Ročník XLV. Štvrtok, 5. februára 1914. Číslo 15.

T I A A f á e \ri' <• dávno účinkovala, my sme nepochopili. My sme nemé. V Srbska do nedávna vyše tridsať J považovali len za kunštovný huk to, čo bolo rokov panoval nepodarenec Milan: pod nim

v Belehrade vera nereagovali na krivdy uhor­ských Srbov. Jodni-drahí ani nemáme sa chrbtom, s drahej strany* hranice, samostat­ných bratských štátov. Z marmarošského pro-

Ked maďarský boj rokov 1818—49 bol hrmením neba; my sme sa nazdávali, že sa už vysilený, vtedy, v jáli 1849-ho, snem z e m oaýva od nôh tábora, a tobolo ozajstné vyniesol zákon o urovnoprávnení národností, zemetrasenie. . . " Pre každého, kto sa proti prechmatom ma Slová Michala Horvátha i Bartolomeja darským ozval na obranu svojej národnosti, i Saemeru sme v Národných Novinách už viac'cessu, ktorým hlápa politika chcela dokázat zbujnělí Kossuthovci od marca 1848-ho dali ráz citovali; cituje ich v svojom poslednom^konSpirácie proti uhorskému štátu, vychodí stavať šibenice a vyhrážali sa mu mečom. Ale Článku o národnostnej otázke i Oikár Jászi. J i e n to, že Rusi zpoza hranice nemali so svo-v jáli 1849 na ochranu nemaďarských národ-j V jalovom zákone z roku 1849 nebolo i j j m i bratmi v Uhorsku ani lojálnyoh, záko-ností vyniesli zákon. Madarský historik Michal j úprimnosti, ako nebolo jej ani pozdejäie, v ] nitých stykov, o nich sa vôbec nestarali, ujali Horváth v svojom trojsväzkovom diele, veno- zákone 1868-ho. Po tomto druhom zákone j B a z n i c n jednotlivých len z náboženských

Ivanom týmto udalostiam, o júlovom zákone j nasledovalo potláčanie a hubenie nemadar- j: pohnútok, i to náhodou, takých, ktorí zjavili z roku 1849 napísal, že „dotyčné svojho vý-1 ských národov v tej miere, v akej M a d a r i | 8 a v 0 yelkom Rusku na púťach a išli sa po­sledku mal len jedau chybu, tá, že nebol do- mocneli. Jászi opisuje, aké sú v krajine t o h o l m o d l i t do niektorého monastiera. nesený v marci 1848." V jáli 1849 snem j následky a vykladá krušné postavenie Nemá- Ale vývody a výstrahy Oskára Jásziho totiž bol už na úteku, Világos bolo už pred- darov. „Ci ďiv — hovorí — že v takýchto s a celkom pravdivé. Z obrazu ním namalo-vídat. Na ochranu necoadarských národností okolnostiach ich prenasledovaná a strápená j Vaného môže sa všeličo nenadále uskutočniť, v takých okolnostiach donesený zákon ne- duša obracia sa k susedným krajinám, obý- Prirodzenosť veci je taká. Rumunov uhor-mohol mať značenia. I Bartolomej Szemere, vaaým ich rodinou; či je div, jestli ta vyná- j 8 kých ešte za Bánffyho ministerstva odriekal ministeroredseda za času segedínskeho snemu, šajú svoje žaloby, jestli tam hľadajá á r a d y ! 8 a náčelník bukureštskej vlády, liberál Stur-pozdejšie v emigrácii napísal: „Velké dielo (ktorých doma pre nich niet), jestli tam pe- dza: a dnes uhorský ministerpredseda už národného sjednotenia dokonalo sa roku 1848, stujá svoja prenasledovaná kultáru a v slepej fc vQ\i Bukureštu a jeho zahraničnej politike a ked i poddanstvo, posledná jeho prekáíka, | svojej rozhorčenosti strežá na dies irae, (žiesjchcel by mať uhorských Rumunov uspoko­

jených. Ani nehovorme o výbuchoch, o hrmení

neba, o účinkoch zpoza hranice. V Uhorsku sa

bolo navždy zrušené, ako je to, že národ Hla,' ktorý ich vysvobodí zo .služobníctva a práve v svojej najplnšej sile prehral bitku? bezprávia? A tiež tak, Či je div, jestli tieto Príčina toho je, Že v priebehu času, zpolovice sásedné štáty, plemenné im príbuzné, čím dial tajne, zpolovice zjavne, narodila sa, rozvíjala horlivejšie reagujú na krivdy svojich úhor- maíarizmom tolko síl dusí, že potreba po-a narástla velká idea, idea národnostná, a my, ských bratov a čím dial horlivejšie chcú j otvárať ventily môže nastať od večera do nezbadajúc náležité jej ohromnej sily u iných ' uplatniť v zahraničnej politike svoj vliv v zá- jrána. ó i azda v politike oproti Hor vat ska plemien, vynechali sme ju zo svojich výpočtov, j ujme potláčaných?" vydržali na ceste, ktorú boli nastápili pro-Velmi dobre poznám tajné i zjavné úklady j Korrigujeme Jásziho. Stav vecí nakreslil jcessom záhrebským?! Austria, ktorá svoju tých časov, viem dobre i to, aký účinok mali J tu hodne nesprávne, skutočnosti neprimerane. | jednotu chce udržať — ako i Jáazi hovorí — Rusi na historický výsledok vecí; ale si veru;Duše naše sá iste utrápené, ale neobraciame < z a každú cenu, i centrifagálne sily nebude sa len vyznajme, že sily a velkého dosahu ná- sa k susedným krajinám svojich sákmenovcov, j márne vynasnažovať zabíjať. Ona bude pri-rodno3tnej idei, o ktorej len zdab sa, že vtedy nejdeme k nim so svojimi žalobami, nehla-j nútená nakloniť si ich. nenadále vybášila, v pravde však vnátorne už .dáme v nich áradov, ktorých doma nedosta-

BESEDNICA. Pergamon.

ísokými refiefami, ktoré názornily boj bohov a gigantmi, • muzeume. Opreté o steny zaujímajú dve podlhovasté titanmi, synmi Gaji, t. j . zeme, synmi tmy. Po zo- í dvorany, dávajúc pochop o dvojtisícročnej, o ne-statky týchto vysokých reliéfov staly sa vlastnosťou [smrteľnej krásotě gréckeho umenia, pruského štátu a sú uložené v parterre Nového Muzea j Tieto haut reliéfy (mnohé z nich sú také vypuklé, v Berlíne. Roku 1873 pruský konzul v Smyrně Karol!že sa len slabo týkajú zadnej Bteny) predstavujú

Prednášal bvetozár Hurban Vajanský na besede H u m a n Q n a r M Í , m n 6 | " d a . \ y k o p a t n i e k toró frag. !„Bitvu bohov 8 gigantmi" čili titánmi, synmi Gaje „Živeny a, ieoruara iyi4. j menty a poBlat do Berlína. Umaá pruská vláda chy -i (Zeme). Aké šťastie pre národ, mat také poetické,

Cím ďalej uchodíme vekom od časov gréckej kul-! tila sa diela, od Porty kúpila za mizerných 130 000' hlbokomyselné náboženské legendy, ako mali Gréci, túry, tým viacej blížime Ba k nej, tým jasnejšie javí I mariek celé územie Pergamského oltára, poslala ta títo aristokrati ľudského plemena. Vítazstvo v borbe sa v celej Bvojej kráse našim žasnúcim zrakom. Toto i učencov, medzi nimi Richarda Bohna a dala kopať, je už isté, kloní aa na stranu bohov, na Btranu svetla, paradoxon Ba vysvetlí tým, že každé desaťročie od-! tak že roku 1886 na dvoch schvalne vystrojených krásy a rozumu; no temné, divoké zemné sily ešte krýva a na Bvetlo vynáša zbytky, zlomky, torBa, múry, lodiach celý pergamen3ký poklad via Triest dopravila' 8a protivia a boi nie je ukončený. V prostriedku ce-kapitelly stĺpov, mäandre a iné diela a pamiatky an-i do Berlína. Takým ľahkým spôsobom stalo sa Prusko 1ého frontona Zeus poráža hromom giganta, ktorý tické. Pravda, akokoľvek úspešne ryjú sá učenci vjvlastaíkom grékych originálov, akých okrem v Britaa- padá strmhlav, chrbtom k pozorovateľovi, do prie-klassickej pôde bassiau mora Stredozemného, čo ako jakom muzeume (reliéfy Parthenona) na avete viacej pasti; s druhej strany zdvíha sa druhý gigant, s hne-obohacujú múzea nájdenými pokladmi, celkovitý;niet, ani nebude. Poznamenať treba, že na celom svete-vom na tvári, iste hlavný borca, a napriahajúc Bvoje obraz starého gréckeho umenia a života reštaurovať je veľmi málo gréckych originálov — čo z antiky po;posledné sily, ukazuje tikó kontúry muskulov a torza, nemo íu. Len fragmentárne predstavy máme o gréckej j múzeách vídame, sú temer bez výnimky kopie, často I pri ktorých by Michalangelo prišiel v oduševnenie, kultúre: barbarský čas postaral aa, aby temer všetko \prostredné a často hluché, ktoré ani pojmu nedávajú j Nad Zeusom bohyňa víťazstva letí, rozširujúc svoje zahynulo. Ale už z fragmentov a rumov ovieva nás niečo; o kráse bellenskej skulptúry... A tu naraz Prusko' orlinó krýdia, dvíha vyaoko palmu vítazBtva; boh posvátno veľkého, najvýš dokonalého, odkrýva sa pra- j dobylo sa stá a stá gréckych originálov, pochádzajú-1 slnca Apollo, v dlhom ľahkom chitone, čez ktorý jasno meh nových ideí a nových foriem. Ožíva i vnás kuaicich z časov najvyššieho kvetu hellenskej skulptúry, I presvitajú jeho božské, mladé údy, letí na svojom antiky.

Velkým príspevkom k poznaniu gréckeho plasti­ckého umenia sú nálezy pruského štátu na západnom pebreží malej Ázie oproti ostrovu Lesboa, asi 28 ki-

z tretieho stoletia pred Kristom Pánom. Bolo k tomu : voze, ťahanom dvoma koňmi, takými nesmrteľnými, treba dosť umu, ale i veľmi mnoho šťastia. Kopanie'ako on sám. Pred ním letí Eos (Aurora), sediac bo-a prevážanie muselo Ba stať tajne, s veľkou obozret- kom na koni, na prsiach má ľahký zvlnený šat, obracia nostou i podarilo sa, vďaka nevedomosti tureckých : sa k Apollovi, volá ho napred kynutím krásneho ra-

lometrov od mora. Tam stála pevnosť a mesto Per i úradov. Turecko mohlo za reliéfy dostať ohromné; mena. Ach,-to ramenol Len pohľad naň zaslúži cestu gamon (u terajšieho mesta Bergama), založená kráľom j milliony. i do Berlína. Kôň pod ňou ako by povedome obracia AthaloBom 1. (241 pred Kristom) Athaloa I. viedol šťastné vojny proti malo-aziatskym Gallom a proti

Ivan Sergiejevič Turgenev píše o pergamon3kých; hlavu k Apollovi. Pod kolesami Apolla umiera zadlá-nálezoch : Tieto pergamonské haut-reliefy tvoriiy' vený gigant — i Blovami nemožno vyraziť citný i Iú-

kráľom Sýrie, takže pod jeho synom a následníkom'fronton čili friz ohromného oltára, posväteného Zeu-!tostivý výraz, ktorým blížiaca sa smrť zjasňuje jeho EumeneBom II. Pergamon stalo sa hlavným mestom j BOVÍ a Pallaa Athene. Figury prevyšujú poldruha rasa' ťažké črty; už jeho visiaca, oslabená, taktiež umiera-temer celej Malej Ázie. Pod Eumeresom II. povstal ludsíý rošt. Nájdené boly nehlboko v zemi, a hoei'júca ruka je zázrak umenia, ktorý by zaslúžil druhá veliký oltár neďaleko hlavných stavieb pergamenBkej j sú rozbité na kúsky (všetkých kúakov je vyše 9000), [ cestu do Berlína. Ďalej Pallas Athene jednou rukou pevnosti, venovaný Zeusovi a Pallas Athene. K oltáru j no hlavné figury, ba až gruppy Ba zachránily a mra-1 schvátila okrýdleného giganta za vlasy a vlečúc ho po viedlo svobodné Bchodište; sám oltár pozostával mor neutrpel svobodným vozduchom, ako utrpel pri zemi, hádže druhou rukou dlhú kopiju, medzitým čo z troch stĺpových chodieb, spočívajúcich na troch reliéfoch Parthenona. Prušiaci sobrali všetky zlomky jej zmija, ovinúc sa okolo tela giganta, vpíja sa doňho mohutných sokloch, frízoch, Frízy boly okrášlené vy-'ako brilianty, a složili dla pôvodnej polohy v svojom zubami. Temer u všetkých gigantov nohy končia aa

Idea národnostná sa rozvíja.

Politický přehrad. - 4. febr.

Porta osvedčila, že nemá vojenských úmyslov, a z Berlína jednako oznamujú, že odtial tureckých štu­dentov, najmä medikov, volajú domov do vojenskej Blužby.

A Albánia nijako nechce, aby svet na ňu zabudol. Na epirskej hranici i v sobotu bola bitka medzi Al­bánci a Grékmi. — A Essad paša ešte tiež dáva znaky života. Najnovšie medzinárodná kontrolná ko­misia pokonÄ̂ R sa s ním.

Z Petrohradu najviac bolo počuť o tom, čo tam robil grécky ministerpredseda Venizelos. O Pašičovi 8 ostatných balkánskych politikoch, ktorí súčasne boli v Petrohrade, málo hodnoverného dostalo sa do euro-pejských novín.

Marmarošský process proti Husom.

Marmarošská Sihof, 30. januára. (Pokračovanie.)

Predseda súdu: — Rozdávali knižočky? Svedok: — Predávali žalmy. — Že príde ruský cár? — To nepovedali, ale že pravoslávie príde i do

UhoťBka. .- Druhý svedok, mladý kováčsky majster, ktorý

robil predtým v BeregsáBe, osadil sa v lionci roku 1907 a o chrám velmi nestál. Počul, ako sa pravo­slávni modlia. Eabaluk mu povedal, aby sa učil rusky, lebo ak nebude do chrámu chodit, príde do pekla.

— Povedal vám, že Bte ?y nie Madar, ale Rus? — Áno. O 3—4 mesiace Eabaluk zase prišiel a

na utrennej hovoril, že sa grécko-katolícki kňazi iba zabávajú, nestarajú sa o lud; pravoslávni sa postia, pobožnější sú. Dávali Eabalukovi peniaze zaniesť na omše do Jeruzalema. Potom asi r. 1908 Eabatuk prišiel a rozpovedal, čo je v sv. Zemi. Nosili dvaja-' traja s ním idúci knihy modlitebné. Eúpil Bi aj svedok.

— Ale čo bolo na tých knihách? — Podpis Gerovských. — A čo povedali? — Že bohatí páni i synoda dávajú na to pe­

niaze. Že dostanem na Mariánský sviatok polkartu na odpust a že tam inak ide bohoslužba. Ui Predseda vtahuje svedka a vlastne obžalovaných do ruskej synody, pod kijevského patriarchu (I), ale on nemôže svědčit, vraví iba, že sa B pravoslávnymi! vadil, škriepil a do chrámu málo chodil a nerád. Ob- \ jednal „Miney", ale ich pohraniční policajti ahabali., uo on si ich vychodil. (Vidieť, že ako kováč, žijúci i z nich, musí im niečo po vôli spravit. Ale potom ho jednak bojkotovali.)

— či nebolo v reči, pri čítaní o vojne balkán akej, že treba prestupovať, lebo príde ruský cár?

— Nikto nehovoril. — Co vám písal Gerovský? (Roku 1908.) — Aby sme sa nebáli vrchnosti, lebo že ona za­

bije len telo — duše zabiť nemôže. — A že maďarčia ruské kraje v Uhorsku? — To povedali.

hadím telom, nie hadími chvostami, ale telom, tak že i tieto hadie zakončenia prijímajú účast v borbe. Na hadov hádžu sa Zeusovi orli. Tam zase Cybeie (De­meter) letí na Ivovi. Do brucha Ivovi opiera sa čiasi noha, iste gigantova. Druhá, prekrásna noha, iste noha bohyne, stúpa na mŕtveho giganta. Potom príde Ba-chua DionyzoB, Diana Artemis, Hefaistos — a mnoho bohov a bohýň, dosial nerozriešených, nymfy, satyry, všetkých je do 40 figúr a všetci v nadludskej vel­kosti. Prekvapujúca je figúra Gaji, materi gigantov; vyvolaná hynutím svojich synov, dvíha Ba do pása zo zeme. Nižná časí jej tvári je odbitá (hlavy Zeusa a Pallas Athény tiež zmizly I), ale akým veličestvenaýmj nekonečným smútkom veje s jej čela očú, br v, z je, celej kolossálnej hlavy — to treba vidieť, o tom ho­voriť neľza. Všetky tieto, raz lučezarné, raz hrozné, živé, mŕtve, triumfujúce, hynúce figúry, tie kruhy šu pinatých hadích tiel, rozšírené krýdla„ orli, kone, zbrane, štíty, tie letiace šaty, palmy, telá, najkrajšie Iudské telá vo všetkých položeniach, smelých, neuvě­řitelných, strojných do muziky, všetky tie výrazy tvár, zúrenie zloby, zúfanie i veselost božská i božská ukrutnosť, všetko toto nebo i zem — to je Bvet, celý avet, pred ktorým nevolný chlad a nevolná horúčosť beží všet kými údami, všetkými žilami ľudskými... Mizne všetko, čo sme Ba v škole učili o antickej prísnosti, bezcit­nosti a o tom, že kde oná prísnosť a bezcitnosť mizne, počína sa úpadok hellenskóho umenia. Aká môže byt reč o úpadku pri „Bitve bohov s gigantmi"? Skulp­túre, ktorá povstala v prvom století po Phidiaaovi? A ako možno „Bitvu bohov" zariadit pod nejakú rubriku: „realizma", .romantiky". Realizml Aké prázdne slovo! Konečne, v „Bitve bohov" najdeme na pr. obuv, dla ktorej možno šit, skladky tkaných ode­vov, letiace vlasy i hrivy, ba ešte i srať nad kopytmi koni, ale všetky tieto detailly miznú vo všeobecnom celku dojmov, všetka táto búrna „romantická" svo-

— A ešte čo povedali? — Že je synoda hlava; ale povedali, že je i Kristus. Mamka predošlého Dimitra CoJca svedčí (oba

madarBky), že jej syna chceli poslať do Ruska učiť sa na kňažstvo, ale on ich klamármi nazval a chcel oznámiť žandárom, a povedal, že ruskí mnísi sú takí darmožráči, ako grécko-katolícki.

— O odtrhnutí ruského kraja nehovorili? Súd týchto dvoch svedkov nesprisahal, lebo bolo

vidieť nepriateľstvo. Nežiadal ich sprisahať ani fiskus. Výsluch dalších svedkov ide velmi rýchle. Nič

nevedia. A keby tlmočenie nezdržovalo, šlo by to ani na mlýnci. Ale i takto, na pr :

— Eto všetko bol u M? — Bolo to pred 6 rokmi... (Eážu sa jej obzriet

na obžalovaných. Troch-štyroch pozná.) — Čo hovorili? — Že pôjdu do Jeruzalema. — Či počula o pravosláví? Nepočula nič. — Ci videla novinky, knihy? — Nevidela. Iný svedok: — Čo viete, rozpovedzte. — Bolo to pred 7 rokmi. Modlili sa a Eabaluk

povedal, že ide do Jeruzalema, a kto chce, nech dá na omšu. O „novej viere", kým on tam bol, nehovo­rili. Že je grécko- katolícka viera pokazená, horko ťažko Bvedok dosvedčí.

— Eto to povedal? — Neviera. — Čo teda robili? — Sväté piesne spievali. Dr. Elein: — Či ste z úst Kábaľuka počuli, že

je grécko katolícka viera pokazená? — Nepočul. Iný svedok: Ženička pri veselosti všetkých poznáva väzneného

Vorobčuka v dvoch-troch ludoch — iných. Nevie nič. — Však ste vy toto a toto povedali pred vyše­

trujúcim sudcom I — Dupkali na mňa páni; možno, že som niečo

povedala, ale nepamätám. Iný svedok chce, aby ho najprv sprisahali, že

bude pravdu hovoriť. — Poznáte Vieru i Cerkov? — Videl som. — Znáte knižočku s trojramenným krížom proti

Bjednoteniu kalendára? — Videl som ju. Iný svedok: — Či zná Ruskú Pravdu a Vieru i Cerkov f — Vzal si dve čísla u S., lebo videl, že sú ruské.

Trochu čítal a potom nevie, kde sa poděly, čo čítal? Že je vojna s Bulharmi.

— Že sa ruský cár hnevá na nášho kráľa a že mu vezme zeme po Biluju vodu (Biela Tisa), vy ste i to povedali I

— Povedal, lebo ma za vlasy natahovali na po­licii. (Predseda ani teraz, ako nikdy, nechce dopustit reč o policii, žandároch atd.)

Iný svedok. Pred siedmimi rokmi šli na odpust, prišli i

k nemu; tak poznal Eabaluka. — Prečo syna Jura neodrádzal od takých da-

romníc ? — Do týždňa chlapec robil statočne: prečo by

mu to bol v nedelu bránil? odpovedá otec. On sám nevie ani o Ruskej Pravde, ani o Viere i Cerkvi.

boda preniknutá je vyšším poriadkom a jasným stro­jom vysoko umeleckej, ideálnej myšlienky, tak že nám neostáva iné, len učiť sa, učiť sa a klonit hlavu pred krásou a veľkosťou antiky. Až uložia haut-reliéfy ná­ležité, ako boly pôvodne — celé ľudstvo, milujúce krásu, bude chodiť sem na pút. Že ešte nechodí, vy­svitne ďalej.

Vychodiac z Muzea, pomyslel som si, píše Ivan Turgenev: „Aký som šíastný, Se som neumrel, ne­dožijúc sa týchto dojmov.u

Práve o takom šťastí môžem i ja, slabý epigon Turgeneva, hovoriť, a skutočne, považujem to za výhru života, že som, hoci už na jeho konci, mohol vidieť haut reliéfy Pergamona. Dňa 13. januára tohoto roku zavial ma šťastný * vietor do Nového Muzea v Berlíne. Po dlhšom bladaní našiel som predmet mojej dávnej túžby: bolo treba prosiť strážnika o zvláštne dovo lenie. Reliéfy sú poukladané v nekúrených prízemných miestnostiach pod trojakým kľúčom, kam ani vtáča nezaletí. Obecenstvo ta nechodí... I vo mne videli umelca (lebo len takí pýtajú sa po skrytých, na hlucho zamknutých pokladoch.) Sluha priniesol za mnou bundičku, lebo v sálach bola sklepová, zdusená zima... dávno tam nebolo človeka... Aká škoda, aká ujma! To už ani nie je po nemecky, po prusky!

Friz oltára pozostával z mramorových tabiel vyše metra širokých. Umelci (Theorretos, Dionysades a Orestes) pracovali reliéfy už na vsadených tablách na hotovom oltárnom stavisku.

Vidíme orla, ktorý svoje spáry zaťal do pažeráka hada. Had patrí okrýdlenému gigantovi, majúcemu panterovo rúno na pleciach. Erýdla sú vypracované do detailu — naozaj, len uletieť.

Dionysos v krátkej tunike, sprevádzaný pante-rom, kráča, zdvihnúc rameno k úderu. Protivníka nemá... Druhý gigant je tiež rozrumený. Za Ivom kráča Rhea, mat Zeusa. Za ňou na lvovi letí Eybele

Iný Bvedok, 18-ročný, slabý šuhajček. Pohraniční policajti našli uňho Ruskú Pravdu.

Dostal ju od Petróciho. Dal mu ju, aby ju prečítal. On nevie čítat, nečítal. Eázal mu Petróci dat ďalej? Eázal mu, ale on zahodil. Vieru a Cerkov mu nekázal ďalej dať. Na každú otázku odpovie: da (áno) a ob­ťažujúce pre Petróciho. Dr. Rónai, obranca Petróciho, žiada, aby sa mu nedávaly otázky, ale aby šuhaj sám rozprával, čo len vie.

— Nepamätám sa. Posadia ho; ale pýta sa von, že ho hlava bolí. Svedok Jozef Filip, cirkevný grécko-katolícky ku­

rátor, svedčí po macíarsky: Na cirkevné knihy nasbie-rali v Amerike 300 korún a kantor odporúčal kúpit „Miney" pre chrám, 12 sväzkov. Enihy doniesli Ea­baluk, Sočková, dvaja chlapci, dve dievčatá. On, ku­rátor, za knihy zaplatil; zvedel len pozdejšie, od kňaza, že sú to knihy zlé. Svedok by mal odpovedať na otázky o búrení proti grécko-katolíckej viere, o pravosláví, o Eabalukovi... ale konečne vyjde, že sa iba modlili. O pápežovi nikto nič nepovedal.

— Že tú vieru treba nasledovať, ktorej hlava je ruský cár?

— Nepovedali. — Že všetci Rusi musia prijať pravoslávie, aby

všetci Rusi spojit sa mohli? — Nepovedali. — či Eabaluk a jeho sprievod nevraveli, že

chodia z cudzozemského poverenia (kíilfoldi meg-bizásból)?

Nepovedali. — Petróci? — Ech, Petróci, chlapčisko bol vtedy. Iba sa modlil. — čo predsa povedali? — Ja som bol kurátor, nestaral som sa o pravo­

slávie. Len, že grécko-katolícka viera je ľahšia, lebo netreba sa toľko postiť.

— Novinôk vám nedoniesli? — Nie. Nepozná Ruskej Pravdy, ani Viery i

Cerkvi. Ani ich v dedine nevidel. Eabaluka oznámil pre knihy u slúžneho, i sľú­

bili mu, že dostane peniaze nazad. Iný svedok nevidel v dedine ruských novín. Z ob­

žalovaných nikoho nepozná; s Eabalukom nikdy nebol. Iný svedok má modlitebnú knihu z Moskvy, ale

nevie čítat z nej, lebo je „iným* písmom tlačená. Na púti si vzal od Sočkovej Vieru i Cerkov zo zve­davosti, ale nečítal. Na púti nevidel Eabaluka, len zdaleka. Ale v dedine Eabaluk ukazoval im „pano­rámu" obrázkov zo sv. Zeme. Z kapay iných spisov nevyťahoval.

Iný Bvedok, žena, nepozná noviny, nevie o pravo­slávnych nič.

Prečo teda tolko svedkov, ktorí nič nevedia? To predtým všetci boli „obžalovaní", ale potom fiškus odvolal a teraz sú ako svedkovia. Ani tak z nich nič, ani takto. Aspoň sa spoznajú BO svetom.

Svedok Peter Ilnický nedovidí. Najdú sa preňho okuliare. Pri veselej nálade morduje sa: „Rus — ruB — Ruskaja Pravda". Videl tie novinky. Vieru i Cerkov nevie prečítat a vraví, že sú mu okuliare ne dobré. Predsa: „Vi — vira... Vira i Cerkov." V. i C. dostal v chráme od Sočkovej. Vzal domov, aby sa deti učily, lebo nevedia len po maďarsky čítať. On len pokukal, nečíta), lebo tiež slabo vie čítať. Deti zabalily si do covinôk školské knihy. Olenu videl, Eabaluka nezná,* ani Petróciho. Ci Sočková ruskú vieru drží? Možno, že drží. Chodili ludia v dedine; čo robili, nevie; u neho neboli.

Iný svedok hovorí, že mu Sočková 2—3 razy

v ľahkom chitone, závoj na hlave. Pod Ivom váľa sa ozbrojený gigant...

Tu zase rúti sa nahý bradatý muž, v rukách kla­divo, s ktorým ide udriet giganta Typhona, končia­ceho sa hadom. Typhon má tylo tura, i rohy a uši turové. On Ba rúti na protivníka, ktorý mu ale vrazil meč do prsú.

Selene, bohyňa mesiaca, v bohatých, vlajúcich šatách, drží na uzde koňa, ktorý aa plaší pred gigan­tom, ktorý aa postavil pred kone Helioaa. Boh slnka riadi povoz ľavou rukov, v pravej maše fakľou. Mŕtvy gigant leží pod jeho koňmi.

Za chrbtom Heliosa bojuje bohyňa Theia. Oproti nej valí Ba mladý, krásny gigant, no za ním letí Eos, (zornička), figúra nebbsky krásna a prepracovaná. Zdá sa ti, jej chiton trepe aa vo vetre. Potom príde fíe-mera, bohyňa dňa, ale velmi poškodená. Jej pomáha proti gigantovi brat Aether. V najbližšej gruppe vi­díme boba neba, Uranoaa. Bradatý, krýdlatý so ští­tom, rúbe mečom do giganta, ktorý padá na zem. Ľavú ruku vystrel k obrane. Ale márne: klesol a zahynie.

Dcéra Uranoaa, Themis, v dlhých šatoch napadá mečom giganta.

Nasleduje gruppa s titánkou Phoibe, sestrou Themidy, mášucou fakľou proti gigantovi v ľudskej podobe, ale s krýdlami a rožkami. Na lavo, smrteľne ranený giganr, padá na zem, usilujúc sa vytiahnuť z hrudi smrtiacu zbraň. Hlava jeho s dlhými vlasmi ešte i v umieraní ukazuje divokú silu a vzdorovanie. Za nimi bohyňa Aateria. Ona stúpa ľavou nohou na hada g'gmtovho, gigant ju chytá za vlasy, ale ona ho mečom kole. Podporujú ju pai.

Príde gruppa s gigantom Klitiosom, ktorého hlava zaslúži pozornosť. Jeho pery taiko dýchajú, čelo sa mračí, oči ležia hlboko v tvári, vlasy má di­voko pomrvené. Oboma ramenami dvíha skalu, aby ju hodil na bohyňu Hekaté, ktorá ho ohrožuje. Sila,

dala Ruskú Pravdu a Vieru i Cirkev. Pýtal 8i sám. Rád čítal. — O čom? — O viere, o vojne, že Srbi a Bulhari vyhrávajú. Cital i žene; či ešte niekto bol pri tom? to nevie.

U iného avedka našli V. i C. Dostal ju od syne, a syn kdesi na dedine susednej. Ruskej Pravdy ne­videl; číta Blaho.

Novy svedok, žena Ci pamätá, že pohraniční po­licajti prekutávali a našli — čo? (novinky).

I Ona nevie; lebo ani nevie čítať. — Á na oko neboly takéto? (Ukáže jej.) Nevie. Syna má pekára; poslal šaty a tam boly

i papiere. Kto prišiel, vzal, a čo zostalo, chcela předat mäsiarovi; prišli páni a pobrali.

Konečne prišiel svedok, mladý šuhaj, ktorý dobre vie po maďarsky a bol v Rusku 2Vi roka v mona­stýre. S tým sa predseda vyshováral.

Fraňo Turáni mladší bol na odpustoch doma i za hranicou, a tam poznal Babinca (teraz od väznenia už pomäteného), ktoiý mu hovoril, aby sa dal vyučit za kňaza alebo kantora. — Rád by šiel pozrieť, ale nemám passu Babinec mu povedal, že možno pro-bovat i tak. Šli. Babinec ho zaviedol ku Gerovským. Povedali mu, že by v Rusku zostal v monastýre, ked

— Haličsko-ruský spolok. — O ruskej národnej jednote (orosz népszôvetség)

hovorili ? — Nie. — Na otázky obrancov odpovedá bez najmen­

šieho premýšľania, bez rozpakov tak, ako všetko dosial: že v monastýre i Gerovský i gróf Bobrinský navštiviac ich, slušne hovorili o Rakúsko-Uhorsku; ani im ne kázali, aby sa i doma modlili za cára. V Prikarpatskej Rusi a v iných novinách čítal, že v Ize bijú, prena­sledujú pravoslávnych. (Mali tam čitáreň.)

Tu to má slávny súd ako na dlani! Nasledujú zase takí svedkovia, ako prví boli: Žena obžalovaného by nemusela svedčiť, ale vraj

chce pravdu povedať. Vieru i Cerkov zná, mali ju v dome. Doniesli im. Ale muž zaniesol to kňazovi, a kňaz kázal do obňa hodiť. Aj tak spravila. Ale syn jej i s dcérou pošli tam do kláštora. Syn je tam a\ dcéra sa o mesiac vrátila. Šli bez privolenia rodičov, že na odpust. Syn písal rodičom cez Ameriku, a to je teraz otázko I prečo?

Dcéra Mária, čo bola tam za mesiace, svedčí, že Danko Mikula doniesol Vieru i Cerkov, ale otec spá­lili. Ked ju brat 8 Olenou do monastýra viezol, ona

vie po rusky čítať. — Šiel by som, ale nemám ani; nevedela, kde idú, myslela, že na odpust, a ked si psssu, ani peňazí. Gerovský že mu dá tolko peňazí, j šuškali a ona zvedavé načúvala, brat ju zato i udrol. čo ta dôjde, a aby proboval bez passu. S púti sa i Odviedol ich do monastýra, tam polievaly v záhrade vrátili a u GerovsMých našli štyroch izanských chlap- j a modlily sa. Brat v noci šiel dalej, jej bolo clivo, cov. Boli tam za 3—4 dni, dali im chovu, neplatili, j zažialila za otcom, lebo počula, že no už prenasle-A že pôjdu až ku Krakovu a tam prestúpia na ruskú j dujú. Ušly s Olenou domov. hranicu. Gerovský mu dal 20 korún. Šli piati a istý j Učiteľ (grécko katolícky) tiež nevie viac povedať, pán, ktorý ich sprevádzal, ale osobitne sedel. Šli ako že si s Popovičom začarovali Ivovské žalmy za teda z Cernoviec na Lvov, Krakov, Myslovice, ale i kyjevské, že im pohraniční policajti vzali „Miney" a tam ich zadržali. Šli nazad do Cernoviec. Rozpove dali, ako sa im vodilo. Gerovský: oprobujeme druhý smer. Boli zase u Gerovských za 3—4 dni a s tým pánom zase šli z Cernoviec na ruskú hranicu. Pred hranicou na jedno 3 kilometre vystúpili a šli peši riadnou cestou a nikto ich nezastavil, a na ruskej strane vošli do kancellárie. — Nejaké písmo oddal sprievodca-pán? — Nie. Načo ideme, Ba nás spýtali, a my Brne rozpovedali. Boli sme štyria, lebo jeden sa vrátil z Cernoviec, sprievodca s hranice. Sadli na vlak a šli do Jablošína a tam v monastýre našli Ka-baluka. Vyzkúšali ich, či vedia čítať, písať a rátať.'

že staré knihy vôbec tlačené boly v Rusku a odtial ich mali chrámy a jednotlivci.

Neviem ešte, čo bude, ked príde rad na svedkov kňazov, intelligentov. Musí niečo prísť, lebo na tomto základe niet spravedlivého človeka, ktorý by Ba ne­pýtal i v samej Sihoti: „Za toto sedia ľudia už po

pomoc by bola: dobré, pravé a spravodlivé súdob-níctvo a administrácia. Treba zabezpečiť rečové práva národností bez ohľadu na rassové rozdiely. Súdob-níctvo a administrácia sú len vtedy dobré a pravé, jestli sa konajú v materinskej reči ludu. Životné potreby ludu možno vyplniť leu úplnými rečovými právami. Štát vôbec nemá práva brat na zodpovednosť svojich poddaných preto, že túžia po kultúre, ktorá im naj­lepšie prislúcha. Nikdy nesmie násilne nanútiť na kohokolvek svoje náhlady a presvedčenia. Ved i v rumunskej otázke zakročila vláda len preto, že jej to z Viedne a Bukareštu nadiktovali. Strany rumunskej a národnostnej otázky vôbec velmi nesprávne vystu­puje i oppozícia, ktorá, ked ohlásila, že prijíma de­mokratickú politiku, mala i stiahnut všetky konze­kvencie, v smysie ktorých by bola nielen rešpektovala, ale i podporovala rečové a kultúrne práva národností. V tom páde by sa bola celkom inak riešila i otázka všeobecného volebného práva. Národnosti nepotrebujú násilnej, maďarizačnej školy, ale takú, ktorá je vôbec v službe kultúry. V tomto ohlade nesvobodno viest citovú a šovinistickú politiku. Nesvobodno ponižovat demokratických a národnostných vodcov a naproti tomu glorifikovat Verbôzcyho. Históriu musíme vy­učovať v duchu, ktorý dá za pravdu nielen KosButhovi, ale i národnostným Iudom.

Napokon ešte prísne kritizoval šovinizmus a od­sudzoval kolonizačnú a majetkovú politiku vlády.

14 mesiacov?!" Tajovaký.

Gróf Bobrinskij, V utorok popoludní v Pešti bol shon, že gróf Vladimír Bobrinskij s dvoma členmi dumy a štyrmi ruskými novinármi je už tam. Večer

A potom ich"už""učiíf ako 'ostatnýčirľ'v VkdeYknTn4"* vedeli i to, že odišiel ďalej, do Marmarošskej Sihoti. chrámových, i dejepisu i v chráme slúžiť, spievať, j V lete i drevo štiepali. Došli ta v septembri. Pre­stúpili na pravoslávie. Prisahali pri prestúpení, že pápeža neuznávajú. Potom ich učili, že ked budú kňazmi, pôjdu domov, aby rozširovali pravoslávie. Modlievali sa za cára, dynastiu, synodu, vojsko.

— „Za všeruskú dŕžavu, aby sa na svete všetci

Viedenská „Neue fr. Presse" chcela pohanit Bob-rinského, ale sa pritom sama hodne — porezala. V článku má samé historické lže a — pre ňu väčší malheur — samé ignorancie. Svetoznámu ruskú povesť o Tarasovi Bulbovi písala vraj pani Noviková (a písal ju Gogol!), a Buľbov syn, vo Varšave odpravený,

Takýto malheur viedenských novín môže zna­menat pre Bobrinského šťastie. Poriadni ludia si iste tak žiadajú.

Ruai dostali pod cára, ste sa modlili?" pýta sa,sa volal Ostav. (Tak píše jeho meno i dva razy.) predseda.

— Nie. Boli tam za 27» roka. Keď čítali, že v Uhorsku

18 ročných volajú k vojsku, vtedy on i s istým Mačkom prišiel domov dať sa assentovať. Z monastýra ich D o n á c e ZDľáYV. dobrovolné prepustili a od otca Serafiua, priora, do-> i F J * stali 60 rublov na cestu. Oszkár Jáazi o národnostnej otázke. Veľkú reč

— Čo vám povedal pri rozlúčke? povedal v Gaiilei spolku Oskár Jászi o národnostnej

Učili sa všetci, či boli z Haliče, či z Uhorska,, noBtnej otázky, ktorá zhoršila sa menovite preto, že io, čo ruskí chlapci, — rozkladá dodatočne na pred í ju doBiaf riadili policajnou a slúžnovskou

Isedove otázky.

— Co povedali, prečo treba prestúpiť? — Lebo že je táto (grócko-kat.) viera pohubená. — Trovy kto platil?

Tak sa povodí každému, tío chce oklamať svojho kupovatela.

mocon.

divokosť, no i strach a smútok javí sa v obrovskej, ináče peknej tvári.

Najbližšia gruppa ukazuje mladistvo krásneho gi

Táto konzekventne politika utiskovania vyvolala utvoriť sa majúcu parlamentnú recepciu uhorských národností. Národnostná otázka u nás je formálne zapálená. Jediná

ganta Otosa s helmom a krásnym štítom. On napadá mečom panenskú bohyňu Artemis. Ona stúpa pravou nohou na prse na zemi ležiaceho giganta, ktorého vi­siace rameno je nadzemskej krásy; Artemis chystá

Hneď na to Pallas Athene . schytila giganta za'gigant oproti záprahu Poseidona. Sám Poseidon je vlasy a vlečie ho búrne po zemi. Gigant je Alkyoneus,' ztratený, iba jeho kone vidno a rozličné emblémy ktorý je na svojej zemi nesmrtelný, preto ho Athene ] mora. Syn Poseidona Triton má zvláštne krýdla, miesto inam vlečie Jeho mat Gea, do pása zo zeme vyrástla, j bŕk akési plutve a morskú trávu. Tiež bojuje B gľ prosí bohyňu o sľutovanie! No, už ho svätý had ob-jgantom. krútil a kuše ho do pravej strany prsú. Nad Atnenou \ Gigant s hadími nohami vrhá sa na bohyňu Am-vznáša sa Nike, bohyňa víťazstva. Druhý protivník fitrite, chcejúc ju omráčit skalou. Bráni ju jej otec

sa poslať z luka strelu do uepriateľa. Medzi Artemis'• Athény, Enkelados, leží už přemožený na zemi... ÍNereua... Proti g'gantom bojuje ešte i OkeanoB a a jej protivníkom je figúra titána Aegaeona, výborne Z najbližšej gruppy Aresa nezachovalo sa nič iného, I jeho spoločnica Thetis. Orli vrhajú sa na hadov, zachovaná. Titána kuše veľký pes do tyla, on klesajúc, ako kus štíta a ľavá noha boha. To by bola asi suchá kynosúra figúr a dejov mechanicky bráni sa pravicou, pri čom psovi ukazo Príde Afrodite. Jej prekrásne formy vystupujú j velkej Titanomachie na frízoch pergamonského oltára, váčkom vŕta do pravého oka. Titánov pravý had kuše pod tenkým chitonom, k telu těsno přilnutým. Ozbro [Reliéfy rozmnožily naše enámosti antického umenia a do šiat Hekáte. jena štítom, mečom sa rozháňa, ktorého prázdna pošva visí

Po Artemis ide Leto v dlhom kepeni a fransami, jej u boku. Súčasne nohou šliape po mladom gigan-mať Artemidy. Ona vráža fakľu do g'ganta Tityosa, j tovi, ktorý má v tele vrazený oštep, ktorý napadol žiadostivé jej dcéru. No zabijú ho až j Oba dioskuri, Kastor a Polydeukes bojujú s ti-Btrely blížencov, Artemidy a Apolla. Gigant je okrýd- tánom Lynkeosom, padlým na kolená. Gigant Idas lený a má miesto rúk spáry. Ešte hrozivejšou stáva sa objal Kastora ramenmi a chce ho zadusiť, on sa bráni novšiemu vkusu bližšie. Ohromujú, rozčulujú... Po táto figúra hadom, ktorý vyrastá zjeho mohutného chrbta, j jedným ramenom. Prídu ešte mnohé figúry, ktorých nich nemal som síl a vnímania tešiť sa z umeleckých diel,

A tu prichodí nádherná postava Apolla, mäkká, i mená sú neznáme. No, potom vidíme najzachovalejšiu; nahromadených na berlínskom ostrove muieíl Sú tam nežná, pravdivá. Nad g'gantom Ephialtesoro stojí a figuru celého fríza, bohyňu noci, Nyx. Bohato odená, • štyri veliké múzeá, plné umeleckých diel všetkých ČBBOV, ide mu dať druhú ranu. Susedné mramorové platne a trepotajúcim sa krátkym závojom, búrne kráčajúc,\ počnúc od Egypta a Assírie až po najnovšie zjavy sa ztratily. Potom príde Hera, složená z tisíc roz-; chytá pred sebon na kolená kleslého giganta za kraj europejakého umenia. No Pergamon naplňuje dušu drobených kamienkov. Ona soskočila z voza a bojuje'. štíta ľavou rukou, ona mu chce štít ztrhnúf a naňho človeka až bôľnym pôžitkom, jestli svobodno sa tak pešo proti gigantom. Jej kone letia galoppom ponad j pravou rukou hodiť zvláštnu zbraň: hadom okrútenú vysloviť. Povznáša, zatiera ťažké dojmy strašných jed-hŕbu mŕtvol. .bachratú nádobu, ako symbol nebeskej gruppy hviezd notlivostí vysoko ethická, zjavno vyslovená tendencia,

ZeuB, otec bohov, je najmohutnejšia božská figúra j Hydry. Postava Nyxy je ideál krásnej ženy — že svetlo, dobro a krása, vo večnej borbe s tmou a

Bkorrigovaly mnohé blúdne teorie. Jestli vypuklé ob razy ustupujú v mnohom nesmrteľným metopam a frízom Parthenona, ktorými grécka kultúra dosiahla najvyšší bod ľudského smyslu pre formu a krásu, to zaiste sú živšie, pohnutejš'e, dramatickejšie, k nášmu

na celom frízy. Široko kráčajúc trasie lavým ráme nom Aegis, pod ktorou kleBá mladý gigant. Druhého giganta, ozbrojeného štítom a mečom, srazil na zem Zeusov blesk, ktorý prerazil jeho nohu. Druhý blesk posiela Zeus proti Porphyrionovi, kráľovi gigantov, ktorý sa chystal hodit do boha ohromnú skalu. Gigant má špicaté uši a miesto nôh dva ohromné hadi. V ňom je znázornená celá divokosť temných zemských síl, bojujúcich proti nebu a svetlu. Atheizmus proti júce zločincov viere a nádeji. Na pravo od neznámej bohyne

lealékai megále), jej záhyby šiat sú. hudba a harmonia, zlobou, že jasné zjavy neba, slnka, Božej prírody, jej tvár, len málo poškodená: hrdosť spojená s tajnou človeku žičiacej, vo večnej borbe 8 nízkymi, zemnými, krásou hviezdnej noci. Noha giganta, cele ľudská a hmotnými silami, predsa len večne víťazí a víťaziť krásna spiera sa. . . Noha i spodné šaty Nyxy sú'musí, hoci sa k tomu vyžadujú sily celého Oly mpa. z jedného kusu mrámora. Dlho stál som pred figurou - Ja vidim v skulptúre Pergamona akýsi predobraz kre Nyxy, a bolo mi ľúto, že ju nemôžem ukázať svojim • stanského učenia o spáse človečenstva, o konečnom milým. Za Nyxou je fríz pretrhnutý. Boly tam Eryn- víťazstve silno oppugnovanej pravdy, o víťazstve všet-nye, dcéry noci, potom Gorgony, ľutice, prenasledu- kého, čo človeka pozdvihuje z prachu zemného k jas­

ným výšinám ideálu, k velikým posvätným ideám so Ivom valí sa dobra pravdy a krás y-

Chýrnik. :' f Jozef Krafta, direktor filiálky Myjavskej

Banky v Novom Meste nad Váhom, po krátkej ne moci umrel v Prešporku dňa 4 februára 1914. Pohrab bude sa odbývat v Novom Meste nad Váhom dňa 6. februára. Nebohý pracoval dlhé roky v Rusku, mal dost vysoké úradné postavenie na ostrove Sachaline. Eed BA vrátil, stal sa kassírom pri Ľudovej Banke v Novom Meste nad Váhom, pred 3. rokmi prešiel k filiálke Myjavskej Banky. Jeho brat bol učitelom v Eochanovciach, ktorého dcéru má Jozef Krafta za ženu. Naše čítajúce obecenstvo ho poznalo zo zaují mavých cestopisov v „Slovenských Pohľadoch". Bol dobrý, hoci tichý slovenský patriot. Nech mu je lahká slovenská zem!

Nový lekár. Dr. Ivan Stodola, už i literárne známy odbornými prácami, osadil sa v svojom rodisku, v Liptovskom Sv. Mikuláši.

Shromaždenie ruskej strany bolo vo Lvove 2. februára. Protestovali proti utlačovaniu uhorských Rusov a proti marmarossko sihotskému proceasu. Pri tomni boli i českf vyslanci, medzi nimi Elofáč. Ukrainci a Poliaci robili proti shromaždeniu demon­štrácie, no policia demonštrantov rozohnala.

Siapiňského vylúčili zo strany. Polská ludová Btrana mála v Tarnove shromaždenie (4000 Iudu sa šišlo), na ktorom Stapiňského vyhlásili za zradcu Iudu a vyhodili zo strany. Doniesli viacero rezolúcií, medzi nimi za autonómiu Haliče takú, akú má Uhorsko v monarchii.

Audiencia. Cár Nikolaj II. prijal ministrapräzi-denta Pašiča na audiencii, udelil mu brillianty k rádu Alexandra Nevského prvej triedy. Rumunskému gene­rálovi Herjenovi udelil rád BV. Anny prvej triedy.

Samovražda. Listár tunajšej pošty dostal od šéfa mesačné peniaze rozdělit medzi listárov. Neborák za-táral sa do hnusnej spoločnosti, peniaze s ňou po­trovil (asi 150 kor.), a keď ho na druhý deň brali na otázku, zastrelil sa zo služobného revolvera v miest nostiach pošty. Teraz chytajú majitela bordellu, aké­hosi Kóniga, ktorý je v podozrení, že favorizoval olú­peme liQtára.

Poľsko-ukrainskó vyrovnanie je znovu znebez-pečené. „Ukrainci" chcú mat vo Lvove jeden mandát,} Poliaci im ho nechcú povolit.

Nešťastie. Na tunajšej stanici pri skladaní dreva brvno svalilo sa na 45 ročného robotníka fabriky, a zadlávilo ho na smrt. Zanechal žeau a deti, bol rodák z Turca a velmi pilný a statočný človek. Dnes mal pohrab.

Úradne dementujú, ako by firma Eruppovská išla kúpit Putiiovskú fabriku na delá v Petrohrade. Ide iba o rozmnoženie základného kapitálu, ktoré bude predložené vláde na potvrdenie.

Vražda. Na Vrútkach istý železničiar nožom pr -klal kamaráta.

b/ U Oace zbojníkmi postrelený konduktor Janovský ešte žije a možno, že ostane pri živote.

Vstupné nadplatili na zábave turčiansko-sv.-mar­tinskej filiálky Invalidného a penzijného spolku pp.: Jozef Micbalec 20 hal., Jozef Hagenauer 60 hal., Gu Btáv Simko 2 kor., Ján Gregor 1 kor., Bobuš Kia-nička 4 kor., N. N. 5 kor., Lajoš Tesák 5 kor., Gold Bcbmidt 3 kor., spolu kor. 18'80.

^XSSMBHHS^** 2*/; "W ^^^^^^^^m Lfltún Langer u Berlína letel 16 hodín bez pre­

stávky. Svetový rekord1 Smrf dvoch letúnov. V Birges (Francia) poručík

Belvert B pasažírom kapitánom Niquetom spadli B aeroplánom a zabili sa.

Konferencia oppozfcie. Vodcovia strán: Jnsth, András8y, Zichy, Vázsonyi, Apponyi, Fóldes, Bakonyi, Lovászy a Ságby mali poradu, na ktorej uzavreli, že členovia oppozfcie pri terajších pomeroch nemôžu sa zúčastnit na poradách snemu.

Pozvanie na

Najnovšie. 5. februára.

M a r m a r o š s k á Sihoť, 4. februára, popoludní o 6. hodine 50 m. (Telegramm Nár. Novín.) Nieto dáa, že by neprišla reč na surovosti žandárov a po hraničných policajtov. Pri vyšetrovaní jednému zo svedkov podrazili bradu, druhému sa vyhrážali, že ho po viažu.

Včera a dnes okrem roľníkov vypočúvali dvoch kňazov a učitelov. Mohlo sa popredku vedieí, akí to budú svedkovia. Tvrdili, že pohyb v ruBkých dedinách nie je náboženský, ale viac protivlastenský, ruský. Preto vraj bol milý týmto ľudom trojramenný kríž ako symbol nielen cirkevný, ale i štátny ruský. Ale svedkovia títo po poznamenaniach obrancov boli prinútení uznat, že také isté kríže majú i v Uhorsku nielen chrámy grécko-východného vyznania, ale i mnohé grécko- katolícke, v obciach, ktoré dokázaly a dokazujú svoju patriotickost.

Svedkovia títo chlubili sa, že pomáhali konfis­kovat knihy z Ruska donesené. Pravoslávni žiaci vraj nechceli s národnou stužkou íst do grécko-kat. chrámu, a hovorili, že sú oni Rusi. Obranca protivil sa sprisahaniu týchto svedkov. Veď sami uznali, že sú obžalovaným nepriatelskí. Jednako ich sprisahali.

Gróf Bobr insk i j pr iš ie l , a B ním sú Dmi-trijev, Komárov, Ealnikov, Leéčinskij.

Výsluch B o b r i n s k ó k o b u d e za j t ra . Z Nového Sadu prišiel, ako obranca, srbský ad­

vokát doktor Eadovanič

Ježto je pravá Franckova přísada Ke kávě kořenité chuti,

značné barvivosti, K duhu jdoucí a laciná,

jest a zůstane proto nejlepší přísadou

Ke kávě.

XLV. riadne valné shromaždenie Sporiteľne účaslinárskelio spolku,

ktoré bude v pondelok, dňa 16. februára 1914

v 3. hodine popoludní v spolkových miest­nostiach v Turčianskom 87. Martine.

P Q R U D O K : 1. Otvorenie valného ahromaždenia a me­

novanie uhodnovernovatelov zápisnice. 2. Záverečné účty z roku 1913. — Zpráva

správy a dozorného povereníctva. — Návrh výboru na rozdelenie čistého zisku. — Ude­lenie absolutoria.

3. Volba 3 výborníkov v smysle 39. §-u stanov.

4. Návrhy.

Plnomocenstva treba doručit správe najtľalej do poludnia v deň valného shromaždenia.

Záverečné účty spolu i BO zprávami vyložené budú 8. dňami pred valným shromážděním v spolkových miestnostiach k verejnému nahliadnutiu.

Návrhy musia byt aspoň 8. dňami pred valným shromážděním správe doručené.

V Turčianskom S v Martine, 2. februára 1914.

Správa.

im** SerJiáňove noMaflnice! Súbeh.

Matkoc i rkev evanj. aug . vyznania zá-j v a d s k á (Novohrad) hfadá

CompagnieuTransatlantique F r a n c ú z s k a p l a v e b n á l inaj .

Riadna, direktná plavba rýchlolodná.

Havre—New-York a Kanada cez Basel (Švajc.) a Par íž .

B u r e a u : B U D A P E S T VIL, Barosstér 15. Telefon József 14-97. Budapešť. Telefon 14—97.

Plat so štátnou subvenciou dľa zákona z roku 1913. Eeč slovenská neomylne potrebná.

Závada, pošta Alsó-Sitregova, v januári 1914. Štefan Algôver,

farár.

Elektrickú železnicu Prešporok—Viedeň slávno » Btne otvorili dňa 1. februára. Oddali ju do premávky i K 8 ľl t O ľ 3 - U C I T 6 I 3 . dňa 5. februára. Z rakúskej strauy boli prítomní mi-Bister železnic Forster, min. radca Dobner, stavebný rada Scheichl, inženieri Kran a Prinz, a ešte mnohí. Z uhorskej strany: präzident dr. Pavel Oberschall (olim Opršal), inženieri Dobiš a Macsó, nudkapitán Kučera, red. Angermayer, štátny sekretár Vilhelm Lers, Halászy, Rohmann, Erdélyi, b rón Kornfold a Emil Asbóth. Cirkevne posvätil dráhu kuieža-arcibiakup Piffl vo Viedni. O 10. hod. vlak pohol Ba z Viedne, Po ceste na staniciach bol vlak vítaný. O 11. hodine 10 minút bol vlak v Fischamende, o 11. hodine 42 minút v Kegelsbrunne, o 12. hod. 30 min. vo Wolfs thale & potom šiel cez hranicu. Do Prešporku do­razil o 1 hodine 25 minútach. Tam vítal vlak sta­rosta Brolly. Potom bol bankett v hoteli Carlton s mnohými toastmi.

Ms** ~:.sw&..<"j»t»s

Peštianska obilná burza. 3 febr.

Zbožie Druh l á | ° ** 3 -a g-3

t? a >

Cena za 100 kilogr.

od do

w Dám do prenájmu od apríla! byt, pozostávajúci zo štyroch izieb, kuchyne, špajze, pivnice a záhrady.

B l a ž e j B u l l a v T u r ó l a n s l t o m . Sv. M a r t i n o .

Pšenica

Kaž Jačmeň

Ovos Kukurica Repica Proso

slovenská tísská

banátska báčska

na krm slovenský

pivov. tisský

nová

75—79 78-32 78—80 78-80

2355 23-20 23-20 1745 13.70

23 90 23 80 23 80 17 65 14-70

15.10 1350

16-40 13-70

Z a o b s a h i n z e r ä t o •v r e d a k o l a n i e j e z o d p o v e d n ák. IMBMJťUfc-mrv-wmwHMM

iFaitiaaaka burza. 3. febr

Štátne pôžičky: (Sony aa každých 100 korún.)

Uh. slatá r e n t a — • , korunná renta

Pôžička Železnej brány „ oh. prem. 100 íl.

50 «1. tltgál. úpisy horvatské Poi. výväs. úpisy uhorské

„ „ „ horvatské , tíssko-seged. pôžička

EUkúika konvertovaná renta . . , „ slatá renta . korunná renta

Žreby: z roka 1860 po 500 si. „ 1860 . 100 . . 1864 „ 100 „

Boa.-hercegov. kraj. želez. pôž...

•/,

47. 4* sv!

4¥ 4% 47.

4V/. 47. 47. 47. 47.

47,7.

Peňaž. kurs

101-50 84-80 71 —

83a — 282--

98-76 86-25 82 60

1 4 8 -87-50

105 50 8460

1 6 5 -2 2 7 -340 — 9 0 -

Vplat. hod a.

240 200 300 200 400 400

1200 1000

600 600

2000

200 400 400 400 200 200 200

Účastiny bánk a spor i teľní : (Kursy od kursu v korunách.)

Anglo-rakúska banka Peštiansky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka. . . . Vlastenská banka účast. spol. . Uhorská banka a Obchod uč. spol. Uh. eskont. a zmenár. banka.. . Rakúsko-uhorská banka Peštianska komerciálna Spojená hlavnomestská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny

Účastiny rozlič. podnikov . „Adria", uh. morská paroplav... KoSicko-bohumínska železnica... Rakútko-uhorská Štátna železnica Severo-uh. spoj. uhl. a ind. apol. Horuo-uh. banská a hutná áč. sp. Uh. asfalt, spol

Peúaž. kurs

350 — —•

3 3 3 -291-50 535 60 628 50

20&2 — 3835-— 2345-— 1690 —

17900 —

586 — 3 1 0 -72250 3 8 7 -855-—

2/--

Mea. bodá

200 400 800 400 200 600 400 200 400

Šalgo-tarjánske uholné bane.. . I. uh. fabrika hosp. strojov . . . Ganz a spol. železiarne . . . . . . . Rimavsko-m.-g.-t. želez, závody. Brašovská dielňa na cellulosu . I. tíh. účast, pivovár I. ah. spolok na kŕmenie a vín. „Hungaria" umel. hnoj Uhorská elektrická apol

Pr ivátne žreby: Bazilika kos Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety. „Dobré srdce" Uh. Červeného kríža Taliansky spolok Oerv. Kríža Tal. Úerv. kríža (s rak. kolk.) Rakús. Oerv. kríža Rakús. úver. ústavn

Peňaž. kurs

748 50 430 —

3020-— 662 205-

6100-

485--545-

26-50 480

I l ­l s —

BO-— 43-— 46 — 63 —

486—

Viedeňská burza. 3. febr.

(V korunách.)

Uh. všeob. úverv banka Uh. eskont. a zmenár. banka.. Rakúska Lftnderbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť. Uč. Ferdinand, sev. železnice..

Peňažné druhy -. Dukáty, vrub 20-frankovníky 20-markovníky Nem. ríšske banknoty 100 Francúzske banknoty Ang. banknoty, 10 font, žterl. Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Rubeľ „

Peňaž. kurs.

846 60 526 — 53290 281-50

1259-— 6130

11-39 19-06 23-46

117-26 95-25 23 98 94-95

4 9 2 -252-761

Zodpovedný redaktor: Svetoxár Horban. Majitel a vydavatel: Consortium F a val Mudroň a Spol. Tlačou a nákladom EníhtlaČiarskeho áčaatinárskaho 3polku v Turčianskom Sv. Martine.