ROČNÍK 10 l ČÍSLO 5 MÁJ 2013

CESTOVANIE S JEDNOU KARTOU

NECHAL VYSOKÚ, SADOL DO RUŠŇA

Milí čitatelia,prvý parný vlak prišiel na územie Slovenska z Viedne do Bratislavy 20. augusta 1848. To znamená, že slovenské železnice oslávia tohto roku už 165. výročie tejto udalosti. Aj vy sa môžete pri tejto príležitosti stať tvorcami zaujímavých článkov so železničiarskou tematikou - z histórie i súčasnosti. Vaše námety, postrehy príspevky alebo zaujímavé fotografie môžete zasielať do našej redakcie e-mailom: ozveny@ slovakrail.sk alebo poštou na adresu Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo Odbor komunikácie ZSSK, Rožňavská 1, 832 72 Bratislava.

OBSAH ČÍSLA

ŽELEZNICA PRE DETIn Oslávte Medzinárodn ý deň detí vo Vrútkach n Na svoje si prídu najmenší účastníci, ale aj tí, ktorým učarovali historické železničné vozidlá

Spolok Výhrevne Vrútky v spolupráci so Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia a Železničnou spoločnosťou Slovensko pozývajú najmä deti, všetkých železni-čiarov a fanúšikov železníc na zaujímavú a rokmi osvedčenú akciu ŽELEZNICA PRE DETI. Jej 15. ročník sa koná pri príleži-tosti Medzinárodného dňa detí a v rámci osláv 165 rokov železníc na Slovensku v dňoch 1. a 2. júna 2013 v čase od 8.00 do 18.00 h vo Vrútkach.

V priestoroch Rušňového depa vo Vrútkach sa môžu návštevníci počas ví-kendových dní tešiť na výstavu historic-kých i súčasných rušňov zo Slovenska aj zahraničia, modelové koľajisko Klubu železničných modelárov z Vrútok, výstavu historickej hasičskej techniky. Zaujímavé budú určite aj ukážky činnosti hasičov a policajtov, ako aj mnohé iné atrakcie pre deti aj dospelých.

Počas akcie budú v železničnej stani-ci Vrútky- nákladná stanica, mimoriadne zastavovať všetky osobné vlaky, pričom medzi stanicami Vrútky- osobná stani-ca a Vrútky- nákladná stanica bude pre účastníkov výstavy rušňov zabezpečená aj kyvadlová doprava.

Súčasťou akcie budú aj tradičné jazdy zvláštnych vlakov vedených historickými rušňami. Tešiť sa môžete napríklad na par-ný rušeň Šľachtičná (ČD), na známy parný rušeň tzv. „Ušatá“ či obľúbený parný rušeň série 477.013 s prezývkou „Papagáj“.

Podrobnejšie informácie o jazdách zvláštnych vlakov a ďalších aktualitách získate na stránke: www.vyhrevna–vrutky.sk.

POZVÁNKA

n OD 1. JÚNA INTEGROVANÁ DOPRAVA V BRATISLAVSKOM KRAJI Od 1. júna 2013 sa stane integrovaná doprava prvýkrát realitou na území mesta Bratislavy a v okrese Malacky. Projekt integru-je viaceré druhy dopráv mestskú hromadnú dopravu (MHD), prí-mestské vlaky i autobusy. Zapojili sa doňho spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines, Železničná spoločnosť Slovensko a Železnice SR.

Všetci dopravcovia ponúkajú integrované dopravné pásma od Bratislavy počnúc až po Záhorie. Cestujúci tak môže využiť jed-notný cestovný lístok, po zakúpení ktorého môže ľubovoľne kombinovať viaceré druhy dopravy bez ohľadu na to, ktorý dopravca ich prevádzkuje.

K testovaniu projektu sa vyjadril aj pred-seda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo: „S vedením spoločností sme preverovali pripravenosť spustenia projektu. Všetci dopravcovia písomne potvrdili, že sú pripravení na cestovanie podľa nových pravidiel. A to je zárukou toho, že môže-me spustiť I. etapu integrovanej dopravy od prvého júna.“

Generálny riaditeľ Bratislavskej integro-vanej dopravy (BID), a. s., Rastislav Cenký uviedol: „Sme radi, že sa nám podarilo pri-praviť konkurencieschopný i keď náročný

projekt. Dokonca čas, ktorý sme mali kvôli technickým posunom daný od marca tohto roku, sme využili na zlepšenie projektu.

Sfunkčnil sa u všetkých dopravcov in-ternetový predaj predplatných cestovných lístkov a zabezpečilo sa zobrazovanie a číta-nie dát na čítačkách v prímestských autobu-soch. Tým skutočne stačí cestujúcemu mať jednu dopravnú kartu, čím mu uľahčujeme cestovanie po území Bratislavského kraja.“

Na predplatné cestovné lístky bude možné k cestovaniu využívať vybrané vla-ky (kategória REX a Os), ako aj linky MHD a regionálne autobusové linky začlenené do systému. V regionálnej doprave sa bude preferovať koľajová doprava a vo vybraných prestupných miestach bude na vlaky nad-väzovať autobusová doprava. Cestovné poriadky liniek budú pri zmenách postupne zostavované v intervalovom režime tak, ako

je to bežné na linkách MHD v Bratislave. Zmena nastane v označovaní regionál-

nych autobusových liniek. K slovnému označeniu pribudne aj číselné označenie linky tak, ako je tomu v mestskej doprave. Uplatňovaný bude princíp označenia liniek podľa toho, ktoré územie linka prevažne obsluhuje. Na Záhorie budú premávať linky v číselnom rade 200. V neskorších eta-pách v okrese Pezinok linky s číslom 500, pre Senec 600, v smere na juhovýchod od Bratislavy 700. Tento prvok prispeje k ľahšej orientácii a nájdeniu správneho autobusu.

Vlakové linky budú označené písme-nom S a číslom, ktoré opäť označuje sme-rovanie vlaku. Vlaková linka na Malacky bude premávať s označením S20.

Oproti súčasnému stavu, keď na výšku cestovného má vplyv precestovaná vzdiale-nosť, bude cestovné odvodené od počtu pre-cestovaných tarifných zón. Zaintegrované územie je podľa nového grafikonu rozdelené do jednotlivých tarifných zón. Každá zóna je označená trojmiestnym číslom, napríklad Malacky číslom 255. (TASR)

Bol štvrták na vysokej v Košiciach, keď prišiel list zo železníc, aby prišiel na vý-berové konanie za rušňovodiča. Neváhal. Niekoľko rokov sa už o to pokúšal... Hovoríme o Petrovi Piteľovi, ktorý sa do vlakov zamiloval, keď bol ešte chlapcom a túžil sa stať rušňovodičom.

Aj keď chodil doma v Snine na priemys-lovku s odborom prevádzka a ekonomika dopravy, tak v škole vynikal aj v iných sme-roch. Dotiahol to až na celoslovenské kolo olympiády „Mladý účtovník“. Po strednej škole pokračoval na Technickej univerzite v Košiciach. Dnes, už s bakalárskym titulom na Fakulte elektrotechniky a informatiky, hovorí, že rozhodnutie odísť zo školy nebolo ľahké, ale on veľmi túžil zasadnúť do rušňa. Bol to jeho detský sen a ten si chcel splniť.

Mama bola najskôr proti, bolo jej ľúto, že nechá školu, ale on verí, že urobil dobre. Nie je naivný a vie, do čoho ide. Roky sleduje internetové fóra venované vlakom a čítal toho veľa o tom, ako sa na železnici dobre

odvedená robota „odpláca“. „Možno mám ružové okuliare, ale veľmi sa teším. Teraz som iba pred kurzom rušňovodičov a ne-riešim, čo bude ďalej. Nejaké informácie už mám, poznám návesti. Nebude to ľahké, ale v živote treba robiť to, čo chceme a čo nás baví,“ hovorí mladý muž.

Prvýkrát si podal žiadosť za rušňovodi-ča hneď po strednej škole, v roku 2008. Potom nasledovali opakované snahy, ale vzali ho až teraz. Neskôr sa dozvedel, že sa mu ozvali až dodatočne, keď iní neprešli cez psychotesty, a tak rad prišiel konečne naň-ho. Nešťastie iných mu pomohlo splniť sen.

Aj keď vyrastal pri neelektrifikovanej trati, najviac mu prirástli k srdcu „gorily“ 350-tky. „Ani neviem presne prečo, ale páči sa mi ich iný výzor, ich odlišnosť. Keď mi neskôr jeden rušňovodič dovolil vyfotiť si kabínu a nechal ma sadnúť si do rušňa, cítil som sa ako malé dieťa, keď dostane pod stromček vysnívanú hračku.“

Peter rád fotografuje vlaky. Keď išli • Peter PITEĽ verí, že neoľutuje svoje rozhodnutie splniť si detský sen a stane sa dobrým rušňovodičom.

spolužiaci po škole domov, tak on chodil na stanicu s fotoaparátom. Kvôli dobrému záberu dokáže niekde pri trati stráviť celý deň. „Raz som vstal ráno o štvrtej, aby som stihol v zákrute odfotiť u nás jediný rýchlik Zemplín. S novým grafikonom sa malo meniť aj rade-nie a už by nebol na konci vozeň, kde sa dajú stiahnuť okná, tak som vstal a urobil si fotku trinástich vozňov v zákrute.“

Peter Piteľ sa na železnicu teší a dúfa,

že ho elán neopustí: „Všimol som si, že sú rušňovodiči, ktorí sú fanatici a aj takí, ktorí sú zatrpknutí z problémov. Teraz mi je ťažko hovoriť, čo bude, som len na začiatku, ale verím, že si ponechám svoju pozitívnu myseľ ešte dlho. Je tu viac rušňovodičov, ktorí majú radi svoju prácu. A ak robíte niečo s radosťou, tak život ide ľahšie.“

Mikuláš ČIKOVSKÝFoto – autor

HUMENSKÁ XÉNIA str. 2

Rušeň zaradený do pilotného projektu – Starostlivosť rušňovodičov o pride-lené vozidlá.

NÁHRADNÁ AUTOBUSOVÁ DOPRAVA str. 3

Najväčším problémom nie sú výluky, ale mimoriadne udalosti na tratiach.BEZPEČNOSŤ VO VLAKU I NA STANICI str. 4-5

Téma, ktorá sa týka nielen cestujúcich, ale najmä našich zamestnancov prvé-ho kontaktu.NOVÉ ČÍSLA VEĽA NEPREZRADIA str. 6Nezvyčajná záľuba – tabuľky z rušňov zbiera už 20 rokov.ZÁBAVA A SERVIS str. 7Krížovka, Uhádnite – kde to je?, Z re-dakčnej poštyZ ARMÉNSKA DO GRUZÍNSKA str. 8

Putovanie vlakom – cestopis

SPOLOČNOSŤ

MÁJ 20132

ANKETA

nPÝTALI SME SA CESTUJÚCICH A KOLEGOV VO VLAKOCH

Fratišek MOLNÁR, cestujúci, Košice:

- Chápem, že trať sa musí opravovať. Určite to železnice nerobia len tak. Ak treba niečo opraviť, nedá sa nič robiť. Problém je, keď ste už starší a máte viac tašiek so sebou. Aj dnes nás už sprievodca upozorňoval, že budeme prestupovať do autobusov. Dopredu sa neinformujem či bude výluka. Ak potrebujem cestovať, aj keby som vedel, že kvôli presadaniu na autobusy budeme meškať, tak to vydržím. Výluka je pre železnicu väčšia záťaž ako pre nás. Dôležité je, aby prípoj počkal na zmeškaný vlak.

Júlia KUDELÁŠOVÁ, cestujúca, Nové Zámky:

- Výluky pre mňa nie sú problém, som ešte mladá, tak vládzem. Stalo sa mi, že sa pri výluke presadalo na autobusy. Z takých drobností si nerobím starosti, veď výluky sú preto, že treba niečo opraviť. Je lepšie, ak sa v našej republike niečo robí. Len keď je výluka, tak aby chlapi robili naplno, nech je to čo najrýchlejšie hotové. Cestujem pravidelne cez pol republiky, ale ak vznikne meškanie pol hodiny, tak potom nestíham au-tobus a vlak tam už zrušili. Potom mi ostáva len volať taxík za 10 eur.

Štefan MAGA, vlakvedúci, Zvolen:

- Ja sa na to pozerám z iného uhla pohľadu ako cestujúci. Prestup na autobusy zadávam do POP-ky, navyše treba kontrolo-vať pri autobuse lístky. O prestupe na autobusy informujeme všetkých cestujúcich. Niektorým treba vy-svetliť, čo ich čaká, lebo si to vôbec nevedia predstaviť a majú strach či sa nepomýlia. Našťastie sa už dnes nestáva, že sa výluka zrušila a my sme sa o tom ani nedozvedeli a ces-tujúcich sme informovali o prestupe do autobusov. Všetci sme začali vystupovať, a autobusy nikde...

Niky JUHANIAKOVÁ, cestujúca, Veľká Ves:

- Je jedno či meškáme vo vlaku alebo v au-tobuse, zdôvodnenie sa vždy nájde. Ale teraz vážne – ako sa opravujú cesty, tak sa musia opravovať aj koľajnice. Ak sa pri výluke prestupuje na au-tobusy a potom späť do vlakov, tak idem do súpravy ako všetci ostatní, ale bojím sa, či sme sadli do toho správneho vlaku. Navyše, nám diev-čatám batožiny sťažujú prestupovanie. Vopred si nezisťujem, či je niekde výluka, ale myslím si, že o výluke treba cestujúcich informovať čím skôr, napríklad aj na internete.

Ľubomír PIPTA, regionálny dispečer, Košice:

- Ako dispečer som tu na to, aby som riešil mimoriadnosti s tým spojené. Ak je výluka na dvoj-koľajnej trati, tak to pre nás nie je taký problém ako na jednokoľajnej, kde vlaky musia byť nahradené autobusmi. Tie objednávame my dispečeri od zmluvných partnerov, ktorých máme v každom regióne. Presadanie na autobusy často zna-mená meškanie a preto sa snažíme, aby na ľudí počkali prípojné vlaky. Nedá sa však vždy všetkým vyhovieť.

(mcik)

KOMPLIKUJÚ VÁM VÝLUKY TRATÍ CESTOVANIE?

AJ TO SA STALO

PRE DÔCHODCOV

VAŠE/NAŠE PRÍBEHYZSSK CARGO INVESTUJE DO OPRÁV Železničná spoločnosť CARGO Slo-vakia, a.s. plánuje vydať na opravu a údržbu nákladných vozňov v tomto roku celkom 18,7 mil. eur. Štátny nákladný dopravca by mal vo vlastnej réžii vykonať okolo 40 % objemu týchto opráv. Podiel opráv vykonaných externe by mal dosiahnuť 60 %. Z technologických dôvodov ich totiž nemôže vykoná-vať vo vlastných opravovniach.

Spoločnosť vykonáva vlastnými silami 100 % bežných opráv, záruč-ných technických prehliadok a od-ročení a revíznych opráv. „CARGO vykonáva v opravovniach náklad-ných vozňov aj časť revíznych opráv, ktoré je možné vykonať len v kooperácii s opravármi náklad-ných vozňov, nakoľko opravovne nie sú technicky, technologicky, kapacitne a priestorovo vybavené na periodické opravy vyššieho druhu,“ uviedol hovorca ZSSK CARGA Martin Halanda. Lehota revíznej opravy je osem rokov.

ZSSK CARGO uzavrelo v januári tohto roka rámcovú zmluvu so spoločnosťou ŽOS Trnava, a.s. na údržbu a opravu nákladných a cisternových vozňov za 13 mil. eur, vrátane dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná cena za poskytovanie týchto služieb bola 13 mil. eur bez dane.

Trnavská firma predložila ponuku ako jediná. „Rámcová zmluva sa týka 1393 nákladných vozňov, je uzatvorená na dva-násť mesiacov a bola uzatvorená s úspešným uchádzačom vo ve-rejnej súťaži,“ spresnil Halanda.

Na základe rámcovej dohody Cargo zadalo pre ŽOS Trnava čiastkovú zákazku na tri me-siace v objeme 2,06 mil. eur.

Železničná spoločnosť Sloven-sko, a.s., ktorá vozne tiež opravuje, sa do súťaže neprihlásila. (web)

BRATISLAVSKÁ KARTA Jednou z aktivít Bratislava Tourist Board (BTB) je rozšírenie projektu Bratislava City Card.

Tá funguje už niekoľko rokov. Minulý a tento rok sa do nej však zapojilo viac subjek-tov, napríklad Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Hotel Falkensteiner, zapojené sú v nej aj Zámok Schloss Hof a plážové kúpalisko v Podersdorfe v Rakúsku. Ľudia, ktorí si ju kúpia, môžu využiť zľavy v 64 zariadeniach, počas trvania platnosti karty majú zadarmo MHD a hodinovú prehliadku mesta.

V súčasnosti ju predáva informačné centrum BTB, šesť zmluvných hotelov a rokuje sa s maďarskými železnicami MÁV. Bratislava má totiž záujem predávať ju aj v Budapešti.

Na podobnom princípe je plánovaná aj spolupráca v rakúskom projekte Erlebniss Kar-te, držitelia karty si budú môcť kúpiť bratislavskú kartu s 20-percentnou zľavou. (TASR )

VYKÁZALI HO, NAPRIEK TOMU CHCEL CESTOVAŤ!Každý vlakvedúci musí byť

tak trochu aj psychológom. Ľudia sú rôzni, nie s kaž-dým sa dá dohodnúť. Ak to inak nejde, tak cestujúceho sprevádzajúci personál vy-lúči z prepravy. Stalo sa tak aj na konci apríla v stanici Zohor. Cestujúci sa však nevzdal a chytil sa madla na poslednom vozni, neuve-domujúc si, že ide o život. Keď pozorná vlakvedúca zatiahla záchrannú brzdu, pasažier ušiel. Takéto „out-doorové“ cestovanie však najviac zvýši adrenalín vlakvedúcim. Žiadnu vďaku očakávať nemôžu, azda len vyšetrovanie...

HUMENSKÁ XÉNIA V PILOTNOM PROJEKTEPozornému oku návštevníkov Rušňoparády 2013 v košickom depe určite neunikli čisté, naleštené rušne a motorové vozne zo Strediska prevádzky Humenné. Určitou zvláštnosťou však bol rušeň 754 085-9 s označením Xénia. Na ňom, okrem vyleštenej „kasne“ svietili aj mená rušňovodičov, ktorí sa oň s láskou starajú. Xénia je zaradená do pilotnej fázy projektu - STAROSTLIVOSŤ RUŠŇOVODIČOV O PRIDELENÉ VOZIDLÁ.

„Tento rušeň vyniká čistotou nielen zvonku, ale taktiež zvnútra. Partia chlapov, ktorí sa okolo neho točia, sú zanietení železničiari a svoju mašinku si chodili umývať či udržiavať už dávno pred spustením tohto projektu. Preto pri rozhodovaní, ktoré vozidlá do pro-jektu zaradíme, bola v tomto prípade jasná voľba.“- hovorí na úvod nášho pátrania po humenskej Xénii prednos-ta SP Humenné Jozef Burda. Rozpráva nám, ako chlapi ochotne pred Rušňopa-rádou takmer celý deň strávili pri maši-nách, aby ich dali „do pucu“ a ako sa starajú aj o drobnú údržbu a poriadok na stanovišti aj v strojovni. Je preto pri-rodzené, že sa im snažia v rámci mož-ností vyjsť v ústrety nielen priestorovo, ale pokiaľ sa dá, aj čistiacimi prostried-kami, resp. iným možným a vhodným materiálom. Na naše otázky o pôvode Xénie nás prednosta odkázal už priamo na partiu chlapov - Jána Vajdu, Štefana Hanca, Pavla Pinkoša a Juraja Kriša, ktorí tento rušeň majú vo „svojej moci“. „Prečo Xénia ? No lebo to znamená – princezná depa,“ uvádza Štefan Hanc a pokračuje: „Je to najkrajší a najlepší rušeň v Humennom a my sa snažíme, aby medzi ostatnými vždy vynikal. Máme ho radi aj preto, že pôvodne vlastne ani nemal byť vyrobený. Jeho zvláštnosťou je, že vznikol údajne len

preto, že v strojárňach ČKD sa našlo ešte dosť hotových náhradných dielov a tak z nich poskladali ešte tento rušeň, ktorý je tak zároveň posledným zo svo-jej série.“ V závere prednosta spomína ešte príkladnú spoluprácu s miestnou opravovňou a osobitne nezabudne po-chváliť vedúceho Jána Lukáča, ktorý im so svojou partiou v dielni rád a ochotne vychádza v ústrety. Bodaj by takejto spolupráce bolo čo naj-viac. Po vzore tejto mašinky v Humen-nom fungujú aj ostatné tzv. „turnusové“.

Dominik DREVICKÝFOTO: Michal ČEKAN

• O Xéniu sa v humenskom depe ochotne a radi starajú.

• Štefan HANC a Ján VAJDA so svojou „princeznou“.

VLAK JE LACNEJŠÍ AKO AUTOBUSJednoznačne najvýhodnejšie sa pre dôchodcov ukázalo cestovanie vlakom. Ak

by dôchodca chcel ísť na výlet z jedného konca krajiny na druhý, ušetrí na ceste vlakom aj desiatky eur. Okrem toho cesta vlakom je pohodlnejšia a zvyčajne aj rýchlejšia.

Napr. trasa Košice – Bratislava: Vlak stojí 60-ročného seniora niečo vyše jede-násť eur. Ak by si kúpil lístok cez internet, mal by ho ešte o 50 centov lacnejší. A to v prípade, ak si za 9,90 kúpi kartu Senior RailPlus, má celý rok cestovanie vlakom so 40 % zľavou po celom Slovensku. Celé cestovné by ho vyšlo na 19 eur.

V prípade, že sa rozhodne cestovať IC vlakom, bude si musieť trochu priplatiť. S kartou Senior RailPlus ho cesta vyjde na necelých 15 eur, plné cestovné je o deväť eur drahšie.

Dôchodca starší ako 70 rokov za vlak, aj bez zakúpenia karty, platí minimálne ces-tovné. Za každých načatých 50 kilometrov zaplatí 15 centov. Z Košíc do Bratislavy tak zaplatí 1,35 eura, cez internet iba 1,28 eura. Batožinu mu Železničná spoločnosť prepraví zadarmo.

3MÁJ 2013

SPOLOČNOSŤ

POROVNÁVAME UŽ AJ MESAČNÉ ŠTATISTIKY

NÁHRADNÁ AUTOBUSOVÁ DOPRAVA

n WWW.SLOVAKRAIL.SK V APRÍLI n BEZ MIMORIADNOSTÍ – POKLES

Kým sme sa problematike internetu ZSSK na stránkach Železničných ozvien venovali v minulosti len sporadicky, väčšinou bilancovaním ročnej návštev-nosti, tento rok o našom webe píšeme už štvrtýkrát. V januári to bola analýza návštevnosti za rok 2012, vo februárovom čísle, keďže stránka od 13. februára 2013 prešla redizajnom, sme ju predstavili čitateľom a v apríli sme sa venovali štatistike návštevnosti za marec. No a teraz, po uplynutí druhého kompletného mesiaca (apríl), už môžeme vzájomne porovnať aj mesačné štatistiky.

n Grafické porovnanie marcovej a aprílovej návštevnosti hovorí jasne - na marcovej dobre vidieť mimoriadnosť z 15. marca aj zvýšený záujem pred Veľkou nocou. Na aprílovej na začiatku grafu ešte doznievanie veľkonočných sviatkov a potom už pokles a „rovina“, na ktorej návštevnosť ešte v pravidelných intervaloch zhoršujú tradične nižšie sobotňajšie návštevy ...

Žiaľ, od 1. do 30. apríla prišlo na stránku www.slovakrail.sk menej návštevníkov ako v predchádzajúcom mesiaci, tentoraz ich bolo 174 087 (v marci 207 557). Menej bolo aj nav-štívených stránok 417 973 (v marci 490 001). Prečo taký pokles? Lebo, dalo by sa povedať, apríl bol len „oby-čajným“ mesiacom. A obyčajný v tomto prípade znamená to, že sa nevyskytli mimoriadnosti a internetový predaj ne-atakovali žiadne sviatky. Totiž práve tieto skutočnosti pomohli marcovej návštev-nosti viac než výdatne.

Veď len 15. marca, keď nepriaznivé počasie skomplikovalo osobnú že-lezničnú dopravu a vlaky ZSSK meš-kali aj 100 minút, hľadalo informácie

na našom webe až 14 127 návštevníkov. Pritom priemerná denná návštevnosť je cca šesť tisíc. A aj v týždni pred Veľkou nocou od pondelka 25. do štvrtka 28. marca, keď náš internetový obchod „zaplavili“ požiadavky na cestovné do-klady, sa denná návštevnosť držala nad hranicou 9 200.

Keďže v apríli nedošlo k takým mi-moriadnostiam, aké sme zaznamenali v marci, mesačná návštevnosť klesla až o 33 470. Pričom začiatok mesiaca vyzeral celkom „slušne“, lebo veľ-konočné sviatky doznievali dennými návštevami vyššími než je priemer – Veľkonočný pondelok 1. apríla pri-šlo na náš web 7 876 návštevníkov, 2. apríla 8 166. Potom však návštevy

„padli“ pod šesť tisíc, čo znamenalo priemernú dennú návštevnosť 5 800.

Aprílová top desiatka najnavštevova-nejších stránok je veľmi podobná mar-covej. Dokonca, prvá až šiesta priečka je identická: úvodná stránka, internetový obchod, úvodná stránka anglickej mu-tácie, cenníky, traťové predplatné líst-ky, kontakt. Ďalej sa do desiatky dostali

tiež produkty a zľavy v medzinárodnej preprave, marcové výluky na bratislav-skej hlavnej stanici vystriedali aprílové. „Nováčikom“ aprílovej top desiatky je stránka railplus na 9. mieste.

Podobnosť tentoraz nestačila, aprí-lová návštevnosť klesla pod 200 tisíc. Slabou útechou môže byť fakt, že je o niečo vyššia, ako v rovnakom období

roku 2012, keď na stránku www.slova-krail.sk prišlo 164 879 návštevníkov, čo je menej o 9 208 ako v apríli 2013. Lenže, vtedy sme mali aj druhú stránku www.zssk.sk s návštevnosťou 41 711, takže pri celkovom súčte je to tiež 30-ti-sícový pokles.

Zdroj dát: Google Analytics(jkk)

n Najväčším problémom nie sú výluky, ale mimoriadnosti

Presadanie na autobusy pre nás vždy znamená meškanie vlakov a nespokoj-ných cestujúcich. Preto táto možnosť nastupuje až ako posledné východisko, keď vlakom nevieme dopraviť cestu-júcich tam, kam si kúpili lístok. Ten dôvod je stále rovnaký – nezjazdná trať. Autobusy používame pri plánovaných výlukách na jednokoľajných tratiach. S prestupom ľudí na autobusy vtedy nebýva veľký problém. Tie sú dopredu objednané a pristavené a aj ľudia si na výluky a následné prestupy zvykli.

Pri plánovanej výluke už dopredu informujeme o prestupe na autobusy výveskami, staničným rozhlasom už vo východzej stanici vlaku či aj cez internet, aby sa cestujúci sám mohol rozhodnúť, kedy a ako pocestuje. Ak je cestujúci informovaný, tak inak prijíma rôzne mimoriadnosti.

DOBRÁ INFORMOVANOSŤ

Problémy s náhradnou dopravou nastávajú, keď nezjazdnosť na trati vznikla náhle a nám treba neplánova-ne dostať niekoľko stoviek ľudí z vlakov do autobusov. Stáva sa to pri neho-dách či vykoľajeniach, pri ktorých sa aj susedná koľaj niekoľko hodín nebude môcť používať.

Na riešenie všetkých mimoriadností, ktoré sa vyskytnú, máme smernicu. „Ale jedna vec je si niečo napláno-vať od stola a niečo iné je na mies-te riešiť konkrétne problémy,“ hovorí riaditeľ sekcie riadenia a realizácie prevádzky Dezider Turák. Dôležitá je

dobrá komunikácia, ináč sa tisíce ľudí štyrmi či šiestimi vlakvedúcimi nedajú zvládnuť.

CESTUJÚCI SÚ NERVÓZNI A AUTOBUSY NIKDE

Ak potrebujeme autobusy pri mi-moriadnostiach, nejaký čas trvá, kým ich pristavia. Ľudia čakajú vo vlaku aj niekoľko hodín a nervozita u cestujú-cich stúpa. Vlakvedúci chodia po vlaku a najskôr vysvetľujú, prečo stojíme, neskôr príde informácia, že sa presa-dá na autobusy, a ľudia sa už nevedia dočkať. Autobusy však neprichádzajú. V čom je problém, že trvá hodiny, kým zabezpečíme pri mimoriadnostiach autobusy?

Roman Kolibecký, ktorý má na sta-rosti našich ústredných dispečerov, hovorí, že ak vznikne problém pri vla-ku, tak niekoľko minút trvá, kým sa vô-bec o tom dispečer dozvie. Vlakvedúci mu zavolá, keď sa od rušňovodiča či výpravcu dozvie o probléme. Potom aj hodinu môže trvať, kým niekto zodpo-vedný zo ŽSR povie, ako dlho poruchu budú odstraňovať a dokedy budú obe koľaje nezjazdné. Až vtedy je na dispe-čeroch, aby zabezpečovali náhradnú autobusovú dopravu. Najskôr musia kontaktovať zmluvných dopravcov, ktorých máme v každom regióne. Ak tí nemajú v tej chvíli voľné autobusy, tak možno volať iné firmy.

Žiadny dopravca však nedokáže vždy v tom okamihu, keď to my po-trebujeme, pristaviť autobusy. Aj on má len toľko autobusov, koľko ich

býva vyťažených v špičke. Keď im my zavoláme, tak ak aj má nejaké voľné autobusy, potrebuje zohnať šoférov a následne pristaviť ich desiatky ki-lometrov tam, kde my ich práve po-trebujeme. Napríklad pri januárovej tragickej zrážke vlaku na priecestí s posýpacím autom na Liptove, sa o zrážke dispečer dozvedel od vlakve-dúcej skoro okamžite, ale vtedy nikto ešte nevedel skutočný rozsah havárie. Keď vlakvedúce zistili, čo sa stalo, vo-lali záchranný systém a zisťovali, kto je ranený. Asi po 15 minútach dostal dispečer správu, že rušeň ďalej nemô-že ísť. Začal zháňať autobusy z Popradu a Liptovského Mikuláša. Kým prišli prvé autobusy, prešla od nehody asi hodina a pol. V iných vlakoch vlakvedú-ci zatiaľ vysvetľovali ľuďom, prečo ich

Autobusy namiesto vlakov. Treba ich všade tam, kde ostane trať z nejakého dôvodu neprejazdná. Či už je to nehoda na trati či plánovaná výluka koľaje, jediným východiskom býva nasadiť autobusy.

vlak stojí a že sa bude presadať na au-tobusy, čo mnoho cestujúcich rozladí.

MINIMALIZOVAŤ NÁSLEDNÉ PROBLÉMY

Aj keď autobusy ako náhradu vlakov nasadzujeme pre problémy na strane infraštruktúry (ŽSR), tak náklady za au-tobusy podľa zákona nesieme my ako dopravca. Minulý rok nás to stálo vyše 400 tisíc eur. Aj preto je dôležitá presná evidencia a odsúhlasovanie výkonov pre šoférov. Preto je na vlakvedúcich, aby dôsledne sledovali výkony autobusov.

„Vlakvedúci majú pri mimoriadnos-tiach veľa rôznych povinností, treba informovať cestujúcich, usmerňovať ich, sami často nemajú celkom pres-né informácie. Ale keďže celkovo ide o státisíce eur, tak je dôležité podpí-sať len tie výkony, ktoré boli pre nás naozaj urobené,“ upresňuje Dezider Turák. Striktná hranica, pri akom dlhom prerušení železničnej dopravy sa volajú

autobusy, nie je určená. Dezider Turák hovorí, že často príde zo ŽSR informá-cia, že trať bude nezjazdná asi hodinu a nakoniec sa to posúva a trať je ne-zjazdná aj niekoľko hodín. Ale my mu-síme myslieť dopredu. „Ak by napríklad cestujúci mali v zime zostať bez kúre-nia a my by sme nekonali, nebola by to dobrá vizitka. My sme sa zaviazali, že dopravíme ľudí do cieľovej stanice. Ak to nejde vlakom, tak aspoň auto-busom, ale nech je to s čo najmenšou nepohodou pre cestujúcich.“

Ale ani autobusy nám nemôžu vždy pomôcť. V ostatných rokoch pribúda veterných kalamít, hlavne v Tatrách. Vlaky stoja pre popadané stromy na trati. Ale pre nás vzniká otázka, či v takých podmienkach objednávať vô-bec autobusy, keď cesty sú na tom po-dobne. Vtedy nám mnohokrát neostáva nič iné, iba vybavovať návratky ces-tovného pre ľudí, ktorí sa vzdali cesty.

Mikuláš ČIKOVSKÝIlustračná snímka - auto r

MÁJ 20134

TÉMA

n ROZHOVOR S JÁNOM ANDREANINOM, ZÁSTUPCOM ZAMESTNANCOV V DOZORNEJ RADE ZSSK

Na ostatnom kolektívnom vyjed-návaní, kde sa vyhodnocovala ko-lektívna zmluva za celú spoločnosť a rok 2012, bola so zástupcami za-mestnancov prerokovaná aj zmena smernice Vystrojovanie zamestnan-cov rovnošatou.

Najzásadnejšou zmenou tejto smernice boli z pohľadu zamest-nancov podľa všetkého menovky, ktoré nahradili identifikačné štítky. Zúčastnení sa na obsahu smernice, samozrejme, zhodli a po finálnom odsúhlasení generálnym riadite-ľom, v uplynulých týždňoch doš-lo aj na jej realizáciu v prevádzke. Dnes už teda na identifikačnom štítku nesvieti žiadne meno, ale je tam uvedené osobné číslo zamest-nanca a jeho funkcia. Niektorí si vy-dýchli z osobných dôvodov, iní zasa z bezpečnostných.

Táto zmena je však len jedným z krokov na postupné zvyšovanie bezpečnosti ľudí, ktorí dennoden-ne nastavujú svoj krk a svoju tvár za túto spoločnosť a reprezentujú jej služby. Zavedenie menoviek si svojho času vyžiadala zmena záko-na o ochrane spotrebiteľa, ktorá dala za povinnosť označiť oprávnených

zodpovedných zamestnancov, kto-rí priamo obsluhujú zákazníkov. Pravdepodobne, v záujme ľahšej identifikácie a pro-zákazníckeho prí-stupu, boli zo začiatku na menov-kách nielen fotografie, ale aj presný názov organizačnej zložky, do ktorej bol príslušný zamestnanec zaradený. Aj z toho sa však neskôr ustúpilo a na menovke ostali len údaje - meno a názov funkcie. Jedno aj druhé však zamestnancom na jednej strane síce poskytovalo priestor vyjadriť to, že sa za svoju robotu nehanbia, na stra-ne druhej však bolo zdrojom poci-tu ohrozenia, najmä v konfliktných situáciách.

Služba našich zamestnancov v prevádzke a najmä v prvom kon-takte nie je jednoduchá. Jej nároč-nosť spočíva najmä v zodpovednosti za služby či cestujúcich a tiež v nápo-re na psychiku, ktorá dá občas zabrať aj silným povahám. Zamestnanci prvého kontaktu sú pri výkone svoj-ho povolania v bezprostrednom ohrození. Množstvá rizík, o ktorých sa ani nedozvieme, spočívajú v si-tuáciách, ako napríklad vyhrážky zo strany cestujúcej verejnosti, drob-né napadnutia spolucestujúcich

BEZPEČNOSŤ VO VLAKU I NA STANICI Bezpečnosť vlastných zamestnancov je prvoradou úlohou každej spoločnosti, vrátane tej našej. V rámci jej ochrany sa v ostatných týždňoch zmenili napríklad aj menovky na identifikačné štítky či zaviedlo sa nahlasovanie aj verbálnych útokov a ich evidencia v tzv. „situačke“. Čo bolo impulzom, aká bola príprava týchto zmien a tiež legislatívne pozadie bezpečnosti v prvom kontakte, rozoberáme v samostatných rozhovoroch s riaditeľom odboru riadenia ľudských zdrojov Jozefom Luhom, ako aj iniciátorom týchto zmien Jánom Andreaninom, zástupcom zamestnancov v Dozornej rade ZSSK.

RIZIKO V PRVOM KONTAKTE• Ako by ste popísali vašu snahu, na konci ktorej je úspešná zmena v označovaní zamestnancov prvého kontaktu?

O rizikách zamestnancov sa v našej firme často diskutuje, hlavne po každom úraze, ktorý je v zmysle zákona evidova-ný na odbore inšpekcie a kontroly. Mojou dlhoročnou iniciatívou bola požadovaná zmena označenia aj evidencia verbálnych útokov zamestnancov prvého kontaktu. Dôvody sú všeobecne známe a poznajú ich hlavne dotknutí zamestnanci. S tou-to zmenou sa predchádzajúce vedenie nestotožnilo, čím sa predĺžila doba dis-kutovania tejto otázky do ďalšej výmeny vedenia ZSSK a.s., u ktorého sme už našli pochopenie.

• Ste zástupcom zamestnancov v Do-zornej rade ZSSK. Aký je pohľad čle-na DR na bezpečnosť zamestnancov?

V roku 2012 na základe mojej ini-ciatívy dozorná rada prijala uznesenie, ktorým zaviazala Predstavenstvo ZSSK zaoberať sa znižovaním rizík zamestnan-cov prvého kontaktu. K danému materi-álu som zaslal viaceré návrhy na zmenu označenia dotknutých zamestnancov na odbor riadenia ľudských zdrojov.

Výsledkom týchto návrhov bola zmena v smernici pre vystrojovanie, na čom má zásluhu hlavne riaditeľ odboru riadenia ľudských zdrojov Ing. Luha. Za toto úsilie patrí jemu, ako aj všetkým zúčastnením, ktorí sa podieľali na príprave a presadení tejto zmeny, veľká vďaka v mene všet-kých mojich kolegov z prvého kontaktu.

• Prečo by podľa vás mali ľudia na-hlasovať aj verbálne útoky, resp. napadnutia?

Všetky útoky, vrátane verbálnych, resp. napadnutia, by mali zamestnanci (či už vo vlaku, alebo v pokladni) v zmysle svojich povinností nahlasovať regionálnym dispe-čerom, ktorí sú povinní ich evidovať, aby spoločnosť mohla prijímať ďalšie kroky k predchádzaniu takýchto rizík.

• Máte osobnú skúsenosť, pri ktorej ste boli vo vlaku bodnutý. Ako by ste zhodnotili svoj pocit bezpečia počas súdneho procesu s útočníkom?

Práve táto osobná skúsenosť ma podnietila ako zástupcu zamestnancov v maximálnej možnej miere zaoberať sa odstraňovaním rizík zamestnancov prvého kontaktu.

Osobne som si mohol vyskúšať

a urobiť si obraz o našom súdnictve. Podľa môjho názoru, jasný prípad objas-ňovania a odsúdenia útočníka trval skoro tri roky. Nepríjemné pocity pred a počas každého súdneho pojednávania pri strete s útočníkom asi ani nemusím opisovať.

• Je o vás všeobecne známe, že sa za-oberáte bezpečnosťou zamestnancov v prvom kontakte už dlhodobo. Končia vaše aktivity pri „menovkách“?

Práve nahlasovanie všetkých útokov zamestnancov, ktoré sa prostredníc-tvom dispečerského aparátu evidujú nad rámec zákona na OIK, budú predme-tom materiálu, ktorým sa dá apelovať na ďalšie opatrenia vedúce k odstraňo-vaniu rizík a taktiež na prípadnú zmenu legislatívy. Čo je jednou z mojich ďalších aktivít v tejto dôležitej oblasti ochrany zamestnancov ZSSK.

i samotných zamestnancov prvého kontaktu. Často sa stáva, že zamest-nanec si takýto incident nechá pre seba a nerieši ho ďalej. Pokiaľ sa

nestane pracovný úraz, tak sa nič nedeje, no a potom bude neskoro pátrať po opatreniach. Tu je zrejme aj koreň problému bezpečnosti.

Ak sa totiž o napadnutiach nedo-zvedáme, je potom naozaj ťažké vy-hodnotiť riziká a zodpovedne prijať opatrenia. Udalosť, ktorá sa môže

• Priamy kontakt s cestujúcimi má vo vlaku vždy vlakový personál, ktorý nielen kontroluje cestovné doklady, ale poskytuje aj rady cestujúcim atď.

• Zamestnanci železničných pokladní sú tiež vystavovaní slovným útokom cestujúcich. Neraz už mu-sela zasiahnuť aj železničná polícia.

5MÁJ 2013

TÉMA

Na zmenu menoviek, ako aj s tým súvisiaci pocit bezpečnosti sme sa opýtali taktiež zástupcov oboch profesií, ktoré ZSSK reprezentujú v tzv. prvej línii a ktorých sa táto zme-na dotkla najviac.

VALÉRIA FARKAŠOVÁ,osobná pokladníčka CEP Košice:

So zmenou menoviek za identifikačné štítky môžem len súhlasiť. Niekto by mohol namietať, že číslo je také neosob-né, no v prípade konfliktu nie je úplne v poriadku, aby cudzí človek pri pok-ladnici či niekde pred stanicou na mňa

pokrikoval, či nebodaj mi vulgárne na-dával. Je dobré, ak je osobná identita chránená, mám takto väčší pocit bez-pečia. V pokladni síce sedíme za sklom, ale to sa dá rozbiť, ako sa stalo kolegyni a nebolo to príjemné.

ADRIÁN DEMKO,vlakvedúci SP Humenné:

Jednoznačne som za zmeny meno-viek na identifikačné štítky. Mám väčší pocit bezpečia. Robím stále tak, aby som sa za svoju prácu nemusel han-biť, avšak v prípadoch, keď musím voči cestujúcemu uplatniť nejakú sankciu

či vylúčenie z prepravy, je oveľa vhod-nejšie byť označený číslom a funkciou. Malo to tak byť už od začiatku, je to bezpečnejšie.

ZUZANA ŠEVČÍKOVÁ, vlakvedúca SPS Bratislava:

Myslím si, že je lepšie, že z mena sa stalo číslo. Aj keď tá menovka vyzerá dosť lacno a nedomyslene. Malo by to vyzerať profesionálnejšie a nielen biely zaliaty papier s názvom funkcie a s čís-lom. Trošku by bolo treba popracovať na výzore. No určite je to takto bezpeč-nejšie. To jediné spĺňa svoju funkciu.

ANKETA

SME ZA POZITÍVNE ZMENY

SA TÝKA AJ NAŠICH ZAMESTNANCOV

n ROZHOVOR S JOZEFOM LUHOM, RIADITEĽOM ODBORU RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV ZSSK

• Kolektívna zmluva za rok 2012 bola vyhodnotená. Čo považujete za jej najväčší prínos a čo, naopak, za naj-väčší rest zamestnávateľa, resp. čo sa nepodarilo?

Za prínos je možné považovať, že kolektívna zmluva na rok 2012 bola sociálnymi partnermi dohodnutá v de-cembri 2011, čiže jej záväzky boli účinné už od 1. januára 2012. Okrem ďalších dohodnutých benefitov v nej, je možné, nielen za prínos, ale i za najdôležitejší jej záväzok, považovať bod týkajúci sa rastu miezd. Za rok 2012 zamestnáva-teľ dosiahol priemernú mzdu vo výške 877,15 €, pričom v porovnaní s rokom 2011 táto vzrástla o 20,35 €. Snahou zamestnávateľa bolo a je i v ďalších ob-dobiach plniť v zmysle dohody sociál-nych partnerov všetky body a záväzky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy.

• Aký je váš pohľad na bezpečnosť zamestnancov prvého kontaktu v ZSSK?

Bezpečnosť všetkých zamestnan-cov je prvoradá. Najčastejšie však ohrozenou skupinou zamestnancov,

ktorí dochádzajú do stretu s ďalšími osobami - cestujúcou verejnosťou, sú zamestnanci prvého kontaktu. Snahou zamestnávateľa je predchádzať rizikám a chrániť týchto zamestnancov, čím s účinnosťou od 1. mája 2013 došlo k zrušeniu uvádzania mien na me-novkách a ich nahradením osobnými číslami.

• V rámci stretnutia bola prerokova-ná aj zmena Smernice pre vystrojo-vanie – zmena menoviek na identifi-kačné štítky. Ako sme k tejto zmene dospeli?

Zmenu menoviek na identifikač-né štítky, pričom došlo k nahradeniu mena osobným číslom zamestnanca, zamestnávateľ inicioval po predchá-dzajúcich zisteniach na základe výskytu napadnutí niekoľkých zamestnancov počas výkonu práce, ako aj ich ďal-šieho možného bližšieho identifiko-vania prostredníctvom mena. Účelom zmeny bolo predísť možným rizikám týkajúcich sa ohrozenia zamestnanca ako aj jeho rodiny a týmto spôsobom eliminovať i ďalšie možné napadnutia.

• Máte už spätnú väzbu od zamest-nancov s reakciami na túto zmenu?

Áno. Zamestnanci túto zmenu vní-majú pozitívne. Rovnako o spokojnosti zamestnancov informovali zamestná-vateľa aj zástupcovia zamestnancov .

• Ako v konečnom dôsledku hodnotí-te vy túto zmenu?

Z dôvodu bezpečnosti a ochrany týchto zamestnancov hodnotím túto zmenu veľmi pozitívne.

jednotlivcovi zdať ako nepodstatná, môže v kontexte s inými udalosťami nabrať aj širší rozmer. Veď kto z vás má prehľad o tom, či v rovnakom

čase, ako som riešil konflikt vo vlaku v Medzilaborciach, neprebe-hol podobný konflikt, alebo nebo-daj napadnutie na opačnom konci republiky.

V rámci tejto prevencie bolo tak-tiež zavedené nahlasovanie všetkých útokov dispečerskému aparátu, kto-rý ich zaznamenáva v dennom hod-notení prevádzkovej situácie a tak získavame lepší a komplexnejší pre-hľad o jednotlivých rizikách a hroz-bách. Evidenciu verbálnych a fyzic-kých útokov na zamestnancov ZSSK v službe následne vedie tím BOZP odboru inšpekcie a kontroly. Fyzické útoky s poškodením zdravia a ná-sledným lekárskym ošetrením s PN viac ako 3 dni sa považujú potom za registrované pracovné úrazy, prí-padne bez PN ako evidované pracov-né úrazy. Celková štatistika všetkých pracovných úrazov, ktoré vznikli na pracoviskách ZSSK zamestnan-com v službe, je vedená u vedúceho tímu BOZP a v regiónoch u prísluš-ných inšpektorov BOZP.

Vyzývame všetkých zamestnancov v prevádzke, aby sa nebáli nahlasovať dispečerom akékoľvek napadnutie, slovné aj fyzické, aby sme tak mohli získať lepší a komplexnejší prehľad o rizikách a hrozbách. Musíme sa pripraviť tak, aby sme dokázali zaistiť bezpečnosť nielen našim cestujúcim, ale v neposlednom rade najmä vám, našim kolegom v prevádzke, či už vo vlaku, alebo za okienkom pokladnice na stanici.

Dvojstranu pripravil: Dominik DREVICKÝFoto: OK - archív

n ČO SI MYSLÍTE O ZMENE MENOVIEK?

• Miestom prvého priameho kontaktu s cestujúcimi sú určite naše pokladnice na železničných staniciach.

• Naše vlakové čaty nie raz zažili priame či nepriame útoky problémových cestujúcich... padali facky, kopance, dokonca sa museli brániť aj napadnutiu nožom...

SPOLOČNOSŤ

MÁJ 20136

• Adrián Kočiščák zbiera tabuľky z rušňov už 20 rokov.

• V Rušňovom depe vo Vrútkach na 15. ročníku podujatia Železnica pre deti by nemali chýbať ani parné rušne 464.001 tzv. Ušatá z Prievidze a rušeň 477.013 - Modrý Papagáj z Popradu.

KALENDÁR PLNÝ NOSTALGIEn Železnica pre deti n RENDEZ 2013

Akcie sa začali už vo februári a kon-čia sa až posledného decembra. Je ich veľa, preto chceme pred začiatkom júna upozorniť a zároveň pozvať aspoň na dve z nich, na organizácii ktorých sa podieľa aj Železničná spoločnosť Slovensko.

V Rušňovom depe vo Vrútkach sa 1. a 2. júna (sobota, nedeľa) uskutoční 15. ročník podujatia s názvom Železnica pre deti. Samozrejme, hoci názov „pre-feruje“ železnicu pre deti, na svoje si prídu aj ich rodičia a ďalší priaznivci, napríklad pri prezentácii historických aj súčasných železničných vozidiel. Súčasťou akcie bude tiež výstava histo-rickej hasičskej techniky a ukážky zása-hu dobrovoľných hasičov a policajtov. Kyvadlová doprava motorovým vozňom M 131.1443 medzi stanicami Vrútky – Vrútky, nákladná stanica, bude bez-platná. Kvôli Železnici pre deti budú vo Vrútkach, nákladná stanica, mimoriadne

zastavovať všetky osobné vlaky. Uprostred júna je na programe ďalšie

známe a tradičné podujatie - RENDEZ 2013. V poradí 15. celoslovenský zraz historických železničných vozidiel sa uskutoční v Železničnom múzeu Bratislava - východ 15. a 16. júna. Na návštevníkov čaká výstava železnič-ných vozidiel, ktorá by mala byť aj so zahraničnou účasťou, vyhliadkové jazdy parných a motorových vlakov v Bratislave a okolí, či jazda na stanovišti parného a motorového rušňa, na moto-rovej drezine alebo motorovom vozíku.

Ako sme už spomínali, kalendár po-dujatí, ktoré sa v tomto roku uskutoč-nia v rámci osláv 165. výročia železníc na Slovensku, je naozaj pestrý, je si z čoho vyberať. Čo tak trebárs Karkulkou na jarmok do Nitrianskeho Pravna? Stačí prísť do Prievidze 22. júna!

(jkk)Snímky autor

Kalendár nostalgických podujatí a stretnutí priaznivcov železničnej histórie a techniky je tento rok naozaj bohatý. Akoby aj nie, veď že-leznice na Slovensku si v roku 2013 pripomínajú 165. výročie existen-cie. Kompletný kalendár podujatí nájdete aj na internetovej stránke ZSSK v časti O spoločnosti/Tlačové centrum (http://www.slovakrail.sk/sk/o-spolocnosti/tlacove-centrum/vyrocie-zeleznic-165-rokov.html).

NOVÉ ČÍSLOVANIE VEĽA NEPREZRADÍn NEZVYČAJNÉ ZÁĽUBY ADRIÁNA KOČIŠČÁKA, KTORÉHO K VLAKOM PRITIAHLI ROZVETVENÉ KORENE ŽELEZNIČIARSKEJ RODINY

Sedí v malej dielni v košickom ruš-ňovom depe. Všade okolo seba má porozoberané „VZ” rôznych rušňov. Adrián Kočiščák, štyridsiatnik, ktorého náplňou je oprava vlakových zabezpe-čovačov, alebo VZ-tiek, lebo nikto im nepovie inak.

Na čo slúžia? „Veľmi jednoducho povedané, udržiavajú rušňovodiča bdelého, starajú sa o našu bezpečnosť vo vlakoch,” hovorí Adrián a dodáva, že u nás používame dva typy vlakových za-bezpečovačov: Novší MIREL je mikropro-cesorový. Keď ho chceme diagnostiko-vať, tak ho len pripojíme na počítač a ten urobí ostatné. Staré relátkové VZ sú úplne iné. Tie treba najskôr rozobrať, potom vymeniť, vyčistiť a nakoniec nastaviť. Celé to trvá asi hodinu, kým zoberie do ruky ďalší. Tento starší typ je jedna z mála vecí, ktoré na železnici prežili z čias, o ktorých sa Adrián učil ešte na železničnom učilišti neďaleko miesta, kde teraz pracuje.

Na železnicu ho pritiahla rodina. Jeden dedo jazdil ešte na pare, druhý staval trate. Obaja rodičia pracovali na traťovej dištancii. Jeho brat je na mostnom obvo-de u kolegov na ŽSR a dokonca aj man-želkin dedo bol výpravca. Železničiarske korene má ako málokto. Aj preto po škole nastúpil k návestným majstrom a časom sa už v depe začal špecializovať na VZ.

TO NIE JA, TO ŠÉFTabuľky z rušňov začal zbierať náhodne

po tom, čo zhorel jeden Pegas. Bol tam nejaký skrat a keď to Adrián skúšal, iskrilo to, tak chcel, aby rušeň nechali opraviť. Oni ho omylom poslali von na trať. Zhorel po pár kilometroch. Vyšetrovali ho, no keď zistili, že on nepochybil, ale niekto z vedúcich si neurobil dobre svoju prácu, tak sa to vyriešilo krátenými prémiami. „Tá ohorená mašina tam stála v depe a čakala na zošrotovanie. Na pamiatku som si z nej odmontoval tabuľku s čís-lom rušňa. A tým sa to všetko začalo.“

Postupne pridával ďalšie tabuľky z ruš-ňov. Niektoré po ich prečíslovaní, iné zo zrušených rušňov. „Ak sa o niečo roky staráte, je vám ľúto sa s tým nadobro rozlúčiť.“ Tabuľky Adriánovi dnes pripo-menú staré časy, ako bolo v depe, keď bol ešte mladší, keď bola lepšia atmosféra.

Cez pauzu zahrali futbal na “Marakane”, ako volali priestor za dielňou, či narobili iné blbosti, na ktoré už len s úsmevom spomína.

STARÉ ČÍSLOVANIE ZOSTALO V PAMÄTI

Najviac tabuliek rušňov získal pri pre-číslovaní. S ním sa doteraz celkom nes-totožnil. Hovorí, že staré číslo bolo ľahko pochopiteľné. Každá číslica mala význam na rozdiel od napríklad kontrolnej číslice, ktorá síce má svoj výpočet, ale na prvý pohľad nič nehovorí.

V starom číslovaní bolo na začiatku napríklad E, čo znamenalo, že je to elek-trický jednosmerný rušeň. Za tým nasle-dovalo číslo, napríklad 4580033. Prvé číslo hovorí, že mašina je poháňaná štyr-mi osami. Druhé číslo malo jednoduchý výpočet. Pripočítalo sa k nemu číslo tri a vynásobilo sa to desiatkou a vedeli ste maximálnu rýchlosť. V našom prípade je to (5 + 3) x 10 = max. 80 km/h. K tretie-mu číslu sa zasa pripočítavala desiatka a vedeli ste tlak v tonách na jednu ťažnú os. Prvé malé písmeno označovalo ra-dové číslo výrobnej série a za ním boli tri poradové čísla rušňa v tej sérii.

INDIÁN NA ŠKODOVKE?Zbieral aj tabuľky s logom ČKD či

Škody. Všimol si, že na prvých bobinách znak plzenskej škodovky na oboch stra-nách rušňa smeroval vždy jedným sme-rom. Až časom škodováci svoj znak zme-nili tak, že v smere jazdy má rušňovodič po ľavej strane šipku dozadu a po pravej strane rušňa šipku vpred.

V jeho zbierke nájdeme aj tabuľku z bobiny, ktorú podľa označenia vy-robili v Závode V. I. Lenina. Škodovku totiž v 50. rokoch premenovali podľa vodcu revolúcie, ale tento „hrdý” názov jej výrobky nosili len niekoľko rokov. Zahraniční zákazníci sa totiž od takých výrobkov začali odvracať a v 60. rokoch už bol znovu názov, ktorý Plzeň okrem piva preslávil po celom svete.

Znak Škody, aj vďaka tomu, že ho nájdeme na autách, pozná každý. Adrián hovorí, že všeobecne sa má za to, že na znaku Škody je šíp s krídlom, ale podľa

niektorých základom loga mohol byť pro-fil indiána s čelenkou, ktorého si obchod-ný riaditeľ Škody priviezol z Ameriky ako sluhu.

VOĽNÝ PÁD NIČ NEPREKONÁ

Neobvyklé záujmy má Adrián aj mimo železnice. Záľubou sa mu stalo skáka-nie padákom. Celkovo má za sebou 147 úspešných zoskokov. Ako k tomu prišiel? Chcel lietať, preto sa ako 15-ročný vybral na letisko. Tam ale stretol svojho majstra z učilišťa, ktorý práve skákal padákom. Tak miesto lietania, skončil ako parašu-tista vo Zväzarme na ďalších desať rokov.

A prečo sa na niečo také človek dá? Andrej hovorí, že je to pocit z voľného pádu. „Človek to chce znovu zažiť. Prvé zoskoky sú o prekonaní strachu, ale ak to zvládnete, tak odmenou je aj minúta vo vzduchu bez padáka.“ Pri skákaní je podľa Adriána „padák len nutnosťou, bez ktorej sa to dá, ale iba raz.“ Počas desiatich rokov vo vzduchu sa už aj jemu stalo, že sa neotvoril hlavný padák. Dvakrát preto musel pristávať na zálož-nom. Ten je asi o polovicu menší. Pristať s ním je, ako keď zoskočíte asi z piatich metrov.

Padák si balí každý sám, ponáhľať sa tu neoplatí. Mladší to robia pod dozorom skúsenejších. Všetko musí byť presné. Aj keď sa mu dvakrát neotvoril padák, tak so skákaním prestal až pre niečo iné. S bra-tom bol na lyžovačke v Lomnickom sedle. Pri páde si udrel chrbát tak, že si spätne nepamätá ďalších dvadsať minút, počas ktorých vraj komunikoval s okolím. Z ly-žovačky sa vrátil až o šesť týždňov, keď ho pustili z nemocnice. S úsmevom hovorí, že na vine je vlastne železnica, lebo vtedy bola ešte lanovka pre železničiarov sko-ro zadarmo. Ak by to tak nebolo, asi by na lyže neboli s bratom išli. Smeje sa, že dnes už niečo také nehrozí, lebo lanovka patrí súkromníkovi a radový železničiar si ju len ťažko dovolí.

Mikuláš ČIKOVSKÝ

7MÁJ 2013

ZÁBAVA SERVIS

ZO ZAHRANIČIA Z REDAKČNEJ POŠTYV RUSKU SA VYKOĽAJIL VLAK S CHEMIKÁLIAMINajmenej 27 ľudí utrpelo 9. mája zranenia pri vykoľajení sa nákladného vlaku so 71 vagónmi na juhu Ruska. Pri nehode, ktorá sa stala v stanici Belaja Kalitva v Rostovskej oblasti, sa vykoľajilo viac ako 50 vozňov. Nákladný vlak viezol ropu a ropné produkty. Požiar zachvátil sedem cisterien, pričom z jednej unikol jedovatý dichlórmetán. Z oblasti okolo miesta havá-rie evakuovali takmer 3000 ľudí, niekoľko okolitých domov bolo vážne poškodených.

ČR – LEO EXPRESS NAPREDUJENový železničný dopravca Leo Express dosiahol prvé ciele. Firma na trati medzi Prahou a Ostravou obsadila za tri mesiace prevádzky 32 percent trhu a dosiahla plánovaný tretinový zisk. Problematickou zostáva cena cestovného, ktorá je kvôli konkurencii nastavená nízko. Pomáha však, že na rozdiel od RegioJetu, ponúka Leo Express aj kvalitatívne vyššie triedy Business a Premium. Tie tvoria desať percent kapacity, ale pätinu tržieb. Ďalším krokom k lepším číslam má byť expanzia. Firma už požiadala správu železníc, aby od decembra mohli jej vlaky zastavovať v Přerove a zároveň o pridelenie kapacity na novú linku z Prahy do Starého Mesta na Morave. Ak úradníci nájdu pre nové čierne vlaky na koľajniciach miesto,

bude to zlá správa pre České dráhy, ktoré tam doteraz jazdia bez konkurencie a s dotáciami, o ktoré by s nástupom nedotovaného dopravcu prišli.

ZELENÁ INFRAŠTRUKTÚRAEurópska komisia prijala začiatkom mája novú stratégiu využívania zelenej infraštruktúry a zabezpečenia systematic-kého uplatňovania posilnenia prírodných procesov pri priestorovom plánovaní. „Budovanie zelenej infraštruktúry je dobrou investíciou pre prírodu i pre hos-podárstvo,“ zdôraznil komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. „Mali by sme ponúknuť riešenia, ktoré sú v súlade s prírodou a nie proti nej, tam, kde to má ekonomický a environmentálny zmysel.“ Príkladom je, že namiesto budovania ochranných hrádzí proti povodniam by sa využitím zelenej infraštruktúry umožňo-valo, aby prírodné mokrade absorbovali nadmerné množstvo vody z prudkých lejakov. Zelené mosty a ekodukty môžu zasa prepojiť prírodné oblasti, ktoré boli umelo rozdelené cestami či železnicami.

PLASTOVÁ ZBRAŇ PREŠLA DETEKTOROMRedaktori britského nedeľníka Mail on Sunday prepašovali zbraň do vlaku na medzinárodnej linke Eurostaru, ktorý premáva medzi Londýnom a Parížom.

Pri nástupe doň je kontrola podobná opatreniam na letisku. Plastová piš-toľ bola rozložená na tri časti a dvaja reportéri ju mali ukrytú v šatách. Vo vlaku ju potom zložili. Tým, že nemali so sebou kovový úderník ani náboje, zbraň bola neškodná. Prípadný útočník by však asi prišiel na to, ako zobrať so sebou aj strelivo. Plány na prvú funkčnú zbraň z 3D tlačiarne zverejnili americkí aktivisti. Aj keď údaje museli z webu odstrániť, stiahlo si ich asi 100tisíc ľudí a šíria sa ďalej na iných stránkach.

DRUHÉ DOŽIVOTIE PRE ŠAKALAParížsky odvolací súd sa začal zaoberať odvolaním sa venezuelského teroristu, známeho pod prezývkou Carlos alebo Šakal, voči druhému doživotnému trestu väzenia, na ktorý ho v decembri 2011 odsúdili za bombové útoky spá-chané vo Francúzsku v rokoch 1982 a 1983, pri ktorých bolo na ulici v Paríži, v dvoch vlakoch a na železničnej stanici v Marseille zabitých 11 ľudí a takmer 200 bolo zranených. Venezuelčan, ktorý má 63 rokov a v skutočnosti sa volá Ilich Ramirez Sánchez, strávil vo francúzskom väzení už takmer 20 rokov, odpykáva si už jeden doživotný trest za trojnásobnú vraždu v Paríži z roku 1975. Ramirez popiera svoju účasť na bombových útokoch. (web)

PREDAJ CEZ INTERNET A OSOBNÉ ÚDAJE CESTUJÚCIC H

„Načo Vám je pri kúpe vnútroštátne-ho cestovného lístka číslo občianskeho preukazu, respektíve pasu? Chcete mi nahovoriť, že aj v pokladni na predajnom mieste kontrolujú Vaši zamestnanci pri predaji cestovného lístka každému ob-čiansky preukaz alebo pas?“ – napísala nám jedna cestujúca a dodala, že ona nemá odkiaľ vedieť tieto údaje, keď naku-puje lístky pre známych a odporúča nám zadávať tento údaj iba ako nepovinný.

Keďže tento podnet môže byť zaují-mavý aj pre zamestnancov prvého kon-taktu, vyberáme časť odpovede sekcie služieb zákazníkom cestujúcej. Údaje o cestujúcich, ktorí nakupujú cestovné doklady cez internet, požaduje ZSSK z viacerých dôvodov. Potrebujeme

overiť totožnosť ľudí pre prípady vráte-nia cestovných dokladov či pre prípad výpadku systému počas uskutočňova-nia platby. Ak by sme údaje o cestujú-cich nemali, mohlo by dôjsť k zneužitiu internetového dokladu inou osobou, ktorá za lístok neplatila. Je pravda, že pri nákupe cez internet nákupca musí vyplniť viacero údajov. Celý interne-tový nákup neustále zjednodušujeme a aj v budúcnosti chceme niektoré údaje zredukovať. Ale meno zákazníka a číslo jeho identifikačného dokladu zostanú aj naďalej ako povinné údaje, požadovanie ktorých je v súlade s nor-mou Medzinárodnej železničnej únie UIC 918-3, ktorá hovorí o internetovom predaji cestovných dokladov.

POĎAKOVANIE POKLADNÍČKEPoďakovanie osobnej pokladníčke

z Devínskej Novej Vsi Eve Jablonkovej nám prišlo od učiteľa bratislavského Gymnázia C. S. Lewisa: „Ďakujem milej pani pokladníčke v Devínskej Novej Vsi za vystavenie zľavnených cestovných lístkov do Viedne pre skupinu 33 žia-kov a 5 dospelých v pondelok 29. aprí-la 2013 po pracovnej dobe. Tlač a ná-sledné vydanie cestovných lístkov bolo

dokončené o 17:25, 20 minút po skon-čení pracovnej doby (do 17:05).“

Aj keď niečo podobné určite už uro-bili aj iní, ale v tomto prípade to niekto zaznamenal a dal vedieť aj nám. V mene redakcie ďakujeme Eve Jablonkovej, že takýmto spôsobom zlepšuje pohľad na železnicu a zamestnancov, ktorí tu nielen pracujú, ale aj pomáhajú druhým.

LÍSTOK NA IC V POKLADNICIACH KVC Cestujúci z Moldavy nad Bodvou chcel

vedieť, prečo nie je možné zakúpiť si cestovné doklady na IC vlaky v menších staniciach a očakáva, že tento problém budeme v budúcnosti riešiť.

Stanovisko ZSSK: - Výdaj cestovných dokladov pre kategóriu vlakov IC je možný len z výdajných zariadení sys-tému iKVC. Z týchto zariadení zamest-nanci zabezpečujú výdaj vnútroštátnych a medzinárodných cestovných lístkov, miesteniek, lôžkových a ležadlových lístkov, dovozných dokladov a cestov-ných dokladov pre vlaky IC. V Moldave nad Bodvou takéto zariadenia nemáme. Výdaj cestovných lístkov tam zabezpe-čujeme zariadením iPOPKVC TaBo, kto-ré má odlišné technické parametre ako zariadenie iKVC. Zo zariadenia iPOPKVC

TaBo je možný výdaj len vnútroštátnych cestovných lístkov a cestovných lístkov v rámci malého pohraničného styku. S prihliadnutím na nedostatočnú efek-tívnosť predaja cestovných dokladov v predajných miestach s menším obje-mom predaných cestovných dokladov naša spoločnosť neuvažuje rozšíriť pre-daj cestovných lístkov v Moldave nad Bodvou prostredníctvom zariadenia iKVC, ktoré vyžaduje náročné technické a bezpečnostné podmienky.

Cestujúci z menších staníc môžu vy-užiť internetový nákup s 5-percentnou zľavou z ceny lístka, alebo majú možnosť kúpiť si cestovné doklady v predpredaji, a to až 60 dní pred plánovanou cestou v železničných staniciach s výdajným systémom iKVC.

POZORNÁ VLAKVEDÚCA

PREVÁDZKA PROTI ÚDRŽBE

Niekedy stačí málo a môžeme zabrá-niť nešťastiu. Jeden takýto prípad nám avizoval popradský výpravca. Napísal o košickej vlakvedúcej Gabriele Palkovej, ktorej pozornosti neuniklo, že medzi tre-tím a štvrtým vozňom na medzinárod-nom exprese 120 Košičan, ktorý jazdí do Prahy, je niekoľkocentimetrová me-dzera. Zavolala z trate regionálneho dispe-čera, aby sa na to v Poprade pozrel voz-majster. Vlakvedúca mala podozrenie, že je povolená skrutkovka, ktorá spája vozne

medzi sebou. Vozmajster v Poprade zis-til, že problém nebol v zle dotiahnutej skrutkovke, ale celé tiahlo bolo odlomené a spriečené pod vozňom držalo len-len vlak pokope!

Nebyť mimoriadnej pozornosti vlakve-dúcej Gabriely Palkovej, sa vlak mohol pri stúpaní na Štrbu roztrhnúť, čo mohlo mať tragické dôsledky. Vďaka pozornej vlakve-dúcej všetci cestujúci dorazili do svojho cieľa bez ohrozenia, aj keď s meškaním, ktoré vzniklo pri vyradení vozňa z vlaku.

Kolektívnym športovaním k fair play, ale najmä za zábavou a pre zlepšenie vzťahov. V tomto duchu sa v apríli stretli v Bratislave zamestnanci ZSSK z úseku údržby proti úseku prevádzky. Vo futba-le „bojovali“ proti sebe už po šiestykrát. Záštitu nad zápasom prevzali úsekoví riaditelia Igor Krško a Jozef Peško.

V závere hry došiel úseku údržby dych a úsek prevádzky spečatil svoje prven-stvo šiestym gólom. Zápas sa skončil tesným víťazstvom prevádzkarov 6:5 a skóre vzájomných zápasov sa upravilo na 3:3. Táto remíza vniesla dobrú náladu a príjemnú atmosféru aj na pozápasové posedenie.

Vaše otázky, postrehy a názory do tejto rubriky môžete zasielať poštou na adre-su redakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 041 49 Košice, alebo e-mailom na ozveny@slovakrail.sk.

UHÁDNITE: KDE TO JE ? V našom mesačníku vám dávame

možnosť precvičiť si mozgové závity aj

fotohádankami. Vašou úlohou je zis-

tiť, kde sa nachádza symbol zachytený

na fotografii...

V aprílovom čísle Železničných oz-

vien bol na fotke rušeň série 721, tzv.

kocúr. Zo správnych odpovedí sme

vyžrebovali Erika Macha z Nových Zámkov.

Do hádankárskej rubriky môžete

svojimi zaujímavými fotografickými

postrehmi so železničiarskou temati-

kou prispieť aj vy, naši čitatelia. Za uve-

rejnenú fotografiu pošleme autorovi

honorár.

Odpoveď na aktuálnu fotohádanku

očakávame v redakcii do 12. júna. Odpoveď nám zašlite na adresu

redakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 041 49 Košice, alebo

e-mailom na ozveny@slovakrail.sk.

SERVIS ZAUJALO NÁS

Noviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod číslom 3185/2004. ISSN: 1336-6071. Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/5113, e-mail: ozveny@slovakrail.sk. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Tlač: Róbert Jurových – NIKARA, M. R. Štefánika 25, 963 01 Krupina, tel./fax: +421 45 55 11 115, +421 45 55 11 570, e-mail: grafika@nikara.sk.

Posledný deň v Jerevane ideme navští-viť „Jerevanskij koňjačnyj zavód“ Ararat. V podnikovej predajni sú vystavené päť a viacročné koňaky, ktorých ceny sa špl-hajú do závratných výšok. Fľaška štyrid-saťročného Araratu stojí 400 000 dramov (800 €). Odľahčení o niekoľko desiatok eur odchádzame s darčekmi v podobe ar-ménskeho koňaku na železničnú stanicu. V pokladni predkladáme voľné lístky OSŽD a pýtame si lôžka na vlak do gruzínskeho Batumi. Naše lístky OSŽD nechcú uznať a musíme zaplatiť plnú cenu. Arménsko podobne ako Gruzínsko lístky OSŽD ne-uznáva. Pri peróne je už pristavený rýchlik № 202 Armenia do gruzínskeho Batumi. Vlak prichádza vyprevadiť celé predsta-venstvo Juhokavkazskej železnice, ktorá je dcérskou spoločnosťou Ruských železníc. Arménske železnice v roku 2008 odkú-pilo Rusko. Dvojitý rušeň VL10 (= 3 kV) trhne piatimi vagónmi a pomalým tem-pom odchádzame z Jerevanu. Po pravej strane sa vypína štvorvrcholový Aragats (4095 m), najvyšší vrch Arménska a po ľa-vej strane Ararat (5165 m), najvyšší vrch Turecka. Trať lemujú marhuľové a brosky-ňové sady a vinohrady. Nasledujúce ráno vystupujeme z vlaku v gruzínskom prímor-skom mestečku Kobuleti neďaleko Batumi. Po dňoch strávených prevažne v horách sa vyzliekame do plaviek a ponárame sa do teplých vĺn Čierneho mora.

BÁBUŠKY S TAŠKAMIVo vlaku do Kutaisi sa medzi cestujúcimi

pretláčajú bábušky a ponúkajú chačapuri

Z ARMÉNSKA DO GRUZÍNSKA n KOŇAK, CHAČAPURI A OPANCIEROVANÝ SALÓN SÚDRUHA STALINARýchlikom № 202 Armenia odchádzame z arménskeho Jerevanu k čiernomorským plážam v Gruzínsku. Navštívime mesto Kutaisi, kam putovali odvážni Argonauti pri ceste za zlatým rúnom a sta-robylú Mcchetu, sídlo gruzínskych kráľov. Neobídeme ani mesto Gori, rodisko diktátora Stalina.

(pečená placka s ovčím syrom) a ďalšie domáce špeciality. Kutaisi leží na brehoch rieky Rioni a je druhým najväčším mestom Gruzínska. V dávnych časoch bolo hlav-ným mestom Kolchidského kráľovstva, kam sa podľa gréckych bájí plavili odváž-ni Argonauti na ceste za zlatým rúnom. Kabínovou lanovkou sa vezieme na kopec k najväčšej pamiatke mesta – katedrále Bagrati (UNESCO) z 11. storočia, ktorá je však celá obstavaná lešením. Práve prebieha jej rekonštrukcia a dovnútra sa nedá vojsť. Kamenistou cestou schádza-me dolu k rieke. Na jej brehoch a z čas-ti aj nad vodou sa tisnú polorozpadnuté chatrče chudobnejších obyvateľov mesta. Kúsok od mesta sa nachádza kláštor Gelati (UNESCO) z 12. storočia. Jeho vnútorné steny sú pomaľované vzácnymi freskami.

Kláštor bol významným náboženským a intelektuálnym centrom Gruzínska.

MCCHETAZ Kutaisi odchádzame vlakom № 643

do Mcchety (UNESCO). V 4. storočí prija-li gruzínski králi kresťanstvo a sídelným mestom Iberského kráľovstva sa stala Mccheta. V strede mesta stojí katedrála Sveticchoveli z 11. storočia, dookola chrá-nená kamennými múrmi. Cez veľkú bránu vchádzame na nádvorie, kde stretáme mní-chov s hustými bradami, odetých v čier-nych rúchach. Kamenná katedrála s úz-kymi oknami ukrýva hrobky gruzínskych kráľov. Vysoko na kopci nad mestom stojí chrám Džvari zo 6. storočia, ktorý je pre mnohých Gruzíncov najposvätnejším.

V STALINOVOM RODISKUV meste Gori sa v roku 1878 narodil

sovietsky diktátor Stalin, vlastným menom Iosif Vissarionovič Džugašvili. Jeho rodný domček stojí pred veľkolepým múzeom, v ktorom je zmapovaný celý Stalinov ži-vot až do smrti v roku 1953. Vo vitrínach sú vystavené dary, ktoré dostal, tiež váza z Československa. Vedľa múzea je opan-cierovaný salónny vagón, ktorým súdruh Stalin cestoval na konferencie (Jaltská, Teheránska). Vagón vážiaci 83 ton má ku-chynku, apartmán s kúpeľňou, kupé pre personál a zasadaciu miestnosť. Po ste-nách visia ozdobné lustre, na zemi sú koberce, na oknách záclonky so záves-mi. Múzeum, vyzdvihujúce hrdinské činy Stalina, mnohí dnes vnímajú skôr ako mú-zeum obetí Stalinovho režimu, vysvetľuje nám na záver sprievodkyňa.

Z Gori odchádzame vlakom do Tbilisi. Na letisku ukladáme drahé arménske ko-ňaky do ruksakov medzi šatstvo a dúfame, že nám ich počas manipulácie s batožinou nerozbijú. Ponad zasnežený Kaukaz opúš-ťame Áziu a vraciame sa do Európy.

František HALČÁK• Kláštor Gelati (UNESCO) so vzácnymi freskam i.

• „Jerevanskij koňjačnyj zavód“ Ararat.

• Opancierovaný vozeň súdruha Stalina. • Elektrická jednotka v železničnej stanici Kutaisi.

DO MÚZEÍ A GALÉRIÍAž 325 ohlásených prepráv schválila naša spoločnosť v rámci ponuky ZSSK a jej partnerov na zvýhodnenú prepravu vlakom spojenú s návštevou múzeí a galérií. V tomto roku cestovali našimi vlakmi za kultúrou, poznávaním a novými zážitkami pe-dagógovia a žiaci škôl SR od 9. do 30. apríla.

Najvyťaženejšie boli vlaky R 600 Košice – Bratislava, R 611 Bratislava –Košice, R 613 Bratislava – Košice, R 441 Žilina – Košice, Zr 1845 Žilina - Banská Bystrica, Zr 1848 Banská Bystrica – Žilina.

Oproti minulým akciám sme zazna-menali zvýšený záujem aj na sobotňajšie prepravy. V sobotu bol najväčší záujem o cestovanie do Vysokých Tatier, konkrét-ne do Tatranskej Lomnice – TANAPu.

Vyskytli sa aj situácie, keď sme z kapa-citných dôvodov už naplnených vlakov museli požiadavky na prepravu odmiet-nuť, ale väčšinou sme sa vedeli dohodnúť na alternatívnych možnostiach, ponúkli sme iný deň, iný vlak, inú trasu cesty...

Obľuba tohto marketingového produktu neustále vzrastá, preto sme museli niekto-ré vlaky posilniť. Napríklad, 18. apríla bola posila objednávaná RZ Košice – Os 9110 o 1xPV 011v úseku Humenné – Prešov, 25. apríla – posila dva vozne na R 600 a naspäť na R 613, pridanie a vyhradenie vozňa pre školu z Považskej Bystrice, 30. apríla – posila 1 vozeň na R 600 a naspäť

na R 613, pridanie a vyhradenie vozňa pre školu z Liptovského Mikuláša.

Poďakovanie za dobrú prácu nás pote-šilo. Prišlo e-mailom od Petra Lengyela, učiteľa z Považskej Bystrice: „V mene Základnej školy Slovenských partizánov v Považskej Bystrici sa chceme poďako-vať za ústretovosť a podporu pri organizo-vaní školského projektu Moje Slovensko, ktorý bol výrazne viazaný najmä na váš produkt Vlakom do múzeí. Cestovania sa z našej školy zúčastnilo viac ako 650 detí do 12 rôznych miest. Využili sme mimo produktu viackrát skupinovú zľavu, prípadne zľavy na medzinárodné lístky do Viedne a ČR. Na cestovných lístkoch

a miestenkách sme zanechali v pokladni-ciach ZSSK vyše 2400 €, čo je pri tak vy-sokom počte detí bezkonkurenčná suma.

Počas cestovania nevznikol žiaden vážny problém a všetky deti sa vrátili z výletov maximálne spokojné. V po-dobných produktoch vidíme veľký prí-nos a verím, že podobné aktivity bude ZSSK vyvíjať aj naďalej.“ (red)

INZERCIA

ŽSR – ZÁVOD SLUŽIEB ŽELEZNÍCponúka pobyty pri mori Taliansko – Ischia 5 hotelov/penziónov, rôzna úroveň služieb, cien, ľubovoľné termíny od mája do októb-ra Hotel Villa Casa Bianca** priamo na pláži, Hotel Mediterraneo**** pre náročných, Hotel Albatros*** pre náročných, Penzión Casa Cigliano** super cena, Hotel Casa Nicola** dieťa do 12 r. zdarma.Doprava: individuálna (vlakom: využitie lístkov FIP, autobusom: spiatočne Bratislava – hotel/135€/osoba). Organizovaný vlakový zájazd 12. - 21. 7. 2013, príplatok 70€/osoba.Čierna Hora – Sutomore – Penzión Smilja*** 7 turnusov (7/8/10/11 nocí), od 28. 6. do 4. 9. 2013, Dospelý: 119€/7; 130€/8; 164–170€/10; 187€/11, Dieťa (3-12):105€/7; 114€/8; 144-150€/10; 165€/11 Ubytovanie: 3/4 posteľové štúdiá: kuchynský kút, sociálne zariadenie, terasa/balkón, klimatizácia, wi-fi. Kamienková pláž cca 500 m. Stravovanie individuálne. Doprava zabezpečená priamym vlakovým spojením ležadlovým vozňom. Cena za transfer (spiatočné ležadlo Bratislava – Bar + autobusový trans-fer): 50€/4-miestne ležadlové kupé, 54€/3-miestne lôžkové kupé. Viac informácií: 055 229 (žel.910)/ 2336, 2333, 2337, Gadusova.Maria@zsr.sk, Durcak.Peter@zsr.sk

13/14-DŇOVÉ ZÁJAZDY DO BULHARSKA • Pomorie v ležadlovom vozni Budapešť – BurgasPrivátne ubytovanie v izbách s vlastným príslušenstvom a balkónom, možnosť klímy a varenia, 300 m od mora. Cena na osobu: 150 € na 10 nocí a 170 € na 11 nocí. Ubytovanie hotel ALCIONA BEACH*** priamo na pláži, klimatizované izby + balkón, TV, chladnička. Cena na osobu: 200 € na 10 nocí a 225 € na 11 nocí s raňajkami.

11/12/13/14-DŇOVÉ ZÁJAZDY DO ČIERNEJ HORY • Sutomore v ležadlovom vozni Bratislava – SutomorePrivátne ubytovanie: vila Julija izby s vlastným príslušenstvom, L, terasa a možnosť varenia, 200 m od mora. Cena na osobu 155€/11-dňový, 175€/12-dňový, 195€/13-dňový, 225€/15-dňový zájazd. Apartmán v cene na deň 85 €. Ležadlo a transfér je 40 eur na osobu.Bližšie informácie: www.ck-kysucatour.sk alebo želez. telefón 930/67/57, príp. 041/4211620, príp. mobil: 0908 219442 alebo email: ckkt@stonline.sk

CK KYSUCA TOUR PONÚKA - Deti do 3 rokov ZDARMA