ANALZA PRRODNCH POMEROV RAMSARSKEJ LOKALITY POIPLIE

Mria Psztorov

Anotcia: Ramsarsk lokalita Poiplie je poslednm mokraovm ekosystmom povodia Ipa, ktor sa nachdza na juhu strednho Slovenska. Tto lokalita predstavuje rozsiahly komplex mokraovch biotopov s vysokou diverzitou vych rastln a ivochov, ktor ij najm v spoloenstvch otvorench vodnch plch, vysokobylinnch moiarov, vlhkch lk a lunch lesov. Cieom tejto prce bolo vykona analzu prrodnch pomerov Ramsarskej lokality Poiplie. V rmci analzy som sa zamerala na hodnotenie klimatickch a hydrologickch pomerov. Kov slov: mokra, prrodn pomery ANALYSIS OF NATURAL CONDITIONS RAMSAR LOCALITY POIPLIE

Annotation: Ramsar locality Poiplie is the last wetland ecosystem Ipe basin, located south of central Slovakia. This locality is a large complex of wetland habitats with high diversity of higher plants and animals, which live mainly in the communities of open water areas, high-herbaceous marsh-lands, damp meadows and floodplain forests. The aim of this study was to analyze the relations of natural Ramsar locality Poiplie. In the analysis, I focus on the evaluation of climate and hydrological conditions. Key words: wetland, natural conditions VOD

Poda zkona NR SR . 543/2002 o ochrane prrody a krajiny 2 odsek g) s mokrade definovan ako zemie s moiarmi, slatinami alebo raeliniskami, vlhk lka, prrodn teca voda a prrodn stojat voda vrtane vodnho toku a vodnej plochy s rybnkmi a vodnmi ndrami.

Mokrade s zemia, v ktorch zkladnm faktorom ovplyvujcim prostredie a v om ijce rastliny a ivochy, je voda. Vyskytuj sa tam, kde je vodn hladina na povrchu alebo blzko povrchu pdy, alebo kde povrch zemia pokrva plytk voda. Vyznauj sa nesmiernou rozmanitosou v zvislosti od svojho vvoja, geografickej lokalizcie, vodnho reimu a chemizmu, prevldajceho rastlinstva a pdnych alebo sedimentanch pomerov. (Kadlek, J. Slobodnk, V., 1999)

Mokrade patria medzi najcitlivejie biotopy sveta. S kolskou biologickej diverzity a na ich vode a primrnej produktivite je zvisl vek mnostvo rastlinnch a ivonych druhov. Plnia niekoko dleitch funkcii, i u environmentlnych alebo socio-ekonomickch, m zabezpeuj ekologick stabilitu danej lokality. Aj preto sa mokradiam v sasnej dobe venuje zven pozornos, nie len z hadiska ochrany prrody, ale aj zemnho plnovania a vodnho hospodrstva. Jednm z miest, ktor si tto pozornos vyslilo je Ramsarsk lokalita (RL) Poiplie.

Cieom mojej prce bolo vykona analzu prrodnch pomerov tejto lokality. Prca obsahuje popis pdnych pomerov, rastlinstva a ivostva a najm popis klimatickch a hydrologickch pomerov. CHARAKTERISTIKA ZEMIA RAMSARSKEJ LOKALITY POIPLIE

RL Poiplie je mokraov ekosystm povodia rieky Ipe na juhu strednho Slovenska v cezhraninom seku nadvzujcom na rozsiahle mokrade v Maarsku. Nachdza sa juhovchodne od mesta ahy, v katastrlnom zem Temaku a Ipeskho Predmostia (obr. 1). Jej rozloha predstavuje 410,87 ha.

Okres Levice ( Nitriansky kraj )

Okres Vek Krt ( Banskobystrick kraj )

zemie Ramsarskej lokality Poiplie

Obr. 1. irie vzahy zemia RL Poiplie

Geograficky je zemie RL Poiplie ohranien zo severu junm vbekom Krupinskej planiny, z vchodu Cerovou vrchovinou, z juhu maarskm pohorm Brzsny a zo zpadu Podunajskou pahorkatinou. Nadmorsk vka zemia sa pohybuje v rozmedz 124 - 132 m n.m. Ide o typick rovinat relif ninnej rienej nivy, dotvran ternnymi depresiami.

zemie RL Poiplie m na podstatnej asti rozlohy v sasnosti zabezpeen zemn ochranu poda 7 zkona NR SR . 287/1994 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, kde plat prv stupe ochrany. Len na zem prrodnej rezervcie (PR) Ipesk hony, ktor bola vyhlsen Veobecne zvznou vyhlkou K v Banskej Bystrici . 12/1998 zo da 30.11.1998 a PR Ryovisko, ktor bola vyhlsen Veobecne zvznou vyhlkou O P vo Vekom Krti zo da 30.11. 2000, plat poda 7 zkona . 287/1994 Z.z. o ochrane prrody a krajiny piaty stupe zemnej ochrany.

V rmci zemia Ramsarskej lokality sa uvauje s ochranou alch zem a to PR Cdenick moiar, PR Surdock lky, PR Mokra pri Temaku, prrodn pamiatka (PP) Vek pieskov duna a chrnen arel (CHA) Mal a Vek jazierko, m sa zvi v rmci rozlohy tchto zem stupe ochrany z prvho na piaty alebo tvrt ( 17 ods. 3, 16 ods. 3 zk. NR SR . 287/ 1994), prpadne na tret alebo tvrt stupe poda spsobu vymedzenia ochrannho psma jednotlivch maloplonch chrnench zem ( 17 ods. 7, 16 ods. 6). (Cvachov a kol., 2000) Rozmiestnenie jednotlivch vyhlsench alebo navrhnutch maloplonch chrnench zem je zobrazen na obr. 2.

Obr. 2 Vyhlsen a navrhnut maloplon chrnen zemia na zem RL Poiplie ANALZA PRRODNCH POMEROV

V rmci analzy prrodnch pomerov sa zameriavam na pdne pomery, rastlinstvo a ivostvo a najm na klimatick a hydrologick pomery. Pdne pomery

Pda predstavuje dleit zloku ivotnho prostredia. Jej vytvorenie je podmienen klmou, vegetciou, organizmami, zvis od geologickho podloia a rznych pdotvornch faktorov a procesov, na zklade oho vznikaj rzne pdne typy. Zatriedenie na pdne druhy sa uskutouje poda zrnitostnho zloenia.

Na zujmovom zem sa vyskytuj nasledovn pdne typy (obr. 3): nivn pdy (fluvisoly) predstavuj mlad riene uloeniny, s pomerne dobre vyvinutm

horizontom A ( humusovm ) sivastej farby. Pod nim sa nachdza hned substrt C, ktor prechdza do glejovho horizontu G. Vlastnosti s zvisl od zrnitosti, chemickho zloenia sedimentov a od reimu podzemnch vd. V zvislosti na intenzite zamokrenia meme vyleni u nivnch pdach dva subtypy: nivn pda typick a nivn pda glejov

mainov pdy (regosoly) pdy s vemi malou akumulciou humusu na ahkch substrtoch, sypkch sedimentoch. Vyznauj sa nepriaznivmi podmienkami pre ivot, vyhovuj len niektorm rastlinnm druhom.

Obr. 3 Pdne typy nachdzajce sa na RL Poiplie

Na zujmovom zem sa nachdzaj z pdnych druhov ak pdy, a to lovitohlinit a lovit, stredne ak pdy, a to hlinit a hlinitopiesonat (obr. 4). Z hadiska rodnosti najlepie vlastnosti vykazuj stredne ak pdy. Vyznauj sa dobrmi vodnmi pomermi a dostatonm prevzdunenm.

Obr. 4 Pdne druhy nachdzajce sa na RL Poiplie Rastlinstvo

Rastlinstvo je jeden z prvkov prrody, na zklade ktorho sa hodnot zachovalos a vznamnos

danho krajinnho prostredia ako i ekologickej stability jednotlivch ekosystmov v dotknutom zem.

Poda Michalka (1986) zkladnmi mapovmi vegetanmi jednotkami s lun lesy. S potencilnym typom vegetcie a s vyvinut v podobe zkych psov stromov, ktor sprevdzaj rieku Ipe. Tieto lun lesy sa na zujmovom zem mu vyskytova v dvoch formch, a to ako lun lesy vbovo-topoov a lun lesy ninn.

Lun lesy vbovo-topoov (Salicion albae) v minulosti zaberali takmer cel zemie, ale psobenm loveka boli z tohto zemia takmer odstrnen. Pvodn stanovitia boli odlesnen, premenen na polia a lky. Dnes pokrvaj len as zemia, ktor bezprostredne sused s Ipom. Z hadiska druhovho zloenia je tu vysok zastpenie nasledujcimi druhmi: vba biela (Salix alba), vba krehk (Salix fragilis), topo biely (Populus alba), topo ierny (Populus nigra), jela lepkav (Alnus glutinosa), brest vzov (Ulmus leavis), svb krvav (Swida sanguinea), baza ierna (Sambucus nigra), chrastnica trsovit (Baldingera arundinacea), ihava dvojdom (Urtica dioica), ostruina oina (Rubus caesius), kosatec lt (Iris pseudacorus) a bledua letn (Leucojum aestvum).

Lun lesy ninn (Ulmenion) v minulosti rstli na alviu, viazali sa na vyie a relatvne suchie polohy dolnej nivy. V sasnosti sa na zujmovom zem zachovali u len v malch fragmentoch. Plnia dleit protierznu funkcia, krajinno-estetick funkciu a s toiskom mnohch rastlinnch i ivonych druhov.

RL Poiplie sa vyznauje vysokou pvodnosou vegetcie s malm negatvnym vplyvom loveka. irie okolie je do znanej miery poznaen intenzvnymi ponohospodrskymi a lesnckymi innosami, rozvojom sdiel a infratruktry. Tieto aktivity maj za nsledok zmeny v rastlinnch spoloenstvch a nahradenie pvodnej vegetcie kultrnou. V rmci celoslovenskho hodnotenia, v Poipl bolo zistench 43 druhov rastln v rznom stupni ohrozenia. Z toho 2 patria medzi kriticky ohrozen a vzcne, 10 k vemi zranitenm, 21 k zranitenm a 10 k vzcnym druhom. ivostvo

Vskyt a zloenie ivostva je vemi zko spt s charakterom prrodnho prostredia. Psobia tu rzne initele ako geografick poloha, geolgia, klma, vegetcia a vo vekej miere innos loveka, i u priamo alebo nepriamo. Podobne ako z hadiska rastlinstva aj z hadiska ivostva je zemie RL Poiplie vemi pestr a cenn.

Ako u vyplva z charakteru zemia, najvie zastpenie maj ivone spoloenstv vd, ktor sa viau na meandrujci prirodzen tok Ipa, lun lesy, moiare a vlhk lky. Z hadiska druhovho zloenia je tu vysok zastpenie nasledujcimi druhmi: krovce - ttovec jarn (Lepidurus apus), vky - idlo obrovsk (Anax imperator), dlo lne (Brachytron pratense), klinovka ltonoh (Gomphus flavipes), mkke - Viviparus contectus (obva mtve ramen), Planorbarius corneus (slatiny a moiare), Helix pomatia (lesy a kroviny), pavky - Gibbaranea ubrichii, Euphrys obsoleta, motle - ohnivik vek (Lycaena dispar), pestro vlkovcov (Zerynthia polyxena), ryby - plesk tuponos (Abramis sapa), ploska psav (Alburnoides bipunctatus), p severn (Cobitis taenia), plotica leskl (Rutilus pigus), sumec zpadn (Silurus glanis), obojivelnky - aby - rosnika zelen (Hyla arborea), skokan thly (Rana dalmatina), skokan zelen (Rana esculenta), hrabavka kvrnit (Pelobates fuscus), obojivelnky - plazy - uovka fkan (Natrix tessellata), uovka obojkov (Natrix natrix), mlok obyajn (Triturus vulgaris), vtky - velrik zlat (Merops apiastrer), bocian ierny (Ciconia nigra), chavko non (Nycticorax nycticorax), aplika vlasat (Ardeola ralloides), volavka purpurov (Ardea purpurea), volavka siv (Ardea cinerea), rybrik obyajn (Alcedo atthis).

Vskyt ivonych spoloenstiev pol a lk je ovplyvnen blzkym susedstvom tchto biotopov. Z hadiska druhovho zloenia je tu vysok zastpenie nasledujcimi druhmi: vtky - kovrnok pon (Alauda arvensis), phavi