Chemia niektorých drog a ich úcinky na centralnu nervovu sustavu a organizmus cloveka

Uvod.

Ako drogy byvaju oznacovane latky, schopne po uziti pozmenit niektore funkcie organizmu tak, ako si uzivatel zela. Daju sa tak oznacit najroznejsie latky, prevazne vsak tie, ktore sposobuju uzivatelom vyhladavane ucinky na psychicke funkcie, ako su zmeny vnimania, prezivania, vykonnosti, povzbudenie ci uvolnenie, utlm.Drogami su jednak latky bezne uzivane vacsinou populacie a vseobecne tolerovane, ako napriklad alkohol, kofeinove napoje a tabakove vyrobky, dalej niektore rastlinne latky, ako napriklad konopne drogy, rozne alkaloidy a ine, polo- alebo i plne synteticke chemicke latky a aj niektore pomerne jednoduche chemikalie, ako rozne rozpustadla.Mnohe, aj ked nie vsetky, sa vyznacuju navykovostou, schopnostou sposobit pri opakovanom uzivani, ci zneuzivani psychicku alebo aj somaticku (t.j. telesnu) zavislost.Uzivanie, ci zneuzivanie akychkolvek drog moze viest k roznym zdravotnym problemom ci ochoreniam, psychickym i telesnym. Vacsina drog su v podstate jedy a mozu aj preto byt znacne nebezpecne.

V tejto praci budem pojednavat o chemizme a zakladnych ucinkoch nasledujucich drog:

-kanabinoidy (psychotropne latky konope, zastupene tu latkou delta9-tetrahydrokanabinol)-kokaín (lokalne umrtvujuco a psychotropne posobiaci alkaloid koky)-MDMA (skratka zo stareho nazvu 3,4-metyléndioxymetamfetamin, podla noveho názvoslovia 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín, ucinna latka ecstasy)-meskalín (psychotropný alkaloid stredoamerických kaktusov rodu Anhalonium) a-LSD (skratka z nemeckeho nazvu Lysergsaeurediethylamid, polosynteticky (=ziskany chemickym spracovanim prirodnych chemickych latok) derivat alkaloidov namelu so silnymi psychotropnymi ucinkami)

Slovnik pouzitych pojmov

alkaloidy – zasadite organicke latky, obsahujuce amínový dusík, vacsinou rastlinneho povodu a so silnym ucinkom na zive organizmyagonista, agonisticky – ligand (vid dalej), vyvolavajuci na receptore (vid dalej) rovnaky ucinok, ako prirodzeny ligand (vid dalej)antagonista, antagonisticky – ligand, „blokujuci“ na receptore ucinok prirodzeneho liganduCNS – centralna nervova sustava (mozog a predlzena miecha)derivát – v chémii zlucenina, odvodená od chemickej struktury inej, zakladnej látkyligand – vo farmakochemii molekula, alebo ión, ktorý sa dokaze nekovalentne (intermolekularne, nie kovalentnymi väzbami) viazat na receptor a vyvolat na nom reakciu.lipofilita – vlastnost nepolarnej latky, rozpustnost v tukoch. Obvykle znamena i malu rozpustnost vo vode.

Jednotlivé drogy

1. Δ9-THC (delta9-tetrahydrokanabinol)

Δ9-THC je jedným z tzv. kanabinoidov; kanabinoidy su skupinou terpenickych latok rastlinneho povodu (hlavne v rastlinach konope, Canabis spp., odtial ich nazov), ktore maju vacsinou roznu biologicku ucinnost (psychotropne, imunomodulacne, analgeticke, hormonalne ucinky, brania rastu niektorych bakterii atd.). Δ9-THC je hlavnou psychotropnou latkou konopnych drog. Obsah tejto latky v prirodnom materiale kolise od menej ako 0,2% (technicke, dive konope) az po vyse 15% (niektore specialne slachtene, ci geneticky modifikovane kultivary konope, pestovane velmi intenzivne za ucelom produkcie drogy); v spracovanych drogach, ako hasis (lisovana zivica subtropickych a azijskych kultivarov konope) moze obsah tejto psychotropnej latky dosiahnut az okolo 30 a viac %, v niektorych formach drogy, ziskanych extrakciou moze tvorit tato latka vacsinu, az 80% hmotnosti drogy. Je to nepolarna, lipofilna (v tukoch rozpustna) latka, prakticky nerozpustna vo vode, lepsie v etanole a vyssich alkoholoch, uhlovodikoch a acetone. V cistom stave je to tuha amorfna, skoro bezfarebna sklovita latka, podobna konzistenciou kolofonii, ohrievanim mäkkne az sa topi.Chemicky je delta9-tetrahydrokanabinol (6aR,10aR)-6,6,9-trimetyl-3-pentyl-6a,7,8,10a-tetrahydro-6H-benzo[c]chromén-1-ol, jeho strukturálny vzorec je:

Droga sa vacsinou uziva fajcenim, alebo pozitim, ine cesty aplikacie su neobvykle. Obvykle davky fajcenim sa pohybuju medzi 5 a 30 alebo viac mg THC, podla koncentracie THC v droge. Ucinok sa pri fajceni dostavuje takmer okamzite (behom 10 sekund, maximalne do 10

minut) a pretrvava okolo 3 az 4 hodiny, potom ustupuje. Po poziti drogy sa ucinok dostavuje s oneskorenim, pomalsie a postupne; prve symptomy intoxikacie sa objavuju najskor behom 30 minut, ucinok obvykle vrcholi po 2 az 4 hodinach a moze pretrvavat i 8 az 12 hodin, niekedy dokonca dlhsie. Mechanizmus ucinkov THC nie je plne objasneny; v sucasnosti sa za primarny mechanizmus ucinku povazuje agonisticky ucinok molekuly na endokanabinoidnych receptoroch typu CB1 (prirodzene ligandy: tzv. endokanabinoidy, ako anadamid a 2-arachidonylglycerol) v roznych castiach CNS, ktorych aktivacia posobi proti excitacnym ucinkom L-glutamátu na glutamergnych receptoroch, cim znizuje influx (tok smerom dovnutra bunky) vapenatych kationov do postsynaptickeho neuronu; látka má teda vseobecne povedane, tlmive ucinky na prebiehajuce vzruchy medzi neuronmi CNS a aj medzi CNS a ostatnym organizmom.Tento efekt ma za dosledok utlm excitacnych glutamergnych drah v castiach CNS, riadiacich prezivanie (povznesena nalada, euforia, ale niekedy aj uzkostlivost), vnimanie (subjektivne rozsirenie vnimania urcitych podnetov, napriklad sluchovych, cuchovych a chutovych, objektivne meratelne zuzenie vnimania), psychomotoriku (spomalenie reakcii, uvolnenie psychickeho tempa), apetitu (hlad), ale aj kognitivne-mnesticke funkcie (rozostrenie vnimania, logickeho uvazovania, poruchy pamati a nezriedka bizarne asociacie). Vacsina tychto ucinkov je reverzibilna, vratna, s odoznenim ucinku drogy postupne odoznievaju tiez (aj ked niektore, obzvlast pri opakovanej konzumacii drogy, pretrvavaju dlhsie, nez vlastne posobenie drogy na organizmus resp. CNS).Akutne ucinky intoxikacie THC (resp. konopnymi drogami) zahrnaju euforiu (povznesenu, dobru naladu), zasnenost, subjektivne zlepsene vnimanie hudby, zvyseny apetit, najma na sladkosti, mierne rozsirenie zrenic, zacervenanie spojiviek, smiech, neobvykle asociacie, zmeny plynulosti a tempa reci, mierny az vyrazny psychomotoricky utlm so zvysenou pohyblivostou („vlacnost pohybov“), niekedy aj menej subjektivne prijemne priznaky, ako strnulost, zvysene potenie, uzkosti, niekedy paradoxnu nevolnost a zvracanie (v malych davkach posobi THC skor antiemeticky, t.j. proti zvracaniu), pseudohalucinacie (poruchy vnemov, podobne halucinaciam, odlisujuce sa od nich tym, ze intoxikovany clovek vacsinou rozpozna, ze sa jedna o vnemovy klam), zriedka nepokoj a stihomam. Po uplynuti pociatocnych stadii intoxikacie sa dostavuju casto stavy unavy a vycerpanosti, ktore niekedy konzument drogy kompenzuje spankom.Hlavne rizika uzivania konopnych drog su psychicke: jednak, konopne drogy su do istej miery psychicky navykove, aj ked nie natolko, ako tzv. „tvrde drogy“ (vid napriklad kokain), jednak tlmive ucinky konopnych drog mozu predstavovat riziko napriklad v doprave, kedy vodic pod vplyvom tychto drog ma podobne spomalene reakcie a usudok, ako lahko opity vodic, dalej, niektori, najma chronicki, pravidelni uzivatelia konopnych drog vykazuju niekedy tzv. „amotivacny syndrom“ (lahostajnost k dianiu a osudu seba i okolia), jednak existuje iste riziko, ze konzum konopnych drog moze vyvolat vaznejsiu psychicku reakciu ako napriklad panický zachvat alebo v horsich pripadoch psychozu (vazna psychicke ochorenie, podobne napriklad schizofrenii, spojene s vaznymi poruchami vnimania (halucinacie, najma sluchove), prezivania (neprimerane emocne, afektivne reakcie, pocit uzkosti, napatia a ohrozenia) a myslenia (bludy, ako napriklad paranoia) a v tazkych pripadoch aj celkovy rozpad osobnosti). Ci samotny konzum konopnych drog skutocne moze psychozu vyvolat u inak psychicky zdraveho cloveka bez dedicnej zataze je sporne, statisticky je vsak vyskyt psychoz medzi pravidelnymi, silnymi uzivatelmi konopnych drog vyssi, co je alarmujuce. Nedá sa tvrdit, ze uzivanie konopnych drog povedie automaticky k tazkym, chronickym psychickym porucham, riziko ich vyskytu je vsak statisticky vyssie, najma u chronckych uzivatelov.Nie zanedbatelne riziko vyplyva i z fajcenia drogy, lebo pri horeni rastlinneho materialu, ci zivice, casto navyse miesanej s tabakom, vznikaju, podobne, ako pri fajceni cigariet, dechty, obsahujuce rozne, potencialne skodlive az karcinogenne latky.

THC a ine kanabinoidy sa vyznacuju vysokou lipofilitou (rozpustnostou a afinitou k tukom), v tele pretrvavaju ich stopy pomerne dlhu dobu a tieto sa daju dokazat i mnoho dni po konzume drogy, po dlhodobejsom pravidelnom uzivani je dokonca mozno napriklad v moci tieto stopy detekovat este tyzdne po poslednej aplikacii drogy.

2. Kokaín

Kokaín je prirodzenym alkaloidom, ziskaným z kríkovitej rastliny koka (Erythroxylon coca), rastucej a pestovanej v tropoch juznej Ameriky a v malej miere i juhovychodnej Azie. Ako cistú látku ho izoloval roku 1860 Albert Niemann. Chemicky je to metyl-(2R,3S)-3-benzoyloxytropán-2-karboxylát, resp. metyl-(1R,2R,3S,5S)-3-benzoyloxy-8-metyl-8-azabicyklo[3.2.1]oktán-2-karboxylát, chemický vzorec je:

Najcastejsimi konzumnymi formami tejto drogy su hydrochlorid kokainu (kokaíniumchlorid), v cistom stave biely, jemne krystalicky prasok bez zapachu, silne horkej chuti, ktora behom niekolko sekund prejde do znecitlivenia jazyku (lokalne-anesteticky ucinok); tento ucinok nasiel uplatnenie v medicine, kde bol kokain pouzity ako prve lokalne anestetikum pri malych chirurgickych zakrokoch ci vysetreniach na oku, v hrdle ci na malych otvorenych ranach. Pre

jeho vysoku toxicitu a aj navykovost sa od konca 19. storocia hladali nahrady, ktore by vyvolali lokalnu anesteziu bez euforizujucich a inych psychotropnych ucinkov, co sa podarilo okolo roku 1900 syntezou latok benzokaín a prokaín (Novocain), ktore okrem lokalne-anestetickeho ucinku a jazykoveho zakladu nazvov nemaju s kokainom spolocne nic.Tato forma drogy (jemny biely prasok, velmi dobre rozpustny vo vode) byva podla povodu rozne koncentrovana (obsah kokainiumchloridu moze kolisat medzi 10 a vyse 90%, z coho vyplyva riziko predavkovania), riedena („sekana“) roznymi tzv. adulterantmi (najcastejsie laktoza, manitol, lidokain, ale i paracetamol, chinin, sadra a rozne podrvene tablety) a uziva sa najcastejsie snupanim, ale aj injekciami vodneho roztoku latky, ci potieranim sliznic. Slangovo sa praskova droga s obsahom kokainiumchloridu nazyva „koks“, „sneh“, „puder“, ci „kacko“.Druhou, v Europe menej beznou konzumnou formou tejto drogy je volna baza, tzv. crack. Je to tuha, na dotyk trochu mastna latka svetlozltej farby a slabeho, charakteristickeho zapachu, takmer nerozpustna vo vode. Uziva sa najma fajcenim cez specificke sklenene fajky, v ktorych sa konzument snazi drogu zahrievat plamenom zapalovaca bez toho, aby drogu spalil (tzv. vaporizacia). Niekedy sa crack, podobne ako heroin, s pridavkom slabej kyseliny rozpusti za varu na lyzicke vo vode a vzniknuty, obvykle znecisteny roztok sa aplikuje injekciou do zily (intravenozne). Crack je rozsireny najma v Severnej Amerike, v strednej Europe sa tato droga zatial prilis nesiri.Jedntlive konzumne davky kokainu sa podla cistoty a davky drogy pohybuju medzi ca. 25 a 150 mg. Pri snupani je obvykla davka, „linka“ kokainu priblizne 80 – 100 alebo i viac mg, podla cistoty to moze byt 15 – 80, alebo i viac mg kokainu. Crack sa vacinou fajci v jednotlivych davkach („hit“) okolo 25 – 50 mg, u toxikomanov s navykom i viac.Ucinok drogy sa pri snupani dostavuje circa behom 2 minut, po injekcii alebo fajceni cracku omnoho rychlejsie, obvykle do 10 - 15 sekund. Charakteristicky je silne euforizujuci ucinok, spojeny s pocitom psychickeho i fyzickeho povzbudenia a bystrosti. Vnimanie sa zostruje, zvyraznuju sa reflexy, zrychluje sa pulz a krvny tlak, silne sa rozsiruju zrenice. Zvysuje sa komunikativnost, rychlost myslienok, fyzicka aktivita aj libido, docasne sa prejasnuje nalada. Intoxikovany ma pocity velikasstva, neobvyklych az nadludskych schopnosti a byva celkovo so sebou mimoriadne spokojny. Docasne ustupuje pocit hladu a smadu, sliznice lahko vysychaju, co ma spolu so znecitlivujucim ucinkom niekedy za nasledok „zachripnutost“ hlasu. Treba poznamenat, ze prvokonzument si nemusi vacsinu ucinkov na sebe vsimnut a aj prijemne pocity opojenia sa mozu zacat dostavovat az po opakovanom uziti drogy, ked si na jej ucinky mozog a organizmus „zvykne“; je vsak mimoriadne nebezpecne, pokial prvokonzument nepocituje silne ucinky po prvej davke, uzivat dalsi kokain, lahko moze dojst k predavkovaniu, ktore nezriedka konci smrtou. Ucinky trvaju vo vseobecnosti kratko, po snupani drogy vyprchaju behom priblizne 30 – 45 minut, po injekcii ci fajceni cracku uz po 15 – 20 minutach; charakteristicke pre fazu intoxikacie, ktora nasleduje, je depresivna nalada, neprijemne pocity, vycerpanost, podrazdenost, pocity uzkosti, vztahovacnost a niekedy az kratke psychoticke ci bludne fenomeny (chorobna ziarlivost, podozrievavost, prchave haluciancie az stihomam, paranoia). Tieto neprijemne priznaky sa dostavuju takmer s takou pravidelnostou, ako pociatocne euforizujuce a stimulacne ucinky kokainu a mnoho konzumentov, ci kokainistov (toxikomani s navykom na kokain) ich zahana opakovanou aplikaciou kokainu, ked ucinok predoslej davky zacina vyprchavat, pripadne aj kombinaciami s inymi drogami.Opakovana konzumacia kokainu znacne zatazuje obehovy system a srdce, ako aj CNS a moze viest az k zivot ohrozujucim stavom ako napriklad hypertenzna kriza (kriticky zvyseny systolicky i diastolicky krvny tlak s rizikom porazky alebo infarktu), srdcove arytmie a epieltpoidne (epilepsii podobne) zachvaty krcov; kombinacia kokainu s inymi drogami, ako napriklad s opioidmi (kokaín + heroín = „Speedball“), s benzodiazepinovymi trankvilizermi (Diazepam, Xanax, Rohypnol a i.) alebo aj s alkoholom („kokaetylén“) su este nebezpecnejsie

nez jednotlive drogy samy o sebe, vedu casto k tazkym kombinovanym zavislostiam (tzv. polytoxikomanie) a nezriedka vedie taketo kombinovanie tvrdych drog k vaznym otravam, ci predavkovaniam, ktore mozu skoncit trvalym zdravotnym alebo mentalnym postihnutim alebo aj smrtou.Psychotropne ucinky kokainu byvaju vysvetlovane jednak jeho naviazanim na presynapticke dopaminove autoreceptory neuronov v urcitych castiach CNS (najma limbicky system a mezolimbicke drahy), cim sposobuje zvysene uvolnovanie dopaminu z presynaptickej membrany do synaptickej strbiny a dalej blokadou spatnych transporterov dopaminu; tieto dva efekty maju za dosledok prudke zvysenie dostupnosti neurotransmiteru dopamin na synapsiach v tych castiach mozgu, ktore riadia bdelost, naladu a psychomotoriku cloveka. Dopamin posobi aktivujuco, v istej casti limbickeho systemu okrem toho sposobuje zvysena dostupnost dopaminu i aktivaciu „centra odmeny“, co ma za nasledok pocity silnej euforie (toto centrum byva aktivovane napriklad pri orgazme alebo prekvapivom zazitku stastia s velkou afektivnou odozvou).Okrem tychto ucinkov na spravanie a prezivanie ma kokain i centralne sympatomimeticky (stimulujuci sympathicus) ucinok, co sa prejavuje vegetativne: zrychlenie tepu, zrychlenie dychania, vazokonstrikcia (stiahnutie krvnych ciev) a zvysenie krvneho tlaku (ucinky, podobne ucinkom adrenalinu).V mensom rozsahu blokuje spatný transport (angl. „re-uptake“) i neurotransmiterov noradrenalinu a serotoninu, co ma dalsi dopad najma na stimulacnom a euforickom ucinku.Charakteristicka je tzv. deplécia („vyplytvanie“) rezerv neurotransmiterov pocas kokainovej euforie, co ma za nasledok zu spominane depresivne a uzkostne priznaky po vyprchani euforickej fazy intoxikacie kokainom. Clovek je mrzuty, podrazdeny a depresivny, mozu sa objavit i myslienky na samovrazdu.Rizika zneuzivania kokainu vyplyvaju jednak z jemu vlastnych ucinkov, z ucinkov primesi v droge a jednak zo sposobu uzivania drogy. Kokain je i v malych davkach zdravotne rizikovejsi, nez vacsina ludi, ktori ho beru, vie. Zdravotne rizika siahaju od skod na srdcovocievnom systeme cez riziko zachvatov, psychiatrickych poruch az po zivot ohrozujuce stavy a ochorenia, vratane tzv. syndromu nahlej smrti („sudden death syndrome“) v dosledku zlyhania srdca, kolapsu ci prasknutia cievy vplyvom vysokeho krvneho tlaku. Pri injekcii drogy okrem toho hrozia rizika septicke, ako tromboflebitida (zapal zil), endokarditida (zapal vnutornych srdecnych blan), perikarditida (zapal vonkajsich srdcovych blan), hepatitid (infekcne zltacky), HIV az po sepsu (otrava krvi, infekcia siriaca sa celym krvnym obehom). Vsetky tieto infekcne komplikacie mozu koncit smrtelne. Pri snupani kokainu je mozny prenos roznych infekcnych ochoreni, ak sa droga snupe spolocne jednou rurkou (vela ludi nevie, ze pozicanim si „rurky“ na snupanie sa mozu nakazit napriklad virusovou hepatitidou), z necistych povrchov (verejne zachody apod.), mozna je i priama kontaminacia drogy choroboplodnymi mikrobmi. Okrem toho, pri castom snupani kokainu dochadza k tvorbe vredov az perforacii (prederaveniu) nosnej prepazky, hlavne vplyvom ischemie (nedostatocnej vyzivy obehom) v dosledku stiahnutia krvych ciev. Je zname, ze niektori kokainisti si kvoli tomu museli dat implantovat protezu nosnej prepazky.Podla studie, zverejnenej v marci 2007 v renomovanom britskom lekarskom casopise The Lancet skupina expertov ohodnotila kokain ako druhu najnebezpecnejsiu drogu v Britanii, „predbehol ho“ len heroin.Kokain byva povazovany za „modnu drogu vysokej spolocnosti“, v skutocnosti vsak jeho uzivanie vedie casto k silnej psychickej zavislosti, chatraniu organizmu a porucham osobnosti. Ilegalne produkovany a predavany kokain predstavuje jeden z najvacsich problemov v krajinach tretieho sveta, kde sa produkuje i vo vyspelych krajinach, kde sa ho vacsina konzumuje.

3. MDMA, Ecstasy, Extáza

Tato skratka oznacuje jednu z najpopularnejsich syntetickych drog poslednych 20 rokov, znamu aj ako Ecstasy. Je to plne synteticka latka, syntetizovana obvykle z latok ako safrol, izosafrol alebo piperonal. Prvy krat syntetizovana bola pravdepodobne zaciatkom 20. storocia nemeckymi chemikmi, bola sucastou patentu nemeckej farmaceutickej firmy Merck z roku 1912, ktory pojednaval o derivatoch amfetaminu s potencialnym vyuzitim ako anorektika (lieciva na potlacenie chuti do jedla pri liecbe obezity). Toto terapeuticke uplatnenie vsak nikdy nenasla a takmer 50 rokov bola tato molekula zabudnuta v archivoch.Koncom 50. rokov tajne sluzby pocas hladania latok, ktore by mohli byt napomocne vo vypocuvani cudzich agentov, alebo zlocincov („serum pravdy“) narazily na pozoruhodny, komplexny psychotropny ucinok chemicky velmi blizko pribuznej latky MDA (lisi sa od MDMA len absenciou jednej metylskupiny). Tato latka po podani zdravemu cloveku nielen zvysila jeho komunikativnost s inymi osobami, zdalo sa, ze zvysovala i schopnost vcitit sa do prezivania inej osoby (empatie) a javila zvlastny, pre stimulanty (MDA i MDMA su derivaty amfetaminu) neobvykly „pacifizujuci“ ucinok, ktory sa prejavoval takmer uplnym vymiznutim agresivity subjektu pocas ucinku drogy. Vysledky tychto vyskumov vsak boli pochopitelne tajne a vacsina odbornej ani laickej verejnosti o tychto vyskumoch a latkach vtedy nic nevedela. Zaciatkom 60. rokov MDMA „znovuobjavil“ americky chemik Dr. Alexander Shulgin, ktory neskor dostal prezyvku „otec extázy“ a svojim, rozporuplnym vyskumom roznych psychotropnych latok zo skupin fenetylaminov, amfetaminov a tryptaminov, ktory zverejnil v serii knih sirokej verejnosti, si vysluzil poziciu najvyssej odbornej autority v oblasti syntetickych „psychedelik“. Jeho entuziazmus pri pokusoch s uplne novo syntetizovanymi halucinogenmi a inymi psychotropnymi latkami na sebe a svojich blizkych mu sice zabezpecili status symbolu a nekriticky obdiv u casti verejnosti, avsak jeho odborna kompetencia tym neutrpela a je dodnes povazovany v odbornej verejnosti za jedneho z veducich expertov v oblastiach organickej syntezy, biochemie a chemie psychotropnych latok.Chemicky je MDMA skratkou starsieho, obsoletneho nazvu 3,4-metylendioxymetamfetamin, sucasna nomenklatura IUPAC pomenuva tuto zluceninu ako 1-(benzo[d][1,3]dioxol-5-yl)-N-metylpropán-2-amín. Jej strukturny vzorec je:

Je to pomerne jednoduchy bicyklicky sekundarny amin, majuci v molekule jedno achiralne centrum a existuje preto v dvoch enantiomeroch: (R)-MDMA a (S)-MDMA. Ich ucinky na organizmus a CNS sa mierne odlisuju, ale len v intenzite jednotlivych efektov. Ilegalne vyrobena a distribuovana extáza obvykle obsahuje racemat, tj. oba enantiomery, v dosledku neselektivnej syntezy drogy.Aj ked najbeznejsia konzumna forma drogy, s ktorou sa uzivatel stretava, su obvykle rozne velke tablety roznych farieb a s roznymi emblemami, cista forma drogy predstavuje biele krystaliky hydrochloridu MDMA, pomerne dobre rozpustne vo vode, velmi dobre vo vriacej vode, malo v alkoholoch a skoro vobec v nepolarnych rozpustadlach.Je nutne poznamenat, ze tablety extazy casto okrem hydrochloridu MDMA obsahuju i ine, niektore psychotropne a dokonca toxicke latky, ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin, kofein, efedrin, paracetamol, rozne psychofarmaka a dokonca aj metamfetamin (Pervitín).Bezne byvaju uzivane davky okolo 80 – 150 mg (respektive 1 – 1,5 mg/kg) latky peroralne (zhltnutim tablety, resp. prasku), niekedy i snupanim. Po peroralnom prijme drogy sa prve ucinky dostavia obvykle behom 30 – 60 minut po uziti, vrcholia za 1 – 2 hodiny a trvaju 3 az 6 hodin. Ucinky zahrnaju -zosilene prezivanie pozitivnych emocii-zvysenu sociabilitu s pocitmi blizkosti inych ludi a zvysenim empatie (empatogenny a entaktogenny ucinok)-pocit blaha-euforia-pocit lahsieho nahladu a vhladu -znizene negativne reakcie na stresujuce a traumatizujuce zazitky, ci prezivanie-zvysena potreba pohybu.Okrem toho sa da pozorovat-silne rozsirenie zrenic (mydriaza)-zintenzivnene vnimanie zmyslami (vizualne, akusticke, taktilne, senzoricke)-znizenie chuti do jedla-niekedy psychomotoricky nepokoj, niekedy naopak klud a uvolnenost-krc zuvacieho svalstva (trizmus), veduci k skripaniu zubami (bruxizmus)-narast krvneho tlaku a pulzu-zvysene potenie-narusenie rovnovahy hladin elektrolytov (hlavne sodika)-nespavost-poruchy videnia, vzacne po vyssich davkach vizualne pseudohalucinacie-mierny az vyrazny narast telesnej teploty.Po odozneni ucinkov sa dostavuju:-skleslost, -vycerpanost,-depresivne nalady-niekedy az paranoidne stavyMechanizmus ucinkov MDMA na molekularnej/bunecnej urovni nie je plne objasneny. Dolozene je, ze MDMA sposobuje s limbickom systeme a inych castiach mozgu zvysene uvolnovanie neurotransmiteru serotonin, ktoreho ucinky na psychicku a chovanie ciastocne vysvetluju pozorovane ucinky. MDMA zaroven ma ucinok (aj ked slabsi) i na dopaminove a noradrenalinove receptory a posobi preto, podobne ako kokain a amfetaminy, centralne sympatomimeticky; z tohto efektu vychadza psychostimulacny ucinok MDMA. Charakteristicka je po uplynuti ucinkov drogy tzv. Deplécia (vyplytvania) transmiterov, podobne, ako bolo popisane pri kokaine, co moze mat za nasledok neprijemne psychicke stavy po uplynuti bezprostrednych ucinkov drogy.

Rizika spojene s uzivanim extázy vyplyvaju hlavne z pofidernej kvality a zlozenia tabliet, neznameho obsahu MDMA alebo aj inych ucinnych latok a z ucinkov MDMA na rovnovahu elektrolytov, obeh, regulaciu telesnej teploty a serotonergnych ucinkov latky.Skutocnu davku MDMA v tablete pozna uzivatel len velmi vynimocne, obvykle vobec. Tazsie sa preto predchadza predavkovaniu, pokial sa nahodou na trhu objavia tablety extazy s vysokym obsahom MDMA a tieto su uzite ako obvyle.Dalsim problemom je, ze tablety mozu obsahovat ine latky, niekedy este toxickejsie nez MDMA. Boli zadrzane tablety extazy, ktore obsahovali malo alebo ziadny MDMA, ale obsahovali metamfetamin (pervitin) a rozne piperazinove derivaty ako napriklad 1-(3-chlorfenyl-)piperazin alebo 1-(3-trifluormetylfenyl-)piperazin. Tieto latky su toxickejsie nez MDMA v porovnatelnych davkach.Rovnovaha elektrolytov je aj po obvyklych davkach narusena; k tomu dochadza na zaklade zmien vylucovania hormonov adiuretin (vazopresin) a aldosteron. Hladina sodiku v plazme moze klesnut (hyponatrémia) i stupnut (hypernatrémia) pod/nad fyziologicke hodnoty. To moze mat za nasledok dehydrataciu, poruchy obehu, kolapsove stavy, poruchy srdecneho rytmu a pri piti vela vody i tzv. “otravu vodou” (pri hyponatrémii). Pri otrave vodou hrozi kolaps a v extremnom pripüade i smrt.Dalsim vegetativnym neziaducim ucinkom MDMA je zvysovanie telesnej teploty, vacsinou len malo vyznamnemu, ale niekedy ustiacemu do nebezpecneho stavu, tzv. Malígnej hypertermie. Pri malígnej hypertermii stupa telesna teplota nad 40,5 – 41°C, svalove tkanivo zacina odumierat a rozpadat sa, do obehu sa dostava volny myoglobin zo svalovych buniek, ktory poskodzuje oblicky (rabdomyolýza), vysoka horucka velmi zatazuje srdce a mozu sa dostavit i zachvaty krcov. Neliecena maligna hypertermia ma vysoku umrtnost, preto by mala pri zacinajucich naznakoch byt v kazdom pripade privolana zachranna sluzba.Dalsou, aj ked zriedkavou, komplikaciou je tzv. serotoninovy syndrom. Jedna sa v podstate o toxicitu prilis vysokych hladin serotoninu v CNS a ostatnom organizme. Lahke formy syndromu prebiehaju s menej zavaznymi priznakmi ako nevolnost, zvracanie a bolesti hlavy, tazsie formy su spojene s motorickym nepokojom, svalovymi zasklbmi a zahmlenym vedomim, tazke formy sprevadzaju okrem uvedenych priznakov zachvaty krcov, koma, horucka, rozvrat vnutorneho prostredia organizmu az smrt.MDMA je navykovy, mozna je psychicka zavislost, somaticka (telesna) zavislost nebyva obvykle pozorovana a aj abstinencne symptomy su vacsinou mierne. Ludia s navykom vsak mavaju velke tazkosti drogu prestat uzivat.Chronicka toxicita po opakovanom uzivani MDMA je diskutabilna, niektore studie z 90. rokov poukazovali na mozne morfologicke a funkcne skody na tkanive CNS, avsak minimalne v jednej studii bola skumana latka miesto MDMA zamenena za metamfetamin, co spochybnuje vysledky studie. Neda sa vsak vychadzat z toho, ze opakovane uzivanie MDMA nesposobuje chronicke skody, len to nie je zatial dostatocne dolozene.Nebezpecna moze byt kombinacia MDMA s inymi drogami, napriklad alkoholom, niektorymi rastlinnymi drogami (harmala), ale i niektorymi liekmi (psychofarmaka, lieky proti Parkinsonovej chorobe, niektore lieky na tuberkulozu atd.), dokonca i niektorymi bylinami (napriklad lubovnik bodkovany).

4. Meskalín

Meskalin je halucinogenny alkaloid niektorych stredoamerickych kaktusov rodu Lophophora. Prvy krát izolovany bol roku 1896 nemeckym chemikom Arthurom Heffterom z kaktusu Lophophora wiliamsii („Peyote“). Syntezu prvy krat vykonal Ernst Späth roku 1919. Jedna sa o jednoduchy alkaloid s fenyletylaminovou kostrou, bez chiralnych centier. Chemicky je to 2-(3,4,5-trimetoxyfenyl-)-etánamín, chemicka struktura je:

Droga sa obvykle vyraba synteticky, nakolko je struktura jednoducha, synteza je nenarocna a da sa vykonat z roznych latok, ako kyselina gallová, syringaldehyd, vanilin, trimetoxybenzaldehyd alebo aj para-krezol. V oblastiach, kde bezne rastu meskalinove kaktusy (Mexiko, juhozapad USA) sa niekedy meskalin extrahuje z rastlinnej drogy rozpustadlami. Bezna forma drogy, ktora je uzivana je siran meskalínia (meskalíniumhemisulfát), ziskana neutralizaciou volnej bazy meskalinu kyselinou sirovou a krystalizaciou soli, menej bezny je hydrochlorid meskalínu (meskalíniumchlorid), Volna baza meskalinu je biela, zlta az nahnedla (oxidaciou vzduchom) krystalicka masa lahko sa topiaca na olejovitu kvapalinu (b.t. 35 – 36°C), charakteristckeho zapachu, silne zasadita, bodu varu 180°C; na vzduchu pohlcuje vlhkost a oxid uhlicity a tvori tak krystalicky uhlicitan meskalínia.Chemicky sa meskalin podoba do istej miery transmiterom dopamin, noradrenalin a hormonu adrenalin. Napriek tomu ale jeho hlavny efekt spociva pravdepdobne v ucinkoch na serotoninove drahy a receptory (vid dalej).Ako ucinne davky sa uvádzajú davky 3 – 5 mg/kg oralne, to zodpoveda zhrube davke 200 – 600 mg meskalínsulfátu p.o.. Davky nad 700 mg byvaju uz znacne toxicke, silne halucinogenne davky su 300 a viac mg p.o.. Droga je najcastejsie uzivana oralne, po poziti sa prve ucinky dostavuju behom 1 – 3 hodin, plny ucinok trva 6 – 12 hodin a potom odoznieva.Davkovanie cistej soli meskalinu je presnejsie, nez pozivanie rastlinnej drogy (susenych kaktusov) alebo vyvaru z nej, nakolko ucinok sa dostavuje az po niekolkych hodinach a davka sa tak da tazko odhadnut pocas uzitia drogy, ked nie je znamy presny obsah meskalinu.Ucinky zahrnaju:-spociatku nepokoj, pocit „brnenia“ koncatin, pier a jazyka, zavrate, nevolnost, prehlbenie a zrychlenie dychu, mydriaza (rozsirenie zrenic), potom-masivny halucinogenny ucinok;-silne vizualne pseudohalucinacie az halucinacie, s velmi zivymi, pohyblivymi a premenlivymi obrazcami a viziami; pocit „stratenia sa“ v priestore, ktory vsak nebyva vacsinou pocitovany uzkostlivo ci stiesnujuco-velke az extremne zosilenie vnimania vsetkych zvukov, niekedy az neprijemne a rusive;-strata pojmu casu, subjektivne zdanlive spomalenie priebehu udalosti (minuty sa mozu zdat hodiny)

-v nizsich davkach (ca. 200 – 400 mg p.o.) stimulacia psychomotoriky, vo vyssich davkach (ca. od 400 – 600 mg p.o.) skor inhibicia, az strnulost, niekedy stavy podobne katatonii (=psychoticka neaktivita, pasivita, spojena s ochudobnenim az ustatim myslienkoveho toku a telesnou rigiditou)-vizionarske zazitky, „magicke vedomie“, vnimanie skrytych asociacii a vztahov, ktore sa mimo intoxikacie nejavia vobec-redukcia vlastnych, prirodzenych emocii-euforia, strata zabran, rozvolnenie asociacii, ale niekedy aj uzkosti az panicke stavy-v halucinogennych davkach potlaca hlad, smad (neklesa vsak potreba tekutin!) aj libido; v davkach, nizsich ako obvykle halucinogenne davky (napriklad 25 – 100 mg p.o.) sa mu pripisuje isty afrodiziacny ucinok-riziko „bad trip“ (subjektivne zle sa vyvijajuca intoxikacia s psychopatologickymi fenomenmi ako strach, uzkost, napatie, psychoticke reakcie)-riziko indukcie (vyvolania, navodenia) psychozy, docasnej aj dlhodobej-silne znizena schopnost usudku a logickeho jednania; silne narusene reakcie-zmeny vnemu vlastneho tela a osoby, zazitky depersonalizacie („odputanie sa“ od vlastnej osobnosti, jej „splynutie“ s prostredim, respektive osobnostou „kolektivnou“, spolocnou celku) a derealizacie („odputanie sa od vnimanej reality“)-zrycheny pulz a kolisavy krvny tlak.-po uplynuti primarneho ucinku drogy je clovek casto vycerpany, ale trpi napriek tomu nespavostou.Mechanizmus ucinku meskalinu nie je plne objasneny. Predpoklada sa, ze v roznych castiach mozgu posobi agonisticky (aktivujuco) na postsynapticke serotoninove receptory subtypu 5HT2A. Aktivacia tychto receptorov v limbickom systeme, prefrontalnom kortexe a inaych strukturach vyvolava mnohe z priznakov meskalinoveho opojenia.Hlavne rizika uzivania meskalinu su jednak poruchy srdecneho rytmu, jednak mozne toxicke poskodenie pecene (aktivne davky su pomerne velke a z velkej casti je latka odburavana v peceni), ale predovsetkym psychicke; meskalin, ako vsetky halucinogeny, moze vyvolat psychozu, prechodnu alebo dlhodobu, u predisponovanych jedincov (ochorenie v rodine) moze sposobit az manifestaciu schizofrenie. Depresivne stavy az poruchy po uziti/uzivani meskalinu sa vyskytuju tiez.Navykovy v povodnom zmysle (psychicka a/alebo somaticka zavislost na latke) meskalin nie je, jeho uzivanie vsak moze sposobit rozne psychicke poruchy.Je to jeden z najsilnejsich halucinogenov, co sa intenzity ucinku tyka. Davkovo je menej potentny, LSD je na davku asi 1.000 – 5.000 nasobne ucinnejsi.

5. LSD (LSD-25, Lysergid, Dietylamid kyseliny (R)-lysergovej)

LSD (dalej lysergid) je zrejme najznamejsi halucinogen. Je to polosynteticka latka, odvodena chemicky od alkaloidov namelu (ergotove alkaloidy), respektive ich kyselinoveho zvysku, kyseliny (R)-lysergovej. Prvy krat ho syntetizoval A. Hofmann v roku 1938 v laboratoriach svajciarskej farmaceutickej firmy Sandoz, avsak 5 rokov si nikto nevsimol neobvykle silne psychotropne ucinky tejto latky. Pri praci s touto latkou roku 1943 Hofmann pocitil neobvykle ucinky, ktore pripisoval tomu, ze sa male mnozstvo latky pri praci vstrebalo kozou. O tri dni neskor, 19. apríla 1943 pokusne uzil 250 µg (0,25 mg = 0,000 25 g) vínanu lysergidu, co viedlo k silnym psychotropnym ucinkom s mimoriadne intenzivnym halucinaciam a viziam. Firma Sandoz robila vyskum tejto latky v spolupraci s psychiatrami a psychologmi najskor v Svajciarsku, asi od roku 1944, po druhej svetovej vojne i mimo Svajciarska, skoro vo vsetkych krajinach vyspeleho sveta, vratane Ceskoslovenska, kde sa prve vyskumy lysergidu uskutocnili uz zaciatkom 50. rokov (vtedy este importovany svajciarsky preparat Delysid od fy. Sandoz) a pocas celych 50. a 60. rokov sa tento vyskum

rozsiroval a zintenzivnoval, v dosledku coho bola statnym farmaceutickym monopolom SPOFA zapocata vyroba vlastneho, ceskoslovenskeho lysergidu zaciatkom 60. rokov v zavode v Roztokách u Prahy.Pocas 50. a zaciatkom 60. rokov lysergid pouzivali takmer vylucne len vedci, psychologovia, psychiatri a umelci; zhruba od roku 1965 sa lysergid zacal dostavat medzi beznu populaciu, skutocny rozmach jeho uzivania na „rekreacne ucely“ sa dostavil koncom 60. rokov.Vyskum halucinogenov vratane lysergidu prebiehal aj v tajnych programoch informacnych sluzieb (napriklad projekt MKULTRA, vedeny CIA v 50. a 60. rokoch).Chemicky je LSD/lysergid N,N-Dietyl-(R)-lysergamid, systematicky nazov je (6aR,9R)-N,N-dietyl-7-metyl-4,6,6a,7,8,9-hexahydroindolo[4,3-fg]chinolín-9-karboxamid, chemická struktura je:

Droga v cistej podobe obvykle predstavuje biele lesknuce sa krystáliky lysergidtartratu (vinan LSD), obvykle ale ako vodny ci alkoholovy roztok, ktory sa predava bud v malych ampulkach, alebo napusteny na savy papier („trip“, „papier“), zelatinovy stvorcek („zele“, „zelatina“), alebo minitabletku („microdot“, „krystal“). Lysergid je velmi citliva latka; znehodnocuje sa posobenim svetla, tepla, kysliku, chloru vo vodovodnej vode, vlhkosti a prilis nizkeho alebo vysokeho pH. Preto, na rozdiel od napriklad extázy, lysergid obsahujuce drogy casom stracaju aktivitu, az sa stanu neucinne.Najnizsie este psychotropne davky lysergidu sa pohybuju okolo 25 – 30 µg (0,025 – 0,03 mg); bezne uzivane davky byvaju dnes okolo 50 – 100 µg (jeden papierovy „trip“ obvykle obsahuje 35 – 50 µg lysegidu, zriedka viac). Za nizke mozno povazovat dávky okolo 0,5 – 1,5 µg/kg, t.j. asi 30 – max. 150 µg lysergidu p.o.; stredne davky su okolo 150 – 250 µg lysergidu p.o., vysoke davky su viac ako 250 µg lysergidu p.o..Ucinky strednych davok lysergidu sa prejavuju behom 20 – 60 minut po uziti drogy, vrcholia medzi 1. a 5. hodinou po uziti a postupne, pomaly odoznievaju pocas dalsich ca. 5 – 6 hodin. Celkova doba bezprostrednych ucinkov jednej davky lysergidu je tak asi 10 – 12 hodin.Ako ucinky sa prejavuju:-najprv pocit lahkej zavrate, zeny citlivosti na dotyk, mziky pred ocami, kolisajuca nalada, potom nastupuje-halucinogenny ucinok, ktory je tym vyraznejsi, cim vyssia davka bola uzita, bezne su-vizualne (opticke) pseudohalucinacie (clovek si uvedomuje, ze su dosledkom intoxikacie) ale aj halucinacie (clovek ich vnima ako „realitu“), bohate farebne vizie a obrazce so zavretymi a neskor i s otvorenymi ocami, priestorova distorzia („pokrivenie“) predmetov, tvarov a objektov-zmeny nalady, casto euforicka nalada so sklonom k smiechu, niekedy ale i steisnena nalada s naznakmi uzkosti-zmeny vnimania seba: depersonalizacie, derealizacie,-psychostimulacny ucinok (povzbudivy)-zvysene asociativne a kreativne myslenie, naopak obmedzene logicke a precizne myslenie-zostrenie zmyslov, zvyraznenie vnemov (dotykovych, chutovych, cuchovych a hlavne vizualnych a sluchovych), zosilene vnimanie hudby a vizualneho umenia-mysticke a spiritualne zazitky, „magicke myslenie“-rozsirenie zrenic (mydriaza)-bizarne asociacie a recove spojitosti-zvysena produkcia slin-neobvykle vnimanie vlastneho tela, casu a priestoru-lahka premenlivost nalady, afektivneho rozpolozenia, od spokojnej euforie cez uzkost az po (relativne zriedka) agresivitu a depresivne ladenie (castejsie, nez agresivita)-mierny narast telesnej teploty a pulzu, krvny tlak mierne kolise, alebo sa nemeni-rozne neprijemne az nebezpecne psychicke reakcie, ako uzkost, agitovanost (nepokoj s napatim), manicke alebo depresivne stavy, paranoie, „bad trip“, psychoticke reakcie, silne a vyrazne obmedzenie usudku, logickeho jednania a primeranych reakcii (riziko naprikladv doprave, pri konfliktnych situaciach s inymi ludmi) atd.-riziko iniciacie ci indukcie psychozy (docasna, „drogova psychoza“, alebo zaciatok „pravej psychozy“ z okruhu schizofrenie a podobne).Mechanizmus ucinku lysergidu nie je plne objasneny, iste je, ze v koncentraciach, ktore vznikaju v CNS po uziti beznych konzumnych davok sa viaze na serotoninove receptory subtyp 5HT1A, kde posobi ciastocnu aktivaciu (parcialny agonista) a na subtyp 5HT2A, kde posobi plnu aktivaciu (agonista), podobne ako ine „klasicke“ halucinogeny (meskalin, DOM, DOB, tryptaminy atd.). Prave aktivacii serotoninovych receptorov subtypu 5HT2A v istych castiach mozgu sa pripisuje hlavny podiel na halucinogennych ucinkoch lysergidu. Okrem toho aktivuje v mensej miere i dopaminove receptrory subtypu D2, D3 a D4. Periferne posobi

mierne adrenolyticky (ciastocne blokuje ucinky adrenalinu a noradrenalinu na periferne nervy, cievy a organy) a uterotonicky (zvysuje napatie a sposobuje kontrakcie svalov maternice), co moze byt velmi nebezpecne ked lysergid uzije tehotna zena. Hlavne rizika uzivania lysergidu su psychicke: jednak, priebeh ucinku drogy nemozno s istotou predvidat a moze sa vyvinut tzv. „bad trip“ – intoxikacia spojena s neprijemnymi az nebezpecnymi psychickymi priznakmi, jednak moze i jednorazove uzitie lysergidu vyvolat rozne psychicke poruchy, od paniky cez depresivne reakcie az po „drogovu psychozu“ a pravu schizofreniu (aj ked vyskyt tejto poruchy je radovo „len“ v percentach u uzivatelov LSD, je predsa vyssie riziko, nez u celej populacie; ci je to dosledok uzivania drogy, okolnost veduca k uzivaniu drog, alebo proces „nastartovany“ drogou nie je celkom jasne, ale v dosledku je to jedno: clovek so schizofreniou trpi na velmi vazne ochorenie, ktore ma nepriaznivu prognozu a tazko sa lieci).Somaticke, telesne rizika su v porovnani s inymi drogami relativne nizke, lebo lysergid je psychotropne ucinny uz v davkach, ktore vyvolavaju minimum somatickych reakcii; riziko je u tehotnych zien, kde moze dojst ucinkom lysergidu na maternicu az k predcasnemu porodu ci potratu.V 60. a 70. rokoch predpokladane mutagenne ucinky lysergidu neboli potvrdene a nie su dokazy, ze by lysergid poskodzoval priamo geneticky material alebo zvysoval riziko genetickych defektov u potomstva, pokial nebol uzivany zenou pocas tehotenstva.