Embed Size (px)
DESCRIPTION
Ilustroval Peter Cpin Typografia František Jablonovský Formát 145 x 215 mm 64 strán Veselé rozprávky o medvedíkovi Brumlíčkovi, ktorý nemôže zaspať zimným spánkom a preto si sám rozpráva uspávacie rozprávky: o Bertusovi Hubertusovi, medveďovi Krepdešínovi, kráľovi Nanukodonozorovi a mnohých iných. Rukopis publikovaný z pozostalosti autorky.
Citation preview
6Brumlíčkove rozprávky
v lekárničke najsilnejšiemedecíny pre naj -chorejších medveďov.Teda spapkal somvšetko, čo som našiel:všetky macopyríny ajmacomycíny a nakoniecnajtuhšiu medecínu – macospacolín.
Ľahol som. Zavrel oči. Aj som sa robil, že chrápem. Nič. To svet nevidel, abyjeden medveď až takto
nemohol zaspať! O takom niečom som v životenepočul. Medecínky som už nemal, ale keby som aj mal, nebolo ich čím zapiť, lebo zamrzla studničkaaj potôčik.
Verte-neverte, bolo mi do plaču ako kedysi, keďsom bol ešte najsmutnejší medveď Brumlíček.
– Nie, – povedal som si. – Nebudem plakať, veďviem, ako strašne smiešne vtedy vyzerám! Lenžečo mám robiť s touto zimnou nespavosťou?
Vtedy som si spomenul, že moja mamamedvedica Maculinda mi v detstve pred zimnýmspánkom spievala uspávanky.
To je nápad! pomyslel som si. Zaspievam sámsebe uspávanku, a tak sa uspím.
Hneď som aj, taktohľa, začal:
Búvaj, med-med-medvedíček,snívaj zimný sni-sni-sníček,ma-ma-malín v hore niet,ani-ni-ni-ni-ni med.
Drkocú len zu-zu-zúbky,preto rýchle hup-hup-hupkydo brlôžka po sníček,búvaj, Brum-Brum-Brumlíček...
7KRISTA
BENDOVÁ
kolegoviMacíkovi
Za tromi vedrami vysokohorského medu žilsvojho času môj kolega Macík, najmäkulinkejšímedvedík.
Bol mäkký preto, lebo sa nenarodil v hore ako ja, ale narodil sa on v umeleckej liahni. Teda v takej továrni, kde vyrábajú plyšovémedvede.
Z továrne ho dopratali do hračkárstva a tam ho hneď našlo jedno dievčatko menom ElenkaZelen ková, žiačka tretej triedy. Mala práve v ten deň narodeniny, a tak jej otecko kúpilako naj hlav nejší darček môjho plyšového kolegu Macíka.
Elenka mala medveďa, medveď mal Elenku a obom sa to veľmi páčilo. Spolu jedli, spolu spali, všeličo si rozprávali a poobede sa chodilihrať na dvor. Macík sedel na lavičke, Elenka behala s deťmi, výskala a nakoniec vždy prišla k lavičke a povedala:
16Brumlíčkove rozprávky
O OBrumlíčkova rozprávka
– Macíček-bratríček,ideme domov!Posadila si maca nahlavu a to ste nevideli,aký to bol beh cez trischody do poschodí.
Iba raz – ej, nemalosa to stať, veru nemalo!Elenka pobehala po dvo re, povýskala si a na ko niec behom k lavičke po Macíčka--bra tríčka.
A Macíčka niet! Hľadá Elenka, hľadajú všetky deti, po zemi sa
plazia, za každý rožtek pozrú – nič. Môj kolegaMacík akoby sa do zeme prepadol.
Elenka narieka, bedáka, no kdeže! Nič nevyplakala,ani len medvedie uško sa neukázalo. Deti sa uždomov pobrali, veď ich mamy čakajú, Elenka hľadáa hľadá, ešte raz podíde k nešťastnej lavičke a odrazu zbadá – čože je to?
Navrch lavičky ktosi prišpendlíkoval kus papiera.Na papieri je aj čosi napísané. Elenka tretiačka vie už dobre čítať, nuž prizrie sa a potom spustíprenáramný nárek. Lebo na papieri je nepeknýmškrabopisom načmárané:
17KRISTA
BENDOVÁ
neskúsenom Huniačikovi
Za tromi medvedími kožuchmi a ešte aj zamedved‘ou labkou bol velikánsky starý les.
Žila si tu v pokoji nejedna medvedia rodinka. Mrmľošovci, Chlpáčikovci, Funiačikovci aj
Huniačikovci. Nuž a u tých Huniačikovcov sa to stalo a dodnes
o tom šepká starý les. Že raz na jar prišlo tam na svet dvoje malých
medvieďat. Otec Huniačik pozrel na detičky,spokojne pokýval hlavou a povedal:
– Fajn, brum.Mamka Maculína tiež spokojne povedala:
– Brumušenky-brúm...A tí dvaja malí? No najprv len spali a papkali,
ale onedlho tancovali pred brlôžkom. Už vedeli, že voda v potoku je na pitie a na umývanie a že na svete, teda tu v lese, je kdesi schovaná sladkosťnad sladkosti – med.
Jedného dňa opýtala sa malá dcéra Macuška:
30Brumlíčkove rozprávky
O OBrumlíčkova rozprávka
– Povedz, ocko Macko, kde je schovaný tenmedík, čo si nám dal včera obliznúť z labky?
Zamračil sa otec troška a vraví:– V bútl’avine, dcérka moja milá, v stromovej
bútľavine je naskladovaný.– Idem k tej bútľavine! – povedal hneď a zaraz
malý syn Huniačik.– Prepánakráľa! – vykríkla medvedica a chmatla
Huniačika za kožuštek.– Ani sa nehneš, dieťa neposedné! To nie je výlet
pre malé deti!– A prečo? – spýtal sa Huniačik. – Ja chcem ten
medík a ja si ho pohľadám!– Stoj! – vykríkol medveďací otec. – Med je prísne
strážený včelami. Včely majú injekcie, po ktorých ti zapuchne oko alebo aj ňufáčik!
31KRISTA
BENDOVÁ
zázračnýchkorienkoch
V pralese lesnom, starom a tmavom ako atra men -tová machuľa, žil kedysi starý medveď Makromaco.
Bol to medveď veľký, lebo keby bol menšiehosortimentu, istotne by ho volali Mikromaco. Ale on nebol mikro ani mini, lež práve naopak.
Teda ten Makromaco mal aj riadne labiská, naj väčšie medvedie číslo, aké sa kedy zjavilo na svete.
Bola to výhoda, lebo čože by si počal veľkýmedveď napríklad na kačacích nôžkach?
Lenže bola to aj nevýhoda. Nie vždy, len raz, keď Makromaco kráčal hustým pralesom a jednoulabou stúpil nechtiac na záhon pralesnej zlobohyneNitrifikácie. Pritom jej pošliapal všetky sadeničky.
Medveď, prirodzene, nič nezbadal, veď taký veľkýa vysoký si ťažko dovidí na konček vlastného nosa,nie ešte na topánky. No len čo spravil zo tri kroky,ozval sa mu za hustým chrbátom zlostný škrekotzlobohyne Nitrifikácie:
– Húúú, ty chlpatý, labatý, mrmľavý, veď ja ti
52Brumlíčkove rozprávky
O OBrumlíčkova rozprávka
ukážem, takto mi zá hu -mienok sprešovať!
Makromaco sanáramne zľakol, na kolená kľakol, na srdce si dal labu, pozrel na tú babua slušne a trasľavo jej vraví:
– U-u-u-rodzenávysokourodzená, veď ja som to nechcel,škodu vám vynahradím
v malinách, mede alebo v čom si len budete želať!Ale zlobohyňa si ďalej hudie:– Vynahradíš mi ty figu figatú, do pol boka
odratú! Maliny si sám zjedz, v mede sa utop! Ja som tie priesady pestovala zo semienok trimilióny rokov a teraz po prvý raz mali dať úrodu – metrák zlobôžikov z jedného hektára! To miodčiníš len tým, že budeš chodiť po svete a robiťvšetky zlá, ktoré som naplánovala pre týchdogniavených zlobôžikov!
Makromaco sa zamyslel a po chvíli povedal:– Milosťpani, všeličo som už prežil aj vykonal,
ale nijaké neplechy som nikomu nestváral, a veruteraz, na staré kolená, ani stvárať nebudem! To siteda vypusťte zo svojej trvalej ondulácie.
Zvrtol sa a odišiel preč. Počul iba, ako sa mu
53KRISTA
BENDOVÁ
Tresk!
Húúú!
KRACH!
Bum!
Tresk!
TRESK!
TRESK!
Tresk!
BUM!
Krach!
Húúú!
BUM!
TRESK!
KRACH!
Krach!
C
KRACH!
BUM!
KRACH!
KRACH!
ACH!
Chrum!
Tresk!
KRACH!
BUM!
BUM!
BUM! CHRUM!
TRESK!
BUM!
KRACH!
BUM!
KRACH!
Chrum!
Bum!
CHRUM!
Brumlíčkove uspávanky
Búvaj, med-med-medvedíček,snívaj zimný sni-sni-sníček,ma-ma-malín v hore nietani-ni-ni-ni-ni med.Drkocú len zu-zu-zúbky,preto rýchle hup-hup-hupkydo brlôžka po sníček,búvaj, Brum-Brum-Brumlíček...
Medveďku, daj labku,daj, ak vieš, druhú tiež.Ak chceš aj tú tretiu dati,na štvrtej len musíš státi.Keď sa aj tá štvrtá podá,neviem, či sa ti to oddá,nemáš labiek viac,urobíš tu bááác!
Bol jeden mýval. všetko poumýval,hajušenky, haj,umyť sa mu daj.On umyl strýca,čo mal tučné líca,hajušenky, haj,tiež sa umyť daj.
60Brumlíčkove rozprávky
On umyl tetkutetku Margarétku,hajušenky, haj,tiež sa umyť daj.Svet vraj ten mývalcelý poumýval,hajušenky, haj,tiež sa umyť daj.
Letia, letia včielkydomov do postieľky,medík medovýplní domovy.Medvedík si brumká:kvitni, milá lúka,lepšej veci nietako sladký med.
61KRISTA
BENDOVÁ
Spinkaj, tatko, spi,zavri očičky,kolíše ťa dcéruškaa spieva ti do uška:Spi, tatuško, spi,zavri očičky.
Obsah
O medveďovi, ktorý nemohol zaspať 5
O princeznej Ľadovláske 9
O kolegovi Macíkovi 16
O usilovnom mývalovi 24
O neskúsenom Huniačikovi 30
O medveďom kráľovstve 38
O cirkuse v cirkuse 45
O zázračných korienkoch 52
Brumlíčkove uspávanky 60
Milí kamarátikovia 63
