Také odvetvia, ako poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo a

nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj sa vyznačujú

najmenšou dynamikou zmien miery nezamestnanosti, a také odvetvia ako – najväčšou

dynamikou poklesu miery nezamestnanosti.


37

Diagram 16. Celkové porovnávanie priemerného tempa zmien v každom z 10. analyzovaných odvetví.

0,00

0,20

0,40

0,60

0,80

1,00

1,20

Cadca Namestovo bielski cieszyński Ŝywiecki Bielsko - Biała

A D F G H K L M N O


38

Prostredníctvom syntetického popisu zmien počtu nezamestnaných, na základe všetkých

diagramov, vznikli pre každú oblasť mediánu priemerného tempa polročných zmien.

Tab. 20. Medián priemerného tempa zmien spracovaný na základe vybraných odvetví hospodárstva.

Región medián tempa zmien Čadca 0,86 Ŝywiecki 0,88 Námestovo 0,89 bielski 0,91 Bielsko - Biała 0,92 cieszyński 0,93

Medián priemerného tempa zmien dovoľuje konštatovať, že okres Čadca je

oblasťou, v ktorej je zaznamenaný najväčší pokles nezamestnanosti, trochu menší sa

vyskytuje v Ŝywieckom okrese (pokles o 12%) a v okrese Námestovo (pokles o 11%).

Najmenej dynamické zmeny boli zaznamenané v cieszyńskom okrese, kde sa vyskytuje

7%-ný pokles nezamestnanosti (za polrok).

3.5 Analýza prebyto čných a deficitných a profesií.

Analýza týka sa poľských regiónov a prvej polovice 2007 r. Cieľom tejto analýzy je

predstavenie a vykonanie porovnávacej analýzy medzi skúmanými okresmi prebytočných

profesií, t.j. takých, v ktorých počet zaregistrovaných nezamestnaných značne prevyšuje

počet pracovných ponúk. Z tohto dôvodu vznikol ukazovateľ počtu ponuky práce vo

vzťahu k počtu nezamestnaných (počet nezamestnaných ku koncu mesiaca), existuje

takisto zoznam profesií, v ktorých existuje najväčší počet nezamestnaných v štyroch

skúmaných poľských okresoch.

Správa sa vzťahuje na deficitné a prebytočné profesie. Pod deficitnou profesiou

rozumieme profesiu, po ktorej jej väčší dopyt ako je ponuka. Naopak pod prebytočnou

profesiou rozumieme profesiu, po ktorej je nižší dopyt ako je ponuka.

V analýze chýba veľká skupina ľudí bez profesie. Zahŕňa profesie, ktorých počet

nezamestnaných je väčší ako 1% celkového počtu nezamestnaných v regióne (okrese).

Vo všetkých okresoch je najpočetnejšia profesia predavač. V bielskom okrese

tvoria 11% celkového počtu nezamestnaných, v meste Bielsko Biala je to 13%,

v tešínskom okrese 15% a v živieckom okrese 5%. Ukazovateľ počtu pracovných ponúk

mal pre túto profesiu hodnotu 0,37 (čiže v skúmanom období pripadalo na jedného

nezamestnaného 0,37 pracovnej ponuky). Z registrovaných predavačov na úradoch práce


39

tvoria väčšinu (viac ako 80%) ženy. 52% registrovaných nezamestnaných tvoria dlhodobo

nezamestnaní. Všeobecné problémy s hľadaním si práce majú takisto aj ekonómovia.

Podrobná analýza všetkých prebytočných profesií ukázala, že vážny problém

s nájdením práce majú mimo iného aj ľudia s profesiami ako: pracovník

v spracovateľskom priemysle, (nízka hodnota ukazovateľa a pritom vysoké percento osôb

dlhodobo nezamestnaných), úradník, ekonóm. Je zvláštne to, že v stavebníctve je veľmi

málo pracovných ponúk v čase stavebného ošiaľu v živieckom a ťešínskom okrese. Je to

o to zaujímavejšie, že v susednom regióne (bielskom, najmä v meste Bielsko-Biała) je táto

profesia deficitná. Stojí za povšimnutie pravdepodobná veľmi nízka mobilita pracovníkov

tohto odvetvia a zúženie priestoru hľadania práce len na svoje okolie, vo svojom okrese.

Potvrdením tejto hypotézy sú výsledky pre mesto Katowice: počet pracovných ponúk na

pozíciu murára je 2,5 krát vyšší ako počet registrovaných nezamestnaných. Po

stavebných robotníkoch v regióne Katowice je až 4,5 násobne vyšší dopyt.

Analyzujúc profesie, ktoré majú vysokú hodnotu ukazovateľa (deficitné profesie) si

treba všimnúť, že vysoká úroveň rotácie (veľa pracovných ponúk a vysoký dopyt) je

charakteristickým znakom pre robotnícke práce: zamestnanec v ľahkom priemysle alebo

zamestnanec v priemysle. Pozoruhodný je fakt, že v bielskom okrese a v meste Bielsko-

Biała je najmenej registrovanou profesiou pomocník v spracovateľskom priemysle.

Vyskytujú sa značné rozdiely medzi regiónmi v deficitných a prebytočných

profesiách. Zapojenie % žien do tejto analýzy nám dalo zároveň obraz o profesiách,

v ktorých majú ženy problém s nájdením si práce. Treba spomenúť veľmi vysoké percento

žien zaregistrovaných na úradoch práce v ekonomických profesiách nížšej kvalifikácie

(úradník, ekonomický asistent). Podiel žien v tomto odvetví je vysoký (80-90%

registrovaných nezamestnaných v týchto profesiách sú ženy). Pozitívnym je fakt, že

percento dlhodobo nezamestnaných nie je vysoké.

Podrobný zoznam deficitných a prebytočných profesií je v tabuľkách 21-24.


40

Tab. 21. Bielski okres

Symbol Názov Ukazovate ľ

% z celkového počtu

nezamestnaných v okrese

% žien

% dlhodobo nezamestnaných

(z celkového počtu

nezamestnaných na konci miesiaca)

Pracovné ponuky

932104 Prac. v

spracovateľskom priemysle

0,06 4,0% 39% 72% 10

419190 Ost. admin.

zamest. (úradníci)

0,07 1,8% 89% 32% 5

913207 Upratovačka 0,25 3,0% 100% 71% 30 512201 Kuchár* 0,26 1,6% 78% 31% 17 932103 Balič 0,27 1,4% 79% 55% 15 722204 Zámočník* 0,29 1,8% 0% 58% 21

419101 Admin. zamest.

(úradníci) 0,36 2,9% 83% 64% 43

522107 Predavač* 0,37 11,0% 81% 52% 165

931301 Stavebný robotník

0,45 3,1% 2% 56% 57

712102 Murár* 0,47 2,0% 0% 70% 38 743304 Krajčír* 0,82 1,1% 100% 44% 37 413103 Skladník 1,20 1,2% 26% 71% 59

914103 Robotn.

zamestn.v priemysle

1,51 2,6% 20% 50% 157

932190

Ost. Robotníci a pomocní zamest. v ľahkom

priemysle

1,69 1,4% 32% 57% 98

Profesiou s najnižším ukazovateľom (0,06) v bielskom okrese je pomocník

v spracovateľskom priemysle. Pričom osoby vyučené v tomto obore tvoria 4%

nezamestnaných, z čoho 39% sú ženy. Treba podčiarknuť, že až 72% z nezamestnaných

pomocníkov v spracovateľskom priemysle sú dlhodobo nezamestnaní. Podobný

ukazovateľ majú ostatní nespomenutí pracovníci pracujúci v administratíve (0,07), z toho

až 89% sú ženy. Len 32% nezamestnaných z tejto profesie zostane dlhodobo

nezamestnaných. Najpočetnejšou skupinou nezamestnaných sú predavači – 11%

z celkového počtu nezamestnaných, z čoho je 81% žien. Táto profesia s ukazovateľom

0,37 je prebytočná. Deficitné profesie v bielskom okrese sú: skladník, zamestnanec


41

v priemysle a ostatní pracovníci v ľahkom priemysle, pričom posledná z týchto profesií má

najvyšší ukazovateľ rovný 1,69. Nezamestnaní v tejto profesií tvoria len 1,4% z celkového

počtu nezamestnaných.

Tab 22. Bielsko–Biała

Symbol Názov Ukazovateľ


nezamestnaných

v okrese

% žien

% dlhodobo nezamestnaných (z celkového počtu


Pracovné

ponuky

932104 Prac. v

spracovateľskom priemysle

0,00 3,1% 42% 66% 0

419190 Ost. admin. zamest. (úradníci) 0,05 3,5% 82% 41% 9

916290 Ost. zberači odpadkov, smetiari

0,07 2,5% 6% 62% 10

522190 Ost. predavači a pouliční predavači 0,27 1,3% 67% 41% 19

522107 Predavač 0,56 13,1% 83% 52% 392

419101 Admin. zamest. (úradníci) 0,64 5,4% 80% 77% 184

914103 Robotn.

zamestn.v priemysle

0,77 1,5% 26% 40% 63

712102 Murár 0,92 1,2% 0% 58% 59 931301 Stavebný robotník 1,01 2,6% 0% 50% 142 913207 Upratovačka 1,09 5,5% 99% 57% 316 413103 Skladník 1,52 1,7% 15% 59% 141

932190

Ost. Robotníci a pomocní

zamest. v ľahkom priemysle

3,95 2,3% 46% 65% 482

V meste Bielsko-Biała majú najnižšie ukazovatele profesie: pomocný pracovník

v spracovateľskom priemysle, ostatní nespomínaní administratívni pracovníci, ostatní

zberači odpadkov a smetiari. Sú to najprebytočnejšie profesie. Nezamestnaní v prvej

profesií tvoria 3,1%, z čoho 42% sú ženy, a až 66% z týchto osôb zostane dlhodobo

nezamestnaných. Medzi nezamestnanými vyučenými v obore administratívy je 82% žien,

a táto skupina tvorí 3,5% z celkového počtu nezamestnaných. Tretia skupina, čiže ostatní

zberači odpadkov a smetiari tvoria 2,5% z celkového počtu nezamestnaných. Len 6%

tvoria ženy a 62% zostane dlhodobo nezamestnaných. Medzi analyzovanými profesiami

len dve: skladník a ostatní pomocníci v ľahkom priemysle tvoria deficitné profesie.

Skladníci tvoria 1,7% nezamestnaných, z čoho 15% sú ženy. V druhej profesii je

ukazovateľ 3,95. Z analýzy vyplýva, že z nezamestnaných v tejto profesii, ktorí tvoria 2,3%

z celkového počtu nezamestnaných až 65% ostane dlhodobo nezamestnaných. Pre tri


42

profesie: murár, stavebný robotník a upratovačka, nadobúda ukazovateľ hodnoty okolo 1,

čiže počet pracovných ponúk a počet nezamestnaných je v rovnováhe. Podobne ako

v bielskom okrese aj v meste Bielsko-Biała tvoria najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných

predavači – 13% z celkového počtu nezamestnaných, z toho 67% žien. Ukazovateľ pre

túto skupinu má hodnotu 0,56 t.j. na dvoch nezamestnaných pripadá jedna pracovná

ponuka.

Tab. 23. Ťešínsky okres



nezamestnaných v okrese

% žien



Pracovné

ponuky

341902 Ekonomický

asystent (technik-ekonóm)

0,00 10,9% 94% 18% 0

321402

Potravinársky a

poľnohospodársky technológ

0,00 2,4% 37% 36% 0

241102 Ekonóm 0,01 1,3% 88% 66% 1 741201 Cukrár 0,05 2,3% 58% 53% 7 722204 Zámočník 0,05 1,8% 9% 56% 5 723105 Automechanik 0,06 1,7% 0% 35% 6 311204 Stavebný technik 0,06 1,2% 25% 34% 4 311502 Mechanik (technik) 0,10 1,7% 4% 41% 10

914103 Robotn. zamestn.v priemysle 0,11 2,1% 23% 64% 13

722304 Tokár 0,12 1,3% 36% 66% 9 522107 Predavač 0,13 15,0% 93% 31% 111 712102 Murár 0,13 1,8% 2% 52% 13 512201 Kuchár 0,18 4,2% 71% 47% 44 743304 Krajčír 0,23 2,3% 100% 47% 30 512302 Čašník 0,48 1,4% 86% 48% 38

V tešínskom okrese nie sú deficitné profesie, ani profesie v ktorých počet

nezamestnaných by bol porovnateľný s pracovnými ponukami. Najvyšší ukazovateľ 0,48

bol nameraný pre profesiu čašník. Avšak hodnota tohto ukazovateľa stále klasifikuje

čašníkov ako prebytočnú profesiu (2 nezamestnaní na 1 pracovnú ponuku). Najnižšie

ukazovatele od 0 do 0,06 dosiahlo až šesť profesií. (tabuľka 3.4.3.). Medzi tými profesiami

je najviac zastúpená profesia ekonomického asistenta (11% z celkovo nezamestnaných),

z toho je až 94% žien. V tejto profesií je len 18% dlhodobo nezamestnaných.

Najčastejšou profesiou medzi nezamestnanými v tešínskom okrese je podobne

ako v ostatných okresoch predavač, ktorý tvorí 15% nezamestnaných, z čoho 93% sú

ženy, a 31% zostane dlhodobo nezamestnaných.


43

Tab. 24. Živiecky okres



nezamestnaných

v okrese

% žien



Pracovné ponuky

311502 Mechanik (technik) 0,00 2,1% 4% 27% 0

641101 Zam. získavajúci obživu v poľn. 0,00 1,3% 74% 30% 0

321208 Poľnohospodársky technik 0,00 1,1% 74% 35% 0

241102 Ekonóm 0,01 3,0% 91% 33% 1 712102 Murár 0,02 1,1% 0% 42% 1 722204 Zámočník 0,04 2,3% 2% 58% 4 722304 Sústružník 0,06 2,7% 16% 52% 7 512201 Kuchár 0,06 2,1% 91% 47% 5 723105 Automechanik 0,07 1,2% 0% 39% 4 512302 Čašník 0,08 1,1% 97% 50% 4 743304 Krajčír 0,09 3,2% 99% 37% 13 913207 Upratovačka 0,10 1,2% 100% 60% 5 742204 Stolár 0,17 1,3% 5% 28% 10 931301 Stavebný robotník 0,25 1,5% 0% 58% 16 522107 Predavač 0,29 5,0% 91% 46% 64 916201 Nádenník 0,92 2,0% 27% 63% 81

914103 Robotn. zamestn.v priemysle 2,37 1,7% 31% 49% 173

V živieckom okrese je až 10 profesií s hodnotou ukazovateľa nižšou ako 0,1. (na 10

nezamestnaných pripadá jedna pracovná ponuka) Najpočetnejšími profesiami

pohybujúcimi sa okolo 3% z celkového počtu nezamestnaných sú: ekonóm, krajčír

a sústružník.

Iba jedna profesia v tomto vojvodstve je deficitná s ukazovateľom 2,37. Robotníci

v priemysle tvoria 1,7%, z čoho 31% sú ženy, a 49% ostane dlhodobo nezamestnaných.

Najpočetnejšou profesiou je predavač.

Počet nezamestnaných v tejto profesií tvorí 5% z celkového počtu nezamestnaných,

čiže oveľa menej ako v ostatných troch okresoch. Podobne ako v iných okresoch v tejto

profesii je 91% žien, a 63% nezamestnaných má status dlhodobo nezamestnaných.

3.6 Analýza osôb h ľadajúcich prácu v po ľských a slovenských okresoch.

Predmetom výskumu boli osoby mladšie ako 25 rokov a ich podiel na celkovom

počte zaregistrovaných nezamestnaných. Najväčší podiel bol zaznamenaný v okrese

Námestovo (22%), a najmenší v bielskom okrese (13%). Podrobnejšie informácie ukazuje


44

tabuľka 25. a diagram 17. Tabuľka a diagram boli spracované pre osoby staršie ako 18

rokov, pre poľské okresy – údaje z III kvart. 2007, pre slovenské okresy – zo sept. 2007.

Tab. 25. Podiel nezamestnaných osôb mladších ako 25 rokov na celkovom počte nezamestnaných v okresoch/regiónoch.

Región Podiel

bielski 13,0%

cieszyński 18,3%

Ŝywiecki 17,4%

Bielsko-Biała 10,9%

Čadca 20%

Námestovo 22%

Tabuľka spracovaná pre osoby staršie ako 18 rokov, pre poľské okresy – údaje z III kvart. 2007, pre slovenské okresy – zo sept. 2007;

Diagram 17. Podiel nezamestnaných osôb mladších ako 25 rokov na celkovom počte nezamestnaných.

0%

5%

10%

15%

20%

25%


Na základe týchto údajov a informácii týkajúcich sa miery nezamestnanosti

v okrese alebo regióne v skúmanom období, bolo vypočítané percento nezamestnaných

mladších ako 25 rokov z celkového počtu práceschopných ľudí. Najvyššie percento sa

vyskytuje v cieszyńskom okrese (1,67%), najnižšie v meste Bielsko-Biała (0,61%), čo

ukazuje tabuľka 26 a diagram 18.


45

Tab. 26. Percento nezamestnaných mladších ako 25 rokov z celkového počtu práceschopných ľudí.

Región Miera

nezamestnanosti

Bielsko-Biała 0,61%

bielski 1,09%

cieszyński 1,67%

Ŝywiecki 1,37%

Čadca 1,09%

Námestovo 1,48%

Diagram 18. Podiel osôb mladších ako 25 rokov na celkovom počte práceschopných ľudí.

0,0%

0,2%

0,4%

0,6%

0,8%

1,0%

1,2%

1,4%

1,6%

1,8%

Bielsko-Biała bielski cieszyński Ŝywiecki Čadca Námestovo

Porovnávacia analýza podielu nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom

počte zaregistrovaných nezamestnaných dokázala, že najvyšší podiel tejto vekovej

skupiny je zaznamenaný v bielskom okrese a meste Bielsko-Biała (29%), a najnižší

v okrese Námestovo(21%). Podrobné informácie ukazuje tabuľka 27 a diagram 19.


46

Tab. 27. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte zaregistrovaných nezamestnaných.

Región Podiel

bielski 29%

cieszyński 25%

Ŝywiecki 24%

Bielsko-Biała 29%

Čadca 25%

Námestovo 21%

Diagram 19. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte nezamestnaných.

0,0%

5,0%

10,0%

15,0%

20,0%

25,0%

30,0%

35,0%


Percento nezamestnaných starších ako 50 rokov z celkového počtu

práceschopných ľudí ukazuje tabuľka 28 a diagram 20. Najvyššie percento sa vyskytuje v

bielskom (2,4%) a cieszyńskom okrese (2,3%), najnižšie v slovenských okresoch.


47

Tab. 28. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte práceschopných ľudí.

Región Podiel

Bielsko-Biała 1,6%

bielski 2,4%

cieszyński 2,3%

Ŝywiecki 1,9%

Čadca 1,4%

Námestovo 1,4%

Diagram 20. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte práceschopných ľudí.

0,0%

0,5%

1,0%

1,5%

2,0%

2,5%

3,0%

Bielsko-Biała bielski cieszyński Ŝywiecki Čadca Námestovo

3.7 Porovnávacia analýza nezamestnaných absolventov VŠ na trhu práce

v odvetviach skúmaného regiónu.

Porovnávacia analýza nezamestnaných absolventov VŠ na trhu práce v odvetviach

skúmaného regiónu bola urobená na základe údajov zo septembra 2007. Pri vypočítaní

podielu nezamestnaných absolventov na celkovom počte nezamestnaných bolo

zaznamenané vysoké percento v slovenských regiónoch (okres Čadca – 13,3%, v okrese

Námestovo percento bolo ešte vyššie - 14,6%). Treba si však všimnúť, že (v súlade

s popisom tabuľky), že nie je možné bezprostredné porovnávanie percent, čo je


48

zapríčinené iným registrácie údajov v oboch krajinách. V Poľsku sú študenti evidovaní do

12 mesiacov po skončení štúdia, a na Slovensku – do 24 mesiacov. Výsledky ukazuje

tabuľka 29.

Tab. 29. Podiel nezamestnaných absolventov na celkovom počte nezamestnaných v okrese/regióne.

Región % absolventov

bielski 2,6%

cieszyński 4,1%

Ŝywiecki 4,0%

Bielsko-Biała 1,6%

Čadca 13,3%

Námestovo 14,6%

V Poľsku sú študenti evidovaní do 12 mesiacov po skončení štúdia, a na Slovensku – do 24 mesiacov. (UoZ absolvent školy - je nezamestnaný občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal prvé pravidelne platené zamestnanie).

3.8 Porovnávacia analýza telesne postihnutých nezam estnaných na trhu práce v

skúmanom regióne.

Podiel telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných je na

4,5-6% úrovni.

Zaujímavý je vysoký podiel telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte

nezamestnaných v meste Bielsko-Biała (9,3%). Tieto záležitosti ukazuje tabuľka 30

a diagram 21.

Tab. 30. Podiel telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných.

Región Podiel

bielski 5,2%

cieszyński 5,3%

Ŝywiecki 4,6%

Bielsko-Biała 9,3%

Čadca 5,4%

Námestovo 5,6%


49

0%

1%

2%

3%

4%

5%

6%

7%

8%

9%

10%


Diagram. 21. Podiel osôb starších ako 50 rokov na celkovom počte pracujúcich.

Diagram 22. Počet zaregistrovaných telesne postihnutých nezamestnaných.


50

0

100

200

300

400

500

600

700

I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X

2006 2007

bielski Bielsko-Biała cieszyński Ŝywiecki Čadca Námestovo

Grafická prezentácia a priemerné tempo zmien dovoľuje predpokladať, že

dynamika poklesu miery nezamestnanosti medzi telesne postihnutými nezamestnanými je

menšia ako dynamika poklesu miery nezamestnanosti v celom regióne. Mesačné

priemerné tempo zmien celkovej nezamestnanosti pre všetky regióny je -2%, a keď ide

o telesne postihnutých nezamestnaných, je to trochu viac ako -1%. Iba v okrese Čadca je

vyššie a je to -2,5%. Najväčší pokles bol zaznamenaný pre okres Čadca (zníženie o 42%

v období od januára 2006 do októbra 2007), najmenší v cieszyńskom okrese (zníženie o

19% v období od januára 2006 do októbra 2007). Údaje týkajúce sa percentných zmien

a priemerného mesačného tempa zmien pre všetky regióny ukazuje tabuľka 31.

Tab. 31. Zmeny počtu telesne postihnutých nezamestnaných zaregistrovaných na úradoch práce.

bielski Bielsko-Biała cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo Percentná zmena I 2006 – X 2007 -24% -28% -19% -21% -42% -21%

Priemerné mesačné Tempo zmien 0,987 0,985 0,990 0,989 0,975 0,989

Priemerné mesačné Tempo zmien (v %)

-1,3% -1,5% -1,0% -1,1% -2,5% -1,1%

Diagram 23. Zmeny podielu telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných v období I 2006 – X 2007.


51

0,0%

1,0%

2,0%

3,0%

4,0%

5,0%

6,0%

7,0%

8,0%

9,0%

10,0%


2006 2007


Slabú dynamiku poklesu nezamestnanosti medzi telesne postihnutými potvrdzuje

rast počtu telesne postihnutých v celkovom počte zaregistrovaných nezamestnaných. Túto

situáciu ukazuje diagram 23 – podiel telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom

počte nezamestnaných a tabuľka zmien a prírastku 32. Najväčší rast podielu bol

zaznamenaný pre Ŝywiecký okres (z úrovne 2,9 na 4,7%) a v meste Bielsko-Biała (z 7,4

na 9,3%). Najmenší rast podielu bol zaznamenaný pre okres Čadca.

Tab. 32. Zmeny podielu telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných, zaregistrovaných na úradoch práce.

Udział bielski Bielsko-Biała cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo

Podiel v I 2006 3,7% 7,4% 4,0% 2,9% 5,0% 4,7% Podiel v X 2007 5,3% 9,3% 5,4% 4,7% 5,2% 5,7%

Przyrost bezwzględny udziału 1,5% 1,8% 1,4% 1,8% 0,3% 1,0% Absolútny prírastok podielu 42% 25% 35% 62% 5% 21%

Percentná zmena I 2006 – X 2007 1,7% 1,1% 1,4% 2,3% 0,2% 0,9%

Analogicky ako v prípade skúmania počtu absolventov, analyzovaná bola korelácia

medzi zmenou počtu telesne postihnutých nezamestnaných a zmenou miery

nezamestnanosti. Zaznamenané boli silno kladné korelácie (okrem okresu Námestovo,


52

kde faktor korelácie je 0,68). Počet nezamestnaných klesá spolu s celkovým poklesom

miery nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, ale rast podielu telesne postihnutých

nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných ukazuje, že táto dynamika je

menšia ako dynamika zmien celkovej miery nezamestnanosti. Výsledky korelácie ukazuje

tabuľka 33.

Tab. 33. Korelačné faktory medzi mierou nezamestnanosti a počtom telesne postihnutých nezamestnaných.

bielski Bielsko-Biała cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo Korelačný faktor 0,88 0,95 0,96 0,89 0,86 0,68

Mesačné údaje z obdobia I 2006 – X 2007. 3.9 Porovnávacia analýza zmien po čtu nezamestnaných absolventov v rokoch

2006-2007.

Počet zaregistrovaných nezamestnaných absolventov charakterizuje podobná

sezónnosť v každom zo skúmaných regiónov. V rade sa objavila sezónnosť, ale aj

tendencia k znižovaniu (tak ako v rade miery nezamestnanosti – ktorý už bol popísaný

v tejto práci). Tieto javy sú spojené s všeobecnou tendenciou k znižovaniu sa počtu

nezamestnaných.

Diagram 24. Počet zaregistrovaných nezamestnaných absolventov.


53

0

100

200

300

400

500

600


2006 2007


Silné sezónne nepravidelnosti počtu nezamestnaných absolventov sú zapríčinené

pravdepodobne dvoma činiteľmi:

� Sezónnosťou celkového počtu nezamestnaných (sezónnosťou miery

nezamestnanosti)

� Naturálnou sezónnosťou súvisiacou s administratívou (školský rok, ktorý končí v júni –

mení sa situácia – v letnom období študent sa stáva absolventom)

V pozorovanom rade je charakteristické zvyšovanie sa počtu nezamestnaných

absolventov, najmä v auguste a septembri, keď percentný prírastok nezamestnaných

absolventov (vo vzťahu k predchádzajúcemu mesiacu) je na 158% úrovní (IX 2007;

Námestovo). Údaje pre ostatné regióny ukazuje tabuľka 31.

Tab. 34. Zmena počtu nezamestnaných absolventov (v %) (vo vzťahu k predchádzajúcemu mesiacu).

bielski Bielsko-Biała cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo 2006 VIII 22% 23% 14% 13% 12% 9%


54

IX 20% 19% 8% 16% 84% 72% 2007 VIII 68% 32% 26% 25% 4% -11%

IX 27% 43% 12% 22% 83% 158%

Najväčší pokles počtu nezamestnaných absolventov bol zaznamenaný v apríli

(60% pokles, ktorý bol zaznamenaný pre cieszyńský okres).

Spracované boli aj údaje o priemernom tempe zmien počtu nezamestnaných

absolventov (tabuľka 32.), ktoré boli pomôckou pri porovnaní s priemerným mesačným

poklesom celkovej nezamestnanosti. Priemerné tempo zmien celkovej nezamestnanosti

vo všetkých oblastiach je -2%, priemerné tempo zmien počtu nezamestnaných

absolventov v poľských okresoch je vyššie (-4%), a v slovenských nižšie (v okrese Čadca

okolo 1%, a v okrese Námestovo okolo 1,5%) .

Tab. 35. Percentné zmeny I 2006- X 2007 a priemerné mesačné tempo zmien počtu nezamestnaných absolventov.

bielski Bielsko-Biała cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo Percentná zmena I 2006 – X 2007

-59% -62% -48% -64% -22% -7%

Priemerné mesačné Tempo zmien

0,958 0,955 0,970 0,952 0,988 0,997

Priemerné mesačné Tempo zmien (v %)

-4,2% -4,5% -3,0% -4,8% -1,2% -0,3%

Analyzovaný bol stupeň závislosti medzi počtom nezamestnaných absolventov

a mierou nezamestnanosti v regióne. Treba si všimnúť veľké rozdiely medzi skúmanými

regiónmi. V slovenských okresoch je korelácia nižšia ako v poľských: svedčí o tom nízky

stupeň korelácie – 0,39 a 0,54. To znamená, že nezamestnanosť absolventov má menší

vplyv na celkovú nezamestnanosť v slovenských okresoch. Koreláciu ukazuje tabuľka 36.

Tab. 36. Korelačné faktory medzi mierou nezamestnanosti a počtom nezamestnaných absolventov.

bielski Bielsko-Biała cieszy ński Ŝywiecki Čadca Námestovo Korelačný faktor 0,83 0,89 0,67 0,82 0,54 0,39

Mesačné údaje z obdobia I 2006 – X 2007. 4 Zhrnutie

Analýza nezamestnanosti a trhu práce okresov: Ŝywieckého, cieszyńského, bielskeho,

mesta Bielsko-Biała a okresov Čadca a Námestovo ukázala tendenciu k znižovaniu sa

miery nezamestnanosti v rokoch 2005-2007 vo všetkých oblastiach. Najmenší pokles bol

zaznamenaný v meste Bielsko-Biała a okrese Námestovo, a najvyšší v okrese Čadca.


55

Priemerné mesačné tempo zmien miery nezamestnanosti vo všetkých skúmaných

regiónoch je podobné.

Podstatou hlbšej analýzy poklesu miery nezamestnanosti bolo ukázanie sezónnosti

miery nezamestnanosti. Boli viditeľné cyklické 24-mesačné pravidelnosti, ktorými sa

vyznačuje miera nezamestnanosti. V niektorých regiónoch tieto pravidelnosti sa vyskytujú

aj v 6-mesačnom období. Sezónnosť javu dovolila predpokladať, aká bude prognóza

miery nezamestnanosti do júna 2008.

Ďalším krokom bolo skúmanie nezamestnanosti podľa vybraných odvetví. Boli

viditeľné veľké rozdiely týkajúce sa podielu nezamestnaných v skúmaných odvetviach na

celkovom počte nezamestnaných na poľskej a slovenskej strane. Napríklad v sektore

spracovateľský priemysel je oveľa viacej nezamestnaných v poľských okresoch (okolo 40

%), a v slovenských okresoch necelých 30%.

Sú sa aj odvetvia, v ktorých je vyššie percento nezamestnaných na slovenskej strane,

napr. verejná správa, obrana, povinné sociálne a zdravotné poistenie. Analýza

nezamestnaných z pohľadu vybraných odvetví dovolila špecifikáciu odvetví, v ktorých bol

zaznamenaný pokles miery nezamestnanosti. V okrese Námestovo je to stavebníctvo,

v ktorom pokles miery nezamestnanosti počas kvartála bol na 14% úrovni. Iné odvetvia,

v ktorých bol zaznamenaný pokles miery nezamestnanosti sú: spracovateľský priemysel,

výroba a rozvod elektriny, plynu, vody, obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného

tovaru, zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti. Skúmanie týchto odvetví ukázalo ich

sezónnosť. Sezónnosť nezamestnanosti sa vyskytla v takýchto odvetviach: stavebníctvo,

poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo, čo súvisí so vplyvom prírodných

podmienok na prácu v týchto odvetviach.

Určené boli deficitné a profitujúce profesie, na základe ukazovateľov počtu

pracovných ponúk vo vzťahu k počtu nezamestnaných (počet nezamestnaných na konci

mesiaca). Analýza profitujúcich profesii ukázala, že problém nájsť si prácu majú často

osoby s takýmto povolaním: pomocný pracovník v spracovateľskom priemysle (nízka

hodnota ukazovateľa a pritom vysoké percento osôb dlhodobo nezamestnaných),

administratívny pracovník alebo ekonóm. Pri skúmaní deficitných profesii treba si všimnúť,

že množstvo rotácii/zmien (veľa pracovných ponúk a veľký počet nezamestnaných v danej

profesii) je charakteristické pre robotníkov: robotníci a pomocní zamest. v ľahkom

priemysle a robotníci zamestn. v hospodárstve. Dôležitou informáciou je to, že

v niektorých regiónoch, napríklad v Ŝywieckom okrese neexistujú deficitné profesie.

Analyzované boli dve vekové skupiny osôb, ktoré hľadajú prácu: mladších ako 25

rokov a starších ako 50 rokov. Okrem toho analyzovaná bola situácia nezamestnaných


56

absolventov vysokých škôl a telesne postihnutých nezamestnaných. Percento

nezamestnaných absolventov je 4-krát vyššie v slovenských okresoch, ako najvyššie

percento nezamestnaných v poľských okresoch. Taký veľký rozdiel môže byť zapríčinený

iným spôsobom registrácie absolventov v obidvoch krajinách (V Poľsku sú študenti

evidovaní do 12 mesiacov po skončení štúdia, a na Slovensku – do 24 mesiacov). Okrem

toho objavili sa silné nepravidelnosti v počte nezamestnaných absolventov. Percento

telesne postihnutých nezamestnaných je podobné vo všetkých regiónoch - 5%. Výnimkou

je len mesto Bielsko-Biała, kde telesne postihnutí nezamestnaní tvoria 9%

nezamestnaných.

5 Zoznam diagramov

Diagram 1. Miera nezamestnanosti v rokoch 2005-2007. ................................................14

Diagram 2. Model sezónnosti pre mesto Bielsko-Biała. ....................................................17

Diagram 3. Model sezónnosti v bielskom okrese. .............................................................18

Diagram 4. Model sezónnosti pre cieszyńský okres. ........................................................19

Diagram 5. Model sezónnosti pre Ŝywiecký okres. ...........................................................20

Diagram 6. Model sezónnosti pre okres Čadca. ...............................................................22

Diagram 7. Model sezónnosti pre okres Námestovo.........................................................22

Diagram 8. Miery nezamestnanosti a ich vývoj v jednotlivých okresoch (regiónoch),

založené na simulácii v súlade s analýzou trigonometrických mnohočlenov (v období:

október 2005 – jún 2008)..................................................................................................24

Diagram 9. Podiel nezamestnaných v spracovateľskom priemysle na celkovom počte

nezamestnaných v okrese................................................................................................26

Diagram 10. Podiel nezamestnaných v stavebníctve na celkovom počte nezamestnaných

v okrese. ..........................................................................................................................26

Diagram 11. Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných odvetviach na celkovom

počte nezamestnaných pre poľské a slovenské regióny. ..................................................28

Diagram 12. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo

v stavebníctve. .................................................................................................................30

Diagram 13. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo v sektore

poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo ....................................................32

Diagram 14. Sezónnosť počtu nezamestnaných v okresoch Čadca a Námestovo:

v sektore nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, služby pre podniky, výskum a vývoj. ...32


57

Diagram 16. Celkové porovnávanie priemerného tempa zmien v každom z 10.

analyzovaných odvetví. ....................................................................................................37

Diagram 17. Podiel nezamestnaných osôb mladších ako 25 rokov na celkovom počte

nezamestnaných. .............................................................................................................44

Diagram 18. Podiel osôb mladších ako 25 rokov na celkovom počte práceschopných ľudí.

45

Diagram 19. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte

nezamestnaných. .............................................................................................................46

Diagram 20. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte

práceschopných ľudí. .......................................................................................................47

Diagram. 21. Podiel osôb starších ako 50 rokov na celkovom počte pracujúcich..............49

Diagram 22. Počet zaregistrovaných telesne postihnutých nezamestnaných. ..................49

Diagram 23. Zmeny podielu telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte

nezamestnaných v období I 2006 – X 2007......................................................................50

Diagram 24. Počet zaregistrovaných nezamestnaných absolventov.................................52

6 Zoznam tabuliek.

Tab 1. Matice činiteľov korelácie medzi úrovňami nezamestnanosti v analyzovaných

regiónoch. (Matice Pearsonových činiteľov korelácie). .....................................................15

Tab 2. Zmeny v úrovniach nezamestnanosti v analyzovaných okresoch. .........................15

Tab 3. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre mesto Bielsko-Biała......17

Tab 4. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre bielský okres. ...............18

Tab 5. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre cieszyńský okres. .........19

Tab 6. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre Ŝywiecký okres. ............20

Tab 7. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre okres Čadca.................21

Tab 8. Výsledky analýzy sezónnosti miery nezamestnanosti pre okres Námestovo. ........21

Tab 9. Zhrnutie cyklickosti radov veľkosti nezamestnanosti v skúmaných okresoch,

územiach..........................................................................................................................23

Tab 10. Analýza podielu nezamestnaných v jednotlivých odvetviach na celkovom počte

registrovaných nezamestnaných v okrese. .......................................................................25

Tab. 11. Priemer podielu nezamestnaných vo vybraných odvetviach na celkovom počte

nezamestnaných pre Poľsko a Slovensko ........................................................................27

Tab. 12. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I kvartáli roku 2005 a priemerné

tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Námestovo ..................................................29


58

Tab. 13. Kódy odvetví ......................................................................................................29

Tab. 14. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I kvartáli roku 2005 a priemerné

tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Čadca. .........................................................30

Tab. 15 Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I polroku roku 2005 a priemerné

tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres bielski. .........................................................34

Tab. 16. Počet zaregistrovaných nezamestnaných v I polroku roku 2005 a priemerné

tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres cieszyński. ...................................................34


tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Okres Ŝywiecki .......................................................35


tempo zmien pre jednotlivé odvetvia. Mesto Bielsko - Biała..............................................35

Tab. 19. Priemerné tempo zmien (polrok) v rokoch 2005-2007 pre jednotlivé odvetvia

hospodárstva....................................................................................................................36

Tab. 20. Medián priemerného tempa zmien spracovaný na základe vybraných odvetví

hospodárstva....................................................................................................................38

Tab. 21. Bielski okres ......................................................................................................40

Tab 22. Bielsko–Biała.......................................................................................................41

Tab. 23. Ťešínsky okres ...................................................................................................42

Tab. 24. Živiecky okres.....................................................................................................43

Tab. 25. Podiel nezamestnaných osôb mladších ako 25 rokov na celkovom počte

nezamestnaných v okresoch/regiónoch............................................................................44

Tab. 26. Percento nezamestnaných mladších ako 25 rokov z celkového počtu


Tab. 27. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte

zaregistrovaných nezamestnaných...................................................................................46

Tab. 28. Podiel nezamestnaných starších ako 50 rokov na celkovom počte


Tab. 29. Podiel nezamestnaných absolventov na celkovom počte nezamestnaných

v okrese/regióne...............................................................................................................48

Tab. 30. Podiel telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte

nezamestnaných. .............................................................................................................48

Tab. 31. Zmeny počtu telesne postihnutých nezamestnaných zaregistrovaných na úradoch

práce. ...............................................................................................................................50

Tab. 32. Zmeny podielu telesne postihnutých nezamestnaných na celkovom počte

nezamestnaných, zaregistrovaných na úradoch práce. ....................................................51


59

Tab. 33. Korelačné faktory medzi mierou nezamestnanosti a počtom telesne postihnutých

nezamestnaných. .............................................................................................................52

Tab. 34. Zmena počtu nezamestnaných absolventov (v %) (vo vzťahu

k predchádzajúcemu mesiacu). ........................................................................................53

Tab. 35. Percentné zmeny I 2006- X 2007 a priemerné mesačné tempo zmien počtu

nezamestnaných absolventov. .........................................................................................54

Tab. 36. Korelačné faktory medzi mierou nezamestnanosti a počtom nezamestnaných

absolventov. .....................................................................................................................54

Documents

Analýza rozvoja trhu práce cezhrani čnej oblasti · 1 Sobczyk M. „Statystyka” PWN Warszawa s. 237, 238; Podgórski J. Jó źwiak J. „Statystyka od podstaw” PWE Warszawa