CIVITAS - èASoPIS PRe PolITICké A SoCIálne VeDY Jún 2014 Magická trinástka · 2016. 3. 12. · STRAnA 2 Jún 2014 CIVITAS - èASoPIS PRe PolITICké A SoCIálne VeDY DÍWánÍJa

ŠT

YR

IDS

IAT

eŠ

IeS

Te

èíS

lo

- 1

/20

14

eV

75

3/0

8

CIVITAS - èASoPIS PRe PolITICké A SoCIálne VeDY Jún 2014

Magická trinástka

GeopolitickápozíciaEurópyatobezohľadunato,čosisamaosebemyslíačohlása,odzačiatkuprvejsvetovejvojny,ktorábolapredovšetkýmvnút-roeurópskaibasosvetovýmidopadmi,klesá.Mno-hépokusyzastaviť tento trendnepriniesli želateľnévýsledky.Ajprezieravýprojekt integrácieposlednérokyprešľapujenamieste.

Od prvých volieb záujem o výber zástupcovdo Európskeho parlamentu neustále klesá. V roku1999prvýrazviacnežpolovicadospelejpopulácieostaladoma.Súčasných43percentznamenásícezastavenieprepadu,alenieargumentnauspokoje-nie.Medzizvolenýmireprezentantmivýraznenarás-tolpočettých,ktorívrozličnejmiereasrozličnourétorikou odmietajú Európsku úniu ako takú. Stáleviac ľudí (možnoniekedyajprehnane) jepresved-čených, žebruselskéštruktúry sauzatvárajú samido seba a vytvárajú akúsimocenskú-byrokratickúsektu.Európskymlídromchýbahlbšiavíziaotom,kammásmerovaťkontinent.Pôsobiadojmomuna-vených,spohodlnených,nerazajzlenivenýchúrad-níkov,ktoríožívajúrazzapäťrokov,vpredvolebnomobdobí.

Nudný slovník europolitikov nevie chytiť zasrdce viac poslucháčov. Aj preto samnohí Euró-pania začali obracať za obsahovo spornými, aleaspoň formou zaujímavými populistami. Čím viacsmekrastúcimeuroskeptikomkritickejší,týmviacmusímepriznať, ženie jeniečovporiadkuvštátedánskom.Európskaúniastrácasebareflexiu.Nevie,kamažsachce rozširovať,doakejmierysachcecentralizovať, v niektorých „starých“ štátoch na-rastáseparatizmusachýbajejskutočnávlastnáza-hraničnápolitikaaakoukazujúudalostinaUkrajineaj poznanieapolitický inštinkt.Pripomínabrzdiacivlak,ktorýzatiaľnemásílkopätovnémurozbehnutiusaakzamysleniunatým,čijenatejsprávnejkoľaji.RobertSchumann,jedenzotcovintegrácie,sasvoj-ho času vyjadril, že keby samohol vrátiť, Európubyzačalzjednocovaťodkultúry.Európanomchýbasilnejšiacelokontinentálnaidentita.Občanianavyše

už rokypociťujúhospodárskukrízua začínajúpo-rovnávaťnašustagnáciusdlhodobýmrastomnapr.štátovBRICU.Vglobalizujúcomsasvetesavýsled-kynerovnakéhovývojadajúťažšiezakrývať.

Logický mienený argument, že posilneniekompetenciíeurópskehoparlamentuvzbudíoňväčšízáujem,mávšakjedenzásadnýháčik.Trvalenižšiavolebnáúčasťvporovnanísnárodnýmizákonodar-nýmiorgánmipresvedčivohovoríonerovnakýchle-gitimitách.Presunprávomocioddôveryhodnejšíchstaršíchinštitúciíkjednejmenejdôveryhodnejšejbyrozhodnenebolkrokkznižovaniudeficitudemokra-cie.

NajviacrozširujúradynevoličovatýmmeniaceloeurópskuúčasťnovíčlenoviazostrednejEuró-py–štátyVyšehradskejštvorkyaSlovinska.Nejdepritom o najchudobnejšiu časť svetadielu. V tejtosituácii Slovensko zaznamenáva hattrick. Po vý-sledkoch16,9%vroku2004a19,6%vroku2009dosiahloterazmagických13,05percent.Medzina-šimirozhádanýmipolitickýmišpičkamipanujejede-násty roknepísanádohoda.V rámci tzv.politickejkorektnostisaoalarmujúcichnízkychčíslachveľanehovorí.Všetcisúspokojní.Veďpočetposlancovsaneodvodzujeodúčasti,aleodpočtuobyvateľovkrajiny, ktorý u nás našťastie neklesá, ba miernerastie.

Najsilnejšiustranupodporili iba tripercentnádospelejpopulácie.Mnohéstrany,akichtakvôbecmožnonazvať,získalieuroposlancaspodporouanijednej stotiny ľudí s voličským oprávnením. Stra-níckecentrályoslavujú.Dokoncapadajúúvahy,ktovyhralviacaktoprehral.Ajtosvedčíopokračujúcejstrate sebareflexie. Trinásť percent však vypovedáibaojednom–okolektívnejprehre,mizernejlegiti-miteasmiešnejautoritedomaajvBruseli.

Svetozár Krno

STRAnA 2

Jún 2014 CIVITAS - èASoPIS PRe PolITICké A SoCIálne VeDY

DÍWánÍJa akO FEnOMÉn POLitickÉHO a kULtÚrnEHO ŽiVOta V kUVaJtEDoc. PhDr. Marwan al-absi, csc.katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UkF nitra

PhDr. Eva al-absiová, PhD.Jazykové centrum FF UkF nitra

Al-Absi, M., Al-Absiová. E.: DIWANIYA AS A PHENOMENON OF POLITICAL AND CULTURAL LIFE IN KUWAITCIVITAS, 2014, Vol. 20, No. 46, p. 2

The diwaniya has existed in Kuwait since immemorial. It has its tradition in the Arabian majlis where people gathered to discuss the important issues of everyday life. The contemporary form has come to mean a well-known place where people, traditionally men, families or tribes, can meet to discuss political, social, cultural and economical issues. There are many types of diwaniya´s and they differ in terms of the groups they serve and the level of formality. Formal diwaniya´s are the root of Kuwait´s participatory consensual political system. Today, diwaniya is considered of the important social insitutes playing influential role in the democratic and parliamentary life.

Volume 20, 2014, No. 46 – 1/2014

EditorialKrno,S: Magic Thirtheen .....................................1

StudiesAl-Absi,M.–Al-Absiová.E.: Diwaniya as a phenomenon of political and cultural life in Kuwait ..................................................................2Leško,E.: Towards a critique of postcolonial „eurocentrism“: combined and uneven development ........................................................5Mechúrová,Z.: Evolutionary and cultural nature of human adaptation to food ..................................10

ReviewsKrnoSvetozár: Russian federation (from the Urals to the Far East) (ŠtullerMartin) ...........................13

BrhlíkováRadoslava: Policies of the European Union after Lisbon (LászlóÕllõs) ........................13SvitačováEvaakol.: Youth - Citizenship - Politics (RichardSťahel) ..................................................14DubničkaIvan.: Shamans, messiahs, prophets and reformers ...........................................................15

InformationStískalMartin:Report on the quiz that was held on the occasion of the European Parliament elections 2014 ..................................................................16

Ročník 20, 2014, č. 46 – 1/2014

ÚvodníkKrno,S:Magická trinástka ...................................1

ŠtúdieAl-Absi,M.–Al-Absiová.E.:Díwáníja ako fenomén politického a kultúrneho života v Kuvajte .............2Leško,E.:Ku kritike postkoloniálneho „eurocen-trizmu“: nerovný a kombinovaný vývoj ................5Mechúrová,Z.:Evolučný a kultúrny charkater adaptácie človeka na potravu ............................10

RecenzieKrnoSvetozár:Ruská federácia (Od Uralu po Ďale-ký východ) (ŠtullerMartin) ..................................13BrhlíkováRadoslava:Politiky Európskej únie po Lisabone (LászlóŐllõs) ......................................13SvitačováEvaakol.:Mládež – občianstvo - politika (RichardSťahel) ..................................................14DubničkaIvan:Šamani, mesiáši, proroci a refor-mátori ................................................................15

InformácieStískalMartin:Správa o konaní kvízu pri príležitosti volieb do Európskeho parlamentu 2014 .............16

STRAnA 3


Pre politický, spoločenský a kultúrny životKuvajtu je príznačný špecifický fenomén označo-vaný termínom díwáníja. Predstavuje spoločen-ský jav, ktorýmôžemedefinovaťakoosobitýdruharabskéhopolitického,spoločenskéhoakultúrnehofóra, kde sa pravidelne stretáva odborná i laickáverejnosť, aby diskutovala na aktuálne témy spo-ločenského, kultúrneho, ekonomického, ale pre-dovšetkýmpolitickéhodiania.Díwáníja vsúčasnejkuvajtskejspoločnostimôžemaťvýrazneformálnycharakter, ale aj podobumenej formálnychspolo-čenských stretnutí radových občanov, napríkladvýlučnemužov,čižien,aleborodín.

Termín díwáníja je odvodený od perzskéhoslovadíwán(pl.dawáwín),ktorévarabskomjazy-kumá niekoľko významov: hosťovská časť stanu/domu,úrad v štátnej správe, pohovka/kanapa, aleaj zväzok popísaných papierov, kniha účtovnýchzáznamov,badokoncaodkazujeajnazbierkubás-ní. V súčasnosti termín díwáníja označuje najmäverejneprístupnémiesto(budovualeboveľkýstan),určené premužov, rodiny alebo iba ženy, kde samôžustretávaťadiskutovaťopolitických,spoločen-skýchaďalšíchotázkach týkajúcichsakaždoden-néhoživotaarozvojakuvajtskejspoločnosti.

Díwáníja je neodmysliteľnou súčasťou životaKuvajťanov a výrazne determinuje tradičný rámeckaždodennej reality a prostredia inštitucionálnejapodnikateľskejpraxe.Zhľadiska rozvojaabudú-cej orientácie kuvajtskej spoločnosti je dôležitousúčasťoureťazcapolitickýchrozhodovacíchproce-sov.Organizovanieanavštevovaniepolitickýchfór(díwáníjí)savýraznerozšírilov2.poloviciminuléhostoročia, kedy kuvajtská spoločnosť začala preja-vovaťzáujemoúčasťnarozhodovaníobudúcnostisvojejkrajiny.

Historický kontext Korene díwánije siahajú do dávnej minulostipredislamskej Arábie, do histórie spoločenskéhoaolitickéhoživotakmeňovnaArabskompolostro-ve.Arabskáspoločnosťpredislamomsavyznačo-valakmeňovouorganizačnouštruktúrouzaloženounapokrvnýchapríbuzenskýchvzťahoch.1Poloko-čovnéausadlébeduínskekmenesizachovávalitiežkmeňovúštruktúruakmeňovézvyky.Usadlíobyva-teliabývaliväčšinoustarobyléhokmeňovéhopôvo-dunazákladepredošlejmigrácie.Tradičnéčleneniearabskejspoločnostinabeduínovamestské/usadléobyvateľstvosauplatňujedodnes.2

V kmeňovom spoločenstve, ktoré v dnešnejdobe žije nomádskym, polonomádskym alebo se-dentárnym spôsobom života, nazývajú slovomdíwán hosťovskú časť stanu/domu. Tento priestorjevyhradenýprehosťov,t.j.prekohokoľvek,čipri-šielzosusednéhoobydlia,alebozďalekéhomiesta.V tejto tzv.mužskej časti obývaného priestoru sakonajúdawáwíny–posedeniapri kávealebočaji,kdehostiteľajehohostiarozoberajúzáležitostikaž-dodenného života. Posedenia u radových členovmajúskôrcharakterspoločenskejudalostičizába-vy.Vniektorýchkmeňochsadawáwínysústreďo-vali iba u náčelníka, ktorý reprezentoval kmeň pririešenívonkajšíchavnútornýchzáležitostí.Prijímalcudzíchhostí,viedolrôznerokovaniaavyjednáva-nia medzi kmeňmi a v rámci svojho kmeňa riadilzasadnutia/porady jeho významnejších členov,

ktorítvorilitzv.kmeňovúelitu(alebokmeňovúradušúrá).Posedenia/zasadnutiačiporadyunáčelníkamali spravidla oficiálny charakter.3Náčelník spoluskmeňovouradouprediskutovávalivážnezáležitos-ti,riešiliprávnespory,rôznekonfliktyazmierenia.4 Tieto zasadnutia, na ktorých sa spravidla uplatňo-valokonsenzuálneriešeniekmeňovýchproblémov,môžeme – podľa súčasnej terminológie – klasifi-kovaťakourčitýdruhparticipatívnejkonsenzuálnejdemokracie.5Beduínskademokratickátradícia(t.j.rozhodovanie náčelníka kmeňa spolu s kmeňovouradou šúrá) predstavuje stále aktuálny mechaniz-musrozhodovaciehoprocesuvsúčasnomKuvajte.

Slovodíwánvislamskomštáte(vmestskomprostredí)označovaloúradčisprávuurčitéhoodvet-viavlády (napr.díwánvojenský, finančnýapod.).Dawáwínybolizriaďovanévčaseformovaniaštát-nejsprávyavichpôsobnostivykonávalisvojeak-tivityvojenskíčidaňovíúradníci,obchodníciapod.Vtomtokontextesavsúčasnostipoužívaoznačenie„emírskydíwán“,napríkladvKuvajtesataktonazý-vaoficiálnevládnesídloprinca (al-díwán al-amírí)avSaudskejArábiisaoznačenieal-díwán al-malikí (doslovný preklad „kráľovský díwán“) používa prevládnesídlokráľa.

Tradíciakonaniadawáwín,uplatňovanávbe-duínskychkmeňoch,sapretransformovalaajdosú-časnéhopolitického života a spoločenského stykuv diplomatickej a podnikateľskej sfére. Posedeniaprikávealebočaji(akosymbolarabskejpohostin-nosti a štedrosti) sa konajú v beduínskom stane,aleajnamedzinárodnýchletiskách–všpeciálnychsalónochpreoficiálnychhostí,zariadenýchprepy-chovým tradičným orientálnym nábytkom. TentopriestoravôňakávyjesúčasťouprotokoluavytvárašpecifickúatmosféruOrientu.

Staréarabskéobyčajespojenésorganizova-ním dawáwínov sú najevidentnejšie prezentovanévSaudskejArábii,vKuvajte,aleajvďalšíchštátochZálivu.6Štruktúraspoločnostitamdodnespodliehakmeňovémusystému,ktorývytvorilikočovnípred-kovia.Systémvládnutiaapolitickéhorozhodovaniajevýrazneovplyvňovanýtradičnýmrodovokmeňo-vým usporiadaním spoločnosti. Rodinné, rodové,klanovéalebokmeňovéväzbypredstavujúzásadnývplyvprepolitickéelitya ichpostavenievmocen-skejštruktúre.

Vpolitickomprostredízohrávadíwáníja(nad-väzujúcanastaroarabskútradíciukonaniadíwánu)dôležitúrolupredovšetkýmvsúvislostisparlament-nými voľbami.Vniektorýcharabskýchštátochniesú ničím neobvyklým „predvolebné“ stany, v kto-rýchkandidátidiskutujúsosvojimivoličmiprišálkekávy.VKuvajte jebežné,žekmeňvlastníbudovu,ktorúvyužívaakostrediskopreorganizovanie rôz-nychspoločenských,kultúrnychapolitickýchakcií,medzinimiajpredvolebnýchkampanísvojichkan-didátov.Tuprezentujúsvojvolebnýprogramvtra-dičnejbeduínskejatmosfére.

Díwáníja v kuvajtskom spoločenskom prostredí Arabské kmene, ktoré v 18. storočí migro-vali zArabskéhopolostrovanavýchodnépobrežiednešnéhoKuvajtu,siprenieslisoseboumnohétra-dície,vrátanedíwáníja,ktorámalaosobitývýznam

v historickom kuvajtskom prostredí. Ani v súčas-nostivšaknestratilanasvojejosobitostiaorganizo-vaniedíwáníjísatešímimoriadnejobľubeuKuvajťa-nov.Akospoločensko-kultúrnyfenoménovplyvňujevzťahymedzičlenmispoločnosti,vzdeláva,poučujeazabáva.Akopolitickýfenoménmávplyvnaorien-táciuichmysleniaapostojovkpolitickýmotázkam,oktorýchsaserióznediskutujeprávenadíwáníjách.

Možnopredpokladať,ževznikspoločenskýchdiskusných fór organizovaných formou díwáníjísúvisístradíciouudržiavaniapevnýchvzťahovme-dzi príbuznými a susedmi a s existenciou silnýchrodinných väzieb v spoločnostiach krajín Zálivu.Díwáníjaponúkapriestornastretávaniesačlenomurčitejskupinyľudíčirodín,ktorýchspájapríbuzen-ský, susedský, priateľský, profesionálny alebo inývzťah. Tento druhdíwáníja nemáoficiálny charak-ter, komunikácia je spontánna a otvorená, častonie je vopred plánovaná žiadna konkrétna téma,konverzáciačidiskusia.Každýzprítomnýchmôževyťažiťmaximumzpríležitostíposkytnutýchpočastohtostretnutiaanavrhovaťtému,obsahrozhovoruči diskusie, prostredníctvomktorej by chcel infor-movaťostatnýchonejakejskutočnostialebopočuťichnázory.Nepochybne,díwáníjavýznamneposil-ňuje sociálne vzťahymedzi jej návštevníkmi. Ten-to priestor poskytuje príležitosť napríklad mladýmmužom,abysamohliverejnestretávaťavymieňaťsi názory s ľuďmi staršej generácie. Toto je jedenzospôsobov,akomôžemladágenerácia(alemužiaženyzvlášť)tráviťsvojvoľnýčasazískaťodstar-šíchľudískúsenosti,odbornépoznatky,rôzneinšpi-rácieapodnety,azároveňsadozvedieť,čotrápise-niorovaakoimspríjemniťseniorskéobdobieživota.Záujemotentodruhdíwánijepoukazujenakultúrnyjavšpecifickýpretradičnéarabsképrostredie,akýmjeúctakstaršímazáujemoichživotnéskúsenosti.

Díwáníje sa vyvinuli z pôvodných díwánov(kmeňových zasadnutí, známych aj ako madžlis, pl. madžális) a v priebehu minulého storočia sarozvinuli domnohých typov,odlišujúcichsaúrov-ňou formálnosti. Z hľadiska miesta organizovaniaa dostupnosti pre verejnosť ich delíme na verejnéa súkromné. Verejná díwáníja sa koná na verejneprístupnommieste/budove,vovopredstanovenomčase, spravidla raz do týždňa alebo podľa aktuál-nosti témy, ktorá má byť diskutovaná. Významnéosobnosti spoločenského a kultúrneho života súhosťami kultúrnych fór (klubov), ale organizujú ajvlastné privátne díwáníje. Rodinné díwáníjemôže-mezaradiťmedziverejnéajsúkromné fóra.Uspo-radúvajú sa v prominentných rodinách buď preuzavretú, pozvanú spoločnosť, alebo sú prístupnéajverejnostiamajú formálnycharakter.Doskupi-ny spoločenských fór v neposlednom rade patriapríležitostnédíwáníje,kdesazhromažďujúľudiasospoločnýmizáujmamizaúčelomoddychu,zábavya trávenia voľného času.Radíme ich k privátnym,neformálnymstretnutiam,konajúcimsapozápadeslnkavbudove,ktorápatríorganizátorovi/súkrom-nejosobe.

Díwáníja v kuvajtskom politickom prostredí PolitickýsystémKuvajtumôžemeklasifikovaťakokonštitučnúmonarchiu(presnejšieemirát)7načelesemírom(princom)8.Tenmákdispozíciitzv.

STRAnA 4


emírskydíwán,ktorýpredstavujesymbolkuvajtskejštátnejsuverenity.Podpojmomemírsky díwánro-zumiemesídlovlády/úradvlády,načelektorejstojíminister emírského díwánu. Sídlo úradu vlády jev paláci (oficiálny názov v angličtine Seif Palace, varabčineQasr al-sajf)postavenomv roku1899,ktorý prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Rok pozískanínezávislosti(1961)bolpremenovanýnaAl--díwán al-amírí.

VporovnanísostatnýmikrajinamioblastiZá-livumá kuvajtský parlament najväčšie právomoci,atýmjeajmocvládnucehoroduas-Sabáhovcov9 (ďalej lenSabáhovci)dourčitejmieryobmedzená.Politický a hospodársky život charakterizuje spo-jenie vládnucej dynastie s elitnýmiobchodníckymirodinamiči klanmi.Prioritoukuvajtskejdemokrati-záciepolitickéhorozhodovaniajeprežitiepanovníc-kehoroduavládnejelity.PolitickástabilitaKuvajtuvšak závisí od spoluprácemedzi vládouSabáhov-covaparlamentom.

Politické strany v Kuvajte nie sú povolené,apretosavkrajinevytvárajúrôzneobčianskeapo-litickéhnutiaaleboskupiny-reprezentujúceislamis-tov, liberálov, nacionalistov, nezávislých a iných.Kandidáti vo voľbách spravidla zastupujú záujmyvládnucejrodiny,tradičnýchobchodníckychklanov,beduínskychkmeňov,avsúčasnostiajspolitizova-nýchvyšších intelektuálnychvrstiev.Absenciaofi-ciálnychpolitickýchstránpomohladíwáníji,abysastala„inštitúcioubezoficiálnehostatusu“,napôdektorejsa„riešia“politickéotázky.Jednotlivéfórasiudržiavajúsvojupôvodnúorientáciubezohľadunaaktuálnupolitickúsituáciu.Niektoríodbornícitvrdia,že predstavujú neoficiálny parlament a zastupu-jú všetky vrstvy kuvajtskej spoločnosti, pokiaľ ideovek,profesiu,spoločensképostavenieapolitickúorientáciu.Politickáaktivitavo fórach jezameranánaovplyvňovanieverejnejmienkyasamotnýchpo-litickýchrozhodnutí.Tátočinnosťjeorientovanábuďnapodporurežimu,aleboprotinemu.VKuvajtesaaktívneprezentujúdvehlavnéskupinyfór–provlád-neaopozičné.Prvúskupinu reprezentujúministri,vysokíštátniúradníciaobchodníckeapodnikateľ-ské elity, ktorí riadia diskusiu a vysvetľujú publikudôvodyvládnychrozhodnutí.Naprotitomupolitickíaktivisti a niektorí poslanci organizovaním opozič-nýchfórzvyšujúpolitickéuvedomenieobyvateľstvaazdôrazňujúsnahuparlamentuzískaťväčšípodielnarozhodovaní.

Politickádiskusia vminulosti bolaobmedze-námalýmpočtomdíwáníjívmestskýchoblastiach,ktoré viedli aktívni politici (provládni či opoziční).Vplyvníľudiazelitnýchkruhovorganizovalitzv.elit-nédíwáníje.Tietofóraviedlipolitickúdebatunepra-videlne, najmä však v čase parlamentných volieb.Vrôznejmiereovplyvňovaliverejnúmienkuamierupolitického uvedomenia zúčastnených. Štatisticképrieskumyuvádzajú,žeprávediskusieorganizovanévrámcidíwáníjaovplyvnili64%účastníkovfórprivoľbách.Politickédíwáníjesa,nepochybne,značneodlišujúvmiereichvplyvunapolitickérozhodova-nievkrajine,atovzávislostiodmocenskejsilyichorganizátorov,iniciátorovčisponzorovastupniichpolitickejangažovanostiaspoločenskéhovplyvu.

Díwáníje ako stretnutia či posedenia, kde sadiskutuje o dôležitých otázkach verejného života,existujú v Kuvajte od začiatku jeho histórie (18.storočie), dôležitú úlohu plnili aj počas obdobiaspadajúceho pod britskú nadvládu (od 1899) až

podeňnezávislosti (1961),apotom ipočas irac-kejokupácie.Politickédíwáníjeakofórakotázkampolitickéhovývojakrajinysavyprofilovaliaverejne„zdomácneli“v20.storočí,keďsaKuvajťania(mužiaj ženy) začali domáhať svojich politických práva väčšejmierypolitickej participácie.Díwáníje zo-hrali veľmi významnú rolu predovšetkým v obdobírozpustenianárodnéhozhromaždeniaapočaspar-lamentnýchvolieb.

Jednýmzukazovateľovmieryvplyvudíwání-jevkuvajtskejspoločenskejštruktúrebolzákonč.65 z roku 1979 (po rozpustení parlamentu v roku1976), ktorý zakázal zhromažďovanie osôbna ve-rejných miestach bez povolenia, ale v článku III.povolil organizovanie díwáníja z úcty a rešpek-tu k tradícii predkov, ktorá je hlboko zakorenenáv návykoch ľudí. Tato výnimka poskytla díwáníjisilný politický impulz. Rozpustenie parlamentunegatívne ovplyvnilo spoločenský a politický ži-vot v krajine, ale díwáníja umožnila ľuďom stre-távať sa a diskutovať o aktuálnych problémoch.Týmvznikol určitý spoločenský tlaknavládu, abyznovu usporiadala parlamentný život v krajine. Niektoríodbornícisadomnievajú,žedíwáníjapredstavujenegatívnyprvokvdemokratickompro-ceseKuvajtu,pretožeprávevrámcitýchtopredvo-lebnýchpolitickýchfórsavoličskérozhodnutiapre-sadzujúnazákladerodinnýchakmeňovýchväzieb.

Díwáníja predstavuje najrýchlejší spôsob in-formovania, ovplyvňovania a získania si voličov.Okremľudísvplyvnýmspoločenským,politickýmčiekonomickým postavením, ktorí tieto fóra vlastniaaleboichspravujú,patriamedziichnávštevníkovajjedincivzdelaní, inegramotní.Prijemnáatmosféra,jednoduchýazrozumiteľnýštýlvyjadrovaniareční-kovahlavnýchdiskutujúcichpriťahuješirokévrstvyobyvateľstvaaždotejmiery,žedíwáníjazačalakon-kurovať tlačovýmmédiám. Vzdelaní ľudia simôžuprečítaťnovinyainémienkotvornéperiodiká,zatiaľčo díwáníjamôže ovplyvniťmienku aj týchmenejvzdelanýchanegramotnýchobčanov.

Pri súčasnom zložení spoločnosti z hľadiskavzdelania a gramotnosti sú kandidáti a členoviaparlamentuodkázanínadíwánije,kdemôžupriamovyjadriťsvojenázoryaobhájiťsvojepozície.Vmalejkuvajtskejspoločnostisavolebnékampanespolie-hajúnaosobnéstretnutiasvoličmivoverejnýchfó-rach.Akkandidátjevlastníkomfóra,taksadíwáníjastáva volebnou platformou na zmobilizovanie jehovoličov.

Keď vláda v roku1986 rozpustila parlament,politickí aktivisti začali s vládnymi predstaviteľmidiskutovaťvsnaheznovuobnoviťparlamentnýživotvkrajine.StretnutiasemíromKuvajtuanioficiálnelisty,ktorémuvtomtoohľadeposlali,neprinieslipo-zitívny výsledok.Nakoniec sa obrátili na verejnosťa prostredníctvom díwáníjí vysvetlili ľuďom svo-je názory a požiadavky. Začali pravidelné večernédíwáníje, konané raz do týždňa. Počet účastníkovrástol.Stretnutiapolitickýchaktivistovsverejnosťouvyvíjalitlaknavládu,aždošlokzákazuzhromažďo-vania sa vo fórach.Vláda vyzvala kdialógu, ktorýnakoniec vyústil k obnoveniu činnosti parlamentu.No iracká inváziadokrajinyzastavila jehoaktivity.PooslobodeníKuvajtubolparlamentopäťčinný.

Díwánija v procese politickej participácie kuvajtských žien Participáciaarabskýchžienvoverejnomživo-te,hlavnevpolitickejsfére, je jednouznajzložitej-ších tém, ktoré súvisia smierou ich emancipáciea zrovnoprávnenia s mužmi. V tomto kontexte saobjavujúotázky,prečosaarabskéženynepodieľajúpolitickynarozhodovaníoosudeštátu.

Arabskáspoločnosť jepatriarchálna,alenievšetciislamskíučenci aleboprávnici sa zhodujú vnázo-rochnaroluženyvpolitickomživote.Konzervatívciprisudzujú ženám iba rolu v súkromnej sfére. Ne-veriavschopnostiženyaktívnepôsobiťvoverejnejpolitikeaadministratíve.Umierneníargumentujú,ževobdobíraného islamusaženyverejnezúčastňo-valinarozvojimladejmoslimskejobcevovšetkýchoblastiachverejnéhoživota(náboženskej,politickej,kultúrnej,vojenskejiobchodnej).Náboženskéusta-novenia nezakazujú žene zúčastniť sa politickéhoživota.Napriekzvýšenejaktivitearabskéhofeminis-tickéhohnutiazmenyvoblastipolitickýchprávžiennespĺňajúočakávania.AzharskýšajchMuhammadSajjidTantáwí,vplyvnáislamskáautorita,prehlasu-je,že islamnezakazuježeneuchádzaťsadokoncaani o prezidentskú funkciu, hoci pre rolu vedeniaštátudávaprednosťmužovi.

PrávovoliťakandidovaťakoprvévarabskomregiónezískaliženyvLibanone(1953),Sýrii(1954)aEgypte(1956).MonarchievZálivektomutokro-kupristúpiliažoniekoľkodesaťročí.Kuvajtskéženyzískalivolebnéprávo(pasívneaaktívne)ažvroku2005.Vovoľbáchv rokoch2006a2008eštene-získali žiadny poslaneckýmandát. V predčasnýchvoľbách v roku 2009 uspeli zo 16 kandidovanýchžienuž4kandidátky.Celkovokandidovalo210osôba volebnáúčasťbola veľminízka.V roku2012sakonali ďalšie voľby, v ktorých silný vplyv islamis-tovvyústildosituácie,žežiadnaženasanedostalado parlamentu. Prieskumy ukázali, že väčšina ku-vajtských žien volila práve kandidátov tej skupinyislamistov,ktoríboliprotiudeleniuvolebnýchprávženám.

Príčiny nízkeho počtu žien angažovaných vpolitickejsférespočívajúpredovšetkýmvovysokejnegramotnosti arabskej populácie (hlavne žien),ktorá v priemere dosahuje až 38%, z toho 60%pripadána ženy.Ak ženanie je vzdelaná,nemôžeaktívnepolitickyparticipovaťazapojiťsadorozvo-jovýchprocesovspoločnosti.Prvýkrokužviaceréštátyurobili–sprístupnilivšetkystupnevzdelávaniaženám.

V Kuvajte si niekoľko vzdelaných žien situá-ciu uvedomilo a rozhodli sa organizovať verejnédíwáníja pre ženy aj mužov, s cieľom diskutovaťoaktuálnychrodovýchstereotypochatzv.ženskejotázkeaneznalostižienichzákladnýchpráv,ktoréimposkytujeislamaktorésúzakotvenévústaváchmnohých arabských štátov, ale často majú ibaformálny charakter. Miestne tradície vychádzajú-ce z kmeňovej kultúrysústáleneobyčajne života-schopnéadodnesobmedzujúverejnúaktivitužien.Vskutočnostiženypresadzujúsvojeústavnéprávado reálneho života veľmi ťažko a pomaly, najmävdôsledkuprevládajúcehokonzervatívnehospolo-čenskéhomyslenia. Ortodoxná populácia (muži ajženy)nepodporujeverejnúangažovanosťžien.Pou-kazujenazápadnýpríkladpresadzovaniaprehnané-

STRAnA 5


hoindividualizmunaúkorharmonickéhorodinnéhoživota.Ajtam,kdesazmenyzhoraoficiálnepresa-dili,vpraxisanaďalejuplatňujúrezistentnérodovéstereotypy.AtojeprípadKuvajtu,kdeemírSabáhIV. Ahmad Džábir Sabáh podporoval myšlienkuvstupu žien do politiky. V roku 1999 vláda vydalatakýzákon,aleparlamenthozrušilpodtlakomkon-zervatívnychkmeňovýchvodcov.

Tieto nepriaznivé skutočnosti sú dôvodomnegatívnej reakcie verejnosti na organizovaniedíwáníjak tzv.ženskejotázke.Ženyzkonzervatív-nychvrstievspoločnostisavyjadrili,žežiadnaženasa nezúčastní stretnutia/fóra spolu smužmi, a užvôbec nebude diskutovať o problémoch žien predmužmi.Odporujetoich„tradičnému“mysleniuaži-votnémuštýlu.Tietoreakciesúzurčitéhopohľaduaj pochopiteľné, keďže ženy z uvedenej spoločen-skejvrstvyspravidlanepracujú(aleboniesúnútenépracovať), ichstatusquo imvyhovujeavzhľadomna štedrý sociálny systém Kuvajtu nemajú veľkúmotiváciupracovať.Muži,odporcoviatzv.ženskýchdíwáníjí, tietopovažujú iba zaskrytýdruhpredvo-lebnejkampanežien,ktoréichorganizujú.

Díwáníja ako spoločenské, kultúrne a hlavnepolitické fórummá nezanedbateľný vplyv na sme-rovanie spoločensko-politického života a politickúorientáciukuvajtskejspoločnosti. Jej rola jenena-hraditeľná počas predvolebných kampaní a v ča-sochpolitickejkrízy,ktorejmusíkrajinačeliťprávev dôsledku absencie politických strán. Pokiaľ ideoženskéaktivityvpolitickomkontexte,demokrati-záciaspoločnostisnimizatiaľserióznenepočíta.

Poznámky

1 Bližšie k tradičným základom kmeňovej spoločnostipozri:GOMBÁR,2004,s.15-19.

2 Toto členenie prezentoval stredoveký moslimskýhistoriografIbnChaldúnv14.storočívosvojomvý-znamnom diele Al-Mukaddima. Slovensky preklad:IbnChaldún,Al-Mukaddima.Úvoddodejín.Preložil,predslovapoznámkynapísalLadislavDrozdík.Brati-slava:Tatran,1984;českýpreklad:IbnChaldún,Časkrálovstvíaříší.Mukaddima.Preložil,úvodapoznám-kynapísalIvanHrbek.Praha:Odeon,1972.

3 Oficiálnezhromaždeniemužovvhosťovskejčastisazvyklo označovať termínom madžlis (doslovný pre-klad „miesto, kde sa sedí alebo koná zasadnutie“).V súčasnosti slovo madžlis prekladáme ako parla-ment, parlamentná inštitúcia, inštitúcia verejnéhozáujmu–rada.

4 AL-ABSI,2007,s.102-106.5 Podľa Gombára tieto zasadnutia vytvárali mýtus

„arabskejkmeňovejdemokracie“(2004,s.18)6 VsúčasnostisanaoznačenieoblastiPerzskéhozálivu

(varabskomsveteoznačovanéhoakoArabskýzáliv)uprednostňujeskrátenýgeopolitickýtermínZáliv.

7 Emirát (arabsky imára) prekladáme ako kniežatstvo.Ideosprávnyceloknačelesemírom(arabskyamír).

8 SúčasnýmvládcomjeemírSabáhIV.AhmadDžábirSabáh(1929-),anglickyAlAhmadAlJaberAlSa-bah.

9 Rod al-Sabáhovcov vládne v krajine nepretržite odroku1756.

kU kritikE POstkOLOniáLnEHO „EUrOcEntrizMU“: nErOVný a kOMbinOVaný VýVOJMgr. Erik Leškokatedra politológie a európskych štúdií FF UkF nitra

Leško, E.: Towards a critique of postcolonial „eurocentrism“: combined and uneven developmentCIVITAS, 2014, Vol. 20, No. 46, p. 5

In a critical dialogue with postcolonial critiques of eurocentrism, this study shows how to think history as combined and uneven development. The author claims that abstract theories of development tend to overlook the dialectics of the concrete. On this point one is in agreement with postcolonialism. However, the author also claims that postcolonial attempts to wish away totality are pseudo-concrete. Putting postmodern sensibilities aside, we can’t afford to wish away universalism.

LitEratUra[1] AL-ABSI,M.:Arabskákávavkultúrebeduínov.Nitra:UKF,2007.

[2] AL-MOQAS,C.M.:Al-díwáníjaal-kuwajtíjawataasí-ruháaláal-hajátal-nijábíja(Kuvajstskádíwáníjaajejvplyvnačinnosťparlamentu).Kuvajt1986.

[3] GHALUM,J.–MEYER,C.–LOCKYER,S.:Al-.mušá-rakaal-sijásíja fíal-kuwajt (PolitickáparticipáciavKuvaj-te).In:Madžallaal-ulúmal-idžtimáíja(Časopissociálnychvied),Kuvajtskáuniverzita,roč.25,č.4(1997).

[4] GHALUM,J.:Taasíral-díwáníjaaláamalíjátal-mušá-rakaal-sijásíjafíal-kuwajt(Vplyvspoločensko-politickýchfórnaprocespolitickejparticipácievKuvajte).In:Madžallaal-ulúmal-idžtimáíja(Časopissociálnychvied),Kuvajtskáuniverzita,roč.24,č.3(1996).

[5] GOMBÁR,E.:Kmenyaklanyvarabsképolotice.Pra-ha:Karolinum,2004.

[6] IBNCHALDÚN:Al-Mukaddima.Úvoddodejín.Pre-ložil,predslovapoznámkynapísalLadislavDrozdík.Brati-slava:Tatran,1984.

[7] IBN CHALDÚN: Čas království a říší. Mukaddima.Preložil,úvodapoznámkynapísalIvanHrbek.Praha:Ode-on,1972.

[8] KARAM,G.M.:Intichábátal-madžlisal-wataníal-ku-wajtíliám1990(Voľbykuvajtskéhonárodnéhozhromažde-niazroku1990).In:Madžallakullíjaal-ádáb(ČasopisFilo-zofickejfakultyKuvajtskejuniverzity),Kuvajtskáuniverzita,č.16(1990).

Doc. PhDr. Marwan Al-Absi, CSc.Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF

Hodžova 1949 01 Nitra

PhDr. Eva Al-Absiová, PhD.Jazykové centrum FF UKF


STRAnA 6


Európskaskúsenosťmodernity jemodelovanáakouniverzálneštádiumvývoja,cezktorémusiaprejsťvšetky spoločnosti. Takto prisvojenámodernita jemorálne definovaná ako verejné dobro, ktoré mábyť poskytnuté ostatným spoločnostiam vo formeurčitejdifúzie.Tátoderiváciaumožňuještvrtý,štá-diový, predpoklad, ktorý čo do svojejmetódy vy-chádza z abstraktného modelu lineárneho vývoja.Endogénneprocesysociálnej zmenysúponímanéako univerzálne štádiá unilineárneho vývoja, ktorézahŕňajúvšetkyspoločnostiakultúryvrôznychča-soch a priestoroch. Vývoj sa rozvíja vo fázach, ajkeďmožno s časovým oneskorením, vo všetkýchspoločnostiachsveta.

Pôvodná sociologická predpojatosť k skú-maniupovahyaproblémovprechoduod„tradície“kmodernite“vrámcizvláštnejaodlišnejeurópskejtemporalitybola rozšírenánapost-koloniálnespo-ločnosti. Internacionalizácia sociologických otázoknašlasvojprogramatickýprejavv teóriáchmoder-nizáciearozvojaakostavebnýchkameňochzápad-nej politiky známej ako containment (zadržiavaniakomunizmu).1 Skoré akademické kritiky boli pretonamierenéprotispôsobuakýmklasickásociológiakonštruovala tradíciuamodernituakoweberovskéideálnetypyaparsonovskydosebauzatvorenéso-ciálnesystémy.2Neskoršiekritikyzdielneautorovteóriezávislostiasveto-systémusazameriavalinaspôsob,ktorýmsociológiamodernizáciea rozvoja

koncipovalaproblémrozvojovýchkrajínzakrývajúcotázky nerovnej výmeny medzi západným jadroma nezápadnou perifériou.3 Ba čo viac, protikoloni-álnehnutiazintenzívnilipočasposlednýchdesaťročíkolonializmusvojučinnosť,čoviedlokdnesužkla-sickýmkritikámeurocentrizmuovplyvenýchmarxiz-mom.4

K tomuto súboru kritík sapridali za uplynulédesaťročiaajpostkoloniálneštúdie.Postkolonializ-mus jepolymorfnýmprístupom,ktorýčerpásvojeintelektuálne,politickéamorálneinšpiráciezproti--koloniálneho odboja. Tento viac-menej (ne)kohe-rentný súbor teórií je charakterizovaný fundamen-tálnym záujmom o povahu koloniálnej modernity.Postkoloniálna problematika bola poháňaná dvomileitmotívmi. Pokiaľ prvý bol inšpirovaný marxiz-mom,druhývsúčasnostidominantnýjeinšpirova-ný postštrukturalizmom. Rezultujúca tenzia viedlaaj k snahám lavírovať medzi oboma,5 alebo nájsťpriestorpre taktickézmierenie.6Prevahuvšakzís-kalanti-fundacionalistickýpostmodernizmus,ktorýproblematizujevšetkyhranice-epistemologickéajontologické. Ústredným problémomprvej fázy bolspôsobakoeurocentrizmusovplyvňovalkoloniálneaimperiálneprojekty.Títoautoriskúmalidynamikuapovahukoloniálnehopanstva,imperializmus,poli-tickéstratégieproti-koloniálnychhnutíapovahupo-st-koloniálnehostatusquovkritikáchneokolonializ-mu.Súčasní autori sa však radšej zameriavajúna

Eurocentrizmus je špecifickým spôsobomideologickej narácie dejinného vývoja modernity,ktorý začína a končí Európou. Napriek tomu, žemá mnoho variácií a formulácií, jeho koncepčnéjadrospočívavobmenetýchistýchnavzájompre-pojených a súvisiacich predpokladov, ktoré sa adinfinitumvyskytujúvtejčionejpodobe.Prvýjehis-torický, ktorý koncipuje pôvod a zdrojemodernityako produkt interného vývoja Európy. Dominantnérozpravyovzostupetejtosociálno-historickejformyumiestňujújehopôvoddoZápadnejEurópy,pričomzvyšok (v intenciách „the west and the rest“) jeodsunutý– čítaj degradovaný–do vykorisťovaneja pasívnej periférie. Z metodologického hľadiskatentokauzálnymodelvychádzazinternalistickejex-planácie,ktorápredpokladásilnúseparáciuinterné-hoaexterného,vnútraavonkajšku.Európskyvývojjekoncipovanýakoendogénnyaseba-poháňajúci.Európa je v tejto vízii ponímaná ako permanent-né jadro a prvotný prípadne finálny hybateľ dejín,v čom spočíva aj druhý, normatívny, predpoklado jej historickej priorite. Európa je teda ponímanáakonadradená,vyššia–prípadneposledná–vývo-jová forma,ktorá jeukážkovýmmodelomprezvy-šokvtom,žemuukazuje(určuje)cestu.

Z týchto dvoch logicky vyplýva následne ajtretí prediktívny, prognostický predikát v podobeviery, že Európskamodernita a s ňou asociovanéinštitúcieapraktikysúurčenéstaťsauniverzálnymi.

STRAnA 7


postkoloniálnepodmienkyhybridityaambivalencieabyvyvrátilieurocentrickúvíziuuniverzálnych,sin-gulárnychamono-temporálnychdejín.Mobilizačnékatachrézy, kľučové politické signifikanty, kapita-lizmus, trieda,národvystriedalikultúra,diferencia,hybriditaafragment.

Napriek tomu, že postkolonializmus zažívaveľkúpopularituvzápadnejakadémii,autorispada-júcidodruhejfázysúčastokritizovaní.Akomnohékritiky presvedčivo tvrdia, postkolonializmus mátendenciu používať reifikované koncepcie kultúrya identity, ktoré odsúvajú pozornosť od materiál-neho základu imperializmu a politicky fragmentujúproti-koloniálnesubalternésubjektyvichbojizaso-ciálnu,politickúaekonomickúspravodlivosťakonaVýchodetaknaZápade.7Vichkritikeekonomické-horedukcionizmu,ponúklilendruhústranutejistejmince – kultúrny esencializmus. Tento kulturaliz-mustedadepolitizujeekonomiku.AkopoznamenalNeilLazarus:„dokoncaajvnajlepšíchpostkoloniál-nychhodnoteniach„imperializmus“jetypickysitu-ovanývcivilizačnýchpojmoch(...)aodkazujeskôrna Západ než na kapitalizmus. Je teraz potrebnédodať,žesociálnaatemporálnamocidentifikovanátýmtospôsobom(...) jemystifikácia,badokonca,eufemizmus.Idea„Západu“akojepoužívanávpo-stkoloniálnychštúdiáchnevyhnutnevediekdema-terializovanému(apretonehistorickému)chápaniusíl umocňujúcich svetový systém v priebehu po-sledných 500 rokov.“8 „Zamieňať kapitalizmus sozápadom, je pozdvihnúť západ, púhu heuristickúkategóriu,nakauzálnuúroveň,kdenemáčorobiť.“9

Druhá,úzkosúvisiaca,kritika,ktorájehlavnoutémoutohtočlánku,znie,žepostkoloniálnyprístupsa takmer výlučne zameriava na kritiku eurocen-trizmu a odmieta ponúknuť alternatívnu holistickúsociálnu teóriu.10 V skutočnosti, „postkoloniálnaperspektíva odmieta pokus o holistické formy so-ciálnej explanácie,“11 keďže totoby si vyžadovalokonštrukciuvšeobecnýchabstrakciíageneralizácií,ktorénekorešpondujúsjejanti-univerzalistickoueti-kou.Postmodernizmustotižtrvánaepistemologic-kejnemožnostianormatívnejnevhodnostiakejkoľ-vekartikuláciesociálnehocelku.Myslieť totalitu jetotižtotalitné.Tátoagnostickápozíciazahŕňaaxio-matickétvrdenie,žejedinýmlegitímnymsubjektomaobjektomteóriejekultúrny„fragment“,keďženee-xistuje(poznateľná)totalitaalebouniverzalita.12Po-stkoloniálna kongruencia s postštrukturalistickýmodmietnutím všeobecnej sociálnej teórie len vediekseba-obmedzujúcimzaujatostiamsdiskurzívnymvytláčaním „druhého“.Postkoloniálnaposadnutosť„hyperreálnou“Európounevedietedalenkjejpro-vincialistickým kritikám,13 ale paradoxne k euro-centrickémuanti-eurocentrizmu.

Vzostup postštrukturalizmu silne umožnilpostkoloniálnu valorizáciu kultúrno-diskurzívnehoobratu.Vkaždomprípade,porážkaľaviceavzostupneoliberalizmu prehĺbili postkoloniálne dištancova-niesaodmarxizmu,baajodzákladnýchperspektívvedúcichproti-koloniálnychmysliteľovne-západné-homarxizmuakýmibolinapr.AiméCésaire,FrantzFanonaleboCLRJames, kuktorýmsaparadoxnehlási.Postštrukturalisticképrístupytlačiadopopre-diaefektyvzájomnekonštitutívnejsúhrymedzidis-kurzomamocouajejvplyvomnasubjekt(saméhoseba,jástvo).Prostredníctvomsvojicharcheologic-kých, genealogických a dekonštruktívnych obdôb,subjekt je koncipovaný ako diskurzívne konštituo-

vanýzpozíciimimoneho.Inýmislovami,subjektjedecentrovanýpoukázanímnato,ženiejesebestač-ný,autonómnya(seba)ustanovujúci.Zpostštruk-turalistickej perspektívy, prisudzovať subjektu jed-notné,suverénneauniverzálnevlastnostiipsofactoznamená násilnú homogenizáciu „druhého“,14 ktorý fakticky predstavuje negatívny referenčnýbodpresústavnú(re)konštrukciumodernéhoseba.V postkolonializme tento postoj je zovšeobecnenýdo epistemologického stanoviska, ktoré vylučujezmienkuouniverzalizmeakoteoretickytaknorma-tívne.Vsnaheodhaliť,žeeurocentrickánaratívaniejeuniverzálnavylievasošpinavouvodouzvaničkyaj dieťa – univerzalizmus. Namiesto toho aby po-stkolonializmus v odhalení (európskeho) etnocen-trizmu poskytol univerzálnu alternatívu, odmietauniverzalizmus vo všeobecnosti. Epistemologickýkotrmelex par excellence. Toto teoretické odmiet-nutieuniverzálneho je založenénaprima facieak-ceptáciieurocentrickejkoncepcieuniverzalizmuakohomogenity.To,žeeurocentrizmusumiestňujerov-nicumedzi univerzálnymahomogénnymeštene-znamená,žetotakje.Obhajobauniverzalizmutedanie jenevyhnutneobhajobouhomogenizáciesvetavpodobeplochejglobalistickejdedinyprijímajúcej„európske“ hodnoty liberalizmu a kapitalizmu. Eu-rocentrizmuskoncipovalsvojukategóriuuniverzál-neho ako simultánnu internalizáciu a globalizáciukvalitatívnejsocio-historickejzmenyvEurópekryš-talizovanej v podobe kapitalizmu. Odlišné kultúrnea politické priestory koncepčne oddelil s ohľadomna ich internéprocesyvývoja,pričom ichzároveňuzatvorilahomogenizovalvrámciabstraktnejuni-verzálnej temporality odvodenej od konkrétnychvnútorných dejín jedného konkrétneho geopolitic-kéhoakultúrnehopriestoru, t.j. Európy.Postkolo-nializmus chvályhodne dešifroval túto ideologickúoperáciu,chybnevšakodmietoluniverzalizmusakotaký.Totovšakzhľadiska jehopostštrukturalistic-kýchambíciíniejeanimožné,keďžebymuselprijaťholistickýprístup,ktorýnie jesnímkompatibilný.Nechávajúcvšetkypostmodernésenzibilitybokom,intenciou tejto štúdie je poskytnúť alternatívu vočipostkoloniálnemu „eurocentrizmu“,15 a to v po-dobe holistickej teórie nerovného a kombinované-ho vývoja,16 ktorý bol rozvinutý v prácachMarxaaTrockého.

KoncepcianerovnéhovývojasauMarxaob-javilavjehorukopisochGrudrisse,kdezdôraznil,žekapitalistickévýrobnévzťahy,ponímanéakospolo-čenskévzťahy,savyvíjajúnerovnočodoichvzťahusostatnýmidruhmispoločensko-praktickýchvzťa-hov.Fakt,žekľúčovéprvkyspoločenskýchvzťahovsa nevyvíjajú synchrónne s výrobnými vzťahmikomplikujú jednoduché koncepcie vývoja.Marx tupopísalnerovnývývojakonerovnováhumedziso-ciálnymiapolitickými formamiamateriálnoupro-dukciouvčaseapriestore.17Formyspoločenskéhovedomiaaaktivityexistujúvdisproporciikmateriál-nejvýrobe.Kontrastmedziúrovňamimodernizáciea ko-existencia archaických foriem a modernýchvýrobných vzťahov sú príkladmi „spoločensko--praktických vzťahov“, ktoré Marx používal akoukážkové ilustrácie nerovnosti a nerovnomernos-ti v sociálnej zmene. V tomto kontexte artikulovaldôkladnú kritiku klasickej tradície sociálnej teórie.V dôsledku tejto nerovnosti historického vývojavo všeobecnosti, „koncept progresu by sa nemalkoncipovať v jeho bežnej abstraktnosti.“18 Vývoj

a progresmusímemyslieť dialekticky a nie teleo-logicky, dejiny by samali skúmať dialekticky v jejkonkrétnosti. Inde v Grundrisse poznamenal, že„konkrétnejekonkrétnelebojekoncentrácioumno-hých determinácií, teda jednotou rozmanitého.“19 Napriektomu,žetototvrdenieboločastoskrátenédoformulky„jednotymnohýchdeterminácií“,druhýaspekt,rozmanitosťajednota, jenemenejdôležitý,keďže implikuje potrebu zjednotenia všeobecného(jednota) a konkrétneho (rozmanitosť) v sociálnejteórii. Pre Marxa konkrétne výsledky podliehajúmnohýmsociálnymdetermináciám.

Tieto metodologické poznámky z Grundrisserozviedol aj inde, keď poznamenal: „Nápadite po-dobné udalosti, odohrávajúce sa v odlišných his-torických kontextoch, viedli k úplne odlišným vý-sledkom.Skúmajúcichvývojpojednom,dalbysaľahkoobjaviť kľúč k tomuto fenoménu, ale toto sanikdynedosiahneuniverzálnymkľúčom(en:masterkey,fr:aveclepasse-partout)všeobecnejdejinno--filozofickej teórie, ktorej najvyššia cnosť spočívav tom, že je nadhistorická.“20 Z tohtodôvoduod-mietal transformáciu svojho „historického náčrtugenézy kapitalizmuv ZápadnejEurópedodejinno--filozofickejteórievšeobecnéhochodufátalneuva-lenéhonavšetkynárody,bezohľadunahistoricképodmienky,vktorýchsanachádzajú.“21Marxtedaodmietal, žebyvytvorilunilineárnu teóriudejín, žeby pracoval s deterministickým modelom sociál-neho vývoja, alebo že by ne-západné spoločnostinevyhnutnemuseliprejsťtýmistýmvývojomakýmprešlazápadnáEurópa.22

Marx si kládol otázku ohľadom západo-eu-rópskeho vývoja, s cieľom zistiť prečo kapitálováforma vznikla v tejto časti sveta vtedy keď vzniklaa prečopokračovala v dosahovaní globálnehodo-sahu a dominancie. Na jednej strane rozvíjal svojargument teoretickys tvrdeniamiopovahekapitá-lovej formy samotnej, na druhej strane historickyanalyzovalprotirečivýproces,ktorýviedolkdomi-nancii kapitalistického spôsobu výroby v reálnomčaseapriestore.Čo je zaujímavéna jehonaratívez Grundrisse je ako vznik kapitalizmu, hodnota,kontradikciekapitalizmua jehoexpanzívnycharak-ter sa spájajú v jeho ponímaní nerovného vývoja.Keďže vznikol v historickýchpodmienkachdanýchpredchádzajúcimisociálnymiformami,kapitalizmusvznikolvkontextemnohostiarchaickýchsociálnychštruktúr. V každej odlišnej spoločnosti, pred-mo-derné triedne vzťahy, politické a revolučné boje,tradičnéamoderné inštitucionálneštruktúry, a inésociálneformácie,dokopyumožnilivznikodlišnýchvývojových tendencií,napriekuniverzálnemuvíťaz-stvu systému kapitalistickej komoditnej produkcie.Okremtoho,Marxpochopil, žehodnotové impera-tívykapitálunielenžesúseba-expanzívne,alekreujúajnerovnosti,čopodkopávajejuniverzálneambície.Tento jeho pohľad na kapitalizmus ako postulujúciuniverzalizmus,ktorýsanedárealizovaťvjehome-dziachotvorilcestukjehovšeobecnejšiemustano-viskuohľadomsociálnehovývojaakoprotirečivéhoanelineárnehodejinnéhoprocesu.

Napriektomu,ževokremhorespomenutýchpasážachkoncept„nerovnéhovývoja“saexpressisverbis v jeho diele už viac neobjavil,multilineárnyhistorický proces zostal implicitným teoretickýmpredpokladom. Toto je napríklad evidentné v jehoanalýze vzniku kapitálovej formy z existujúcichspôsobov výroby. V kritike existujúcich politicko-

STRAnA 8


-ekonomickýchteóriíMarxtvrdil,žepodmienkyprevznik kapitáluneboli „vytvorenékapitálom“,ale ževznikliskrzhistorickýprocesrozkladupred-kapita-listickýchspôsobov.Jehoponímaniekapitálu tedauznáva,ženevznikáako„vopreddaná,externáto-talita“, ale že vzniká v dôsledku akumulácie proti-rečenívstaromporiadku.Vznikkapitáluvprocesenerovnéhosociálno-historickéhoprocesujezjavný,keďhovorí,žerozkladstarýchspôsobovvýrobynieje singulárne-temporálnymmomentom, ktorý pre-bieha takpovediac „naraz“. „Kapitalistasavsunujeako medzičlánok (historicky) medzi pozemkovévlastnictvo alebo medzi vlastníctvo vôbec a prá-cu.“23Totojesúčasťouprocesuexpanzietrhu,kdesakapitálvpôvodnejformeobjavuje„vedľastarýchspôsobov výroby“. Aj keďMarx neartikuloval tietopoznámkyexplicitne v intenciáchnerovnéhoalebodokoncakombinovanéhovývoja,položilzákladpreto,čoneskôrrozvinulTrockij,keďžeprávevtýchtopasážach, kde analyzoval ko-existenciu a kombi-náciu rôznychsociálnych foriemzdôraznil interso-cietálny rozmer nerovného vývoja. Poukázal totižna to, že pôvodné historické formy, v ktorých sakapitálobjavil„lokálne“a„sporadicky“bolovma-nufaktúrach, kde sa vyrábalo pre zahraničný trhprostredníctvomveľkéhonámornéhoapozemnéhoobchodu.24Priestorovákoncentráciatýchtoforiembola podmienená a zároveň podmieňovala medzi--spoločenskúdimenziutrhovýchsociálnychforiem,keďženadbytokvkomoditáchviedolkjejexpanzii.Vrovinenerovnéhovývojakomparatívneanalyzovalakývplyvmaliodlišnéštátneainštitucionálneformyna tento proces, keď odhalil, že anglický štát ste-lesnilaspojil(vzmyslekombinácie)širšiesociálnekontradikcie.25

Tentoaspektnerovnéhointersocietálnehový-vojarozvinulMarxajvKapitáli,kdevjehokoncepciipôvodnejakumuláciepoukázalnato,akosarôznesociálneformyvAnglickuspojili(aspektkombino-vaného vývoja) v podobe koloniálneho systému,ktorýboljednouzpodmienokprerozvojkapitálovejformy. „Objavenie zlatých a strieborných nálezískv Amerike, vykynoženie, zotročenie domorodéhoobyvateľstvaajehopochovaniezaživadobaní,prvékroky k dobytiu a vydrancovaniu Východnej Indie,premenenieAfrikynarevírobchodnejpoľovačkynačernochov–tovšetkocharakterizujeúsvitérykapi-talistickejvýroby.Tieto idylicképrocesysúhlavnémomentypôvodnejakumulácie...Rozličnémomen-ty pôvodnej akumulácie sa rozdeľujú viac-menejchronologickymedzi rozličné krajiny... V Anglickusakoncom17.storočiasystematickyspájajúdoko-loniálnehosystému,26dosystémuštátnychdlhov,do moderného daňového systému a do systémuochrannýchciel. Tietometódysa sčasti zakladajúna najsurovejšom násilí, ako napríklad koloniálnysystém.Avšakvšetky tietometódypoužívajúštát-numoc, t.j. koncentrované a organizované spolo-čenskénásilie,abyumelourýchliliprocespremenyfeudálneho spôsobu výroby na kapitalistický spô-sobvýrobyaskrátilijehoprechodnéštádia.Násilieje pôrodnou babou každej starej spoločnosti, kto-rá je tehotnánovouspoločnosťou.Samonásilie jeekonomickoumocou.“27Marxposkytoltedaprvkyteórie, ktorá poníma nerovný vývoj ako výsledokviacerýchvzájomneprepojenýchprvkovakosúo.i.pôvodná akumulácia v jej „internej“ a „externej“dimenzii;rozklad,nahrádzanieakombináciasrôz-nymi pred-kapitalistickými formáciami; expanzívny

chakarter kapitálu a kolonializmus. Brané dokopytieto procesy boli neskôr označené za imperializ-mus. Napriek tomu, že vKapitáliMarx analyzovalako kapitalistická modernita vznikla v Anglicku,resp. Západnej Európe, tento proces neponímaleurocentrickyakoendogénny.Bezkolonializmubykapitalizmus nebol schopný prežiť alebo sa kata-pultovaťdoglobálnehopriemyselnéhosystému,doktoréhosa rozvinul.Pôvod(kapitalistickej)moder-nyneponímal ako singulárnymoment počatia, aleako nabaľujúci sa proces narastajúcej systémovejkonsolidácie;akokaskádovitáavrstvovitátransfor-máciaštátovaspoločností,ktorésúinteraktívnymiprvkamijednotnéhosystému.

Základným stavebným kameňom Marxov-ho systému bola teda analýza procesov sociálnejzmeny ako súčasti relačnej totality, celku. TentoústrednýprvokBertellOllmanoznačil ako filozofiuvnútornýchvzťahov.Marxbralakosvojobjektsin-gulárnutotalituľudskýchvzťahovaichkorešpondu-júcu interakciusprírodou; vnímal tieto vzťahyakoprotirečivé a diferencované. Totalita nefigurovalavšak ako explanačný nástroj, ale ako ontologickápozícia vo vzťahu k realite, a jej vzájomnej prepo-jenosti. Ako Ollman povedal: „zostáva súhrnomvšetkých vzťahov a tým čo je vyjadrené každýmznich,pričom jealemálonápomocnáakozvlášt-nykonceptv ichobjasnení.Skutočnýsvet jepríliškomplexný,difúzny,anejasnývjehodetailoch,abymohol poslúžiť ako adekvátna explanácia pre kto-rúkoľvekzudalostíodohrávajúcichsavovnútri.“28 Akonáhlejesvetchápanýako„komplexný,difúznya nejasný“, t.j. diferencovaný a nerovný, postulu-je sa úlohapochopiť súbor vzájomneprepojenýchprocesov odohrávajúcich sa v tejto realite. Berúctentodiferencovaný terénako logickýceloksnaží-mesaodhaliťakokaždáčasťjeformovanávosvojejzvláštnosti, prostredníctvom interaktívneho súboruvzájomnesapodmieňujúcichvzťahovvrámcivše-obecných, relačnýchaprepojenýchprocesov.Po-jemtotalityzohrávaúlohuv tom,akosúkonceptyformované,keďžeimposkytujetútorelačnúkvalitu.Bačoviac,Marxbralvšetkykoncepty,ktorérozví-jalakorelačné:čimsúačorobiajedeterminovanéspoločenskými vzťahmi, v ktorých sa nachádzajú.Čiže,ako„veciasúvisiasastávapodstatnýmatri-bútomtohočímsú.“29Narozdielodinýchmetód,ktoréberúveciavzťahyakologickynezávisléanasebaexterné,Marxvnímalveciakovzťahy,abyvnú-torneuchopilichvzájomnýzávilosťvovecisamot-nej.Existujetedadvojitýpohybmedziontologickoupozíciou, ktoré berie sociálno ako diferencovanútotalitu,zároveňovplyvňujúckoncepčnýaparát.

Trocky poskytol najsystematickejšie podaniejeho myšlienky nerovného a kombinovaného vý-voja vDejinách ruskej revolúcie, kde začal so zá-kladnýmtvrdením:„Nerovnosťjenajvšeobecnejšímzákonomhistorického vývoja.“30Nerovnosť nie jevšak len spoločnostiam interná, ale má aj svojuexternú dimenziu, keďže ontológia ľudského životaspočíva v interaktívnej korelácii a spoločnej exis-tenciiviacerýchdiferencovanýchspoločností,ktorésa navzájomovplyvňujú. „Sila nerovného vývoja“,Trockij napísal, „funguje nielen vo vzťahoch krajínnavzájom,aleajvovzájomnýchvzťahoch rôznychprocesovvrámci jednejatej istejkrajiny.“31Totozákladné tvrdenie jekľúčovévdvochhlavných ro-vinách. Po prvé, pripisujúc nerovnosti univerzálnycharakter,Trockynepostulujenerovnosťakoapriori

princíp,ktorýbysmejednoduchomalipredpokladaťakotranscendentálnudanosť.Tým,ženerovnosťjetranshistoricky prítomná naprieč rôznym historic-kýmobdobiam v rôznych spoločnostiach amedzirôznymispoločnosťamizdieľajúcichširšíhistorickýrámec, ešte neznamená, že je ahistorická, keďževznikázahistorickyšpecifickýchpodmienok.Okremtoho, napriek tomu, že táto základná koncepčnápremisa plní deduktívnu funkciu, tým, že pokrývavšetky ďalšie tvrdenia ohľadom povahy a foriemsociálnej zmeny,má vlastne induktívny charakter.Je to všeobecná abstrakcia, ktorá je produkovanáhistorickyapodliehaempirickémuskúmaniu.Troc-kijtotižtvrdí,žeuniverzálnavlastnosťvývojovejne-rovnostinedisponujestatickoukoherenciouformál-neho racionalizmu, ale dynamickou historickosťoudialektického procesu. Nerovnosť je univerzálnouvlastnosťou, ktorá nie je nemenne nadhistorická,aledynamickytranshistorickáapretovýsostneso-ciálna. Po druhé, nerovnosť zahŕňa diferenciu. Čojevšakkľúčové,zahŕňakoncepciudiferencie,ktoránie je neutrálna, čo do jej vzťahu kmoci, z ktorejvyplývanerovnosťsubjektovdiferencie.

Nerovnosť ako univerzálna podmienka sastávamožnouaaktívnouvdruhomprvkuTrocké-homyšlienky,atokombinovanosť(spojitosť):„Oduniverzálnehozákonanerovnostisaodvodzujeďalšízákon,ktorý...bysmemohlinazvaťzákonomkom-binovanéhovývoja.“32Kombináciananajabstrakt-nejšej úrovni sa týka spôsobu, ktorým vnútornévzťahy spoločnosti sú determinované ich vzťahmis ostatnými vývojovo diferencovanými sociálnymiformami. V jeho štúdii o Rusku nájdeme analýzumnohých procesov, prostredníctvom ktorých sa„zaostalé“ Rusko snažilo vývojo dohnať vývoj Eu-rópy využívajúc to, čo vo svojom vývoji dosiahla.Ruskomohloteda„preskočiťmedzistupnevývoja“,vdôsledkučohotietokrokynenasledovalitúistúvý-vojovútrajektóriu.Ďalej,kombinovanývývojsatý-kalajprocesov,vktorýchspoločnostispojili„rôznefázy cesty“, kombinujúc časo-priestorovo odlišnéskúsenostispoločnostídopotenciálneexplozívnychamalgám „súčasného a archaickejšieho“, kreu-júc teda multilineárne vývojové smerovania.33 Ajkeď sú často zakotvené vo vzájomnom prepletenírôznych spôsobov výroby, efekty kombinovanéhovývojasatýkajúvšetkychaspektovspoločnosti.Jeto viac než len jednoduchý ekonomický fenomén,keďže sa týka totality vzťahov v danom poriadku.Ponímajúckombinovanývývojtaktoskúmalprotire-čivúakomplexnú„koncentráciumnohýchdetermi-nácií“,ktoréviedlikproletárskejrevolúciivRusku.Historické procesy sú teda spoločným výsledkomrôznychčasovoapriestorovoodlišnýchne-lineár-nych kauzálnych reťazcov tvoriacich danú dejinnúkonjunktúru.

Kombináciajepriamymprejavomnerovnosti,keďžesamôže lenvyskytnúť,keďexistujediferen-covanémnožstvopremennýchpriabsenciivývojo-vejrovnostiarovnomernosti.Tentovzťahvšaknieje len jednosmerne, ale aj obojstranne determinu-júci, čiže dialektický. Kombinácia totiž konštituujeaj nerovnosť. Interaktívny spôsob, ktorýmsa dife-rencované inštanciesociálne reprodukujú,opätov-nevytváranovékombinácievexistujúcichformácha generuje nové sociálne formy v rámci a medzispoločnosťami, ktoré sú samozrejme základnýmifaktormi nerovnosti. Ergo, nerovnosť podmieňu-je a je podmienená vývojovými procesmi v rámci

STRAnA 9


amedzi interagujúcimi spoločnosťami. Vývoj tedavždy zahŕňa špecifické, historicky podmienené,kombinácie „externých“ a „interných“ sociálnych,ekonomických, politických a kultúrnych determi-nantov. Nerovný a kombinovaný vývoj demontujetedasamotnéanalytické rozlíšeniemedzi internýmaexterným,vnútromavonkajškom.

Nerovnosťjezjavneuniverzálnavheglovskomslo-vazmysle.Je tocelok,ktorýontologickypodliehausporiadaniu interaktívnym charakterom jeho vnú-torne kombinovaných prvkov. Avšak, tieto sú lenčiastočne podmienené ich kauzálnou implikáciouvosvetovomvývojiakocelku.Sútiežspolu-deter-minované tými vlastnosťami, ktoré sú organické,v tom bezprostrednejšom zmysle, s ich vlastnoukonštitúciou a vytvárané okrem iného fyzickýmiaprírodnýmipodmienkamiakýmisújazyk,geogra-fiaaleboživotnéprostredie.Tietovlastnostivstupu-júdoprocesunerovnéhoakombinovanéhovývojaaspolupodieľajúsana reprodukcii tohočoTrockijnazýva „zvláštne vlastnosti“ spoločností, bez kto-rých „neexistujú dejiny, len určitý druh pseudo--materialistickej geometrie.“34 A ako dodáva „ne-rovnosťhistorickéhovývojarôznychkrajínakonti-nentovjesamanerovná.“Ztakejtoideynerovnéhoakombinovanéhovývoja,koncepciauniverzálnehoniejeapriornouvlastnosťouendogénneponímanejhomogénnejentity.Jetoskôrvšeobecnefungujúcikauzálny kontext, ktorého ontická stavba je hete-rogénna a radikálne otvorená, tvorená a opätovnepretváranádiferenciou,ktorágenerujeformydeter-minujúceichvlastnýkontextexistencie.

Komplementárnou rovinou aktívnej hetero-genity univerzálneho je Trockého koncept vývoja,ktorýjeinteraktívnemultilineárny.Taktokoncipova-nývývojnámumožňujevidieťnavzájomprepojenépodmienkynerovnostiakombinácie,akoteoretickytakhistoricky.Vývoj jekonkrétnymznakomrepro-duktívnychaktivítžitýchnasebapôsobiacichsoci-álnychforiem.TátokoncepciaumožnilaTrockémutvrdiť,že„dejinysaneopakujú“alebo„opakujeme:dejinysanetvoriavporadí“alebo„nemôžeexisto-vaťanalógiahistorickéhovývoja(medziAnglickoma jeho kolóniami) ... ale existuje hlboké vnútornéprepojeniemedzioboma.“35PreTrockéhotoniejejednaohraničená,dosebauzatvorenáspoločnosť,ale nerovný a kombinovaný vývoj viacerých inte-raktívnychsociálnychformácií,ktorésúsubjektomdejín.Každásociálnazmenajepodmienenášíršímprocesomnerovnéhoakombinovanéhovývoja,akoajefektovorganickejšícha lokálnychdeterminácií,ktoré ju robiaodlišnouaprístupnouprekonkrétnuhistorickú analýzu. Keďže každý prejav sociálnehovývojajevždynerovnýakombinovaný,univerzálnapodmienka,ktoráichgeneruje(interaktívnadiferen-ciaanerovnosť),bymalavkonečnomdôsledkubyťintegrovanádotvorbysociálnej teórie.Vopačnomprípade si endogénna metodológia, intelektuálnasilaeurocentrizmu,zachovásvojusilu.Beztejtoin-tegrácietotalityne-etnocentrickásociálnateórianieje možná. Provincializácia Európy zostane potomlenprovincialistická.

To čo by smemali negovať nie je univerza-lizmus per se, ale jeho koncipovanie ako internehomogénny, prípadne homogenizujúci produktakejkoľvekjednejdosebauzatvorenejsociálnejfor-mácie,kultúrnejzónyalebocivilizácie.Normatívnarovina tohto argumentu spočíva v tom, že takátoobhajoba univerzálneho ako produktu polycentric-

kých, interaktívnychamultilineárnychdejínnerov-néhoakombinovanéhovývojarehabilitujeboj„ľudíbezdejín“vpolitikesolidaritynapriečhistorickýchdiferencií. Len transhistorická solidarita napriečnerovným a kombinovaným vývojom historickýchdiferenciímôžebyť základom tragickéhohumaniz-mu.36AkopoznamenávaMassimilianoTombapo-stmodernizmomprezentovanýobrazpluralityhisto-rických časov, v ktorom staré sa nachádza veďlamoderného a sweatshop vedľa high-tech továrne,nedokáže poskytnúť vysvetlenie vzťahu medzi tý-mitoformami.Bezkonceptuhistorickejtotalitypro-dukujelenfalošnýobrazahistorickejsúčasnosti.37 Postkoloniálnefetišizovaniehistorickejdiferencieakoncipovaniedejínvpluráli,artikulovaniemnohýchdifferencovanýchmodernít, prioritizovanie ne-syn-chrónnosti a z kontextu vytrhnutie kritiky „prázd-neho homogénneho času“ je len reinkirnácioualochronizmu.Apreto výzvu ej, hor sa svetapro-letári(fr:debout,lesdamnésdelaterre;en:Standup,damnedoftheEarth)jepotrebnédoplniťovýrokAlainaBadioua:„Bratiaveľkýchdejín!...Ľudiavšet-kýchčasov!Všetkýchmiest!Stemedzinami!“

Poznámky

1 Napr.: ROSTOW, W.W. The stages of economicgrowth.London:Cambridgeuniversitypress,1960.

2 POGGI,C.Amainthemeofcontemporarysociologi-calanalysis. InBritish journalofsociology. roč.16,č. 4, 1965, s. 283-294. BENDIX, R. Tradition andmodernity reconsidered. In Comparative studies insocietyandhistory.roč.9,č.3,1967,s.292-346.

3 FRANK,A.G.Thedevelopmentofunderdevelopment.InMonthlyreview.č.18,sept1966,s.17-30.WAL-LERSTEIN,I.Theriseandfuturedemiseoftheworldcapitalistsystem.InInComparativestudiesinsocietyandhistory.roč.16,č.4,1974,s.387-415.AMIN,S.Accumulationonaworldscale.NewYork:Monthlyreviewpress.1974.CARDOSO,FH.DependencyanddevelopmentinLatinAmerica.Berkeley:UniversityofCaliforniapress.1979.

4 Okreminých:CÉSAIRE,A.Discourseoncolonialism.New York: Monthly review press. 1972. FANON, F.Thewretchedoftheearth.London:Macgibbon&Kee,1963.

5 Napr.SAID,E.W.Orientalism:WesternconceptionsoftheOrient.London:Routledge.1978.SAID,E.W.Cul-tureandimperialism.London:Chatto&Windus.1993.

6 SPIVAK,G.Ch.CantheSubalternSpeak?InNELSON,C–GROSSBERG,L.Marxismand the InterpretationofCulture.Chicago:UniversityofIllinoisPress,1988.s.271-313.

7 AHMAD,A.Intheory.London:Verso,1994.DIRLIK.A. The postcolonial aura. Boulder.Westview Press.1998.PARRY,B.Postcolonialism:Amaterialist cri-tique.London:Routledge.2004.

8 LAZARUS. N. What postcolonialism doesnt say. InRace&class.roč.53,č.3,2011,s.3-27.cit:s.14.

9 BROWN,N.–SZEMÁN,I.Twenty-fivethesesonphi-losophyintheageoffinancecapital.InSTRATHAU-SEN,C.etal.ALeftistOntology:BeyondRelativismand IdentityPolitics.Minneapolis:UniversityofMin-nesotaPress,2009,s.48.

10 DIRLIK et al. History after the threeworlds. Oxford:Rowman&Littlefield.2009.

11 BHABHA,H.Thelocationofculture.London:Routled-ge,1994,s.248.

12 CHATTERJEE,P.Thenationanditsfragments.Prin-ceton:Princetonuniversitypress.1993.

13 Tu narážame na dielo: CHAKRABARTY, D. Provin-cializing Europe. Princeton: Princeton universitypress, 2008. Ako presvedčivo tvrdí Kamran Matin,ChakrabartyhosnahaprovincializovaťEurópu jepro-

vincialistická,chýbamuholistická teória.MATIN.K.Redeeming theuniversal. InEuropeanJournalof in-ternationalrelations.roč.19,č.2,2013,s.353-377.

14 Young,R.J.C.Whitemythologies.London:Routledge,1990.

15 Anti-eurocentrickýeurocentrizmus.16 Vývoj je samozrejme kontrovezný pojem nakoľko

v postmodernej klíme bol dehonestovaný za jehoúdajný lineárne-historicistický koncept fázovitej te-leológie, tu však vývoj je ponímaný ako konkrétnydynamický prejav nerovnej a kombinovanej povahyzmeny,apretosanedáponímaťakounilineárnyanihomogenizujúci.

17 MARX, K. Grundrisse. London: Penguin, 1973. s.109.

18 MARX,K.Grundrisse.s.109.19 MARX,K.Grundrisse.s.101.20 Citácie pochádzajú zMarxovho listu redakčnej rade

časopisu Otečestvennye Zapiski (Отечественные записки). Reprodukované v: SHANIN, T. Late Marxand the Russian road. Marx and the peripheries ofcapitalism.NewYork:Monthlyreviewpress,1983.s.136.

21 SHANIN,T.LateMarxandtheRussianroad.Marxandtheperipheriesofcapitalism.s.136.

22 AkovidímenatýchtopasážachMarxovafilozofiadejínsanedávtesnaťdokategórieeurocentrizmu.Viďnašudefiníciunazačiatku.

23 MARX,K.Grundrisse.s.504.24 MARX,K.Grundrisse.s.510-511.25 MARX,K.Grundrisse.s.507.26 ZdôraznimesozreteľomnaprichádzajúcučastoTrot-

skomslovospájajú,kombinujú.Tentoprvokjekľúčo-výpreteóriunerovnéhoakombinovanéhovývoja.

27 MARX,K.Capital:Acritiqueofpoliticaleconomy,Vo-lume1.London:Penguin,1990.s.915.

28 OLLMAN,B.Thedanceofthedialectic. Illinois:Uni-versityofIllinoispress,2003.s.42.

29 OLLMAN,B.Thedanceofthedialectic.s.72.30 TROTSKY, L. The history of theRussian revolution.

London:Plutopress,1985.ISBN9780904383416.s.27

31 TROSTKY, L. The permanent revolution and resultsandprospects.NewYork:Merrit,1969.s.287.

32 TROTSKY,L.ThehistoryoftheRussianrevolution.s.27.

33 TROTSKY,L.ThehistoryoftheRussianrevolution.s.27,476.

34 TROTSKY, L. 1905. London: Allen Ale, 1972. ISBN0-7139-0296-5.s.339.

35 TROSTKY, L. The permanent revolution and resultsandprospects.s.36,131,67.

36 Koncept tragického humanizmus rozvíjame indevnadväznostinaT.Eagletona.

37 TOMBA,M.HistoricalTemporalitiesofCapital.InHis-toricalmaterialism.č.17,2009,s.44-65.

Mgr. Erik Leško, doktorandKatedra politológie a európskych štúdií FF UKF

B. Slančíkovej 1949 74 Nitra

STRAnA 10


Stravaostrovanovjezloženáprevažnezovo-cia,zeleninya rýb.Z2300Kitavanovbolo138voveku 60 až 95 rokov. Lindeberg dospel k záveru,že sa za tým skrýva odlišný spôsob stravovania,ktorý zodpovedá „požiadavkám“ evolúcie. Náhleúmrtia spôsobujú hlavne nehody, konflikty, infek-

cie,čitehotenskékomplikácieaniekardiovaskulár-neochorenia,ako je tomuvzápadnýchkultúrach.Vroku1975bolzaznamenanýprvýprípadmŕtvice

Úvod

ŠvédskylekárStaffanLindeberg,ktorýsazao-beráevolučnýmiaspektmistravovania,vroku1989uskutočnil výskum na ostrove Kitava v Trobriand-skomsúostroví.Predmetomjehozáujmubolozisťo-vanievýskytuniektorýchdruhovchorôb.Tátoštúdiasapovažujezanajobsiahlejšiusvojhodruhu.Linde-bergzistil,žeudomorodéhokmeňanaostroveKitavasa nevyskytujú vôbec srdcovéochorenia, diabetes,obezita,čivysokýkrvný tlak,čovosvojejpodstateniejeprekvapivézistenie.Otázkaznie:prečo?

EVOLUčný a kULtÚrny cHarkatEr aDaPtáciE čLOVEka na POtraVUMgr. zdenka Mechurová, PhD.súkromný sektor

Mechúrová, Z.: Evolutionary and cultural nature of human adaptation to foodCIVITAS, 2014, Vol. 20, No. 46, p. 10

The aim of the study is biological and cultural dimension of the human diet. Part of the study is about the phenomenon called paleo diet. It is based on the concept of the american physiologist Loren Cordain, who points to the need to eliminate the consumption of those foods that do not meet with eating habits of hunter-gatherers and our evolutionary programming. The aim of the study is to show that eating habits are integrated within cultural systems and is difficult to change them, even when it comes to human health.

STRAnA 11


vnemocnicivPortMoresby.Vroku1998toužbolidvaprípadyzatýždeň(Lindeberg2010:86).„Euró-pan stredného veku s priemernou úrovňou telesnej hmotnosti, krvného tlaku a hladiny cukru v rvi má priemerné riziko úmrtia na srdcový infarkt. Aj keď je to „normálne“ v európe, nenašli sme žiadne takéto prípady v štúdii z Papue-Novej Guiney. Sme pre-svedčení, že je to z veľkej časti spôsobené stravova-cími návykmi, aj keď rolu ďalších faktorov životného štýlu je potrebné riešiť tiež(Lindeberg2010:222).“Lindeberg však podotýka, že tradičné obyvateľ-stvo,ktoréprešlonastravovaniepodobnénášmu,trpí rovnakými zdravotnými problémami ako my.Pourbanizáciisa rozšíril výskytmŕtvicevAfrikeaPapue-NovejGuinei.StravovacienávykynaPapue-

-Novej Guinei sa tiež zmenili. Antropológovia Fre-derickErrington,TatsuroFujikuraaantropologičkaDeborahGewertzvspoločnejštúdiipublikovalipo-znatky z výskumu zameraného namapovanie ob-ľúbenostikonzumácieinstantnýchpotravínvspoje-nýchštátochamerických,Japonsku,Nepále,VeľkejBritánii a Papui-Novej Guinei. V štúdii opisujú, ženaPapue-NovejGuineidošlokvýraznémuposunuvstravovaní,čoovplyvniloajďalšienávyky.Detisú

často odstavené od materského mlieka a kŕmenéinstantnýmirezancami(Errington&Fujikura&Gewer-tz 2012:20).Oddôbpublikovaniaprvých výsled-kovLindebergovho výskumu, nastali zmeny, ktorédokazujeaj štúdia vyššiespomenutýchantropoló-gov.Podobnýchštúdií jeniekoľko.NapríkladPeterFreuchen a Finn Salomonses uvádzajú, že polárniľudia,ktorížijúpôvodnýmspôsobomživota,patriaknajzdravšímľuďomnasvete.Ažkeďzačnúdávaťprednosťnašimpotravinám,akýmisúnapríkladcu-kor,sladkosti,kávaainépodobnélahôdky,objaviasaunichchorobyanedostatkyvovýžive(Dubnička2012:46).

Hypotéza o tom, že existuje súvislosťmedzizdravím,evolúciouastravovanímsazrodilaužoveľa

skôr,nežLindebergpublikovalsvojedielo.Gastro-enterológWalterVoegtlin,akojedenzprvýchprišielsnázorom,žerekonštrukciastravovacíchnávykovpodobných tým z čias paleolitu bymohla pomôcťľudskémuzdraviu.Vychádzal zpremisy, žečlovekpotrebujekonzumovaťmäso,leboajjehopredkoviaho konzumovali (Brandlin 2013:92). Problematikekonzumácia mäsa a lovu sa venuje pozornosť užodčiasDarwina.Niejetomutakdávno,čosaroz-moholfenoméntzv.paleostravovania.Jehonajväč-šímpropagátorom je fyziológLorenCordain.Jehokonceptzdravejvýživy,ktorejzákladjepaleolitickástrava,spôsobilnárasttzv.paleofanúšikov,ktorýchmottomje:žitak,abysivyhovovalevolúcii.Fyziológ

LorenCordain,vychádzazpremisy,že ľudskýge-nómsanezmenilodčiaslovcovazberačov.Dnešnýčlovekjegenetickypodobnýčlovekupred2,5milió-narokov.PodľaCordainaľudskýorganizmusniejeprispôsobenýstravovaniu,ktorénastaloponeolitic-kejrevolúcii.Cordainzostavilzoznamvhodnýchpo-travín, ktorénámzevolučnéhohľadiskavyhovujú.Arozhodneneodporúčavynechaťmäso.Ideálnejemäso voľne žijúcich zvierat, čiže zverina a hlavnetzv.chudémäso.Poukazuje,žestravovanienavzorlovcovazberačovnámmôžezaručiťnielenreduk-ciu hmotnosti, ale aj zlepšenie zdravotného stavu.Kultúrylovcovazberačovtotižnetrpiacivilizačnýmichorobami, ktoré sú typické pre západné kultúry,akonapríkladkardiovaskulárnechorobyapodobne.Treba podotknúť, že rekonštrukcia paleolitickýchstravovacích návykov spočíva len v potravinách anievrovnakomspôsobeichobstarávania,čižeideolovazber,ktorýsaodohrávavsupermarkete.

Lindeberg tiež prichádza s podobnou tézou,čižepodľanehobyčlovekmalkonzumovať len to,načojejehoteloevolučneprispôsobené.Hociľud-skýorganizmusmôžebyťprispôsobenýstráviťnie-ktoréosobitnédruhyobilnín,ktorésakonzumovaliužvdobepaleolitu. Intolerancia laktózyv jednotli-výchkultúrachjetiežneustálympredmetomvýsku-mu.Človekjejedinýmživočíchom,ktorýkonzumujemliekoajvdospelosti.Je tovýsledokvzájomnéhospolupôsobenia génov a vplyvov kultúry, pretožečlovekdomestifikovalzvieratákvôliproduktom,kto-rémuposkytovali,tedaajkvôlimlieku.Stravovacienávyky sú súčasťou prirodzenej selekcie. Tí, ktoríbolischopnístráviťmlieko,bolivovýhode.Keďžesamliekostalodôležitousúčasťouichstravy,vytvorilsavichteleakýsisignál,ktorýnedovoľovalzasta-viťprodukciuenzýmulaktázy,ktoréhotvorbasazanormálnychokolnostízastavívdruhomrokuživotačloveka. „V niektorých prípadoch môže potravinachrániťprotismrteľnejinfekciiatýmdávaselektívnuvýhodupretých,ktoríjumôžuľahkostráviť(Gray-sonn2010:1).“

Podľa antropológa Richarda Leakeyho jesamotná stratégia lovu a zberu pre človeka veľmiúspešná, pretože umožňuje prosperovať v kto-romkoľvekkútesveta (Leakey1996:69).KultúrnyantropológIvanDubničkatvrdí,žemnohoantropo-lógov je presvedčených, že keby nedošlo ku kon-zumácii mäsa u dávnych predkov ľudí, nikdy bynevzniklakultúra (2012:49) .Kultúramázásadnyvplyvnato,čosakonzumuje,kedyazaakýchokol-nostísamôžekonzumovať.Mäso jezákladspolo-čenskýchvzťahov,ktorésúalfouimegoulovecko--zberačských spoločností. Ľudský organizmus jepravdepodobne schopný strávit dokonce i nahnilémäso, ktoré človek konzumoval, kým se nenaučilloveckéstratégie.(Dubnička2012:51).PodľaDub-ničkujemäsitápotravačasovoúspornejšia,pretožeobsahujeviacenergienežvegetariánskapotrava,apretovediekezvýšeniusociálnýchinterakcií.Mäsojepodlenehodôležitýkultúrny fenomén.Ovplyvnili vznikmonogamieamanželstva (Dubnička2012:55-56).Eštedôležitejšíkultúrnyfenoménakomäsovšakjevoda.Jejvplyvnaľudskézdravieniejena-toľkorozporuplnýakovplyvmäsa.

Ak sme ale stále adaptovaní na potravu pa-leolitu,máme aj geneticky zakódované informáciepotrebné k spôsobu života lovcov a zberačov?Pravdepodobne by mnohí z nás dlho zostali bezúspechov a hladní, ale našťastie sa rýchlo učíme.

STRAnA 12


Samozrejme,aksistihnemeosvojiťnovézručnostipredsmrťouspôsobenouhladom.Cordainovapub-likácia vychádza síce z niektorých vedeckých po-znatkov, avšak nie je pozitívne vnímaná zo stranyniektorýchnutričnýchodborníkov,čiantropológov.Viaceríznichsúpresvedčení,žepaleostravovanienie je riešenímpre „zdravú budúcnosť“. Pokiaľ bynastalazásadnázmenavadaptáciidruhu,napríkladprechodomnanovústravu,spustísecelýmecha-nizmuszmien(Dubnička2012:38).

Stravovacienávykyvobdobípaleolituniesújednoznačne objasnené, ale výskumy jasne uka-zujú,žestravanebola jednotnáprevšetkypopulá-cie. Kultúry lovcov a zberačov nežili len v africkejsavane, to značí, že aj stravamuselamať odlišnýcharakter.Spôsobživotasasnajväčšoupravdepo-dobnosťoulíšil.Dokoncasauvažujeajotom,čijevhodnépoužívaťkategóriu„lovci-zberači“.Tovšaknechajme momentálne stranou. Vplyv stravy nafunkciuniektorýchgénovsavšaknepopiera.Aktotedazhrnieme,hypotézaogenetickejpríbuznostisapripúšťa,problematickévjehokoncepciisúuniver-zálne stravovacie návyky, čiže kultúrna evolúcia aevolúciabiologická.DNAdvochjedincov jena99,6% identické bez ohľaduna to, z ktorej časti sve-ta ich predkovia pochádzajú (Collins 2012: 136).Hoci sme potomkami rovnakých predkov, predsasa niektoré choroby vyskytujú v niektorých popu-láciáchčastejšieakoviných.Môžezatoskutočnestrava?Dourčitejmieryiste,alerozhodnenemožnozabúdaťajnaostatné faktory,naktoréupozorňujeaj FrancisCollins, lekár a výskumník projektuHu-manGenomeProject.Tvrdí,žerozdielyvzdravíniesú spôsobené len genetickou rozdielnosťou. Je tumnoho ďalších faktorov, ako je napríklad životnéprostredie, sociálno-ekonomický status, prístupk zdravotnej starostlivosti, strava a kultúra. Veľkývplyvmá aj sebaidentifikácia a geografický pôvodpredkov (Collins 2012: 145). Rodinná anamnézaa pôvod človeka hrajú dôležitú úlohu v charakterejeho zdravia, pretože súvisia s génmi. Faktom je,že lovci-zberači nepoužívali rafinovaný cukor, soľ,nepili kávu a alkohol, nejedli pečivo amlieko.Av-šakanipoľnohospodárstvosaneujalovovšetkýchspoločnostiach v rovnakej dobe. To bymohlo byťvysvetlením,prečosajaviaurčitépopulácie„zdrav-šie“.Vkaždejspoločnostiexistujeinýmechanizmusprirodzenejredukciepopulácie.Aaknemábiologic-kýcharakter,stálemôžemaťkultúrny.Zmenyvový-živemalivýznamnývplyvnaevolučnývývojaakovminulosti,takajdnesovplyvňujúzdraviesúčasnejpopulácie.Rizikochorôbsaspájasoblasťami,kdenaši predkovia žili. Regionálne rozdiely a kultúrazanechali stopy na našom genóme. Francis Col-linstvrdí,ževtých0,4percentáchrozdielov,ktoréodlišujúčlovekaoddruhéhojedinca,jeveľazmien,ktoré pravdepodobne nemajú pre zdravie žiadnyvýznam.Všetci smepoškodení. (Collins2012:16)Jepresvedčený,žezatakmervšetkychorobymôžugeneticképredispozície.

čo s tým má spoločné kultúra?

Kultúra ovplyvňuje ľudské správanie, teda ajstravovacie návyky, vnímanie zdravia a chorôb,liečenie a iné. Kultúra je zásadná pre pochopenie

každéhoaspektuľudskéhosprávania,tedaajtoho,prečojemeto,čojeme,kedyaakotojeme.Urču-jeme tak celú škálu dôsledkov, ktoré sa prejavujúv každodennom živote. Kultúry sú výsledkom pri-spôsobovania sa ľudí rôznym prírodným prostre-diam.Rozdielmedzikultúrnouevolúciouabiologic-kouevolúciou je ten,žeprikultúrnejevolúcii ľudiamôžuovplyvňovaťaleborozhodovaťojejcharakterea smerovaní. Kultúra tiež definuje druhy zdravot-nýchproblémov,ktoréexistujú,aprostriedkynaichriešenie. Napríklad zvyk prevárať pitnú vodu pod-statne redukujedetskúúmrtnosťspôsobenúhnač-kovýmochorením(Richerson&Boyd2012:109).PodľaBoydaaRichersonasmepredovšetkýmtým,čo z nás gény a kultúra robia (Richerson&Boyd2012:18).Kultúrasa„zmocnila“ajsurovín,ktorénám poskytuje príroda ku konzumácii. Získavanieobživy a príprava jedla vyžaduje znalosťmnohýchinformácií,ktorésútiežodovzdávanézgenerácienageneráciu.Akoostatnéživočíchy,ajčlovekpotrebu-jejesť,alejejedinýmtvorom,ktorýpriuspokojovanítejtopotrebyuplatňujerôznekultúrnestratégie.Lovazberužprenásniesútýminajlepšímistratégiamiako si zaobstarať potravu. Vylúčili sme túto infor-máciuanahradili inou,ktoráalenesiesosebouajriziká. Ľudské rozhodnutia sú súčasťou kultúrnejevolúcie. „Myslením sa človekmôže cieľavedomevyhýbať nebezpečenstvu, chorobám, dodržiavasprávnuživotosprávuapodobne.Všetkoracionálnemysleniesmerujekdlhovekosti,čiženaoddialeniesmrti(Dubnička2012:67).“Fenoménpaleostravo-vanianie jeničím iným,nežnaplnením tohto„po-solstva“.Kultúraovplyvňujeajto,akýmspôsobomjeteloliečenévprípadeochorenia.Jetoústrednýmpredmetom záujmu lekárskych antropológov. Sa-mozrejmenesmiemezabudnúť,žestravajejednýmz najvýznamnejších etnoidentifikačných znakov.GeorgeP.Murdockzaradiljedloavareniemedzi67kultúrnych univerzálnosti. Kultúrne modifikovaniestravyjepríznačnéprečloveka,rovnakoakozábavavjedeníagurmánstvo.

záver

Objasniť vzťahy a súvislosti medzi stravou,génmi, kultúrou a zdravím je perspektívnou vý-skumnouoblasťounielenpre antropológiu (nutrič-nú, fyzickú, lekársku, evolučnú i kultúrnu), beha-viorálnuekológiuaekológiuvšeobecne,aleajprevedcov z oblasti nutrigenomiky. Výskum v oblastinutrigenomiky pomáha identifikovať vplyv jednot-livých potravín na gény, a zároveň tak napomáhavýskumuvoblastivývojapotravín.Jedenznajväč-ších problémov, ktoré sa v súčasnosti objavujú,je, že pre nás samotných je niekedy záhadou, čov skutočnosti konzumujeme. To značí, že nevie-me ovplyvniť ani náš zdravotný stav. Môže všakbyťpaleolitickéstravapovažovanázavzor ideálnejvýživypresúčasnúpopuláciu?Nacelomsvetesapopulácie prispôsobili strave zmiestnych zdrojov.Výhodau človeka spočíva v jeho všežravosti. Člo-vekväčšinoukonzumujeto,čomuchutí,čopova-žuje zasprávnekonzumovaťačomákdispozícii.UInuitovdominujemäsitástrava,zatiaľčonapríkladu!Kungovnajväčšípodieltvoriaorechymongongo.AntropologičkaMarieShostaková(ktorámimocho-dom spolupracuje s Coradainom) píše, že mäso,

sa u !Kungov považuje za cennejšie, než potravazískaná zberom.Oväčšinenazbieranýchpotravín,svýnimkoumongongovýchorechov,sa!Kungoviavyjadrujú ako o niečombezvýznamnom,mäso sahodnotítakvysoko,žesačastostávasynonymompre´potravu´(Shostaková1993:201).Väčšina ľudína tejto zemi však patrí k jedákommäsa. Ďalšímfaktomje,žečlovek-všežravec,konzumujerastlinyajživočíchy,ktorésivyvinulirôzneobrannémecha-nizmy,čiževprípaderastlínkonzumujemeajtoxínya iné bioaktívne látky. Za účelom zníženia príjmufytochemikálií,bynašezákladnépotravinynajlepšienemaliobsahovaťobilniny (Lindeberg2010:221).Zmenastravovacíchnávykovvyžadujepoznať kul-túrny aj biologický kontext daného spoločenstva.Potraviny, ktoré sú typické pre nás, nemusia byťakceptované „tými druhými“. Jedlo je do značnejmiery výsledkom kultúrnych preferencií a nielenbiologickýchpotriebčloveka.

Štúdiumbiologickejakultúrnejdimenzieľud-skejstravyaichvplyvunazdravieachorobupred-stavuje veľkúvýzvupreviacerovednýchdisciplín.Výskum tejtoproblematikysialevyžadujeprogra-mový interdisciplinárny výskum. Vďaka interdi-siplinaritemôžemepochopiťúlohukultúryvzdraví,vcharakterezdravotnejstarostlivostiavprevenciiproti chorobám, ktorá je súčasťou mechanizmuprežitia človeka. Interdisciplinarita poskytujemož-nosťdospieťknovýmobjavom,priktorýchsaspojarôzneoblasti,niekedynaprvýpohľadvzájomnene-súvisiace,čímsamôžuobjaviťnovériešenia.

LitEratÚra

[1] COLLINSF.S.(2012):Rečživota.DNAarevolúciavpersonalizovanémedicíne.Praha:Academia.

[2] CORDAIN,L. (2002):ThePaleoDiet:LoseWeightandGetHealthybyEatingtheFoodYouWereDesignedtoEat.NewYork:Wiley.

[3] DUBNIČKA,I.(2012):Misamäsa.Bratislava:INFO-PRESS.

[4] ERRINGTON,F.,FUJIKURA,T.,GEWERTZ,D.:„In-stantNoodles as anAntifrictionDevice:Making theBOPwith PPP in PNG“ In American Anthropologist, vol 114,no.1,str.19-31.

[5] GRAYSON,M. (2010): Editorial: Nutrigenomics. InNatureOutlook.Nutrigenomics,vol468,no.7327,str.1.

[6] LEAKEY, R. (1996): Pôvod ľudstva. Bratislava: Ar-cha.

[7] LINDEBERG,S.(2010):FoodandWesternDisease:HealthandNutritionfromanEvolutionaryPerspective.

[8] RICHERSON,P.J.,BOYDR.(2012):vgénochniejevšetko,anebakokultúrazmenilaevolúciu.Praha:Academia

[9] SHOSTAKOVÁ,M.(1993):Nisa,dcéraKungů.Pra-ha:Mladáfronta.

[10] SOUKUP, V. (2011): Antropológia. Teória človekaakultúry.Praha:Portál

[11] WINKELMAN,M.(2009):CultureandHealth.Apply-ingMedicalAnthropology.SanFrancisco:Jossey-Bass.

[12] www.eufic.com

[13] http://www.npr.org/blogs/13.7/2011/10/27/141666659/the-paleo-diet-not-the-way-to-a-healthy-future

Mgr. Zdenka Mechurová, PhD.súkromný sektor

[email protected]

STRAnA 13


Kniha Ruská federácia (Od Uralu po Ďale-ký východ) nadväzuje na autorove práce Politic-ké strany regiónov Ruska a jeho regiónov (Nitra:UKF2003),Politické strany postsovietskych krajín a Mongolska (Nitra:UKF2002), Kaukazské repub-liky (Nitra: UKF 2008), Krajiny v srdci Ázie (Nit-ra:UKF2008) a Postsovietsky západ (Nitra:UKF2009). Profesor Krno je uznávanýmpolitológom,kulturológomavneposlednomradeajcestovate-ľom.Všetky tieto tricharakteristikya jehoskúse-nostispredchádzajúcimipublikáciamisadorozo-beranéhodielapremietliazanechalivňomhlbokúčrtu.

Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá časťsa zaoberá celkom, čiže Ruskou federáciou, jejvývojom, históriou, politickými stranami, politic-kýmiaktérmi.Druháčasť jezameranánacharak-teristikuviacerýchčastíRuskej federácie.Užtotorozdelenienaznačuje,žedielopojednávaoRuskukomplexne.Čitateľmáhneďdojem, že v knihe jerozobratévšetkoodnajmenšíchdetailovpozovše-obecňujúce závery a analýzy vysvetľujúce súvis-losti.

Čitateľovi, ktorý chce pochopiť Rusko, ne-smie uniknúť pasáž v prvej časti knihy, v ktorejautor vynikajúco a originálne opisuje osobitostiRuska,pričomneobchádzajednuznajcharakteris-tickejšíchčŕt - ťažkýprístupdo vzdialených kútovfederácie a s tým spojenú zložitosť komunikáciecentra s perifériou. Pomocou tejto črty vysvetľujeautoritatívny ráz politického zriadenia. Na druhejstrane,Krnovknihenezabúdaaninademokratickétradícieobsiahnutévruskýchdejináchavruskommyslení. Novgorodskej republike a samosprávnejroľníckejobčinepriznávavruskomhistorickomve-domíčestnémiesto.

Autorovprierezruskouhistóriouvrcholíturbu-lentnýmdianímnazačiatku20.storočia.Právetotopohnuté obdobie začiatku 20. storočia je opísanéveľmidobre, jednoducho,svystihnutoupodstatoua súvislosťami. K danému obdobiu patria aj prvéreálne politické strany v Rusku. Ich prehľad náj-dete v knihe excelentne spracovaný a zakončenýjeprehľadompredrevolučnýchdúm.V textesadáorientovaťľahkoasúvňomzahrnutévšetkykľúčo-véinformácie.Takakoautoranalyzovalarozoberaljednotlivépolitickéstranyzozačiatku20.storočia,tak následne analyzuje jednotlivé politické stranyastraníckysystémvpostsovietskomobdobí.Veľmidobre a prehľadne analyzuje stranícky systém pojednotlivýchparlamentnýchvoľbách.

V druhej časti knihy nájdete postupne roz-pracovaných 35 administratívno-správnych častíRuska.Prikaždomcelkuautorpomenúvazákladnégeografickéúdaje,analyzujeobyvateľstvo,historic-ko-politickývývoj,hlavucelku,parlamentnéapre-zidentskévoľbyvdanomregióne.VrámcirozboruobyvateľstvanezaprieKrnovsebekulturológa,keďpomenúva a opisuje náboženstvá, mýty a kultúrurôznych etník, národov a národnostných menšín

KRNO Svetozár: Ruská federácia (Od Uralu po Ďaleký východ)

Nitra:UniverzitaKonštantínaFilozofavNitre,2012.348s.ISBN978-80-558-0202-2

žijúcich vRusku.Nezaprie v sebeani cestovateľa,keďževčastiach,vktorýchsavenujeautorcelkomzaUralom,opisujekrásy tamojšejprírodyahisto-rickécesty za jej spoznávaním.Aniperfektnýopiskultúry jednotlivých etník, ani opis drsnej prírodyahistóriujejodkrývania,bynebolomožnétakdobrenapísať, ak by Krno krajinu za Uralom nenavštívil.Toto je devíza, ktorou sa nemôže pochváliť každýa v publikácii je to cítiť. Táto devíza prináša dieluostupeňvyššiukvalituahodnotu.

Čo sa nedostatkov týka, uvediem len ten, žeautor sa v historickomprierezebližšie nevenuje ajsovietskemu obdobiu, čo môže narúšať celkovúkomplexnosťknihy.Napriek tomu jepublikáciavý-bornýmaeštestáledostatočnekomplexnýmsprie-vodcomruskýmipolitickými,historickými,kultúrny-miakoiprírodnýmireáliami,apreto,aksachceteRuskuvenovať,študovaťho,publikáciuodSvetozá-raKrnaurčitenesmieteprehliadnuť.

PhDr. Martin Štuller, doktorand Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF


STRAnA 14


Monografia Mládež – občianstvo – politika E.Svitačovejakolektívuautorov (A.Mravcová,P.Porubčan)vyšlavroku2013vovydavateľstveSPUvNitre.VšetcitrajaautoripôsobianaKatedrespo-ločenskýchviedFakultyekonomikyamanažmentuSPUvNitre.Prácajezameranánaskúmanieprob-lematikymládeževsúčasnompolitickomsystéme.Možno ju považovať za sondu, ktorá problematikumládežea jejparticipáciena fungovanía kreovanídemokratickéhopolitickéhosystému,aleajotázkuzáujmuniektorýchpolitickýchinštitúciíasubjektovomládež, recipuje v troch rozličných dimenziách,ktorésapremietajúdoštruktúrypráce,rozčlenenejokremúvoduazáverudotrochkapitol.

Prvá kapitola (Aktívne občianstvo mládeže v podmienkach súčasnej modernej spoločnosti),ktorejautorkoujeE.Svitačová,jezameranánavše-obecnépodmienkyživotamládeževsúčasnomeko-nomicko-politickomsystéme.Vychádzapritomnaj-mäz reflexie tohtoaspektuproblematikymládeže,resp.modernityvôbec,ktorúmožnonájsťvprácachvýznamnýchkomunitaristov (Ch.Taylor)akritikov

SVITAČOVÁ, Eva a kol.: Mládež – občianstvo – politikaNitra:SPUvNitre2013.1.vydanie.108s.

PhDr.RadoslavaBrhlíková,PhD.vrámcisvojejve-decko-výskumnejčinnostisauždlhšiudobuvenujeotázkameurópskejintegrácie.Vzhľadomktomu,žeeurópskaintegráciapatrímedzihlavnévýzvynášhokontinentu,tátomonografiajeviacakoaktuálna.Li-sabonskázmluvazmenilapôvodnézákladnézmluvyoEurópskejúnii,pretopoznanietýchtozmienjepo-trebné nielen pere študentov spoločenskovednýchdisciplín,aleajpreširokúverejnosť.

UvedenépublikácieautorkyspoluvytvárajúucelenýobrazfungovaniaEurópskejúniepoprijatíLisabon-skej zmluvy. Európska únia zásadným spôsobomovplyvňuježivotobčanovSlovenskejrepubliky,akoaj jejprávnysystém.SlovenskáverejnosťvšakvieveľmimáloofungovaníEurópskejúnie.NízkaúčasťvovoľbáchdoEPjezapríčinenáajspomínanoune-znalosťou.PublikáciaRadoslavyBrhlíkovejponúkamožnosťoboznámiťsasmechanizmamifungovaniaEurópskejúnie,charakteromjejprávaajejpolitika-mi, vrátane zmien zavedených Lisabonskou zmlu-vou.

Monografia Radoslavy Brhlíkovej je určenápredovšetkým pre odbornú verejnosť. Člení sa na6kapitol.Prvákapitola rozoberápolitikyEÚhisto-ricky.Osobitneanalyzujeprincípy,zktorýchvzchá-dzajú.AutorkapopisujespôsobyklasifikáciepolitíkEÚ, zvlášť klasifikáciu, ktorú obsahuje Lisabonskázmluva.

AutorkaďalejpostupujepodľasystémuLisa-bonskej zmluvy. Druhá kapitola sa zaoberá poli-tikami vo výlučnej právomoci EÚ.V tretej kapitolerozoberá politiky, kde sa EÚ delí o kompetencies členskými štátmi. Vo štvrtej kapitole analyzu-je podporné a doplnkovépolitiky.V piatej kapitole

autorka charakterizuje koordinačné politiky. Šiestakapitolajevenovanázložitejproblematikespoločnejzahraničnejabezpečnostnejpolitiky.

Publikácia poskytuje komplexný pohľad načinnosť EÚ. Pritom autorka dostatočne kritickypoukazujeajna limityčinnostiúnie.Monografia jepísaná popri vedeckej náročnosti jasným, zrozu-miteľným štýlom, argumentácia autorky je logic-ká.Grafická úprava publikácie je tiež nápomocná.Zvýrazneniapísmaprikľúčovýchpojmoch,tabuľky,nákresyuľahčujúorientáciučitateľavzložitejproble-matike.Publikáciasamôžepoužiťajakoučebnica,respektíve,napriekodbornejnáročnosti, jevhodnáajpreširokúverejnosť.

ZaujímaváknihaRadoslavyBrhlíkovejpomá-hačitateľovioboznámiťsasfungovanímačinnos-ťouEurópskejúniea zorientovať sav konkrétnychotázkach a problémochpolitického života EÚ.Od-porúčamjukaždému,komuzáležínatomabyzís-kalpodobnépoznatkyajoEÚ,akémáajosvojomtradičnomštáte,aajtým,ktorísícevediaveľaojejfungovaní,alebysichceliotázkuzasepremyslieť,akoajtým,ktorýbyradišírilitietoinformácieave-domosti v rámci svojej komunity. Naša politickáspoločnosť,akoajtáveľkáeurópska,tútointelektu-álnurozvojbytostnepotrebuje.

Doc. László Öllös, PhD.Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF


súčasnej individualizovanej spoločnosti (G. Lipo-vetsky). Kapitola problematiku reflektuje prevažnez pozície politickej filozofie presahujúcej do teóriepolitiky. Autorka tematizuje fenomén klesajúcehozáujmumládežeoaktívnepôsobenievpolitickýchorganizáciách a inštitúciách, ktoré označuje ako„krízuzdružovaniamládeže“.Textvšakneodkazujenaempirickévýskumy,ktorébypotvrdzovalivývo-jovétrendyvoblastizáujmumládežeopolitickúčin-nosť.Modelaktívnehoobčanavyužívajúcehoprávopodieľať sana vláde „sebe samému“, preferovanýautorkou,takzostávavrovinenormatívnehoideálu.Samotnáautorkapoukazujenafenomény,ktoréodobčianskejangažovanostiskôrodrádzajú.Prínosnéje tedanajmä tematizovanieproblému,ktorýmož-no označiť aj ako krízu demokracie. Prehlbujúcisanezáujemopolitickéaspoločenskédianie totiždemokraciu ohrozuje, a to z dlhodobého hľadiskadoslovaexistenčne.

Autorkou druhej kapitoly (Problematika ob-čianskej participácie mládeže v EÚ s dôrazom na inštitút euroobčianstva a mládežnícku politiku EÚ)

Po zverejnení diela: Európska únia po Lisa-bone. Nitra 2012, zverejnila autorka RadoslavaBrhlíková,členkaKatedrypolitológieaeurópskychštúdií Filozofickej fakultyUniverzityKonštantína fi-lozofavNitre,knihusnázvom:Politiky Európskej únie po Lisabone.Kniha je akýmsi pokračovanímprvejpublikácievenovanejvšeobecnejcharakteris-tikeEurópskej únie, inštitúciámEÚ, rozhodovacímprocesomvEÚarozpočtuEÚ.Publikácia„PolitikyEurópskej úniepoLisabone” sa zaoberámateriál-nymprávomúnie.

Brhlíková Radoslava: Politiky Európskej únie po Lisabone. Nitra:UniverzitaKonštantínafilozofavNitre,2013,218s.ISBN978-80-558-0478-1

STRAnA 15


Dubnička, Ivan: Šamani, mesiáši, proroci a reformátori. Nitra:UKF2013,s.364,ISBN978-80-558-0422-4

Sú ľudia,ktorí vediapresvedčiťčasťnovinár-skej obce i disciplinovaných televíznych divákov,žepatriakodborníkomnaslovovzatým.Dostávajúznačnýmediálnypriestor,kategorickysavyslovujú

Ztextucítiť,žeautorjevtematikedoma.Hociideoučebnicu,zostávaibaprideskripcii.Nadmno-hýmiotázkamisazamýšľa,hľadávlastnéodpovede.Popri zabehanýchmetódach často využívaj aj po-rovnávanie.

Obsahovo sýta, štylisticky stráviteľná prácazaujme nielen spoločenskovedných pracovníkov,hĺbavých študentov, ale aj ostatných, ktorí chcúpoznaťsvetajmimovlastnéhojaabezprostredné-hookolia.Veď,akopíšeautor,„neexistuje priestor s religióznym vákuom... Dnes je isté, že nábožen-stvo bude súčasťou ľudskej kultúry permanentne“ (s.332).Dubničkovtextposilňujebohatádoporu-čenáliteratúra,mennýzoznamaadekvátnaobrazo-vápríloha.KnihuvydareneaniepoprvýrazgrafickyspracovalMartinUhrín.

prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF


jeA.Mravcová. Problematikumládežeskúmapre-dovšetkýmnaúrovniEÚajejkľúčovýchdokumen-tov.Značnúpozornosťvenuje inštitútueurópskehoobčianstva. To na jednej strane prinášamožnosti,predovšetkým oblasti slobody pohybu, z ktorýchnajviac profituje práve mládež, na druhej straneproblematiku občianstva rozširuje o ďalší, nadná-rodnýrozmer.AjA.Mravcovápoukazujenajmänarozmáhajúci sa pasívny postoj mládeže k európ-skemu politickému a občianskemu životu, napriekvýhodám, ktoré euroobčianstvo mladým ľuďomposkytuje. Avšak ak mládež nevyužíva svoje ob-čianskeprávanamiestnej, regionálnej či národnejúrovni,jelenmálopravdepodobné,žebytakčinilanaceloúnijnejúrovni.

Autorkasaďalejzameriavanarôznepolitickéaktivity EÚ. A.Mravcová poukazuje na to, že jad-rom európskej mládežníckej politiky je vytváraniepodmienok, ktorémajúumožňovaťmladým ľuďomrozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie nevy-hnutné k tomu, aby v štáte, ako i v Únii, pôsobiliakoaktívniobčania.Autorkasi jezároveňvedomámnohýchproblémov,ktorésťažujúčiúplneznemož-ňujú aktívne využívanie štátneho i európskehoob-čianstva.Tým je,obzvlášť v slovenských reáliách,neznalosť svojichpráv už na národnej, nie to ešteeurópskejúrovni.Pretojepodľaautorkynevyhnutnépracovať„nasystémevýchovykaktívnemuobčian-stvu“(s.48).Tátoproblematikajevšakplnevkom-petenciinárodnýchštátov,pretobyjubolovhodnéskúmaťnanárodnejúrovni.

Tretia kapitola (Mládež v programoch poli-tických strán na Slovensku), ktorej autorom je P.Porubčan, sa sústreďuje na skúmanie volebnýchprogramov relevantných slovenských politickýchstrán,a tohlavnena toako,ačivôbec formulujúcielepolitikyvovzťahukmládeži.Výsledkomporov-návacejanalýzyskúmanýchvolebnýchprogramovje konštatovanie, že politické strany naSlovenskusamládeživosvojejpolitikevenujúskôrproklama-tívne, pričom sa zameriavajú najmä na získavanievoličskýchhlasov,nežnaskutočný rozvoj ichob-čianskejangažovanosti.Ajv tejtokapitolebyvšakbolo vhodné podporiť záverečné tvrdenia štatistic-kými údajmi. Už z autorom prezentovanej analýzyjezjavné,žeskúmanépolitickésubjektynepovažujúpolitikyzameranénaproblematikumládežezasvojuprioritu,čosao.i.prejavujevmarginalizovaníotá-zok vzdelávacej politiky, negatívne dôsledky čohosaprejavujúvmnohýchvýznamnýchoblastiachži-votaspoločnosti.Užlenztohtohľadiskatrebatútokapitolupovažovaťzaprínosnú,hocisidanáproble-matikažiadaomnohohlbšiepreskúmanie.

Celkovomožno prácu kolektívu autorov podvedenímE.Svitačovejpovažovaťzazaujímavýpo-hľad do rozsiahlej a náročnej problematiky, ktorávšak súvisí so základnou funkciou každého štátu,teda utváraním a udržiavaním predpokladov navlastnú reprodukciu – biologickú aj politickú. Obatieto aspekty sa bezprostredne dotýkajú mládežea zároveňsúnanej závislé.Udržanie stabilitypo-liticko-ekonomického systému, rovnako ako jeho

identity,jetotiždoveľkejmieryzávisléprávenatomakosaspoločnostipodaríodovzdaťsvojehodnotyaprincípynasledujúcejgenerácii.Tátoproblematikajetakzaslúženepredmetompolitickejfilozofieipo-litickej vedya táto štúdia jepríspevkomkskúma-niuproblematikymládežeajejpostojovksúčasnejspoločnosti.

Metodologicky jeprácapostavenánapopiseskúmaného javu a jeho hodnotení z normatívnehohľadiska, preto v nejmožno identifikovať aj kritikusúčasného stavu. Práca však len okrajovo skúmanávrhy možných riešení identifikovaných problé-mov, napr. znížením vekového cenzu pre aktívnevolebnéhoprávo,alebozavedeníminštitútuvolebnejpovinnosti.Zaurčitúslabinuprácevšakmožnopo-važovaťto,žesaautorskýkolektívneopieraoštatis-tickéúdaje,ktorébyzvýšilihodnovernosťviacerých,inakdôležitýchpostrehovprezentovanýchvpráci.

Mgr. Richard Sťahel, PhD.Katedra filozofie FF UKF


sa kmnohým témam.Na prvý pohľad z nich sršíistota, ale svet si beží ďalej po svojom a celkominak, ako domnelí profesionáli prognózovali. Niek-torí z nich z času na čas vypotia s veľkou slávoua hlukomaj brožúrku. A takmôžu aj konkrétnym,fyzickým šermovať. Ak im dala do vienku matkapríroda ohybný jazyk a nadbytočnú sebadôveru,objaviasanaobrazovkeopäťaspolusredaktormivreláciisozanedbateľnousledovanosťouvytvárajúdojemintelektuálnejelitynároda,regiónučinaopakkontinentu.

Súautori,ktorýmmédiánevyzváňajú.Atojeasiichšťastie.Možnoprávepretomajúviacchuti,inšpirácieačasu,abyčosiporiadnenapísali.Medzinich patrí už roky aj Ivan Dubnička. Jeho posled-ná kniha Šamani, mesiáši, proroci a reformátorivydanánaUKFvNitre, tradične rozsiahla,mapujena 364 stranách vývoj najrozšírenejších nábožen-stievsveta.

Vprvejkapitolesivšímaantropologickéfakto-rynáboženstva.Vysvetľuje jehonajnearchaickejšieformy,svetmágie,kultov,dodnespretrvávajúcehošamanizmu, totemizmu a zrod kultúrneho hrdinu.Vdruhejkapitolevenujeznačnýpriestorpolyteistic-kýmainýmnáboženstvám,ktorésazrodilinapôdeČíny,IndieaJaponska.Neobchádzaanimálozná-me slovanské predkresťanské obdobie. Poslednáčasťknihysazaoberázápadnýmimonoteistickýmináboženstvami,vrátanekresťanstva.

STRAnA 16


Ročník 20, 2014, č. 46 – 1/2014Vydáva/Publishedby:

Katedra politológie a európskych štúdií, FF UKF, B. Slančíkovej 1, 949 74 Nitra, SR

IČO: 00157716Registraènéè.: 1762/97 EV: 753/08

ISSN: 1335-2652

Šéfredaktor/Editor-in-Chief:doc. PhDr. Ivan Dubnička,PhD.(FFUKF,Nitra)

Členoviaredakčnejrady/EditorialBoard:prof. PhDr. Oskar Krejčí, CSc.(VŠMaVV,Praha,ČR)

prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.(FFUKF,Nitra)prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc.(PdFUK,Bratislava)

doc. PhDr. Tomáš Koziak, M. A., PhD.(UPJŠ,Košice)doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc.(PedFUK,Bratislava)

doc. PhDr. Hana Pravdová, PhD.(FMKUCM,Trnava)PhDr. Radoslava Brhlíková, PhD.(FFUKF,Nitra)

PhDr. Elena Dřízová, CSc.(FFUKF,Nitra)PhDr. Peter Horváth, PhD.(FFUCM,Trnava)

PhDr. Zuzana Poláčková, CSc.(ÚPVSAV,Bratislava)PhDr. Vladimír Srb, PhD.(ARC–VŠPaSV,Kolín,ČR)

PhDr. Milan Valach, Ph.D.(PedFMU,Brno,ČR)PaedDr. Ivan Rajtar(SPŠPNitra)

Sekretárkaredakcie/EditorialSecretary: Mgr. Eva Bernáthová E-mail:[email protected]

Grafickáúprava/Graphicdesign: Michal Ševella E-mail:[email protected]

Èasopisjevydávanýdvakrátroène/Themagazineispublishedtwiceayear

Odborné a vedecké èlánky sú recenzované / Special and scientific rewrite are judge.Názor prispievate¾ov nemusí by� zhodný

s názorom redakènej rady.

CIVITAS

NakoľkovoľbydoEurópskehoparlamentusavna-šej krajinenetešiamimoriadnejobľubeapercentuálnypodielobčanov,ktorívyužilisvojeprávovybraťsisvo-jichzástupcovvtejtoinštitúciipatríknajnižšímvrámciceléhospoločenstva,rozhodlasaInformačnákancelá-riaEurópskehoparlamentunaSlovenskuzorganizovaťkvíz pre študentov vysokých škôl.Nímmieni obohatiťpoznatkymladejgenerácieotomtopodujatíatýmtoza-ujímavýmspôsobomajzvýšiťzáujemoň.KvízsakonalpripríležitostioslávDňaEurópy,ktorýmsipripomínameSchumanovudeklaráciu,teda5.5.2014.

Okonanísúťažesomsadozvedelodprof.Sveto-záraKrnaCSc.SpoluskolegamiTomášomGašparíkomaJakubomKališomnásvšakprihlásilaMgr.RadoslavaBrhlíková,PhD., ktorejpatrí našasrdečnávďakaaj zamnohocennýchrádaposkytnutierelevantnejliteratúry.Celkovosizmeralisvojesilytriuniverzity:Bratislavskáškolaliberálnychštúdii,UniverzitaKonštantínaFilozofavNitre aUniverzita sv.Cyrila aMetoda vTrnave. Zú-častnení-tritrojčlennétímy,zakaždúprihlásenúalmamaterjeden-malizaúlohuodpovedaťnapätnásťotá-zok na tému volieb do Európskeho parlamentu 2014(napr.Koľkopercentoprávnenýchvoličovsazúčastnilovoliebdotejtoinštitúcievroku2004a2009?Koľkokrátsadoposiaľkonalieurovoľby?KtorýzposlancovEuróp-skeho parlamentu cestoval do vesmíru? alebo Koľkopolitických strán postavilo kandidátov do eurovoliebvroku2014?)smožnosťouvýberuvariantA,BaleboC,pričomsprávnavždybolaibajediná.Výsledkyvyhlá-silakomisiavzložení:RóbertHajšel-riaditeľInformač-nej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku,JaroslavNovák - asistent riaditeľa Informačnej kance-lárie Európskeho parlamentu na Slovensku a profesorSvetozárKrno -UKF. Tá zároveň odobrila regulárnosťpodujatia. Výsledky boli mimoriadne vyrovnané. Prvémiesto získala UKF, ktorej kolektív správne odpovedalnavšetkýchpätnásťotázok.TesnezaňounasledovalaUniverzitaCyrilaaMetodavTrnavesjedinouchybnouodpoveďouapelotónuzavrelaBratislavskámedzinárod-náškolaliberálnychštúdiisdvomanesprávnezvolený-mi tvrdeniami.Víťazovodmenili poznávacímzájazdomdoBruselu,lístkaminakoncertSlovenskejfilharmónie,ktorýsakonal8.5.2014podtaktovkouEwaldaDanielapripríležitostiDňaEurópyvPrimaciálnompalácivBra-

Správa o konaní kvízu pri príležitosti volieb do Európskeho parlamentu 2014

tislavearuksakmis logomEÚ. Cenou útechy sa stalidarčekovépredmetytaktiežs emblémomEÚ.V pamä-ti mi obzvlášť utkvel vrelýstisk ruky Róbertom Haj-šelom.Príjemnúatmosférudňa doplnilo občerstvenieaspoločnéfotografovanie.

Verím,žedlhoročnátra-díciatohtoúspešnéhopod-ujatiabudepokračovaťaužterazsatešímnajehoďalšíročník.

Martin Stískalštudent 2. ročník PO

Documents

CIVITAS - èASoPIS PRe PolITICké A SoCIálne VeDY Jún 2014 Magická trinástka · 2016. 3. 12. · STRAnA 2 Jún 2014 CIVITAS - èASoPIS PRe PolITICké A SoCIálne VeDY DÍWánÍJa