Spisovatel'ka a dramaticka Bohuslava VargovA, rod < n n l m

sa narodila 5. decembra 1951 v Trnavc, kdc absolvoval.i l . n l n i i

a zmaturovala na SVS (terajsie g y m n a z i u m ) . Novinantvo V na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v B i a i i

ziskala aj titul PhDr., a takisto na Univcrzite K o m e t v k r vedeckii hodnosf CSc. z filozofie. Ako redaklorka pfaol vNovej m y s l i a N a r o d n o m poisteni, externe vCeskoslovm I Bratislava. Ziskala viacero cien a o d m i e n v novinarsk\ li vratane Fucikovej.

Vargova-Habovcikova posobila ako vysokoSkol.k na Univerzite Komenskeho v Bratislave a na Katcdrc r o m s k e j kultury Pedant >pi Univerzity Konstantina Filozofa v Nitre. V sucasnosti pracuje ako slatulamit / . i .111|tt a predsednicka Kulturneho zdruzenia narodnosti a etnik Slovenskej rc

Vargova publikovala v novinach, casopisoch, v zbornikoch, skriptach, na internet''. v rozhlase a i . V roku 1978 jej vyslo leporelo Je to tak, a ci tak? v slovencine a v ccStiiic 1980 v d r u h o m vydani. Dalsie leporelo Zartovanky v slovencine a cestinc vydala \ •• Poeziou pre dospelych debutovala v Slovenskom spisovateli v roku 1979, a to zbiejk Anjel stratil perie. V roku 1992 vydala knihu poezie a prozy pre deti, m l a d e z i tl Romcata a Romcence a Ako sa stat' dievcat'om. V roku 2003 jej vysla d'alsiabasnick pre dospelych Sliepka s podstrihnutym kridlom. V roku 2007 vydala kniz.ku basjil pn ilftf Macka v skrysi tisi mysi a v roku 2008 knihu pre m l a d e z i dospelych Ponaskv n,< itim%l>< l'udove piesne.

Prethovibno Viliam Z e m a n ul'ila pes 21. augusta 1942 andro gav Lozorno. Jov hiuo IHOHM

r o m a n a famil'ejatar, kaj hine star chave the duj chaja. Ochtaselbersiko fundamentaliM) Akllltl kerd'a Lozornate andro bers 1956 . Maskarutno sikhl'ard'i kerd'a Pozomate andro bcrS FFUK - Katedra andragogiky kerd'a andro bers 1981 the postgradualno sikhTanl" u uprl Filozoficko fakulta UK kaj usidind'a titulis„doktor filozofie" l'ija agor andro bcrS 1984. V /oinMtl sja uzo thovibe fundamento Katedrake r o m a n i kultura uzi uci sikhl'ard'i Nitrate, kcj korlnttl odborno asistento, nasikheder kerlahi upro Ministerstvo kulturi SR, kanak kerel upro Urmlit zmocnenco vladi vas o r o m a n e k o m u n i t y SR sar odborniko upri r o m a n i chib, kulliua. in lorl,|« Sarexternouchoskolakrosikhl'ardo kerlahi upri FFUK Pozomate Pedagogicko fakulta

Dr. Z e m a n pisinlahi (delahi avri) odbornive clanki sar experto upri r o m a n i prohl m . i i i l . andar i historija R o m e n , andaro dzivipen R o m e n khere the androthemutne R o m a , andro t u m u l t Pi Pa. Phirlahi upro but avrethemutne odborne s i m p o z i j i the konferenciji. Zathod'a r o m a n o utu(t| bersuno fertal'i (stvrt'rocnik) „Romani revue", kaj sja sefredaktori. Cinlahi andro Pil'a ROMA^ A m a r o lav, Kereka, R o m a n o nevo Pil. Kerlahi upro avridinipe prvotina (angluni gcnd'| | Patockonaskri S o m R o m n i , Barsonyiskre R o m a n e avrisifarimaske but'a, Berky Micn i^f Roane gil'a, prethod'a clanki vas i Serviko televizija, Ministerstvo vas o andruno, delahi duitl andro Serviko rozhlasi, sjanipakro koordinatori vas o projekto E U R O M .

Autoris kerel sar prethovibno andri r o m a n i chib, prethovibnaskero m a n u s , publicista.

ISBN 978-80-968995-7-9

Romsko-slovenske vydanie ilustrovanej knizky poezie pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do romciny Viliamom Zemanom

mlmmm mmmO GAnvuO

M A C K A VV S K R Y S I %m\\

B O H U S L A V A V A R G O V A

Romsko-slovenske vydanie ilustrovanej knizky poezie pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do r o m c i n y V i l i a m o m Z e m a n o m

MACKA ANDRO GARUDO THAN

CITKINEL MISOSEN

MACKA V SKRYSI TISI MYSI

Bohuslava Vargova

Odborno posudko the agorutno lav: Odborny posudok a doslov: PaedDr. Eva Kopunkova

Andre romani chib prethod'a: Romsky preklad: PhDr. V i l i a m Z e m a n

Realizovane s financnou podporou Ministerstva kultury SR — program Kultura ndrodnostnych mensin 2008.

© Bohuslava Vargova R o m a n o - serviko av r id impe i lustruj ime knizka vas o chavore Bohuslava Vargovonatar andro prethovibe andri r o m a n i chib le V i l i a m o Zemanostar

Romsko-slovenske vydanie ilustrovanej knizky poezie pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do r o m c i n y V i l i a m o m Z e m a n o m

Macka andro garudo than citkinel misosen Macka v skrysi tfsi mysi

ISBN 978-80-968995-7-9

Kidipen gil'utnen the pariiarelipe avri vas o najciknedera

Zbierka bdsnia vymal'ovdvanka pre najmensich

Avri dina Kulturno jekhetanibe narodnosten the etniken andri Sovaciko republika andri P o z o m a

Vydalo Kulturne zdruzenie narodnosti a etnik Slovenskej republiky v Bratislave

ISLO MACA NA POTULKY

Ako dive kacicky

Piesok v m o r i , piesok v oku,

cl 'apkame sa pri potoku.

Ako dive kacicky z m a c a m e si nozicky.

Pes futbalista

Aky je to zvlastny pes: m a na sebe cierny dres.

Je to psista futbalista, vynoril sa spoza listia.

PoVovacka

Tu je pes a tu je m a c k a , zacala sa pol'ovacka.

Myska vravi: „Tras sa, pes, nejedla s o m este dnes."

4

GEJLA MACKA UPRO PHIRIBE LUMAHA

Sar dzive kacki

Posi andro m o r o s ,

posi andri jakh,

cl'apkinas a m e n uzo jarkos.

Sar dzive kacki cind'aras a m a r e pindrore.

Rikono futbalista

Savo hin oda biacarutno rikono: hin pre leste kalo dresos.

Hin oda rikonista futbalista, avl'ija upre palal patrina.

Chudkeribe

Adaj hin o rikono the adaj hin m a c k a sirdind'a pes chudkeribe.

Misorori vakerel: „Izdrolin tut, rikono, nachalom m e k ada d'ives."

5

Kto nel'ubi kacicku?

Povedz svojmu zlemu psisku: kto vyprazdnil moju misku?!

Kto mi vypil vodicku? Kto nel'ubi kacicku?

Macky, kacky, psicatd

My sme macky, vsetky hracky rozvesiame na hojdacky.

A psicata, ked' sa vratia, urobia nam nove z blata.

A kacicky, nase sicky nasiju kvet na suknicky.

Ko nakamel kacickora?

Phen peskre bengale rikonoske: ko cucard'a avri miro caro?!

Ko mange pija miro pafiori? Ko nakamel kacickora?

MackU kacku rikonore

Amen sam macki, savore cacki figinaha upro hajsovki.

O rikonore, kana avna palal, kerna amenge neve andari cik.

E kacicki, amare sivibnaskere dzuvl'a sivena amenge lulud'a upro rokl'ore.

7

Macka, a fives?

Kto je chlpko chlpaty? Kto ma chlpky za saty?

Kto ma chvostik samu srsf? Ciahnes, mas jej plnu hrsf.

Co si sisi/l

Co si, Dezko, sisi, ze sa bojis mysi?!

Nebud', Dezko, sisi, neboj sa nas, mysi!

Nelovime ani macky, ked' nas prosia kolenacky.

To je hracka

Mame macku mnaukacku, co nam mnauka na kacku.

Ja som macka, ty si kacka, hrat' sa s nami, to je hracka!

8

Macka, vaj rikono?

Ko hino dzar dzaralo? Kas hin dzarja vas o vigamos?

Kas hin pori calo dzar? Astares, hin tut pherdi burnik.

So sjal bigod'ardo?

So sjal Dezko, bigod'ardo, hoj tut daras misosen?!

Naov, Dezko, bigod'ardo, nadara tut amendar, misosen!

Nachudas ni macki, kana amen mangen po kloca.

Oda hin cacka

Hin amen macka mnaukacka, So amenge mnaukinel upri kacka.

Me som macka, tu sjal kacka, Te khelel pes amenca hin cacka!

9

Koho nas yes nahdna?

Kac-kac, kac-kac, kacena, nemame dnes jacmefia.

Nemame dnes potkana, koho nas pes nahana?

Kacka, macka, yes

Kacka, macka, pes, co vas chytil bes?!

Kacka mfiauka, macka kacka a so psom je nahanacka.

Psica, yes

Poviem vam to este dnes: prisiel ku mne jeden pes.

Nebol to pes, ale psica, vyskocilo spoza kricia.

10

Kas amaro rikono tradel andre?

Kac - kac, kac - kac, kacena, nane amen adad'ives arpa.

Nane adad'ives potkana, kas amaro rikono andre tradela?

Kacka, macka, rikono

Kacka, macka, rikono, so tumen chudind'a rikonaripen?!

Kacka mnaukinel, macka kackinel the le rikonoha hin tradindro andre.

Rikonoro, rikono

Phenav tumenge oda mek ada d'ives: Avl'ija ke mande jekh rikono.

Nasja oda rikono, ale rikonoro, chut'ind'a upre palal bur.

11

Islo maca GejVa macka

Islo maca na potulky, so psicat'om hralo gul'ky.

Gul'aj sa tu, gul'ka, gul', ty sa, psicek, ku mne tiiF

Gejl'a macka phirdone lumaha le rikonoreha bavinlas pe pro gul'ki.

Gulalin tut adaj, gul'ka, gul', tu sa, rikonoro, ke mande kikede.

Macka

Ja som macka, hopsasa, na ret'azi t'aham psa.

Aka je to vel'ka hana, ked' pes macku nenahana!

Eal'a, macka, hopsasa, na ret'azi t'aha psa...

Macka

Me som macka, hopsasa, upro lancos cirdav rikone.

Savi hin oda ladzinlipe, kana o rikono la macka na lei palal!

Dikca, macka, hopsasa, upro lancos cirdav rikone

12 13

Macka vo vode Macka andro yahi

Kacka kacka, kac-kac-kac, zobacik si v zrne zmac.

Namoc macku do vody, nech tam so psom zavodi.

Mys:

„Mily pes, prid' k nam dnes. Pozyvam fa na hostinu -mame chutnu macacinu."

Videli ste taku hracku?!

Videli ste taku hracku?! Mys za sebou t'aha macku. Mys, mys, mys, ty sa nebojis?!

K macke z dreva citim lasku. f aham si ju na povrazku.

S drevenou sa rada hram. Pred zivou hned' utekam!

Kacka kackinel, kac - kac - kac, o piskos peske andro zarnos cind'arel.

Cind'ar macka andro pani, mi odoj le rukoneha prekidkerel.

Misos:

„Komado rukono, av ki amende ada d'ives. Vicinav tut pre hoscina -hin amen lachi mackacina".

Dikhjan tumen ajsi cacka?!

Dikhjan tumen ajsi cacka?! Misos pal peste cirdel macka. Misos, misos, misos, tu tut nadaras?!

K i macka andaro kast achal'ovav kaml'ipen. Cirdav mange la pro selo.

La kastunaha man rado bavinav. Anglal dzivdi sik denasav.

14 15

Ten ndshgyo

Ten nas havo hra sa hravo.

Nase psica macky nicia.

Tol'ko donho hudu, az prevrati budu.

Zvieratkd z ndsho dvora

Nase husky biele bluzky rozvesali na haluzky.

Nase mysi macka tisi: nezjem vas, ste predsa v skrysi.

Nase mysi pistia v skrysi: nech vojde dnu, kto sa pysi.

16

Oda amaro havo

Oda amaro havo bavinel pes hravo.

Amare rukonore macki mosaren.

Adeci andre leste vakeren, dzi kana visarel buda.

Dzvirina andre amaro yVacos

Amare papifia parne vizitki rozfiginde upro konara.

Amare misen macka citkinel: nacha tumen, sjan te avka andro garudo than.

Amare misosa piskinen andro garudo than: me dzav andre, o thovel baripen.

17

Kackv

Na potoku kacky kackaju, kac, placky.

Kac, kac, kac, kto nam zrata plac?

Jedna kacka, druha kacka, kol'ko sa tu kaciek pl'acka?

Kto to scita? - Kalkulacka!

Upro jarkos kacki kackinen, kac, rovibnaha.

Kac, kac, kac, ko amenge zgenela roviben?

Jekh kacka, dujto kacka keci pes adaj kacki plackinen?

Ko oda phenela? Kalkulacka!

Ekdge

Stara huska gaga: Ge!, potrebujem ekage!

Srdce sa mi budi, poskakuje v hrudi.

Od ekage pride sprava, ci som chora, a ci zdrava.

Ekage

Phuri papin gaginel: Ge!, kampjol mange ekage!

Jilo mange ustavel, chudel peske andro kol'in.

Khatar o ekage avl'a nevipen, ci som nasvali, the ci sasti.

19

Prasatd a teVatd

Prasata a tel'ata popadali do blata.

Tel'ce prasce, prasce tel'ce

ucili v nom kotrmelce.

Co k comu yatri?

Pes ma maca, macka tel'a. To je na mna, moji, vel'a.

Kravicka ma husky iba.

Neviete, co comu chyba?

20

Balore the gurumnore

Balore the gurumnnore pele tele andi cik,

Gurumnore balore, balore gurumnore

sikl'unahi andre leste kozimertkosa.

So ki soste kampjol?

Rikone hin macka, macka gurumfiori. Oda hin te upre mande, mire, but.

Gurumfiora hin papinora cak.

Nadzanen so soske chibinel?

21

Kravkv na tancovacke

Mu-mu, muzikanti, ale sa nam dobre santi!

Ked' pochabel' vichor duje, aj kravin sa roztancuje!

Kde md slieyka vajicka?

Mu-mu, kravicka, kde ma sliepka vajicka?

Kto je, kto je na vine, ze sa taja v kravine?

Mu-mu

Veru, aj ta kravka musi umyvaf si zuby, usi,

ked' sa budi, usina. Fakt! - To nie je kravina.

22

Gurumnore pro kheliben

M u - mu, lavutara ale pes amenge lache bavinel!

Kana pherjasuni zorali balval phurdel, te o gurumnegero kher rozkherel!

Kaj la kachna jandre?

Mu - mu gurumnori, kaj la kachna j andre?

Ko hin, ko hino upri dos, hoj pes garuven andro gurumnakero kher?

Mu - mu

Caces, the odija gurumnnori site musinel te thovel peskre danda, kana,

kana pes ustavel, sovel. Cacipen! - Oda nane gurumipen.

23

Nemec dve na tri

Me-me, mekam mekotiny, aby bolo trochu psiny.

Koza, to sa nepatri! Nemec nam tu dve na tri!

Vrabcek

Cim, cim, cim, s cim odletim, s cim?

Vzdy narobim vel'a, vel'a, vel'a kriku,

kym odletim so slamockou v zobaciku.

Kura:

„Kohut, kohut, kohutisko, pod'me spolu na smetisko.

Zhodnime sa rozumne: tebe sliepky, zrno nine."

24

Namecin duj upro trin

Me - me , mecinav mekotini, te saj ovel culo rukonori.

Koza! Oda pes nakampl'ol! Namecin ameng adaj duj upro trin!

Vrabcoro

Cim, cim, cim, soha urnina, soha?

Sagdar kerav but, but, but vika,

dzi kana urfiisalovav le phusoreha andro zobacikoro.

Kachni:

„Basno, basno, basnorisko, dzas jekhetane upro smeciskos.

Dovakeras amen god'aha: tuke kachni, zarnos mange."

25

Cap zdhradnikom

Za tym krikom, pod tym krikom

stal sa nas cap zdhradnikom.

Ktoze nam da nahradu za zozratu zahradu?!

Smeld zaba

Nie som ziadna baba, ale smela zaba!

Ked' urobim ham-ham-ham, uz t'a mucha, uz fa mam!

26

Capos kertesis

Pal o lulud'akre ranora, tel oda lulud'akre ranora

achilas pes amaro capos kertesis.

Ko amen dela aver vas chaldi upre bar?!

Tromadi zamba

Na sjom iiisavi baba, ale tromadi zamba!

Kana kera ham - ham - ham, imar tut machi, imar sjal machi miri!

27

Klokanciatko

Hej, samica klokanica, klokanciatku chuti pica!?

Ked' odbehne vedl'a, chuti mu aj knedl'a.

A ked' sa hra vo vacku, vari zajkom omacku.

VeVky ako slon

Uz som ako slon -vel'ky ako dom.

Vel'ky ako sidlisko -som slonacie slonisko!

Lev,

len si rev.

Ked' narobis vel'a kriku, dobre je to na psychiku.

Klokanoro

Hej, dzuvl'ori klokanica, klokanoreske smakinel pica!?

Kana oddenasel pasal, smakinel leske te knedla.

Te kana pes khelel andri zeba, tavel sosojenge sovl'ardo.

Baro sar elefanto

Imar som sar elefanto -baro sar kher.

Baro sar besiben -som elefantoneskero elefanto!

Levo,

cak tuke ker vika.

Kana kereha bari vika, lacho hin oda upri psichika.

28 29

U NAS DOMA

Stol

KE AMENDE KHERE

Skamin

Stol, stol, stol, kam si odbehol?

Prave, ked' som jedla, odskocil si vedl'a!

Tanier

Tanier, tanier, tanierik na obruse dostal smyk.

Najedeny kvietok mam: polievkou ho polievam.

Skamin, skamin, skamin, kaj tuke denases?

Akanak kana som jedl'a, odchocnel peske pasal!

Taniris

Tafiiris, taniris, tahiriko upri solvejta doreserd'a smiko.

Cal'ardo lulud'ori hin man: zuminaha les phacorkerav.

32 33

Hrncek

Takmer kazdu hodinu mam z hrnceka hrdinu.

Ci mu kazem, ci nekazem, hrdinsky sa hadze na zem.

Cukornicka a soVnicka

Cukornicka Ema cukor nikdy nema.

A sol'nicka Klara o soli len tara.

34

Kucori

Maj sako ora hin man kucoratar vitezi.

V

Ci leske vakerav, ci navakerav, vitezkan pes chivkerel upri phuv.

GuVardi the loneski

Gul'ardicka Ema gul'ipen la nane soha.

The lonskri Klara pal o Ion cak vakerel dilihipen.

35

Dobru chut9!

Zelenina, s tou je psina!

Tanecnica cibul'a slzu z oka vygul'a.

A cesnacik smrdi z ust, nevleti mi do nich chrust.

Jablkd

Tak, tak, tak, strasiem jablk za metrak.

Ze s tym bude neplecha? Ved' ich vopcham do mecha!

Tak, tak, tak,

kladiem hrniec na sporak.

Nalejem don liter vody, nech sa ryzi dobre vodi.

36

Lacho smako!

Zelenina, laha si rikoria!

Kheluni purum apsin andari jakh gulalinel.

The i sir khandel andaro vosta, naurnisalTola mange andre lende chrusto.

Phabaja

Tak, tak, tak, razina tele phaben vas o metrakos.

Hoj ovla odoleha bida? Then avka len da andro gono!

Tak, tak, tak,

rakinav e piri tel sparheta.

Chiva od'a litros pahi, pe le rajzoske lache lidzal.

37

Syordk tryinechutenstvom

Sporak, sporak, dobrak stary! Vsade, kde je, pecie, vari. Pecie, vari, vsade, kde je: druhym dava, sam vsak neje.

Zdyrazka

Padol, padla, padlo do kastrola sadlo.

A vobec si net'azka. Bude z neho zaprazka.

Obzerance

Trochu syra na rezance, Dunco vari obzerance. Macka kraja slize, pes sa v kute lize.

38

Syarheta tirinel nalache chabeha

Spareta, sparheta, lacho phuro! Sathamende, kaj hino, pekel, tavel. Pekel, tavel, sathamende kaj hino: avren del, korkoro cak nachal.

Zayrazka

Perd'a, perd'a, perd'a andri bari piri cikel.

The kanci naphukavel pes. Ovl'a lestar zaprazka.

Chumer so yes dikhel yale

Culoro kiral upro rezanki, Dunco tavel chumer so pes dikhel pale. Macka cingerel churdo chumer, rikono pes sing carel.

39

Bacil

Jeden maly bacil po nose ma bacil.

Bez prec, bacil, ty, ty, ty,

lebo budes zabity!

Pijem citron, caj, celom vzad si daj!

Vidlicka

Vidlicka, vidlicka, bet'arka malicka!

Nepichaj sem a tarn, ked' z maska ujedam!

40

Bacilis

Jekh cikno bacilis, upro nakh hin le bacilis.

Denas het, bacilis, tu, tu, tu,

bo oveha murdardo!

Pijav citronos, cajos, cekadeha palal tu de!

Phosad'i

Phosad'i, phosad'i, bitangi ciknori!

Naphosav adaj the odoj. kana le masestar chav!

41

Umyvadlo

Cisto ciste umyvadlo, umyt' sa mi dobre padlo.

Umyva sa v nom tak dobre: z ciernych oci mam uz modre!

Mozeme sa syinif zasl

Uz je sveter vypraty, vyprate su zaplaty.

To je, moji, krasa kras! Mozeme sa spinif zas.

Syrcha

Naco ti je sprcha? -pyta sa ma mucha.

Naco?! - Pustim sprchu na spinavu muchu.

Bdba

Baba, baba, co si mala? Zasa si sa pocikala. Si uz dievka, tak len chod' vycikaf sa na zachod!

42

Lavoris

Zuzo zuzipno lavoris tc thovel pes mnge lache perd'a.

Thovel pes andre avka lache: andar kale jakha hin man belave.

Saj amen melalas yayalel

Imar hin o svedros thodo, thode hin o kotora.

Oda hin, mire, sukar sukariben! saj amen melanas papale.

Syrcha

Upri soste hin tuke sprcha? -phucol pes mandar machi.

Upri soste?! - Mukhav sprcha upri melali machi.

Poykica

Popkica, popkica, so sal cikni? Papale tut muterd'al.

Sjal imar chaj, avka cak dza te muterel pes upro budaris!

43

Prak

Tak, tak, tak urobim si prak:

najprv drievko, potom gumka..

Neutekaj, postoj, srnka!

Kamene

Ake krasne kamene vyrastaju zo zeme!

Kremene a sl'udy, slniecko ich budi.

Skald,

kde si sa tu vzala?

Spadla som z pohori do riecok, do mori.

Spadla si do dvora, ty jedna potvora!

44

Gumiyuska

Tak, tak, tak kera mange gumipuska:

anglunes kastoro, pal'is gumka....

Nadenas, terd'ov, srna!

Barora

Save sukar barore baron andar phuv!

Kremena the sludi, khamoro len ust'avel.

Zoralo bar,

kaj tut adaj lejal?

Pejlom palo hed'i, andro lehora, andro baro pahi.

Pejlaj tu andro pl'acos, tu jekh nalacho!

45

Imelo

Letelo imelo nesmelo, nesmelo.

Na strome zostaf uz nechcelo, nechcelo.

Letelo imelo veselo za ciel'om:

do tvojej rucicky, chlapcicek malicky.

Metla

Me, me, metla ponad komin vzlietla.

A ked' zmietla vsetok dym, sadla si spat' na komin.

Imelo

Urnisal'ol imelo dorado, dorado.

Upro rukh te achel imar nakamel, nakamel.

Urnisal'ol imelo asavnan ko agor:

Andro tiro vastoro, chavoro ciknoro.

Sepruva

Me, me, sepruva upral o thuvalo urnisal'ila.

Taj kana seprind'a savoro thuv, best'a peske pale upro thuvalo.

Vykricnik v tricku

Som vykricnik Kricko, mam krikl'ave tricko.

Zakazujem raz-dva-tri vsetko, co sa nepatri!

Pocuvol ma

Sedlo, hriva, konsky chvost: taka jazda ma uz hneva!

Zastav, Pejko, staci, dost'! Posluchol ma - konik z dreva.

Dvoma, tromi

vynasobim stromy,

- uz tu mame les. Raz-dva na buk lez!

48

Vicindo andro tricko

Som vicindo Kricko, hin man krikl'avo tricko.

Zaphenav jekh - duj - trin savoro, so pes nakampjol.

Sund'a man

Sedlos, grastane bala, grastani por: ajso tradimo man imar rusel!

Terd'ov, Pejko, birinel, nakamav! Sund'a man - grastoro andaro kast.

Dujenca, trinenca

buterval'ala rukha,

- imar hin amen ves. Jekh - duj upro buko dza!

49

FU, FU, VETRICKY

Od bucika do buka

Fu, fu, vetricky, fu, vy moji malicki.

Ako ste sa udreli? Ved' ste spali v posteli!

V sieti medzi stromami plakali ste bez mamy.

Fu, fu, vetricky, ofukam vam nozicky.

Od bucika do buka boliestku vam ofukam.

Od bucika do buka boliestku vam ofukam...

52

FU, FU, BALVALORA

Khatar o bukoro ko buko

Fu, fu, balvalora, fu, tumen mire ciknore.

Sar tumen lemad'ond'an? Hen tumen sovenahi andro had'os!

Fu, fu, balvalora, ophunda tumenge prore.

Khatar o bukoro ko buko dukhori tumenge ophuda.

Khatar o bukoro ko buko dukhori tumenge odphuda...

53

Vetry

Vetry, vetry,vetry schovane su v metri.

Jeden dlhy, druhy kratky odmerali vsetky latky

od plota do plota.

Bolaze to robota!

Vetricka sa vozi autobusom

Zbadala som autobus: prejdem na nom sveta kus!

Fu, fu, fuknem na spojku, predbehnem aj trojkolku!

54

Balvaja

Balvaja, balvaja, balvaja garude hin andro metros.

Jekh dugo, aver charno odmerinde savore pochtana

khatar bar ki bar.

Sja hin oda but'i!

Balvajorka yes hordinel autobusiha

Dikhl'om autobusis: predza upri leste kotor luma!

Fu, fu, phurdava pre spojka, preddenasa the trojkolka!

55

Vetricek konicek

Som vetricek konicek, aky mam len rychly cval!

Som vetricek - konicek, unesiem fa v dial'.

Zartovanka

Vietor ma vraj, moji, dlhe vlasy, dlhe usi pod ne usif da si.

Vietor ma vraj dlhe nohy, moji, fuka hentam - a u z pri mne stoji!

Pri mne stoji - auz zmizol kdesi. Marne volam: vetricek mdj, kde si?

56

Balvalori grastoro

Som balvalori grastoro, savo hin man cak frisno sid'aripen!

Som balvalori - grastoro, hordina tut andro duripen.

Kerel yherasa

Balval hin phenen kaj, mire, duge bala, duge kana tel lendepeske te sivel dela.

Balval hin phenen kaj duge pindre, mire, phurdel okodaj - the imar uzi mande terd'ol

Uzi mande terd'ol - the imar nasTila varekaj Jevalan vicinav: balvalori miri, kaj sal?

57

Vetrik lodivod

Na nozicku malicku obujem si lodicku,

obujem si malu lod'. Ja, vetrik, vas lodivod.

Vetry, vetry, vetry,

skriepili sa v svetri. Vetrov vel'a - svetrik maly! Tazko sa don popratali.

Ked' sa kvapka s kvapkou streta, do svetra uz d'alsi vlieta: „Nemoknime predsa v dazdi, vezmime si kusok - kazdy!"

Moje male vetriky,

mate teple svetriky? Prikvitla uz meluzina, v kosiel'kach vam bude zima.

58

Balvalori lodivodos

Upro proro ciknoro urava mange lodicka,

urava mange cikni lodicka. Me, balvalori, tumaro lodivodos.

Balvala, balvala, balvala,

dokerenas tumen andro svedros. Balvalen but - svedroskoro cikno! Pharan pes andre pratinel.

Kana pes culin la culinlaha arakhel, andri balval imar urnisal'ol: „Nacind'aras te avka andro brisind, las amenge ceporo - sako!"

Mire cikne balvalore,

hin tumen tate svedroskore? Avl'ija imar meluzina, andro gadore tumen ovla sil.

59

Snehuliak

Tak, tak, tak narodil sa snehuliak.

Najprv nozky, potom brusko,

pod hrniec mu dajme usko.

Heu mrdzikv

Hej, mraziky, mraziky, predajte nam svetriky!

My sme zimoumruce vetry, chceme preckaf zimu v svetri.

- Kupte si vy kabaty, to sa lepsie oplati!

60

Jiveskero man us

Avka, avka, avka ul'ila pes jiveskero manus.

Anglunes prore, palis peroro,

Tel i piri le daha kanoro.

Hej, siliynore

Hej, silipnore, silipnore, bikenen amenge svedrikore!

Amen sam jevendutnomeribne balvajaha, kamas te preuzarel jevend andro svedros.

- Cinen tumenge gereka, oda pes tumenge visarela!

61

Vetrik na hoidacke Balvalori uyri hinta

Hojda, hojda, hojda hoj, usmievaj sa, vetrik mqj.

Haja, haja, haja, haj, do spanku sa uhojdaj.

Hojda, hojda, hojda, hoj, asa tut balvalori miri.

Haja, haja, haja, haj, andro soviben tut uhintin.

Preco nespis?

Co to tecie, co sa vlni pod lucikmi lucnej luny?

Preco nespis, vlnicka?

Va soske nasoves?

So oda culol, so pes band'avkerel tel o luci luchakere chone?

Va soske nasoves, dosori?

Chcem t'a bozkaf na licka.

- Kamav tut te cumidel pro chamore.

62 63

Vodicka, voda

Vodicka, voda, kamze t'a vodia?

Teciem si smelo, kam sa mi chcelo.

Cierne more

Ako to, ze Cierne more z obrazu sa nevylieva?

Ved' sa, moje, pozri hore!: drzi ho ram. Pevny. Z dreva.

Rosa a zemiak

Tak, tak, tak pada rosa na zemiak.

Najprv skropi byl'ku, hrudu, pod riou hl'uzy mocniet' budu.

64

Panori, pani

Panori, pani, kaj tut lidzan?

Cul'ovav bidaragutnan, kaj pes mange kamlahi.

Kalo moros

Sar oda, hoj Kalo moros andar o obrazis nachovkerel avri?

Cak tu, miro, dik upre!: l'ikerel le o futros. Zoralo. Andaro kast.

Drosin the phuvaVi

Tak, tak, tak perel drosin upri phuval'i.

Anglunes choravel carori, bondo, tel late korefia zorale acena.

65

Vodicka, vodicka,

kam tecies, malicka?

Od mamy do dial'ok odteciem za potok.

S jesennym dazdikom pridem spat' za ockom.

Bystrinka

Bystrinka malinka, voids sa Katinka?

Volam sa, ako dices. Preco ma nenazves?

Bystrinka malicka, volaj sa Evicka!

Pod'me sa svolu hraf

Bystrinka Katinka, som potok Julinka.

Pod'me sa spolu hraf, do riecky pritekaf.

66

Panoru vanoru

kaj cul'os ciknori?

Khatar miri daj andro duripen odcul'ova pal o jarkos.

Le jesoske brisindoreha ava pale pal o dadoro.

Lenorori

Lenorori ciknori, vicinen tut Katinka?

Vicinav man, sar kames. Vasoske man navicines?

Lenori ciknori, vicin man Evicka!

Dzas amen jekhetane te khelel yes

Lenori Katinka, Som jarkos Julinka.

Dzas amen jekhetane te khelel pes, andro panori te cul'ol.

67

Potocik, bystrinka

Potocik, bystrinka, precoze nespinka?

Vystrcil von nostek, vietor mu dal boztek.

Heu rieckal

Hej, riecka, riecatko, postojze nakratko!

Ako chytim rybu, ked' sa ryby hybu?

Co po rybe! Zamen rybu za moj kamen!

Tetka rieka

Tetka rieka, pockaj, coze, oddychnuf si kazdy moze.

Kdeze, moje, kdeze stat': treba sa mi ponahl'at'.

Zivot kaze: tetka, vstan, uz t'a caka ocean.

Jarkoro, lenori

Jarkoro, lenori, vasoske nasoves?

Chid'a avri nakhoro, balval le difia cumidoro.

Hej, yahoril

Hej, panori, terd'ov cak ciknoran!

Sar chuda mache, kana pes mache calad'on?

So pal o macho! Paruv mache vas miro baro!

Nena pani

Nane pani, uzar, so, acalel peske sako saj.

Kajca, miri, kajca te terd'ol: kampe mange te sidzarel.

O dzivipen vakerel: nena, usti, imar tut uzarel o darjav.

68 69

Dazde, dazde...

Dazde, dazde, dazde rozmocili razdie.

Kto nam ohnik zazne? Predsa slnko! Vazne!

Ja vam ohnik zaznem. Chytim dazdik za usi, vyt'aham ho za ne,

puk, puk, razdie vysusim, az ohnicek vzplanie.

Mrak

Tak, tak, tak rastie mrak.

Najprv maly, potom vel'ky,

nevmesti sa do postiel'ky.

Brisinda, brisinda...

Brisinda, brisinda, brisinda sapaharde suke kasta.

Ko amenge jagori zabarela? Te avka khamoro! Caces!

Me tumenge jagori zabara. Astara ambreli vas o kana, cirdala le vas lenge,

puk, puk, suke kasta sut'ara, the jagori kerava.

Mrakos

Tak, tak, tak barol mrakos.

Anglunes cikno, pal'is baro,

nachudel pes andro vordoro.

70 71

Na zdravie!

V oblakoch modra farba modravie.

S vetrikom pripime si na zdravie.

Upime si vsetci zvesela z kvapocky,

co na zem zletela.

Burka

Ked'je vo mne elektrina, vybijem sa - a som ina.

Potom sa uz nebijem. Iba spinkaf, spinkaf chcem.

72

Upro sastipen!

Andro chmari belavo farba achel belavo

La balvaloraha amenge pijas pro sastipen.

Pijas amenge savore asangutnes andar culindi,

so upri phuv urnil'ija pre jekh than.

Baro brisind

Kana hin andre mande elektrina, som avri mardi - the som aver.

Pal'is man imar namarav. Cak te sovel, sovel kamav.

73

Hroznd

Raduju sa hrozna, pal'ava je hrozna.

Budze, dazdik, skupy, schovaj v mracnach krupy.

Vzdy, ked' zreju hrozna, burku inde oznam.

Ddzd'

Vybral sa dazd' do sveta, ze si s vetrom polieta,

na strome i na kriku zabubnuje muziku.

Od dediny do mesta trieli cesta-necesta.

74

Drakha

Losanen pe drakha, kerad'ipen daramutno.

Ov cak, brisindoro, lakomo dzeno, garuv andri chmara kropaja.

Sagdar, kana drakha lachen, baro brisind avrenge phen.

Brisind

Kidind'a pes o brisind andre luma, hoj peske la balvajaha urnisal'ola,

upro rukh the upri vika bubninlahi basaviben.

Andaro gav andro foro sid'arel drom - nadrom.

75

Duha

Dazd'ov bolo dost' a dost', teraz spravim z farieb most.

Uvidite, pod'te sem, ako priepast' prekleniem!

Na trnavskei vezi

Na trnavskej vezi santia styria jezi.

Jezko z veze neskace, na zem prsia pichliace.

Pozrite sa, dievcata, Traava je jezata!

76

Duha

Brisinda sne but, the but, imar kera farbendar phurt

Dikhena, aven adaj, sar bari charipen predza!

Uyri trnavsko turna

Upri tmavsko turna khelen pes star tiviski.

Tiviskoro andar turna nachuckerel, upri phuv peren phosavibena.

Dikhe ca, chajore, Trnava hin tiviskani!

77

78

79

AGOR LAV

Bohuslava Vargova avl'ila andre serviko literatura andro eftabers palune selberseste andro prudos dzuvl'ikani literatura. Te kana adaj nasja angluni, sar phend'a o Pavol Plutko, la kritika interesinlahi lakro analiticko dikhiben upro cacipen, savo pes nasigeder dzanibnan chol'ard'a buter. Ada la lava pes calavkeren avka la Vargonaskre gil'utne kezdipena vas o avri bararde „ 0 And'elos nasad'a pora" (Bratislava: Slovensky spisovatel', 1999), save irisagoha kheld'a avri trito hejo andro kheldipen Serv iko literarno fond ko Maskarothemutno bers dzuvl'ipen, the avka sar lakre avera keribena (vas Kachhi le muravelde phakoha - Bratislava, K Z N E SR, 2003).

Vargova peskirelahi gil'utnenca vas ochavore anglal skolake bersa, leporeloha Hin oda avka, the avka? Bratislava, Mlade leta 1978, 1978, 1980), pal savoneste dzanahi leporelo Pheresanky (Zartovanky), Bratislava: Mlade leta, 1983, 1983). Imar adaj sar the andri bari I'iluni the andro jekhetane I'ila the andre lengre publikaciji vas o chavore, sja te dikhel la Vargovakro priband'ariben ko asavno, pasutno vas o achal'ipe najciknedere gennibnaskere. Andri gend'i poezija the proza vas o chavore, terne chave the phuredera Romcata the Romcence tlie Sar pes te achel chaj (1992) e Vargovo rozbuchl'ard'a pestro arzenalo pas o gil'utne intencionalne thod'a god'i pre „andre save pes o autoris the o genibnaskre ustiden andro jekh avreskero viseleto upro principos spontanno chavorengro kheliben, the odoleha te andro vzajomno te kerel pherasa, keribe opral, pheras the savoro palmo, so ko chavorengro kheliben kampjol." (Pavol Plutko).

Aver baripen la Vargovonakri poezija vas o najciknedera genibnakre dzalahi ko pherasune aschibe cacipena upro fundamenti paradoxi, asocijaciji, sinonima, ko viseleto manuse - chavore the phuv (dzvirina) irtiko the avren. Vargova adaj doresind'a, phende lavenca literarno kritikoha the dzandeha, lekfedera instrumentacijaha, adekvatno ritmicko the hangoskro organizacija, peterimaski chavorikaneskri sundi dzivipni realita.

E Vargovo thod'a andro kidipen peskro nevo keriben andro palune des - desupanc bersa, te sar avera varesave morde gil'utne,

80

modifikinde dromeha k akanakre trendi serviko literatura vas o chavore.

Autorka nairinel konvencna gil'utne pal i dzvirina, phuv, realiji chavorikana luma - ale zvlastno andre save hin zakodujime na cak chavorikano kheliben, ale the achaviben horedera viseleta manus -phuv (priroda), manus - nipe, chavoro - realita. Taj oda savoro pherasune keribeha. Chavoro pes sikhl'arel khelibnaha andro procesis recepcia, khele pes, ale uzoda gondolinel. Cala giU'utnaha pes pocoralnan cirdel enviromentalno avri l'ikeriben, kamlo viseleto ko manus, ki phuv the ko nipi, zorali pecat'a zoraloseleskro dopat'aniben ko manusno, lachibe the sukaripe.

Vargovo uzo kamiben so jekhelavengeran te phenel o cacipen thovel nekbuterval ko starversi, zorali pointa. Achavibne prvkoha hin adaj „so site avel" pheras, hurdo ironija, cudna visileta, kaj paradoxo „uprosero" vlastnan phenel avri pal okamplipen harmonicka visileta furt avline avri andaro sembe vorbi.

Vargovonakri lachavipni gend'i ovla doplnkos andri literatura vas o chavore anglal skola. Imar akanak lekhaven avri spontanne lache reakciji upro kotora irisagos, na cak ko chavore, ale the ko pedagogi, sikhl'arde, avril'ikeribne the kulturne but'akerne. K o priklado uzi inscenacija Vargovonakri gilutfii andro teatro, andro sikhl'arde dajakren the andro fundamentalne sikhl'arde.

PaedDr. Eva Kopiinkova

81

DOSLOV

Bohuslava Vargova vstupila do slovenskej literatury v sedemdesiatych rokoch minuleho storocia v prude tz\'. zenskej literatury. I ked' v nom nehrala prim, ako sa vyjadril Pavol Plutko, kritiku zaujal jej analyticky pohl'ad na skutocnost', ktory sa neskor umelecky prehlboval. Tieto slova sa tykaju tak Vargovej basnickeho debutu pre dospelych Anjel stratil perie (Bratislava: Slovensky spisovateF, 1979), ktoreho rukopisom vyhrala 3. miesto v sut'azi Slovenskeho literarneho fondu k Medzinarodnemu roku zeny, ako aj jej d'alsej tvorby (po Sliepku s podstrihnutym kr idlom - Bratislava: K Z N E SR, 2003).

Vargova vlastne debutovala basnami pre deti predskolskeho veku, leporelom Je to tak, a ci tak? {Je to tak anebo tak? Bratislava: Mlade leta, 1978, 1978, 1980), po ktorom nasledovalo leporelo Zartovanky (Zertovdnky, Bratislava: Mlade leta, 1983, 1983). U z tu, ako aj v rozsiahlej casopiseckej a zbornikovej tvorbe pre deti, bolo vidno Vargovej sklon khumoru, blizkemu chapaniu najmensimi citatel'mi. V knihe poezie a prozy pre deti, mladez i dospelych Romcata a Romcence a Ako sa stat' dievcat'om (1992) Vargova rozsir i la svoj arzenal o verse intencionalneho zamerania, „v ktorych sa autor i citatel' dostavaju do vzajomneho vzt'ahu na principe spontannej detskej hry, a tym aj do vzajomneho prekarania, podnecovania, vtipu a vsetkeho ostatneho, co k detskej hre patri". (Pavol Plutko)

Dalsi vyvoj Vargovej poezie pre najmensich citatel'ov smeroval kvtipnemu postihnutiu podstaty na zaklade paradoxov, asociacii, synonym, vzt'ahu cloveka - diet'at'a a prirody/zvierat'a/veci a inych. Vargova to dosahuje, povedane slovami literarneho kritika a vedca, dokonalou vyrazovou instrumentaciou, adekvatnou rytmickou a zvukovou organizaciou, zodpovedajiicou detskemu vnimaniu zivotnej reality.

Vargova zaradila do zbierky svoju novii tvorbu poslednych desiatich - patnastich rokov, ako aj niektore vybnisene starsie verse, modifikovane smerom k siicasnym trendom slovenskej literatury pre deti.

82

Autorka nepise konvencne basne o zvieratkach, prirode, realiach detskeho sveta - ale ozvlastnene, v ktorych je zakodovana nielen detska hra, ale aj postihnutie hlbsich vzt'ahov clovek - priroda, clovek - spolocnost', diet'a - realita. A to vtipnou, humornou tvorbou. Diet'a sa uci hrou v procese recepcie, zabava sa, ale aj rozmysl'a. Celou knihou sa nenapadne vinie environmentalna vychova, laskavy vzt'ah cloveka k prirode i k Pud'om, vytrvala pecaf tvrdohlavo presvedcenej Pudskosti, dobra a krasy.

Vargova pri snahe co najjednoduchsie vyjadrit' podstatu, siaha najcastejsie k stvorversiam, silne vypointovanym. Vystavbovym prvkom je tu „nevyhnutny" vtip, humor, jemna ironia, ozvlastnenost' vzt 'ahov, kde paradox „naruby" vlastne vypoveda o potrebe harmonickych vzt'ahov neustale vystupujucich z protireceni.

Vargovej kvalitna knizka sa uz vo svojom prvom slovenskom vydani stala prinosom v literature pre deti predskolskeho veku. Zaznamenali sine pozitivne ohlasy na citatel'skych besedach, v rozhovoroch, listoch. nielen u deti, ale aj u pedagogicko-vychovnych a kulturnych pracovnikov, napriklad pocas inscenacii Vargovej poezie Divadlom poezie K Z N E S R v materskych skolach a v prvych rocnikoch zakladnych skol.

PaedDr. Eva Kopiinkova

83

Prethovibno Viliam Zeman uPila pes 21. augusta 1942 andro gav Lozorno. Jov hino lacha romana famil'ejatar, kaj hine star chave the duj chaja. Ochtaselbersiko fundamentalno skola kerd'a Lozornate andro bers 1956. Maskarutno sikhl'ard'i kerd'a Pozomate andro bers 1960. F F U K - Katedra andragogiky kerd'a andro bers 1981 the postgradualno sikhl'ariben upri Filozoficko fakulta U K kaj usidind'a titulis „doktor filozofle" l'ija agor andro bers 1984. V . Zeman sja uzo thovibe fundamento Katedrake romani kultura uzi uci sikhl'ard'i Nitrate, kej kerlahi odborno asistento, nasikheder kerlahi upro Ministerstvo kulturi SR, kanak kerel upro Urado zmocnenco vladi vas o romane komunity SR sar odborniko upri romani chib, kultura, historija. Sar extemo uchoskolakro sikhFardo kerlahi upri F F U K Pozomate -Pedagogicko fakulta.

Dr. Vil iam Zeman pisinlahi (delahi avri) odbornive clanki sar experto upri romani problematika andar i historija Romen, andaro dzivipen Romen khere the androthemutne Roma, andro romane Pil'a. Phir lahi upro but avrethemutne odborne simpozij i the konferenciji. Zathod'a romano ando bersuno fertal'i (stvrt'rocnik) Romani revue, kaj sja sefredaktori. Cinlahi andro Pil'a R O M A , Amaro lav, Kereka, Romano nevo I'll- Kerlahi upro avridinipe prvotina (angluni gend'i) Patockonaskri Som Romhi, Barsonyiskre: Romane avrisit'arimaske but'a, Berky - Mrenica: Romane gil'a, prethod'a clanki vas i Serviko televizija, Ministerstvo vas o andruno, delahi duma andro Serviko rozhlasi, sja nipakro koordinatori vas o projekto E U R O M .

Autoris kerel sar prethovibno andri romani chib, prethovibnaskero manus, publicista.

84

PrekladateP Viliam Zeman sa narodil 21. augusta 1942 v Lozorne. Pochadza z romskej rodiny, ma sest' surodencov. Osemrocnu zakladnu skolu ukoncil v Lozorne v roku 1956. Strednu osvetovu skolu skoncil v B rati slave maturitou v roku 1960. F F U K - Katedru andragogiky absolvoval v roku 1981, ako i postgradualne studium na Filozofickej fakulte U K , kde ziskal aj titul „doktor filozofie" v roku 1984.

V i l i a m Zeman pracoval s mladezou ako vychovavatel' - sportovy referent, neskor vo veducich funkciach.Bol spoluzakladatel'om Katedry romskej kultury Vysokej skoly pedagogickej v Nitre, kde posobil ako odborny asistent, neskor pracoval na Ministerstve kultury SR, na Sekretariate splnomocnenca vlady SR pre romske komunity ako odbornik na romsky jazyk, kultiim, historiu. Ako extemy vysokoskolsky pedagog posobil aj na FF U K Bratislava - Pedagogicka fakulta.

Dr. Vi l iam Zeman publikoval odborne clanky ako expert na romsku problematiku z dejin Romov, zo zivota Romov doma aj v zahranici, v romskych casopisoch aj novinach. Zucasthoval sa mnohych zahranicnych konferencii a sympozii. Zalozi l romsky stvrt'rocnik Romska revue, kde bol sefredaktorom. Dopisoval do casopisov Roma, Amaro lav, Kereka, Romano nevo Pi I. Spolupracoval na vydani Patockovej prvotiny Som Cigdnka, Barsonyho knihy Romske remesld, d'alej knihy Berky - Mrenica: Romske piesne, prekladal texty pre S T V , Ministerstvo vnutra SR, bol narodnym koordinatorom projektu E U R O M , pracoval na standardizacii romskeho jazyka. Vi l i am Zeman prelozil desiatky odbornych a umeleckych diel. Autor posobi ako prekladatel', t lmocnik a publicista. Profil prekladatel'a Dr. Zemana vyjadrujii aj slova Vladimira Gana: „Milovaf to, co je krasne, nie je t'azke, ale priznat' sa kjedincom, ktorym osud vtisol znak menejcennosti, si vyzaduje l'udi celych, obetavych Pudi vysokej kultury srdca."

85

ANDRETHODO

Gejla macka upro phiribe lumaha 14 Islo maca na potulky

Sar dzive kacki 15 A k o dive kacicky /4 Rikono fotbalista 15 Pes futbalista /4 Chudkeribe 15 Pol'ovacka /4 K o nakamel kacickora? II Kto nel'ubi kacicku? 16 Macki , kacki, rikonore 11 Macky, kacky, psicata 16 Macka vaj rikono? 16 Macka, a ci pes? /8 So sjal bigod'ardo? 19 Co si sisi?! /8 Oda hin cacka 19 To je hracka /8 Kas amaro rikono tradel andre? II1 Koho nas pes nahana? AO Kacka, macka, rikono II1 Kacka, macka, pes /10 Rikonoro, rikono / l l Psica, pes /10 Gejl'a macka / 13 Islo maca 1X2 Macka / 13 Macka 1X2 Macka andro pani IX 5 Macka vo vode 1X4 Misos /15 M y s / 1 4

88

Dikhjan tumen ajsi cacka?! /15 Videl i ste taku hracku?! IX4 Oda amaro havo 1X1 Ten nas havo IX 6 Dzvirina andre amaro pl'acos 1X1 Zvieratka z nasho dvora IX 6 Kack i IX9 Kacky IX 8 Ekage/19 Ekage/18 Balore the gurumnore I2X Prasata a tel'ata 120 So ki soste kampjol? I2X Co k comu patri? 120 Gurumnore pro kheliben 123 Kravky na tancovacke 122 Kaj la kachna jandre? 123 Kde ma sliepka vajicka? 122 M i l , mu 123 Mu-mu 122 Namecin duj upro trin 125 Nemec dve na tri 124 Vrabcoro 125 Vrabcek 124 Kachni 125 Kura 124 Capos kertesis 121 Cap zahradnikom 126 Tromadi zamba 121 Smela zaba 126 Klokanoro 129 Klokanciatko /28 Baro sar elefanto 129 Vel 'ky ako slon /28

89

Levo 129 Lev 12% • Mal'inde obrazki /30-31 Vymal'ovavanky /30-31

Ke amende khere /32 U nas doma /31

Skamin /33 Stol /32 Taniris /33 Tanier /32 Kucori /35 Hrncek /34 Gul'ardi the loneskri /35 Cukornicka a sol'nicka /34 Lacho smako! /37 Dobru chut'! /36 Phabaja /37 Jablka /36 Tak, tak, tak/37 Tak, tak, tak/36 Sparheta tirinel nalache chabeha /39 Sporak trpi nechutenstvom /38 Zaprazka /39 Zaprazka /38 Chumer so pes dikhel pale /39 Obzerance /38 Bacilis /41 Baci l /40 Phosad'i /41 Vid l icka /40 Lav oris /43 Umyvadlo /42

Saj amen melalas papale! /43 Mozeme sa spin i f f zas! /42 Sprcha /43 Sprcha /42 Popkica /43 Baba /42 Gumipuska /45 Prak /44 Barora /45 Kamene /44 Zoralo bar /45 Skala /44 Imelo /47 Imelo /46 Sepruva /47 Metla /46 Vicindo andro tricko /49 Vykricnik v tricku /48 Sund'a man/49 Pocuvol ma /48 Dujenca, trinenca /49 Dvoma, tromi/ 48 MaFinde obrazki /50-51 Vymal'ovavanky / 50-51

90 91

Fu, fii, balvalora /53 Fii, fii, vetricky 152

Khatar o bukoro ko buko /53 Od bucika do buka 152 Balvaja /55 Vetry /54 Balvajorka pes hordinel autobusiha /55 Vetricka sa vozi autobusom /54 Balvalori grastoro 151 Vetricek konicek 156 Kerel pherasa 151 Zartovanka 156 Balvalori lodivodos 159 Vetrik lodivod /58 Balvala, balvala, balvala 159 Vetry, vetry, vetry /58 Mire cikne balvalore 159 Moje male vetriky /58 Jiveskero manus I6\ Snehuliak /60 Hej, silipnore I6\ Hej, mraziky 160 Balvalori upri hinta /63 Vetrik na hojdacke 162 V a soske nasoves? /63 Preco nespis? 162 Panori, pani 165 Vodicka, voda /64 Kalom oros 165 Cierne more /64 Drosin the phuval'i 165 Rosa a zemiak /64 Panori, panori 161 Vodicka, vodicka /66

92

Dzas amen jekhetane te khelel pes 161 Pod'me sa spolu hrat' 166 Lenorori 161 Bystrinka /66 Jarkoro, lenori /69 Potocik, bystrinka /68 Hej, panori! 169 Hej, riecka! /68 Nena pani /69 Tetka rieka /68 Brisinda, brisinda ll\ Dazde, dazde 110 Mrakos 111 Mrak 110 Upro satipen! /73 N a zdravie! /72 Baro brisind /73 Burka 112 Drakha 115 Hrozna /74 Brisind 115 Dazd' /74 Duha /38 Duha /77 Upri tmavsko turna /77 N a trnavskej vezi 116 Mal'inde obrazki /86-87 Vymal'ovavanky /86-87 Agor lav /80 Doslov /82 Prethovibno /84 Prekladatel' /85 Andrethodo /88-93 Obsah 788-93

93

© Bohuslava Vargova Romano - serviko avridinipe ilustrujime knizka vas o chavore Bohuslava Vargovonatar andro prethovibe andri romafii chib le Vi l i amo Zemanostar

Macka andro garudo than citkinel misosen

Ilustraciji: Katarina Patockova Feleimasko redaktorka: PaedDr. Eva Kopiinkova Redaktorka the chibalo prekeriben: PhDr.Bohuslava Habovcikova, CSc. Andre romafii chib prethod'a: PhDr. V i l i a m Zeman Korektura: Mgr . Eva Drobna, PhDr. V i l i a m Zeman Graficko prekeriben: I IKPS Techfiicko redaktorka: Mgr . Eva Drobna A v r i dina Kulturno jekhetanibe narodnosten the etniken andri Sovaciko republika andri Pozoma andri jekhetani bit'i le H K P S Trnava Angluno avri dinipe A v r i pizdime: 1000 (ezero) exemplara Bers avri dinipe 2008

ISBN 978-80-968995-7-9

© Bohuslava Vargova Romsko-slovenske vydanie ilustrovanej knizky poezie pre deti Bohuslavy Vargovej v preklade do romciny Vi l iamom Zemanom

Macka v skrysi tisi mysi

Ilustracie: Katarina Patockova Zodpovedna redaktorka: PaedDr. Eva Kopunkova Redaktorka a jazykova liprava: PhDr. Bohuslava Habovcikova, CSc. Rorasky preklad: PhDr. V i l i am Zeman Korektury: Mgr . Eva Drobna, PhDr. V i l i a m Zeman Graficka uprava: H K P S Trnava Technicka redaktorka: Mgr . Eva Drobna Vydalo Kultume zdruzenie narodnosti a etnik Slovenskej republiky v Bratislave v spolupraci s H K P S Trnava. Naklad: 1000 exemplarov Rok vydania: 2008

ISBN 978-80-968995-7-9