Arra sprava 2014

Akademická rankingová a ratingová agentúra

HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2014Ranking fakúlt vysokých škôl v SR na základe porovnania ukazovateľov kvantity a kvality vzdelávania a výskumu

Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), november 2014

2

Hodnotenie fakúlt vysokých škôl 2014(c) Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA)november 2014

ISBN: 978-80-89472-18-5

Autori správy: Mgr. Juraj Barta, CFA; prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc.; Mgr. Martin Hric; Miroslav Medveď, MA, MSc.; doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.; Ing. Eva Pilát; prof. RNDr. Ján Pišút, DrSc.; prof. Ing. Ivan Štich, DrSc.

Za cenné pripomienky patrí poďakovanie členom Odbornej rady ARRA, ako i členom Správnej rady ARRA. Ďakujeme aj všetkým tým čitateľom, ktorí prispeli svojimi návrhmi a pripomienkami k zvýšeniu kvality tejto správy.

Táto správa bola pripravená v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR.

3

Partneri správy:

Mediálny partner:

4

Obsah

1. Zhrnutie zistení 5

2. Kritéria a metodológia hodnotenia 2014 11

2.1 Úvod 11

2.2 Základné princípy zostavenia rankingu 12

2.3 Rozdelenie fakúlt do skupín 13

2.4 Bonifikácia nových fakúlt 19

2.5 Prehľad kritérií 2014 20

3. Výsledky hodnotenia 26

3.1 Skupina TECH 26

3.2 Skupina PRIR 28

3.3 Skupina MED 29

3.4 Skupina AGRO 31

3.5 Skupina EKONOM 32

3.6 Skupina OSTATNE SPOL 34

3.7 Skupina FILOZOF 35

3.8 Skupina PRAV 37

3.9 Skupina PEDAGOG 38

3.10 Skupina UMEL 39

3.11 Skupina TEOLOG 40

4. O ARRA 42

PRÍLOHA

Grafy k jednotlivým indikátorom v rámci skupín odborov (za roky 2012, 2013, 2014)

5

1. Zhrnutie zistení

Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) predkladá v poradí už desiate hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl, ktoré sa opäť opiera o verejne dostupné a overiteľné údaje o vzdelávaní a výskum jednotlivých fakúlt za rok 20131.

Hodnotených bolo spolu 112 fakúlt, resp. monofakultných škôl, z toho 104 fakúlt verejných a 8 fakúlt súkromných vysokých škôl v 11 skupinách odborov.

V tomto roku bola čiastočne modifikovaná metodika pri kritériách týkajúcich sa publikácií a citácií v skupi-nách FILOZOF, TEOLOG, PEDAGOG, UMEL a PRAVO, kde bolo vďaka rozšíreniu lokálnych databáz pridané obdobie jedného roka pri publikáciách zahrnutých v CREPČ (Centrálny register evidencie publikačnej činnos-ti) a univerzitných knižniciach. Pri lokálnych databázach sa teda hodnotí dlhšie obdobie ako počas pred-chádzajúceho roka. V prípade fakúlt skupiny UMEL boli naviac do hodnotenia namiesto citácií započítané ‚závažné umelecké diela‘ z CREUČ (Centrálny register evidencie umeleckej činnosti), ktoré lepšie odrážajú zameranie týchto fakúlt. Menšia zmena nastala aj pri výpočte nezamestnanosti absolventov, kde sa už do úvahy berú len študenti denného štúdia. Poslednou a pravdepodobne najvýznamnejšou zmenou, je roz-šírenie časového obdobia pri výpočte grantovej úspešnosti z jedného na tri roky. Táto zmena odstráni niektoré výrazné medziročné pohyby, ktoré boli spôsobené najmä nárazovým čerpaním niektorých grantov a lepšie tak zohľadní celkovú schopnosť fakulty získavať finančné prostriedky z grantových schém.

Napriek menším zmenám metodiky možno konštatovať, že výrazné relatívne zmeny oproti minuloroč-nému rankingu boli zaznamenané len výnimočne. Z jedenástich hodnotených skupín má až desať rovnakého lídra ako v predchádzajúcom roku a aj pri pohľade na výsledky z viacerých rokov je mož-né pri väčšine hodnotených fakúlt sledovať určitú mieru diferenciácie. Niektoré fakulty, ako napríklad Jesseniova lekárska fakulta UK, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK, Ekonomická fakulta TUKE, či Právnická a Pedagogická fakul-ta z Trnavy, sú nepretržite vo vedení svojich skupín už minimálne štyri roky, čo by nebolo možné bez dlhodobého a kvalitného plnenia viacerých sledovaných kritérií. A práve na dlhodobý vývoj vysokého školstva bude zameraná hlavná tohtoročná analýza.

Nakoľko ide už o naše desiate hodnotenie vysokých škôl, môžeme si dovoliť niekoľko sumárnych pohľadov na minulý vývoj – aká bola pozícia slovenských vysokých škôl pred desiatimi rokmi, kde sa nachádzajú teraz a môžeme aj naznačiť, kam sa v najbližších rokoch ako celok asi budú uberať. V nasle-dujúcich riadkoch si rozoberieme niekoľko ukazovateľov, ktoré nám postupne vyskladajú celkový obraz o slovenskom vysokom školstve z pohľadu niektorých základných indikátorov ARRA.

Začneme globálnym pohľadom na vývoj, ktorým na našich VŠ prešli učitelia. Celkové počty učiteľov sa príliš nemenili, s výnimkou roku 2007, keď vo vykazovaní nastali určité metodické zmeny (delenie na inter-ných/externých zamestnancov sa zmenilo na delenie na zamestnancov s plným/čiastočným úväzkom). Čo sa ale menilo výraznejšie ako počty, bola kvalifikačná štruktúra učiteľov. Najmä v prvých sledovaných rokoch stúpal počet aj podiel profesorov na populácii učiteľov, keď ich počet za štyri roky stúpol približne o štvrtinu. Odvtedy sú ich počty už viacmenej stabilné. Citeľnejšia je ale zmena v počtoch učiteľov s PhD, ktorých podiel stúpol z 57% až na 88%. Formálne sa teda počet pracovníkov, ktorí by mali mať predpo-klady na vedecké bádanie a kvalitnú výučbu, zvýšil o viac ako polovicu.

1) resp. za obdobie rokov 2004 – 2013 (publikácie a citácie v medzinárodných databázach Web of Knowledge) a obdobie rokov 2008 – 2013 (publikácie a citácie v databáze CREPČ).

6

V súlade so zvyšujúcou sa kvalifikáciou sa postupne zvyšoval aj vedecký výkon slovenských VŠ. V prípade, že sa zameriame len na vedecké práce zachytené v renomovaných medzinárodných data-bázach Web of Knowledge, môžeme konštatovať, že hrubý publikačný výkon sa za desaťročie zvýšil o 130%. Pre lepšie porovnanie, vo svete bol za rovnaké obdobie zaznamenaný asi 60%-ný nárast. Keď-že bol ale počiatočný stav na Slovensku diametrálne odlišný, dobiehanie v počte prác je očakávaným procesom a prekvapením by bol skôr opačný vývoj. Toto ale ukazuje len na kvantitu, o poznanie horšie už je na tom samotná kvalita vedeckého výkonu vyjadrená priemerným počtom citácií na prácu (5.5), ktorá pri hrubom porovnaní v súčasnosti dosahuje len polovicu svetového priemeru (11.1) a za sledované obdobie rástla dokonca ešte pomalšie ako svet. Inými slovami, za posledných 10 rokov sme sa k svetu priblížili hlavne kvantitou publikácií, výzvou najbližších rokov by malo byť najmä zvyšovanie kvality výsledkov slovenskej vedy a výskumu.

6

nasledujúcich riadkoch si rozoberieme niekoľko ukazovateľov, ktoré nám postupne vyskladajú

celkový obraz o slovenskom vysokom školstve z pohľadu niektorých základných indikátorov ARRA.

Začneme globálnym pohľadom na vývoj, ktorým na našich VŠ prešli učitelia. Celkové počty učiteľov

sa príliš nemenili, s výnimkou roku 2007, keď vo vykazovaní nastali určité metodické zmeny (delenie

na interných/externých zamestnancov sa zmenilo na delenie na zamestnancov s plným/čiastočným

úväzkom). Čo sa ale menilo výraznejšie ako počty, bola kvalifikačná štruktúra učiteľov. Najmä v

prvých sledovaných rokoch stúpal počet aj podiel profesorov na populácii učiteľov, keď ich počet za

štyri roky stúpol približne o štvrtinu. Odvtedy sú ich počty už viacmenej stabilné. Citeľnejšia je ale

zmena v počtoch učiteľov s PhD, ktorých podiel stúpol z 57% až na 88%. Formálne sa teda počet

pracovníkov, ktorí by mali mať predpoklady na vedecké bádanie a kvalitnú výučbu, zvýšil o viac ako

polovicu.

V súlade so zvyšujúcou sa kvalifikáciou sa postupne zvyšoval aj vedecký výkon slovenských VŠ. V

prípade, že sa zameriame len na vedecké práce zachytené v renomovaných medzinárodných

databázach Web of Knowledge, môžeme konštatovať, že hrubý publikačný výkon sa za desaťročie

zvýšil o 130%. Pre lepšie porovnanie, vo svete bol za rovnaké obdobie zaznamenaný asi 60%‐ný

nárast. Keďže bol ale počiatočný stav na Slovensku diametrálne odlišný, dobiehanie v počte prác je

očakávaným procesom a prekvapením by bol skôr opačný vývoj. Toto ale ukazuje len na kvantitu, o

poznanie horšie už je na tom samotná kvalita vedeckého výkonu vyjadrená priemerným počtom

citácií na prácu (5.5), ktorá pri hrubom porovnaní v súčasnosti dosahuje len polovicu svetového

priemeru (11.1) a za sledované obdobie rástla dokonca ešte pomalšie ako svet. Inými slovami, za

7

posledných 10 rokov sme sa k svetu priblížili hlavne kvantitou publikácií, výzvou najbližších rokov by

malo byť najmä zvyšovanie kvality výsledkov slovenskej vedy a výskumu.

Aj pri doktorandoch sa zaujímavým spôsobom menili nielen ich počty, ale aj štruktúra. Na začiatku

sledovaného obdobia študovala na slovenských VŠ v dennej forme menej ako štvrtina z celkového

počtu doktorandov. Inými slovami, externých doktorandov bolo trikrát toľko ako denných. Niekoľko

ďalších rokov potom boli sledované separátne pohyby ‐ počty externých doktorandov s malou

prestávkou celú dobu klesali a počty denných doktorandov naopak dlho stúpali. V súčasnosti už

denní doktorandi tvoria takmer 60% z celkového počtu doktorandov. Sumárny počet doktorandov

od začiatku postupne stúpal a do roku 2010 sa zvýšil takmer o tretinu. Odvtedy je citeľný dosť

výrazný prepad ‐ len za posledné dva roky sa počet doktorandov znížil o viac ako dve tisícky a ich

celkový počet je tak nižší ako v roku 2004. Tento pokles je zrejme dôsledkom zmeny financovania

doktorandského štúdia zo strany Ministerstva školstva.

7

Aj pri doktorandoch sa zaujímavým spôsobom menili nielen ich počty, ale aj štruktúra. Na začiatku sledovaného obdobia študovala na slovenských VŠ v dennej forme menej ako štvrtina z celkového počtu doktorandov. Inými slovami, externých doktorandov bolo trikrát toľko ako denných. Niekoľko ďalších rokov potom boli sledované separátne pohyby – počty externých doktorandov s malou prestáv-kou celú dobu klesali a počty denných doktorandov naopak dlho stúpali. V súčasnosti už denní dok-torandi tvoria takmer 60% z celkového počtu doktorandov. Sumárny počet doktorandov od začiatku postupne stúpal a do roku 2010 sa zvýšil takmer o tretinu. Odvtedy je citeľný dosť výrazný prepad – len za posledné dva roky sa počet doktorandov znížil o viac ako dve tisícky a ich celkový počet je tak nižší ako v roku 2004. Tento pokles je zrejme dôsledkom zmeny financovania doktorandského štúdia zo strany Ministerstva školstva.

8

Po učiteľoch a doktorandoch sa venujeme študentom. Ich počty sa začali v prvej polovici sledovanej

dekády prudko zvyšovať a pokračovali podobne prudkým poklesom v jej druhej polovici. Ako prvý sa

v roku 2007 zastavil nárast počtu externých študentov, ktorý sa v tom čase blížil už k hranici 80 tisíc

a do dnešného dňa klesol o viac ako tretinu na 48 tisíc. Neskôr, v roku 2009, nasledoval aj obrat v

počte študentov dennej formy štúdia, ktorých počet odvtedy klesol o viac ako 11 tisíc. Najviac

študentov tak navštevovalo slovenské VŠ v roku 2008, kedy ich súhrnný počet presiahol hranicu 215

tisíc. Odvtedy ich celkový počet výrazne klesá ‐ za päť rokov o takmer 40 tisíc a žiadne ďalšie

indikátory zatiaľ nenaznačujú dohľadnú zmenu daného trendu.

Vo svetle tohto vývoja je zaujímavé pozrieť sa aj na zahraničných študentov, ktorých počty sa za

desať rokov takmer strojnásobili. V tomto roku sa ich podiel blíži k 4% a naďalej pokračuje v

stabilnom raste, čo ukazuje na postupné otváranie sa svetu. Len pre porovnanie ‐ podiel cudzincov na

vysokých školách vo Veľkej Británii presahuje 15% a v Českej republike 11%. Tu ale treba

poznamenať, že viac ako 6% študentov v ČR tvoria Slováci, ktorých tam študuje viac ako 23 tisíc a ich

počet sa za 10 rokov takmer strojnásobil. Zatiaľ čo teda počet Slovákov študujúcich na našich VŠ

postupne klesá, ich podiel na českej študentskej populácii ešte stále vykazuje stúpajúci trend.

Po učiteľoch a doktorandoch sa venujeme študentom. Ich počty sa začali v prvej polovici sledovanej dekády prudko zvyšovať a pokračovali podobne prudkým poklesom v jej druhej polovici. Ako prvý sa v roku 2007 zastavil nárast počtu externých študentov, ktorý sa v tom čase blížil už k hranici 80 tisíc a do dnešného dňa klesol o viac ako tretinu na 48 tisíc. Neskôr, v roku 2009, nasledoval aj obrat v počte študentov dennej formy štúdia, ktorých počet odvtedy klesol o viac ako 11 tisíc. Najviac študen-tov tak navštevovalo slovenské VŠ v roku 2008, kedy ich súhrnný počet presiahol hranicu 215 tisíc. Odvtedy ich celkový počet výrazne klesá – za päť rokov o takmer 40 tisíc a žiadne ďalšie indikátory zatiaľ nenaznačujú dohľadnú zmenu daného trendu.

Vo svetle tohto vývoja je zaujímavé pozrieť sa aj na zahraničných študentov, ktorých počty sa za de-sať rokov takmer strojnásobili. V tomto roku sa ich podiel blíži k 4% a naďalej pokračuje v stabilnom raste, čo ukazuje na postupné otváranie sa svetu. Len pre porovnanie – podiel cudzincov na vysokých školách vo Veľkej Británii presahuje 15% a v Českej republike 11%. Tu ale treba poznamenať, že viac ako 6% študentov v ČR tvoria Slováci, ktorých tam študuje viac ako 23 tisíc a ich počet sa za 10 rokov takmer strojnásobil. Zatiaľ čo teda počet Slovákov študujúcich na našich VŠ postupne klesá, ich podiel na českej študentskej populácii ešte stále vykazuje stúpajúci trend.

8

Celkový počet študentov sa odvíja od viacerých faktorov, z ktorých významnú úlohu hrajú najmä dva – záujem o štúdium a náročnosť prijímacieho konania. Krivka prijímacieho konania prešla za sledované obdobie viacerými zmenami – spočiatku bol dopyt po VŠ štúdiu oveľa vyšší ako ponuka a aj preto sa na konci prijímacieho konania na štúdium zapísalo takmer toľko študentov ako bol plánovaný počet prijatých (96%). S postupne stúpajúcim záujmom vysoké školy ambiciózne zvyšovali aj plá-novaný počet prijatých, ktorý ale nebol nasledovaný rovnakou úspešnosťou pri zápise. Od roku 2006 už počty prihlásených aj zapísaných kontinuálne klesali, ale plánovaný počet prijatých sa znižoval len pozvoľne a v posledných rokoch je opäť na vzostupe. To sa v minulom roku prejavilo tým, že plá-novaný počet prijatých, a teda celkové kapacity našich VŠ, boli vyššie ako počet všetkých študen-tov hlásiacich sa na vysokoškolské štúdium. V tomto roku sa situácia ešte zvýraznila, keď sa na štúdium hlásilo už len 88% z plánovaného počtu prijatých. Zaujímavou je aj stratégia akou vysoké školy na tento znižujúci sa záujem reagovali – postupne znižovali náročnosť prijímacieho konania. Zo 72%-nej úspešnosti prijatia sa postupne dostali až na 85%-nú úspešnosť a naozaj kompetitívne pri-jímacie konanie ostalo už len na niekoľkých fakultách.

9

Celkový počet študentov sa odvíja od viacerých faktorov, z ktorých významnú úlohu hrajú najmä dva ‐

záujem o štúdium a náročnosť prijímacieho konania. Krivka prijímacieho konania prešla za sledované

obdobie viacerými zmenami ‐ spočiatku bol dopyt po VŠ štúdiu oveľa vyšší ako ponuka a aj preto sa

na konci prijímacieho konania na štúdium zapísalo takmer toľko študentov ako bol plánovaný počet

prijatých (96%). S postupne stúpajúcim záujmom vysoké školy ambiciózne zvyšovali aj plánovaný

počet prijatých, ktorý ale nebol nasledovaný rovnakou úspešnosťou pri zápise. Od roku 2006 už

počty prihlásených aj zapísaných kontinuálne klesali, ale plánovaný počet prijatých sa znižoval len

pozvoľne a v posledných rokoch je opäť na vzostupe. To sa v minulom roku prejavilo tým, že

plánovaný počet prijatých, a teda celkové kapacity našich VŠ, boli vyššie ako počet všetkých

študentov hlásiacich sa na vysokoškolské štúdium. V tomto roku sa situácia ešte zvýraznila, keď sa

na štúdium hlásilo už len 88% z plánovaného počtu prijatých. Zaujímavou je aj stratégia akou vysoké

školy na tento znižujúci sa záujem reagovali ‐ postupne znižovali náročnosť prijímacieho konania. Zo

72%‐nej úspešnosti prijatia sa postupne dostali až na 85%‐nú úspešnosť a naozaj kompetitívne

prijímacie konanie ostalo už len na niekoľkých fakultách.

10

Keď sa pozrieme iba na počet študentov reálne zapísaných na štúdium, ukáže sa, že momentálne sa

na VŠ zapisujú len dve tretiny z plánovaného počtu prijatých. Ak si k tomu pripočítame relatívne

stabilný počet učiteľov a tiež aj pridelených finančných dotačných prostriedkov výsledkom je, že už

teraz ostáva v prvých ročníkoch nevyužitá výučbová kapacita slovenských vysokých škôl na úrovni

až jednej tretiny.

Odpovede na otázku kam sa asi bude tento vývoj uberať v najbližších rokoch sú najmenej dve.

Krátkodobá predpoveď sa dá odvodiť od indikátorov záujmu o štúdium, ktorý o pár rokov predbieha

počty študentov. Tu sa dá predpokladať, že v najbližších dvoch rokoch poklesne počet študentov o

ďalších približne 12‐15 tisíc. Pri desaťročnom výhľade treba zobrať do úvahy aj demografický vývoj,

kde by mala početnosť hlavnej vekovej skupiny uchádzačov o štúdium postupne klesať až do rokov

2021/22, celkovo o približne 20%. To by pri rovnakých podmienkach ako v súčasnosti, malo priniesť

pokračujúci pokles záujmu o vysokoškolské štúdium a počty študentov by mali klesnúť o ďalších

9

Keď sa pozrieme iba na počet študentov reálne zapísaných na štúdium, ukáže sa, že momentálne sa na VŠ zapisujú len dve tretiny z plánovaného počtu prijatých. Ak si k tomu pripočítame relatívne stabilný počet učiteľov a tiež aj pridelených finančných dotačných prostriedkov výsledkom je, že už teraz ostáva v prvých ročníkoch nevyužitá výučbová kapacita slovenských vysokých škôl na úrovni až jednej tretiny. To je významný priestor na rozvoj, tak v oblasti rastu kvality a riadnej implementácie bolonského pro-cesu vo vzdelávaní, ako aj, a predovšetkým, výskumu.

10

Keď sa pozrieme iba na počet študentov reálne zapísaných na štúdium, ukáže sa, že momentálne sa

na VŠ zapisujú len dve tretiny z plánovaného počtu prijatých. Ak si k tomu pripočítame relatívne

stabilný počet učiteľov a tiež aj pridelených finančných dotačných prostriedkov výsledkom je, že už

teraz ostáva v prvých ročníkoch nevyužitá výučbová kapacita slovenských vysokých škôl na úrovni

až jednej tretiny.

Odpovede na otázku kam sa asi bude tento vývoj uberať v najbližších rokoch sú najmenej dve.

Krátkodobá predpoveď sa dá odvodiť od indikátorov záujmu o štúdium, ktorý o pár rokov predbieha

počty študentov. Tu sa dá predpokladať, že v najbližších dvoch rokoch poklesne počet študentov o

ďalších približne 12‐15 tisíc. Pri desaťročnom výhľade treba zobrať do úvahy aj demografický vývoj,

kde by mala početnosť hlavnej vekovej skupiny uchádzačov o štúdium postupne klesať až do rokov

2021/22, celkovo o približne 20%. To by pri rovnakých podmienkach ako v súčasnosti, malo priniesť

pokračujúci pokles záujmu o vysokoškolské štúdium a počty študentov by mali klesnúť o ďalších

11

približne 20‐25 tisíc študentov. Predpokladané dno sa pohybuje na úrovni okolo 140 tisíc študentov v

horizonte asi 8 rokov.

Takto vyzerá celkový vývoj vysokého školstva ako celku. Tento však nie je tvorený homogénnou

skupinou fakúlt a preto je dobré sa pozrieť aj na vplyv týchto ukazovateľov na jednotlivé fakulty. V

prvom kroku sme rozdelili fakulty na dve skupiny ‐ tie, ktoré sa v posledných rokoch pravidelne

umiestňovali na popredných miestach v rankingu ARRA (=TOP) a tie ostatné. Následne sme

sledovali či a ako bol vývoj v týchto dvoch skupinách odlišný. Pri počtoch a štruktúre učiteľov neboli

zistené výrazné odlišnosti, s malou výnimkou vyššieho podielu profesorov na TOP fakultách. Asi

najzaujímavejšie zistenia sa týkajú študentov, kde bol podiel študentov na TOP fakultách spočiatku

31%, ale s pokračujúcou masifikáciou štúdia postupne klesal. Po dosiahnutí minima (26.5%) v roku

2009 ale do popredia znova začala vstupovať aj kvalita jednotlivých fakúlt ‐ zatiaľ čo u TOP fakúlt

prišlo len k zanedbateľnému poklesu študentov (2%), u druhej skupiny to už predstavovalo viac ako

10%. Podiel zo všetkých študentov, ktorí sú na TOP fakultách tak kontinuálne rastie a dochádza k

diferenciácii záujmu v prospech TOP fakúlt. Je teda predpoklad, že postupne sa zmenšujúci počet

študentov sa v budúcnosti bude koncentrovať práve na týchto fakultách.

Odpovede na otázku kam sa asi bude tento vývoj uberať v najbližších rokoch sú najmenej dve. Krátkodobá predpoveď sa dá odvodiť od indikátorov záujmu o štúdium, ktorý o pár rokov predbieha počty študentov. Tu sa dá predpokladať, že v najbližších dvoch rokoch poklesne počet študentov o ďalších približne 12–15 tisíc. Pri desaťročnom výhľade treba zobrať do úvahy aj demografický vývoj, kde by mala početnosť hlav-nej vekovej skupiny uchádzačov o štúdium postupne klesať až do rokov 2021/22, celkovo o približ-ne 20%. To by pri rovnakých podmienkach ako v súčasnosti, malo priniesť pokračujúci pokles záujmu o vysokoškolské štúdium a počty študentov by mali klesnúť o ďalších približne 20–25 tisíc študentov. Predpokladané dno sa pohybuje na úrovni okolo 140 tisíc študentov v horizonte asi 8 rokov.

10

Takto vyzerá celkový vývoj vysokého školstva ako celku. Tento však nie je tvorený homogénnou skupi-nou fakúlt a preto je dobré sa pozrieť aj na vplyv týchto ukazovateľov na jednotlivé fakulty. V prvom kro-ku sme rozdelili fakulty na dve skupiny – tie, ktoré sa v posledných rokoch pravidelne umiestňovali na popredných miestach v rankingu ARRA (=TOP) a tie ostatné. Následne sme sledovali či a ako bol vývoj v týchto dvoch skupinách odlišný. Pri počtoch a štruktúre učiteľov neboli zistené výrazné od-lišnosti, s malou výnimkou vyššieho podielu profesorov na TOP fakultách. Asi najzaujímavejšie zistenia sa týkajú študentov, kde bol podiel študentov na TOP fakultách spočiatku 31%, ale s pokračujúcou masifikáciou štúdia postupne klesal. Po dosiahnutí minima (26,5%) v roku 2009 ale do popredia zno-va začala vstupovať aj kvalita jednotlivých fakúlt – zatiaľ čo u TOP fakúlt prišlo len k zanedbateľnému poklesu študentov (2%), u druhej skupiny to už predstavovalo viac ako 10%. Podiel zo všetkých študentov, ktorí sú na TOP fakultách tak kontinuálne rastie a dochádza k diferenciácii záujmu v pro-spech TOP fakúlt. Je teda predpoklad, že postupne sa zmenšujúci počet študentov sa v budúcnosti bude koncentrovať práve na týchto fakultách.

12

Obdobná je aj situácia v prípade prihlášok, ktorých je síce každým rokom menej na takmer všetkých

fakultách, ale pri tých lepších je pokles oveľa miernejší ako u ostatných. To sa prejavuje zvyšujúcim sa

podielom prihlášok smerujúcich na TOP fakulty, ktorý od roku 2008 narástol až o tretinu, z 24% na

32%.

Väčšinu z týchto údajov si budeme bližšie všímať aj pri detailnejších analýzach jednotlivých skupín

fakúlt. Sústredíme sa najmä na niektoré zlomové roky, v ktorých bol započatý celkový pokles v tom‐

ktorom indikátore, ako napríklad rok 2008 pri počtoch študentov či rok 2010 pri počtoch

doktorandov. Záujem o štúdium a počty prihlášok/prihlásených/zapísaných/plán budú sledované od

začiatkov meraní v roku 2004. Podrobnejšie sa pozrieme aj na to, ktoré fakulty v kritických obdobiach

strácali, ako výrazne a či niektoré fakulty prípadne zaznamenali nárast.

12




32%.







12




32%.







11

Obdobná je aj situácia v prípade prihlášok, ktorých je síce každým rokom menej na takmer všetkých fakultách, ale pri tých lepších je pokles oveľa miernejší ako u ostatných. To sa prejavuje zvyšujúcim sa podielom prihlášok smerujúcich na TOP fakulty, ktorý od roku 2008 narástol až o tretinu, z 24% na 32%. Väčšinu z týchto údajov si budeme bližšie všímať aj pri detailnejších analýzach jednotlivých skupín fakúlt. Sústredíme sa najmä na niektoré zlomové roky, v ktorých bol započatý celkový pokles v tom-ktorom indikátore, ako napríklad rok 2008 pri počtoch študentov či rok 2010 pri počtoch doktorandov. Záujem o štúdium a počty prihlášok/prihlásených/zapísaných/plán budú sledované od začiatkov meraní v roku 2004. Podrobnejšie sa pozrieme aj na to, ktoré fakulty v kritických obdobiach strácali, ako výrazne a či niektoré fakulty prípadne zaznamenali nárast.

2. Kritériá a metodológia hodnotenia 2014

2.1 Úvod

Prvé hodnotenie (ranking) slovenských vysokých škôl a ich fakúlt zverejnila ARRA v roku 2005 (dáta za rok 2004). Dovtedy sa žiadna štátna či neštátna inštitúcia systematickým hodnotením vedeckého a pedagogického výkonu vysokých škôl na Slovensku nezaoberala. Činnosť i poslanie Akreditačnej komisie SR sa od činnosti a poslania ARRA podstatne líšia.

Cieľom rankingu ARRA je znižovať mieru informačnej asymetrie medzi školami a ich potenciálnymi zákazníkmi. Základom celého hodnotenia je snaha poskytnúť širokej verejnosti a najmä uchádzačom o štúdium na VŠ prehľad zostavený na základe použitia čitateľných a všeobecne zrozumiteľných kritérií, ktorý im pomôže rozhodnúť sa pre štúdium na konkrétnej škole/fakulte. Ambíciou nášho rankingu, tak ako to je zvykom aj pri zahraničných rankingoch, je tiež iniciovať súťaživosť medzi inštitúciami poskytujúcimi vysokoškolské vzdelávanie a tým aj pozitívne zmeny v slovenskom vyso-kom školstve.

K výberu kritérií rankingu ARRA a k zostaveniu používanej metodiky v roku 2005 podstatne prispe-li diskusie s odborníkmi, ktorých pre ARRA zabezpečila Svetová banka, ako aj s viacerými členmi akademickej obce na Slovensku (najmä s členmi Odbornej rady ARRA) a v zahraničí. Základný prin-cíp hodnotenia sa rokmi nemení – verejne dostupné kvantitatívne údaje sú rozdelené do piatich základných skupín: 1) vzdelávanie (počty študentov, pedagógov, štruktúra učiteľov); 2) atraktivi-ta štúdia (záujem o štúdium, podiel zahraničných študentov, mobility, nezamestnanosť); 3) veda a výskum (počty publikácií a citácií, priemerná citovanosť, prípadne závažné umelecké diela); 4) dok-torandské štúdium (podiel absolventov, podiel na študentskej populácii, pomer vedeckého výkonu k počtu doktorandov); a 5) grantová úspešnosť (domáce granty, zahraničné granty, celkový príjem z grantov na tvorivého pracovníka).

Kritériá a metodika použité v tejto správe nevyhnutne vychádzajú z predchádzajúcich správ ARRA2 a hlavné indikátory ostávajú v podstate nemenné. Aktuálna modifikácia však zároveň reflektuje me-dzinárodné trendy a vývoj v oblasti hodnotenia vysokých škôl, opodstatnené pripomienky akademickej obce Slovenska ako aj možnosti zdrojov dát dostupných na Slovensku.

2) Všetky predchádzajúce správy ARRA počnúc rokom 2005 sú k dispozícii na stiahnutie na: www.arra.sk/hodnotenie-vysokych-skol

12

Rovnako ako po minulé roky, základnými zdrojmi pre ranking ARRA zostávajú separáty štatistických ročeniek vysokého školstva (Centrum vedecko-technických informácií / Ústav informácií a prognóz školstva; CVTI/UIPŠ), štatistiky Ministerstva školstva SR (MŠVVaŠ), medzinárodné databázy vedec-kých prác Web of Knowledge a údaje od iných štátnych inštitúcií. V prípade vybraných humanitných a spoločenskovedných fakúlt sú dáta opäť rozšírené o publikácie nezahrnuté v medzinárodne po-užívaných databázach, ktoré sa získavajú z domácich knižničných databáz (napr. CREPČ/CREUČ či univerzitné knižnice).

Podkladové zdroje pre každé kritérium, rovnako ako aj zdôvodnenie modifikácie niektorých kritérií, uvádzame v nasledujúcich častiach tejto kapitoly.

Aj tento rok boli oslovené všetky súkromné vysoké školy, aby na svojej web stránke zverejnili tie údaje, ktoré nie sú inak verejne prístupné. Štyri súkromné vysoké školy (Vysoká škola medzinárod-ného podnikania, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, Paneurópska vysoká škola a Vysoká škola Danubius) zverejnili potrebné údaje a preto bolo možné do tohtoročného hodnotenia zaradiť osem fakúlt týchto súkromných VŠ v skupinách zodpovedajúcich ich zameraniu. Treba však uviesť, že ich plnohodnotnému zaradeniu bráni skutočnosť, že nimi poskytnuté údaje nie sú verifikované treťou inštitúciou. Veľmi si vážime postoj tých súkromných vysokých škôl, ktoré sa aj napriek odlišnému spôsobu financovania (nedostupnosť niektorých grantových schém) nebránia porovnaniu s verejnými vysokými školami a veríme, že sa ich počet v budúcnosti ešte rozšíri. Porovnanie s konkurenciou im totiž môže pomôcť a ukázať ich silné aj slabšie stránky.

2.2 Základné princípy tvorby rankingu ARRA

Ako v doterajších hodnoteniach, tak aj v tejto správe spočíval postup pri hodnotení vysokých škôl v nasledujúcich krokoch:

v rozdelení fakúlt do jedenástich odborovo charakteristických skupín tak, aby sa porovnávali len fakulty, ktoré majú podobné zameranie a podobné podmienky práce (podľa upraveného Frascati manuálu3);

vo výbere kritérií, ktoré súvisia s kvalitou vzdelávania a výskumu na jednotlivých vysokých školách a v priradení istého počtu bodov každej fakulte za výkon v tom ktorom kritériu. Kritériá sú usporia-dané do skupín a za každú skupinu získava fakulta istý počet bodov. Počet bodov fakulty je uvedený ako pomerná percentuálna hodnota plnenia kritéria k hodnote najlepšie plneného kritéria (t.j. najlepšia fakulta dosiahne vždy 100 bodov);

v pridelení sumárneho bodového hodnotenia fakultám, ktoré je vyjadrené ako priemer bodového ohodnotenia všetkých kritérií, t.j. poradie fakúlt v jednotlivých skupinách odborov je dané ich priemerným bodovým ziskom za všetky skupiny kritérií.

Základné princípy rankingu ARRA:

kritériá sú zamerané na intenzitu výkonu, nie na celkový výkon, to znamená, že pri bodovom hod-notení sa zohľadňuje aj veľkosť fakulty;

základom pre zostavenie rankingu sú verejne dostupné a overiteľné, t.j. nespochybniteľné zdroje, okrem odôvodnených a zdôvodnených výnimiek;

3) Frascati Manual (6. vydanie, OECD 2002, Paríž, s. 67) delí odbory vedy a techniky do šiestich skupín. S cieľom hodnotiť fakulty v čo najhomogénnejších skupinách ARRA od roku 2009 delí skupiny HUM a SPOL na menšie skupiny podľa príbuzného odborného zamerania fakúlt.

13

ARRA hodnotí všetky fakulty verejných vysokých škôl, ktoré majú ukončený minimálne jeden vzdelávací cyklus na 1. stupni vzdelávania (t.j. sú staršie ako tri roky) a tie súkromné vysoké školy, ktoré zverejnili svoje údaje inak nedostupné z verejných zdrojov. Fakulty/školy mladšie ako 10 rokov, ktoré vznikli „de novo“ (nie delením alebo premenovaním) sú pre účely hodnotenia v relevantných kate-góriách bonifikované;

hodnotenie ARRA, tak ako je uvedené v jednotlivých krokoch vyššie, je založené na relatívnej stupnici, ktorá ako porovnávaciu hodnotu používa výkon najlepšej fakulty v danej skupine za daný rok. To znamená, že zmena postavenia v rebríčku predstavuje zmenu vo výkone voči súčasne najlepšiemu v skupine, t.j. relatívnu, nie absolútnu zmenu výkonu oproti predošlému roku (absolútne čísla za posledné 3 roky sú pre každý indikátor zhrnuté v prílohách k tejto správe);

rovnako ako iné hodnotenia, aj ranking ARRA treba vnímať s prihliadnutím na použité kritériá. Každý ranking poskytuje obraz o fakulte vysokej školy a jej postavení medzi ostatnými fakultami vysokých škôl výlučne optikou daných kritérií, čo znamená, že použitím iných kritérií by poradie fakulty v rebríčku mohlo byť odlišné.4

2.3 Rozdelenie fakúlt do skupín

Počnúc rokom 2009, ARRA delí fakulty vysokých škôl do nasledujúcich jedenástich skupín:

technické vedy (TECH) – stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, informatika, elektronika, stro-járstvo a iné technické odbory;

prírodné vedy (PRIR) – matematika, fyzikálne, chemické a biologické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí;

lekárske vedy (MED) – všeobecné lekárstvo a stomatológia, klinická medicína, farmaceutické vedy, ošetrovateľstvo a zdravotníctvo;

poľnohospodárske vedy (AGRO) – poľnohospodárstvo, lesníctvo, veterinárna medicína a príbuzne zamerané odbory;

ekonomické vedy (EKONOM) – ekonomické fakulty;

ostatné spoločenské vedy (OSTATNE SPOL) – fakulty spoločenských vied so zameraním na verejnú správu, medzinárodné vzťahy, politicko-ekonomickú vedu, masmediálnu komunikáciu a iné príbuzné odbory;

filozofické vedy (FILOZOF) – filozofia, história, jazyky, literatúra a iné príbuzne zamerané odbory;

právne vedy (PRAV) – právnické fakulty;

pedagogické vedy (PEDAGOG) – pedagogické fakulty;

teologické vedy (TEOLOG) – teologické fakulty;

umenie (UMEL) – fakulty zamerané na hudbu, dramatické, filmové a výtvarné umenie.

4) Ranking ARRA nezisťuje informácie napr. o atmosfére na fakulte, inovatívnosti výučby či o spokojnosti študentov. Podklady k týmto, subjektívnemu hodnoteniu podliehajúcim, údajom sa totiž nenachádzajú v žiadnych všeobecných dôveryhodných štatistikách a databázach, na ktorých je ranking ARRA postavený.

14

Tabuľka 1: Zoznam skupín fakúlt a vysokých škôl a ich skratky použité v správe (v abecednom poradí podľa názvu vysokej školy; podčiarknuté sú súkromné vysoké školy)5

ŠkolaAkadémia umení v Banskej BystriciAkadémia umeníAkadémia umeníAkadémia umení

Ekonomická univerzita v BratislaveEkonomická univerzitaEkonomická univerzitaEkonomická univerzitaEkonomická univerzitaEkonomická univerzitaEkonomická univerzitaEkonomická univerzita

Katolícka univerzita v RužomberkuKatolícka univerzita Katolícka univerzita Katolícka univerzita Katolícka univerzita

Prešovská univerzita v Prešove Prešovská univerzitaPrešovská univerzitaPrešovská univerzitaPrešovská univerzitaPrešovská univerzitaPrešovská univerzitaPrešovská univerzitaPrešovská univerzita

Fakulta dramatických umeníFakulta múzických umeníFakulta výtvarných umení

Fakulta hospodárskej informatikyFakulta medzinárodných vzťahovFakulta podnikového manažmentuNárodohospodárska fakulta Obchodná fakulta Fakulta aplikovaných jazykov Podnikovohospodárska fakulta

Filozofická fakultaPedagogická fakulta Fakulta zdravotníctvaTeologická fakulta

Fakulta humanitných a prírodných viedFakulta manažmentuFakulta športuFakulta zdravotníckaFilozofická fakultaGréckokatolícka teologická fakultaPedagogická fakulta

Pravoslávna bohoslovecká fakulta

UMELUMELUMEL

EKONOMOSTATNEEKONOMEKONOMEKONOMEKONOMEKONOM

FILOZOFPEDAGOGMEDTEOLOG

FILOZOFEKONOMPEDAGOGMEDFILOZOFTEOLOGPEDAGOGTEOLOG

AU

FDU AUFMU AUFVU AU

EU

FHI EUFMEV EUFPM EUNHF EUOF EUFAJ EUPHF EU

KU

FiF KUPedF KUFZ KUTF KU

PU FHPriV PUFM PUFŠ PUFZ PUFiF PUGKTF PUPedF PUPBF PU

Fakulta Skupina Skratka

5) Ak sa na ARRA obráti štatutár určitej fakulty s tým, že na základe relevantného a objektívneho dôvodu navrhuje preradenie svojej fakulty do inej skupiny odborov, ARRA sa bude týmto návrhom zaoberať.

15

ŠkolaSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Slovenská poľnohospodárska univerzitaSlovenská poľnohospodárska univerzitaSlovenská poľnohospodárska univerzitaSlovenská poľnohospodárska univerzitaSlovenská poľnohospodárska univerzitaSlovenská poľnohospodárska univerzita

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojovFakulta biotechnológie a potravinárstvaFakulta ekonomiky a manažmentu Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvojaFakulta záhradníctva a krajinného inžinierstvaTechnická fakulta

AGRO AGRO

EKONOM

OSTATNE

AGRO

TECH

SPU FAPZ SPU FBP SPU

FEM SPU

FEŠRR SPU

FZKI SPU

TF SPU


Slovenská technická univerzita v BratislaveSlovenská technická univerzitaSlovenská technická univerzitaSlovenská technická univerzita

Slovenská technická univerzita

Slovenská technická univerzitaSlovenská technická univerzitaSlovenská technická univerzitaTechnická univerzita v KošiciachTechnická univerzita Košice Technická univerzita Košice Technická univerzita Košice Technická univerzita Košice Technická univerzita Košice Technická univerzita KošiceTechnická univerzita Košice Technická univerzita Košice Technická univerzita Košice

Fakulta architektúryFakulta elektrotechniky a informatikyFakulta chemickej a potravinárskej technológie

Fakulta informatiky a informačných technológiíMateriálovotechnologická fakulta Stavebná fakulta Strojnícka fakulta

Ekonomická fakultaFakulta BERGFakulta elektrotechniky a informatikyFakulta umeníFakulta výrobných technológiíHutnícka fakulta Stavebná fakulta Letecká fakultaStrojnícka fakulta

TECHTECHTECH

TECH

TECHTECH

TECH

EKONOMTECH TECH UMEL TECH TECH TECH TECH TECH

STUBA

FA STUFEI STUFCHPT STU

FIIT STU

MTF STUSvF STUSjF STUTUKE EF TUKEFBERG TUKEFEI TUKEFU TUKEFVT TUKEHF TUKESvF TUKELF TUKE SjF TUKE

16

ŠkolaTechnická univerzita vo ZvoleneTechnická univerzita Zvolen Technická univerzita Zvolen Technická univerzita Zvolen

Technická univerzita Zvolen

Drevárska fakultaFakulta ekológie a environmentalistikyFakulta environmentálnej a výrobnej technológie

Lesnícka fakulta

AGRO PRIR TECH

AGRO

TUZVO

DF TUZVO FEE TUZVO FEVT TUZVO

LF TUZVO


Trenčianska univerzita Alexandra DubčekaTrenčianska univerzita A. DubčekaTrenčianska univerzita A. Dubčeka

Trenčianska univerzita A. Dubčeka

Trenčianska univerzita A. Dubčeka

Trnavská univerzita v Trnave

Trnavská univerzitaTrnavská univerzita Trnavská univerzita Trnavská univerzita Trnavská univerzitaUniverzita Komenského v BratislaveUniverzita KomenskéhoUniverzita Komenského Univerzita Komenského Univerzita Komenského Univerzita KomenskéhoUniverzita KomenskéhoUniverzita KomenskéhoUniverzita KomenskéhoUniverzita KomenskéhoUniverzita KomenskéhoUniverzita KomenskéhoUniverzita KomenskéhoUniverzita Komenského

Fakulta priemyselných technológiíFakulta sociálno–ekonomických vzťahov

Fakulta zdravotníctva

Fakulta špeciálnej techniky

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práceFilozofická fakultaPedagogická fakulta Právnická fakulta Teologická fakulta

Evanjelická bohoslovecká fakultaFakulta managementuFakulta matematiky, fyziky a informatikyFakulta sociálnych a ekonomických viedFakulta telesnej výchovy a športuFarmaceutická fakultaFilozofická fakultaJesseniova lekárska fakultaLekárska fakultaPedagogická fakulta Právnická fakulta Prírodovedecká fakultaRímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta

TECHOSTATNE

MED

TECH

MEDFILOZOF PEDAGOGPRAVTEOLOG

TEOLOGEKONOMPRIROSTATNEPEDAGOGMEDFILOZOFMEDMEDPEDAGPRAVPRIRTEOLOG

TUAD

FPT TUADFSEV TUAD

FZ TUAD

FŠT TUAD

TU

FZSP TUFiF TUPedF TUPraF TUTF TUUK

EBF UKFM UKFMFI UKFSEV UKFTVŠ UKFaF UKFiF UKJLF UKLF UKPedF UKPraF UKPriF UKRKCMBF UK

17

ŠkolaUniverzita J. Selyeho v KomárneUniverzita J. SelyehoUniverzita J. SelyehoUniverzita J. Selyeho Univerzita Konštantína Filozofa v NitreUniverzita Konštantína FilozofaUniverzita Konštantína Filozofa

Univerzita Konštantína FilozofaUniverzita Konštantína Filozofa

Univerzita Konštantína Filozofa

Univerzita Mateja Bela v Banskej BystriciUniverzita Mateja BelaUniverzita Mateja BelaUniverzita Mateja Bela

Univerzita Mateja BelaUniverzita Mateja BelaUniverzita Mateja Bela

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v KošiciachUniverzita Pavla Jozefa ŠafárikaUniverzita Pavla Jozefa ŠafárikaUniverzita Pavla Jozefa ŠafárikaUniverzita Pavla Jozefa ŠafárikaUniverzita Pavla Jozefa Šafárika

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v TrnaveUniverzita sv. Cyrila a MetodaUniverzita sv. Cyrila a MetodaUniverzita sv. Cyrila a Metoda

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

Ekonomická fakultaFakulta reformovanej teológiePedagogická fakulta

Fakulta prírodných viedFakulta sociálnych vied a zdravotníctvaFakulta stredoeurópskych štúdií

Filozofická fakulta

Pedagogická fakulta

Ekonomická fakultaFilozofická fakulta Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahovFakulta prírodných viedPedagogická fakultaPrávnická fakulta

Filozofická fakultaFakulta verejnej správyLekárska fakultaPrávnická fakulta Prírodovedecká fakulta

Fakulta masmediálnej komunikácieFakulta prírodných viedFilozofická fakulta

EKONOMTEOLOGPEDAG

PRIRMED

OSTATNE

FILOZOF

PEDAG

EKONOMFILOZOF OSTATNE

PRIRPEDAGPRAV

FILOZOFOSTATNEMEDPRAVPRIR

OSTATNEPRIRFILOZOF

AGRO

UJS

EF UJSFRT UJSPedF UJSUKF

FPriV UKFFSVZ UKF

FSŠ UKF

FiF UKF

PedF UKF

UMB

EF UMBFHV UMBFPV UMB

FPriV UMBPedF UMBPraF UMB

UPJŠ

FiF UPJŠFVS UPJŠLF UPJŠPraF UPJŠPriF UPJŠ

UCM

FMK UCMFPriV UCMFiF UCM

UVLF


18

ŠkolaVysoká škola múzických umení v BratislaveVysoká škola múzických umeníVysoká škola múzických umeníVysoká škola múzických umení

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Žilinská univerzita

Žilinská univerzitaŽilinská univerzitaŽilinská univerzitaŽilinská univerzitaŽilinská univerzitaŽilinská univerzitaŽilinská univerzita

Paneurópska vysoká škola

Paneurópska vysoká školaPaneurópska vysoká školaPaneurópska vysoká škola

Stredoeurópska vysoká školav Skalici

Vysoká škola Danubius

Vysoká škola DanubiusVysoká škola Danubius

Vysoká škola Danubius

Vysoká škola medzinárodnéhopodnikania ISM Slovakia v Prešove

Divadelná fakultaFilmová a televízna fakultaHudobná a tanečná fakulta

Elektrotechnická fakultaFakulta PEDASFakulta humanitných viedFakulta riadenia a informatikyFakulta špeciálneho inžinierstvaStavebná fakulta Strojnícka fakulta

Fakulta informatikyFakulta ekonómie a podnikaniaFakulta práva

Fakulta sociálnych štúdiíFakulta verejnej politiky a verejnej správyFakulta práva J.Jesenského

UMELUMELUMEL

UMEL

TECHEKONOMFILOZOFTECHOSTATNE

TECHTECH

TECHEKONOMPRAV

OSTATNE

OSTATNEOSTATNE

PRAV

EKONOM

VŠMU

DF VŠMUFTF VŠMUHTF VŠMU

VŠVU

ŽU

EF ŽUFPEDAS ŽUFHV ŽUFRI ŽUFŠI ŽUSvF ŽUSjF ŽU

PEVŠ

FI PEVŠFEP PEVŠFP PEVŠ

SEVŠ

VŠD

FSŠ VŠDFVPaVS VŠD

FP VŠD

VŠMP


19

2.4 Bonifikácia mladších fakúlt

ARRA bonifikuje (zvýhodňuje) pri niektorých výskumných kritériách fakulty, ktoré existujú kratšie ako desať rokov. Ide o kritériá, kde hodnota parametra závisí od času (skúma sa desaťročné obdobie) – konkrétne kritériá publikácií a citácií. Bonifikácia prispieva k tomu, aby bolo možné porovnať aj mladšie fakulty (najmenej však tri roky staré) v daných kritériách so staršími fakultami. Zoznam fakúlt so zod-povedajúcim bonifikačným faktorom pre sledované obdobie uvádza Tabuľka č. 2.

Tabuľka 2: Fakulty, ktoré boli v hodnotení 2014 bonifikované (v chronologickom poradí podľa začiatku fungovania fakulty; podčiarknuté sú súkromné vysoké školy)

Škola

Slovenská poľnohospodárska univerzitaUniverzita J. SelyehoUniverzita J. SelyehoUniverzita J. SelyehoSlovenská technická univerzita

Technická univerzita KošicePrešovská univerzitaPrešovská univerzitaKatolícka univerzita Univerzita Konštantína FilozofaPaneurópska vysoká školaPaneurópska vysoká školaVysoká škola medzinárodného pod-nikania ISM Slovakia v PrešoveVysoká škola DanubiusStredoeurópska vysoká škola v SkaliciVysoká škola Danubius

Trenčianska univerzita A. Dubčeka v TrenčíneUniverzita Pavla Jozefa ŠafárikaVysoká škola DanubiusPaneurópska vysoká školaEkonomická univerzita v Bratislave

2004

2004200420042004

20042004200420042004200520052005

200620062006

2007

2007200720082010

10/9

10/910/910/910/9

10/910/910/910/910/910/810/810/8

10/710/710/7

10/6

10/610/610/510/3

FakultaZačiatok

fungovaniafakulty

Bonifikačný faktor

Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvojaEkonomická fakultaFakulta reformovanej teológiePedagogická fakultaFakulta informatiky a informačných technológiíLetecká fakultaFakulta manažmentuFakulta športuFakulta zdravotníctvaFakulta stredoeurópskych štúdiíFakulta ekonómie a podnikaniaFakulta právaVysoká škola medzinárodného pod-nikania ISM Slovakia v PrešoveFakulta sociálnych štúdiíStredoeurópska vysoká škola v SkaliciFakulta verejnej politiky a verejnej správyFakulta zdravotníctva

Filozofická fakultaFakulta práva J.JesenskéhoFakulta informatikyFakulta aplikovaných jazykov

20

2.5 Prehľad kritérií 2014

Počnúc prvým rankingom ARRA v roku 2005 sú kritériá hodnotenia postavené na verejne dostupných kvantitatívnych údajoch, ktoré sú skombinované tak, aby dávali prehľad o kvalite ponúkaného štúdia. Kritériá sú rozdelené do piatich základných skupín – vzdelávanie, atraktivita štúdia, výskum, doktorandské štúdium a grantová úspešnosť. Na podobných kvantitatívnych a scientometrických údajoch, ktoré odrážajú kvalitu škôl, sú postavené aj prestížne medzinárodné rankingy, ako napríklad „Šanghajský rebríček“ (ARWU), či Times Higher Education (THE).

Ranking ARRA nezostal od roku 2005 nemenný – vo viacerých rokoch boli doplnené a upravené niek-toré kritériá. Zmenou oproti predchádzajúcim rokom je aj aktuálny ranking, kde nastalo niekoľko menších úprav metodiky smerujúcich k lepšiemu obrazu výkonnosti jednotlivých fakúlt. Aj napriek tomu, že do hodnotenia pribudajú nové indikátory alebo sa niektoré kritériá čiastočne menia, všetky tieto zmeny sledujú len jeden cieľ – a tým je zlepšovanie hodnotenia a jeho spresňovanie tak, aby čo najviac odzrkadľovalo kvalitu jednotlivých fakúlt.

V ďalšom texte je uvedený základný prehľad a odôvodnenie kritérií 2014:

VZDELÁVANIE

SV1 – Počet učiteľov na sto študentov denného a externého štúdia v roku 2013

Dané kritérium zostáva nezmenené. Zdôvodnením jeho zaradenia do hodnotenia stále zostáva predpo-klad, že čím vyšší je počet učiteľov v pomere ku študentom, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa učitelia môžu študentom individuálne, resp. dôkladnejšie a teda kvalitnejšie venovať. Do úvahy sa berú všetci študenti 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia, keďže doktorandské štúdium má odlišný charakter.Zdroj údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013.6

SV2 – Počet profesorov a docentov na sto študentov denného a externého štúdia v roku 2013

Dané kritérium zostáva nezmenené. Zdôvodnenie prítomnosti tohto kritéria v hodnotení je podobné ako v predchádzajúcom prípade s tým, že z hľadiska kvality vzdelávania považujeme za najlepší čo najväčší počet učiteľov s najvyššou kvalifikáciou pripadajúci na sto študentov. Opäť sa berú do úvahy všetci štu-denti 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia.Zdroj údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013.

SV3 – Podiel profesorov, docentov a učiteľov s PhD. na počte všetkých učiteľov v roku 2013

Dané kritérium zostáva nezmenené. Kritérium by malo indikovať kvalitu učiteľov, pričom sa predpokla-dá, že čím vyšší bude podiel učiteľov s akademickým titulom PhD. (alebo CSc. resp. Dr.) na celkovom počte učiteľov, tým vyššia by mala byť kvalita výskumných i pedagogických činností fakulty. Do úvahy sa berú učitelia pôsobiaci na fakulte na dohodnutú týždennú pracovnú dobu (plný úväzok).Zdroj údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013.

SV4 – Podiel profesorov a docentov na počte všetkých učiteľov v roku 2013

Dané kritérium zostáva nezmenené. Obdobne ako pri kritériu SV3 sa predpokladá, že čím vyšší bude podiel učiteľov s najvyššou kvalifikáciou na celkovom počte učiteľov, tým vyššia by mala byť kvalita výskumných i pedagogických činností fakulty. Do úvahy sa berú učitelia pôsobiaci na fakulte na plný úväzok.Zdroj údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013.

6) www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---vysoke-skoly

21

ATRAKTIVITA ŠTÚDIA

SV6 – Pomer počtu prihlásených uchádzačov k plánovanému počtu miest v roku 2013

Dané kritérium zostáva nezmenené – informuje o celkovom záujme uchádzačov študovať na danej škole. Napriek tomu, že prihlásených uchádzačov môžu motivovať (a v slovenskom prostredí i motivujú) aj iné faktory ako len reputácia fakulty, považujeme dané kritérium za nevyhnutnú súčasť tohto rankingu, keďže nás informuje aj o vyťaženosti kapacít danej fakulty. Do úvahy sa berú uchádzači o dennú aj externú formu 1. stupňa vysokoškolského štúdia.Zdroj údajov: Štatistika prijímacieho konania na vysoké školy (CVTI/UIPŠ) 2013.7

SV7 – Pomer počtu zapísaných študentov k počtu prijatých v roku 2013

Dané kritérium zostáva nezmenené. Na rozdiel od predošlého kritéria, ktoré nezohľadňuje fakt, že uchádza-či o štúdium si zvyknú naraz podávať dve aj viac prihlášok na rozličné fakulty vysokých škôl, tento indikátor sleduje, koľko študentov skutočne nastúpilo do 1. ročníka danej fakulty a teda aký je skutočný záujem o štúdium. Do úvahy sa berú uchádzači o dennú aj externú formu 1. stupňa vysokoškolského štúdia.Zdroj údajov: Štatistika prijímacieho konania na vysoké školy (CVTI/UIPŠ) 2013.

SV8 – Podiel zahraničných študentov na celkovom počte študentov denného štúdia v roku 2013

Dané kritérium zostáva nezmenené. Podiel študentov s iným štátnym občianstvom ako slovenským na celkovom počte denných študentov odzrkadľuje medzinárodný charakter fakulty vysokej školy. Možno predpokladať, že čím väčšie je toto číslo, tým lepšie je medzinárodné renomé danej školy8. Berú sa do úvahy výhradne denní študenti 1., 2. a 3. stupňa vysokoškolského štúdia.Zdroj údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013.

SV9 – Podiel študentov vyslaných na zahraničný pobyt v rámci programu ERASMUS a mobilít SAIA na celkovom počte študentov denného štúdia v akademickom roku 2012/2013

Dané kritérium zostáva nezmenené. Zvolili sme také zahraničné mobilitné programy, ktoré sú všeobecne dostupné pre všetky typy fakúlt verejných aj súkromných vysokých škôl9 bez ohľadu na ich odborné zameranie. Sledovaný je program ERASMUS (študijné aj pracovné pobyty) a tri typy mobilít administro-vaných agentúrou SAIA – program CEEPUS, Národný štipendijný program a Štipendiá na základe medzi-vládnych dohôd. Program ERASMUS administruje agentúra SAAIC, ktorá však sleduje výhradne súhrnné počty vyslaných študentov za celé vysoké školy. Preto sme požiadali vysoké školy, aby nám príslušné číslo rozdelili medzi svoje fakulty. Tým, že konečné číslo (za vysokú školu) pochádza od nezávislej inšti-túcie, sme zachovali princíp verifikovateľnosti údajov. Údaje týkajúce sa programov SAIA boli poskytnuté na vyžiadanie samotnou neziskovou organizáciou.

Počty študentov, ktorí absolvovali zahraničný pobyt, sme dali do pomeru k celkovému počtu študentov 1., 2. a 3. stupňa denného vysokoškolského štúdia vzhľadom na to, že týchto mobilít sa zúčastňuje zanedbateľný počet externistov.Zdroje údajov: Štatistika SAAIC ‚ERASMUS 2012/2013‘10; prehľad poskytnutý jednotlivými fakultami vysokých škôl; štatistický prehľad o mobilitách poskytnutý agentúrou SAIA na vyžiadanie; Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013 (celkové počty študentov fakúlt).

7) www.uips.sk/statistiky/ostatne (ročenka 2013/2014) 8) Do úvahy treba brať aj kultúrno-geografické špecifiká danej fakulty. Napríklad, pri niektorých fakultách Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne je výpovedná hodnota kritéria skreslená skutočnosťou, že na škole študuje značný počet študentov maďarského štátneho občianstva.9) Sme si vedomí toho, že viaceré školy disponujú rôznymi ďalšími možnosťami mobilít pre svojich študentov. V snahe dodržať princíp všeobec- nej platnosti a tým aj porovnateľnosti a zachovať aj princíp verifikovateľnosti údajov nezávislou inštitúciou výsledným riešením bolo obmed- zenie kritérií výhradne na dané mobilitné programy.10) http://web.saaic.sk/llp/sk/_main.cfm?obsah=m_statistiky.cfm&sw_prog=3 (štatistika 2013/2014)

22

SV10 – Podiel nezamestnaných absolventov na celkovom počte absolventov, priemer za roky 2011 – 2013

Pôvodná metodika – sleduje sa percento nezamestnanosti absolventov denného aj externého štúdiaNOVÁ metodika – sleduje sa percento nezamestnanosti absolventov iba denného štúdia

Toto kritérium bolo navrhnuté, ale nesledované, už v roku 2005. Dôvodom boli najmä v tom čase veľmi nízke čísla absolventskej nezamestnanosti, čo sa ale v posledných rokoch, žiaľ, zmenilo. Za dôležitosť tohto ukazovateľa hovorí aj rastúca potreba prepojenia vysokých škôl s trhom práce a sledovanie údajov o akých absolventov má trh práce záujem. Momentálne sa sleduje priemer ne-zamestnanosti absolventov za trojročné obdobie, čím sa odstránili výrazné medziročné fluktuácie v hodnotení a získal sa presnejší obraz o príprave absolventov pre pracovný trh. Taktiež sme pristúpili k zmene sledovania nezamestnanosti iba pre absolventov denného štúdia, keďže je oprávnený pred-poklad, že externé štúdium je v mnohých prípadoch realizované popri zamestnaní a mohlo skresľovať štatistiky pri fakultách s vysokým podielom externých študentov.

Kritérium nezohľadňuje skutočnosť či sa absolvent uplatnil v odbore, ktorý vyštudoval. Treba tiež prihliadnuť aj na regionálny aspekt, keď vysoké školy nachádzajúce sa v regiónoch s celkovou vyššou mierou nezamestnanosti môžu vykazovať aj vyššiu mieru nezamestnanosti svojich absolventov, čo ale v mnohých prípadoch neplatí.

V tomto kritériu berieme do úvahy všetkých absolventov slovenského štátneho občianstva, ktorí štúdium absolvovali na 1., 2. alebo 3. stupni denného vysokoškolského štúdia.

Zdroje údajov: štatistika poskytnutá Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám; Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2011, 2012 a 2013 (celkové počty absolventov fakúlt).

VEDA A VÝSKUM

Zmena v tohtoročnom rankingu sa týka aj používaných kritérií VV1, VV2 a VV2a, ktoré zahŕňajú počty publikácií a citácií na publikácie jednotlivých fakúlt.

V rankingu ARRA sa od roku 2007 pre všetky skupiny humanitných vied brala do úvahy aj publikačná činnosť evidovaná mimo medzinárodných databáz Web of Knowledge. Dôvodom zavedenia tohto zvýhodnenia boli najmä odlišné publikačné a citačné zvyklosti v týchto odboroch, ktoré sa zákonite pre-mietali do nižšieho (niekedy až nulového) počtu publikácií, ktoré evidujú databázy Web of Knowledge. Toto sa už ale v súčasnosti začína pomaly meniť a aj keď čísla stále dosahujú len nízke hodnoty, nie je vylúčené, že u niektorých odborov sa v budúcnosti prejde na hodnotenie iba podľa medzinárodných databáz Web of Knowledge.

Údaje o vybraných dodatočných časopiseckých a knižných publikáciách, ktoré sme do hodnotenia akceptovali, čerpáme z Centrálneho registra evidencie publikačnej činnosti (CREPČ)11 a univer-zitných knižničných databáz.

Z hľadiska metodiky použitej pri výskumných kritériách VV1, VV2 a VV2a delíme skupiny fakúlt do dvoch skupín:11) http://cms.crepc.sk/

23

1. skupiny TECH, PRIR, MED, AGRO, EKONOM a OSTATNE SPOL – nedotýka sa ich žiadna medziročná zmena metodiky (publikácie a citácie sa čerpajú výhradne z medzinárodných databáz Web of Knowledge); 2. skupiny FILOZOF, PEDAGOG, PRAV, UMEL a TEOLOG – zostávajú hodnotené podobne ako minulý rok aj prostredníctvom databázy CREPČ a lokálnych databáz, týkajú sa ich však mierne metodické úpravy. VV1 – Počet publikácií v medzinárodných databázach Web of Knowledge za roky 2004 – 2013 na tvorivého pracovníka (plus publikácie z databázy CREPČ pre vybrané skupiny fakúlt)

a

VV2 – Počet citácií na publikácie v medzinárodných databázach Web of Knowledge za roky 2004 – 2013 na tvorivého pracovníka (plus citácie na publikácie z databázy CREPČ pre vybrané skupiny fakúlt; pre skupinu UMEL počítané diela z CREUČ)

Pôvodná metodika > publikácie a citácie z CREPČ a lokálnych databáz sa berú do úvahy za 5 rokov12

(2008 – 2012); > bodové hodnotenie pre práce a citácie v medzinárodných databázach Web of Knowledge a v CREPČ/lokálnych databázach váhované podľa rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu za jednotkové výkony vo výskume – v pomere 12,4:1 > pri hodnotení fakúlt zo skupiny UMEL boli počítané citácie z CREPČ/lokál- nych databáz

NOVÁ metodika > publikácie a citácie z CREPČ a lokálnych databáz sa berú do úvahy za 6 rokov

(2008 – 2013); > bodové hodnotenie pre práce a citácie v medzinárodných databázach Web of Knowledge a v CREPČ/lokálnych databázach váhované podľa rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu za jednotkové výkony vo výskume – v pomere 11,6:1 > pri hodnotení fakúlt zo skupiny UMEL boli namiesto citácií počítané závažné umelecké diela z CREUČ/lokálnych databáz

Tieto metodické zmeny sa týkajú najmä rozšírenia použiteľných databáz a následného zväčšenia da-tasetu. Výraznejšia zmena nastala len pri fakultách zo skupiny UMEL, kde boli zapracované viaceré opodstatnené pripomienky ohľadne dôležitosti umeleckej činnosti v rámci hodnotenia týchto fakúlt.

Kritérium VV1 indikuje kvantitu vedeckého výkonu jednotlivých fakúlt. K jednotlivým fakultám boli prideľované aj tie práce, kde síce fakulta nebola uvedená ako vydávajúce pracovisko, ale aspoň jeden z autorov publikácie na danej fakulte pôsobí13. Pod pojmom ‚tvoriví pracovníci‘ sa rozumie súčet úväzkov pedagogických a výskumných pracovníkov pracujúcich na fakulte podľa údajov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Kritérium VV2 indikuje kvalitu vedeckého výkonu – skúma, aký veľký ohlas vyvolali publikácie jednot-livých fakúlt. Obvykle platí, že čím viac citácii zaznamenala konkrétna publikácia, tým väčší je jej vplyv na vedeckú obec. Pri fakultách skupiny UMEL je citačný výkon nahradený umeleckou činnosťou.

Citácie hľadáme k tým publikáciám fakúlt, ktoré sme zistili pri kritériu VV1. Citácie publikácií každým rokom (mesiacom) pribúdajú, preto k publikáciám z medzinárodných databáz Web of Knowledge boli

12) Ideálnym riešením by bolo brať publikácie z CREPČ/CREUČ za posledných 10 rokov (rovnako dlhé obdobie ako z medzinárodných databáz Web of Knowledge), databáza CREPČ však existuje len od roku 2008 a CREUČ len od roku 2010.13) Tento prípad sa týkal najmä Ústavu vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorého publikácie sme podľa príslušných autorov prideľovali ku konkrétnym fakultám.

24

stiahnuté dáta pre všetky fakulty jednotne začiatkom apríla 2014, k publikáciám z CREPČ boli zase jednotne spracované k októbru 2014. Databáza CREUČ bola spracovaná rovnako k októbru 2014.Zdroje údajov: medzinárodné databázy Web of Knowledge; databáza CREPČ/CREUČ a univerzitné knižničné databázy; Register zamestnancov vysokých škôl.14

VV2a – Priemerný počet citácií na jednu publikáciu v medzinárodných databázach Web of Knowledge za roky 2004 – 2013 (plus databáza CREPČ pre vybrané skupiny fakúlt)

Dané kritérium zostáva oproti minulému roku nezmenené. Podobne ako v prípade kritéria VV2, toto kri-térium odráža kvalitu a efektivitu vedeckého výkonu a svojím charakterom naviac umožňuje porovna-nie so zahraničím. Platia všetky informácie opísané vyššie pri kritériu VV2. Na základe metodickej zmeny pri skupine UMEL nie je tento indikátor pri daných fakultách ďalej sledovaný.Zdroje údajov: medzinárodné databázy Web of Knowledge; databáza CREPČ a univerzitné knižničné databázy.

DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIUM

VV4a – Pomer priemerného počtu absolventov doktorandského štúdia za roky 2011 – 2013 k prie- mernému počtu všetkých študentov prvého ročníka doktorandského štúdia za roky 2008 – 2010

Dané kritérium zostáva oproti minulému roku nezmenené a je pre všetky skupiny fakúlt rovnaké. Kritéri-um odzrkadľuje úsilie fakulty zabezpečiť si mladú generáciu výskumníkov, ktorí doktorandské štúdium aj úspešne ukončia. Berú sa do úvahy interní aj externí doktorandi. Zdroje údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013, 2012, 2011, 2010, 2009 a 2008. VV4b – Podiel celkovej vedeckej produkcie fakulty za roky 2011 – 2013 na jedného študenta doktorandského štúdia

a

VV4c – Podiel celkovej citovanosti vedeckej produkcie fakulty za roky 2011 – 2013 na jedného študenta doktorandského štúdia

Tieto kritériá sledujú vplyv javu, na ktorý ARRA pri svojom hodnotení VŠ upozorňuje už niekoľko rokov a môžeme ho nazvať aj „doktorandský paradox“ (t.j. nízka korelácia medzi počtom doktorandov a veľkosťou/kvalitou vedeckej produkcie fakulty). Napriek určitej duplicite s ostatnými kritériami, „doktorandský paradox“ má podľa nášho názoru samostatnú výpovednú hodnotu. Cieľom je upo-zorniť na to, že nie je prejavom zdravého vysokoškolského prostredia, ak má fakulta vysoký počet doktorandov, a teda budúcich výskumných pracovníkov, a zároveň vykazuje minimálnu publikačnú aktivitu s nízkym počtom ohlasov.

V oboch kritériách sa berie do úvahy priemerná hodnota počtu všetkých interných a externých dokto-randov ako aj počtu publikácií a citácií za roky 2011, 2012 a 2013, pričom pre skupiny fakúlt FILOZOF, PEDAGOG, PRAV a TEOLOG sa okrem medzinárodných databáz Web of Knowledge berie do úvahy aj databáza CREPČ a databázy univerzitných knižníc. Pre skupinu UMEL sa namiesto citovanosti sledujú závažné umelecké diela podľa CREUČ a univerzitných databáz.Zdroje údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013, 2012, 2011; medzinárodné databázy Web of Knowledge; databáza CREPČ/CREUČ a univerzitné knižničné databázy;

14) http://portalvs.sk/regzam/

25

VV5 – Pomer priemerného počtu absolventov denného doktorandského štúdia za roky 2011 – 2013 k počtu profesorov a docentov

Dané kritérium zostáva oproti minulému roku nezmenené a je pre všetky skupiny fakúlt rovnaké. Krité-rium nadväzuje na kritérium VV4 a odzrkadľuje to, do akej miery je náplňou práce pedagógov na fakulte výchova nových výskumných pracovníkov. Berú sa do úvahy len interní doktorandi, u ktorých je vyšší predpoklad venovať sa ďalej pedagogickej aj výskumnej činnosti. Zdroje údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013, 2012, 2011.

VV6 – Pomer počtu študentov denného doktorandského štúdia k počtu študentov denného baka-lárskeho a magisterského štúdia v roku 2013

Dané kritérium zostáva oproti minulému roku nezmenené a je pre všetky skupiny fakúlt rovnaké. Vy-chádza sa zo skutočnosti, že kvalitné výskumné univerzity majú pomerne vysoký počet doktorandov vo vzťahu k počtu študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia. Berúc do úvahy vyššie spomínaný ‚doktorandský paradox‘, tento predpoklad nemusí nevyhnutne platiť v slovenskom vysokoškolskom prostredí. Napriek tomu, daný indikátor považujeme za dôležitý ukazovateľ toho, či je škola orientovaná viac na vzdelávanie alebo viac na vedu a výskum.Zdroje údajov: Štatistická ročenka školstva (CVTI/UIPŠ) 2013.

GRANTOVÁ ÚSPEŠNOSŤ

VV7 – Suma prostriedkov z domácich grantov na tvorivého pracovníka za roky 2011 – 2013

a

VV9 – Suma prostriedkov zo zahraničných grantov na tvorivého pracovníka za roky 2011 - 2013

a

VV10 – Suma grantových prostriedkov zo všetkých zdrojov na tvorivého pracovníka za roky 2011 – 2013

Pôvodná metodika – domáce aj zahraničné granty sa sledovali za obdobie posledného rokaNOVÁ metodika – domáce aj zahraničné granty sa sledovali za trojročné obdobie (2011 – 2013)

K tejto zmene sa pristúpilo na základe veľmi vysokej medziročnej fluktuácie v získavaní granto-vých prostriedkov. Predĺženie hodnoteného obdobia z jedného na tri roky v súčasnosti lepšie odráža úspešnosť fakulty pri získavaní grantových prostriedkov v celkovom vyjadrení a robí tak hodnotenie robustnejším.

Vo všetkých prípadoch ide výhradne o výskumné granty, keďže cieľom kritérií je skúmať výskumný potenciál danej fakulty.

Kritérium VV10 (súhrn všetkých grantov) predstavuje určitú duplicitu k ostatným grantovým kritériám, má však samostatnú výpovednú hodnotu, keďže ukazuje mieru schopnosti fakulty získavať zdroje na výskum bez ohľadu na typ donora.Zdroje údajov: štatistiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR15; Register zamestnancov vysokých škôl.16

15) KEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a-financovanie-projektov-kega/ VEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a-financovanie-projektov-vega/16) http://portalvs.sk/regzam/

26

3. Výsledky hodnotenia

3.1 Skupina TECH

Aj kvôli veľkosti skupiny a veľmi malým vzájomným rozostupom najviac zmien v rebríčku nastalo v skupine technicky orientovaných fakúlt. Na prvých štyroch miestach ale nenastala prakticky žiad-na zmena a rebríčku naďalej dominuje Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU (FCHPT STU), pred Strojníckou fakultou ŽU (SjF ŽU) a Fakultou elektrotechniky a informatiky STU (FEI STU). Výraznejší posun nahor zaznamenali Materiálovotechnologická fakulta STU (MTF STU), Strojnícka fakulta TUKE (SjF TUKE), či Fakulta výrobných technológií TUKE (FVT TUKE), kde bol spoločným me-novateľom najmä nárast v publikačnej a citačnej výkonnosti, s dôrazom na posledné tri roky. Podobný trend bol zaznamenaný aj u viacerých ďalších fakúlt, preto neprekvapí, že zatiaľ čo pred desiatimi rokmi bol podiel na publikáciách dvoch najlepších fakúlt (FCHPT a FEI STU) 76% a podiel na citáciách až 86%, v súčasnosti už klesol len na 46% resp. 69% a solídny výkon už dosahuje aj niekoľko ďalších fakúlt. Za zmienku stoja aj: Stavebná fakulta STU, Elektrotechnická fakulta ŽU, a Hutnícka fakulta, FEI a FBERG TUKE, ktoré za poslednú dekádu znásobili svoj vedecký výkon.

Viaceré menšie posuny nastali aj v strednej a spodnej časti rebríčka, kde sú ale bodové rozdiely medzi fakultami len veľmi tesné a preto aj malá zmena v jednotlivých ukazovateľoch môže priniesť výraznejší posun v rebríčku.

Čo sa týka celkových výsledkov za skupinu TECH, pri počtoch doktorandov nastal výrazný medziročný pokles - po minuloročnom 12%-nom prepade nasledoval ďalší viac ako 10%-ný pokles. Za štvorročné obdobie od roku 2010, keď začal celkový počet doktorandov na Slovensku klesať, sú v skupine TECH len tri fakulty vykazujúce opačný trend: FVT TUKE, FCHPT a FIIT STU.

Pri pohľade na vývoj pri počtoch študentov od zlomového roku 2008 sa dá povedať, že sa nelíšil od Slovenského priemeru, aj keď väčšina fakúlt tejto skupiny zaznamenala pokles. Najvýznamnejší nárast zaznamenal dlhoročný líder, FCHPT STU, ktorý za toto obdobie zvýšil počty študentov dokonca o viac ako polovicu a treba poznamenať, že ide o najväčší a najvýznamnejší nárast počtu študentov spomedzi všetkých fakúlt na Slovensku. Tento nárast zodpovedá aj postupne sa zvyšujúcemu záujmu o štúdium, keď sa počet prihlásených na túto fakultu za desaťročné obdobie taktiež zvýšil o takmer polovicu.

27

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Vzde

lávan

ieAt

rakti

vita š

túdia

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sťPr

iemer

2014

2013

2012

2011

Skupina TECH Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Fakulta chemic. a potrav. technológie STU

Strojnícka fakulta ŽU

Fakulta elektrotechniky a informatiky STU

Hutnícka fakulta TUKE

Fakulta výrobných technológií TUKE

Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE

Elektrotechnická fakulta ŽU

Materiálovotechnologická fakulta STU

Stavebná fakulta STU

Fakulta priemyselných technológií TUAD

Fakulta BERG TUKE

Fakulta informatiky a inf. technológií STU

Fakulta riadenia a informatiky ŽU

Strojnícka fakulta STU

Strojnícka fakulta TUKE

Stavebná fakulta TUKE

Fakulta architektúry STU

Letecká fakulta TUKE

Stavebná fakulta ŽU

Fakulta informatiky PEVŠ

Fakulta environ. a výrob. techniky TUZVO

Technická fakulta SPU

Fakulta špeciálnej techniky TUAD

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

13

15

16

17

18

19

20

21

22

23

71

67

60

95

55

56

57

49

53

54

57

42

49

58

57

51

53

51

51

80

58

49

57

48

64

56

53

61

56

59

47

58

34

36

58

57

63

40

33

80

47

51

66

41

47

39

100

16

44

30

22

33

22

21

32

52

27

31

24

14

14

16

2

12

3

2

6

8

6

69

54

40

48

66

48

51

51

38

73

46

40

43

32

43

49

34

31

34

0

32

32

35

69

76

67

15

38

44

45

54

38

5

42

30

21

26

37

30

10

35

24

1

10

8

1

1

2

3

4

7

6

4

13

9

8

11

12

14

15

19

18

17

10

19

16

22

21

23

1

2

3

4

13

7

4

6

10

9

8

12

13

11

19

15

16

18

17

20

21

22

23

1

2

3

4

17

7

5

8

6

9

11

13

14

10

18

12

15

21

16

n.a.

20

19

22

71,555,353,848,548,347,346,944,343,643,541,640,038,738,738,235,935,735,132,829,629,528,727,7

28

3.2 Skupina PRIR

V skupine fakúlt prírodovedného zamerania nenastali medziročne výrazné zmeny. Na prvej pozícii je opäť Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK) s výrazným odstupom pred Prírodovedec-kou fakultou UPJŠ (PriF UPJŠ) a Prírodovedeckou fakultou UK (PriF UK). Okrem toho si už len na štvr-tom resp. piatom mieste vymenili pozície Fakulta prírodných vied UCM (FPriV UCM) a Fakulta prírodných vied UKF (FPriV UKF).

Všetky fakulty tejto skupiny je znova možné rozdeliť do dvoch podskupín (tzv. ‚prírodovedecké‘ a ‚prí-rodných vied‘). V prvej sa nachádzajú najstaršie fakulty ako FMFI UK, PriF UPJŠ a PriF UK s jednoznačne vyšším plnením kritérií pre vedu a výskum (87% publikačného a 93% citačného výkonu skupiny) dok-torandské štúdium (84% doktorandov) a grantovú úspešnosť, ktoré aj dlhodobo dominujú prvým trom miestam v rebríčku. Druhá podskupina je zase tvorená fakultami orientovanými skôr na aplikácie, prax a učiteľstvo.

FMFI UK si oproti minulému roku ešte zvýšila náskok na prvom mieste – všetky kritériá už dlhodobo dosahujú veľmi vysokú úroveň, ale tento rok ich plnenie ešte dokázala zvýšiť. Výmena v poradí medzi FPriV UCM na štvrtom a FPriV UKF na piatom mieste, bola spôsobená zvýšením kvalifikačnej štruktúry učiteľov ako aj zvýšenému podielu absolventov PhD na UCM, ktorý nevykompenzovalo zvýšenie pub-likačného a citačného výkonu UKF. Obidve fakulty sa o niečo zlepšili, ale čelo rebríčka je pre ne zatiaľ pomerne vzdialené.

Zaujímavý je pohľad na desaťročný vývoj citovanosti prvých troch fakúlt, ktoré boli v roku 2004 zodpo-vedné za takmer polovicu citačného výkonu Slovenských VŠ. Aj keď ich podiel za desať rokov poklesol, stále sa drží nad úrovňou 42% a počty prác aj citovanosť výrazne rastie. Za celé obdobie stúpla citova-nosť FMFI UK o takmer 130%, PriF UK o 180% a PriF UPJŠ až o takmer 280%.

V rámci kritérií atraktivity štúdia je na tom najlepšie PriF UPJŠ, kam sa na jedno plánované miesto v priemere hlási 1,6 uchádzača. Pomerne dobre je na tom aj PriF UK, kde je pomer 1.4 uchádzača na jedno plánované miesto. Keďže sa obidve fakulty dlhodobo držia na popredných priečkach v rankingu, nejde o výrazné prekvapenie.

Keď sa pozrieme na vývoj počtu študentov od roku 2008, celá skupina vykazovala väčší pokles ako priemer za Slovensko a znižovanie stavov zaznamenali všetky fakulty tejto skupiny. Relatívne najmenší pokles bol u Fakulty ekológie a environmentalistiky TUZVO a PriF UK, naopak najväčší pokles zazname-nala FPriV UCM a FPriV UMB, kde počet študentov klesol o viac ako polovicu.

29

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Skupina PRIR Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Fakulta mat., fyziky a informatiky UK

Prírodovedecká fakulta UPJŠ

Prírodovedecká fakulta UK

Fakulta prírodných vied UCM

Fakulta prírodných vied UKF

Fak. ekológie a environmentalistiky TUZVO

Fakulta prírodných vied UMB

1

2

3

4

5

6

7

85

94

74

90

65

63

66

77

55

73

59

78

45

50

100

78

60

35

30

17

22

76

67

65

56

49

48

36

94

59

67

12

21

27

18

1

2

3

5

4

6

7

1

2

3

4

5

6

7

2

1

3

5

4

6

7

86,470,768,150,348,639,938,6

Vzde

lávan

ie

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sťPr

iemer

2014

2013

2012

2011

Atra

ktivit

a štúd

ia3.3 Skupina MED

V skupine medicínskych fakúlt nenastali v rámci rebríčka žiadne veľké presuny. Pretrváva delenie fakúlt na dve podskupiny – v prvej sa nachádzajú všetky lekárske a farmaceutická fakulta s výraznou ve-deckou produkciou (publikácie a citácie), úspešnosťou pri grantoch a podielom zahraničných študentov dominujú prvým štyrom pozíciám v rebríčku. Druhú podskupinu tvoria fakulty so zdravotníckym a ošet-rovateľským zameraním a sú charakteristické skôr vysokým počtom študentov na učiteľa než publikač-nými výkonmi.

Niekoľkoročný líder rebríčka, Jesseniova lekárska fakulta UK (JLF UK), má aj tento rok veľmi dobré plnenie všetkých skupín kritérií a naviac si ešte polepšila pri zahraničných študentoch, ktorých po ďal-šom náraste o 4 percentuálne body, už v Martine študuje viac ako jedna tretina z počtu študentov tejto fakulty. Lekárska fakulta UPJŠ (LF UPJŠ), ktorá je opäť tesne na druhom mieste, si podiel zahraničných študentov zvýšila ešte výraznejšie – až o 7 percentuálnych bodov (za tri roky celkovo stúpol zo 14% až na takmer 32%). Opačným smerom sa posunula Farmaceutická fakulta UK (FaF UK), ktorej zahraniční študenti sa znížili o 4 percentuálne body a blížia sa k hranici 20%. Veľkým pozitívom je ale výrazný nárast citácií FaF a LF UK, ktoré aj pri relatívne vysokom počte citácií dokázali medziročne ich počet ešte zvýšiť o viac ako štvrtinu. Za posledné roky veľmi pekný nárast v citovanosti dosiahla aj Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF (FSVZ UKF), ktorá už dosahuje podobnú celkovú citovanosť ako FaF UK spred niekoľkých rokov a ďalej pomerne rýchlo rastie. To ju v konečnom dôsledku posunulo na piatu priečku a opäť priblížilo k štyrom vedúcim fakultám.

Čo sa týka počtu doktorandov, bol u tejto skupiny ako jedinej zaznamenaný medziročný nárast počtu doktorandov. Od začiatkov celoslovenských poklesov v roku 2010, dokázala počty doktorandov zvýšiť

30

Skupina MED Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Jesseniova lekárska fakulta UK

Lekárska fakulta UPJŠ

Farmaceutická fakulta UK

Lekárska fakulta UK

Fakulta sociál. vied a zdravotníctva UKF

Fakulta zdravotníctva a sociál. práce TU

Fakulta zdravotníckych odborov PU

Fakulta zdravotníctva KU

Fakulta zdravotníctva TUAD

1

2

3

4

5

6

7

8

9

85

71

67

83

54

69

46

74

43

81

70

63

73

42

23

46

41

31

62

50

75

54

72

36

8

15

31

46

37

32

35

42

42

40

8

0

71

82

71

41

38

19

18

4

0

1

2

3

4

6

5

9

7

8

1

3

2

4

5

6

9

8

7

1

2

3

4

5

6

8

9

7

69,061,861,757,349,637,931,528,420,9

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Vzde

lávan

ie

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sťPr

iemer

2014

2013

2012

2011

Atra

ktivit

a štúd

ia

každá z prvých štyroch fakúlt tejto skupiny, niektoré dokonca aj veľmi výrazne: JLF UK o 33%, LF UPJŠ o 59% a FaF UK až o 77%. Zatiaľ čo teda veľká väčšina Slovenských fakúlt počty doktorandov – bu- dúcich vedeckých pracovníkov – znižuje, tieto fakulty aj v tomto čase svoju budúcu základňu ďalej rozví-jajú. Toto zameranie na výskum je zjavné aj pri pohľade na celkový citačný vývoj za desaťročné obdobie, kde FaF UK svoj výkon viac ako zdvojnásobila, u LF UPJŠ je takmer štvornásobný, LF UK päťnásobný a JLF UK dokonca sedemnásobný. Zatiaľ čo ich spoločný podiel na celkovej citovanosti slovenských fakúlt bol pred desiatimi rokmi len 14%, v súčasnosti už presahuje 18%-nú hranicu.

Aj keď táto skupina fakúlt dosahuje aj dlhodobo vysoký záujem o štúdium, ani jej sa od 2008 nevyhol pokles počtu študentov. Zatiaľ čo ale zdravotnícke fakulty padali o desiatky percent, FaF UK a LF UPJŠ klesli len o niekoľko jednotiek, LF UK bola mierne v pluse a JLF UK si ešte polepšila – o takmer 9%. Tieto čísla sú konzistentné aj s vývojom počtu prihlášok, kde tieto za dekádu stúpli o desiatky percent. V súčasnosti je tak na jedno miesto niekoľkonásobne viac záujemcov ako plánovaný počet prijatých. Pri LF UPJŠ a LF UK je to približne 4,5 a na JLF UK až takmer 7 prihlásených na jedno miesto. V prípade JLF UK tak ide dokonca o najžiadanejšiu fakultu na Slovensku.

* Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v tomto roku nesprístupnila údaje potrebné k hodnoteniu

31

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 20

1420

13

2012

2011

Skupina AGRO Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Lesnícka fakulta TUZVO

Univerzita veterin. lekárstva a farmácie

Fakulta biotech. a potravinárstva SPU

Fakulta agrobiol. a potrav. zdrojov SPU

Fakulta záhr. a krajin. inžinierstva SPU

Drevárska fakulta TUZVO

1

2

3

4

5

6

94

83

80

82

72

68

39

80

69

60

51

55

90

83

80

56

31

34

77

62

82

82

54

61

100

74

42

40

47

23

1

2

3

4

5

6

2

1

3

4

6

5

2

1

3

4

6

5

80,076,770,763,950,948,2

Vzde

lávan

ie

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

ia

3.4 Skupina AGRO

Po minuloročnej výmene dlhodobého lídra, svoje prvenstvo v tomto roku potvrdila Lesnícka fakulta TUZVO (LF TUZVO). Aj keď sa jej náskok oproti vlaňajšku zmenšil, stále sa drží pred Univerzitou vete-rinárneho lekárstva a farmácie (UVLF), najmä vďaka zvýšenému záujmu o štúdium a zlepšujúcemu sa vedeckému výkonu, keďže UVLF ako jedna z mála fakúlt nevykázala takmer žiadny medziročný rast.

Z hľadiska kritérií záujmu o štúdium bol v skupine AGRO bez výnimky u všetkých fakúlt sledovaný pokles záujmu štúdium. Tento pokles sa ale neviaže len na medziročné zmeny, ale je badateľný aj počas dlhšieho obdobia. Pomerne solídne hodnoty v tomto ukazovateli dosahujú len UVLF a Drevár-ska fakulta TUZVO.

Čo sa týka počtu doktorandov, znova sa tu prejavuje nielen medziročný ale aj dlhodobejší pokles počtu doktorandov u všetkých fakúlt v skupine. Celkový medziročný prepad je na úrovni takmer 13% a patrí medzi najvýraznejšie spomedzi všetkých skupín. Najmenší dlhodobý prepad od roku 2010 zaznamenala UVLF na úrovni okolo 6%, ostatní sa už pohybujú nad hodnotami 20%.

Naopak, pri celkových počtoch študentov, zaznamenali fakulty tejto skupiny jeden z najmenších dlho-dobých poklesov. Zníženie od roku 2008 sa pohybuje len okolo úrovne 3% a žiadna fakulta nemala pokles rýchlejší ako je priemer všetkých slovenských fakúlt. Najvýraznejší nárast bol u UVLF, ktorá za dané obdobie zvýšila počet svojich študentov o takmer tretinu. Obdobná je aj situácia pri záujme o štúdium, kde dlhodobo počet prihlásených stúpa pri prvých troch fakultách: LF TUZVO o 18%, Fakulta biotechnológie a potravinárstva o 33% a UVLF až o 75%.

32

3.5 Skupina EKONOM

V skupine ekonomicky orientovaných fakúlt nastalo oproti minulému roku niekoľko zmien, avšak po-radie na prvých štyroch miestach ostalo prakticky nezmenené a na čele rebríčka aj naďalej dominu-je Ekonomická fakulta TUKE (EF TUKE), ktorá zvýšila svoj náskok pred druhou Fakultou ekonomiky a manažmentu SPU (FEM SPU) už na priepastných 27 bodov. Podobne ostala bez zmien aj spodná časť tabuľky, k posunom v umiestnení tak došlo najmä v strednej časti rebríčka, kde sú ale medzi všetkými fakultami bodové rozdiely len minimálne, takže aj malé zmeny v plnení jednotlivých kritérií mohli mať väčší dopad na umiestnenie.

Ako už bolo spomenuté, opätovným víťazom je EF TUKE, ktorá dokázala ešte zvýšiť svoj náskok na čele poradia. Za úspechom stojí celkovo vysoké plnenie väčšiny kritérií, k čomu sa v tomto roku pri-dalo ešte aj zlepšenie grantovej úspešnosti.

Z hľadiska kritérií v skupine ‚atraktivita štúdia‘ najviac študentov do zahraničia vysiela Fakulta ma-nagementu UK (14%), ku ktorej sa s viac ako 6% pridali aj Obchodná fakulta EU (OF EU), EF TUKE a Národohospodárska fakulta EU (NHF EU). Čo sa týka indikátorov záujmu o štúdium, aj keď tento naďalej patrí medzi tie vyššie, pokles v počte prihlášok, či už medziročný alebo dlhodobý, sa nevyhol ani tejto skupine a dotkol sa prakticky každej fakulty. S tým súvisí aj celkový počet študentov, ktorý dlhodobo od roku 2008 klesal u všetkých fakúlt s výnimkou EF TUKE a relatívne mladšej Vysokej ško-ly medzinárodného podnikania (ktorá však zaznamenala pokles len počas posledných dvoch rokoch).

Pri pohľade na doktorandov sa ich počet v celej skupine medziročne zmenšil len o 2,5% a viaceré fakul-ty vykazovali aj mierny nárast. Z dlhodobejšieho hľadiska, so zreteľom na rok 2010, ale celá skupina už klesla o takmer 18%. Počty doktorandov zvýšila len EF TUKE a veľmi malé straty mali aj FEM SPU a NHF EU, teda fakulty z prvých priečok rebríčka.

Čo sa týka zhodnotenia skupiny ako celku, medzi zaujímavé patrí aj dlhodobé zvyšovanie publikač-ného a citačného výkonu skupiny v medzinárodných databázach, ktorý medziročne stúpol o desiatky a za desaťročie až o stovky percent. Priemerná citovanosť na prácu sa postupne zvyšuje, ale ešte stále nedosahuje ani úroveň 1, pričom svetový priemer v tejto oblasti sa pohybuje na sedemnásob-ných hodnotách.

33

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 2

014

2013

2012

2011

Skupina EKONOM Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Ekonomická fakulta TUKE

Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU

Národohospodárska fakulta EU

Ekonomická fakulta UMB

Podnikovohospodárska fakulta EU

Obchodná fakulta EU

Fakulta managementu UK

Fakulta hospodárskej informatiky EU

Fak. prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov ŽU

Fakulta podnikového manažmentu EU

Fakulta ekonómie a podnikania PEVŠ

Fakulta manažmentu PU

VŠ medzinárodného podnikania ISM Slovakia

Ekonomická fakulta UJS

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

65

64

83

73

60

70

48

74

74

74

80

64

85

49

67

56

63

54

39

63

79

50

56

58

39

50

34

32

82

67

35

53

38

26

28

34

9

14

37

24

0

11

92

51

54

48

69

42

39

37

49

43

27

27

0

0

100

32

31

10

9

9

10

5

11

7

5

11

7

1

1

2

2

4

7

6

9

5

10

8

11

12

13

14

1

2

3

4

11

5

9

7

6

10

8

12

13

14

1

2

3

4

10

9

7

8

6

11

5

12

13

14

81,354,253,147,543,242,140,740,139,939,237,535,125,118,5

Vzde

lávan

ie

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

ia

34

3.6 Skupina OSTATNE SPOL

Najvýraznejšie zmeny ktoré nastali v skupine fakúlt OSTATNE SPOL súvisia so zaradením troch nových fakúlt do hodnotenia, keď prvý trojročný cyklus vzdelávania ukončila Fakulta aplikovaných jazykov EU (FAJ EU) a podklady potrebné k účasti v rankingu dodala aj súkromná Vysoká škola Danubius, ktorá má v tejto skupine dvojnásobné zastúpenie s Fakultou sociálnych štúdií a Fakultou verejnej politiky a verejnej správy.

Na prvom mieste naďalej ostáva Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK (FSEV UK) s výraz-ným náskokom pred ďalšími v poradí, ktorá tento náskok dokázala medziročne ešte zvýšiť, najmä vďaka nárastu domácich grantov. FSEV UK stále zostáva vedúcim v produkcii publikácií, aj keď v indikátoroch citačného výkonu ju už preskočila Fakulta sociálnych štúdií UKF (FSŠ UKF). FSEV UK taktiež ťaží z najvyššieho podielu zahraničných študentov v skupine (takmer 6%), ktorý sa však medziročne opäť zmenšil.

V prípade poklesu počtu doktorandov patrí táto skupina fakúlt medzi najmenej zasiahnuté, či sa už jedná o medziročné alebo dlhodobejšie zmeny, ktoré sa pohybujú len na úrovniach okolo -2% resp. -5%. Oveľa horšia je už ale situácia pri počtoch denných študentov, kde od roku 2008 patrí táto skupi-na naopak medzi tie najviac postihnuté, keď ako celok stratila už takmer štvrtinu študentov. Za toto obdobie len dve fakulty z tejto skupiny dokázali počet študentov zvýšiť – jednou je dlhoročný líder FSEV UK a druhou, dosť prekvapujúco, Stredoeurópska VŠ v Skalici (SEVŠ). Táto bola donedávna tiež v niekoľkoročnom poklese, ale v poslednom sledovanom roku radikálne zvýšila počty zahraničných študentov študujúcich v externej forme, ktorí už tvoria takmer polovicu všetkých študentov. Nárazovo si tak prakticky zdvojnásobila počet študentov a bude zaujímavé sledovať, ako sa táto stratégia bude vyvíjať v ďalších rokoch.

Čo sa týka záujmu o štúdium, s jednou malou výnimkou bol u všetkých fakúlt sledovaný dlhodobý pokles prihlásených o desiatky percent. Tou výnimkou je opäť FSEV UK, ktorá ako jediná v skupine dokázala počty prihlásených dlhodobo zvýšiť a ani výrazný prepad záujmu v posledných rokoch ne-spôsobil kritický nedostatok záujemcov, ktorých je na jedno plánované miesto stále viac ako 2,5, prakticky najviac spomedzi všetkých fakúlt s výnimkou FAJ EU (ktorá má ale len niekoľko desiatok plánovaných miest). Ako jediná má FSEV UK tiež ešte relatívne kompetitívny výberový proces, kto-rým prejde menej ako polovica uchádzačov. Je ale potrebné dodať, že mnohí z prijatých záujemcov o štúdium na FSEV UK sa už nedostavia k zápisu, kde patrí táto fakulta naopak k najhorším.

Pre skupinu ako celok pretrváva trend zvyšujúceho sa publikačného a citačného výkonu v medzi-národných databázach, ktorý sa z niekoľkých článkov a citácií pred desiatimi rokmi dostal na úrov-ne približne 300 prác a 500 citácií. To v porovnaní s inými skupinami nie je významný počet, ale so súčasným medziročným nárastom v počte stoviek prác a citácií ukazuje najrýchlejší nárast spomedzi všetkých skupín fakúlt (medziročne 60%). Publikácie registrované v medzinárodných databázach tak už prestávajú byť u spoločenskovedne orientovaných fakúlt výnimočným zjavom a stávajú sa skôr pravidlom. Je tiež ale potrebné dodať, že najviac z vedeckého výkonu je koncentrovaného najmä u dvoch fakúlt – FSEV UK a FSŠ UKF.

35

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 20

1420

13

2012

2011

Skupina OSTATNE SPOL Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK

Fakulta špeciálneho inžinierstva ŽU

Fakulta stredoeurópskych štúdií UKF

Fakulta európ. štúdií a region. rozvoja SPU

Fakulta politic. vied a medzinár. vzťahov UMB

Fakulta medzinárodných vzťahov EU

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM

Fakulta aplikovaných jazykov EU

Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

Fakulta verejnej správy UPJŠ

Fakulta verejnej politiky a verejnej správy VŠD

Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov TUAD

Fakulta sociálnych štúdií VŠD

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

64

57

59

53

59

54

42

70

46

44

50

39

57

73

55

32

52

72

82

56

70

43

32

44

42

19

54

10

75

31

9

17

3

7

14

7

1

5

0

49

52

66

48

59

48

47

0

13

7

0

0

0

94

94

14

43

13

7

8

0

2

5

0

0

0

1

3

2

4

6

5

7

n.a.

8

10

n.a.

9

n.a.

1

6

3

5

2

4

7

n.a.

8

9

n.a.

10

n.a.

1

6

5

4

2

3

8

n.a.

7

9

n.a.

10

n.a.

66,953,549,045,242,541,631,229,423,819,219,017,315,2

Vzde

lávan

ie

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

ia

3.7 Skupina FILOZOF

V skupine filozofických fakúlt nastalo niekoľko menších zmien. Tou najviac viditeľnou je ale výmena na prvom mieste ako u jedinej zo všetkých skupín fakúlt. Na prvé miesto sa aj vďaka zvýšeniu citovanosti v posledných troch rokoch opäť vrátila Fakulta humanitných a prírodných vied PU (FHPriV PU) a prekva-pivý minuloročný líder Fakulta humanitných vied ŽU (FHV ŽU) sa naopak aj kvôli poklesu v grantovej úspešnosti vrátil naspäť na tretie miesto.

Tak ako u väčšiny fakúlt, aj tu nastal pokles počtu doktorandov. Od zlomu v roku 2010 ich počty klesli o takmer 9%, u dvoch fakúlt bola zaznamenaná stagnácia a jediná fakulta výkázala opačný trend. Pri poklese ostatných fakúlt o desiatky percent si Filozofická fakulta UK (FiF UK) a FHPriV PU už niekoľ-ko rokov udržiavajú počty doktorandov na rovnakých úrovniach a novšie vzniknutá Filozofická fakulta UPJŠ (FiF UPJŠ) svoje zázemie ešte len vytvárala, takže sa jej počty doktorandov prirodzene zvyšovali. Podobná je situácia je aj pri celkovom počte študentov, kde od roku 2008 ich počty klesli o viac ako 22%, teda výraznejšie ako je slovenský priemer. Opäť sa dá povedať, že najmenej študentov stratila FiF UK,

36

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 20

1420

13

2012

2011

Skupina FILOZOF Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Fakulta humanit. a prírodných vied PU

Filozofická fakulta KU

Fakulta humanitných vied ŽU

Filozofická fakulta UK

Filozofická fakulta UPJŠ

Filozofická fakulta TU

Filozofická fakulta PU

Filozofická fakulta UMB

Filozofická fakulta UKF

Filozofická fakulta UCM

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

87

83

81

91

75

85

81

78

74

78

43

73

77

77

43

51

53

57

67

50

100

38

57

38

73

39

39

40

35

20

52

43

68

46

44

49

33

44

42

33

59

72

22

41

38

41

54

19

15

21

2

4

1

3

5

6

9

7

8

10

1

4

3

2

6

5

7

8

9

10

2

6

n.a.

3

1

4

5

7

8

9

68,061,961,058,854,752,852,247,446,740,4

Vzde

lávan

ie

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

ia

kde sa pokles pohybuje iba okolo 2% a jediná zvyšovala počty študentov FiF UPJŠ, u ktorej ale išlo, ako u začínajúcej fakulty, o očakávaný proces.

Čo sa týka dlhodobého záujmu o štúdium, počet prihlásených klesol o desiatky percent u všetkých fakúlt, s výnimkou FHV ŽU, ktorá za desaťročie zaznamenala nárast záujmu približne o jednu pätinu. Najviac záujemcov o jedno plánované miesto je momentálne na FiF UK a FiF PU, kde sa táto hodnota pohybuje medzi 2,2 a 2,5 uchádzačov o jedno miesto. Relatívne kompetitívne prijímacie konanie je len na FiF UK a FHV ŽU, kam prijmú menej ako polovicu záujemcov. Na týchto dvoch fakultách je zároveň aj najvyšší podiel zapísaných oproti prijatým, ide teda o viac preferované fakulty.

Pre skupinu ako celok pretrváva trend zvyšujúceho sa publikačného a citačného výkonu v medzinárod-ných databázach, ktorý je ale stále pomerne nízky. Medziročne síce stúpa rýchlejšie ako je slovenský priemer, ale tento rast stále nedosahuje hodnoty ako je tomu u skupín EKONOM či OSTATNE SPOL. Celkový vedecký výkon je aj naďalej koncentrovaný najmä u fakúlt z prvej časti rebríčka.

* FHPriV PU a FHV ŽU sú fakulty zamerané čiastočne aj na prírodné vedy, výsledky ktorých tvoria aj značnú časť ich vedeckého výkonu.

37

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 20

1420

13

2012

2011

Skupina PRAV Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Právnická fakulta TU

Právnická fakulta UPJŠ

Právnická fakulta UK

Fakulta práva PEVŠ

Právnická fakulta UMB

Fakulta práva J. Jesenského VŠD

1

2

3

4

5

6

76

94

84

76

52

90

58

50

68

81

54

21

100

76

62

54

34

12

82

71

88

69

0

10

67

66

36

2

4

0

1

2

3

4

5

n.a.

1

2

3

4

5

n.a.

1

2

3

4

5

n.a.

76,671,467,556,628,726,8

Vzde

lávan

ie

Veda

a vý

skum

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

ia

3.8 Skupina PRAV

‚Najpokojnejšou‘ zo všetkých skupín fakúlt je tento rok skupina právnických fakúlt, kde oproti minulému roku nedošlo k žiadnym zmenám v poradí, až na to, že do hodnotenia pribudla súkromná Fakulta práva VŠD (FP VŠD). Na prvom mieste je opäť Právnická fakulta TU (PraF TU), ktorej bodový náskok pred druhou v poradí Právnickou fakultou UPJŠ (PraF UPJŠ) sa tento rok o niečo zvýšil aj vďaka zvýšeniu grantovej úspešnosti. Bodový nárast bol zaznamenaný aj u súkromnej Fakulty práva PEVŠ (FP PEVŠ), ktorá sa opäť priblížila trom fakultám v popredí.

Ako u jednej z mála skupín, počet doktorandov od roku 2010 ešte narástol, konkrétne o takmer 8%. Je to najmä kvôli nárastu počtu doktorandov na FP PEVŠ, ktorý sa viac ako zdvojnásobil. Naopak, pomerne prekvapivo klesol počet doktorandov na PraF TU a to o takmer polovicu.

Čo sa týka skupiny ako celku, počet študentov od roku 2008 síce klesol, ale miernejšie ako priemer slo-venských fakúlt. Najväčší pokles zaznamenali PraF UPJŠ a PraF UMB a ako jediná zaznamenala nárast FP VŠD. Aj keď si skupina PRAV udržiava relatívne vyššiu úroveň záujmu o štúdium, ani jednej z fakúlt sa nevyhol jeho medziročný ani dlhodobejší prepad. Najvyšší záujem o štúdium aj tento rok vykazuje líder PraF TU, ale s hodnotou 2,4 uchádzača na jedno plánované miesto sa to nedá porovnávať s úrov-ňami záujmu spred desiatich rokov, keď bol počet záujemcov o jedno miesto na tejto fakulte viac ako 11. V celej skupine PRAV ide o vôbec najväčší celkový pokles záujmu spomedzi všetkých slovenských fakúlt, keďže za poslednú dekádu klesol počet prihlášok takmer trojnásobne a právnické fakulty už zďaleka nie sú také žiadané ako kedysi. S tým súvisí aj náročnosť prijímacieho procesu, keď na začiatku sledovaného obdobia prijímacie konanie úspešne zvládla menej ako štvrtina uchádzačov a najžiadanej-šie fakulty sa pohybovali len okolo 15%-nej hranice úspešnosti. Pre porovnanie, v súčasnosti sa priemer pohybuje nad 60% a aj najžiadanejšia fakulta prijme viac ako každého druhého uchádzača. Právnické štúdium teda dlhodobo a výrazne stráca na žiadanosti, čo môže súvisieť aj so saturáciou trhu absolven-tami s právnickym vzdelaním.

38

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 20

1420

13

2012

2011

Skupina PEDAGOG Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

1

2

3

4

5

6

7

8

9

85

78

95

87

82

87

89

90

93

58

67

57

72

72

33

62

36

57

100

38

43

41

43

44

34

28

34

73

50

61

54

44

38

31

22

40

61

54

30

20

13

45

30

67

9

1

4

2

3

7

5

6

9

8

1

4

2

5

6

3

8

7

9

1

3

2

4

6

7

5

8

9

75,457,557,254,850,949,449,248,346,6

Pedagogická fakulta TU

Pedagogická fakulta UK

Fakulta telesnej výchovy a športu UK

Pedagogická fakulta UMB

Pedagogická fakulta UKF

Pedagogická fakulta PU

Pedagogická fakulta KU

Fakulta športu PU

Pedagogická fakulta UJS

Vzde

lávan

ie

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

iaVe

da a

výsk

um

3.9 Skupina PEDAGOG

V skupine pedagogických fakúlt nedošlo v tomto roku k zmene lídra, Pedagogickej fakulty TU (PedF TU), ale na druhé miesto sa vďaka rýchlejšiemu rastu citovanosti tesne prebojovala PedF UK. V dolnej polovici rebríčka sa kvôli veľmi malým bodovým rozdielom medzi jednotlivými fakultami udiali viaceré zmeny, ale pohyb nastal najviac o dve miesta rozdiely sú naďalej veľmi malé.

Čo sa týka poklesu doktorandov, ich počet najskôr dlhú dobu ostával na rovnakých číslach, až v tomto roku sa ich počty znížili o viac ako 13%, čo vlastne predstavuje aj celkový pokles od roku 2010. Väčšina fakúlt zaznamenala pokles o desiatky percent, PedF UMB vykázala malý nárast, ale významnejšie po-čet doktorandov zvýšila iba PedF UK, ktorá ich má o 12% viac.

Pokles počtu študentov od roku 2008 bol u skupiny PEDAGOG na úrovni celoslovenského priemeru, opäť tu boli rozdiely medzi jednotlivými fakultami. Zatiaľ čo väčšina sa prepadla o desiatky percent, tri fakulty (PedF UK, FTVŠ UK a PedF UKF) si počty študentov dokázali udržať. Veľmi podobná je situácia pri záujme o štúdium, kde počet prihlásených klesol na viacerých fakultách za dekádu o viac ako polo-vicu, ale napríklad obidve fakulty Prešovskej univerzity, či FTVŠ UK, dokázali počty prihlásených zvýšiť. Celkovo je najväčší záujem o PedF TU, kde sa na jedno plánované miesto v súčasnosti hlásia viac ako traja uchádzači.

Pre skupinu ako celok pretrváva trend zvyšujúceho sa publikačného a citačného výkonu v medzinárod-ných databázach, ktorý je ale stále pomerne nízky. Medziročne síce stúpa rýchlejšie ako je slovenský priemer, ale tento rast stále nedosahuje hodnoty ako je tomu u skupín EKONOM či OSTATNE SPOL. Celkový vedecký výkon je aj naďalej koncentrovaný najmä u lídra skupiny – PedF TU.

39

3.10 Skupina UMEL

Oproti minulému roku nastalo v skupine umeleckých fakúlt hneď niekoľko zmien, ale 1. miesto prvýkrát aj obhájila Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Medzi 2. a 6. miestom je stále veľmi malý bodový rozdiel a teda aj menšie zmeny v jednotlivých ukazovateľoch mohli mať výraznejší dopad na poradie v rebríčku. Najväčší vplyv na bodovanie ale mala výmena indikátorov pri vedeckom výkone a doktorandoch, kde bola citovanosť nahradená umeleckými výkonmi. Nakoľko bola citovanosť v tej-to skupine dlhodobo nulová, zavedenie nového indikátora výrazne zvýšilo bodové hodnotenie každej fakulty, u niektorých to ale bolo výraznejšie ako u iných. Do hodnotenia boli započítané len ‚závažné umelecké diela‘ podľa definície CREUČ.

Na prvé miesto sa dostala VŠVU vďaka zlepšeniu v kritériách grantovej úspešnosti, najmä grantov KEGA a zahraničných grantov. VŠVU má aj naďalej vysoký podiel na publikačnej aktivite skupiny UMEL, kde medziročne rástla najrýchlejšie spomedzi všetkých fakúlt tejto skupiny. Taktiež si ďalej drží najväčší podiel počtu doktorandov denného štúdia na počte denných študentov bakalárskeho a magisterského štúdia.

Pokles počtu doktorandov v tejto skupine patrí medziročne aj dlhodobejšie medzi najnižšie – od roku 2010 sa počet doktorandov znížil len o niekoľkých, čo predstavuje pokles o 4%. Takmer totožná je aj situácia pri počte študentov, kde sa ich počet od roku 2008 ako u jedinej skupiny fakúlt ešte nepatrne zvýšil (o 1%). Najvýraznejšie zvýšila počty študentov Divadelná fakulta VŠMU (DF VŠMU), ktorá ich zvýšila o viac ako 40%.

Táto skupina fakúlt dlhodobo dosahuje vysoký záujem o štúdium a ako jediná zatiaľ nebola postih-nutá zníženým počtom prihlásených. Niektoré fakulty síce zaznamenali pokles o desiatky percent, ale ostatné to naopak vykompenzovali zvýšeným záujmom. Najviac sa zvýšil záujem o Filmovú a televíznu fakultu VŠMU (FTF VŠMU), ktorý sa za posledných 10 rokov zdvojnásobil. Celkovo sa tiež fakulty skupiny UMEL vyznačujú veľmi kompetitívnym prijímacím procesom, kde sa na väčšinu fakúlt dostane menej ako štvrtina uchádzačov a len jediná prijme viac ako polovicu záujemcov. Tak-tiež podiel študentov reálne zapísaných na štúdium je veľmi vysoký a u väčšiny fakúlt presahuje 90%. V súčasnosti je najžiadanejšou DF VŠMU, kde sa na jedno plánované miesto hlási viac ako šesť uchá-dzačov. Naďalej tak ostáva väčšina fakúlt tejto skupiny na popredných miestach záujmu aj v kon-kurencii všetkých fakúlt na Slovensku. Taktiež, čo sa týka priemerných výsledkov za celú skupinu, s výnimkou medicínskych fakúlt, je tu viditeľný oveľa vyšší záujem zahraničných študentov ako je tomu u ostatných skupín fakúlt a v priemere dosahuje takmer 8%.

40

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 20

1420

13

2012

2011

Skupina UMEL Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Vysoká škola výtvarných umení

Fakulta muzických umení AU

Divadelná fakulta VŠMU

Fakulta výtvarných umení AU

Filmová a televízna fakulta VŠMU

Hudobná a tanečná fakulta VŠMU

Fakulta umení TUKE

Fakulta dramatických umení AU

1

2

3

4

5

6

7

8

49

91

67

62

69

73

43

75

70

59

70

55

54

65

54

41

51

51

28

45

29

33

44

20

65

62

52

62

64

62

46

35

100

10

47

39

22

4

25

9

1

3

2

5

6

4

7

8

2

4

1

3

6

5

7

8

5

1

3

4

6

2

7

8

67,254,752,652,347,747,342,435,9

Vzde

lávan

ie

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

iaVe

da a

výsk

um

3.11 Skupina TEOLOG

Oproti minulému roku nastalo v skupine teologických fakúlt niekoľko menších zmien, ale pri relatívne nízkych bodových rozdieloch v strede tabuľky nastali pohyby najviac o dve miesta. Na prvom mieste znova zostáva Teologická fakulta TU (TF TU), ktorá zvýšila svoj náskok na čele vďaka zlepšeniu vedec-kého výkonu, najmä citovanosti v domácich databázach.

Čo sa týka celkových výsledkov za skupinu TEOLOG, nielen medziročne ale aj dlhodobejšie môžeme sledovať výrazný pokles počtu doktorandov – od roku 2010 o takmer 13%. Pokles sa s výnimkou Pravo-slávnej bohosloveckej fakulty PU (PBF PU) týka všetkých fakúlt skupiny. Celkovo ale ide o veľmi malé čísla, keďže žiadna fakulta nemá viac ako 20 doktorandov.

Pokles počtu študentov od roku 2008 bol u skupiny TEOLOG najvyšší spomedzi všetkých fakúlt na Slovensku. Spolu prišli tieto fakulty o takmer polovicu študentov, aj keď najväčší celkový pokles, či už abosolútny alebo relatívny, prináleží jedinej fakulte - Teologickej fakulte KU (TF KU), na ktorej ostala už len tretina študentov oproti zlomovému roku 2008. Vo všeobecnosti u tejto skupiny fakúlt pretrváva trend poklesu záujmu o štúdium, ktorý už tak dosahuje veľmi nízke hodnoty. Za posledných desať rokov klesol počet prihlásených o viac ako polovicu, nezvýšil sa na žiadnej z fakúlt, a aj v súčasnosti najžiada-nejšie fakulty (obidve z PU) majú problém na desať plánovaných miest nájsť aspoň sedem uchádzačov. Neprekvapí teda, že aj na najžiadanejšiu fakultu (PBF PU) sa zapíše len o niečo viac ako polovica pláno-vaného počtu prijatých. Ostatné fakulty sú na tom ešte o poznanie horšie.

41

Zmen

aPo

radie

Faku

lta

Priem

er 20

1420

13

2012

2011

Skupina TEOLOG Ukazovatele Predchádzajúceumiestnenie

Teologická fakulta TU

Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU

Gréckokatolícka teologická fakulta PU

Teologická fakulta KU

Evanjelická bohoslovecká fakulta UK

Fakulta reformovanej teológie UJS

Rímskokat. cyrilomet. bohoslov. fakulta UK

1

2

3

4

5

6

7

83

56

53

51

75

96

53

72

51

37

62

41

72

54

55

98

71

49

35

11

36

66

60

48

45

48

60

52

58

40

93

66

67

0

15

1

4

2

5

3

6

7

2

5

7

4

1

3

6

2

5

7

4

1

3

6

67,061,160,654,453,447,841,8

Vzde

lávan

ie

Dokt

oran

diGr

anto

vá

úsp

ešno

sť

Atra

ktivit

a štúd

iaVe

da a

výsk

um

42

4. O ARRA

Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2004 z iniciatívy bývalých študentských lídrov (R. Králiková, J. Barta) a osobností z akademického prostredia (J. Pišút, F. Devínsky).

Poslaním ARRA je prispievať k zvyšovaniu kvality vzdelávania a vedy na Slovensku prostredníc-tvom aktívneho získavania, analýzy a zverejňovania všeobecne dostupných a overiteľných údajov. Hlavným cieľom ARRA je stimulovať pozitívne zmeny v slovenskom vysokom školstve. Okrem pravidelného hodnotenia kvality vzdelávania a výskumu na fakultách vysokých škôl na Slovensku ARRA realizuje aj hodnotenie výskumného potenciálu iných výskumných inštitúcií, organizuje odbor-né podujatia a pripravuje analýzy na súvisiace témy.

ARRA je tiež zakladajúcim členom IREG (International Ranking Experts Group) a IREG Observatory on Academic Ranking and Excellence.

Kontakt: Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA)Bárdošova 2/A831 01 Bratislavatel.: 0918 708 488e-mail: [email protected]: www.arra.sk

Documents

Arra sprava 2014