Upload
jayme
View
41
Download
0
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Tamá s Héger Zuzana Legindiová Maroš Uličný. CHARAKTERISTIKA ZAŤAŽENÝCH OBLASTÍ BRATISLAVA. -SR sa nachádza v oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe. -Medzi takto ohrozené oblasti patrí aj Bratislavská. - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
CHARAKTERISTIKA CHARAKTERISTIKA ZAŤAŽENÝCH OBLASTÍZAŤAŽENÝCH OBLASTÍBRATISLAVABRATISLAVA
TamáTamáss Héger HégerZuzana LegindiováZuzana LegindiováMaroš UličnýMaroš Uličný
-SR sa nachádza v oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe.-Medzi takto ohrozené oblasti patrí aj Bratislavská.
Najvýznamnejšie zdroje znečistenia
Priemysel Doprava Komunálny odpad
Priemysel
SLOVNAFT a. s. Bratislava Paroplynový cyklus Bratislava Istrochem Bratislava Volkswagen Slovakia Bratislava
SLOVNAFT a. s. Bratislava Produkuje asfalty, vykurovacie a mazacie
oleje, tuky, bitumény, parafíny, rozpúšťadlá a hlavne palivá pre dopravné prostriedky (benzín, motorová nafta, letecký petrolej) od roku 1957
Znečisťovateľ podzemných vôd a povrchových vôd, ovzdušia, pôd ropnými látkami a ich derivátmi
Slovnaft dokáže spracovať ročne 5,5 - 6 mil. ton ropy
V každom roku monitorujú stav pôd a vôd okolo rafinérie
PPC Energy Group
Paroplynový cyklus sa to volalo pred odkúpením Penty
Výroba tepla a elektriny Produkujú základné škodliviny zo
spáleného zemného plynu vypustených do ovzdušia (v tonách)
Istrochem Bratislava
Zaniknutý podnik Vyrábal-gumárenské chemikálie
-priemyselné trhaviny -agrochemikálie -polypropylénové vlákna -farebné koncentráty
Areál podniku vytvára environmentálnu záťaž
Volkswagen Slovakia Bratislava
Doteraz podnik vyrobil viac ako 2.5 milióna áut, 5 miliónov prevodoviek a 200 miliónov komponentov
Je jeden z najväčších exportérov v SR V závode funguje systém
environmentálneho manažérstva
Doprava Podiel dopravy na celkových emisiách
CO2 vzrástol zo 6% na viac ako 14% celkových emisií skleníkových plynov
Mapa znečistenia ovzdužia Bratislavy dopravou
Komunálny odpadOLO a.s.
zber, preprava, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie komunálneho odpadu a drobných stavebných odpadov na území hlavného mesta
rok 2010 priniesol spolu 164 796 ton vyzbieraného odpadu
zmesový komunálny odpad - 117 579 ton vyzbieraný separovaný odpad – 19 798 ton ostatný vyzbieraný odpad zo stojísk,
mestských častí a od zákazníkov – 27 419 ton v spaľovni sa v roku 2009 spálilo celkom 125 640 ton odpaduodpad.
Komunálny odpad priamo v Bratislave sú 3 skládky:
- v Podunajských Biskupiciach
- v Devínskej novej Vsi
- vo Vrakuni v Bratislave sú 3 spaľovne:
- Spaľovňa OLO vo Vlčom hrdle
- Spaľovňa Slovnaftu
- spaľovňa nemocničného odpadu pri nemocnici na Pažítkovej
Komunálny odpad
ZLOŽKY ŽPŽKY ŽP
Ovzdušie Voda Pôda
Ovzdušie
Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOX, CO) v dlhodobom horizonte (1990 – 2009) trvalo klesajú, avšak rýchlosť poklesu sa po roku 2000 výrazne spomalila. Prechodne v rokoch 2003 – 2005 bol zaznamenaný mierny nárast emisií, po roku 2005 už bol udržaný klesajúci trend
Ovzdušie
Napriek pretrvávajúcemu trendu poklesu emisií znečisťujúcich látok došlo v roku 2010 opätovne k prekročeniu limitných hodnôt vybraných znečisťujúcich látok v ovzduší (NOX, PM10, PM2,5) stanovených na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí
Ovzdušie
Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia za rok 2010
Ovzdušie
Priemerné ročné koncentrácie SO2 zo stacionárnych zdrojov a automobilovej dopravy
Voda: Dunaj
na jeho znečistení sa podieľajú: priemyselné a komunálne odpadové vody, poľnohospodárska činnosť a lodná doprava
znečistenú vodu do Dunaja privádza aj rieka Morava
znečistenie nepolárnymi extrahovateľnými látkami, nerozpustnými látkami, dusičnanmi, fosforečnanmi, organickými látkami a na niektorých úsekoch aj ťažkými kovmi – ortuťou a hliníkom
Významné zdroje znečistenia vody Čistiareň odpadových vôd v Petržalke Ústredná čistiareň odpadových vôd
Vrakuňa Mechanicko-chemická čistiareň
odpadových vôd Istrochem Mechanicko-chemicko-biologická
čistiareň odpadových vôd Slovnaft je však možné pozorovať pokles
množstva vypúšťaného znečistenia z týchto zdrojov, čo dokazuje zníženie hodnôt ukazovateľov znečistenia vody
Ukazovatele znečistenia vody biochemická spotreba kyslíka (BSK5)
chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSK-Cr)
nerozpustné látky (NL)
Pôda- zaťaženie
poľnohospodárske pôdy: došlo k miernemu nárastu obsahu kadmia, medi, chrómu a olova.
Nebol však zaznamenaný významný štatistický rozdiel pri hodnotení uvedených prvkov.
Zaznamenaný bol zvýšený obsah kadmia a olova vo fluvizemiach, čo je spôsobené akumuláciou týchto prvkov vo fluviálnych sedimentoch jednak z okolitého prostredia, ale aj zo vzdialenejších oblastí
Pôda- vývoj zaťaženia
najnovšie zistené hodnoty zmien koncentrácií sledovaných rizikových prvkov v poľnohospodárskych pôdach boli štatisticky nevýznamné
pôdy, ktoré boli kontaminované už v minulosti, sú stále kontaminované aj v súčasnosti, a preto je potrebné ich aj v budúcnosti neustále monitorovať.
priemerné zastúpenie rizikových prvkov (mg.kg-1) v A - horizonte niektorých predstaviteľov poľnohospodárskych pôd SR (2005)
Limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde stanovené v závislosti od pôdneho druhu a hodnoty pôdnej reakcie a kritické hodnoty rizikových prvkov vo vzťahu poľnohospodárska pôda a rastlina (2010)
Realizované opatrenia na znižovanie zaťaženia
Národný program znižovania emisií základných znečisťujúcich látok do roku 2010
Dobudovanie Informačného systému environmentálnych záťaží
Národný program znižovania emisií základných znečisťujúcich látok do roku 2010 Národný program znižovania emisií znečisťujúcich látok bol vypracovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) a Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) pod gesciou Ministerstva životného prostredia (MŽP SR)
základným cieľom je zabezpečiť dodržanie národných emisných stropov určených pre Slovenskú republiku. Národné emisné stropy určené pre Slovenskú republiku, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2010 sú nasledovné:
Oxid siričitý (SO2) – 110 kt, Oxidy dusíka (NOx) – 130 kt, Prchavé organické zlúčeniny (VOC) – 140 kt, Amoniak (NH3) – 39 kt.
Dobudovanie Informačného systému environmentálnych
záťaží Ciele projektu: Aktivta 1
Dobudovanie Registra dokumentov environmentálnych záťaží v rámci IS EZ
Poskytovanie informácií v danej oblasti širokej verejnosti cez Enviroportál a EnviroInfo.
Každoročná aktualizácia na základe požiadaviek MŽP SR (roky 2009 - 2013).
Dobudovanie prepojenia systému s ostatnými funkčnými informačnými systémami
Aktivita 2
informačná a vzdelávacia kampaň, ktorá vo forme informačných a inštruktážnych pravidelných školení bude informovať a vzdelávať:
pracovníkov štátnej správy, najmä obvodných úradov životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia
pracovníkov samosprávy, najmä VÚC a obcí, odborných pracovníkov v oblasti riešenia
environmentálnych záťaží z iných dotknutých ministerstiev (MO SR, MH SR, MP SR, atď.)
Zdroje:
www.prolongo.skwww.odpady-portal.skwww.slovnaft.skwww.olo.skwww.duslo.skwww.paroplyn.skwww.prologno.skwww.batas.skwww.volkswagen.sk
Ďakujeme za pozornosť