SLOVESKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU1130213

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE A ICH VPLYV NA

ROZVOJ REGIÓNU

2011 Monika Paulovičová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE A ICH VPLYV NA

ROZVOJ REGIÓNU

Bakalárska práca

Študijný program: Manažment podniku

Študijný odbor: 6284700 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: Ing. Daniela Hupková, PhD.

Nitra 2011 Monika Paulovičová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Monika Paulovičová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na

tému ,,Priame zahraničné investície a ich vplyv na rozvoj regiónu´´ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 26. apríla 2011

Monika Paulovičová

Poďakovanie

Chcem sa touto cestou poďakovať pani Ing. Daniele Hupkovej, PhD. za odbornú

pomoc, rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

Abstrakt (v štátnom jazyku)

Z hľadiska obsahu sa táto práca venuje priamym zahraničným investíciám a ich

vplyvu na regionálny rozvoj. Sú kľúčovou formou pre prenikanie zahraničného kapitálu do

našej ekonomiky. Táto práca sa snaží referovať, ako môžu samosprávne kraje prilákať

investičný tok do ich regiónu s cieľovým objektom – Nitriansky región.

Na Slovensku priame zahraničné investície dramaticky stúpli. Lacná a kvalifikovaná

pracovná sila, nízke dane, rovná daň pre spoločnosti tiež jednotlivcov, žiadne dane

z dividend, dobrá geografická poloha v strede Európy a relatívne liberálny pracovný

zákonník sú hlavnými výhodami Slovenska poskytovanými pre zahraničných investorov.

V prvej časti práce (Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky) sa bližšie práca

venuje rozoberaniu teórie dôležitých pojmov ako priame zahraničné investície, ich

členenie a v neposlednom rade ich vplyv a súvislosti s regionálnym rozvojom v Slovenskej

republike.

V druhej časti práce (Výsledky práce) práca analyzuje informácie a údaje, ktoré boli

získané z najrôznejších zdrojov. Z výsledkov analýzy vyplýva , že priame zahraničné

investície sú dôležitou a neoddeliteľnou zložkou každého ekonomického a sociálneho

plánu pre regionálny rozvoj každého kraja – teda tiež Nitrianskeho samosprávneho kraja

a zlepšenie blahobytu obyvateľstva. Totiž prinášajú zamestnanie, kapitál a s tým spojené

zlepšenie ukazovateľov regionálneho rozvoja.

V záverečnej časti práca sumarizuje jednotlivé poznatky a vyvodiť závery z nich.

Kľúčové slová: regionálny rozvoj, priame zahraničné investície, podpora prílevu PZI,

ekonomický a hospodárky rast, Nitriansky samosprávny kraj, investori.

Abstrakt (v cudzom jazyku)

In terms of content, this work is devoted to foreign direct investment and its impact

on regional development. FDI is according to many economist a key form of penetrating

foreing capital into our economy. This work trys to explain in this paper how may

a autonomous regions attract investment flows right into their region. This work deals

more precisely with Nitra region.

Foreign direct investment (FDI) in Slovakia has increased dramatically. Cheap and

skilled labor force, low taxes, a flat tax for corporations and individuals, no dividend taxes,

a good geographical location in the middle of Europe and a relatively liberal labor code are

Slovakia´s main advantages for foreing investors.

In the first part of this work (Summary of addressed problems) i tis more theoretical

work with the dismantling of important concepts – foreign direct investment, their

breakdown, and in their influence and relation to regional development in the Slovak

Republik.

In the second part (The results of the work), this work analyses the information and

data which were obtained from a wide variety of sources. Statistical data tells us that

foreign direct investment is an important and integral component of every economic and

social plan for the regional development of each country – hence the Autonomous Region

of Nitra and improvement of the welfare of citizens. They brings with them jobs, capital

and improvement of indicators of regional development.

In the final part of the work tries to summarize the individual knowledge and draw

from them conclusions.

Key words: regional development, foreing direct investment, the promotion of FDI

inflows, economic growth, Autonomous Region of Nitra, investors.

Obsah

Úvod......................................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky.....................................................10

1.1 Medzinárodný pohyb kapitálu.................................................................................10

1.1.1 Formy pohybu medzinárodného kapitálu....................................................10

1.2 Priame zahraničné investície....................................................................................12

1.3 Členenie priamych zahraničných investícií..............................................................14

1.3.1 Členenie PZI podľa podielu zahraničného investora na vlastníctve............14

1.3.2 Členenie PZI podľa funkčného hľadiska....................................................15

1.4 Determinanty pre vstup PZI do hostiteľskej krajiny..............................................17

1.4.1 Determinanty prílevu PZI na úrovni regiónu...................................... ........19

1.5 Výhody a nevýhody PZI...................................................................................21

2 Cieľ práce..............................................................................................................24

3 Metodika práce.....................................................................................................25

4 Vlastná práca........................................................................................................27

4.1 Charakteristika Slovenska.................................................................................27

4.1.1 Administratívne členenie SR.................................................................27

4.1.2 Vývoj prostredia pre PZI v SR...............................................................29

4.1.3 Prečo investovať na Slovensku?..................................................................29

4.1.3.1 Štátna pomoc a regionálna pomoc.........................................................30

4.1.4 Prílev PZI v SR......................................................................................32

4.1.4.1 Vývoj prílevu a stavu PZI do SR podľa krajov.................................32

4.1.4.2 Prílev PZI do SR podľa krajov.........................................................35

4.1.4.3 Prílev PZI do SR podľa odvetvového smerovania............................36

4.1.4.4 Prílev PZI do SR podľa krajiny investora........................................37

4.2 Nitriansky samosprávny kraj.............................................................................38

4.2.1 Ekonomika a priemysel.........................................................................39

4.2.2 Doprava a infraštruktúra........................................................................41

4.2.3 PZI v Nitrianskom kraji.........................................................................42

4.2.3.1 Vývoj prílevu a stavu PZI do Nitrianskeho kraja.............................42

4.2.3.2 Prílev PZI do Nitrianskeho kraja......................................................44

4.2.4 Vplyv PZI na ekonomické ukazovatele a pracovný trh..........................45

4.2.4.1 Regionálny HDP..............................................................................45

4.2.4.2 Trh práce..........................................................................................47

4.2.5 Projekty v Nitrianskom kraji........................................................................52

4.3 Okres Nitra...............................................................................................................55

4.3.1 Ekonomika v Nitre.......................................................................................56

4.3.2 Priemyselný park Nitra................................................................................58

4.3.3 Prečo investovať v Nitre ?...........................................................................59

5 Záver.............................................................................................................................60

6 Použitá literatúra.........................................................................................................63

7 Prílohy...........................................................................................................................66

Úvod

Zahraničný kapitál v Slovenskej republike, hlavne priame zahraničné investície, sú

dôležitým faktorom v jednotlivých regiónoch. Priame zahraničné investície sa tak stávajú

akceleračným prvkom rastu ekonomiky a rozvoja v regiónoch. V záujme jednotlivých

regiónov je preto prilákanie čo najviac zahraničných investorov na svoje územie.

Priame zahraničné investície majú osobitný význam najmä pre rozvíjajúce sa

ekonomiky, kde možno zaradiť aj slovenskú ekonomiku. Na Slovensku nastal výrazný

prílev zahraničných investícií po roku 1998, kedy možno hovoriť o pozitívnych efektoch

v oblasti výroby, vývoja infraštruktúry a zamestnanosti. V súčasnosti patrí Slovenská

republika medzi investične najatraktívnejšie krajiny nielen strednej a východnej Európy.

Svetová banka zaraďuje Slovensko za roky 2004 a 2005 medzi 20 najatraktívnejších krajín

z hľadiska investícií v celom svete. O čom svedčí fakt, že v posledných rokoch Slovensko

dokázalo kľúčových strategických investorov, hlavne v oblasti automobilového priemyslu.

V súčasnosti sú priame zahraničné investície jednou z najefektívnejších foriem

zvyšovania konkurencieschopnosti vybraného územia. Dochádza k prísunu zahraničného

kapitálu do ekonomiky hostiteľskej krajiny, tak sa zvyšuje výrobný potenciál regiónu

prostredníctvom presunu a zavádzania nových technológií, ktoré tam nie sú k dispozícii.

Nové technológie tak nezostávajú len vo firmách so zahraničným kapitálom, ale postupne

technologické inovácie prechádzajú aj do ostatných firiem.

Do hostiteľských krajín sa prináša kapitál vo forme priamych zahraničných

investícií, ktorý tam nie je k dispozícii. Investori zo zahraničia dokážu získať pre svoje

projekty dodatočné kapitálové zdroje výhodnejšie. Zvyčajne vznikajú nadnárodné

korporácie, ktoré dokážu získať potrebné zdroje za výhodnejších podmienok ako domáce

firmy.

Aj prístup na zahraničné trhy a nové firemné kultúry sú dôležitým prínosom

z priamych zahraničných investícií. Firmy, ktoré vlastnia zahraničné spoločnosti sa často

orientujú na vývoz, tým sa otvárajú trhy v zahraničí aj pre samotnú firmu. Priame

zahraničné investície prinášajú aj nové manažérske znalosti a techniky, tiež zvyšujú úroveň

kvalifikácie svojich zamestnancov. Firmy v zahraničnom vlastníctve využívajú expertov z

materskej firmy a organizujú programy pre ďalšie vzdelávanie svojich manažérov.

No tieto investície sú často príčinou vzniku rozdielností v regiónoch. Preto by sa

mala praktizovať vhodne zvolená regionálna politika s cieleným alokovaním investícií zo

8

hraničia do zaostalejších regiónov. Zodpovedné sú samosprávne kraje, ktoré by mali

vypracovať kvalitný program pre hospodárky a sociálny rozvoj na prilákanie zahraničných

investorov.

Priame zahraničné investície sa môžu teda stať pri vytvorení vhodného prostredia

a podmienok výrazným motorom rozvoja regiónov. Najčastejšie poskytované investičné

stimuly zo strany vlády sú formy daňových úľav. Tiež dostatok voľnej vzdelanej

kvalifikovanej pracovnej sily je faktorom pritiahnutia investorov zo zahraničia na

Slovensko. Medzi najdôležitejšie determinanty prílevu PZI na úrovni štátu patria

bezpečnosť a politická stabilita. Teda ak je krajina vnímaná ako politicky a ekonomicky

bezpečná, môže dôjsť k investovaniu zo zahraničia. Avšak tieto všetky aktivity treba

vykonávať s ohľadom na životné prostredie v regióne, ktoré je zdrojom zložiek potrebných

pre život.

Táto práca je zameraná na Nitriansky samosprávny kraj, ktorý bol cieľom viacerých

investorov z oblasti priemyslu. Zahraničné investície mali výrazný vplyv na rast a rozvoj

ekonomických ukazovateľov ako regionálny HDP, zamestnanosť, tiež mzdy, atď.

Prílev zahraničných investícií do priemyselných zón a parkov je tiež významným

nástrojom pre regionálny rozvoj. Tu sa koncentrujú firmy, priemysel a služby. S rastom

množstva dodávateľov subdodávateľov dochádza aj k rastu zamestnanosti, životnej úrovne

obyvateľov a výkonnosti ekonomiky.

V predchádzajúcich rokoch vytvorila Slovenská republika vhodné legislatívne

a materiálne podmienky pre zahraničných investorov. Z toho dôvodu je téma vplyvu

priamych zahraničných investícií a vytvárania podmienok pre ich etablovanie

v hospodárstve Slovenska je mimoriadne dôležitá vzhľadom na znižovanie

nezamestnanosti a podpory zahraničného exportu.

9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Medzinárodný pohyb kapitálu

Podľa Piovarčiovej, V. (2004) medzinárodný pohyb kapitálu predstavuje obzvlášť

dynamickú zložku svetovej ekonomiky. Tempo rastu v tejto oblasti vysoko presahuje

tempo rastu objemu svetového obchodu. Medzinárodné finančné a kapitálové trhy

pomocou rôznych finančných inštitúcií, finančných nástrojov a finančných operácií

umožňujú zhromažďovanie a transfer voľných finančných zdrojov od tých krajín, ktoré

ich majú relatívny prebytok, k tým, ktoré pociťujú ich krátkodobý, resp. dlhodobý

nedostatok.

Horeháj, J. (2009) uvádza, že medzinárodný pohyb kapitálu predstavuje

medzinárodné toky peňažných prostriedkov, ale aj pohyb fyzického kapitálového tovaru

(stroje, zariadenia a pod.) jednotlivých krajín v podobe ich vývozu a/alebo dovozu. Kapitál

vo finančnej podobe je najmobilnejším výrobným faktorom a nevyhnutným predpokladom

ďalšieho ekonomického rastu.

Lisý, J. (2005) uvádza, že nákupy alebo predaje reálnych a finančných aktív medzi

národnými ekonomikami sa nazývajú medzinárodné kapitálové toky, ktoré (z hľadiska

domácej ekonomiky) môžu vystupovať v podobe prílevu alebo odlevu kapitálu. Nákup

domácich aktív zahraničnými subjektmi (domácnosťami alebo firmami) nazývame

prílevom kapitálu. Nákup zahraničných aktív domácimi subjektmi nazývame odlev

kapitálu. Prílev a odlev kapitálu sa nezapočítava do dovozu a vývozu domácej krajiny,

pretože sa netýka dovozu a vývozu tovarov a služieb, ale nákupu a predaja reálnych

a finančných aktív.

1.1.1 Formy medzinárodného pohybu kapitálu

Holzerová, P. (2011) uvádza delenie podľa pôvodu kapitálu :

- verejný kapitál

○ zdrojom sú štáty ale medzinárodné organizácie (MMF, SB)

○ cieľom zväčša nie je zisk, ale pomoc

10

- súkromný kapitál

○ pochádza zo súkromných zdrojov (banky, poisťovne, investičné

fondy, TNK, súkromné osoby...)

○ cieľ: zisk

Delenie podľa motívu investovania (rozhodujúce časové hľadisko a forma kontroly) :

- portfóliové a

- priame zahraničné investície.

Z hľadiska podoby transferového kapitálu Rosenberg, M. (2004) uvádza

nasledovnú klasifikácie kapitálu:

- zahraničné úvery, t.j. medzinárodný pohyb pôžičkového kapitálu – poskytovanie

pôžičiek v podobe peňazí, investičných statkov, tovarov

- zahraničné portfóliové investície – nákup zahraničných cenných papierov

- priame zahraničné investície, t.j. medzinárodný pohyb podnikateľského kapitálu

– investor získa na základnom kapitále podnikateľského subjektu v zahraničí úplnú

kontrolu

Piovarčiová, V. (2004) uvádza ako hlavné formy medzinárodného pohybu

dlhodobého kapitálu :

- dlhodobý portfóliový kapitál, resp. nepriame zahraničné investície

- priame zahraničné investície

Základný rozdiel medzi týmito dvoma formami dlhodobého pohybu kapitálu spočíva

v tom, že portfóliový kapitál predstavuje pohyb cenných papierov, ktorého zmyslom je

hodnotový výnos. Priame zahraničné investície okrem výnosu predpokladajú aj možnosť

vplyvu a kontroly existujúcich či novobudovaných podnikov.

Horeháj, J. (2009) definuje portfóliové investície ako zahraničné investície do

obligácií alebo akcií, pri ktorých investor je síce spoluvlastníkom, ale jeho menší

vlastnícky podiel mu neumožňuje rozhodovať o danom hospodárskom subjekte alebo ho

kontrolovať.

Úvery sú poskytované zahraničnými bankami, podnikmi či vládami na investovanie

v domácej krajine.

11

Dôležitou formou pohybu kapitálu v medzinárodnom meradle sú podľa Kubištu, V.

(2009) portfóliové investície. Rozhodujúce sú portfóliové investície vo vlastníctve firiem

(predovšetkým rozvinutých zemí), môžu ich však vlastniť i fyzické osoby.

Pavlát, V. (2005) definuje portfóliové investície (portfólio) ako určitý súbor

investícií. Konštruovanie investícií je investičnou stratégiou, ktorá umožňuje

optimalizovať zhodnotenie kapitálu vo vzťahu k riziku umiestenia kapitálu.

1.2 Priame zahraničné investície

Patterson, N. K. (2004) definuje PZI ako investície, ktoré odrážajú trvalý záujem

rezidentského subjektu jednej krajiny (priamy investor) v rezidentskom subjekte inej krajiny

(podnik s PZI), zahŕňajú všetky transakcie uskutočňované medzi priamym investorom

a podnikom s PZI. Pokrývajú začiatočné transakcie, ako aj všetky ďalšie transakcie medzi

nimi.

Workie, M. T. (2006) definuje priame zahraničné investície ako formu dlhodobých

medzinárodných investícií, ktorá investorovi z jednej krajiny umožňuje efektívnu kontrolu

nad podnikom (podnikmi) v inej krajine, pričom za minimálny vlastnícky podiel

zabezpečujúci takúto kontrolu sa pokladá 10 %-ný podiel na kapitáli zahraničného podniku.

Prakticky najvýznamnejšou formou pohybu zahraničných investícií (globálneho

kapitálu) sú podľa Kubištu, V. (2009) priame zahraničné investície. Sú spojované

predovšetkým s činnosťou veľkých podnikov (spravidla multinacionálnych spoločností).

Prejavujú sa tak, že multinacionálna (materská) spoločnosť nejakou formou expanduje

v zahraničí, priamo investuje v nejakom podniku.

Podľa Klasa, A. (2005) v zmenšovaní regionálnych disparít zohrávajú dôležitú úlohu

priame zahraničné investície (PZI), a to nielen ako zdroj príjmov a pracovných príležitostí,

ale najmä ako sprostredkovateľ prenosu technológií a znalostí do zaostávajúcich regiónov.

12

Priame investície (direkt investment) možno podľa Jankovskej, A. (2003)

charakterizovať ako investície, pri ktorých domáci investori získavajú taký dlhodobý

podiel na základnom kapitáli zahraničného podniku, ktorý im umožňuje značný stupeň

vplyvu na jeho riadenie.

Podľa Sršňovej, J. a Füziovej Ľ. (2003) je priama zahraničná investícia najvyššou

formou prítomnosti podniku na zahraničnom trhu.

Podľa definície Národnej banky Slovenska priama zahraničná investícia

predstavuje kategóriu medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je

rezidentom jednej ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom

v inej ekonomike (podnik priamej investície).

Nariadenie európskeho parlamentu a rady (es) č. 184/2005 definuje priame

zahraničné investície ako kategóriu medzinárodných investícií, ktorá odráža cieľ

rezidentného subjektu jedného hospodárstva (priameho investora), ktorý získava trvalý

podiel v podniku, ktorý je rezidentom iného hospodárstva ako investorovho (podnik

priamej investície). „Dlhodobá účasť“ znamená, že existuje dlhodobý vzťah medzi

priamym investorom a podnikom a značný stupeň vplyvu investora na riadenie podniku

priamej investície. Priame investície zahŕňajú počiatočnú transakciu medzi dvoma

subjektami – t. j. transakciu, ktorou vzniká priamy investičný vzťah – a všetky následné

transakcie medzi týmito subjektami a medzi pridruženými podnikmi, s právnou

subjektivitou alebo bez právnej subjektivity.

Devízový zákon (2005) definuje priame zahraničné investície ako vynaloženie

peňažných prostriedkov ako iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt alebo

majetkových práv, ktorým účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých

ekonomických vzťahov investujúceho cudzozemca na podnikaní v tuzemsku, a to

nasledujúcimi formami:

1. vznik alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane rozšírenia,

2. účasť na novovzniknutom alebo existujúcom podnikaní, ak investor vlastní alebo

získa najmenej 10% podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti, alebo

najmenej 10% podielu na čistom obchodnom imaní, alebo 10% hlasovacích práv,

13

3. finančný úver na päť alebo viac rokov poskytnutý investorom na podnikanie, ak

má investor na tomto podnikaní účasť,

4. použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto investície.

Szovics, P. a Tóth, M. (2006) charakterizujú priame investície (direct investment)

ako investície, pri ktorých domáci investori získavajú taký dlhodobý podiel na

základnom kapitáli zahraničného podniku, ktorý im umožňuje značný stupeň vplyvu na

jeho riadenie. Za priame investície sa v niektorých štátoch považujú investície už s 10 %

vlastníckym podielom (napríklad na Slovensku), inde to môže. byť odlišné.

Podľa internetovej stránky Economy Watch sú FDI priame zahraničné investície

akákoľvek forma investície, ktorá vzbudí záujem u podnikov, ktoré fungujú mimo

domáceho územia investora. PZI vyžadujú obchodný vzťah medzi materskou

spoločnosťou a jej zahraničnou dcérskou spoločnosťou. Zahraničné priame obchodné

vzťahy vedú k nadnárodným korporáciám. Pre investície považovať za priame zahraničné

investície, materská firma musí mať aspoň 10% kmeňových akcií svojich zahraničných

pobočiek. Investuje firma môže tiež nárok na priame zahraničné investície, ak je vlastné

hlasovacie silu v operačnom podnikania v cudzej krajine.

1.3 Členenie priamych zahraničných investícií

1.3.1 Členenie PZI podľa podielu zahraničného investora na vlastníctve

a) Investície so 100 %-ným vlastníctvom zahraničného investora

Podľa Sršňovej, J. a Füziovej, Ľ. (2003) sa priama zahraničná investícia so 100 % - ným

vlastníctvom sa vyznačuje nezávislosťou v podnikaní, vlastným financovaním, štatútom a imidžom

zahraničnej firny, samostatným a jednoznačným rozhodovaním, úplnou kontrolou, samostatnou

cenovou politikou a plnou zodpovednosťou za výsledky.

Medzinárodné monopoly sa vyvíjali vo forme kartelov, ale dnes sú podľa Podoláka, A. (2007)

základnou formou tzv. multinacionálne spoločnosti. Ich centrum je v jednej krajine, no stále vo väčšej

14

miere prenikajú do iných ekonomík. Ťažiskom ich činnosti je v oblasti výroby, v orientácii na

budovanie zahraničných filiálok prostredníctvom vývozu kapitálu, predovšetkým vo forme priamych

zahraničných investícií.

Podľa internetovej stránky Finančník nadnárodná korporácia (multinational

corporation) je korporácia, ktorá vzhľadom na svoju ekonomickú silu získava monopolne

výsadné postavenie v medzinárodnom meradle. Jej hlavnými formami sú multinacionálne

korporácie a transnacionálne korporácie.

b) Joint ventures

Baláž, P. (2010) uvádza, že osobitnou formou PZI sú spoločné podniky alebo joint

ventures. Tieto podniky predstavujú takú formu výrobnej alebo obchodnej činnosti, na

ktorej sa zúčastňuje domáci i zahraničný partner (príp. partneri), a to v pomere, ktorý si

stanovia v zmluve, alebo ktorý bol stanovený nariadením vlády krajiny sídla podniku. Je

to teda zmluvne určená spolupráca medzi dvomi právne a ekonomicky nezávislými

partnermi, materskými firmami, ktoré založia novú dcérsku firmu ako nový právny

subjekt. Zúčastnení partneri do joint venture vkladajú zdroje (podľa toho v  ňom majú

vlastnícky podiel), riadia ho, ovplyvňujú a kontrolujú. Aj spoločný podnik môže prejsť

do úplného vlastníctva zahraničného investora, ak mu domáci partner predá celý svoj

podiel.

Podľa Horskej, E. a Ubrežiovej, I. (2001) sa spoločný podnik na základe

podielového vlastníctva alebo spoluvlastníctva s inou firmou označuje výrazom Joint

venture.

1.3.2 Členenie PZI podľa funkčného hľadiska

a) Vertikálne investície

Podľa Baláža, P. (2010) je pre ne charakteristické, že materská firma a jej

jednotlivé dcérske spoločnosti sa nachádzajú na rôznych stupňoch reprodukčného

procesu. Pre každý stupeň je príznačná pomerne úzka špecializácia. Zmyslom tých PZI

je využívanie komparatívnych východ v rôznych krajinách sveta – fázy náročné na

15

suroviny a lacnú pracovnú silu sa umiestnenia tam, kde je ich nedostatok (zväčša

v rozvojových krajinách), pričom výskum, vývoja marketing sa realizujú väčšinou

v materskej spoločnosti (väčšinou v RTE). Podľa postupnosti výrobného procesu sa

ďalej členia na spätné a následné.

Materská a dcérska firma sú teda špecializované v rôznych fázach produkcie. Táto

špecializácia závisí od zdrojov jednotlivých krajín. Ak ide o zdroje nerastných surovín,

ktoré si zaisťuje materská spoločnosť pre ďalšie spracovanie, ide o integráciu

typu ,,backward´´ (smerujúca späť, spätnú).

K vertikálnemu investovaniu typu ,,forward´´ (smerujúce dopredu, následné) dochádza

vtedy, ak si materská spoločnosť zriaďuje v zahraničí pobočky na distribúciu a predaj

tovaru, ktorý vyrába.

Podľa Šíbla, D., Šákovej, B. a Mogyorosiovej, Z. (2001) k investovaniu

typu ,,backward´´ (smerujúce späť) a typu ,,forward´´ (smerujúce dopredu) dochádza pri

vertikálnych priamych zahraničných investíciách.

b) Horizontálne investície

Materská firma investuje horizontálne podľa Baláža, P. (2010), ak dcérske

spoločnosti (afilácie, pobočky) pôsobia v zahraničí v tom istom odvetví a plnia tie isté

funkcie ako ona, čiže napríklad vyrábajú tie isté produkty, poskytujú rovnaké služby a pod.

činnosť pobočky pritom nemusí mať taký istý rozsah ako činnosť materského podniku :

môže vyrábať iba niektoré produkty z výrobného programu. Väčšinou sa špecializuje na

tie, v ktorých môže využiť komparatívne výhody hostiteľskej krajiny. V takomto prípade si

materská spoločnosť vymieňa výrobky s dcérskymi spoločnosťami, pretože každá firma

obsluhuje najmä miestny trh. Takýto postup predpokladá určitú štandardizáciu výrobkov.

Okrem využitia komparatívnych výhod môžu byť dôvodom pre tento postup dovozné

bariéry na niektorých trhoch alebo potreba blízkosti k zákazníkov kvôli rozdielom

v národných preferenciách, a teda napr. potreba zvláštneho zloženia výrobku či dizajnu.

Treba poznamenať, že v medzinárodnom prostredí sú horizontálne investície najbežnejšími

typmi PZI.

Horizontálne priame zahraničné investície sa chápu podľa internetovej stránky

Economy Watch, keď nadnárodná spoločnosť vykonáva podobnú obchodnú činnosť

16

v rôznych národoch. 

c) Konglomerátne investície

Konglomerátne investície sú podľa Baláža, P. (2010) tie, ktoré smerujú do oblastí,

ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti. Cieľom je

diverzifikácia rizika, dočasné uloženie voľných finančných prostriedkov a pod. niektoré

klasické ,,výrobné´´ spoločnosti napríklad vstúpili do mediálnej či komunikačnej oblasti,

niektoré ťažobné spoločnosti do ťažby či výroby produktov z iných odvetví a pod.

Šíbl, D. a Šáková, B. (2002) definujú konglomerátne investície ako investície,

ktoré nesúvisia s činnosťou firmy.

1.4 Determinanty pre vstup PZI do hostiteľskej krajiny

Podľa Sršňovej, J. a Füziovej, Ľ. (2003) zo stratégie firiem na konci 20. storočia

vyplýva, že podniky za rozhodujúce motívy priamych zahraničných investícií ďalej

považujú:

- trhový motív,

- motív nákladov.

Trhový motív hovorí o tom, že konkurenčne schopný zostáva len ten, kto je pripravený

čeliť konkurencii na všetkých trhoch, nie na domácom. Preto sa firmy neustále snažia

o prenikanie na nové trhy. Podľa motívu nákladov pre investorov už nie je rozhodujúca

absolútna výška nákladov, ale ich pomer k produktivite.

Podľa mesačníka Finančné trhy (2004) dostupného na internete sú PZI pri vstupe na

svoje pôsobisko z hľadiska dosiahnutia výšky zisku a výšky rizika investora

determinované z hľadiska:

a) pôsobenia interných  determinantov – vychádzajú z vnútorných podmienok

investora a sú závislé od schopnosti manažmentu využiť výhodnú stratégiu. Ide aj

o to ako správne reagovať na konkurenčné aktivity,

17

b) pôsobenia externých determinantov, ktoré pôsobia na firmu a vychádzajú

z ekonomického a právneho prostredia hostiteľskej krajiny, vysoká cena pracovnej

sily na trhu práce, nedostatok alebo nedostupnosť nevyhnutných surovín.

 

Z vecného hľadiska existujú tri typy determinantov:

a) politické determinanty

Patrí sem ekonomická, sociálna a politická stabilita, pravidlá vstupu na trh a fungovania

trhu, zaobchádzanie so zahraničnými subjektmi, pravidlá regulujúce fungovanie trhu,

medzinárodné dohody o fungovaní trhu, medzinárodné dohody o fungovaní PZI,

privatizácia, obchodná politika (tarifné a netarifné prekážky obchodu), daňová politika.

b) ekonomické determinanty

Sem patria najmä dopytové faktory – veľkosť trhu a príjem na obyvateľa, rast trhu, prístup

na regionálne a globálne trhy, preferencia spotrebiteľov v krajine, štruktúra trhu. Lacné

zdroje, vstupy – suroviny, lacná nekvalifikovaná pracovná sila, technologické inovačné

prínosy, infraštruktúra. Znižovanie nákladov – náklady zdrojov a aktív prispôsobené na

vyššiu produktivitu pracovnej sily, ďalšie náklady vstupov (transportné náklady v krajine),

členstvo v medzinárodných integračných zoskupeniach a z toho vyplývajúca možnosť

založenia siete regionálnych korporácií

c) determinanty podpory investora a podnikateľského prostredia

 Ide hlavne o opatrenia na prilákanie investícií, prídavné náklady (korupcia,

administratívne prieťahy...), poinvestičné služby, spoločenské vybavenie (kvalita života).

Jankovská, A. (2003) uvádza hlavné motívy, vedúce k tomu, aby si firmy založili

v zahraničí svoje pobočky alebo subsidiary, sú predovšetkým tieto:

- využitie lacnejších výrobných faktorov,

- zníženie nákladov spojených so zahraničným obchodom,

- využitie výhodnejších daňových podmienok,

- zníženie kurzového rizika,

- diverzifikácia vstupov, výstupov a zisku,

- využitie výhodnejších zdravotných, bezpečnostných a ekologických predpisov,

- sledovanie svojich obchodných partnerov.

18

Buček, M. (2006) (In : Slaninová, P. – Bobenič, V. – Seňová, A.) udáva

determinanty prílevu priamych zahraničných investícií :prílevu priamych

zahraničných investícií

a) interné - vychádzajú z vnútorných podmienok firmy a kam môžeme zaradiť

faktory ako kultúra firmy, manažment, významné udalosti, ktoré môžu mať vplyv

na zmeny postojov a pod.,

b) externé – z vecného hľadiska ich možno rozdeliť do troch skupín: nákladové

faktory, dopytové faktory a investičné prostredie.

Externé faktory môžeme rozdeliť na dve základné skupiny:

1. skupina - faktory, ktoré sú ovplyvňované najmä politikou štátu a regionálne a miestne

samosprávy nemajú na ich vplyv výrazný dosah a

2. skupina - faktory, ktoré sú viac ovplyvniteľné na regionálnej úrovni.

Obe tieto skupiny vplývajú na prílevu PZI a nemožno ich od seba oddeliť, preto je na

úspešný prílev PZI nevyhnutná spolupráca všetkých úrovni štátnej a verejnej správy.

Dopyt a ponuka finančných aktív na medzinárodnom finančnom trhu sú

determinované podľa Piovarčiovej, V. (2004) rovnakými faktormi, ako aj na národnom

kapitálovom trhu, pribúdajú tu však niektoré ďalšie podmienky.

Medzi najdôležitejšie faktory patria:

- očakávaná reálna miera výnosnosti aktíva,

- rozdiely v úrokových mierach,

- menové kurzy a ich zmeny, riziko, resp. stupeň neistoty, či bude dosiahnutý

očakávaný výnos, ako ďalšie rizikové faktory,

- miera likvidita aktív a rozdiely v zdaňovaní.

1.4.1 Determinanty prílevu PZI na úrovni regiónu

Podľa Kotuliča, R. (2003) (In : Slaninová, P. – Bobenič, V. – Seňová, A.) pri tvorbe

vhodného investičného prostredia je dôležité prihliadať na záujmy a potreby jednotlivých

regiónov krajiny:

19

- geografická a kultúrna vzdialenosť - vzdialenosť investora a hostiteľskej krajiny,

s ktorou súvisia faktory ako dopravné náklady, investovanie verzus export, bariéra

investovanie a obchodu podobne,

- subdodávateľská báza - pri niektorých typoch investícií je dôležitá aj dostupnosť

kvalitných dodávateľov. Subdodávateľská báza je takisto jedným z kľúčových

nástrojov, ktorým možno prepojiť zahraničné investície s domácimi podnikateľmi a

vytvoriť tak stabilnejšiu hospodársku štruktúru regióne,

- prírodné zdroje - osobitným faktorom, ktorý má však klesajúcich význam, je

prítomnosť nerastného bohatstva,

- existujúci investori - tento faktor sa často označuje ako demonštračný efekt

priamych zahraničných investícií. Ten vzniká vtedy, keď sa investori rozhodnú

investovať z dôvodu prítomnosti iných investorov v regióne alebo krajine bez toho,

by mali na týchto investorov priame väzby,

- výrobné náklady - rozdiel vo výrobných nákladoch predstavuje v súčasných

podmienkach prílevu kapitálu na Slovensko najvýznamnejší faktor,

- regionálna pracovná sila - kvalita, dostupnosť a cena pracovnej sily predstavujú

pre väčšinu investícií kľúčový determinant pri rozhodovaní o výbere lokality na

umiestnenie investície,

- cena práce - zohráva najvýznamnejšiu úlohu najmä pri investíciách do odvetví

náročných na pracovnú silu (čo sú väčšinou odvetvia s nízkou pridanou hodnotou),

- dopravná infraštruktúra – významným determinantom je aj dopravná

infraštruktúra, ktorú by sme mohli považovať za určitú podskupinu už

spomínaného faktora geografickej vzdialenosti,

- telekomunikácie - pre investície s vyššou pridanou hodnotou sa menia aj priority,

ktoré podmieňujú vstup týchto investícií,

- lokálna infraštruktúra - pripravenosť regiónu na konkrétne etablovanie sa

zahraničného investora. Môžeme ju rozdeliť do dvoch základných skupín technická

infraštruktúra vrátane priemyselných parkov a tzv. „mäkká infraštruktúra“, kam

môžeme zaradiť vybavenie regiónu podpornými službami, ako sú školy, oddychové

zariadenia, finančné služby, zdravotnícke služby a pod. Najdôležitejší regionálny

determinant predstavujú pre investora voľné pozemky alebo výrobné haly na

začatie výroby,

20

- priemyselné - podnikateľské parky - prestavujú jeden zo základných

regionálnych determinantov prílevu PZI. a sú rozhodujúcim faktorom záverečného

a veľmi konkrétneho umiestnenia zahraničnej investície.

Ďalšiu skupinu determinantov tvoria podľa Bučeka, M. (2008) faktory, ktoré sa

v jednotlivých regiónoch prejavujú rozdielne a majú tak vplyv na konkrétnu alokáciu

PZI. Sem zaraďujeme najmä faktory:

- geografická a kultúrna vzdialenosť

- subdodávateľská báza

- výrobné náklady (najmä náklady na ľudské zdroje)

- prírodné zdroje

- dopravná infraštruktúra

- lokálna infraštruktúra

- existujúci investori

- regionálne a miestne zvýhodnenia

1.5 Výhody a nevýhody PZI

Ako uvádzajú Hudec, O. – Džupka, P. – Želinský, T. (2006) prílev priamych

zahraničných investícií na krajinu má množstvo kladných a záporných dopadov.

Medzi hlavné výhody PZI patrí:

- kapitálové zaistenie reštrukturalizácie,

- vytváranie nových pracovných príležitostí, získavanie zručností a kvalifikácie,

- stimulácia rozvoja infraštruktúry,

- sprísnenie nových manažérskych metód a skúseností,

- rozšírenie kvalifikácie a zvýšenie produktivity pracovnej sily,

- vstup nových výrobných technológií,

- zvýšenie exportu – zlepšenie platobnej bilancie,

- rast konkurencie a konkurencieschopnosti podnikov,

- vytváranie daňových prínosov na národnej aj miestnej úrovni,

- akcelerácia rozvoja kvalitných dodávateľských služieb,

21

- aktivizácia samosprávy v oblasti miestneho ekonomického rozvoja,

- objem investovaného kapitálu a dopad na rast ostatných investícií,

- transfer technológií,

- rast exportnej výkonnosti,

- regionálny rozvoj (identifikácia a vznik klastrov).

Medzi hlavné nevýhody PZI patrí:

- narušenie miestneho trhu,

- nepreviazanosť na lokálnu ekonomiku,

- dodatočné náklady na investičné stimuly,

- selektívnosť investičných stimulov,

- dominancia zahraničných vlastníkov v kľúčových sektoroch,

- väčšia miera závislosti na zahraničných investoroch,

- možnosť rýchleho obchodu so všetkými dôsledkami,

- možnosť repatriácie zisku

- averzia zo strany miestnych obyvateľov.

Zahraničné investície majú podľa Bučeka, M. (2008) osobitný význam najmä pre

tranzitívne a rozvíjajúce sa ekonomiky , kam možno zaradiť aj slovenskú ekonomiku.

Poskytujúce týmto krajinám kapitál, ktorý je potrebný na urýchlenie ich

reštrukturalizácie. V rámci zahraničných investícií sú to potom najmä priame

zahraničné investície (PZI), ktoré pre tranzitívne ekonomiky prinášajú celý rad výhod,

ktoré neposkytujú ostatné typy zahraničných investícií – nové trhy, modernejšie

technológie, nové firemné kultúry a iné.

Patria však medzi exogénnych nositeľov rozvoja, čo so sebou prináša aj negatívne

stránky. Práve z toho dôvodu je potrebné venovať pozornosť nielen zabezpečeniu

prílevu zahraničných investícií, ale aj podpore už existujúcich a  ich previazanosti na

ekonomiku hostiteľskej krajiny. Jednou z prirodzených negatívnych čŕt PZI z pohľadu

dosiahnutia rovnomerného rozvoja regiónov je aj ich tendencia kumulovať sa

v určitých lokalitách (aglomeračný efekt). Práve ten spôsobuje koncentráciu PZI do

vyspelých centier krajiny a tým ešte viac prispieva k zvyšovaniu regionálnych

rozdielov.

22

Priame zahraničné investície sa môžu pri vytvorení vhodného prostredia stať výrazným

motorom rozvoja regiónov, najmä v prípade regiónov trpiacich nedostatkom vlastného

kapitálu alebo vlastných rozvojových impulzov.

Podľa Neumanna, P. - Žamberského, P. - Jiránkovej, M. (2010) z hľadiska

zdrojovej zeme kapitálu dôjde k rastu výnosu z vlastníctva kapitálu v tejto zemi, získali

vlastníci kapitálu a pohoršili si pracovníci.

Z hľadiska hostiteľskej zeme sú dopady tohto pohybu nasledujúce: klesli výnosy

z vlastníctva kapitálu v tejto zemi, pohoršili si vlastníci kapitálu a naopak si polepšili

pracovníci.

Jedným z negatívnych dopadov na zdrojovú zem je strata pracovných miest v  dôsledku

investovania v inej zemi. V hostiteľskej zemi naopak príchod zahraničného investora

znamená vznik nových pracovných príležitostí, ale i ďalšie významné prínosy

napríklad v podobe prenosu progresívnych technológií.

23

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom bakalárskej práce bude poukázať na vplyv a tiež dôležitosť

priamych zahraničných investícií, ktoré plynú do Nitrianskeho kraja.

Najskôr sa budem zameriavať na PZI z celoslovenského hľadiska, teda

administratívne členenie SR, vývoj prostredia pre PZI v SR, dôvody investovania na

Slovensku s podporou zahraničných investorov.

Potom sa budem venovať prílivu PZI do vybraného Nitrianskeho samosprávneho

kraja. V práci bude sledovaný prílev zahraničných investorov do Nitrianskeho kraja

a následný sociálno-ekonomický rozvoj regiónu.

Hlavný cieľ práce bol rozdelený na čiastkové ciele:

- charakteristika priamych zahraničných investícií,

- zhodnotenie podmienok, ktoré sú vytvorené pre vstup zahraničných investorov

do Slovenskej republiky a Nitrianskeho kraja,

- poukázanie na prísun PZI do Slovenskej republiky a do Nitrianskeho regiónu,

- ekonomika a priemysel, doprava a infraštruktúra, vplyv PZI na regionálny HDP

a trh práce v Nitrianskom kraji

- projekty realizované v Nitrianskom kraji,

- zhodnotenie vplyvu priamych zahraničných investícií na celkový rozvoj regiónu

24

3 Metodika práce

Pre dosiahnutie stanoveného cieľa bol zvolený metodický postup:

1. výber územia – Nitriansky región, mesto Nitra,

2. výber literárnych aj internetových zdrojov domácej aj zahraničnej literatúry,

3. preštudovanie týchto zdrojov,

4. získavanie, zber údajov a informácií,

5. analýza údajov a spracovanie záverov.

3.1 Materiál

Pri spracovávaní témy som použila:

1. domáce i zahraničné literárne pramene – zo Slovenskej poľnohospodárskej knižnice,

2. zákony – Devízový zákon a Nariadenie európskeho parlamentu a rady (es) č. 184/2005

z 12. januára 2005,

3. informácie z internetu:

- agentúra SARIO

- z internetových stránok Nitrianskeho samosprávneho kraja

- z internetových stránok Štatistického úradu SR

- a ďalších internetových zdrojov týkajúcich sa danej problematiky.

Pri vypracovaní tejto práce bola vyvinutá snaha postupovať tak, aby informácie

o vplyve PZI na rozvoj Nitrianskeho regiónu boli objektívne a komplexné.

Spracovávanie bakalárskej práce spočívalo v :

- stručnej charakteristike Slovenskej republiky

- charakteristike administratívneho členenia v SR

- vývoj prostredia pre PZI

- analýze vývoja prílevu PZI 1998-2008 a stavu 1997-2008 na Slovensku

- analýze prílevu PZI v roku 2009 a 2010 (v mesiacoch 1.-9.) v SR

- charakteristike bližšie sledovaného Nitrianskeho kraja

- analýze vývoja prílevu PZI 1998-2002 a stavu 1997-2002 v Nitrianskom kraji

- analýze prílevu PZI v roku 2009 a 2010 (v mesiacoch 1.-9.) v Nitrianskom kraji

25

- analýze vplyvu PZI na ekonomické ukazovatele ako regionálny HDP a trh práce

v Nitrianskom samosprávnom kraji.

3.2 Metódy práce

Za účelom splnenia cieľa práce boli použité nasledovné metódy:

- Základná poznávacia metóda – preštudovanie literatúry , získavanie údajov

- Metóda vedeckej abstrakcie – podstatou bolo abstrahovanie nepodstatných

informácií od tých, ktoré mali priamy alebo nepriamy vzťah k riešenému

problému

- Analyticko-syntetická metóda – najskôr rozanalyzovať získané údaje

a následne poznatky zhrnúť a vyvodiť z nich závery

26

4 Vlastná práca

4.1 Charakteristika Slovenska

Slovensko je vnútrozemský štát, ktorý leží v strednej Európe. Dlhý tvar je Slovenská

republika. Rozloha krajiny je 49 035 km2 , žije tu približne 5,43 milióna obyvateľov. Štát

hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (107,1 km), Poľskom (541,1

km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km). Hlavným mestom je Bratislava, ktorá

je zároveň aj najľudnatejším mestom.

Na území dnešného Slovenska bola Samova ríša v 7 . storočí prvý štátny útvar Slovanov.

Neskôr Nitrianske kniežatstvo na začiatku 9. storočia, ktorého spojením s Moravským

kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Územie Slovenska sa začlenilo do

Uhorska v prvej polovici 9. storočia - od roku 1866 Rakúsko-Uhorsko. V roku 1918 nastal

rozpad Rakúsko-Uhorska. Až do roku 1993 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska,

avšak okrem obdobia samostatnosti počas Prvej Slovenskej republiky.   Samostatná

Slovenská republika vznikla 1. januára 1993.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou. Úradným jazykom v štáte

je slovenčina. Od 1. mája 2004 sa stalo Slovensko členom Európskej únie, od 21.

decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16.

členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Slovenskú korunu vystriedalo euro, ktoré sa

stalo oficiálnou menou. Prijatím eura sa tak zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

4.1.1 Administratívne členenie SR

Od roku 1996 je Slovensko rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002

zároveň samosprávnymi krajmi. V Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC).

27

Tab. 1

8 samosprávnych krajov SR

1. Banskobystrický kraj Banská Bystrica

2. Bratislavský kraj Bratislava

3. Košický kraj Košice

4. Nitriansky kraj Nitra

5. Prešovský kraj Prešov

6. Trenčiansky kraj Trenčín

7. Trnavský kraj Trnava

8. Žilinský kraj Žilina

Zdroj: Wikipédia

Obr. 1

Kraje Slovenska

Zdroj: Wikipédia

28

Územné členenie :

8 krajov 79 okresov 138 miest a 2883 obcí

4.1.2 Vývoj prostredia pre PZI v SR

Slovenská republika je ideálne miesto pre investovanie. Krajina je politicky

a ekonomicky stabilná. Za posledné roky prešiel štát výraznými štrukturálnymi zmenami

s víziou stať sa jednou z najlepších cieľových krajín pre potenciálnych investorov. 

Slovensko sa stalo plnohodnotným členom Európskej únie, NATO, OECD

a Schengenského priestoru. Slovensko prijalo euro 1. januára 2009 a tak sa stalo 16.

členským štátom eurozóny. Splnilo všetky požadované Maastrichtské kritériá.  Slovensko

si udržiava veľmi dobrú pozíciu v raste HDP medzi krajinami EÚ, aj napriek svetovej

hospodárskej kríze, ktorá spôsobila negatívny rast HDP. Slovensko sa teší z pozitívneho

ratingu od medzinárodných ratingových spoločností. Získalo tiež najlepšiu pozíciu medzi

krajinami CEE od Svetovej banky v Doing Business Report 2008, 2009 a 2010.

 

4.1.3 Prečo investovať na Slovensku?

10 dôvodov prečo investovať na Slovensku:

1. Výborná geografická poloha v strednej Európe

2. Politická a ekonomická stabilita, najvyšší ekonomický rast v regióne

3. 20 % jednotná daň a 0% daň z dividend

4. Dostatok kvalifikovanej pracovnej sily

5. Nízke náklady na pracovnú silu pri pomerne vysokej produktivite práce

6. Euro – oficiálna mena od roku 2009

7. Veľký výber priemyselných zón, stavebných pozemkov a kancelárií určených na predaj

alebo prenájom

8. Harmonizované investičné stimuly s legislatívou EÚ

9. Kvalita infraštruktúry sa neustále zlepšuje

10. Veľký inovačný potenciál pre projekty v oblasti veda a výskum

Zdroj : SARIO

29

4.1.3.1 Štátna pomoc a regionálna pomoc

Štátna pomoc v Slovenskej republike sa riadi predovšetkým zákonom č. 231/1999

Z.z. o štátnej pomoci, ktorý je tzv. rámcovým predpisom, ktorý umožňuje poskytovať

pomoc. Štátna pomoc môže byť poskytovaná za rôznymi účelmi, napríklad pomoc na

vzdelávanie, pomoc pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, pomoc na výskum a

vývoj, pomoc na ochranu životného prostredia, ale aj regionálna pomoc.

Regionálna pomoc sa poskytuje vo forme investičných stimulov. Slovenská

republika sa vyznačuje výraznými regionálnymi rozdielmi, ktoré sú dané geograficky,

čiastočne historicky, pôvodným ekonomickým rozvojom, mierou urbanizácie a

industrializácie a pod. Rozdiely je možné badať aj v ekonomickej výkonnosti, sociálnej

úrovni a vzdelanostnej štruktúre. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie

investora o lokalizácii jeho investície je nesporne aj objem a štruktúra štátnej pomoci,

presnejšie regionálnej pomoci, ktorú môže dostať vo forme investičných stimulov.

Primárnou úlohou investičných stimulov by malo byť motivovanie investorov, aby svoje

nové projekty umiestňovali v tzv. znevýhodnených lokalitách. Sú oblasti s vyššou

nezamestnanosťou, nižšou kvalitou infraštruktúry a pod. Pozitívny vplyv novej investície

sa prejaví vytvorením pracovných miest, príležitosťami na uplatnenie sa absolventov a

zároveň aj vytvorením nových podnikateľských možnosti pre miestne spoločnosti.

Vo všeobecnosti sa poskytovanie štátnej pomoci riadi najmä právom Európskej únie,

ktoré tak vytvára základný právny rámec aj pre slovenské orgány. Platí, že domáca,

slovenská, právna úprava môže byť v tomto prípade prísnejšia a detailnejšia než európska,

nie však benevolentnejšia.

Pri celkovom objeme schválenej pomoci sa musí brať do úvahy intenzita a

charakter konkrétnych regionálnych problémov. Európska Komisia schvaľuje

maximálny objem pomoci pre jednotlivé regióny, ktorá môže byť investorovi

poskytnutá.

30

Za týmto účelom rozdelila Slovenskú republiku na štyri regióny: región

Bratislava 0% (od 1.1.2009) , západné Slovensko 40 %, stredné Slovensko 50%,

východné Slovensko 50%.

Zdroj : SARIO

Uvedené percento vyjadruje tzv. intenzitu pomoci, teda maximálny podiel z

oprávnených nákladov, ktorý môže byť investorovi schválený vo forme jednotlivých

investičných stimulov.

Investičné stimuly sú formami, v ktorých môže byť regionálna pomoc čerpaná.

Investor si môže zvoliť ktorékoľvek investičné stimuly. Investor rozhoduje o ich výške,

kombinácii a vzájomnom pomere. Celkový súčet hodnôt stimulov však nesmie

presiahnuť maximálnu intenzitu regionálnej pomoci. Podľa zákon o investičnej pomoci

sú uvádzané 4 rôzne stimuly:

- finančný príspevok

- daňová úľava

- príspevok na nové pracovné miesta

- prevod majetku štátu / obce na investora za zvýhodnenú cenu.

31

4.1.4 Prílev PZI v SR

4.1.4.1 Vývoj prílevu a stavu PZI do SR podľa krajov

Tab. 2

Prílev priamych zahraničných investícií do SR 1998-2002

Údaje zahŕňajú majetkový kapitál (v mil. SKK)

1998 1999 2000 2001 2002

Členenie podľa krajov 18 582 16 687 99 561 61 448 185 594Bratislavský kraj 8 351 9 147 61 064 51 486 170 738

Trnavský kraj 1 593 2 119 1 036 1 552 3 497Trenčiansky kraj 1 995 2 175 223 557 2 185Nitriansky kraj 719 483 834 2 943 1 148

Žilinský kraj 2 879 1 012 5 558 1 494 6 468Banskobystrický kraj 676 141 459 3 499 407

Prešovský kraj 412 623 478 771 189Košický kraj 1 957 987 29 909 -854 962

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Tab. 3

Prílevy PZI do Slovenskej republiky v Mld. SKK v rokoch 2003-2008

V roku Majetková

účasť

Reinvestovaný

zisk

Ostatný

kapitál

Celkom

2003 38,9 55,6 -15,0 79,4

2004 37,5 52,0 8,2 97,8

2005 22,2 27,1 26,1 75,3

2006 64,3 32,9 42,2 139,4

2007 35,5 20,6 32,3 88,4

2008 39,7 6,1 54,3 100,1

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

32

Z tabuľky vyplýva, že prílev do SR v roku 2003 bol 79,4. V nasledujúcom roku

2004 možno hovoriť o stúpajúcej tendencii na hodnotu 97,8. V roku 2005 sa prílev

znížil na 75,3. Prílev sa zvýšil v roku 2006 na 139,4. V roku 2007 sa znížil na 88,4.

V roku 2008 predstavoval prílev do SR 101,1 mld.SKK. Nemožno teda hovoriť

o rastúcej alebo stúpajúcej tendencii prílevu PZI do SR v rokoch 2003-2008.

Tab. 4

Stav priamych zahraničných investícií v SR, 1997-2002

Údaje zahŕňajú majetkový kapitál (v mil. SKK)

1997 1998 1999 2000 2001 2002

Členenie podľa krajov 58 107 78 568 96 038 177 141 234 396 319 246Bratislavský kraj 38 787 47 547 57 082 99 068 146 484 226 523

Trnavský kraj 3 162 6 502 8 539 9 674 11 569 13 652Trenčiansky kraj 2 401 4 268 6 473 6 749 7 099 9 579Nitriansky kraj 1 794 3 175 3 645 4 503 7 626 9 363

Žilinský kraj 2 733 2 390 3 392 8 527 10 316 12 584Banskobystrický kraj 1 712 4 463 4 759 5 440 8 180 8 492

Prešovský kraj 1 249 3 863 4 233 4 743 5 532 5 891Košický kraj 6 270 6 360 7 915 38 437 37 590 33 162

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

33

Tab. 5

Stavy PZI v Slovenskej republike v Mld. SKK k 31.12.2003-2008

Majetková účasť a

reinvestovaný zisk

Ostatný kapitál Celkom

k 31.12.2003 478,6 40,7 519,3

K 31. 12. 2004 570,9 52,5 623,4

K 31. 12. 2005 670,5 85,2 755,8

K 31. 12. 2006 757,7 125,5 882,2

K 31. 12. 2007 816,8 159,6 976,4

K 31. 12. 2008 890,0 201,4 1091,4

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Stav PZI v SR ako vyplýva z uvedenej tabuľky k 31.12.2003 je 519,3.

K 31.12.2004 bola hodnota 623,4. V nasledujúcom roku 2005 bola hodnota k 31.12.

755,8. K 31.12.2006 predstavoval stav PZI 882,2. K 31.12.2007 hodnota opäť stúpla na

976,4 a k 31.12.2008 bol stav PZI v SR 1091,4 mld. SKK. V rokoch 2003-2008 teda

stav PZI stúpal z hodnoty 519,3 k 31.12.2003 až na stav 1091,4 k 31.12.2008, ako

vidno z tabuľky.

4.1.4.2 Prílev PZI do SR podľa krajov

34

Tab. 6

Prílev PZI do Slovenskej republiky podľa krajov

V tis. eur

2010 (mesiace 1.-9.) 2009Členenie podľa krajov 246 541 839 050

z toho:    Bratislavský kraj 73 515 618 130

Trnavský kraj 85 542 64 139Trenčiansky kraj 30 390 13 800Nitriansky kraj 22 764 104 870

Žilinský kraj 29 325 -60 198Banskobystrický kraj -2 181 64 829

Prešovský kraj 1 774 8 214Košický kraj 5 412 25 266

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Z tabuľky vyplýva, že prílev PZI do krajov Slovenka bol výraznejší v roku 2009,

ak keď za rok 2010 máme k dispozícií len údaje z mesiacov január-september.

4.1.4.3 Prílev PZI do SR podľa odvetvového smerovania

35

Tab. 7

Prílev PZI do Slovenskej republiky, 2010 (mesiace 1. – 9.)

V tis. eur

Členenie podľa odvetvového smerovania SK NACE Rev. 2 (2008) 246 541

z toho:  Priemyselná výroba 155 164

Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu

74 596

Stavebníctvo -10 524Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov

11 373

Informácie a komunikácia -308Finančné a poisťovacie činnosti -73 157Činnosti v oblasti nehnuteľností 25 979

Odborné, vedecké a technické činnosti 45 548Administratívne a podporné služby 3 760

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Tab. 8

Prílev PZI do Slovenskej republiky, 2009

V tis. eur

Členenie podľa odvetvového smerovania SK NACE Rev. 2 (2008) 839 050

z toho:  Ťažba a dobývanie -3 915Priemyselná výroba 166 519

Stavebníctvo 2 170Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 44 281

Doprava a skladovanie -7 963Finančné a poisťovacie činnosti 323 345Činnosti v oblasti nehnuteľností 65 407

Odborné, vedecké a technické činnosti 190 374Administratívne a podporné služby 34 629

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

4.1.4.4 Prílev PZI do SR podľa krajiny investora

36

Tab. 9

Prílev PZI do Slovenskej republiky, 2010 (mesiace 1. – 9.)

V tis. eur

Členenie podľa krajiny investora 246 541z toho:  Argentína 132Rakúsko 42 065Cyprus 106 202Česko -129 648

Nemecko 65 028Francúzsko 9 910

Spojené kráľovstvo 15 105Taliansko 3 708

Lichtenštajnsko 730Luxembursko 1 203

Holandsko 113 490

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Tab. 10

37

Prílev PZI do Slovenskej republiky, 2009

V tis. eur

Členenie podľa krajiny investora 839 050z toho:  Brazília 516 352Cyprus 222 531

Rakúsko 81 840Dánsko 70 377

Nemecko 67 491Francúzsko 48 001Taliansko 21 338

Spojené štáty americké 17 063Luxembursko 14 361

Švédsko 14 197Spojené kráľovstvo 11 963

Švajčiarsko 4 790Maďarsko 3 572

Lichtenštajnsko -9 271Holandsko -14 332

Kórejská republika (Južná Kórea) -70 162Česko -217 135

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

4.2 Nitriansky samosprávny kraj

Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nížinný, prerušovaný pahorkatinami. Nitriansky

samosprávny kraj patrí k najteplejším oblastiam a aj  najproduktívnejším

poľnohospodárskym centrám v rámci Slovenskej republiky. Na

severe sa tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný

Štiavnickými vrchmi a z časti  Pohronským Inovcom. Na

juhovýchode a juhu najväčšiu časť zaberá kvalitná

poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného

ostrova. Ide o najväčší  riečny ostrov Európy vytvorený medzi

hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom, ktorý má  bohaté

zásoby podzemných vôd.

38

Najmä južné oblasti kraja, sú bohaté na výskyt vodných a termálnych prameňov a preteká

ním viacero riek – najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Žitava.

Na západe susedí s Trnavským krajom, na severe s  Trenčianskym a na východe

s Banskobystrickým krajom.

Nitriansky kraj má rozlohu 6 343 km², čo predstavuje 12,9% z rozlohy SR, v ktorom sa

nachádza 350 obcí, z ktorých 15  má štatút mesta.  V mestách žije približne 48,5 %

obyvateľov v kraji.

Podľa územno–správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa kraj

člení na 7 okresov: Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa,  Nitra, Topoľčany a Zlaté

Moravce.

4.2.1 Ekonomika a priemysel

V Nitrianskom kraji vždy prevládala orientácia na poľnohospodárstvo a výrobu

k poľnohospodárstvu, vďaka geografickým a klimatickým podmienkam. V súčasnosti

sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia hospodárstva, ktoré sa sústreďujú v

najvýznamnejších mestách kraja. O Nitrianskom kraji teda možno hovoriť ako

o priemyselno-poľnohospodárskom.

Štruktúra Priemyslu

V kraji sú najviac rozvinuté tri odvetvia - papierenský, chemický a strojársky

priemysel. Rozloženie priemyslu má špecifický charakter. Sústreďuje sa v mestách.

Napríklad Šaľa je centrom chemickej produkcie, Komárno lodiarstva, Tlmače

strojárstva. Jedine Nitra, ako krajské mesto, má výrazne diverzifikovaný priemysel.

Chemický priemysel – hlavný výrobca je Duslo a.s. Šaľa. Vyrábajú hnojivá, lepidlá a

chemické prísady na výrobu gumy.

Strojársky priemysel – delí sa na ťažké a ľahké stroje. V Tlmačoch sa vyrábajú

komponenty do elektrární a zahrievacích zariadení na ťažké hutníctvo. Firma HP

Strojárne v Zlatých Moravciach vyrába diely pre automobilový priemysel. V Komárne

sa vyrábajú taktiež lode.

Elektronika – vďaka viacerým joint-venture so zahraničnými firmami a prítomnosti

dcérskych spoločností vzrástol význam tohto sektoru. Najdôležitejšie spoločnosti v

39

regióne sú Volkswagen a Siemens. Firma SONY otvorila jednu z najväčších fabrík

LED televízorov na svete v Nitre.

Farmaceutický priemysel - Mevak a.s. Nitra sa zaoberá výrobou liekov pre

veterinárne účely.

Potravinársky priemysel - v regióne sa nachádza veľa spoločnosti z tejto oblasti.

Najdôležitejší sú Levmilk Levice a.s., Tekmar s.r.o. Nitra , Hybrav Nitra a.s.

Obuv – Najvýznamnejšou firmou je Rieker v Komárne.

Ostatné odvetvia v kraji

Nitriansky kraj má najlepšie podmienky pre poľnohospodársku produkciu z

celého Slovenska. Sú tu vynikajúce predpoklady pre pestovanie obilnín a  kukurice,

z hľadiska miernej a suchej klímy a pôdy najvyššej kvality. V regióne sa tiež produkujú

kvalitné vína. Suroviny sa nachádzajú najmä v severnej časti. Hlavne Štiavnické vrchy

sú už od stredoveku centrom baníctva.

Tab. 11

Tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle 1) v Nitrianskom kraji

Spolu Podiel

(mil. Eur

b.c.)

index

na SR v %

tržby

2009 5304,7 9,2 83,0 (2009/2008 – v stálych cenách z decembra 2005)

2008 6577,2 9,0 137,4 (2008/2007 – stálych cenách z decembra 2000)

2007 4845,6 7,0 133,9 (2007/2006 – stálych cenách z decembra 2000)

2006 3592,6 5,8 105,8 (2006/2005 – stálych cenách z decembra 2000)1) z mesačných zisťovaní

Zdroj: Štatistický úrad SR

40

Tab. 12

Priemyselné parky v Nitrianskom kraji

Priemyselný park Mesto Plocha (ha)

Priemyselný park Levice Geňa Levice 65

Priemyselný park Nitra Nitra 210

Priemyselný park Zlaté Moravce Zlaté Moravce 24

Priemyselný park Vráble Vráble 23

Priemyselný park Diakovce Diakovce 7,5

Priemyselný park Hurbanovo Hurbanovo 4,7

Priemyselný park Čab Čab 20

Priemyselný park Palárikovo Palárikovo 44

Zdroj: SARIO

V Nitrianskom samosprávnom kraji je vytvorených celkom 8 priemyselných

parkov. Priemyselný park v Nitre disponuje najväčšou plochou 210 ha za nich.

4.2.2 Doprava a infraštruktúra

Nitriansky kraj má veľmi dobre rozvinutý dopravný systém ako takmer celý juh

Slovenska. Kraj disponuje síce len lokálnym letiskom, ktoré je vhodné najmä pre

charterové lety. Avšak vzdialenosť od letiska v Bratislave, ktoré prevádzkuje

vnútroštátne aj medzinárodné lety je približne do jednej hodiny. Najväčší riečny prístav

na Slovensku sa nachádza v meste Komárno. Mestá Šurany a Nové Zámky sú

železničným uzlom, kde sa križuje viacero dôležitých tratí – z Bratislavy do Budapešti,

z Bratislavy do Zvolena a z Nitry do Zvolena. Celý región má tiež vynikajúce

napojenie na železnice Maďarska. Najmä v západnej časti kraja má cestná sieť

vynikajúcu úroveň. Dobudovať by sa mala aj infraštruktúra vo východnej časti

kraja, a to najmä diaľničné spojenie medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Telefonické

služby poskytujú Slovak Telekom, a.s. (pevné linky), T-Mobile Slovensko, a.s., Orange

Slovensko, a.s. a Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. (mobilné telefóny). Sú navzájom

41

zjednotené v rámci celého Slovenska. Ceny za dodávky plynu a elektriny sú tiež

jednotné pre celé Slovensko.

Cena dodávok vody a kanalizačné poplatky sú nezávislé a sú odlišné podľa

jednotlivých okresov kraja.

4.2.3 PZI v Nitrianskom kraji

4.2.3.1 Vývoj prílevu a stavu PZI do Nitrianskeho kraja

Tab. 13

Prílev priamych zahraničných investícií do Nitrianskeho kraja 1998-2002

Údaje zahŕňajú majetkový kapitál (v mil. SKK)

1998 1999 2000 2001 2002

Členenie podľa krajov 18 582 16 687 99 561 61 448 185 594Nitriansky kraj 719 483 834 2 943 1 148

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Prílev PZI v roku 1998 bol v hodnote 719 mil. SKK. V roku 1999 hodnota klesla

na 483 mil. SKK, teda o 236 mil. SKK. Prílev PZI 834 mil. SKK z roku 2000 znamená

zvýšenie PZI oproti roku 1999 o 351 mil. SKK. V roku 2001 stúpla hodnota PZI oproti

predchádzajúceho roku o 2109 mil. SKK, na hodnotu 2943 mil. SKK, kedy došlo

k najvýraznejšiemu rastu PZI v týchto rokoch. V nasledujúcom roku 2002 PZI klesli na

hodnotu 1148 mil. SKK, teda o 1795 mil. SKK oproti roku 2001. Pri vývoji PZI

v Nitrianskom kraji teda nemožno hovoriť o rastúcej alebo klesajúcej tendencii.

42

Tab. 14

Stav priamych zahraničných investícií v Nitrianskom kraji 1997-2002

Údaje zahŕňajú majetkový kapitál (v mil. SKK)

1997 1998 1999 2000 2001 2002

Členenie podľa krajov 58 107 78 568 96 038 177 141 234 396 319 246Nitriansky kraj 1 794 3 175 3 645 4 503 7 626 9 363

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Stavy PZI v Nitrianskom kraji mali v rokoch 1997-2002 stúpajúcu tendenciu

v každom roku oproti predchádzajúceho. Stav PZI v roku 1997 bol 1794 mil. SKK.

V roku 1998 sa stav zvýšil oproti roku 1997 o 1381 mil. SKK, teda na hodnotu 3175

mil. SKK. V ďalšom roku 1999 stav PZI stúpol o 470 mil. SKK na hodnotu 3645 mil.

SKK. V roku 2000 stúpol stav oproti predchádzajúceho roku o 858 mil. SKK na

hodnotu 4503 mil. SKK. V nasledujúcom roku 2001 opäť stúpol stav PZI na hodnotu

7626 mil. SKK, teda o 3123 mil. SKK. Stav PZI v roku 2002 bol v hodnote 9363 mil.

SKK, došlo k rastu oproti roku 2001, kedy bol stav PZI najvyšší z uvedených rokov.

43

4.2.3.2 Prílev PZI do Nitrianskeho kraja

Tab. 15

Prílev PZI 2000 - 2007 v Nitrianskom regióne

Rok Mil. EUR Mil. USD %

celoslovenský

podiel

Výmenný

kurz

2000 105,73 95,0 2,5 47,389

2001 176,08 157,3 3,3 48,467

2002 219,28 233,9 2,9 40,036

2003 280,23 353,2 3,3 32,920

2004 322,01 452,5 3,2 28,496

2005 357,32 431,6 3,3 31,948

2006 480,32 681,7 3,7 26,246

2007 716,53 979,4 3,1 24,41

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Nitriansky región zaznamenáva vysoký rast prílevu PZI. Významný prílev bol

zaznamenaný v r. 2007, kedy celková hodnota PZI dosiahla úroveň 716 mil. EUR, čo

predstavuje 3,1% z celkovej hodnoty prílevu PZI do Slovenskej republiky.

Tab. 16

Prílev PZI do Nitrianskeho kraja, 2009 (1. – 12)

V tis. eur

Členenie podľa krajov 839 050z toho:  

Nitriansky kraj 104 870

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

44

V roku 2009 predstavoval prílev PZI do Nitrianskeho kraja 104 870 tis. eur

z celkovej hodnoty 839 050 tis. eur.

Tab. 17

Prílev PZI do Nitrianskeho kraja, 2010 (mesiace 1. – 9.)

V tis. eur

Členenie podľa krajov 246 541z toho:  

Nitriansky kraj 22 764

Zdroj: Štatistiky platobnej bilancie z internetovej stránky Národnej banky Slovenka

Za obdobie mesiacov 1.-9. v roku 2010 z celkového prílevu PZI 246 541 tis eur,

bol prílev PZI do Nitrianskeho kraja v hodnote 22 764 tis eur.

4.2.4 Vplyv PZI na ekonomické ukazovatele a pracovný trh

4.2.4.1 Regionálny HDP

Tab. 18

Regionálny HDP v EUR v r 2008 v bežných cenách

Kraj, SR mil. EUR podiel na SR index  v % 2008/2007

Bratislavský 17 536 26,17 106,71 Trnavský 7 942 11,85 104,34

Trenčiansky 6 747 10,07 106,79 Nitriansky 7 423 11,08 110,34

Žilinský 7 511 11,21 112,95 Banskobystrický 6 111 9,12 110,22

Prešovský 5 842 8,72 116,37 Košický 7 895 11,78 108,89 SR spolu 67 007 100,00 108,86

* údaje sú predbežné, vybilancované na základe výpočtu Eurostatu

Zdroj: Štatistický úrad SR

45

V roku 2008 bola hodnota regionálneho HDP 7 423 mil. eur. Podiel na celkovom

HDP v Slovenskej republike predstavoval 11,08 %. Index 2008/2007, teda zmena

v roku 2008 oproti roku 2007, má hodnotu 110,34.

Tab. 19

Regionálny HDP v EUR v r 2007 v bežných cenách

Kraj, SR mil. EUR podiel na SR index  v % 2007/2006

Bratislavský 16 433 26,70 113,98 Trnavský 7 612 12,37 110,31

Trenčiansky 6 318 10,26 110,15 Nitriansky 6 727 10,93 108,47

Žilinský 6 650 10,80 115,62 Banskobystrický 5 544 9,01 111,90

Prešovský 5 021 8,16 112,34 Košický 7 251 11,78 109,03 SR spolu 61 555 100,00 111,75

* údaje sú predbežné, vybilancované na základe výpočtu Eurostatu

Zdroj: Štatistický úrad SR

V roku 2007 bola hodnota regionálneho HDP 6727 mil. eur. Podiel na celkovom

HDP v Slovenskej republike predstavoval 10,93 %. Index 2007/2006, teda zmena

v roku 2007 oproti roku 2006, má hodnotu 108,47.

46

4.2.4.2 Trh práce

Zamestnanosť

Tab. 20

Počet zamestnancov a % podiel podľa sektorov

Sektor Zamestnanci Podiel (%)

Poľnohospodárstvo 16 260 6,08

Priemysel 81 632 30,5

Stavebníctvo 19 882 7,43

Obchod 48 803 18,23

Hotely a reštaurácie 5 045 1,88

Preprava, skladovanie, doručovanie

a telekomunikácie

16 047 6,00

Financie 3 851 1,44

Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné

činnosti

16 339 6,1

Verejná správa a obrana, povinné sociálne

zabezpečenie

15 801 5,9

Školstvo 19 159 7,16

Zdravotníctvo, sociálna pomoc 14 428 5,39

Ostatné spoločenské, sociálne, osobné

služby

10 401 3,89

Nitra región 267 648 100,00

Údaje z 31.12.2008

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

V decembri roku 2008 predstavoval najvyšší podiel zamestnaných pracovníkov

na všetkých sektoroch práve priemysel s hodnotou 30,5 % a obchod 18,23 %.

 

47

Graf 1

Novovytvorené pracovné miesta za roky 2002-2009 podľa regiónu

Zdroj: SARIO

V počte predpokladaných vytvorených pracovných miest sú regionálne rozdiely viac

citeľné, pričom väčšina z približne 62 518 pracovných miest (okrem expanzií) bolo

vytvorených v západoslovenských regiónoch. 

Z uvedeného grafu vyplýva, že v rokoch 2002-2009 bolo novovytvorených pracovných

miest v Nitrianskom samosprávnom kraji 10 772, čo predstavuje 17 %

novovytvorených pracovných miest v Slovenskej republike v uvedených rokoch.

48

Nezamestnanosť

Tab. 21

Miera nezamestnanosti (%) v Nitrianskom regióne v rokoch 2001-2008

Roky Miera nezamestnanosti (%)

2001 23,12

2002 21,51

2003 19,07

2004 14,80

2005 11,39

2006 9,09

2007 7,10

2008 7,41

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Miera nezamestnanosti počas posledných rokov plynule klesala, s určitým nárastom

v rokoch 2008, kedy sa prejavili dôsledky finančnej krízy. Hodnota v roku 2008 bola

7.41%.

49

Tab. 22

Ekonomicky aktívny obyvatelia, nezamestnaní, ich štruktúra, disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie a miera evidovanej nezamestnanosti (%) v okresoch

Nitrianskeho regiónu

Okres Ekonomicky aktívni

obyvatelia

Nezamestnaní

Z čoho

Ženy absolventi

Disponibilný počet

uchádzačov o zamestnanie

Miera evidovanej

nezamestnanosti (v %)

Komárno 49 317 4 525 2 403 262 4 182 8,48

Levice 56 521 7 646 4 202 447 6 519 11,53

Nitra 81 898 4 075 2 074 359 3 540 4,32

Nové

Zámky

70 867 5 979 3 327 390 5 282 7,45

Šaľa 27 163 2 085 1 208 149 1 883 6,93

Topoľčany 36 850 2 969 1 509 295 2 585 7,01

Zlaté

Moravce

19 540 1 602 882 136 1 355 6,93

Nitra

región

342 156 28 881 15 605 2 038 25 346 7,41

Údaje z 31.12.2008

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

50

Graf 2

Miera ekonomickej aktivity, miera nezamestnanosti a miera zamestnanosti za roky 1997 až 2008 - Nitriansky kraj

Zdroj: Štatistický úrad SR

51

4.2.5 Projekty v Nitrianskom kraji

 Graf 3

Ukončené projekty za roky 2002-2009 podľa regiónu

 Zdroj: SARIO

Za roky 2002-2009 podiel ukončených projektov v Nitrianskom samosprávnom kraji

predstavuje 19 % z celkového územia Slovenskej republiky. Percento predstavuje najväčší

podiel v uvedených rokoch v porovnaní o ostatnými samosprávnymi kraji.

Celkový počet ukončených investičných projektov je v jednotlivých regiónoch pomerne

vyrovnaný. Trendy za posledné roky ukazujú zvyšujúci sa záujem investorov o

Stredoslovenské a Východoslovenské regióny, ako aj zmenu štruktúry investícií na

investície s vyššou pridanou hodnotou, najmä v západoslovenskom regióne.

52

Tab. 23

Prehľad úspešných projektov v Nitrianskom samosprávnom kraji v spolupráci so

Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu v roku 2010

Názov spoločnosti Krajina pôvodu Sektor podľa NACE Mesto

PLANNING

TECHNOLOGIES

INTERNATIONAL

INC

KanadaSkladové a pomocné

činnosti v dopraveŠtúrovo

Semecs

Holandsko

Výroba počítačových,

elektronických a

optických výrobkov

Vráble

ZIZALA Lichtsysteme

GmbHRakúsko R&D

Krušovce, okres

Topoľčany

Tab. 24

Prehľad úspešných projektov v Nitrianskom samosprávnom kraji v spolupráci so

Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu v roku 2009

Názov spoločnosti Krajina pôvodu Sektor Location in Slovakia

ICU Medical Slovakia

s.r.o.USA Chémia, Guma, Plasty Vráble

53

Tab. 25

Prehľad úspešných projektov v Nitrianskom samosprávnom kraji v spolupráci so

Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu v roku 2008

Názov spoločnosti Krajina pôvodu Sektor Location in Slovakia

Mitsubishi Plastics Japonsko Chémia, Guma, Plasty Nitra

Dabo Precision Južná Kórea Chémia, Guma, Plasty Šaľa

STC Turkey Turecko Spracovateľský Nitra

Yamagata

Corporation/YAMAGATA

(SLOVAKIA) s.r.o.

Japonsko Polygrafický Šurany

Hana Elecom Južná Kórea Chémia, Guma, Plasty Vráble

MeikiJaponsko / Veľká

BritániaChémia, Guma, Plasty Nitra

SeongJi Slovakia Južná Kórea Elektrotechnický Galanta

Steep Plast Slovakia s.r.o. Francúzsko Automobilový Lužianky pri Nitre

Tab. 26

Prehľad úspešných projektov v Nitrianskom samosprávnom kraji v spolupráci so

Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu v roku 2007

Názov spoločnosti Krajina pôvodu Sektor Location in Slovakia

ZF Fridrichshafen Nemecko Strojárenský Levice

Yssel Holandsko Stavebný Palárikovo

SONY Slovakia SR / Japonsko Elektrotechnický Nitra

Ryoka Sangyo, Ryoka

Kogyo, Nichiden

Kogyo, GLOBAL SUN

TRADING

Japonsko / Maurícius Chémia, Guma, Plasty Nitra

Peikko Finland Oy Fínsko Strojárenský Králová nad Váhom

Pankl Racing Systems

AGRakúsko Automobilový Tovarníky

Lindenmaier Nemecko Strojárenský Šurany

Laminated Tubes Italia

S. p. A., Adim

Scandolara, S. p. A.,

Taliansko Chémia, Guma, Plasty Levice

54

Scandolara Holding S.

R. L.

DE MICLÉN, a. s. SR / Taliansko Chémia, Guma, Plasty Levice

Zdroj: SARIO

4.3 Okres Nitra

Nitra je jedno z najstarších slovenských miest na Slovensku. História Veľkej Moravy

bola významným obdobím mesta. Slovania postupne osídľovali oblasť Nitry niekoľko

storočí pred nástupom kniežaťa Pribinu na kniežací stolec (800–861). Knieža Pribina bol

považovaný za prvého vladára Slovienov –

predchodcov Slovákov. Dal postaviť v okolí

Nitry prvý kresťanský kostol, o lokalizácii

ktorého sa dodnes archeológovia nevedia

dohodnúť.

Významné obdobie Nitra prežívala aj v

období panovníka Rastislava (846-870). Na jeho

podnet v roku 863 prišli na Veľkú

Moravu vierozvesci Konštantín a Metod. Vzdelaní bratia pochádzajúci z gréckeho Solúna

ovládali reč Slovanov. Vysvetľovali kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej prostému ľudu.

Najväčší rozkvet Veľkomoravskej ríše sa zaznamenal v čase panovania Svätopluka. Z

tohto obdobia sa traduje aj povesť „O troch Svätoplukových prútoch“. 

Dnešná Nitra je mesto zelene a študentov s bohatou ponukou múzeí, galérií a divadiel,

s možnosťou sa hodnotne kultúrne a spoločensky vyžiť.

Nitra je známa aj výstaviskom Agrokomplex, v ktorom sa nachádza Slovenské

poľnohospodárske múzeum. 

Každý turista, návštevník Nitry a jeho okolia určite dostane podrobné informácie v

infocentre, ktoré sídli na námestí Nitry. 

55

4.3.1 Ekonomika v Nitre

Najdôležitejšie odvetvia v Nitre:

• Chemická, plastová výroba 

• Elektro – technická 

• Strojárenský priemysel 

• Stavebníctvo 

• Sklárstvo 

• Potravinárstvo 

• Poľnohospodárstvo 

• Farmaceutický priemysel 

• Turizmus

Tab. 27

Najdôležitejšie spoločnosti v Nitre

Názov spoločnosti Odvetvie Počet zamestnancov

Volkswagen ES Auto-elektronika 2 673

Heineken Slovensko Piváreň 750

Plastika Chemická, plastová výroba 564

Nipek Potravinárstvo 489

Služba co-operative Auto-elektronika 387

CERAM Priemyselná keramika 290

Nutricia Dairy Slovakia Potravinárstvo 278

Nitrianske strojárne Strojárstvo 220

RIBE Strojárstvo 200

SLUŽBA-SIIX Electronics Auto-elektronika 120

Víno Nitra Potravinárstvo 169

Nitrasklo Sklárstvo 112

NIKOV Strojárstvo 100

Eurofil Drôty Strojárstvo 60

Zdroj: nitrainvest.sk, rok 2007

56

Tab. 28

Najdôležitejší zahraniční investori

Názov spoločnosti Odvetvie Krajina spoločnosti

Volkswagen Auto-elektronika Nemecko

SIIX Electronics Elektronika Japonsko

Heineken Piváreň Holandsko

Teleflex Strojárstvo USA

Friesland Potravinárstvo Holandsko

Conflandey Strojárstvo Francúzsko

PPC Insulators Priemyselné keramiky USA

BRAMAC Stavebníctvo Rakúsko

Inalfa Metal Products Auto-výroba Holandsko

Air liquide Elektro-výroba Francúzsko

Zdroj: nitrainvest.sk, rok 2007

4.3.2 Priemyselný park Nitra

57

Tab. 29

Priemyselný park Nitra- názov spoločnosti s počtom zamestnancov, zameraním

a zahraničným investorom

Visteon Slovakia, s.r.o. 400 Automotive Súčiastky pre

automobil

USA

Giesecke & Devrient

Slovakia, s.r.o.

414 Chemický Plastové čipové

karty

Nemecko

Keller

Immobilienverwaltung,

s.r.o.

80 Strojársky Strojárska výroba Nemecko

ICS Industrial Cables

Slovakia, s.r.o.

90 Elektrotechnický Vysokonapäťové

káble

Slovensko

SONY SLOVAKIA,

s.r.o.

2 685 Elektrotechnický Výroba digitálnej

elektrotechniky

Japonsko

Ryoka Global Europe,

s.r.o.

180 Elektrotechnický Plastové a kovové

komponenty pre

TV

Japonsko

Daidong Slovakia,

s.r.o.

100 Elektrotechnický Plastové

komponenty pre

TV

Japonsko/Kórea

Farquell Nitra, s.r.o 80 Elektrotechnický Výroba oceľových

rámov pre LCD TV

Španielsko

STEEP PLAST

Slovankia, s.r.o.

70 Výroba plastov Výroba a oprava

plastových článkov

Francúzsko

GU SLOVENSKO,

s.r.o.

200 Strojárstvo Okenná a dverová

technika,

automatické

dverové systémy

Nemecko

Promens Nitra, s.r.o. 60 Automotive Plastové súčiastky

do automobilov

Holandsko

Meiki Slovakia, s.r.o. 50 Elektrotechnický Plastové výlisky

pre

elektrotechnický

priemysel

Japonsko

Dia Moulding 100 Elektrotechnický Plastové Japonsko

58

Slovakia, s.r.o. komponenty pre

TV

Zdroj : SARIO

4.3.3 Prečo investovať v Nitre ?

• Vysoký potenciál priemyselnej produkcie

• Výborná prepravovacia sieť 

• Dobre rozvinutá infraštruktúra 

• Dostupná kvalifikovaná pracovná sila 

• Priaznivé výdavky pre pracovníkov

• Možnosť štátnych a regionálnej investičnej podpory 

• Malá nadmorská výška a rovné plochy

 

59

5 Záver

Do roku 1989 existovalo v Slovenskej republike centrálne plánované hospodárstvo.

Firmy mali teda v príkazovej ekonomike všetko naplánované. Nevznikal tak tlak

v konkurenčnej podobe, ani potreba investície do výroby, inovácií a výskumu. V tomto

roku sa začal proces ekonomickej transformácie. Pre väčšinu obyvateľov bola hospodárska

situácia v krajine neuspokojivá a komplikovaná. Po prechode na trhový mechanizmus sa

dostalo Slovensko do finančnej krízy, čo sprevádzalo dramatický nárast cien, pokles HDP

tiež na regionálnej úrovni a vysoká nezamestnanosť.

Tento nepriaznivý stav potreboval zmenu v podobe rozsiahlej ekonomickej reformy.

Spočívala v konvertibilite meny, úspornej rozpočtovej a menovej politike, liberalizácií

zahraničného obchodu a cien a transformácií vlastníctva, teda privatizácií. Výsledkom

prvého prílevu priamych zahraničných investícií na Slovensko boli práve privatizácia

a liberalizácia zahraničného obchodu. Naštartoval sa výraznejší prílev priamych

zahraničných investícií do Slovenskej republiky a regiónov zatraktívnením pred

zahraničnými investormi. Úspešný proces transformácie Slovensko zavŕšilo dňa 1.5.2004

vstupom do Európskej únie a 1.1.2009 prijatím eura.

V súčasnosti patrí Slovenská republika medzi makroekonomicky najstabilnejšie štáty

EÚ, aj v období kedy nastal proces ekonomickej a hospodárskej krízy.

Vláda si vytýčila so svojej národnej Stratégii rozvoja konkurencieschopnosti do roku

2020 medzi inými aj prioritu podporovať vytváranie pracovných miest, orientovať sa na

investície s vysokou pridanou hodnotou a podporovať tiež vzdelávanie na trhu práce.

Prioritami by mali byť zahraničné investície umiestnené najmä do regiónov s vysokou

mierou nezamestnanosti a nízkou mierou ekonomickej atraktivity. To je spojené najmä so

snahou o rozvoj týchto regiónov, vybudovanie infraštruktúry a poskytovanie výhod

investorom , ktorí smerujú do týchto lokalít.

Investori zo zahraničia so sebou prinášajú know-how v podobe inovačných stratégií

a metód, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Väčšina krajín vníma zahraničné investície ako faktor udržania hospodárskeho rastu resp.

prekonania recesie.

Do popredia sa dostáva proces rozhodovania sa investora, ktorý sa líši v závislosti od

lokality kde vstupuje, konkrétneho sektora a presúvanej zložky podniku. Poznanie tohto

procesu pri konkrétnych typoch investorov a sektorov kladie rozdielne požiadavky na

60

podmienky a marketing, ktoré poskytuje štát aj daný región. Atraktívnosť Slovenskej

republiky sa pre investorov zo zahraničia zvyšuje. Treba sa však pozastaviť nad

problémom nerovnomerného rozloženia priamych zahraničných investícií do jednotlivých

regiónoch Slovenska. Je preto veľmi dôležité zo strany toho ktorého regiónu vypracovanie

plánu na prilákanie zahraničných investorov a kvalitná koncepcia programu hospodárskeho

a sociálneho rozvoja.

Čo sa týka smerovania PZI z regionálneho hľadiska, poukazuje na jasné smerovanie

zahraničných investorov do najviac rozvinutých regiónov západného Slovenska. Ich

pozitívami je najmä pomerne kvalitne vybudovaná infraštruktúra a kvalifikovaná pracovná

sila. Do oblasti priemyslu smeruje stále najväčšie množstvo investícií.

Pri vývoji PZI za roky 1998-2002 v Nitrianskom kraji nemožno hovoriť

o rastúcej alebo klesajúcej tendencii. Nitriansky región zaznamenáva vysoký rast

prílevu PZI. Významný prílev bol zaznamenaný v r. 2007, kedy celková hodnota PZI

dosiahla úroveň 716 mil. EUR, čo predstavuje 3,1% z celkovej hodnoty prílevu PZI do

Slovenskej republiky. V roku 2009 predstavoval prílev PZI do Nitrianskeho kraja

104 870 tis. eur z celkovej hodnoty 839 050 tis. eur. Za obdobie mesiacov 1.-9. v roku

2010 z celkového prílevu PZI 246 541 tis eur, bol prílev PZI do Nitrianskeho kraja

v hodnote 22 764 tis eur.

V Nitrianskom kraji sa po rokoch ekonomického úpadku a stagnácie začala oživovať

hospodárka aktivita. To bolo spojené s budovaním priemyselných parkov prílevom PZI do

regiónu a teda vytváranie vhodných podmienok pre zahraničných investorov.

V Nitrianskom samosprávnom kraji je 8 priemyselný parkov. Priemyselný park v Nitre

disponuje najväčšou plochou 210 ha z nich. Úlohu určite zohrala aj výhodná dopravná

poloha kraja. V záujme je prilákať čo najviac investorov, z hľadiska atraktívnych

podmienok ako štruktúra priemyslu, výrobné tradície, stabilnejšia hospodárska

štruktúra v regióne, kvalifikovaná pracovná sila, rôzne investičné stimuly, atď.

Sú realizované mnohé úspešné projekty v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre

rozvoj investícií a obchodu, ktoré majú tiež majú pozitívny vplyv na ekonomický a

sociálny rozvoj v regióne. Za roky 2002-2009 podiel ukončených projektov

v Nitrianskom samosprávnom kraji predstavuje 19 % z celkového územia Slovenskej

republiky. Percento predstavuje najväčší podiel v uvedených rokoch v porovnaní

s ostatnými samosprávnymi krajmi.

61

Priemyselné parky predstavujú jeden zo základných regionálnych determinantov

prílevu PZI. Sú rozhodujúcim faktorom pri umiestňovaní zahraničnej investície.

Priemyselný park zabezpečuje hospodársky rozvoj a rast celého regiónu. Prispieva k

vzniku nových pracovných miest pre obyvateľov mesta, ale aj blízkeho i

vzdialenejšieho okolia. Noví investori znamenajú pre región a mestá prílev dôležitých

zahraničných investícií. Dochádza k transferu technológií, prinášajú so sebou

ekonomický i inovačný potenciál, svoje miesto na globálnom i miestnom trhu.

Zvyšujúce sa množstvo nových dodávateľov a subdodávateľov, ktorí sú výrazne

orientovaní na export, prispieva i k aktívnej obchodnej bilancii v krajine.

V roku 2007 bola hodnota regionálneho HDP 6 727 mil. eur. Podiel na celkovom

HDP v Slovenskej republike predstavoval 10,93 %. V roku 2008 bola hodnota

regionálneho HDP 7 423 mil. eur, teda vzrástla oproti predchádzajúcemu roku. Podiel

na celkovom HDP v Slovenskej republike predstavoval 11,08 %.

Miera nezamestnanosti počas posledných rokov plynule klesala, s určitým nárastom

v rokoch 2008, kedy sa prejavili dôsledky finančnej krízy. Hodnota v roku 2008 bola

7,41%.

V rokoch 2002-2009 bolo novovytvorených pracovných miest v Nitrianskom

samosprávnom kraji 10 772, čo predstavuje 17 % novovytvorených pracovných miest

v Slovenskej republike v uvedených rokoch.

Zo strany štátu a miestnych samospráv je dôležité robiť opatrenia na prilákanie

ďalších zahraničných investícií, hlavne na udržanie už existujúcich výrob cielenou

a dôslednou politikou.

Na koniec treba tiež povedať, že prílev PZI na naše územie spôsobuje znečistenie

životného prostredia. Je preto nevyhnutnosťou dnešnej doby zavádzanie takých nových

technológií, ktoré sú menej škodlivé k životnému prostrediu.

62

6 Použitá literatúra

1. BALÁŽ, Peter a kol. 2010. Medzinárodné podnikanie. Na vlne globalizujúcej sa

svetovej ekonomiky. 5. prepracované a doplnené vyd. Bratislava : Sprint dva, 2010.

s. 146-147, 149 – 150. ISBN 978-80-89393-18-3.

2. BUČEK, Milan a kol. 2008. Regionálny rozvoj novšie teoretické koncepcie.

Bratislava: Ekonóm, 2008. s. 139-140, 157, 167. ISBN 978-80-225-2542-8.

3. HOREHÁJ, Jozef. 2009. Svetová ekonomika. Banská Bystrica: UMB v BB, EF,

2009. s. 62, 64-65. ISBN 978-80-8083-872-0.

4. HORSKÁ, Elena – UBREŽIOVÁ, Iveta. 2001. Manažment a marketing

v medzinárodnom prostredí. Nitra: SPU v Nitra, 2001. 247 s. ISBN 80-7137-884-4.

5. JANKOVSKÁ, Anežka a kol. 2003. Medzinárodné financie. 2. doplnené

a prepracované vyd. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2003. s. 279-280. ISBN 80-

89047-56-4.

6. KLAS, Anton a kol. 2005. Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej

republike. Bratislava : Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej

akadémie vied, 2005. s. 325. ISBN 80-7144-147-3

7. KUBIŠTA, Václav a kol. 2009. Mezinárodní ekonomické vztahy. Praha:

Vydavateľstvo a nakladateľstvo Aleš Čeněk, s.r.o., 2009. 130 s. ISBN 978-80-

7380-191-5.

8. LISÝ, Ján a kol. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava : Iura Edition,

2005. s. 543-544. ISBN 80-80787-063-3.

9. NEUMANN, Pavel – ŽAMBERSKÝ, Pavel – JIRÁNKOVÁ, Martina. 2010.

Mezinárodní ekonomie. Praha: Grada Publisching, 2010. 53. s. ISBN 978-80-247-

3276-3.

10. PAVLÁT, Vladislav a kol. 2005. Kapitálové trhy. 2. vyd. Praha: Professional

Publishing, 2005. 121 s. ISBN 80-86419-87-8.

11. PIOVARČIOVÁ, Veronika. 2004. Teória kapitálového trhu. 2. prepracované vyd.

Bratislava: Iura Edition, 2004. s. 51, 55-57 . ISBN 80-8078-002-1.

12. PODOLÁK, Alojz a kol. 2007. Medzinárodný obchod a formovanie agroobchodnej

politiky. Nitra: SPU v Nitre, 2007. 11 s. ISBN 978-80-8069-863-8.

13. ROSENBERG, M. a kol. 2004. Vývojové tendencie svetového hospodárstva.

Bratislava: Ekonóm, 2004. ISBN 80-225-1783-6.

63

14. SRŠŇOVÁ, Jana – Füziová , Ľubica. 2003. Medzinárodné strategické

rozhodovanie podniku. Bratislava: Sprint, 2003. s. 97-98, 101. ISBN 80-89085-18-

0.

15. SZOVICS, Peter – TÓTH, Marián. 2006. Medzinárodné financie. Nitra: SPU,

2006. s. 96. ISBN 80-8069-685-3.

16. ŠÍBL, Drahoš – ŠÁKOVÁ, Beáta – MOGYOROSIOVÁ, Zuzana. 2001.

Medzinárodný obchod otázky a odpovede. Bratislava : Sprint, 2001. 23 s. ISBN 80-

88848-87-3.

17. WORKIE, M. T. a kol. 2006. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Bratislava :

Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, 2006. 152 s. ISBN 80-7144-152-X.

18. BUČEK, Milan a kol. Regionálny rozvoj: Novšie teoretické koncepcie. 2006.

Bratislava : EKONÓM, 2006. ISBN 80-225-2151-5. In : SLANINOVÁ, Patrícia –

BOBENIČ, Vladislav – SEŇOVÁ, Andrea. Vplyv zahraničných investícií na

zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov. s 2. online. cit. 2011-15-02.

Dostupné na : ˂http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2008/zbornik/files/prispevky/senova.pdf˃

19. HOLZEROVÁ, Petra : Medzinárodný pohyb kapitálu a pracovných síl. online.

cit. 2011-10-02. Dostupné na :

fmv.euba.sk/files/Medzinarodny_pohyb_kapitalu_a_pracovnych_sil.ppt

20. HUDEC, Oto – DŽUPKA, Peter – ŽELINSKÝ, Tomáš. 2006. Prognóza vývoja

investičného prostredia KSK. online. 2006. cit. 2011-01-02. s. 5. Dostupné na

internete:

http://www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Podnikatelov/Investicne_prostredie/

analyzainvesticnehoprostredia/Documents/Prognoza_IP_screen.pdf

21. KOTULIČ, R. 2003. Priame zahraničné investície do hospodárstva SR podľa

regionálnej diferenciácie a ich trendová analýza. Zborník vedeckých štúdií z

výskumného grantu VEGA 1/8051/01. Prešov: 2003. s. 812-813. ISBN 80-8068-

230-5. In : SLANINOVÁ, Patrícia – BOBENIČ, Vladislav – SEŇOVÁ, Andrea.

Vplyv zahraničných investícií na zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov.

online. cit. 2011-15-02. s. 2. Dostupné na :

˂http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2008/zbornik/files/prispevky/senova.pdf˃.

22. PATTERSON, N. K. 2004. Foreign Direkt Investment Trends, Data Availability,

Consepts, and Recording Practices. 2004. online. cit. 2011-20-02. Dostupné na

internete: ˂http://books.google.com/books?

id=fiRaqhgBqFsC&printsec=frontcover&hl=sk #PPP6,M1˃.

64

23. ŠÍBL, Drahoš. - ŠÁKOVÁ, Beáta. Svetová Ekonomika. 2002. Bratislava: Sprint,

2002. online. cit. 2011-18-02. Dostupné na: ˂www.cutn.sk/bsba/svk/.../Global

%20Economy%20Week%204.ppt.

24. Priame zahraničné investície. online. cit. 2011-02-02 Dostupné na :

<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-

zahranicne-investicie>.

25. FDI in Ekonomy Watch. online. cit. 2011-12-02 Dostupné na:

˂http://www.economywatch.com/foreign-direct-investment/˃.

26. Nadnárodná korporácia in: Finančník. online, cit. 2011-01-03. Dostupné na :

˂http://www.financnik.sk/financie.php?did=ekonomicky-slovnik-vysvetlenie-

pojmu&dict=752&page_slovnik=1 .˃ ISSN 1336-6246.

27. Determinanty a investičné stimuly pre vstup priamych zahraničných investícií do

hostiteľskej krajiny. In: Finančné trhy. online, 2004. cit. 2011-04-03.

Dostupné na : <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=645> . ISSN 1336-

5711.

28. Nariadenie európskeho parlamentu a rady (es) č. 184/2005 z 12. januára 2005 o

štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so

službami a priamych zahraničných investícií. online. cit. 2011-04-03. Dostupné

na ˂http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?

uri=OJ:L:2005:035:0023:0055:SK:PDF˃.

29. Devízový zákon, NBS, 1995, § 2, bod k), str. 7. . online. cit. 2011-28-02.

Dostupné na internete: http://www.finance.sk/investovanie/zakony/devizovy-

zakon/.

7 Prílohy

Príloha 1

65

Kraj Okresy

1. Bratislavský Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava

V,Malacky, Pezinok, Senec

2. Trnavský Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica,

Trnava

3. Trenčiansky Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom

,Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín

4. Nitriansky Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté

Moravce

5. Žilinský Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský

Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice,

Tvrdošín, Žilina

6. Banskobystrický Banská Bystrica, Banská

Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina,Lučenec, Poltár, Revúca, Rima

vská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom

7. Prešovský Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Popra

d,Prešov, Sabinov, Snina, Stará

Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou

8. Košický Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice -

okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová

Ves, Trebišov

Kraje a okresy v SR

Príloha 2

66

Mapa Nitrianskeho kraja

Zdroj: Wikipédia

Príloha 3

67

Okres Rozloha

v km2

Počet

obyvateľov

Hustota

obyvateľstv

a na km2

Mestá Obce

Komárno 1 100,3 106 876 97,1 3 38

Levice 1 551,1 118 343 76,2 4 85

Nitra 870,7 163 802 188,1 2 60

Nové

Zámky

1 346,5 147 203 109,3 3 59

Šaľa 355,9 54 095 152 1 12

Topoľčany 597,7 73 985 123,8 1 53

Zlaté

Moravce

521,2 42 955 82,45 1 32

Okresy Nitrianskeho kraja

Zdroj: WIKIPÉDIA, marec 2011

Príloha 4

Spoločnosť Krajina Počet Sektor/produkt Mesto

68

pôvodu zamestnancov

SE Bordnetze - Slovakia

s.r.o.

Nemecko 2 693 Automobilové

káble

Nitra

SONY Slovakia Japonsko 2 685 Výroba

digitálnej

elektroniky

Nitra

KROMBERG Schubert

s.r.o.

Rakúsko 2 385 Káblové zväzky Kolárovo

SEWS Slovakia, s.r.o Británia 2 251 Automobilové

káble

Topoľčany

RIEKER OBUV s.r.o Švajčiarsko 2 134 Obuv Komárno

SLOVENSKÉ

ENERGETICKÉ

STROJÁRNE a.s.

Slovensko 2 036 Turbíny,

hydraulické

zariadenia

Tlmače

OSRAM Slovakia, a.s. Nemecko 1 917 Elektrotechnika Nové Zámky

Západoslovenská

Vodárenská spoločnosť

a.s.

n.a. 1 550 Distribúcia

vody

Nitra

MATADOR Automotive

Vráble

Slovensko 1 205 Časti

automobilov,

pneumatiky

Vráble

Danfoss Compressors,

spol. s r.o.

Dánsko 1 200 Kompresory Zlaté Moravce

Hefra Vráble s.r.o Nemecko 1 200 Káble a plasty Vráble

EUROOBUV s.ro. n.a. 1 100 Obuv Komárno

Pankl Racing System Rakúsko 140 Automotive –

hriadele pre

vysoko výkonné

motory

DECODOM s.r.o Slovensko 1 018 Nábytok Topoľčany

Heineken Slovensko, a.s. Rakúsko 765 Nápoje Nové Zámky

Slovenská autobusová

doprava Nové Zámky, a.s.

Maďarsko 689 Osobná

preprava

INVEST IN a.s. n.a. 600 Betón Šaľa

PLASTIKA a.s. n.a. 524 Plastické

výrobky a rúry

Nitra

Duslo a.s. n.a. n.a. Hnojivá Šaľa

Významné spoločnosti v Nitrianskom kraji

69

Zdroj: SARIO

Príloha 5

Spoločnosti Počet Sektor Produkcia Krajina pôvodu

70

pôsobiace v parku zamestnancov*

Priemyselný park Levice GeňaNefab Packaging

Slovakia, s.r.o.

120 Chemický Obalové materiály Švédsko

SLOVINTEGRA

ENERGY,

s.r.o.

30 Energetický Teplo a elektrina Slovensko

Safosa group 120-160 Kozmetický Kozmetika, zubné

pasty

Taliansko

ZF SACHS

Slovakia, a.s.

120 Strojné inžinierstvo Tlmiče, stabilizátory

a spojky pre osobné

autá

Nemecko

Leaf Slovakia s.r.o. 200 potravinárstvo cukrovinky Holandsko

GLOBO

EASTERN

EUROPE, s.r.o.

49 elektrotechnický Osvetlenie interiéru Rakúsko

Arden Equipment

Slovakia s.r.o.

18 Strojné inžinierstvo Zariadenia pre

stavebné strojárstvo

Francúzsko

Alcan Slovensko

Extrusions s.r.o.

200 kovoobrábací Výlisky z mäkkých

zliatin pre

automobilový

priemysel

Kanada

Camfil Aktienbolag

s.r.o.

200 Strojné inžinierstvo Priemyselné filtre a

filtre do

klimatizačných

jednotiek

Švédsko

SCANDOLARA

TUB-EST,

s.r.o.

60 Výroba plastov Plastové tuby pre

zubné pasty

Taliansko

ZOK systém SR 10 kovoobrábací Hliníkové rámy Slovensko

Priemyselný park Zlaté MoravceEstamp Slovakia

s.r.o.

57 Spracovanie kovov Lisované,

vysekávané

a zvárané kovové

výrobky pre

automobilový

priemysel

Španielsko

NPLS 25 automotive Komponenty pre

automobilový

Francúzsko

71

priemysel

Priemyselný park Vráble

Ka-group 1020 automotive Riadiace systémy USA

SLOMEDICAL,

s.r.o.

123 zdravotníctvo Výroba

zdravotníckeho

materiálu

Nemecko

Miba Steeltec s.r.o. 230 strojárstvo vysekávanie

oceľových lamiel,

strojné obrábanie,

laserové

vypaľovanie, výroba

nástrojov

Rakúsko

Cesam s.r.o. 100 Bezpečnostná

technika

Protipožiarne

výrobky

Belgicko

Hoeckle s.r.o. 5 kovoobrábanie Obrábanie

kľukových

hriadeľov a ojníc

Rakúsko

Heller s.r.o. 50 strojárstvo Oprava strojov Nemecko

Priemyselný park HurbanovoKonrent 40 zdravotníctvo Obaly liečiv Slovakia

Slovenergy 15 energetika Solárna energia Slovakia

* orientačné údaje – presné údaje nie sú k dispozícii

Priemyselné parky v Nitrianskom kraji a niektoré v nich pôsobiace spoločnosti

Zdroj : SARIO

Príloha 6

72

Štruktúra usadlosti priemyselného parku v Nitre

73

74