Z1VOTNE PROSTREDIE:Organizacie/ Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 2/1998

Z d r o j:Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 2Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Cyril Jaroslav Brazda

Frantisek z Assisi ~ patron ekologov a ochrancov prirody

C. J. Brazda: Francis from Assisi -- Patron of Ecologists andNature Conservationists. Zivot. Prostr.., Voi. 32, No. 2, 1998.

In spite of thè fact, that ecology and environmental science arerelatively young sciences, they have significantly influenced thèway of thinking and attitudes not only of experts and decisionmakers but also of generai public. At present a discussion andconfrontation of opinions is going on, comming out from thè mostvarious philosophical starting points. Church also enters intothis discussion because thè present environmental crisis points atits moral character. One of moral symbols is first of ali Francisfrom Assisi proclaimed thè patron of ecologists and natureconservationists in 1979 by thè pope Dohn Paul II. By this act hegave to thè ecological understanding adequate authoritativeapprovai and nomination. The process of creation by itsnaturality addressed Francis and he felt he must answer. It isnaturai that thè followers of Francis from Assisi in theirmonastic life are thè participants in this struggle for justicein understanding and formation of thè environment in locai,regional or world level. The article gives information on presentactivities of thè holy order fully corresponding with thè demandsand needs of thè modern age and in such a way actualizing thèmessage of Saint Francis.

Napriek tomu, ze ekologia je relativne mladou vedou, zaznamenalapozoruhodny kvalitativny vyvoj, ktory sa prejavil aj vyraznymvplyvom na myslenie a postoj nielen odbornikov a zodpovednychcinitelov, ale aj sirokej verejnosti. V ramci nej existujev sucasnosti pestra diskusia a konfrontacia nazorovvychadzajucich z najroznejsich filozofickych vychodisk. Ajkatolicka cirkev vstupuje do tejto diskusie, aby sa jejzucastnila ako sprostredkovatelka krestanskeho posolstvav dejinach ludstva. Klucovou udalostou boi v tomto smere II.vatikansky koncil, ktory 7. decembra 1965 schvalil a potvrdiltext vieroucnej konstitucie Radost a nadej, kde sa okrem inehopise: "Nepozname cas zavrsenia Zeme a Ludstva, ani nevieme akobude pretvoreny vesmir. Tvarnost tohto sveto, znetvorenahriechom, sa sice pomino, aie sme upovedomeni, ze Boh pripravujenovy pribytok a nov/u zeirij na fetorej byva spravodLivost ... Laskaa jej dieLa zostanu a vsetfeo tota stvorenie, fetore Boh uciniL predoveva, bude vysLobodene z otroctva marnasti ... Avsakocakavanie novej zeme nieLenze nema osLabit, Lez skor podnecovatstarost o zveLadenie tejto zeme, na ktorej rastie te Lo novehoLudskeho spoLocenstva." Vzhladom na citovany text mozemepovedat, ze eschatologicka (definitivna) perspektiva nevychadzaz negacie, ci dokonca nihilizacie pritomnosti a dejin ludstvaa sveta, ale z nich vyrasta. Logickym dosledkom je potomskutocnost, ze "sme ucastnikmi formovania ekoLogickehosvedomiaj" ako sa vyslovil papez Jan Pavol II., hovoriac dalej:" fetore netreba brzdit, aie podporovatj aby sa rozvijaLoa dozrievaiOj ked bude nachadzat v konkretnych programoch

http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/! 998/zp298/brazda.htm 01 /06/2013 15.52.56

a iniciativach ziaduce vyjadrenie" (Dan Pavol II., 1990).

Sucasna environmentalna kriza ukazuje na jej moralnu povahua vzhladom na to akosi instinktivne siahame pò inspiraci!. Tuvynikajucim sposobom nachadzame vo Frantiskovi z Assisi, ktorehopapez Dan Pavol II. apostolskym listom Inter Sanctos z r. 1979vyhlasil za patrona ekologov a ochrancov prirody, cim dal jehoekologickemu citeniu zodpovedajuce autoritativne schvaleniea odporucanie. Co je vsak pre tohto svatca z Assisi priznacne?Environmentalistika, ktora vyrastla z ekologie ako samostatnaveda sa vlastne objavila ako urcita reakcia na uvedomenie sivplyvu cinnosti a zivota cloveka na jeho zivotne prostredie,avsak nie je tu na to, aby -- obrazne povedane -- vytahovalacloveka z blata, ktore si sam vyrobil -- ale aby ho viedlak vedomiu, ze nie je na svete sam; ze ma na svojejcasovo-priestorovej putì spolocnikov -- totiz vsetko ostatnestvorenie -- s ktorym ma nazivat v duchu vzajomnej solidaritya ucty. Poslanim ekologie ako vedy je potom z teologickehohladiska hladanie a definovanie vztahov a zakonitosti, ako ajmodelovanie vyvoja a buducich sposobov tejto vzajomnej solidaritya ucty. Zivotopisec Frantiska z Assisi v diele, ktore vznikalov rokoch 1260--1263 o nom pise: "Ked rozjimal o prapovodevsetkeho tvorstva, byvaL napLnany hojnou vrucnostou. AkekoLvekdrobne zivocichy nazyvai. bratmi a sestrami vo vedami, ze mas nimi spoLocny zaciatok" (de Balneoregio, 1263).

Z eschatologickeho pohladu sa da hovorit aj o spolocnom cieli!Vsetko je vlastne jednou velkou rodinou Bozich stvoreni.Stvorenie svojou prirodzenostou Frantiska oslovuje a on sa citibyt osloveny a vyzvany k odpovedi. A tak vznika dialog.

Pokracujuci a neprestavajuci. Vnima stvorenie ako spolocnika nazivotnej ceste k Bohu, spolocnika, ktory uz nie je nemy, alehovori mu o Bohu a jeho voli (ako v Kristovych podobenstvachv evanjeliu), spolocnika, ktoreho preto treba mat v ucte a laske,a ktoreho suverenitu treba nielen uznavat, ale aj chranit. lotovedomie prenika Frantiska z Assisi skrz naskrz a neraz vytrysknev konkretnych postojoch, ako napriklad spomina jeho inyzivotopisec, Tomas z Celana: "Zahradnika upozornovaL, aby medzeokoLo zahrad neprekopavaL; aby tak mohLi rastLiny svojou zeLenoua kvetom prirodzene zvestovat vzneseneho a prekrasneho Otcavsetkych veci" (de Celano, 1247). Velmi dobre vieme, cosposobila likvidacia medzi, suvislych krovinnych a stromovychporastov na okrajoch poli, ktore predtym vytvarali prirodzenespojenie (biokoridory) medzi jednotlivymi krajinnymi prvkami. Inypristup k tejto veci ma svatec z Assisi, iny my. On zachoval to,co chceme zachovat aj my, avsak my sa casto nedostaneme tam, kdeon vlastne celym svojim bytim spocival. Sila lasky ho urobilabratom vsetkych tvorov; preto sa nemozno cudovat, ze ho este viacurobila bratom tych, do ktorych vtlacil Stvoritel svoj obraz (deCelano, 1247); preto sociologicke vnimanie tvori prirodzenua integralnu sucast jeho ekologickeho vnimania.

Zivotne prostredie chape Frantisek z Assisi ako prostrediecloveka a patriace cloveku; ak chcem byt este presnejsi, takmusim povedat, ze prostredim Slova, ktore sa stalo Teloma prebyvalo medzi nami (Dn 1, 14), cize prostredim Krista --Spasitela a patriace Kristovi -- Spasitelovi, prostredim,v ktorom sa kona dielo spasy a ktore sa na tomto diele spasyzucastnuje podla svojej prirodzenosti, nie sice vdaka akejsivnutornej nevyhnutnosti, ale podivuhodnej Bozej milosti. Tymtopolozil pevny zaklad ucty voci vsetkemu stvoreniu, clovekanevynimajuc, skor naopak, vyzdvihujuc. Deho sociologicke vnimanievyustuje najma do solidarity s nizsou spolocenskou vrstvouvtedajsej spolocnosti zvycajne trpiacou a znasajucou nasiliev roznych formach. V sucasnosti ide najma o solidaritus obyvatelstvom rozvojovych krajin. Papez Dan Pavol II. vyhlasil,

http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/! 998/zp298/brazda.htm 01 /06/2013 15.52.56

ze "sucasna spoLocnost nenajde riesenie environmentaLnychprobLemov, ak vazne nepodrobi revizii svoj sposob zivota. A/omnohych miestach je vedena k hedonizmu a spotrebej zotrvavajucv/ Lahostajnosti ku skodam, ktore z toho vypLyvaju ... vaznostsituacie odhaLuje hLbku mravnej krizy cLoveka. Ak chyba zmyseLpre hodnotu osoby a Ludskeho zivoto, dovete sa nezaujima anio ineho cLoveka, ani o Zem. Jednoduchost, striedmost, zmyseL preporiadok a duch obety musi charakterizovat kazdodenny zivotcLov/efco, aby neboLi v/setci nuteni znasat sfece/live dosLedkyLahkomyseLnosti mensiny" (Jan Pavol II., 1990).

V tomto zmysle je chudoba Frantiska z Assisi, ktory si ju zvolilza zivotny styl, nie, pravda, z asketickych dovodov, ale prete,ze ju videi na Kristovi -- Spasitelovi, stalou a vynikajucoulekciou. Arcibiskup Karol Dozef Rauber, papezsky nuncius v Berne,poskytol rozhovor svajciarskemu casopisu Bilanz, kde okrem inehohovori: "... bohate krajiny davaju, merane podio ich hrubehospolocenskeho produktu smiesne maio na pomoc rozvojovym krajinam.V krajinach tretieho sveto vidio casto miesto odbytu pre toi/or,ktory nie su schopne na svojich domacich trhoch predat...chudobne krajiny potrebuju obchod a skutocnu rozvojovu pomocnamiesto jednostranneho exportu priemyseLneho tovoru, stabiLnea spravodLive ceny surovin, Lahsi pristup na trh a pocit, ze ichprijimaju s vaznostou. Rozvojova politica pre nich neznamenadavat peniazej aie zaujimat sa o hospodarsku strategiu unosnu prevsetkychj ktora je charakterizovana vzajomnou uctou" (Rauber,1993). De len prirodzene, ze nasledovnici Frantiska z Assisiv reholnom sposobe zivota, neostavaju stat bokom od tohto zapasuo spravodlivost v chapani a tvorbe zivotneho prostredia, ci uzv oblasti lokalnej, regionalnej, alebo globalnej.

V ramci Generalnej kurie rehole Mensich bratov -- Frantiskanovv Rime je zriadeny Urad pre spravodlivost, mier a ekologiu, ktoryje cinny v roznych medzinarodnych aktivitach. Dednou z nich boloaj organizovanie medzinarodneho seminara Terra Mater 23.--26.septembra 1982 pri prilezitosti 800. vyrocia narodenia Frantiskaz Assisi v talianskom meste Gubbio, ktore je zname zo zivotasvatca pribehom o skroteni ludozraveho vlka. Spomedzi osobnosti,ktore sa na tomto podujati zucastnili, hodno spomenut zastupcovtakych organizacii, ako Word Wildlife Fund (WWF), Bureau Europeendel Environnement (BEE) a Society for International Development(SID). Vysledkom interdisciplinarnych diskusii bolo vydaniezaverecnej deklaracie nazvanej Charta z Gubbia 1982, ktora malasiroky ohlas. Od tych cias sa medzinarodny seminar uskutocnilniekolkokrat a zucastnili sa na nom mnohi dalsi zaujemcovia,medzi ktorymi boli aj zastupcovia piatich najvacsich svetovychnabozenstiev. Vyznam zaverecnych deklaracii spociva najma v tom,ze vznikli z dialogu medzi roznymi nabozenstvami, osobnostamivedy, kultury a politiky.

Skutocny pokrok musi mat integralny charakter, hovori sav deklaracii, ekonomicky rozvoj je iba prostriedkom a nikdy niecielom. Z tohto dovodu je nevyhnutna zmena sucasnej mentalityludstva a propagacia novych modelov zivota, ktore by smerovalik pokojnej koexistencii vsetkych bytosti. Okrem tychto aktivithodno spomenut aj spolupracu Uradu pre spravodlivost, miera ekologiu s mimovladnou organizaciou Franciscan International,ktora sa zacinala rodit uz r. 1982 na Malte a r. 1989 destalastatut mimovladnej organizacie pri oddeleni pre verejneinformacie pri OSN v New Yorku. Roku 1993 FranciscanInternational prizvali k spolupraci so Socialnou a hospodarskouradou OSN a s Vyborom pre trvalo udrzatelny rozvoj a aktivne sapodielala na Konferencii o zivotnom prostredi a rozvoji (UNCED)v Riu de Janeiro.

Su to snad nezvycajne formy vplyvu rehole na zivot vo svete, naktore nie sme, najma v nasich podmienkach, zvyknuti. Zodpovedaju

http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/1998/zp298/brazda.htm 01/06/2013 15.52.56

vsak potrebam a poziadavkam doby, pricom neodporuju duchovnostizakladatela rehole, skor naopak, aktualizuju jeho odkaz.Frantiskanska rehola by nebola dostatocne frantiskanskou, ak bynemala vo svojom partikularnom prave (Generalnych konstituciach)zakotveny clanok s nasledujucim znenim: erotta, kracajucv stopach svateho Frontista, nech prejavuju uctu voci prirode,ohrozenej dnes zo vsetkych stran; aby jej tak vratiLi bratskycharakter a urobiLi ju uzitocnou pre vsetkych Ludi na sLavu BohaStvoriteLa (1987). Aj u nas na Slovensku maju bratiafrantiskani svoj podiel na pripravach a priebehu konferencies medzinarodnou ucastou Etika -- Ekumena -- Ekologia, ktora sa uzpò treti raz uskutocni v oktobri t. r. v Mitre s planovanoutemou: Kriza ludskosti -- podstata ekokrizy. Ucastnicikonferencie sa obracaju na Narodnu radii SR a vladu Slovenskejrepubliky, aby pri profilovani statnej environmentalnej politikyzohladnovala a vytvarala podmienky na realizaciu principov trvaloudrzatelneho rozvoja vo vsetkych oblastiach zivota, co sa ocakavanajma v oblasti legislativy. Konferencia ponuka vedecke, odbornea pedagogicke vysledky, odborny a duchovny potencial ucastnikovpre vychovnu cinnost cirkevnym, vzdelavacim a osvetovymustanovizniam i obcianskym aktivitam. Tymto, ako aj kazdodennymeticky a eenvironmentalne vyspelym zodpovednym myslenim i konanimnadvazuje na duchovne dedicstvo a posolstvo Frantiska z Assisi,patrona ekologov, ale aj osobnosti slovenskeho naroda, ktorevychovavali k ucte k zivotu, prirode a domovine (Komunike EEE,1994).

Literatura

de Balneoregio, B., 1263: Legenda maior sancti Francisci. In FontesFranciscani,1995, Porziuncola Assisi, p. 847.

de Celano, T., 1247: Vita secunda sancti Francisci. In FontesFranciscani 1995, Porziuncola Assisi, p. 590--S96.

Dokumenty II. vatikanskeho koncilu I., 1968: SUSCM Rim, p. 266.Generalne konstitucie radu Mensich bratov, 1992: Serafin,

Bratislava, 120 pp.Jan Pavol II., 1990: Mir s Bohem Stvoritelem, mir s veskerym

stvorenim (Poselstvi ke Dnu miru 1. 1. 1990). In Teologicke texty5, 1994, 1, p. 2-4.

Komunike z II. konferencie Etika--Ekumena--Ekologia v Mitre, 1994,2 pp.

Rauber, D. K., 1993: Interwiev. In Teologicke texty, 5, 1994, p.6.

Cyril Daroslav Brazda, ofm (1952), provincialny vikar. ProvincialatMensich bratov -- Frantiskanov, Frantiskanska 2, 811 01 Bratislava

Z dro j:Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 2Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava

Navrat - Zivotne prostredie - cislo 2/1998

ZIVOTNE PROSTREDIE:OrRanizacie/ Granty / Casopisy/ Publikacie / Kalendar/ Legislativa