Bp Zuzana Final

PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA

FAKULTA PRÁVA

SYSTÉM POLITICKÝCH STRÁN V POĽSKEJ REPUBLIKE

BAKALÁRSKA PRÁCA

BPPX 080790/B

2011 Zuzana Rakytová


FAKULTA PRÁVA

SYSTÉM POLITICKÝCH STRÁN V POĽSKEJ REPUBLIKE

BPPX 080790/B

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Právo

Pracovisko: Ústav teórie a dejín štátu a práva

Vedúci diplomovej práce: DOC. JUDr. Július Kováč, CSc.

Konzultant diplomovej práce: DOC. JUDr. Július Kováč, CSc.

Bratislava 2011 Zuzana Rakytová


FAKULTA PRÁVA

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta: Zuzana Rakytová

Študijný odbor: právo

Typ záverečnej práce: Bakalárska práca

Ústav: Ústav teórie a dejín štátu a práva

Jazyk práce: Slovenský

Meno a priezvisko školiteľa: DOC. JUDr. Július Kováč, CSc.

Meno a priezvisko konzultanta: DOC. JUDr. Július Kováč, CSc.

Názov: Systém politických strán v Poľskej republike

Anotácia: Práca. sa. zaoberá. systémom. politických. strán. v. Poľskej. republike.

S. osobitým. pohľadom. na. politické. strany. a ich. potencionálny. budúci. vývoj.

a výsledky. vo. voľbách.

Schvaľujem:

Vedúci ústavu: __________________________

Dátum schválenia:

Abstrakt v SJ

RAKYTOVÁ, ZUZANA, Spracovanie bakalárskej páce na Paneurópskej vysokej

škole. Bakalárska práca. Ústav verejného práva, Fakulta práva Paneurópskej vysokej

školy, vedúci práce doc. JUDr. Július Kováč Csc., Bratislava 2011. Práca. sa. zaoberá.

systémom. politických. strán. v. Poľskej. republike. S. osobitým. pohľadom. na.

politické. strany. a ich. potencionálny. budúci. vývoj. a výsledky. vo. voľbách. V prvej

časti vykresľuje pohľad na charakteistiku politických strán, politockej moci, politického

systému a delenie politických strán. Určuje základné pojmy o štátnej moci. Zaoberá sa

potencionálnym vývojom poľskej politickej scény aj z pohľadu jej historického vývoja.

Práca. je. stavaná. od. teoretickej. časti. až. po. konkrétnu. časť. Sú. v. nej. načrtnuté.

dve. línie. smerovania. politických. strán. a ich. ovplyvnenie. katolíckou. cirkvou.

a totalitnou. minulosťou.

Kľúčové slová: politická strana, politický systém, vývoj, pravica, ľavica,

charakteristika, Sejm, Senát, prezident, Národné zhromaždenie, opozícia, koalícia,

smerovanie, programové vyhlásenie, Európska únia.

Abstrakt v AJ

RAKYTOVÁ, ZUZANA, Processing bachelor lever for Paneurópska vysoká

škola práva. Bachelor thesis. Department of Public Law, Faculty of Paneurópska vysoká

škola, head of bachelor thesis doc. JUDr. Július Kováč Csc., in Bratislava 2011th. The

work deals with the system of political parties in Poland. With the particular view of

political partiesand their potential future development and result of the elections. In the

first part presents the charakteristics of political parties, political science of power,

political system and division of political parties. Specifies the basic concepts of state

power. It deals with the potential development of Polish political scene and in terms of

its historical development. The work is constructed from the theoretical part, to the

particular part. It outlines two lines of the direction of political parties and their effect

on the Catholic Church ant totalitarian past.

Keywords: Political party, political system, development, rights and lefts,

characterization, Sejm, Senate, president, National Assembly, the opposition, the

coalition, direction, policy statement, the European Union

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som celú bakalársku prácu vypracovala samostatne s použitím

uvedenej odbornej literatúry. Úplný zoznam použitých prameňov uvádzam v zozname

literatúry a zdroje som využila spôsobom vo vede obvyklým.

Bratislava, 2011

..........................................

Zuzana Rakytová

OBSAH

0

Úvod ................................................................................................................................. 8

1 Politická. moc a politické strany .............................................................................. 9

1.1 Charakteristika politickej moci .............................................................................. 9

1.2 Politické strany .................................................................................................... 11

1.3 Rozdelenie politických strán ............................................................................... 13

1.3.1 Pravicové strany ........................................................................................... 14

1.3.2 Ľavicové strany ............................................................................................ 14

1.3.3 Stredové strany ............................................................................................ 15

1.3.4 Konzervatívne strany ................................................................................... 15

1.3.5 Liberálne strany ........................................................................................... 15

1.3.6 Radikálne strany, extrémne pravicové strany .............................................. 16

1.3.7 Reakčné strany a alternatívne strany ............................................................ 16

2 Poľská republika ..................................................................................................... 19

2.1 Všeobecné informácie o Poľskej republike ......................................................... 19

2.2 Historický politický vývoj ................................................................................... 19

2.3 Ústavné vymedzenie v Poľskej republike ........................................................... 20

2.3.1 Parlament ..................................................................................................... 21

2.3.2 Hlava štátu ................................................................................................... 23

2.3.3 Rada ministrov ............................................................................................. 23

2.3.4 Súdne orgány ............................................................................................... 24

2.3.5 Samosprávne orgány .................................................................................... 24

3 Systém politických strán v Poľskej republike ...................................................... 26

3.1 Charakteristika. Poľských. politických strán ....................................................... 26

3.2 Problémy Poľských politických strán .................................................................. 26

3.3 Katolícka cirkev a jej úloha v štáte ...................................................................... 27

3.4 Pravica a ľavica ................................................................................................... 28

3.5 Charakteristika súčastných politických strán ...................................................... 29

3.5.1 Ľavica a demokrati (Lewica i Demokraci – LiD) ........................................ 30

3.5.2 Občianska platforma (Platforma Obywatelska – PO) .................................. 31

3.5.3 Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwóć – PiS) ................................ 32

3.5.4 Poľská ľudová strana (Ploskie Stronnictwo Ludowe - PSL) ....................... 32

3.5.5 Zväz demokratickej ľavice (Sojusz Lewicy Demokratycznej- SLD) .......... 33

3.5.6 Aliancia pre Budúcnosť (Porozumienie dla Pryszłości – CentroLewica

– PdP-CL) ............................................................................................................ 34

3.5.7 Menšie strany ............................................................................................... 35

4 Záver ........................................................................................................................ 37

5 Zoznam použitej literatúry .................................................................................... 38

Úvod

Vo svojej. bakalárskej páci analyzujem systém politických strán v Poľskej

republike, jej politický a historický vývoj.

Pozorovanie politického vývoja v Poľskej republike je pre nás .aktuálne

vzhľadom na to, že máme s touto krajinou spoločnú totalitnú minulosť, viaceré črty

a historickú minulosť.

Podľa môjoho názoru bolo skúmanie tejto najväčšej krajiny Višegrádskej štvorky

veľmi zaujímavé a poučné, môžeme zároveň zistiť potenciál smerovania Slovenskej

republiky ale aj krajín strednej Európy. Môžeme zároveň nadobudnúť vedomosti aj

o modelovom správaní voličov.

Hlavným cieľom mojej práce bola prezentácia Poľskej repubilky ako celku vo

veľmi malom rozsahu. Snažila som sa v nej poukázať na problematiku politických strán

a politickej scény. V kapitolách definujem pojmy z politológie, ich východiská.

Vmedzujem pojmy ako systém politických strán, jeho druhy, politickú moc, politické

strany aby som mohla vytvoriť celistvý obraz o politickej situácii v Poľskej republike.

V práci načrtnem problematiku politických strán, ich možnosť ovplyvnenia

katolíckou cirkvou a Európskou úniou. Zároveň v nej načrtnem dva možné spôsoby

smerovania politických strán z pohľadu socio-ekonomickej situácie. Objasnenie

pretrvávajúcich nezhôd medzi dvoma smermi .

V tejto práci som si zvolila metódu systematického a logického výkladu a analýzy.

FP Ústav teórie a dejín štátu a práva

9

1 Politická. moc a politické strany

1.1 Charakteristika politickej moci

V politickej praxi prichádzame do styku s viacerými súhrnmi názorov, alebo

hľadísk, k určeniu pojmu politická moc. Nemecký sociológ Max Weber uvádzal, že

jedinci ktorí sa venujú politike chcú získať politickú moc. Charakterizoval ju ako šancu

presadiť svoje možnosti v spoločnosti bez ohľadu na to, v čom tieto možnosti spočívajú.

Je dôležite uporozniť na určité znaky uplatňovania moci – a to je moc uplatňovaná

jednotlivcom, je moc uplatňovaná nad inými a je vynútiteľná. Z toho môžeme usúdiť,

že slúži ako nástroj iných cieľov, idálnych či egoistických a získanie moci politikmi je

pre nich aj prestížou.

Potreba ľudského spolunažívania a teda vytváranie spoločnosti si vyžaduje

vytváranie určitých pravidiel. Preto je moc vlastná každej spoločnosti, je odlišovaná len

svojimi formami štrukúrami a formou agresivity. „Vývoj politickej moci je úzsko spätý

s otázkami etiky. Každá komunita si vytvára určitý etický kódex a má aj predstavu

o etike vládnutia.“ 1 Ľudia v spoločnosti sa na základe vôle presadenia určitých názorov

združovali do určitých sociálnych alebo záujimových skupín.

Jednou z foriem organizácie ľudskej spoločnosti je aj štát. Štátna príslušnosť

občanov je jeho základnou črtou. Pre štát je charakteristické mocensko-politické

postavenie v politickom systéme spolocnosti, hierarchické postavenie, spôsob

vznikania, štátne donútenia. Najviditeľnejším nástrojom politickej moci je štát, má

právo zasahovať do života obyvaťeľov na určitom území. Nadradenosť štátnej moci je

delegovaná ľudom a teda ľudovým hlasovaním. „Štát je spoločenstvo ľudí integrované

nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci

určujúcej správanie ľudí pomocou práva“ 2

1 TÓTH R., HORVÁTH P.: Úvod do politických vied, SMARAGD, Bratislava, 2008, s. 15 2 PRUSÁK J.: wikipedia http://sk.wikipedia.org/wiki/Štát


10

Politickú moc možeme v dnešnej demokratickej spoločnosti považovať za

výsledok vzájomného vzťahu človeka a skupiny. Skupina je chápaná ako zastupiteľ

množstva jednotlivcov, ktorí sú chápaní ako nostielia moci. Politická moc sa nachádza

na vrchole nerovnosti, na dosah ju majú iba určitý jednotlivci. „Politická moc spolu

s morálkou a právom je regulátor správania ľudí. Politika reguluje vzťahy medzi

sociálnymi skupinami z aspektu moci, podriadenosti či nadriadenosti jednej skupiny

voči druhej.“3 Politická moc znamená schopnosť skupiny, jednotlivca či iného subejktu

donútiť jednotlivcov k vyžadovanému postoju alebo správaniu a to aj v prípade použitia

sily, či už fyzickej alebo psychickej.

Akceptovateľnosť spoločenskej rozličnosti musí nevyhnutne viesť k uznaniu

oprávnenosti jednotlivých spoločenských skupín občanov a ich združení snažiť sa

nielen o prezentáciu vlastnej odlišnosti, ale aj o uskutočnenie cieľov. Sociálne skupiny

su spravidla istým základom uchopenia moci v politickom živote spoločnosti.

Sociálnym zdrojom vytvárania politických alebo záujmových skupín je stredná vrstva,

ktorá má vlstný kritický postoj k realite teda aj k politickému životu a zároveň má aj

vôľu vyjadrovať menšinové postoje: „vytvorenie. silnej strednej triedy. a rozšírenie

praticipačných schopností vedie k ustanoveniu demokratických politických

procesovmedzi elitami a následne k rozšíreniu politicky relevantného sveta.“4 „Začína

sa tu. prejavovať akási pyramída moci, kde môžeme vidieť snahy skupín získavať

prevahu v možnosti rozhodovania. o politických, ekonomických, a sociálnych

záležitostiach v štáte.“5

Predstavitelia určitej politickej moci v štáte bývajú organizovaní, veľmi

zjednodušene povedané, v skupinách alebo združeniach nazývaných ako politické

strany. V politickom živote je veľmi dôležitá aj shopnosť predvídať následky určitých

rozhonutí politických skupín a ich vplyv na verejnosť.

Základnou oporou politiky je teda politický systém. Politiku môžeme chápať ako:

„organizované, cieľavedomé. sociálne. konanie, ktoré. je zamerané. na vybudovanie

3 VAJDA J. : wikipedia http://sk.wikipedia.org/wiki/Politika 4 TÓTH R., HORVÁTH P. : Úvod do politicých vied, SMARAGD, Bratislava, 2008, s. 28 5 TÓTH R., HORVÁTH P. : Úvod do politicých vied, SMARAGD, Bratislava, 2008, s. 19


11

udržanie alebo. zmenu politicko-spoločenského. poriadku.“6 Iní môžu politiku chápať

ako ako umenie spavovať veci verejné, alebo riadiť štát s úsilím získať moc.

Politickú moc by sme mohli definovať ako reálnu moc jednotlivca alebo skupiny

uskutočňovať svoju vôľu s .pomocou politiky alebo práva. Rozvíjanie. politického

vplyvu je hlavnou. výhodou politických strán, ich predstaviteľov ale aj iných subjektov

snažiacich sa o vplyv v štáte – politický vplyv, „schopnosť presvedčiť ostatných aby

rešpektovali vôľu nositeľa politickej moci.“7 Popri tom, by sme mali spomenúť aj aj

záujmové skupiny v štáte.

„Záujmové skupiny sú teda rovnako ako politické strany organizácie združujúce

ľudí, ktorí chcú prostredníctvom nich obhajovať a presadzovať svoje záujmy

a dosahovať svoje ciele prostredníctvom podielu na moci v štáte“8 Sú to tzv. nátlakové

skupiny, ktoré pôsobia na politický systém bez potreby viesť zápas o politickú moc.

1.2 Politické strany

„Termín strana pochádza z latinského pars - časť a partire- deliť a označuje časť

väčšieho celku. V tomto zmysle sa tento termín používal už aj v staroveku (hoci

samozrejme nešlo ešte o politické strany). Označovali sa ním rivalizujúce strany vo

vtedajšom politickom súperení.“ 9

Politickú stranu by sme mohli charakterizovať ako stabilnú organiáciu zahŕňajúcu

a ovplyvňujúcu celú krajinu, ktorá sa v útrobách štátu prípadne obce pomocou miest

obsadených v štátnom alebo miestnom úrade snaží získať toľko moci aby mohla

uskutočňovať svoje ciele, ideológie prípadne rišenie určitého problému.

6 LIĎÁK J. A KOLEKTÍV: Politické Systémy(vývoj-stav-kontexty), Vydavateľstvo EKONÓM, 2010, s. 130,132 7 ÚSTAVA POĽSKEJ REPUBLIKY, 2.4.1997 Hlava V, čl. 126, ods. 1 8 SOPÓCI J.: Politika a spoločnosť, SOFA 1998, s. 117 9 LUPTÁK L.-KOVÁČ J.: Úvod do politológie, Vydavateľstvo STU, Bratislava 1998, s. 69


12

O prvnom zoskupovaní politikov by sme mohli hovoriť už v staroveku

a stredoveku. O ich vzniku však môžeme hovorť až v 19. storočí keď občania získali

svoje občianske práva a slobody a nastali zmeny v štátnych zriadeniach krajín Európy

a USA. Už v predkapitalistickom období nastal vznik prvých politických strán, ktoré ale

až v 19. storočí dosiahli svoj rozmach, kde sa predpokladalo že spoločenský rozvoj

bude zabezpečovať voľnú konkurenciu ako v hospodárskej tak aj v politickej oblasti.

Termínom politická strana bola sprvu označovaná účelová skupina ľudí, ktorých

cieľom bolo nadobudnúť moc nad rozličnými úradmi po voľbách. Počas tohoto obdobia

strany nemali ešte jasný a určený mechanizmus aký môžeme vidieť dnes. Ich

organizovanosť vykazovala veľmi nízsku úroveň, chýbal im oficiálny charakter. Bolo

vidieť že šlo len o isté skupiny združujúcich sa v prítomnosti ľudí účinkujúcich

v politike.

Strany postupom času vytvorili množstvo praktík v prospech dosiahnutia svojho

cieľa, praktiky ktoré im umožňovali ich ciele úspešne dosiahnuť. Píkladom môže byť

povolebné pôsobenie voličov, výber kandidátov na tie správne politické funkcie,

realizáciu spolupráce s ostatnými politickými stranami a rozširovanie počtu svojich

členov.

Vznik socialistických, labournistických strán a masívne zväčšovanie ich politickej

členskej základne malo za následok veľký vplyv na začatie vzostupu a rozdelenia

politického spektra. Prichádzajú s verbovaním členov do svojich radov a zároveň aj

integráciou odborov a robotníckych strán do svojoho zoskupenia, tým sa odlišujú od

stán zastupujúcich vtedajšiu buržoáziu a jej záujmy. Súčastný stred, ľavica a pravica sa

v politickom spektre začína vymedzovať v tomto období.

Na charakter politických strán kládli dôraz marxisticky orientované robotnícke

hnutia. Pri buržoáznych stranách bolo poukazované na tiredny obsah stranníckej

činnosti. Robotnícke strany boli považované za súčasť robotníckej triedy a teda za

nástroj boja proti buržoázii.


13

Neprestajne zosilňujúci záujem o politické dianie a celkový rozvoj politických

strán si postupne vyžiadali rozdelenie politických strán podla základných kritérii.

Delenie politických strán je veľmi rôznorodé. Politické strany môžeme však vo

všeobecnosti rozdeliť podľa klasickej typológie strán na :

1. Ľavicové strany

2. Stredové strany

3. Pravicové strany

Ďalej ich môžeme rodeliť podľa kritérií orientácie a cieľov:

1. Konzervatívne strany

2. Liberálne strany

3. Reakčné strany, alebo alternatívne strany

4. Radikálne strany, teda extrémne pravicové (nacionalistické) strany

1.3 Rozdelenie politických strán

Z našich poznatkov a štúdii vieme, že v politológii a lietratúre sa nachádza mnoho

delení politických strán či už podľa ideológii, ich smerovania alebo záujmov. Ich

rozdelenie nám pomáha v orientácii a lepšom chápaní správania sa politických strán

v snahe ovládnuť štát či pri boji o politickú moc. Keďže politická scéna je zároveň

arénou boja o politicú moc je dôležité porovnať správanie strán a ich umiestnenie

v politickom spektre. To, nám umožní reálnu predpoveď správania sa politických strán,

ich téz a postojov.


14

1.3.1 Pravicové strany

Označované aj ako pravica. „týmto pojmom označujeme tú časť politického

spektra, ktorá sa sociálne stotožnila so záujmami veľkokapitálu.“10 V pôvodnom

chápaní bola zástancom monarchie, neskôr bohatých mešťanov a podnikateľov.

V dnešnom chápaní je pojmom pravica označovaná skupina, zastávajúca zachovanie

tradičných kltúrnych hodnôt, či občajov. Sú zástancami určitej formy sociálnej

hierarchie. Zastávajú názor individualizmu, súkromného vlastníctva a slobodu

podnikania s čo najmenším zásahom štátu odmietajú princít tzv. neviditeľnej ruky trhu.

Väčšinou presadzujú nižšie dane a odvody, podporu podnikateľov, vzdelanie

a nacionalizmus.

1.3.2 Ľavicové strany

Označované tiež aj ako ľavica. „Týmto pojmom označujeme časť politického

spektra, ktoré sa sociálne stotožnilo so záujmami stredných a nižších vrstiev

spoločnosti.“11 Tento subjekt bol pôvodne chápaný aj ako zástanca nižšej a strednej

vrstvy snažiaci sa o decentralizáciu aristokratického politického a sociálneho systému.

Za dnešné ľavicové strany sa považujú napríklad sociálnodemokraticé strany, ktoré sa

vyznačujú chránením práv nižších a strených vrstiev, zároveň požadujú ich účasť na

politickom živote. Presadzujú politickú a sociálnu rovnosť. Vyznačujú sa

presadzovaním kolektívnosti a kolektívneho podnikania, zároveňň presadzujú aj vyššiu

mieru zásahov štátu do ekonomiky, snažia sa zaviesť vyššie sociálne zabezpečenie čo

vedie k vysokému zdaneniu prijímov. Presadzujú zvýšenie daňového zaťaženia pre

skupiny s vyšším prijímom, bezplatné školstvo a zdravotníctvo.

10 LUPTÁK L.-KOVÁČ J.: Úvod do politológie, Vydavateľstvo STU, Bratislava 1998, s. 78 11 LUPTÁK L.-KOVÁČ J.: Úvod do politológie, Vydavateľstvo STU, Bratislava 1998, s. 78


15

1.3.3 Stredové strany

„Sem zaraďujeme predovšetkým liberálne strany ktoré sú založené na priorite práv

osobnosti, jednotlivca, a ktoré sa programovo snažia zabezpečiť všestranný rozvoj

osobnosti.“12 Väčšinu týchto politických strán nezaujímajú striktne vymedzené pozície.

Nemajú striktne vykyštalizované hodnoty a politickú orientáciu, bývajú veľmi stabilné

a homeogénne.

Do stredových strán zaraďujeme predovšetkým liberálne strany, sú zalžené na priorite

práv osobností. Je pre ne veľmi bízska myšlienka slobodného obchodu a trhového

hospodárstva. Typickým príkladom pre stradové strany sú napríklad feministické

agrárne a ľudové strany.

1.3.4 Konzervatívne strany

Kozervatizmus sa začal formovať počas Francúzskej revolúcie, medzi prvé takéto

stany sa zaraďujú girondisti. „Konzeravtizmus je pojem s ktorým sa spravidla označuje

zotrvávanie na pôvodných názoroch a poriadkoch, ako aj snaha o ich zachovanie

a udržanie.“13 Konzervatívne strany odmetali náhle zmeny, lipli na starom, historicky

patria k stranám, ktoré uznávajú umiernené správanie a konvenčý životný štýl. Sú

predstaviťeľom stagnácie rozvoja štátu a spoločnosti. Medzi konzervatívne strany by

sme mohli zaradiť agrárne, kresťanskodemkratické a republikánske strany.

1.3.5 Liberálne strany

Liberalizmus pôvodne vznikol ako buržoázne a ideologické hnutie, ako taký bol

rozpracovaný v dielach významných osvitenských filozofov. Ich teória obsahuje

individualizmus, rovnosť mužov a žien, zdôrazňuje potrebu aktívneho občana.

Zaoberajú sa princípmi občianskej slobody, ľudskými právami a slobodami,

12 LUPTÁK L.-KOVÁČ J.: Úvod do politológie, Vydavateľstvo STU, Bratislava 1998, s. 79 13 LUPTÁK L.-KOVÁČ J.: Úvod do politológie, Vydavateľstvo STU, Bratislava 1998, s. 79


16

pacifizmom a mierovým riešením sporov. „Liberalizmus presadzuje zásadu, budovať

hospodárstvo(ekonomiku) na princípoch voľnej súťaže a slobodného trhu.“14

1.3.6 Radikálne strany, extrémne pravicové strany

Tento typ strán patrí do smaostatnej skupiny politického myslenia, aj keď by sme

ich mohli zaradiť do radikálnej pravice. Patria k nim napríklad nacionalistické strany,

ktorých programom je strach o budúcnosť národa. Vyznačujú sa pokorou voči moci

a vytvárajú uzavreté komunity.

1.3.7 Reakčné strany a alternatívne strany

Tieto strany by sa dali prirovnať k radikálnym stranám, neponúkajú však riešenie

problému. Medzi alternatívne strany patria napríklady zelené strany, zaoberajúce sa

ekologickými problémami a bojom proti konzumnej spoločnosti.

1.4 Stranícke systémy

Predovšetkým by sme si mali charakterizovať pojem stranícky sytém, je to systém

usporiadania a vzájomného vplyvu politických strán v štáte. Tento systém funguje na

základe určitých vzťahov medzi stranami . Vývoj stranníckeho sytému bol v histórii

veľmi rôzny. Medzi prvé faktory ktoré ovplyvnili vznik straníckych systémov patrili

rôzne ideológie.

Rozličnosť systémov vznikla ako konzekvencia vplyvu rozličných faktorov, ako

boli sociálny alebo ekonomický faktor, počas vývoja určitých kultúr.

Medzi základé úlohy politológie patrí aj skúmanie a rozoberanie pôsobnosti strán

a politických a stranníckych systémoch. Stranícky systém je do určitej miery

14 LUPTÁK L.-KOVÁČ J.: Úvod do politológie, Vydavateľstvo STU, Bratislava 1998, s. 80


17

ovplyvnený aj volebným systémom, túto teóriu vytvoril v päťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia Maurice Duveger........................

Na základe jeho teórii poznáme dnešné najrozšírenejšie a najpoužívanejšie delenie

systému na :

1. Jednostranícky systém

2. Dvojstranícky systém

3. Mnohostranícky systém

Konkrétne by sme tento stav mohli označiť aj ako stranícke systémy s prevahou

jednej strany, dvoch strán, alebo bez dominácie.

Mnohostranícky systém patrí medzi napozoruhodnejšie tým, že na území

Všehradskej štvorky, Belgicku či Holandsku, jednou z jeho príčin je aj viacnárodnosť

krajiny ktorá mohla spôsobiť aj vznik nacionalistických politických strán a združení.

1.4.1 Jednostranícky systém

Jednostranícky pluralitný systém je veľmi ojedinelý, nedáva veľa príležitostí pre

ambiciózneho jedinca, v tomto smere existuje len jedna strana, zaručujúca možnosť len

jednému názoru. Tento systém sa vyskytuje v nerozvinutých alebo málo rozvinutých

štátoch, táto teória si vyžaduje tvrdé mocenské zasahovanie. Pri tomto systéme

dochádzalo k odstraňovaniu občianskych slobôd, inteligencie ako aj spoločenského

života. Boj o moc by bol v takomto štáte prakticky nemožný bez využitia vojenskej sily.

Existuje aj jednostranícky systém, systém s domináciou jednej politickej strany,

v ktorom sa výraznejšie presadila len jedna strana a získala približne 40 percent hlasov,

tento systém by sme mohli vidieť napríklad v Japonsku alebo Švédsku. Základom

takéhoto systému je nepretržitý vysoký kredit jednej zo strán, v jednostraníckom

systéme opozíciu vytvára nespokojné jadro vo vnútri dominujúcej strany. V takomto

type štátu nemusí byť ohrozená demokracia, ale pozdvihuje sa prosperita štátu.


18

1.4.2 Dvojstranícky systém

Tento systém je viditeľný v USA, Veľkej Brtánii, Nemecku alebo Francúzsku.

Taktiež aj v tomto systéme existujú dve možné vaianty dvojstraníckeho sytému. Prvý by

sme mohli vidieť v USA, ktoré sa vyznačujú existenciou dvoch strán, republikánov

a demokratov, ktoré nepripúšťajú možnosť vstúpenia inej strany do súperenia o moc.

Tieto strany ponúpkajú veľké množstvo alternatív a možností, takže ani nie je potrebné

vytvárať iné strany. Druhý variant môžeme pozorovať v Nemecku Francúzsku, prípadne

aj v Českej republike. Vyznačuje sa tým, že každá strana potrebuje na vytvorenie

koalície ešte jednu menšiu stranu, ktorá by bez menšej tvorila už len okraj politického

spektra, v tomto prípade by bol skôr vhodnejší temín systém s dvomi dominujúcimi

stranami.

1.4.3 Mnohostranícky systém

Tento systém je viditeľný v Slovenskej republike, Taliansku alebo Poľsku.

Vyznačuje sa veľkou lireralizáciou, je to typická predstava súperenia viacerých strán

a politickú moc. Tento systém môže vznikať aj z dôvodu neschopnoti konkrétnych

politických strán zaujať. Politické strany si v tomto systéme konkurujú. V tomto

systéme dochádza k častým turbulenciám výmene politických názorov. Dochádza

v ňom k prepojeniu politickej a ekonomickej scény, z čoho plynie, nízska ekonomická

prosperita štátu.

Ich prblematikou je vznik mnohých zájumových skupín, tento systém vzniká v pomerne

mladých štátoch. Pre tento systém je podstatné vytvárať koalíciu a teda spájať sa

s ostatnými stranami, aby zabezpečili svoje poslnenie. Pre tento systém je veľmi typické

vytváranie alebo združovanie sa do blokov typu pravica a ľavica.


19

2 Poľská republika

2.1 Všeobecné informácie o Poľskej republike

Poľsko, dlhý názov Poľská republika. Patrí medzi najväčšie štáty strednej Európy.

Hlavným mestom Poľska je Varšava. Rozloha tohoto štátu je 312 685 km2, predpoklad

na rok 2010 bol 38 163 895 mil. obyvateľov 96,7% obyvaťeľstva tvoria Poliaci, zvyšok

sú Kašubovia(na severe krajiny), Ukrajinci, Rusíni, Židia, Slováci a Nemci. Zhruba

89,8% obyvateľstva sa hlási k rímskym katolíkom, 2,5% sa hlási k pravoslávnym, 1,3%

sa hlási k protestantom zvyšok obyvateľstva je nedefinovaný. Úradným jazykom je

poľština. Administratívne sa delí na 16 vojvodstiev, 373 okresov (powiat) a 2489 obcí

(gmina). Poľsko je parlamentná reublika, unitárny štát na čele prezidentom

Bronislawom Komorowskim a predsedom vlády je Donald Tusk. 1.5. 2004 vstúpilo do

Európskej únie, je členom aj ďalších významných organizácii ako je OSN, NATO,

WTO, OBSE a iné. Patrí medzi štáty Varšavskej štvorky.

2.2 Historický politický vývoj

Predchodcovia dnešných poliakov sa nazývali Pomorania, Mazurovia, Vislania,

Kujavania. V polovici 9. Storočia začali vznikať na dnešnom území Poľska dve

kniežatstvá a to knižatstvo Poľanov vo Veľkopoľsku a Vislanov v Malopoľsku.

V rokoch 962 a 963 boli poľské kmene zjednotené kráľom Mieszek I. z rodu

Piastovcov, ktorí sa džali pri moci až do roku 1370, počas ich vlády sa územie ich vlády

rozšírilo o oblasti ktoré pripomínajú územie dnešného Poľska. Od roku 1401 do roku

1572 vládla v tejto oblasti dynastia Jagelowcov, ktorým sa podarilo pripojiť územie

Livonska a uzavrieť s litovskou šľachtou úniu, tzv. lublinská únia. Podľa tohoto názvu

vznikol tiež poľsko-litovský štát, ktorý bol nazývaný Recz Pospolita Polska. V rokoch

1772, 1793 a 1795 došlo k rozdeleniu Poľska, bolo rozdelené medzi Prusko, Rusko

a Rakúsko. V rokoch 1801-1814 bolo počas Napoleonovho ťaženia obnovené


20

Varšavské veľkovojvodstvo avšak po Napoleonovom páde bolo obnovené rozdenenie

medzi krajiny.

11. novembra v roku 1918 bola v Lubline vyhlásená Poľská republika. V roku

1926 bol ukončený pomerne demokratický parlamentný systém prevratom, ktorého

tvorca bol Józef Klemens Pilsudski, rozpustil pravicovú vládu, bol nominovanýna

prezidenta no funkciu neprijal. V roku 1935 nastúpila tzv. vláda plukovníkov. V roku

1939 bola západná časť Poľska obsadená Nemeckom a východná obsadená ZSSR. Po

druhej svetovej vojne sa Poľsko muselo vzdať Bieloruska, Ukrajiny a Litvy.

Od roku 1947 získala dominantné postavenie komunistická strana. V roku 1955

bola podpísaná Varšavská zmluva. V rokoch 1970 Poľskom zatriasli nepokoje ktoré

závládli v meste Gdansk ktoré sa upokojilo až v roku 1980 vyhlásením výnimočného

stavu. Až v roku 1988 bol vydaný zákon, ktorý umožňoval súkromné podnikanie,

a vlastníctvo výrobných podnikov.

2.3 Ústavné vymedzenie v Poľskej republike

Poľsko je parlamentná republika a jej politický systém je prijatý na základe

schválenej ‚ústavy z roku 1989. Právne úpravy novej Ústavy Poľskej reubliky začali

ihneď po voľbách v roku 1989 snažili sa novelizovať ústavu z roku 1952 so

zapracovaním aktuálnych zmien v politickom režime a štátnom zriadení, a snaha

o následnú demokratizáciu ústavy.

Práce na novej ústave boli podnietené závermi rokovaní „okrúhleho stola“ . Tieto

rokovania prebiehali od februára do apríla roku 1989 kde bola dosiahnutá politická

dohoda, v ktorej bola navrátená politická pluralita Poľska, a legalizovaná činnosť NSZZ

Solidarita. Znovu bola zriadená činosť prezidenta, zároveň sa obnovila činnosť druhej

komory pralamentu, ten zanikol po druhej svetovej vojne. Zároveň sa dohodli že budú

konané aj tzv. kontrakčné voľby – na základe verejnej mienky bolo stanovené, že

vládnym koaličným zoskupeniam pripadne 60% mandátov, 5% pripadne náboženským

spolkom a len 35% pripadne opozičným stranám, neboli to tak celkom slobodné voľby.


21

Tieto voľby znamenali zmenu spoločenského života. Na základe tohoto rozhodnutia

bolo nutné novelizovať ústavu.

„Projekt ústavy bol vypracovaný a predložený parlamentu, ale v spoločnosti

prevládol názor, že ústavu by mal vypracovať a schváliť až parlament, ktorý vzíde zo

slobodných volieb. Po prvých demokrtických voľbách v roku 1991, v ktorých zvíťazila

opozícia, však prevládli diskusie o spôsobe prípravy a schvaľovania novej ústavy. Tie

oneskorili práce nad jej prípravou.“15

V roku 1992 bol vytvotený výbor Národného zhromaždenia, mal garantovať

prípravu ústavy, vzhľadom na to, že nebol predpoklad na to, aby vznikla ústava v takom

krátkom čase bola vydaná Malá ústava ako koncepcia prechodného aktu, v tom istom

roku Sejm schválil aj zákon o vzťahoch medzi výkonou a zákonodarnou mocou. Ústava

z roko 1952 bola mnohokrát novelizovaná, no vzhľadom na ustanovenie Malej ústavy

stratila platnosť, prezident však ponehal určité ustanovenia z tejto ústavy. V platnosti

teda ostali dve ústavy Ústava z roku 1952 a Malá ústava.

V roku 1993 opätovne v Poľsku zvíťazila ľavica, na novo bo inštituovaný Ústavný

výbor Národného zhormaždenia. Tvorilo ho 46 poslancov Sejmu a 10 poslancov senátu.

Návrhy ústavy pre senát posielali aj ďalšie združenia. V roku 1977 Ústavný výbor

ukončil prípravné práce na ústave a predložil svoje návrhy do Národného zhomaždenia,

ktoré na koniec 2. apríla 1977 dvojtretinovou väčšinou Ústavu Poľskej republiky

schválilo. Ústava bola vyhlásená 25. mája 1977 a do platnosti prišla 17. októbra 1977.

2.3.1 Parlament

Pralament je v Poľskej republike najvyšší zákonodarný kontrolný úrad, je

dvojkomorový, je zložený zo Sejmu – dolnej komory parlamentu a Senátu – hornej

komory pralamentu, ktoré spolu tvoria Národné zhromaždenie. „K najdôležitejším

a najvýznamnejším krokom Národného zhromaždenia po jeho ustanovení v roku 1989 15 LIĎÁK J. A KOLEKTÍV: Politické Systémy(vývoj-stav-kontexty), Vydavateľstvo EKONÓM, 2010, s. 130


22

patrilo zvolenie prezidenta republiky v rovnakom roku a prijatie ústavy v roku 1997.“16

Poslanci sú do parlamentu volení na štyri roky, voľby sú priame, proporcionálne

a všeobecné, poslancov vyhlasuje prezident, najneskôr do 90 dní od uplynutia

štvorročnej lehoty funkčného obdobia vládnutia parlamentu. Organizácia oboch komôr

je ustanovená ústavou, prvé zasadnutie každej komory po každých voľbách vždy

zvoláva przident. Každá komora si volí svojho maršalka, v prípade, že prezident nie je

schopný vykonávať svoje funkcie, jeho funkcie plní maršalek Sejmu, funkčné obdobie

maršalka a vicemaršalka sa končí dňom prvého zasadnutia nového parlamentu. Poslanci

a senátori majú možnosť vytvárať v parlamente svoje kluby podľa ideológii a straníckej

príslušnosti.

„Sejm sa skladá zo 460 poslancov, ktorí sú volení v priamych a všeobecných

voľbách proporcionálnym volebným systémom na štvorročné funkčné obdobie.“17

Legislatívna činnosť patrí medzi hlavné úlohy Sejmu. „Druhou dôležitou úlohou Sejmu

je kľúčová spoluúčasť (druhým účastníkom je prezident republiky) v procese vzniku

novej vlády a jej kontrola.“18

„Senát sa skladá zo 100 senátorov, ktorí sú volení v priamych a všeobecných

voľbách na štvorročné funkčné obdobie (zhodne so Sejmom, avšak podľa iného

volebného systému, a to väčšinového).“19 Právomoci Senátu sú veľmi okresané. „Pokiaľ

sa jedná o kreačnú právomoc, tá sa obmedzuje na vyslovovanie súhlasu s rozhodnutiami

Sejmu (týka sa to predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, Hovorcu občianskych práv,

Hovorcu práv dieťaťa a Generálneho inšektora ochrany osobných údajov).“20

Sejm a senát zasadajú nepretržite, ich zasadnutia zvoláva maršalek. Zasadanie

býva zvolávané hlavne na prijatie určitého rozhodnutia, prijatie prísahy prezidenta,

odvolanie prezidenta, obvinenie prezidenta Štátnym tribunálom, schválenie novej

ústavy.

16 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 51 17 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 51 18 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 52 19 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 57 20 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 57


23

2.3.2 Hlava štátu

Hlava štátu je prezident. Sôsob vlády prezidenta je zakotvený v Ústave Poľskej

republiky. „Prezident Poľskej reubliky je najvyšším reprezentantom Poľskej repubilky

a garantom kontinuity štátnej moci.“21 „Prezident sa zúčastňuje legislatívneho procesu,

a to tak, že má právomoc zákonodarnej iniciatívy a disponuje suspenzívnym vetom voči

návrhom schváleným parlamentom.“22Podľa ústavy je post prezidenta nezlúčiťeľný

s vykonávaním iného vysokého postu v Poľskej republike, politicky nezodpovedá za

svoje konanie. V prípade ak porúší zákon alebo spácha trestný čin, môže byť odvolaný

z úradu Štátnym tibunálom. Postaviť pred súd ho môže len Národné zhromaždenie

a dvojtretinovou väčšinou hlasov, čo predstavuje viac ako 140 členov. Prezident má

kompetenciu vymenúvať premiéra, vysokých štátnych úradníkov, môže udeľovať

amnestiu, organizovať parlamentné voľby, podpisuje a odvoláva medzinárodné zmluvy,

musí o svojich činoch informovať Sejm a Senát. „Prezident môže v závažných

prípadoch zvolať takzvanú kabinetnú radu, to znamená, zasadanie vlády, ktorému

predsedá prezident. Táto kabinetná rada nepreberá kompetencie vlády.“23 Prezident sa

stáva najvyšším veliteľom ozbrojených síl, počas mieru ho zastupuje minister obrany,

má strážiť suverenitu štátu a nedotknuteľnosť hraníc. Na kandidáta na prezidenta

v poľskej republike môže kandidovať každý, kto dosiahol minimálny vek 35 rokov,

kandidáta na prezidenta môže vyhlásiť najmeniej 100 000 občanov, ktoí majú volebné

právo.

2.3.3 Rada ministrov

Radu ministrov by sme mohli nazvať aj vládou. Rada ministov je hlavným

orgánom výkonnej moci, realizuje vnútornú a zahraničnú politiku, riadi aj

administraívu. Rada ministov sa skladá z permiéra, podpredsedov a ministrov. Vo

vojvodstve je predstaviteľom Rady ministov vojvoda. Premiéra navrhuje prezident,

premiér skladá vládu. „Súčastná vláda sa skladá z premiéra, dvoch vicepremiérov

a štrnástich ministrov. Premiér realizuje zmeny v presonálnom zložení vlády, a to

21 ÚSTAVA POĽSKEJ REPUBLIKY, 2.4.1997 Hlava IV, čl. 127, ods. 1 22 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 48 23 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 48


24

prostredníctvom prezidenta republiky. Vláda je politicky zodpovedná Sejmu. To sa

prejavuje v existencií inštitútu vota dôvery a vota nedôvery.“24 „Politická zodpovednosť

vlády sa ďalej uskutočňuje tým, že Sejm jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru

(votum nedôvery). Deje sa to na návrh minimálne 46 poslancov a k schváleniu návrhu

je nutná absolútna väčšina všetkých poslancov.“25 Okrem politickej zodpovednosti

poľská ústava, určuje aj zodpovednosť členov vlády pred Štátnym tribunálom a to

v prípade že bude porušená ústava, zákony, alebo bol spáchaný trestný čin.

2.3.4 Súdne orgány

„Poľský súdny systém sa podľa ústavy skladá zo súdov a tribunálov. Ústavný súd

(v poľskej terminológii Ústavný tribunál) je teda súčasťou súdnej moci. Tiež šepcifický

Štátny tribunál nevybočuje z tejto kategórie. Poľská ústava ďalej rozlišuje dva typy

súdov: obecné a zvláštne. Zvláštne súdy sa delia na správne a vojenské.“26 Medzi

hlavné súdne orgány patria Najvyšší súd, Hlavný administratívny súd, Štátny tribunál,

Ústavný súd, Štátna rada súdnictva, Najvyšší správny súd, Lustračný súd, Vojenské

súdy. Najvyšší súd je vrcholový kontrolný úrad v Poľsku, na nastarosti kontorlu všetých

súdov. Hlavný administratívny súd, existuje od roku 1980 , čím nadviazal aj na

medzivojnové tradície. Posudzuje, či sú administratívne nariadenia v súlade so

zákonom. Štátny tribunál zaručuje zodopovednosť všetkých vysokých štátnych

úradníkov vrátane prezidenta. Môže ich kontrolovať ich činnost, odvolávať, či vznášať

na nich žaloby. Ústavný súd je tvorený 15 sudcami, ktorých funkčné obdobie je deväť

rokov, ktoré ale nepripúšťa opätovné zvolenie. Ústaný súd posudzuje súlad zákona

s platnými zákonmi, ústavou a inými právnymi aktami.

2.3.5 Samosprávne orgány

„Proces transformácie miestnych správ boľ v Poľsku odštartovaný po

parlamentných voľbách, ktoré sa konali 4. júla 1989 (problematika miestnej samosprávy

24 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 60 25 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 61 26 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 73


25

bola prejednávaná už pri rozhovoroch pri okrúhlom stole).“27 Od roku 1990 môžeme

hovoriť o trojstuňovom rozdelení riadení samospráv v Poľsku. Delíme ich na

vojvodstvá, powiaty (okresy) a gimny (obce). V oblasti obce sa nachádza najmeniej

desať dedín, z toho každá dedina má svojho richtára ktrý sa nazýva soltys, táto funkcia

je dobrovoľná. Každá obec má svojho strarostu (wójt), v jeho kompetencií je riadenie

základného šolstva. Starostovia obcí sú volení priamo, je to najvyššia forma prejavu

demokracie. Okres je samospráva, ktorá disponuje nemocnicami, školami, vysokými

školami, vydávajú vodičské preukazy. „Zásadný zlom v regionálnom usporiadaní

krajiny a systému samospráv nastal v roku 1999, keď pravicová vláda J. Buzka

uskutočnila rozsiahlu administratívnu reformu.“28 Táto reforma bola pripravovaná

dlhodobo. Kľúčovou otázkou sa stala administratívna reforma. Koalícia vypracovala

návrh reformy a postúpila ho Sejmu. Sejm po dlhodobých politických rokovaniach

schválil rozdelenie Poľska do 16 vojvodstiev, ktoré sa stali samosprávnymi jednotkami.

Ďalej vzniklo nové usporiadanie - samosprávne okresy ktorých bolo dokopy 373,

z ktorých bolo 308 nemestských a 64 mestských okresov. Najnižším stupňom ostali

obce a to aj v súčastnom systéme regionálnych samospráv.

27 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 82 28 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 85


26

3 Systém politických strán v Poľskej republike

3.1 Charakteristika. Poľských. politických strán

„Politické strany a stranícky systém sú kľúčovou súčasťou každého systému.

V poľskom prípade sa jedná o fenomén zvlášť zaujímavý a významný, pretože poľské

straníctvo je charakteristické niektorými znakmi.“29 Poľský. politický. systém by sme

mohli. zaradiť k najzaujímavejším systémom v strednej Európe. „Obecná

charakteristika poľských strán, ich postavenie a úloha v politickom systéme nie je

dostatočne predvídateľná, pretože v tejto oblasti neustále dochádza k zásadným zmenám

a sme svedkami veľkých inštitucionálnych nestálostí politických strán.“30 Strany

existujúce v dnešnej dobe sú väčšinou strany vzniknuté zlúčením alebo delením rôznych

blokov. Strany v Poľskej republike by sme mohli rozdeliť podľa orientácie strán toto

delenie by sme mohli považovať za základné. Prvé delenie by sme zjednodušene mohli

nazvať ľavica verzus pravica alebo aj socio-ekonomické delenie, pri ktorom sa jedná

najmä o vzťah strán k ekonomickej otázke a orientáciu voči trhu. V druhom delení by

sme mohli hovoriť o vzťahu strán verzus cirkev, pri ktorom sa jedná o akceptáciu cirkvi

v politike. V treťom delení by sme mohli hovoriť o postavení strán voči komunistickej

minulosti.

3.2 Problémy Poľských politických strán

„Poľské politické strany sú inštitucionálne vysoko nestabilné. Trpia slabou

členskou základňou. Počty členov politických strán neprekračujú, až na výnimky

hranicu niekoľko tisíc členov.“31 O členstvo v stranách obyvatelia nejavia príliš veľký

záujem. To znamená že v stranách, ich členovia zastávajú viaceré vysoké funkcie.

Problémom strán sa postupne stáva aj problém s financovaním, z dôvodu nedostatku

členov. Vďaka zákonu z roku 2001 sa problematika financovania strán ešte zhoršila.

29 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 93 30 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 93 31 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 98


27

Zákon priniesol mnohé obmedzenia finančného zdroja strán, išlo predovšetkým

o financovanie strán zo štátneho rozpočtu . Z nedostatku finančných prostriedkov

vyplýva aj zlá regoinálna zakorenenosť, strany majú výbory väčšinou len vo väčších

mestách. Chaos v stranách sa prejavuje aj v médiách, tým že v Poľskej republike

neexistuje celoštátne médium určené pre širokú verejnosť. V Poľsku samozrejme

existuje politická tlač.

3.3 Katolícka cirkev a jej úloha v štáte

Popis Poľského politického systému by bol neúplný, keby sme z neho vynehali

aspekty ovplyvňujúce vývoj politickej scény. V Poľskej republike sa nachádza 89,8%

katolíkov, 2,5% pravoslávnych, 1,3% protestantov, 1% židov zvyšok obyvateľstva nie

je presne definovaný. „V Poľsku existuje 13 rímskokatolíckych arcidiecéz a 25

diecéz(jedna arcidiecéza je gréckokatolícka).“32 To spolu predstavuje 115 biskupov

a viac ako 25 000 kňazov. Postavenie katolícej cirkvi bolo upravené v roku 1989, keď

boli vytvárané zákony ktoré garantovali slobodu svedomia a vyznania, oddelili cirkev

od štátu, zaručovali finančné privilégiá pre cirkev a navrátenie majetku zhabaného po

druhej svetovej vojne. „Vzťahy medzi štátom a cirkvou zčal usmerňovať Spoločný

výbor predstaviťeľov vlády a poľskej ekumenickej rady. Tieto zákony boli veľmi

liberálne pokiaľ ide o možnosti zakladať cirkev , a to natoľko, že bolo nutné ho

novelizovať, pretože nebránil vzniku a šíreniu často nebezpečných náboženských

siekt.“33 Tieto zákony zaručujú cirkvi možnosť nadobúdať majetok a disponovať s ním,

možnosť začať náboženskú výuku na školách, pôsobiť v armáde.

Úloha katolíckej cirkvi v Poľsku je veľmi dôležitá, dôvody treba hľadať hlavne

v minulosti. „Behom 19. storočia v období druhej republiky (1918-1939) a nemeckej

okupácie sa postupne zformoval model „Poliak-katolík“. Jednalo sa o akúsi

nábožensko-národnú identifikáciu, ktorá mala svoje korene hlavne v časoch obsadenia

(národ bez štátu). V modernejšom pojatí sú tieto idei a pocity v politike vyjadrované

pomocou politického termínu „kresťanské hodnoty“. Tento pojem s národným



28

nacionalistickým podtextom má na poľskej politickej scéne veľký význam.“34 Na

politickej scéne je katolícka cirkev zastúpená katolícko-národnou pravicou.

V období rokov 1944-1989 bola opozíciou vo vzťahu k štátnej moci. V roku 1978

sa poľský kardinál Karol Wojtyla stal pápežom Jánom Pavlom II., táto udalosť

významne ovplyvnila dianie na politickej scéne a postavenie cirkvi v štáte sa stalo

neohroziteľné. Po roku 1989 si katolícka cirkev musela zvykať aj na väčšiu

„konkurenciu“ ktorú pre ňu predstavovali ďalšie cirkvi. Tieto podmienky však

predstavovali isté problémy, katolícka cirkev sa mohla voľne zapojiť do politického

života, zasahovala do politických diskusii, aj pri otázke vstupu Poľska do Európskej

únie. Tak ako v politike sa aj v cirkvi nachádzajú mnohé smery ako je liberálny,

intelektuálny, konzervatívny otvorený populistický, to ovplyvňuje rôznorodosť jej

názorov. Môžeme však povedať, že katolícka cirkev v Poľsku akeptuje demokratický

politický systém. „Cirkev ako celok akceptuje demokraciu a svetský charakter štátu

a stojí mimo politických strán. Opačný názor môžu vyvolávať niektoré menšinové

cirkvi, za to „hlasité“ kruhy, ktoré ale nereprezentujú cirkev ako celok, ale len samých

seba, od ktorých sa oficiálna cirkevná hierarchia dištancuje.“35

Aj napriek tomu, že Poľsko je kresťanský štát vplyv katolíckej cirkvi na politický

a každodenný život je značne obmedzený. Podľa štatistík sa poľskí voliči neriadia

odporúčaniami cirkvi. Poliaci akceptujú katolícku cirkev, dôverujú jej ale odmietajú jej

angažovanosť v politickom živote.

3.4 Pravica a ľavica

„Systém politických strán prechádzal od zvrhnutia totalitného režimu zložitým

a protirečivým vývojom, pre ktorý boli význačné procesy vyvárania nových strán

a zániku existujúcih, ich štiepenia, zlučovania a hľadania vlastnej identity strán



29

a hnutí.“36 Toto primárne delenie strán v prostredí Poľskej republiky je značne

zavádzajúci. Strany ktoré sa hlásia k týmto smerom narúšajú základné pravidlá. Toto

stranícke cítenie je postavené na otázkach viery, nacionalizmu, postoja k ekonomickým

a daňovým otázkam. Vznik pravice a ľavice bol podmienený najmä v 80. rokoch, keď

bola socio-ekonomická situácia Poľska hrozivá.

Ľavica bola formovaná prostredníctvom premeny PZPR (Polska Zjednoczona

Partia Roboticzna) na siociálno demokratické pozície. Čo podnietilo vznik Sociálnej

demokracie Poľskej republiky ktorá k sebe pripájala ďalšie ľavicovo orientované

subjekty, z počiatku len vo forme koalície neskôr sa premenila a premenovala na stranu

SLD (Sojusz Lewicy Demokratycznej). Ľavicové strany vychádzali z postkomunistickej

minulosti. V roku 1989 zažili najväčší rozmach keď bola finančná situácia v Poľsku zlá

a 25 percent obyvaťeľstva sa nachádzalo na hranici chudoby. Momentálne sa ľavicové

strany nachádzajú v kríze a sú na ústupe. Do popredia sa dostávajú pravicové strany.

Pravicové strany v Poľsku sa začali formovať pred voľbami v roku 1996. Začala sa

tam formovať tzv. postsolidaritná pravica. Vznikla strana AWS (Akcja Wyborcza

Solidarnoćś, Solidarita). Táto strana združovala viac ako 40 menších strán. Vo voľbách

v roku 1997 získali spolu až 33,8% čím porazili ľavicové strany.

Podľa tohoto pohľadu by sme mohli povedať, že sa pri voľbách začalo jednať

o charakter bipolárnej súťaže medzi pravicou a ľavicou.

3.5 Charakteristika súčastných politických strán

„Po uvedení niekoľkých všeobecných poznámok o postavení a roli politických

strán v Poľsku je vhodné zaoberať jej konkrétnymi, v zmysle stručných charakteristík

každej politickej strany zvlášť.“37 Systém. strán. v Poľskej. republike sa prejavuje

veľkou rôznorodosťou. Po posledných parlamentných voľbách došlo k určitému

36 LIĎÁK J. A KOLEKTÍV: Politické Systémy(vývoj-stav-kontexty), Vydavateľstvo EKONÓM, 2010, s. 139 37 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 100


30

preselektovaniu strán na politickej scéne. Najväcším prekvapením bolo upadnutie

radikýlnych strán v Poľsku ktoré padli hlboko pod hanicu piatich precent. Na vrchole sa

udržali strany s dlhoročnou tradíciou a umiernenejšíjm prístupom.

3.5.1 Ľavica a demokrati (Lewica i Demokraci – LiD)

Tento subjekt vznikol ako koalícia strán, Zväzu demokratickej ľavice (SLD),

Sociálnych demokratov Poľska (SDPL), Demokratickej stranu (PD) a Únie práce (UP).

Táto koalícia však v posledných voľbách z roku 2007 získala len 13,15% hlasov. Subje

Na čele tejto koalície stál bývalý prezident Aleksander Kwaśniewski. Táto koalícia

vznikla ako reakcia na rozpad ľavice v Poľskej repubilke.

Toto zoskupenie strán bolo formálne založené vo Varšave 3. septembra 2006. V januári

roku 2007 založili svoj programový výbor, kroý sa začal zaoberať programom strany.

Snažili sa o vytvorenie dominanty proti silným pravicovým stranám v Poľsku. Ich

ceľom bolo obnovenie pevnosti a trvanlivosti poľského hospodárstva. Snažili sa

zabezpečiť stabilitu poľskej ekonomiky tým, že zabezpečia a zlepšia vzdelanostný

systém v Poľsku. Mali snahu o zlepšeenie konkurencieschopnosti Poľska, pričom sa

snažili osloviť mladých ľudí.

Poukazovali na neschopnosť vtedajšej vlády, využiť podporu európskej únie,

vysokú kriminalitu, uplácanie a ovplyvňovanie rozhodnutí vyšších úradníkov,

neporofesionálnosť poľskej zahraničnej politiky.

Ich programové vyhlásenie obsahovalo tri hlavné zásady. Miesten orgány musia

byť plne v súlade so zákonom a plniť svoje úlohy. Vládnu solidaritu, to znamená že by

malo byť každému občanovi sprístupnené využívanie základných verejných služieb.

Spravodlivé a transparentné samosprávy, ktoré by museli znížiť korupciu, a všetky

počiny samospráv museli byť transparentné.


31

Wojciech. Olejniczak na tlačovej konferencií v roku 2008 oficiálne oznámil, že

strana SLD ukončila soluprácu s LiD, existencia a smerovanie strany ostáva stále

otvorené.

3.5.2 Občianska platforma (Platforma Obywatelska – PO)

Občianska platforma vznikla pôvodne ako občianska združenie v januári roku

2001, ako politická strana bola zaznamenaná až v roku 2002. Strana vznikla ako

združenie viacerých politických strán. Medzi jej hlavných predstaviťeľov patrí Andrzej

Olechowski, Maciej Plazynski a premiér Poľska Donald Tusk. Voľbami v roku 2007 sa

táto strana stala najväčšou stranou v Sejme a Senáte, spolu s poľskou roľníckou stranou

vytvorila koalíciu dostali 41,51% hlasov. Občianska platforma je od roku 2009

súčasťou Európskej ľudovej strany.

Ideológia strany je stretom liberálov a kresťanských demokratov, tento stret sa

prejavuje najmä pri podpore významu rodiny v spolčnosti, národných záujmoch,

náboženstva, zákazu interupcie, eutanázie, homosexuálnych parterstiev či pri legalizácii

mäkkých drog.

Pri programe strany majú snahu o posilnenie samostatnosti miestnych vlád, snažia

sa obmedziť poslaneckú imunitu. Na začiatku roka 2010 Donald Tusk oznámil návrhy

na zmenu ústavy, snahu o zníženie počtu poslancov a senátorov, oslabenie pozície

v Senáte a prezidentské veto. Sažia sa naplniť plán v ktorom vyhlásili snahu o zníženie

daňového zaťaženia na obyvateľov, zlepšenie situácie malých a stredných podnikateľov,

prostredníctvom odstránenia byrokratických prekážok.

Túto stranu mnohí považujú za lídra pravice, ktorej program je postavený veľmi

moderne.


32

3.5.3 Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwóć – PiS)

Právo a spravodlivosť ja po Občianskej platforme druhým plodom porcesu

dezintegrácie pravice (hlavne rozpad AWS) na prelome rokov 2000/2001 (PiS vzniklo

vna jar roku 2001).“38 Strana je registrovaná od roku 2001 ako zakladatelia sú uvedení

Lech Kaczynski a Jaroslaw Kaczynski. Strana je kombináciou ideológie konzeravtizmu

a kresťanskej demokracie s republikánskymi teóriami.

Ich program predstavuje vyššie práva pre obete trestenj činnosti, vyššie tresty pre

zločincov, najmä tresty spáchané proti životu, zdaviu a majetku, vytvorenie

portikorupčného úradu. Strana podoporuje spoluprácu s Európskou úniou. Strana je

proti eutanázii, potratom na požiadanie, homosexuálnym manželstvám. Chce vykonávať

previerky majetku všetých politikov.

V roku 2006 strana prispela k zníženiu dane a rozdelenie dane na dve časti 18%

a 32%. Strana má snahu pomôcť rozvoju podnikania.

V roku 2007 strana v parlamentných voľbách získala 32,11% čo predstavovalo

okolo 166 miest v Sejme a 39 miest v Senáte, to bolo o päť percent viac ako v roku

2005.

Dňa 10. apríla 2010 zasiahla túto stranu aj celú Poľskú republiku tragédia, pri

leteckej nehode zahynul prezident a predstaviteľ strany Právo a Spravodlivosť Lech

Kaczynski spolu s 85 poprednými predstaviteľmi vády a cirkvi.

3.5.4 Poľská ľudová strana (Polskie Stronnictwo Ludowe - PSL)

Poľská ľudová strana má dlhodobé tradície, je bezprostredný predchodca bola

roľnícka strana založená v roku 1895, pod názvom Poľská roľnícka strana pôsobila od

roku 1903, strana žiadala poľskú nezávislosť. Počas druhej svetovej vojny bývalý

38 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 104


33

členovia tejto strany prispeli k vláde v exile a podporovali spoluprácu s armádou,

sedliacke prápory. V roku 1949 mala strana asi tridsať tisíc členov dnes je predpoklad

že má 140 000 členov. Transformáciou z pôvodnej strany Zjednotenej ľudovej strany,

na dnešnú podobu prešla až v roku 1989. V roku 1990 sa strana zlúčila aj s roľníckymi

odbormi.

Programove vyhlásenie je v prospech štátneho intervencionalizmu a v prospech

rýchleho uvoľňovania prvatizácie. Strana a podporovala vstup Poľska do Európskej

únie, zároveň podporuje spoluprácu s inými štátmi a európsku integráciu. Snažia sa

o udržanie verejného zdravotníctva, školstva, zlepšenie vzťahov s Nemeckom

a Ruskom. Vystupje proti obnoveniu trestu smrti, eutanázii, potratom, registrácii

homosexuálnych partnerstiev, vystupuje aj proti likvidácii okresov.

Po predčasných voľbách v roku 2007 strana získala 8,91% hlasov čo znamenalo

jej vstu do koalície a zisk 31 miest v parlamente.

Poľská ľudoá strana sa dá považovať za stabilného člena poľskej politickej scény,

s jasne čitateľným politickým smerovaním.

3.5.5 Zväz demokratickej ľavice (Sojusz Lewicy Demokratycznej- SLD)

Zväz demokratickej ľavice zaraďujeme medzi ľavicové strany. Vznikla v roku

1991 ale táto strana bola založená v roku 1999, po tom, ako bola spojená so

„Sociálnodemokratickou stranou Poľskej republiky (SdRP), ktorá vznikla

transformáciou bývalej vládnucej komunistickej Poľskej zjednotenej robotníckej strany

(PZPR) v januári 1990 (druhým, „menej významným“ pilierom bola rovnako

postkomunistická Celopoľská dohoda odborových zväzov). V júni 1999 zjazd SdRP

rozhodol o ukončení činnosti strany. Medzi tým sa došlo k premene SLD v jednotnú

politickú stranu (zakladateľská deklarácia bola podpísaná v apríli 1999 a kongres SLD

ako strany prebehol v decembri 1999). Do SLD vstúpili takmer všetcia bývalí členovia


34

koalície okrem piatich menej významných organizácii.“39 SLD patrí medzi moderné

ľavicové sciálnodemoktratické strany. Predsedom strany je Grzeorg Napieralski.

Napriek otrasom v strane v rokoch 2004 a 2005 sa trana navonok javí ako veľmi

stabilná.

Strana sa zameriava na rozvoj efektívnejšej ekonomiky, zvýšenie životnej úrovne

v Poľsku. Reguluje sociálne hospodárstvo a ekonomickú stratégiu. Snažia sa zabezpečiť

rovnaký prístup k vzdelaniu a zdravotníctvu, ochranu pracovnoprávnych vzťahov

zamestnanca. V sociálnych otázkach je strana za vyrovnanie psotavenia mužov a žien

v spoločnosti, zavedeniu sexuálnej výchovy na školách a prevenciu žien a zlepšenie

prístupu k antikoncepcií, povolenie interupcie zo sociálnych a morálnych dôvodov

a bojuje proti domácemu násiliu.

Vo voľbách v roku 2001 sa strana spojila s Úniou práce a zaznamenala svoj

najväčší úspech získali 41,04% hlasov. Pri voľbách v roku 2005 strana získala už len 55

kresiel. Vo Voľbách v roku 2007 strana získala 13,2% hlasov čo predstavovalo 53

kresiel v parlamente. Na konci roka 2010 prijala strana meno parlamentnej ľavice KP

SLD

3.5.6 Aliancia pre Budúcnosť (Porozumienie dla Pryszłości – CentroLewica – PdP-CL)

Je to strana vytvorená koalíciou strany Socálnej demokracie, Demokratickej strany

a strany Zelených. Lídermi tejto strany sú Dariusz Rosatiho zo strany SDPL, Wojciech

Filemonowicz, Bridget Kuźniak, Marek Borowski, Janusz Onyszkiewicz, Agnieszka

Grzybek a Dariusz Swed.

Cieľom tohoto hnutia bolo vytvorenie altrenatívy k strane Právo a Spravodlivosť.

Strana je stredovo-zeleno-ľavicová, no navonok pri voľbách vystupovali ako



35

demokratická strana. Nemohli byť pripustení k voľbám, mali problémy s účtovnou

závierkou, oficiálneho uznania strany sa dočkali v januári roku 2009.

V roku 2009 sa zúčastnili volieb do Európskeho parlamentu získali 2,44% hlasov,

no kreslo v parlamente nezískali. Pri týchto voľbách skončili na piatom mieste čo

predstavovalo veľký úspech.

3.5.7 Menšie strany

Medzi menšie ale tiež významné strany by sme mohli zaradiť strany ako je Únia

práce(UP), Sebaobrana (S), Liga poľských rodín (LPR), Unia Wolności(UW) a Partia

Demokratyczna (PD).

„Únia práce (Unia Pracy - UP) je jedninou poľskou relevantnou ľavicovou

nepostkomunistickou stranou. Vznikla v júni 1992 zlúčením niekoľkých

postsolidaritných ľavicových zoskupení.“40 Bola prítomá v parlamente okrem rokov

1997 – 2001, v roku 2001 vstúpila do koalície s SLD, táto strana má menej ako 10 000

členov. Únia práce má sociálno-demokratický obsah, snaží sa o rozsiahly systém

sociálneho zabezpečenia, progresívne zdanenie, zníženie privatizácie, povolenie

potratov a oddelenie cirkvi od štátu.

„Pôvod Sebaobrany (Samoobrona – S) je treba hľadať v rovnako nazvanom

radikálnom roľníckom odborovom zväze. Ako politická strana pôsobí od roku 1992.

V roku 2000 došlo k pozmeneniu názvu na Sebaobrana Poľskej republiky (to je

súčastný oficiálny názov).“41 V politickom programe strana požaduje podporu

hospodárstva, zvýšenie sociálnej podpory.

„Liga poľských rodín je vysoko špecifickým politickým zoskupením. Formovala

sa čiastočne v dôsledku rozpadu AWS od počiatku roku 2001, a to ako koalícia

niekoľkých katolíckych a nacionalistických strán a iných organizácii. K vzniku LPR 40 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 102 41 KUBÁT M.: Demokracia v Poľsku, SLON, Praha, 2005, s. 103


36

ako strany došlo v máji roku 2001.“42 LPR bojuje v prospech zníženia počtu poslancov

a senátorov. Bojuje v prospech zvýšenia kompetencií miestnych samospráv.

Únia slobody (Unie Wolności – UW) patrí medzi najstaršie strany v Poľskej

republike. Táto strana sa zastáva práva na potrat, obhajuje decentralizáciu štátu,

myšlienku rovnej dane, integráciu s Európskou úniou a iné.

Partia Demokratyczna (PD) medzi požiadavky strany by sa dali zaradiť vytváranie

pracovných miest, vytvorenie študentského fondu, zavedenie cudzí jazykov na školách,

zlepšiť prístup k internetu a všeobecnému vzdelaniu.



37

4 Záver

V závere by sme mohli povedať, že Poľská republika je mnohými autormi

a odborníkmi radená medzi tzv. konsolidované demokracie. To znamená že porces

prechodu Poľska od totalitného režimu k demokracií bol ukončený. Neznamená to ale

že by bol poľský politický systém bez problémov. Poľský politický systém je

jednoducho búrlivý a nestabilný. Je pre neho typické časté obmieňanie vlánucích strán.

V dnešnej dobe by sme mohli určiť dva smery v politických stranách v Poľsku a to

smerovanie na základe ideológii, je to existencia na základe fungovania strán, osobných

prekážok, tent systém vníma poľská verejnosť veľmi negatívne. V druhom smere by

sme mohli povedať, že sa jedná o tzv. kartelový model. Najsilnejšie strany v ňom

nachádzajú zhodu a uzatvárajú medzi sebou dohody. „Na poľskom príklade sa dobre

ukazuje, že stabilita v zmysle nemennosti nemusí byť vždy nutným predpokladom

úspešného rozvoja demokracie a jeho inštitútov.“43

Dlhodobé konflikty, vzájomná nevraživosť predstaviteľov voličských strán by

mohlo časom viesť k strate voličskej dôvery.

Poľská politika je síce mladá no do roku 1989 celkom dobre obstála, snaží sa

udržiavať demokraciu, aj keď niektorí tvrdia, že má občas sklon k nacionalizmu

prípadne katolíckemu fundamentalizmu. Dokáže ale riešiť každodenné problémy štátu

veľmi efektívne, z tohoto pohľadu je prespektíva Poľska veľmi dobrá. Upevnilo si svoje

postavenie členstvom v Európskej únii a NATO postupne začína zohrávať významnú

úlohu v medzinárodných vzťahoch.

Ako povedal winston churchil, najväčším problémom demokracie spoznáte po

päťminútovom rozhovore s bežným voličom.

43 LIĎÁK J. A KOLEKTÍV: Politické Systémy(vývoj-stav-kontexty), Vydavateľstvo EKONÓM, 2010, s. 163


38

5 Zoznam použitej literatúry

Kopček L., Holoušek V.: Politické strany, Praha: Grada Publishing 2010, 320 s. ISBN

978-80-247-3192-6

Krno S.: Politické strany Vyšegrádskej štvorky, Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška

2007, 400 s. ISBN 978-8050-910-1

Krno S.: Stredná Európa po parlamentných voľbách v roku 2005 a 2006, Prešov:

Vydavateľstvo Michala Vaška 2007, 200 s. ISBN 978-80-8094-142-0

KUBÁT M.: Demokracia v Polsku. Praha: SLON 2005 181 s. ISBN 80-86429-46-6

Liďák J. A kolektív: Politické systémy(vývoj-stav-kontexty), Bratislava: Ekonóm 2010,

262 s. ISBN 978-80-225-3077-4

Lupták L., Kováč J.: Úvod do poliológie, Bratislava: Vydavateľstvo STU 1998, 110 s.

ISBN 80-227-1041-5

Tóth R.: Politické strany A...Z, Bratislava: SMARAGD 2007, 128 s. ISBN 978-80-

89063-19-2

Tóth R., Horváth P. : Úvod do politicých vied, Bratislava: SMARAGD 2008, 199 s.

ISBN 978-80-89063-20-8

Ústava Poľskej republiky ,2. apríla 1997

www.sejm.gov.pl/prawo/konst/angielski/kon1.htm


39

Elektronické zdroje

Otvorená encyklopédia wikipedia, štát: sk.wikipedia.org/wiki/Štát

Stránka Samoobrony: www.samoobrona.org.pl

Otvorená encyklopédia wikipedia, liga poľských rodín:

sk.wikipedia.org/wiki/Liga_poľských_rod%C3%ADn

Otvorená encyklopédia wikipedia, Únia Slobody: pl.wikipedia.org/wiki/Unia_Wolności

Stránka Demokratickej strany: www.demokraci.pl

Stránka Aliancie pre budúcnosť: pl.wikipedia.org/wiki/Porozumienie_dla_Przyszłości

Stránka Únie práce: www.uniapracy.org.pl

Stránka Strany zväzu demokratickej ľavice: www.sld.org.pl

Stránka LiD: pl.wikipedia.org/wiki/Lewica_i_Demokraci

Stránka Občianskej Platformy: www.platforma.org

Stránka PiS: www.pis.org.pl

Stránka PSL: www.psl.org.pl

Documents

Bp Zuzana Final