If you can't read please download the document
Upload
pipi-dlha-pancucha
View
258
Download
10
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Bulletin na predmet Teória výchovy na tému Motivácia
Citation preview
Lukan, Lorkov, Demjanov
MOTIVCIA Priemern ui-
te rozprva.
Dobr uite vy-
svetuje. Vbor-
n uite ukazu-
je. Najlep ui-
te inpiruje.
(Artemus Ward)
V tomto motivanom bulletine njdete:
KEMSAK (str. 1)
Motivcia z pohadu
(pedagogickej) psycholgie
(str. 2)
Motivan metdy
motivcia a vyuovanie (str. 3
a 5)
Neformlne vzdelvanie
(str.4)
Vonkajia motivcia (str. 5)
Preo tudujeme? Preo sa o nieo sname? S akmi ciemi robme to, o robme?
KEMSAK Tto skratka predstavuje nonkognitvne (mimopoznvacie) funkcie osobnosti a je zrove zkladnm prvkom Zelinovej koncepcie tvorivo-humanistickej vchovy. Rozliujeme tieto non-kognitvne funkcie:
K kognitivizcia jej cieom je naui loveka poznva, mys-
lie a riei problmy
E emocionalizcia m za cie naui loveka cti a rozvja
jeho kompetencie pre ctenie, prevanie, rozvja jeho city
a emcie
M motivcia cieom je rozvin zujmy, potreby, tby, chce-
nia osobnosti, jej activity
S socializcia jej cieom je naui loveka i s druhmi u-
mi, naui ich komunikova a tvori progresvne medziudsk
vzahy
A axiologizcia m za cie rozvja progresvnu hodnotov
orientciu osobnosti, ui hodnoti
K kreativizcia cieom tejto funkcie je rozvja v osobnosti
tvoriv tl ivota
Ester Demjanov, Lvia Lorkov, Luk Lukan
Na vchovno-vzdelvacom procese sa podiea viacero faktorov, medzi nimi i motivcia iakov.
S to vlastne podnety, ktor vyvolvaj aktivitu organizmu a uruj jeho smerovanie. Je vedecky
dokzan, e vkon loveka je vo vekej miere ovplyvnen prve motivciou. V praxi to zname-
n, e udia s podobnmi schopnosami nemusia vdy poda podobn vkon. Tento rozdiel je
podmienen prve motivciou.
2
o je motivcia? Motivcia je stav zvenej pohotovosti reagova
na urit podnety uritm spsobom. Ide o zdro-
je, dvody, priny sprvania. Motivcia ns
usmeruje a aktivizuje.
Motivcia a kola Motivcia pre tdium je s-
ten najm kognitvnymi po-
trebami, potrebou sebareali-
zcie, potrebou sebacty
a iastone i potrebou akcep-
tcie.
Zdrojom motivcie v tdiu
bvaj potreby poznvacie
(chcem vedie!), socilne
(chcem by najlep, chcem
spoznva inch a sm seba)
a vkonov (chcem by po-
vzbuden, ocenen).
Dimenzia motivcie Motivan initele
aktivan Nieo mi chba. Potreby Pudy Intinkty
smerov m by som to uspokojil?
Postoje Hodnoty Zujmy
cieov Ako to urobm? Ciele Apircie Va
Druhy motivcie Vntorn = chcem, lebo je to pre ma d-
leit
Vonkajia = chcem, lebo za to nieo dosta-
nem / lebo sa tm vyhnem trestu
Princpy Pri motivciami sa mono
riadi dvoma zkladnmi
motivanmi tendenciami:
Princp udrania ek-
vilibria (chcem psy-
chick rovnovhu)
Princp hedonizmu
(tim po prjemnom,
vyhbam sa neprjem-
nmu)
3
Motivan metdy
Didaktick metdy by mali usmerova
zujem iakov. Meme ich vyuva v
vode hodiny alebo priebene. Mnoho
didaktickch metd sa d vyui na namo-
tivovanie tudentov. Ide naprklad o:
Problmov vyuovanie
Vyuovanie hrou
Zaujmav lohy
Sa
Programov uenie
Dramatizcia innosti
Odmena a trest
Brainstorming
Uenie innosou
Kooperatvne vyuovanie (v skupi-nch)
Didaktick metdy meme
deli poda etp vyuova-
cieho procesu. Samostatn
etapa vyuovacej hodiny by
mala by venovan motiv-
cii iakov. Prvoradou lo-
hou motivanch metd je
vzbudi u iakov zujem o
vyuovanie. Mu ma po-
vahu
(zujem o uivo, tba po
poznan, elanie uspokoji
zvedavos a pod.) alebo
( ue-
nie vyvolan vonkajmi
podnetmi uenie sa pre
zlepenie prospechu, ue-
nie sa pod ntlakom, hroz-
bou, ale aj pre pochvalu
at.)
vo vyuovan a m
sa prelna celm vyuova-
cm procesom.
Nuda je smrten hriech uitea.
(Johann Friedrich Herbart)
4
Nai uitel ne-
smj bt podobni
sloupm u cest,
je pouze ukazuj,
kam jt, ale samy
nejdou.
(Jan Amos Ko-
mensk)
Neformlne vzdelvanie Vzdelvanie, ktor je organizovan mimo formlneho vzdelvanie, ie mimo koly
Je dobrovon!!!
Ved ho kolitelia/facilittori
M flexibiln program, ktor je vak vopred dobre pripraven a ma jasne stanoven
cie
Sna sa rozvja prcu v kolektve a do vetkch aktivt zaha astnkov
Otvoren a priatesk prostredie, kde s si vetci rovn (astnci si tykaj: navzjom,
s facilittorom)
Vyuva rzne metdy a aktivity, ktor sa vo formlnom vzdelvan nepouvaj alebo
sa pouvaj len vemi zriedka
Prklady druhov metd a aktivt:
- Icebreaker
- Enerdajzer
- Brainstorming
- Diskusia
- Skupinov prca
- Buzz Groups
- Rolov hra alebo simulcia
- Relaxan aktivity
5
Najastejie formy vonkajej motivcie vo vyuovan
vysvedenie
znmka (no znmky takmer nikdy nie s
najvou motivciou iaka)
odmena za spech
pochvala
vyhnutie sa poznm-
ke alebo zlej znm-
ke
podnetn a tvoriv
aktivity
Pouit zdroje:
Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie. 2014. Centrum peda-gogicko-psychologickho poradenstva a prevencie Nmestovo. Motivcia iaka. [Online] 2014. [Dtum: 20. Marec 2015.] dostupn na internete: http://www.cpppap.orava.sk/METODIKY/Motiv%C3%A1cia%20%C5%BEiaka.pdf.
Orosov, Oga. 2005. Psycholgia a pedagogick psycholgia I. Koice: Univerzita Pavla Joze-fa afrika v Koiciach, 2005. str. 130-143.
Orosov, Renta. 2014. Univerzita Pavla Jozefa afrika, robrova 2, Koice: Veobecn pedagogika a didaktika. Prednka.
Raabe, Josef. 2010. Zaujmav motivan techniky. kolsk portl. [Online] 2010. [Dtum: 22. marec 2015.] http://www.skolskyportal.sk/clanky/zaujimave-motivacne-techniky.
ZELINA, M. 1996. Stratgie a metdy rozvoja osobnosti dieaa. Bratislava : Vydavatestvo IRIS, 1996. 230 s.
+ vlastn sksenosti :)